Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 14, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/21/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1423208350
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1423208350.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek
senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v spore žalobcu: Tatra Banka, a.s., so sídlom
Hodžovo nám. 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930, právne zastúpený: RASLEGAL, s.r.o., so sídlom:
Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 855 561, proti žalovaným: 1/ X.. O. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom K.
XXA, XXX XX D., 2/ A. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom: K. XX, XXX XX D., v konaní o určenie neúčinnosti

právneho úkonu, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti
uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV, zo dňa 21.12.2023 č.k. 12C/70/2023-113, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Mestského súdu Bratislava IV, zo dňa 21.12.2023 č.k. 12C/70/2023-113, p o
t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 21.12.2023, č.k. 12C/70/2023-113, nariadil neodkladné

opatrenie, ktorým uložil žalovanému v 1. rade, aby sa zdržal nakladania s nehnuteľnosťami vedenými
Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, nachádzajúcimi sa v okrese D. X., obci D.-
C., katastrálnom území C., zapísanými na liste vlastníctva č. XXX ako - rodinný dom so súpisným
číslom XXXX, postavený na pozemku s parc.č. XXXX/X; - pozemok parcely reg. „., parc.č. XXXX/X, o
výmere XXX m2, zastavaná plocha a nádvorie, - pozemok parcely reg. „., parc.č. XXXX/X o výmere
XX m2, zastavaná plocha a nádvorie; - pozemok parcely reg. „.“., parc.č. XXXX/X o výmere XXX m2,

záhrada; a to najmä previesť vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou, darovacou
zmluvou, zámennou zmluvou, vložiť tieto nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad do základného imania
obchodnejspoločnostialebodružstva,zaťažiťtietonehnuteľnostizáložnýmprávom,vecnýmbremenom,
zriadiť zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, tieto nehnuteľnosti prenajať,
vypožičať, odstrániť, zničiť, poškodiť, urobiť neupotrebiteľnými alebo nakladať s nehnuteľnosťami iným
spôsobom, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej pred Mestským súdom

Bratislava IV pod sp.zn. 12C/70/2023.

2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 28.11.2023 doručil súdu prvej inštancie žalobu vo veci
samej, ktorou sa voči žalovaným domáha neúčinnosti darovacej zmluvy so zriadením vecného bremena,
ktorou žalovaný 1/ nadobudol od žalovaného 2/ nehnuteľnosti vedené Okresným úradom Bratislava,
katastrálnym odborom, nachádzajúce sa v okrese D. X., obci D.-C., v katastrálnom území C., zapísanými

na liste vlastníctva č. XXX ako - rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavený na pozemku s
parc.č. XXXX/X; - pozemok parcely reg. „., parc.č. XXXX/X o výmere XXX m2, zastavaná plocha a
nádvorie; - pozemok parcely reg. „., parc.č. XXXX/X o výmere XX m2, zastavaná plocha a nádvorie; -
pozemok parcely reg. „.“., parc.č. XXXX/X o výmere XXX m2, záhrada; (ďalej len ako „nehnuteľnosť“)
a zároveň došlo k zriadeniu vecného bremena in personam v prospech žalovaného 2/ spočívajúce v
práve doživotného užívania týchto nehnuteľností.3. Žalobca tvrdí, že dňa 08.03.2019 ako veriteľ uzatvoril zmluvu o splátkovom úvere so spoločnosťou
MODU, s.r.o., IČO: 47 932 376, a súvisiacu dohodu o ručení. Predmetom zmluvy bol úver vo výške
76.500,- eur. Spoločnosť MODU, s.r.o. si svoje záväzky neplnila, a preto žalobca pristúpil k vyhláseniu

mimoriadnejsplatnostiúveruavyzvalspoločnosťMODU,s.r.o.akodlžníka,ajžalovaného2/akoručiteľa
na vrátenie dlžnej čiastky vo výške 43.026,11 eur. Dlžník, ani žalovaný 2/ v dodatočnej lehote svoj
dlh neuhradili. Z uvedeného dôvodu žalobca svoju pohľadávku uplatnil aj súdnou cestou návrhom na
vydanie platobného rozkazu. Žalobca v súvislosti s uplatňovaním svojej pohľadávky zistil, že žalovaný 2/
ako ručiteľ, ktorý je zároveň jediným konateľom a spoločníkom dlžníka, sa zbavil svojho nehnuteľného

majetku v prospech žalovaného 1/. Vychádzajúc z mien, dátumov narodenia a bydliska žalovaných má
žalobca za to, že žalovaný 1/ je synom žalovaného 2/ a ide teda o blízku osobu.

4. Z listu vlastníctva č. XXX vyplýva, že žalovaný 1/ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, pričom
ako právny titul nadobudnutia je zaznamenaná: „Darovacia zmluva C.-XXX/XX zo dňa 28.1.2021“).
Zároveň žalobca zistil, že na základe totožnej listiny došlo na predmetnej nehnuteľnosti k zriadeniu

vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bezplatného užívania v prospech žalovaného
2/. Na základe uvedených skutočností má žalobca za to, že žalovaný 2/ v dôsledku nepriaznivého a
neúspešného podnikania týmto spôsobom zámerne vyňal nehnuteľnosť zo svojej dispozičnej sféry, aby
tak naň veritelia, vrátane žalobcu nemali dosah a majetok zostal v rodine žalovaného 2/ ako ručiteľa.

5. Žalobca poukázal na to, že účinky prevodu vlastníckeho práva nastali dňa 28.01.2021, pričom na
úspešné odporovanie právnemu úkonu postačuje, že veriteľova pohľadávka sa stala splatnou aj neskôr.
K prevodu vlastníckeho práva došlo za trvania úverového vzťahu, pričom dlžník prestal úver splácať
náhle a úplne v marci 2023. Žalobca má za to, že prevod nehnuteľností žalovaný 2/ realizoval v
súčinnosti so svojim synom s vedomím, že nebude schopný plniť svoje záväzky po celý čas trvania

úverového vzťahu. Len istina vymáhanej pohľadávky predstavuje sumu vyššiu ako 42.000,- eur, pričom
ako spoločnosť MODU, s.r.o., tak aj žalovaný 2/ sú do dnešného dňa v rozsiahlom omeškaní s plnením
si svojich povinností. Žalobca tvrdí, že z verejne dostupných zdrojov (finstat a pod.) zistil, že voči
spoločnosti MODU, s.r.o. prebieha od 06.11.2023 exekúcia, ako aj to, že má dlhy a nedoplatky voči
Sociálnej poisťovni a Finančnej správe. Rovnako táto spoločnosť od roku 2021 nemala dosahovať

žiadne tržby a obraty.

6. Z vyššie uvedených skutočností žalobca dôvodí, že solventnosť spoločnosti MODU, s.r.o., ako aj
žalovaného 2/ ako ručiteľa je pochybná, najmä čo do plnenia záväzkov veriteľom a vymožiteľnosť
pohľadávky žalobcu je objektívne ohrozená. Má za to, že jediným zámerom bezodplatného prevodu

nehnuteľnosti do vlastníctva žalovaného 1/ bolo znemožniť uspokojenie prípadných nárokov veriteľov,
o čom žalovaný 1/ mohol a musel mať priamu vedomosť. Žalobca poukázal na to, že žalovaný 1/ (v
žalobe zrejme omylom označený ako žalovaný 2/) je vlastníkom inej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa
na K. XXA, D., teda v blízkosti nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom darovania. Podľa usporiadania
vzťahov a vecného bremena sa tak javí, že žalovaný 2/ naďalej požíva všetky výhody statusu vlastníka,

ktorý formálne drží žalovaný 1/, syn žalovaného 2/. Darovacou zmluvou, vrátane zmluvy o zriadení
vecného bremena, tak došlo k zmenšeniu majetku žalovaného 2/, s cieľom ukrátiť a sťažiť uspokojenie
pohľadávky žalobcu. Na uvedenom základe sa žalobca domáha určenia neúčinnosti právnych úkonov
žalovaného 2/ voči žalobcovi.

7. Žalobca spolu so žalobou podal aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd zakáže
žalovanému 1/ nakladať s nehnuteľnosťami vedenými Okresným úradom Bratislava, katastrálnym
odborom, nachádzajúcimi sa v okrese D. X., obci D.-C., katastrálnom území C., zapísanými na liste
vlastníctva č. XXX ako - rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavený na pozemku s parc.
č. XXXX/X; - pozemok parcely reg. „., parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2, zastavaná plocha a

nádvorie; - pozemok parcely reg. „., parc. č. XXXX/X o výmere XX m2, zastavaná plocha a nádvorie; -
pozemok parcely reg. „., parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2, záhrada; a to najmä previesť vlastnícke
právo k týmto nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou, zámennou zmluvou, vložiť tieto
nehnuteľnostiakonepeňažnývkladdozákladnéhoimaniaobchodnejspoločnostialebodružstva,zaťažiť
tieto nehnuteľnosti záložným právom, vecným bremenom, zriadiť zabezpečovací prevod vlastníckeho

práva k týmto nehnuteľnostiam, tieto nehnuteľnosti prenajať, vypožičať, odstrániť, zničiť, poškodiť,
urobiť neupotrebiteľnými alebo nakladať s nehnuteľnosťami iným spôsobom, a to až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej.8. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že skutočnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby vo veci samej
nasvedčujú tomu, že v budúcnosti môže dôjsť k ďalšiemu nakladaniu s nehnuteľnosťou v úmysle
zamedziť žalobcovi, prípadne iným veriteľom získať späť to, čo z majetku žalovaného 2/ ako ručiteľa

ušlo. Konanie žalovaných považuje za koordinované a vopred naplánované s účelom ukrátenia veriteľov
a sťaženia exekúcie, ktorá je ohrozená aj s ohľadom na bonitu žalovaného 2/. Využitie miernejšieho
inštitútu zabezpečovacieho opatrenia nie je možné, lebo žalovaný 1/ nie je dlžníkom žalobcu.

9. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. c), §

328 ods. 1, § 329 ods. 1, zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), § 42a
ods. 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), a vecne tak, že po oboznámení
sa s tvrdeniami žalobcu dospel k záveru, že v danom prípade je návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia dôvodný.

10. Z predložených listinných dôkazov (Zmluva o splátkovom úvere s dodatkom) mal súd prvej inštancie

za osvedčené, že žalobca má existujúcu pohľadávku proti spoločnosti MODU, s.r.o. ako dlžníkovi a
žalovanému 2/ ako ručiteľovi, ktorú si žalobca aj uplatnil žalobou zo dňa 10.11.2023. Žalobca v zmysle
uvedených zmlúv poskytol spoločnosti MODU, s.r.o. úver spolu vo výške 76.500,- eur s konečnou
splatnosťou 31.01.2028. Súčasťou uvedenej zmluvy je aj ručiteľské vyhlásenie žalovaného 2/ (čl. 6 bod
6.6. - dohoda o ručení a záväzky ručiteľa). Žalobca dlžníkovi ako aj ručiteľovi doručoval Oznámenie o

vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 02.08.2023 z ktorého vyplýva, že žalobca vyhlásil mimoriadnu
splatnosť celého úveru pre neplnenie si zmluvných povinností zo strany dlžníka, pričom dlžníka ručiteľa
(žalovaného 2/) vyzval na úhradu celkovej pohľadávky žalobcu vo výške 43.206,11 eur. Uvedená výška
pohľadávky vyplýva aj z výpisu aktuálneho stavu úveru zo dňa 24.10.2023.

11. Z listu vlastníctva č. XXX mal súd prvej inštancie tiež za dostatočne osvedčené, že na základe
zmluvy zo dňa 28.01.2021 došlo k bezodplatnému prevodu vlastníckeho práva medzi žalovaným 2/
a žalovaným 1/, ako aj zriadeniu práva vecného bremena v prospech žalovaného 2/ tak, ako to tvrdí
žalobca. K uvedenému úkonu došlo v lehote 3 rokov, teda dobe relevantnej z hľadiska § 42a ods. 2
OZ a § 42 ods. 3 písm. a/ OZ. Zároveň k právnemu úkonu došlo v dobe existencie úverového vzťahu

z úverovej zmluvy a ručiteľského záväzku žalovaného 2/. Ide teda o úkon, ktorý bol spôsobilý ukrátiť
prípadné uspokojenie žalobcu. Z dostupnej evidencie (register obyvateľov) tiež vyplýva, že žalovaný 1/
a žalovaný 2/ sú osobami blízkymi tak, ako sa to domnieva žalobca.

12. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca osvedčil dôvodnosť

podanej žaloby vo veci samej s prihliadnutím na štádium konania (tieto skutočnosti budú však naďalej
predmetom konania vo veci samej a súd prvej inštancie osvedčenie týchto skutočností skúmal iba
v rozsahu potrebných pre rozhodnutie o navrhovanom neodkladnom opatrení a dôvodnosti takejto
úpravy pomerov strán konania). Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil
potrebou zamedzenia ďalšieho nakladania s nehnuteľnosťou, čím by došlo k ďalšiemu zhoršeniu

postavenia žalobcu ako veriteľa a ohrozeniu prípadnej exekúcie. V tejto súvislosti poukázal na zlé
hospodárske výsledky spoločnosti MODU, s.r.o. vyplývajúce z verejne dostupných zdrojov (finstat a
pod.) - konkrétne minimálny obrat v roku 2021. Uvedenú skutočnosť súd prvej inštancie nemal za
osvedčenú, keď z uvedeného zdroja (finstat.sk) vyplýva, že spoločnosť MODU, s.r.o, v roku 2021 mala
značné tržby. Verejne dostupnou (Register poverení na vykonanie exekúcie, zoznamy dlžníkov na

webových stránkach finančnej správy a Sociálnej poisťovne) je však aj informácia, že voči spoločnosti
MODU, s.r.o. je vedená exekúcia v prospech zdravotnej poisťovne, je evidovaným dlžníkom Sociálnej
poisťovne (1.170,15 eur) a má finančnou správou evidovaný nedoplatok vo výške 24.122,23 eur.

13. Z vyššie uvedených zistení je tak odôvodnený záver, že spoločnosť MODU, s.r.o., ktorej jediným

spoločníkom a konateľom je žalovaný 2/, ktorý je zároveň ručiteľom za pohľadávky spoločnosti, si neplní
svoje záväzky a to nielen voči žalobcovi. Žalovaný 1/ je tiež vlastníkom inej nehnuteľnosti (rodinný dom),
ako to vyplýva z predložených LV č. XXXX a LV č. XXXX. Zo vzájomnej súvislosti týchto skutočností sa
nejaví, že by sporná darovacia zmluva (vrátane zriadenia vecného bremena) mala iný účel, ako ochranu
majetku, preto mal súd prvej inštancie obavu žalobcu o možné ohrozenie exekúcie za dôvodnú, keďže

k úkonom sťažujúcim jeho pozíciu ako veriteľa už došlo.

14. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že je tu obava, že bez
nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým obmedzí dispozíciu s nehnuteľnosťou, môže byť ohrozenýzmysel a účel samotného rozhodnutia vo veci, ako aj prípadná následná exekúcia. Súd prvej inštancie
nepovažoval nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého účel je zachovanie súčasného stavu, za
neprimerané, a preto návrhu vyhovel. Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že neodkladné opatrenie je

prostriedkom dočasným a môže byť zrušené aj pred skončením konania vo veci samej.

15. Žalovaný v 1. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie v zákonnej lehote odvolanie podľa § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok v platnom znení (ďalej ako „C.s.p.“) z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1) C.s.p., t.j. že

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; že
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci; že neboli splnené procesné podmienky. Žalovaný v 1. rade
zastáva názor, že nie je pasívne vecne legitimovaný v konaní o žalobe, a teda nie je voči nemu
možné nariadiť ani neodkladné opatrenie. Žalovaný v 1. rade odmieta akékoľvek tvrdenia o prípadnej

odporovateľnosti právneho úkonu, na základe ktorého bola dňa 28.01.2021 uzatvorená darovacia
zmluva medzi žalovaným v 2. rade a žalovaným v 1. rade, na základe ktorej sa žalovaný v 1. rade
stal vlastníkom nehnuteľností (ďalej ako „darovacia zmluva“). Žalovaný v 1. rade má za to, že žalobca
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie žiadnym spôsobom neosvedčil kumulatívne splnenie
podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako sú uvedené v § 326 C.s.p., v zmysle

ktorého pre vyhovenie návrhu na neodkladné opatrenie musí žalobca opísať skutočnosti odôvodňujúce
potrebu neodkladnej úpravy pomerov; alebo opísať skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť
obavy, že exekúcia bude ohrozená; a preukázať trvanie nároku; pripojiť listiny na ktoré sa odvoláva.
Žalovaný v 1. rade má za to, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz o bezodkladnej potrebe úpravy
pomerov tak, ako súd v uznesení vyslovil, či o údajnej nemajetnosti žalovaných, a návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia oprel výlučne na dohade o údajne zlej bonite žalovaného v 2. rade. Samotné
tvrdenie o nemajetnosti nemôže byť súdom považované za riadne preukázané obavy, že bude exekúcia
ohrozená. Žalovaný v 1. rade poukázal na to, že sa mu zdá absurdné, že súd prvej inštancie vydal
neodkladné opatrenie bez toho, aby posúdil skutkové tvrdenia žalobcu s reálnym stavom. Štandardným
listinným dôkazom na preukázanie dôvodnosti obavy veriteľa zo zmarenia exekúcie býva doloženie

potvrdenia o prebiehajúcich exekučných konaniach, doloženie nedoplatkov na sociálnom a zdravotnom
poistení, toto však žalobca nedoložil a ani nemohol, lebo podľa vedomostí žalovaného v 1. rade a
verejne dostupných databáz žalovaný v 2. rade nemá žiadne nedoplatky a nie sú voči nemu vedené
ani exekučné konania. V prípade, že by sa súd stotožnil s názorom žalobcu, že tvrdenie žalobcu o
nemajetnosti žalovaného v 2. rade je postačujúce, mohlo by dôjsť k precedensu, kedy akákoľvek osoba

môže navrhnúť neodkladné opatrenie na kohokoľvek a povedať, že je nemajetný, a tak založiť dôvod
na vydanie neodkladného opatrenia. Takýto právny názor nemôže obstáť. Je teda zrejmé, že žalobca
je povinný minimálne osvedčiť skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre uloženie povinnosti navrhovaným
neodkladným opatrením, keďže neodkladným opatrením dochádza k významným zásahom do možnosti
slobodnej dispozície povinnej osoby s vlastníckymi či inými právami. Tieto skutočnosti teda nemusia

byť preukázané nad akúkoľvek pochybnosť, avšak je potrebné ich osvedčiť, t.j. aspoň k nim predložiť
podklady (iba rovina tvrdení je nedostačujúca) a ku svojim tvrdeniam doložiť listiny. Žalovaný v 1. rade
má za to, že žalobcov návrh na nariadenie neodkladného opatrenie neobsahoval zákonom vyžadované
náležitosti, t.j. listiny preukazujúce dôvodnú obavu zo zmarenia exekúcie, súd prvej inštancie mal
postupovať v súlade s postupom § 327 C.s.p. a podanie odmietnuť. Žalovaný v 1. rade prostredníctvom

svojho odvolania poukázal na nález Ústavného súdu SR, č.k. II. ÚS 866/2014-42 z 20. augusta
2015. Napriek skutočnosti, že z dôvodu zrýchleného rozhodovania pri nariaďovaní neodkladných
a zabezpečovacích opatrení súd nevykonáva dokazovanie, je podľa názoru žalovaného v 1. rade
samozrejmosťou, že súd sa minimálne zamyslí nad právnou argumentáciou žalobcu a žalobcom
skutkový stav posúdi kritickým myslením a vlastnými právnymi úvahami, či skutkový a právny stav

môže byť tak ako tvrdí žalobca. Vzhľadom na závažnosť účinkov neodkladného opatrenia tak, ako ho
navrhuje žalobca, v prípade, ak súd si nie je istý osvedčením dôvodnosti nariadenia neodkladného
opatreniabyneodkladnéopatrenienariadiťnemal.Žalobcapreukazujetrvaniesvojhopeňažnéhonároku
tým, že okrem žaloby podal na Okresný súd Banská Bystrica i žalobu o zaplatenie sumy 42.108,-
eur, sp.zn. 15Up/1776/2023 (ďalej ako „upomínacie konanie“) voči žalovanému v 2. rade a spoločnosti

MODU, s.r.o., sídlo: Agátová 3406/7A, 841 01 Bratislava - mestská časť Dúbravka, IČO: 47 932 376,
zapísanej v Obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III, oddiel: Sro, vložka č. 100842/B (ďalej
ako „MODU, s.r.o.“). Žalovaný v 1. rade nie je stranou sporu v upomínacom konaní. Upomínacie konanie
je iniciované na základe porušenia zmluvných povinností, ktoré vyplývajú zo zmluvy o splátkovom úvereč. XXXXXXXXXX a súvisiacou Dohodou o ručení, v ktorej žalobca vystupuje ako veriteľ, a spoločnosť
MODU, s.r.o. ako dlžník a žalovaný v 2. rade ako ručiteľ („ďalej ako „Zmluva o úvere“). Žalovaný v
1. rade nie je zmluvnou stranou zmluvy o úvere. Žalovaný v 1. rade uviedol, že žalobca k dnešnému

dňu nedisponuje judikovanou pohľadávkou voči žalovanému v 2.rade, čo by zakladalo pasívnu vecnú
legitimáciu žalovaného v 1. rade. Má za to, že nariadenie neodkladného opatrenia je možné len v
prípade, ak sledovaný účel nie je možné dosiahnuť inak, pričom podľa názoru žalovaného v 1. rade sa
mal žalobca prvotne domáhať nariadenia zabezpečovacieho opatrenia a nemožno sa uspokojiť tvrdením
žalobcu, že sa nemohol domáhať zabezpečovacieho opatrenia nakoľko žalovaný v 1. rade nie je v

postavení jeho dlžníka (pre úplnosť však žalovaný v 1.rade dodáva, že ani podmienky na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia v zmysle C.s.p. nie sú v tejto veci naplnené). Konajúci súd sa však žiadnym
spôsobom nezaoberal možnosťou nariadenia zabezpečovacieho opatrenia a bez ďalšieho vysvetlenia
nariadil neodkladné opatrenie. Ak je žalobca názoru, že nie je oprávnený požadovať nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, z dôvodu že žalovaný v 1. rade nie je jeho dlžníkom, tak nie je žalovanému
v 1. rade zrejmé, na základe akého právneho základu dospel k záveru, že podmienky na nariadenie

neodkladného opatrenia sú dané. V neposlednom rade je potrebné uviesť, že žalobca nepreukázal ani
dôvodnosťobavypredscudzenímnehnuteľnostízostranyžalovanéhov1.rade,ktorýtietonehnuteľnosti
neprenajíma, nepredáva na inzertných portáloch ani nepodniká žiadne iné kroky smerujúce k scudzeniu,
a teda nie je zrejmé, z akého dôvodu by malo byť v súčasnej situácii primerané uznesením zasiahnuť
v zásadnej miere do možnosti dispozície žalovaného v 1. rade s nehnuteľnosťami. V tomto zmysle má

žalovaný v 1. rade za to, že nariadené neodkladné opatrenie je predčasné (uvedené však nevylučuje,
ak by došlo k zásadnej zmene skutkových okolností, napr. v rámci upomínacieho konania, či v súvislosti
s prípadným konaním žalovaného v 1. rade, ktoré by smerovalo k scudzeniu nehnuteľností a pod.,
ktoré by potenciálne mohli odôvodňovať nariadenie neodkladného opatrenia zo strany súdu). Zároveň
je potrebné uviesť, že neodkladné opatrenie je podľa názoru žalovaného absolútne neprimerané,

nakoľko zakazuje žalovanému v 1. rade predmetné nehnuteľnosti i prenajímať, čo excesným spôsobom
obmedzuje jeho vlastnícke práva. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí nevyhnutne prejsť
testom proporcionality, pričom žalobcom navrhované opatrenie by takýmto testom bezpochýb neprešlo.
Žalovaný v 1. rade poukazuje na skutočnosti, že žalobca: nedostatočne odôvodnil obavu z ohrozenia
vymožiteľnosť prípadnej pohľadávky; nepreukázal nemajetnosť žalovaného v 1. rade, žalovaného

v 2. rade ani spoločnosti MODU, s.r.o.; nedisponuje judikovanou pohľadávkou voči žalovanému 2,
od ktorej by vyvodzoval odporovateľnosť právneho úkonu darovania či pasívnu vecnú legitimáciu
žalovaného v 1. rade; nepostupoval v zmysle ustanovení C.s.p., keď opomenul návrh na podanie
zabezpečovacieho opatrenia a priamo pristúpil k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia;
neosvedčil obavu, že by zo strany žalovaného v 1. rade mohlo dôjsť k scudzeniu nehnuteľností;

požadoval neproporcionálny zásah do vlastníckych práv žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade
má za to, že už len vyššie uvedeného skutočnosti zakladajú zásadné skutočnosti na zamietnutie
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a zrušenie uznesenia súdu prvej inštancie, pričom
žalovaný v 1. rade poukázal na to, že sú tu i ďalšie dôvody na zrušenie uznesenia. Žalovaný v
1. rade zdôraznil, že nedisponuje pasívnou vecnou legitimáciou na to, aby vystupoval v postavení

žalovaného v konaní o žalobe. Ak by aj súd dospel k názoru, že žalovaný v 1. rade je pasívne vecne
legitimovaný, odmieta akékoľvek tvrdenia o prípadnej odporovateľnosti právneho úkonu, na základe
ktorého bola uzavretá darovacia zmluva, a to z dôvodu, že neboli naplnené predpoklady pre úspešné
odporovanie právneho úkonu (existencia právneho úkonu, ktorým sa ukracuje pohľadávka veriteľa,
platnosť odporovateľného úkonu; vymáhateľnosť pohľadávky veriteľa; ukrátenie veriteľa; úmysel ukrátiť

veriteľa). Právny úkon žalovaného v 2. rade (darovacia zmluva) ako ručiteľa, ktorým došlo k darovaniu
nehnuteľností žalovanému v 1. rade, nie je možné považovať za úkon ukracujúci veriteľa. V čase
darovania spoločnosť MODU, s.r.o., a teda ani žalovaný v 2. rade, nebol v omeškaní s plnením
povinností vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Žalovaný v 1. rade dáva v tejto súvislosti do pozornosti
súdu najmä časovú postupnosť jednotlivých skutočností, ktoré nastali v tejto veci tak, ako vyplývajú zo

žaloby: Dňa 08.03.2019 - uzatvorenie zmluvy o úvere, dňa 28.01.2021 - uzatvorenie Darovacej zmluvy,
marec 2023- neschopnosť plnenia zmluvy o úvere zo strany spoločnosti MODU, s.r.o.; dňa 02.08.2023
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru; dňa 28.11.2023 - podanie žaloby. Vzhľadom na časovú
postupnosť jednotlivých udalostí je zrejmé, že v čase darovania nehnuteľností spoločnosť MODU, s.r.o.
(t.j. uzatvorenia Darovacej zmluvy) riadne plnila svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy o úvere a podľa

samotného vyjadrenia žalobcu, tá uhrádzala splátky až do marca 2023, teda riadne plnila zmluvu o
úvere ešte i dva roky po právnom úkone, ktorý žalobca označuje za odporovateľný. Žalobcove tvrdenie
o tom, že spoločnosť MODU, s.r.o. už v roku 2021 nedosahovala obraty a mala finančné problémy, je tak
bezpredmetné, nakoľko napriek tomu boli splátky riadne uhrádzané ešte ďalšie dva roky po darovaní.Z uvedeného súčasne vyplýva, že v čase darovania nehnuteľností žalovaný v 2. rade ako ručiteľ
ešte nebol povinný plniť záväzok uspokojiť žalobcovu pohľadávku za spoločnosť MODU, s.r.o. titulom
ručenia, a tak z jeho strany nemohlo dôjsť k ukracovaniu veriteľa (žalobcu). Nakoľko v čase darovania

nehnuteľnosti žalovaný v 2. rade nemal ani len vedomosť o tom, že podnikanie spoločnosti MODU,
s.r.o. bude za dva roky neúspešné, nemohol túto skutočnosť predpokladať ani žalovaný v 1. rade, čo
automaticky vylučuje akékoľvek dohady o vedomosti žalovaného v 1. rade o úmysle darcu žalovaného
v 1. rade ukrátiť veriteľa a aplikácii prezumpcie vedomosti blízkej osoby/žalovaného v 1. rade, v zmysle
§ 42a zákona č. 40/1964 Zb. občiansky zákonník v platnom znení (ďalej ako „Občiansky zákonník“).

Žalovaný v 2. rade nie je hlavným dlžníkom žalobcu ale ručiteľom, nie je ho tak možné označovať
automaticky za dlžníka, ktorý by údajne ukracoval veriteľa. Stotožňovanie spoločnosti MODU, s.r.o. s
osoboužalovaného2/považuježalovaný1/zaúčelovéazmätočné.Žalobcavoviacerýchbodochžaloby
nerozlišuje záväzky spoločnosti MODU, s.r.o. a žalovaného v 2. rade pričom ich vníma ako jednu osobu,
čo žalovaný v 1. rade rezolútne odmieta. Kľúčovým faktom zostáva, že v čase darovania nehnuteľností
nebol žalobca v postavení veriteľa žalovaného v 2. rade, teda nie je možné uvažovať o ukracovaní

veriteľa zo strany žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 1. rade odkazuje na § 303 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník v platnom znení, v zmysle ktorého „Kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí,
ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.“ Už len z gramatického
výkladu predmetného ustanovenia je zrejmé, že ručiteľ sa stáva dlžníkom veriteľa až v momente, kedy
dlžník nesplnil určitý záväzok a veriteľ vyzval ručiteľa na plnenie za dlžníka. Dlžník - spoločnosť MODU,

s.r.o. však nesplnil svoj záväzok až v marci 2023, a teda povinnosť žalovaného v 2. rade k úhrade
akýchkoľvek záväzkov spoločnosti MODU, s.r.o. veriteľovi titulom ručenia v čase uzatvorenia darovacej
zmluvy neexistovala. Argumentácia žalobcu je postavená na (nesprávnom) predpoklade, že prakticky
akýkoľvek právny úkon, ktorý zrealizuje osoba, ktorá ani nie je v postavení dlžníka k veriteľovi (ale iba
ručiteľa), je teoreticky možné odporovať z pohľadu veriteľa ako ukracujúci, aj keď v momente realizácie

právneho úkonu táto osoba (ručiteľ) nemá isté, že sa do postavenia dlžníka dostane a či sa niekedy do
tejto pozície dostane. Takýto stav podľa presvedčenia žalovaného v 1. rade treba nevyhnutne v právnom
štáte odmietnuť, nakoľko pokiaľ by takéto žaloby (ako žaloba žalobcu) požívali právnu ochranu, nad
primeranú mieru by zasahovali do možnosti realizácie dispozície s akýmkoľvek majetkom žalovaného
v 2. rade ako ručiteľa žalobcu. Pre úspešné odporovanie právneho úkonu darovania je nevyhnutné,

aby žalobca disponoval judikovanou pohľadávkou, ktorá je vymáhateľná voči žalovanému v 2. rade.
Už len samotný fakt, že žalobca v čase podania žaloby nedisponoval judikovanou pohľadávkou voči
žalovanému v 2. rade zakladá dôvod na zamietnutie žaloby, nakoľko neexistoval a stále neexistuje
rozhodnutím súdu potvrdené právo žalobcu domáhať sa úhrady pohľadávky od žalovaného v 1. rade.
Napriek tomu, že žalovaný v 1. rade má za to, že nie sú splnené zákonné požiadavky na odporovanie

právneho úkonu darovania nehnuteľností zdôrazňuje, že jeho pasívna vecná legitimácia by vznikla až v
momente, kedy by žalovaný v 2. rade nebol schopný uhradiť svoje záväzky voči žalobcovi sám z dôvodu
jeho nemajetnosti. V prípade, že žalobcovi vznikne judikovaná pohľadávka voči spoločnosti MODU,
s.r.o. alebo voči žalovanému v 2. rade, túto pohľadávku majú primárne uhradiť práve tieto osoby a nie
žalovaný v 1. rade. Žalobca je povinný vyčerpať všetky možnosti vymoženia pohľadávky voči dlžníkom

a až v prípade ich nemajetnosti sa domáhať toho, čo odporovateľným (neúčinným) právnym úkonom
ušlo z dlžníkovho majetku. Záverom je, že žalobca sa môže domáhať odporovateľnosti právneho
úkonu darovania nehnuteľnosti až v momente, kedy bude (i) disponovať judikovanou pohľadávkou voči
žalovanémuv2.rade;(ii)žalovanýv2.radenebudeschopnýuhradiťpohľadávkuzdôvodunemajetnosti;
(iii) naplnenie predpokladov na úspešné odporovanie právneho úkonu tak, ako predpokladá Občiansky

zákonník.Právnymúkonom,ktorýmdošlokprevoduvlastníckychprávknehnuteľnostiamnažalovaného
v 1. rade, darovacou zmluvou, nedošlo k ukráteniu veriteľa/žalobcu. Žalovaný v 1. rade odkazuje na
tvrdenia uvedené v rámci tohto odvolania, pričom dopĺňa, že žalobca v žalobe neuviedol ani jeden dôkaz
o nemajetnosti spoločnosti MODU, s.r.o. a žalovaného v 2. rade, na základe ktorého by bolo zrejmé,
že spoločnosť MODU, s.r.o. alebo žalovaný v 2. rade nie sú schopní uhradiť svoje záväzky, a teda že

darovaním nehnuteľnosti skutočne došlo k ukráteniu veriteľa. Z tohto hľadiska považuje žalovaný v 1.
rade žalobu za predčasnú, a teda z tohto dôvodu by mala byť aj bez ďalšieho zamietnutá. Žalobca
zastáva názor, že úmysel ukrátiť veriteľa nie je potrebné preukazovať z dôvodu, že právny úkon prebehol
medzi blízkymi osobami. Žalovaný v 1. rade zásadne odmieta akékoľvek dohady o jeho vedomosti o
úmysležalovanéhov2.radeukrátiťveriteľa.Vedomosťžalovanéhov1.radeoodporovateľnomprávnom

úkone je vylúčená z dôvodu, že: nemal a ani nemohol mať vedomosť o existencii Zmluvy o úvere,
nakoľko tú uzatvoril žalobca primárne so spoločnosťou MODU, s.r.o., ktorá nie je k žalovanému v 1.
rade v postavení blízkej osoby, v čase prevodu nebola spoločnosť MODU, s.r.o., a teda ani žalovaný v
2. rade, v omeškaní nakoľko spoločnosť MODU, s.r.o. riadne plnila svoje povinnosti ešte dva roky podarovaní nehnuteľnosti, z čoho je zrejmé, že žalovaný v 2. rade nebol dlžníkom žalobcu a jeho budúce
omeškanie nebolo ani len pravdepodobné; žalovaný v 1. rade je zamestnancom, ktorý nikdy nepodnikal,
neplánuje podnikať a nikdy sa ani nezaujímal o podnikanie. Žalovaný v 1. rade zdôrazňuje, že s otcom

majú naštrbené vzťahy a o ich aktivitách sa už dlhodobo neinformujú. Žalovaný v 1. rade súhlasil s
darovaním nehnuteľností z dôvodu, že ho otec kontaktoval s informáciou, že je vážne chorý a rád by
včas vyriešil jeho vlastnícke práva, z toho dôvodu žalovaného v 1. rade ani len nenapadlo podozrievať
otca/žalovaného v 2. rade z akýchkoľvek postranných úmyslov. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené
argumenty,jevedomosťžalovanéhov1.radeoúmysleukrátiťveriteľa/žalobcuzostranyžalovanéhov2.

rade vylúčená. Je absolútne neprimerané požadovať od ručiteľa aby počas celého trvania ručiteľského
záväzku bol obmedzovaný na svojich vlastníckych právach a nemohol disponovať svojimi vlastníckymi
právami. V prípade, že mal žalobca záujem zabezpečiť plnenie záväzkov dlžníka spoločnosti MODU,
s.r.o. mal možnosť využiť i iné zabezpečovacie inštitúty, akým je napr. zriadenie záložného práva k
nehnuteľnosti dlžníka/ručiteľa, v takom prípade by nebolo pochýb o odporovateľnosti úkonu darovacej
zmluvy (pričom by aj vyžadoval súhlas žalobcu ako veriteľa). Žalovaný v 1. rade však zdôrazňuje, že

nie je možné spochybňovať právny úkon darovania, ktoré nastalo v čase, keď zmluvné strany riadne
plnili svoje zmluvné povinnosti. Podľa takejto úvahy žalobcu by tak nastala absurdná situácia, kedy by
ručitelia pri ručení trvajúcom 20 rokov, v tejto dlhej dobe nemohli predať/darovať/ zničiť svoj majetok,
pretože by sa týmto dopustili (resp. mohli dopustiť) odporovateľného úkonu. Záverom žalovaný v 1.
rade uviedol, že žalobcove tvrdenia o špekulatívnom zriadení vecného bremena doživotného užívania

v prospech žalovaného v 2. rade sú nedôvodné, nakoľko zriadenie vecného bremena je bežnou a
veľmi častou súčasťou darovacích zmlúv a nejde o žiadny výnimočný úkon. Žalovaný v 1. rade vníma
žalobu, ktorou sa žalobca domáha určenia neúčinnosti darovacej zmluvy uzavretej medzi žalovaným
v 1. rade a žalovaným v 2. rade spolu so zriadením vecného bremena v prospech žalovaného v 2.
rade ako neopodstatnenú. V prípade ak by aj konajúci súd dospel k záveru, že právny úkon darovania

nehnuteľnostíjeodporovateľnýmprávnymúkonom,vdôsledkučohovyhoviežalobe,jepotrebnéabysúd
posudzoval zriadenie vecného bremena samostatne. Darovacia zmluva, ktorej neúčinnosti sa domáha
žalobca je zloženou zmluvou, t.j. obsahuje dva zmluvné typy: darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení
vecného bremena. Žalovaný v 1. rade je názoru, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný podať
žalobu, ktorou by sa domáhal neúčinnosti zriadenia vecného bremena v prospech žalovaného v 2.

rade. S ohľadom na skutočnosti uvedené vyššie si žalovaný v 1. rade dovoľuje zhrnúť konajúcemu
súdu dôvody, ktoré zakladajú neprípustnosť žaloby voči jeho osobe: 1) žalovaný v 1. rade aktuálne
nedisponuje a podľa jeho názoru ani v budúcnosti nebude disponovať pasívnou vecnou legitimáciou
v konaní o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy voči žalobcovi; 2) žalovaný v 1. rade zastáva názor,
že nakoľko v čase uzavretia darovacej zmluvy nebol žalovaný v 2. rade v postavení dlžníka (resp.

neexistovala pohľadávka, ktorú by mal plniť žalobcovi titulom ručenia), nemožno tvrdiť, že z jeho strany
došlo k právnemu úkonu, ktorým by ukracoval veriteľa, nakoľko žalobca voči žalovanému v 2. rade
nebol v postavení veriteľa; 3) v prípade, že by súd vyhodnotil právny úkon darovania nehnuteľnosti
ako úkon, ktorým mal žalovaný v 2. rade úmysel ukrátiť veriteľa, žalovaný v 1. rade má za to, že
hodnoverne preukázal, že ani pri vynaložení náležitej starostlivosti nemohol vedieť o úmysle dlžníka

ukrátiťveriteľa,nakoľkonemalvedomosťoZmluveoúvereazároveňvčasedarovaniaanisámžalovaný
v 2. rade nemohol predpokladať zlú finančnú situáciu, ktorá podľa tvrdení žalobcu nastala až dva roky
po darovaní; 4) žalobca nedisponuje judikovanou pohľadávkou voči žalovanému v 2. rade, ktorá by bola
vymáhateľná; 5) žalobca nepreukázal nemajetnosť žalovaného v 2. rade, je tak možné, že žalovaný v
2. rade bude schopný uhradiť prípadnú pohľadávku sám bez toho, aby bolo zasiahnuté do vlastníckych

práv žalovaného v 1. rade; 6) zriadenie vecného bremena je bežnou súčasťou darovacích zmlúv a nie je
možné ho označovať za špekulatívne či odporovateľné, preto tu nie je dôvod na vyhlásenie neúčinnosti
zriadenia vecného bremena voči žalobcovi. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že skutočnosti
rozhodné pre nariadenie neodkladného opatrenia zostali zo strany žalobcu iba v rovine tvrdení, a
teda neboli osvedčené. Žiadne skutočnosti podľa názoru odvolateľa nemožno osvedčiť jednoduchým

tvrdením. Na osvedčenie skutočnosti je potrebné doložiť aspoň minimálne podklady preukazujúce
uvedenú skutočnosť, čo však žalobca nedokázal a neurobil. Z uvedeného súčasne vyplýva, že zákonné
podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia neboli zo strany žalobcu podaným návrhom splnené.
Na základe uvedeného žalovaný v 1. rade navrhuje, aby odvolací súd uznesenie o neodkladnom
opatrení zrušil a priznal mu nárok na náhradu trov konania.

16. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného v 1. rade a uviedol, že tvrdenia žalovaného v 1. rade
považuje za nedôvodné, zavádzajúce a účelové. Má za to, že žalovaný v 1. rade svoje odvolanie stavia
výlučne na všeobecných tvrdeniach, právnych formuláciách a konštatáciách o neunesení dôkaznéhobremena z ich strany, hoci predmetné dôkazné bremeno v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe
má znášať sám. Akékoľvek tvrdenia alebo skutočnosti, ktoré by boli dôvodne spôsobilé spochybniť
správnosť uznesenia sa podľa nich v odvolaní žalovaného v 1. rade nenachádzajú. Navyše sa právnu

irelevantnosť jeho odvolacích námietok, ktoré sú podľa nich bez právneho základu, snaží maskovať
viacnásobným opakovaním totožnej argumentácie na viacerých miestach svojho podania, čím sa
umelo snaží navodiť dojem o dôvodnosti a obsiahlosti svojich námietok. Má za to, že prevažná časť
odvolacích námietok smeruje k naplneniu podmienok odporovateľnosti jeho právnych úkonov, ktorých
zodpovedanie bude úlohou súdu v konaní vo veci samej a nie v konaní o nariadenie neodkladného

opatrenia. Žiadajú, aby práve toto odvolací súd zohľadnil pri posudzovaní podaného odvolania. S
ohľadom na uvedené preto potreba nariadenia neodkladného opatrenia nie je podľa nich vôbec
rozptýlená. Práve naopak. Uznesenie považujú za zákonné a vecne i procesne správne a stotožňujú sa
v plnom rozsahu s argumentáciou súdu prvej inštancie. Žalovaným v 1. rade prezentované odvolacie
dôvodyvžiadnomsmerenevyvracajúzáverysúduprvejinštanciezjehorozhodnutia.Preúplnosťuviedli,
že skutočnosti rozhodné pre nariadenie neodkladného opatrenia sú podľa nich nielen osvedčené, ale

i riadne preukázané - čo vnímajú ako zákonný podklad pre vydanie a zachovanie takéhoto uznesenia.
A bolo tomu tak nielen v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ale je tomu tak aj v súčasnosti. K
pasívnej legitimácii žalovaného v 1. rade žalobca uviedol, že považuje za celkom zjavne nedôvodnú
námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 1. rade, na ktorej tento stavia v podstate
celú svoju odvolaciu argumentáciu. Túto odôvodňuje údajným nedostatkom odporovateľnosti sporných

právnych úkonov. Z tohto je teda zrejmé, že táto námietka smeruje k posúdeniu jeho pasívnej legitimácie
v hmotnoprávnej otázke, ktorá je predmetom posúdenia vo veci samej. V tomto štádiu teda niet právneho
základu, aby bola posudzovaná a vyhodnocovaná. Navyše, v konaní o nariadenie neodkladného
opatreniasapasívnalegitimáciabudevždyodvodzovaťodtoho,čosamátýmtoneodkladnýmopatrením
uložiť. Tým je v tomto prípade zákaz ďalšieho scudzovania zabezpečených nehnuteľností, aby sa

tak predišlo jednak (i) zmareniu konania vo veci samej (ak by totiž žalovaný v 1. rade nehnuteľnosti
ďalej previedol, stala by sa odporovacia žaloba nevykonateľnou), ako aj (ii) zmareniu budúcej exekúcie
veriteľa voči dlžníkovi (žalovanému v 2. rade). Nakoľko je oprávnený nehnuteľnosti scudziť len ich
vlastník, je potom zrejmé, že pasívne legitimovaným v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia
bude ich zapísaný vlastník (žalovaný v 1. rade). Táto skutočnosť je následne ľahko overiteľná z verejnej

evidencie katastra nehnuteľností. Dokonca ani nie je sporná, keďže žalovaný v 1. rade svoje vlastnícke
právo k predmetným nehnuteľnostiam nijako nespochybňuje. S ohľadom na uvedené má žalobca za
to, že súd prvej inštancie pasívnu legitimáciu žalovaného v 1. rade správne posúdil a táto námietka
žalovaného v 1. rade je nedôvodná v celom rozsahu. Navyše je žalobca toho názoru, že pasívna
legitimácia žalovaného v 1. rade bude jednoznačne daná aj pokiaľ ide o konanie vo veci samej. Táto je

totižto jasne vymedzená v ust. § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka tak, že odporovateľnosť právneho
úkonu sa uplatňuje proti tomu, „kto mal z takéhoto úkonu dlžníka prospech“. Tým je opäť žalovaný v
1. rade, ktorý nadobudol predmetné nehnuteľnosti (čiže prospech z odporovateľného právneho úkonu
nášho dlžníka), čo opäť nie je sporné. Rovnako tak žalobca považuje v celom rozsahu za nespôsobilú
aj námietku, že nepreukázal dôvodnosť obavy pred scudzením nehnuteľností zo strany žalovaného v

1. rade. Ako vyplýva aj z ustáleného názoru právnej praxe, žalobca má za to, že nie je nevyhnutné
preukazovať konkrétne kroky, ktoré smerujú k prevodu vlastníckeho práva žalovaného subjektu, pretože
ďalším prevodom, by došlo k sťaženiu či zhoršeniu postavenia žalobcu do takej miery, aby sa mu oplatilo
uchádzať o konečnú ochranu vo veci samej. Už samotné nezaplatenie osvedčeného dlhu a prevod
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na blízku osobu (čo v tomto prípade ani nie je sporné) osvedčuje

potrebu dočasnej úpravy pomerov. Vyčkávaním na prejavenie úmyslu ďalšieho (už v poradí druhého
v reťazi) prevodu by tak mohlo dôjsť k takému scudzeniu nehnuteľností, v dôsledku ktorého by sa
oprávnenému subjektu mohlo sťažiť až znemožniť domôcť sa definitívnej právnej ochrany rozhodnutím
vo veci samej. K uvedenému dali do pozornosti napr. uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa
28.07.2023, vo veci sp.zn. 10Co/34/2023, uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 28.07.2023, vo

veci sp.zn. 21Co/7/2023 alebo uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.12.2023, vo veci sp.zn.
18Co/63/2023. Žalobca má za to, že ak by bolo potrebné čakať na konkrétne kroky žalovaného v 1.
rade, neodkladné opatrenie by ani nebolo možné nariadiť, čím by takáto forma právnej ochrany bola
neefektívna,oneskorenáažiluzórna.Preilustráciuuviedli,ževzmysleaktuálnejprávnejúpravyjelehota
na nariadenie neodkladného opatrenia ustanovená na tridsať (30) dní, no na strane druhej má správny

orgán na úseku katastra nehnuteľností pri skrátenom konaní lehotu na rozhodnutie o povolení vkladu
pätnásť (15) dní. Dosiahnutie neodkladného opatrenia skôr ako dôjde k povoleniu vkladu vlastníckeho
práva je preto v praxi nemožné, aj keby veriteľ dennodenne sledoval aktualizáciu katastrálneho portálu.
Žalobca má za to, že účelom neodkladného opatrenia nie je poskytovať neefektívnu právnu ochranu,ale poskytnúť ochranu včasnú a účinnú. Preto ani táto argumentácia žalovaného v 1. rade z pohľadu
žalobcu neobstojí. Navyše, pokiaľ žalovaný v 1. rade nemá zámer predmetné nehnuteľnosti predať,
neodkladné opatrenie ho v jeho právach nijako neobmedzuje. Samotné neodkladné opatrenie ho nijako

neobmedzuje ani v ich bežnom užívaní. Iba sa ním dočasne obmedzujú niektoré oprávnenia vlastníka
na prechodnú dobu - do skončenia konania vo veci samej. Netvorí sa nezvratný stav v právnych
vzťahoch medzi sporovými stranami, keďže aktuálny stav sa len dočasne zmrazí, aby nedošlo k
ďalšiemu scudzeniu nehnuteľností alebo ich zaťaženiu právami tretích osôb. Uvedené obmedzenie je
preto primerané a sleduje legitímny cieľ, čiže ochranu ohrozeného práva žalobcu. Zjavne zavádzajúca

je potom aj argumentácia žalovaného, že žalobca nepreukázal nemajetnosť žalovaného v 1. rade,
žalovaného v 2. rade (ručiteľa) ani spoločnosti MODU, s.r.o. (primárneho dlžníka). V prvom rade má za
to, že žalovaný v 1. rade účelovo opomína, že preukazovanie nemajetnosti je negatívnou skutočnosťou,
pri ktorej je potrebné ako judikuje aj rozhodovacia prax, rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, čiže
pravidlo, že neexistencia niečoho sa zásadne nepreukazuje. V tejto súvislosti zdôraznili, že žalobca
môže pri posudzovaní majetkových pomerov žalovaných alebo úverového dlžníka vychádzať len z

verejne dostupných údajov, z ktorých však majetkové pomery spravidla nemožno dostatočne zistiť.
S ohľadom na uvedené je potom na žalovaných, aby preukázali opak a teda vyvrátili tvrdenia o ich
nemajetnosti, ak ich spochybňujú, či už priamo alebo nepriamo. Osobitne to platí v prípade, ak k
odporovateľnémuprávnemuúkonudochádzamedziblízkymiosobami,čojeajnepochybnetentoprípad,
kde ex lege je aj judikatúrne posilnená pozícia veriteľa a kde blízka osoba musí znášať dôkazné

bremeno vo vyššej miere ako je to obvyklé v iných sporoch. Samotná argumentácia žalovaného v 1.
rade, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz o nemajetnosti žalovaných potom sama o sebe nepostačuje,
ale naopak sú žalovaní povinní v takom prípade tvrdiť a preukázať svoju majetnosť. Respektíve, že
žalovaný v 2. rade ako dlžník disponuje takým majetkom, z ktorého je možné uspokojenie pohľadávok
žalobcu ako jeho veriteľa. A nielen v časti, ale v celom rozsahu, vrátane prirastajúceho príslušenstva.

Nič také sa však z odvolania žalovaného v 1. rade nedozvedajú. Navyše tieto skutočnosti ani nie
sú podstatné pre posúdenie dôvodnosti nariadeného neodkladného opatrenia, ale môžu hypoteticky
ovplyvniť iba samotnú odporovateľnosť darovacej zmluvy, čo je otázka, ktorá sa bude riešiť až v konaní
vo veci samej. Pokiaľ však ide o nemajetnosť spoločnosti MODU s.r.o., iba pre úplnosť dodali, že túto
je podľa nich možné vydedukovať už z údajov vo verejných registroch, keď daná spoločnosť aktuálne

dlží viac ako 25.000,- eur na daniach a neuhradenom sociálnom poistení a rovnako je voči nej vedená
exekúcia v prospech oprávnenej spoločnosti A.C. U. N., O..I... Aj táto argumentácia žalovaného v 1.
rade je teda nedôvodná. Rovnako to platí aj o námietke, že žalobca aktuálne nedisponuje judikovanou
pohľadávkou voči dlžníkovi (žalovanému v 2. rade). K tomuto dali do pozornosti aktuálnu rozhodovaciu
prax Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR. Konkrétne poukázali na rozhodnutie Veľkého senátu

Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.05.2022, sp.zn. 1VCdo/1/2022, publikované v Zbierke stanovísk NS a
rozhodnutí súdov SR č. 1/2022 ako R 2/2022. V ňom Veľký senát Najvyššieho súdu SR jednoznačne
uviedol, že „Vymáhateľná pohľadávka v zmysle ustanovenia § 42a odsek 1 Občianskeho zákonníka
je pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať v základnom súdnom konaní.“ To znamená, že pre
posúdenie vymáhateľnosti pohľadávky je rozhodujúca jej splatnosť a nie jej judikovanie. Nakoľko je

odporovateľnosť právnych úkonov inštitútom hmotného práva, postačuje teda aby pohľadávka bola
vymáhateľná a nie aj súčasne vykonateľná. Žalovaným v 1. rade tvrdená skutočnosť je preto opäť
bez právnej relevancie. S ohľadom na vyššie uvedené považuje žalobca túto odvolaciu námietku
žalovaného v 1. rade za nespôsobilú zvrátiť súčasný stav. Pokiaľ žalovaný v 1. rade vo svojom odvolaní
namieta, že mu nie je zrejmé ako mohli byť v konaní splnené podmienky pre nariadenie neodkladného

opatrenia, keď žalobca nie je oprávnený požiadať o zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, tak uvedené
vníma žalobca ako zavádzajúce a celkom zjavne účelové vyhlásenie. Ako je totiž zrejmé z dikcie
ust. § 343 ods. 1 C.s.p., predpokladom zabezpečovacieho opatrenia je, že ho súd môže zriadiť len
na „veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka“. Žalovaný v 1. rade však aktuálne
nie je žalobcovým dlžníkom, nakoľko sa voči nemu nedomáhajú zaplatenia peňažnej pohľadávky, ale

určenia neúčinnosti odporovateľného darovania nehnuteľností žalovaným v 2. rade. Táto argumentácia
je preto bezpredmetná. Navyše, pokiaľ žalovaný v 1. rade namieta, že sa súd prvej inštancie nezaoberal
a nevysvetlil túto nemožnosť (nariadenia zabezpečovacieho opatrenia), tak žalobca má za to, že
postupoval v súlade s judikatúrou najmä, no nielen Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské
práva. Tie dlhodobo judikujú, že sa po súde nevyžaduje, aby bola v odôvodnení daná odpoveď na

každý argument sporovej strany. Pokiaľ ide o ostatné tvrdenia žalovaného v 1. rade uvádzané v čl.
II. jeho odvolania, žalobca má za to, že v tejto časti na strane jednej duplikuje svoje predchádzajúce
tvrdenia a na strane druhej uvádza tvrdenia, ktorými sa snaží spochybniť žalobu vo veci samej. Preto
nepovažujú za potrebné sa k nim v tejto fáze súdneho konania podrobnejšie vyjadrovať, nakoľko podľažalobcu nie sú spôsobilé spochybniť nariadené neodkladné opatrenie ako také a budú až predmetom
dokazovania a posudzovania v konaní vo veci samej. Iba okrajovo si k nim uviedol, že pokiaľ žalovaný v
1. rade tvrdí, že v čase darovania nehnuteľností spoločnosť MODU, s.r.o. splátky riadne plnila, žalovaný

v 2. rade ako ručiteľ ešte nebol povinný plniť z titulu ručenia za záväzok svojej spoločnosti, uvedené
je opäť absolútne nepodstatné pre posúdenie tak samotnej odporovateľnosti darovania, ako aj úmyslu
žalovaných. Ako totiž opäť vyplýva z ustálenej rozhodovacej praxe, ukrátiť možno aj budúcu pohľadávku
(napr. uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 01.04.2014, sp.zn. 21Cdo/1010/2013 alebo rozhodnutie
Krajského súdu v Banskej Bystrici vo veci sp.zn. 12Co/157/2006). Súčasne odkázali na uznesenie

Najvyššieho súdu ČR zo dňa 26.10.1999, sp.zn. 31Cdo 870/99, podľa ktorého: „Veriteľ je za podmienok
uvedených v § 42a OZ oprávnený odporovať nielen právnym úkonom, ktoré vykonal dlžník, ale aj
právnym úkonom ručiteľa a ďalších osôb, ktoré sú z dôvodu akcesorickej a subsidiárnej povinnosti
zo zákona zaviazané (predovšetkým z titulu zabezpečenia záväzkov) uspokojiť pohľadávku veriteľa.
Právny úkon, ktorým môže byť ukrátené uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, môže urobiť
nielen tzv. hlavný dlžník. Aj ručiteľ, ktorý je ako tzv. náhradný dlžník už od vzniku ručenia zaviazaný

uspokojiť veriteľa (pre prípad, že by ho neuspokojil hlavný dlžník), môže vykonať úmyselné právne úkony
in fraudem creditoris, ktorými bude vo svojich dôsledkoch sledovať, aby nemusel splniť svoje povinnosti
ručiteľa a aby z jeho majetku veriteľ nebol (nemohol byť) uspokojený právne úkony v úmysle ukrátiť
veriteľa môže vykonať nielen v čase, keď mu ešte nevznikla povinnosť uspokojiť veriteľa, ale aj po tom,
čo bol veriteľom dôvodne vyzvaný, aby pohľadávku (iný záväzok) slnil.“ Z tohto potom vyplýva, že už

od momentu uzatvorenia dohody o ručení bol žalovaný v 2. rade ako ručiteľ povinný zdržať sa takého
nakladania so svojím majetkom, ktorým by sťažoval uspokojenie svojich aj budúcich alebo potenciálnych
veriteľov. Ručiteľský záväzok žalovaného v 2. rade totiž vznikol už momentom uzatvorenia dohody o
ručení, resp. momentom jeho ručiteľského vyhlásenia a nie až momentom neplnenia úverového dlžníka
- ako sa o tom nesprávne domnieva a snaží presviedčať súd. Rovnako tak žalobca poukázal na ustálenú

rozhodovaciu prax, pokiaľ žalovaný v 1. rade špekulatívne spochybňuje svoje dôkazné bremeno
preukázania dobromyseľnosti pri nadobúdaní darovaných nehnuteľností. Konkrétne dal do pozornosti
napr. (i) uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo 109/2007, (ii) uznesenie Najvyššieho súdu SR vo
veci sp.zn. 5Obdo/4/2016 zo dňa 30.03.2017, (iii) rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 27.06.2012,
sp.zn. 21Cdo 1209/2011, (iv) rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 21.12.2000, sp.zn. 21Cdo

2426/99, (v) rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 09.05.2013, sp.zn. 21Cdo 2002/2012, (vi) rozsudok
Najvyššieho súdu ČR zo dňa 02.06.2008, sp.zn. 30Cdo 3039/2007, (vii) rozsudok Najvyššieho súdu ČR
zo dňa 23.05.2001, sp.zn. 21Cdo 1912/2000 a (viii) uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 28.08.2011,
sp.zn. 30Cdo 4885/2010. V tejto súvislosti zdôrazňujeme, že Občiansky zákonník dôvodne favorizuje
právnu pozíciu ukráteného veriteľa a prostredníctvom konštrukcie vyvrátiteľných zákonných domnienok

zjednodušuje odporovanie tým úkonom dlžníka, ktorými došlo k prevodu exekvovateľného majetku na
osobu dlžníkovi blízku. Z povahy veci sa vedomosť blízkej osoby prezumuje a táto môže zabrániť
odporovaniu právneho úkonu len tým, že zákonnú domnienku v konaní vyvráti a preukáže, že ukracujúci
úmysel nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať. Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť musia
teda žalovaní v záujme vlastného procesného úspechu sústrediť na svoje úkony náležitej starostlivosti

urobenénavyševrozhodnomčaseanemôžuargumentovaťprostýmnedostatkomukracujúcehoúmyslu
na strane dlžníka. V prípade blízkych osôb zákon nepripúšťa záver o absencii ukracujúceho úmyslu
dlžníka, pokiaľ žalovaní neunesú dôkazné bremeno vo vzťahu k tomu, že ani pri náležitej starostlivosti
nemohli prezumovaný ukracujúci úmysel dlžníka poznať. Súd odporovacej žalobe vyhovie bez ohľadu
na jeho reálnu existenciu. V prípade, ktorý je predmetom tohto súdneho konania teda zákon úmysel

dlžníka predpokladá. Za účelom vyvrátenia zákonnej domnienky o poznaní ukracujúceho úmyslu dlžníka
musí blízka osoba hodnoverne preukázať, že v súvislosti s uzatvorením sporného právneho úkonu
vynaložila takú relevantnú aktivitu, aby ukracujúci úmysel dlžníka rozpoznala alebo sa o ňom dozvedela.
Bez predchádzajúceho vynaloženia náležitej starostlivosti vo vzťahu k oboznámeniu sa s ukracujúcim
úmyslom dlžníka nemôže žalovaný efektívne zákonnú domnienku vyvrátiť. To kladie vo všeobecnosti

zvýšené nároky na blízke osoby, ktoré sú v záujme ochrany vlastnej právnej sféry povinné verifikovať
hrozbu vzniku odporovateľného právneho úkonu. Osobitne to platí v prípade prevodu majetku bez
adekvátneho, prípadne bez akéhokoľvek protiplnenia. V opačnom prípade musí „blízky“ nadobúdateľ
znášať riziko, že za splnenia zákonných podmienok sa bude môcť z predmetu prevodu uspokojiť veriteľ
dlžníka, ktorý bol sporným úkonom ukrátený na uspokojení svojej pohľadávky. Nehovoriac o tom, že

obdarovaný dostáva darovaním značné majetkové hodnoty bez vlastného pričinenia a teda pokiaľ zistí,
že darca mal pred darovaním finančné problémy, na ktoré by musel spotrebovať prevedený majetok,
pričom k tomuto zisteniu dôjde údajne až dodatočne - z odporovacej žaloby, niet racionálneho dôvodu
preto, aby dar bránil pred veriteľmi. Adekvátnou reakciou by podľa žalobcu malo byť vrátenie daru aleboaktívna snaha vysporiadať darcove ukrátené záväzky. Ani k jednému či druhému tu však obdarovaný
žalovaný v 1. rade nepristúpil. Miesto toho vehementne obhajuje bezodplatné vyvedenie majetku zo
sféry dosahu veriteľa. Týmto považuje žalobca za prekonané aj ostatné tvrdenia žalovaného v 1. rade.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhuje, aby odvolací súd po preskúmaní odvolania žalovaného v 1. rade
rozhodol tak, že potvrdí napádané uznesenie. Súčasne žiada, aby odvolací súd priznal voči žalovanému
v 1. rade právo na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

17. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec v zmysle ustanovení § 379 a § 380 ods.

1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní spisu súdu prvej inštancie a oboznámení sa
s dôvodmi odvolania žalovaného v 1. rade dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť a
uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne a právne správne potvrdiť.

18. Žalovaný v rámci svojho odvolania voči nariadenému neodkladnému opatreniu namietol svoju
pasívnu vecnú legitimáciu v konaní, nesplnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, t.j.

absenciu bezodkladnosti úpravy pomerov, ako aj absenciu obavy, že by zo strany žalovaného v 1. rade
mohlo dôjsť k scudzeniu nehnuteľnosti a rovnako aj neproporcionálny zásah do jeho vlastníckych práv. V
rámci podaného odvolania sa žalovaný vyjadril aj k neprípustnosti žaloby vo veci samej, pričom rovnako
namietol jeho pasívnu vecnú legitimáciu, neexistenciu pohľadávky v čase uzatvorenia darovacej zmluvy,
absenciu jeho vedomosti o uzavretí úverovej zmluvy, pričom mal za to, že z jeho strany dostatočne

preukázal, že ani pri vynaložení náležitej starostlivosti nemohol vedieť o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa.
Rovnako namietal absenciu judikovanej pohľadávky a nepreukázanie nemajetnosti žalovaného v 2.
rade a taktiež absenciu dôvodov pre vyhlásenie neúčinnosti zriadenia vecného bremena voči žalobcovi.
Odvolací súd sa v danom prípade sústredil iba na niektoré námietky odvolateľa, ktoré považoval za
rozhodujúce pre posúdenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia.

19. V prvom rade pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v 1. rade odvolací súd zdôrazňuje,
že pasívne vecne legitimovaným v tomto konaní je ten subjekt, ktorý mal z odporovateľného právneho
úkonuprospech.Inakpovedané,vyslovenieneúčinnostiprávnehoúkonuzakladáveriteľovipriamynárok
domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky voči tomu, kto mal z odporovateľného úkonu prospech a to

výlučne z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. Je teda nepochybné,
že žalovaný v 1. rade je v rámci žaloby vo veci samej, ako aj v rámci konania o nariadenie neodkladného
opatrenia pasívne vecne legitimovaný subjekt. Preto odvolací súd námietku žalovaného v 1. rade
týkajúcu sa jeho pasívnej vecnej legitimácie vzhliadol ako nedôvodnú.

20. Pokiaľ ide o druhú námietku odvolateľa, v rámci ktorej namieta nesplnenie podmienok pre nariadenie
neodkladného opatrenia respektíve absenciu bezodkladnosti úpravy pomerov, v tejto súvislosti odvolací
súd uvádza, že podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v prípade žaloby o odporovateľnosť
právneho úkonu je možné považovať za špecifické z dôvodu, že ak by došlo k prevodu predmetnej
nehnuteľnosti zo strany žalovaného v 1. rade situácia žalobcu ako veriteľa by bola podstatne sťažená

tým, že by mu bolo takpovediac znemožnené žalovať prostredníctvom žaloby o neúčinnosť právneho
úkonu. Preto nie je na prekážku nariadenia takéhoto neodkladného opatrenia neosvedčenie zámeru
žalovaného v 1. rade s dotknutými nehnuteľnosťami nakladať, keďže „na osvedčenie takéhoto zámeru
v takomto prípade vyčkávať nemožno, pretože sa zvlášť pri zámere ukrátiť splnenie pohľadávky veriteľa
stáva spravidla zjavný až po jeho realizovaní, teda neskoro na to, aby mu toto bolo možné zamedziť“. Pri

neodkladných opatreniach, ktorými majú byť obmedzené určité dispozičné úkony, nemôže súd v tomto
štádiu procesu vyžadovať dôsledné preukázanie úmyslu osoby, proti ktorej má neodkladné opatrenie
smerovať. Úmysel ako bezprostredný vnútorný vzťah osoby k určitému právnemu následku je za daných
okolností osvedčiteľný iba vo výnimočných prípadoch a s nepomernými ťažkosťami. Takáto požiadavka
by mohla mať ad absurdum za následok, že neodkladné opatrenie s preventívnym účinkom nemožno

dosiahnuť. Z pragmatického hľadiska je navyše nepochybné, že v prípade súkromnoprávnych úkonov
je úmysel konajúcej osoby väčšinou rozpoznateľný až v štádiu, keď už tomuto úkonu nemožno zabrániť,
pretože jeho právne účinky medzičasom nastali alebo k nim dôjde v bezprostrednej časovej nadväznosti.
S ohľadom na vyššie uvedené, t.j. s ohľadom na špecifickosť žaloby o odporovateľnosť právneho úkonu,
ktorej výrok má konštitutívne účinky, je potrebné navrhované neodkladné opatrenie s preventívnym

účinkom nariadiť. Z týchto dôvodov potom ani námietku odvolateľa týkajúcu sa nesplnenia podmienok
pre nariadenie neodkladného opatrenia nepovažoval odvolací súd za relevantnú.21. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku žalovaného v 1. rade, že nariadené neodkladné opatrenie je
neproporcionálne, nakoľko ním dochádza k zásahu do vlastníckych práv žalovaného v 1. rade túto
odvolací súd považuje taktiež za nedôvodnú. Odvolací súd nepovažuje nariadenie neodkladného

opatrenia v danom prípade (každý prípad je potrebné posudzovať individuálne), za neproporcionálne
a to nielen z dôvodu, že prevodom predmetnej nehnuteľnosti zo strany žalovaného v 1. rade by došlo
k reálnemu zmareniu žalobcu domáhať sa podanou žalobou odporovateľného právneho úkonu, ale
taktiež z dôvodu, že obmedzenie navrhovaných oprávnení vlastníka trvá iba dočasne, t.j. do skončenia
konania vo veci samej. Keďže v tomto prípade nariadené neodkladné opatrenie plní hlavne preventívnu

funkciu, uvedené dočasné obmedzenie vlastníka (žalovaného v 1. rade) nepovažuje odvolací súd za
neprimerané, hlavne z dôvodu, že týmito obmedzeniami sa sleduje ochrana ohrozených práv žalobcu.

22. Žalovaný v 1. rade sa v rámci svojho podaného odvolania vyjadril aj k podmienkam a dôvodom,
ktoré podľa žalovaného v 1. rade zakladajú neprípustnosť žaloby. K týmto sa však odvolací súd vyjadrí
iba okrajovo. V prvom rade odvolací súd považuje za irelevantnú námietku žalovaného v 1. rade, že

v čase uzavretia darovacej zmluvy neexistovala pohľadávka žalobcu voči žalovanému v 2. rade. V
tomto prípade je treba zdôrazniť, že žalobca sa môže domáhať s poukazom na ustanovenie § 42a
ods. 2 Občianskeho zákonníka, neúčinnosti právneho úkonu, ku ktorému došlo v posledných troch
rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech
týchto osôb, s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej

starostlivosti nemohla poznať. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho uznesenia jasne uviedol,
že z listu vlastníctva č. XXX mal za dostatočne osvedčené, že na základe zmluvy zo dňa 28.01.2021
došlokbezodplatnémuprevoduvlastníckehoprávamedzižalovaným2/ažalovaným1/,akoajzriadeniu
práva vecného bremena v prospech žalovaného 2/ tak, ako to tvrdí žalobca. K uvedenému úkonu teda
došlo v lehote 3 rokov, teda v dobe relevantnej z hľadiska § 42a ods. 2 OZ a § 42 ods. 3 písm. a/ OZ.

Zároveň k právnemu úkonu došlo v dobe existencie úverového vzťahu z úverovej zmluvy a ručiteľského
záväzku žalovaného 2/. Ide teda o úkon, ktorý bol spôsobilý ukrátiť prípadné uspokojenie žalobcu. Z
dostupnej evidencie (register obyvateľov) tiež vyplýva, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sú osobami blízkymi
tak, ako to sa domnieval žalobca. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že
žalobca osvedčil dôvodnosť podanej žaloby vo veci samej, s prihliadnutím na štádium konania (tieto

skutočnosti budú však naďalej predmetom konania vo veci samej a súd prvej inštancie osvedčenie
týchto skutočností skúmal iba v rozsahu potrebných pre rozhodnutie o navrhovanom neodkladnom
opatrení a dôvodnosti takejto úpravy pomerov strán konania). Inými slovami, pre splnenie podmienok
odporovateľnosti právnych úkonov v zmysle § 42a Občianskeho zákonníka, ak išlo o právne úkony
medzi dlžníkom a osobou blízkou (čo v danom prípade nepochybne nastalo) je postačujúce preukázať

ich urobenie v určitej dobe a ukrátenie veriteľa (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo
163/2007 zo dňa 17.12.2008). V týchto prípadoch totiž zákon úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa a vedomosť
blízkej osoby o tomto úmysle predpokladá (prezumuje). Bude teda na osobách dlžníkovi blízkych, aby
preukázali opak, t.j., že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohli aj pri náležitej starostlivosti poznať. Inými
slovami, v tomto prípade sa dôkazné bremeno presúva na žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade

je osoba, ktorá je osobou blízkou dlžníkovi (v tomto prípade ručiteľovi) a môže sa odporovacej žalobe
ubrániť, len ak preukáže, že úmysel dlžníka ukrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa nemohol
aj pri náležitej starostlivosti poznať. Úspešná obrana tejto žalovanej osoby podľa ustanovenia § 42a
ods. 2 Občianskeho zákonníka teda spočíva nielen v jej tvrdení, že o úmysle dlžníka (ručiteľa) ukrátiť
odporovaným právnym úkonom veriteľa nevedel a ani nemohol vedieť, ale tiež v tvrdení a preukázaní

toho, že o tomto úmysle nevedel a ani nemohol vedieť, napriek tomu, že vyvinul starostlivosť za účelom
rozpoznania tohto úmyslu dlžníka (ručiteľa) a išlo pritom o náležitú starostlivosť. Na základe uvedeného
tieto tvrdenia a námietky žalovaného v 1. rade uvedené v rámci podaného odvolania budú predmetom
dokazovania vo veci samej, a preto odvolací súd k týmto námietkam žalovaného v 1. rade neprihliadol.

23. Pokiaľ ide o námietku žalovaného v 1. rade týkajúcu sa absencie judikovanej pohľadávky, s touto
námietkou sa odvolací súd taktiež nestotožňuje. K tejto námietke odkazuje odvolací súd na rozhodnutie
Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.05.2022 sp.zn. 1VCdo/1/2022
publikované v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, kde
veľký senát jednoznačne uviedol, že vymáhateľná pohľadávka v zmysle ustanovenia § 42a ods. 1

Občianskeho zákonníka je pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať v základnom súdnom konaní.
Čo znamená, že pre posúdenie vymáhateľnosti pohľadávky je rozhodujúca jej splatnosť a nie jej
judikovanie. Nakoľko je odporovateľnosť právnych úkonov inštitútom hmotného práva, postačuje teda,
aby pohľadávka bola vymáhateľná a nie aj súčasne vykonateľná.24.Vovzťahukďalšímnámietkam,ktoréuviedolžalovanýv1.radeodvolacísúdnepovažujezapotrebné
sa k nim samostatne vyjadrovať a to buď z dôvodu ich bezpredmetnosti pri posudzovaní dôvodnosti

nariadenia neodkladného opatrenia, alebo z dôvodu, že budú predmetom posudzovania v konaní vo
veci samej.

25. Odvolací súd na záver zopakuje, že nariadené neodkladné opatrenie obsahuje v rámci svojho
petitu zákaz žalovaného v 1. rade vykonať konkrétne dispozičné úkony s dotknutými nehnuteľnosťami,

ktorými sa má nariadeným neodkladným opatrením predísť, aby nelegitímnym spôsobom sťažili, resp.
znemožniliochranuprávaoprávnenýchzáujmovžalobcuvrámcikonaniavovecisamej,berúcdoúvahy,
že v konaní vo veci samej bude potrebné posúdiť otázku (ne)účinnosti darovacej zmluvy, na základe
ktorej prešli dotknuté nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného v 1. rade. S poukazom na
vyššie uvedené, ako aj s ohľadom na nedôvodnosť námietok vznesených v rámci podaného odvolania
odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.).

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci
samej.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).