Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 27, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoCsp/20/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2522202157
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Horváthová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2522202157.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Prievozská 2,
IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Prievozská 2, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, adresa C., D. E.
XXXX/XX, zastúpenému advokátom JUDr. Mgr. Mariánom Kropajom, PhD., so sídlom Piešťany,
Mudroňova 7356/51, o zaplatenie 1.313,24 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti

rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. PN-4Csp/44/2022-178 zo dňa 09.02.2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd výrokom I. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
1.313,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.174,46 eur od 24.08.2021 do

zaplatenia, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom II. priznal žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%.

2.Rozhodnutiesúdodôvodnilprávnenazákladeaplikácie§497,§499,§502ods.1a2zák.č.513/1991
Zb. Obchodného zákonníka, § 488, § 489, § 494, § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 9, § 565, § 517 ods. 2, §
524 ods. 1 a 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 1 ods. 2, § 2 písm. d), § 9

ods. 2, § 11 ods. 1 písm. b), § 7 ods. 1 a 2, § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„ZoSÚ“), § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 3
nar. vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 232
ods. 2 a 3, § 251, § 255 ods. 1, § 257, § 262 ods. 1 a 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“).

3. Prvoinštančný súd vychádzal zo skutkového stavu, ako ho zistil z vykonaného dokazovania,
keď ustálil, že medzi OTP Bankou Slovenska, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola
dňa 08.07.2015 uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom F. G. H., predmetom ktorej bolo poskytnutie
spotrebiteľského úveru žalovanému vo výške 3.246,- eur, s úrokovou sadzbou vo výške 12,13 % ročne,
so splatnosťou prvej splátky 08.08.2015, s konečnou splatnosťou 08.07.2022, s výškou splátky 57,53

eur mesačne so splatnosťou 08. dňa v mesiaci, s RPMN vo výške 12,82 %, s priemernou hodnotou
RPMN 16,33 % a celkovou čiastkou k zaplateniu dlžníkom vo výške 4.832,52 eur. Listom zo dňa
05.03.2021 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy s upozornením,
že ak dlžnú sumu neuhradí, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky. Uvedený
list bol žalovanému doručený dňa 26.03.2021. Keďže sa žalovaný so splácaním dostal do omeškania,
právny predchodca žalobcu listom zo dňa 15.04.2021 - Vyhlásenie úveru za predčasne splatný

oznámil žalovanému mimoriadne zosplatnenie úveru ku dňu 14.04.2021. Uvedené oznámenie bolo
dňa 06.05.2021 doručené žalovanému. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.08.2021 bolapohľadávka OTP Banky Slovensko, a.s. voči žalovanému postúpená na žalobcu. Oznámenie o
postúpení pohľadávky zo dňa 27.08.2021 bolo zaslané žalovanému, zásielka sa však vrátila žalobcovi
ako neprevzatá v odbernej lehote. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca a žalovaný uzavreli

zmluvu, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) ZoSÚ,
na základe uzatvorenej zmluvy žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver a žalovaný sa zaviazal
vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Po
preskúmaní zmluvy dospel súd k záveru, že predmetná zmluva obsahuje všetky náležitosti požadované
ustanovením § 9 ods. 2 ZoSÚ. Z uvedeného vyplýva, že žalobca má v zásade nárok na úroky a poplatky

zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zároveň súd dospel k záveru, že žalobca preukázal, že veriteľ pri
poskytnutí úveru konal s odbornou starostlivosťou (§ 7 ods. 1 ZoSÚ), čo znamená, že pred uzavretím
zmluvy posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, keď bral
do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem
spotrebiteľa. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje.
V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný v žiadosti o poskytnutie spotrebného úveru

uviedol priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1.450,- eur, pričom mesačná splátka poskytnutého
úveru predstavovala sumu 57,53 eur, čo považuje súd s poukazom na tvrdenia žalobcu za dostatočné
posúdenie schopnosti žalovaného splácať predmetný úver. Na základe zmluvy právny predchodca
žalobcu poskytol žalovanému úver v celkovej výške 3.246,- eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky. Žalovaný si svoju povinnosť zo zmluvy o úvere riadne neplnil, z ktorého dôvodu

pôvodný veriteľ úver predčasne zosplatnil ku dňu 14.04.2021. Dňa 23.08.2021 došlo k postúpeniu
pohľadávky voči žalovanému na žalobcu, pričom vzhľadom na to, že v čase postúpenia pohľadávky boli
naplnenépredpokladyobsiahnutévustanovení§92ods.8zák.č.483/2001Z.z.obankách(žalovanému
bola do sféry dispozície doručená výzva zo dňa 05.03.2021), išlo o platné postúpenie, z ktorého dôvodu
je žalobca v konaní aktívne legitimovaným. Podľa nepopretého skutkového tvrdenia žalobcu nevrátil

žalovaný žalobcovi istinu vo výške 1.174,46 eur, úrok vo výške 133,63 eur a úrok z omeškania vo
výške 5,15 eur, keď žalovaný v konaní nepreukázal uhradenie vyššej sumy. Súd prvej inštancie ďalej
konštatoval, že žalovaný bol upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva
mimoriadneho zosplatnenia úveru, čo vyplýva zo žalobcom predložených doručeniek (žalovaný výzvu
prevzal dňa 26.03.2021 a k zosplatnenie došlo dňa 14.04.2021, z čoho je zrejmé, že žalovanému bola

poskytnutá lehota 15 dní).

4. Súd prvej inštancie tiež poukázal na to, že zákonnými podmienkami platného postúpenia pohľadávky
vyplývajúcej zo zmluvy o úvere uzavretej medzi bankou ako veriteľom a klientom ako dlžníkom je
nepretržité omeškanie klienta so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke v trvaní

dlhšie ako 90 kalendárnych dní po tom, čo bol písomne vyzvaný bankou na plnenie, pričom tieto
musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Žalobca spolu so žalobou predložil výzvu zo dňa
05.03.2021, ktorú výzvu je možné považovať za výzvu banky vyžadovanú ustanovením § 92 ods. 8 ZoB,
pričomžalobcapredloženoudoručenkouzároveňsúdupreukázal,žepredmetnávýzvaboložalovanému
i doručená a následne uplynulo viac ako 90 kalendárnych dní od tohto doručenia žalovanému, čo

je podmienkou pre vznik oprávnenia banky postúpiť svoju pohľadávku voči žalovanému inej osobe,
ktorá nie je bankou. Z uvedeného dôvodu postúpenie pohľadávky na žalobcu bolo plne v súlade s
vyššie citovaným zákonom, s poukazom na čo je žalobca oprávneným z danej pohľadávky, a teda
je v konaní aktívne vecne legitimovaným. Vzhľadom na uvedené zaviazal súd žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 1.313,24 eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 1.174,46 eur, z riadneho úroku vo výške

133,63 eur a z úroku z omeškania vo výške 5,15 eur, keďže žalobca v konaní preukázal nárok na
takto vyčíslenú dlžnú sumu. Keďže žalovaný sa dostal s peňažným plnením do omeškania, je povinný
zaplatiť aj úrok z omeškania. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu už
po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru právnym predchodcom žalobcu dňa 14.04.2021, t.j. dňa
15.04.2021, žalobca si však nárok na úrok z omeškania uplatnil až odo dňa 24.08.2021 (po postúpení

pohľadávky), preto mu súd úrok z omeškania priznal až od tohto neskoršieho dátumu. Žalobca má nárok
na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková
sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ku dňu omeškania žalovaného
s plnením peňažného dlhu bola výška základnej úrokovej sadzby 0,00%. Žalobca tak má popri dlžnej
sume nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% (5 + 0,00%) ročne zo sumy 1.174,46 eur od

24.08.2021 do zaplatenia. Súd prvej inštancie preto považoval nárok žalobcu (ktorý bol v konaní aktívne
vecne legitimovaným z dôvodu platného postúpenia pohľadávky od pôvodného veriteľa) na zaplatenie
nevrátenej časti istiny s príslušenstvom, za v celom rozsahu dôvodný, preto žalobe vo výroku I. vyhovel.5. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď
žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, čo v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči
žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100% trov konania.

6. Žalovaný predmetný rozsudok napadol odvolaním v celom rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. f), g) a h) CSP, pričom sa domáha, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu
zamietne v celom rozsahu a žalovanému prizná plnú náhradu trov konania, prípadne rozsudok zruší a
vec vráti prvoinštančnému súdu na opätovné prejednanie a nové rozhodnutie.

7. Žalovaný na prvom mieste namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Pred súdom
prvej inštancie uvádzal, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je v rozpore so zákonom (§ 53
ods. 9 OZ, § 565 OZ v spojení s § 39 OZ). Podľa názoru žalovaného banka nebola oprávnená
požadovať jednorazové splatenie úveru a tiež, že je úver bezúročný a bezpoplatkový. Tiež podľa
názoru žalovaného právny predchodca žalobcu nedostatočne skúmal bonitu žalovaného. Súd je povinný

skúmať z úradnej povinnosti, či veriteľ dostatočne skúmal bonitu klienta. Veriteľ nedostatočne preukázal
posudzovanie schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver, čím predchodca žalobcu hrubo
porušil povinnosť vyplývajúcu z § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže neposudzoval
schopnosť žalovaného splácať úver. Dôsledkom porušenia povinnosti skúmať predpoklady splácania
úveru zo strany žalovaného s odbornou starostlivosťou je v zmysle § 11 ods. 2 prvá veta Zákona

o spotrebiteľských úveroch nemožnosť žiadať od spotrebiteľa (žalovaného) jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru. V dôsledku nesplnenia povinnosti posudzovať schopnosť žalovaného splácať
spotrebiteľský úver s odbornou starostlivosťou, nebolo možné vyhlásiť úver za predčasne splatný, z
čoho vyplýva, že nebolo možné ani postúpiť pohľadávku na nového veriteľa. Zosplatnenie úveru bolo
v rozpore s § 7 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch a z tohto dôvodu

bolo postúpenie neplatné. Na základe uvedeného možno konštatovať, že zosplatnenie odporovalo
zákonu a podľa § 39 Občianskeho zákonníka je preto potrebné ho považovať za neplatné. Nakoľko
neboli splnené podmienky podľa § 17 ods. 1 ZoSÚ, neboli splnené ani zákonné predpoklady pre
platné postúpenie predmetnej pohľadávky a teda postúpenie pohľadávky taktiež odporovalo zákonu. Z
uvedeného dôvodu je žalovaný presvedčený o tom, že v predmetnom spore nie je daná aktívna vecná

legitimácia žalobcu na podanie žaloby pre nenaplnenie zákonných podmienok pre platné postúpenie
pohľadávkynažalobcu,nebolidodržanézákonnépodmienkypredpostúpenímpohľadávkyapretopodľa
názoru žalovaného žalobu žalobcu bolo potrebné v dôsledku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
zamietnuť. Žalovaný tiež poukazoval na to, že právny predchodca žalobcu nemohol určiť poradie
započítania peňažných prostriedkov v rozpore so zákonom. Poukázal na ust. § 566 ods. 2 OZ. Pri

čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky,
ak dlžník neurčí inak. Súd s poukazom na čl. V. bod. 5 VOP uviedol, že banka mohla určiť poradenie
započítavania peňažných prostriedkov s čím žalovaný nesúhlasí. VOP nebol individuálne dojednané,
a preto ich nemožno aplikovať v rozpore so zákonným ustanovením § 566 ods. 2 OZ. Toto má tiež
zásadný vplyv na výšku vymáhanej istiny. Podľa názoru žalovaného nebolo vyhlásenie mimoriadnej

splatnosti úveru realizované do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky (§ 565 OZ). Poukázal, že v
danom prípade bola splatnosť dohodnutá do 8 dní. Výzva zo dňa 5.3.2021 bola doručená 26.3.2021.
Vyhlásenie splatnosti zo dňa 15.4.2021 bolo doručené 6.5.2021. Podľa názoru žalovaného nedošlo k
využitiu práva podľa § 565 najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

8. Konajúci prvostupňový súd sa podľa názoru žalovaného nedostatočne zaoberal správnosťou výšky
vymáhanej sumy, nedostatočne skúmal predloženú platobnú históriu a nedal dostatočné odpovede na
zásadné námietky spotrebiteľa – žalovaného v tomto konaní. Rozsudok prvostupňového súdu je podľa
názoru žalovaného nepreskúmateľný.

9. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že v spornom prípade došlo
k riadnemu vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Postupca si možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
dohodol so žalovaným v čl. VII ods. 1. písm. a. v spojení s ods. 2 písm. e) Zmluvy. Postupca výzvou
zo dňa 05.03.2021 vyzval žalovaného na úhradu omeškaných splátok vo výške 203,23 Eur a upozornil
ho na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. V zmysle doručenky, ktorá tvorí prílohu žaloby

bola táto listina doručená žalovanému dňa 26.03.2021. Od dátumu doručenia začala plynúť 15-dňová
lehota podľa § 53 ods. 9 OZ a uplynula dňa 10.04.2021. Nakoľko žalovaný omeškané splátky neuhradil,
čo preukazuje predložená platobná história, postupca podaním zo dňa 15.04.2021 vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru. Uvedená listina bola v zmysle doručenky, ktorá tvorí prílohu žaloby doručená dňa06.05.2021. V tomto prípade bola nepochybne zachovaná 15-dňová lehota a zároveň bol žalovaný
upozornení na možnosť zosplatnenia úveru. S tvrdeniami žalovaného o nesprávne uvedenej hodnote
RPMN sa žalobca nestotožňuje a k tomu uviedol, že ročná percentuálna miera nákladov je 12,81 % (pri

presnosti na dve desatinné miesta). V tejto súvislosti tiež poukázal na to, že poskytnutý úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., len ak v je
uvedená nesprávna RPMN v neprospech spotrebiteľa. Za RPMN uvedenú v neprospech spotrebiteľa
je možné považovať taký prípad, keď je v zmluve uvedená nižšia RPMN ako je jej skutočná hodnota.
Spotrebiteľ je teda presvedčený, že jeho úveru je „lacnejší“ ako je to v skutočnosti. V konkrétnom prípade

RPMN uvedená v zmluve nespĺňa tento predpoklad, a preto poskytnutý úver nie je možné považovať
za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca sa tiež nestotožňuje s tvrdeniami žalovaného o tom, že VOP
neboli individuálne dojednané, a k tomu uviedol, že v zmysle IX: ods. 2. Zmluvy sú VOP neoddeliteľnou
súčasťoutejtozmluvyažalovanýsúhlasísnimi.Žalovanýmalpripodpisezmluvymožnosťsasobsahom
Všeobecných podmienok oboznámiť a v prípade, že z ich ustanoveniami nesúhlasil, zmluvu o úvere
nepodpísať. Žalobca tiež odkázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia v tomto konaní a odkazuje na ne.

Napadnuté rozhodnutie navrhuje ako vecne správne potvrdiť.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.

1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), g) a h) CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) a
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu
prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

(§ 391 ods. 1 CSP).

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v kontexte odvolacích dôvodov uplatnených žalovaným, a to so zameraním na posúdenie, či súd prvej
inštancie dospel k správnemu záveru ohľadom dôvodnosti nároku žalobcu na zaplatenie sumy vo výške

1.313,24 eur s príslušenstvom.

12. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, veriteľ je pred
uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení
spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku
spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

13. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého

porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver.

14. Podľa § 565 OZ, v znení účinnom ku dňu zosplatnenia úveru, ak ide o plnenie v splátkach, môže
veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté
alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie
nasledujúcej splátky.

15. Podľa § 53 ods. 9 OZ, v znení účinnom ku dňu zosplatnenia úveru, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie
kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

16. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatnéskutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

17. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva strany
sporunaspravodlivýproces,totoprávozaručujúvpodmienkachprávnehoporiadkuSlovenskejrepubliky
okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz
Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/
a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp. zn. I.
ÚS 226/03), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho
a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

18. Odôvodnenie rozsudku súdu musí mať náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový
postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného
dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery.
Nepostačuje uviesť iba všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých boli

tieto skutkové zistenia vyvodené. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným
a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu
normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne
kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu
neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.

19. Odvolateľ prioritne namietal, že právny predchodca žalobcu nedostatočne skúmal bonitu
žalovaného. Súd prvej inštancie v bode 32. odôvodnenia rozsudku uzavrel, že veriteľ konal s odbornou
starostlivosťou, pretože zohľadnil priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1.450,- eur, pričom mesačná
splátkaposkytnutéhoúverupredstavovalasumu57,53eur,čopovažovalsúdprvejinštanciespoukazom

na tvrdenia žalobcu za dostatočné posúdenie schopnosti žalovaného splácať predmetný úver. Odvolací
súd má za to, že súd prvej inštancie sa uspokojil s tým, že veriteľ akceptoval nedostatočné informácie,
ktoré mu poskytol samotný žalovaný. Z ust. § 11 ods. 2 tretia veta ZoSÚ je však zrejmé, že za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia

na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Z vykonaného dokazovania, a to žiadosti o poskytnutie spotrebného úveru (č.l.
52) vyplynulo, že žalovaný ako žiadateľ o úver síce uviedol výšku svojho príjmu, ale v časti kde bolo
potrebné vyplniť informácie o existujúcich záväzkoch, nie sú uvedené žiadne údaje. Je teda zrejmé,
že informáciu o záväzkoch (ktoré je potrebné podradiť pod kategóriu výdavkov) veriteľ k dispozícii

nemal, avšak nepostupoval podľa cit. ust. ZoSÚ, pretože z obsahu spisu nevyplýva a žalobca to ani
netvrdí, že by si vyžiadal akékoľvek údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Z úradnej činnosti okrem toho odvolací súd zistil,
že odvolateľ je vedený na strane žalovaného vo viacerých súdnych sporoch, prejednávaných na súde
prvej inštancie (alebo na Okresnom súde Piešťany, ktorý je t.č. pracoviskom súdu prvej inštancie)

predmetom ktorých je zaplatenie pohľadávok zo spotrebiteľských zmlúv. Pri nahliadnutí do spisu sp. zn.:
24Co/18/2024, vedená na súde prvej inštancie pod sp. zn.: PN-24Csp/81/2022 odvolací súd zistil, že
predmetom konania je pohľadávka, ktorú odvolateľovi poskytol zo spotrebiteľskej zmluvy o úvere totožný
pôvodný veriteľ (OTP banka Slovensko, a.s.), pričom zmluva bola uzavretá len o dva mesiace skôr ako
prejednávanej veci (dňa 21.05.2015). Napriek tomu z vykonaného dokazovania nevyplýva, že pôvodný

veriteľ tento už existujúci úver, ktorý mu sám poskytol, akokoľvek zohľadnil, pričom súd prvej inštancie
neskúmal a nezaoberal sa otázkou, či pôvodný veriteľ dostatočne skúmal údaje o výdavkov spotrebiteľa,
prípadne ak takéto informácie pôvodný veriteľ nemal, či si tieto údaje zaobstaral z príslušnej databázy
alebo registra. Tieto skutočnosti žalovaný namietal už v podanom odpore voči platobnému rozkazu.
Pokiaľ teda súd prvej inštancie bez ďalšieho dospel k záveru, že žalobca preukázal, že postupoval

pri poskytnutí úveru s odbornou starostlivosťou, v nadväznosti na čo uzavrel v bode 34. odôvodnenia
rozsudku, že k došlo k jednorazovému zosplatneniu pohľadávky, hoci z ničoho nevyplýva, že by mal
za preukázané splnenie podmienok vyplývajúcich z ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ, sú jeho závery zmätočné
a nepreskúmateľné.20. Ďalej odvolateľ uvádza, že bol opakovane dlhodobo chorý, bola mu zrušená nájomná zmluva
a nemohol vykonávať svoje povolanie. Žalovaný vníma postup žalobcu a jeho právneho predchodcu

pred podaním žaloby ako hrubý nátlak. Odvolací súd konštatuje, že uvedená argumentácia vyznieva
nezrozumiteľne a účelovo. V prvom rade, odvolateľ neuvádza aký postup žalobcu či jeho právneho
predchodcubymalbyťpovažovanýzanátlak,prípadneakouformoumalbyťúdajnenažalobcuvyvíjaný.
V druhom rade nie je zrejmé, odkiaľ mal mať žalobca vedomosť o životnej situácii odvolateľa a ak by
túto vedomosť aj mal, nie je vôbec zrejmé, aké právne dôsledky odvolateľ z tejto skutočnosti vyvodzuje.

21. Následne odvolateľ vyčítal súdu prvej inštancie, že došlo k započítaniu peňažných prostriedkov
v rozpore so zákonom. Argumentoval s poukazom na ust. § 566 ods. 2 OZ tým, že pri čiastočnom plnení
dlhu veriteľ nemal započítať peňažné prostriedky najskôr na úroky, resp. že veriteľ nebol oprávnený sám
určiť poradie započítania peňažných prostriedkov. Odvolací súd z bodu 33. odôvodnenia napadnutého
rozsudku zistil, že súd prvej inštancie skonštatoval, že podľa nepopretého skutkového tvrdenia žalobcu,

žalovaný nevrátil žalobcovi istinu vo výške 1.174,46 eur, úrok vo výške 133,63 eur a úrok z omeškania vo
výške 5,15 eur, keď žalovaný nepreukázal uhradenie vyššej sumy. Z obsahu podaného odporu je však
zrejmé, že žalovaný namietal v bode III., že banka si započítavala jeho čiastočné úhrady len na úroky,
pričom trval na tom, že platby mali byť prednostne započítavané na istinu, teda žalobca sa domáhal
vyššej sumy, než by mu patrila. Súd prvej inštancie s uvedenou argumentáciou opomenul zaoberať,

nezohľadnil znenie ust. § 566 ods. 2 OZ, nevysporiadal s tým, že či je možné započítanie čiastočného
plnenia dlžníka dohodnúť platne aj inak (keď v danom prípade žalobca poukazuje na čl. V. bod 5
VOP). Odvolací súd preto konštatuje, súd prvej inštancie nesprávne konštatoval, že výška nesplatenej
istiny bola nesporná, keď odvolateľ pred súdom prvej inštancie účinne poprel skutkové tvrdenie žalobcu
o výške nesplatenej istiny, preto bolo namieste sa zaoberať sa aj argumentáciou žalovaného.

22. V ďalej časti odvolania žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku
jednorazového zosplatnenia dlhu, lebo podľa názoru žalovaného nedošlo k využitiu práva podľa § 565
OZ do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Odvolací súd konštatuje, že z bodu 34. odôvodnenia
napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie sa splnením podmienok podľa § 565 a § 53

ods. 9 OZ zaoberal len čiastočne, keď skúmal len to, či žalovaný bol upozornený v lehote nie kratšej ako
15 dní na možnosť uplatnenia oráva mimoriadneho zosplatnenia úveru, čo podľa súdu prvej inštancie
s prihliadnutím na predložené doručenky bolo splnené (tieto závery súdu prvej inštancie zo strany
odvolateľa spochybnené neboli). Súd prvej inštancie síce správne odkázal na závery NS SR, z ktorých
vyplýva, že z § 565 veta druhá OZ vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie

nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť
až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 OZ) (R
29/2023), avšak už neuviedol, či považoval za splnenú aj tú podmienku, že veriteľ po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky využil svoje právo žiadať o jednorazové
vrátenie nesplatenej dlžnej sumy najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.

23. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že ust. § 53 ods. 9 OZ bolo novelizované, a to zák. č. 254/2024
Z.z. s účinnosťou od 01.11.2024. Podľa prechodných ustanovení (§ 879y OZ), ustanoveniami tohto
zákona v znení účinnom do 31. októbra 2024 sa spravujú právne vzťahy vzniknuté do 31. októbra 2024;
vznik týchto právnych vzťahov a vznik nárokov z týchto právnych vzťahov sa posudzujú podľa predpisov

účinných do 31. októbra 2024, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak. Z dôvodovej správy vyplynulo, že
nová právna úprava bude vzťahovať aj na právne vzťahy, ktoré vznikli pred účinnosťou návrhu. Vznik
týchto právnych vzťahov a vznik nárokov z nich, sa však bude posudzovať podľa starej právnej úpravy,
a teda podľa predpisov, ktoré boli účinné pred návrhom zákona (do 31. októbra 2024). Z uvedeného
vyplýva, že ak v existujúcich právnych vzťahoch nedošlo k uplatneniu práva na tzv. zosplatnenie plnenia

v splátkach, na tieto právne vzťahy (už existujúce) dopadá aj nová právna úprava. V prejednávanej veci
však veriteľ uplatnil právo na zosplatnenie plnenia v splátkach, preto je potrebné splnenie podmienok na
tento nárok veriteľa posudzovať podľa právnych predpisov účinných v čase, keď k využitiu tohto práva
došlo.

24. Keďže v danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie
neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami (a zároveň nesprávnym právnym
posúdením veci) k znemožneniu žalovanému realizovať jeho procesné právo na vysvetlenie dôvodov
rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom s poukazom nato, že súd prvej inštancie rozhodnutie fakticky v relevantných záveroch neodôvodnil právne ani vecne,
nie je dobre možné tento nedostatok napraviť až v druhoinštančnom konaní pred odvolacím súdom. V
dôsledku toho odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec podľa §

391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

25. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o nároku žalobcu, pričom je viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). Je potrebné dôsledne pristúpiť k posúdeniu skutkových
tvrdení strán a nimi navrhnutých dôkazov najmä so zameraním na posúdenie, či žalobca preukázal,

že pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere postupoval jeho právny predchodca s odbornou
starostlivosťou pri posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, ak áno, či boli naplnené
podmienky na využitie práva veriteľa požadovať zaplatenie celej pohľadávky. Pokiaľ súd prvej inštancie
dospeje k záveru, že k účinnému zosplatneniu pohľadávky ako aj jej postúpeniu na žalobcu došlo,
bude potrebné sa zaoberať aj otázkou výšky uplatnenej pohľadávky. Súd prvej inštancie starostlivo
posúdi aj argumenty protistrany, všetko čo v konaní vyšlo najavo, vrátane listinných dôkazov. Výsledky

vykonanéhodokazovaniajenevyhnutnévyhodnotiťvsúladesustanovením§191ods.1CSP,atonajmä
so sústredením sa na sporné otázky. Rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220
ods. 2 CSP odôvodniť tak, aby skutkové a právne závery súdu boli vyčerpávajúco a logicky vysvetlené,
nevzbudzujúce pochybnosti o dôvodoch samotného rozhodnutia.

26. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o nároku na náhradu trov konania
pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho a dovolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového
poriadku).

27. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).