Rozsudok Judgement was issued on Thursday, June 26, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11Cpr/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124201676
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8124201676.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobkyne: A. B. A., nar. X.XX.XXXX,

bytom XXX XX C., D. XXXX/XX, zastúpená: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom
058 01 Poprad, Námestie sv. Egídia 40/93, IČO: 44250029, proti žalovanému: Nemocnica Poprad, a.s.,
so sídlom 058 01 C., A. XXX/XX, IČO: 36513458, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru
a prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že výpoveď žalobkyne z pracovného pomeru listom žalovaného zo dňa 18.10.2023 je
neplatná.

II. Zamieta protinávrh žalovaného na vyslovenie, že nie je spravodlivé, aby naďalej zamestnával
žalobkyňu.

III. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou z 26.2.2024 žiadala určiť neplatnosť jej výpovede z pracovného pomeru zo dňa
18.10.2023. V žalobe uviedla, že u žalovaného pracuje na základe pracovnej zmluvy od 16.8.2016,
v súčasnosti ide o pracovný pomer na dobu neurčitú na pozícii sanitár. Po predchádzajúcich písomných
upozorneniach zo strany zamestnávateľa na jej menej závažné porušenie pracovnej disciplíny jej bola

dňa 18.10.2023 doručená výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. d/ bod 4 Zákonníka práce a § 63 ods. 1
písm. e/ Zákonníka práce. Vo výpovedi boli konkretizované jej dôvody, ktoré žalobkyňa považuje za
nepravdivé a účelové. Poukázala aj na § 63 ods. 6 Zákonníka práce s tým, že žalovaný jej neumožnil
pred podaním výpovede oboznámiť sa s jej dôvodmi a vyjadriť sa k ním a aj preto je výpoveď neplatná.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že povinnosť v zmysle § 63 ods. 6 Zákonníka práce splnil,
keďže v každom písomnom upozornení žalobkyne na porušenie jej pracovnej disciplíny, ktoré prevzala

22.8.2023 a 21.9.2023 bola poučená o možnosti vyjadriť sa v zmysle § 63 ods. 6 Zákonníka práce.
Poukázal aj na predchádzajúce upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny žalobkyne z 28.10.2022,
upozornenie na neuspokojivé plnenie pracovných úloh zo 6.2.2023 a návrh na písomné napomenutie zo
dňa 14.3.2023. Napokon uviedol, že v súlade s § 74 Zákonníka práce prerokoval skončenie pracovného
pomeru žalobkyne zo zástupcami zamestnancov 20.10.2023, o čom predložil zápis.

3. Žalobkyňa v replike zotrvala na tom, že žalovaný nepreukázal, že by sa jej umožnil vyjadriť

k dôvodom jej výpovede. Potvrdila, že reagovala písomne na spomínané upozornenia zo strany
žalovaného, na ktoré však nedostala odpoveď. Uviedla, že okrem toho, že nie je preukázané, aby
sa dopustila skutkov uvedených v napadnutej výpovedi, tie ani nenapĺňajú kvalifikované predpoklady
pre dôvodnosť výpovede v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Napokon vyslovila názor, žežiadosť o prerokovanie výpovede adresovaná odborovému orgánu zo dňa 18.10.2023 neobsahuje
náležitosti riadnej žiadosti, ktoré by napĺňali predpoklady riadneho prerokovania a tieto nevyplývajú ani
z predloženého zápisu.

4. Žalovaný zotrval na písomnom vyjadrení k žalobe ako aj na tom, že výpoveď z pracovného pomeru
bola riadne prerokovaná so zástupkyňou odborovej organizácie, ktorú navrhol vypočuť ako svedkyňu.

5. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami strán, pracovnou zmluvou zo dňa 15.8.2016,

dohodami o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 29.6.2017, 15.8.2028, 16.6.2020, upozornením na menej
závažné porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 10.8.2023 a 19.9.2023 a odpoveďami žalobkyne na
písomné upozornenia, výpoveďou z pracovného pomeru žalobkyne zo dňa 18.10.2023, listom zo dňa
24.11.2023 o oznámení o trvaní na ďalšom zamestnávaní, upozornením na menej závažné porušenie
pracovnej disciplíny zo dňa 28.10.2022, upozornením na neuspokojivé plnenie pracovných úloh zo dňa
6.2.2023, písomným napomenutím za porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 28.10.2022, návrhom na

napomenutie zo dňa 18.1.2023 a zo dňa 14.3.2023, žiadosťou o prerokovanie skončenia pracovného
pomeru výpoveďou zo dňa 18.10.2023, zápisom zo stretnutia zástupcov žalovaného a zástupcov
základnej odborovej organizácie SOZZ pri Nemocnici Poprad a.s. zo dňa 20.10.2023, plánom zaučenia
zamestnanca, pracovnou náplňou, kolektívnou zmluvou zo dňa 29.12.2022, stanovami Slovenského
odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb, pracovným poriadkom žalovaného, výsluchom

svedkyne E. F., ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

6. Dňa 15.8.2016 bola uzavretá písomná pracovná zmluva medzi žalobkyňou a žalovaným. Dohodnutý
bol pracovný pomer na dobu určitú do 31.8.2017 s druhom práce pomocný pracovník v zdravotníctve.
Dňa 15.8.2018 bola pracovná zmluva žalobkyne zmenená dohodou v časti trvania pracovného pomeru,

ktorý bol zmenený na dobu neurčitú. K ďalšej zmene došlo od 1.6.2020, týkala sa zmeny druhu práce
na funkciu sanitár a to dohodou zo dňa 16.6.2020.

7. Listom zo dňa 18.10.2023 dal žalovaný žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu
neuspokojivého plnenia pracovných úloh podľa § 63 ods. 1 písm. d/ bod 4 Zákonníka práce a pre

menej závažné porušenia pracovnej disciplíny podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce. Vo výpovedi
sú zvýraznené dva odseky označené ako upozornenie zo dňa 10.8.2023 a upozornenie zo dňa
19.9.2023, ktoré sú ďalej rozpísané. Pri upozornení z 10.8.2023 je uvedené, že počas pracovnej zmeny
28.7.2023 žalobkyňa nepostupovala v súlade s hygienicko-epidemiologickým režimom na pracovisku
– urologickom oddelení, kde pôsobila ako sanitár, pretože nevykonala neutralizáciu pracovných plôch

pred použitím novej dezinfekcie. Dňa 3.8.2023 pacientovi, ktorý mal po operačnom zákroku ležať
povedala, aby sa posadil k stolu. V ten istý deň sa opýtala pacienta plánovaného na operačný výkon,
či mu môže dať raňajky. Tým, že pacienta, ktorý mal lekárom a ošetrujúcim personálom nariadený
prísny kľudový režim na lôžku vyzvala, aby sa posadil k stolu a tým, že opomenula vopred preveriť, či
pacient môže prijať raňajky, svojim prístupom ohrozila aj samotné poskytovanie zdravotnej starostlivosti

a v neposlednom rade zdravie a život pacienta. Žalovaný považoval toto konanie ako menej závažné
porušenie pracovnej disciplíny s poukazom na článok 17 bod 17.3.1.20 (neplnenie pokynov a úloh, ktoré
nariadil vedúci zamestnanec v súlade s právnym predpismi), podľa bodu 17.3.1.30 (nedodržanie, resp.
porušenievnútornýchpredpisovplatnýchuzamestnávateľa,ktorésavzťahujúnaprácunímvykonávanú
asktorýmiboloboznámený)apodľabodu17.3.1.31(nedodržaniehygienicko-epidemiologickéhorežimu

na pracovisku) platného Pracovného poriadku žalovaného. Ďalej sa v tejto časti výpovedi konštatuje,
že žalobkyňa bola na toto porušenie pracovnej disciplíny upozornená písomne 10.8.2023 s poučením
o možnosti podania výpovede a zároveň toto jej konanie žalovaný vyhodnotil ako neuspokojivé plnenie
pracovných úloh a v tej súvislosti bola vyzvaná na bezodkladné odstránenie nedostatkov s poučením
o možnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou.

8. Ďalšia časť výpovede sa týka upozornenia z 19.9.2023, kde je uvedené, že vedúca sestra
urologického oddelenia hodnotila žalobkyňu, ktorá pracovala ako sanitár na tomto oddelení tak, že
nie je schopná vykonávať práce zodpovedne, čestne a s rozvahou, pri práci nerozmýšľa, pýta sa
stále na opakujúce sa činnosti, čím zaťažuje personál. Vedúca sestra bola opakovane upozornená

na sťažnosti pacientov v súvislosti s nepodaním večere alebo raňajok. Konkrétne žalobkyňa nepodala
večeru jednému pacientovi 5.9.2023 a 30.8.2023 trom pacientom. Dňa 14.8.2023 bola sestra Hlipalová
a praktická sestra Paľuchová svedkami toho, ako žalobkyňa zo svojich dóz vybrala pacientsku večeru
a na ich výzvu ju vrátila na tanier pre pacientov. Toto jej konanie bolo vyhodnotené ako neuspokojivéplnenie pracovných úloh s výzvou na bezodkladné odstránenie nedostatkov a tiež ako menej závažné
porušenie pracovnej disciplíny podľa článku 17 bodu 17.3.1.30 pracovného poriadku žalovaného
s poučením o možnosti podania výpovede. Ďalej sa konštatuje, že žalobkyňa bola opakovane

upozornená v priebehu posledných 6 mesiacov na menej závažné porušenia pracovnej disciplíny
s možnosťou výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce, ako aj na neuspokojivé plnenie
pracovných úloh s výzvou na odstránenie nedostatkov v písomných upozorneniach zo dňa 10.8.2023
a 19.9.2023, pričom k náprave nedošlo ani po upozornení na možnosť výpovede podľa § 63 ods. 1 písm.
d/ bod 4 Zákonníka práce.

9. Aj keď žalobkyňa v žalobe uviedla, že výpoveď z pracovného pomeru jej bola doručená 18.10.2023,
toto jej tvrdenie nebolo pravdivé, keďže výpoveď prevzala až 24.10.2023, čo potvrdila svojim podpisom
a to preukázal žalovaný predložením kópie napadnutej výpovede s dátumom je prevzatia a podpisom
žalobkyne.

10. Na každé vyššie uvedené písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny žalobkyňa
reagovala písomne. Na upozornenie z 10.8.2023 išlo o jej odpoveď z 23.8.2023, v ktorej uviedla, že dňa
28.7.2023 vykonala len neutralizáciu pracovných plôch v kuchynke s tým, že to má vykonať na všetkých
pracovných plochách nebola oboznámená a poprela, že by 3.8.2023 pacientovi po operačnom zákroku
prikázala sedieť pri stole. Na upozornenie z 19.9.2023 reagovala listom z 23.9.2023, v ktorom však

nespochybnila to, čo bolo v upozornení uvedené, ale požiadala o preloženie na iné oddelenie v dôsledku
opakovaných písomných upozornení pre jej menej závažné porušenie pracovnej disciplíny zo strany
vedúcej sestry Mgr. Daniely Krausovej.

11. V liste zo dňa 24.11.2023, ktorý bol v ten istý deň doručený žalovanému žalobkyňa považovala

výpoveď z pracovného pomeru za neplatnú a oznámila žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní.

12. Žalovaný požiadal základnú odborovú organizáciu SOZZ a SS pri žalovanom o prerokovanie
skončenia pracovného pomeru výpoveďou zamestnanca podľa § 63 ods. 1 písm. d/ bod 4 a § 63
ods. 1 písm. c/ Zákonníka práce listom z 18.10.2023, v ktorom však nič iné neuviedol, nekonkretizoval

porušenie pracovnej disciplíny a ani neuspokojivé plnenie pracovných úloh a dokonca neuviedol ani
meno a priezvisko zamestnanca, ktorého prerokovanie výpovede sa týka. K prerokovaniu výpovede
došlo dňa 20.10.2023 a to za prítomnosti vedúcej právneho referátu JUDr. Moniky Gondovej a vedúcej
oddelenia riadenia ľudských zdrojov PhDr. Beáty Ružbackej za žalovaného a za základnú odborovú
organizáciuSOZZpriNemocniciPoprada.s.bolaprítomnátajomníčkavýboruE.F..Ztohtoprerokovania

bol urobený zápis, v ktorom bolo uvedené, že návrh na skončenie pracovného pomeru výpoveďou
sa týka žalobkyne. Citované sú ustanovenia § 63 ods. 1 písm. e/ a §63 ods. 1 písm. d/ bod 4
Zákonníka práce. V ďalšej časti sa uvádza, že zamestnanec bol upozornený 10.8.2023 a 19.9.2023 na
odstránenie neuspokojivých pracovných výsledkov a na menej závažné porušenie pracovnej disciplíny
vposledných6mesiacoch,bolupozornenýnamožnosťskončeniapracovnéhopomeruvýpoveďouatým

boli naplnené výpovedné dôvody. V závere sa uvádza, že zástupca základnej odborovej organizácie
súhlasí s návrhom na skončenie pracovného pomeru.
13. Kolektívna zmluva uzatvorená medzi žalovaným a troma odborovými organizáciami z 29.12.2022
neupravuje bližšie prerokovanie pri skončení pracovného pomeru v zmysle § 74 Zákonníka práce.
Z článku 1 vyplýva, že u žalovaného pôsobia tri odborové organizácie – Základná odborová organizácia

Slovenského zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb pri Nemocnici Poprad, Slovenské lekárske
odbory pri Nemocnici Poprad a.s. a Základná odborová organizácia sestier a pôrodných asistentiek pri
Nemocnici Poprad, a.s.

14. Je nesporné, že odborovou organizáciou s najvyšším počtom členov je Základná odborová

organizácia Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb pri nemocnici Poprad
a.s. a preto je táto odborová organizácia relevantná na prerokovanie výpovede a to s poukazom na §
232 ods. 3 Zákonníka práce. Súd preto vychádzal zo stanov tejto odborovej organizácie, ktoré sú účinné
od 10.9.2021, konkrétne ide o stanovy Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych
služieb. Podľa článku 27 týchto stanov základnou organizačnou jednotkou s neobmedzenou právnou

subjektivitou je základná odborová organizácia. Tá sa riadi okrem iného aj stanovami Slovenského
odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb (článok 30). Najvyšším orgánom základnej
odborovej organizácie je členská schôdza (článok 35). Ďalším orgánom je výbor základnej organizácie,
ktorý je v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce príslušným odborovým orgánom (článok 36 písm. b/stanov). Štatutárnym orgánom je predseda základnej odborovej organizácie (článok 36 písm. c/ stanov).
V základnej organizácii, ktorá má menej než 20 členov nemusí byť zvolený výbor, v takom prípade však
jeho práva plní členská schôdza (článok 37).

15. Súd na pojednávaní vypočul ako svedkyňu E. F., ktorá ako jediná za odborovú organizáciu sa
zúčastnila prerokovania predmetnej výpovede. Uviedla, že k tomu došlo na základe splnomocnenia
z 1.7.2023, ktoré jej dala štatutárna zástupkyňa základnej odborovej organizácie na základe
odsúhlasenia daného splnomocnenia výborom základnej organizácie. Dané splnomocnenie obsahuje

tentotext:„výborzákladnejodborovejorganizáciepriNemocniciC.E.zastúpenýG.H.A.,predsedníčkou
výboru základnej odborovej organizácie pri Nemocnici Poprad a.s. splnomocňuje tajomníčku výboru
základnej odborovej organizácie pri Nemocnici Poprad a.s. p. E. F. vystupovať v mene odborovej
organizácie (v prípade neprítomnosti alebo pracovnej zaneprázdnenosti predsedníčky) pri schvaľovaní
a prerokovaní pracovnoprávnej agendy, ktorá si vyžaduje prítomnosť a súhlas zástupcu odborovej
organizácie“.

16. Svedkyňa uviedla, že na základe vyššie uvedeného splnomocnenia sa zúčastňovala prerokovania
v zmysle § 74 Zákonníka práce nie len v prípade výpovede z pracovného pomeru žalobkyne, ale aj
pri skončení pracovného pomeru výpoveďou alebo okamžitým skončením pracovného pomeru iných
zamestnancov, keďže bola toho názoru, že oprávneným odborovým orgánom na prerokovanie podľa

§ 74 Zákonníka práce je predsedníčka základnej organizácie ako jej štatutárny zástupca. Svedkyňa
si nepamätala, či mala pri prerokovaní výpovede žalobkyne k dispozícii aj návrh danej výpovede
z pracovného pomeru. Uviedla však, že stále si odkladá do príslušného obalu všetky písomnosti, ktoré
jej žalovaný v takých prípadoch poskytol a tie mala pri sebe aj na pojednávaní a predložila ich súdu.
Išlo o žiadosť žalovaného o prerokovanie z 18.10.2023 (totožnú s č.l. 44), písomné upozornenia zo dňa

10.8.2023 a 19.9.2023 (totožné s č.l. 6 a 8 spise), odpoveďami žalobkyne na tieto písomné upozornenia
(totožnésč.l.7a50)avyvodenímpracovnejprávnejzodpovednosti,ktorévšakneobsahovalonáležitosti
výpovede z pracovného pomeru. Z týchto skutočností napokon svedkyňa usúdila, že návrh výpovede
z pracovného pomeru žalobkyne jej predložený nebol.

17. Po vyslovení predbežného právneho posúdenia súdom zástupkyňa žalovaného žiadala, aby súd
v rozhodnutí vyslovil, že od žalovaného nie je možné spravodlivo požadovať, aby naďalej zamestnával
žalobkyňu. Tento návrh odôvodnila tým, že žalobkyňa sa opakovane dopúšťala porušovania pracovnej
disciplíny a neuspokojivého plnenia pracovných úloh, na čo bola upozornená žalovaným aj pred
skutkami, ktoré sú uvedené vo výpovedi. Uviedla, že správaním žalobkyne dochádza k ohrozeniu

života a zdravia pacientov a preto navrhla ako svedkyne vypočuť vedúce sestry ako priamo nadriadené
žalobkyni. Súd zistil, že návrh na výsluch týchto svedkýň – G. I. F., G. D. J. a G. H. K. týkajúci sa plnenia
pracovných úloh žalobkyne bol obsiahnutý už v písomnom vyjadrení žalovaného k žalobe.

18. Žalovaný v priebehu sporu doložil aj písomné upozornenie na menej závažné porušenie pracovnej

disciplíny žalobkyne zo dňa 28.10.2022, v ktorom sa uvádza, že dňa 21.10.2022 a 26.10.2022
nezodpovednevykonávalapracovnéčinnosti,ktoréjejvyplývalizpracovnejnáplneaspôsobilaproblémy
so zabezpečením plynulého chodu oddelenia a ako príklad je uvedené rozdávanie stravy, manipulácia
s posteľným prádlom, príprava lôžka pre pacienta a iné. Toto konanie zároveň žalovaný vyhodnotil
ako menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Doložené bolo ďalšie upozornenie na neuspokojivé

plnenie pracovných úloh žalobkyne zo dňa 10.6.2023 a to pre opakované pochybenia pri vykonávaní
pracovných povinností a to pri rozdeľovaní stravy, keď pacienti opakovane nedostanú stravu až na
upozornenie sestry, neurobená výmena posteľnej bielizne, nepripravené triedenie a príprava špinavej
bielizne do práčovne, neumývanie nočných a servírovacích stolíkov. K tomuto upozorneniu došlo na
základe návrhu vedúcej sestry ortopedického oddelenia na napomenutie zo dňa 18.1.2023. Napokon

žalovaný pripojil aj návrh vedúcej sestry fyziatricko-rehabilitačného oddelenia zo dňa 14.3.2023 na
písomné napomenutie žalobkyne z dôvodu, že opakovane po jej zmene ostala podlaha v kuchynke
špinavá, poliata tekutinou, v kávomate chýba dôležitá súčiastka, ktorú menovaná z nepochopiteľného
dôvodu vybrala, počas víkendu, keď sa míňali nápoje v kávomate nevyčistila nádobky na prášok
a omylom do nádoby s čajom dosýpala práčok čoko a opačne, nedodržiava dezinfekčný režim a to

trikrát denne dezinfikovať stoly v jedálni, počas zmeny vykonáva aj činnosti, ktoré nemajú zmysel, napr.
dezinfekciu prázdnych plastových fliaš a opúšťa oddelenie bez toho, aby upovedomila kolegov.19. Právna zástupkyňa žalobkyne nesúhlasila s návrhom žalovaného na rozhodnutie o tom, že nemožno
spravodlivo od žalovaného požadovať, aby naďalej zamestnával žalobkyňu a to pre absenciu dôvodov
pre takéto rozhodnutie. Žalobkyňa totiž popiera, aby sa dopustila vytýkaného porušenia pracovnej

disciplíny alebo neuspokojivého plnenia pracovných úloh a tiež z dôvodu, že žiadna škoda, ktorú by
zavinila žalobkyňa žalovanému nevznikla.

20. Podľa § 11a ods. 1 Zákonníka práce zástupcovia zamestnancov sú príslušný odborový orgán,
zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník. Pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je

zástupcom zamestnancov aj zástupca zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci podľa
osobitného predpisu.

21. Podľa § 17 ods. 2 Zákonníka práce právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný
orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov,
právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý

sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon
alebo osobitný predpis.

22. Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer možno skončiť
a) dohodou,

b) výpoveďou,
c) okamžitým skončením,
d) skončením v skúšobnej dobe.

23. Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj

zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

24. Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov
ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby
ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno

dodatočne meniť.

25. Podľa § 63 ods. 1 písm. d/ bod 4 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď
iba z dôvodov, ak zamestnanec neuspokojivo plní pracovné úlohy a zamestnávateľ ho v posledných
šiestich mesiacoch písomne vyzval na odstránenie nedostatkov a zamestnanec ich v primeranom čase

neodstránil.

26. Podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba
z dôvodov, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť
pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie

pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v
súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

27. Podľa § 63 ods. 4 Zákonníka práce pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý
možno okamžite skončiť pracovný pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote

dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel, a pre porušenie pracovnej disciplíny
v cudzine aj do dvoch mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa,
keď dôvod výpovede vznikol.

28. Podľa § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany

zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú
výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný
prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej
žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,

že k prerokovaniu došlo.

29. Podľa § 77 vety prvej Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou,
okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako ajzamestnávateľuplatniťnasúdenajneskôrvlehotedvochmesiacovododňa,keďsamalpracovnýpomer
skončiť.

30. Podľa 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak
s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada

patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

31. § 74 Zákonníka práce upravuje účasť zástupcov zamestnancov pri skončení pracovného pomeru.
Podľa neho Zákonník práce bližšie neurčuje spôsob prerokovania skončenia pracovného pomeru

s výnimkou uvedenia lehoty, počas ktorej sa má toto prerokovanie uskutočniť a podmienky písomnej
formy žiadosti zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného pomeru. Forma prerokovania
môže byť upravená v kolektívnej zmluve alebo inej dohode medzi zamestnávateľom a zástupcami
zamestnancov, v tomto prípade takáto dohoda absentovala. Oprávneným subjektom na prerokovanie
skončenia pracovného pomeru zamestnanca je v zmysle § 11a ods. 1 Zákonníka práce príslušný

odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník.

32. U žalovaného pôsobí viac odborových organizácií. Prerokovanie sa má v zmysle § 232 ods. 2
Zákonníka práce uskutočniť s tou odborovou organizáciou, ktorej je zamestnanec členom a ak nie je
členom žiadnej odborovej organizácie, prerokovanie má uskutočniť odborová organizácia s najväčším

počtom členov u zamestnávateľa (§ 232 ods. 3 Zákonníka práce), teda v tomto prípade, keďže
žalobkyňa nebola členkou žiadnej odborovej organizácie, na prerokovanie v zmysle § 74 Zákonníka
práce bola oprávnená základná odborová organizácia Slovenského odborového zväzu zdravotníctva
a sociálnych služieb pri Nemocnici Poprad a.s., ktorá má najviac členov. Kto konkrétne má oprávnenie
za odborovú organizáciu na prerokovanie v zmysle § 74 Zákonníka práce vyplýva z jej stanov, pokiaľ

to nie je upravené inak v kolektívnej zmluve alebo inej dohode, čo v tomto prípade upravené iným
spôsobom nebolo. Z príslušných stanov Slovenského odborového zväzu (SOZZaSS), ktoré platia aj
pre základnú organizáciu vyplýva, že orgánom oprávneným konať v pracovných vzťahoch je výbor
základnej organizácie, ak by nebol zvolený, tak členská schôdza. Na platné prerokovanie skončenia
pracovného pomeru v zmysle § 74 Zákonníka práce je potrebné prijať uznesenie výboru, ktorého

prílohou je prezenčná listina z jeho zasadnutia preukazujúca jeho uznášaniaschopnosť.

33. V tomto prípade prerokovania za odborovú organizáciu sa zúčastnila len tajomníčka výboru
základnej odborovej organizácie E. F. a konala tak na základe splnomocnenia, ktoré jej vystavila
predsedníčka základnej odborovej organizácie G. A., čomu predchádzalo jeho odsúhlasenie výborom

základnej organizácie, čo však podľa názoru súdu nemá vplyv na posúdenie platnosti splnomocnenia
na prerokovanie výpovede žalobkyne podľa § 74 Zákonníka práce. Formulácia, že splnomocnenie sa
vzťahuje na schvaľovanie a prerokovanie pracovnoprávnej agendy vyžadujúcej prítomnosť a súhlas
zástupcu odborovej organizácie je príliš všeobecná a nie je možné z nej vyvodiť, že by sa vzťahovala
aj na tak dôležitý úkon, akým je prerokovanie podľa § 74 Zákonníka práce. Prerokovanie totiž nie je

agendou, ktorá vyžaduje prítomnosť a súhlas zástupcu odborovej organizácie, keďže pri prerokovaní
podľa § 74 Zákonníka práce sa súhlas odborového orgánu k výpovedi a k okamžitému skončeniu
pracovného pomeru nevyžaduje a navyše, ako už súd uviedol, príslušným odborovým orgánom na
prerokovanie je výbor základnej organizácie, ktorý má mnoho členov (v tomto prípade 11) a teda nejde
o zástupcu odborovej organizácie v jednotnom čísle tak, ako to je uvedené v spornom splnomocnení.

Navyše v kontexte s ďalším jeho obsahom, že E. F. vystupuje v mene odborovej organizácie v prípade
neprítomnosti alebo pracovnej zaneprázdnenosti predsedníčky základnej organizácie možno vyvodiť, že
splnomocnenec zastupuje predsedníčku základnej odborovej organizácie ako štatutárnu zástupkyňu pri
určitej činnosti. Podľa názoru súdu však nie je možné, aby výbor základnej odborovej organizácie, ktorý
jediný má právomoc na prerokovanie podľa § 74 Zákonníka práce ako kolektívny orgán splnomocnil

jednu osobu na dané prerokovanie, bolo by to v rozpore s účelom zákonného ustanovenia § 74
Zákonníka práce, prípade išlo by o obchádzanie zákona s dôsledkom jeho absolútnej neplatnosti podľa §
39 Občianskeho zákonníka. Určenie výboru základnej odborovej organizácie na prerokovanie výpovede
podľa § 74 Zákonníka práce je bežnou praxou odborových organizácií. Tým, že táto kompetencia jezverená kolektívnemu orgánu, sa zabezpečuje väčšia objektívnosť pri prerokovaní výpovede, než pri
oprávnení na prerokovanie len jednou osobou. Inak by zákonodarca uviedol, že oprávnenou osobou
na toto prerokovanie je štatutárny zástupca odborovej organizácie. Navyše aj zo spomínaných stanov

vyplýva, že ak by základná odborová organizácia nemala zvolený výbor, jeho právomoci preberá
nie štatutárny zástupca, ale členská schôdza ako kolektívny orgán. Za platné prerokovanie teda
nemožno považovať, ak ho realizovala za príslušný odborový orgán len tajomníčka výboru, hoci
mala splnomocnenie od predsedníčky odborovej organizácie, keďže ani samotná predsedníčka nie je
oprávnená na spomínané prerokovanie.

34. Navyše, aby bolo prerokovanie platné, musí k nemu prísť vopred a jeho obsah musí byť dostatočne
určitý. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR 1Cdo/72/2006 z 28.9.2006,
ktorý bol publikovaný v Zbierke rozhodnutí súdov SR a stanovísk Najvyššieho súdu SR pod R/47/2007.
Podľa neho účinky splnenia povinnosti zamestnávateľa v zmysle § 74 Zákonníka práce nastanú až
vtedy, ak žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného pomeru výpoveďou alebo

priložený návrh na skončenie pracovného pomeru výpoveďou obsahuje náležitosti výpovede určené v
§ 61 ods. 2 Zákonníka práce. Najvyšší súd ďalej uviedol, že ustanovenie § 74 Zákonníka práce o účasti
príslušného odborového orgánu pri skončení pracovného pomeru nie je možné vykladať izolovane, ale
v nadväznosti na ustanovenie § 61 ods. 2 Zákonníka práce. Citované zákonné ustanovenie totiž nie
je samoúčelné, ale smeruje k ochrane zamestnanca, aby zamestnávateľ nezneužil svoje postavenie

a nedôvodne neprepúšťal zamestnancov z pracovného pomeru.

35. Z vykonaného dokazovania v tomto spore nevyplýva, že by spolu so žiadosťou o prerokovanie bola
doručená už napísaná výpoveď z pracovného pomeru žalobkyne – jej návrh, zo zápisu z prerokovania
nevyplýva, že by zástupkyni odborovej organizácii bol predložený návrh výpovede, čo napokon

potvrdila svedkyňa E. F. aj pri svojom výsluchu na pojednávaní. Preto aj z tohto dôvodu je výpoveď
z pracovného pomeru žalobkyne neplatná s poukazom na § 74 vetu prvú Zákonníka práce, keďže
nedošlokriadnemuprerokovaniuvýpovedepríslušnýmodborovýmorgánomapretonapadnutávýpoveď
z pracovného pomeru je absolútne neplatná s poukazom na § 17 ods. 2 a § 74 Zákonníka práce pre
nesplnenie hmotnoprávnej podmienky platnosti výpovede z pracovného pomeru v zmysle citovaných

zákonných ustanovení. Súd preto žalobe o neplatnosť napadnutej výpovede vyhovel a z toho dôvodu
nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy teda výsluch žalobkyne a ďalších svedkov za účelom preukázania
toho, či skutočne žalobkyňa sa dopustila vo výpovedi vytýkaného porušenia pracovnej disciplíny
a neuspokojivého plnenia pracovných úloh.

36. Je nepochybné, že žalobkyňa trvá na tom, aby ju žalovaný naďalej zamestnával, keďže to oznámila
žalovanému písomne opakovane listami z 24.11.2023 a 25.1.2024, pričom už prvý list bol nesporne
žalovanému doručený 24.11.2023. Žalobkyňa však žalobným petitom nežiadala určiť, že tento pracovný
pomer naďalej trvá a neuplatnila ani nárok na náhradu mzdy. Napriek tomu žalovaný až na pojednávaní
žiadal rozhodnúť o skončení pracovného pomeru žalobkyne uplynutím výpovednej lehoty a o tom, že

nie je spravodlivé od neho požadovať, aby naďalej žalobkyňu zamestnával. Súd tento procesný úkon
žalovaného posúdil ako jeho protinávrh – vzájomnú žalobu v zmysle § 79 ods. 1 Zákonníka práce.
Uvedený návrh zo strany žalovaného však postráda opodstatnenie pre tento spor, keďže nemá vplyv
na posúdenie platnosti či neplatnosti výpovede z pracovného pomeru žalobkyne. § 79 Zákonníka práce
rieši následky neplatného skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, čo by znamenalo,

že žalovaný sa stotožňuje s tým, že napadnutá výpoveď je neplatná. Daný nárok by mal opodstatnenie
vtedy, ak by žalobkyňa žiadala v rozsudku určiť, že pracovný pomer u žalovaného naďalej trvá
a dožadovala by sa prideľovania práce podľa pracovnej zmluvy alebo domáhala by sa náhrady mzdy, čo
však neuplatnila. Navyše postup žalovaného súd hodnotí v rozpore so zásadou sudcovskej koncentrácie
upravenej v § 153 ods. 1, 2 CSP. Pre úplnosť súd dodáva, že táto zásada neplatí v individuálnych

pracovnoprávnych sporoch len vo vzťahu k zamestnancovi (§ 320 CSP), ale stále sa vzťahuje na
zamestnávateľa. Účelom sudcovskej koncentrácie je zrýchlenie a zhospodárenie sporového konania
a preto každá strana sporu má uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas. Tie sú
len demonštratívne uvedené v § 149 CSP, podľa súdu návrh žalovaného na rozhodnutie o skončení
pracovného pomeru žalobkyne je potrebné považovať za prostriedok procesnej obrany. Napriek tomu,

že žalobkyňa odôvodnila neplatnosť výpovede aj porušením § 74 Zákonníka práce a žalovaný mal
dostatok času na predloženie spomínaného návrhu skôr a to či už vo vyjadrení k žalobe alebo v duplike
tak neurobil a tento procesný úkon realizoval až na pojednávaní. Vysvetlenie tohto postupu tým, že
tak urobil po vyslovení predbežného právneho názoru zo strany súdu súd považuje za účelové, keďžežalovanému nič nebránilo z opatrnosti tento návrh učiniť skôr, aby aj žalobkyni bol daný časový priestor
na možnosť reakcie. Napokon však súd uvádza to najdôležitejšie k posúdeniu návrhu žalovaného
v zmysle § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ktoré je právnou normou s relatívne neurčitou hypotézou (týka

sa to výnimky v prvej vete). Pri posudzovaní tohto návrhu je potrebné vychádzať zo základnej zásady
zákonníka práce v článku 2, podľa ktorej výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych
vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Ako vyplýva z komentára k Zákonníka práce autorov
JUDr. Barancová a spol., 3. vydanie 2022, strana 835, v takomto prípade pôjde len o výnimočné
prípady,najčastejšiepriporušenípracovnejdisciplínyzvlášťhrubýmspôsobomsnásledkomokamžitého

skončenia pracovného pomeru. Aj keby teda žalovaný preukázal, že žalobkyňa sa dopustila porušenia
pracovnej disciplíny uvedeného v napadnutej výpovedi, rozhodne by nebolo možné považovať to za
porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom, veď napokon sám žalovaný v písomných
upozorneniach z 10.8.2023 a 19.9.2023 vyhodnotil správanie žalobkyne ako menej závažné porušenie
pracovnej disciplíny. Z toho dôvodu súd nevyhovel návrhu žalovaného na výsluch svedkýň – vedúcich
sestier, ktoré mali potvrdiť porušenia pracovnej disciplíny žalobkyne, ktorá to popierala, keďže vykonanie

týchto dôkazov súd nepovažuje za účelné a hospodárne vzhľadom na vyššie uvedený prijatý právny
záver o neopodstatnenosti daného návrhu žalovaného.

37. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP.
V spore bola v celom úspešná žalobkyňa, preto súd jej priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči

neúspešnému žalovanému, nakoľko nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu § 257 CSP, ktorý možno použiť
len výnimočne.

38. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť
podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.