Rozsudok – Ostatné ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, November 25, 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 9Saz/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100800
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. LL.M. Jana Fandáková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100800.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

9Saz/4/2024

Správny súd v Košiciach, sudkyňou Mgr. Janou Fandákovou, LL.M., v právnej veci žalobcu: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: C. D., doklad totožnosti: E., toho času umiestnený v F. G. H. G.

I. J., C. XX, J., zastúpený: Liga za ľudské práva – občianske združenie, so sídlom Michalská 372/9,
Bratislava, proti žalovanému: Mobilná jednotka Policajného zboru Banská Bystrica, Skuteckého 19,
Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BB4-78-010/2024-AV
zo dňa 19. októbra 2024 a o prepustenie zo zaistenia, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BB4-78-010/2024-AV zo dňa 19. októbra 2024
týkajúce sa žalobcu - A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: C. D., doklad totožnosti: E., toho času
umiestnený v F. G. H. G. I. J., C. XX, J..

II. N a r i a ď u j e žalovanému bezodkladné p r e p u s t e n i e žalobcu - A. B., nar. XX.XX.XXXX,
štátna príslušnosť: C. D., doklad totožnosti: E., toho času umiestnený v F. G. H. G. I. J., C. XX, J., z o
z a i s t e n i a .

III. Účastníkom konania n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania a konanie na správnom súde

1. Žalobca bol 18. októbra 2024 o 13:30 hod. predvedený hliadkou žalovaného podľa § 79 ods. 1 zákona
č. 404/2001 Z.z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“)
v súvislosti s konaním o zaistení žalobcu ako žiadateľa o udelenie azylu podľa § 88a ods. 1 písm.
d) zákona o pobyte cudzincov a to s ohľadom na e-mailovú správu, ktorá bola žalovanému doručená
Slovenskou humanitnou radou o eskalujúcom agresívnom správaní žalobcu, ktoré vyvolávalo vážne

obavy o bezpečnosť personálu a klientov v Pobytovom tábore K. L. M. (ďalej aj „pobytový tábor“), kde
sa žalobca v tom čase nachádzal.2.LustráciouvinformačnýchsystémochPolicajnéhozborubolozistené,žežalobcanaúzemíSlovenskej
republiky nemá udelené žiadne povolenie na pobyt, avšak je žiadateľom o udelenie azylu na území
Slovenskej republiky s preukazom žiadateľa o udelenie azylu č. 296731.

3. So žalobcom bola dňa 18. októbra 2024 v čase od 17:20 hod. do 22:00 hod. spísaná zápisnica
o jeho vyjadrení za prítomnosti ustanoveného tlmočníka. Žalobca uviedol, že trpí posttraumatickým
syndrómom a pravidelne užíva lieky predpísané doktorom. K svojim osobným pomerom uviedol, že je
ženatý, ale neoficiálne. Podľa jeho vierovyznania, slovenské pohanstvo juhovýchodných Bielorusov, je

ženatý. Poukázal na to, že svoju domovskú krajinu opustil z dôvodu politického prenasledovania. V C.
sa stal obeťou fyzického mučenia C. políciou, keďže tam bol nezákonne väznený kvôli svojim politickým
názorom.UvedenéjezadokumentovanéajLigouzaľudsképrávaaUNHCR.OazylnaúzemíSlovenskej
republikypožiadalzdôvodu,žeSlovenskojesignatáromŽenevskejdohodyoštatúteutečencovataktiež
z dôvodu, že zvážil, že Slovensko je mu blízke z kultúrneho a národného hľadiska. Vo svojej žalobe
zdôrazňuje, že s obvineniami zo Slovenskej humanitnej rady na jeho eskalujúce agresívne správanie

v Pobytovom tábore K. L. M. absolútne nesúhlasí. Zastáva názor, že ide o ohováranie, ktoré jeho česť
a dôstojnosť znevažuje. Podľa jeho názoru je zo strany štátnych orgánov na neho a jeho manželku
vyvíjaný nátlak a sú obviňovaní z toho, čo nevykonali. Časť informácií, ktoré sú v upozornení Slovenskej
humanitnej rady, sú čiastočne pravdivé, avšak niektoré udalosti tam popísané síce prebehli, ale v inom
kontexte, než je to tam popísané. Je presvedčený, že z dôvodu, že bojoval za svoje práva, vytvoril

problémy vedeniu tábora, konkrétne poukazoval na porušovanie ľudských práv a korupciu zo strany
vedenia Pobytového tábora v K. L. M.. Ku skutočnosti, či niekedy bol trestaný, uviedol že je trestne
stíhaný v Bielorusku za svoje politické presvedčenie.

4. Žalobca ďalej uviedol, že nôž, ktorý nosí je turistický a používa ho, napríklad na zbieranie hríbov za

pobytovým táborom. Je možné, že niekedy prišiel na rozhovor s pracovníkmi Slovenskej humanitnej
rady tak, že mal pri sebe nôž, ale tento je stále v uzavretom obale, je to turistický nôž. Ani raz svojim
správaním ani výzorom neposkytol dôvod na obavu z ublíženia na zdraví. Jeho nôž sa bežne používal
v kuchyni pri príprave jedál aj inými rodinami a nikto nepociťoval nebezpečenstvo. V reakcii na tvrdenú
skutočnosť, že sa vyhrážal „majdánom“, resp. vzburou alebo protestom v pobytovom tábore, uvádza,

že to bola jeho reakcia na vyhrážanie sa, diskrimináciu a neochotu riešiť ich problémy. Preto vyhlasoval,
že bude protestovať. Jednou z foriem protestu bola hladovka, ktorá je aj oficiálne potvrdená, pričom
zdôrazňoval, že takáto forma protestu nie je agresívna.

5. Rozhodnutím žalovaného č. PPZ-HCP-BB4-78-010/2024-AV zo dňa 19. októbra 2024 (ďalej len

„napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie o zaistení“) bol žalobca dňom 18. októbra 2024 zaistený
podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, „ak je to potrebné z dôvodu ohrozovania
bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku“ a bol umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre
cudzincov. Ďalším výrokom bola žalobcovi v zmysle § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov stanovená
dĺžka doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody podľa § 88a ods. 1 písm. d)

zákona o pobyte cudzincov, najdlhšie do 17. novembra 2024.

6. Z odôvodnenia rozhodnutia o zaistení vyplýva, že žalobca mal opakovane porušovať verejný poriadok
s poukazom na § 1 ods. 1 písmena m) zákona o pobyte cudzincov spojení s § 23 ods. 4 písm. c) zákona
č. 480/2002 Z.z. zákona o azyle v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“), čoho dôkazom

sú podklady, ktoré boli predložené žalovanému a sú súčasťou spisového materiálu. Následne žalovaný
poukázal na to, že ohrozovanie verejného poriadku potvrdzujú viaceré úradné záznamy a správy, a to
konkrétne:
- Úradný záznam č. MU-PTO-21-003/2024 zo dňa 13.09.2024, ktorého obsahom je, že dňa
12.09.2024 v pobytovom tábore žalobca odmietol podpísať poučenie o platnom táborovom poriadku

a vyjadril neakceptovanie jeho obsahu. Porušoval zákaz „vyhotovovať obrazové, zvukové, zvukovo-
obrazové záznamy mobilným telefónom, fotoaparátom, magnetofónom alebo kamerou“ podľa platného
táborového poriadku.
- Úradný záznam č. MU-PTO-21-004/2024 zo dňa 13.09.2024, ktorého obsahom je, že žalobca odmietol
podpísať táborový poriadok, pričom sa vyjadril, že ho nezaujíma a nezaujíma ho ani nočný kľud. Žalobca

porušil určený čas na vychádzky na priepustke z tábora. Bolo mu navrhnuté psychiatrické liečenie, ktoré
odmietol. Pri návšteve zdravotnej sestry ju agresívnym správaním a slovne donútil, aby napísala oznam
o tom, ako v predchádzajúci deň odpadol a bol v bezvedomí a nikto mu nepomohol. Avšak žalobca v
ten deň sám rázne odmietol privolanie RZP. Žalobca odmietol prevziať stravu, s tým, že mu nevyhovujea nie je adekvátna jeho požiadavkam. Žalobcovi bol doručený úradný záznam o porušení táborového
poriadku, ktorý odmietol podpísať.
- Úradný záznam č. MU-PTO-21-005/2024 zo dňa 16.09.2024, ktorého obsahom je, žalobcovi bola

privolaná RZP a bol odvezený do nemocnice. Správu od lekára, resp. o výjazde pracovníci migračného
úradu nemajú, nakoľko žalobca išiel nasledovné ráno k všeobecnému lekárovi. V rozhovore so
psychologičkouuviedol,žeodpadolkvôlihladovke,akeďsatobudeopakovať,môžeajzomrieť.Žalobca
uviedol, že bude situáciu riešiť na medzinárodnej úrovni so žurnalistami, čo už aj urobil.
- Úradný záznam č. MU-PTO-21-006/2024 zo dňa 19.09.2024, ktorého obsahom je, že dňa 19.09.2024

žalobca odmietol prevziať hygienický balíček, keďže mu nevyhovoval. Keď pracovníčka pobytového
tábora písala záznam o dianí, žalobca nástojčivo žiadal, aby bol prítomný pri písaní správy o udalosti.
Vysvetlili mu, že požiadavky a prípadné sťažnosti môže písať osobitne, na čo začal byť agresívny a
napriek niekoľkonásobným výzvam fyzicky blokoval zatvorenie dverí do kancelárie migračného úradu.
O incidente bolo informované aj K. K. G. H. M., ktorého príslušníci vykonali výjazd na miesto a slovne
upozornili žalobcu na slušné správanie a dodržiavanie táborového poriadku.

- Úradný záznam č. MU-PTO-21-007/2024 zo dňa 19.09.2024, ktorého obsahom je, že dňa 19.
septembra 2024 žalobca žiadal špeciálnu stravu, ktorá vyhovuje jeho stravovacím návykom. Na základe
odporúčania odborného lekára, nebolo možné stanoviť špeciálnu diétu. Žalobca oznámil, že patrí
do špeciálnej vetvy pravoslávnej viery, o ktorej nie sú oficiálne zmienky a bohovia mu kážu, čo
môže konzumovať. V opačnom prípade mu hrozí smrť. Pracovníčka mu oznámila, že pri špecifických

požiadavkách a medzinárodne uznávaných náboženstvách vedia zabezpečiť adekvátnu stravu jedine s
oficiálnou žiadosťou a zoznamom, avšak do dnešného dňa nedostala žiadne informácie.
- Úradný záznam č. MU-PTO-21-009/2024 zo dňa 26.09.2024, ktorého obsahom je, že dňa 23.09.2024
žalobca prišiel do kancelárie psychologičky Slovenskej humanitnej rady s ostrým nožom, viditeľne
umiestneným za opaskom ľadvinky, pričom ho zjavne používal ako prostriedok na zastrašovanie. Jeho

agresívne správanie a nosenie „zbrane“ na opasku jednoznačne smeruje k možnému fyzickému násiliu.
- Úradný záznam č. MU-PTO-21-010/2024 zo dňa 01.10.2024, ktorého obsahom je, že dňa 29.09.2024
žalobca spolu s inými osobami mali búrlivú výmenu názorov s pracovníkmi strážnej služby a
pracovníčkou kuchyne. Žalobca nahrával celú diskusiu na diktafón aj napriek tomu, že je to podľa
táborového poriadku zakázané.

- Úradný záznam č. MU-PTO-21-011/2024 zo dňa 09.10.2024, ktorého obsahom je, že dňa 08.10.2024
žalobcaslovnenapadolaobvinilkuchárku,žekradnepoložkyzostravy.Rozhovorsinahrávalnamobilný
telefón. Žalobca požiadal o asistenciu pri zavolaní policajnej hliadky, kedy chcel nahlásiť neľudské
zaobchádzaniezostranystrážnejslužby.Policajnáhliadkaprišlakzáveru,ževýjazdbolneopodstatnený
a prehlásenie zo strany žalobcu nebude podané. V pobytovom tábore sú čoraz častejšie konflikty

vyvolanézostranyžiadateľovoazylzBieloruska,medziktorýchpatríajžalobca.Žalobcanadennejbáze
vyhotovuje fotografie a videá o dianí v tábore, fotí zamestnancov aj autá. Počas krátkodobej priepustky
sa prechádza okolo ich domu a pozoruje ich po pracovnej dobe.
- Úradný záznam č. MU-PTO-21-012/2024 zo dňa 10.10.2024, ktorého obsahom je, že dňa 10.10.2024
žalobca odmietol prevziať vreckové a odmietol podpísať vnútorný poriadok pobytového tábora.

7. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že žalovanému bola predložená správa
Slovenskej humanitnej rady (ďalej aj „správa SHR“), ktorá je súčasťou spisového materiálu, ktorej
obsahom je upozornenie na eskalujúce agresívne správanie žalobcu a vážne obavy o bezpečnosť
personálu a klientov. V zmysle tejto správy SHR žalobca prejavuje manipulatívne a povýšenecké

správanie, ktoré sa stupňuje, čím vytvára intenzívny psychický nátlak na pracovníkov pobytového
tábora. Pracovníci sú svedkami eskalujúceho agresívneho správania. Žalobca sa vyhrážal „majdánom“
a začal nosiť ostrý nôž viditeľne umiestnený za opaskom. Znepokojujúce je aj to, že žalobca
neustále monitoruje dianie v tábore. Všíma si detaily ako vozidlá, ktorými personál dochádza do
práce. Stupeň sledovania a zhromažďovania informácií znepokojuje pracovníkov a pridáva ďalší

rozmer k manipulatívnemu a potenciálne nebezpečnému správaniu žalobcu. Jeho správanie naznačuje
možné spojenie so sektárskymi aktivitami. Takmer každý rozhovor žalobcu so psychologičkou končí
osočovaním a sťažnosťami na celý systém. V rozhovoroch používa manipulatívne techniky a vyvíja
na ňu psychický nátlak, agresívne zvyšuje hlas, zdôrazňuje svoju psychickú prevahu, rozťahuje sa a
zámernezaberáviacpriestoru.Žalobcasavždypostavítak,abyjublokovalaznemožniljejprípadnýúnik

v prípade fyzického útoku. Schopnosť kontrolovať a prispôsobovať správanie na základe prítomnosti
iných osôb, zvyšuje obavy o úmysly a celkové bezpečnostné riziko. Pracovníci pobytového tábora majú
úzkosť a strach o osobnú bezpečnosť. Cítia sa byť v neustálom ohrození.8. Žalovaný konštatoval, že ohrozenie verejného poriadku žalobcom potvrdzujú skutočnosti, že bol
preukázaný zásah policajnej hliadky a opakované sťažnosti na arogantné, agresívne správanie voči
personálu a klientom pobytového tábora, z ktorých vyplýva odôvodnená obava o život, zdravie personálu

a klientov pobytového tábora. V ďalšom žalovaný konštatoval, že pre správny orgán príslušný na
rozhodnutie je rozhodujúci skutkový stav v čase vydania rozhodnutia a je podstatným pre posúdenie
veci. Zásadne pritom platí, že skutkové dôvody, o ktoré sa rozhodnutie opiera, musia byť podložené jeho
obsahom. K tomuto následnému postupu, okrem uvedených skutočností, poukazujú podľa žalovaného
dôkazy, ktoré zistil v tomto konaní o zaistení. Žalovaný uviedol, že vykonal dokazovanie vypočutím

žalobcu, vykonaním lustrácie v príslušných informačných systémoch a zadovážil si listinné dôkazy z
týchto evidencií.

9. K využitiu menej prísnych donucovacích opatrení žalovaný uviedol, že v prípade žalobcu tieto nebolo
možné uplatniť vzhľadom na to, že žalobca nespĺňa podmienky, za ktorých by mu mohla byť uložená
povinnosť podľa § 89 ods. 1 písm. a) alebo b) zákona o pobyte cudzincov, keďže žalobca uviedol, že

nemá dostatok finančných prostriedkov a ani si ich nevie zabezpečiť na území Slovenskej republiky. Na
území Slovenskej republiky má len neoficiálnu manželku, štátnu príslušníčku Bieloruska, ktorá je taktiež
žiadateľkou o azyl a nevie si tak zabezpečiť ani ubytovanie.

10. Dňa 14. novembra 2024 bola Správnemu súdu v Košiciach doručená správna žaloba žalobcu,

ktorou sa domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia a nariadenia jeho bezodkladného prepustenia zo
zaistenia.

11. V podanej žalobe žalobca namieta nasledovné:
- napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 191 ods. 1

písm. c) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len
„SSP“), napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov
podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a zistenie skutkového stavu orgánu verejnej správy bolo nedostačujúce
na riadne posúdenie veci podľa § 191 ods. 1 písmena e) SSP,
- žiadne z konaní, ktoré sú popísané v napadnutom rozhodnutí nie je také závažné, že by akýmkoľvek

spôsobom predstavovali ohrozenie bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku, a teda by zakladalo
dôvod na jeho zaistenie v zmysle § 88 a ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov,
- na území Slovenskej republiky nebolo nikdy proti nemu vedené žiadne trestné stíhanie, nebol
obžalovaný, nebol odsúdený, nebol mu uložený žiadny trest a pravdepodobne nespáchal ani žiaden
priestupok,

- porušenie vnútorného poriadku pobytového tábora nemôže založiť dôvod na jeho zaistenie.
Obmedzenie osobnej slobody predstavuje jeden z najzávažnejších zásahov do základných práv, pokiaľ
nemožno účel zaistenia dosiahnuť aj menej invazívnymi prostriedkami. Migračný úrad Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „migračný úrad“) disponuje oprávnením sankcionovať tých
žiadateľov o azyl, ktorí porušujú vnútorný poriadok azylového zariadenia. Žalovaný neskúmal prečo

migračný úrad takémuto miernejším opatrením nepristúpil,
- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, vo svojom čl. 20 ods. 4 a 5
stanovuje normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu, v duchu ktorých môžu členské štáty
ako sankciu za závažné porušenia vnútorného poriadku pobytových táborov, ako aj za obzvlášť násilné
správanie určiť obmedzenie alebo odňatie materiálnych podmienok prijímania. Žalobca je presvedčený,

že jeho konanie svojou intenzitou nenaplnilo ani prah závažného porušenia vnútorného poriadku, ani
obzvlášť násilné správanie. Ak by aj žalovaný zastával opačný názor, prijímacie smernica spája s
uvedeným konaním kvalitatívne nižšiu sankciu a to obmedzenie alebo odňatie materiálnych podmienok
prijímania. Žalovaný však pristúpil k radikálnemu riešeniu, ktoré prijímacia smernica za porušenie
vnútorného poriadku ani nepripúšťa a žalobcu obmedzil na jeho osobnej slobode,

- aj vo vzťahu k noseniu noža na opasku existovali podľa jeho názoru menej závažné opatrenia, keď
mohol byť prevezený do iného azylového zariadenia a to Pobytového tábora v D. alebo Záchytného
tábora v E., v ktorom vnútorný poriadok zakazuje tam umiestneným žiadateľom o azyl nosiť pri sebe
nôž. Okrem toho v záchytnom tábore v E. je možné obmedziť vychádzky umiestnených žiadateľov o
azyl. Alternatívne prichádzala do úvahy úprava vnútorného poriadku priamo v Pobytovom tábore K. L.

M., ktorú žalobca navrhol na stretnutí s riaditeľom migračného úradu a riaditeľkou odboru azylových
zariadení migračného úradu, ktoré sa uskutočnilo dňa 27. septembra 2024,
- žalovaný v napadnutom rozhodnutí formálne posúdil možnosti uloženia jednej z alternatív zaistenia v
zmysle § 89 zákona o pobyte cudzincov, avšak inými menej závažnými prostriedkami, ktorými mohol byťdosiahnutý sledovaný účel zaistenia sa vôbec nezaoberal. Vzhľadom na vážnosť zásahu do základných
práv, ktoré zaistenie predstavuje, túto povinnosť mal,
- jeho zaistením došlo k odlúčeniu od jeho manželky, ktorá rovnako žiada o udelenie azylu na

území Slovenskej republiky a je umiestnená v pobytovom tábore. Vzhľadom na jej vážne duševné
rozpoloženie spôsobené prenasledovaním v krajine pôvodu a nadmerný stres spôsobený strachom o
vlastnú budúcnosť považuje odlúčenie za absolútne neprimeraný zásah do práva na rešpektovanie
súkromnéhoarodinnéhoživota,ktoréjegarantovanévčlánku8ods.2Európskehodohovoruoľudských
právach

- skutočným dôvodom jeho zaistenia je to, že personál azylových zariadení nie je odborne alebo
osobnostne vybavený na to, aby pracoval aj so zraniteľnými a traumatizovanými osobami, akými je aj
on sám,
- žalovaný napriek tomu, že mal vedomosť o jeho duševnej poruche a skutočnosti, že v minulosti bol
podrobený mučeniu, nezohľadnil, že sa jedná o zraniteľnú osobu, ktorú je možné zaistiť iba v krajných
prípadoch. V napadnutom rozhodnutí absentujú úvahy žalovaného o tom, na základe akých skutočností

dospel k záveru, že napriek jeho zraniteľnosti, je obmedzenie jeho osobnej slobody ako krajné opatrenie
naozaj jediným nevyhnutným a primeraným riešením,
- jeho zaistením mu bolo znemožnené absolvovať plánovanú psychologickú konzultáciu a rovnako aj
CT vyšetrenie a táto zdravotná starostlivosť nebola ku dňu podania žaloby poskytnutá. Vzhľadom na
výrazneobmedzenúdostupnosťcudzincovkzdravotnejstarostlivostiumiestnenýchvÚtvarepolicajného

zariadenia pre cudzincov Sečovce, ktorú potvrdzuje správa verejného ochrancu práv zo 7. decembra
2023 zastáva názor, že žalovaný napadnutým rozhodnutím porušil jeho právo nebyť podrobený
neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu garantovaného článkom 3 európskeho
dohovoru,
- žalovaný nezistil presne a úplne skutkový stav veci, čo viedlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia.

Žalovaný mu síce formálne umožnil vyjadriť sa ako účastníkovi konania, avšak v napadnutom rozhodnutí
nijakým spôsobom nereflektoval na jeho tvrdenia, ktoré boli uvedené v zápisnici o jeho vyjadrení.
Žalovaný pri svojom rozhodnutí vychádzal v podstate výlučne z úradných záznamov vyhotovených
migračným úradom a správy SHR. Medzi obvineniami vznesenými voči nemu zo strany zamestnancov
pobytového tábora a SHR na strane jednej a jeho tvrdeniami na strane druhej sú zásadné protirečenia.

Ak sa žalovaný rozhodol nepristúpiť k ďalšiemu zisťovaniu skutkového stavu, bolo jeho povinnosťou
vysvetliť, prečo sa rozhodol prikloniť k tvrdeniam zamestnancov pobytového tábora a SHR a ignorovať
detailné vysvetlenia jednotlivých situácii žalobcom. Tieto úvahy v napadnutom rozhodnutí úplne
absentujú,
- správa SHR ako dokument nie je datovaný, podpísaný, ani opatrený pečiatkou a nie je zrejmé ani to,

komu je adresovaný. Okrem toho sa na žiadnom mieste v dokumente priamo neuvádza jeho meno a
odkazuje sa len na žiadateľa o azyl z Bieloruska,
- žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav aj vo vzťahu k tomu, že nezisťoval, napríklad dožiadaním
na odbor všeobecnej vnútornej správy Okresného úradu Veľký Krtíš ako dopadlo priestupkové konanie
ktoré voči žalobcovi začalo podaním oznámenia dňa 1. októbra 2024, pričom v prípade, ak žalovaný

považuje cudzinca za hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok, skutočnosť, či spáchal alebo
nespáchal priestupok je kľúčová,
- napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, keď
síce žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zhrnul všetky vykonané dôkazy, avšak v ňom
absentuje podrobné hodnotenie jednotlivých dôkazov a zhodnotenie toho, ktoré skutočnosti považoval

správny orgán dokázaním za preukázané, resp. do akej miery bola určitá skutočnosť preukázaná. Z
dôvodu chýbajúceho hodnotenia dôkazov z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, prečo skutočnosti
tvrdené žalobcom, ktoré vo viacerých bodoch zásadne protirečia tvrdeniam zamestnancov migračného
úradu a SHR nepovažoval žalovaný za preukázané,
- výrok napadnutého rozhodnutia trpí vadou nepreskúmateľnosti, keďže nie je zrejmé, či dôvodom

zaistenia žalobcu je ohrozenie bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku. Vo výroku sa uvádzajú oba
dôvody zaistenia žalobcu, avšak v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa spomína iba ohrozovanie
verejného poriadku ako dôvod zaistenia. V napadnutom rozhodnutí tak absentuje odôvodnenie, prečo
bol žalobca zaistený aj z dôvodu, že ohrozoval bezpečnosť štátu,
- žalovaný porušil ustanovenie § 25 ods. 5 Správneho poriadku zmysle, ktorého mal doručiť napadnuté

rozhodnutie o zaistení nielen žalobcovi, ale jeho právnej zástupkyni v konaní o zaistenie.

12. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 4. novembra 2024 nad rámec skutočností, ktoré tvoria obsah
napadnutého rozhodnutia poukazuje na skutočnosť, že žalobca môže mať podľa § 77 ods. 8 a § 120ods. 6 zákona o pobyte cudzincov súčasne len jedného zvoleného zástupcu, pričom žalobca v konaní
splnomocnil N. N. A., právničku Ligy za ľudské práva, ktorej splnomocnenie nebolo odvolané a napriek
tomu žalobu podal iný právny zástupca a to Mgr. et Mgr. Lukáš Novák. Zdôrazňuje, že jeho šetrením

bola existencia ohrozenia verejného poriadku žalobcom nespochybniteľne preukázaná z úradných
záznamov vyhotovených migračným úradom a správou SHR ako aj ďalšími dokumentami opisujúcimi
problémové a konfliktné situácie, pričom všetky tieto písomnosti sú založené v administratívnom spise
ako príloha č. 1. Z listinných dôkazov získaných z pobytového tábora jednoznačne vyplynuli skutočnosti
potvrdzujúcenielenopakovanéporušenieplatnéhopobytovéhoporiadku,aleajkrokyprijímanévedením

a zamestnancami pobytového tábora vo vzťahu k žalobcovi, či už z pohľadu snahy o riešenie ním
deklarovaným nedostatkov a sťažností súvisiacich so zabezpečením vnútornej organizácie a režimu
zariadení, prípadne s materiálnym a proviantným zabezpečením a to už od prvého dňa presunu žalobcu
do tohto pobytového tábora.

13. Žalovaný nemal a nemá pochybnosť o pôvode a pravosti dokumentov. Pobytový tábor je oficiálnou

súčasťou organizačnej štruktúry Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Identifikácia žalobcu bola
na dokumentoch vo väčšine prípadov uvádzaná s použitím číselného 6-miestneho identifikátora, ktorý
vychádza z informačného systému Ministerstva vnútra Slovenskej republiky MIGRA za dodržania
podmienok ochrany osobných údajov. Žalobca žiadnym vierohodným spôsobom nepreukázal existenciu
manželského vzťahu a to ani v konaní pred migračným úradom, ani v konaní pred žalovaným, pričom

aj on sám v čase, keď požiadal o udelenie azylu uviedol, že chce ostať na Slovensku žiť so svojou
priateľkou. Žalovaný tak zaistením žalobcu nespôsobil odlúčenie od jeho manželky tak, ako je popísané
v správnej žalobe.

14. Podľa vyjadrenia žalovaného, žalobca žiadnym vierohodným spôsobom nepreukázal existenciu

posttraumatickej stresovej poruchy, a to ani v konaní pred migračným úradom, ani v konaní pred
žalovaným. Počas konania pred žalovaným bola zo strany žalobcu predložená iba neoverená fotokópia
lekárskej správy nálezu z interného vyšetrenia dňa 16. septembra 2024 vo Všeobecnej nemocnici s
poliklinikou Veľký Krtíš, podpísaná lekárom internistom, ktorý vykonával vyšetrenie žalobcu po tom,
ako bol do nemocnice privezený RZP po kolapse spôsobenom držaním hladovky. Žalobca neposkytol

žiadne dokumenty, resp. lekárske potvrdenia vydané príslušným odborníkom, ktoré by ním deklarovanú
zraniteľnosť spôsobenú posttraumatickým stresovým syndrómom potvrdili. Žalovaný tiež vyjadruje
nesúhlas s informáciami popísanými v správnej žalobe ohľadom nedostatočnej lekárskej starostlivosti
zabezpečovanej osobám umiestneným v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach.
Podľa jeho názoru v prípade potreby zariadenie dokáže zabezpečiť akékoľvek vyšetrenie zdravotného

stavu, ktoré si vyžaduje situácia a to aj opakovane, čo potvrdzujú mnohé skúsenosti z aplikačnej praxe.
Informácie o predchádzajúcom konfliktom správaní žalobcu boli žalovanému poskytnuté jednak zo
strany pobytového tábora jednak aj prostredníctvom pracovníkov Slovenskej humanitnej rady. Šetrenie
priestupku voči žalobcovi v čase podania vyjadrenia stále prebiehalo, čo bolo dňa 04.11.2024 potvrdené
vedúcou odboru všeobecnej vnútornej správy Okresného úradu Veľký Krtíš počas telefonického

preverovania. Žalovaný vzal pri rozhodovaní do úvahy vyjadrené skúsenosti z prežitých konfliktných
situácií ako aj obavy z agresívneho a konfliktného správania žalobcu, vyslovené zamestnancami štátnej
správy a mimovládnej organizácie, pričom žalovaný nemal dôvod spochybňovať ich vyjadrenia.

15. Žalovaný vo vyjadrení uznáva, že pochybením policajta vykonávajúceho finalizáciu a tlač

rozhodnutia nebolo doručovanie rozhodnutia o zaistení splnomocnenej osobe vykonané písomnou
formou. Splnomocnená zástupkyňa žalobcu si však po ukončení všetkých úkonov na útvare žalovaného
a po vydaní rozhodnutia ihneď urobila fotokópiu rozhodnutia o zaistení do svojho mobilného telefónu.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti žalovaný navrhuje žalobu žalobcu zamietnuť ako nedôvodnú.

16. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na 25. november 2024, ktoré sa konalo za prítomnosti
žalobcu, jeho zástupkyne a správnym súdom ustanovenej tlmočníčky. Na pojednávaní zástupkyňa
žalovaného uviedla, že pokiaľ ide o námietku zastúpenia žalobcu v konaní, tak je zrejmé, že v tomto
konaní zastupujú žalobcu podľa Správneho súdneho poriadku. Poukázala na to, že nesúhlasia s tým,
že bolo nespochybniteľne preukázané ohrozenie verejného poriadku žalobcom. Vyhlásenie pri podaní

žiadosti o azyl nebolo súčasťou administratívneho spisu a administratívny spis nebol pri výsluchu
žalobcu riadne zažurnalizovaný. Žalobca do dnešného dňa neabsolvoval plánované vyšetrenie CT
mozgu a neabsolvoval psychiatrické vyšetrenie a to napriek tomu, že je v zaistení 38 dní. Možno teda
pochybovať o vyjadrení žalovaného, podľa ktorého Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Sečovcevie zabezpečiť poskytnutie lekárskej starostlivosti. Správu SHR nepodpísal štatutár tejto organizácie,
sú tam uvedené len tri mená zamestnancov pobytového tábora, ktorí nie sú ani podpísaní. Žalovaný
aktuálne zaistil žalobcu už na maximálnu možnú dobu a to kým nebude rozhodnuté v azylovom

konaní. Celé konanie o zaistenie bolo len formálne, keďže už od začiatku jej bolo veliteľom žalovaného
komunikované, že toto konanie skončí zaistením žalobcu.

17. Správny súd poskytol priestor na vyjadrenie aj prítomnému žalobcovi, ktorý v podstatnom uviedol,
že sú aj so svojou „ženou“ občanmi Bieloruska. Má stredoškolské technické vzdelanie a posledných päť

rokov v Bielorusku pracoval ako pedagóg. Jeho študenti, ako aj spolupracovníci si ho cenili pre jeho
čestnosť, spravodlivosť a úprimnosť. Kvôli týmto zásadám ho miluje aj jeho „žena“, s ktorou žije osem
rokov. So svojou „ženou“ prežili v Bielorusku strašné veci v súvislosti s voľbami J. I., ako kandidátky
za prezidentku. Vykonávali predvolebnú činnosť. V súvislosti s výsledkami volieb sa zúčastnili protestov
a následne bola jeho „žena“ unesená a jeho opakovane zadržiavali, bili a mučili a bol svedkom ako
bili a mučili iných ľudí, a keď bol v bezvedomí nikto mu neposkytol lekársku pomoc. V dôsledku týchto

udalostí trpí posttraumatickým stresovým syndrómom. Pretože boli voči nim začaté trestné stíhania
boli nútení opustiť svoju krajinu, zanechať svoj dom a rodičov a odísť na Ukrajinu. Na Ukrajine im
pomohla organizácia na ochranu práv. Pracovali s ľuďmi ako sú utečenci alebo obete mučenia. Študovali
medzinárodné právo týkajúce sa ľudských práv a žurnalistiku. Majú aj certifikáty, ktoré to potvrdzujú.
Potom v takýchto organizáciách aj praxovali. Na začiatku vojny na Ukrajine pracovali so „ženou“ na

projekte s názvom Azyl. Ľudom bezplatne poskytovali humanitárnu a psychologickú pomoc. Dodržiavali
všetky normy a medzinárodné štandardy. Zaoberali sa aj dobrovoľníckou činnosťou a evakuáciou ľudí
z frontovej zóny. Jeho žena je profesionálnou umelkyňou. Keď sa dostali do pobytového tábora, boli
šokovaní tým, čo sa tam deje. Následne popísal súdu podrobne o nevyhovujúcich podmienkach v
pobytovom tábore, o tom, ako pomohli zveľadiť tento tábor. Keď sa obrátili na novinárov a poukázali

na nedostatky v pobytovom tábore, začali byť zo strany vedenia tábora diskriminovaní a osočovaní.
Polícia ho nevypočula a zaistila ho bez dôvodov a bez akýchkoľvek dôvodov mu zaistenie predĺžila
na tri mesiace. Jeho žena prežila hrozné veci a teraz ich prežíva znova, a preto dúfa v nezaujatosť a
nezávislosť súdu.

18. Žalovaný svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní ospravedlnil a požiadal, aby správny súd
pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti.

II.

Relevantná právna úprava a posúdenie veci súdom

19. Podľa § 2 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov, zraniteľnou osobou je najmä maloletá osoba, osoba
so zdravotným postihnutím, obeť obchodovania s ľuďmi, osoba staršia ako 65 rokov, tehotná žena,

slobodný rodič s maloletým dieťaťom a osoba, ktorá bola vystavená mučeniu, znásilneniu alebo iným
závažným formám psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia; v odôvodnených prípadoch možno
za staršiu osobu považovať aj osobu mladšiu ako 65 rokov.

20. Podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o

udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky.

21. Podľa § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov žiadateľ o udelenie azylu môže byť zaistený na čas
nevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody podľa odseku 1. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie
azylu podľa odseku 1 písm. a), b), c) alebo písm. e) nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Celkový čas

zaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa odseku 1 písm. d) nesmie presiahnuť čas zaistenia podľa
§ 88 ods. 4.

22. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na
čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia

opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie
presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon
administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon
predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že muzastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar
rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty
zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi

alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.

23. Podľa § 88 ods.8 zákona o pobyte cudzincov ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na maloletú
osobu, ktorá nemá zákonného zástupcu. Iné zraniteľné osoby možno zaistiť len v nevyhnutnom prípade
a na čo najkratší čas.

24. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý
čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

25. Podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý
má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich

prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: f) zákonné zatknutie alebo
iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti
ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.

26. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj

„Správny poriadok“), tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne
orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a
právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

27. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo

zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

28. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi

účastníkov konania.

29. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

30. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

31. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

32. Podľa § 206 ods. 4 SSP, pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase
vydania jeho rozhodnutia.

33. Podľa § 221 ods. 1 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o

zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo
určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený.

34. Podľa § 221 ods. 2 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia
vykonaného podľa osobitného predpisu.

35. Správny súd konajúc podľa § 221 ods. 1 a nasl. SSP, po zistení, že správna žaloba bola podaná
oprávnenou osobou, preskúmal v nej obsiahnutú argumentáciu, ako aj obsah administratívneho spisu,na nariadenom pojednávaní vykonal dokazovanie vyžiadanými listinnými dôkazmi a dospel k záveru,
že správna žaloba je dôvodná.

36. Predmetom konania je správna žaloba o preskúmanie napadnutého rozhodnutia, jeho zrušenie a o
prepustenie žalobcu zo zaistenia.

37. Správny súd, predtým než pristúpil k preskúmaniu napadnutého rozhodnutia, považoval za potrebné
vysporiadať sa s námietkou žalovaného, ktorou tento namietal nedostatky v zastúpení žalobcu. Správny

súd mal zo splnomocnenia zo dňa 23.10.2024, ktoré bolo priložené k správnej žalobe, za preukázané, že
žalobca splnomocnil na podanie žaloby proti napadnutému rozhodnutiu a na jeho zastupovanie v tomto
a aj prípadnom kasačnom konaní Ligu za ľudské práva - neziskovú organizáciu ako subjekt s vlastnou
právnou subjektivitou, bez ohľadu na to, ktorý poverený pracovník tejto organizácie vykoná konkrétny
úkon. Vzhľadom na uvedené považoval správny súd túto námietku žalovaného za nedôvodnú.

38. Správny súd v úvode svojho posúdenia poukazuje na to, že v zmysle § 1 ods. 1 písmena m.) zákona
o pobyte cudzincov sa ohrozením verejného poriadku rozumie porušenie alebo ohrozenie záujmu
chráneného zákonom týkajúceho sa základných ľudských práv a slobôd, ochrany maloletých a iných
zraniteľných osôb alebo opakované porušovanie záujmu chráneného zákonom týkajúceho sa riadneho
výkonu verejnej správy, životného prostredia, verejného poriadku alebo občianskeho spolunažívania.

39. Z citovaného ustanovenia tak vyplýva, že pokiaľ má dôjsť k ohrozeniu verejného poriadku musí
existovať skutočné, aktuálne a dostatočne závažné ohrozenie niektorého zo základných záujmov
spoločnosti chránených právom. Správny súd v tomto kontexte akcentuje, že nestačí akékoľvek
porušenie práva, musí ísť o istý typ zákonom predvídaného (kvalifikovaného) konania, ktorého znaky sú

charakterizované v § 1 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov. Takto vymedzené konanie sa musí
zároveň vyznačovať aj určitým stupňom intenzity, ktorý je reflexiou jeho spoločenskej nebezpečnosti
alebo ohrozenia chráneného záujmu. Požiadavka vyššej miery spoločenskej nebezpečnosti síce
expressis verbis nevyplýva priamo z textu právnej úpravy, ale túto požiadavku možno implicitne
konštruovať práve z povahy sankcie, ktorá je alebo môže byť žalobcovi uložená. Inými slovami

povedané, závažnosť sankcie v podobe jej zásahu do pozície žalobcu musí v základných rysoch
korelovať s nebezpečnosťou jeho konania, za ktoré je alebo má byť sankcionovaný. V tejto súvislosti je
potrebné uviesť, že požiadavke zákonnosti zásahu do osobnej sféry žalobcu nezodpovedá situácia, keď
prípadné negatívne aspekty jeho konania možno korigovať aj menej invazívnymi prostriedkami, ktoré
sú zároveň proporcionálne k miere nebezpečnosti jeho konania.

40. Z už uvedeného možno urobiť čiastkový záver, podľa ktorého obmedzenie osobnej slobody v podobe
zaistenia ako najzávažnejšieho zásahu do integrity jednotlivca musí v hierarchii všetkých obmedzujúcich
nástrojov predstavovať prostriedok ultima ratio, a preto môže byť využívaný jedine v prípade, ak všetky
ostatné prostriedky buď zlyhali alebo je prima facie zrejmé, že ich použitie by vzhľadom na preukázaný

kvalifikovaný (vysoký stupeň) nebezpečnosti konania dotknutej osoby neviedlo k ochrane zákonom
chránených záujmov.

41. Konkrétne v prípade žalobcu žalovaný dospel v napadnutom rozhodnutí k záveru o nevyhnutnosti
jeho zaistenia na základe podľa neho preukázaného opakovaného správania, ktorým žalobca porušoval

vnútorný poriadok pobytového tábora, správal sa agresívne a manipulatívne k personálu a klientom
pobytového tábora.

42. K uvedenému správny súd uvádza, že mal z administratívneho spisu za preukázané, že úradný
záznam č. MU-PTO-21-003/2024 zo dňa 13.09.2024 sa týkal výlučne odmietnutia podpísať pobytový

poriadok a porušenia vyhotovovať obrazové, zvukové, zvukovo-obrazové záznamy v zmysle platného
pobytového poriadku, bez akéhokoľvek popisu agresívneho či inak nevhodného správania žalobcu.
Úradný záznam č. MU-PTO-21-004/2024 zo dňa 13.09.2024, sa opakovane týkal porušenia pobytového
poriadku porušením určeného času vychádzky na priepustke. V tomto zázname sa uvádza, že sa mal
žalobca správať k zdravotnej sestre agresívne, avšak bez akéhokoľvek ďalšieho skutkového popisu o

tom, o akú formu agresie sa jednalo, aký mal byť priebeh tohto agresívneho správania a aké boli jeho
prípadné následky a teda chýba bližšia konkretizácia konania, z ktorej by bolo možné spätne verifikovať
hodnotiaci úsudok obsiahnutý v tomto úradnom zázname.43. Úradný záznam č. MU-PTO-21-005/2024 zo dňa 16.09.2024, je len popisom situácie, ktorá
nastala v dôsledku žalobcom držanej hladovky. Úradný záznam č. MU-PTO-21-006/2024 zo dňa
19.09.2024 obsahuje skutočnosti súvisiace s odmietnutím prevzatia hygienického balíčka a agresívneho

správania žalobcu k pracovníčke pobytového priestoru, ktoré malo spočívať v tom, že žalobca aj
napriek niekoľkonásobným výzvam fyzicky blokoval zatvorenie dverí do kancelárie migračného úradu. O
incidente malo byť informované aj Obvodné oddelenie Policajného zboru Vinica, ktorého príslušníci mali
vykonať výjazd na miesto a slovne upozorniť žalobcu na slušné správanie a dodržiavanie táborového
poriadku. Úradný záznam č. MU-PTO-21-007/2024 zo dňa 19.09.2024, je výlučne popisom informácií

o odmietnutí stravy žalobcom v dôsledku dodržiavania jeho náboženských pravidiel. Úradný záznam č.
MU-PTO-21-009/2024 zo dňa 26.09.2024, je popisom skutočností, ktoré nasvedčujú tomu, že žalobca
počas pobytu v pobytovom tábore nosí na viditeľnom mieste nôž, ktorého nosenie nie je v rozpore s
pobytovým poriadkom. Úradný záznam č. MU-PTO-21-010/2024 zo dňa 01.10.2024 a Úradný záznam
č. MU-PTO-21-011/2024 zo dňa 09.10.2024 opisujú priebeh hádky žalobcu spolu s inými osobami
s pracovníkmi strážnej služby a pracovníčkou kuchyne, vyhotovovanie fotografií, videí, zvukových

záznamov o dianí v tábore. Úradný záznam č. MU-PTO-21-012/2024 zo dňa 10.10.2024, obsahuje
výlučne popis skutočností vzťahujúcich sa k tomu, žalobca odmietol prevziať vreckové a odmietol
podpísať vnútorný poriadok pobytového tábora.

44. Správny súd konštatuje, že z uvedených popísaných skutkových okolností a ani zo správy SHR

(ktorá nie je podpísaná žiadnou osobu, pozn.), ktorá je z väčšej časti len popisom rovnakých skutočností,
aké vyplývajú z úradných záznamov, nevyplývajú žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné dovodiť
taký stupeň nebezpečnosti konania žalobcu, ktorý by odôvodňoval jeho zaistenie. Bez významu nie je
ani to, že pri tak vážnom zásahu do osobnej slobody žalobcu žalovaný v napadnutom rozhodnutí nijako
nereagoval na tvrdenia žalobcu obsiahnuté v jeho vyjadrení zo dňa 18.10.2024 a s týmito sa v žiadnom

rozsahu nevysporiadal. Aj keď žalovaný nemôže doplniť odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
skutočnosťami popísanými vo svojom vyjadrení, považuje správny súd za potrebné uviesť, že žalovaný
nemôže rezignovať na svoju úlohu vyhodnotiť všetky vykonané dôkazy, výlučne s poukázaním na to, že
nemal dôvod spochybňovať vyjadrenia zamestnancov štátnej správy a mimovládnej organizácie, ktorá
pôsobí na Slovensku viac ako 30 rokov.

45. Za podstatné považuje správny súd, že z obsahu napadnutého rozhodnutia síce vyplýva,
aké dôkazné prostriedky žalovaný vykonal, avšak nie je z neho zrejmé, aké konkrétne skutkové
okolnosti z nich zistil a ako ich hodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach. Žalovaný svoje
rozhodnutie nemôže konštruovať spôsobom, že v ňom uvádza doslovný prepis vyjadrení žalobcu,

bez toho, aby zároveň konštatoval, ktoré z ním popisovaných skutkových okolností boli pre vec
podstatné, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, prípadne, aby z jeho vyjadrení vytiahol
podstatu pre ním posudzovanú vec. Ďalej je potrebné uviesť, že spôsob odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia signalizuje, že žalovaný sa podrobne nevenoval jednotlivým dôkazným prostriedkom
a následným myšlienkovým úvahám, čo z týchto dôkazných prameňov zistil a ako ich vzájomne

vyhodnotil. Žalovaný sa v tomto smere obmedzil iba na tzv. súhrnné skutkové zistenie, ktoré pre
neho vyplynulo zo všetkých vykonaných dôkazných prostriedkov (bez ich diferenciácie a vzájomnej
analýzy). Tento spôsob odôvodnenia rozhodnutia nielenže je v rozpore so zákonnou požiadavkou
hodnotenia dôkazov (jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach) ale zároveň ani neumožňuje spätnú
verifikáciu (ne)správnosti skutkových zistení, ku ktorým žalovaný v okolnostiach konkrétnej veci dospel

po vykonanom dokazovaní. Tento nedostatok napadnutého rozhodnutia vo svojej podstate bráni jeho
adresátovi zistiť skutočné dôvody obmedzenia jeho osobnej slobody a následne v konaní pred súdom
mu umožniť zmysluplne argumentovať po skutkovej a právnej stránke a tým otvoriť rozumnú polemiku
s dôvodmi, ktoré viedli žalovaného k záveru koncentrovane vyjadrenému vo výroku jeho rozhodnutia.
Konzekvenciou označenej vady napadnutého rozhodnutia je jej presah do práva žalobcu na spravodlivé

konanie, a tiež objektívna nemožnosť správneho súdu overiť (spätne verifikovať) správnosť žalovaným
ustáleného skutkového deja a na ňom založeného právneho posúdenia záležitosti žalobcu, čo zakladá
jeho nepreskúmateľnosť.

46. Správny súd taktiež poukazuje na to, že si od Obvodného oddelenia Policajného zboru Vinica

vyžiadal informáciu o tom, či im boli oznámené skutočnosti nasvedčujúce tomu, že žalobca spáchal
priestupok a taktiež si vyžiadal zaslanie všetkých dokumentov vzťahujúcich sa nimi prípadne
uskutočnené výjazdy do pobytového tábora vo vzťahu k žalobcovi za obdobie august až október 2024.
Správnemu súdu bolo dňa 21. novembra 2024 doručené oznámenie, z ktorého mal správny súd zapreukázané, že voči osobe žalobcu bolo podané oznámenie nasvedčujúce spáchaniu priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „priestupkový zákon“). Dňa 14.10.2024

bola Okresnému úradu Veľký Krtíš - odbor všeobecnej vnútornej správy predložená správa o výsledku
objasňovania tohto priestupku.

47. Žiadne ďalšie informácie ani dokumenty o akýchkoľvek výjazdoch neboli správnemu súdu zo
strany Obvodného oddelenia Policajného zboru Vinica do dňa jeho rozhodovania predložené a to ani o

výjazdoch, ktoré sú popísané v napadnutom rozhodnutí a jednotlivých úradných záznamoch a tieto nie
sú ani súčasťou administratívneho spisu.

48. Na základe žiadosti správneho súdu mu bola dňa 21. novembra 2024 Okresným úradom Veľký
Krtíš doručená informácia o tom, že na žalobcu je evidovaný priestupkový spis pod č. OU-VK-
OVVS-2024/008425. Konanie vo veci bolo ukončené odložením priestupkovej veci podľa § 66 ods. 2

písm. a) zákona o priestupkoch.

49. Z už uvedeného mal správny súd za preukázané, že konanie žalobcu nenaplnilo ani znaky
konania, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako priestupok, o to menej ako trestný čin. Ako obiter
dictum možno uviesť, že ani opakované porušovanie pobytového poriadku ako interného normatívneho

aktu (vytvárajúceho samostatný a ucelený normatívny systém) nemožno bez ďalšieho preniesť do
kvalitatívne inej normatívnej sústavy a tým takéto konanie (hoc aj opakované) kvalifikovať (z pohľadu
odlišného normatívneho systému) ako ohrozovanie verejného poriadku. Interný normatívny systém má
svoje vlastné (interné) pravidlá (a v zásade predstavuje uzavretý systém pravidiel správania), ktorého
porušovanie nemusí a spravidla ani nenapĺňa znaky konania zakladajúceho buď administratívnu alebo

trestnú zodpovednosť (o to menej dosahuje ich intenzitu z pohľadu chránených záujmov) a navyše je
sankcionované takými opatreniami, ktoré sú v hierarchii zásahov do osobnej sféry dotknutej osoby ako
najmenej invazívne (napr. odobratie vreckového).

50. V reakcii na námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia v dôsledku neurčitosti jeho

výroku, správny súd len stručne uvádza, že to, či je žalobca zaistený z dôvodu ohrozovania bezpečnosti
alebo verejného poriadku, resp. z oboch, musí jasne a určito vyplývať z výroku rozhodnutia, ktorému
musí korešpondovať aj jeho odôvodnenie. Vzhľadom na uvedené aj túto námietku žalobcu vyhodnotil
správny súd za dôvodnú.

51. Pokiaľ žalobca namietal, že sa žalovaný nijako nevysporiadal so skutočnosťou, že je zraniteľnou
osobou, správny súd poukazuje na to, že pokiaľ sa v konaní o zaistenie zistili skutočnosti indikujúce
to, že žalobca môže patriť do skupiny zraniteľných osôb, bolo povinnosťou žalovaného aj tieto pre vec
podstatné okolnosti vyhodnotiť, čo sa v preskúmavanom prípade nestalo.

52. Keďže správny súd dospel k záveru o dôvodnosti žaloby postupom podľa § 230 ods. 1 písm. a)
SSP toto rozhodnutie zrušil a vzhľadom na charakter zistených nedostatkov tohto rozhodnutia súčasne
nariadil žalovanému podľa § 230 ods. 2 písm. a) SSP bezodkladne prepustiť žalobcu zo zaistenia.

53. Keďže napriek tomu, že žalobca bol v konaní úspešný ale trovy konania si neuplatnil a ani z obsahu

spisu nevyplýva, že by mu trovy konania vznikli, správny súd mu nárok na ich náhradu nepriznal.
Žalovaný v konaní nebol úspešný a preto mu taktiež správny súd ich náhradu nepriznal (§ 167 a § 168
SSP).

Poučenie:

Protirozhodnutiujeprípustnákasačnásťažnosť,ktorásapodávanaSprávnomsúdevKošiciachvlehote

siedmich dní od doručenia rozhodnutia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť.

Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej
vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia (§ 446 ods.

2 písm. d) SSP).Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania
a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 SSP to znamená, ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová
značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,
kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo
zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len “sťažnostné body“) a návrh
výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba
predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť
do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebnýpočetrovnopisovapríloh,správnysúdvyhotovíkópiepodanianatrovytoho,ktopodanieurobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti, alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.