Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, September 24, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/19/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1622200104
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1622200104.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení JUDr. Darina Kriváňová, JUDr. Branislav Král, JUDr. Michaela
Krajčová v právnej veci žalobcu: H.. U.. X. I., K.. XX.XX.XXXX, O. J. Q. XXXX/XX, O. - G. O., zast.: Mgr.
Marianna Paulíková, advokátka, IČO: 42 129 125, Karloveské rameno 8/A, Bratislava, proti žalovanému:
SN Agro s. r. o., IČO: 45 257 434, Veľkomoravská 20, Malacky zast.: Prosman a Pavlovič advokátska
kancelária, s.r.o., IČO: 36 865 281, Hlavná 31, Trnava, o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalobcu

proti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 5C/5/2022-165 zo dňa 19.09.2023, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 5C/5/2022-165 zo dňa 19.09.2023 z
r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Malacky rozsudkom č. k. 5C/5/2022-165 zo dňa 19.9.2023 zamietol žalobu o nahradenie
prejavu vôle a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100%.

Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na
LV č. XXXX pre kat. úz. Plavecký Štvrtok, parcela „E“ KN, parcela č. XXXX/XX o výmere 9991 m2, druh
pozemku: orná pôda (ďalej len „Nehnuteľnosť“), v podiele 1/1. Dňa 13.02.2000 žalovaný ako kupujúci
na jednej strane uzatvoril s pánom B. Q. bytom Kostolište ako predávajúcim na druhej strane kúpnu
zmluvu, ktorej predmetom je prevod spoluvlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu vo výške 1/1
na Nehnuteľnosti.

2. Žalobca s poukazom na ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka tvrdil, že týmto bolo porušené
jeho predkupné právo a v tomto prípade je spoluvlastník oprávnený okrem iného domáhať sa voči
nadobúdateľovi, aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok,
za ktorých ich kúpil od zaviazanej osoby, teda pôvodného spoluvlastníka. Ak tak nadobúdateľ podielu
neurobí dobrovoľne, oprávnený spoluvlastník má právo domáhať sa na súde vydania rozhodnutia,

ktorým sa pri kúpnej zmluve nahradí prejav vôle nadobúdateľa.

3. Pretože pôvodný spoluvlastník B. Q., ktorý bol predávajúcim, neponúkol spoluvlastnícky podiel vo
výške 1/1 na Nehnuteľnosti žalobcovi na kúpu, čím porušil zákon na predkupné právo spoluvlastníka,
domáhal sa žalobca proti žalovanému ako nadobúdateľovi, aby v lehote do 15 dní odo dňa doručenia
jeho výzvy predaný spoluvlastnícky podiel vo výške 1/1 na Nehnuteľnosti mu ponúkol na kúpu za

rovnakýchpodmienok,zaktorýchhožalovanýkúpilodzaviazanejosoby.Žalobcatakurobilsvojimlistom
zo dňa 14.12.2021 nazvaným „Výzva na uzatvorenie kúpnej zmluvy“, ktorý bol žalovanému doručený
dňa 30.12.2021, ku ktorému žalobca ako prílohy pripojil aj LV č. 1152 pre kat. úz. Plavecký Štvrtok a
4 vyhotovenia kúpnej zmluvy.

4. Keďže žalovaný na list žalobcu nijako nereagoval, predaný spoluvlastnícky podiel vo výške 1/1 na

Nehnuteľnosti neponúkol na kúpu žalobcovi za rovnakých podmienok, za ktorých ho žalovaný kúpil odzaviazanej osoby, domáha sa žalobca podanou žalobou, aby súd nahradil pri kúpnej zmluve prejav vôle
žalovaného.

5. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu sa k žalobe písomne vyjadril tak, že so žalobou
nesúhlasí.Nesúhlasilanisoskutkovýmitvrdeniamižalobcu,ktorépovažovalzanepravdivéaskresľujúce
realitu. Žalovaný poukázal najskôr na tú skutočnosť, že žalovaný uzatvoril dve kúpne zmluvy, pričom
žalobca si uplatňuje svoj nárok na nahradenie prejavu vôle vyplývajúci z údajného porušenia žalobcovho
predkupného práva z oboch týchto zmlúv. Prvá takáto zmluva bola uzatvorená s pani E. a o nahradenie

prejavu vôle sa žalobca domáhal v konaní pod. sp. zn. 31C/5/2022.

6. Žalovaný tvrdil, že v predmetnom prípade nedošlo a ani nemohlo dôjsť k porušeniu zákonného
predkupného práva žalobcu. Žalobca bol totiž predošlými vlastníkmi spoluvlastníckych podielov
kontaktovaný, pričom podľa informácií, ktoré žalobca od nich má, žalovaný nemal záujem nič riešiť.
Dal tak jednoznačne a výslovne najavo, že nemá záujem nadobudnúť spoluvlastnícke podiely pána Q.

U. V. E., zároveň o zamýšľanom predaji spoluvlastníckych podielov preukázateľne vedel a rozhodol sa
svoje právo nevyužiť, v dôsledku čoho zákonné predkupné právo žalovaného zaniklo. Právny zástupca
žalovaného poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo 446/2002 zo dňa 13.05.2003 riešiace
podobnú situáciu.

7. Žalobca sa aj osobne stretol s konateľom žalovaného za prítomnosti svedka ohľadom riešenia
predmetnej situácie a došlo k dohode, že dôjde k rozdeleniu spoločného pozemku, v zmysle čoho
žalovaný konal, keďže na vlastné náklady a v zmysle dohody so žalobcom vypracoval geometrický plán,
vypracoval príslušnú zmluvnú dokumentáciu a chcel predmetnú nehnuteľnosť rozdeliť podľa dohody. K
tomu však už nedošlo, keďže žalobca prestal so žalovaným komunikovať a po viac ako 1 a pol roku od

spoločných rokovaní žalobca sa domáhal výzvami, aby mu žalovaný ponúkol predmetné spoluvlastnícke
podiely na predaj, čo nakoniec viedlo aj k súdnym sporom. Žalovaný bol toho názoru, že postup žalobcu
je v rozpore s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a nemal by mať preto súdnu ochranu.

8. Žalobca sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne písomne vyjadril k vyjadreniu žalovaného k

žalobe. Žalobca výslovne poprel, že by mu bol spoluvlastnícky podiel pána Q. ponúknutý na predaj.
Poprel aj to, že bol predošlými vlastníkmi spoluvlastníckych podielov kontaktovaný vo veci ponuky
predkupného práva. Poukázal na to, že ponuka na odkúpenie, pokiaľ sa jedná o nehnuteľnú vec, musí
mať písomnú formu a musí obsahovať predmet predaja, cenu veci, prípadne ďalšie podmienky, za
ktorých má dôjsť k predaju. Žiadnu takúto ponuku zo strany pani E. U. V.na Q. však nedostal. Pokiaľ

žalovaný tvrdí, že žalobca bol predošlými vlastníkmi spoluvlastníckych podielov kontaktovaný, túto
skutočnosť nijak nepreukázal.

9. Ďalej sa žalobca vyjadril aj k rozhodnutiu NS ČR, ktoré podľa žalovaného je použiteľné na
prejednávanú vec. Poukázal na to, že prejednávaná vec rieši úplne odlišný skutkový stav. V

prejednávanej veci boli pôvodne traja spoluvlastníci a len pani E. U. V. Q. sa dohodli na tom, že predajú
svoje spoluvlastnícke podiely žalovanému, čo preukazujú uzavreté kúpne zmluvy. Žiadna dohoda
všetkých troch spoluvlastníkov o predaji ich spoluvlastníckych podielov žalovanému neexistovala
a nebola. Nedošlo ani k predaju celej nehnuteľnosti ale len jej časti v rozsahu spoluvlastníckeho
podielu pani E. a spoluvlastníckeho podielu pána Q., čo poukazuje na neexistenciu akejkoľvek dohody

podielových spoluvlastníkov o predaji celej nehnuteľnosti. Pokiaľ by žalobca o vec nemal záujem,
neuplatnil by si svoje práva žalobou. Žalobca sa však o predaji dozvedel, až po predaji spoluvlastníckých
podielov pána Q. a pani E. U. to takým spôsobom, že bol kontaktovaný novým nadobúdateľom -
žalovaným, či nemá záujem uzatvoriť dohodu o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.

10. Žalobca sa vyjadril aj k mimosúdnej komunikácii, ktorá prebiehala v období od júna 2020. Poukázal
na to, že ide o komunikáciu po predaji spoluvlastníckeho podielu pána Q., S. kúpna zmluva medzi pánom
MH. a žalovaným je datovaná dňa 13.02.2020 a vklad vlastníckeho práva bol povolený podľa B.-XXX/
XXXX, právoplatné dňa 02.03.2020. Je potom zrejmé, že takáto komunikácia nastala po predaji a preto
nie je možné ju označiť ako dôkaz, že žalobca vedel o predaji v čase predaja. Potvrdil komunikáciu s

pani S., od ktorej sa dozvedel, že došlo k predaju spoluvlastníckeho podielu v minulosti. Nie je to však
dôkaz o ponuke na využitie predkupného práva.11. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že dňa 13.02.2020 bola uzavretá kúpna zmluva o prevode
nehnuteľnosti medzi B. Q. a SN Agro s.r.o., so sídlom Veľkomoravská 20, Malacky, IČO: 45 257 434
o predaji a kúpe nehnuteľnosti, parcely č. XXXX/XX o výmere 9991 m2 - orná pôda v podiele 1/1 za

dohodnutú kúpnu cenu 750 EUR.

12. Žalobca ako strana sporu vo svojej výpovedi uviedol, že na jeseň roku 2019 mu volala pani E..
Informovala ho o tom, že sú spoluvlastníci rovnakej nehnuteľnosti a informovala ho aj o tom, že je
záujemca o kúpu tejto nehnuteľnosti. Ďalej však pani E. nešpecifikovala, kto by mal byť tým záujemcom.

Povedal svoj názor a to taký, že nemá záujem svoj spoluvlastnícky podiel odpredať, naopak radšej
by kúpil. Na jar roku 2020 ho navštívila pani S.á s ponukou, či nepredá svoj spoluvlastnícky podiel na
nehnuteľnosti v kat. úz. Plavecký Štvrtok. Povedal, že nemá záujem predať svoj spoluvlastnícky podiel
a preto ho oslovila s návrhom, či by súhlasil s reálnou deľbou predmetnej nehnuteľnosti. Aj sa stretli na
konkrétnom mieste, kde sa nehnuteľnosť nachádzala.

13. Z výpovede svedkyne Q. E. súd zistil, že v minulosti, približne pred 3,5 rokom dostala spolu s
bratom ponuku od konateľa žalovaného a to na kúpu ich spoluvlastníckych podielov nehnuteľnosti
parcely č. XXXX/XX o výmere 9991 m2 v kat. úz. Plavecký Štvrtok. Keďže táto nehnuteľnosť nemala
pre ňu využitie, rozhodla sa ju predať. Mala vedomosť o tom, že ďalším spoluvlastníkom nehnuteľnosti
je žalobca. Preto mu aj telefonovala a oznámila mu, že má možnosť svoj podiel na nehnuteľnosti predať

a zisťovala jeho stanovisko. Podľa výpovede svedkyne sa žalobca k tomuto návrhu nevyjadril, resp.
vyjadril sa neurčito s tým, že sa dohodnú neskôr.

14. Z výpovede svedka B. Q. súd zistil, že sa pozná s konateľom žalovaného, keďže obidvaja sú
poľovníci. On so sestrou boli oslovení konateľom žalovaného s ponukou na kúpu parcely č. 4535/13.

Svedok sa preto snažil so žalobcom telefonicky skontaktovať, čo sa mu však nepodarilo. On spolu so
sestrou svoje spoluvlastnícke podiely žalovanému predali.

15. Z výpovede svedkyne Q. S. súd zistil, že žalovaný mal záujem odkúpiť pozemok a to parc. č. XXXX/
XX v kat. úz. Plavecký Štvrtok. Žalovaný si zistil vlastníkov tohto pozemku a s pánom Q. a pani E. sa

dohodli na odkúpení ich spoluvlastníckych podielov. Následne sa snažil žalovaný riešiť aj odkúpenie
podielu žalobcu. Bola mu ponúknutá možnosť odkúpenia spoluvlastníckeho podielu na predmetnej
parcele, prípadne sa navrhovala aj reálna deľba. Osobne sa so žalobcom stretli a to aj na konkrétnom
pozemku. Jednali o možnostiach rozdelenia pozemku. Vychádzajúc zo spoločnej dohody, žalovaný
dal vypracovať geometrický plán na reálnu deľbu pozemku. Neskôr už sa komunikácia so žalobcom

predlžovala a komplikovala. Ku konkrétnej dohode však nedošlo. Asi tak po 1,5 roku bola žalovanému
doručená výzva od právneho zástupcu žalobcu na uzatvorenie kúpnej zmluvy práve na ten pozemok,
o ktorom dlhú dobu jednali.

16. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 140 a § 605 Občianskeho zákonníka a na základe

vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že predkupné právo žalobcu nebolo porušené. V konaní
bolo preukázané, že žalobca vedel o zamýšľanom predaji spoluvlastníckych podielov pána Q. a pani
E., čo obidvaja ako svedkovia potvrdili. Pani E. ako svedkyňa tiež uviedla, že žalobcu kontaktovala a
žalobca sa rozhodol o vec nezaujímať. Nezúčastnil sa prevodov či už na strane predávajúceho alebo
kupujúceho. So žalobcom sa svedkovia nevedeli skontaktovať, neprijímal ich telefónne hovory, pričom

nepochybne musel vedieť, že chcú riešiť spoluvlastnícke vzťahy k spoločnej nehnuteľnosti. Žalobca
mal dostatok času a možností na to, aby oznámil spoluvlastníkom (p. E. U. V.. Q.), že o predmetnú
nehnuteľnosť má záujem, čo sa však nestalo. O vec sa nezaujímal.

17. Ďalšie správanie žalobcu takisto podľa názoru súdu treba vykladať ako jeho súhlas s prevodom

spoluvlastníckeho podielu, ktorý je predmetom tohto konania. Žalobca už po prevode spoluvlastníckych
podielov p. E. U. V.. Q. bol o tom informovaný žalovaným. S týmto následne riešil usporiadanie
vzájomných práv a povinností. Žalobca dokonca pristúpil aj na to, že dal kladné vyjadrenie k
vypracovaniu geometrického plánu na reálnu deľbu nehnuteľnosti. Žalovaného nikdy neinformoval o
tom, že bolo porušené jeho predkupné právo. Žalovaný iba preto dal vypracovať dohodu o vyporiadaní

podielového spoluvlastníctva spolu s geometrickým plánom na reálnu deľbu pozemku a to v zmysle
vzájomnej dohody. Takéto správanie sa žalobcu, ktorý má technické vzdelanie, je stavebný inžinier
- architekt a je mu nad akúkoľvek pochybnosť známy zmysel vypracovania geometrického plánu iba
potvrdzuje, podľa názoru súdu tú skutočnosť, že žalobca naozaj nechcel využiť svoje predkupné právo.Až po čase si svoje stanovisko rozmyslel a podal žalobu. Podľa názoru súdu je treba prijať záver o tom,
že žalobca svojim správaním konkludentne uzavrel dohodu o tom, že svoje predkupné právo nebude
uplatňovať, prípadne konkludentne súhlasil s predajom spoluvlastníckych podielov pána Q. U. V. E..

Bolo preto potrebné žalobu žalobcu zamietnuť.

18. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne podaním zo dňa 13.
novembra 2023. V podanom odvolaní žalobca poukázal na to, že okresný súd Malacky odôvodnil
svoje rozhodnutie s poukazom na ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak sa

spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe
(§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel
pomerne podľa veľkosti podielov a ustanovenie § 605 Občianskeho zákonníka ak nie je dohodnutá
doba, dokedy sa má predaj uskutočniť, musí oprávnená osoba vyplatiť hnuteľnosť do ôsmich dní,
nehnuteľnosť do dvoch mesiacov po ponuke. Ak táto doba uplynie márne, predkupné právo zanikne.
Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých podmienok; ak ide o nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná.

Na základe ustanovenia § 605 Občianskeho zákonníka posledná veta, na ktorý aj prvostupňový súd
odkazuje, ponuka sa vykoná ohlásením všetkých podmienok, ak ide o nehnuteľnosť, musí byť ponuka
písomná, rozhodol Okresný súd Malacky tak ako uvedené vo výroku rozhodnutia i napriek tomu,
že v prejednávanej veci žiadna písomná ponuka zo strany povinného spoluvlastníka (p. Q.) daná
oprávnenému podielovému spoluvlastníkovi (žalobcovi) nebola.

19. Žalobca tvrdil v odvolaní, že niekoľkokrát vo svojich písomných vyjadreniach/návrhoch ale aj v
rámci jeho výsluchu uviedol, že žiadna písomná ponuka na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu p.
Q. mu nebola daná a doručená. Dokonca mu nebola daná ani žiadna ústna ponuka na odkúpenie
spoluvlastníckehopodielup.Q..Prípadnéústnepredkladanéponukyp.Q.čivjehomeneinýmiosobami,

keďžeideonehnuteľnosť,užlenzhľadiskanedodržaniazákonompredpísanejpísomnejformyzariadne
ponuky nemožno považovať. Uvedenú skutočnosť potvrdili aj vo svojich svedeckých výpovediach p. Q.
U. V.. E., ktorí jednoznačne uviedli, že žalobcovi žiadnu ponuku na odkúpenie ich spoluvlastníckych
podielov nedali.

20. V súvislosti s tým žalobca poukázal na výpoveď právneho zástupcu žalovaného zaznamenanú na
zvukovej nahrávke z pojednávania zo dňa 11.05.2023, približne v 9.50 minúte, kde tento jednoznačne
uvádza: „Z tohto dôvodu potom ani žiadna písomná ponuka na odkúpenie predkupného práva nebola
žalobcovizasielaná“atiežnavýpoveďsvedkap.Q.zaznamenanúnazvukovejnahrávkezpojednávania
zo dňa 25.05.2023 približne 32. minúta, z ktorej jednoznačne vyplýva, že (i) žiadnu písomnú ani

ústnu ponuku žalobcovi nedal, (ii) že v podstate inštitút predkupného práva nepozná, (iii) mal v
úmysle dať žalobcovi ponuku, či žalobca nechce predať svoj spoluvlastnícky podiel žalovanému (tzn.
ponuku na odpredaj spoluvlastníckeho podielu žalobcu žalovanému) a nie ponuku na odkúpenie
svojho spoluvlastníckeho podielu žalobcovi. Je nepochybné, že sa jedná o dve celkom rozdielne
ponuky - ponúknuť oprávnenému spoluvlastníkovi svoj spoluvlastnícky podiel na predaj (s uvedením

všetkých podmienok predaja, hlavne ale neobmedzujúc sa na kúpnu cenu) a ponúknuť, resp. opýtať sa
podielového spoluvlastníka, či nechce svoj spoluvlastnícky podiel predať žalovanému.
Teda zo strany p. Q. (pôvodného vlastníka spoluvlastníckeho podielu vo výške 1) nedošlo k ohláseniu
žiadnych podmienok zamýšľaného prevodu. Nie je známa kúpna cena, za ktorú by mal žalobca
nadobudnúť jeho spoluvlastnícky podiel, nie je známa odkedy má ponuka plynúť a teda aj kedy zanikne.

Nie je známe tiež či došlo k dodržaniu zákonom stanovenej dvojmesačnej lehoty v zmysle § 605
Občianskeho zákonníka p. Q., plynúcej odo dňa doručenia výzvy na uplatnenie si predkupného práva.
Pokiaľ nedošlo zo strany podielového spoluvlastníka (v danom prípade p. Q.) k ohláseniu všetkých
podmienok zamýšľaného predaja, a to písomne, nakoľko tak určuje zákon, nemôže sa oprávnený
spoluvlastník (v danom prípade žalobca) ani svojho predkupného práva vzdať. Veď ako sa mohol

žalobca zriecť svojho predkupného práva mlčky (ako to prejudikuje súd), keď ani nepoznal podmienky
predaja - napr. kúpnu cenu. Prvostupňový súd neoznačil deň, resp. dátum ku ktorému by sa mal
údajne žalobca svojho predkupného práva zriecť. Súd len stroho konštatoval, že sa žalobca zriekol
svojho predkupného práva mlčky, avšak žiadnymi ďalšími okolnosťami, zákonnými ustanoveniami,
resp. lehotami sa už nezaoberal. Súd úplne odignoroval zákonnú povinnosť povinného podielového

spoluvlastnícka a to, že pokiaľ má v úmysle svoj spoluvlastnícky podiel predať na tretiu osobu
(okrem osoby blízkej), je povinný písomne tento ponúknuť oprávnenému podielovému spoluvlastníkovi
(žalobcovi), čo sa v danom prípade nestalo. Súd sa absolútne nezaoberal a ani v rozsudku sa
nevyporiadal so skutočnosťou, prečo v danom prípade podielový spoluvlastník (p. Q.) nebol touto jehozákonnou povinnosťou viazaný, prečo nemusel svoj spoluvlastnícky podiel ponúknuť oprávnenému
podielovému spoluvlastníkovi (žalobcovi). Aké sú okolnosti, ktoré zbavujú povinného podielového
spoluvlastníka ponúknuť jeho spoluvlastnícky podiel oprávnenému podielovému spoluvlastníkovi a či

boli dané okolnosti v prejednávanom prípade splnené.
Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že p. Q. porušil zákonné ustanovenie o predkupnom práve žalobcu
ako podielového spoluvlastníka predmetných nehnuteľností, keď jeho spoluvlastnícky podiel previedol
nažalovanéhobeztoho,abyhoponúkolnapredajžalobcovi.Uzavretímkúpnejzmluvymedzižalovaným
ap.Q.došlokporušeniupredkupnéhoprávažalobcu,keďvzťahmedzižalovanýmap.Q.niejevzťahom

medzi blízkymi osobami v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka. A teda pokiaľ bolo predkupné právo
žalobcu porušené a bol aj jeho postup v rámci ktorého sa žalobou domáha nahradenia vôle žalovaného
opodstatnený a zákonom podložený.

21. Žalobca preto tvrdil, že prvoinštančný súd sa nedostatočne vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi
okolnosťami a jeho myšlienkový postup nie je v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen s poukazom

na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré
zaujal. Prvostupňový súd jednak poukázal na zákonné ustanovenia, týkajúce sa porušenia predkupného
práva (Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých podmienok; ak ide o nehnuteľnosť, musí byť ponuka
písomná.), svoje rozhodnutie však už vecne dostatočne neodôvodnil, hlavne v tej časti, prečo táto
časť zákona (Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých podmienok; ak ide o nehnuteľnosť, musí byť

ponuka písomná) sa v prejednávanej veci nepoužila. Teda čo ho viedlo k zamietnutiu žaloby i
napriek skutočnosti, že predkupné právo ukladá povinnosť iba povinnému spoluvlastníkovi a v danom
prípade ponuka podielového spoluvlastníka (p. Q.) nebola daná žalobcovi písomne, tzn. v súlade so
zákonom predpísanou písomnou formou. Odôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu neobsahuje
uvedenie žiadneho zákonného ustanovenia, podľa ktorého prvostupňový súd prejednávanú vec posúdil.

Takéto odôvodnenie napadnutého rozsudku prvostupňového súdu nezodpovedá v plnom rozsahu
požiadavke preskúmateľnosti a presvedčivosti súdnych rozhodnutí. Povinnosťou prvostupňového súdu
bolo vec právne posúdiť a vykonať výklad použitých právnych predpisov zohľadňujúcich okolnosti
danej veci. Výrok každého rozhodnutia súdu vyjadruje záväzne a zásadne nezmeniteľný názor súdu
na predmet jeho rozhodovania. Výrok súdneho rozhodnutia však nemožno vnímať oddelene od

odôvodnenia súdneho rozhodnutia, lebo v odôvodnení má byť uvedené, z akých skutkových a právnych
dôvodov bol výrok rozhodnutia prijatý, pričom tieto skutkové a právne dôvody sú jedinými dôvodmi na
vynesenie výroku. Základné právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby postup a rozhodnutie súdov boli
preskúmateľné, aby ich rozhodnutia obsahovali dostatok relevantných dôvodov objasňujúcich výroky
a súčasne aby také rozhodnutia neboli arbitrárne (porovnaj napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.

zn. III. ÚS 166/2009). Potreba náležite odôvodniť súdne rozhodnutie je daná tiež vo verejnom záujme,
pretože je jednou zo záruk, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny, neprehľadný a že rozhodovanie
súdu je kontrolovateľné verejnosťou (pozri tiež Repík, Bohumil. Europská úmluva o lidských právech a
trestní právo. 2002. 152 s.).

22. Žalobca poukázal na to, že zákonné predkupné právo spoluvlastníka podľa cit. ust. § 140 OZ
predstavuje podmienené obmedzenie zmluvnej voľnosti spoluvlastníka pri nakladaní (a to bez ohľadu
na spôsob scudzenia podielu, ako možno vyvodiť i z ust. § 602 ods. 2 OZ a ako to ustálila i rozhodovacia
činnosť všeobecných súdov) so spoluvlastníckym podielom na inú ako blízku osobu, vrátane iného
spoluvlastníka. Má povahu vecného práva a v prípade prevodu spoluvlastníckeho podielu pôsobí aj

voči právnemu nástupcovi. Rozhodovacia prax všeobecných súdov sa rovnako zjednotila i v stanovisku,
že ustanovenia §§ 602 až 606 OZ o zmluvnom, tzv. obligačnom predkupnom práve sa použijú aj v
prípade zákonného predkupného práva spoluvlastníka podľa § 140 OZ - a to na základe analógie
zákona v zmysle ust. § 853 ods.1 OZ, vzhľadom na nedostatok inej konkrétnej výslovnej právnej úpravy
nadväzujúcej na ust. § 140 OZ - prirodzene s výnimkou tých ustanovení, ktoré sa svojou povahou a

obsahom vzťahujú výslovne len na obligačné predkupné právo (k tomu podporne odkazujeme na právne
závery uvedené i v rozsudku Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 5 Cdo 329/2009).
Tiež uviedol, že predkupné právo ukladá povinnosť iba povinnému spoluvlastníkovi, tzn. tomu kto sľúbil -
podľa § 603 ods.1 OZ, resp. kto je zo zákona povinný - podľa § 140 OZ, vec najskôr ponúknuť na predaj.
Urobenie ponuky oprávnenému (spoluvlastníkovi) má závažné hmotnoprávne dôsledky, nakoľko od nej

začínajú plynúť lehoty, počas ktorých môže oprávnený uplatniť výhradu predkupného práva a márnym
uplynutím ktorých jeho predkupné právo zaniká. Ponuka povinného spoluvlastníka (ktorý chce previesť
svoj podiel), ak ide o nehnuteľnosť, musí byť písomná (s odkazom na znenie ust. § 605 OZ), inak s
aplikáciou všeobecných ustanovení o návrhu na uzavretie zmluvy, ktorej predmetom má byť prevodvlastníctva k spoluvlastníckemu podielu k nehnuteľnosti inak s aplikáciou všeobecných ustanovení o
návrhu na uzavretie zmluvy, ktorej predmetom má byť prevod vlastníctva k spoluvlastníckemu podielu
k nehnuteľnosti (§§ 43 a nasl. OZ v spojení s príslušnou úpravou o podstatných náležitostiach zmluvy v

závislosti od spôsobu scudzenia, v tomto prípade konkrétne ust. §§ 588 a nasl. OZ o kúpnej zmluve v
spojení s príslušnými ustanoveniami zákona NR SR č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, keďže
predmetom prevodu je nehnuteľnosť). Pre prípad porušenia predkupného práva zostáva oprávnenému
spoluvlastníkovi voľba domáhať sa od nadobúdateľa veci jej ponúknutia na predaj (za rovnakých

podmienok, za ktorých ju nadobúdateľ získal), alebo si ponechať svoje predkupné právo naďalej
zachované (a to už proti nadobúdateľovi ako právnemu nástupcovi pôvodného spoluvlastníka) - ako
vyplýva z ust. § 603 ods.3 OZ, resp. v prípade porušenia zákonného predkupného práva spoluvlastníka
v zmysle ust. § 140 OZ tiež dovolať sa relatívnej neplatnosti zmluvy (postupom podľa cit. ust. § 40a
OZ) - v prípade takejto voľby (dovolania sa relatívnej neplatnosti zmluvy) však už nie potom, aby mu bol
súčasne takýto spoluvlastnícky podiel ponúknutý na kúpu (podporne poukazujeme na právne závery

vyslovené Najvyšším súdom SR vo viacerých rozhodnutiach, menovite v rozsudkoch vo veciach sp. zn.
1 Cdo 216/2009, sp. zn. 5 Cdo 329/2009, tiež vo veci sp. zn. 3 Cdo 262/2009). 6

23. Žalobca v odvolaní zdôraznil, že v zmysle súdnej praxe ponuka ako jednostranný právny úkon
musí obsahovať „oznámenie všetkých podmienok, za ktorých povinný ponúka svoju vec na kúpu, t.

j. vedľa podstatných náležitostí kúpnej zmluvy, ako je predmet kúpy a cena veci, i ďalšie podmienky,
či požiadavky, za ktorých má vec predať, a musí byť dodržaná písomná forma (pri nehnuteľnosti).“
Ak ponuka na predaj podielu všetky tieto náležitosti neobsahuje (napr. nie je jednoznačne označená
nehnuteľnosť alebo presne určená kúpna cena), má sa za to, že ponuka nebola uskutočnená vôbec.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 MCdo 1/2013). Prípadné ústne predkladané ponuky p.

Q. či v jeho mene inými osobami, keďže ide o nehnuteľnosť, už len z hľadiska nedodržania zákonom
predpísanej písomnej formy by za riadne ponuky nebolo možné považovať.

24. Žalobca namietal v odvolaní, že súd vo výklade prejavov vôle účastníkov zašiel až tak ďaleko, že v
zhode so žalovaným v priebehu konania prezentovaným názorom dospel k záveru, že žalobca svojim

pasívnym konaním sa svojho predkupného práva mlčky vzdal, pričom nevzal do úvahy skutočnosť,
že ak ide o povinnú písomnú ponuku predaja podielu k nehnuteľnosti, ak by mali platiť zmienené
závery súdu, rovnako aj vzdanie sa podľa ust. § 605 OZ by muselo byť nevyhnutne v tej istej zákonom
predpísanej písomnej forme. Súd tak nielenže nerešpektoval existujúce zákonné predpisy týkajúce
sa predkupného práva, nevzal ani do úvahy skutočnosť, že predkupné právo ukladá povinnosť iba

povinnému spoluvlastníkovi, tzn. tomu kto sľúbil - podľa § 603 ods.1 OZ, resp. kto je zo zákona
povinný - podľa § 140 OZ, vec najskôr ponúknuť na predaj. Súd svojim rozhodnutím, v rozpore
so zákonom, jednak „odobril“ konanie podielového spoluvlastníka, ktorý konal v rozpore so zákonom
svoj spoluvlastnícky podiel neponúkol oprávnenému spoluvlastníkovi na predaj písomne, resp. mu
ho neponúkol vôbec. (Teda, že ponuka predkupného práva týkajúca sa nehnuteľnosti nemusí byť

daná písomne.) a súčasne prejudikoval zrieknutie sa predkupného práva oprávneného podielového
spoluvlastníka mlčky potom, ako mu bolo telefonicky oznámené zo strany povinného podielového
spoluvlastníka, že má možnosť svoj podiel na nehnuteľnosti predať tretej osobe (bez uvedenia
akejkoľvek ďalšej informácie - napríklad uvedenia kúpnej ceny), čo však nemožno považovať za ponuku.
Ako úplne neštandardné vyznieva aj konanie zákonného sudcu, ktorý jednak: 1./protokoloval iné ako

bolo na jednotlivých pojednávaniach vypovedané, čo jednoznačne vyplýva zo zvukových záznamov,
z tohto dôvodu žalobca žiadal, aby odvolací súd vychádzal pri rozhodovaní vo veci len zo zvukových
záznamov a nie zo zápisníc o pojednávaní; (ii) Neaplikoval ustanovenie § 181 ods. 2 CSP), Okresný súd
Malacky neurčil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za
nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež neuviedol svoje predbežné právne

posúdenie veci; postup súdu na pojednávaní bol neštandardný, keď vypočul sporovú stranu žalobcu až
na treťom pojednávaní, a aj to po naliehaní právneho zástupcu žalobcu; do súdneho spisu neboli ku
dňu posledného pojednávania (19.09.2023) založené písomnosti zaslané právnym zástupcom žalobcu,
i napriek tomu, že právny zástupca žalobcu disponuje doručenkou zo dňa 12.09.2023 o 14.25 hod.; 2/
zákonný sudca sa vždy utvrdzoval, či žalobca, resp. právny zástupca žalobcu obdržal dané podanie,

avšak vo vzťahu k žalovanému, resp. jeho právnemu zástupcovi takto nečinil.

25. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, kedy súd prvej inštancie nezohľadnil všetky skutočnosti
relevantné pre rozhodnutie o podanej žalobe, týmto žalobca navrhuje, aby odvolací súd v zmysleustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie z m e n
i l tak, že žalovaný ako predávajúci je povinný uzavrieť so žalobcom ako kupujúcim navrhovanú kúpnu
zmluvu.

26. K odvolaniu žalobcu sa podaním zo dňa 12.12.2023 vyjadril žalovaný, ktorý navrhol odvolaciemu
súdu rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Žalovaný v podanom odvolaní uviedol, že súd dospel k
správnym právnym záverom, na základe vykonaného dokazovania vo vzťahu k porušeniu, resp. k
neporušeniu predkupného práva žalobcu.

27. Uviedol, že žalobca bol predošlými vlastníkmi dotknutých spoluvlastníckych podielov kontaktovaný,
konkrétne p. E., avšak bol to práve žalobca, ktorý podľa jeho vlastných slov, nemal záujem nič riešiť.
Žalobca tak dal jednoznačne a výslovne najavo, že nemá záujem nadobudnúť spoluvlastnícke podiely p.
Q. U. V.. E., zároveň o zamýšľanom predaji spoluvlastníckych podielov preukázateľne vedel, a napriek
tomu svoje zákonné predkupné právo dlhodobo nevyužil, v dôsledku čoho toto právo zaniklo. Vykladať

ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka spôsobom, že písomná forma ponuky na odkúpenie
spoluvlastníckeho podielu je jej obligačnou náležitosťou, a teda, že pri absencii takejto formy ponuky
nemôže dôjsť k zániku predkupného práva, je prílišný formalizmus, navyše v prípade, keď sa žalobca pri
kontaktovaní p. E. výslovne vyjadril, že „nemá záujem nič riešiť“ a následne bol v tomto smere pasívny.
Zákonné predkupné právo podielového spoluvlastníka zanikne najmä vtedy, ak oprávnený spoluvlastník

predkupné právo riadne a včas nevyužije. Predkupné právo spoluvlastníka zaniká i v prípade, že
oprávnený spoluvlastník o zamýšľanom predaji spoluvlastníckeho podielu preukázateľne vie a prejaví,
hoci konkludentne, súhlas s predajom inému [Občiansky zákonník I. komentár, 2. vydanie, 2019, C.
H. Beck, s. 1084]. Výklad ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka o zániku predkupného práva v
zmysle komentára k Občianskemu zákonníku, ktorý uvádzame vyššie, ako aj vo svojich vyjadreniach,

potvrdzujú viaceré súdy, ktoré ho citujú vo svojich rozhodnutiach (napr. Uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 29. novembra 2018, sp. zn. 2Cdo/13/2018). Výslovný súhlas s prevodom
spoluvlastníckychpodielovtretejosobeŽalobcanespochybniteľnepotvrdilďalšímsvojímkonanímpoich
prevode,nakoľkosoŽalovanýmbolviackrátvpriamomkontakteaozáujmenadobudnúťspoluvlastnícke
podiely Žalovaného nielenže neinformoval, ale rokoval s ním o budúcej reálnej deľbe pozemku. Ak by

mal Žalovaný čo i len malú pochybnosť o súhlase Žalobcu s prevodom spoluvlastníckych podielov,
nedával by, na vlastné náklady, vypracovávať dohodu o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
medzi ním a Žalobcom spolu s geometrickým plánom na reálnu deľbu pozemku, nakoľko by to pre
neho nepredstavovalo nič iné ako zbytočné náklady. Je nepochybné, že nakoľko žalobca, súčasne s
oboznámením sa so zámerom p. Q. U. V.. E. prieviesť ich spoluvlastnícke podiely na žalovaného, vyjadril

nezáujem o tieto podiely, jeho predkupné právo zaniklo a teda lehoty, ktoré žalobca uvádza v odvolaní,
plynúť ani len nezačali. Uvedená argumentácia žalobcu je preto irelevantná, nakoľko v konaní bolo
dostatočným spôsobom preukázané, že žalobca, nielenže vedel o záujme p. Q. U. V.. E. previesť ich
spoluvlastnícke podiely a svoj nesúhlas s ich prevodom nevyjadril, ale so žalovaným začal rokovať o
vzájomnom vyporiadaní práv a povinností v súvislosti s ich podielovým spoluvlastníctvom k dotknutým

podielom.

28. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 22 Cdo 4441/2007,
v zmysle ktorého: „Předkupní právo spoluvlastníka zaniká i v případě, že spoluvlastník o zamýšleném
prodeji druhým spoluvlastníkem třetí osobě ví, dá však nepochybně najevo, že o věc nemá zájem a

že s prodejem souhlasí. V tomto případě jde o ústně nebo konkludentně uzavřenou dohodu o tom,
že předkupní právo nebude uplatněno. Pokud spoluvlastník výslovně projeví vůli věc nekoupit, bylo
by nadbytečné mu ji ještě nabízet ke koupi. Předpokladem aplikace tohoto právního názoru však
je skutkové zjištění ohledně shodného projevu vůle spoluvlastníků, splňujícího požadavky kladené
na smluvní konsens. Předkupní právo tedy může zaniknout „zřeknutím, jež může nastati též mlčky“.

To ovšem nelze vykládat tak, že ze samotné skutečnosti, že spoluvlastník se na výzvu druhého
spoluvlastníka ve stanovené lhůtě nevyjádřil, lze dovozovat, že projevil vůli určitého obsahu. V
občanském právu totiž neplatí zásada, že kdo mlčí, souhlasí, a výzva spoluvlastníka tak nemůže založit
povinnost druhého odpovědět, resp. z toho, že neodpověděl, nelze dovozovat, že projevuje souhlas
s určitým postupem.“Podľa žalovaného sú námietky o zákonom predpísanej písomnej forme vzdania

sa predkupného práva žalobcu bezvýznamné pre konanie, nakoľko žalobca sa svojho predkupného
práva nikdy výslovne nevzdal, ale jeho právo zaniklo v dôsledku jeho vyjadrenia, pasívneho konania a
následného správania, ktorým vyjadril skutočnosť, že svoje predkupné právo využiť nechce.29. Žalobca ďalej poukazuje na rozpor medzi písomnými zápisnicami o pojednávaní a zvukovými
záznamami z jednotlivých pojednávaní, táto skutočnosť však nemá vplyv na správnosť rozhodnutia súdu
prvej inštancie. Uvedená argumentácia žalobcu je preto právne irelevantná. Právne irelevantné sú aj

ďalšie námietky žalobcu, ktoré v odvolaní uvádza, zrejme v dôsledku svojej nespokojnosti s rozhodnutím
súdu, tieto však takisto nemajú žiaden vplyv na odôvodnenosť odvolania a rozhodnutie vo veci samej,
pričom tieto súčasne nemožno považovať za riadne odôvodnenie odvolania. Na základe uvedeného
vyjadrenia žalovaný vylučuje, že by námietky žalobcu boli spôsobilé spôsobiť nesprávnosť rozsudku
súdu prvej inštancie a tento považuje za jasný, dostatočne odôvodnený a nevzbudzujúci žiadne

pochybnosti o jeho správnosti či riadnej odôvodnenosti, pričom sa v celosti pridržiava svojich vyjadrení
v konaní pred prvostupňovým súdom. Súd prvej inštancie svoje myšlienkové úvahy a závery vedúce k
vydaniurozsudkuodôvodnilvnadväznostinapodrobnýopispriebehukonanianaprvostupňovomsúdea
vo vzájomnej logickej súvislosti. Rozhodnutie súdu prvej inštancie preto neobsahuje žalobcom vytýkané
vady. Navrhol preto, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a priznal
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

30. K vyjadreniu žalovaného sa podaním zo dňa 9. januára 2024 vyjadril žalobca, ktorý vo vyjadrení
uviedol, že považuje za potrebné opätovne sa vyjadriť ku skutočnostiam ako ich uvádza žalovaný v
časti 7. vyjadrenia žalovaného k odvolaniu žalobcu. Je nesporné, že by mal byť žalobca kontaktovaný
p. E.. Avšak p. E. sa žalobcu len dotazovala, či nechce predať jeho spoluvlastnícky podiel, nakoľko ona

s p. Q. majú kupujúceho. Opätovne zdôrazňuje, že ani p. E., U. V.. Q. žalobcovi ich spoluvlastnícky
podiel nebol ponúknutý na kúpu. Tzn. nikdy žalobcovi nepredložili ponuku, z ktorej by boli jednoznačne
známe podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, ako je predmet kúpy a výška kúpnej ceny, resp. ďalšie
podmienky, či požiadavky, za ktorých sa má vec predať. Žalobca nikdy neuviedol, že by nemal záujem
nič riešiť. On totiž nemal čo riešiť, nakoľko o prevode spoluvlastníckych podielov p. Q. U. V.. E. sa

dozvedel až po ich prevode na žalovaného, teda potom ako sa žalovaný stal vlastníkom a obrátil sa
na žalobcu s usporiadaním vzájomných práv a povinností, resp. s uzatvorením dohody o zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. To, že dal žalovaný vypracovať geometrický plán, bola jeho
vlastná iniciatíva ako to žalobca už niekoľkokrát uviedol a súčasne aj konateľ žalovaného potvrdil vo
svojej výpovedi, a to konkrétne str. 4 zápisnice z pojednávania zo dňa 25.05.2023, kde na otázku aby sa

vyjadril,čižalobcajednoznačnesúhlasilsrozdelenímparcelytentoudáva:„čijasnesúhlasil,tonemôžem
potvrdiť Avšak, ako som už uvádzal, ja som navrhol vypracovanie GP konkrétnym spôsobom .....“.
Žalovaný súčasne uvádza, že žalobca svoje zákonné predkupné právo dlhodobo nevyužil, v dôsledku
čoho toto právo zaniklo. S uvedeným však nemožno súhlasiť, nakoľko žalobca nemal ako využiť svoje
predkupné právo, nakoľko mu žiadna ponuka na odkup spoluvlastníckych podielov zo strany p. Q. ani zo

strany p. E. nebola daná.. Ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka je potrebné vykladať spôsobom,
že písomná forma ponuky na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu je jej obligačnou povinnosťou,
teda nejedná sa o formalizmus, naopak vynesený rozsudok výslovne prejudikuje a obchádza zákonné
ustanovenia § 140 OZ. Potrebné je tiež poznamenať, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že
pred uzavretím kúpnych zmlúv o prevode spoluvlastníckych podielov žalovaného s p. Q. a žalovaného

s p. E. nedošlo zo strany p. Q.U. U. U. V.. E. vo vzťahu k žalobcovi k písomnej ponuke na predaj
spoluvlastníckych podielov, pričom uvedená povinnosť im vyplývala z § 605 Občianskeho zákonníka.
Podľa odbornej spisby medzi typické subjektívne práva, ktorých sa nemožno vopred vzdať, patrí
okrem osobnostných práv (§ 11 Občianskeho zákonníka), napr. právo duševného vlastníctva (autorské
právo), právo vzniesť námietku premlčania (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka), predkupné právo pri

podielovom spoluvlastníctve (§ 140 Občianskeho zákonníka), atď. [viď Fekete, I.: Občiansky zákonník,
Veľký komentár 2. diel (§ 460 až § 880), Bratislava, Eurokódex, 2011, str. 1689]. Predkupné právo
zanikne predovšetkým zánikom veci, ktorej sa predkupné právo týka. Ďalej zanikne smrťou oprávnenej
fyzickej osoby, resp. zánikom právnickej osoby. Oprávnený sa predkupného práva môže i vzdať (viď aj
§ 574 Občianskeho zákonníka). Platný prejav vôle o zrieknutí sa predkupného práva k nehnuteľnosti

možno urobiť len písomne [viď Fekete, I.: Občiansky zákonník, Veľký komentár 2. diel (§ 460 až §
880), Bratislava, Eurokódex, 2011, str. 1811]. 21. V zmysle inej odbornej spisby je možné vzdať sa
predkupného práva:
a/ Kedykoľvek po vzniku predkupného práva, t. j. bez ohľadu na to, či má oprávnený možnosť predkupné
právo realizovať. Inými slovami, vzdať sa predkupného práva sa môže už v dobe, keď predkupné právo

existuje v skrytej podobe a keď povinný ešte neurobil ponuku. Vo svojej podstate sa jedná o dvojstranný
právny úkon podľa ustanovenia § 574 Občianskeho zákonníka, ktorý k svojej platnosti vyžaduje písomnú
formu.b/ Aj potom, čo povinný oprávnenému urobil ponuku na prevod veci. Pokiaľ však oprávnený nevyužije
ponukuavýslovnepísomnenepotvrdí,žesavzdávasvojhopredkupnéhopráva,ažvtomprípademožno
dospieť k záveru, že predkupné právo zaniklo bez ohľadu na to, za akých podmienok povinný následne

vec prevedie. Rozhodnutia vo veciach občianskoprávnych Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR
8/2018 10
c/ Iná situácia je pokiaľ oprávnený reaguje na konkrétnu ponuku počas lehoty pre vyplatenie a
nepochybne vyjadrí, že ponuku neprijíma, prípadne, že predkupné právo nevyužije. Až týmto prejavom
vôle, neprijatím ponuky, dôjde k zániku predkupného práva oprávneného, vždy však za podmienky, že

prevod veci bude uskutočnený podľa podmienok, ktoré boli oprávnenému oznámené v ponuke. Povinný
v takom prípade nemusí naďalej čakať s predajom veci tretej osobe do konca lehoty stanovenej pre
vyplatenie. Pokiaľ by oprávnený predsa len zmenil názor a do konca lehoty splnil podmienky pre prevod
veci, vec by už v takom prípade nemohol nadobudnúť. Takéto dojednanie by malo byť vnímané ako
dohodnuté v rozpore s dobrými mravmi a nemalo by mať súdnu ochranu (viď Surgová, M.: Předkupní
právo, Linde Praha, a.s., 2008, str. 90).22.

Podľa § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva svojho
práva alebo že sa dlh odpúšťa; táto dohoda sa musí uzavrieť písomne. Podľa § 574 ods. 2 Občianskeho
zákonníka dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná. Hoci
vzdanie sa práva by nasvedčovalo jednostrannému právnemu úkonu, vychádzajúc však zo zmluvnej
voľnosti pre právne dôsledky majúce za následok zánik záväzku, sa vyžaduje zhodný prejav. V záujme

právnej istoty však zákon pod sankciou neplatnosti vyžaduje pre uzavretie dohody písomnú formu; a to
bez zreteľa na to, že samotný záväzkový vzťah nebol založený v písomnej forme. Vzhľadom na vyššie
uvedené v danej veci nastala situácia uvedená v písm. a/ bodu 4, t.j. situácia ešte pred riadne urobenou
ponukou na odpredaj spoluvlastníckeho podielu. Za tohto stavu by bolo možné, aby sa žalobca účinne
a platne vzdal predkupného práva uzavretím písomnej zmluvy podľa § 574 Občianskeho zákonníka.

Keďže k uzavretiu takejto zmluvy nedošlo, nedošlo ani k vzdaniu sa predkupného práva zo strany
žalobcu. Dokonca aj v situácii uvedenej pod písm. b/, t.j. po urobení ponuky na predaj veci, musí
oprávnený výslovne písomne potvrdiť, že sa predkupného práva vzdáva. O túto situáciu však v tejto
veci nejde. Taktiež sa nejdená ani o situáciu uvedenú pod písm. c/, pretože tu nebola žalobcovi účinne
a platne urobená ponuka na odpredaj spoluvlastníckeho podielu. Žalobca taktiež jednoznačne nevedel

o zamýšľanom odpredaji spoluvlastníckych podielov žalovanému a nevyjadril s týmto predajom súhlas.

31. Na základe vyššie uvedeného, za účinné a platné vzdanie sa predkupného práva nemožno
považovať nezáujem žalobcu o prevod spoluvlastníckych podielov p. Q., tak ako to uvádza prvostupňový
súd vo svojom odôvodnení. Vzdanie sa práva bez všetkého (eo ipso) sa nepredpokladá

(a iure nemo recedere praesumitur). Ak je sporné, či vôbec došlo k vzdaniu sa práva, platí výklad,
že k vzdaniu sa práva vôbec nedošlo. Uplatní sa tu teda stará zásada rímskeho práva, že v prípade
pochybností sa vychádza z toho, že dotknutý subjekt sa svojho práva nechcel vzdať (renuntiatio non
praesumitur). Predpokladom platnosti dohody o vzdaní sa predkupného práva tak je, že dohoda,
ktorou sa oprávnený vzdáva svojho práva, musí byť písomná. Aj tvrdenia žalovaného uvedené v ods.

9. vyjadrenia žalovaného k odvolaniu žalobcu, si odporujú. Žalovaný uvádza, že „Výslovný súhlas s
prevodom spoluvlastníckych podielov tretej osobe žalobca nespochybniteľne potvrdil ďalším svojím
konaním po ich prevode.....“.Žalobca tvrdí, že udeliť súhlas s prevodom spoluvlastníckych podielov je
potrebné pred ich samotným prevodom a nie až po ich prevode, ako sa mylne domnieva žalovaný,
teda, že udeliť súhlas s prevodom spoluvlastníckych podielov je možné aj po prevode spoluvlastníckych

podielov. K ods. 10 Vyjadrenia žalovaného k odvolaniu žalobcu uvádza, že súhlasí s predpokladom
žalovaného o tom, že by sa malo jednať o lehoty v zmysle ustanovenia § 605 Občianskeho zákonníka,
ktoré v danom odseku cituje. Žalovaný však mylne uvádza, že dôvodom, prečo uvedené lehoty nezačali
plynúť je to, že predkupné právo žalobcu zaniklo z dôvodu, že po oboznámení sa so zámerom p. Q. U.
V.. E. previesť ich spoluvlastnícke podiely na žalovaného, vyjadril nezáujem o tieto podiely. V skutočnosti

však tieto lehoty nezačali plynúť z dôvodu, že mu nebola urobená ponuka predkupného práva zo strany
p. Q.. Súčasne je potrebné uviesť, že žalobca v konaní, nielen pri jeho výsluchu, ale aj vo svojich
písomných podaniach niekoľkokrát výslovne uviedol, že nemá záujem nič predať, ale naopak, že má
záujem kúpiť, z čoho nie je možné dovodiť záver, že by vyjadril nezáujem o podiely pána Q.U. U. V.. E..
K rozhodnutiu Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 22 Cdo 4441/2007 citovanému v ods. 11

Vyjadrenia žalovaného k odvolaniu žalobcu, sa žalobca už vyjadril vo svojom vyjadrení zo dňa 12.
apríla 2023, a teda duplicitne uvádza, že uvedený rozsudok rieši úplne iný skutkový stav. Rieši
stav keď nehnuteľnosť vlastnili dvaja podieloví spoluvlastníci (bývalí manželia), ktorí sa spoločne
dohodli, že predajú každý svoj podiel tretím osobám. Za týmto účelom uzatvorili s realitnou kanceláriousprostredkovateľskú zmluvu a spoločne ju poverili predajom predmetných nehnuteľností. Z charakteru
takéhoto úkonu bolo zrejmé, že spoluvlastníci nemali záujem zotrvať ďalej v spoluvlastníctve a že
nemajú záujem predkupné právo dané im zákonom uplatniť. Najvyšší súd ČR rozhodol, že dohoda

spoluvlastníkov o tom, že každý z nich prevedie svoj spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, je tiež
dohodou o tom, že predkupné právo nebude uplatnené a súčasne konštatoval, že došlo k celkom
nespornej dohode o tom, že celú nehnuteľnosť .... spoločne predajú a teda, že predkupné právo zaniklo
preto, že žiadny zo spoluvlastníkov o vec nemal záujem a že sa dohodli o predaji veci tretej osobe.
Prejednávaná vec však rieši úplne odlišný skutkový stav. V prejednávanej veci boli pôvodne

spoluvlastníci traja (žalobca, p. E. U. V.. Q.) a len p. E. U. V.. Q. (bez žalobcu) sa dohodli o tom,
že predajú svoje spoluvlastnícke podiely žalovanému. Uvedené preukazujú uzatvorené kúpne zmluvy.
Žiadna dohoda všetkých troch spoluvlastníkov o predaji ich spoluvlastníckych podielov žalovanému
neexistovala a nebola. Súčasne, nedošlo ani k predaju celej nehnuteľnosti, ale len jej časti, v rozsahu
spoluvlastnícky podiel pani E. 1 a spoluvlastnícky podiel p. Q. 1, čo opätovne preukazuje neexistenciu
akejkoľvek dohody podielových spoluvlastníkov o predaji celej nehnuteľnosti. Pokiaľ by žalobca o vec

nemal záujem, neuplatnil by si svoje právo touto žalobou. Naopak žalobca sa o predaji dozvedel až
po predaji spoluvlastníckych podielov p. Q. U. V.. E., čo jednoznačne preukazujú aj dôkazy predložené
samotným žalovaným, a to takým spôsobom, že bol kontaktovaný novým nadobúdateľom (žalovaným),
či nemá záujem uzatvoriť dohodu o vysporiadaní podielového spoluvlastníctva.
Súčasne odkazujúc na závery Najvyššieho súdu ČR citovaného v ods. 11 vyjadrenia žalovaného k

odvolaniu žalobcu, že predkupné právo zaniká aj v prípade, že spoluvlastník o zamýšľanom predaji
druhým spoluvlastníkom tretej osobe vie, dá však nepochybne najavo, že o vec nemá záujem a že
s predajom súhlasí, žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že by žalobca o zamýšľanom predaji
druhým spoluvlastníkom tretej osobe vedel, resp. mal vedieť, sám žalobca túto skutočnosť poprel.
Súčasne, že s predajom súhlasí, pričom aj túto skutočnosť žalobca výslovne poprel. Poukazujúc na

slovné spojenie „o zamýšľanom prevode“ sa spoluvlastník o prevode má dozvedieť pred samotným
prevodom a nie až potom, ako došlo k prevodu vlastníckeho práva (ako v prejednávanej veci). Súčasne
kumulatívne má dôjsť aj k splneniu druhej podmienky a to, že spoluvlastník dal nepochybne najavo,
že o vec nemá záujem a s predajom súhlasí. K takémuto prejavu vôle však zo strany žalobcu nikdy
nedošlo. Neexistuje žiaden dôkaz, ktorým by žalobca dal nepochybne najavo, že s predajom súhlasí,

ktorý je datovaný v čase pred predajom a od pôvodného vlastníka, nakoľko žalobcovi nikdy nič písomne
doručené nebolo (žiadna ponuka na odkup, výzva na vyjadrenie, alebo oznámenie).
K záveru prezentovanému žalovaným v ods. 12 jeho vyjadrenia k odvolaniu žalobcu, že „žalobca sa
svojho predkupného práva nikdy výslovne nevzdal, ale jeho právo zaniklo v dôsledku jeho vyjadrenia,
pasívneho konania a následného správania, ktorý vyjadril skutočnosť, že svoje predkupné právo využiť

nechce.“, je potrebné uviesť, že žalobca vychádzal zo záveru prezentovaného Okresným súdom
Malacky v rozsudku vo veci samej, ktorý uviedol ..... „že žalobca svojim pasívnym konaním sa svojho
predkupného práva mlčky vzdal“.

32. K vyjadreniu žalobcu sa podaním zo dňa 01.02.2024 vyjadril žalovaný, uviedol, že žalobca v bode 3.
Vyjadrenia uvádza: „... Opätovne uvádzame, že ani p. E., U. V.. Q. žalobcovi nepredložili ponuku, z ktorej
by boli jednoznačne známe podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, ako je predmet kúpy a výška kúpnej
ceny, resp. ďalšie podmienky, či požiadavky, za ktorých sa má vec predať. Žalobca nikdy neuviedol, že
by nemal záujem nič riešiť. On totiž nemal čo riešiť, nakoľko o prevode spoluvlastníckych podielov ... sa

dozvedel až po ich prevode na žalovaného...“. Uvedené však nie je pravdou, nakoľko svedkyňa, p. E.,
priamo vo svojej výpovedi uviedla, že sa jej podarilo skontaktovať ešte pred samotným prevodom danej
nehnuteľnosti so žalobcom, ktorému jasne uviedla, že majú možnosť predať spoluvlastnícky podiel na
uvedenej parcele. Uvedené je tak fabuláciou zo strany žalobcu.
Ďalej Žalobca uvádza: „... To, že dal žalovaný vypracovať geometrický plán, bola jeho vlastná iniciatíva

ako to žalobca už niekoľko krát uviedol a konateľ žalovaného potvrdil vo svojej výpovedi... kde na
otázku aby sa vyjadril, či žalobca jednoznačne súhlasil s rozdelením parcely tento udáva: „či jasne
súhlasil, to nemôžem potvrdiť Avšak, ako som už uvádzal, ja som navrhol vypracovanie GP konkrétnym
spôsobom .....“.“ Uvedené je však vytrhnuté z kontextu. Konateľ Žalovaného jasne uviedol, že vychádzal
z informácií, ktoré mu poskytli p. E. U. V.. Q., pričom v rámci svojej výpovede uviedol, že: „V ďalšom

období sa mi to aj potvrdilo v tom, že keď som jednal so žalobcom a keď som navrhoval vypracovanie
GP na reálnu deľbu o čom bol žalobca informovaný, nijako to nenamietal... Žalobca sa nikdy nevyjadril
tak, že má záujem odkúpenie spoluvl. Podielov p. E. U. V.. Q., aspoň predo mnou sa tak nevyjadroval,
my sme spolu riešili tak ako by sa dala parcela keď už bola v spoluvlastníctve mojej firmy reálnerozdeliť...“. Z emailovej komunikácie, ktorá bola doložená do konania, jasne vyplýva, že Žalobca nikdy
nenamietal reálnu deľbu nehnuteľnosti, vypracovanie geometrického plánu a súvisiacej dokumentácie.
Ako právny zástupca Žalovaného už uviedol, v prípade, ak by existovala čo i len malá pochybnosť

Žalovaného o súhlase Žalobcu s delením nehnuteľnosti a s vypracovaním príslušnej dokumentácie,
Žalovaný by určite nedal vypracovať príslušné podklady na svoje vlastné náklady. O súhlase žalovaného
s daným postupom svedčí aj emailová komunikácia medzi stranami, v ktorej Žalobca nenamietal,
neprotestoval ani nespochybňoval vypracovanie geometrického plánu a súvisiacej dokumentácie na
deľbu pozemku. Jediné prekážky deľby pozemku predstavovali len zlý zdravotný stav alebo odobratie

vodičského oprávnenia. Tieto tvrdenia Žalobcu preto považuje žalovaný za dostatočne vyvrátené.
Vo vzťahu k výkladu relevantných ustanovení Občianskeho zákonníka v bodoch 4. - 9. Vyjadrenia
uviedolžalovaný,žeŽalobcasivýkladrelevantnýchustanoveníúčelovoprispôsobujeaopomínakľúčové
skutkové fakty, ktoré boli v konaní preukázané. Za žiadnych okolností však tomuto výkladu príslušných
všeobecne záväzných právnych predpisov nemožno prisvedčiť. Žalovaný si dovoľuje odvolaciemu
súdu dať do pozornosti, že strany medzi sebou komunikovali ohľadom deľby predmetnej nehnuteľnosti

viac ako 1,5 roka. Počas tejto značne dlhej doby Žalobca žiadnym náznakom neprejavil vôľu uplatniť
svoje predkupné právo, práve naopak, aktívne prejavoval vôľu rozdeliť predmetnú nehnuteľnosť na
základe spoluvlastníckych podielov Žalobcu a Žalovaného v zmysle dohody o vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva, t.j. na základe uzatvorených a Žalobcom nespochybnených kúpnych zmlúv. Ako aj
súd správne poukázal v odôvodnení svojho rozhodnutia, žalobca je stavebný inžinier - architekt, ktorý

má presnú vedomosť o charaktere predmetnej dokumentácie a vie, čo znamená geometrický plán a
vypracovanie dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Žalobca mal značne dlhý čas na to,
aby uplatnil svoje porušené predkupné právo, mohol tak urobiť kedykoľvek v priebehu komunikácie
medzi stranami sporu, uvedené však neurobil. Účelové konanie Žalobcu, kedy tesne pred uplynutím
premlčacej doby uplatní svoje predkupné právo v úplnom rozpore s jeho doterajším správaním, je

konaním v hrubom rozpore s dobrými mravmi, ktoré v právnom poriadku Slovenskej republiky nemá
požívať právnu ochranu.
Ak Žalobca poukazuje na staré rímskoprávne zásady, Žalovaný si dovoľuje dať do pozornosti
zásadu vigilantibus iura scripta sunt, v zmysle ktorej práva patria bdelým. Najvyšší súd Slovenskej
republiky k predmetnej zásade uviedol, že: „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným,

starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné
oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je
totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením
či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod...“ (NS SR sp. zn.
5 Sžf 65/2011). Nemožno prisvedčiť ochranu takému konaniu Žalobcu, kedy preukázateľne vie, že

spoluvlastnícke podiely,;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;; ku ktorým má predkupné právo boli prevedené na tretiu osobu
porušením jeho predkupného práva, po tomto prevode aktívne komunikuje s novým spoluvlastníkom,
nenamieta porušenie predkupného práva, ústne sa dohodne na reálnej deľbe nehnuteľnosti, nechá aby
nový spoluvlastník vypracoval geometrický plán a dohodu o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
a potom, tesne pred uplynutím premlčacej lehoty podá žalobu o nahradenie prejavu vôle. Žalovaný je

presvedčený, že výkon Žalobcovho práva je jasne v rozpore s dobrými mravmi. Zákonodarca priamo
v ustanovení § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka predvídal, že výkon určitého práva napriek tomu, že
sleduje dikciu zákona, môže odporovať dobrým mravom, t.j. môže sledovať nemravné ciele alebo má
nemravné dôsledky. O tento prípad ide aj v tomto konaní.

33. Žalovaný je presvedčený, že Žalobca v odvolaní a vo Vyjadrení neuviedol žiadnu skutočnosť,
či výklad právnych noriem, ktoré by spôsobovali nesprávnosť či arbitrárnosť rozhodnutia súdu prvej
inštancie. Žalovaný je presvedčený, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza zo správne zisteného
skutkového stavu, riadneho posúdenia relevatných právnych noriem a rozhodnutie súdu prvej inštancie
považuje za správne. V dôsledku vyššie uvedených skutočností preto Žalovaný navrhuje, aby odvolací

súd rozsudok potvrdil a priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

34. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a
bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu,

vrátane všetkých písomných podaní strán doručených súdu, odvolací súd preskúmal všetky podstatné
odvolacie námietky žalobcu, spolu s napadnutým rozsudkom okresného súdu a dospel k záveru, že
rozhodnutie okresného súdu je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, nakoľko rozhodnutie súdu
prvej inštancie je nepreskúmateľné a trpí vadami podľa § 220 ods. 2 CSP.35. Odvolací súd v súvislosti s uvedenými závermi súdu prvej inštancie, považuje za potrebné zdôrazniť,
že predmetom tohto konania je nárok žalobcu na nahradenie prejavu vôle, v súvislosti s tvrdením

žalobcu, že bolo porušené jeho predkupne právo ako spoluvlastníka nehnuteľnosti, zapísanej na LV
č. XXXX pre katastrálne územie Plavecký Štvrtok v podiele 1. Dňa 12.02.2000 uzatvoril žalovaný ako
kupujúci na jednej strane s B. Q. ako predávajúcim na strane druhej kúpnu zmluvu, ktorej predmetom
je prevod spoluvlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu vo výške 1 k nehnuteľnosti. Žalobca
tvrdil, že pôvodný spoluvlastník mu neponúkol tento spoluvlastnícky podiel na kúpu, čím porušil, resp.

si nesplnil zákonnú povinnosť v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka.

36. Súd prvej inštancie právne posúdil danú vec podľa § 140 a § 605 Občianskeho zákonníka a na
základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že predkupne právo žalobcu nebolo porušené.
Vychádzal zo záveru, že žalobca vedel o zamýšľanom predaji spoluvlastníckych podielov pána Q. U.
V. E., čo obidvaja ako svedkovia potvrdili. Pani E. ako svedkyňa tiež uviedla, že žalobcu kontaktovala

a žalobca sa rozhodol o vec nezaujímať. Nezúčastnil sa prevodov či už na strane predávajúceho
alebo kupujúceho. So žalobcom sa svedkovia nevedeli skontaktovať, nedvíhal im telefonáty, pričom
nepochybne musel vedieť, že chcú riešiť spoluvlastnícke vzťahy k spoločnej nehnuteľnosti. Žalobca
mal dostatok času a možností na to, aby oznámil spoluvlastníkom (p. E. U. V.. Q.), že o predmetnú
nehnuteľnosť má záujem, čo sa však nestalo. O vec sa nezaujímal. Podľa názoru súdu, v zhode so

stanoviskom žalovaného takýto nezáujem žalobcu o prevod spoluvlastníckych podielov spoluvlastníkov,
nemožno vykladať iným spôsobom, ako zrieknutie sa predkupného práva mlčky.

37. Ďalšie správanie žalobcu takisto podľa názoru súdu treba vykladať ako jeho súhlas s prevodom
spoluvlastníckeho podielu. Žalobca už po prevode spoluvlastníckych podielov p. E. U. V.. Q. bol o tom

informovaný žalovaným. S týmto následne riešil usporiadanie vzájomných práv a povinností. Žalobca
dokonca pristúpil aj na to, že dal kladné vyjadrenie k vypracovaniu geometrického plánu na reálnu deľbu
nehnuteľnosti. Žalovaného nikdy neinformoval o tom, že bolo porušené jeho predkupné právo. Žalovaný
iba preto dal vypracovať dohodu o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva spolu s geometrickým
plánom na reálnu deľbu pozemku a to v zmysle vzájomnej dohody. Takéto správanie sa žalobcu, ktorý

má technické vzdelanie, je stavebný inžinier - architekt a je mu nad akúkoľvek pochybnosť známy
zmysel vypracovania geometrického plánu iba potvrdzuje, podľa názoru súdu tú skutočnosť, že žalobca
naozaj nechcel využiť svoje predkupné právo. Až po čase si svoje stanovisko rozmyslel a podal žalobu.
Podľa názoru súdu je treba prijať záver o tom, že žalobca svojim správaním konkludentne uzavrel
dohodu o tom, že svoje predkupné právo nebude uplatňovať, prípadne konkludentne súhlasil s predajom

spoluvlastníckych podielov pána Q. a pani E.. Bolo preto potrebné žalobu žalobcu zamietnuť. Po takto
stručne odôvodnenom skutkovom a právnom závere, vyslovenom vo výroku rozsudku, súd tiež rozhodol
o nároku na náhradu trov konania, vzhľadom na úspech žalovaného vo veci.

38. Odvolací súd hodnotí rozhodnutie okresného súdu ako nepreskúmateľné. Z odôvodnenia rozsudku

nemožno zistiť, z akých skutkových zistení súd vychádzal, keď dospel k záveru, že bolo potrebné žalobu
zamietnuť, pretože predkupne právo žalobcu nebolo porušené.

39. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie jeho odôvodnenie rozsudku v bode 16., v
ktorom súd uviedol z výpovede žalobcu ako strany sporu : „Povedal svoj názor a to taký, že nemá záujem

svoj spoluvlastnícky podiel odpredať, naopak radšej by kúpil“. Uvedené mal povedať žalobca pani
E., tiež spoluvlastníčke nehnuteľnosti, ktorá toto vyjadrenie nenamietala. Preto bolo povinnosťou súdu
vychádzať aj z tohto vyjadrenia žalobcu, pričom pre danú vec nebolo podstatné, či chce žalobca svoj
spoluvlastnícky podiel predať alebo nie, či sa mal za tým účelom ozvať ostatným spoluvlastníkom, či bol
povinný prijať ich telefonické hovory, či s nimi komunikoval o predaji svojho podielu atď., čomu venoval

aj súd svoje skúmanie a dokazovanie. V danej veci bolo podstatné skúmať iba prevod spoluvlastníckeho
podielu pôvodného spoluvlastníka, ktorý bol predávajúcim, B. Q. a to, či ponúkol svoj spoluvlastnícky
podiel vo výške 1 na nehnuteľnosti žalobcovi na kúpu a či porušil zákon v súvislosti s predkupným
právom spoluvlastníka. Z takého zistenia súdu pri dokazovaní a výsluchu na pojednávaní, že žalobca
nemá záujem svoj spoluvlastnícky podiel odpredať, naopak radšej by kúpil, nemožno zastávať názor

súdu prvej inštancie, že žalobca sa zriekol predkupného práva mlčky a preto treba žalobu zamietnuť.
Z ďalšieho odôvodnenia rozsudku nemožno zistiť, ako súd dospel k takému zhodnoteniu danej veci a
podľa stručného obsahu odôvodnenia vychádzal najmä z názoru na správanie žalobcu, pričom svoje
zistenia nekonkretizoval a nevyhodnotil tak, aby z dokazovania mohol urobiť skutkový a právny záver,ktorý je potrebné v odôvodnení rozsudku aj náležite a dostatočne odôvodniť, čo v danom prípade nebolo
splnené.

40. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka, Ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci
predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe ( § 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o
výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. Ustanovenie
§ 140 OZ upravuje práva a povinnosti spoluvlastníka pri nakladaní s jeho spoluvlastníckym podielom.
V prípade prevodu na iný okruh osôb, ako na blízku osobu, je spoluvlastník limitovaný predkupným

právom ostatných spoluvlastníkov, ide o povinnosť podielového spoluvlastníka v prípade prevodu
podielu, ponúknuť ho prednostne osobe oprávnenej z predkupného práva. Predkupné právo predstavuje
obmedzenie spoluvlastníka v nakladaní s jeho podielom a ovplyvňuje aj jeho slobodu voľby osoby
kupujúceho. Je založené priamo zákonom a ako také má vecnú povahu, ktorá spočíva v tom,
že je spojené so spoluvlastníctvom k veci a zaťažuje každého spoluvlastníka prevádzajúceho svoj
spoluvlastnícky podiel, čo znamená, že v prípade prevodu spoluvlastníckeho podielu predkupné právo

pôsobí aj voči právnym nástupcom kupujúceho. Spoluvlastník, ktorý chce previesť svoj podiel na inú
osobu, musí ostatným spoluvlastníkom urobiť ponuku k výkupu. Pre ponuku týkajúcu sa nehnuteľnosti,
musí byť splnená písomná forma. Podmienka písomnej formy nie je splnená, ak je ponuka k výkupu
realizovaná telefonicky.

41. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho rozhodnutia, ktoré súd zavinil svojím procesným postupom,
spravidla vždy strane odnímajú možnosť konať pred súdom. Tieto vady zakladajú nepreskúmateľnosť
rozhodnutia ako celku, ktorá môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti,
neurčitosti alebo neodôvodnenosti rozhodnutia. V prípade, keď je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné,
jedná sa o zmätočné rozhodnutie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa

článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo strany na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky. Samotné
rozhodnutie musí byť logickým a právnym vyústením priebehu konania, pri jeho vydaní musia byť
zachované formálne a obsahové náležitosti, s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti a
určitosti jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia.

42. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,
ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje

za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

43. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek
diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a
rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav
a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie
sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a

podstatu práva na spravodlivý proces.

44. Odvolací súd z obsahu preskúmavaného rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo zistil,
že rozsudok súd prvej inštancie a jeho odôvodnenie nie je v súlade s
ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, keďže závery v ňom obsiahnuté sú

nedostatočné, nejasné a nezrozumiteľné. V odôvodnení rozsudku nie sú uvedené komplexne skutkové
zistenia v spojitosti s čiastkovými zisteniami, ktoré by mali mať logickú nadväznosť, aby v súhrne
umožnili vytvoriť záver o celkovom skutkovom stave. Súd musí potrebné údaje, hodnotenia a závery
o rozhodných skutočnostiach formulovať vlastnými slovami s prihliadnutím na konkrétne okolnosti
danej veci, a to najmä na obsah dokazovania, zložitosť zisťovania skutkového stavu, návrhy strán

na doplnenie dokazovania, čo v odôvodnení preskúmavaného rozsudku absentuje. Rozsudok tak
nenaplňuje požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti, neobsahuje riadne hodnotenie dôkazov.45. Nebolo postačujúce iba zhrnúť obsah prednesov strán sporu, ale ich skutkovo vyhodnotiť a právne
posúdiť a záver aj dostatočným spôsobom odôvodniť. Okresný súd v odôvodnení rozsudku iba prijal
tvrdenia žalovaného, ale neodôvodil, prečo neprijal tvrdenia žalobcu v podanej žalobe a nevyhodnotil

ich v súlade s tvrdeniami žalovaného, ale nepovažoval za potrebné vykonať riadne dokazovanie vo
veci, ktorú prejednával a preto žalobu bez dostatočného odôvodnenia zamietol a iba poukázal na
tvrdenia žalovaného a hodnotil správanie žalobcu. Nevysvetlil však, z akých záverov vychádzal v otázke
nedôvodnosti nároku žalobcu v danom spore. V tomto prípade, pokiaľ žalobca sám na pojednávaní
uviedol, že nemal záujem svoj podiel predať, ale mal záujem kúpiť, pokiaľ by súd vychádzal pri právnom

posúdení veci z ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka, nebol by zistil, že žalobca nemal záujem
kúpiť spoluvlastnícky podiel druhého spoluvlastníka a zároveň by skúmal splnenie ponukovej podmienky
spoluvlastníka pri predaji svojho podielu a to, splnenie zákonnej podmienky predkupného práva a potom
by nedospel k záveru, že žalobca sa zriekol predkupneho práva mlčky. Ako k tomu súd dospel, ale
nevysvetlil. Za daného skutkového zistenia, z vykonaného dokazovania nevyplýva, že pôvodný vlastník,
ako predávajúci, B. Q.Č., si splnil ponukovú povinnosť k predkupnému právu v písomnej forme, keď

v danom prípade ide o prevod nehnuteľnosti. Ako bolo už uvedené, podmienka písomnej formy nie je
splnená, ak je ponuka k výkupu realizovaná telefonicky. (k tomu napr. 30Cdo 1370/2002)

46. Uvedeným postupom súdu prvej inštancie bolo znemožnené stranám, aby uskutočňovali procesné
práva a tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces a nemožno tento nedostatok

napraviť v odvolacom konaní. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie mal v rozhodnutí
venovať presvedčivému odôvodneniu svojho záveru o nedôvodnosti uplatneného nároku. Odvolací súd
zdôrazňuje, že súd nemôže argumentáciu strany odmietnuť ako nesprávnu, ale jeho povinnosťou je tiež
uviesť, v čom jej nesprávnosť spočíva. Konštatovanie súdu, že argumenty strany sú nesprávne alebo
irelevantné bez toho, aby uviedol, prečo ich považuje za nesprávne a irelevantné, možno považovať

za nedostatočné odôvodnenie. O takýto prípad išlo aj v súdenom spore, keďže súd prvej inštancie v
napadnutom rozsudku vôbec nereagoval na tvrdenia žalobcu a rovnako na obranu žalovaného, iba
konštatoval, že žalobca bol neúspešný a žaloba bola zamietnutá. Za týchto okolností rozsudok súdu
prvej inštancie nie je odôvodnený v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku,
nakoľko súd prvej inštancie svoje rozhodnutie neodôvodnil ústavne prijateľným spôsobom a dôvodne

žalobca v odvolaní namietal, že mu súd odňal možnosť konať pred súdom a porušil právo na spravodlivý
súdny proces a porušil zásadu rovnosti zbraní. Rovnako boli dôvodné odvolacie námietky žalobcu,
že napadnutý rozsudok bol vydaný bez vykonaného dostatočného dokazovania a súd zle vyhodnotil
dôkazy, ktoré mal k dispozícii.

47. Rozhodnutie okresného súdu nie je potom jasné a zrozumiteľne, nedáva odpovede na všetky právne
a skutkové otázky a pri jeho vydaní neboli zachované formálne a obsahové náležitosti, s dôrazom na
prvky zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia.

48. Aby súd mohol rozhodnúť o veci samej, musí najskôr zistiť skutkový stav veci, ktorý zistí

predovšetkým prostredníctvom vykonaných dôkazov (§ 215 ods. 1 C.s.p.) a následne ich hodnotením.
Významnú úlohu v procese hodnotenia dôkazov § 191 C.s.p. má vnútorné presvedčenie súdu, ktoré
nemá predstavovať svojvôľu a nezodpovednosť súdu, ale malo by sa vytvárať na základe starostlivého
uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo
z pravidiel formálnej logiky. Zásada voľného hodnotenia dôkazov má svoje limity. Jej kontrola sa

uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 220 ods. 2 C.s.p.
Z formulácie § 191 C.s.p. možno vyvodiť, že súd je povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a
zdôvodniť, prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní
rozhodnutia do úvahy, prípadne aj prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol zaoberať. Tieto
nedostatky odôvodnenia spolu s tzv. opomenutými dôkazmi, o ktorých súd nerozhodol vôbec, zakladajú

vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

49. S prihliadnutím na uvedené, v danom prípade odvolateľ dôvodne namietal, že súd nesprávnym
procesným postupom tým, že rozhodnutie dostatočným spôsobom neodôvodnil, znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces, (§ 365 ods. 1 písm. b) C.s.p).

50. Vychádzajúc zo základného práva na prístup k súdnej ochrane je potrebné zdôrazniť, že
nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť (tiež označovaná ako zmätočnosť) súdneho rozhodnutia, musí byťv opravnom konaní napravená, pretože bráni jeho vecnému preskúmaniu (§ 389 ods. 1 písm. b)
Civilného sporového poriadku); konvalidácia tohto nedostatku (zmätočného rozhodnutia) súdom vyššej
inštancie neprichádza z logických a systematických dôvodov do úvahy tiež pre zachovanie princípu

dvojinštančnosti. Tomu zodpovedá aj znenie ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku, ktoré
odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie len za predpokladu, že nie sú
splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku), ani na jeho zrušenie
(§ 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Pokiaľ existujú dôvody pre zrušenie (kasáciu) rozhodnutia,
čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené, nemožno ho ani zmeniť.

51. S prihliadnutím na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389
ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
(§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

52. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne vec prejednať, znova vychádzajúc z

výsledkov dokazovania, posúdiť žalobou uplatnený nárok podľa príslušných právnych noriem. Výsledky
vykonanéhodokazovaniajenevyhnutnépotomvyhodnotiť,vychádzajúczozákladnéhoprincípuvoľného
hodnotenia dôkazov zakotveného v Článku 15 Základných princípov Civilného sporového poriadku a v
ustanovení § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky,
ako aj odvolacie argumenty žalobcu, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných

ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť. Rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením
§ 220 ods. 2 Civilného sporého poriadku odôvodniť.

53. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o nároku na náhradu trov konania pred
súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

54. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).