Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 31, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/192/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5120207808
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5120207808.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v právnej veci
manželky (navrhovateľky): A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., právne zast.:
Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Ul. 17. Novembra 3215, 022 01
Čadca, IČO: 50 473 522 a manžela: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., t. č. F. XXX, D., právne zastúpený
PLANAVSKY & PARTNERS s.r.o., so sídlom 1. mája 52/18, 014 01 Bytča, IČO: 54 156 076, v konaní o
rozvodmanželstvaaúpravuprávapovinnostírodičovkmaloletýmdeťom:E.B.,nar.XX.XX.XXXX,B.B.,
nar. XX.XX.XXXX a G. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych

vecí a rodiny Žilina, na čas po rozvode, za účasti Krajskej prokuratúry Žilina, so sídlom Moyzesova 20,
011 04 Žilina 1, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 21P/138/2020-1051 zo dňa
30. apríla 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 21P/138/2020-1051 zo dňa 30. apríla 2024 napadnutých výrokoch
II., IV., V., VI., VII., IX., XI. p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že „I. Manželstvo

účastníkov konania A. B., nar. XX.XX.XXXX a E. B., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v
D., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu D. vo zväzku XX, ročník XXXX, strana X, poradové
číslo XX, rozvádza.
II. Maloleté deti E. B., nar. XX.XX.XXXX, B. B., nar. XX.XX.XXXX a G. B., nar. XX.XX.XXXX, súd zveruje
na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky.
III. Obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
IV. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého E. B., nar. XX.XX.XXXX v sume 280 eur mesačne,

na výživu maloletej B. B., nar. XX.XX.XXXX v sume 280 eur mesačne a na výživu maloletého G. B., nar.
XX.XX.XXXXvsume230eurmesačne,atovždydo15.dňavmesiacivopredkrukámmatkymaloletých.
V. Súd styk otca s maloletými deťmi neupravuje.
VI. Súd ukladá rodičom a maloletým deťom podľa § 37 ods. 2 písm. d) zákona č. 36/2005 Zákona o
rodine v účinnom znení povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Úrade práce, sociálnych
vecí a rodiny Žilina, odbor sociálnych vecí a rodiny, referát poradensko-psychologických služieb Žilina,
Hurbanova 16, 010 01 Žilina, a to v pravidelných intervaloch, podľa pokynov psychológa, po dobu 6

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia, za účelom odstránenia vzájomného konfliktu, zlepšenia
vzájomnej komunikácie a vzťahov medzi rodičmi a medzi rodičmi a deťmi navzájom.
VII. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.VIII. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania o neodkladnom
opatrení.
IX. Slovenská republika má nárok na náhradu trov štátu v rozsahu 100%.

X. Matka je povinná nahradiť trovy štátu vo výške 426,86 eur na účet Okresného súdu Žilina do 6
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.
XI. Otec je povinný nahradiť trovy štátu vo výške 2.021,86 eur na účet Okresného súdu Žilina do 6
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.“

2. Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v D., zapísané je v knihe manželstiev Matričného
úradu D. vo zväzku XX, ročník XXXX, strana X, poradové číslo XX. Z manželstva pochádzajú maloleté
deti E. B., nar. XX.XX.XXXX, B. B., nar. XX.XX.XXXX a G. B., nar. XX.XX.XXXX.

3. S poukazom na § 18 Zákona o rodine, § 19 ods. 1 Zákona o rodine, § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona
o rodine, § 100 CMP, § 24 ods. 1 Zákona o rodine, § 24 ods. 3, 4 Zákona o rodine, § 25 ods.

1, 2 Zákona o rodine, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, § 63 ods. 3 Zákona o rodine, § 75
ods. 1 Zákona o rodine, § 76 ods. 1 Zákona o rodine a vykonané dokazovanie okresný súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku jeho rozhodnutia. Základným predpokladom rozvodu manželstva je
existencia vážneho narušenia a trvalého rozvrátenia vzťahov medzi manželmi; toto narušenie nastáva
predovšetkým vtedy, ak sa manželia neriadia, resp. nemôžu riadiť vo vzájomnom správaní pravidlami

vyplývajúcimi § 18 až 20 Zákona o rodine. Zrušenie manželstva rozvodom však odôvodňuje len
kvalifikované rozvrátenie vzťahov medzi manželmi, ktoré má za následok, že manželstvo prestalo plniť
svoj účel. Z vykonaného dokazovania, mal okresný súd preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi sú
narušené, v manželstve účastníkov nastal rozvrat, pre ktorý manželstvo už nemôže plniť svoj účel.
Rozvrat manželstva spôsobilo výrazne rozdielne osobnostné nastavenie manželov v partnerskom a

rodinnom živote. K tvrdeniam manželky, že rodina v dôsledku nehospodárnemu nakladaniu s finančnými
prostriedkami a zadlžovaniu rodiny zo strany manžela strádala, okresný súd poukázal na manželkou
predložené doklady, z ktorých vyplýva že podlžnosti voči veriteľským spoločnostiam splácala manželka.
Rovnako možno v tejto súvislosti poukázať na vlastné vyjadrenia manžela na pojednávaní, kedy uviedol,
že vie o dlhoch aj o prebiehajúcich exekúciách, no nerieši to.

4. S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým
deťom pochádzajúcim z manželstva na čas po rozvode. Z manželstva účastníkov pochádzajú maloleté
deti E. B., nar. XX.XX.XXXX, B. B., nar. XX.XX.XXXX a G. B., nar. XX.XX.XXXX.

5.Matkažiadala,abyokresnýsúdzverilvšetkytrimaloletédetidojejosobnejstarostlivosti,odpovinného
otca žiadala výživné na maloletého E. vo výške 150 eur mesačne, na maloletú B. vo výške 150 eur
mesačne a na maloletého G. vo výške 120 eur mesačne, v priebehu konania výšku výživného upravila a
žiadala výživné spolu v sume 600 eur, po 200 eur mesačne na každé dieťa, na poslednom pojednávaní
žiadalavýživné500eurmesačnenakaždézdetí,styknepožadovalaupravovať.OtecnavrhovalzveriťE.

do jeho starostlivosti a upraviť mu styk so B. a G., na poslednom pojednávaní žiadal upraviť styk len s G..
Výšku výživného nenavrhoval. Okresný súd zveril maloleté deti do starostlivosti matky. V starostlivosti
matky o maloletú B. a maloletého G. neboli zistené žiadne nedostatky. Vo vzťahu k zvereniu maloletého
E. do starostlivosti matky súd poukazuje na nižšie uvedené skutočnosti.

6. Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 6CoP/60/2020-91 zo dňa 19.11.2020, právoplatným a
vykonateľným dňa 24.11.2020, nariadil neodkladné opatrenie, v zmysle ktorého boli maloleté deti
zverené do striedavej osobnej starostlivosti matky a otca, a to tak, že maloleté deti budú v
osobnej starostlivosti matky každý párny kalendárny týždeň od nedele predchádzajúceho nepárneho
kalendárneho týždňa od 18.00 hod. do nedele párneho kalendárneho týždňa do 18.00 hod. a v

osobnej starostlivosti otca každý nepárny kalendárny týždeň od nedele predchádzajúceho párneho
kalendárneho týždňa od 18.00 hod. do nedele nepárneho kalendárneho týždňa do 18.00 hod. Toto
neodkladné opatrenie po jeho nariadení nikdy nebolo zo strany rodičov rešpektované. Maloleté deti
B. a G. dlhodobo (približne od júna 2020) žijú s matkou, mal. E. s otcom. Zo správy kolízneho
opatrovníka zo dňa 18.01.2021 vyplynulo, že v starostlivosti o maloleté deti rodičmi neboli zistené

žiadne nedostatky. Obaja rodičia sú schopní a spôsobilí riadne sa o maloleté deti starať, majú pre
ne vytvorené vhodné podmienky. Už v čase nariadenia predmetného neodkladného opatrenia boli
vzťahy medzi rodičmi výrazne narušené, komunikácia problematická a už v tom čase sa maloleté deti
B. a G. zdržiavali v domácnosti matky, maloletý E. v domácnosti otca. Situácia sa ani k dnešnémudňu v tomto smere nezmenila. Rodičia striedavú osobnú starostlivosť nerealizovali, pričom za hlavný
dôvod možno považovať výrazne narušené vzájomné vzťahy s dopadom na maloleté deti, ich vnímanie
rodičov a tvorbu názorov. Manžel začal pracovať v roku 2023 v zahraničí a starostlivosť o maloletého

E. zabezpečovať prostredníctvom, či za pomoci svojej matky, starej matky maloletého, ktorá chodieva
na maloletého E. dohliadať v poobedných hodinách, po návrate maloletého zo školy. Zároveň mala na
starosti zabezpečiť maloletému stravu. Otec podľa vlastného vyjadrenia pracuje na turnusy (dva týždne)
a doma sa zdržiava každý druhý víkend. S maloletým E. je v každodennom telefonickom kontakte, ktorý
dokonca podľa vlastného vyjadrenia využíva aj na prípravu do školy (vedú spolu niekoľko hodinové

telefonáty, kedy syna skúša z naučeného učiva, príp. mu učivo vysvetľuje). Matka býva na adrese F. XX,
D.. Jedná sa o rodinný dom v osobnom vlastníctve starej matky detí H. I.. V spoločnej domácnosti bývajú
stará matka H. I., matka a maloleté deti. Maloletý E. chodieva k matke na návštevu každú druhú nedeľu v
časeo18.00hod.,dodomácnostinechodieva,zdržiavasanazáhradealebopreddomom.Tútonávštevu
realizuje na príkaz svojho otca, ktorý sa má stretávať s deťmi každý druhý víkend v nedeľu o 18.00 hod..
Otec na stretnutia nechodí. Od roku 2023 pracuje v zahraničí. Matka chodieva za synom E. každú druhú

nedeľu, pokiaľ je v práci, dohodne sa so synom na inom termíne alebo čase návštevy. Maloletý E. býva
s otcom na adrese F. XXX. Matka v čase styku príde za maloletým E. pred vchod domu na adresu F.
XXX. Do domácnosti otca nechodí. Maloletý E. jej povie, čo potrebuje vybaviť alebo pomôcť, informuje
ju o sebe, matka sa na dieťa informuje aj v škole. Navštevuje s dieťaťom lekárske vyšetrenia. rodičia si
vzájomne na výživu detí neprispievajú, na starostlivosti a výchove maloletých detí sa nepodieľajú, otec

sa s maloletou B. a G. pravidelne nestretáva, matka je s maloletým E. v kontakte, stretáva sa, podľa
potreby mu zabezpečuje veci - oblečenie, veci do školy, či absolvuje s ním lekárske vyšetrenia a pod.
Matka E. a G. uhrádzala v minulosti aj v súčasnosti uhrádza stravné v školskej jedálni a všetkým hradí
deťom ZRPŠ. Pokiaľ E. prejavil o krúžok basketbalu, matka sa podieľala aj na týchto výdavkoch, uhradila
členské, kúpila mu obuv do haly. Súrodenci sa stýkajú v škole, mimo školy sa stretávajú v meste. V lete

chodievali hrávať futbal a basketbal. Súrodenci majú spolu normálny vzťah, rozumejú si. Matka má doma
k dispozícií kompletnú domácnosť. Užíva s deťmi dve izby. Spáva v izbe s maloletým G.. B. má izbu
sama. Maloleté deti majú vlastné lôžka, písacie stolíky, skrine na oblečenie, majú dostatok primeraného
oblečenia. Matka má podanú žiadosť o pridelenie mestského nájomného bytu, a to z dôvodu, že maloletý
E. odmieta bývať na adrese F. XX, D.. Matka chce, aby bývali spolu všetky deti u nej v novom prenájme.

Odkedy je mal. E. v osobnej starostlivosti otca možno na základe opakovaných správ zo školy hodnotiť,
že sa mal. E. zhoršil prospech v škole. V I. polroku školského roka 2022/2023 dosahoval prospech
dostatočný až z piatich predmetov, a to z anglického jazyka, matematiky, geografie, občianskej náuky,
slovenského jazyka a literatúry. Aktuálne má zhoršený prospech z matematiky, slovenského jazyka a
anglického jazyka (známky 4, 5). Tieto skutočnosti vyplývajú zo zabezpečených správ zo školy, výpisu

z klasifikácie, ako aj výpisov z EDUPAGE - okrem výchovno-vzdelávacích výsledkov aj napomenutie
od triedneho učiteľa v školskom roku 2022/2023. Mal. E. je na druhom stupni na základnej škole, je
zjavné, že nemá vybudovaný režim pre riadnu prípravu do školy. Chýba zodpovedný prístup a vedenie
maloletého zo strany otca. Prístup otca k plneniu školských povinností maloletým je benevolentný. Sám
otec pripustil, že zhoršené známky sú výsledkom nezodpovedného prístupu maloletého k príprave na

vyučovanie a nezáujmu o školu. Matka vo svojich vyjadreniach opakovane poukazovala na to, že mal.
E. má symptóm poruchy aktivity pozornosti a potrebuje individuálny prístup vo vzdelávacom procese,
jeho integrácia nebola do budúcna vylúčená. Mal. E. na vyučovanie chodí nepripravený, neučí sa doma
a nejaví o to ani záujem.

7. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že práca otca v zahraničí na turnusy mu
neumožňuje zabezpečovať osobnú starostlivosť o deti, resp. o E. (aj v súčasnosti starostlivosť o E.
zabezpečuje prostredníctvom starej matky, a nejedná sa tak o osobné zabezpečovanie starostlivosti).
Maloletý E. je počas výkonu práce otca v zahraničí sám, bez dozoru, ktorá voľnosť mu v podstate
vyhovuje. Dohľad starej matky (matky otca) však svoj účel nespĺňa aj preto, že tento nie je celodenný.

Skutočnosť, že otec nie je osobne prítomný v domácnosti kde sa zdržiava maloletý E., osobne a riadne
nedohliadanajehovýchovusaprejavujevovýchovnovzdelávacíchvýsledkochE.,aledôkazomjeajjeho
skúsenosť s alkoholom, ktorá bola popísaná v úradnom zázname z 13.09.2023 aj v správe kolízneho
opatrovníka. Incident sa odohral v období, kedy E. vedel, že bude v domácnosti sám, nakoľko otec bude
vycestovaný za prácou a vzhľadom na turnusy, nie je predpoklad, že by prišiel domov. Aj vzhľadom na

tento incident možno konštatovať, že E. si uvedomuje voľnosť, ktorú mu otec vo výchove poskytuje tým,
že sa v domácnosti nezdržiava. Je potrebné si uvedomiť, že v krátkom čase čaká staršie deti B. a E.
významná zmena v podobe návštevy strednej školy, s čím sú spojené zmeny doterajšieho školského
prostredia, výmena učiteľov, kolektívu, zmena nárokov, zmena prípravy na vyučovanie, čo si opätovnebude vyžadovať dohľad zo strany rodičov, v záujme byť bezprostredne nápomocní pri zvládaní tejto
životnej zmeny.

8. Okresný súd pri hodnotení výchovného a rodinného prostredia ako vhodného pre zabezpečovanie
výchovy a starostlivosti o deti vychádzal aj z vypracovaného znaleckého posudku. Podľa záverov
znaleckého posudku citový vzťah maloletého E. k matke možno považovať za kladný, s túžbou
po kontakte a intenzívnom prežívaní, s prvkami nedostatočne sýtenej vzťahovej väzby v dôsledku
odlúčenia. Citový vzťah maloletej B. k matke možno považovať za kladný, významne pozitívny, majúci

vzájomný kladný emočný náboj, plnohodnotne sýtený, s pozitívnou vzťahovou väzbou. Citový vzťah
maloletého G. k matke možno považovať za kladný, významne pozitívny, majúci vzájomný kladný
emočný náboj, plnohodnotne sýtený, s pozitívnou vzťahovou väzbou. Citový vzťah maloletého E.
k otcovi možno považovať za pozitívny, tolerantný, závislý, obhajujúci, majúci charakter partnerskej
spolupráce a vzájomnej podpory. Citový vzťah maloletej B. k otcovi možno považovať za negatívny,
poznačený okolnosťami, respektíve dôvodmi rozpadu rodiny, ohrozujúci jej vnútornú integritu. Citový

vzťah maloletého G. k otcovi možno považovať za ambivalentný, mene jednoznačný, avšak vo
verbálnom vyjadrení negatívny, v osobnom kontakte túžiaci po prijatí, pozornosti a spätnej väzbe.
Citový vzťah matky k maloletému E. je pozitívny, má k nemu protektorský vzťah, podporuje ho bez
ohľadu na aktuálnu situáciu, snaží sa pre neho pripraviť cestu k vzájomnému porozumeniu a v prípade
jeho návratu do jej domácnosti, bezproblémový prechod, respektíve prijatie. Citový vzťah matky k

maloletejB.jepozitívny,podporujúci,kladneemočnesýtený,spozitívnouvzťahovouväzbou,dôverujúci,
tolerantný, akceptujúci. Citový vzťah matky k maloletému G. je pozitívny, podporujúci, usmerňujúci,
s pozitívnou vzťahovou väzbou, majúci kladný emočný náboj, rešpektujúci a saturujúci jeho aktuálne
potreby. Citový vzťah otca k maloletému E. je významne pozitívny, avšak so závislými tendenciami,
prehlbujúcimvzájomnýmodcudzenímodpôvodnejrodiny,kompenzačný,viacpriateľskýakorodičovský,

tolerujúci zlyhania a ospravedlňujúci jeho konanie. Citový vzťah otca k maloletej B. je kladný a
však nevhodne saturuje jej potreby a aktuálne dysfunkčný. Citový vzťah k maloletému G. je kladný,
nevhodne saturuje jeho potreby a aktuálne dysfunkčný. Vzájomný vzťah detí je v prípade, že sú mimo
pozornosti rodičov, najmä otca, intenzívny, vzájomne sa podporujúci, plnohodnotne saturujúci potreby
jednotlivých členov, majúci kladný emočný náboj, túžiaci po intenzívnejšom kontakte, majúci pozitívny

trend v oblasti spoločnej budúcnosti, túžiaci po kontakte a porozumení zo sveta dospelých, najmä
rodičov. Vzťah rodičov k sebe navzájom je dysfunkčný, aktuálne nie sú schopní spoločného života,
respektíve vytvárať funkčnú rodinu, destabilizovaný, majúci najmä zo strany otca kontraproduktívny
charakter, vyvíjajúci nátlak ako prostredníctvom vytvárania obmedzení na kontakt maloletých detí,
tak prostredníctvom situácií, ktoré sú realizované a za pomoci OČTK, udania na políciu, trestných

konaní a podobne. Tento trend má za následok vzájomné odcudzenie a zo strany manželky túžbu
vymedziť sa z jeho pôsobenia. Aktuálne je možné konštatovať, že rodičia maloletých detí nie sú
schopní prostredníctvom vzájomnej komunikácie a kooperácii riešiť výchovné a rodinné problémy vo
vzťahu k maloletým deťom, ich komunikačné schopnosti vo vzájomnom vzťahu sú značne deformované
skúsenosťami a prežitými udalosťami, ktoré nadobudli počas pobytu v spoločnej domácnosti. Matka

aktuálne vytvára otcovi obmedzený výchovný priestor, nakoľko však maloleté deti B. a G. odmietajú
prítomnosť otca z dôvodu obáv o svoju bezpečnosť a nechuť konfrontovať sa so svojím otcom, ktorá
pramení z ich osobnej skúsenosti z času, keď boli v spoločnej domácnosti s ním, nie je tak možné
tento výchovný priestor zo strany otca plnohodnotne využiť k styku otca s maloletými deťmi. Otec
aktuálne vytvára matke obmedzený výchovný priestor, nakoľko maloletý E. bol v úvodných mesiacoch

pobytu o otca manipulovaný otcom maloletého, a tak ním aktuálne vytváraný výchovný priestor nie je
možné zo strany matky využiť, nakoľko sa maloletý E. bezdôvodne obáva kontaktu so súrodencami
a s matkou v mieste aktuálneho bydliska matky z dôvodu prítomnosti starej matky maloletého E.. Je
možné jednoznačne konštatovať, že aktuálny výchovný štýl otca maloletých detí je možné považovať za
ohrozujúci zdravý fyzický, psychický, sociálny a emocionálny vývin maloletých detí. U matky maloletých

detí toto nie je aktuálne možné konštatovať. U matky maloletých detí možno vnímať, že disponuje
všetkými predpokladmi nutnými na zabezpečenie plnohodnotnej starostlivosti o maloleté deti, u otca
maloletých detí možno konštatovať, že jeho predpoklady na zabezpečenie plnohodnotnej starostlivosti o
maloleté deti sú vzhľadom k jeho osobnostnej štruktúre značne limitované a možno považovať niektoré
aspekty jeho osobnosti až za ohrozujúce zdravý psychický, fyzický, emocionálny a sociálny vývoj

maloletých detí. Možno konštatovať, že u maloletého E. sú prítomné znaky ovplyvňovania a manipulácie
zo strany otca. Matka vplýva na postoj maloletých detí tak, aby čo najmenej eskalovala aktuálnu situáciu.
Otec maloletých detí pôsobí na postoj maloletých detí významne dysfunkčne až kontraproduktívne. O
matke maloletých detí toho času nie je možné konštatovať, že by významným negatívnym spôsobomovplyvňovala názor maloletých detí na ich otca. Maloletá B. a maloletý G. čerpajú svoje vedomosti aj
prostredníctvom rozhovorov svojich príbuzných, a to tak svojho deda a otcovej sestry, ktorí sú priamymi
príbuznými otca maloletých detí. Nemožno taktiež konštatovať, že by matka maloletých detí bránila

stretnúť sa maloletej B., alebo maloletému G. s ich otcom, nakoľko ich negatívna emócia voči nemu
a strach z kontaktu je im vlastnou a pociťujú ho najmä v dôsledku ich konkrétnych skúseností, resp.
pamäťových stôp, ktoré je možné tiež vztiahnuť k obdobiu, kedy tvorili spoločnú domácnosť.

9. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že hlavným dôvodom narušenia vzťahov

medzi maloletou B. a maloletým G. s otcom je ich priama skúsenosť s otcom, jeho prejavmi,
komunikáciou, starostlivosťou o nich a o domácnosť, jeho vzťah k matke, k starej matke, dedovi, sestre
otca maloletých detí. Maloleté deti tieto signály vnímajú, boli im dlhodobo vystavené, vedie k nim zaujať
jednoznačný postoj a ich názor možno považovať za stabilný, argumentačne dobre zdôvodnený a
miera vážnosti narušenia tohto vzťahu je aktuálne významná. Hlavný dôvod narušenia vzťahov medzi
maloletým E. a matkou spočíva v jeho prebratom postoji otca na matku, nekritickom hodnotení celej

situácie odchodu matky zo spoločnej domácnosti, domnelému pocitu ohrozenia zo strany starej matky,
ktorá býva na rovnakej adrese ako matka a prítomnému konfliktu lojality, ktorý je prítomný najmä vďaka
manipulatívnemu správaniu sa jeho otca v celej situácii, kedy robí zo seba obeť celého procesu, má
tendenciu vyviňovať sa, kritizovať všetkých zainteresovaných okrem seba a vyvolávať pocit závislosti
u maloletého E., ktorý sa tak cíti byť jediným, kto môže byť jeho otcovi nápomocný vo zvládnutí celej

situácie. Táto pre vek maloletého E. neprimeraná požiadavka, či tlak zo strany otca je zintenzívnená
tým, že je maloletému E. predstieraná akútna hrozba zo strany jeho starej matky a tak sa maloletý E.
následne stavia aj k svojej matke, pokiaľ je v blízkosti jej bydliska, respektíve v blízkosti otca, nakoľko
nebolo nikým zaznamenané vo výpovedi, že by tento pocit, respektíve ich prejavy boli prítomné aj v
inom prostredí. Vážnosť narušenia vzťahu medzi matkou a maloletým E. nie je aktuálne vysoká, je skôr

podmienená prostrediu a okolnostiam styku maloletého E. s matkou.

10. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že u otca maloletých detí je možné toho
času konštatovať, že významným spôsobom ovplyvňuje maloletého E. a vyvíja, respektíve od odchodu
manželky zo spoločnej domácnosti vyvíjal dôslednú iniciatívu, aby maloletý E. nemal záujem, respektíve

deklaroval nezáujem stretnúť sa so svojou matkou. Maloletý E. je ovplyvňovaný ako svojim otcom, tak
jeho matkou, svojou starou matkou a ktorá dôsledne dodržiava naratív, že chybu neurobil otec, ale
matka, nakoľko matka/manželka nikdy neopúšťa svojho muža. Maloletý E. tento naratív však uplatňuje
iba pokiaľ je v blízkosti otca, resp. pokiaľ sa má dostaviť na miesto bydliska matky. V prípade, že nie
je pod dohľadom otca a ani sa nenachádza v mieste bydliska matky, nie sú jeho prejavy totožné s

názormi, ktoré inak prezentuje. U otca maloletých detí možno konštatovať, že súčasťou jeho výchovných
prostriedkov je aj používanie tých, ktoré možno klasifikovať ako nevhodné v dôsledku, ktorých sú u
maloletých detí vyvolávané neprimerané strach a obavy. Toto možno popísať najmä na tom ako vníma
maloletýE.svojustarúmatku(matkusvojejmatky),prípadneakoohrozujúcejeprenehobydliskomatky.
Tieto ním prezentované postoje sú priamym následkom požitia neprimeraných výchovných prostriedkov,

ktoré aplikoval otec do výchovy maloletého E. a boli použité za účelom, aby vyvolali u maloletého
neprimeraný strach a obavy. U matky maloletých detí k takémuto konaniu nedochádza, maloleté deti
nemajú v dôsledku jej konania vyvolané neprimeraný strach a obavy. Hlavnou výchovnou metódou otca
k maloletému E. je vytvoriť u maloletého pocit ohrozenia zo strany matky a starej matky maloletého,
pocit závislosti na svojom otcovi, recipročne aj pocit závislosti otca na maloletom E. a rovnako tak

benevolentný prístup k plneniu si povinností, rešpektovaniu noriem, zásad, pravidiel. K výchovným
metódam otca možno priradiť aj jeho schopnosť delegovať povinnosti, ktoré má zabezpečovať ako
zákonný zástupca a rodič, v ktorého starostlivosti dieťa je, na iné osoby, napríklad na svoju matku.
Otec maloletého E. nevie kriticky hodnotiť svoje výchovné metódy, považuje ich za jediné správne
a účelné, ich opodstatnenosť má tendenciu dôsledne a jednoznačne argumentovať a považuje ich

za najvhodnejšie v súvislosti s potrebami maloletého E., ktoré on vie najlepšie objektívne zhodnotiť.
Možno v danej súvislosti podotknúť, že v tomto ohľade má na maloletého E. výchovný vplyv jeho stará
matka (matka otca), ktorá dôsledne dodržiava líniu výchovných prostriedkov a postojov otca maloletého
E.. Na výchovu maloletej B. a maloletého G. nemá aktuálne ich otec významný vplyv. U maloletej
B. a maloletého G. možno konštatovať, že na ich výchovu má vplyv ako matka maloletých detí, jej

vplyv je dominantný a súbežne možno konštatovať, že vplyv na výchovu maloletých detí má aj stará
matka maloletých, ktorá s nimi býva v spoločnej domácnosti. Matka maloletých detí uprednostňuje ako
výchovný model starostlivý, zodpovedný, predvídateľný a empatický prístup. Jej vplyv na maloleté deti,
všetky 3, je pozitívny, nekonfliktný, vedie ich ako k výkonu, tak zodpovednosti, dopraje im rovnocenneaj maloletému E. ako po vzťahovej tak finančnej stránke v maximálnej možnej miere to, čo v jej silách,
sanuje nedostatky výchovných a finančných opatrení svojho manžela tak, aby zabezpečila aj maloletého
E. (telefón, topánky na basketbal, desiata) a jej cieľom je, aby si boli súrodenci blízki, aby sa nepretrhla

emočná väzba medzi nimi. U maloletého E. má absencia styku s matkou negatívny vplyv na jeho zdravý
psychický,fyzický,emocionálnyasociálnyvývoj,nakoľkojeunehobadať,žejevprostredíotcaznačným
spôsobom deformovaný jeho náhľad na vzájomné vzťahy v rodine a hrozí, že bude kontakt s matkou
vyhľadávať čoraz menej, a to najmä v dôsledku pretrvávajúcej situácie rozvodového konania a určenia
starostlivosti o maloleté deti po rozvode. U maloletej B. a maloletého G. je aktuálne prítomná nedôvera

a prehlbujúca sa negatívna emócia voči otcovi. Túto je možné prekonať len tým, že budú maloleté
deti v primeranom styku s otcom, najlepšie tak, aby sa postupnými krokmi odbúral stres a napätie a
negatívna emócia detí voči otcovi, aj s možným prispením ich brata E. a aktívnejšieho prístupu v tejto
situácii aj u matky. Pokiaľ by bol tento kontakt dlhodobo na aktuálnej úrovni, malo by to negatívny vplyv
na vzťah maloletých detí B. a G. k otcovi ako druhému rodičovi. Z vyjadrenia maloletých detí vyplýva,
že vzťahy medzi nimi sú dobré, prechovávajú k sebe pozitívne emócie, je medzi nimi vytvorené silné

citové emočné puto, ktoré je prezentované aj na verejnosti, nakoľko sú tieto prejavy realizované tak
v priestoroch školy, ktoré deti navštevujú alebo počas stretávania sa detí. Maloleté deti chcú spoločne
vyrastať, chceli by spoločne tráviť čas, no aktuálne predstava je tá, že maloletý E. si nevie predstaviť,
že by táto forma bola realizovaná inak ako v mieste jeho aktuálneho bydliska, nakoľko je významne
ovplyvnený postojom svojho otca a nekriticky preberá jeho naratív, že mu v mieste bydliska matky hrozí

priame ohrozenie, maloletý E. deklaruje svoju obavu pred starou matkou prezentuje svoj strach a obavy,
ktoré k nej prechováva, respektíve má strach a obavy z jej neprimeraných reakcií, tento jeho postoj
je však možné vnímať cez prizmu jeho doterajšieho pobytu u otca. Na základe poznatkov zo súdneho
spisu, výpovede maloletých detí a ich rodičov znalec konštatoval, že aktuálny stav, kedy maloletý E. žije
s otcom a maloletá B. a G. žijú s matkou, nie je vhodný pre zdravý psychický a fyzický vývoj maloletých

detí. Je vhodné, aby všetky 3 maloleté deti vyrastali spoločne. Všetky 3 maloleté deti v rozhovore aj v
rámci diagnostiky jednoznačne uviedli, že by chceli byť v spoločnej domácnosti matkou. Navrhované
zverenie všetkých troch maloletých detí do starostlivosti matky je v záujme maloletých detí.

11. V ods. 23. napadnutého rozsudku okresný súd uviedol vyjadrenia znalca k položeným otázkam

ohľadom výchovného prístupu rodičov k deťom, vplyvu ďalšej osoby v rodinnom prostredí na deti,
zhodnotenie postoju detí k rodičom a tiež, že výchovný prístup otca maloletých detí hodnotí ako
nevhodný.

12. Okresný súd vykonal aj pohovor s maloletými deťmi, ktoré sa vyjadrili k aktuálne zabezpečovanej

starostlivosti zo strany rodičov, vyjadrili svoju predstavu ako by to malo byť v prípade, ak sa ich rodičia
rozvedú.Keďžedetinesúhlasilisozverejnenímzáznamuzvykonanéhopohovoru,záznamboluchovaný
na CD nosiči a tvorí súčasť súdneho spisu pre potreby súdu a kolízneho opatrovníka.

13. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že deti zveril do starostlivosti matky,

nakoľko má za to, že potreby detí v tomto výchovnom prostredí budú zabezpečené lepšie, výchovné
prostredie matky je pre deti podporné najmä pre ich vzájomné súrodenecké vzťahy, zdravý psychický,
fyzický, emocionálny a sociálny vývoj. Nie je nijako ohrozujúce, či vyvolávajúce negatívne prežívanie
detí, matka disponuje všetkými predpokladmi nutnými na zabezpečenie plnohodnotnej starostlivosti o
maloleté deti, čo bolo konštatované aj zo strany znalca, pričom súd sa stotožnil z vyššie uvedenými

závermiznalca.Súdprirozhodovaníovýkonerodičovskýchprávapovinnostíkmaloletýmdeťomsleduje
najlepší záujem maloletých detí. Súd prihliadol aj na názor detí. Právo na názor však je prepojené s
ochranou jeho najlepšieho záujmu. V prípade maloletého E. však prejavený názor nekorešponduje s
jeho najlepším záujmom a názor dieťaťa nemôže byť nadradený kritériu najlepšieho záujmu dieťaťa.
Obom rodičom zostalo zachované právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, keďže ani u

jedného z rodičov neboli zistené okolnosti, ktoré by ich z tohto práva vylučovali, či obmedzovali.

14. Pri rozhodovaní o výške výživného okresný súd porovnal možnosti, schopnosti a majetkové pomery
u oboch rodičov, prihliadol k odôvodneným potrebám maloletých detí. Súd určil výživné na maloletého
E. v sume 280 eur, na maloletú B. v sume 280 eur a maloletého G. v sume 230 eur mesačne, pričom

zohľadnil náklady, ktoré musia byť zabezpečované v súvislosti s ich prirodzeným rastom a vývinom.
Ako bolo i vyššie uvedené, náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojenie
jeho potrieb. Medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria,
zdravotná starostlivosť. Maloleté deti sú vo veku a v období aktívneho rastu, čo sa premieta najmä dovýdavkov na oblečenie, obuv a stravu. Výdavky na obuv a oblečenie sú premenné a závislé od sezóny,
naviac vzhľadom na fyzický rast detí je potrebná častejšia obmena. Rovnako tak výživa, jej zloženie sú
pre dieťa v každom veku dôležité. Ďalšie pravidelné náklady predstavuje hygiena a hygienické potreby

(bežnáhygiena,kozmetika),nákladynavoľnočasovéaktivity.OtecvýdavkynaE.uviedolnapojednávaní
01.03.2022: strava v škole 20 eur (hradí matka), telefón 30 eur, výdavky na stravu, oblečenie, hygienu
výšku uviesť nevedel, zakupuje ich podľa potreby, rovnako tak aj výdavky spojené zo školou - poplatky,
školské potreby. Na výzvu súdu, aby výdavky aj preukázal nereagoval. Na poslednom pojednávaní
uviedol jeho výdavky - strava 500 eur, oblečenie 500 eur, vreckové 150 eur, školské potreby a poplatky

cca100eur,mobilcca50eur(faktúrapredvoch100eur). Matkanavýzvusúdupredložilakvýdavkomna
školu ( strava, poplatky, ŠKD, aktivity zo školy), krúžky, doučovanie a zdravotnú starostlivosť doklady za
roky 2022 a 2023. K bežným výdavkom detí sa vyjadrila na pojednávaní - oblečenie 50 eur na každého,
hygiena 20 eur, strava pre 3 -člennú domácnosť cca 500 eur.

15. Keďže komunikácia s otcom ohľadom výdavkov na maloletého E., ako aj jeho vlastných bola

komplikovaná, otec nechcel, či nevedel sa relevantne k týmto výdavkom vyjadriť, súd pri ustálení výšky
výdavkov, jednak vychádzal z toho, že E. a B. sú vo veľmi blízkom veku, obaja navštevujú rovnaký
ročník a zároveň vychádzal zo súdnej praxe, pri ustálení takých výdavkov ako sú strava, oblečenie či
hygiena porovnaním výdavkov maloletých detí v rovnakom veku. Za odôvodnené potreby maloletých
detí okresný súd považoval na E.: strava 180 eur, hygiena 20 eur, oblečenie 50 eur, školské potreby

a poplatky 10 eur, jednorazový poplatok v podobe ZRŠ 25 eur, strava - kredit 30 eur (do 05/2023 cca
25 eur mesačne), voľný čas, športové aktivity 30 eur. Medzi výdavky maloletého patrí aj mobil, výšku
výdavku sa nepodarilo súdu zistiť, otec uvádzal 50 eur, súd je toho názoru, že primeraný výdavok je cca
15 eur. V priebehu roka 2023 začal navštevovať basketbalový klub, kde bola mesačná úhrada - členské
60 eur, aktuálne ho nenavštevuje. Výdavky na maloletú B.: strava 180 eur, hygiena 20 eur, oblečenie

50 eur, školské potreby a poplatky 10 eur, ZRŠ 10 eur ako jednorazový výdavok voľný čas, športové
aktivity 30 eur, doučovanie 70 eur mesačne. Ďalej sú to náklady na zdravotnú starostlivosť - zubár -
čistenie a kontrola strojčeka 25 eur mesačne, ošetrenia zubov cca 45 eur mesačne (za rok 2022 náklady
na zubára z dôvodu ošetrenia zubov boli 585 eur, za rok 2023 540 eur), dentálna hygiena a okuliare
18,50 eur (dentálna 2 x do roka 50-70 eur, okuliare 102 eur). V priebehu roka 2023 vznikli mimoriadne

výdavky - nákup fotoaparátu 459 eur, tlačiareň 152,48 eur, výlet zo školy ( Anglicko, Francúzsko) 439
eur. Výdavky na maloletého G.: strava 150 eur, hygiena 20 eur, oblečenie 50 eur, školské potreby a
poplatky 10 eur, ZRŠ 10 eur ako jednorazový výdavok, voľný čas, športové aktivity 30 eur, obedy v škole
kredit 30 eur (do 05/2023 cca 25 eur mesačne), ŠKD 20 eur, kurz Logiscool 72 eur, futbal - Juventus 30
eur + povinná výbava 150 eur na rok, náklady na zubára cca 20 eur (v priebehu roka 2022 vznikli

náklady na zubára 170 eur, v roku 2023 330 eur).

16. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že v priebehu roka 2023 vznikol
mimoriadne výdavok - počítač 346,44 eur. Matka s maloletými deťmi B. a G. býva v byte spoločne
so svojou matkou, kde sa podieľa na spoločných nákladoch na bývanie v sume 150 eur mesačne, k

čomu predložila výpis z účtu o úhradách na nájom. Matka ako svoje výdavky uviedla: spotrebiteľský
úver CETELEM 50 eur a I. 30 eur, PHM, úhrada faktúr O2 (volania, sms, internet, splátka 3 telefónov)
160 eur, komunálny odpad 27 eur na osobu a rok, úhrada pohľadávky voči Intrum Slovakia (spoločná
pohľadávka s manželom) vo výške 200 eur mesačne (aktuálne uhradená). Otec býva s maloletým E. v
prenajatom byte na F. ulici v D., kde hradí podľa vlastného vyjadrenia 550 eur mesačne. Doklad k tomu

nepredložil. Otec ako svoje výdavky v mailovom podaní zo dňa 26.06.2023 uviedol: byt vo Švajčiarsku
600 fr., byt na Slovensku 700 eur, auto 100 eur, strava na Slovensku 300 eur, strava vo Švajčiarsku 600
fr., telefón na Slovensku 100 eur, telefón vo Švajčiarsku 50 fr., oblečenie 100 eur, hygiena 25 eur, tréning
basketbal 30 eur, tréning cykrotrial 50 eur, výlet 150 eur, poistka Švajčiarsko 370 fr., 3. pilier Švajčiarsko
370 fr., PHM 300 fr., detské prídavky 600-700 fr. K uvedeným výdavkom predložil len nájomnú zmluvu

z 05.03.2023, z ktorej súd zistil mesačné nájomné 400 Fr. a 100 Fr. vedľajšie výdavky. Príjem matky v
sledovanom období od 07/2019 do 06/2020 bol 652,08 eur. Za obdobie od 01/2022-12/2022 1.016,71
eur, za obdobie od 01/2023-10/2023 1.648,45 eur a za obdobie od 11/2023 do 03/2024 bol 1.589,16 eur.
Matka poberá na deti rodinné prídavky vo výške 60 eur mesačne na dieťa. Príjem otca bol zdokladovaný
len u zamestnávateľa J. C. K. H. za obdobie od 02/2023 do 12/2023, kedy bol 3.296,74 švajčiarskych

frankov a podľa výplatných pások v januári 2024 3.181,80 švajčiarskych frankov a vo februári 2024 3.137
švajčiarskych frankov. Otec predložil pracovnú zmluvu z 24.04.2023 a výplatnú pásku za 02/-4/2023.
Otec sa k svojmu príjmu odmietol na pojednávaní na otázky súdu vyjadrovať, podklady k príjmu za
predchádzajúce obdobie nepredložil. Uviedol, že v období, kedy pracoval v Čechách ( rok 2021, 2022),prácuvykonávalpravidelne,išlooprepravubalíkovamesačnefakturovalza50.000-60.000Kč.Vobdobí
od 20.04.2022 do 15.08. 2022 bol práce neschopný a poberal nemocenské dávky, za uvedené obdobie
v celkovej sume 17.316 Kč (zistené dožiadaním českého úradu).

17. Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku
ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 20 až 30% jeho čistého príjmu, s prihliadnutím
na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva
vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo

objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni svojich rodičov. Matka si plní a bude plniť svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej
starostlivosti, na ktorú skutočnosť je súd povinný prihliadnuť priamo zo zákona a ktorá je postavená na
roveň finančným plneniam, zároveň zabezpečuje deťom bývanie. Súdom určené výživné zodpovedá
odôvodneným potrebám maloletých detí. Pri zohľadnení príjmov rodičov, pričom treba konštatovať, že v
sledovanom období príjem otca bol a aj aktuálne je výrazne vyšší ako príjem matky, súd dospel k záveru,

že pomery otca mu umožňujú hradiť výživné v určenej výške.

18. Maloleté deti po rozpade spoločnej domácnosti stratili s druhým rodičom kontakt. Keďže v súčasnosti
sa pôsobenie rodičov voči svojim deťom vyššie uvedeným spôsobom vzhľadom na ich narušené
partnerské vzťahy javí ako nemožné, súd pristúpil k nariadeniu výchovného opatrenia - podrobiť

sa odbornému poradenstvu pod vedením psychológa po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia za účelom odstránenia vzájomného konfliktu a zlepšenia vzájomnej komunikácie a vzťahov
medzi rodičmi, ako aj vzťahov medzi rodičmi a deťmi vzhľadom na rodičmi prezentované a zároveň
zistené negatívne ladenie vo vzájomných vzťahoch dieťa - rodič. Výrok o trovách konania sa opiera
o ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento

zákon neustanovuje inak. Povinnosť súdu rozhodnúť o trovách konania sa týka v nesporovom konaní
i trov štátu. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, je preto súd povinný o týchto trovách štátu (pokiaľ
vznikli) rozhodnúť. Štát má v konaní o náhradu trov postavenie procesnej strany, z ktorého procesného
postavenia preň vyplýva nárok na náhradu tých trov, ktoré mu vznikli.

19. V konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie. Keďže vypracovanie znaleckého posudku v
prejednávanej veci bolo odôvodnené potrebou zistenia skutočného stavu veci, aby bolo možné
rozhodnúť v záujme maloletých detí, získanie tohto dôkazného prostriedku bolo i v záujme obidvoch
rodičov. Znalcovi F. A. F. bolo priznané znalečné vo výške 1.222 eur za vyhotovenie znaleckého posudku
č. 14/2022, pričom znalečné bolo vyplatené z rozpočtových prostriedkov súdu na základe uznesenia

č.k. 21P/138/2020-369 z 09.11.2022 vo výške 1.072 eur a zároveň priznaná znalecká odmena
za účasť znalca na pojednávaní dňa 26.05.2023 vo výške 81,73 eur, pričom odmena bola vyplatená
z rozpočtových prostriedkov súdu na základe uznesenia č.k. 21P/138/2020-820 z 19. 01. 2024. Z
uvedeného vyplýva, že štátu vznikli titulom výplaty znalečného trovy v celkovej výške 1.153,73 eur,
pričom 1/2 predstavuje sumu 576,86 eur, ktorú by mal každý z rodičov uhradiť. Matka detí zložila v

konaní preddavok v sume150 eur.

20. V predmetnom konaní vznikli štátu trovy v súvislosti s úradným prekladom písomností predložených
otcom v nemeckom jazyku do slovenského jazyka. Jednalo sa o listinné dôkazy - nájomná zmluva a
pracovná zmluva vo Švajčiarsku, ktoré mali preukazovať náklady na bývanie otca a jeho príjem. Zároveň

vznikli štátu trovy z titulu dožiadania a s tým spojený úradný preklad písomností zo slovenského jazyka
do nemeckého jazyka a z nemeckého jazyka do slovenského jazyka. Na ten účel bolo potrebné do
konania pribrať prekladateľa a zabezpečiť preklad potrebných listín. Súd zabezpečil preklad písomností
z jazyka slovenského do jazyka nemeckého a po vybavenom dožiadaní aj preklad z jazyka nemeckého
do jazyka slovenského a uznesením č.k. 21P/138/2020-440 zo 16.02.2023 priznal prekladateľovi A. I. F.

odmenu za prekladateľský úkon vo výške 49,02 Eur s tým, že odmena v sume 49,02 eur bola uhradená z
rozpočtových prostriedkov súdu. Uznesením č.k. 21P/138/2020-659 z 10.05.2023 priznal prekladateľovi
E. L. B. odmenu za prekladateľský úkon vo výše 660,02 Eur s tým, že odmena v sume 660,02 Eur bola
uhradená z rozpočtových prostriedkov súdu. Uznesením č.k. 21P/138/2020-811 z 10.01.2024 priznal
prekladateľoviE.L.B.odmenuzaprekladateľskýúkonvovýše68,94Eurstým,žeodmenavsume68,94

Eur bola uhradená z rozpočtových prostriedkov súdu. Uznesením č.k. 21P/138/2020-952 z 04.04.2024
priznal prekladateľovi E. L. B. odmenu za prekladateľský úkon vo výše 603,66 Eur s tým, že odmena v
sume 603,66 Eur bola uhradená z rozpočtových prostriedkov súdu. Vykonanie dokazovania (a preklad
listinných dôkazov) bolo potrebné z hľadiska meritórneho rozhodnutia súdu vo veci samej, za účelomzistenia príjmových pomerov otca, je teda na mieste, aby otec, keďže na výzvu súdu nebol schopný,
či skôr ochotný predložiť doklady na preukázanie svojho príjmu v zahraničí a ktoré boli vykonaným
dožiadaním následné zistené, znášal náhradu trov konania štátu, ktoré účelne v konaní vznikli. Okresný

súd uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Žilina trovy konania štátu matke vo výške 426,86
eur a otcovi vo výške 2.021,86 eur. Vzhľadom na výšku trov konania štátu s prihliadnutím na majetkové
a zárobkové pomery oboch rodičov súd určil v súlade s § 232 ods.3 CSP dlhšiu lehotu ako 3 dni na
splnenie povinnosti nahradiť štátu trovy konania a to lehotu 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

21. Proti tomuto rozsudku podal rozsiahle odvolanie otec proti výrokom II., IV., V., VI., IX. a nadväzujúci
výrok XI., na ktoré odvolací súd v celom jeho rozsahu odkazuje. Okresný súd sa opieral o znalecký
posudok, ktorý uvádza, že citový vzťah maloletého E. k matke je kladný, avšak s prvkami nedostatočne
sýtenej vzťahovej väzby v dôsledku odlúčenia. Maloletý E. má silné citové väzby na svojho otca a je
v jeho prítomnosti šťastný a spokojný. Jeho vzťah s otcom je pre neho dôležitý a jeho odstránenie z
tohto prostredia by mohlo mať negatívne následky na jeho psychický a emocionálny vývoj. Otec má

preukázateľne dobrý vzťah so svojím synom a je schopný zabezpečiť jeho výchovu a starostlivosť. Otec
citoval § 24 ods. 5 Zákona o rodine. E. je vo veku, v ktorom je schopný jasne artikulovať svoje pocity a
preferencie. V kontexte rodinného práva a ochrany práv dieťaťa je prioritou zohľadniť najlepší záujem
maloletého, čo zahŕňa aj vypočutie a zohľadnenie jeho názorov. Matka pre E. nemá vytvorené adekvátne
podmienky; v jej domácnosti by musel zdieľať izbu nielen s matkou, ale aj s bratom, čo by mohlo

negatívne ovplyvniť jeho súkromie, študijné návyky a celkovú pohodu. Ak by bol E. zverený výhradne do
opatery matky, mohlo by to narušiť jeho súčasnú situáciu, kde má prístup k obom rodičom. Toto by mohlo
viesť k obmedzeniu jeho vzťahu s otcom, čo by mohlo negatívne ovplyvniť jeho emocionálnu stabilitu
a vývoj. Prístup k obom rodičom podporuje pocit stability a bezpečia u dieťaťa, čo je nevyhnutné pre
jeho zdravý psychologický a sociálny vývoj. Súhlasil s okresným súdom, že právo na názor dieťaťa je

prepojenésochranoujehonajlepšiehozáujmuaženázordieťaťanemôžebyťnadradenýtomutokritériu.
Otec nesúhlasil s tým, že prejavený názor maloletého E. nekorešponduje s jeho najlepším záujmom.
Argumentácia súdu, že prejavený názor E. nekorešponduje s jeho najlepším záujmom, nie je dostatočne
podložená konkrétnymi dôkazmi, ktoré by preukazovali, že život u otca nie je pre E. vhodný. Maloletý
E. žije dlhodobo s otcom a nechce ísť k matke. Otec ho nemôže a nechce násilne presťahovať. E. sa

v otcovom byte cíti doma a toto prostredie mu poskytuje dôležitý pocit istoty a kontinuity. Náhly presun
do matkinho bydliska, kde by musel zdieľať izbu s matkou a bratom, by predstavoval významný zásah
do jeho každodenného života. Pokiaľ mal okresný súd za to, že otec sa o maloletého E. nestará tak,
ako by mal, je menším zásahom uložiť otcovi primerané výchovné opatrenie. Takéto opatrenie by mohlo
zahŕňať povinnosť otca absolvovať rodičovské kurzy, psychologické poradenstvo alebo iné podporujúce

aktivity, ktoré by zlepšili jeho rodičovské schopnosti a prispeli k lepšiemu staraniu sa o maloletého E..
Tento prístup by umožnil E. zostať v známom prostredí, kde sa cíti doma a kde má vytvorené stabilné
podmienky pre svoj život. Zároveň by to poskytlo otcovi potrebnú podporu na zlepšenie jeho výchovných
metód a zabezpečilo, že E. vývoj bude prebiehať v čo najlepších podmienkach. Uloženie výchovného
opatrenia je menej invazívnym zásahom ako náhle premiestnenie E. do matkinho bydliska, čo by mohlo

spôsobiť zbytočné stresy a problémy v jeho každodennom živote. Tento postup by zabezpečil, že E.
bude mať naďalej prístup k obom rodičom a súčasne by napomohol riešiť prípadné nedostatky v otcovej
starostlivosti.

22. V odvolaní otec namietal výšku výživného stanoveného okresným súdom, pričom zdôraznil, že

matka pôvodne požadovala výživné 200 Eur na dieťa, ktoré neskôr navyšovala až na sumu 500,- Eur
prezentovanú na pojednávaní. Súd určil výživné na maloletého E. vo výške 280 Eur, na maloletú B. vo
výške 280 Eur a na maloletého G. vo výške 230 Eur mesačne. Tuto sumu považoval za neprimeranú,
vzhľadom na skutočné finančné možnosti a schopnosti otca. Pri rozhodovaní o výživnom okresný súd
vychádzal z § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pričom zohľadnil odôvodnené

potreby dieťaťa a majetkové pomery rodičov. Avšak, pri stanovení výšky výživného neboli dostatočne
zohľadnené reálne finančné možnosti otca. Otec plní svoje rodičovské povinnosti a zabezpečuje
potrebné výdavky na maloletého E., ktorý s ním dlhodobo žije. Napriek tomu, súd stanovil výživné
na základe neúplných informácií o otcovom príjme a výdavkoch. Otec predložil doklady k príjmom a
nákladom, avšak nie všetky boli uznané alebo správne zohľadnené. Napríklad, náklady na prenájom

bytu na Slovensku, neboli dostatočne zohľadnené pri stanovení výživného. Otec pracuje v zahraničí,
konkrétne vo Švajčiarsku, kde sú životné náklady výrazne vyššie ako na Slovensku. Náklady na
bývanie, stravu, dopravu a ďalšie základné potreby vo Švajčiarsku sú omnoho vyššie, čo výrazne
ovplyvňuje jeho finančné možnosti. Otec musí platiť nájomné vo výške 600 švajčiarskych frankovmesačne za byt vo Švajčiarsku a ďalších 700 EUR za byt na Slovensku, čo predstavuje značnú finančnú
záťaž. Navyše, náklady na stravu vo Švajčiarsku dosahujú 600 švajčiarskych frankov mesačne, čo je
ďalším významným výdavkom. Súd pri stanovení výživného nebral dostatočne do úvahy tieto vysoké

životné náklady spojené s prácou a životom v zahraničí len vyšší príjem, ktorý je v danej lokalite
skôr podpriemerný. Otec má navyše povinnosť platiť za zdravotné poistenie a ďalšie povinné odvody
vo Švajčiarsku, ktoré nie sú zahrnuté v mzde, čo ešte viac zvyšuje jeho finančné zaťaženie. Matka
pôvodne požadovala výživné vo výške 200 EUR na dieťa, čo bolo neskôr zvýšené bez adekvátneho
zdôvodnenia. Navyšovanie požiadaviek zo strany matky nie je podporené konkrétnymi dokladmi a

dôkazmi o zvýšených nákladoch na deti. Navyše, matka má prístup k rodinným prídavkom a ďalším
formám podpory, čo nebolo zohľadnené pri stanovení výživného. Otcovi bola stanovená povinnosť
prispievať na výživu maloletého E. B. sumou 280 EUR mesačne, na maloletú B. B. sumou 280 EUR
mesačne a na maloletého G. B. sumou 230 EUR mesačne, ktoré sumy majú byť podľa otca prehnané,
vzhľadom na skutočné náklady a finančné možnosti otca. Otec uviedol v odvolaní prehľad nákladov na
deti podľa okresného súdu. Matka s maloletými deťmi B. a G. býva v byte spoločne so svojou matkou,

kde sa podieľa na spoločných nákladoch na bývanie v sume 150 EUR mesačne. Matka tiež uviedla
svoje ďalšie výdavky ako spotrebiteľský úver CETELEM (50 EUR), úver I. (30 EUR), PHM, úhrada faktúr
O2 (160 EUR), komunálny odpad (27 EUR ročne) a úhradu pohľadávky voči Intrum Slovakia (200 EUR
mesačne). Matka dostáva na všetky deti daňový bonus vo výške 140 EUR na každé dieťa a rodinné
prídavky vo výške 60 EUR na každé dieťa. Tieto finančné prostriedky by mali byť tiež zohľadnené pri

posudzovaní výšky výživného. Ak má otec platiť na maloletého E. 280 EUR mesačne, na maloletú B.
280 EUR mesačne a na maloletého G. 230 EUR mesačne, celková suma, ktorú by mal otec prispievať,
dosahuje 790 EUR mesačne. Toto výživné je neprimerané vzhľadom na skutočné náklady na deti, ako
aj na finančné možnosti otca, ktorý pracuje v zahraničí a má vysoké náklady na život. Navyše, matka
má príjem z daňového bonusu a rodinných prídavkov, čo predstavuje ďalších 200 EUR mesačne na

každé dieťa.

23. V odvolaní otec uviedol, že nesúhlasí s tým, že okresný súd neupravil styk maloletých detí s otcom,
napriek tomu, že je zrejmé, že matka otcov kontakt s deťmi neumožňuje. Považuje za nevyhnutné,
aby okresný súd pristúpil k úprave styku v záujme budovania a prehlbovania vzťahov medzi otcom a

deťmi. Po rozpade spoločnej domácnosti maloleté deti stratili pravidelný kontakt s otcom. Súd vo svojom
rozhodnutí uvádza, že je v záujme dieťaťa, aby udržiavalo rodinné zväzky s obidvoma rodičmi. Matka
neumožňuje otcovi pravidelný styk s deťmi, čo vedie k vzájomnému odcudzeniu a ochladeniu vzťahov.
Okresný súd zdôraznil, že je povinnosťou oboch rodičov zabezpečiť deťom zdravé rodinné prostredie
a chrániť ich pred negatívnymi vplyvmi.

24. V odvolaní otec uviedol, že pracuje v zahraničí, konkrétne vo Švajčiarsku, a preto bolo nevyhnutné
predložiť doklady týkajúce sa jeho príjmov a nákladov na bývanie v tomto zahraničnom prostredí. Tieto
doklady boli pôvodne v nemeckom jazyku a bolo potrebné ich preložiť do slovenského jazyka, aby
mohli byť súdom posúdené. Preklady písomností, ako sú nájomná zmluva a pracovná zmluva, neboli

výsledkom svojvoľného rozhodnutia otca, ale nevyhnutným krokom na splnenie požiadaviek súdu na
preukázanie jeho finančnej situácie. Preklady týchto dokumentov boli potrebné na to, aby súd mohol
objektívne posúdiť reálne finančné možnosti otca, ktorý znáša vysoké životné náklady vo Švajčiarsku.
Tieto preklady, zabezpečené za účelom spravodlivého posúdenia veci, sú tak nevyhnutné pre správne
a úplné rozhodnutie súdu. Preto by trovy spojené s prekladmi nemali byť považované za bežné trovy

konania, ktoré by mal otec znášať sám. Štát v tomto prípade zabezpečil úradné preklady, ktoré boli
nevyhnutné pre správne vedenie konania a pre zabezpečenie spravodlivosti v procese. Trovy vzniknuté
z titulu prekladov sú teda súčasťou procesných nákladov, ktoré sú nevyhnutné pre zabezpečenie práva
na spravodlivý proces. Vzhľadom na vysoké životné náklady otca spojené s prácou v zahraničí a
nevyhnutnosť prekladov pre spravodlivé rozhodnutie, žiadal, aby odvolací súd prehodnotil rozhodnutie o

uložených trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil, a to tak,
že zruší výrok VI. a výroky IX. až XI. Rozsudku a zmení výroky II., IV. a V. nasledovne: „II. Maloletý E.
B., nar. XX.XX.XXXX súd zveruje na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otca. Maloletá B. B., nar.
XX.XX.XXXX a G. B., nar. XX.XX.XXXX súd zveruje na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky.
IV. Matka je povinná prispievať na výživu maloletého E. B., nar. XX.XX.XXXX v sume 125 eur mesačne,

a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca a otec je povinný prispievať na výživu maloletej B.
B., nar. XX.XX.XXXX v sume 125 eur mesačne a maloletého G. B., nar. XX.XX.XXXX v sume 125 eur
mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. V. Otec je oprávnený sa s maloletou
B. B., nar. XX.XX.XXXX a G. B., nar. XX.XX.XXXX stýkať:- každý párny týždeň od soboty od 09:00 hod., do nedele do 20:00 hod.
- počas letných prázdnin každý kalendárny rok od 01.08 od 09:00 hod. do 07.08 do 20:00 hod.
- počas vianočných sviatkom každý párny rok od 24.12. od 09:00 hod. do 27.12 do 20:00 hod. a každý

nepárny kalendárny rok od 31.12. od 09:00 hod. do 01.01. nasledujúceho roku do 20:00 hod.
Otec si maloleté deti prevezme a po skončení stretnutia ich odovzdá matke v mieste bydliska matky.
Matka je povinná deti na styk s otcom pripraviť a styk otcovi umožniť.“

25. K doručenému odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že súhlasí s

rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.

26. K doručenému odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka. Otec vo svojom odvolaní uvádza, že
mal. E. je schopný vyjadriť svoj názor maloletého dieťaťa a vyjadroval sa tak, že chce bývať s otcom
a babkou. V tomto prípade je potrebné uviesť, že otec s jeho matkou nebývajú na spoločnej adrese.
Takmer od počiatku vedenia súdneho konania otec sa zdržiaval v zahraničí. Maloletý býval so starou

matkou z otcovej strany. Do teraz otec nepreukázal, ako dokáže zabezpečovať osobnú starostlivosť
(nie prostredníctvom tretích osôb) o mal. E.. Názor maloletého dieťaťa nemôže byť v rozpore s
najlepším záujmom maloletého dieťaťa a prvoradým hľadiskom, pokiaľ by bola ohrozená jeho výchova
a zanedbávaná jeho starostlivosť. Matka nikdy nedala súhlas na to, aby maloletý syn odišiel za otcom
do Švajčiarska a otec neprejavil záujem žiť na Slovensku. Otec na maloleté deti neprispieval žiadnym

spôsobom počas vedenia súdneho konania za účelom plnenia vyživovacej povinnosti (B., G.). Maloletý
E. je vo veku, kedy používa mobilný telefón, zo strany matky nikdy nedôjde ku konaniu, aby zamedzila
kontakt s otcom. S otcom sa môže kontaktovať kedykoľvek. Naviac, otec na pojednávaniach uvádzal,
že so synom sa vzdeláva dištančne, takže na tento spôsobom komunikácie sú zvyknutí. Tvrdenia
otca ohľadom narušenia prístupu k obom rodičom sú plytké a ničím nepodložené. Styk otca dieťaťa

s dieťaťom je rovnako forma výchovy dieťaťa zo strany rodiča, ktorému nebolo zverené. Maloletému
dieťaťu súdnym rozhodnutím nebolo zasiahnuté do ústavných práv, práve naopak, sú chránené. Nie
je pravdivá skutočnosť, že maloletý E. žije dlhodobo s otcom, pričom dané bolo preukázané nielen
výsluchom účastníkov konania, ale aj výsluchom maloletého E.. Neplnenie rodičovských povinností zo
strany otca vyplynulo aj v konaní, kedy otec nedokázal zabezpečiť jeho prítomnosť pri výsluchu pred

súdom. Otec uvádza, že je ochotný podrobiť sa výchovnému opatreniu, avšak nešpecifikuje, na aký účel
by toto výchovné opatrenie malo byť určené. Zo strany matky nikdy nedochádzalo k takým excesom na
osobu otca, ako to bolo z jeho strany na účet matky. Otec podal odvolanie aj čo do výroku o uložení
výchovného opatrenia uložené súdom a zároveň žiada o uloženie výchovného opatrenia, pričom jeho
konania nesleduje žiaden logický záver.

27. Matka vo svojom vyjadrení uviedla, že konanie vo veci rozvodu a úpravy práv a povinností k
maloletým deťom na čas po rozvode trvá od roku 2020. Je logické, že po 4 rokoch došlo k zmene
pomerov nielen na strane detí, ale aj na strane otca. Maloletý E. a B. boli v čase podania návrhu na
rozvod manželstva na prvom stupni a mal. G. ešte nenavštevoval základnú školu. Ak otec tvrdí, že

svoje rodičovské povinnosť počas vedenia súdneho konania nezanedbával, mal by si byť vedomý tej
skutočnosti, že pomery na strane maloletých sa zmenili od podania samotného návrhu a okresný súd
vychádza z pomerov v čase rozhodovania. Matke nie je zrejmá skutočnosť, prečo sa teda otec vyjadruje
k samotnému výživnému, keďže počas týchto 4 rokov sa žiadnym spôsobom nepodieľal na výžive
na maloletého dieťaťa a podľa nej nedokáže objektívne zhodnotiť, aké výdavky sú spojené s výživou

maloletých detí. Rovnako otec vo svojom vyjadrení ani neuvádza, že si plní vyživovaciu povinnosť voči
G. a voči B., čiže otec ani nepreukázal, že voči svojim deťom si vyživovaciu povinnosť plní. Skutočnosť,
že otec odišiel do zahraničia za prácou a čím ma spojený vysoko nákladový život nemôže byť na úkor
maloletých detí. Otec žiadnym spôsobom nedokázal preukázať svoj príjem s dôvodením, že sa považuje
za chránenú osobu. V žiadnom prípade nemôže byť do výživného zarátaný prídavok na dieťa a rovnako

ani daňový bonus, pretože tieto štátne prídavky a zvýhodňovanie daňovníka v žiadnom prípade nemôže
nahrádzať vyživovaciu povinnosť otca. Je len pričinením matky, že si dokázala zabezpečiť riadne
platenú prácu, ktorú si plní svedomito a pravidelne podľa pokynov zamestnávateľa, a dosahuje
taký príjem, kedy jej vychádza daňový bonus v tej-ktorej výške. Tieto schopnosti matky a schopnosti
dosahovať taký príjem, aký riadne do súdneho konania tvrdila a preukázala, sú len pričinením matky,

takže nejestvuje logický záver, prečo by mal byť zvýhodňovaný otec prihliadnuť na zásadnú skutočnosť,
že sa o všetky maloleté deti stará osobne matka a žijú v spoločnej domácnosti. Otec v konaní tvrdil, že
svojho syna dokáže zabezpečiť nadštandardne, a rovnako tvrdil zakúpenie lietadla pre účel cestovania
na Slovensko, preto matke nie je zrejmé, prečo otec uvádza a deklaruje svoju nepriaznivú životnúsituáciu. Ak aj otec má nepriaznivú životnú situáciu, tak súd je povinný vychádzať z potenciality príjmu
povinného rodiča na úhradu výživného. V konaní bolo preukázané, že otec má negatívny vplyv najmä na
mal. B., čo sa odráža na jej zdravotnom stave. V zmysle znaleckého posudku bol záver, že najlepší vzťah

s otcom má mal. E., pričom tento dokáže motivovať ostatných súrodencov za účelom stretávania sa s
otcom. Nesúhlasila s tým, aby bola matka zaviazaná na úhradu trov spojených s úradným prekladom.
Otec si má byť vedomý, že súdne konanie sa vedie v slovenskom jazyku, a preto aj dôkazy je potrebné
prekladať v slovenskom jazyku. Otec mal a mohol zabezpečiť dôkazy do súdneho spisu na vlastné
náklady a naviac okresný súd uložil povinnosť preukázať jeho príjem a výdavky otcovi a nie matke.

Uloženie povinnosti hradiť trovy spojené s úradným prekladom matke opätovne nemá žiadne rácio. Otec
v odvolaní neuviedol odvolacie dôvody, čo je dôvodom na odmietnutie odvolania, resp. aby odvolací
súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil a žiadnemu účastníkovi konania nepriznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

28. K odvolaniu otca bolo doručené vyjadrenie Okresnej prokuratúry Žilina, ktorá mala zato, že okresný

súd rozhodol správne a zákonne reflektujúc najlepší záujem maloletých detí. Súd svoje rozhodnutie
náležite odôvodnil, uviedol, z akých skutočností pri svojom rozhodovaní vychádzal a tiež to, akými
zákonnými ustanoveniami sa pri svojom rozhodovaní riadil. Zverenie všetkých maloletých detí a najmä
mal. E. do osobnej starostlivosti matky plne reflektuje okolnosti na strane otca maloletých detí, kedy
otec de facto len predstiera výkon osobnej starostlivosti o mal. E., nakoľko sa prevažnú väčšinu roka

zdržiava v zahraničí a starostlivosť o mal. E. v čase svojej neprítomnosti zabezpečuje prostredníctvom
tretej osoby – starej matky. Je preto neopodstatnená žiadosť otca o zverenie mal. E. do jeho osobnej
starostlivosti, ktorú fakticky nevykonáva a do budúcnosti ani neverbalizoval snahu o úpravu svojich
pomerov tak, aby ju riadne a najmä osobne vykonával. V tejto súvislosti bolo poukázané aj nato, Okresný
súd Žilina uznesením č.k. 21P/138/2020-779 zo dňa 12.12.2023 v spojení s uznesením Krajského súdu

v Žiline č.k. 12CoP/35/2024-863 zo dňa 11.03.2024 nariadil neodkladné opatrenie a všetky maloleté deti
dočasne zveril do osobnej starostlivosti matky. Otec vo vzťahu k mal. E. dotknuté dočasné rozhodnutie
súdu nerešpektuje, mal. E. ponechal vo svojej starostlivosti a nezabezpečil, aby sa mal. E. dostal
do osobnej starostlivosti matky. K výživnému v okresným súdom určenej výške, bolo uvedené, že
nie je neprimerane vysoké a zodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí. Okresný súd svoje

rozhodnutie o neupravení styku otca s deťmi náležite odôvodnil, odvolávajúc sa najmä na stupeň a mieru
narušenia vzájomných vzťahov medzi rodičmi a de facto aj rodičmi a deťmi. Súd za účelom sanácie
narušenia vzájomných vzťahov, odstránenia vzájomného konfliktu, zlepšenia vzájomnej komunikácie a
v neposlednom rade zlepšenia vzťahov medzi rodičmi a deťmi nariadil výchovné opatrenie – povinnosť
rodičov a detí podrobiť sa odbornému poradenstvu po dobu 6 mesiacov, ktoré má do budúcna vytvoriť

prostredie vzájomného rešpektu a odstrániť negatívne ladenie vo vzájomných vzťahoch dieťa – rodič,
čo možno považovať v tejto chvíli za primerané zisteným skutočnostiam a tiež za základ pre budúcu
úpravu styku tak aby nedochádzalo k negatívnym vplyvom na maloleté deti, čo je v najlepšom záujme
maloletých detí.

29. Vo vyvolanom odvolacom konaní bolo doručené oznámenie Krajskej prokuratúry Žilina.

30. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej len „CSP“, § 3 ods. 5 písm. a) CMP) po zistení, že odvolanie bolo podané
včas, účastníkom konania (§ 362, § 359 CSP, § 7 CMP), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť

týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu bez viazanosti
rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP) s prihliadnutím na vady konania, iba ak mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 a contrario CSP) a rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdil v zmysle §
387 ods. 1, 2 CSP.

31. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané otcom maloletých detí bez
nariadeniapojednávania,sapoukazujenauznesenieKrajskéhosúduvŽilineč.k.14CoP/192/2024-1107
zo dňa 23.10.2024, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného

uznesenia krajského súdu dňa 23.10.2024 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe
čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.32. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

33. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ktorý v danom prípade nie je viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania, bolo posúdiť, či okresný súd rozhodol vecne správne, keď rozsudkom Okresného súdu Žilina
boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný platiť výživné v súdom

určenej výške, bolo nariadené výchovné opatrenie rodičom aj deťom, styk otca s deťmi nebol upravený.
Posúdením otcom produkovaných odvolacích námietok vo svetle skutočností z obsahu spisového
materiálu plynúcich, tieto odvolací súd nevyhodnotil ako opodstatnené k odlišnému komplexnému
upraveniu práv a povinností rodičov k mal. deťom ako okresný súd.

34. V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že otec v odvolacom konaní neuviedol žiadne

nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, a
ktorébyspĺňaliprocesnépodmienkyuvedenév§366CSP.Akajotec(mimoiného)vodvolanípoukazuje
na nesprávne skutkové zistenia, je potrebné uviesť, že odvolací súd je podľa § 383 CSP viazaný
skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo
doplní. V tomto prípade odvolací súd ale konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal všetky relevantné

dôkazy navrhnuté stranami, tieto dôkazy vyhodnotil a z hodnotenia dôkazov ustálil skutkový stav, z
ktorého pri rozhodovaní vychádzal.

35. Podľa jedného zo základných princípov mimosporového procesu vyjadreného v Čl. 4 CMP, ktoré
tak okresný súd, ako i odvolací súd aplikujú pri svojom rozhodovaní, ak je účastníkom konania maloleté

dieťa (v tomto konaní maloleté deti), koná súd v jeho „najlepšom záujme“. Inými slovami, objektívnym
explicitne stanoveným zákonným kritériom pre rozhodnutie vo veci maloletého je „záujem maloletého
dieťaťa“, čo korešponduje s podstatou a účelom základného práva maloletého dieťaťa na rodičovskú
výchovu a starostlivosť a tomuto právu zodpovedajúcemu základnému právu obidvoch rodičov na
starostlivosť a výchovu o svoje dieťa. Obsah týchto práv je homogenizovaný nielen v práve, ale súčasne

aj v povinnosti na sústavnú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj dieťaťa v zmysle
§ 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine. Pokiaľ teda ide o záujem maloletého dieťaťa, súd musí tento
vyhodnocovať a zdôvodniť nielen mechanicky a formálne, ale s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu
(porov. I. ÚS 378/2019).

36. Otec v odvolaní namietal, že okresný súd mu uložil povinnosť „prispievať na výživu maloletého E.
B., nar. XX.XX.XXXX v sume 280 eur mesačne, na výživu maloletej B. B., nar. XX.XX.XXXX v sume 280
eur mesačne a na výživu maloletého G. B., nar. XX.XX.XXXX v sume 230 eur mesačne, a to vždy do
15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých.“ Otec namietal, že „má otec platiť na maloletého E.
280 EUR mesačne, na maloletú B. 280 EUR mesačne a na maloletého G. 230 EUR mesačne, celková

suma, ktorú by mal otec prispievať, dosahuje 790 EUR mesačne. Toto výživné je neprimerané vzhľadom
na skutočné náklady na deti, ako aj na finančné možnosti otca, ktorý pracuje v zahraničí a má vysoké
náklady na život. Navyše, matka má príjem z daňového bonusu a rodinných prídavkov, čo predstavuje
ďalších 200 EUR mesačne na každé dieťa.“

37. Pokiaľ ide o určenie výživného na maloleté dieťa, dvolací súd poukazuje na to, že Zákon o rodine
neurčuje konkrétnu výšku výživného (okrem minimálneho, ktoré je každý rodič bez ohľadu na svoje
možnosti a schopnosti povinný platiť), stanovuje iba kritériá, z ktorých má súd rozhodujúci o vyživovacej
povinnosti rodiča vychádzať. V § 62 ods. 1 Zákona o rodine je určený základ nároku dieťaťa na
výživné od svojho rodiča až do doby, kým nie je schopné samé sa živiť a v odseku 2 tohto zákonného

ustanovenia je určená rodičom povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov s výslovným zakotvením, že dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd prihliadať podľa § 62 ods. 4 Zákona
o rodine na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. V § 62 ods. 5 prikazuje Zákon o
rodine súdu, aby nebral do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Výšku

výživného reguluje Zákon o rodine aj v § 75 ods. 1 odôvodnenými potrebami oprávneného.

38. Odvolací súd po vykonaní odvolacieho prieskumu konštatuje, že otec osobitne výdavky maloletých
detí nespochybnil, konštatoval svoje vysoké náklady na prácu v zahraničí, zvýraznil daňový bonus matkya prídavky na deti a tiež nebol spochybnený jeho príjem. Povinnosť vyživovať dieťa patrí medzi základné
povinnosti rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa vychádza zo schopností, možností a
majetkových pomerov každého rodiča a prihliada sa aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa

osobne stará. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Matka si plní a bude
plniť svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti, na ktorú skutočnosť je súd povinný
prihliadnuť priamo zo zákona a ktorá je postavená na roveň finančným plneniam, zároveň zabezpečuje
deťom bývanie. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča a súd neberie do úvahy pri skúmaní
možností a schopností, ako aj majetkových pomerov povinného rodiča výdavky, ktoré nie je nevyhnutné

vynaložiť.Akokresnýsúdvodôvodnenínapadnutéhorozsudkuuviedol,žepríjemotcabolzdokladovaný
len u zamestnávateľa J. C. K. H. za obdobie od 02/2023 do 12/2023, kedy bol 3.296,74 švajčiarských
frankov a podľa výplatných pások v januári 2024 3.181,80 švajčiarskych frankov a vo februári 2024 3.137
švajčiarskych frankov. „Otec predložil pracovnú zmluvu z 24.04.2023 a výplatnú pásku za 02/-4/2023.
Otec sa k svojmu príjmu odmietol na pojednávaní na otázky súdu vyjadrovať, podklady k príjmu za
predchádzajúce obdobie nepredložil. Uviedol, že v období, kedy pracoval v Čechách (rok 2021, 2022),

prácu vykonával pravidelne, išlo o prepravu balíkov a mesačne fakturoval za 50.000-60.000 Kč.“, tak
v odvolaní nebol tvrdený a ani preukazovaný opak. Za tejto skutkovej situácie a skutočností, ktoré
konštatovalužokresnýsúd,žepodľa zaužívanejsúdnejpraxeplatí,ževýživné,ktoréhradípovinnýrodič
navšetkydeti,kuktorýmmávyživovaciupovinnosť,bymalopredstavovať20až30%jehočistéhopríjmu,
s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu, čo otcom osobitne spochybnené

nebolo, odvolací súd nemal vytvorený priestor na odklon záverov okresného súdu v rovine určenej
vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom a v podrobnostiach odvolací súd odkazuje na dostatočné
odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu najmä v ods. 28., 29. odôvodnenia.

39. Podľa prvej vety Čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri

rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Posúdiť najlepší záujem dieťaťa v každom
jednotlivom prípade je primárne úlohou vnútroštátnych orgánov, ktoré majú výhodu priameho kontaktu
s dotknutými osobami. Preto majú určitú mieru voľnej úvahy, avšak Európsky súd pre ľudské práva
preskúmava podľa dohovoru rozhodnutia, ktoré tieto orgány prijali pri výkone svojej právomoci.
Článok 8 obsahuje aj procesné záväzky a vnútroštátny rozhodovací proces musí byť spravodlivý

a umožniť všetkým zúčastneným sa k veci plne vyjadriť. Súdy musia dôkladne preskúmať celú
rodinnú situáciu (faktory skutkové, citové, psychologické, materiálne, či zdravotné) a urobiť vyvážené
a rozumné posúdenie dotknutých záujmov a pritom mať neustále na pamäti nájdenie najlepšieho
riešenia pre maloleté dieťa. V právnej teórii neexistuje definícia najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa
pre rozmanitosť života, prax ale ukazuje množstvo dôvodov, ktoré treba súdmi vyhodnotiť, aby bolo

správne rozhodnuté v konečnom dôsledku o tom, či je v najlepšom záujme dieťaťa, aby bolo zverené
do striedavej starostlivosti oboch rodičov. V tejto súvislosti je treba poukázať na Všeobecný komentár č.
14 (2013) o práve dieťaťa na prvoradé zohľadnenie jeho najlepšieho záujmu (Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o
právach dieťaťa) vydaný 29. mája 2013 Organizáciou spojených národov, Výborom pre práva dieťaťa,
v časti V - Implementácia: posúdenie a určenie najlepšieho záujmu dieťaťa, A bod 48 „Posúdenie

a určenie najlepšieho záujmu je jedinečnou činnosťou, ktorú je treba uskutočniť v každom jednom
prípade vo svetle konkrétnych okolností každého dieťaťa alebo skupiny detí, či detí všeobecne“.
V prejednávavanej veci okresný súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností k
maloletým deťom konštatoval, že sleduje najlepší záujem maloletých detí, pričom prihliadol aj na názor
detí. Právo na názor však je prepojený s ochranou jeho najlepšieho záujmu. V prípade maloletého

E., podľa okresného súdu, však prejavený názor nekorešponduje s jeho najlepším záujmom a názor
dieťaťa nemôže byť nadradený kritériu najlepšieho záujmu dieťaťa, ktorý záver otec v odvolaní namietal.
V tejto súvislosti odvolací súd citlivo vníma skutočnosti, ktoré sa týkajú maloletého E., a to najmä tie
vyplývajúce z ods. 21. napadnutého rozsudku, v zmysle ktorých „že sa mal. E. zhoršil prospech v
škole. V I. polroku školského roka 2022/2023 dosahoval prospech dostatočný až z piatich predmetov,

a to z anglického jazyka, matematiky, geografie, občianskej náuky, slovenského jazyka a literatúry.
Aktuálne má zhoršený prospech z matematiky, slovenského jazyka a anglického jazyka (známky 4,
5) .Tieto skutočnosti vyplývajú zo zabezpečených správ zo školy, výpisu z klasifikácie, ako aj výpisov z
EDUPAGE - okrem výchovno vzdelávacích výsledkov aj napomenutie od triedneho učiteľa v školskom
roku 2022/2023. Mal. E. je na druhom stupni na základnej škole, je zjavné, že nemá vybudovaný režim

pre riadnu prípravu do školy. Chýba zodpovedný prístup a vedenie maloletého zo strany otca. Prístup
otca k plneniu školských povinností maloletým je benevolentný. Sám otec pripustil, že zhoršené známky
sú výsledkom nezodpovedného prístupu maloletého k príprave na vyučovanie a nezáujmu o školu.
Matka vo svojich vyjadreniach opakovane poukazovala na to, že mal. E. má symptóm poruchy aktivitypozornosti a potrebuje individuálny prístup vo vzdelávacom procese, jeho integrácia nebola do budúcna
vylúčená. Mal. E. na vyučovanie chodí nepripravený, neučí sa doma a nejaví o to ani záujem. Práca
otca v zahraničí na turnusy mu neumožňuje zabezpečovať osobnú starostlivosť o deti, resp. o E. (aj

v súčasnosti starostlivosť o E. zabezpečuje prostredníctvom starej matky, a nejedná sa tak o osobné
zabezpečovanie starostlivosti). Maloletý E. je počas výkonu práce otca v zahraničí sám, bez dozoru,
ktorá voľnosť mu v podstate vyhovuje. Dohľad starej matky (matky otca) však svoj účel nespĺňa aj preto,
že tento nie je celodenný. Skutočnosť, že otec nie je osobne prítomný v domácnosti kde sa zdržiava
maloletý E., osobne a riadne nedohliada na jeho výchovu sa prejavuje vo výchovnovzdelávacích

výsledkoch E., ale dôkazom je aj jeho skúsenosť s alkoholom, ktorá bola popísaná v úradnom zázname
z 13.09.2023 aj v správe kolízneho opatrovníka. Incident sa odohral v období, kedy E. vedel, že bude v
domácnosti sám, nakoľko otec bude vycestovaný za prácou a vzhľadom na turnusy, nie je predpoklad,
že by prišiel domov. Aj vzhľadom na tento incident možno konštatovať, že E. si uvedomuje voľnosť,
ktorú mu otec vo výchove poskytuje tým, že sa v domácnosti nezdržiava. Je potrebné si uvedomiť,
že v krátkom čase čaká staršie deti B. a E. významná zmena v podobe návštevy strednej školy, s

čím sú spojené zmeny doterajšieho školského prostredia, výmena učiteľov, kolektívu, zmena nárokov,
zmena prípravy na vyučovanie, čo si opätovne bude vyžadovať dohľad zo strany rodičov, v záujme
byť bezprostredne nápomocní pri zvládaní tejto životnej zmeny“. Nielen citované skutočnosti uvádzané
okresným súdom v napadnutom rozsudku viedli odvolací súd v zhode s okresným súdom k záveru,
že je v najlepšom záujme maloletého E., aby bol zverený do osobnej starostlivosti matky, ale i ostatné

skutočnosti vyplývajúce z ustáleného skutočného stavu veci, v zmysle ktorého otec maloletého dieťaťa
pracuje na turnusy v zahraničí a maloletý v tomto čase je bez dozoru, otec teda osobne a riadne
nedohliada na jeho výchovu, čo sa prejavuje vo výchovnovzdelávacích výsledkoch E., ale dôkazom je aj
jeho skúsenosť s alkoholom, ktorá bola popísaná v úradnom zázname z 13.09.2023, tak v tomto prípade
nemožno považovať za rozhodujúci, tak ako otec tvrdil názor maloletého. Odvolací súd na tomto mieste

poukazuje na zodpovedajúce odôvodnenie napadnutého rozsudku s dôrazom na ods. 22. a 23. cez
úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP.

40. V Zákone o rodine sa od 1. januára 2016 (pozri zákon č. 175/2015 Z. z.) rozšírili základné zásady
rodinného práva a okrem iného ustanovili kritérium „najlepšieho záujmu dieťaťa“, ktoré je prvoradým

hľadiskom rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Napriek tomu, že Čl. 5 Zákona o rodine
príkladmo uvádza kritériá, ktoré sa zohľadňujú pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa,
pričom na záujem dieťaťa odkazuje niekoľko ustanovení normatívnej časti Zákona o rodine (napr. §
23, § 24, § 44, § 54, § 59), ako i ustanovenia osobitných predpisov (napr. zákon č. 305/2005 Z. z. o
sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, nový zákon č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti

a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a pod.), tento pojem nebol doposiaľ definovaný a
neboli stanovené ani jeho určujúce kritériá.

41. Je preto podľa odvolacieho súdu namieste poukázať na to, že Čl. 3 odsek 1 Dohovoru o právach
dieťaťa (ďalej len „Dohovor“) zaručuje dieťaťu právo na posúdenie jeho najlepších záujmov a ich

prvoradé zohľadnenie pri akýchkoľvek krokoch alebo rozhodnutiach, ktoré sa ho týkajú, tak vo verejnej,
ako aj v súkromnej sfére. Toto právo vyjadruje jednu zo základných hodnôt Dohovoru. Výbor pre práva
dieťaťa (ďalej len „Výbor“) označil článok 3 ods. 1 za jednu zo štyroch základných zásad Dohovoru
pre interpretáciu vykonávania všetkých práv dieťaťa a aplikuje ju ako dynamickú koncepciu, ktorá si
vyžaduje posúdenie primerané konkrétnemu kontextu.

42. Faktom je podľa odvolacieho súdu, že za aktuálne narušených vzťahov medzi rodičmi, pri
minimálnom predpoklade dosiahnutia konsenzu v otázkach, ktoré boli nastolené v tomto procese,
odvolací súd vzhliadol v zhode so súdom prvej inštancie potrebu upraviť výkon rodičovských práv voči
maloletým dieťaťom, vo svetle eliminovania negatívnych dopadov na ne v ďalšom procese vývoja

nezhôd medzi ich rodičmi a priority stabilizovania výchovného prostredia mal. detí.

43. Pokiaľ otec namietal rozhodnutie vo výroku VI., ktorým bolo okresným súdom nariadené výchovné
opatrenie, tak odvolací súd pripomína, že konanie o výchovnom opatrení spadá do kategórie
mimosporových právnych vzťahov, vo vzťahu ku ktorým je dôvodný osobitný procesný postup

vychádzajúci z osobitných procesných princípov. Výsledkom dôslednej procesnej diferenciácie na
konania sporové a mimosporové sa vytvára v konaniach osobitne vymedzený priestor pre aktivitu súdu,
účastníkov konania, subjektov konania, prispôsobenie vybraných procesných postupov a ich právnej
úpravy, zvýšenej právnej ochrane vzťahov a subjektov tam, kde to je z hmotnoprávneho hľadiskadôvodné (obdobne Smyčková, R., Števček, M., Tomašovič, M., Kotrecová, A. a kol. Civilný mimosporový
poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2017, bod 2).

44. Výchovné opatrenia sú teda súčasťou systému, ktorý komplexne zabezpečuje riešenie vzťahov
medzi rodičmi a deťmi. Súd nimi vykonáva dohľad nad výkonom rodičovských práv a povinností
a nad dieťaťom. Výchovné opatrenia ukladané súdom majú rôznu intenzitu v závislosti od závažnosti
poruchy vo vzťahu medzi deťmi a rodičmi ako i rodičmi navzájom. Vždy však musia sledovať základný
cieľ starostlivosti súdu o maloleté dieťa, ktorým je záujem maloletého dieťaťa. Pokiaľ okresný súd

pristúpil k nariadeniu výchovného opatrenia i s odôvodnením v ods. 32. „Keďže v súčasnosti sa
pôsobenierodičovvočisvojimdeťomvyššieuvedenýmspôsobomvzhľadomnaichnarušenépartnerské
vzťahy javí ako nemožné, súd pristúpil k nariadeniu výchovného opatrenia - podrobiť sa odbornému
poradenstvu pod vedením psychológa po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia za
účelom odstránenia vzájomného konfliktu a zlepšenia vzájomnej komunikácie a vzťahov medzi rodičmi,
ako aj vzťahov medzi rodičmi a deťmi vzhľadom na rodičmi prezentované a zároveň zistené negatívne

ladenie vo vzájomných vzťahoch dieťa - rodič.“, tak odvolací súd nenachádza dôvody, pre ktoré by sa
mal od týchto záverov okresného súdu odkloniť.

45. Otec v odvolaní uviedol pod časťou V., okrem iného „.....Tiež nesúhlasíme s tým, že súd neupravil
styk maloletých detí s otcom, napriek tomu, že je zrejmé, že matka otcov kontakt s deťmi neumožňuje.

Považujeme za nevyhnutné, aby súd pristúpil k úprave styku v záujme budovania a prehlbovania
vzťahov medzi otcom a deťmi. Po rozpade spoločnej domácnosti maloleté deti stratili pravidelný
kontakt s otcom. Súd vo svojom rozhodnutí uvádza, že je v záujme dieťaťa, aby udržiavalo rodinné
zväzky s obidvoma rodičmi, čo je podporené aj viacerými ustanoveniami Dohovoru o právach dieťaťa
a judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva. Tieto dokumenty zdôrazňujú, že právo dieťaťa na

udržiavanie pravidelného osobného kontaktu s obidvoma rodičmi je kľúčové pre jeho zdravý vývoj.....“V
súvislosti s touto odvolacou argumentáciou otca odvolací súd uvádza, že si je plne vedomý vo vzťahu
k posudzovanej problematike, že žiaden rodič nie je schopný dať dieťaťu širokospektrálne všetko,
čo dieťa pre svoj život potrebuje (čím odvolací súd nemá na mysli materiálnu stránku zabezpečenia
dieťaťa), a preto pokiaľ tomu nebránia významné okolnosti, rovnocenná participácia každého rodiča na

výchove a starostlivosti o každého maloletého už od jeho narodenia je veľmi významná a nezastupiteľná.
Nepochybne najvhodnejším spôsobom, akým je možné vzájomné vzťahy dieťaťa s rodičmi v situácii,
keď rodičia už spolu nežijú rovnocenne rozvíjať, je nastavenie takej formy výkonu osobnej starostlivosti
o mal. deti a ich výchovného prostredia, ktorá na to vytvorí čo možno najlepšie podmienky, čo je
obyčajne možné dosiahnuť predovšetkým dohodou rodičov, ktorí v kolízii a so zreteľom na záujem mal.

detí, podriadiac tak niekedy vzájomne narušené vzťahy vyššiemu princípu, nepreferujú svoje vlastné
záujmy a predstavy o spôsobe usporiadania výkonu týchto práv, k naplneniu čoho však zjavne v
podmienkach posudzovanej veci nedochádza. Preto ak okresný súd konštatoval v ods. 22. napadnutého
rozsudku, že „Aktuálne je možné konštatovať, že rodičia maloletých detí nie sú schopní prostredníctvom
vzájomnej komunikácie a kooperácii riešiť výchovné a rodinné problémy vo vzťahu k maloletým deťom,

ich komunikačné schopnosti vo vzájomnom vzťahu sú značne deformované skúsenosťami a prežitými
udalosťami, ktoré nadobudli počas pobytu v spoločnej domácnosti. Matka aktuálne vytvára otcovi
obmedzený výchovný priestor, nakoľko však maloleté deti B. a G. odmietajú prítomnosť otca z dôvodu
obáv o svoju bezpečnosť a nechuť konfrontovať sa so svojím otcom, ktorá pramení z ich osobnej
skúsenosti z času, keď boli v spoločnej domácnosti s ním, nie je tak možné tento výchovný priestor

zo strany otca plnohodnotne využiť k styku otca s maloletými deťmi.“, tak tento záver zodpovedá
skutočnému stavu ustálenému okresným súdom a pre odvolací súd v tomto štádiu konania dostatočne
odôvodňuje rozhodnutie okresného súdu v tejto rovine.

46. Otec v odvolaní namietal, že trovy vzniknuté z titulu prekladov sú teda súčasťou procesných

nákladov, ktoré sú nevyhnutné pre zabezpečenie práva na spravodlivý proces. Vzhľadom na vysoké
životné náklady otca spojené s prácou v zahraničí a nevyhnutnosť prekladov pre spravodlivé
rozhodnutie, žiadal odvolací súd, aby prehodnotil rozhodnutie o uložených trovách konania okresným
súdom Žiadal, aby odvolací súd zvážil rozdelenie týchto trov medzi oboch rodičov alebo ich odpustenie
otcovi, ktorý už znášal značné finančné náklady spojené s prekladmi a preukazovaním svojich príjmov a

nákladov na bývanie v zahraničí, ktorým spôsobom by bolo zabezpečené spravodlivé zaobchádzanie so
všetkými účastníkmi konania a zároveň by sa zabránilo neprimeranej finančnej záťaži, ktorá by mohla
negatívne ovplyvniť otcovu schopnosť plniť si svoje rodičovské povinnosti a prispievať na výživu detí.. V
súvislosti s touto argumentáciou otca odvolací súd odkazuje na dostatočné odôvodnenie napadnutéhorozsudku okresného, s dôrazom na ods. 37., v zmysle ktorého „Vykonanie dokazovania (a preklad
listinných dôkazov) bolo potrebné z hľadiska meritórneho rozhodnutia súdu vo veci samej, za účelom
zistenia príjmových pomerov otca, je teda na mieste, aby otec, keďže na výzvu súdu nebol schopný,

či skôr ochotný predložiť doklady na preukázanie svojho príjmu v zahraničí a ktoré boli vykonaným
dožiadanímnáslednézistené,znášalnáhradutrovkonaniaštátu,ktoréúčelnevkonanívznikli.“Odvolací
súd uvádza, že individuálne okolnosti prejednávanej veci nenasvedčujú tomu, že by bolo spravodlivé
riešenie otca uvádzané v odvolaní, súhlasí v tomto smere s uvedením matky v jej vyjadrení, k odvolaniu,
že„Otecsimábyťvedomý,žesúdnekonaniesavedievslovenskomjazykuapretoajdôkazyjepotrebné

prekladať v slovenskom jazyku. Otec mal a mohol zabezpečiť dôkazy do súdneho spisu na vlastné
náklady a naviac súd uložil povinnosť preukázať jeho príjem a výdavky otcovi a nie matke. Uloženie
povinnosti hradiť trovy spojené s úradným prekladom matke opätovne nemá žiadne rácio.“ V tejto rovine
odvolací súd len primerane a podporne poukazuje na rozhodnutie ÚS SR sp.zn. II. Ústavného súdu
SR č.k. 135/05 z 2. júna 2005 (č. 86/2005) „Právo na rovnosť v súdnom konaní obsah základného
práva na rovnosť podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky spočíva v tom, že všetci účastníci

občianskeho súdneho konania (osobitne sporového konania, ako aj iného civilného procesu) majú
rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých podmienok.“ Odvolací súd
po vykonaní odvolacieho prieskumu konštatuje, že ani v tejto časti odvolania nebolo možné odvolateľovi
vyhovieť.

47. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však

nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie
o odvolaní otca odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

48. Vychádzajúc z prezentovaných úvah sa odvolací súd stotožnil s určujúcimi závermi súdu prvej
inštancie, ktoré uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia. Vzhľadom na skutkové okolnosti
okresný súd podľa zistení odvolacieho súdu v dostatočnom rámci zohľadnil i skutočnosti, špecifiká
v prejednávanej veci, preto odvolací súd rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne správne
rozhodnutie cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP, v podrobnostiach odkazuje na dostatočné odôvodnenie

napadnutého rozhodnutia. Súdom prvej inštancie zvolenej argumentácii podľa odvolacieho súdu
nemožno nič z hľadiska jej racionálnosti, dostatočnosti, či vo svetle naplnenia zmyslu a účelu ochrany
záujmov detí ako osobitne zákonom chránených subjektov, vytknúť.

49. Odvolací súd zároveň rozhodol o trovách odvolacieho konania, pričom východiskom je, že

v mimosporových konaniach upravených CMP platí vychádzajúc z § 52 CMP, § 55 CMP zásada, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, čo znamená, že každý z účastníkov si teda
sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. CMP obsahuje z tejto zásady aj výnimku v zmysle § 55
umožňujúceho náhradu trov konania priznať, ak je to spravodlivé s ohľadom na okolnosti prípadu,
pričom zákon nekonkretizuje komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov konania priznať.

Zákonodarcakonštatoval,žemateriálnykorektívspravodlivéhopožadovanianáhradytrovkonaniamôže
súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Zároveň je však potrebné zdôrazniť, že pre
aplikáciu § 55 CMP nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní. S poukazom na tieto uvedené
teoretické východiská odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle
§ 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže nezistil

dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP.

50.Totorozhodnutieodvolaciehosúduboloprijatéhlasovanímvsenátepomeromhlasov3(za):0(proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti

dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na
príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných

náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania (§ 430 CSP).