Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 21, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 60Cb/121/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123407963
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Krošlák Cmerová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:6123407963.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnavav sudkyňou JUDr. Evou Krošlák Cmerovou, v právnej veci žalobcu: Bratislavská

vodárenská spoločnosť, a.s., IČO: 35 850 370, so sídlom Prešovská 48, 826 46 Bratislava, právne
zastúpený: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., IČO: 47 239 921, so sídlom Twin City
Tower, Mlynské Nivy 10, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: ZABEZ, s.r.o., IČO: 50 163 230, so
sídlom Robotnícka 57/19, 905 01 Senica, právne zastúpený: JUDr. Jozef Herbulák, advokát, so sídlom
Brnianska 1K, 911 05 Trenčín, o zaplatenie 1.955,00 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa v rámci upomínacieho konania žalobou na vydanie platobného rozkazu
podaným na Okresnom súde Banská Bystrica domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 1.995,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,03 % denne zo sumy 1.994,86
eur od 31.12.2021 do 31.03.2022, úrokom z omeškania vo výške 0,03 % denne zo sumy 1.955,00
eur od 01.04.2022 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 40,00 Eur a trovy
konania. V žalobe uviedol, že dňa 09.04.2018 uzatvorili Žalobca a Žalovaný v súlade s ustanoveniami
§ 15 a nasl. zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene

a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších zmien a
doplnkov, A. B. C. o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd (ďalej len ,,Zmluva“) predmetom
ktorej bol záväzok žalobcu ako dodávateľa uskutočniť do odberného miesta žalovaného ako odberateľa
dodávku pitnej vody z verejného vodovodu, a záväzok žalovaného ako odberateľa uhrádzať žalobcovi
platby za dodávku vody. Ceny za dodávku vody a odvádzanie odpadových vôd sú v zmysle čl. III bod 3
stanovené rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a sú uverejnené na internetovej stránke
spoločnosti D.. Odvádzanie a čistenie odpadových vôd nebolo predmetom Zmluvy. Neoddeliteľnou

súčasťou Zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky dodávky pitnej vody z verejného vodovodu
a odvádzania odpadových vôd verejnou kanalizáciou (ďalej len ,,Všeobecné obchodné podmienky“
alebo „VOP“). Žalobca na základe preverenia odvádzania odpadových vôd zo dňa 24.11.2021, na
odbernom mieste E. XXX, XXX XX E. - F. zistil vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie
bez uzatvorenej Zmluvy o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd s predmetom Zmluvy
„d – odvádzanie a čistenie vôd z iných zdrojov“. Z dôvodu neoprávneného napojenia na verejnú
kanalizáciu a vypúšťanie odpadových vôd bez uzatvorenej zmluvy žalobca vyčíslil náhradu škody za

vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie spätne od 02.05.2018 do 13.08.2020 a 14.08.2018
do 24.11.2021. Žalobca vystavil žalovanému nasledovnú faktúru: Číslo G. XXXXXXXXXX, Splatnosť
30.12.2021, Pôvodná čiastka 1.994,86 EUR, Zostatok čiastky 1.955,00 EUR, Mena EUR. Celkovo:
1.955,00 EUR. Žalovaný uhradil iba časť faktúry B. XXXXXXXXXX G. 31.03.2022 vo výške 39,86 EUR.Žalobcaaktuálneevidujecelkovýnedoplatokzvyššieuvedenýchfaktúrvovýške1.955,00EUR.Žalobca
je oprávnený požadovať tiež zmluvne dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,03 % denne (čl. III bod
3 Zmluvy), ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky v súlade s § 369c

Obchodného zákonníka.

2. Okresný súd Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania rozhodol platobným
rozkazom č. k. 23Up/1554/2023 - 0 zo dňa 09.10.2023.

3. Proti predmetnému platobnému rozkazu podal žalovaný v lehote odôvodnený odpor,
pričom uviedol, že Žalobcom uplatnenú pohľadávku vo výške 1.955,00 EUR s príslušenstvom neuznáva
čo do právneho základu a výšky. Predmetná, žalobcom uplatňovaná pohľadávka vyplýva z faktúry
B. XXXXXXXXXX A. dňa 30.11.2021, vystavenej žalobcom na sumu 1.994,86 EUR, ktorú uznali len
sčasti, a to vo výške 39,86 EUR, ktorú sumu aj uhradili a v zostávajúcej časti, a teda v sume 1.955,00
EUR túto faktúru neuhradili, nakoľko predmetná suma predstavuje zmluvnú pokutu, ktorú považuje

za nedôvodnú. Z tohto dôvodu sme faktúru B. XXXXXXXXXX, vystavenú žalobcom, nezaradili ani
do účtovníctva a ani ju nevykázali v kontrolnom výkaze DPH. Na preukázanie správnosti tvrdenia,
že žalobcom vymáhaná pohľadávka, pozostávajúca zo sumy zmluvnej pokuty a jej príslušenstva, je
nedôvodná, uviedli nasledovné: Je pravdou, ako uvádza žalobca, že medzi spoločnosťou žalovaného
ako odberateľom a žalobcom ako dodávateľom bola vo vzťahu k odbernému miestu č. F.- E. XXX, XXX

XX E., uzatvorená dňa 09.04.2018 Zmluva č. PZ002000260393_001 o dodávke pitnej vody a odvádzaní
odpadových vôd. K uzatvoreniu tejto zmluvy došlo z dôvodu, že spoločnosť žalovaného sa stala
vlastníkom nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXX, kat. úz. E., okrem iného aj nehnuteľnosti so súp. č.
140- výdajňa liekov (pobočka lekárne). V čase nadobudnutia vlastníctva predmetných nehnuteľností a
rovnako aj v súčasnosti sú tieto nehnuteľnosti zásobované výlučne vodou z vlastného zdroja vody, a to

zo studne, pričom odpadové vody sú odvádzané verejnou kanalizáciou. Taktiež je nevyhnutné zdôrazniť
tú skutočnosť, že hoci sú predmetné nehnuteľnosti pripojené na verejný vodovod, pitná voda z verejného
vodovodu nikdy odoberaná nebola. V dôsledku zmeny v osobe vlastníka dotknutých nehnuteľností,
a teda nadobudnutia týchto nehnuteľností do vlastníctva žalovaného, žalovaný žalobcu požiadal
o predloženie novej zmluvy, predmetom ktorej malo byť odvádzanie odpadových vôd pochádzajúcich

vlastného zdroja žalovaného vodystudne, a to bez toho, aby došlo k pripojeniu žalovaného na odber
pitnejvodyzverejnéhovodovodu.NáslednetedadošlokuzatvoreniupredmetnejZmluvyč.C.ododávke
pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd so žalobcom. Ako vyplýva už zo samotného názvu zmluvy,
predmetom tejto zmluvy môže byť nielen dodávka pitnej vody, ale aj odvádzanie odpadových vôd do
verejnej kanalizácie, pričom bol žalobca zo strany žalovaného jasne a zrozumiteľne upovedomený o

tom, že predmetom zmluvy uzatvorenej medzi stranami má byť výlučne odvádzanie odpadových vôd
pochádzajúcich z vlastného zdroja žalovaného vody a na podklade tejto žiadosti žalovaného došlo
z jeho strany k vypracovaniu návrhu predmetnej Zmluvy č. C. o dodávke pitnej vody a odvádzaní
odpadových vôd. Je teda nepochybné, že predmetom Zmluvy č. C. o dodávke pitnej vody a odvádzaní
odpadových vôd nemal byť odber pitnej vody, ale len odvádzanie odpadových vôd pochádzajúcich z ich

vlastného zdroja vody do verejnej kanalizácie, a teda sa malo pokračovať v odvádzaní odpadových
vôd do verejnej kanalizácie tak, ako tomu bolo aj v čase, keď ešte neboli dotknuté nehnuteľnosti
v ich vlastníctve a už ich predchádzajúci vlastník odvádzal do verejnej kanalizácie odpadové vody
pochádzajúce z tohto vlastného zdroja vody. Spoločnosť žalovaného nikdy nemala v úmysle vyhýbať
sa plneniu svojich povinností, a teda riadne a včas uhrádzať poplatky- v tomto prípade stočné za

odvádzanie odpadových vôd z odberného miesta č. F., pochádzajúcich z vlastného zdroja vody do
verejnej kanalizácie. Žalovaný nemal akýkoľvek dôvod pochybovať o správnosti údajov, týkajúcich
sa predmetu Zmluvy č. C. o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd, za vypracovanie
obsahu ktorej zmluvy zodpovedal výlučne žalobca, a teda o tom, že predmetom tejto zmluvy bude
v zmysle žiadosti žalovaného odvádzanie odpadových vôd z vlastného zdroja vody. V zmysle takto

uvedených skutočností nemožno pochybovať o dobrej viere žalovaného, nakoľko nemali čo i len
najmenší dôvod domnievať sa, že by malo z ich strany dochádzať k neoprávnenému odvádzaniu
odpadových vôd do verejnej kanalizácie. Je nepochybné, že k vzniku škody na strane žalobcu došlo
výlučne jeho vlastným zavinením, nakoľko obsah ním vypracovanej Zmluvy č. C. o dodávke pitnej
vody a odvádzaní odpadových vôd nezodpovedal žiadosti žalovaného o odvádzanie odpadových vôd z

vlastného zdroja vody do verejnej kanalizácie. O tom, že žalobcom pripravená Zmluva č. C. o dodávke
pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd nezodpovedal žiadosti žalovaného o odvádzanie odpadových
vôd z vlastného zdroja vody do verejnej kanalizácie je zmätočná, svedčí i fakt, že žalobca predmet
zmluvy definoval ako dodávku pitnej vody, avšak neupravil otázku odvádzania takejto vody do verejnejkanalizácie. Na základe preverenia odvádzania odpadových vôd zo dňa 24.11.2021 následne žalobca
zistil,žeznehnuteľnostižalovaného,atedazodbernéhomiestač.F.dochádzakvypúšťaniuodpadových
vôd z vlastného zdroja – studne do verejnej kanalizácie bez toho, aby bolo ich odvádzanie predmetom

vyššie uvedenej Zmluvy č. C. a z tohto dôvodu nám následne spätne vyčíslil náhradu škody za takéto
vypúšťanie odpadových vôd, a to za obdobie od 02.05.2018 do 13.08.2020 vo výške 24,88 EUR a za
obdobie od 14.08.2020 do 24.11.2021 vo výške 14,98 EUR. Takto vyčíslenú náhradu škody žalovanému
následne vyfakturoval faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.11.2021 v celkovej výške 1.994,86 EUR,
ktorá suma pozostávala jednak zo sumy v celkovej výške 39,86 EUR, predstavujúcej náhradu škody, ako

ajzosumyvovýške1.955,-EUR,predstavujúcejsankciu,ktorúnámžalobcapodľajehotvrdenívyúčtoval
v zmysle zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a v zmysle
Cenníka BVS, a.s. za údajné neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd z vlastného zdroja- studne.
Máme za to, že k vzniku predmetnej, vyššie uvedenej škody došlo zavinením žalobcu, a nie v dôsledku
akéhokoľvek porušenia povinností žalovaného, ako už uviedli vyššie. Po prevode vlastníctva dotknutých
nehnuteľností z pôvodného vlastníka na spoločnosť žalovaného nedošlo k žiadnej zmene týkajúcej sa

odvádzania odpadových vôd zo studne, nachádzajúcej sa na adrese E. XXX, XXX XX E., do verejnej
kanalizácie, ktorá by následne viedla k zmene spôsobu odvádzania odpadových vôd z tohto miesta.
Už pôvodný vlastník totiž odvádzal odpadové vody z vlastného zdroja vody na týchto nehnuteľnostiach
do verejnej kanalizácie, žalovaný predpokladá, že na základe zmluvy, a preto nerozumie tomu, z
akého dôvodu žalobca pri vypracovaní Zmluvy č. C. do jej predmetu nezahrnul odvádzanie a čistenie

odpadových vôd pochádzajúcich z takéhoto vlastného zdroja vody, keď nebolo pochýb o tom, že k
odvádzaniu odpadových vôd z tohto vlastného zdroja- studne, nachádzajúceho sa na predmetných
nehnuteľnostiach, dochádzalo ešte v čase, keď sme žalovaný vlastníkom týchto nehnuteľností nebol.
Navyše, po nadobudnutí vlastníctva predmetných nehnuteľností žalovaným neboli vykonané akékoľvek
zmeny či zásahy do vodovodnej alebo kanalizačnej prípojky, a teda stav týchto prípojok zodpovedal

stavu, v akom sa nachádzali pred kúpou dotknutých nehnuteľností, a teda nehnuteľnosti boli aj
naďalej zásobované výlučne vodou z vlastného zdroja a dochádzalo len o k odvádzaniu odpadových
vôd pochádzajúcich z tohto vlastného zdroja do verejnej kanalizácie. Žalovaný nikdy nepopieral tú
skutočnosť, že z odberného miesta č. F. A. jeho strany dochádza k odvádzaniu odpadových vôd do
verejnej kanalizácie, avšak skutočnosť, že za takéto odvádzanie odpadových vôd neuhrádzal stočné,

nemôže niesť zodpovednosť žalovaný. Ako už uviedol vyššie, bol to práve žalobca, ktorý zodpovedal
za vypracovanie obsahu zmluvy, predmetom ktorej malo byť práve odvádzanie odpadových vôd
pochádzajúcich zo žalovaného vlastného zdroja vody, a teda teraz žalovaného nemôže sankcionovať
za svoje vlastné pochybenie drakonickou zmluvnou pokutou. Nakoľko žalovaný však chcel žalobcovi
skutočnú škodu, ktorá mu vznikla v dôsledku odvádzania nami vyprodukovaných odpadových vôd do

verejnej kanalizácie bez úhrady stočného nahradiť, zaplatil sme sumu v celkovej výške 39,86 EUR,
predstavujúcu náhradu škody za neoprávnené odvádzanie odpadových vôd pochádzajúcich vlastného
zdroja žalovaného za obdobie od 02.05.2018 do 13.08.2020 vo výške 24,88 EUR a za obdobie od
14.08.2020 do 24.11.2021 vo výške 14,98 EUR. Čo sa týka sankcie vo výške 1.955,00 EUR za
žalobcom tvrdené, neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd z vlastného zdroja žalovaného do verejnej

kanalizácie, ktorú mu žalobca rovnako vyfakturoval faktúrou č. XXXXXXXXXX a zaplatenia ktorej sa
spolu s jej príslušenstvom v tomto konaní domáha, túto žalovaný odmietol žalobcovi uhradiť. Má totiž
za to, že zo strany žalovaného nedošlo k akémukoľvek porušeniu ich zmluvných povinností, za ktoré
by bol žalobca oprávnený žalovaného sankcionovať. Okrem toho je nevyhnutné zdôrazniť, že žalobcom
uplatňovaná sankcia vo výške 1.955,00 EUR je jednak zjavne neprimeraná škode vo výške 39,86 EUR,

ktorá mu vznikla v dôsledku žalovaným neoprávneného vypúšťania odpadových vôd zo studne do
verejnej kanalizácie a zároveň je takáto sankcia v rozpore s ust. § 25 ods. 4 zákona č. 442/2002 Z.
z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z.
o regulácii v sieťových odvetviach. Z predmetného zákonného ustanovenia totiž vyplýva, že ten, kto
neoprávnene vypúšťa odpadové vody do verejnej kanalizácie, je povinný nahradiť prevádzkovateľovi

verejnej kanalizácie spôsobenú škodu, k čomu zo strany žalovaného aj došlo, nakoľko sme žalobcovi
spôsobenú škodu riadne nahradili. Zákon neumožňuje dojednať platne zmluvnú pokutu, pretože
zmluvná pokuta je vo svojej podstate paušalizovaná náhrada škody. Zákon pritom jednoznačne hovorí,
že v prípade neoprávneného vypúšťania odpadových vôd je potrebné nahradiť spôsobenú škodu,
spôsobená škoda bola vo výške 39,86 EUR, a túto žalovaný v plnom rozsahu zaplatil. Ustanovenie

všeobecných obchodných podmienok o zmluvnej pokute je podľa názoru žalovaného neplatné a je
prejavom hrubého zneužitia dominantného postavenia žalobcu ako výhradného dodávateľa pitnej vody
a prevádzkovateľa kanalizácie. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný nemal možnosť slobodne si vybrať
dodávateľa pitnej vody a prevádzkovateľa verejnej kanalizácie, a tak je v praxi nútený akceptovaťzmluvné podmienky tak, ako ich pripraví žalobca. Nestotožňuje sa so žalobcom, že v predmetnej veci
ide o obchodnoprávny vzťah a má za to, že právny vzťah medzi monopolným dodávateľom pitnej vody
a prevádzkovateľom verejnej kanalizácie je typický spotrebiteľský vzťah, je tu evidentná nerovnosť

zmluvných strán a nemožnosť vybrať si iného konkurenčného dodávateľa. Z hľadiska ochrany práv
spotrebiteľa je preto dojednanie zmluvnej pokuty potrebné posúdiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Pre prípad, ak by bol súd aj napriek vyššie uvedeným skutočnostiam toho názoru, že žalobca má
popri nároku na náhradu spôsobenej škody, ktorú sme mu už riadne uhradili, právo na zaplatenie
zmluvnej pokuty, poukazujeme na ustanovenie § 301 Obchodného zákonníka, upravujúce moderačné

právo súdu: „Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a
význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia
porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla
neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl.“ Pri posudzovaní
primeranosti výšky zmluvnej pokuty by mal preto súd prihliadať na hodnotu a význam povinnosti
zabezpečovanej zmluvnou pokutou. V danom prípade nie je medzi stranami sporná výška reálnej škody,

ktorú sme žalobcovi riadne zaplatili a ním napriek tomu vymáhaná zmluvná pokuta predstavuje 50-
násobok reálne vzniknutej škody. Nie je účelom zmluvnej pokuty nedôvodne zvyšovať príjem na strane
žalobcu a s poukazom na reparačnú funkciu zmluvnej pokuty žalovaný navrhuje využiť moderačne právo
súdu, zmluvnú pokutu znížiť na úroveň reálnej škody, a keďže táto už bola zaplatená, žalobu je potrebné
zamietnuť a žalovanému priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

4. Podľa § 11 ods. 5 zák. č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní, ak čo len jeden zo
žalovaných podal včas odpor s vecným odôvodnením, platobný rozkaz sa zrušuje vo vzťahu ku všetkým
žalovaným; to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo.

5. Žalobca sa k podanému odporu vyjadril, pričom uviedol, že je i naďalej toho názoru, že
žalovaný nedodržal svoju zákonnú povinnosť uhradiť žalovanú sumu žalobcovi, a rovnako z
dôvodu, že tvrdenia žalovaného, ktoré sú obsahom jeho odporu proti platobnému rozkazu v
žiadnom prípade nie sú spôsobilé spochybniť Žalobcov právny nárok. Žalovaný v podanom
odpore proti platobnému rozkazu poukazuje na skutočnosť, že zmluvnú pokutu považuje za

nedôvodnú, hoci potvrdil, že nehnuteľnosti na odbernom mieste sú zásobované výlučne
vodou z vlastného zdroja vody, a to zo studne, pričom odpadové vody sú odvádzané verejnou
kanalizáciou. Ako to žalobca uviedol už v žalobnom návrhu, medzi žalobcom a žalovaným
bola uzavretá Zmluva č. C. o dodávke pitnej vody a odvádzaní
odpadových vôd, predmetom ktorej bola len dodávka pitnej vody a nie odvádzanie

odpadových vôd. Z uvedeného dôvodu žalobca po zistení vypúšťania odpadových vôd do
verejnej kanalizácie bez uzatvorenej Zmluvy s príslušným obsahom na odbernom mieste
E. XXX, XXX XX E. - F. vystavil žalovanému faktúru, v ktorej
vyúčtoval tak náhradu škody, ako aj sankciu za neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd z
vlastného zdroja - studne do verejnej kanalizácie. Výška sankcie je v súlade s čl. XII bod 1

písm. h) VOP, ktoré boli prílohou zmluvy č. C.. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti a závery je žalobca toho názoru, že u žalovanej sú splnené všetky
predpoklady pre povinnosť zaplatenia sumy žalovanej istiny vo výške 1.955,00 EUR s
príslušenstvom.

6. Žalovaný v duplike uviedol, že pokiaľ žalobca poukázal na vyjadrenie žalovaného v podanom odpore,
kdežalovanýuvádza,žeichnehnuteľnostinaodbernommiesteč.F.-E.XXX,XXXXXE.,súzásobované
výlučne vodou z vlastného zdroja vody, a to zo studne a že odpadové vody pochádzajúce zo žalovaného
vlastného zdroja vody sú odvádzané verejnou kanalizáciou. Nakoľko však predmetnom Zmluvy č. C.
uzatvorenej medzi žalovaným a žalobcom bola dodávka, a nie odvádzanie odpadových vôd, dochádzalo

zo strany žalovaného k neoprávnenému vypúšťaniu odpadových vôd z vlastného zdroja vody, a teda
bez uzavretia zmluvy, predmetom ktorej by bolo takéto vypúšťanie. Z tohto dôvodu je preto žalobca
presvedčený, že žalovanému po zistení, týkajúcom sa žalovaným neoprávneného vypúšťania vôd, v
súlade s čl. XII. bod 1. písm. h) VOP, ktoré boli prílohou Zmluvy č. C. o dodávke pitnej vody a odvádzaní
odpadových vôd, dôvodne vyfakturoval nielen náhradu škody, ale aj sankciu za takéto neoprávnené

vypúšťanie odpadových vôd. Tvrdenia žalovaného o nedôvodnosti uloženej zmluvnej pokuty, uvádzané
v odpore žalovaného proti platobnému rozkazu, podľa žalobcu nie sú spôsobilé spochybniť žalovaný
právnynárokazostranyžalovanéhobolisplnenévšetkypredpokladyprepovinnosťzaplateniažalovanej
istiny vo výške 1.955,00 EUR s príslušenstvom. S tvrdeniami žalobcu, že ním uplatňovaný nárok nazaplatenie zmluvnej pokuty je dôvodný, nemožno súhlasiť. Žalobca sa vo svojom vyjadrení žiadnym
spôsobom nevyjadruje k našim tvrdeniam v podanom odpore, týkajúcim sa nedôvodnosti uloženia
zmluvnej pokuty. Z vyjadrenia žalobcu k odporu žalovaného vyplýva, že podľa jeho názoru dôvodnosť

ním uplatňovaného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty potvrdzuje sám žalovaný, keď uvádza, že jeho
nehnuteľnosti na odbernom mieste B. F. sú síce zásobované výlučne vodou pochádzajúcou z vlastného
zdroja žalovaného vody- studne, avšak odpadové vody následne odvádzame verejnou kanalizáciou.
Opätovne poukázal na obsah podaného odporu, predovšetkým na tú skutočnosť, že ako uvádza aj
žalobca, že medzi stranami bola dňa 09.04.2018 uzatvorená Zmluva č. C. o dodávke pitnej vody a

odvádzaní odpadových vôd, v ktorej žalovaný vystupoval ako končený spotrebiteľ a ktorej obsah pripravil
žalobca.Nazákladeoznačenia,resp.názvuzmluvybolipocelýčasvdobrejviere,žepredmetomzmluvy
jeiodvádzanieodpadovýchvôdtak,akotohovoríjejnázov.Zdôraznil,žežalobcupožiadaliouzatvorenie
zmluvy, predmetom ktorej malo byť odvádzanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie, o čom bol
žalobca v zmysle ich žiadosti vopred jasne a zrozumiteľne upovedomený. Následne však on sám, bez
akéhokoľvek zavinenia žalovaného, a teda iba na základe vlastného pochybenia, vypracoval taký návrh

zmluvy, predmetom ktorej mala byť iba dodávka pitnej vody, miesto nimi požadovaného odvádzania
odpadových vôd do verejnej kanalizácie. Trvá na tom, že ide výlučne o pochybenie na strane žalobcu,
za ktoré žalovaného nemožno sankcionovať zmluvnou pokutou tak, ako to robí žalobca. Postup žalobcu
vykazuje znaky nekalých obchodných praktík, keď zmluvu označí ako zmluvu o odvádzaní odpadových
vôd a následne tvrdí, že predmetom tejto zmluvy žiadne odvádzanie odpadových vôd nebolo. Navyše

obrana žalobcu vyznieva absurdne i v tom smere, keď tvrdí, že predmetom zmluvy mala byť iba dodávka
pitnej vody bez toho, aby bolo ošetrené jej odvádzanie do kanalizácie. Uvedené je technicky nemožné,
pretože, ak má byť voda dodávaná do prevádzkového objektu, ktorý je napojený na kanalizáciu, musí
byť vyriešené aj jej odvádzanie. Argumentácia žalobcu, že predmetom zmluvy, ktorá je označená ako
zmluva o odvádzaní odpadových vôd, nie je odvádzanie odpadových vôd, je zjavne na prvý pohľad

absurdná a neudržateľná. S poukazom na § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka platí, že prejav vôle,
ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany,
ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila. Okrem vyššie uvedeného poukázal žalovaný i na rozpor
v tvrdeniach žalobcu – na jednej strane tvrdí, že žalovaný odpadové vody vypúšťal bez uzatvorenej
zmluvy – v takom prípade mu ale zjavne nepatrí zmluvná pokuta, pretože táto môže byť dohodnutá iba v

zmluve. Na druhej strane, ak žiada o zaplatenie zmluvnej pokuty, priznáva, že mali uzatvorenú zmluvu a
v takom prípade nemôže ísť o vypúšťanie odpadovej vody bez uzavretia zmluvy a teda nepôjde o prípad,
kedy by žalobcovi prináležala zmluvná pokuta. Žalobcovi neupiera jeho právo na náhradu spôsobenej
škody, ktorá mu vznikla v dôsledku vypúšťania žalovaným odpadových vôd do verejnej kanalizácie bez
uzatvorenej zmluvy a zdôrazňuje, že takto vzniknutú škodu, ktorú žalobca vyčíslil na sumu 39,86 EUR,

sme mu v súlade s ust.
§ 25 ods. 4 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene
a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach aj riadne uhradili. Popiera
však právo žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1.955,00 EUR, ktorej zaplatenia sa
domáha súdnou cestou z dôvodu, že u žalovaného došlo k neoprávnenému vypúšťaniu odpadových

vôd. Žalobca má právo na náhradu spôsobenej škody, ktorá mu vznikne v dôsledku neoprávneného
vypúšťania odpadových vôd, avšak zo zákona mu nevyplýva právo na zmluvnú pokutu, ktorej zaplatenia
sa od nás domáha súdnou cestou. Uvedené vyplýva z § 25 ods. 4 zákona č. 442/2002 Z. z., ktoré jasne
hovorí o povinnosti nahradiť spôsobenú škodu. Zmluvná pokuta je vo svojej podstate paušalizovaná
náhrada škody a zákon jednoznačne hovorí, že v prípade neoprávneného vypúšťania odpadových

vôd sa nahrádza skutočne spôsobená škoda, ktorú žalovaný žalobcovi úhradou sumy vo výške
39,86 EUR v plnom rozsahu zaplatil. V zmysle uvedených skutočností preto trvá na tom, že zákon
neumožňuje žalobcovi ako dodávateľovi pitnej vody a prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie platne
dojednať zmluvnú pokutu tak, ako to urobil vo svojich verejných obchodných podmienkach a predmetné
ustanovenie všeobecných obchodných podmienok žalobcu, týkajúce sa zmluvnej pokuty, je podľa

názoru žalovaného neplatné a je prejavom hrubého zneužitia dominantného postavenia žalobcu ako
výhradného dodávateľa pitnej vody a prevádzkovateľa kanalizácie. Takéto zmluvné dojednanie, týkajúce
sa zmluvnej pokuty, je teda potrebné z hľadiska ochrany práv spotrebiteľa posúdiť ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku. Ak by bol súd toho názoru, že žalobca má popri nároku na náhradu spôsobenej
škody, ktorú žalovaný však už riadne uhradil, právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, žalovaný opätovne

poukazuje na moderačné právo súdu v zmysle ust. § 301 Obchodného zákonníka. V predmetnom
prípade žalobca žiada zaplatiť zmluvnú pokutu, ktorá je takmer 50- násobkom reálne vzniknutej ujmy,
ktorá mu bola riadne uhradená. Za účelom preukázania okolností, za ktorých došlo k uzavretiu zmluvy
so žalobcom, navrhujeme výsluch svedka H. I. J. E., ktorý vec so žalobcom v mene žalovaného osobneriešil, formuloval požiadavky na uzavretie zmluvy a bol v kontakte so zodpovednými zamestnancami
žalobcu.

7. V ďalšom podaní žalobca uviedol, že žalobca si v žiadnom prípade neoprávnené vypúšťanie
odpadových vôd „nevymyslel“ a ani nijak inak s týmto nemanipuloval. Vychádza len z objektívnych
skutočností zistených monitoringom. Žalobca zdôrazňuje, že samotná skutočnosť, či účastník konania
vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce
skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a

dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a
povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca,
zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné
bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť,
teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho
- ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia

(niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo
žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. (Uznesenie NS SR z 31. mája
2010, sp. zn. 6 Cdo 81/2010). Aplikované na sporové konanie o zaplatenie peňažného dlhu, ak Žalobca
ako veriteľ preukáže právny titul, čo v danom prípade Žalobca spoľahlivo preukázal, je potom na
Žalovanej ako dlžníčke aby preukázala, že vzniknutý dlh zaplatila alebo že dlh mal byť stanovený v

inej výške. Dôkazné bremeno sa v takom prípade presúva na Žalovanú napriek tomu, že ide o tvrdenie
Žalobcu (porovnaj Uznesenie KS v Žiline, sp.zn. KSZA 9 Co 720/2014 zo dňa 07.10.2014). Žalobca tiež
zdôrazňuje, že vo vzťahu k Žalovanému ako právnickej osobe - podnikateľovi nemá žiadnu poučovaciu
povinnosť ohľadom jeho povinností, ktoré mu vyplývajú priamo zo zákona. Zákon totiž predpokladá
zdatnosť podnikateľa a jeho dobrú profesionálnu úroveň. Predpokladá sa, že bude vo vzťahoch s inými

podnikateľmi presadzovať svoj záujem, využívať možností, ktoré mu právna úprava poskytuje, usilovať o
dosiahnutie čo najväčšieho zisku a zlepšovať svoju pozíciu na trhu. Poctivý obchodný styk je v porovnaní
s pojmom dobré mravy pojmom užším. Právna teória upozorňuje tiež na tú skutočnosť, že strana, ktorá
namieta určité zmluvné ustanovenie, ho pôvodne akceptovala a až dodatočne odmieta dohodu dodržať.
Viera oprávnenej strany v platne dojednané zmluvné ustanovenie nemôže byť bez ďalšieho narušená.

Žalobca poukazuje na to, že zoznam služieb, ktoré je možné zazmluvniť je uvedený priamo v čl. I
zmluvy. Z predloženej zmluvy je pritom zrejmé, že Žalovaný si zazmluvnil len službu a) t. j. dodávku vody.
Žalobcovi nie je zrejmé akým iným spôsobom má byť v zmluve definované, že bola zvolená len 1 zo 4
možných služieb. Námietka Žalovaného, že on mal v úmysle uzatvoriť zmluvu aj na službu b) nie je ničím
preukázaná. Žalobca taktiež považuje argumentáciu Žalovaného ohľadom zmluvnej pokuty za účelovú a

nekonzistentnú. Naopak, je úplne logické, ak si Žalovaný zmluvne (zmluvnou pokutou) pokryje aj prípad,
kedy druhá zmluvná strana využíva len službu dodávky vody a túto vodu by neoprávnene odvádzala
(nakoľko dodávka vody predstavuje základný predpoklad na jej následné odvádzanie, či už oprávnené
alebo neoprávnené). Žalobca má za to, že sa jedná o úplne štandardný postup, kedy sa Žalobca
zmluvne bráni pred zneužívaním zo strany odberateľov služieb, ktorí si objednajú len dodávku vody ale

už neplatia za jej odvádzanie, hoci k nemu reálne dochádza. Tu totiž platí, že ak nie je zazmluvnené
odvádzanie odpadových vôd, je len na bdelosti Žalobcu, či dokáže sledovať dodržiavanie tohto stavu a
existuje predpoklad, že Žalobca nedokáže zachytiť celú vzniknutú škodu. Sankcionovanie tohto stavu
pevne stanovenou zmluvnou pokutou plní preto nielen prevenčnú ale aj reparačnú funkciu. Právo na
spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy neznamená právo na to, aby bol účastník

konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami,
resp. s jeho právnymi názormi. Neúspech v súdnom konaní nemožno považovať za porušenie tohto
základného práva (napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 67/06).

8. Na pojednávaní sa zúčastnil len právny zástupca žalovaného, ktorý uviedol, že sa v plnom
rozsahu sa pridržiavam doterajších písomných podaní a žalobu považuje za nedôvodnú.
Žalovaný bezprostredne po tom, čo kúpil predmetnú nehnuteľnosť, ktorá má vlastný zdroj
vody sa obrátil na všetkých dodávateľov energií a služieb so žiadosťou o prípravu nových
zmlúv tak aby v priestoroch mohol prevádzkovať verejnú lekáreň. Takto tomu bolo aj vo

vzťahu k žalobcovi, ktorý už vďaka spolupráci s predchádzajúcim vlastníkom vedel, resp.
musel vedieť, že budova má vlastný zdroj vody a že z budovy je potrebné zabezpečiť len
odvádzanie odpadových vôd. Žalobca návrh takejto zmluvy pripravil a sám zmluvu nazval
ako zmluvu o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd. Na strane žalovanéhopreto neexistovali žiadne rozumné pochybnosti o tom, že na základe tejto zmluvy sa z
prevádzky legálne odvádza odpadová voda. Ide teda o pochybenie na strane žalobcu,
následky ktorého by nemal znášať žalovaný. Ako náhle bolo zistené, že predmetná zmluva

podľa názoru žalobcu nepokrýva odvádzanie vôd, žalovaný bez ďalšieho dobrovoľne
uhradil žalobcovi vzniknutú škodu pozostávajúcu z reálnych nákladov žalobcu na
odvádzanie odpadových vôd. Výšku škody určil žalobca a žalovaný ju nespochybňoval.
Pokiaľ žalobca konanie žalovaného považuje za neoprávnené odvádzanie odpadových vôd,
ktoré je v zákone definované ako odvádzanie vôd bez zmluvy, tak je vylúčené, aby

v prípade keď zmluva nie je uzatvorená žiadal zmluvnú pokutu, ktorá môže vyplývať len z
platne uzavretej zmluvy. Naviac poukazujeme aj na podľa nás kogentné ustanovenie §25 ods.
4 zákona č. 442/2002 ZZ, podľa ktorého sa v prípade neoprávneného vypúšťania odpadových
vôd uhrádza skutočná spôsobená škoda. Zákon neumožňuje a ani nepočíta s tým, aby okrem
skutočnej škody bola navyše platená ešte aj zmluvná pokuta. Okrem právneho základu
namietame aj výšku zmluvnej pokuty, ktorá je v príkrom rozpore s hodnotou a významom

zabezpečovanej povinnosti a za týmto účelom predkladám fa. č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX,
ktorými žalobca i naďalej fakturuje žalovanému vypúšťanie odpadových vôd, teda stočné,
pričom z poslednej faktúry za obdobie od 16.3.2023 do 15.3.2024 teda za jeden rok vyplýva,
že hodnota žalobca poskytovaných služieb je vo výške 16,20 eur vrátane DPH. Navyše
upozorňujem nato, že doposiaľ nedošlo medzi stranami k uzavretiu žiadnej novej zmluvy a

teda žalobca stočné fakturuje bez ohľadu na to, že medzi stranami nie je riadne uzavretá
zmluva, žalovaný ale tento stav nerozporuje a faktúry riadne platí. Z týchto dôvodov
navrhujem žalobu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania.

9. Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje
záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti,
že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

10. Podľa ustanovenia § 610 Obchodného zákonníka zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje
odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta
(miesto určenia), a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).

11. Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a

včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne
iným spôsobom.

12. Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so
splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje

zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške
dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

13. Podľa ustanovenia § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania
nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví

vláda Slovenskej republiky nariadením.

14. Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

15. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o
zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších zmien
a doplnkov, neoprávneným odberom vody z verejného vodovodu je
a) odber bez uzatvorenej zmluvy o dodávke vody alebo v rozpore s takouto zmluvou,
b) odber pred meradlom (§ 29 ods. 7) alebo odber po odstránení meradla,

c) odber s používaním meradla, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odber nezaznamenáva alebo
zaznamenáva odber
menší, ako je skutočný,
d) odber s používaním meradla, na ktorom bolo poškodené zaistenie proti neoprávnenej manipulácii,e) odber s použitím požiarneho obtoku na iné účely ako požiarne,
f) odber bez súhlasu prevádzkovateľa.

16. Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o
zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších zmien
adoplnkov,ktoneoprávneneodoberávoduzverejnéhovodovodu,jepovinnýnahradiťspôsobenúškodu
prevádzkovateľovi verejného
vodovodu.

17. Podľa § 25 ods. 3 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o
zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších zmien
a doplnkov, neoprávneným vypúšťaním odpadových vôd do verejnej kanalizácie je
a) vypúšťanie bez uzatvorenej zmluvy o odvádzaní odpadových vôd alebo v rozpore s takouto zmluvou,
b) vypúšťanie v rozpore s podmienkami ustanovenými prevádzkovým poriadkom verejnej kanalizácie,

c) vypúšťanie bez merania, ak je dohodnuté alebo je v rozpore s podmienkami dohodnutými v zmluve
o odvádzaní odpadových
vôd,
d) vypúšťanie s používaním meradla, ktoré nie je umiestnené podľa rozhodnutia prevádzkovateľa
verejnej kanalizácie,

e) vypúšťanie s používaním meradla, ktoré v dôsledku zásahu množstvo nezaznamenáva alebo
zaznamenáva menšie
množstvo, ako je skutočné,
f) vypúšťanie s používaním meradla, na ktorom je poškodené zaistenie proti neoprávnenej manipulácii,
g) vypúšťanie inej ako splaškovej odpadovej vody alebo zmluvne dohodnutej odpadovej vody do

splaškovej kanalizácie,
vybudovanej výlučne na odvádzanie splaškovej odpadovej vody,
h) vypúšťanie splaškovej odpadovej vody alebo inej ako zmluvne dohodnutej vody do dažďovej
kanalizácie, vybudovanej
výlučne na odvádzanie vody z povrchového odtoku.

18. Podľa § 25 ods. 4 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a
o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších
zmien a doplnkov, kto neoprávnene vypúšťa odpadové vody do verejnej kanalizácie, je povinný nahradiť
spôsobenú škodu prevádzkovateľov verejnej kanalizácie.

19. Podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby,
ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

20. Podľa § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka, v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa

odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení
osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu,
ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.

21. Podľa § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka, pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý

zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú
strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

22. Podľa § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka, prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny
výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.

23. Podľa § 301 Obchodného zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla
do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta.
Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa §

373 a nasl.24. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

25. Podľa č.l. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre
rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa
pokynov súdu.

26. Podľa ustanovenia § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany
sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov,
námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

27. Podľa ustanovenia § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať
podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

28. Podľa ustanovenia § 150 ods. 2 CSP, na zistenie podstatných a rozhodujúcich
skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

29. Podľa ustanovenia § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov

vykoná.

30. Podľa ustanovenia § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo.

31. Podľa ustanovenia § 217 ods. 1, prvá veta CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho
vyhlásenia.

32. Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť

môže účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje
na všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého
rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom
v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú
povinnosť.Dôkaznýmbremenompritomrozumiemezodpovednosťúčastníkazavýsledokkonania,ktorý

závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta
tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť
za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

33. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za

konania neboli preukázané jej tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v
jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo
nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani
o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné

bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorí z existencie týchto skutočností
vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež
tvrdí (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010).

34. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na sporových stranách. Strana,

ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení,
no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť
skutkových tvrdení strany. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v tom zmysle,

že súd ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, ktoré súd vykonal, je pre stranu
nepriaznivé rozhodnutie. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. februára 2010, sp zn. 4 Cdo
13/2009)35. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil
nasledujúci skutkový a právny stav

36. Podľa § 181 ods. 2 CSP sudkyňa uviedla, že nesporné medzi stranami sú skutkové
tvrdenia: medzi stranami došlo k uzatvoreniu zmluvy, žalovaný odvádzal odpadové vody, žalovaný
uhradilfakturovanésumy–náhraduškodyzaodvádzanieodpadovýchvôd.Spornémedzistranamibolo,
výška zmluvnej pokuty, či je vôbec možné ju zo strany žalobcu nárokovať, či ide o spotrebiteľský spor.

37. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru a v konaní ani nebolo sporné, dňa
09.04.2018 uzatvorili Žalobca a Žalovaný v súlade s ustanoveniami § 15 a nasl. zákona č. 442/2002 Z.
z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z.
o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších zmien a doplnkov, Zmluvu B. C. o dodávke pitnej
vody a odvádzaní odpadových vôd (ďalej len ,,Zmluva“) predmetom ktorej bol záväzok žalobcu ako
dodávateľauskutočniťdoodbernéhomiestažalovanéhoakoodberateľadodávkupitnejvodyzverejného

vodovodu, a záväzok žalovaného ako odberateľa uhrádzať žalobcovi platby za dodávku vody. Ceny za
dodávku vody a odvádzanie odpadových vôd sú v zmysle čl. III bod 3 stanovené rozhodnutím Úradu
pre reguláciu sieťových odvetví a sú uverejnené na internetovej stránke spoločnosti D.. Odvádzanie
a čistenie odpadových vôd nebolo predmetom Zmluvy, hoci odvádzanie a čistenie odpadových vôd
obsahoval názov zmluvy. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky

dodávky pitnej vody z verejného vodovodu a odvádzania odpadových vôd verejnou kanalizáciou (ďalej
len ,,Všeobecné obchodné podmienky“ alebo „VOP“). Žalobca na základe preverenia odvádzania
odpadových vôd zo dňa 24.11.2021, na odbernom mieste E. XXX, XXX XX E. - F. zistil vypúšťanie
odpadových vôd do verejnej kanalizácie bez uzatvorenej Zmluvy o dodávke pitnej vody a odvádzaní
odpadových vôd s predmetom Zmluvy „d – odvádzanie a čistenie vôd z iných zdrojov“. Z dôvodu

neoprávneného napojenia na verejnú kanalizáciu a vypúšťanie odpadových vôd bez uzatvorenej zmluvy
žalobca vyčíslil náhradu škody za vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie spätne od
02.05.2018 do 13.08.2020 a 14.08.2018 do 24.11.2021. Žalobca vystavil žalovanému nasledovnú
faktúru: Číslo G. XXXXXXXXXX K. splatnosťou 30.12.2021, pôvodná čiastka znela na 1.994,86 EUR,
zostatok čiastky bol 1.955,00 EUR. Žalovaný uhradil iba časť faktúry č. XXXXXXXXXX dňa 31.03.2022

vo výške 39,86 EUR. Žalobca aktuálne eviduje celkový nedoplatok z vyššie uvedených faktúr vo výške
1.955,00 EUR. Žalobcom uplatnenú pohľadávku vo výške 1.955,00 EUR s príslušenstvom žalovaný
neuznal čo do právneho základu a výšky. Žalobcom uplatňovanú pohľadávku vyplývajúcu z faktúry č.
XXXXXXXXXX zo dňa 30.11.2021, vystavenej žalobcom na sumu 1.994,86 EUR, uhradil len čiastočne,
a to vo výške 39,86 EUR. V zostávajúcej časti, a teda v sume 1.955,00 EUR túto faktúru neuhradil,

nakoľko predmetná suma predstavuje zmluvnú pokutu, ktorú považuje žalovaný za nedôvodnú.

38. Súd sa nestotožnil s argumetáciou žalovaného ohľadom jeho tvrdenia, že na predmetnú situáciu sa
vzťahujú ustanovenia o spotrebiteľovi. Ide o zmluvný vzťah medzi podnikateľmi, na danú vec sa teda
nemôžu vzťahovať ustanovenia o spotrebiteľovi.

39. Možno zhrnúť, že v dôsledku zmeny v osobe vlastníka dotknutých nehnuteľností, a teda
nadobudnutia týchto nehnuteľností do vlastníctva žalovaného, žalovaný žalobcu požiadal o predloženie
novej zmluvy, predmetom ktorej malo byť odvádzanie odpadových vôd pochádzajúcich zo žalovaného
vlastného zdroja vodystudne, a to bez toho, aby došlo k pripojeniu žalovaného na odber pitnej vody

z verejného vodovodu. V nadväznosti na to došlo k uzatvoreniu predmetnej Zmluvy č. C. o dodávke
pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd so žalobcom. Ako vyplýva už zo samotného názvu zmluvy,
predmetom tejto zmluvy môže byť nielen dodávka pitnej vody, ale aj odvádzanie odpadových vôd do
verejnej kanalizácie, pričom bol žalobca zo strany žalovaného jasne a zrozumiteľne upovedomený o
tom, že predmetom zmluvy uzatvorenej medzi stranami má byť výlučne odvádzanie odpadových vôd

pochádzajúcich z vlastného zdroja žalovaného vody a na podklade tejto žiadosti žalovaného došlo
z jeho strany k vypracovaniu návrhu predmetnej Zmluvy č. C. o dodávke pitnej vody a odvádzaní
odpadových vôd. Predmetom Zmluvy č. C. o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd nemal
byť odber pitnej vody, ale len odvádzanie odpadových vôd pochádzajúcich z ich vlastného zdroja vody
do verejnej kanalizácie, a teda sa malo pokračovať v odvádzaní odpadových vôd do verejnej kanalizácie

tak, ako tomu bolo aj v čase, keď ešte neboli dotknuté nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného a
už ich predchádzajúci vlastník odvádzal do verejnej kanalizácie odpadové vody pochádzajúce z tohto
vlastného zdroja vody. Žalovaný nemal akýkoľvek dôvod pochybovať o správnosti údajov, týkajúcich
sa predmetu Zmluvy č. C. o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd, za vypracovanieobsahu ktorej zmluvy zodpovedal výlučne žalobca, a teda o tom, že predmetom tejto zmluvy bude
v zmysle žiadosti žalovaného odvádzanie odpadových vôd z vlastného zdroja vody. V zmysle takto
uvedených skutočností nemožno pochybovať o dobrej viere žalovaného, nakoľko nemal čo i len

najmenší dôvod domnievať sa, že by malo z jeho strany dochádzať k neoprávnenému odvádzaniu
odpadových vôd do verejnej kanalizácie. Je nepochybné, že k vzniku škody na strane žalobcu došlo
výlučne jeho vlastným zavinením, nakoľko obsah ním vypracovanej Zmluvy č. C. o dodávke pitnej
vody a odvádzaní odpadových vôd nezodpovedal žiadosti žalovaného o odvádzanie odpadových
vôd z vlastného zdroja vody do verejnej kanalizácie. O tom, že žalobcom pripravená Zmluva č.

PZ002000260393_001 o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd nezodpovedal žiadosti
žalovaného o odvádzanie odpadových vôd z vlastného zdroja vody do verejnej kanalizácie je zmätočná,
svedčí i fakt, že žalobca predmet zmluvy definoval ako dodávku pitnej vody, avšak neupravil otázku
odvádzania takejto vody do verejnej kanalizácie. Na základe preverenia odvádzania odpadových vôd
zo dňa 24.11.2021 následne žalobca zistil, že z nehnuteľnosti žalovaného, a teda z odberného miesta
č. F. dochádza k vypúšťaniu odpadových vôd z vlastného zdroja – studne do verejnej kanalizácie bez

toho, aby bolo ich odvádzanie predmetom vyššie uvedenej Zmluvy č. PZ002000260393_001 a z tohto
dôvodu žalovenámu následne spätne vyčíslil náhradu škody za takéto vypúšťanie odpadových vôd,
a to za obdobie od 02.05.2018 do 13.08.2020 vo výške 24,88 EUR a za obdobie od 14.08.2020 do
24.11.2021 vo výške 14,98 EUR. Takto vyčíslenú náhradu škody žalovanému následne vyfakturoval
faktúrou č. XXXXXXXXXX A. dňa 30.11.2021 v celkovej výške 1.994,86 EUR, ktorá suma pozostávala

jednak zo sumy v celkovej výške 39,86 EUR, predstavujúcej náhradu škody, ako aj zo sumy vo
výške 1.955,- EUR, predstavujúcej sankciu, ktorú žalovanémz žalobca podľa jeho tvrdení vyúčtoval
v zmysle zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a v zmysle
Cenníka BVS, a.s. za údajné neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd z vlastného zdroja - studne.
Po prevode vlastníctva dotknutých nehnuteľností z pôvodného vlastníka na spoločnosť žalovaného

nedošlo k žiadnej zmene týkajúcej sa odvádzania odpadových vôd zo studne, nachádzajúcej sa na
adrese E. XXX, XXX XX E., do verejnej kanalizácie, ktorá by následne viedla k zmene spôsobu
odvádzania odpadových vôd z tohto miesta. Už pôvodný vlastník totiž odvádzal odpadové vody z
vlastného zdroja vody na týchto nehnuteľnostiach do verejnej kanalizácie, žalovaný predpokladá,
že na základe zmluvy, a preto nerozumie tomu, z akého dôvodu žalobca pri vypracovaní Zmluvy

č. C. do jej predmetu nezahrnul odvádzanie a čistenie odpadových vôd pochádzajúcich z takéhoto
vlastného zdroja vody, keď nebolo pochýb o tom, že k odvádzaniu odpadových vôd z tohto vlastného
zdroja - studne, nachádzajúceho sa na predmetných nehnuteľnostiach, dochádzalo ešte v čase, keď
žalovaný vlastníkom týchto nehnuteľností nebol. Navyše, po nadobudnutí vlastníctva predmetných
nehnuteľnostížalovanýmnebolivykonanéakékoľvekzmenyčizásahydovodovodnejalebokanalizačnej

prípojky, a teda stav týchto prípojok zodpovedal stavu, v akom sa nachádzali pred kúpou dotknutých
nehnuteľností, a teda nehnuteľnosti boli aj naďalej zásobované výlučne vodou z vlastného zdroja a
dochádzalo len o k odvádzaniu odpadových vôd pochádzajúcich z tohto vlastného zdroja do verejnej
kanalizácie.Žalovanýnikdynepopieraltúskutočnosť,žezodbernéhomiestač.F.zjehostranydochádza
k odvádzaniu odpadových vôd do verejnej kanalizácie, avšak skutočnosť, že za takéto odvádzanie

odpadových vôd neuhrádzal stočné, nemôže niesť zodpovednosť žalovaný. Ako už uviedol vyššie,
bol to práve žalobca, ktorý zodpovedal za vypracovanie obsahu zmluvy, predmetom ktorej malo byť
práve odvádzanie odpadových vôd pochádzajúcich z vlastného zdroja vody žalovaného, a teda teraz
žalovaného nemôže sankcionovať za svoje vlastné pochybenie vysokou zmluvnou pokutou. Žalovaný
však chcel žalobcovi skutočnú škodu, ktorá mu vznikla v dôsledku odvádzania ním vyprodukovaných

odpadových vôd do verejnej kanalizácie bez úhrady stočného nahradiť, zaplatil sumu v celkovej výške
39,86 EUR, predstavujúcu náhradu škody za neoprávnené odvádzanie odpadových vôd pochádzajúcich
z vlastného zdroja žalovaného za obdobie od 02.05.2018 do 13.08.2020 vo výške 24,88 EUR a za
obdobie od 14.08.2020 do 24.11.2021 vo výške 14,98 EUR. Čo sa týka sankcie vo výške 1.955,00
EUR za žalobcom tvrdené, neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd z vlastného zdroja žalovaného

do verejnej kanalizácie, ktorú mu žalobca rovnako vyfakturoval faktúrou č. XXXXXXXXXX a zaplatenia
ktorej sa spolu s jej príslušenstvom v tomto konaní domáha, túto žalovaný odmietol žalobcovi uhradiť.
Okrem toho je nevyhnutné zdôrazniť, že žalobcom uplatňovaná sankcia vo výške 1.955,00 EUR
je jednak zjavne neprimeraná škode vo výške 39,86 EUR, ktorá mu vznikla v dôsledku žalovaným
neoprávneného vypúšťania odpadových vôd zo studne do verejnej kanalizácie a zároveň je takáto

sankcia v rozpore s ust. § 25 ods. 4 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných
kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach.
Z predmetného zákonného ustanovenia totiž vyplýva, že ten, kto neoprávnene vypúšťa odpadové
vody do verejnej kanalizácie, je povinný nahradiť prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie spôsobenúškodu, k čomu zo strany žalovaného aj došlo, nakoľko žalobcovi spôsobenú škodu žalovaný riadne
nahradil. Zákon neumožňuje dojednať platne zmluvnú pokutu, pretože zmluvná pokuta je vo svojej
podstate paušalizovaná náhrada škody. Zákon pritom jednoznačne hovorí, že v prípade neoprávneného

vypúšťania odpadových vôd je potrebné nahradiť spôsobenú škodu, spôsobená škoda bola vo výške
39,86EUR,atútožalovaný vplnomrozsahuzaplatil.Ustanovenievšeobecnýchobchodnýchpodmienok
o zmluvnej pokute je podľa názoru žalovaného neplatné a je prejavom hrubého zneužitia dominantného
postaveniažalobcuakovýhradnéhododávateľapitnejvodyaprevádzkovateľakanalizácie.Zuvedeného
vyplýva, že žalovaný nemal možnosť slobodne si vybrať dodávateľa pitnej vody a prevádzkovateľa

verejnej kanalizácie, a tak je v praxi nútený akceptovať zmluvné podmienky tak, ako ich pripraví žalobca.
Nestotožňuje sa so žalobcom, že v predmetnej veci ide o obchodnoprávny vzťah a má za to, že
právny vzťah medzi monopolným dodávateľom pitnej vody a prevádzkovateľom verejnej kanalizácie je
typický spotrebiteľský vzťah, je tu evidentná nerovnosť zmluvných strán a nemožnosť vybrať si iného
konkurenčného dodávateľa. Z hľadiska ochrany práv spotrebiteľa je preto dojednanie zmluvnej pokuty
potrebné posúdiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Pre prípad, ak by bol súd aj napriek vyššie

uvedeným skutočnostiam toho názoru, že žalobca má popri nároku na náhradu spôsobenej škody,
ktorú sme mu už riadne uhradili, právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, poukazujeme na ustanovenie §
301 Obchodného zákonníka, upravujúce moderačné právo súdu: „Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu
môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky
škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje

zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej
pokuty podľa § 373 a nasl.“ Pri posudzovaní primeranosti výšky zmluvnej pokuty by mal preto súd
prihliadať na hodnotu a význam povinnosti zabezpečovanej zmluvnou pokutou. V danom prípade nie
je medzi stranami sporná výška reálnej škody, ktorú sme žalobcovi riadne zaplatili a ním napriek tomu
vymáhaná zmluvná pokuta predstavuje 50-násobok reálne vzniknutej škody. Nie je účelom zmluvnej

pokuty nedôvodne zvyšovať príjem na strane žalobcu a s poukazom na reparačnú funkciu zmluvnej
pokuty žalovaný navrhuje využiť moderačne právo súdu, zmluvnú pokutu znížiť na úroveň reálnej škody,
a keďže táto už bola zaplatená. Argumentácia žalobcu, že predmetom zmluvy, ktorá je označená ako
zmluva o odvádzaní odpadových vôd, nie je odvádzanie odpadových vôd, je zjavne na prvý pohľad
absurdná a neudržateľná. S poukazom na § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka platí, že prejav vôle,

ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany,
ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila. Okrem vyššie uvedeného poukázal žalovaný i na rozpor
v tvrdeniach žalobcu – na jednej strane tvrdí, že žalovaný odpadové vody vypúšťal bez uzatvorenej
zmluvy – v takom prípade mu ale zjavne nepatrí zmluvná pokuta, pretože táto môže byť dohodnutá iba
v zmluve. Na druhej strane, ak žiada o zaplatenie zmluvnej pokuty, priznáva, že mali uzatvorenú zmluvu

a v takom prípade nemôže ísť o vypúšťanie odpadovej vody bez uzavretia zmluvy a teda nepôjde o
prípad, kedy by žalobcovi prináležala zmluvná pokuta. Náhradu spôsobenej škody, ktorá mu vznikla
v dôsledku vypúšťania žalovaným odpadových vôd do verejnej kanalizácie bez uzatvorenej zmluvy
žalovaný uhradil a zdôrazňuje, že takto vzniknutú škodu, ktorú žalobca vyčíslil na sumu 39,86 EUR.

40. Žalobca má právo na náhradu spôsobenej škody, ktorá mu vznikne v dôsledku neoprávneného
vypúšťania odpadových vôd, avšak zo zákona mu nevyplýva právo na zmluvnú pokutu, ktorej zaplatenia
sa od nás domáha súdnou cestou. Uvedené vyplýva z § 25 ods. 4 zákona č. 442/2002 Z. z., ktoré jasne
hovorí o povinnosti nahradiť spôsobenú škodu. Zmluvná pokuta je vo svojej podstate paušalizovaná
náhrada škody a zákon jednoznačne hovorí, že v prípade neoprávneného vypúšťania odpadových vôd

sa nahrádza skutočne spôsobená škoda, ktorú žalovaný žalobcovi úhradou sumy vo výške 39,86 EUR
v plnom rozsahu zaplatil.

41. Žalovaný bezprostredne po tom, čo kúpil predmetnú nehnuteľnosť, ktorá má vlastný
zdroj vody sa obrátil na všetkých dodávateľov energií a služieb so žiadosťou o prípravu nových zmlúv

tak aby v priestoroch mohol prevádzkovať verejnú lekáreň. Takto tomu bolo aj vo vzťahu k žalobcovi,
ktorý už vďaka spolupráci s predchádzajúcim vlastníkom vedel, resp. musel vedieť, že budova má
vlastný zdroj vody a že z budovy je potrebné zabezpečiť len odvádzanie odpadových vôd. Žalobca
návrh takejto zmluvy pripravil a sám zmluvu nazval ako zmluvu o dodávke pitnej vody a odvádzaní
odpadových vôd. Na strane žalovaného preto neexistovali žiadne rozumné pochybnosti o tom, že na

základe tejto zmluvy sa z prevádzky legálne odvádza odpadová voda. Ide teda o pochybenie na strane
žalobcu, následky ktorého by nemal znášať žalovaný. Ako náhle bolo zistené, že predmetná zmluva
podľa názoru žalobcu nepokrýva odvádzanie vôd, žalovaný bez ďalšieho dobrovoľne uhradil žalobcovivzniknutú škodu pozostávajúcu z reálnych nákladov žalobcu na odvádzanie odpadových vôd. Výšku
škody určil žalobca a žalovaný ju nespochybňoval.

42. Podľa názoru súdu žalobca nemal dôvod meniť obsah zaužívanej zmluvy (obsah žalobca pôvodnej
zmluvy žalobca nerozporoval) s právnym predchodcom žalovaného bez toho, aby s tým oboznámil
žalovaného. Je pravdou, že žalovaný sa mal dôsledne oboznámiť s obsahom zmluvy predloženej
žalobcom a tak mohol nezrovnalosť v jeho vôli zbadať. Avšak súd má za to, že nie je daný dôvod na
to, aby žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, nakoľko táto je celkom zjavne

neprimeraná hodnoteavýznamupovinnostizabezpečovanejzmluvnoupokutou.Postačuje,žežalovaný
bezodkladne uhradil žalobcovi vzniknutú škodu.

43. Žalobcom uplatňovaná sankcia vo výške 1.955,00 EUR je jednak zjavne neprimeraná škode vo
výške 39,86 EUR, ktorá mu vznikla v dôsledku žalovaným neoprávneného vypúšťania odpadových vôd
zo studne do verejnej kanalizácie. Spôsobená škoda bola vo výške 39,86 EUR, a túto žalovaný v

plnom rozsahu zaplatil. Pri posudzovaní primeranosti výšky zmluvnej pokuty súd prihliadol na hodnotu a
význam povinnosti zabezpečovanej zmluvnou pokutou. V danom prípade nebola medzi stranami sporná
výška reálnej škody, ktorú žalovaný žalobcovi riadne zaplatil. Vymáhaná zmluvná pokuta predstavuje
50-násobok reálne vzniknutej škody. Účelom zmluvnej pokuty nemá byť nedôvodné zvyšovanie príjmu
na strane žalobcu S poukazom na reparačnú funkciu zmluvnej pokuty súd zmluvnú pokutu znížil na

úroveň reálnej škody, a keďže táto už bola zaplatená, žalobu zamietol.

44. Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že žaloba nebola podaná dôvodne. Žalovaný
uhradil žalobcovi skutočne vzniknutú škodu za neoprávnené odvádzanie odpadových vôd, o ktorom
sa domnieval, že sa ho nedopúšťa, na základe mätúco označenej zmluvy, ktorá mu bola predložená

žalobcom, pričom oprávnene očakával, že jej obsah bude zhodný s obsahom zmluvného vzťahu
predchádzajúceho vlastníka nehnuteľnosti so žalobcom. Podľa súdu náhrada skutočnej škody je za
daných okolností postačujúca pre usporiadanie vzájomných vzťahov žalobcu a žalovaného. Nad rámec
uvedeného súd opätovne uvádza, že žalobcom požadovaná zmluvná pokuta vo výške 1995,00 eur
je zjavne neprimeraná vzniknutej škode, ktorá už navyše bola uhradená žalovaným v plnej výške

fakturovanej sumy.

45. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedka navrhnutého žalovaným, nakoľko skutkový stav má
súd za dostatočne preukázaný z už predložených listinných dôkazov. Vykonávanie ďalších dôkazov by
bolo nadbytočné a nehospodárne.

46. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto

odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a
jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.
11. 2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).

47. Na základe vyššie uvedeného súd žalobu vyhodnotil ako nedôvodnú a zamietol ju.

48. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

49. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

50. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.51. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
a žalovanému ako procesne úspešnej strane sporu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, o
výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

52. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedene vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na Okresnom súde Trnava.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).