Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, August 18, 2023

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 28C/27/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6422201429
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Beňo

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2023:6422201429.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Radovanom Beňom v právnej veci žalobcu

C. A., N.. XX.XX.XXXX, A. F. C. Č.. XXX, XXX XX F. C., proti žalovaným 1/ F. L., N.. XX.XX.XXXX,
A. C. XXXX/XX, XXX XX A., 2/ V. L., N.. XX.XX.XXXX, A. Č. XXXX/X, XXX XX E. X., 3/ V. L., N..
XX.XX.XXXX, A. C. XXXX/XX, XXX XX A., 4/ S. H., N.. XX.XX.XXXX, A. C. XXXX/XX, XXX XX A., a
5/ V. V., N.. XX.XX.XXXX, A. F. C. Č.. XXX, XXX XX F. C., všetci zastúpení JUDr. Patrikom Majerským,
nar. XX.XX.XXXX, A. B. XXXX/XX, XXX XX A., o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd p r i z n á v ažalovaným 1/ až 5/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania voči
žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 14.05.2022, po konkretizovaní označenia
žalovaných na základe vyžiadaného dedičského rozhodnutia, sa žalobca domáhal, aby súd určil, že
vlastníkmi spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXXX/XXXXXX k spoločným nehnuteľnostiam podľa
zákona č. 97/2013 Z.z., zapísaným na liste vlastníctva č. XXX W.re k.ú. F. C., obec F. C., okres Ž. N. S.
(konkrétne sa jedná o pozemky E. parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/
X, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X P. XXX) sú právni nástupcovia po neb.

V. L., nar. XX.XX.XXXX, zom. XX.XX.XXXX, t.j. žalovaní 1/ až 4/.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že je členom W. B.-F. C., J.: XX XXX XX2, od jeho vzniku, pričom
jeho členom bol aj V. L.. Dňa XX.XX.XXXX uzavrel V. L. ako darca so žalovaným 5/ V. V. ako
obdarovaným darovaciu zmluvu, ktorej vklad bol povolený v konaní vedenom na Okresnom úrade
Ž. N. S.om, katastrálny odbor pod č. M.-XXXX/XXXX. V zmysle darovacej zmluvy
previedol V. L. ako člen uvedeného pozemkového spoločenstva spoluvlastnícky podiel vo výške

XXXX/XXXXXX k spoločným nehnuteľnostiam podľa zákona č. 97/2013 Z.z., zapísaným na LV č.
XXX pre k.ú. F. C.. Nadobúdateľom prevádzaného podielu sa stal žalovaný 5/, ktorý v tom čase
nebol vôbec členom uvedeného pozemkového spoločenstva a ani blízkou osobou V. L.. Z ust. § 9
ods. 8 zákona č. 97/2013 Z.z., ako aj z čl. I ods. 4 zmluvy o pozemkovom spoločenstve vyplýva
predkupné právo vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti pre prípad, ak niektorý vlastník podielu
spoločnej nehnuteľnosti prevádza svoj spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, ktorá ešte na spoločnej
nehnuteľnosti nevlastní podiel. Pôvodný vlastník podielu V. L. mal pred prevodom svojho podielu ho

ponúknuť ostatným vlastníkom podielov spoločnej nehnuteľnosti, čo sa však nestalo a bez ďalšieho
boli tieto podiely prevedené darovacou zmluvou na žalovaného 5/, ktorý v tom čase nebol členom
pozemkového spoločenstva. Žalobca ako vlastník podielov spoločnej nehnuteľnosti mal záujem na
odkúpení podielov V. L., avšak z jeho strany k ponuke nikdy nedošlo. Prevodom spoluvlastníckehopodielu na žalovaného 5/ ako obdarovaného došlo k nezákonnému získaniu členstva v pozemkovom
spoločenstve a porušeniu ustanovení o predkupnom práve. Porušenie povinnosti ponúknuť podiel
ostatným spoluvlastníkom spoločnej nehnuteľnosti má za následok relatívnu neplatnosť právneho úkonu

darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. Rozsudok o určení vlastníka podielu sa zapíše do katastra a v
evidencii sa obnoví stav pred darovacou zmluvou.

3. V ďalších písomných vyjadreniach žalobca uviedol, že neboli splnené kumulatívne podmienky, že
medzi darcom a obdarovaným existoval rodinný alebo obdobný pomer, že ujmu, ktorú by utrpela jedna z

osôb, by druhá z nich pociťovala ako vlastnú ujmu. Naplnenie takej kvality a intenzity vzájomného vzťahu
medzi darcom (V. L.) a obdarovaným (žalovaným 5/) nemožno vyvodzovať len na základe subjektívneho
názoru žalovaných o dobrom vzťahu medzi dotknutými osobami.

4.1. Žalovaní v písomných vyjadreniach uviedli, že darovacia zmluva zo dňa XX.XX.XXXX bola
uzatvorená medzi príbuznými osobami, ktoré sa považovali za osoby navzájom blízke v zmysle § 116

Občianskeho zákonníka. Darca - neb. V. L. je strýkom žalovaného 5/, keďže jeho matkou je V. V., ktorá
bola sesternicou neb. V. L.. Vzťahy medzi neb. V. L. a žalovaným 5/, ako aj medzi nebohým a matkou
žalovaného 5/, boli vždy dobré a mali taký charakter, že uvedené osoby možno navzájom považovať
za blízke osoby, keďže ujmu, ktorú by utrpel jeden z nich, by žalovaný 5/ a/alebo nebohý dôvodne
pociťoval ako vlastnú ujmu. Darca a obdarovaný sa vzájomne považovali za blízke osoby, keďže medzi

nimi existoval príbuzenský a dlhodobo dobrý vzťah. Žalovaní 1/ až 4/ sú dedičmi nebohého darcu, ktorý
by sa stali spoluvlastníkmi predmetných spoluvlastníckych podielov, ak by došlo k vyhláseniu neplatnosti
darovacej zmluvy. Napriek tejto skutočnosti všetci žalovaní potvrdzujú, že vzťahy medzi neb. V. L. a
žalovaným 5/ boli vždy veľmi dobré a mali taký charakter, že v čase uzavretia darovacej zmluvy sa oni
vzájomne považovali za blízke osoby.

4.2. Nebohý aj vzhľadom na takýto blízky vzťah sa rozhodol darovať na základe darovacej zmluvy
spoluvlastnícke podiely na spoločných nehnuteľnostiach žalovanému 5/, keďže jeho prianím a vôľou
bolo, aby takéto spoluvlastnícke podiely nadobudla jemu príbuzná a blízka osoba, ktorá býva v regióne,
kde sa predmetné spoluvlastnícke podiely k pozemkom nachádzajú. Nebohý býval v A. a nemal záujem
zúčastňovať sa na zhromaždeniach pozemkového spoločenstva. Žalovaní predložili svoje písomné

čestnéprehlásenie,akoajčestnéprehláseniaďalšíchosôb,ktorésavediavyjadriťkvzájomnémuvzťahu
darcu a obdarovaného. Žalovaní uviedli, že nebohý darca sa pravidelne stretával so žalovaným 5/, ako
aj s matkou žalovaného 5/, ktorá bola jeho sesternica, pričom navzájom prejavovali o seba záujem.
Uzatvorenie darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX je tiež prejavom blízkej vzájomnosti vzťahov medzi
nebohým darcom a žalovaným 5/, keďže darovanie predmetných spoluvlastníckych podielov vychádzalo

z ich skutočnej vzájomnej blízkosti. Keďže účastníci darovacej zmluvy boli navzájom v rodinnom pomere
a považovali sa navzájom za blízke osoby, neboli povinní postupovať podľa § 9 ods. 7 zákona o
pozemkových spoločenstvách.
4.3. Žalobca je bývalý predseda W. B.-F. C., J.: XX XXX XXX, ktorého v tejto funkcii nahradil žalovaný
5/. Žalobu považujú žalovaní za šikanóznu, ktorá vôbec nerieši naliehavý právny záujem na určení

vlastníctva a žalobca ňou sleduje najmä jeho osobnú „pomstu“ voči osobám, ktoré poukazovali na jeho
nekalé konania.

5. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 18.08.2023, na ktorom vykonal dokazovanie listinnými
dôkazmi.

6. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava III sp. zn. XXD/XXXX/XXXX zo dňa 10.02.2021 vyplýva,
že konanie o dedičstve po poručiteľovi V. L., nar. XX.XX.XXXX, zom. XX.XX.XXXX, bolo zastavené
a majetok nepatrnej hodnoty (zostatky na bankových účtoch) boli vydané osobe, ktorá sa postarala o
pohreb poručiteľa. Ako dedičia prichádzali do úvahy manželka a deti poručiteľa - žalovaní 1/ až 4/.

7.ZdarovacejzmluvyzodňaXX.XX.XXXXsúdzistil,žebolauzavretámedziV.L.,nar.XX.XX.XXXX,ako
darcom a žalovaným 5/ ako obdarovaným. Jej predmetom bol bezodplatný prevod vlastníckeho práva k
spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiach špecifikovaných v zmluve, ktoré obdarovaný - žalovaný
5/ nadobúda ako dar. Predmetom prevodu bol spoluvlastnícky podiel o veľkosti XXXX/XXXXXX na

pozemkoch zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. F. C.. Okrem toho boli predmetom prevodu spoluvlastnícke
podiely darcu k ďalším pozemkom, medzi nimi k pozemkom zapísaným na LV č. XXX P. XXX v k.ú. S.
Ž., na LV č. XXXX P. XXXX v k.ú. F. Ž., na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX v k.ú. F. C., na LV č. XXXX
v k.ú. S. N. S., na LV č. XXXX v k.ú. W., na LV č. XXXX v k.ú. S. C..8. Žalobca v prípisoch zo dňa 12.05.2022 uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že pred uzavretím
darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX V. L. ako darca svoj podiel neponúkol ostatným spoluvlastníkom

spoločnej nehnuteľnosti, okrem iného aj žalobcovi, čím porušil predkupné právo a podiel daroval
žalovanému 5/, dovoláva sa žalobca neplatnosti právneho úkonu - darovacej zmluvy zo dňa
XX.XX.XXXX. Prípisy žalobca odoslal dňa 12.05.2022 doporučenými zásielkami do vlastných rúk pre
adresátov: 1/ V. V., 2/ V. L., 3/ Nezistení právni nástupcovia po V. L..

9. Z registra pozemkových spoločenstiev vyplýva, že spoločnú nehnuteľnosť, ktorú obhospodaruje W.
B.-F. C., J.: XX XXX XXX, tvoria pozemky zapísané na LV č. XXX P. XXX v k.ú. S. Ž., na LV č. XXXX
P. XXXX v k.ú. F. Ž., na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX P. XXX v k.ú. F. C., na LV č. XXXX v k.ú. S.
N. S., na LV č. XXXX v k.ú. W. a na LV č. XXXX v k.ú. S. C..

10. Žalobca na pojednávaní uviedol, že pri prevode podielov na žalovaného 5/ nebola daná ponuka

ostatným členom pozemkového spoločenstva, a teda nebolo možné uplatnenie predkupného práva.
Na toto upozorňoval hneď už po valnom zhromaždení pozemkového spoločenstva. Spochybňuje
vierohodnosť čestného prehlásenia matky žalovaného 5/, táto bola aj za ním s požiadavkami, aby sa
vymenili nejaké pozemky, ktoré patria do pozemkového spoločenstva, čo on vyhodnotil ako nevýhodné
pre pozemkové spoločenstvo. Spochybňuje aj ostatné čestné prehlásenia, ktoré žalovaní predložili,

jedná sa o vyhlásenia ich rodinných príslušníkov, ktoré sú spísané rovnako a sú účelové. Prevodca,
nebohý p. L. sa narodil v roku XXXX, zatiaľ čo žalovaný 5/ v roku XXXX, tzn. bol medzi nimi rozdiel
25 rokov. Z toho vyplýva, že sa nemohli stretávať v nejakých svojich mladíckych rokoch. Prevodca
pochádzal z F. C., ako chlapec chodil do F. C., hrával sa tam. Žalobca bol aj starostom tejto obce, preto
vedeli, že tam žil, avšak od detstva následne prevodca v Dolnej C. nebol. Viacerí obyvatelia obce sa

sporadicky informovali u jeho rodinných príslušníkov, či p. L. stále žije.

11. Zástupca žalovaných na pojednávaní uviedol, že vo veci vedenej na OS Žiar nad Hronom pod sp.
zn. XXC/XX/XXXX totožný žalobca žaloval J. C. P. M. C., pričom takisto tvrdil, že darovacia zmluva
uzavretá medzi nimi by mala byť neplatná z dôvodu porušenia predkupného práva. V uvedenom

konaní žaloval bývalého podpredsedu pozemkového spoločenstva, v ktorom bol žalobca v minulosti
predsedom. Právoplatným rozsudkom bolo potvrdené, že takisto sa tam jednalo o prevod medzi blízkymi
osobami, ktoré boli vo vzťahu strýka a synovca, teda jednalo sa o skutkovo obdobnú vec ako v teraz
prejednávanej veci. Aj tu medzi darcom a obdarovaným v čase darovania existoval vzťah blízkych osôb.
Žalovaní predložili čestné prehlásenia viacerých osôb, a to nielen z okruhu rodinných príslušníkov, ale aj

z okruhu známych, pričom potvrdili tento blízky vzťah medzi darcom a obdarovaným. Tento blízky vzťah
potvrdili aj všetci žalovaní, pričom žalovaní 1/ až 4/ by pre prípad neplatnosti tejto darovacej zmluvy boli
dedičmi p. L.. Darovaciu zmluvu pripravoval zástupca žalovaných Q.. W. V., pričom potvrdil, že medzi
darcom a obdarovaným bol blízky vzťah, bolo to evidentné, viackrát sa s nimi stretol. Motiváciou p.
L. bolo, že sa chcel zbaviť pozemkov, ktoré vlastní v F. C. a v okolí, nakoľko má dlhodobý pobyt v A.

a vlastne ho otravovalo, že mu stále chodia pozvánky na zasadnutia valných zhromaždení, preto sa
rozhodol tieto pozemky previesť na rodinu, ktorú má v F. C.. Osoby, ktoré poskytli predložené čestné
vyhlásenia si uvedomujú závažnosť a obsah svojich vyjadrení a v prípade potreby sú pripravení aj
potvrdiť svoje vyjadrenia svedeckými výpoveďami.

12. Podľa § 40a zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ak ide o dôvod neplatnosti
právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje
sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu
nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol
urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne

záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu,
ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,

dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa § 140 OZ, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide
o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú
právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, spoločnou nehnuteľnosťou
na účely tohto zákona sa rozumie jedna nehnuteľná vec, ktorá môže pozostávať z viacerých pozemkov
a na ktorú sa vzťahovali osobitné predpisy. Podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti možno

zrušiť a vyporiadať podľa osobitného predpisu. Spoločnou nehnuteľnosťou nie je stavba.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z.z., členstvo v spoločenstve vzniká a zaniká prevodom alebo
prechodom vlastníckeho práva k podielu spoločnej nehnuteľnosti.
Podľa § 9 ods. 7 zákona č. 97/2013 Z.z., na prevod podielu na spoločnej nehnuteľnosti medzi
spoluvlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti sa nevzťahuje všeobecné ustanovenie o predkupnom práve,

ak nejde o prevod podľa § 11 ods. 2.
Podľa § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z.z., ak vlastník podielu na spoločnej nehnuteľnosti prevádza
spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, je povinný ho ponúknuť ostatným vlastníkom podielov na
spoločnej nehnuteľnosti; podiel možno ponúknuť prostredníctvom výboru. Ak o podiel neprejavia záujem
ostatní vlastníci podielov alebo v ich mene spoločenstvo podľa odseku 10, možno ho previesť tretej
osobe.

Podľa§9ods.9zákonač.97/2013Z.z.,prevodaleboprechodvlastníckehoprávakpodielunaspoločnej
nehnuteľnosti len na niektorých pozemkoch patriacich do spoločnej nehnuteľnosti je zakázaný.
Podľa§137písm.c)zákonač.160/2015Z.z.,Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen“CSP“),žaloboumožno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

13. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k záveru,
že žaloba nie je dôvodná.

14. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že žalovaní 1/ až 4/ sú vlastníkmi spoluvlastníckeho

podielu na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. F. C.. Nakoľko sa jednalo o určovaciu
žalobu v zmysle § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, bolo povinnosťou súdu najprv skúmať
preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Právny záujem musí byť naliehavý
v tom zmysle, že vyhovením žalobe bude možné odstrániť spornosť určitého právneho vzťahu a
ochranu práv žalobcu alebo jeho oprávnených záujmov. Súdna prax vychádza z toho, že: (1) naliehavý

právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáhal) a súvisí s
vyriešením otázky, či sa žalobou s daným petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva alebo
právnej neistoty, (2) tento záujem je daný vtedy, pokiaľ by bez súdom vysloveného určenia bolo buď
ohrozené právo žalobcu alebo by sa jeho právne postavenie stalo neisté, (3) záver súdu o (ne)existencii
naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá posúdenie, či podaná určovacia žaloba je vhodný

(správne zvolený a prípustný) procesný nástroj ochrany jeho práva, (4) naliehavý právny záujem je
daný tiež vtedy, ak sa určovacou žalobou vytvorí pevný právny základ pre vzťahy účastníkov a predíde
prípadným ďalším sporom, (5) naliehavý právny záujem je spravidla daný všade tam, kde rozhodnutie
súdu bude podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností, (6) naliehavý právny záujem na určení, či tu
právny vzťah alebo právo je, či nie je, môže mať aj tretia osoba (na samom úkone alebo právnom vzťahu

bezprostredne nezúčastnená), pokiaľ preukáže, že požadovaným určením sa priaznivo ovplyvní (zlepší)
jej právne postavenie (porov. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 VCdo 1/2017 zo dňa 27.04.2017).

15. Žalobca argumentoval, že bolo porušené jeho predkupné právo ako spoluvlastníka nehnuteľností
tvoriacich spoločnú nehnuteľnosť obhospodarovanú pozemkovým spoločenstvom tým, že prevodca

V. L. darovacou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX previedol svoje podiely na pozemkoch na žalovaného
5/ bez toho, aby splnil zákonom stanovenú ponukovú povinnosť voči ostatným spoluvlastníkom.
Každý spoluvlastník môže nakladať so svojím spoluvlastníckym podielom, čo je potrebné vnímať ako
prejav ústavného práva vlastniť majetok a nakladať s ním, pričom konkrétny postup a podmienky sú
konkretizované v právnych predpisoch. Prevod spoluvlastníckeho podielu je obmedzený ustanovením

§ 140 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého môže spoluvlastník previesť svoj spoluvlastnícky
podiel na iné ako blízke osoby len za predpokladu rešpektovania zákonného predkupného práva
ostatných spoluvlastníkov. Prevádzaný spoluvlastnícky podiel teda musí spoluvlastník najskôr ponúknuť
ostatným spoluvlastníkom. Povinnosť spoluvlastníka ponúknuť prevádzaný podiel na predaj ostatným
spoluvlastníkom zásadne vzniká aj pri prevode inému spoluvlastníkovi (výnimkou je prevod podielu na

spoločnej nehnuteľnosti medzi spoluvlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti, na ktorý sa v zmysle § 9 ods. 7
zákona č. 97/2013 Z.z. nevzťahuje všeobecné ustanovenie o predkupnom práve). Zákonné predkupné
právo spoluvlastníkov má charakter vecného práva. V prípade, ak spoluvlastník prevádzajúci svoj podiel
nerešpektoval zákonné predkupné právo ostatných spoluvlastníkov a podiel previedol na inú ako blízkuosobu, trpí právny úkon, na základe ktorého k prevodu došlo, relatívnou neplatnosťou v zmysle § 40a
OZ. Uvedený právny úkon je teda považovaný za platný, pokiaľ sa ten, kto je ním dotknutý, nedovolá
jeho neplatnosti. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu nedovolá, môže sa

domáhať, aby jej nadobúdateľ spoluvlastníckeho podielu ponúkol podiel na predaj za podmienok, za
akých uvedený podiel nadobudol alebo jej predkupné právo zostáva zachované. Voľba konkrétneho
postupu patrí oprávnenej osobe (spoluvlastníkovi).

16. V zmysle ustálenej súdnej praxe slovenských najvyšších súdnych autorít sa predkupné právo

podielového spoluvlastníka uplatňuje aj pri prevode spoluvlastníckeho podielu na základe darovacej
zmluvy (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/102/2005 zo dňa 25.10.2005, zverejnený v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 58/2005). V prípade spoločnej
nehnuteľnosti podmienky nakladania s ňou a podielmi na nej upravuje zákon č. 97/2013 Z.z., ktorý
osobitne upravuje aj prevod spoluvlastníckeho podielu na tretiu osobu v nadväznosti na predkupné
právo. Ust. § 9 ods. 7 zákona predstavuje špeciálnu úpravu k všeobecnej úprave predkupného

práva, obsiahnutej v Občianskom zákonníku. Na prevod podielov spoločnej nehnuteľnosti medzi členmi
spoločenstvasazásadnenevzťahujevšeobecnéustanovenieopredkupnompráve.Priprevodepodielov
medzi členmi spoločenstva preto neprislúcha ostatným vlastníkom podielov predkupné právo. Pri
prevode podielov na spoločnej nehnuteľnosti na tretiu osobu (ktorá nie je vlastníkom podielov na
spoločnej nehnuteľnosti), majú vlastníci podielov na spoločnej nehnuteľnosti predkupné právo, okrem

prevodu na blízku osobu. V prípade, že spoluvlastník - člen pozemkového spoločenstva prevádza svoje
podiely na spoločnej nehnuteľnosti na blízku osobu, nemajú ostatní spoluvlastníci predkupné právo ani
v prípade, že takýto nadobúdateľ podielov nie je v čase prevodu členom pozemkového spoločenstva.
V tomto prípade sa totiž aplikuje výnimka z predkupného práva vyplývajúca z § 140 OZ. Skutočnosť,
že úmyslom zákonodarcu bolo ponechať uplatnenie tejto výnimky v prípade prevodu podielov na

blízke osoby aj pri prevode podielov na spoločnej nehnuteľnosti obhospodarovanej pozemkovým
spoločenstvom, vyplýva aj z dôvodovej správy k zákonu č. 110/2018 Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon
č. 97/2013 Z.z. (k novelizačným bodom 15 a 16: „Ani platný zákon a ani návrh jeho novely sa netýka
osobitnej situácie prevodu na blízku osobu...“).

17. Z pohľadu uvedených zákonných východísk v kontexte posudzovania naliehavého právneho záujmu
žalobcu súd dospel k záveru, že tento je daný. Bolo preukázané, že nehnuteľnosti (pozemky) zapísané
na LV č. XXX pre k.ú. F. C. sú súčasťou spoločnej nehnuteľnosti, ktorú obhospodaruje W. B.-F. C..
Žalobca vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam tvrdil, že bolo porušené jeho predkupné právo pri
prevode spoluvlastníckeho podielu na týchto nehnuteľnostiach z predchádzajúceho vlastníka V. L. na

obdarovaného žalovaného 5/, ktorý v čase uzavretia darovacej zmluvy nebol členom predmetného
pozemkového spoločenstva. Zásadne preto bol prevodca povinný ponúknuť svoj spoluvlastnícky podiel
najskôr ostatným spoluvlastníkom a až následne ho mohol previesť na tretiu osobu, ktorá v čase
prevodu nebola spoluvlastníkom a teda ani členom pozemkového spoločenstva. Takúto ponukovú
povinnosť nemal, pokiaľ medzi darcom a obdarovaným v čase prevodu existoval vzťah blízkych osôb,

čo bola okolnosť, ktorá zostala medzi stranami sporná. Jej právne posúdenie na základe vyhodnotenia
k tomu vykonaného dokazovania však samo osebe nesúvisí s posudzovaním naliehavého právneho
záujmu žalobcu na požadovanom určení vlastníckeho práva a prichádza do úvahy až po ustálení
existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu. Možno teda ustáliť, že na strane žalobcu existoval
stav právnej neistoty pokiaľ tvrdil, že bolo porušené jeho predkupné právo a z tohto dôvodu sa

dovolával, resp. argumentoval relatívnou neplatnosťou darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. Uvedené
skutkové tvrdenia a z nich vyplývajúce právne dôsledky, za predpokladu preukázania ich dôvodnosti
v procese dokazovania, by potenciálne mohli viesť k zmene zápisu vlastníckeho práva k dotknutým
nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností, ktorý aktuálne svedčí v prospech obdarovaného žalovaného
5/. Súd teda dospel k záveru, že žaloba je z pohľadu existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu

v zmysle § 137 písm. c) CSP procesne prípustná.

18. Napriek záveru o prípustnosti podanej žaloby z pohľadu existencie naliehavého právneho záujmu
žalobcu v zmysle § 137 písm. c) CSP súd dospel k záveru, že jej nemožno vyhovieť. Žalobca sa
domáhal určenia, že vlastníkmi spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXXX/XXXXXX k nehnuteľnostiam

zapísaným na LV č. XXX pre k.ú. Dolná Trnávka sú žalovaní 1/ až 4/ ako právni nástupcovia po neb.
V. L.. Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu (§ 216 ods. 1 CSP). Vo vzťahu k takto vymedzenému
predmetu konania determinovaného žalobným návrhom bolo podstatnou skutočnosťou, že darca V. L.
po uzavretí spornej darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX zomrel dňa XX.XX.XXXX. I keď sa v zmysle§ 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa, nie sú tým bez ďalšieho určené
konkrétne veci ani podiely, ktoré jednotliví dedičia z dedičstva nadobúdajú. Právna úprava dedenia
vychádza z uplatnenia úradnej ingerencie pri nadobúdaní dedičstva. Riešenie právnych vzťahov, ktoré

vznikli v dôsledku smrti poručiteľa, patrí do právomoci súdu; vykonaním jednotlivých úkonov v konaní o
dedičstvesúdpoverujenotáraakosúdnehokomisára.Kýmsakonanieodedičstveprávoplatneneskončí
takým spôsobom, že sa potvrdí nadobudnutie veci z dedičstva viacerým dedičom do podielového
spoluvlastníctva, zostáva otvorená otázka, či ku vzniku spoluvlastníctva k tejto veci vôbec dôjde.
V konaní o dedičstve môže dôjsť aj k vyporiadaniu, podľa ktorého nadobudne vec (resp. jej celý

spoluvlastnícky podiel patriaci poručiteľovi) iba jeden z dedičov. Vyporiadanie má spätnú účinnosť a
jeho účinky nastávajú už ku dňu smrti poručiteľa. Pokiaľ nie je právoplatným rozhodnutím dedičského
súdu potvrdené, že v dôsledku dedenia dedič nadobudol vec, resp. jej spoluvlastnícky podiel, nemôže
sa dedič domáhať ochrany svojho vlastníctva žalobou o určenie vlastníctva. Takýto dedič je aktívne
legitimovaný len na podanie žaloby o určenie, že vec (jej spoluvlastnícky podiel) patrí do dedičstva
po poručiteľovi. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu je ustálená na názore, že ak nebol zachovaný

postup vyplývajúci z príslušných ustanovení Civilného mimosporového poriadku upravujúcich konanie
o dedičstve, nemožno ho obchádzať žalobou, ktorou sa právny nástupca poručiteľa domáha určenia, že
je (spolu)vlastníkom veci patriacej do dedičstva (porov. rozsudok NS SR sp. zn. 3MCdo/4/2013 zo dňa
31.03.2014, zverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 3/2015).

19. Uvedené východiská je nutné aplikovať aj v prejednávanej veci. Žalobca tvrdí, že darovacia zmluva
zo dňa XX.XX.XXXX by mala byť relatívne neplatná z dôvodu porušenia jeho predkupného práva ako
spoluvlastníkaprevádzanýchpodielovnapozemkochtvoriacichspoločnúnehnuteľnosťvzmyslezákona
č. 97/2013 Z.z. Pokiaľ by aj súd potenciálne po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že predkupné
právo žalobcu bolo porušené a predmetná darovacia zmluva je vskutku neplatná, dôsledkom toho by

bolo, že prevodca V. L. nikdy neprestal byť spoluvlastníkom podielov na predmetných nehnuteľnostiach.
Pokiaľ prevodca V. L. medzičasom zomrel, museli by byť tieto podiely na nehnuteľnostiach predmetnom
konania o dedičstve po ňom ako poručiteľovi. Pred ich prejednaním v dedičskom konaní ako aktív
dedičstva nie je zrejmé a nemožno nijako dospieť k záveru, ktorá osoba, resp. osoby by mali byť ich
aktuálnym (spolu)vlastníkom / (spolu)vlastníkmi, pretože takáto skutočnosť bude zrejmá práve až po

vyporiadaní tohto majetku ako dedičstva po poručiteľovi. Pokiaľ sa teda žalobca domáhal určenia, že
vlastníkmi podielov na pozemkoch zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. F. C. by mali byť žalovaní 1/
až 4/, takémuto žalobnému návrhu nebolo možné vyhovieť, pretože až na základe prejednania tohto
majetku v konaní o dedičstve po V. L. by bolo možné ustáliť, ktorí zo žalovaných 1/ až 4/, resp. či vôbec
niektorý z nich a v akých podieloch by mal byť spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností z dôvodu

neplatnosti darovacej zmluvy. Žalobca bol teda potenciálne aktívne legitimovaný len na podanie žaloby
o určenie, že vec (resp. jej spoluvlastnícky podiel) patrí do dedičstva po poručiteľovi V. L.. Súd preto
pri zákonom stanovenej viazanosti žalobným návrhom žalobcu nemal inú možnosť, než žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť.

20. Okrem uvedeného súd v prejednávanej veci identifikoval aj ďalší dôvod, prečo žalobe, tak ako
bola koncipovaná, nebolo možné vyhovieť. Tento dôvod vyplýva z kogentného ustanovenia § 9 ods.
9 zákona č. 97/2013 Z.z., v zmysle ktorého prevod alebo prechod vlastníckeho práva k podielu
na spoločnej nehnuteľnosti len na niektorých pozemkoch patriacich do spoločnej nehnuteľnosti je
zakázaný. Spoločnou nehnuteľnosťou na účely zákona o pozemkových spoločenstvách sa rozumie

jedna nehnuteľná vec, ktorá môže pozostávať z viacerých pozemkov. Tak je tomu aj v prípade
predmetného W. B.-F. C., keď z registra pozemkových spoločenstiev vyplýva, že spoločnú nehnuteľnosť,
ktorú obhospodaruje toto konkrétne pozemkové spoločenstvo, tvoria pozemky zapísané na celkovo 13
listoch vlastníctva v rôznych katastrálnych územiach (F. C., S. C., F. Ž., S. Ž., S. N. S., W.). Z predmetnej
darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX vyplynulo, že prevodca V. L. bol spoluvlastníkom pozemkov

zapísaných na všetkých 13 listoch vlastníctva, pričom v súlade s § 9 ods. 9 zákona č. 97/2013 Z.z. všetky
previedol na žalovaného 5/. Účelom uvedeného zákonného obmedzenia je nepochybne (obdobne ako
pri tzv. zákaze drobenia pozemkov v zmysle zákona č. 180/1995 Z.z.) zabraňovať ďalšiemu rozširovaniu
okruhu spoluvlastníkov pozemkových nehnuteľností, keďže obrovská rozdrobenosť je negatívnym
dôsledkom historického vývoja pozemkového vlastníctva na území SR (aj na predmetnom LV č. XXX pre

k.ú. F. C.M. je evidovaných cca 100 spoluvlastníkov). Uvedenými zákonnými obmedzeniami, vrátane §
9 ods. 9 zákona č. 97/2013 Z.z., je viazaný aj súd pri svojej rozhodovacej činnosti. Pokiaľ by teda súd aj
vyhovel podanej žalobe a určil, že vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXXX/XXXXXX na
pozemkoch zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. F. C. nie je žalovaný 5/, ktorému v súčasnosti svedčí zápisv katastri nehnuteľností, žalovaný 5/ by naďalej zostal spoluvlastníkom pozemkov tvoriacich spoločnú
nehnuteľnosť obhospodarovanú predmetným pozemkovým spoločenstvom, zapísaných na zvyšných
12 listoch vlastníctva, ktoré na neho boli taktiež prevedené predmetnou darovacou zmluvou. Určenie

vlastníckeho práva vo vzťahu k týmto ostatným pozemkom však nie je predmetom tohto konania. V
prípade vyhovenia žalobe by sa teda zmenil vlastnícky stav len vo vzťahu k pozemkom zapísaným na LV
č. XXX pre k.ú. F. C. (ktorý ako jediný je predmetom tohto sporu a súd nemôže rozhodnúť ultra petitum
aj o iných vlastníckych právach). Tým by došlo k rozdeleniu vlastníctva k podielom na jednotlivých
pozemkoch tvoriacich spoločnú nehnuteľnosť (ktoré pôvodne patrilo jednému subjektu - V. L.) medzi

niekoľko subjektov, čím by sa v priamom rozpore s ust. § 9 ods. 9 zákona č. 97/2013 Z.z. zvýšil počet
spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti. Aj z týchto dôvodov teda žalobe nebolo možné vyhovieť a
musela byť zamietnutá.

21. Súd nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, predovšetkým svedeckými výpoveďami, resp. výsluchom
strán sporu, nakoľko tieto mali smerovať k objasneniu spornej skutkovej otázky vzťahu blízkych osôb

medzi prevodcom a nadobúdateľom predmetných spoluvlastníckych podielov, keďže s poukazom na
dôvody zamietnutia žaloby by bolo vykonanie takéhoto dokazovania nadbytočné a v rozpore so zásadou
hospodárnosti konania.

22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

23. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP na základe zásady úspechu. Žalovaní
1/ až 5/ boli vo veci úspešní v celom rozsahu, keďže žaloba bola zamietnutá. Preto im súd priznal

nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. S poukazom na skutočnosť, že na
strane žalovaných sa v prejednávanej veci jedná o nerozlučné procesné spoločenstvo, súd im priznal
voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania spoločne a nerozdielne. O konkrétnej výške náhrady trov
konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia,
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte
vyhotovení (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon
na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej

podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesnéhoútoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
1. sa týkajú procesných podmienok,

2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.