Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, October 8, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/116/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1124011635
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šimková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1124011635.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Šimkovej a členov

senátu JUDr. Danice Veselovskej a JUDr. Jána Evina, v trestnej veci obžalovaného J. G. Z. pre zločin
prevádzačstva podľa § 355 ods. X písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Trestného zákona, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I sp.zn. 14T/23/2024 zo dňa 03.07.2024, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 08.10.2024 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku sa prvostupňový rozsudok z r u š u j e.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný

J. G. Z., nar. XX.XX.XXXX v P., trvale bytom Al-X. XX, P., Y.,

u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

dňa 13.11.2023 v čase okolo 18:30 hod. po prílete leteckej linky A3874 z Atén z Grécka na Letisko
Milana Rastislava Štefánika v Bratislave vystúpili z lietadla s ďalšími tromi osobami vydávajúci sa za
rodinu, ktorým bola následne vykonaná pobytová kontrola príslušníkmi Oddelenia Hraničnej kontroly

Policajného zboru Bratislava - letisko, pri ktorej obvinený predložil štyri biometrické cestovné pasy
Bulharskej republiky vydané na mená E. U. P., nar. XX.XX.XXXX, štátnej príslušnosti Bulharsko, pas
Bulharskej republiky číslo XXXXXXXXX, N. S. U., nar. XX.XX.XXXX, štátnej príslušnosti Bulharsko,
cestovný pas Bulharskej republiky číslo XXXXXXXXX, E. G. U., nar. XX.XX.XXXX, štátnej príslušnosti
Bulharsko, cestovný pas Bulharskej republiky číslo XXXXXXXXX a E. T. U., nar. XX.XX.XXXX, štátnej
príslušnosti Bulharsko, cestovný pas Bulharskej republiky číslo XXXXXXXXX, pričom však pri uvedenej
kontrole cestovných dokladov vzniklo dôvodné podozrenie, že ide o pozmenené biometrické cestovné
pasy, bolo vykonané odborno-technické skúmanie predložených biometrických cestovných pasov a po

odbornom posúdení zistené, že na vyššie špecifikovaných cestovných pasoch bola vymenená pravá
strana s osobnými údajmi ako aj posledná strana za sporný list vykazujúci rozdiely v porovnaní s
originálnym cestovným pasom Bulharskej republiky, čiže si obvinený pre seba ako i ďalšie tri osoby
od nestotožnenej osoby vopred zaobstaral falošný cestovný doklad pre seba ako i ďalšie tri osoby
predstierajúc, že sú rodinou a tým im umožnil prekročenie štátnej hranice Slovenska, pričom po
ďalšom preverovaní týchto osôb bolo zistené, že sa jedná osoby sýrskeho pôvodu a to konkrétne
Z. J., nar. XX.XX.XXXX, J. G. K., nar. XX.XX.XXX a G. G. K., nar. XX.XX.XXXX, ktoré sa nevedeli

preukázať príslušnými povoleniami ani platnými vízami, ktoré by umožňovali osobám zotrvanie na území
Slovenskej republiky, pričom obvinený takto konal na základe predchádzajúcej dohody za finančnú
výhodu vo výške najmenej 2.500 eur

t e d a

v úmysle získať pre seba priamo finančnú výhodu, pre osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej

republiky organizoval nedovolené prekročenie štátnej hranice, na tento účel zaobstaral falošný cestovný
doklad a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách,č í m s p á c h a l

zločinprevádzačstvapodľa§355ods.2písm.a),písm.b),ods.3písm.d)Trestnéhozákonaspoukazom
na § 138 písm. j) Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 355 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona k
trestu odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa§65ods.1,ods.4Trestnéhozákonasaobžalovanémuukladátrestvyhostenianadobu3(tri)roky.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Mestský súd Bratislava I pod sp.zn. 14T/23/2024 dňa 03.07.2024 uznal
obžalovaného J. G. Z. vinným zo spáchania zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), písm.

b), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona na tom skutkovom
základe, že

dňa 13.11.2023 v čase okolo 18:30 hod. po prílete leteckej linky A3874 z Atén z Grécka na Letisko
Milana Rastislava Štefánika v Bratislave vystúpil z lietadla s ďalšími tromi osobami vydávajúci sa za

rodinu, ktorým bola následne vykonaná pobytová kontrola príslušníkmi Oddelenia Hraničnej kontroly
Policajného zboru Bratislava - letisko, pri ktorej obvinený predložil štyri biometrické cestovné pasy
Bulharskej republiky vydané na mená E. U. P., nar. XX.XX.XXXX, štátnej príslušnosti Bulharsko, pas
Bulharskej republiky číslo XXXXXXXXX, N. S. U., nar. XX.XX.XXXX, štátnej príslušnosti Bulharsko,
cestovný pas Bulharskej republiky číslo XXXXXXXXX, E. G. U., nar. XX.XX.XXXX, štátnej príslušnosti

Bulharsko, cestovný pas Bulharskej republiky číslo XXXXXXXXX a E. T. U., nar. XX.XX.XXXX, štátnej
príslušnosti Bulharsko, cestovný pas Bulharskej republiky číslo XXXXXXXXX, pričom však pri uvedenej
kontrole cestovných dokladov vzniklo dôvodné podozrenie, že ide o pozmenené biometrické cestovné
pasy, bolo vykonané odborno-technické skúmanie predložených biometrických cestovných pasov a po
odbornom posúdení zistené, že na vyššie špecifikovaných cestovných pasoch bola vymenená pravá

strana s osobnými údajmi ako aj posledná strana za sporný list vykazujúci rozdiely v porovnaní s
originálnym cestovným pasom Bulharskej republiky, čiže si obvinený od osoby meno Q. z Z. v Turecku,
vopred zaobstaral falošný cestovný doklad pre seba ako i ďalšie tri osoby predstierajúc, že sú rodinou
a tým im umožnil prekročenie štátnej hranice Slovenska, pričom po ďalšom preverovaní týchto osôb
bolo zistené, že sa jedná osoby sýrskeho pôvodu a to konkrétne Z. J., nar. XX.XX.XXXX, J. G. K., nar.

XX.XX.XXX a G. G. K., nar. XX.XX.XXXX, ktoré sa nevedeli preukázať príslušnými povoleniami ani
platnými vízami, ktoré by umožňovali osobám zotrvanie na území Slovenskej republiky, pričom obvinený
takto konal na základe predchádzajúcej dohody za finančnú výhodu vo výške najmenej 2.500 eur.

Za to mu súd prvého stupňa podľa § 355 ods. 3, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j) Trestného zákona uložil

trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, pre výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného
zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 65 ods. 1, ods. 4
Trestného zákona mu zložil aj trest vyhostenia dna dobu 3 roky.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný J. G. Z. ihneď po jeho vyhlásení odvolanie smerujúce proti

výroku o vine, výroku treste, i proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Obžalovaný odôvodnil
odvolanie prostredníctvom obhajcu podaním doručeným súdu dňa 18.07.2024 a tiež vlastným podaním
doručeným súdu prvého stupňa dňa 26.07.2024.

Obžalovaný prostredníctvom obhajcu uviedol, že nesprávnosť napadnutého výroku rozsudku vidí v

tom, že súd prvého stupňa pri určovaní druhu trestu a jeho výmery neskúmal aktuálny spôsob životaobžalovaného, nehodnotil osobu obžalovaného vo všetkých súvislostiach a bez hlbšieho rozboru jeho
osobnosti vo vzťahu k ďalším kritériám, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska určovania druhu trestu a jeho
výmery. Obžalovaný nesúhlasí s tvrdeniami v obžalobe a trvá na tom, že je nevinný. Jediné usvedčujúce

dôkazy proti obžalovanému sú výsluchy troch svedkov, ktoré nie sú jednotné a sú v priamom rozpore
s tým, čo uvádza obžalovaný.

Rozpory a nedôveryhodnosť výpovedí svedkov vidí obžalovaný v tom, že:
- z výpovede svedkyne Z. J. ako aj výpovedí ostatných svedkov vyplýva, že všetky pasy mala pri sebe

ona a bola to ona, ktorá tieto pasy odovzdala polícií. Táto skutočnosť, je v rozpore s tým, čo uvádzali
svedkovia, že celý čas mal tieto pasy u seba len obžalovaný a potvrdzuje naopak tvrdenia obžalovaného,
- svedkovia uvádzali, že pasy nikdy nevideli, pritom vedeli uviesť svoje meno, ktoré na tomto pase mali
uvedené,
- výpovede svedkov sú jediné usvedčujúce dôkazy proti obžalovanému, pričom z nich nedostatočne
vyplýva to, že obžalovaný bol osobou ktorá presun týchto osôb organizovala. Svedkyňa Z. J. sama

uviedla, že má zato, že obžalovaný len plnil pokyny tretej osoby. Tvrdenie svedkyne, že odovzdala
finančné prostriedky priamo obžalovanému nebolo potvrdené a tak isto je v rozpore s výpoveďami
ostatných svedkov a obžalovaného v tom, že tieto finančné prostriedky sa uložia do úschovy a následne
po zabezpečení presunu budú vyplatené. Ďalší dvaja svedkovia ani len neuvádzali že by finančné
prostriedky za ich presun mali byť odovzdané obžalovanému, naopak uvádzali, osobu menom G.

H., ktorý aj ako uvádzal obžalovaný bol osobou, ktorá celý presun obžalovaného aj týchto 3 osôb
zabezpečovala a organizovala,
- obžalovaný bol v deň presunu v nemocnici po operácií a preto zrejme nemohol byť v takom zdravotnom
stave, že by dokázal zabezpečiť presun seba a ďalších 3 osôb a tento celý zorganizovať,
- svedkovia rozporne vypovedali o tom, že za akých okolnosti sa spoznali,

- najpodstatnejšou výpoveďou je výpoveď svedkyne Z. J., ktorá sama v závere svojej výpovede uvádza,
že spolupracuje z toho dôvodu, že nechce byť obvinená ako prevádzač a preto vypovedá tak ako je
uvedené v jej výsluchu. Obhajoba jej toho názoru, že výpoveď svedkyne Z. J. je účelová len s cieľom
aby sa sama vyhla trestnému stíhaniu.

Čo sa týka navrhovaných dôkazov zo strany obžalovaného, obhajoba uvádza, že tieto obžalovaný
nemohol ani uviesť skôr a to z dôvodu, že spis mu bol sprístupnený až po zaslaní zo strany obhajcu
a samozrejme vzhľadom na jazykovú bariéru bolo potrebné na poradu s obžalovaným zabezpečiť
tlmočníka. Obžalovaný nebol od začiatku trestného konania zastúpený advokátom, nemal vedomosť o
tom, čo mu v prípade nenavrhnutia dôkazov včas hrozí. Čo sa týka odôvodnenia nevykonania výsluchov

svedkov zo strany súdu a teda, že títo sú na neznámom mieste a sú nezastihnuteľní je obhajoba toho
názoru, že toto nemôže byť na úkor obžalovaného, keďže v čase ich výsluchov ani nemal právne
zastúpenie, o ktoré tak ako sám uvádzal od začiatku žiadal. Obžalovaný naopak poukazuje na to, že
práve ním navrhované dôkazy boli základnými dôkazmi, ktoré mali orgány činné v trestnom konaní
vykonať aj ex offo, keďže bez nich nie je možno uvažovať o dostatočnom zistení skutkového stavu veci.

Obhajoba ďalej namieta porušenie právo obžalovaného na obhajobu, a to okrem iného aj z toho
dôvodu, že obžalovaný nebol riadne poučený o svojich právach a podpis na tomto poučení nie je jeho.
V zmysle § 2 ods. 20 Trestného poriadku „Ak obvinený, jeho zákonný zástupca, podozrivá osoba,
poškodený, zúčastnená osoba alebo svedok vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie, má

právo na tlmočníka a prekladateľa ". Z uvedeného je s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu
zrejmé, že obžalovaný nebol s dôvodmi obmedzenia osobnej slobody, ale aj s obvinením oboznámený
v jazyku, ktorému rozumie ihneď, len čo to bolo reálne možné, teda bez meškania. Práve porušenie
tejto zásady obhajoba považuje taktiež za porušenie základnej zásady v trestnom konaní, ktorá prináleží
obžalovanému, pričom jej porušenie je taktiež porušením zásady spravodlivého prejednania vecí. O

tejto skutočnosti sa obžalovaný dozvedel až po tom, ako mu bola kópia spisu poskytnutá zo strany jeho
obhajcu. Súd na to obžalovaný upozornil, súdu sa však touto skutočnosťou absolútne nezaoberal.

Obhajoba tiež namieta, že neboli naplnené základné znaky skutkovej podstaty trestného činu
konštatovaného obžalobou, a teda nebol dostatočne preukázaný úmysel obžalovaného získať pre seba

priamo finančnú výhodu, nebolo dostatočne preukázané, že obžalovaný skutočne priamo organizoval
prekročenie hranice ďalších 3 osôb, nebolo dostatočne preukázané, že práve obžalovaný zaobstaral
falošný cestovný doklad pre seba ako aj pre ďalšie osoby, keďže priamo z výsluchu svedkov vyplýva, že
tietofalošnédokladyzabezpečovalatretiaosobaatoubolG.H..Priamozvýsluchovsvedkovvyplýva,žefinančné prostriedky neboli adresované obžalovanému ale tretej osobe menom G. H., nebolo dokázané
že obžalovaný priamo komunikoval so svedkami a inštruoval ich ako majú pri presune postupovať a
z tohto dôvodu obhajoba navrhuje obžalovaného spod obžaloby oslobodiť. Obhajoba je toho názoru,

že zo strany súdu a orgánov činných v trestnom konaní nastali pochybenia, ktoré mohli ovplyvniť
spravodlivé prejednanie, najmä vo vzťahu k vypočutiu svedkov a náležitého zistenia týchto skutočností
zistených z výsluchu svedkov. V neposlednom rade obhajoba poukazuje aj na jednu zo základných
zásad trestného konania, ktorou je "v pochybnostiach v prospech obvineného", a teda ak sa určité
skutočnostinepreukážu,aleboexistujúurčitépochybnosti,musísarozhodnúťvprospechobžalovaného.

V tomto prípade sa súd ani orgány činné v trestnom konaní touto zásadou absolútne nezaoberali.

Na základe uvedeného obhajoba uzatvára, že súdom prvého stupňa bol na základe nesprávneho
vykonania a najmä vyhodnotenia dokazovania, konkrétne výsluchov svedkov, nesprávne vyvodený
záver, na základe ktorého kladie za vinu vyššie uvedený skutok obžalovanému. Práve predmetné
výsluchy viacerých svedkov jasne spochybňujú vinu obžalovaného, pričom súd sa nedostatočne

vysporiadal s týmto dokazovaním. Obžalovaný má za to, že v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu
rozsudku nastali pochybenia zo strany súdu, ktoré mohli ovplyvniť spravodlivé prejednanie veci, pričom
tieto chyby obžalovaný popisuje vyššie a takisto súd na základe vykonaného dokazovania dospel
k nesprávnemu záveru, zistený stav nie je bez pochybností, vina obžalovaného nebola dostatočne
preukázaná,nebolodostatočnepreukázané,žeskutoksaskutočnestaltakakobolpopísanývobžalobe.

Vzhľadom na tieto skutočnosti obhajoba navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na rozhodnutie, alebo aby sám oslobodil obžalovaného spod obžaloby,
prípadne, aby mu primerane znížil uložený trest.

Obžalovaný vo vlastnom podaní uvádza, že sa nemôže stotožniť s uloženým trestom, nakoľko nesúhlasí
s jeho výškou a ani s vyhostením. Nemôže byť jeho osoba odsúdená na základe dvoch či troch výpovedí
a vlastného presvedčenia súdu. V tomto smere obžalovaný žiada dokazovanie , nakoľko je nevinný.
Súčasne žiada o pridelenie znalca na posúdenia, či skutok spáchal, resp. nespáchal. Obžalovaný trvá na
pribratíznalca,nakoľkojenevinný.Vosvojompodaníobžalovanýsúčasnepožiadalozrušenieobhajcua

pridelenienového,nakoľkovzniklamedzinímaobhajcomnedôvera,atonazákladetoho,žeobžalovaný
žiadal v prípravnom konaní o pribratie znalca do konania a obhajca o to odmietol požiadať. Obžalovaný
tiež požiadal o pridelenie nového tlmočníka, nakoľko v prípravnom konaní pred výsluchom tlmočníka
požiadal, aby vyšetrovateľa oboznámil so žiadosťou o pribratie znalca , tlmočník povedal, že dobre, no
znalec pribratý nie je. Z tohto dôvodu stratil dôveru k tlmočníkovi, aj obhajcovi.

Prokurátor nevyužil svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu, ktoré mu bolo v súlade s § 314 Trestného
poriadku doručované.

Odvolací súd nezistil žiadne také vady napadnutého rozsudku alebo predchádzajúceho konania, ktoré

by odôvodňovali zrušenie rozsudku na neverejnom zasadnutí, a preto nariadil verejné zasadnutie, na
ktorom bolo možné a potrebné odstrániť nedostatky spôsobené súdom prvého stupňa v dokazovaní
skutočností týkajúcich sa výroku o treste. Pri dokazovaní týkajúcom sa výroku o treste je súd povinný
aj z vlastnej iniciatívy určovať rozsah dokazovania a dokazovať všetko, čo je pre možnosť posúdiť
naplnenie zákonných kritérií trestania dôležité, a to bez toho, aby procesné strany vyvíjali akúkoľvek

aktivitu, ktorá sa vyžaduje pri dokazovaní skutkových okolností. Dokazovanie pre účely výroku o treste a
ochranného opatrenia nemusí spĺňať požiadavku kontradiktórnosti, pretože je zodpovednosťou a úlohou
súdu zistiť všetko, čo je pre spravodlivé potrestanie páchateľa potrebné. Súd prvého stupňa zanedbal
svoje povinnosti a riadne nezisťoval a nedokazoval osobné a rodinné pomery obžalovaného. Odvolací
súd preto podľa § 326 ods. 5 Trestného poriadku dokazovanie doplnil výsluchom obžalovaného.

ObžalovanýJ.G.Z.predodvolacímsúdomvypovedal,žesanarodilvSýrii,bývalvmalejdedineMasara,
pochádza z intelektuálnej rodiny. Jeho dedo bol sudca, mali doma tvrdé pravidlá, ale mali aj majetky,
nehnuteľnosti, olivové háje. Obžalovaný slúžil vojenčinu v Sýrii, v národnej garde, ako bežný vojak,
a keď sa začala vojna v Sýrii bol predvolaný. On však odmietol byť s režimom a s opozíciou, preto

utiekol vo februári 2023 do Turecka. Vtedy bola veľmi zlá situácia v Sýrii, utiekol tam cez osobu Q.. Ešte
predtým žil v Grécku 3 roky, na Kréte a v roku 2011 sa vrátil do Sýrie, vtedy tam ešte nebola vojna.
Vrátil sa domov k rodine. Je ženatý a má dve dcéry, ktoré žijú v Sýrii v ich rodinnom dome, aj keď sú
to teraz zrúcaniny. Obžalovaný pracoval v Sýrii na svojich pozemkoch, majú 1200 olivovníkov a o to satreba starať. Má deväť tried, u nich je základné vzdelanie po šiestu triedu. V Turecku nerobil nič, vstúpil
tam iba za účelom premiestnenia do Grécka. Do Grécka prišiel v marci roku 2023. Nerobil v Grécku
nič, lebo bol aj zranený, bol tam u brata a tam vzniklo u neho rozhodnutie odísť do Nemecka, kde by

následne požiadal o zlúčenie rodiny. Má problémy s chrbticou, má 26 štichov a 6 platničiek. To sa mu
stalo počas vojny, mal zranenie a bol operovaný, ošetrovali ho príslušníci červeného kríža na hranici
Sýria-Turecko, je to neutrálna pôda, kde sa mohli prevážať zranené osoby. Táto oblasť je pod kontrolu
Európskej únie. Počas jeho pobytu ho dotovala sestra, ktorá žije v Anglicku a tiež mu pomáhal brat, ktorý
žije v Grécku. Jeho brat je vodič kamiónu a sestra riaditeľka základnej školy. Momentálne ich majetky

nikto neobhospodaruje. Jeho rodina je teraz v utečeneckom tábore na hranici Sýrie s Tureckom, kde
žijú v stanoch od roku 2019. V roku 2019 opustili dedinu.

Zároveň odvolací súd doplnil dokazovanie prečítaním informácie spísanej Úradom hraničnej a
cudzineckej polície dňa 17.07.2024 z č. l. 246, rozhodnutím Mobilnej jednotky PZ Bratislava č. PPZ-
HCP-BA5-10878-013/2023-AV zo dňa 17.11.2023 z č. l. 247-248, rozhodnutím Mobilnej jednotky

PZ Bratislava č. PPZ-HCP-BA5-10878-010/2023-AV zo dňa 31.10.2023 z č. l. 249-50, vyhlásením
pátrania po nezvestných osobách z č. l. 251 a trestným rozkazom Mestského súdu Bratislava I sp. zn.
0T/536/2023 z č.l. 252-253.

Na návrh obžalovaného odvolací súd doplnil dokazovanie aj výsluchom svedkyne por. Y. S.. Svedkyňa

por. Y. S. vypovedala, že si vzhľadom na odstup času na danú situáciu nespomína, nehovoria jej nič ani
tie mená, ktoré boli čítané a nehovorí jej nič ani prítomný obvinený. Zrejme sa nejednalo o konfliktnú
situáciu. Majú takýchto situácii veľmi veľa. Pokiaľ ide o odovzdanie pasov na kontrolu, svedkyňa uviedla,
že štandardne to býva tak, že keď ide o rodinu tak pristupujú k nim spoločne a keď ide o jednotlivcov
tak pristupujú samostatne.

Obhajkyňa obžalovaného sa v plnom rozsahu pridržala podaného odvolania, je toho názoru, že nebolo
preukázané, že obžalovaný napomáhal alebo umožnil vstup osobám bez štátnej príslušnosti SR na
jej územie a tiež že za takúto činnosť dostal odplatu. Výpovede vypočutých svedkov sú rozporné, vo
viacerých smeroch si protirečia, napr. svedkyňa Z. tvrdila, že obžalovaný nebol prevádzačom, iba plnil

pokyny niekoho iného a tiež nebolo preukázané, že mu zaplatila sumu 2500 Eur. Obhajoba je preto
toho názoru, že neboli naplnené znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Preto obhajkyňa
navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a rozhodol tak, ako navrhovali v písomne podanom
odvolaní.

Zástupca krajskej prokuratúry považuje odvolanie obžalovaného za nedôvodné, napadnutý rozsudok
považuje za vecne správny a v súlade so zákonom vo všetkých jeho výrokoch. Preto navrhol odvolanie
obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný J. G. Z. v konečnom návrhu uviedol, že nevlastní lietadlo, ani ho nepilotoval, ani neobdržal

žiadne peniaze, nebol ten, kto predkladal doklady v E. ani na Slovensku, je nevinný. Keby mala pani
svedkyňa lepšiu pamäť tak by mu to pomohlo, naozaj je nevinný. Keby tie doklady dával on, tak by určite
netrval na výsluchu tejto svedkyne. Všetko robila pani Z. a to nielen v Grécku, ale aj na Slovensku. On
mal pas v rukách iba na letisku a ten hneď vrátil podľa pokynov. Jeho keď zobrali z letiska do nemocnice,
tak dovtedy v nemocnici aj na letisku, bol normálny migrant a až keď sa vrátil, tak mu boli vznesené

všetky obvinenia. Obžalovaný žiada, aby bol oslobodený.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania, a tým absenciu
dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku, preto podľa § 317 ods. 1
Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým

odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom
zásadou,ženachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkané,prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je
čiastočne dôvodné.

Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy potrebné pre
náležité zistenie skutkového stavu, dôkazy vykonal zákonným spôsobom, a nedopustil sa žiadnych
vážnych procesných pochybení. Na druhej strane však z vykonaných dôkazov vyvodil nie celkomsprávne skutkové závery, keď považoval za preukázané všetky v rozsudku uvedené skutkové okolnosti,
hoci niektoré z nich neboli bezpečne nad akúkoľvek rozumnú pochybnosť preukázané.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odvolací súd napadnutý rozsudok zruší, ako bolo
napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, alinea prvá, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci,
ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku

správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 ods. 2 písm. j) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ viedol pred
spáchaním trestného činu riadny život.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na

pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava
II podal dňa 18.04.2024 na obvineného J. G. Z. obžalobu pre zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2
písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona

na skutkovom základe uvedenom v obžalobe.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku,
že je nevinný, preto súd vykonal vo veci dokazovanie. Vypočul obžalovaného J. G. Z., podľa § 263
ods. 3 Trestného poriadku prečítal výpovede svedkov Z. J., G. Al K. a J. Al K., podľa § 268 ods. 2

Trestného poriadku prečítal odborné posúdenia k cestovným dokladom a znalecký posudok z odboru
elektrotechnika a podľa § 269 Trestného poriadku prečítal listinné dôkazy.

Obhajoba obžalovaného spočívala v tom, že od prevádzača Q. dostal kontakt na Y., ktorého kontaktoval
telefonicky. Stretol sa s ním v reštaurácii, v ktorej práve Y. obedoval s J., to je ten starší chlapec, ktorý

bol s nimi. Obžalovaný sa so Y. rozprával a potom ich spolu s J. zobral a odfotil ich. Y. im povedal, že
ich zajtra alebo pozajtra pokúsi dostať z Atén. Skutočne mu na druhý deň telefonoval, obžalovaný sa
mal dostaviť na zastávku autobusu. Keď sa tam obžalovaný dostavil, už tam bol J. s ďalšou osobou,
ktorú obžalovaný nepoznal. Išli na letisko, ale policajti ich chytili a vyhodili z letiska. Pred letiskom sa
stretli s pani Z., ktorá sedela na lavici a plakala. Vtedy sa rozprávala s J., že sa pokúsila dostať do

Talianska, ale sa jej to nepodarilo a nadávala na prevádzačov. Následne obžalovaného Y. ubezpečil, že
sa opäť pokúsia vycestovať. Po dvoch dňoch sa obžalovaný stretol s J. v reštaurácii a Y. im povedal, že
im pripravujú pasy. Obžalovaný mal iné podmienky ako ostatní, lebo mal vystupovať prvý a ostatní mali
pokračovať. V prospech Y. obžalovaný vložil 1000 eur na účet s tým, že keď vyjde z letiska, nadiktuje Y.kód, aby si peniaze môže stiahnuť. Následne Y. poslal fotku všetkých pasov, aby poznali údaje. Boli to
Bulharské pasy. Zároveň im volal, že zajtra bude pokus o vycestovanie. Opäť sa stretli na zastávke, Z.
priniesla pasy. Na letisku ich čakal Y., priniesol palubné lístky. Mali ísť do Barcelony. Opäť ich zadržala

polícia. Vtedy sa obžalovaný dozvedel, že aj Z. vložila peniaze v prospech Y., požičal jej na to peniaze
J. za to, že bude robiť matku jeho bratovi. Obžalovaný ostal v kontakte so Y., aby mu oznámil kedy sa
budú opäť pokúšať vycestovať, ale musel ísť do nemocnice, nemal prístup k telefónu a neskôr zistil
že mu Y. vola 30 krát. Potom prišli Y., G., J. a pani Z. za ním do nemocnice a Y. sa mu vyhrážal, že
ak nepôjde teraz vyskúšať vycestovať, bude musieť zaplatiť 3000 eur. Preto s ním išiel, ale pas v ruke

nedržal, ani nemá nič spoločné s tým z čoho je obvinený. On mal iba palubný lístok, pasy boli u Z.. Y.
chcel od neho, aby mu poslal kód, aby si mohol stiahnuť peniaze, ale obžalovaný mu povedal, že až
keď budú v Bratislave. Preto mu kázal, aby poslal fotky z lietadla, čo aj s J. urobili. Na letisku pýtali od
nich doklady a Z. ich predložila. Prišiel dôstojník polície, obžalovaný zobral telefón, na ktorom mal kópiu
svojho Sýrskeho pasu a povedal, že sú zo Sýrie. Bulharské pasy nemal, ani ich nepredložil. Obžalovaný
komunikoval s dôstojníkom a tam mu povedal, že sú sýrska rodina, ale nie že sú rodina, ale Sýrčania a

volal Y., nadával mu. Obžalovaný tiež uviedol, že on pasy nemal nikdy všetky u seba, mal svoj len pol
hodinku pretým, ako ho potreboval, ale vždy mu ho vzali. Všetci dostali od Y. údaje, ktoré sa mali naučiť.

Naproti tomu z výpovedí nelegálnych migrantov vyplýva, že svedkyni Z. J. obžalovaný zabezpečil
doklady, s ktorými letela v lietadle. Ona dostala na obžalovaného kontakt ako na prevádzača, uviedol jej,

že sa volá G.. Telefonicky ho kontaktovala, poslala mu svoju fotografiu a on jej dal vyhotoviť cestovný
pas, s ktorým by mohla cestovať do Európy. Mala mu za to zaplatiť 2500 eur. Tieto peniaze vložil jej
priateľ do úschovne a mali byť v prospech obžalovaného uvoľnené, ak svedkyňu dostane do Nemecka.
Obžalovaný jej povedal, že sa stretnú na autobusovej zastávke. Keď tam prišla, už ju čakal obžalovaný aj
s dvoma mladými chlapcami. Obžalovaný im dal inštrukcie, čo majú hovoriť, a že sú rodina. Ich doklady

mal celý čas pri sebe spolu s letenkami. Keď nastúpili do lietadla, obžalovaný urobil fotografiu a niekomu
ju poslal. Obžalovaný aj predložil ich doklady policajtke a keď ich kontrolovala polícia, tak obžalovaný
aj niekomu telefonoval. Obžalovaný pred nimi vystupoval ako G., svedkyňa sa riadila jeho inštrukciami,
on všetko vybavoval. Svedkovia J. G. K. a G. G. K. uviedli, že ich otec našiel prevádzača menom G.
H., ktorý ich mal dostať do Nemecka. G. H. im volal, aby išli na zastávku, kde sa zoznámia s ľuďmi,

ktorý budú vystupovať ako ich rodičia. Keď prišli na zastávku, boli tam obžalovaný a svedkyňa Z. J.,
predstavili sa ako G. a Q.. Obžalovaný im povedal, že budú ako ich rodičia a po ceste nemajú s nikým
komunikovať, že on ich prevedie až do Nemecka, ale musia ho poslúchať na slovo. Obžalovaný mal po
celý čas ich doklady pri sebe a vystupoval ako ich otec. V lietadle ich aj poučoval, čo majú povedať,
ak by ich chytili policajti, a že majú žiadať, aby bol pri všetkom ich otec. V lietadle ich aj odfotil a fotku

niekam poslal. Svedkovia doklady nikdy nevideli, tieto mal pri sebe celý čas obžalovaný, všetko s nimi
vybavoval on, čo sa týka cesty.

Odvolací súd uvádza, že nosnými dôkazmi preukazujúcimi skutok boli výpovede vyššie uvedených
svedkov, ktoré navzájom korešpondujú v spojení so závermi znaleckého skúmania z odboru

elektrotechnika. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto dôkazy sú plne dostačujúce na odstránenie
akýchkoľvek rozumných pochybností o tom, že obžalovaný J. G. Z. sa dopustil skutku, ktorý mu je
kladený za vinu. Svedkovia Z. J., J. G. K. a G. G. K. jednoznačne zhodne vypovedali, že im obžalovaný
zabezpečil cestovné doklady, dával im inštrukcie, ktoré majú počas svojej cesty dodržiavať, vyhotovoval
fotodokumentáciu z ich cesty a po celý čas mal ich doklady pri sebe a tieto aj predložil pri ich kontrole.

Z ich výpovedí je zrejmé, že úlohou obžalovaného bolo zabezpečiť im cestu do Nemecka, pričom
od svedkyne Z. mal za to aj obdržať 2.500 eur. Z týchto dôkazov bez akýchkoľvek pochybností
vyplýva, že obžalovaný nebol iba jedným z migrantov, ktorému zabezpečil cestu do Nemecka prevádzač
menom Y., ale vystupoval ako článok väčšej a organizovanejšej skupiny osôb realizujúcich nelegálne
prevozy migrantov, keď poskytol migrantom doklady a zabezpečil im prevoz do cieľovej krajiny. Obsah

extrahovaných dát z mobilného telefónu obžalovaného pritom dotvára skutkový dej tým, že obžalovaný
mal vo svojom mobilnom telefóne okrem fotografií veľkého množstva cestovných dokladov rôznych ľudí,
aj fotografie falošných cestovných doklady svedkov Z. J., J. G. K. a G. G. K., a tiež fotografie z lietadla,
ktoré obžalovaný z priebehu prevozu vyhotovoval a niekomu posielal.

Reagujúc na odvolacie námietky obžalovaného týkajúce sa zákonnosti prečítania svedeckých výpovedí
Z. J., J. G. K. a G. G. K. na hlavnom pojednávaní odvolací súd uvádza, že nezistil porušenie práva
obžalovaného na obhajobu v konaní predchádzajúcom prečítaniu týchto výpovedí. Je irelevantné, či
obžalovaný súhlasil s čítaním svedeckých výpovedí migrantov z prípravného konania alebo nie, pretožetieto neboli čítané podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku, kedy sa vyžaduje súhlas procesných strán,
ale podľa § 263 ods. 3 písm. a) Trestného poriadku, kedy sa súhlas nevyžaduje, pretože dôvodom na
čítanie predchádzajúcej výpovede je pobyt svedka na neznámom mieste. Z dôkazu, ktorý odvolací súd

na verejnom zasadnutí prečítal, t. j. z informácie spísanej Úradom hraničnej a cudzineckej polície dňa
17.07.2024, je evidentné, že táto podmienka bola u všetkých 3 svedkov splnená. Svedkyňa Z. J. bola
rozhodnutím Mobilnej jednotky PZ Bratislava zo dňa 31.10.2023 administratívne vyhostená z územia
Slovenskej republiky a má uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a svedkovia J. G. K.
a G. G. K. dňa 08.12.2023 utiekli z Centra pre deti a rodiny v Medzilaborciach a bolo po nich vyhlásené

pátranie. Preto nie je zrejmé, kde sa nachádzajú. Zo zápisnice o výsluchu obvineného zo dňa 15.11.2023
pritom vyplýva, že obžalovaný bol upozornený na to, že má právo sa zúčastniť výsluchov týchto svedkov,
a bol tiež upozornený, že tieto osoby pravdepodobne nebude možné vypočuť v budúcnosti a opustia
územie Slovenskej republiky, na čo obžalovaný svojím podpisom po príslušnom pretlmočení uviedol, že
sa výsluchov zúčastniť nechce, nakoľko sa svedkov nemá čo spýtať. (č.l. 83). Dôkazy teda súd prvého
stupňa vykonal zákonným spôsobom a bez toho, aby došlo k zásadnému porušeniu práva obžalovaného

na obhajobu v predchádzajúcom konaní.

Odvolací súd tiež konštatuje, že súd prvého stupňa sa procesne riadne vysporiadal aj s návrhmi
obžalovaného (výsluch svedkov Y. J. G. D. a Q. G. F.), keď na hlavnom pojednávaní dňa uznesením
návrhy odmietol a zaprotokoloval aj odôvodnenie tohto postupu. Z uvedeného vyplýva, že súd prvého

stupňa venoval pozornosť návrhom obžalovaného požadovaným spôsobom a nedopustil sa porušenia
práva na spravodlivý súdny proces ignoráciou návrhov obžalovaného.

Pokiaľ obžalovaný navrhoval v odvolacom konaní pribrať do konania znalca, odvolací súd s poukazom
na doterajšiu súdnu prax uvádza, že znalec - psychológ je povolaný vyjadriť sa len k tým črtám osobnosti

obžalovaného alebo svedka, ktoré môžu mať vplyv na jeho vierohodnosť, nie však k otázke, či výpoveď
obžalovaného alebo svedka je vierohodná, alebo nie je, prípadne ktorá z rozdielnych výpovedí tej istej
osoby je vierohodnejšia. Z ustanovenia § 145 ods. 1 Trestného poriadku vyplýva, že takéto hodnotenie
dôkazov prináleží len súdu, pričom súd je povinný postupovať pri hodnotení dôkazov podľa § 2 ods. 12
Trestného poriadku. Inak povedané, v znaleckom posudku sa znalec nemôže venovať tým odborným

otázkam, ktoré patria do kompetencie orgánov činných v trestnom konaní a súdov; znalec nesmie
hodnotiť dôkazy, prijímať právne názory, prípadne sa vyjadrovať k právnym otázkam.

Odvolací súd dôsledne vyhodnocoval vierohodnosť výpovedí vypočutých svedkov - migrantov a dospel
k záveru, že niet žiadnych rozumných dôvodov pre spochybňovanie ich pravdivosti, výpovede svedkov

obsahujú také konkrétne skutočnosti, z ktorých je evidentné, že ich svedkovia sami pozorovali, resp.
vnímali a boli ich účastní, pričom okrem vlastnej presvedčivosti, výpovede týchto svedkov navzájom
korešpondujú a sú podporené aj obsah extrahovaných dát z mobilného telefónu obžalovaného, ktoré
objektívne zachytávajú svedkami popisované udalosti.

Pokiaľ obžalovaný namieta, že bolo v prípravnom konaní porušené jeho právo na obhajobu z dôvodu,
že nebol riadne poučený o svojich právach a podpis na poučení nie je jeho, je potrebné uviesť, že zo
zápisnice o zadržaní a obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby zo dňa 14.11.2024 vyplýva, že
obžalovanému ako podozrivej osobe bolo poskytnuté poučenie o právach podozrivej osoby v písomnej
forme v slovenskom a arabskom jazyku a prevzatie poučenia podozrivý potvrdil svojim podpisom na

zápisnici. Pravosť svojho podpisu na zápisnici obžalovaný nenamieta, ale namieta podpis na samotnom
poučení, ktorý údajne nie je jeho. Keďže však obžalovaný potvrdil svojim podpisom, že poučenie prevzal
a to nielen v slovenskom jazyku, ale aj v arabskom, niet dôvodu pre záver, že obsah zápisnice o zadržaní
a obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby nezodpovedá skutočnému priebehu úkonu, vrátane
príslušných poučení. Prípadná absencia podpisu na samotnom poučení nespôsobuje porušenie práva

obžalovaného na obhajobu. Uvedené nemá ani žiaden vplyv na zákonnosť vykonaných dôkazov v
prípravnomkonaní,pretotietonámietkyobžalovanéhoniesúopodstatnenéavtomtosmerenebolipráva
obžalovaného nijako porušené. Odvolací súd nezistil porušenie zákona v neprospech obžalovaného pri
tomto úkone, ktoré by mohlo mať vplyv na zákonnosť ďalších vykonaných dôkazov.

Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky
obžalovaného sú neopodstatnené.Na uvedenom dôkaznom podklade potom ani odvolací súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že
obžalovaný v úmyselne získať pre seba priamo finančnú výhodu, pre osobu, ktorý nie je štátnym
občanom Slovenskej republiky, organizoval nedovolené prekročenie štátnej hranice, na tento účel

zaobstaral falošný cestovný doklad a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých
osobách. Pokiaľ však ide o skutkovú okolnosť, že obžalovaný mal zaobstarať falošné cestovné doklady
od osoby menom Q. z Istanbullu z Turecka, odvolací súd uvádza, že v tomto smere neboli pred
súdom prvého stupňa vykonané žiadne dôkazy a žiadne neboli ani prokurátorom navrhované. Odvolací
súd dáva do pozornosti, že skutková veta výroku o vine môže obsahovať iba tie skutočnosti, ktoré

nepochybne vyplývajú z vykonaného dokazovania a zaobstaranie falošných cestovných dokladov
obžalovaným od osoby menom Q. z Istanbulu v Turecku nebolo vykonaným dokazovaním preverené a
táto skutočnosť ani nevyplýva z vykonaného dokazovania.

Vzhľadom na vyššie uvedené pochybenie súdu prvého stupňa, odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok
v celom rozsahu a následne sám vo veci rozhodol, pričom upravil skutkovú vetu tak, že obžalovaný si

zaobstaral falošné doklady od nestotožnenej osoby. Následne odvolací súd uznal obžalovaného vinným
zo zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že dňa 06.08.2024 nadobudla účinnosť novela Trestného zákona, č.

40/2024Z.z.,pretoodvolacísúdposudzoval,čineskoršieznenieTrestnéhozákonajepreobžalovaného
priaznivejšie.

Obžalovaný v úmyselne získať pre seba priamo finančnú výhodu, pre osobu, ktorý nie je štátnym
občanom Slovenskej republiky, organizoval nedovolené prekročenie štátnej hranice, na tento účel

zaobstaral falošný cestovný doklad a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých
osobách, čo podľa Trestného zákona účinného do 05.08.2024 ako aj Trestného zákona účinného od
06.08.2024 zodpovedá zločinu prevádzačstva § 355 ods. 2 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona s trestnou sadzbou 7 až 10 rokov. Novelou
Trestného zákona však došlo k odstráneniu povinnosti úpravy hraníc trestných sadzieb v nadväznosti

na pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Súd prvého stupňa u obžalovaného ustálil
jednu poľahčujúca okolnosť a žiadnu z priťažujúcich okolností, pričom prihliadnuť na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností pri určovaní druhu trestu a výmery je povinnosťou
súdu práve v zmysle Trestného zákona účinného do 05.08.2024 (§ 38 ods. 2), ktorý v ustanovení §
38 ods. 3 zároveň určuje spôsob, akým sa v prípade prevažujúcich poľahčujúcich okolností obligatórne

znižuje horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Trestný zákon č. 40/2024 Z. z. účinný
od 06.08.2024 síce taktiež zakotvuje povinnosť súdu prihliadať pri výmere trestu na poľahčujúce a
priťažujúce okolnosti, avšak akým spôsobom tieto premietnuť do uloženého trestu ponecháva na úvahe
súdu. V prípade prevahy poľahčujúcich okolností, nemožno mať pochybnosti o tom, že práve následkom
nutnosti znížiť v dôsledku prevažujúcich poľahčujúcich okolností hornú hranicu trestnej sadzby trestu

odňatia slobody, diktovanej Trestným zákonom účinným do 05.08.2024, je táto skoršia úprava pre
obžalovaného priaznivejšia než úprava účinná od 06.08.2024. K uvedenému odvolací súdu v súlade s
ustálenou súdnou praxou poznamenáva, že za najpriaznivejší je potrebné považovať ten zákon, ktorý
pri použití súhrnu všetkých jeho ustanovení, vzťahujúcich sa na súdený skutok, poskytuje pre páchateľa
miernejší (priaznivejší) konečný výsledok. Posudzuje sa teda použitie skoršieho i novšieho zákona ako

celku. Len porovnanie trestných sadzieb nestačí.

Vzhľadom na vyššie uvedené, použitie súhrnu všetkých ustanovení Trestného zákona účinného
od 06.08.2024 vzťahujúci na sa konanie obžalovaného, neposkytuje pre neho priaznivejší konečný
výsledok.

Pri revízii výroku o treste odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa nezistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre spravodlivé rozhodnutie o treste, avšak jednalo sa o nedostatok, ktorý bolo možné a
potrebné odstrániť v odvolacom konaní. Odvolací súd preto, ako už bolo vyššie uvedené, podľa § 326
ods. 5 Trestného poriadku dokazovanie doplnil výsluchom obžalovaného.

Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa zistil, že v danom prípade je daná jedna poľahčujúca
okolnosti podľa § 36 Trestného zákona, spočívajúca vo vedení riadneho života. Obžalovaný doposiaľ
súdne trestaný nebol, ani v súčasnosti nie je proti nemu vedené žiadne ďalšie trestné stíhanie, nie jeznáme, že by sa dopustil priestupku. Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je 1:0, preto sa v
zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona bolo potrebné znížiť hornú hranicu trestnej sadzby uvedenej v §
355 ods. 3 Trestného zákona, ktorá je 7 až 10 rokov, o jednu tretinu, a trest ukladať v trestnej sadzbe

7 rokov až 9 rokov.

Odvolací súd pristúpil k hodnoteniu, či nie sú splnené zákonné podmienky pre mimoriadne zníženie
trestu pod spodnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, a za týmto účelom
obžalovaného vypočul k jeho osobným pomerom. Pomery páchateľa sa týkajú jeho osobnostného

hodnotenia. Ide teda o okolnosti, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu, a tiež o
okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný. Ich význam pre mimoriadne
zníženie trestu odňatia slobody sa zhodnotí podobne ako význam okolností prípadu. Z hľadiska
tohto ustanovenia sa vyžaduje, aby išlo o pomery takého charakteru, z ktorých je zjavné, že trest
odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by páchateľ pociťoval podstatne citeľnejšie
ako iní páchatelia. V podstate sa hodnotia rodinné a osobné pomery, ktoré existujú až v čase

rozhodovania o treste (napr. majetkové pomery páchateľa, jeho zdravotný stav a zdravotný stav
jeho rodiny, starostlivosť o početnú rodinu, tehotenstvo páchateľky a pod.). Za pomery páchateľa
odôvodňujúce postup podľa tohto ustanovenia možno považovať viac významných poľahčujúcich
okolností pri nedostatku priťažujúcich okolností, vážnu chorobu páchateľa, závislosť mnohopočetnej
rodiny páchateľa od jeho zárobku, stav zmenšenej príčetnosti páchateľa, ak nie je možný iný zákonný

postup a pod. Okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa môžu odôvodniť aplikáciu ustanovenia § 39
ods.1 Trestného zákona len za predpokladu, že použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby odňatia
slobody by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho
trvania.

U obžalovaného však odvolací súd zistil iba bežné okolnosti, páchanie trestného činu bolo jeho
slobodným rozhodnutím. Obžalovaný síce uviedol, že má rodinu v Sýrii, ktorá žije v utečeneckom tábore,
avšak táto skutočnosť nebola ničím osvedčená, rovnako ako jeho zdravotné problémy. Obžalovaný
ani neuviedol žiadne informácie, ktoré by nasvedčovali tomu, že jeho rodina je na neho odkázaná
pomocou, či príjmom, keďže Sýriu opustil ešte v marci roku 2023 a v Grécku nepracoval, finančne ho

podporovalibratasestra.Vprípadeobžalovanéhosícezdokazovaniavyplynulo,žeutiekolzoSýriekvôli
prebiehajúcej vojne, avšak už niekoľko mesiacov žil v krajine Európskej únie - v Grécku, kde už nebol
vystavený vojnovej situácii a jej negatívnym dopadom, ktoré by ho nútili opustiť Sýriu, preto tieto udalosti
nemožno príčinne spájať so spáchaním prejednávaného trestného činu. Skutok spáchal obžalovaný,
aj vzhľadom na jeho nezamestnanosť, v dôsledku vízie rýchleho zárobku, pričom bol v plnej miere

uzrozumený so všetkými okolnosťami nelegálneho prevozu.

Zároveň odvolací súd bral do úvahy, že nelegálna migrácia v súčasnosti predstavuje širokospektrálny
problém v rámci Schengenského priestoru, ktorý otvára široké možnosti pre odplatné napomáhanie k
nedovolenému prekročeniu štátnych hraníc vo veľkých rozmeroch, čo je spoločensky negatívny jav tak

vo vzťahu k členským štátom Európskej únie a ich občanom nesúcim riziká spojené s nekontrolovaným
prílevom migrantov, ale aj vo vzťahu k samotným migrantom, ktorí sú spravidla obeťami nepriaznivej
situácie v domovskej krajine. Trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov nepodmienečne zohľadňuje
závažnosť posudzovaného zločinu, a postačí na naplnenie účelu trestu vyjadreného v § 34 ods.
1 Trestného zákona. Zároveň korešponduje i s možnosťami nápravy obžalovaného, odzrkadľuje

požiadavky individuálnej aj generálnej prevencie a dostatočne vyjadruje aj morálne odsúdenie
páchateľa.

Nakoľko obžalovaný nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, odvolací súd
prevzal do svojho rozhodnutia výrok napadnutého rozsudku o jeho zaradení do ústavu na výkon trestu

s minimálnym stupňom stráženia.

Trest vyhostenia vo výmere 3 roky uložil súd prvého stupňa obžalovanému správne a zákonne, pretože
sa dopustil trestného činu na území Slovenskej republiky ako cudzí štátny občan, čím konal proti
verejnému záujmu Slovenskej republiky. Súčasne nie je osobou, ktorej bol udelený azyl či doplnková

ochrana podľa osobitného predpisu, a preto je vo verejnom záujme, aby mu bolo právo vstupu na
územie Slovenskej republiky vo významnom rozsahu odňaté. Preto odvolací súd prevzal výrok o treste
vyhostenia do svojho rozhodnutia.Z vyššie rozobratých dôvodov odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku zrušil
napadnutý rozsudok vo výroku o treste vo vzťahu k obžalovanému a sám vo veci rozhodol rozsudkom
na podklade dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa a pred odvolacím súdom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.