Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 31, 2024

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 21C/25/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122237790
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Mochnacká

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2024:6122237790.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Alexandrou Mochnackou v právnej veci žalobcu:

PROFINEX energy s.r.o., so sídlom Horná 65A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 865 699, právne
zastúpený: Advokátska kancelária Kašuba spol. s r.o., so sídlom Horná 41, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 36 859 095 proti žalovanému: DUNATTI a.s., so sídlom Tatranská 82, 059 91 Veľký Slavkov, IČO:
51 950 871, právne zastúpený: JUDr. Martin Bašista, advokát, so sídlom Štefánikova 8, 058 01 Poprad,
IČO: 37 880 381, o zaplatenie 32.105,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 32.105,- eur, s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 32.105,- eur od 23.05.2020 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že súd
rozhodne o trovách konania uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 10.02.2022 domáhal, aby súd
zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 32.105,- eur s 5 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy
od 23.05.2020 do zaplatenia a k náhrade trov konania.

2. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol vo veci Platobným rozkazom sp. zn. 9Up/84/2022 zo dňa
17.02.2022. Proti Platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, preto na základe návrhu žalobkyne
Okresný súd Banská Bystrica v zmysle § 10 ods. 3, resp. § 14 ods. 3 Zákona č. 307/2016 Z. z.
oupomínacomkonaní,postúpilvecOkresnémusúduPopradakosúdupríslušnémunaprejednanieveci.

3. Svoj nárok odôvodnil tým, že spoločnosť PROFINEX RD, s.r.o., ako splnomocnenec uzavrela v mene
splnomocniteľov A. B., A. C. a D. E., ako predávajúcich na jednej strane so žalovaným spoločnosťou

DUNATTI, a.s., ako kupujúcim na druhej strane, Kúpnu zmluvu zo dňa 31.01.2020. Predmetom Kúpnej
zmluvy boli spoluvlastnícke podiely predávajúcich (každého z nich vo veľkosti 17/100 k celku) na
pozemku KN-C parc. č. 697 orná pôda o výmere 1 902 m2, pozemku parc. č. 698 orná pôda o výmere
2 297 m2 a pozemku parc. č. 699 orná pôda o výmere 1 982 m2, všetky pozemky v katastrálnom území
F., obec F., okres G., a súčasne spoluvlastnícke podiely predávajúcich (každého z nich vo veľkosti 1/11
k celku) na stavbe súpisné číslo XXXX zemiakareň stojacej na parcele KN-C č. 6874 v katastrálnom
území E., obec E., okres E., a to za celkovú dohodnutú kúpnu cenu za celý Predmet kúpy vo výške

32.105,- eur, z ktorej každému z predávajúcich patrí rovný diel, pričom kupujúci sa zaviazal zaplatiť
predávajúcim Kúpnu cenu vo výške 32.105,- eur bezhotovostne na bankový účet číslo (IBAN) F. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX najneskôr do troch dní po nadobudnutí vlastníckeho práva k Predmetu kúpy
kupujúcim bez akýchkoľvek tiarch a práv tretích osôb (okrem nájomného vzťahu k stavbe súpisnéčíslo XXXX zemiakareň stojacej na parcele č. 6874 v katastrálnom území E. s nájomcom AGRO KMK,
s.r.o.) podľa Kúpnej zmluvy na základe právoplatného povolenia vkladu vlastníckeho práva k Predmetu
kúpy v prospech kupujúceho podľa Kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností. Okresný úrad Kežmarok,

katastrálny odbor, rozhodnutím č. V 350/2020 zo dňa 19.05.2020 povolil vklad vlastníckeho práva k
Predmetu kúpy podľa Kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností v prospech kupujúceho. Keďže Kúpna
cena nebola zaplatená podľa Kúpnej zmluvy, pohľadávka resp. pohľadávky na zaplatenie Kúpnej ceny
v celkovej výške 32.105,- eur spolu s príslušenstvom tvoreným zákonným úrokom z omeškania zo
sumy 32.105,- eur od 23.05.2020 do zaplatenia boli postúpené v celom rozsahu vrátane všetkého

príslušenstva a všetkých práv s ňou resp. s nimi spojených na žalobcu, a to na základe zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2021. Dňa 15.12.2021 žalovanému ako dlžníkovi bolo oznámené
postúpenie predmetných pohľadávok v zmysle § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Dňa
17.01.2022 vyzval žalovaného na zaplatenie postúpenej pohľadávky teda Kúpnej ceny v celkovej výške
32.105,- eur.

4. V upomínacom konaní sp. zn. 9Up/84/2022 bol dňa 17.02.2022 vydaný Platobný rozkaz, ktorým
bol žalovaný zaviazaný zaplatiť predmetný nárok s príslušenstvom. Voči Platobnému rozkazu bol
žalovaným včas podaný písomný odpor, v ktorom uviedol, že nárok žalobcu je nedôvodný, pretože
žalobca nie je aktívne legitimovaný. Spoločnosť PROFINEX RD, s.r.o. nemala oprávnenie k tomu, aby
postúpila pohľadávky/zaplatenie kúpnej ceny predávajúcich z Kúpnej zmluvy zo dňa 31.01.2020 na

tretiu osobu, nakoľko splnomocnenie zo dňa 17.08.2020 a 27.01.2016 neoprávňovali túto spoločnosť
k takémuto právnemu úkonu. V dôsledku tejto skutočnosti nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky
z predávajúcich na žalobcu, čoho dôsledkom je absencia aktívnej legitimácie na uplatňovanie nároku
na zaplatenie postúpenej pohľadávky. V čase od podpísania Kúpnej zmluvy zo dňa 31.01.2020 do
času postúpenia pohľadávky na zaplatenie kúpnej ceny došlo k zániku pohľadávky v súlade s § 559

ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) jeho splatením priamo v prospech predávajúcich, keďže
uhradil svoj dlh voči predávajúcim z Kúpnej zmluvy zo dňa 31.01.2020 priamo v prospech H. B., ktorá
bola generálnou plnou mocou splnomocnená predávajúcimi z Kúpnej zmluvy zo dňa 31.01.2020 k
všetkýmprávnymúkonom,tedaajkprevzatiukúpnejceny.Skutočnosť,ženebolooznámenéspoločnosti
PROFINEX RD, s.r.o., že došlo k zaplateniu kúpnej ceny, nemôže mať za následok možnosť postúpenia

pohľadávky na zaplatenie kúpnej ceny po jej úhrade v prospech predávajúcich. Navrhol vypočuť
svedkyňu H. B.. Žiadal žalobu zamietnuť.

5. Žalobcasavpísomnomvyjadrenídoručenomupomínaciemusúdudňa13.04.2022vyjadrilknámietke
aktívnej legitimácie, že spoločnosť PROFINEX RD, s.r.o. nemala oprávnenie, aby postúpila pohľadávky/

zaplatenie kúpnej ceny predávajúcich z Kúpnej zmluvy na tretiu osobu, keďže splnomocnenie zo dňa
17.08.2020 a 27.01.2016 neoprávňovali túto spoločnosť k takémuto právnemu úkonu, pretože plné moci
udelenéspoločnostiPROFINEXRD,s.r.o.priloženékžalobejusplnomocňovaliajktakémutoúkonu,tzv.
aj k postúpeniu pohľadávky, resp. pohľadávok na zaplatenie kúpnej ceny podľa Kúpnej zmluvy zo dňa
31.01.2020 na tretiu osobu, a preto Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 15.12.2021 je platná a tým je

splnená aktívna vecná legitimácia na uplatňovanie pohľadávky. Nesúhlasil s tvrdením, že došlo k zániku
pohľadávky splatením priamo v prospech predávajúcich, resp. priamo v prospech H. B., keďže takáto
skutočnosť nebola spoločnosti PROFINEX RD, s.r.o., zastupujúcej predávajúcich pri uzavretí a splnení
Kúpnej zmluvy, nijako oznámená, pretože k nej ani nedošlo a s ohľadom na Kúpnu zmluvu ani dôjsť
nemohlo. Namietali predvolanie svedkyne H. B..

6. V písomnej duplike zo dňa 17.08.2022 žalovaný uviedol, že spoločnosť PROFINEX RD, s.r.o. nemala
oprávnenie postúpiť pohľadávku predávajúcich z Kúpnej zmluvy na tretiu osobu, keďže splnomocnenia
zo dňa 17.08.2020 a 27.01.2016 neoprávňovali túto spoločnosť k takémuto právnemu úkonu. V súlade
sust.§31ods.1OZsapriprávnomúkonemožnodaťzastúpiťfyzickoualeboprávnickouosobou,pričom

ak splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v plnomocenstve sa musí
uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Oprávnenie na postúpenie práv a povinností z úkonov,
ktorými došlo k scudzeniu nehnuteľnosti však nie je obsiahnuté v žiadnom splnomocnení, ktoré boli
žalobcom v konaní predložené. Nemohlo tak dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky z predávajúcich
na žalobcu (absencia aktívnej legitimácie). Opätovne poukázal na zaplatenie kúpnej ceny. Uviedol, že

zo strany osôb uvedených v Zmluve o postúpení pohľadávky nevyplýva, aby tieto osoby uskutočnili
aktívny, alebo aspoň konkludentný prejav vôle, aby spoločnosť PROFINEX RD, s.r.o. v zastúpení A. I. E.,
postúpila na žalobcu v zastúpení konateľkou, ktorá je blízkou osobou konateľa spoločnosti PROFINEX
RD, s.r.o., právo na inkaso kúpnej ceny z Kúpnej zmluvy. Možno tak konštatovať, že na žalobcu bezvedomosti oprávnených osôb, teda predávajúcich z Kúpnej zmluvy, previedol bez ich vedomosti otec
konateľky žalobcu právo na inkaso a vymáhanie kúpnej ceny, ktorá však už bola predávajúcim z Kúpnej
zmluvy pred tým uhradená. Za účelom preukázania uvedených skutočností navrhoval vypočuť svedkov

A. B., D. E., A. C., štatutára PROFINEX RD, s.r.o. A. I. E. a štatutárnu zástupkyňu žalobcu. Poukázal,
že žaloba a jej podanie je úkonom v rozpore s prejavom vôle oprávnených osôb a dobrými mravmi.

7. Na pojednávaní dňa 19.10.2023 právny zástupca žalobcu uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiavajú
žaloby a na všetkých skutočnostiach v nej uvedených. Rovnako trvajú na vyjadrení k odporu. Na

zdôraznenie uviedol, že žalovaný nijako nepoprel pravosť a pravdivosť predložených listín a ich
tvrdených skutočností. Bráni sa len dvoma námietkami, a to neplatnosťou zmluvy o postúpení
pohľadávky a z toho dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu s tým, že túto námietku
považuje za nedôvodnú, keďže plnomocenstvá zo dňa 12.07.2019 a rovnako aj zo dňa 17.08.2020
na postúpenie pohľadávky oprávňovali k postúpeniu, pričom odkázal na konkrétne znenie uvedené
v predmetných plných mociach. V obidvoch plnomocenstvách je rovnaká veta, ktorá generalizuje: „Táto

plná moc má charakter Generálnej plnej moci a je udelená na dobu neurčitú.“ Je to samostatný odsek
a nevzťahuje sa k iným odsekom. Zároveň v tejto súvislosti uviedol, že zastúpené osoby informovali
o týchto úkonoch, dvom osobám bola táto informácia doručená – p. C., G. B.. Krátkou cestou predložil
súdu a krátkou cestou súd predložil právnemu zástupcovi žalovaného. V tomto kontexte, ak by súd
vyhodnocoval, že Generálna plná moc nie je, tak poukázal na § 33 ods. 1 OZ. Je tu fikcia zákona, že

splnomocniteľ právny úkon schválil. Považuje aj u tých, od ktorých sa zásielky vrátili, túto informáciu
za doručenú fikciou a túto skutočnosť nikto nenamieta. Uviedol, že v prípade, ak súd vyhodnotí plné
moci ako nie generálne, tak platí, že prekročenie schválili. Pokiaľ ide o námietku splnenia dlhu, tak
túto považuje za nepravdivú a nepreukázanú, pretože žalovaný nepredložil v tomto konaní zatiaľ
žiadny dôkaz a ani len netvrdí, akým spôsobom a kedy došlo k splneniu dlhu. To tvrdenie je neurčité

a nevie, či má vôbec povahu spôsobilého popretia. V Kúpnej zmluve bolo dohodnuté, akým spôsobom
k splneniu dlhu má dôjsť. Ak je dohodnuté v Kúpnej zmluve ako sa má plniť, tak sa nemôže plniť
inak. Namietal teda spôsob plnenia. Teda túto námietku považoval za nepravdivú a nepreukázanú. Mal
za to, že k plneniu nedošlo, pokiaľ aj došlo do rúk p. B. v hotovosti. Považoval žalobu za dôvodnú,
opodstatnenú a navrhol, aby súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Nesúhlasil s vyjadrením právneho

zástupcu žalovaného a s jeho interpretáciou obsahu plnej moci a možnosti plnenia dlhu žalovaným
z predmetnej kúpnej zmluve. Rovnako ako právny zástupca žalovaného nad rámec už vety z plnej
moci, z ktorej vyplýva, že ide o generálnu plnú moc poukázal na vetu: „Týmto zároveň splnomocnenca
splnomocňujeme ku všetkým úkonom vyplývajúcim z týchto zmlúv....“ 4. ods posledná veta. Uviedol, že
právežalovanýúčelovoanepravdivointerpretujeobsahplnejmoci.Ďalejuviedol,žetendôvetokvrátane

je demonštratívny výpočet, ale nijako to neobmedzuje, že ide k všetkým výkonom vyplývajúcim z týchto
zmlúv. Primárne táto plná moc bola určená orgánom, s ktorými sa má konať v súvislosti s reštitúciami
a potom vo vzťahu k SPF, teda bolo potrebné špecifikovať, aby tie orgány vedeli, že splnomocnitelia
majú v úmysle, aby sa za nich konalo, mal za to, že kontext neobmedzuje generálne splnomocnenie.

8. Právny zástupca žalovaného uviedol, že trvá na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a odpore.
Žalobu neuznáva v plnom rozsahu a žiadal ju zamietnuť. Namietal aktívnu legitimáciu žalobcu,
keďže podľa jeho názoru nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky z predávajúcich na žalobcu
a zároveň trval na tom, že predmetná pohľadávka bola zaplatená predávajúcej, ktorú navrhol vypočuť
na preukázanie svojich tvrdení. Uviedol, že táto plná moc neobsahovala právomoc ani oprávnenie na

vymáhanie pohľadávok, ktoré by mali vzniknúť v súvislosti s úhradou kúpnej ceny za prevod pozemkov.
Z textu plnej moci je evidentné, že oprávnený subjekt bol iba oprávnený prijať akékoľvek dokumenty
alebo platby týkajúce sa kúpnej ceny v súlade s konkrétnym ustanovením v uvedenej plnej moci. Je
zrejmé, že k plnej moci neexistovalo ustanovenie, ktoré by umožnilo oprávnenému subjektu vykonávať
riadne vyrovnania alebo kompenzácie ku kúpnej cene. Táto plná moc obmedzovala oprávnený subjekt

na prijímanie dokumentov a platieb, čo bolo jasne stanovené v jej obsahu. Neumožňovala žiadne
spontánne kroky alebo zápočty s touto kúpnou cenou. S touto plnou mocou mohol oprávnený
subjekt konať iba v jej presných pokynoch v nej uvedených a nemal právomoc rozhodovať o iných
aspektoch kúpnej zmluvy. Zároveň je v plnej moci výslovne uvedené, že „splnomocňujeme ku všetkým
úkonom vyplývajúcim z týchto zmlúv“, takže považoval poukazovanie strany žalobcu za účelové

v rámci poslednej vety plnomocenstva. Tá veta nebola kompletná. Poukázal na vetu: “Týmto zároveň
splnomocnenca splnomocňujeme.....“ a v tomto smere poukázal na to, že nie je tam uvedené, že
splnomocňujeme všetky úkony, nie na konkrétne. Na základe toho navrhol žalobu zamietnuť a priznať
náhradu trov konania.9. G. A. B. a pani D. E. sa ospravedlnili z neprítomnosti na pojednávaní a nežiadali pojednávanie odročiť,
pani A. C. sa na pojednávanie dostavila a uviedla: „Ku mne a sestre sa nedostalo ani euro a možno ani

k bratovi. G. H. B. je dcéra p. A. B.. Ona sa s nami vôbec nebaví. Bola do telefónu sprostá na mňa. Prišli
mi dokumenty od PROFINEX energy a na tom dokumente som videla, že prišla nejaká záloha. Viem
o tom, že rušila jednu firmu a dávala to druhej firme. Sestra ju pýtala poslať nejaké peniaze. Povedala,
že ich má na účte, že s nimi nemôže hýbať. My sme nedostali nič. Chodili mi nejaké dokumenty, že sa
predávalo, tak som sa pýtala sestry, kde má peniaze za tie pozemky. Stále sa vyhovárala, že to už bolo

dávno. Nebavila sa s nami, zložila nám telefón. Povedala, že zavolá pozdejšie a už nezavolala. Neviem,
či sa niečo nerieši aj v trestnej rovine, lebo mi volali z polície v Čechách, či mám nejaké dokumenty, lebo
si ich žiadala polícia na Slovensku. Policajti mi hovorili, že niekto nás strašne okráda.“ Na otázku súdu:
Prečo ste ju splnomocnili? Uviedla: „To zariadila naša maminka. Splnomocnili sme ju dokonca viackrát.
Dostala som niekoľko listov, že niekto chce niečo odo mňa kúpiť alebo prenajať. Vždy som kontaktovala
H. a ona vždy hovorila, aby som nič neriešila, že ona má na to právnikov, ona si ich platí." Na otázku

právneho zástupcu žalobcu:
Jep.H.B.manželkap.A.B.?Uviedla:„Jetodcéra,niejemanželkouA.B..Telefonickysom upovedomila
p. B., že prídem na pojednávanie a p. B. ma odhovárala od pojednávania, aby som sem nejazdila,
že je to zbytočná cesta.“ Právny zástupca žalobcu položil otázku: „Uviedli ste, ž p. B. má na účte
zálohu, myslíte vyše 90.000,- eur, ktorá bola zaplatená ešte v roku 2017?“ Svedkyňa uviedla: „Áno, je to

táto suma. Povedala, že s tou sumou nemôže ešte hýbať, možno ich bude musieť vrátiť.“ Ďalej právny
zástupca sa pýtal: „Obdržali ste od niekoho sumu 32.105,- eur alebo časť z tejto sumy vo výške 1/3
ako kúpnu cenu za predaj pozemkov spoločnosti DUNATTI, a.s.?“ Svedkyňa uviedla: „Nie, ani euro,
nič.“ „Máte informáciu od p. B., že túto sumu obdržala od spoločnosti DUNATTI, a.s.?“ Uviedla: „Nemám.
Neinformovala ma o tom. Nikdy nám nepovedala, čo predala a za koľko.“ „Je Vám tento list z 19.04.2022

adresovaný Vám známy?“
„Túto listinu od PROFINEXU som videla, je to môj podpis.“ „Reagovali ste nejako na tento list vo vzťahu
k spoločnosti Profinex.?“ „Volala som asi bratovi, či mu to tiež prišlo. Povedal, že áno, že to mám hodiť
za hlavu, že to dá H. a že ona to dá advokátovi. Takže som nijako nereagovala na tento list.“ „Zaslali
ste svoj nesúhlas s úkonmi, ktoré boli v týchto listoch uvedené spoločnosti Profinex?“ „Ja som nikdy

nikam nič nezasielala.“

10. Na pojednávanie bola predvolaná H. B. pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty, tá sa však
ospravedlnila z pojednávania z dôvodu jej zdravotného stavu.

11. Na pojednávaní dňa 31.01.2024 právny zástupca žalobcu uviedol, že trvajú na podanej žalobe.
Pokiaľ ide o ďalšie dokazovanie, ktoré bolo naplánované na dnešné pojednávanie výsluchom p. H. B.,
súd na predchádzajúcom pojednávaní uviedol, že pokiaľ sa nedostaví, bude mať za to, že nedošlo
k zabezpečeniu svedka. S takouto situáciou počíta § 198 ods. 3 CSP. Námietku splnenia dlhu
považoval za nepreukázanú a nepravdivú. Žiadal, aby návrh na vykonanie dôkazu bol zamietnutý.

Ide o dôkaz navrhovaný žalovaným, oni len trvali na tom, aby bol výsluch uskutočnený formou
osobného výsluchu na pojednávaní. Súčasne poukázal aj na listiny, ktoré predložili na predchádzajúcom
pojednávaní, ku ktorým sa vyjadrovala aj svedkyňa a krátkou cestou boli doručené protistrane. Jedná
sa o list adresovaný od PROFINEX RD, s.r.o. p. B., p. C., G. E. a p. B. zo dňa 19.04.2022 spolu
s doručenkami, resp. vrátenými zásielkami. Poukázal na § 33 ods. 1 OZ v prípade ak súd vyhodnotí

plnomocenstvo ako nie generálne, tak vzhľadom na zistené skutočnosti, došlo k schváleniu týchto
úkonov, predloženým listinným dôkazom. Námietku nedostatočnej aktívnej vecnej legitimácie na strane
žalobcu považoval za vyvrátenú. Uviedol, že už v žalobe žalobca pripojil oznámenie o postúpení
pohľadávok aj s dokladmi o jej odoslaní žalovanému. Samotné doručenie žaloby s týmito dokladmi
žalovanému je ďalšou skutočnosťou, kedy najneskôr došlo k oznámeniu postúpenia pohľadávky.

Takáto námietka neplatnosti postúpenia nie je dôvodná aj keby bola pravda, čo dnes právny zástupca
žalovaného až na dnešnom pojednávaní uviedol, doteraz nič také neuvádzal. Zároveň reagoval na to,
že žalovaný trvá na výsluchu p. B., ktorá podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného na dnešnom
pojednávaní osobne prevzala kúpnu cenu za žalovaného. Nie je uvedené kedy, či hotovostne, alebo
bezhotovostne. Ak prevzala osobne, tak musela od niekoho prevziať a sám žalovaný, pokiaľ osobne

prevzala, tak musela konať nejaká osoba za žalovaného. Doteraz žalovaný ani netvrdil kto druhý
bol prítomný pri odovzdávaní kúpnej ceny a ani nenavrhoval ani výsluch tejto osoby. Poukázal, že
hmotnoprávna námietka o doručovaní právneho úkonu postúpenia pohľadávky a mal za to, že bola
vznesená neskoro. Ďalej uviedol, že platnosť a účinnosť postúpenia pohľadávky nezávisí od oznámeniao postúpení pohľadávky a ani od toho, či bolo urobené a ani od toho, kedy bolo urobené ak bolo urobené.
Postúpenie pohľadávky je platné a účinné bez ohľadu na to, či oznámenie o postúpení urobené bolo
alebo nie. Zákon počíta s takouto situáciou, že v takom prípade sa môže dlžník domáhať preukázania

postúpenia pohľadávky Zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá a aj oznámenie o postúpení pohľadávky
je prílohou samotnej žaloby a bolo doručené žalovanému spolu s Platobný rozkazom, pričom Platobný
rozkaz bol vydaný 17.02.2022, oznámenie o postúpení pohľadávok je datované 15.12.2021, t.j. medzi
postúpením pohľadávok a vydaním Platobného rozkazu ubehlo len 2 mesiace a spolu s Platobným
rozkazom boli žalovanému doručené aj také doklady, ktoré sú vyžadované pre prípad, že mu oznámenie

o postúpení pohľadávok nebolo doručené a preto táto námietka nie je z uvedeného dôvodu relevantná.
Ďalej zdôraznil aj tú skutočnosť, že žalovaný do dnešného dňa neuviedol, a teda netvrdí, kedy malo dôjsť
k splneniu dlhu priamo v prospech H. B.. Uviedol, že táto obrana žalovaného nielen, že je nepravdivá
a nepreukázaná, ale nie je ani účinná, a teda účinným popretím tvrdenia žalobcu, že nedošlo k splneniu
dlhu. Ak žalovaný dlh splnil, musí vedieť, kedy, ako ho splnil, či splnil v hotovosti, osobným prevzatím H.
B.,musívedieť,ktozažalovanéhototoosobneplnil.Keďžetietoskutočnostidodnešnéhodňaneuviedol,

jeho námietka splnenia dlhu je nekonkrétna, chýbajú jej podstatné náležitosti námietky splnenia dlhu,
už len v rovine tvrdenia nie sú dôkazy. To znamená, že nedošlo k účinnému popretiu tvrdenia žalobcu.
Uviedol, že povinnosť oznámiť postúpenie pohľadávky bez zbytočného odkladu má postupca vo vzťahu
k postupníkovi. Ide o povinnosť zo zmluvy, pokiaľ si nedohodnú inak. Nemá to žiadny vplyv na platnosť
a účinnosť postúpenia. Jediným účinkom neoznámenia alebo nepreukázania postúpenia je, že dlžník sa

zbaví záväzku podľa § 526 ods. 1 posledná veta OZ. Zo spisu vyplýva, ktoré dokumenty boli žalovanému
doručené a kedy, a judikatúra už dlhodobo hovorí, že toto je postačujúce, pokiaľ nie je preukázané
niečo iné na to, aby nastali účinky postúpenia v zmysle § 526 OZ. Pokiaľ ide o výsluch p. B., uviedol,
že ju ani nemajú k čomu vypočuť, pretože absentujú skutkové tvrdenia žalovaného o čase splnenia
dlhu a osobe, ktorá odovzdala až podľa dnešného tvrdenia žalovaného peniaze p. B.. Ide o neskoré

vznášanie námietok žalovaným a neskoré dopĺňanie skutkového tvrdenia o osobnom odovzdaní peňazí.

12. Právny zástupca žalovaného uviedol, že nesúhlasí s podanou žalobou. V celom rozsahu zotrval
na svojich doterajších vyjadreniach a písomných prednesoch. Mal za to, že žalobca do dnešného dňa
neuniesol dôkazné bremeno, a to jednak vo forme svojej aktívnej vecnej legitimácie v konaní, podľa jeho

názoru,nievšetciúčastnícikúpnejzmluvy,predávajúciodobrilidodatočnéschválenietakéhotoprávneho
úkonu. Samotná predávajúca svedkyňa z minulého pojednávania sa vyjadrila, že táto v skutočnosti
nemala bližšie informácie o tom, akým spôsobom dochádza k prevodom v ich mene, vrátane prijímania
peňažného plnenia. Všetky plnenia prijímala a všetky úkony dojednávala splnomocnená zástupkyňa
predávajúcich p. B., ktorá osobne prevzala kúpnu cenu od žalovaného v zmysle Kúpnej zmluvy.

Táto mu však v čase prevzatia nevystavila príslušný doklad o tejto hotovostnej platbe, preto navrhol
vypočutie tejto osoby, ktorá toto plnenie prijala. Uviedol, že bez jej svedeckej výpovede žalovaný nemá
možnosť okrem vlastného skutkového tvrdenia preukázať túto skutočnosť. Z výpovede svedkyne C.
je evidentné, že práve nimi navrhovaná svedkyňa prijímala peňažné plnenia za všetky úkony, ktoré
boli spojené s prevodom vlastníckych práv na tretie osoby. Namietal, že žalobca neuniesol dôkazné

bremeno, že postúpenie pohľadávky oznámil žalovanému v súlade s ust § 526 a nasl. OZ, v spise
sa síce nachádza listinný dôkaz o oznámení o postúpení pohľadávky, avšak nie je tam potvrdenie
o doručovaní tohto oznámenia žalovanému, čo má za následok neplatnosť postúpenia pohľadávky, musí
sa preukazovať dlžníkovi bezodkladne a v prípade, ak takúto skutočnosť nerealizuje samotný postupca,
môže sa následne dlžník voči postupníkovi domáhať aj preukázaním Zmluvy o postúpení pohľadávky,

nie len jeho oznámením, pričom však ak postupník túto skutočnosť dlžníkovi ani neoznámi, nemôže zo
zákona dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky na postupníka. Poukázal na to, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno. Ak takéto listiny dokladá dnešným dňom, poukázal na sudcovskú lehotu. Vo vzťahu
k dôkazom, ktoré sú relevantné pre posúdenie následkov platného oznámenia o postúpení pohľadávky
tieto v spise žalobcu sú irelevantné. Uviedol, že poukazovaním na to, že samotným doručením žaloby

malo dôjsť k oznámeniu postúpeniu pohľadávky, toto tiež neobstojí, keďže to nebolo realizované bez
zbytočného odkladu a samotný žalovaný si nemohol uplatniť vo vzťahu k žalobcovi námietky, ktoré
by mu prináležali v čase, kedy by mu to žalobca oznámil bez zbytočného odkladu. Poukázal aj na tú
skutočnosť, že o tom, že malo dôjsť k takémuto postúpeniu pohľadávky sa dozvedel napr. aj doručením
listín v rámci tohto súdneho konania, až po tom čo poskytol peňažné plnenie predávajúcim a nejaké

následné oznámenie o postúpení pohľadávky nemôže dodatočne nahradiť povinnosť žalobcu, ktorá
pre neho vyplýva z príslušných ustanovení OZ ako subjektu postupníka z postupovanej pohľadávky.
Uviedol, že medzi postúpením pohľadávky a vydaním Platobného rozkaz ubehli 2 mesiace, neznamená,
ževydanímPlatobnéhorozkazuboliskutočnostioznámené.Tosúsubjektívnetvrdenia.Tietoskutočnostipreukazuje žalobca, dôkazné bremeno sa nesmie previesť na žalovaného. To, že pochybil a nedoložil do
spisu dôkazy o doručovaní týchto listín, nemôže to byť na vinu žalovanému. Samotné dva mesiace podľa
názoru žalovaného aj keby hneď dňom vydania Platobného rozkazu bol žalovanému doručený, nie sú

dobou, ktorá by sa mohla považovať za dobu bez zbytočného odkladu. Vo vzťahu k dôkazom ohľadom
vyplatenia kúpnej ceny p. B., žalovaný tvrdí, že túto kúpnu cenu mu vyplatil samotný žalovaný, keďže
sa jedná o právnickú osobu, musel konať prostredníctvom štatutárneho zástupcu. Keďže samotné
tvrdenie žalovaného nie je dostatočne relevantným dôkazom o vyplatení kúpnej ceny, poukázal na
to, aby v dôsledku unesenia svojho dôkazného bremena tvrdením o tom, že žalovaný vyplatil kúpnu

cenu k rukám p. B., navrhol jej vypočutie. To, že táto osoba naložila s finančnými prostriedkami určitým
spôsobom, o ktorom nevedia samotné osoby, ktoré táto osoba zastupovala, a zrejme toto je motív jej
odmietnutia jej výpovede, nemôže byť na ťarchu žalovanému, a preto v prípade, ak táto osoba nechce
alebo odmieta sa dostaviť na tento súd, dal na zváženie súdu, aby ju vypočul formou dožiadania v mieste
jej bydliska.

13. Vykonaným dokazovaním, najmä listinnými dôkazmi: Kúpna zmluva, Oznámenie o postúpení
pohľadávok, plná moc (ďalej len PM) p. D. E., G. A. B., PM p. A. C., PM zo dňa 12.07.2019, PM zo
dňa 17.08.2020, Rozhodnutie OÚ KK, výzva na zaplatenie, Zmluva o postúpení pohľadávok, výsluch
svedkyne A. C., súd zistil nasledovný skutkový a právny stav vo veci:

14. Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

15. Podľa § 526 ods. 1, 2 OZ, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu
oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník

postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak
postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania
zmluvy o postúpení.

16. Podľa § 45 ods.1 OZ, prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.

17. Podľa § 559 ods. 1 OZ, splnením dlh zanikne.

18. Podľa § 588 OZ z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú

cenu.

19. Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd
strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

20. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

21. Podľa § 153 CSP ods. 1, 2, 3, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania

alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

22. Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

23. Podľa § 198 ods. 3 CSP, ak sa nepodarí prítomnosť svedka zabezpečiť, súd návrh na výsluch svedka
zamietne.24. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

25.Žalovanýsvojuobranuzaložilvpodstatenadvochtvrdeniach,poprvé,tvrdilabsenciuaktívnejvecnej

legitimácie žalobcu, najprv z dôvodu prekročenia oprávnenia z udelenej plnej moci, neskôr z dôvodu
neplatnosti zmluvy o postúpení medzi žalobcom a jeho právnym predchodcom a po druhé tvrdil zánik
svojho záväzku z kúpnej zmluvy jeho splnením.

26. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu

-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že
sa ňou v konaní nezaoberal. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.6.2010, sp.zn. 2Cdo/205/2009).

27. Sporné medzi stranami bolo, či plnomocenstvo udelené dňa 12.07.2019 (č. l. 17) a 17.08.2020 (č.
l. 20) oprávňovalo zástupcu PROFINEX RD, s.r.o., postúpiť pohľadávku na zaplatenie kúpnej ceny na
žalobcu. Obe plnomocenstvá udelila ako splnomocnenec H. B. na základe splnomocnenia, ktoré jej
udelili A. B., A. C., D. E.. Z tohto dôvodu bolo ako prvé potrebné sa zaoberať otázkou, či H. B. bola

oprávnená udeliť generálne plnomocenstvo za zastúpených (túto okolnosť však žalovaný netvrdí ani
nenamieta). Z obsahu plnomocenstiev č. l. 16, 24, 25 vyplýva, že tieto boli udelené na zastupovanie vo
všetkých právnych úkonoch, teda ide o plnomocenstvá generálne, pričom plnomocenstvá oprávňovali
H. B. aj na ustanovenie ďalšieho zástupcu. Preto bolo možné, aby následne H. B. udelila generálne
plnomocenstvo konať za A. B., A. C., D. E. ďalšiemu zástupcovi. Z obsahu plnomocenstiev zo dňa

12.07.2019 (č. l. 17) a 17.08.2020 (č. l. 20) vyplýva, že jednak sú tam vymenované úkony, na ktoré
splnomocnitelia splnomocňujú splnomocnenca a jednak v závere je uvedené, že ide o generálnu plnú
moc na dobu neurčitú. Na správne zodpovedanie otázky rozsahu oprávnení udelených právnemu
predchodcovi žalobcu nie je rozhodujúce formálne hľadisko (ako je označená listina, z ktorej sa
oprávnenia vyvodzujú), ale obsahové hľadisko (aký je obsah listiny, aké práva a s akým obsahom sú

v nej uvedené, porov. napr. rozhodnutie NS SR 3 M Cdo/4/2007). Obsah „Plnej moci“ zo 17.08.2020
svedčí o tom, že v danom prípade oprávnení udelili právnemu predchodcovi žalobcu generálnu plnú
moc. V texte tejto plnej moci sú síce vymenované prípady, v ktorých je splnomocnenec oprávnený za
splnomocniteľov konať, neznamená to však, že by bol oprávnený zastupovať splnomocniteľov iba v nich
a že by zastupovanie v iných prípadoch (veciach alebo úkonoch) bolo vylúčené. Tento názor potvrdzuje

celkom jednoznačne záverečný bod textu cit.: „Táto plná moc má charakter generálnej plnej moci a je
udelená na dobu neurčitú“. Aj podľa právneho názoru súdu tu ide o prípad všeobecnej (generálnej)
plnej moci. Oprávnení ako splnomocnitelia ňou udelili zástupcovi písomnú plnú moc na vykonávanie
všetkých úkonov a vo všetkých veciach bez toho, aby niektoré veci (veci určitého druhu alebo povahy)
alebo niektoré úkony (hmotnoprávne alebo procesnoprávne) boli vylúčené. Vzhľadom na to nie je

opodstatnená námietka, že právny predchodca žalobcu nebol splnomocnený na postúpenie pohľadávky
na žalobcu, z čoho potom vyplýva, že žalobca v tomto spore je aktívne vecne legitimovaný.

28. Súd sa ďalej musel vysporiadať s námietkou neplatnosti postúpenia pohľadávky z dôvodu
neoznámenia postúpenia žalovanému. Keďže pohľadávku možno platne postúpiť novému veriteľovi

(postupníkovi) bez vedomia dlžníka, zákon v § 526 OZ ukladá pôvodnému veriteľovi (postupcovi)
povinnosť bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi, že došlo k postúpeniu pohľadávky. Právne
účinky postúpenia aj voči dlžníkovi nastanú až okamihom, keď bol dlžník upovedomený o postúpení
pohľadávky. Relevantné oznámenie o postúpení pohľadávky preukazuje bez ďalšieho aktívnu
legitimáciu žalobcu v spore. Súd z takéhoto postúpenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku

skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení.

29. V súvislosti s touto otázkou žalobca poukázal na skutočnosť, že okrem vecnej nesprávnosti, táto
nová námietka žalovaného bola podaná neskoro s ohľadom na koncentráciu konania. Koncentrácia
konania má podľa zákonodarcu predstavovať efektívny nástroj racionálneho a odôvodneného zrýchlenia

sporového konania. Sudca so znalosťou konkrétnej veci vie podľa zákonodarcu najlepšie posúdiť
adekvátnosť a včasnosť uplatnenia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany,
preto je nóvum spočívajúce v zavedení inštitútu sudcovskej koncentrácie podľa neho plne odôvodnené
a žiaduce. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú uplatnené včas aj vtedy,ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela ani ich nemohla predvídať
a ktoré vyšli najavo až potom, ako mala strana povinnosť označiť a predložiť skutočnosti a dôkazy.
Zákonná koncentrácia konania predstavuje objektívnu časovú hranicu pre uplatnenie prostriedkov

procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktorá môže byť ešte sprísnená uplatnením
sudcovskej koncentrácie. Uvedená objektívna časová hranica má veľký význam pre moment viazanosti
súdu. Žalovaný až na poslednom pojednávaní začal namietať nedoručenie oznámenia o postúpení
a to až v štádiu, keď sa jeho pôvodná obrana o prekročení plnomocenstva už začínala javiť ako
nedostatočná, ale dovtedy táto skutočnosť bola medzi stranami nesporná. Žalovaný nikdy nevyslovil, že

oznámenie (č. l. 14) o postúpení pohľadávky od právneho predchodcu žalobcu ako postupcu nedostal,
poukázal iba, že o doručení oznámenia chýba v spise doklad. Zmluva o postúpení pohľadávok bola
zaslaná aj priamo zastúpeným, ako to vyplýva z vyjadrenia na pojednávaní č. l. 77, ktorí voči nej
nenamietali. Naviac, aj keď žiadna zo strán na túto skutočnosť nepoukazuje, išlo o postúpenie odplatné,
teda suma zodpovedajúca kúpnej cene mala byť podľa zmluvy (č. l. 28) vyplatená na bankový účet tam
uvedený. Či bola cena za postúpenú pohľadávku uhradená ani jedna zo strán nenamieta, preto nebolo

nevyhnutné túto skutočnosť preukazovať. Podľa názoru súdu žalovaný tento prostriedok procesnej
obrany nepoužil včas, čo umožňuje súdu aplikovať ustanovenia o koncentrácii konania a postúpenie
pohľadávky súd považuje za platný právny úkon.

30. Žalovaný ďalej namieta, že kúpnu cenu zaplatil dňa 31.01.2020 (č. l. 52) priamo H. B., a na

preukázanie tejto skutočnosti navrhuje menovanú vypočuť. Podľa žalovaného tým bude preukázané, že
kúpnu cenu zaplatil. Podľa kúpnej zmluvy (č. l. 28) vyplýva, že kúpna cena mala byť zaplatená na účet
uvedený v článku III. Ak žalovaný zaplatil sumu zodpovedajúcu kúpnej cene iným spôsobom (napr. na
účetH.B.)nedošlokriadnemuzaplateniukúpnejceny.Miestoaspôsobbolstranamidohodnutývkúpnej
zmluve a žalovaný ako kupujúci nebol oprávnený tieto dojednania jednostranne zmeniť. To podľa názoru

súdu znamená, že pokiaľ žalovaný nepreukázal, že na účet uvedený z kúpnej zmluve zaplatil kúpnu
cenu, potom ho súd musel zaviazať na jej zaplatenie. Ak poskytol plnenie H. B., nejde o zaplatenie
kúpnej ceny podľa dojednanej kúpnej zmluvy. Toto plnenie si môže žalovaný vymáhať od H. B. ako
bezdôvodné obohatenie. Zároveň súd poukazuje, že žalovaný ako právnická osoba, je povinný viesť
účtovníctvo,zktoréhoakonepriamydôkazbyvyplynulozaúčtovanietakejtokúpnejceny,čiužzaplatenej

na účet alebo v hotovosti. Súd považuje za neštandardné, ak žalovaný tvrdí, že vyplatil pomerne
vysokú sumu v hotovosti a bez akéhokoľvek dokladu o zaplatení, navyše v rozpore s dojednanou
kúpnou zmluvou, kde sa p. B. vôbec nespomína. Samotná osoba p. B. a jej úloha v predmetnom spore
vzbudzuje otázniky, aj vzhľadom na výpoveď svedkyne A. C.. Žalovaný nezabezpečil prítomnosť p. B. na
pojednávaní a jej predvolanie zo strany súdu zostalo bezvýsledné. Žalovaný ani p. B. nepredložili súdu

ani akúkoľvek ich vzájomnú komunikáciu, ktorá by aspoň nepriamo preukazovala tvrdenia žalovaného
ohľadom zaplatenia kúpnej ceny. Súd preto postupoval podľa § 198 ods. 3 CSP.

31. Pri rozsudku musí súd skúmať skutkový stav v najširšej miere. Pri sporovom konaní je predmet
zisťovania skutkového stavu vymedzený tvrdeniami účastníkov konania. Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP,

strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce
sa sporu. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia,
dokazovanie t. j. vykonávanie a hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, prostredníctvom ktorej skúma,
či tvrdenia strán sporu sú pravdivé. Súd musí vo svojom rozhodnutí vychádzať zo skutkového stavu,
ktorý zodpovedá dôkazným tvrdeniam strán sporu, skutočnostiam, ktoré nie sú medzi stranami sporné

a súd o nich alebo ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti, skutočnosti, ktoré nie je
nutné dokazovať a skutočnosti vyplývajúce z právnych alebo skutkových domnienok, ako aj právnych
fikcií. Ak chce byť žalobca v spore úspešný, musí v žalobe uviesť skutočnosti odôvodňujúce ním
uplatňovaný nárok voči žalovanému. O týchto skutočnostiach je povinný poskytnúť tzv. plný dôkaz.
To je výraz, ktorým právna teória označuje dôkaznú situáciu, kedy procesná strana v plnej miere,

bez akýchkoľvek pochybností preukáže svoje skutkové tvrdenie a súd je povinný z týchto skutočností
pri svojom rozhodnutí vychádzať. To isté platí aj pre žalovaného ohľadom skutkových tvrdení, ktoré
vznesie v rámci obrany voči žalobnému návrhu a ktoré odôvodňujú ním uplatnenú námietku. Uplatnenie
námietky žalovaného treba odlišovať od jeho obrany založenej na predložení protidôkazu. Za protidôkaz
právna teória považuje dôkaz, ktorý vyvracia resp. spochybňuje tvrdenia protistrany, nezakladá sa na

nových skutočnostiach (ako námietka), ale na vyvrátení prípadne spochybnení skutkových tvrdení, na
základe ktorých zakladá svoj nárok protistrana. Vzhľadom na to, že v civilnom práve SR platí princíp
voľného hodnotenia dôkazov, závisí od úvahy súdu, či žalobca poskytol plný dôkaz o skutočnostiach,
na ktorých zakladá svoj nárok alebo či žalovaný poskytol plný dôkaz o skutočnostiach zakladajúcichnámietku. To isté platí aj pri hodnotení protidôkazu, pričom by sa malo uplatňovať pravidlo, že ak
jedna strana v dôsledku predloženia protidôkazu úspešne vyvráti alebo spochybní tvrdenie protistrany,
nemôže súd považovať takéto tvrdenie vo svojom rozhodnutí za dokázané. Dôkazným bremenom sa

rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že
z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena
je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa
hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky
hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o

tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej
strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o
tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda žalovaný tvrdil, že kúpnu cenu zaplatil,
bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti.
Bolo úlohou súdu označené a navrhnuté dôkazy účastníkmi konania zákonným spôsobom vykonať,
dôkazy vyhodnotiť podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej

súvislosti, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli
sporové strany (porov. napr. rozhodnutie NS SR 5Obo/52/2010). Žalovaný teda neuniesol tzv. dôkazné
bremeno, ktoré možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania. V
rámci dokazovania platí zásada, že každá strana sporu musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho
tvrdenia, t.j. kto tvrdí, dokazuje. Strana sporu teda musí preukázať to, čo tvrdí, pretože len potom môže

súd zobrať jej tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Podľa súdnej judikatúry dôsledkom nesplnenia
povinnosti tvrdiť všetky pre rozhodnutie významné skutočnosti (povinnosť tvrdenia) a označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť) je vynesenie nepriaznivého rozsudku pre stranu, ktorá
ich nesplnila. Súd sám nie je povinný po významných skutočnostiach pátrať. Samotné súdne konanie,
ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho

priebehu a výsledkov konania pri rešpektovaní zásad spravodlivého súdneho konania pri jeho vydaní
musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na zrozumiteľnosť, určitosť, jasnosť
a súlad jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k jeho výroku. Logickým a právnym vyústením
doterajšieho priebehu a výsledkov konania za rešpektovania zásad (princípov spravodlivého súdneho
konania), najmä zabezpečenia spravodlivej úpravy pomerov medzi stranami sporu bol úspech žaloby.

32. Súd vyhovel žalobe v celom rozsahu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

33. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

34.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

35. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

36. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Úspešnému žalobcovi súd priznal trovy konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu
tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

39. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležistostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnost vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.