Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 1, 2024

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 5T/91/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7919010431
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Nadzam

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2024:7919010431.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Trebišov Mgr. Jozef Nadzam na hlavnom pojednávaní konanom dňa

01.10.2024

r o z h o d o l :

Obžalovanú A. B. C. A. D. E. F. G. , H. I., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale
bytom J., K. XXX/XX

podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku o s l o b o d z u j e spod skutku obžaloby Okresnej prokuratúry
Trebišov sp. zn. 2 Pv 231/19/8811 zo dňa 08.08.2019, ktorý mala spáchať tak, že ako zákonná matka

mal. dcéry A. B., nar. XX.XX.XXXX a ml. syna A. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale
bytom L., M. XXX/XX, t. č. J. XXX/XX, si v mieste svojho bydliska ako aj inde v období od 27.01.2016
až doposiaľ z nedbanlivosti po dlhší čas neplní vyživovaciu povinnosť, ktorá jej vyplýva z ustanovenia
§ 62 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zároveň jej bola
uložená aj rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp. zn. 8P/352/2015 zo dňa 10.02.2016, právoplatným
dňa 20.04.2016, ktorým bola povinná prispievať na výživu na každé dieťa v sume 60,- €, vždy do 20.
dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca A. B., čím takto na bežnom výživnom za obdobie od

27.01.2016 do 23.05.2019 u A. B. a za obdobie od 27.01.2016 do 23.05.2019 u A. B. dlhuje sumu 3.900,-
Eur, ktorý skutok bol právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1,
ods. 3 písm. b/ Tr. zákona,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresná prokuratúra Trebišov podala na tunajšom súde dňa 08.08.2019 obžalobu na obžalovanú A.
B. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona, pretože ako
matka mal. dcéry A. B. a syna A. B. odo dňa 27.01.2016 do podania obžaloby, t.j. do 08.08.2019, neplní

vyživovaciu povinnosť, ktorá jej bola uložená rozsudkom Okresného súdu Trebišov, sp. zn. 8P/352/2015,
právoplatným 20.04.2016, pričom na každé dieťa mala plniť výživné vo výške 60,- Eur, vždy do 20. dňa
toho ktorého mesiaca vopred k rukám A. B. a k dátumu podania obžaloby predstavoval dlh výšku 5.
040,- Eur.

Rozsudkom zo dňa 05.11.2019 súd obžalovanú oslobodil spod skutku obžaloby Okresnej prokuratúry
Trebišov, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok pre ktorý je obžalovaná stíhaná.

Krajský súd v Košiciach uznesením, sp. zn. 4To/56/2020 zrušil na základe odvolania prokurátora vyššie
citovaný rozsudok tunajšieho súdu a vrátil vec, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.Prvostupňový súd rozsudkom zo dňa 01.07.2021 uznal obžalovanú A. B. vinnou z prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona a podľa § 40 ods. 1 Tr. zákona upustil
od jej potrestania a prijal záruku za jej nápravu rodičmi N. I. a M. I..

Proti rozsudku podali odvolanie prokurátor a obžalovaná. Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn.
4To/66/2021 zo dňa 31.08.2022 zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec okresnému súdu, aby ju znovu
prejednal a rozhodol.

Prvostupňový súd rozsudkom zo dňa 02.11.2023 podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku oslobodil obžalovanú
spod skutku obžaloby, pretože tento skutok nie je trestným činom.

Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 4To/27/2024 zo dňa 28.03.2024 opäť zrušil napadnutý
rozsudok zo dňa 02.11.2023 a vrátil ju okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal
a rozhodol, pričom z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že odvolací súd konštatuje, že skutkové závery

prvostupňového súdu sú správne, avšak odvolací súd sa nestotožnil s právnymi závermi okresného
súdu, z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že na základe vykonaného dokazovania dospel
okresný súd k záveru, že nemožno klásť obžalovanej za vinu neplnenie vyživovacej povinnosti na obe
deti a že v konaní bolo preukázané, že obžalovaná poskytla nielen osobnú starostlivosť v mesiacoch
kedy boli deti u nej až do mája 2019 a od mája 2019 až doposiaľ poskytuje starostlivosť osobnú, ale

aj finančnú a hmotnú obom deťom, z vykonaného dokazovania je takisto nepochybné, že obžalovaná
poskytla svojim deťom starostlivosť, či už osobnú alebo hmotnú vysoko nad rámec uloženej povinnosti
rozsudkom Okresného súdu Trebišov. Okresný súd ďalej v odôvodnení uviedol, že obžalovaná v konaní
preukázala, že plnila vyživovaciu povinnosť nepochybne, jednoznačne vysoko nad rámec predmetnej
sumy výživného, ktorú bola povinná platiť, poskytovala obom deťom osobnú starostlivosť aj počas

obdobia, kedy boli deti v starostlivosti otca a vynaložila na obe deti zjavne vyššiu sumu než mala na
výživnom zaplatiť. Odvolací súd konštatuje v odôvodnení, že napriek týmto skutkovým záverom, ktoré
odvolací súd považuje za vecne správne ju oslobodil spod obžaloby podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku,
ktoré zdôvodnil, že skutok nie je trestným činom, teda napadnutý rozsudok trpí chybou v jeho výrokovej
časti. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu vo veci:

Obžalovaná, tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní popierala spáchanie skutku,
uvádzala, že ešte pred oficiálnym rozvodom za účastí jej mal. detí sa s manželom dohodli, že výživne
platiť na deti nebude, ale bude im poskytovať riadnu starostlivosť, ktorá mala spočívať v poskytovaní
stravy, poskytovaní finančných prostriedkov, ako aj poskytovaní osobnej starostlivosti v prípade potreby.
V konaní uvádzala, že syn A. po rozvode býval až do začatia štúdia na Strednej škole v Košiciach u otca,

pričom ona si ho brala takým spôsobom, že autom cestovala do Novosadu a brala ho na celé víkendy,
kde mu poskytovala všetku starostlivosť súvisiacu s výchovou dieťaťa, takisto aj v prípade dcéry, túto
takisto vyzdvihovala niektoré víkendy a brala ju k sebe. Tvrdila, že od januára 2017 syn počas štúdia na
strednej škole býval u nej, keďže už nechcel bývať na internáte, kde zotrval až do apríla 2018 a znovu
sa k nej prisťahoval v máji v roku 2019. Takisto uviedla, že dcéra býva u nej od mája roku 2019. Tvrdila,

že od rozvodu platila každý mesiac vreckové synovi vo výške 50,- Eur až 100,- Eur pravidelne a dcére
poskytovala vreckové vo výške 50,- Eur až 70,- Eur mesačne, okrem vreckového zakúpila obom deťom
mobily, platí im mesačne paušály, každé narodeniny a meniny, resp. Vianoce poskytuje synovi sumu
80,- Eur až 120,- Eur, tvrdila, že synovi poskytla osobné motorové vozidlo k užívaniu v hodnote 7 000,-
Eur až 8 000,- Eur, takisto mu zakúpila ešte pred rozvodom počítač za 1 200,- Eur, mobil pre syna ju stál

asi 600,- Eur a paušál mu platí mesačne 25,- Eur a prispela mu na zaplatenie autoškoly vo výške 200,-
Eur, poskytuje mu takisto pravidelne finančné prostriedky na zakúpenie pohonných hmôt do vozidla,
dcére zakúpila notebook za 370,- Eur, mobil za 270,- Eur, platí jej paušál za mobil vo výške 14,- Eur
mesačne, takisto jej zakúpila hoverboard za 350,- Eur, takisto jej zakúpila terárium ako aj faunu do tohto
terária spolu vo výške asi 1 500,- Eur, s dcérou trávila od roku 2016 cez prázdniny, ako aj víkendy cesty

po Slovensku, ktoré tiež stáli určité finančné prostriedky, na hlavnom pojednávaní predložila vyčíslenie
finančných prostriedkov, ktoré od roku 2016 až doposiaľ vynaložila na obidve deti spolu vo výške 21
000,- Eur. Z výsluchu svedka A. B. vyplynulo, že obžalovaná vyživovaciu povinnosť neplní od rozvodu
až k dátumu prvého pojednávania, tento popieral, že by medzi nimi bola uzavretá nejaká ústna dohoda
o tom, že obžalovaná nebude platiť výživné na deti, tvrdil, že každé tri mesiace od rozvodu telefonicky

upozorňoval a žiadal obžalovanú, aby plnila svoju vyživovaciu povinnosť, tvrdil, že nemá žiadne dlhy
ani sa nevedie na jeho majetok žiadna exekúcia, pritom nevedel vysvetliť, z akého dôvodu podal trestné
oznámenie na obžalovanú až po vyše 3 rokoch od povinnosti obžalovanej plniť vyživovaciu povinnosť.
Svedok potvrdil niektoré skutočnosti uvádzané obžalovanou, najmä pokiaľ ide o pobyt, resp. bývaniesyna a dcéry u matky v rokoch 2017 až 2019 cez víkendy a takisto potvrdil, že od mája, resp. júna
2019 sú obe deti u matky. Svedok takisto poukazoval na to, že aj on prispieval mal. deťom, jednak
vreckovým, kupovaním školských potrieb, poskytovaním finančných prostriedkov na cestovné a iné

náklady, poukázal aj na skutočnosť, že aj jeho rodičia poskytovali jeho deťom v niektorých prípadoch
finančné prostriedky, napr. na opravu motorového vozidla pre syna a takisto finančné prostriedky, ktoré
poskytli pri ich osobných sviatkoch.

Skutočnosti uvádzané obžalovanou a svedkom B. potvrdil v konaní pred súdom nepochybne aj ich syn

A., ktorý tvrdil, že finančné prostriedky mu poskytovala matka, potvrdil, že išlo mesačne o rôzne sumy
od 50,- Eur do 100,- Eur, takisto potvrdil, že finančné prostriedky dostával od starých rodičov z jednej
aj z druhej strany, ako aj od otca, pričom otcovi nepovedal, že finančné prostriedky mu poskytuje matka
a opačne matke nepovedal, že finančné prostriedky mu poskytuje jeho otec. Tento svedok potvrdil, že
bol osobne prítomný pritom, keď sa rodičia dohodli na tom, že matka výživné otcovi platiť nebude. Pri
ďalšom výsluchu svedok A. B. mladší modifikoval svoju výpoveď pokiaľ ide o výšku súm, ktoré mu matka

osobne poskytovala a uvádzal, že mesačne mu poskytovala 20,- Eur, 50,- Eur a 100,- Eur.

Z výsluchu svedkov a to starých rodičov oboch detí vyplynulo, že aj títo prispievali finančnými sumami,
resp. darčekmi obom deťom.

Z výsluchu svedkyne, dcéry obžalovanej A. B. vyplynulo, že po tom, čo sa rodičia rozviedli, došlo k
rodinnej dohode, že ona s bratom bude bývať spoločne s otcom s tým, že mama nebude uhrádzať
výživné,totakbolourčenésúdom,natomsadohodlivšetcištyriačlenoviarodiny.Svedkyňauvádzala,že
navštevovalamamukaždývíkendatrávilaunejletnéprázdniny,pričomceztýždeňpočasškolskéhoroku
bývala u otca. Matka ju finančne podporovala, dávala jej do rúk sumu 50,- Eur až 70,- Eur každý mesiac,

kupovala jej darčeky k sviatkom, oblečenie, školské potreby, zakúpila jej mobilný telefón v hodnote asi
300,- Eur až 400,- Eur, uhrádzala jej paušálny poplatok za používanie mobilu a od mája 2019 nepretržite
býva u svojej matky, pričom za celé obdobie nepociťovala žiaden nedostatok, nič jej nechýbalo, matka jej
poskytovalariadnurodičovskústarostlivosť.Ďalejuviedla,žeodobdobia,keďbolaumatky,tedaodmája
2019, otec o ňu neprejavuje nijaký väčší záujem, odvtedy sa videli možno desaťkrát, ozve sa jej len keď

má sviatky. Svedkyňa potvrdila, že väčšiu starostlivosť jej poskytovala za uvedené obdobie jej matka.

Z rozsudku Okresného súdu Trebišov, sp. zn. 8P/352/2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
20.04.2016 vyplýva, že manželstvo A. B. a A. B. sa rozvádza, súd rozsudkom schválil dohodu rodičov o
úprave rodičovským práv a povinností, a o úprave styku na čas po rozvode s tým, že matka sa zaviazala

platiť výživné na mal. deti a to na obe po 60,- Eur, počnúc od 27.01.2016, vždy do 20. dňa toho ktorého
mesiaca vopred k rukám otca.

Z potvrdenia Základnej školy A. H. B. I. vyplýva, že A. B. bola v školskom roku 2018/2019 žiačkou 8.
triedy, z potvrdenia Strednej odbornej školy O. P. v Košiciach vyplýva, že A. B. bol v roku 2018/2019

žiakom 3. triedy tejto školy.

Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov vyplýva, že A. B. je poberateľom prídavku
na dieťa a to za rok 2016/2017 mu bola mesačne vyplatená vždy v sume 47,04 Eur, v roku 2018 suma
47,36 Eur na rodinnom prídavku a v roku 2019 od januára do apríla suma 48,68 Eur.

Z rozsudku Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 14Pc/56/2020 zo dňa 13.05.2021 vyplýva, že súd
zrušil vyživovaciu povinnosť obžalovanej voči odporcovi A. B., nar. XX.XX.XXXX, a to počnúc dňom
01.07.2020.

Z rozsudku Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 19P/277/2019 zo dňa 20.11.2020 vyplýva, že sa
mení rozsudok Okresného súdu Trebišov, sp. zn. 8P/352/2015 tak, že mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, sa
zveruje do osobnej starostlivosti matky, teda obžalovanej, a otec A. B. starší je povinný prispievať na
výživu mal. A. sumou 200,- Eur, počnúc dňom 24.05.2019.

Z výpisu z LV č. XXX, k. ú. L. z časti „C“ ťarchy vyplýva, že Exekútorský úrad Košice, súdny exekútor
JUDr. Peter Molnár dal príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti uvedené v
tomto LV a to rodinný dom č. XXX v celosti, pričom vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti je A. B. starší
v celosti. Z listinných dôkazov predložených v konaní obžalovanou vyplýva, že počas predmetnéhoobdobia, teda po 27.01.2016 obžalovaná zakupovala a objednávala pre obe deti rôzne veci na ošatenie,
obuv a na zabezpečenie ich ďalších potrieb.

Z pracovného posudku Arcidiecéznej charity Košice na obžalovanú vyplýva, že bola v ich spoločnosti
zamestnaná od 09.12.2014 do 08.12.2016 ako opatrovateľka, svoje povinnosti si plnila v súlade s
náplňou práce, počas pracovného pomeru nebola upozornená na žiadne porušenia pracovnej disciplíny,
pracovný pomer bol skončený uplynutím dohodnutej doby.

Zo správy o povesti obce Slanec na obžalovanú vyplýva, že v obci nevlastní žiaden majetok, žije v
spoločnej domácnosti s O. D., v obci sa správa slušne, nebola riešená komisiou na ochranu verejného
poriadku.

Z odpisu registra trestov na obžalovanú vyplýva, že doposiaľ trestaná nebola.

Po vykonanom dokazovaní súd zhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i vo vzájomnom súhrne a dospel k
záveru, že nebolo dokázané, že sa stal skutok pre ktorý je obžalovaná stíhaná. Obžalovaná od začiatku
konania popierala spáchanie skutku, poukazovala na skutočnosti uvedené vyššie, najmä, že počas
obdobia, keď boli deti u otca, každý mesiac im prispievala sumami u syna A. vo výške 50,- Eur až 100,-
Eur mesačne, u dcéry vo výške 50,- Eur až 70,- Eur mesačne. Ďalej v konaní preukázala listinnými

dôkazmi, že za uvedené obdobie objednávala a zakupovala obom deťom rôzne ošatenie, obuv a ďalšie
veci k bežnej spotrebe. Obžalovaná takisto tvrdila, že okrem platenia výživného k rukám detí, im zakúpila
mobilné telefóny, dcére zakúpila notebook, hoverboard a ďalšie veci, že im platila každý mesiac paušál
za užívanie mobilných aparátov, že počas obdobia, kedy mala platiť výživné a deti boli u otca, brávala
ich na víkendy k sebe, že s dcérou navštevovala rôzne miesta na Slovensku s čím boli spojené tiež

nemalé náklady. Obžalovaná ďalej tvrdila, že došlo medzi ňou a oprávnenou osobou otcom mal. detí po
rozvode k ústnej dohode, že bude obom deťom poskytovať riadnu starostlivosť s tým, že nebude platiť k
rukám otca výživné. Svedok A. B. starší poprel uzavretie takejto dohody, ale túto skutočnosť nepochybne
potvrdili obe deti obžalovanej. Tieto takisto potvrdili, že matka im skutočne, keď bývali u svojho otca
každý mesiac poskytovala finančné sumy a to synovi vo výške 50,- Eur až 100,- Eur a dcére 50,- Eur

až 70,- Eur. Obžalovaná zdôvodňovala skutočnosť, že platila výživné deťom tým, že na A. B. staršieho
bola exekútorským úradom uvalená exekúcia, čo potvrdila aj výpisom z LV. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, a to nie len z výsluchu obžalovanej, ale aj z výsluchu A. B. staršieho, že syn býval u matky od
mesiaca január 2017 do mesiaca jún 2017 a následne od septembra 2017 do apríla 2018, čo predstavuje
spolu 14 mesiacov. Takisto bolo preukázané z výsluchu obžalovanej a uvedeného svedka, že rovnako

dcéra odišla bývať k matke v máji 2019 a od tohto času mal. dcéra ako aj syn sa zdržiavajú u matky.

Okresná prokuratúra v obžalobe počítala dlžné výživné od 27.01.2016 až do dátumu podania obžaloby,
t. j. do 08.08.2019, pričom z vykonaného dokazovania je nepochybné, že obe deti sa zdržiavali u matky
od mája 2019, čiže prokuratúra vypočítala dlžné výživné na viac za obdobie od júna do augusta 2019.

Vzhľadom k vyššie uvedenému obžalovaná mala platiť výživné u dcéry za obdobie od 27.01.2016 do
23.05.2019, keďže od 24.05.2019 rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie bola zverená do výchovy
matke, teda mala uhradiť spolu za toto obdobie 40 splátok po 60,- Eur, čo predstavuje sumu 2 400,- Eur.
Vzhľadom k tomu, že matka brávala svoju dcéru na víkendy ako aj na prázdniny, je potrebné odpočítať
od týchto 40 mesiacov sumu minimálne za výživné za 1 mesiac, čo však predstavuje minimálne obdobie,

ale v konaní nebolo preukázané koľko dní za uvedené obdobie mala dcéra stráviť u svojej matky, preto
je súd toho názoru, že za toto obdobie mala uhradiť v prospech oprávnenej osoby A. B. staršieho sumu
2 340,- Eur. Vychádzajúc z tvrdení obžalovanej ako aj dcéry A., ktoré potvrdili, že dcéra dostávala od
matky každý mesiac sumu 50,- Eur až 70,- Eur, za obdobie 39 mesiacov uhradila v jej prospech sumu
od 1 950,- Eur až 2 730,- Eur, pričom suma 1 950,- Eur je suma minimálna. Pokiaľ ide o výživné na syna

za žalované obdobie, teda od 27.01.2016 do mája 2019, predstavuje toto obdobie 40 mesiacov a po
odpočítaní obdobia, kedy sa syn zdržiaval u svojej matky a to od januára do júna 2017 a od septembra
2017 do apríla 2018 predstavuje 14 mesiacov, čiže obžalovaná mala uhradiť, výživné za 40 mesiacov
vo výške 2 400,- Eur, avšak po odpočítaní výživného za 14 mesiacov, ktoré strávila u matky predstavuje
suma výživného 1 560,- Eur, rovnako ako u dcéry vychádzajúc z tvrdení obžalovanej ako aj syna A.,

keď mala mesačne dávať k rukám syna sumu 50,- Eur až 100,- Eur, počas obdobia, keď býval u svojho
otca predstavuje táto suma minimálne 1 300,- Eur a maximálne 2 600,- Eur. Čiže mala zaplatiť za 26
mesiacov sumu 1 560,- Eur na výživnom, ale od tejto sumy je potrebné odpočítať minimálne sumu 1
300,- Eur, ktorú poskytla k rukám syna. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, teda obžalovanámala zaplatiť výživné na obe deti spolu vo výške 3 900,- Eur, ale od tejto sumy je potrebné odpočítať
sumu minimálne 1 950,- Eur, pokiaľ ide o výživné na dcéru a sumu 1 300,- Eur, pokiaľ ide o výživné
na syna, pričom ide o minimálne čiastky a tieto čiastky môžu predstavovať aj sumu v prípade dcéry 2

730,- Eur a v prípade syna 2 600,- Eur, a v takom prípade by obžalovaná zaplatila na výžinom vyššie
výživné než jej to ukladal rozsudok Okresného súdu v Trebišove. Na viac z vykonaného dokazovania
je zrejmé a to z listinných dôkazov, že matka objednávala a zakupovala deťom ďalšie veci na oblečenie
a na obutie, ktorá suma je podstatne vyššia než je celkove dlžné výživné, ktoré sa uvádza v obžalobe
Okresnej prokuratúry Trebišov.

Obžalovaná zdôvodňovala platenie výživného k rukám detí skutočnosťou, že tieto finančné sumy by
mohol A. B., otec detí použiť na úhradu exekučných pohľadávok.

Z vyššie uvedených skutočností je nepochybné, že nemožno klásť obžalovanej za vinu neplnenie
vyživovacejpovinnostinaobedeti,vkonaníbolopreukázané,žeobžalovanáposkytovala,nielenosobnú

starostlivosť v mesiacoch kedy boli deti u nej až do mája 2019 a od mája 2019 až doposiaľ poskytuje
starostlivosť osobnú, ale aj finančnú a hmotnú obom deťom. Z vykonaného dokazovania je takisto
nepochybné, že obžalovaná poskytovala svojim deťom starostlivosť, či už osobnú alebo hmotnú vysoko
nad rámec uloženej povinnosti rozsudkom Okresného súdu Trebišov.

Vzhľadom k vyššie uvedenému súd dospel k záveru, že nebolo dokázané, že skutok, ktorý sa kladie
za vinu obžalovanej sa stal, preto obžalovanú spod skutku obžaloby Okresnej prokuratúry Trebišov
oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho vyhlásenia prostredníctvom tunajšieho

súdu na Krajský súd v Košiciach.