Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 24, 2024

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6C/26/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8222200966
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2024:8222200966.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v spore žalobcov: 1/ A. B. A., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., právne zastúpená: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka,
Štúrova 20, 040 01 Košice, IČO: 35 514 892, 2/ A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX E.,
3/ G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX E., 4/ A. I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D.
XXXX/XX, XXX XX E., 5/ K. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX/X, XXX XX E., 6/ M. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., 7/ O. A. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. P. G. K. XXXX/
XX, XXX XX E., 8/ K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX E., 9/ G. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XX, XXX XX E., 10/ N. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XXX, XXX XX E., 11/ Q.

K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, XXX XX E., 12/ A. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX
XX E., 13/ A. A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XXX, XXX XX E., 14/ Q. S., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXXX/XX, XXX XX E., 15/ T. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C.
D. XXXX/XX, XXX XX E., 16/ U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX E., 18/ A. Q. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX E., žalobcovia v 2., 3., 4., 6., 7., 8., 11., 12., 14., 16., 18. rade
zastúpení žalobkyňou v 1. rade A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., 20/ G. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. uč. XXXX/XX, XXX XX E., 22/ M. A. F. K., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/

XX, XXX XX E., 23/ A. P. M., nar. X.X.XXXX, bytom J. XXXX/XX, XXX XX E., 24/ T. F., nar. X.X.XXXX,
bytom E. V. XXXX/X, XXX XX E., 25/ C. T., nar. XX.X.XXXX, bytom F. K. XXX, XXXXX L., B. K. N.,
žalobcovia v 23.-25.rade právne zastúpení: JUDr. Viera Mulíková, advokátka, so sídlom kancelárie M.V.
Miškovského 3, 085 01 Bardejov, IČO: 42 230 497, proti žalovanému: A. E., N. B. D. XX, XXX XX E., O.:
XX XXX XXX, o zdržanie sa rušenia vo výkone vlastníckeho práva a o ochranu vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie o nároku žalobcu v 13. rade, v 14. rade, v 18. rade, v 22.rade, v 23.rade, v 24.rade,
v 25.rade voči žalovanému z a s t a v u j e.

II. Žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou podanou na Okresnom súde Bardejov (ďalej aj „súd“) dňa 12.5.2022 voči
žalovanému domáhali uloženia mu povinnosti zdržať sa umožňovania prejazdu motorových vozidiel cez
časť pozemku s parc. č.: XXXX/XXX o výmere XXXX m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcela reg.
„C“, ktorá sa nachádza medzi pozemkami s parc. č.: XXXX/XX o výmere XXX m2, zastavaná plocha

a nádvorie, parc. č.: XXXX/XXX o výmere XXX m2, ostatná plocha, parc.č.: XXXX/XXX o výmere XXX
m2, ostatná plocha a pozemkami parc.č..: XXXX/XX o výmere XXX m2, zastavaná plocha a nádvorie,
parc.č.: XXXX/XXX o výmere XXX m2, ostatná plocha v k.ú. E., okres E., A. E. a eventuálne uloženia mu
povinnosti znemožniť prejazd motorových vozidiel cez časť pozemku s parc. č.: XXXX/XXX o výmereXXXX m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcela reg. „C“, ktorá sa nachádza medzi pozemkami s parc.
č.: XXXX/XX o výmere XXX m2, zastavaná plocha a nádvorie, parc. č.: XXXX/XXX o výmere XXX m2,
ostatná plocha, parc.č.: XXXX/XXX o výmere XXX m2, ostatná plocha a pozemkami parc.č..: XXXX/XX

o výmere XXX m2, zastavaná plocha a nádvorie, parc.č.: XXXX/XXX o výmere XXX m2, ostatná plocha
v k.ú. E., okres E., mesto E. tým, že na tejto časti pozemku umiestni rampu, inú pevnú prekážku alebo
vykoná iné podobne účinné opatrenie. Zároveň si uplatnil aj nárok na náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnili tým, že sú obyvateľmi C. V. H. A. E., resp. na tejto ulici sa nachádzajú nehnuteľnosti

v ich vlastníctve. Ide o lokalitu rodinných domov, kde ich vlastníci a rodinní príslušníci očakávajú
intimitu, súkromie, pokoj. Žalovaný (mesto E.) je majiteľom pozemku v katastrálnom území: E., obec E.,
okres: E., a to pozemku parcelné číslo: XXXX/XXX o výmere XXXX m2, zastavaná plocha a nádvorie,
parcela registra „C“ do mája 2020 bol pozemok súčasťou pozemku parcelné číslo XXXX/X) . Podľa
výpisu z listu vlastníctva z roku XXXX bola pôvodná parcela (parcelné číslo XXXX/X) vedená ako
Ostatná plocha, na ktorej sú svahy, skaly, rokliny, výmole, vysoké medze s krovím alebo kamením a

iné plochy, ktoré neposkytujú trvalý úžitok. Predmetný pozemok žalovaného je susediacim pozemkom
s nehnuteľnosťami žalobcov. Po predmetnom pozemku žalovaného intenzívne prechádzajú motorové
vozidlá, osobné i nákladné, stavebné mechanizmy, domiešavače, kamióny so stavebným materiálom
a pod. Táto premávka prebieha v podstate pod oknami žalobcov a ruší ich vo výkone ich vlastníckych
práv k ich nehnuteľnostiam. Na časti predmetného pozemku žalovaného sú položené panely. Ide o

časť pozemku na priloženej snímke z katastra nehnuteľností medzi pozemkami parcelné číslo: XXXX/
XX, o výmere XXX m2, zastavaná plocha a nádvorie; parcelné číslo: XXXX/XXX o výmere XXX m2,
ostatná plocha; parcelné číslo: XXXX/XXX o výmere XXX m2, ostatná plocha a pozemkami parcelné
číslo: XXXX/XX o výmere XXX m2, zastavaná plocha a nádvorie; parcelné číslo: XXXX/XXX o výmere
XXX m2, ostatná plocha v katastrálnom území E., okres: E., A. E.. Tu motorové vozidlá schádzajú

z riadnej cesty a stúpajú do svahu alebo naopak zo svahu schádzajú. Dôvodom takejto intenzívnej
premávky je to, že po predmetnej časti pozemku žalovaného sa môžu motorové vozidlá dostať do
záhradkárskej lokality, kde prebieha intenzívna stavebná činnosť. Je potrebné uviesť, že do tejto lokality
existuje iná, pôvodná (iná) prístupová cesta. Panely boli na cestu položené v presne nezistenom
čase. Hoci sa predmetná časť pozemku žalovaného používa na prechádzanie motorových vozidiel ako

komunikácia, nikdy nebolo vydané stavebné povolenie na jej výstavbu, ani povolenie na používanie
pozemku na tento účel. Neexistuje žiadne úradné rozhodnutie, ktorým by bola povolená premávka
motorových vozidiel na tomto pozemku podľa zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách
(cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „CestZ“). Nelegálna premávka na pozemku
žalovaného nadmerne obťažuje žalobcov a ich rodinných príslušníkov hlukom, prachom a vibráciami.

Premávka prebieha aj cez víkendy. Žalobcovia poukazujú okrem iného na to, že proti obťažovaniu
premávkoupodaližalovanémupetíciu,ktorúžalovanývtejtočastiposúdilakoopodstatnenú(Oznámenie
o výsledku prešetrenia petície číslo: XXXX/XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX). Napriek tomu žalovaný
neprijal žiadne efektívne opatrenia na nápravu a nepriaznivá situácia pretrváva doposiaľ. Žalobcovia
tvrdia, že žalovaný tým, že umožňuje premávku motorových vozidiel na predmetnom pozemku, nad

mieru primeranú pomerom obťažuje žalobcov a vážne ohrozuje výkon ich práv. Po predmetnej časti
pozemkujazdiapredovšetkýmstavebnémechanizmy(bagre,domiešavačeapod.)arozmernénákladné
motorové vozidlá so stavebným materiálom. Predmetná časť pozemku („panelky“) je úzka, nie je
možné, aby sa motorové vozidlá vyhli. Premávka na predmetnej časti pozemku žalovaného prebieha
v bezprostrednej blízkosti spální a iných obytných miestností rodinných domov žalobcov. Obťažovanie

žalobcov presahuje mieru primeranú pomerom. Pozemok parcelné číslo: XXXX/XXX (panelka“) a časť
pozemku parcelné číslo: XXXX/X v dĺžke cca XXX m pred „panelkou“ nemajú technicky ani dopravne
vhodné parametre na prejazd osobných, a už vôbec nie na prejazd nákladných áut. V danom území
sú už v súčasnosti existujúce miestne komunikácie funkčnej triedy W. X (pred „panelkou“) dopravne
preťažené, je obmedzený pohyb dopravnej obsluhy a aj pohyb osôb, osobitne osôb s obmedzenou

schopnosťou pohybu a detí. Vzhľadom na intenzitu dopravy má napríklad žalobca v 4. rade sťažený
výjazd autom z garáže rodinného domu pre nedostatočné výhľadové pomery a pre nedostatočné šírkové
parametre cesty na pozemku parcelné číslo: XXXX/X. V tejto časti príjazdovej cesty k „panelke“ (medzi
pozemkami parcelné číslo: XXXX/XXX na jednej strane a pozemkami parcelné čísla XXXX/XX, XXXX/
XX, XXXX/XX na druhej strane cesty) sa neobídu 2 osobné motorové vozidlá, pokiaľ nezastavia, resp.

neznížia rýchlosť na 10 km/h. Pri vyhýbaní sa nákladným autám musia zastať na obrubníku, či cúvať.
Navyše v tejto časti pozemku parcelné číslo: XXXX/X absentuje chodník. Nadmernou dopravou došlo
k prasknutiu vodovodného potrubia, X. XXX, ktoré je umiestnené v celom profile panelky, k zalomeniu
kanála na pozemku parcelné číslo: XXXX/X, čo spôsobuje hromadenie a neodtekanie dažďovej vody asplaškov. Rodinné domy pod „panelkou“ (na pozemkoch parcelné čísla XXXX/XX, XXXX/XX P. XXXX/X
7) sú „obkľúčené“ z každej strany nadmernou dopravou a ani cez víkend nemôžu obyvatelia rodinných
domov svoje deti/vnúčatá pustiť na ulicu. Navyše motorové vozidlá jazdiace po „panelke“ jazdia nad

rodinnými domami (nad pozemkami parcelné čísla: XXXX/XX P. XXXX/XX ) vo výške 2. nadzemného
podlažia, čím dochádza k porušovaniu ich práva na súkromie (intimity).

3. Žalobcovia spolu so žalobou podali aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s rovnakým
petitom, o ktorom súd rozhodol uznesením zo dňa 19.5.2022 č.k. 6C/26/2022-89 tak, že návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.7.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove
zo dňa 30.6.2022 č.k. 7Co/30/2022-129, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie
a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 12.8.2022 poprel žalobcami uplatňovaný

nárok. So skutočnosťami uvádzanými v žalobe nesúhlasil a považoval ich za účelové. V žalobnom
petite je na štyroch miestach uvedená parcela CKN č. XXXX/XXX o výmere XXX m2 zapísaná
na LV č. XXXX v k.ú. E., pričom vlastníci tejto parcely nie sú v žalobe uvedení medzi žalobcami.
V konaní na strane žalobcu tak nevystupujú všetky aktívne legitimované subjekty, čo znamená, že
nie je splnená základná procesná podmienka konania. Výstavbu, užívanie a ochranu pozemných

komunikácií, práva a povinnosti vlastníkov a správcov pozemných komunikácií a ich užívateľov, ako
aj pôsobnosť orgánov štátnej správy a orgánov štátneho odborného dozoru vo veciach pozemných
komunikácií upravuje zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách. Ďalej citoval ustanovenia §
1 ods.2, § 3 ods. 2, § 3a ods. 4, § 22 ods. 1 cestného zákona, z ktorých vyplýva, že otázky užívania
účelových komunikácií nie sú inštitútom súkromného práva, ale verejnoprávnym oprávnením. Mesto

E. ako vlastník nehnuteľnosti má na liste vlastníctva č. XXXX, v k.ú. E. u parcely CKN č. XXXX/XXX
uvedený kód spôsobu využívania XX – pozemok, na ktorom je zriadená inžinierska stavba – cestná,
miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti.
Účelovú komunikáciu na parcele CKN č. XXXX/XXX vybudovalo pred rokom XXXX v súlade s vtedy
platnými právnymi predpismi Roľnícke družstvo "X.A." E. B. H., ktoré užívalo komplex nehnuteľností

v predmetnej lokalite na poľnohospodársku výrobu. Právo družstevného užívania bolo predmetom aj
neskoršej právnej úpravy v zákone č. 122/1975 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve. Roľnícke
družstvo "X.A." E. B. H. vzniklo podľa výpisu z obchodného registra dňa XX.XX.XXXX. Informácie o
výstavbe účelovej komunikácie môžu súdu poskytnúť bývalí štatutárni zástupcovia družstva uvedení vo
výpise z obchodného registra a miestny záhradkár H. Y.. V súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu ČR

zo dňa 30.05.2005 sp. zn. 22 Cdo 1553/2004 právo družstevného užívania pozemkov podľa zákona
č. 49/1959 Zb. a č. 122/1975 Zb., zahŕňalo v sebe i právo družstva zriadiť na združenom pozemku
účelovú komunikáciu. Podľa § 24 zákona č. 49/1959 Zb., bolo družstvo oprávnené k užívaniu pozemkov
v rovnakom rozsahu ako vlastník, nemohlo ich však zaťažiť alebo scudziť, pričom príkladmo je v
tomto ustanovení ďalej uvedené, že družstvo je oprávnené vykonávať na pozemkoch stavby. Tým sa

rozumeli stavby potrebné pre činnosť družstva vrátane obytných domov, ako bolo výslovne už právo
družstva zriadiť na združených pozemkoch stavby špecifikované v § 60 ods. 2 zákona č. 122/1975
Zb. To znamená, že družstvo bolo oprávnené zriadiť účelovú komunikáciu, ktorá by slúžila k spojeniu
jeho stavieb nachádzajúcich sa na združených pozemkoch alebo združených pozemkov s ostatnými
pozemnými komunikáciami. Pokiaľ bola účelová komunikácia družstvom na združenom pozemku platne

zriadená, potom ani zánik družstevného práva užívania tohto pozemku, nemohol viesť k zániku účelovej
komunikácie (k tomu porovnaj hore citovaný rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 22 Cdo 1868/2000).
Parcela CKN č. XXXX/XXX (predtým parcela č. XXXX/X) bola pred rokom XXXX združeným pozemkom
v zmysle vyššie uvedených právnych predpisov, pričom na tejto parcele bola platne zriadená účelová
komunikácia. Zánik práva družstevného užívania po roku XXXX v súlade s cit. judikátom nemohol

viesť k zániku tejto účelovej komunikácie, ktorá slúži ako jediná možná prístupová cesta pre vyše 100
vlastníkov nehnuteľností - záhradkárov, z ktorých podstatná časť má na svojich pozemkoch postavené
záhradné chaty. Na parcele CKN č. XXXX/XXX o výmere XXX m2, zapísanej na LV č. XXXX v k.
ú. E., ktorá je v bezprostrednom dotyku s panelovou cestou je postavená garáž. Jediný prístup ku
garáži je práve z panelovej cesty. V prípade úspešnosti žaloby by sa vlastníci tejto parcely nemali

možnosť dostať do svojej garáže postavenej na predmetnej parcele. V predmetnej lokalite, kde jedinou
prístupovou cestou je panelová cesta na parcele CKN č. XXXX/XXX, sa nachádza aj jeden rodinný
dom. Jeho vlastníkom je pán F. L., C. XXXX/XXX. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa
15.11.2000 sp. zn. 22 Cdo/1868/2000 účelovou komunikáciou je pozemná komunikácia, ktorá spĺňaznaky, uvedené v § 7 ods. 1 zákona o pozemných komunikáciách, a to i v prípade, že o charaktere tejto
pozemnej komunikácie nebolo vydané správne rozhodnutie. Účelová komunikácia nemusí byť stavbou,
ktorá by vyžadovala stavebné povolenie. Ak zriadi vlastník pozemku účelovú komunikáciu alebo ak

súhlasí čo aj konkludentne s jej zriadením, stáva sa táto komunikácia verejne prístupnou a vzťahuje
sa na ňu všeobecné užívanie pozemnej komunikácie. Vlastník pozemku potom už následne nemôže
jednostranným vyhlásením zamedziť jej všeobecnému užívaniu. Vlastník pozemku, na ktorom je
zriadená pozemná komunikácia nie je oprávnený obmedziť užívanie tejto komunikácie na určitú skupinu
subjektov a vylúčiť tak jej všeobecné užívanie. Ak je pozemná komunikácia v súlade s vôľou vlastníka

zriadená, nemôže vlastník jednostranným vyhlásením zamedziť jej všeobecnému užívaniu. K takejto
regulácii nie sú oprávnení ani právni nástupcovia pôvodného vlastníka. Pozemok sa stáva pozemnou
komunikáciou v tom prípade, ak ide o dopravnú cestu určenú k užívaniu cestnými a inými vozidlami
(predtým v minulosti povozom) a chodcami a ktorý slúži k prepojeniu jednotlivých nehnuteľností pre
potrebu vlastníkov týchto nehnuteľností alebo ku spojeniu týchto nehnuteľností s ostatnými pozemnými
komunikáciami alebo k obhospodarovaniu poľnohospodárskych a lesných pozemkov. Pozemok, ktorý

spĺňa tieto kritéria sa stáva pozemnou komunikáciou zo zákona bez toho, aby bolo potrebné o jeho
kategorizáciu ako pozemnej komunikácie vydať správne rozhodnutie. Všeobecné užívanie miestnej
komunikácieniejeinštitútomsúkromnéhopráva,aleideoverejno-právneoprávnenie,ktoréniejemožné
obmedziť na základe jednostranných úkonov subjektov práva. Toto užívanie sa neopiera o občiansko-
právne predpisy, ale o cestný zákon, ktorý je verejno-právnym predpisom. Vzhľadom k tomu, že na

parcelu CKN č. XXXX/XXX (pôvodne parcela XXXX/X) sa vzťahovalo družstevné užívanie pozemkov
podľa zákona č. 49/1959 Zb. a zákona č. 122/1975 Zb., ktoré zahŕňalo v sebe i právo družstva zriadiť na
združenom pozemku účelovú komunikáciu, ide v tomto prípade o účelovú komunikáciu, čo znamená,
že nie je daná právomoc súdu podľa čl. 1 zákona č. 160/2015 Zb. Civilný sporový poriadok v znení
neskorších predpisov. V tejto veci je daná právomoc konať orgánu štátnej správy na úseku ciest v

zmysle cestného zákona. Túto právomoc vykonáva žalovaný v rámci preneseného výkonu štátnej
správy. Žalobcovia uvádzajú v žalobe, že žalovaný neprijal žiadne efektívne opatrenia na nápravu
nedostatkov vyplývajúcich z petície číslo XXXX/XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Uvedené tvrdenie žalobcu
je nepravdivé, pretože na ulici C. bolo umiestnené dopravné značenie 2x B6 „Zákaz vjazdu nákladných
automobilov“ + 2 E6 (12 t) „Celková hmotnosť“ + 2x E12 dodatková tabuľka s textom „OKREM VOZIDIEL

OPRAVÁRENSKÝCH, ÚDRŽBÁRSKYCH A KOMUNÁLNYCH. Ďalším opatrením žalovaného na ulici
C. bolo určenie použitia trvalého dopravného značenia č. 328 „Slepá cesta“ na parc. č. C KN XXXX/
X naproti r.d. č. XX. Žalobcami citovaná K. XX XXXX sa týka výstavby nových prípadne rekonštrukcie
starých účelových komunikácií. V žiadnom prípade sa táto STN nevzťahuje na účelovú komunikáciu na
parcele CKN č. XXXX/XXX, keďže táto bola postavená v súlade s právnymi predpismi platnými pred

rokom XXXX. Žalovaný plánuje v budúcnosti prestavbu tejto účelovej komunikácie a za tým účelom si dal
vypracovať riešenie dopravnej obslužnosti v lokalite C. v E.. Z výkresu širších vzťahov v rámci dopravno-
technickej štúdie vyplýva, že panelová cesta na parcele CKN č. XXXX/XXX bude súčasťou dopravy
v tejto lokalite a až pri rekonštrukcii tejto cesty sa bude musieť žalovaný riadiť K. XX XXXX. V tomto
prípade prichádza do úvahy nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním pri

splnení zákonom stanovených podmienok. Podmienka nepretržitého výkonu práva po dobu najmenej 10
rokov je splnená u záhradkárov, keďže táto lokalita slúžila na záhradkárske účely ešte pred vybudovaním
panelovej cesty.

5. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 16.12.2022, na ktorom uznesením konanie

prerušil postupom podľa § 163 odsek 1 C.s.p. Uznesenie Okresného súdu Bardejov zo dňa 16.12.2022
č.k. 6C/26/2022-198 nadobudlo právoplatnosť dňa 7.1.2023.

6. Dňa 15.6.2023 bol súdu doručený návrh žalobkyne v 1.rade na pokračovanie v tomto konaní.
Následne súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 2.11.2023 rozhodol o pokračovaní v tomto

konaní.

7. Uznesením Okresného súdu Bardejov zo dňa 25.1.2024 č.k. 6C/26/2022-331 bolo právoplatne prvým
výrokom konanie o nároku žalobcov v 17., 19. a 21. rade voči žalovanému zastavené. Druhým výrokom
súd vyslovil, že v konaní pokračuje namiesto žalobcu v 15.rade s jeho právnymi nástupcami ako

žalobcami v 22., 23., 24., 25.rade a tretím výrokom žalovanému nepriznal voči žalobcom v 17., 19.
a 21.rade nárok na náhradu trov konania.8. Dňa 10.1.2024 bol súdu doručený návrh žalobkyne v 1.rade na postúpenie veci inému súdu z dôvodu
vhodnosti, a preto vec bola postúpená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, ktorý uznesením zo dňa
29.2.2024 č.k. 6Ndc/4/2024-341 tomuto návrhu žalobkyne v 1.rade nevyhovel.

9. Dňa 16.2.2024 bolo súdu doručené späťvzatie žaloby žalobkyňou v 22.rade v celom rozsahu voči
žalovanému.

10. Dňa 29.4.2024 bolo súdu doručené späťvzatie žaloby voči žalovanému v celom rozsahu žalobcom

v 14.rade.

11. Dňa 16.5.2024 bolo súdu doručené späťvzatie žaloby voči žalovanému v celom rozsahu žalobcami
v 23.-25.rade.

12. Dňa 16.5.2024 bolo súdu doručené späťvzatie žaloby v celom rozsahu voči žalovanému žalobkyňou

v 13.rade.

13. Dňa 13.6.2024 bolo súdu doručené späťvzatie žaloby v celom rozsahu voči žalovanému žalobcom
v 18.rade.

14. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) žalobca môže
vziať žalobu späť.

15. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

16.Podľa§145ods.2CSPakježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

17. Podľa § 145 ods. 3 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o
zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

18. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

19. Žalovaný so späťvzatím žaloby žalovanými v 13., 14., 18., 22., 23., 24., 25.rade súhlasil, preto súd
postupom podľa § 145 C.s.p. konanie o nároku žalobcov v 13. rade, v 14. rade, v 18. rade, v 22.rade,
v 23.rade, v 24.rade, v 25.rade voči žalovanému zastavil.

20. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávania, na ktorých sa oboznámil s podaniami strán sporu

a listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise postupom podľa ustanovenia § 204 CSP, a to: žaloba
na č.l. 2-11, prílohy k nej sú výpis z LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXX, XXX, XXXX,
oznámenie výsledku prešetrenia petície na č.l. 54, kópia z pozemkovoknižnej mapy na č.l. 55, prílohy
na č.l. 56-58, geometrický plán na č.l. 59, fotografie na č.l. 60-62, uznesenie Okresného súdu Bardejov

z 19.5.2022, odvolanie na č.l. 105-109, fotografie na č.l. 110-117, uznesenie Krajského súdu v Prešove
na č.l. 129-132, vyjadrenie žalovaného na č.l. 140-142 z 12.8.2022, návrh trvalého dopravného značenia
vo veci tohto návrhu - určenie použitia trvalého dopravného značenia zo dňa 7.12.2022 na č.l. 144 a č.l.
145 zo dňa 13.5.2019 adresované E. A., výpis z LV XXXX na č.l. 146, výpis z obchodného registra na č.l.
148,výpiszLVXXXXnač.l.150,písomnávýpoveďsvedkaH.Y.nač.l.168-169,mapaširšíchvzťahovna

č.l. 181-187, zoznam záhradkárov, ktorí nesúhlasia s návrhom so zamedzením vstupu do záhradkárskej
oblasti na č.l. 190-193, odpoveď na žiadosť Slovenskej správy ciest z 20.10.2023, stavebné povolenie
Mesta E. ŽP XXXX/XXXXX z XX.XX.XXXX, fotografia z 2.11.2023, zmluva o dielo z centrálneho registra
zmlúv predložená žalobkyňou v 1.rade, žiadosť A. E. a výkres č.4 z platného územného plánu zo dňa
XX.X.XXXX, technická evidencia miestnych komunikácii A. XXXX predložené žalovaným, GISPLAN

mapy komunikácii ako súčasť pasportizácie miestnych komunikácii grafická časť, ďalej sa oboznámil
s fotografiami predloženými žalovaným, fotografiami, vykonal prehratie videozáznamu z USB kľúča,
výsluchom strán sporu a svedkov, ako aj ďalším obsahom spisu, pričom zistil nasledovné:21. Z jednotlivých výpisov listov vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXX,
XXX vyplýva, že žalobcovia sú podielovými alebo bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti

nachádzajúcich sa na ulici C. v E..

22. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že A. E. je výlučným vlastníkom parcely
registra „C“, parc. č. XXXX/XXX o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha
a nádvorie, spôsob využívania pozemku kód XX (pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba

– cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich
súčasti).

23. Z Oznámenia výsledku prešetrenia petície zo dňa XX.X.XXXX A. E. vyplýva, že petícia je
opodstatnená a časti zvýšeného obťažovania majiteľov nehnuteľností počas výstavby v lokalite C. E..
A. E. v odôvodnení ďalej uviedlo, že zatiaľ nebolo vydané žiadne stavebné povolenie na výstavbu

rodinných domov. Pre realizáciu zámeru výstavby novej časti sídliska C. a v rozhodnutiach vydaných
stavebným úradom boli dohodnuté dva prístupy do novej časti sídliska. Jeden z východnej strany
po účelovej panelovej komunikácii slúžiacej pre záhradkárov a poľnohospodárov hospodáriacich na
priľahlých plochách a druhý prístup z južnej strany nového sídliska po účelovej spevnenej komunikácii
slúžiacej pre prístup k záhradkárskej osade. Pre upokojenie situácie a plynulú výstavbu primátor mesta

požiadal investora o prednostnú výstavbu komunikácie a vstupu do nového sídliska z jeho južnej časti
s tým, že cestný správny orgán pre miestne komunikácie posúdi možnosti regulácie dopravy v tomto
území dopravnými značkami tak, aby sa upravila doprava len pre potreby záhradkárov a majiteľov
pozemkov prístupných len z tejto komunikácie.

24. Z geometrického plánu č. XX/XXXX vyplýva, že parcela reg. „C“, parc. č. XXXX/X o výmere XXXX
m2 a parc. č. XXXX/XXX o výmere XXXX m2 bola vedená ako druh pozemku ostatná plocha.

25. Z podania A. E. zo dňa 7.12.2020 označeného ako „Návrh trvalého dopravného značenia – určenie
použitia trvalého dopravného značenia vyplýva, že týmto A. E. určilo použitie trvalého dopravného

značenia č. XXX „Slepá cesta“ na parcele C KN č. XXXX/X naproti r.d. č. XX V. C. H. E..

26. Z podania A. E. zo dňa 7.12.2020 označeného ako „Návrh na doplnenie dopravného značenia na ul.
C. H. E. – určenie použitia trvalého dopravného značenia vyplýva, že týmto A. E. určilo použitie trvalého
dopravného značenia 2x B6 „Zákaz vjazdu nákladných automobilov“ + 2x E6 (12t) „Celková hmotnosť“

+ 2x E 12 dodatková tabuľka s textom „Okrem vozidiel opravárenských, údržbárskych a komunálnych“
na ul. C. H. E. podľa predloženého návrhu z dôvodu zvýšenia bezpečnosti cestnej premávky.

27. Z písomnej výpovede svedka H. Y. zo dňa 7.12.2022 vyplýva, že jeho záhrada na danom mieste
existuje už od roku XXXX, odkedy ju vlastnili jeho rodičia. Je vlastníkom časti záhrady, na ktorej má

chatu, ktorú trvale s manželkou obýva. Záhradu navštevoval ešte ako dieťa, odkedy si pamätá využívali
na prístup k nej tri cesty. Prvá bola pri starej C., ktorú využívali súkromní hospodári. Po zasypaní starej
tehelne sa začala výstavba rodinných domov t.č. C. ulice a cesta viedla po terajšej, ktorá bola ešte
hlinená a viedla cez pozemok p. G. H.. Táto cesta bola zrušená a A. E. za pomoci Roľníckeho družstva
„X.A.“ E. B. H. zriadilo terajšiu panelovú cestu, ktorú od tých čias, t.j. od konca XX-XXXX , začiatkom

XX-XXXX rokov využívajú záhradkári. Táto cesta je v neporušenom stave zhruba XX rokov. Nie je
pravdou, že po tejto ceste intenzívne prechádzajú nákladné autá, stavebné mechanizmy, domiešavače,
ani to, že v tejto oblasti prebieha intenzívna stavebná činnosť. Pravdou je, že po tejto ceste premávajú
osobné automobily, na ktorých sa dopravujú záhradkári k svojim pozemkom a chatám, a len občas sa
stane, že je nutné priviezť stavebný materiál potrebný k oprave a údržbe chát, či palivové drevo alebo

materiál na opravu, či údržbu cesty k záhradám. Cestu využívajú aj turisti, cyklisti, kúpeľní hostia, žiaci
základných škôl a stredných škôl. Väčšina záhradkárov a členov M. X. E., revír F. R. svojimi podpismi
potvrdilo nesúhlas s návrhom o zamedzení prístupu do záhradkárskej oblasti. Názor zmenilo aj niekoľko
obyvateľov C. ulice, ktorý sa rovnako postavili proti návrhu.

28. Z vyjadrenia občanov C. ulice doručeného súdu dňa 31.10.2023 vyplýva, že niektorí z vlastníkov
nehnuteľností v záhradkárskej oblasti sú ťažko postihnutí a je pre nich nemožné, aby sa k svojim
nehnuteľnostiam presúvali inak ako na motorovom vozidle. Podľa KÚ je panelová cesta parcelné č.
XXXX/XXX rovnakým druhom cesty ako asfaltová cesta C., parcelné č. XXXX/X, a to zastavaná plochaa nádvorie a obec cesty sú vo vlastníctve A. E.. Keď sa A. E. rozhodne cestu rekonštruovať, opraviť,
či upraviť, nie je to nič protiprávne.

29. Z vyjadrenia Slovenskej správy ciest zo dňa 20.10.2023 označené ako „Odpoveď na žiadosť“
vyplýva, že na základe žiadosti doručenej dňa 10.10.2023 podanej podľa zákona č. 211/2000 Z.z.
o uvedenie informácie, či Slovenská správa ciest eviduje na parcele CKN XXXX/XXX v k.ú. E. cestnú
komunikáciu zaradenú v cestnej sieti, na základe vyjadrenia úseku technického rozvoja v k.ú. E. na
parcele č. XXXX/XXX neeviduje cestnú komunikáciu zaradenú v cestnej sieti.

30. Zo stavebného povolenia zo dňa XX.X.XXXX, ktorým bolo navrhovateľovi F. L. udelené stavebné
povolenie na stavbu rodinného domu, z bodu 4 tohto povolenia vyplýva, že hlavný prístup k objektu bude
z účelovej prístupovej komunikácie – poľnej cesty. Komunikácia nie je zaradená v pasporte miestnych
komunikácií a preto A. E. nezabezpečuje jej údržbu.

31. Z Technickej evidencie miestnych komunikácií A. E. z mája 2021, z prehľadovej mapy mesta vyplýva,
že parcela CKN s parc. č. XXXX/XXX je súčasťou pasportizácie, a je vedená ako panel betónový.
Uvedené vyplýva aj z preloženej grafickej časti.

32. Žalobkyňa v 1.rade, zároveň zástupkyňa žalobcov 2., 3., 4., 6., 7., 8., 11., 12., 14., 16., 18.rade na

pojednávaní dňa 2.11.2023 uviedla, že A. E. je majiteľom pozemku parcelné číslo XXXX/XXX a podľa
LV z roku XXXX bola pôvodná parcela vedená ako ostatná plocha, na ktorej sú svahy, skaly, rokliny
a výmole. A. E. v roku XXXX požiadalo kataster nehnuteľnosti žiadosťou o zmenu spôsobu využiteľnosti
pozemku a odčlenenie panelky pod novým číslom parcely XXXX/XXX o výmere XXXX m2, aby z ostatnej
plochy tohto pozemku vedeného na katastri, aby bolo napísané, že je to prístupová komunikácia

k pozemku XX. To znamená, že pôvodná parcela aj panelka bola ostatná plocha, rokliny, skaly, svahy
a nebola komunikáciou. Ak si mesto samo sebe dá potvrdenie, tak to nie je len precedens, ale aj
porušenie zákona. Po tejto panelke v dnešnej dobe, minimálne od roku 2019 intenzívne prechádzajú
motorové vozidlá a hlavne nákladné vozidlá. Problém sa začal, keď sa začali intenzívne stavať tzv.
rekreačné chaty, v ktorých sa celoročné býva. Uviedla, že z kópie pozemkovoknižnej mapy spred roku

XXXX nevyplýva žiadna panelová cesta. Ani v mape z r. XXXX, kde je už vyznačená zástavba
rodinnými domami vrátane rodinných domov nás žalobcov. Z geometrického plánu z roku XXXX vyplýva,
že prístupová cesta do záhradkárskej lokality je po pozemku parc. č. XXXX/XXX, ale panelka to nie
je. Časť pozemku žalovaného, na ktoré prechádzajú motorové vozidlá, nikdy nebolo na ňu vydané
stavebné povolenie, ani na používanie pozemku na tento účel a nebola vybudovaná. To, že sú

obťažovaní premávkou dokonca potvrdilo aj A. E., kedy na petíciu odpovedalo, že v tejto časti je petícia
opodstatnená. Napriek tomu žalovaný neprijal žiadne efektívne opatrenia na nápravu. Na priloženom
USB kľúči doložili dokumentáciu, že nadmernou dopravou sa jej zosunula záhrada, že tam tá premávka
je obrovská odkedy sa začali stavať tzv. chaty na celoročné bývanie. Žiadala tak o ochranu vlastníckeho
práva v zmysle Občianskeho zákonníka, a že bol porušený cestný zákon. Predmetom sporu je nárok

na ochranu vlastníckeho práva, zdržanie sa a rušenie žalobcov pri výkone ich vlastníckeho práva.
Poukázala na to, že predmetná časť pozemku nie je určená na premávku motorových vozidiel v zmysle
cestného zákona a nemôže byť všeobecne využívaná. Uviedla, že konaním žalovaného dochádza
k zásahu do vlastníckeho práva žalobcov garantovaného Ústavou SR. Podľa jej názoru panelka nie je
komunikáciou, čo vyplýva i z vyjadrenia Slovenskej správy ciest z 20.10.2023. Na panelke tak nemôže

byť cesta. Komunikácia nie je zaradená v pasporte miestnych komunikácii, a preto A. E. nezabezpečuje
jej údržbu. Ak by panelka bola komunikáciou od r.XXXX, tak by tu nebolo vybudované obratisko, ale bola
by vyasfaltovaná aj horná časť. Predložila zmluvu o dielo z centrálneho registra zmlúv, kde A. E. bolo
objednávateľom vykonania diela – pasport miestnych komunikácii v správe A. E.. Táto zmluva je zo dňa
X.XX.XXXX a zmluva alebo pasportizácia má byť hotová do XX.XX.XXXX. Ani táto spoločnosť neuviedla

panelku ako miestnu komunikáciu, nezapísala ju do pasportu miestnych komunikácii, čo potvrdzuje ich
tvrdenie, že táto panelka nie je miestnou komunikáciou.

33. Žalovaný na pojednávaní dňa 2.11.2023 uviedol, že užívanie miestnych komunikácii nie je inštitútom
súkromného práva, ale ide o verejnoprávne oprávnenie. V civilnom sporovom konaní nie je možné

prejednať a rozhodovať veci, ktoré sú upravené cestným zákonom. To je dôvod na zastavenie konania.
Poukázal na pasport miestnych komunikácii z mája 2021, z ktorého vyplýva, že tzv. panelka je súčasťou
pasportu. Pasport miestnych komunikácii má aj svoju grafickú časť, konkrétne parcela XXXX/XXX má
dve časti, čiže je to na dvoch miestach vyznačené, jedna časť je vyasfaltovaná, je to v pasporte uvedenéa je časť, ktorá nie je vyasfaltovaná a je to dole a táto časť miestnej komunikácie, ktorá je vedená ako
panel betónový, ale je to súčasťou pasportizácie. Medzi touto tzv. panelkou a cestou, ktorá je pod ňou,
nie je žiaden rozdiel, obidve sú zapísané v pasporte miestnych komunikácii. K dokladu zo Slovenskej

správy ciest uviedol, že tento neobstojí, keďže miestne cesty v zmysle cestného zákona netvoria cestnú
sieť. Cesty sú cesty I. triedy, cesty II. triedy a cesty III. triedy. Miestne cesty do tejto kategórie nepatria.
Aj keby sa nejednalo o miestnu komunikáciu v zmysle cestného zákona, došlo by k nadobudnutiu práva
zodpovedajúcemu vecnému bremenu vydržaním podľa § 151 Občianskeho zákonníka. Podmienkou
nepretržitéhovýkonuprávapodobunajmenej10rokovjesplnenáuzáhradkárov. Vsusedskýchsporoch

niejemožné,abysúdurčilpovinnosťžalovanémuurčitýmspôsobomniečokonať.Niejemožnédomáhať
sa aktívneho konania zo strany žalovaného. Mal za to, že je zle formulovaný petit, čo je dôvodom na
zamietnutie žaloby v celom rozsahu.

34.Žalobkyňav1.radeuviedla,žepopieratvrdeniažalovaného,žepanelkajezaradenávsietimiestnych
komunikácií v pasporte,

35. Žalobcovia v 2., 3., 4., 6., 8., 11., 12., 13., 14., 16., 20. rade na pojednávaní dňa 2.11.2023 trvali
na podanej žalobe.
36. Svedok K. J. na tomto pojednávaní uviedol, že keď začal stavať dom v roku XXXX na
základe stavebného povolenia, žiadna cesta tam nebola, cesta končila v prvej zákrute, boli to iba

spevnené cesty, žiadna panelka tam neexistovala. Boli to pozemky, ktoré sa používali ako orná
pôda pre poľnohospodárske účely a všetky pozemky boli pozdĺž potoka, pozemok jeho otca bol
presne nad potokom, chodil tam od 4 rokov, preto si pamätá, že tam žiadna cesta neexistovala. Na
poľnohospodárske pozemky majiteľov sa chodilo od tejto voľnej časti, kde boli ťažobné jamy pre
vtedajších výrobcov.

37. Svedok H. Y. na tomto pojednávaní tvrdil, že tá cesta je už možno XX rokov. Nie konkrétne panelka,
lebo prvá cesta išla okolo starej C., druhá cesta išla cez pani H.. Tam bola cesta roky. Potom nejakým
zázrakom sa cesta predala, pani H. si kúpila ten pozemok a urobila sa cesta tá panelka. Tá panelka tam
môže byť od roku XXXX, chodil tam s deťmi ešte keď bola len vysypaná cesta hlinou, to urobilo družstvo

E. B. H. a potom asi za rok sa urobila panelovka, robilo to družstvo E. B. H.. Od vtedy sa po tej panelke
dodnes chodí. Uviedol, že okrem tej panelky nemajú záhradkári žiaden iný prístup. Družstvo využívalo
tú prístupovú cestu v jari a v jeseni. Asi tri roky už družstvo má prístup cez E. F., cez rampu, cez lesnú
cestu. Po panelke chodia osobné autá a možno raz za mesiac nákladné auto. Viacerí tam bývajú.

38. Svedkyňa A. X. uviedla, že tá cesta tam bola odkedy chodí na záhradu, XX rokov. Panelovka tam
bola v roku XXXX určite.

39. Svedok M. X. na tomto pojednávaní uviedol, že je poslancom za obvod na C. ulici. Tam vyrastal.
Je to jediná prístupová cesta, ktorá je priechodná, jediná spôsobilá na prechod motorovými vozidlami aj

k občanovi, ktorý tam býva a má popisné číslo, ku ktorému musí chodiť záchranka.

40. Žalobkyňa v 1.rade na pojednávaní dňa 24.6.2024 k fotografiám a videozáznamom prehratým na
tomto pojednávaní z USB kľúča uviedla, že tí, čo bývajú vedľa panelky sú obťažovaní hlukom, prachom,
vibráciami a dochádza k zosuvu záhrady.

41. Žalovaný k týmto videám a zvukovým záznamom uviedol, že z nich je zrejmé, že prechádzalo tam
vždy jedno auto jednotlivo v drvivej väčšine prípadov, možno pri tých posledných sa nejaké vozidlo
vyhýbalo inému vozidlu, ale z toho nevyplýva, aby tam bola frekvencia extrémna v porovnaní s inými
miestnymi komunikáciami. Ďalej uviedol, že momentálne je tam obmedzenie prechádzať vozidlami

do 12 ton. Došlo k stavebným úpravám tejto komunikácie a je tam už potiahnutý asfaltový povrch.
Išlo to cez ohlásenie stavebných úprav, cez mestský úrad, resp. A. E., oddelenie komunálnej činnosti
a dopravy, toto ohlásenie bolo vydané v prospech správcu miestnej komunikácie A. M. E.. A. M. E. túto
investíciu realizoval. Bolo to ešte minulý rok pred zimou, niekedy v novembri. Potom nasledovali kroky zo
strany žalobkyne, ktorá podala podnet na prokuratúru. Bol podaný protest prokurátora. Nebolo vyhovené

protestu prokurátora. Rozhodol Okresný úrad, odbor miestnych komunikácii, odbor dopravy a pozemnej
komunikácií. Rozhodol o tom, že nevyhovie protestu. Voči tomuto bolo podané odvolanie a momentálne
je to v takom štádiu, že rozhodol odvolací orgán, že S. K. M., ktorý potvrdil rozhodnutie prvostupňového
orgánu S. Z. H. E.. V tejto veci boli opakovane preverované tieto veci a výsledok bol taký, že táto miestnakomunikácia bola riadne vyasfaltovaná, je bezpečná, je tam menšia prašnosť, sú tam menšie vibrácie.
Pomohlo to kvalitatívne aj tým záhradkárom, ktorí určite prejavujú s tým spokojnosť.

42. Právna zástupkyňa žalobkyne v 1.rade ďalej na tomto pojednávaní uviedla, že Mesto urobilo
prostredníctvom svojej organizácie E. M. K. E. stavebné úpravy na parcele reg. C č. XXXX/XXX
v katastrálnom území E. a tieto stavebné úpravy ohlásilo samozrejme žalovanému, teda ohlásením. Na
základe tohto postupu žalobkyňa v 1. rade podala podnet na podanie protestu prokurátora, ktorý dňa
XX.XX.XXXX podal protest prokurátora proti opatreniu A. E., teda žalovaného, ktorým teda oznámil,

že nemá námietky k uskutočneniu stavebných úprav. Protest prokurátora sa nedoručuje automaticky
osobe, ktorá podala podnet, alebo na základe ktorého bol podnet podaný teda žalobkyňa v 1.rade
si ho musela vyžiadať cestou zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Z tohto protestu vyplýva,
že ide o také stavebné úpravy, ktoré významným spôsobom menia stav dovtedajšej stavby a z toho
dôvodu sa na ne vyžadovalo stavebné povolenie. Žalobkyňa v 1. rade spochybňovala skutočnosť,
že na parcele reg. C č. XXXX/XXX sa nachádza miestna cesta, alebo účelová komunikácia, podľa

toho kedy, ako sa to hodí žalovanému, tieto skutočnosti, ktoré sú obsiahnuté v žalovaným tvrdených
rozhodnutiach, tak prvostupňového orgánu, ako aj odvolacieho orgánu, môžu prispieť k objasneniu veci.
Na predmetnom pozemku sa nenachádzali ani v čase podania žaloby spevnené plochy, ktoré by mohli
byť označené ako pozemná komunikácia, pretože na zriadenie pozemnej komunikácie sa vyžadujú
zákonom stanovené postupy. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok NS SR sp.zn. 10Sžo/61/2016,

ktorýmzodňa20.06.2017NajvyššísúdpotvrdilrozsudokKrajskéhosúduvBratislave,ktorýmtentozrušil
rozhodnutie v konkrétnej správnej veci. Samotná skutočnosť, že žalovaný má, ako to tvrdí, v pasporte
na parcele reg. C č. XXXX/XXX údajne pozemnú komunikáciu, nie je pre súd ani záväznou informáciou
a je nedostatočná pre posúdenie veci, pretože o pozemnej komunikácií v súlade s ustanoveniami
cestného zákona možno hovoriť len v prípade, že je zriadená zákonom ustanoveným spôsobom. K

tvrdeniam zo strany žalovaného, že táto cesta mala byť zriadená kedysi v minulosti a v tom čase
sa na zriadenie takejto komunikácie nevyžadovali teraz existujúce postupy uviedla, že žiadne dôkazy
na toto tvrdenie neboli predložené. Žiadala, aby súd uložil žalovanému edičnú povinnosť na vydanie
rozhodnutí, a to rozhodnutia prvostupňového orgánu o proteste prokuratúra, ako aj na rozhodnutie
odvolacieho orgánu, pretože tieto rozhodnutia môžu obsahovať skutočnosti, ktoré sú významné pre

posúdenie žaloby žalobcov, keďže podľa žalobkyne v 1.rade je nesporné, že žalovaný sa bráni tým, že
na predmetnej parcele, z ktorej pochádzajú zásahy do vlastníckeho práva žalobcov nadmieru primeranú
pomerov sa nachádza komunikácia, zatiaľ čo žalobcovia považujú toto tvrdenie žalovaného za doposiaľ
nepreukázané a naopak viacerými listinnými dôkazmi, ktoré už boli žalobkyňou v 1. rade predložené vo
svojom mene aj ako zástupkyňou ostatných žalobcov boli vyvrátené.

43. Žalovaný považoval uloženie mu edičnej povinnosti za irelevantné na výsledok sporu. Podľa jeho
názoru bolo jednoznačné, že cestný správny orgán a tak isto nadriadený orgán konštatoval, že sa jedná
o miestnu komunikáciu, ale to že sa jedná o miestnu komunikáciu vyplýva aj z LV č. XXXX pre k.ú. E.,
kde parc. CKN XXXX/XXX má kód spôsob užívania XX, to je pozemok, na ktorom je zriadená inžinierska

stavba, cesta, miestna účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkoviská
a ich súčasti. Poukázal na záväznosť údajov uvedených v katastri nehnuteľnosti, ak sa nepreukáže
opak. Jednotlivé orgány, ktoré sa v tejto veci vyjadrovali, každý posúdil tento protest v podstate ako
neoprávnený, ako zásah do kompetencií, ktoré sa týkajú odborných vecí a prokuratúra sa nemôže
vyjadrovať k technickému spôsobu, projektovému riešeniu napr. stavby, takže jednoznačne tento protest

bol odmietnutý, resp. bolo potvrdené rozhodnutie Okresného úradu v E. v tejto veci.

44. Podľa žalobkyne v 1.rade už pri podaní žaloby a na prvom pojednávaní v tejto veci boli predložené
listinné dôkazy, ktoré preukazujú skutočnosť, že spôsob užívania parcely reg. C č. XXXX/XXX v kat.
území E., bol taký, že ide o pozemok, na ktorom sa nachádzajú rokliny, skaly a pod. a k zmene

využitia tohto pozemku a to bolo tiež v konaní preukázané listinnými dôkazmi, došlo na základe prostého
oznámenia, alebo žiadosti žalovaného o zmenu spôsobu využitia tohto pozemku. Toto je spôsob, akým
sa z dovtedajšieho využitia stalo sa využitie kódu XX, teda pozemok, na ktorom sa nachádza účelová
komunikácia. Až do tohto oznámenia tento pozemok nemal využitie. Podľa žalobkyne v 1.rade žalovaný
mal preukázať, že k zmene využitia alebo k podaniu žiadosti o zmenu využitia boli splnené zákonné

predpoklady, pretože žalovaný nepostupoval v tomto prípade ako orgán verejnej moci, ale ako vlastník
predmetného pozemku. Poukazovala na to, že z Protokolu o prechode vlastníckeho práva pre zápis
v evidencii nehnuteľnosti je zrejmé, že z parcely č. XXXX/X, bola umelo vyčlenená parcela č. XXXX/
X, kde táto prešla pod kódom iná plocha, žiadna cesta, čo preukazujú aj mapy z roku XXXX. Dolnáčasť parcely bola v roku XXXX technicko-hospodárskymi mapami rozdelená, keď prešla z H. C. na D.
J. a odtiaľ prešla na A. E., tak do polovičky C. bola vykonaná technicko-hospodárska mapa a po roku
XXXX bolo geometrickým plánom rozdelené ostatné územie a bolo rozdelené územie druhej polovičky

C. ulice, kde na terajšej panelke je evidentne zakreslený stavebný pozemok, na ktorom mal stáť rodinný
dom. To je mapa z roku XXXX. Na ceste by pravdepodobne nikto nenakreslil parcelu pre rodinný dom.
To je táto skutočnosť. Až keď sa zistilo, že pod tou parcelou vedie vodovodné potrubie, že tam rodinný
dom stáť nemôže, vtedy časť parcely predali jej otcovi a časť predali ďalším susedom. Ďalší dôkaz,
ktorý má preukazovať, že tam nebola cesta je geometrický plán z roku XXXX, prístup do územia aj

do záhradkárskej lokality je definovaný parcelou XXXX/XXX, takže podľa žalobkyne v 1.rade v žiadnom
prípade tam nikdy panelka nebola, ani žiadna cesta.

45. V záverečnej reči žalobkyňa v 1.rade cestou jej právnej zástupkyne trvala na podanej žalobe.
Tvrdila, že žalovaný ako vlastník parcely XXXX/XXX v kat. území E. neprimerane, nad mieru primeranú
pomerom zasahuje do vlastníckeho práva žalobkyne v 1.rade hlukom, prachom a vibráciami. Podľa jej

názoru nimi predložené listinné dôkazy, osobitne vybavenie petície, fotografie a audiovizuálne záznamy
preukazujú obťažovanie spôsobom, ktorý presahuje mieru primeranú pomerom. Z listinných dôkazov
nimi predložených vyplýva jednoznačne akým spôsobom došlo k zmene využitia pozemku parcely reg.
C XXXX/XXX, že k takémuto zápisu došlo na základe žiadosti žalovaného. Žalovaný však nepredložil
žiadne dôkazy, ani také neoznačil, z ktorých by malo vyplynúť, že na uvedenej parcele bola zriadená

miestna cesta. Naopak listinné dôkazy predložené, a to listy vlastníctva predložené žalobkyňou v 1.rade
a ďalšie dôkazy jednoznačne poukazujú na to, že takýto spôsob využitia v katastri nehnuteľnosti pri
tejto parcele zapísaný nebol. Ak teda žalovaný tvrdí, že k tomuto zápisu došlo v súlade s právnymi
predpismi, doposiaľ toto svoje tvrdenie nepreukázal, teda nepreukázal, žeby zriadil v súlade so zákonom
na uvedenej parcele miestnu cestu. Uloženie panelov na akýkoľvek pozemok, netvorí z tohto pozemku

miestnu cestu ani žiadnu inú komunikáciu. Žalovaný doposiaľ nepreukázal, že sa na tomto pozemku
nachádza akákoľvek pozemná komunikácia.

46. Žalovaný v záverečnej reči trval na svojich vyjadreniach a písomných stanoviskách s tým, že
v prípade úspechu nežiadal priznať náhradu trov konania.

47. Súd na základe vykonaného dokazovania vec nasledovne právne posúdil.

48. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platných a účinných predpisov
(ďalej aj „Občiansky zákonník“) vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva

držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

49. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje
sa im rovnaká právna ochrana.

50. Podľa § 126 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

51. Podľa § 127 ods. 1-3 Občianskeho zákonníka vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad

mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä
nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom
zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie
nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi,
parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované

zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať
zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok. Ak je
to potrebné a ak to nebráni účelnému využívaniu susediacich pozemkov a stavieb, môže súd po
zistení stanoviska príslušného stavebného úradu rozhodnúť, že vlastník pozemku je povinný pozemok
oplotiť. Vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere

vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a
obhospodarovaniesusediacichpozemkovastavieb.Aktýmvznikneškodanapozemkualebonastavbe,
je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť.52. Podľa článku 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
53. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
54. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
55. Podľa § 191 ods. 1, 2 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje

inak.
56. Zostávajúci žalobcovia po späťvzatí žaloby sa teda domáhajú v zmysle petitu žaloby ochrany svojho
vlastníckeho práva. Súd žalobu posúdil podľa jej obsahu, a teda že ide o negatórnu žalobu na ochranu
vlastníckeho práva žalobcov.

57. Imanentnou súčasťou výkonu subjektívneho vlastníckeho práva je vždy interakcia s inými osobami

a ich majetkom. Jej premietnutím v právnej rovine sú i susedské práva upravené v § 127 OZ. Tieto
možno vymedziť ako normatívne upravené vzťahy vlastníka a tretích osôb pri užívaní veci a to vo vzťahu
k dopadu, resp. účinkom užívania veci na tieto tretie osoby alebo ich majetok. Susedské práva sa
pritom netýkajú len vzťahov vlastníkov bezprostredne susediacich nehnuteľností, ale podľa miestnych
okolností aj vzťahov s vlastníkmi vzdialenejších nehnuteľností. Susedské práva sú premietnutím zásady,

že výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1
OZ). Súčasne nemožno opomenúť ani zákaz zneužitia práva, pri ktorom by formálne oprávnený výkon
subjektívneho vlastnícke práva bol v rozpore s verejným záujmom a v dôsledku toho mohol spôsobiť
škodu alebo ujmu na právach iným. Všeobecnými východiskami pre posudzovanie susedských práv by

malo byť rovnaké postavenie každého vlastníka a racionálny výkon vlastníckych oprávnení spojený so
vzájomnou toleranciou a reciprocitou. Je logické, že výkon vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nemožno
izolovať od výkonu vlastníckeho práva k susediacim nehnuteľnostiam a to v podstate bez ohľadu na
ich stavebnotechnické oddelenie. Obsahom susedských práv je ochrana pred takým neoprávneným
výkonom vlastníckeho práva, ktorý presahuje hranice vlastníkovej nehnuteľnosti alebo pôsobí mimo

nej, teda ochrana proti tzv. imisiám. Imisie sú neoprávnené až keď dosahujú zákonom stanovený
kvalifikačný moment. Inak povedané, zásah do vlastníctva iného, ktorého realizácia síce už nie je
súladná s optimálnym stavom, avšak ešte neprekročila medze dovoleného správania, nemá povahu
neoprávnenej imisie. Pri imisii je bezpredmetná otázka zavinenia vlastníka na jej vzniku, pretože
relevantným je jej objektívny dopad na iného vlastníka alebo jeho vlastníctvo. Keďže sa však ochrana

vyplývajúca z § 127 OZ poskytuje voči osobe vlastníka, musí byť imisia spojená aspoň sprostredkovane
s jeho konaním alebo nečinnosťou. Rovnako sa vyžaduje, aby imisie mali normatívne uznaný škodlivý
dopad na tretiu osobu, resp. jej majetok, prípadne súkromie. Nebude napr. stačiť, aby tretia osoba
subjektívne považovala šírenie mobilného signálu za škodlivé. Naopak ionizačné žiarenie je subjektívne
nezistiteľné, ale objektívne je nad normatívne ustanovený rámec považované za zdraviu nebezpečné.

Pri imisiách bez ohľadu na ich povahu sa vždy jedná o tzv. nepriamy zásah do vlastníckeho práva
iného, ktorý treba odlíšiť od zásahu priameho, ochranu proti ktorému neposkytuje negatórna žaloba
podľa § 127 ods. 1 OZ, ale podľa § 126 ods. 1 OZ (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cdo
68/2008, z 30. novembra 2010, ZSR č. 38/2010)

58. Neprípustný výkon vlastníckeho práva v rámci susedských práv je vymedzený v § 127 ods. 1 OZ
v tzv. generálnej klauzule dvomi skutkovými podstatami a to obťažovaním iného nad mieru primeranú
pomerom a vážnym ohrozovaním výkonu práv iného. Pod obťažovaním možno rozumieť sťažovanie
a znepríjemňovanie výkonu práv iného, zatiaľ čo ohrozovanie výkonu práv sa týka samotnej podstaty
tohto výkonu zo strany iného alebo jeho majetku. Obťažovanie je neprípustné len, ak je „nad mieru

primeranú pomerom“. Táto primeranosť sa primárne posudzuje ku konkrétnym pomerom v mieste
a čase, pričom treba zohľadňovať aj rôznosť miestnych zvyklostí vyplývajúcich z polohy, či umiestnenia
nehnuteľností. Inak sa totiž budú zohľadňovať dopady chovu hospodárskych zvierat v meste a na
vidieku alebo účinky priemyselnej výroby v industriálnom predmestí a kúpeľnom meste. Pojem „miera
primeraná pomerom“ sa v zásade chápe z objektívneho pohľadu. Výnimočne môže byť však zohľadnené

aj subjektívne hľadisko spočívajúce v pomeroch osoby, ktorá sa domáha ochrany pred výkonom
vlastníckeho práva. Subjektívne by však mali byť zohľadnené len také skutočnosti, ktoré si takýto postup
vyžadujú z pozície verejného záujmu, dobrých mravov alebo spoločensky všeobecne akceptovateľných
zvyklostí. Takúto povahu by bolo možno prisúdiť ochrane zdravia tretích osôb pred pestovaním rastlínalebo drevín, ktoré vo svojom okolí presahujúcom hranice pozemku, na ktorom rastú, vyvolávajú
alergické reakcie. Prioritne by však ochrana zdravia mala byť vždy na osobách trpiacich alergickými
chorobami, ktoré by sa mali vyhýbať prostrediu, ktoré je pre nich zdravotne nevhodné. Na rozdiel od

obťažovania nad mieru primeranú, ktoré výkonu práv nebráni, vážne ohrozovanie podľa § 127 ods. 1 OZ,
sa dotýka priamo výkonu práv treťou osobou. Či sa v konkrétnom prípade bude jednať o také ohrozenie,
ktoré napĺňa kvalifikačný moment vážneho rozmeru, bude tiež závisieť od okolností na príslušnom
mieste a v čase. Otázka „miery primeranosti pomerom“ sa však pri posudzovaní vážneho ohrozenia
výkonu práv neskúma. O vážne ohrozenie pôjde v praxi najmä vtedy, ak bude spojené s poškodzovaním

veci tretej osoby napríklad ak vykonanou zmenou odtokových pomerov na pozemku začne dochádzať
k podmáčaniu stavby na susednom pozemku. Ďalej možno rozoznávať imisie priame a nepriame ako
i materiálne a imateriálne. Pri priamych imisiách majú úkony vlastníka vzápätí bezprostredné účinky
nielen na jeho nehnuteľnosť, ale aj na nehnuteľnosť suseda, resp. len na túto nehnuteľnosť (napr. odtok
dažďovej vody). Nepriamou imisiou sú také úkony vlastníka, ktorých bezprostredné účinky sa prejavujú
na jeho vlastnej nehnuteľnosti a len z iných príčin mimo vôle vlastníka a bez jeho prispenia pôsobia

aj na nehnuteľnosť suseda (napr. obťažovanie dymom). Materiálne imisie sú fyzicky uchopiteľné (napr.
obťažovanie prenikaním zvierat) a imateriálne (napr. obťažovanie pohľadom) takúto povahu nemajú.
Imisie sa môže prejavovať na vlastníkovi susednej nehnuteľnosti (napr. obťažovanie hlukom) alebo na
susednej nehnuteľnosti (napr. obťažovanie odpadom).

59. Vlastníkovi sa ďalej zakazuje nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom,
popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením
a vibráciami. Jedná sa o obťažovacie imisie, ktorých prenikanie je dané aj výsledkom prírodných síl
(šírenie sa zvuku, prúdenie vzduchu) alebo prejavom vlastností prenikajúcich látok. Hlukom sa rozumie
nežiaduci a rušivý zvuk. Pokiaľ ide o hluk možno tu zaradiť aj také zvukové imisie, ktoré v zásade

nie sú vnímané negatívne ako napr. hru na hudobné nástroje, pri posudzovaní ktorej treba zobrať do
úvahy dĺžku hrania a dennú dobu, počas ktorej sa hrá. Pri obťažovaní hlukom sa prihliada na to, či ide
o jednorazové, opakujúce sa alebo neustále rušenie, či k jeho vzniku dochádza úmyselnou činnosťou
alebo nedbanlivostne, prípadne či činnosť spojená so vznikom hluku je spojená s nejakým verejným
záujmom (napr. stavba cesty). Hluk môže vznikať množstvom rôznych spôsobov napr. ľudským hlasom

(krik), hlasným počúvaním hudby alebo sledovaním televízie, prostredníctvom cestnej, železničnej alebo
leteckej dopravy, používaním pracovných nástrojov (zbíjačka, cirkulárka) alebo ťažkých mechanizmov
(bager), pri športových alebo spoločenských akciách, v rámci prevádzky zariadení poskytujúcich služby
(reštaurácia, diskotéka), či zábavu (kolotoče). Intenzita hluku sa dá presne zmerať, čo uľahčuje
možnosť ochrany pred ním vrátane postupu podľa § 127 ods. 1 OZ. Pri šírení prachu, popolčeka,

dymu, plynov a pár ide o vnikanie drobných častíc do ovzdušia, ktoré ho znečisťujú a tým obťažujú
vlastníkov susedných i vzdialenejších nehnuteľností a to buď priamo (napr. sťažovaním dýchania) alebo
prostredníctvom negatívneho vplyvu na ich majetok (napr. spád popolčeka na sušiacu sa bielizeň
v okne). Podobnú povahu má aj obťažovanie pachom. To môže byť spojené aj s pevnými odpadmi
(napr. žumpa, kompost, hnojisko, skládka) alebo tekutými odpadmi (napr. odpadové vody, močovka),

následkom ktorých môže byť aj premnoženie sa hmyzu alebo zvýšený výskyt hlodavcov. Pri tekutých
odpadoch pritom hrozí aj erózia pôdy alebo podmáčanie stavby. Pod obťažovaním svetlom sa myslí
zvýšená svetelná záťaž, ktorá vzniká oslňovaním spojeným s odrazom slnečného svetla od zrkadiel
alebo skleneného, resp. zrkadliaceho sa plášťa budovy, ale aj osvetľovaním pomocou umelých zdrojov
svetla (napr. reflektorov). Tienenie môže nastať v dôsledku postavenia stavby, rastu stromov alebo

kríkov prípadne aj inou činnosťou. Ak je však stavba postavená v súlade so stavebnými predpismi
(napr. § 4 a 6 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z. z. ktorou sa ustanovujú
podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických
požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie), nemožno
ňou vzniknuté tienenie považovať za obťažovanie v zmysle § 127 ods. 1 OZ. S tienením môže súvisieť

aj otázka výhľadu, teda pohľadu do krajiny. Samotná strata výhľadu (napr. v dôsledku postavenia inej
stavby) sa však nepovažuje za nedovolený zásah. Ak bolo zachovanie výhľadu obligačne upravené,
možno sa ochrany práv v tomto smere domáhať s odkazom na plnenie si zmluvných povinností,
avšak nie prostredníctvom § 127 ods. 1 OZ. Vibrácie predstavujú mechanické otrasy spôsobené
rôznymi mechanizmami, strojmi alebo dopravnými prostriedkami. Nie každé „obťažovanie“ však zakladá

oprávneniebrániťsaprotinemužalobouopierajúcousaoust.§127ods.1Občianskehozákonníka.Táto
možnosť je daná dotknutej osobe len vtedy, pokiaľ ide o obťažovanie nad mieru primeranú pomerom. Či
o takýto prípad ide, alebo nie, je nutné posúdiť vždy podľa okolností konkrétneho prípadu s prihliadnutím
ku všetkým skutočnostiam, ktoré v tejto súvislosti vyjdú v konaní najavo. Záver o tom, či ide alebonejde o obťažovanie nad mieru primeranú pomerom, tak odráža individuálne pomery každého prípadu
najmä tam, kde absentujú objektívne kritériá napomáhajúce učiniť záver o miere obťažovania (napr.
pri obťažovaní hlukom existujú objektívne hlukové limity dané normatívnou právnou úpravou), v takých

prípadoch je na súde, aby v každom jednotlivom prípade zvážil, kedy účinky pôsobenia veci je druhá
osoba povinná znášať, aj keď môže ísť o dôsledky obťažujúce či negatívne a kedy jej už vzniká právo
na obranu v režime § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože nejde o obťažovanie nad mieru
primeranú pomerom. Osobitne v týchto tzv. susedských vzťahoch je zrejmé, že pôsobenie veci, ktoré
niektorý z vlastníkov považuje za bežné vzhľadom na svoje pomery, môže druhý vlastník považovať za

výrazne obťažujúce.

60. Ochrany proti obťažovaniu je teda prípustné úspešne sa dovolať len vtedy, ak ide o obťažovanie nad
mieru primeranú pomerom. Každý je totiž povinný znášať imisie z obyčajného, bežného užívania veci.
V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. 11. 1993 sp. zn. 5Cdo/117/93,
vktoromNajvyššísúdzaujalstanoviskokvýkladupojmu„nadmieruprimeranúpomerom“:„Pojmy„miera

primeraná pomerom“ alebo „vážne ohrozovanie výkonu práv“ vyjadrujú hornú hranicu negatívnych
dôsledkov správania sa vlastníka. Ak negatívne dôsledky tohto správania prekročia určitú hranicu,
dotknutý sa môže úspešne domáhať ochrany svojich práv podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Pri súdnej ochrane týchto práv musí súd vždy dôsledne zistiť konkrétnu situáciu a objektívne posúdiť,
či uvedená hranica bola prekročená, lebo ochranu nemožno priznať pred zásahmi, ktoré neprekračujú

dovolenú mieru a sú dôsledkom bežného správania sa, ktoré sú susedia povinní navzájom trpieť,
lebo je spojené s obvyklým užívaním nehnuteľnosti. Zákon bližšie nevymedzuje obsah slov „nad mieru
primeranú pomerom“. Určuje však hranicu správania sa medzi dovoleným správaním (od optimálneho
stavu po stav ešte prípustný) a nedovoleným správaním sa (nad prípustnú mieru), a to vo vzťahu
ku konkrétnym pomerom v danom mieste a čase, ale aj vo vzťahu k objektívne žiadúcim pomerom,

ktoré v tom-ktorom prípade nemusia byť vždy v súlade s existujúcimi pomermi. Pokiaľ by sa totiž
uvedená hranica mala určovať len podľa pomerov, pretrvávajúcich v danom mieste a čase a nie podľa
pomerov, ktoré sú žiadúce a ktoré by mali pretrvávať, nebolo by možné domáhať sa úspešne ochrany
podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka v prípade, že aj správanie sa všetkých ostatných fyzických
alebo právnických osôb na danom mieste je z hľadiska tohto ustanovenia závadné. Z toho vyplýva,

že súd rozhodujúci o návrhu na ochranu podľa uvedeného ustanovenia sa nemôže obmedziť len na
konštatovanie, že namietaný zásah je v súlade s prevládajúcim správaním sa ostatných subjektov,
ale musí vždy zohľadniť mieru primeranú pomerom (ktoré by mali byť).“ Z citovaného odôvodnenia
rozhodnutianajvyššiehosúduvyplývadôležitýzáver,žepomeryvurčitomčaseaurčitompriestore(ktoré
by niekým mohli byť označené za „mieru primeranú pomerom“) nikdy nesmú prekročiť žiadúcu mieru,

resp. žiadúce pomery, ktoré by vo všeobecnosti mali byť obvyklé. V prípade niektorých imisií je ochrana
dotknutého subjektu znásobená, pretože dotknutý subjekt sa môže domáhať ochrany pred zásahmi
jednak na základe noriem súkromného práva (ust. § 127 Občianskeho zákonníka), ale aj na základe
noriem práva verejného (napr. stavebného, resp. na úseku ochrany zdravia, životného prostredia). Je
tomu tak z dôvodu, že pri niektorých škodlivých činnostiach, resp. rušeniach je v záujme štátu, aby

najvyššia prípustná miera takého rušenia bola objektivizovaná a objektívne vyjadrená v spomínanej
žiadúcej miere žiadúcich pomerov. Ak potom dôjde k obťažovaniu, ktorého intenzita prekračuje medze
(limity) stanovené právnym predpisom (najčastejšie normou verejného práva), musí vždy nevyhnutne
ísť aj o obťažovanie nad mieru primeranú pomerom, nakoľko tu existuje rozpor s mierou žiadúcou, resp.
pomermi žiadúcimi.

61. V prvom rade súd skúmal aktívnu legitimáciu na podanie žaloby podľa § 127 ods. 1 OZ, pričom
túto má každý, kto je obťažovaný imisiou. Imisie totiž môžu prenikať nielen na bezprostredne susediace
nehnuteľnosti ale i na ďalšie nehnuteľnosti, preto žalobcom patrí aktívna legitimácia na podanie žaloby.
62. Ďalej sa súd zaoberal námietkou žalovaného vo vzťahu k právomoci súdu zaoberať sa predmetným
nárokom s tým, že otázky užívania účelových komunikácií nie sú inštitútom súkromného práva, ale

verejnoprávnym oprávnením, preto nepatria do právomoci súdov. Súd uvedenú námietku vo vzťahu
k otázkam užívania účelových komunikácií bral na zreteľ s tým, že je pravdou, že otázka užívania
účelových komunikácií je otázkou verejnoprávnou a nepatrí do právomoci tohto súdu, avšak žaloba
posudzujúc ju podľa obsahu je žalobou na ochranu vlastníckeho práva podľa § 127 ods. 1
Občianskeho zákonníka. K rovnakému záveru (že otázka užívania účelových komunikácií nie je otázka

súkromnoprávna) dospel už Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení č.k. 3Cdo/1385/2015 zo
dňa 6.marca 2017, ktoré prešlo testom ústavnosti (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS
689/2017). Síce k tejto otázke bolo predložených viacero dôkazov a bolo vo vzťahu k tejto otázke
realizované dokazovanie, nebolo však v právomoci súdu túto otázku vyriešiť, avšak treba uviesť, žena posúdenie otázky, či dochádza k imisiám nad mieru primeranú pomerom, že aj keby išlo o verejnú
účelovú komunikáciu, ako aj v prípade, ak by nešlo o tento druh komunikácie, podstatnou skutočnosťou
z hľadiska posudzovania podľa § 127 Občianskeho zákonníka je to, či k imisiám dochádza nad mieru

primeranú pomerom. Ak by aj nešlo o účelovú komunikáciu (o čom rozhoduje správny orgán), podstatná
je v tomto prípade vzhľadom na podanú žalobu miera imisií primeraná pomerom podľa § 127 ods. 1
Občianskeho zákonníka. (viď podporne nález Ústavného súdu SR II. ÚS 245/2021 z 2. marca 2023)
63. Žalobcovia v žalobe tvrdili, že premávka po pozemku žalovaného ich nadmerne obťažuje hlukom,
prachom a vibráciami, preto zo strany súdu bola posudzovaná otázka, či obťažovanie danými imisiami

prekročilo mieru primeranú pomerom. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by došlo
k prekročeniu miery primeranej miestnym pomerom.
64. Povinnosťou žalobcov bolo na ich tvrdenia predložiť príslušné dôkazy, resp. takéto dôkazy navrhnúť,
a tým si splniť dôkaznú povinnosť preukázania dôvodnosti podanej žaloby. Bolo ich povinnosťou
preukázať, že žalovaný výkon svojho vlastníckeho práva v miestnych reáliách realizuje nad mieru
primeranú pomerom, teda že je pre žalobcov vzhľadom k miestnym pomerom obťažujúci. Žalobcovia

síce tvrdili, že umožnením prejazdu motorových vozidiel pod 12 ton (obe strany sporu ako aj pripojený
návrh žalovaného na doplnenie dopravného značenia potvrdili, že na pozemku je osadená dopravná
značka zákaz vjazdu motorových vozidiel nad 12 ton) žalovaným spôsobuje zvýšenú hlučnosť, taktiež
zvýšenú prašnosť a vibrácie, tieto ich tvrdenia však žiadnym z dôkazov preukázané neboli vo vzťahu
k rušeniu nad mieru primeranú. Otázka vnímania obťažovania môže byť u rôznych osôb rôzna z hľadiska

ich subjektívneho pohľadu, avšak potrebné je skúmať objektívne hľadisko. Predložené dôkazy neboli
postačujúce, keďže pre objasnenie objektívneho obťažovania imisiami, najmä hlukom by bolo potrebné
uviesť konkrétne údaje z hľadiska časového, dĺžky trvania, prípadne hodnôt, ktoré by bolo možné
považovať za objektívne hodnoty nad rámec obvyklý aj s poukazom na normy verejného práva
upravujúce napr. expozíciu prachom, hlukom a pod. Vykonaným dokazovaním výsluchmi strán sporu

a svedkov bolo preukázané, že po pozemku žalovaného, či už v časti, na ktorej je postavené cestné
teleso, alebo aj v inej časti tohto pozemku (v čase užívania pozemku poľnohospodárskym družstvom
nespevnenejpresnevymedzenejploche)dochádzalopotomtopozemkukprejazdumotorovýchvozidiel.
Uvedený pozemok je dlhodobo užívaný ako „prejazdový“ pozemok k pozemkom záhradkárov.
65. Ani z fotografií predložených žalobcami, ani z videí na USB kľúči nevyplýva, že by malo ísť

o obťažovanie nad mieru primeranú pomerom pri zohľadnení miestnych špecifík, kedy sa jedná o časť
sprístupňujúcu záhradkársku oblasť a zamedzenie užívania tohto pozemku by automaticky zamedzilo
zásadným spôsobom využívanie vlastníckych oprávnení iných vlastníkov (záhradkárov), prípadne
spôsobeniu obdobných imisií inej časti vlastníkov nehnuteľností z druhej strany ulice (juhozápadnej).
Subjektívny pocit žalobcov, z ktorého ich tvrdenie o obťažovaní pramení, preto musí byť hodnotený

z hľadiska objektívneho pohľadu, pričom bolo povinnosťou žalobcov na svoje tvrdenia nad rámec
bežného prejazdu vozidiel záhradkárov poskytnúť dôkazy. Vychádzajúc z predložených videí nemožno
konštatovať, že by sa jednalo o nadmerné obťažovanie. Naviac treba uviesť, že vyhotovenie určitého
záznamu zvukového, obrazového z hľadiska zákonných licencií v tomto prípade je na hranici zákonnosti
a taktiež hodnotenie takéhoto dôkazu. Súd ho nakoniec pripustil, ale tento nezmenil a naopak utvrdil

súd v závere o nepreukázaní rušenia nad mieru primeranú pomerom.
66. V civilnom konaní súd nemá dôkaznú iniciatívu, nemôže vykonávať dôkazy ani ich zadovažovať,
vo vlastnej réžii, preto ani v tomto prípade nemohol súd vykonať z vlastnej iniciatívy dôkazy, ktoré by
preukazovali hlučnosť, prašnosť nad mieru primeranú pomerom a vibráciami, teda dôkazy, ktorými by
sa vysporiadal s hlasitosťou, prašnosťou, vibráciami od prejazdu vozidiel. Pri zohľadnení miestnych

špecifík, kedy sa jedná o časť mesta so zástavbou rodinných domov, kde používanie domácich strojov,
kosačiek, nožníc na strihanie plotov atď. je bežnou súčasťou každodenného života, a taktiež dlhodobo
(desaťročia podľa výpovedí svedkov X., X., Y., ako aj svedka J., ktorý potvrdil, že cesta bola postavená
a užívaná minimálne od kolaudácie jeho domu) realizovaný prechod a prejazd záhradkárov na svoje
pozemky, nemožno vzhľadom na tieto miestne pomery konštatovať, že by sa jednalo o nadmerné

obťažovanie nad mieru primeranú miestnym pomerom.
67. Skutočnosť, že dochádza k obťažovaniu nad mieru primeranú obvyklým pomerom v konaní
preukázaná nebola. Naopak, predložením čestného vyhlásenia svedka H. Y., ako aj jeho výpoveďou
mal súd za to, že uvedená časť pozemku je dlhé roky (od roku XXXX) užívaná záhradkármi na
prístup k svojim nehnuteľnostiam. Uvedené potvrdila po poučení o trestnoprávnych následkoch krivej

výpovede aj svedkyňa A. X., že cesta tam bola odkedy chodí na záhradku a panely tam boli od roku
XXXX určite. Taktiež svedok M. X. uviedol, že tam vyrastal a že ide o jedinú cestu spôsobilú pre
riadny prejazd motorových vozidiel aj k občanovi, ktorý tam býva a má popisné číslo a ku ktorému
musí chodiť záchranka. Dokonca aj svedok K. J. vypočutý na návrh žalobcov potvrdil, že sprvoti tampozemky obhospodarovalo poľnohospodárske družstvo a boli tam iba spevnené cesty a následne došlo
k postaveniu panelovej cesty z dôvodu požiadavky M. X. E. na prístup na obhospodarovanie pozemkov.
Všetky svedecké výpovede teda zhodne uvádzajú, že uvedený pozemok žalovaného bol využívaný

aj v minulosti na prejazd motorových vozidiel (poľnohospodárskych strojov na obhospodarovanie
družstevných pozemkov) a užívaný aj záhradkármi, ktorí po uvedenej ceste prechádzali na svoje
pozemky.
68. Je potrebné uviesť, že otázka vnímania obťažovania môže byť u rôznych osôb rôzna z hľadiska
ich subjektívneho pohľadu, avšak potrebné je skúmať objektívne hľadisko, a teda generalizovať

eventuálnu činnosť, ktorá je realizovaná pohybom po pozemku žalovaného záhradkármi, aký má
dopad vo všeobecnosti z hľadiska obťažovania nad mieru primeranú pomerom. V tomto smere dôkazy
predložené žalobcami nie sú postačujúce, keďže pre objasnenie objektívneho obťažovania imisiami,
najmä hlukom by bolo potrebné uviesť konkrétne údaje z hľadiska časového, dĺžky trvania, prípadne
hodnôt, ktoré by bolo možné považovať za objektívne hodnoty nad rámec obvyklý aj s poukazom na
normy verejného práva upravujúce napr. expozíciu prachom, hlukom a pod. Z vykonaného dokazovania

prehratím fotografií a videozáznamov z predloženého USB kľúča žalobcami, vyplýva, že išlo o viacero
krátkych sekvencií videí, ktoré zaznamenávali pohyb vozidiel v dlhších časových odstupoch, pričom
v prevažnej miere predložených videí prechádzalo jedno motorové vozidlo. Z týchto videí nevyplýva
významná a krajná frekventovanosť pohybu motorových vozidiel. Ani sa z nich podľa názoru súdu
nejaví, že by prejazd týchto motorových vozidiel bol pri tak zaznamenaných videách z časového hľadiska

výraznejší. Rovnako tak nadmerná hlasitosť nebola podložená žiadnym dôkazom (viď oproti tomu iné
imisie predpokladané v rodinných domoch „miniaglomerácie“ mesta Bardejov spôsobované domácimi
strojmi susedov napr. pílami, brúskami, kosačkami a iné).
69. Právne posúdenie statusu spornej prístupovej cesty, a to či ide alebo nejde o verejnú prístupovú
komunikáciu, pre posúdenie výsledku konania iniciovaného ako žaloba podľa § 127 Občianskeho

zákonníka nebola rozhodujúca. Preto ak by aj súd prijal záver o tom, že z formálneho hľadiska nejde
o verejnú účelovú komunikáciu (od vlastníka prístupovej komunikácie, ktorá je zaradená do siete
komunikácií mesta, možno spravodlivo požadovať, aby túto sprístupnil, pokiaľ táto predstavuje pre
ostatných vlastníkov pozemkov od nej odvislých (záhradkárov) prístup k ich pozemkom a záhradným
chatám)), vo výsledku by dospel k rovnakému záveru, keďže tvrdené obmedzovanie vlastníckeho

práva podľa názoru súdu nepresiahlo mieru primeranú pomerom. Z výpovedí svedkov, ako aj
samotných účastníkov konania vyplynulo, že uvedený pozemok žalovaného bol aj v minulosti užívaný
poľnohospodárskym družstvom, ktoré po ňom chodilo s ťažkými mechanizmami a cesta bola vyložená
panelmi (v súčasnosti vyasfaltovaná), pričom bola užívaná aj ako prístup k pozemkom záhradkárov.

70. Ako už aj pri neodkladnom opatrení súd uviedol, že nechce znižovať význam sporu, rešpektujúc
práva oboch sporových strán, avšak musí uviesť, že usporiadané susedské vzťahy môžu napomôcť
ku kvalitnému a spokojnému spôsobu života a stoja za to, aby aj mimo právneho rámca jedna, či
druhá strana si vzájomne vychádzali v ústrety. Rovnako tak súd nemá záujem bagatelizovať senzitivitu
vnímania potencionálneho narušovania vlastníckych práv (hlukom, prachom, vibráciami), avšak v tomto

spore pri uplatnení princípu proporcionality nebolo vykonaným dokazovaním preukázané, že zo strany
žalovaného dochádza nad mieru primeranú pomerom k obťažovaniu žalobcov. Z uvedených dôvodov
súd žalobu zamietol.

71. Záverom treba uviesť k eventuálnemu petitu a navrhovanej povinnosti znemožniť prejazd vozidiel

umiestnením rampy, inej pevnej prekážky, že zásadnou okolnosťou, významnou i v súdenej veci,
na ktorú poukazuje osobitne súd je, že prostredníctvom rozhodnutia vydaného v režime § 127 ods.
1 Občianskeho zákonníka nemožno ukladať žalovanému konkrétny spôsob jeho konania. Zmyslom
rozhodnutia súdu je zabrániť vzniku závadného stavu, ktorý by predstavoval obťažovanie nad mieru
primeranú pomerom. Je na žalovanom, akým konkrétnym spôsobom splní povinnosť zdržať sa

obťažovania žalobcu a aké konkrétne opatrenia zvolí. Zo znenia ustanovenia § 127 ods. 1 OZ vyplýva,
že je vylúčené, opierajúc sa o tento právny dôvod žaloby požadovať, aby sa vlastníkovi uložila povinnosť
niečo konkrétne konať. Žalobou uplatnenou podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa možno
úspešne domáhať len toho, aby súd uložil vlastníkovi povinnosť zdržať sa presne vymedzeného rušenia
(nie však už povinnosť niečo pozitívne konať). Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia tak žalobný návrh

vymedzili spôsobom nesúladiacim s ust. § 127 ods. 1 OZ, ktorý nie je možný úspešne poňať do výroku
súdneho rozhodnutia, a teda už len z uvedeného dôvodu by nebolo možné žalobe tak navrhovaným
spôsobom vyhovieť.72. Vo vzťahu k navrhovaným dôkazom na pojednávaní dňa 24.6.2024 a zamietnutiu návrhov na
ich vykonanie, treba uviesť, že tieto boli predložené súdu dávno po lehote, ktorú žalobcovia mali na
predloženie dôkazov, preto skoncentrujúc konanie tieto z dôvodu hospodárnosti nevykonal (strany sporu

mali dostatočný časový priestor na navrhovanie a predkladanie dôkazov), keďže by uvedené vyžadovalo
ďalšie odročenie pojednávania (návrh na uloženie edičnej povinnosti žalovanému a predložené listinné
dôkazy na pojednávaní dňa 24.6.2024) a zároveň z hľadiska posúdenia nároku by neboli spôsobilé
zmeniť závery súdu týkajúce sa neprípustného výkonu vlastníckeho práva v rámci susedských vzťahov.

73. Zároveň súd dodáva, že nie je jeho povinnosťou reagovať na každý argument účastníka konania.
Povinnosťou súdu je však vysporiadať sa s relevantnými argumentmi, ktoré majú vplyv na rozhodnutie
vo veci samej. Pokiaľ sa jedná o ďalšie námietky žalobcu súd v tejto súvislosti pripomína, že podľa
uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 03. júla 2003: „Všeobecný súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver
o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces“.

74. Podľa § 255 ods. 1 CSP „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

75. Podľa § 256 ods. 1, 2 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná

náhradu týchto trov protistrane.

76.Podľa§262ods.1CSP„Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.“

77. Podľa § 262 ods. 2 CSP „O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.“

78. O ároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, §256 ods. 1 a § 262 ods. 1,2 CSP

tak, že plne úspešnému žalovanému v konaní (späťvzatie a zastavenie konania procesne zavinené
žalobcami, ktorí žalobu zobrali späť a zamietnutie žaloby týkajúce sa ostatných žalobcov), nepriznal
náhradu trov konania, keďže žalovaný výslovne na pojednávaní dňa 24.6.2024 uviedol, že nežiada
priznať nárok na náhradu trov konania a toto rozhodnutie je v súlade s princípom hospodárnosti civilného
sporového konania v zmysle článku 8 CSP.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho
písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.
1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.