Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 7, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/121/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124206721
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8124206721.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX E. právne zastúpený: Mgr. Matúš Macko, so sídlom Karpatská
804/10, 089 01 Svidník, IČO: 50 424 777 proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s. ; skrátený
názov VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 právne zastúpený:
Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava-Ružinov, IČO: 53 255 739 žaloba
o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 134,73 Eura s prísl,, o určenie neprijateľnosti zmluvnej
podmienky, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 134,73€ spolu s úrokom

z omeškania vo výške 9,25% ročne z tejto sumy od 12.08.2024 až do zaplatenia a to do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 7109702310 zo
dňa 28.10.2017 uvedená v časti vyhlásenie klienta v znení: „Klient berie na vedomie, že CFH ako
prevádzkovateľ na základe dobrovoľného súhlasu dotknutej osoby:

b) osobné údaje klienta uvedené v zmluve poskytuje svojej ovládajúcej osobe VÚB ako aj osobám zo
skupiny s úzkymi väzbami k VÚB v zmysle zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, vrátane spoločnosti
Intesa Sanpaolo Taliansko, za účelom interného výkazníctva, zvýšenia kvality služieb, marketingové
služby, účely vyhodnotenia rizikového profilu Klienta, vymáhania prípadných záväzkov Klienta po
splatnosti. Platnosť súhlasu je 10 rokov od doručenia návrhu na uzatvorenie Zmluvy, pričom Klient
berie na vedomie, že svoj súhlas je oprávnený odvolať najskôr po jednom roku od zániku predmetného
záväzkového vzťahu alebo od udelenia súhlasu pre prípad, že sa zmluva neuzatvorí a to písomným
oznámením doručeným na adresu Spoločnosti.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100% a to do 3 dní odo dňa
právoplatnosti súdu prvej inštancie o výške týchto trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou súdu dňa 29.07.2024 sa žalobkyňa domáhala na žalovanom a) vydania
bezdôvodného obohatenia 134,73 € s prísl., b) určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky.
Žalobkyňa v žalobe uviedla:
1.1. „S právnym predchodcom žalovaného, spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., som

uzatvorila spotrebiteľskú zmluvu. Ide o Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 7109702310, zo dňa
28.10.2017 (ďalej len „Zmluva“).Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. zanikla dňa 01.01.2018 v dôsledku rozdelenia, pričom jej
právnou nástupkyňou v rámci divízie Quatro sa stala žalovaná spoločnosť Všeobecná úverová banka,
a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155.

Predmetom Zmluvy bolo poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru vo výške 682,-- Eur, ktorý som
sa zaviazala žalovanému zaplatiť v 28 mesačných splátkach po 30,-- Eur. V Zmluve bola uvedená
celková čiastka 840,-- Eur, fixná ročná úroková sadzba vo výške 20,09 %, odplata vo výške 20,09 %,
RPMN vo výške 20,09 %, priemerná RPMN vo výške 14,55 % a termín konečnej splatnosti 20.02.2020.
Žalovanému som na tento úver uhradila sumu 841,52 Eura.

Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský úver, zmluva musí obsahovať náležitosti podľa § 9
ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov,
platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej len ZoSÚ).
Konkrétne, podľa ZoSÚ, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti (okrem iného):
- dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§

9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ),
- ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ).
Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 7109702310, zo dňa 28.10.2017, neobsahuje náležitosti podľa § 9

ods. 2 písm. f/ a k/ ZoSÚ.
Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).
Je potrebné zaoberať sa aj úrokom z úveru vo výške 20,09 % ročne. Úrok vo výške 20,09 % ročne je
v rozpore s dobrými mravmi a preto je neplatný.

Zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá už bola súdmi určená za neprijateľnú. Ide o
zmluvnú podmienku uvedenú v časti Vyhlásenie Klienta, v znení:
„Klientberienavedomie,žeCFHakoprevádzkovateľnazákladedobrovoľnéhosúhlasudotknutejosoby:
b) Osobné údaje Klienta uvedené v Zmluve poskytuje svojej ovládajúcej osobe VÚB, ako aj osobám zo
skupinysúzkymiväzbamikVÚBvzmyslezákonač.483/2001Z.z.obankách,vrátanespoločnostiIntesa

Sanpaolo Taliansko, za účelom interného výkazníctva, zvýšenia kvality služieb, marketingové účely,
účely vyhodnotenia rizikového profilu Klienta, vymáhania prípadných záväzkov Klienta po splatnosti.
Platnosť súhlasu je 10 rokov od doručenia návrhu na uzatvorenie Zmluvy, pričom Klient berie na
vedomie, že svoj súhlas je oprávnený odvolať najskôr po jednom roku od zániku predmetného
záväzkového vzťahu alebo od udelenia súhlasu pre prípad, že sa Zmluva neuzatvorí, a to písomným

oznámením doručeným na adresu Spoločnosti.“
Je zjavne neprimerané, ak dodávateľ spotrebiteľovi predloží na podpis predformulovanú zmluvnú
podmienku, podľa ktorej má spotrebiteľ udeliť široko koncipovaný súhlas s nakladaním s jeho osobnými
údajmipodobu10rokovpodoručenínávrhuzmluvyadokoncaajvprípade,akzmluvavôbecnevznikne,
tak tento súhlas ďalej trvá. Ukladanie takýchto povinností spotrebiteľovi nemá oporu v žiadnom zákone.

Takýto súhlas formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou nemožno za žiadnych okolnosti
považovať za náležitý a individualizovaný prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne
zákonom o ochrane osobných údajov požaduje.
Uvedená zmluvná podmienka spôsobuje, v rozpore s požiadavkou dobrej viery, zjavnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je teda v rozpore s generálnou

klauzulou (§ 53 ods. 1 OZ).
Predmetná zmluvná podmienka už bola súdmi určená ako neprijateľná (aj priamo vo vzťahu k
žalovanému). Z množstva rozhodnutí, poukazujem na rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn.
1CoCsp/23/2020, z 18.02.2021; rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2CoCsp/9/2023, z 25.10.2023;
rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn 3CoCsp/43/2021, z 02.02.2022 a rozsudok Krajského súdu

Prešov sp. zn. 8CoCsp/31/2022, z 27.10.2022.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril nasledujúco:
„Vo vzťahu k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 7109702310, zo dňa 28.10.2017 (ďalej
len „Zmluva“) uvádzam, že nie je žiaden dôvod, pre uloženie sankcie bezúročnosti a bezpoplatkovosti

poskytnutého úveru.
I.a – náležitosti Zmluvy
Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. (ďalej aj „ZoSU“):
Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, akb) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),..
Prejednávaná Zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti (s ktorých prípadnou absenciou spája
ZoSU sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti) nasledovne:

- § 9 ods. 2 písm. a) ZoSU: vyjadrená na prvej strane Zmluvy v časti Predmet financovania pôžičky
nasledovne: „Druh: viazaný spotrebiteľský úver“.
- § 9 ods. 2 písm. b) ZoSU: údaje o veriteľovi sa nachádzajú v hlavičke zmluvy a údaje o finančnom
sprostredkovateľovi v závere prvej strany Zmluvy.
- § 9 ods. 2 písm. c) ZoSU: informácie o adrese na ktorej môže spotrebiteľ podať reklamáciu alebo

sťažnosť sa nachádzajú v závere prvej strany Zmluvy: „Zákaznícky servis a vybavovanie reklamácií:
0850 123 440, fax: 052/786 1 777, Consumer Finance Holding, a.s., Bernolákova 4681/17, 058 01
Poprad.“
- § 9 ods. 2 písm. d) ZoSU: údaje spotrebiteľa v predpísanom rozsahu sa nachádzajú v časti Klient, na
prvej strane Zmluvy.
- § 9 ods. 2 písm. e) ZoSU: predmetom Zmluvy nebolo financovanie kúpy tovaru alebo služby, pri ktorej

neprechádza vlastnícke právo na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru.
- § 9 ods. 2 písm. f) ZoSU: doba trvania zmluvy „28 mesiacov, alebo do splatenia všetkých záväzkov
Klienta podľa tejto Zmluvy“ a termín konečnej splatnosti úveru „20.2.2020“ sú uvedené na prvej strane
Zmluvy v časti PREDMET FINANCOVANIA POŽIČKY.
- § 9 ods. 2 písm. g) ZoSU: „Celková výška a mena úveru (Pôžička S): 682,00 €“ sú uvedené na prvej

strane Zmluvy v časti PREDMET FINANCOVANIA POŽIČKY.
- § 9 ods. 2 písm. h) ZoSU: opis tovaru „mobilný telefón - A. 8, 64GB, zlat,“ , je uvedený na prvej strane
Zmluvy v časti PREDMET FINANCOVANIA POŽIČKY.
- § 9 ods. 2 písm. i) ZoSU: „Fixná ročná úroková sadzba: 20,09%“, je uvedená na prvej strane Zmluvy
v časti PREDMET FINANCOVANIA POŽIČKY.

- § 9 ods. 2 písm. j) ZoSU: „Odplata: 20,09%“, je uvedená na prvej strane Zmluvy v časti
PREDMET FINANCOVANIA POŽIČKY.
- § 9 ods. 2 písm. k) ZoSU: Ročná percentuálna miera nákladov (ďalej aj „RPMN“) 20,09% a celková
čiastka 840,- €, sú uvedené na prvej strane Zmluvy v časti PREDMET FINANCOVANIA POŽIČKY. V
tejto časti sa nachádzajú aj jednotlivé predpoklady pre výpočet hodnoty RPMN označené príslušnou

premennou, pričom v bode 6.1 Zmluvy sa nachádza vzorec pre výpočet hodnoty RPMN s dosadením
jednotlivých premenných.
Zároveň bol výpočet hodnoty RPMN s jednotlivými dosadenými predpokladmi pre výpočet hodnoty
RPMN predložený žalobcovi v rámci Štandardných európskych informácii o
spotrebiteľskom úvere a Informácie o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) a priemernej RPMN

na príslušný spotrebiteľský úver, ktoré prikladám v prílohe.
- § 9 ods. 2 písm. l) ZoSU: výška splátok 30,- €, počet splátok 28, splatnosť prvej splátky
20.11.2017 a splatnosť ďalších splátok vždy 20. dňa v mesiaci, je uvedená na prvej strane Zmluvy v
časti PREDMET FINANCOVANIA POŽIČKY.
- § 9 ods. 2 písm. s) ZoSU: spotrebiteľ nehradil žiadne poplatky za úkony notára

- § 9 ods. 2 písm. z) ZoSU: Priemerná hodnota RPMN: 14,55%, je uvedená na prvej strane Zmluvy v
časti PREDMET FINANCOVANIA POŽIČKY.
- § 9 ods. 2 písm. aa) ZoSU: uvedený v hlavičke Zmluvy: „Zmluva o spotrebiteľskom úvere“.
V zmysle vyššie uvedeného Zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti.
I.b – rozpor úroku s dobrými mravmi

Právny názor žalobcu o rozpore úroku s dobrými mravmi je nesprávny. Judikatúra súdov, ktoré
takýto názor zdieľali a inštitútu dobrých mravov prikladali vyšší význam ako zákonnej úprave
ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, nebola správna a bola Najvyšším súdom Slovenskej
republiky označená za závažný judikatórny exces. Podľa Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 26.01.2023, Sp. zn.4Cdo/191/2022: „Veriteľ, ktorý svojim konaním rešpektuje právnu

úpravu stanovujúcu limit pre úrokové sadzby, má legitímne očakávanie, že za to nebude zo strany
štátnych orgánov sankcionovaný. Pokiaľ súdy v preskúmavanej veci vyhodnotili odplatu za poskytnutý
spotrebiteľský úver ako rozpornú s dobrými mravmi napriek skutočnosti, že bola dohodnutá v zákonom
stanovených mantineloch, vo svojich dôsledkoch nenaplnili ústavnoprávnu požiadavku vyplývajúcu z
princípu právnej istoty, a to legitímnu predvídateľnosť postupov súdu a práva.(...)

Preto dovolací súd uzatvára, že pokiaľ odvolací súd svoje rozhodnutie založil na konštatovaní rozporu
dohodnutej výšky odplaty v spotrebiteľskom úvere, ktorá pritom bola v zákonom stanovenom limite, s
dobrými mravmi, zvolil v danom prípade neprípustný výklad contra legem, čím sa dopustil závažného
interpretačného a judikatórneho excesu.V prejednávanom prípade bola za podmienok určených zákonodarcom stanovená najvyššia prípustná
výška odplaty za poskytnutie prejednávaného úveru vo výške 20,24%. V prílohe predkladám štatistiku
Ministerstva financií SR, Najvyššia prípustná výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru pre

zmluvy uzatvorené od 16.8.2017 do 15.11.2017.
V Zmluve dojednaná odplata, zahŕňajúca len dojednaný úrok, predstavovala hodnotu 20,09%, teda
neprekračovala najvyššiu prípustnú výšku odplaty. V Zmluve dojednaná úroková sadzba, tak nemôže
byť označená za spornú s dobrými mravmi. Zároveň okrajovo poukazujem na skutočnosť, že žalobca
porovnáva úrokovú sadzbu v Zmluve s nesprávnou štatistikou Národnej Banky Slovenska, ktorá zahŕňa

aj ostatné (nespotrebiteľské) úvery.
Podľa rozhodnutia Krajského súdu v Prešove z 21.05.2024, sp. zn. 8CoCsp/7/2021: „Odvolací súd
s poukazom na citované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/191/2022
zo dňa 26.01.2023 uvádza, že pri spotrebiteľských zmluvách a určovaní výšky odplaty podľa § 53
ods. 6 OZ a § 3 ods. 1 OZ, je potrebné vychádzať z výšky dvojnásobku RPMN. Ak teda dojednaný
úrok medzi stranami sporu bol vo výške 19,61 % a zároveň jeho výška bola totožná s výškou RPMN

(vyjadrujúcej celkovú odplatu za poskytnutie úveru), pri priemernej hodnote RPMN v rozhodnom období
vo výške 15,70 %, nie je správny právny záver súdu prvej inštancie o tom, že dojednaná odplata je v
rozpore s dobrými mravmi, keďže je v zákonných limitoch § 53 ods. 6 OZ v spojení s ust. 1 ods. 4, §1a
ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Platnosť dojednania o úrokovej sadzbe zároveň vyvracia
konštatovaniasúduprvejinštancieoabsenciináležitostízmluvyospotrebiteľskomúverepodľa§9ods.2

písm.i)zákonaospotrebiteľskýchúveroch,rovnakoonesprávnostiuvedeniavýškyRPMNvneprospech
spotrebiteľa. Z uvedeného dôvodu odpadol dôvod pre vyslovenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
podľa § 11 ods. 1 písm. b, d) zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý predstavoval súčasne dôvod
zamietnutia žaloby o zaplatenie sumy 295,61 eur s
príslušenstvom.“

3. Na pojednávaní vykonal súd dôkazy listinami tvoriacimi súdny spis a výsluchom žalobkyne, ako aj
listinami zabezpečenými ex offo.
3.1. Uzavretie zmluvy medzi žalovaným ako veriteľom – dodávateľom a žalobkyňou ako dlžníkom –
spotrebiteľom bolo medzi stranami sporu nesporné. Táto zmluva bola súdu predložená. K tvrdeniu

o jej nedostatkoch ako aj o nemravnosti úrokov súd uvádza, že sa v celom rozsahu stotožňuje
s vyjadrením žalovaného a k žalobkyňou tvrdeným nedostatkom zmluvy ju odkazuje aj na R – 86/2021
(predpoklady na výpočet RPMN) a R – 16/2022 (doba trvania zmluvy – konečná splatnosť), ktoré
advokáti špecializujúci sa na ochranu spotrebiteľa vytrvalo odmietajú ale bez zmysluplnej argumentácie
prečo sa od nich odkloniť.

K tejto časti argumentácie strán sporu sa súd z dôvodu nižšie zaujatého názoru podstatného pre
rozhodnutie nepovažuje za potrebné podrobnejšie vyjadrovať.

4. K overovaniu bonity spotrebiteľa.
Podľa§7ods.1zákonač.129/2010Z.z.-Veriteľjepreduzavretímzmluvyospotrebiteľskomúverealebo

pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,
na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru.
Podľa § 7 ods.16 zákona č. 129/2010 Z.z. - Veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní

spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať
spotrebiteľské úvery
a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a
b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.

Podľa § 7 ods.17 zákona č. 129/2010 Z.z. - Vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to,
že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka

zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje
získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa
rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí súzverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
Podľa § 7 ods.20 zákona č. 129/2010 Z.z. - Na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky:
a) čistý príjem spotrebiteľa,
b)nákladynazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť,
c) výška splátky spotrebiteľského úveru a

d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.
Podľa § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. - Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods.
1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade
hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia

na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 19 až 42.
4.1. Cieľom § 7 ako aj § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. je, že veriteľ pri posúdení úverovej
schopnosti klienta musí brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky,

tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou
mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania,
predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.).
Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami
spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne

taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru.
Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu
a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver
bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď
z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod.

Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí
nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať.
Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či
zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver.
Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ

vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z
informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie
zhromaždiť,vyhodnotiťichdostatočnosťarozhodnúť,čiaktoréinformáciejenevyhnutnéďalejoverovať.
Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný
získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii.

Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto
povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa
potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie
o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť.
Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na

frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných
prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej
výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako
stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (tj. konkrétne
príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť

alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej
schopnosti nepostačuje.
Podľa NSS ČR sp. zn. 1 As XX/XXXX - F. kasačního soudu je třeba uvedené závěry krajského
soudu chápat ve vzájemné souvislosti tak, že součástí odborné péče při posouzení úvěruschopnosti
spotřebitele je také posouzení rozhodujících listin a vynaložení patřičného úsilí, podloženého odborností

a profesionalitou, aby byly zjištěny všechny potřebné skutečnosti v nezbytném rozsahu. Proto je nutno
dovodit také požadavek na doložení tvrzení dlužníka o jeho majetkových poměrech. Samotné ničím
nedoložené prohlášení spotřebitele nemůže vést k řádnému prověření jeho schopnosti splácet úvěr,
neboť se dle slov krajského soudu jedná o situace, kdy by osoba jednající s odbornou péčí měla amohlamítpochybnostiopravdivostitvrzenýchskutečností.Smyslemzakotvenípovinnostiposkytovatelů
spotřebitelských úvěrů posuzovat úvěruschopnost spotřebitele (§ 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském
úvěru) je především ochrana spotřebitelů před rizikovými úvěry a dále řešení problému rostoucího

zadlužeností domácností (viz důvodová zpráva k zákonu o spotřebitelském úvěru). Povinnost věřitele
posoudit před uzavřením smlouvy bonitu spotřebitele představuje pro spotřebitele i určitou záruku, že
věřitel bude při poskytování úvěru postupovat tak, aby jej do určité míry chránil před neschopností
splácet. Primárním chráněným zájmem je zde ochrana spotřebitele před neodpovědným poskytnutím
úvěru, které by vedlo k jeho insolvenci se všemi negativními následky, a to jak ekonomickými v podobě

ztráty majetku, tak společenskými v podobě společenské stigmatizace (viz Wachtlová, L., Slanina, J.:
Zákon o spotřebitelském úvěru. Komentář. 1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2011, s. 99).
Podľa NS ČR sp. zn. 33Cdo/2178/2018 - Povinnost posouzení úvěruschopnosti spotřebitele chrání
nejen spotřebitele samého před negativními důsledky neschopnosti úvěr splácet, ale zprostředkovaně
také společnost jako celek, neboť předchází negativním sociálním důsledkům předlužení a insolvence
v podobě pádu spotřebitele a osob na něm závislých do veřejné sociální sítě, narušení rodinných a

sociálních vztahů atd. V neposlední řadě chrání i pozici věřitelů samých, neboť odborné posouzení
úvěruschopnosti spotřebitele při žádosti o další úvěr snižuje riziko věřitelů, kteří témuž spotřebiteli
poskytli úvěry či jiné služby již dříve. Proto zákon, konkrétně zákon o spotřebitelském úvěru (jeho
§ 9 odst. 1) stanoví, že věřitel je povinen při posouzení úvěruschopnosti spotřebitele postupovat s
odbornou péčí. Lze přisvědčit odvolacímu soudu, že věřitel nedostojí povinnosti stanovené mu zákonem

ospotřebitelskémúvěru,tedynepostupujesodbornoupéčípřiposouzeníschopnostispotřebitelesplácet
spotřebitelský úvěr, vyjde-li z objektivně nedoloženého osobního prohlášení dlužníka o jeho osobních,
výdělkových a majetkových poměrech. Na tom nic nemění, že dlužník není evidován v databázích
dlužníků.
Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ zn. C – 679/18: Články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu

a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady
87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex
offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí
pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto
povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa

uvedeného článku 23.
Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ zn. C – 449/13: Z toho vyplýva, že veriteľ musí po prvé v každom
prípade a vzhľadom na osobitné skutočnosti prípadu posúdiť, či sú uvedené informácie primerané
a dostatočné na ohodnotenie úverovej bonity spotrebiteľa. V tejto súvislosti sa môže dostatočný
charakter uvedených informácií líšiť vzhľadom na okolnosti uzatvorenia zmluvy o úvere, osobnú

situáciu spotrebiteľa a výšku úveru. Toto ohodnotenie sa môže uskutočniť prostredníctvom dokumentov
preukazujúcich finančnú situáciu spotrebiteľa, ale nemožno vylúčiť, že veriteľ zohľadní aj staršie
informácie o finančnej situácii záujemcu na úver, ktorými môže disponovať. Obyčajné nepodložené
vyhlásenia spotrebiteľa však nemôžu byť samy osebe dostatočné, ak k ním nie sú pripojené dôkazy.

5. V rámci ex offo skúmania, či pred uzavretím zmluvy bola z pozície veriteľa ako poskytovateľa úveru
splnená povinnosť odbornej starostlivosti skúmania bonity žalovaného, vyžiadal si súd všetky listiny
a doklady, na základe ktorých sa bonita žalovaného skúmala.
5.1. Ku skúmaniu bonity žalovaný uviedol nasledujúce:
„V prejednávanom prípade zohľadnil postupca pri posúdení bonity žalobcu nasledovné

informácie: Informácie o príjmoch: - zamestnávateľ: B. G., - čistý mesačný príjem: 580,- €, - čistý
mesačný príjem bol overený dopytom do Sociálnej poisťovne, ktorý predkladám v prílohe
Informácie o rodinnom stave: - ženatý – vydatá, - počet vyživovaných detí: 2
Informácie o výdavkoch: - mesačné finančné výdavky: 120,- €, - náklady na zabezpečenie základných
životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť: 381,60 €.

Žalobca uviedol sumu výdavkov na bývanie a pod. vo výške 230,- €. Žalovaný ale zohľadnil vyššiu
sumu (381,60 €), a to v zmysle ustanovenia §7 ods. 27 ZoSU: „Náklady na zabezpečenie základných
životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné
posudzovať s ohľadom na životné
minimum ustanovené osobitným predpisom a príjem spotrebiteľa.“

- žalovaný zároveň nahliadol do príslušného registra. Z údajov úverového registra, ktorého výsledok
predkladám v prílohe vyplýva, že žalobca nemal žiadne ďalšie existujúce úvery.
Ukazovateľ schopnosti splácať (disponibilný zostatok 78,40 €) 580 – 120 – 381,60 = 78,40 €. Výška
nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľvyživovaciu povinnosť (381,60 €), výška splátky spotrebiteľského úveru (30,- €) a peňažné záväzky
znižujúce príjem spotrebiteľa (120,- €) neprevyšujú čistý príjem spotrebiteľa (580,- €), čím bol zachovaný
limit v zmysle ustanovenia §7 ods. 21 ZoSU.

Výsledkom daného posúdenia schopnosti žalobcu splácať úver bol záver o jeho platobnej spôsobilosti/
schopnosti splácať daný úver.“
5.2. Žalobkyňa v rámci výsluchu uviedla, že si na podrobnosti uzavretia zmluvy už nespomína. Ak je
v zmluve uvedené, že žalovanému predložila výpis z účtu, tak sa to mohlo stať.
Pre súd je však podstatné, že tieto doklady súdu predložené neboli a vo svojom vyjadrení ich

nespomenul ani žalovaný. Uvedená skutočnosť je tak pre súd irelevantná.
5.3. Prostredníctvom Sociálnej poisťovne Bratislava bol overený hrubý príjem (vymeriavací základ)
žalobkyne vo výške 614 €. Podľa kalkulačky čistej mzdy to predstavuje čistý príjem 533,74 €.
Pokiaľ ide o výdavky žalobkyne a jej domácnosti na živobytie, žalobca neskúmal konkrétny rodinný
rozpočet ale uspokojil sa pohodlne s údajom o životnom minime vo výške 381,60 € mesačne (žalobkyňa
–199,48€,deti–2x91,06€).Doúvahyjevšaknutnébraťvšetkyosobytvoriacedomácnosťažalobkyňa

bola vydatá a mala zákonnú vyživovaciu povinnosť aj voči manželovi. Životné minimum na manžela
bolo 139,16 € a životné minimum spolu = 520,74 €. Ak sa k tejto sume pripočíta aj deklarovaná suma
finančných výdavkov 120 €, tak minimálne výdavky domácnosti žalobkyne boli 640,76 € a pri príjme
vyššie uvedenom je výsledok – (mínus) 107,02 €.
5.4. Súdu teda nie je zrejmé ako žalobca dospel k záveru, že žalobkyňa bude riadne splácať ďalší úver,

keď nemal preukázanú výšku skutočných nákladov na živobytie a ani za správneho použitia životného
minima žalobkyňa splácanie úveru negarantovala. Pre splnenie povinnosti odbornej starostlivosti je
podstatné správne zhromaždenie relevantných údajov a ich správne vyhodnotenie. Skúmanie bonity
klienta vyžaduje individuálny a aktívny prístup veriteľa pri overovaní jeho bonity a hrubým porušením
odbornej starostlivosti je neskúmanie príjmov a výdavkov klienta a iba ich formálne, ničím nepreukázané

uvedenie.
Súd teda robí záver, že žalobca pri preverovaní bonity (ako najdôležitejšej predzmluvnej povinnosti)
nepostupoval s odbornou starostlivosťou (ako starostlivosťou vyžadujúcou aktivitu veriteľa a nie iba
sofistikovane vykonaný postup, výsledkom ktorého je poskytnutie úveru nebonitnej osobe javiacej sa
ako osoba, u ktorej možno riadne splácanie úveru predpokladať), čoho výsledkom je, že poskytnutý

úver je bez úrokov, bez poplatkov a k jeho platnému predčasnému zosplatneniu nedošlo (preto nie
je potrebné zaoberať sa nedoručením jeho vyhlásenia žalovanej). Odborná starostlivosť je vyššia
forma starostlivosti ukladaná osobám s určitými profesionálnymi schopnosťami za účelom dosiahnutia
dôležitých cieľov. Dodávateľ tak musí v úzkej súčinnosti s klientom urobiť chtiac – nechtiac audit
domáceho rozpočtu klienta a jeho pozornosti nesmie ujsť nepreukázanie príjmov a výdavkov zo strany

klienta. Žalovanému teda zostalo zachované právo splácania úveru v splátkach, pričom splátka je
tvorená iba časťou pôvodnej splátky pripadajúcej podľa amortizačnej tabuľky na istinu. Predčasné
zosplatnenie úveru je tak neplatným právnym úkonom bez akýchkoľvek účinkov. Keďže išlo o hrubé
porušenie odbornej starostlivosti, uplatnia sa obe zákonom predpokladané sankcie, aplikujúc pravidlo
„argumentum a maiori ad minus“ (od väčšieho k menšiemu; od silnejšieho k slabšiemu – poukazuje na

to, že napr. z obmedzenia vo väčšom rozsahu sa usudzuje aj na obmedzenie v menšom rozsahu alebo
splnenie podmienok na prísnejšiu sankciu obsahuje v sebe aj splnenie podmienok na menej prísnu
sankciu).
5.5. Keďže však istina úveru a časť príslušenstva zaplatené boli, musel sa súd zaoberať tým,
či skutočnosť porušenia odbornej starostlivosti pri skúmaní bonity môže vyvolať bezúročnosť

a bezpoplatkovosť úveru aj po jeho splnení. Ako vyplynie z nižšie citovaného rozsudku SdEÚ odpoveď
je kladná a preto žalobkyňa bola povinná poskytnutý úver vrátiť iba vo výške poskytnutej istiny.
Podľa rozsudku SdEÚ zn. C – 755/22:
36 Zodpovednosť veriteľov a predchádzanie nezodpovedným praktikám pri poskytovaní úverov
spotrebiteľom zásadným spôsobom prispievajú k riadnemu fungovaniu trhu so spotrebiteľskými úvermi.

Vzhľadom na to, že tieto účely nezávisia od situácie alebo správania konkrétneho spotrebiteľa, nie sú
dosiahnuté len samotným úplným vykonaním zmluvy o úvere uzavretej týmto spotrebiteľom. Akýkoľvek
iný výklad by napomáhal tomu, aby veriteľ neplnil povinnosť, ktorá mu vyplýva z článku 8 smernice
2008/48, a mohol by zbaviť toto ustanovenie jeho potrebného účinku.
37 Z toho vyplýva, že analýza založená na účeloch článku 8 smernice 2008/48 umožňuje

dospieť k záveru, že porušenie povinnosti veriteľa overiť úverovú bonitu spotrebiteľa stanovenej v tomto
ustanovení nemožno napraviť len samotným úplným vykonaním zmluvy o úvere. Skutočnosť, že
spotrebiteľ nenamietal voči tejto zmluve počas obdobia splácania, je irelevantná.39 Skutočnosť, že po úplnom vykonaní zmluvy o úvere sa zmluvné strany už nemôžu dovolávať
vzájomných záväzkov vyplývajúcich z tejto zmluvy, totiž nemá vplyv na existenciu pohľadávky založenej
napovinnostivrátiťbezdôvodnéobohatenie,ktorávzniklauplatnenímvnútroštátnejprávnejúpravy,ktorá

v súlade s tým, čo vyžaduje článok 23 tejto smernice, sankcionuje nesplnenie povinnosti veriteľa overiť
úverovú bonitu spotrebiteľa podľa článku 8 uvedenej smernice.
46 V tejto súvislosti za predpokladu, že zmluva o úvere uzavretá spotrebiteľom bola úplne vykonaná
bez toho, aby tomuto spotrebiteľovi vznikli nepriaznivé dôsledky v priebehu tohto vykonávania alebo
v nadväznosti naň, nič to nemení na tom, ako vyplýva z bodov 33 a 34 tohto rozsudku, že povinnosť

stanovená v článku 8 smernice 2008/48 má za cieľ nielen chrániť spotrebiteľov pred takýmito rizikami,
ale tiež to, aby veritelia konali zodpovedne a neposkytovali úvery spotrebiteľom, ktorí nie sú schopní
ich splácať.
47 Vo svetle tohto dvojakého účelu Súdny dvor už rozhodol, že vzhľadom na zásadný význam,
ktorý má táto povinnosť v kontexte smernice 2008/48, jej porušenie môže byť sankcionované v súlade
s vnútroštátnym právom zánikom nároku veriteľa na úroky [pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. júna

2021, Ultimo Portfolio Investment (Luxembourg), C-303/20, EU:C:2021:479, body 39 a 40].
48 Okrem toho Súdny dvor už vo veci týkajúcej sa tej istej vnútroštátnej právnej úpravy, o akú
ide vo veci samej, rozhodol, že sankcia, z ktorej v prípade porušenia povinnosti posúdiť úverovú
bonitu spotrebiteľa vyplýva zánik nároku veriteľa na dohodnuté úroky, sa zdá byť primeraná závažnosti
porušenia, ktoré postihuje (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. marca 2020, OPR-Finance, C-679/18,

EU:C:2020:167, bod 30).
49 Treba však uviesť, že keby uloženie sankcie, z ktorej vyplýva neplatnosť zmluvy o úvere,
ako aj zánik nároku veriteľa na zaplatenie dohodnutých úrokov bolo podmienené tým, že spotrebiteľ
utrpel nepriaznivý dôsledok, mohlo by to prispievať k tomu, že veritelia by nedodržiavali povinnosť,
ktorá im vyplýva z článku 8 smernice 2008/48. Takáto situácia by totiž mohla týchto veriteľov

motivovať k tomu, aby nevykonávali systematické a vyčerpávajúce posúdenie úverovej bonity všetkých
spotrebiteľov, ktorým poskytujú úvery, čo by bolo v rozpore s účelom zaistenia zodpovednosti veriteľov
a predchádzania nezodpovedným praktikám pri poskytovaní úverov spotrebiteľom. Takýto výklad by
navyše mohol ohroziť skutočne odrádzajúcu povahu stanovenej sankcie.

6. Podľa Občianskeho zákonníka
§ 451 ods.1 - Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
§ 451 ods.2 - Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

6.1. Ak pri poskytnutej istine 682 €, žalobkyňa vrátila sumu 841,52 €, bezdôvodné obohatenie získané
žalovaným na jej úkor je 159,52 €. Pri viazanosti žalobou priznal súd sumu 134,73 €.

7. Podľa § 517 ods.1 OZ – Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o

deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods.2 OZ – Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods.1 NV SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy - Výška úrokov z

omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
7.1. Žalobca požadoval úroky z omeškania od druhého dňa po doručení žaloby žalovanému.
Splatnosť bezdôvodného obohatenia zákonom stanovená nie je a preto sa vychádza z § 563 OZ - Ak čas
splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný

splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
V prejednávanej veci bola žaloba ako výzva na plnenie doručená žalovanému dňa 12.08.2024, plniť
mal dňa 13.08.2024 a ak tak neurobil, dňom 14.04.2024 sa dostal do omeškania a od tohto dňa patria
žalobcom úroky z omeškania vo výške 9,25% ročne.

8. Podľa § 53 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy
(1) Spotrebite3ské zmluvy nesmú obsahova? ustanovenia, ktoré spôsobujú znaenú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebite3a (ialej len „neprijate3ná
podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plneniaa primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené ureito, jasne a zrozumite3ne alebo ak
boli neprijate3né podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebite3

možnos? oboznámi? sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvni? ich obsah.
(3) Ak dodávate3 nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávate3om
a spotrebite3om sa nepovažujú za individuálne dojednané.
(4) Za neprijate3né podmienky uvedené v spotrebite3skej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebite3 plni? a s ktorými sa nemal možnos? oboznámi? pred uzavretím zmluvy,

b) dovo3ujú dodávate3ovi previes? práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávate3a bez súhlasu
spotrebite3a, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožite3nosti alebo zabezpeeenia poh3adávky
spotrebite3a,
c) vylueujú alebo obmedzujú zodpovednos? dodávate3a za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebite3ovi spôsobila smr? alebo ujma na zdraví,
d) vylueujú alebo obmedzujú práva spotrebite3a pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo

zodpovednosti za škodu,
e) umožoujú dodávate3ovi, aby spotrebite3ovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak
spotrebite3 neuzavrie s dodávate3om zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožoujú dodávate3ovi odstúpi? od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebite3ovi
to neumožoujú,

g) oprávoujú dodávate3a, aby bez dôvodov hodných osobitného zrete3a vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neureitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h) prikazujú spotrebite3ovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávate3 nesplnil záväzky, ktoré
vznikli,
i) umožoujú dodávate3ovi jednostranne zmeni? zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) ureujú, že cena tovaru alebo služieb bude ureená v ease ich splnenia, alebo dodávate3a oprávoujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebite3 mal právo odstúpi? od zmluvy, ak cena
dohodnutá v ease uzavretia zmluvy je podstatne prekroeená v ease splnenia,
k) požadujú od spotrebite3a, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebite3ovi povinnosti nies? dôkazné bremeno, ktoré
by pod3a práva, ktorým sa riadi zmluvný vz?ah, mala nies? iná zmluvná strana,
m) v prípade eiastoeného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávate3a neprimerane
obmedzujú alebo vylueujú možnos? spotrebite3a domáha? sa svojich práv voei dodávate3ovi vrátane
práva spotrebite3a zapoeíta? poh3adávku voei dodávate3ovi,

n) spôsobujú, že platnos? zmluvy uzatvorenej na dobu ureitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola
zmluva uzavretá, predaži, prieom spotrebite3ovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie
súhlasu s predažením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávoujú dodávate3a rozhodnú? o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vyklada? iba dodávate3ovi,

p)obmedzujúzodpovednos?dodávate3a,akbolazmluvauzavretásprostredkovate3om,alebovyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovate3a v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebite3a, aby spory s dodávate3om riešil
výluene v rozhodcovskom konaní.
(5) Neprijate3né podmienky upravené v spotrebite3ských zmluvách sú neplatné.

9. KS v Prešove rozsudkom sp. zn. 2CoCsp/9/2023 potvrdil rozsudok Okresného súdu Prešov, sp.
zn. 11Csp/201/2022, ktorý výrokom e. I. rozhodol (voei VÚB, a.s. ako žalovanému) - „Klient berie na
vedomie, že CFH ako prevádzkovate3 na základe dobrovo3ného súhlasu dotknutej osoby: b) Osobné
údaje Klienta uvedené v Zmluve poskytuje svojej ovládajúcej osobe VÚB, ako aj osobám zo skupiny

s úzkymi väzbami k VÚB v zmysle zákona e. 483/2001 Z.z. o bankách, vrátane spoloenosti Intesa
Sanpaolo Taliansko, za úeelom interného výkazníctva, zvýšenia kvality služieb, marketingové úeely,
úeely vyhodnotenia rizikového profilu Klienta, vymáhania prípadných záväzkov Klienta po splatnosti.
Platnos? súhlasu je 10 rokov od dorueenia návrhu na uzatvorenie Zmluvy, prieom Klient berie na
vedomie, že súhlas je oprávnený odvola? najskôr po jednom roku od zániku predmetného záväzkového

vz?ahu alebo udelenia súhlasu, pre prípad, že sa Zmluva neuzatvorí, a to písomným oznámením
dorueeným na adresu Spoloenosti.“, je neprijate3nou zmluvnou podmienkou.
9.1. Krajský súd v odôvodnení uviedol - Odvolací súd vo vz?ahu k tejto námietke uvádza, že v danom
prípade predformulované vyhlásenie klienta je súhlasom, ktorý je daný pre široký okruh neureitýchsubjektov, ktoré budú v zmysle tohto udelenia oprávnené spracova? jeho osobné údaje, prieom takto
udelený súhlas, ako to vyplýva z neprijate3nej zmluvnej podmienky trvá 10 rokov. Odvolací súd sa v
tomto prípade zhoduje s konštatovaním súdu prvej inštancie, ktorý dospel k záveru, že v danom prípade

sa skutoene jedná o neprijate3nú zmluvnú podmienku, keiže klient tento súhlas môže odvola?, ale
najskôr až po roku od splnenia záväzku, prieom sa vyžaduje aktívne konanie spotrebite3a vo forme
písomného oznámenia. Ukladanie takýchto povinností, ako uviedol súd prvej inštancie nemá oporu v
žiadnom zákonnom ustanovení. Vo vz?ahu k žalovaným uvádzanej listine považuje odvolací súd za
potrebné uvies?, že aj táto bola žalobkyni predkladaná v znení, ktoré nemohla individuálne dojedna?.

9.2. Vychádzajúc z vyššie uvedeného spornú zmluvnú podmienku vyhlásil súd opätovne za neprijate3nú
stotožoujúc sa s citovanými rozsudkami.

10.Podľa§251C.s.p.-Trovykonaniasúvšetkypreukázané,odôvodnenéaúčelnevynaloženévýdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
10.1. Žalobkyňa v konaní plne úspešná má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči
neúspešnému žalovanému.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.