Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 20, 2024

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 30C/65/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6424203146
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nikola Pitoňáková
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2024:6424203146.1

Uznesenie

30C/65/2024

Okresný súd Žiar nad Hronom v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX,

XXX XX D. E. F., t. č. bytom G. H. XXX/XX, XXX XX D. E. F., v zast.. JUDr. Mgr. Viliam Kutenič, LL.M,
advokát so sídlom SNP 147, 965 01 Žiar nad Hronom proti žalovanému: G. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E. F., o nariadenie neodkladného opatrenia, t a k t o

r o z h o d o l :

30C/65/2024

N a r i a ď u j e podľa § 325 ods. 2 písm. h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
v znení neskorších predpisov toto n e o d k l a d n éo p a t r e n i e :

I. Z a k a z u j e žalovanému G. I., nar. XX.XX.XXXX priblížiť sa k žalobkyni A. B., nar. XX.XX.XXXX
na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch v konaní pred súdom,
orgánom činným v trestnom konaní alebo pred správnym orgánom v nevyhnutnom rozsahu.

II. P o u č u j e žalobkyňu, že je oprávnená podať na Okresný súd Žiar nad Hronom žalobu
vo veci samej o ochranu osobnosti a poučuje žalovaného, že je oprávnený podať žalobu o náhradu

škody alebo inej ujmy spôsobenej neodkladným opatrením. Ak žaloba vo veci samej podaná bude,
neodkladné opatrenie bude trvať až do vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej. Ak žaloba vo veci
samej podaná nebude, účinky neodkladného opatrenia budú trvať až do jeho právoplatného zrušenia
na návrh žalobkyne alebo žalovaného.

III. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

30C/65/2024

1. Žalobkyňa A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E. F. (ďalej len „žalobkyňa“)
doručila cestou svojho právneho zástupcu dňa 08.11.2024 Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len

„okresný súd“ alebo „súd“) návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha uloženia
povinnosti žalovanému G. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E. F. (ďalej len„žalovaný“) nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou účasti na
procesných úkonoch v konaní pred súdom, orgánom činným v trestnom konaní alebo pred správnym
orgánom a uloženia povinnosti žalovanému nahradiť jej trovy konania o neodkladnom opatrení v plnom

rozsahu.

2. Podaný návrh žalobkyňa odôvodnila tvrdeniami, že žalobkyňa a žalovaný tvoria pár ako druh a družka
už asi 12 rokov, pričom v byte, ktorý je vo vlastníctve matky žalovaného, na adrese trvalého bydliska (C.
XXX/XX I. D. E. F.) bývajú asi 6 rokov. Z ich spoločného vzťahu pochádzajú 3 maloleté deti, a to G. I.,

nar. XX.XX.XXXX, G. I., nar. XX.XX.XXXX a G. I., nar. XX.XX.XXXX. Žalobkyňa sa spolu s maloletými
deťmi odsťahovala zo spoločnej domácnosti a momentálne býva v byte u svojho brata E. B. na adrese
G. H. XXX/XX. Proti žalovanému je v súčasnosti na Obvodnom oddelení PZ Žiar nad Hronom vedené
trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,
ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, ČVS: J./K.. V tejto
veci žalobkyňa podala dňa 18.10.2024 na OR PZ Žiar nad Hronom, ČVS: J.-/X-XXX-XX-XXXX, trestné

oznámenie a následne bola dňa 22.10.2024 vypovedať na OO PZ v Žiari nad Hronom. Žalobkyňa
ďalej uviedla, že po dlhšiu dobu bola obeťou násilného správania sa žalovaného, ktorý sa voči nej
opakovanedopúšťalrôznychverbálnychaleajfyzickýchútokov.Žalovanýsapodľavyjadreniažalobkyne
už v minulosti správal voči nej agresívne, išlo o násilie fyzické aj psychické. Ako príklad uviedla, že ju
žalovaný hodil o zem a dokopal ju, potom bol nejaký čas kľud a následne žalovaný dostal svoju „fázu“

a celé sa to opakovalo. Situácia sa začala stupňovať počas leta 2024. Väčšinou sa to dialo v byte
na adrese trvalého bydliska. Dospelo to až do takého štádia, že koncom septembra žalovaný začal
žalobkyňu podozrievať z nevery, začal zúriť a obviňoval ju, že niekoho má, nadával jej, že je „kurva“
a piča“. Následne žalobkyňu udrel, dal jej facku, chytil ju za vlasy a ťahal ju, pri čom ona spadla na zem,
potom do nej žalovaný začal kopať, pričom ju zasiahol do chrbta, žalobkyňa vie, že ju vtedy boleli aj nohy

aj brucho. Podľa vyjadrenia žalobkyne jej mal žalovaný pri tom ako ju bil, hovoriť, že ju zabije. Žalovaný
od násilia na žalobkyni upustil až po tom, čo počul maloleté deti plakať a kričať a uvedomil si, že by to
mohli počuť aj susedia. Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaný jej často hovorieval, že ju miluje, že bez
nej nedokáže žiť, že si siahne na život. Vzápätí však zmenil náladu a štýl reči, bol agresívny, vyhrážal
sa jej zabitím, hrubol jej nadával. Žalovaný žalobkyni stále opakoval, že on predsa vie, že ho žalobkyňa

podvádza. Napríklad keď žalobkyňa vyšla na balkón, žalovaný ju mal začať obviňovať, že sa pozerá na
nejakého suseda, taktiež ju mal obviňovať z toho, že v práci niekoho má, nejakého kolegu, a preto ju aj
asi potajme sledoval keď chodievala do práce a z práce. Žalobkyňa už ďalej nevedela znášať fyzické
násilie a psychické vydieranie zo strany žalovaného, a preto sa koncom septembra 2024 odsťahovala
aj s maloletými deťmi k svojmu bratovi E. B. do bytu na adresu G. H. XX, v tomto byte býva brat

žalobkyne spolu so svojou priateľkou a dieťaťom. Po odchode zo spoločnej domácnosti žalovaný prišiel
za žalobkyňou a poprosil ju, aby sa aj s maloletými deťmi vrátila do spoločnej domácnosti, žalobkyňa
sa však vrátiť nechcela, nakoľko sa bála. Následne žalovaný opätovne navštívil žalobkyňu, uviedol jej,
že ho to mrzí a že jej to už neurobí, požiadal ju, aby sa vrátila do spoločnej domácnosti kvôli deťom.
Žalobkyňa sa rozhodla, že sa spolu s maloletými vráti domov k žalovanému. Avšak už počas cesty

domov mal žalovaný žalobkyňu chytiť za ruku, zahryzol sa do nej, ruku jej vykrúcal s tým, že jej ju chce
zlomiť, pričom žalobkyňa kričala od bolesti. Žalovaný nadával žalobkyni do „kuriev“ a „píč“. Žalobkyni
sa podarilo vytrhnúť sa žalovanému a utekala spolu s maloletými naspäť k svojmu bratovi. Na druhý
deň išla k lekárovi na ošetrenie a následne bola PN asi 8 dní. Táto udalosť sa stala pri hornej Bille,
na ulici ako sú policajti. Žalobkyňa taktiež uviedla, že žalovaný ju naposledy napadol koncom mesiaca

október pri dolnej Bille v Žiari nad Hronom. Stalo sa to potom, ako bola žalobkyňa zaniesť maloletých
synov do školy. Žalovaný si ju mal vyhliadnuť a začať ju sledovať, dobehol ju pri predajni Orange,
chcel ju nasilu zatlačiť k nemu domov. Žalovanému sa to však nedarilo, žalobkyňa s ním bojovala.
Podarilo sa mu však vytrhnúť žalobkyni kabelku, v ktorej mala osobné doklady a peniaze, a následne
utiekol. Žalobkyňa pri boji so žalovaným padla na zem, na nohu. Žalobkyňa taktiež uviedla, že ešte

počas spolužitia so žalovaným sa stalo, že od nej vyžadoval sex, naliehal na ňu, ona odmietla, na čo
začal žalovaný zúriť a nadávať jej, fyzicky jej však neublížil. Následne ju však v noci nenechal spať,
lebo mu nechcela „dať“, išiel do kuchyne, spravil si kávu a odtiaľ hlasno vykrikoval, že je „kurva“, že
určite niekoho má, že ho podvádza. Podľa vyjadrenia žalobkyne tieto podozrenia žalovaného vyústili
až do takého štádia, že jej žalovaný odtiahol nohavice so spodným prádlom od tela a kontroloval, či

niečo nemala s iným mužom. Dôvodom je chorobná žiarlivosť žalovaného. Žalobkyňa taktiež uviedla,
že žalovaný jej zničil jej osobné veci, ako napríklad mobilný telefón, ktorý jej mal žalovaný rozbiť pretože
si myslel, že si ona s niekým píše. Podľa vyjadrenia žalobkyne sa ona s nikým nestretáva, jej čas je
vyplnený prácou a starostlivosťou o 3 maloleté deti, z toho dve deti (chlapci) sú autisti a starostlivosťouo domácnosť. Žalobkyňa nemá voľný čas ani sama pre seba, nestretáva sa ani s kamarátkami, jej
rodičia sú už nebohí, v Žiari nad Hronom má dvoch bratov, s ktorými sa pravidelne stretáva. Žalobkyňa
sa v dôsledku opakujúceho sa a neprípustného správania sa žalovaného, ako aj s ohľadom na jeho

vyhrážky spojené s vyhrážaním sa, že si žalovaný siahne na život, bojí o svoj život, zdravie, telesnú
integritu, psychické zdravie a svoju psychickú integritu. Napriek tomu, že žalobkyňa opustila spoločnú
domácnosť a odišla aj s maloletými deťmi bývať k svojmu bratovi, obáva sa konania žalovaného,
ktorý je chorobne žiarlivý, vyhráža sa jej, sleduje ju a neváha napadnúť ju aj na verejnosti. Ak by sa
mala žalobkyňa čo i len náhodne stretnúť so žalovaným, tak to v nej vzhľadom na prežité udalosti,

vyvoláva neprimeraný stres. Prejavy agresivity zo strany žalovaného neboli podnietené nevhodným
správaním či podnetmi zo strany žalobkyne. Žalobkyňa popiera akúkoľvek neveru, ktorej sa mala, podľa
vyjadrení žalovaného, dopúšťať, pričom práve tieto podozrenia boli spúšťačom nevhodného správania
žalovaného. Žalobkyňa v súčasnosti už nevidí iné východisko zo situácie, v ktorej sa ocitla, ako domáhať
sa jej riešenia právnymi prostriedkami prostredníctvom podania návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia.

3. Žalobkyňa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila lekársku správu z urgentného
príjmu v Žiari nad Hronom zo dňa 30.09.2024, lekársku správu – nález L. C. M. zo dňa 09.10.2024
a zápisnicu o trestnom oznámení ČVS:J.- /X-XXX-XX-XXXX zo dňa 18.10.2024.

4. Z predloženej zápisnice o trestnom oznámení ČVS:J.- /X-XXX-XX-XXXX zo dňa 18.10.2024 vyplýva,
že dňa 18.10.2024 o 12.40 hod. sa na OR PZ bez predvolania za účelom nahlásenia skutočností
nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, dostavila A. B. (tu žalobkyňa), ktorá oznámila, že ju
dňa 29.09.2024 okolo 14.30 hod. v ich spoločnej domácnosti napadol jej druh G. I. (tu žalovaný), a to
tak, že jej mal z ničoho nič hovoriť, zúriť a obviňovať ju z toho, že niekoho má, že ho podvádza, následne

jej nadával, že je kurva, piča a cigánska piča. Potom ju udrel, dal jej facku, chytil ju za vlasy a ťahal ju, pri
čom spadla na zem, potom ju začal kopať, zasiahol ju dvakrát do chrbta, raz do brucha a dvakrát do nôh.
Od konania upustil až vtedy, keď si uvedomil, že ich spoločné maloleté deti kričia a plačú, čo by mohli
počuť ich susedia. Následne odišla zo spoločnej domácnosti spolu s dvoma maloletými deťmi k svojmu
bratovi, kde za ňou prišiel G. I., ktorý jej povedal, že ho to mrzí a prisľúbil jej, že už to viac neurobí.

N. B. sa rozhodla, že sa spolu s maloletými vráti domov k p. I., avšak už počas cesty domov ju chytil
za ruku, zahryzol sa do nej, ruku jej vykrúcal s tým, že jej ju chce zlomiť, nadával žalobkyni do „kuriev“
a „píč“, pričom ona kričala od bolesti, no podarilo sa jej vytrhnúť sa mu a utekala spolu s maloletými
naspäť k svojmu bratovi. Po tomto mala bolesť v pravom predlaktí a taktiež mala odtlačok jeho zubov
medzi palcom a ukazovákom na pravej ruke. Opätovne sa potom vrátila na žiadosť p. I. do spoločnej

domácnosti. V ten deň sa už nič ďalšie neudialo. Na druhý deň išla k lekárovi na ošetrenie a následne
bola PN asi 8 alebo 9 dní, dňa 07.10.2024 ju začalo bolieť ucho a následne išla dňa 09.10.2024 na
vyšetrenie na ORL. Dňa 17.10.2024 mal na ňu naliehať p. I. kvôli sexu, začal ju obchytkávať, bozkávať,
na čo sa ona od neho začala odťahovať, sex s ním mať nechcela, následne jej znova začal vykrikovať,
že ho podvádza, že niekoho má, nadával jej, že je „kurva“ a „piča“. Nenapadol ju, avšak sedel nervózny

v kuchyni, ona išla spať, zobudila sa okolo 22.30 hod., prišlo jej tak zle až sa jej zastavoval dych, načo
ju mal p. I. obliať studenou vodou, aby jej pomohol. Keď sa ukľudnila, tak sa jej podarilo opäť zaspať.
Nakoľko sa správanie p. I. stupňuje, p. B. má z neho strach, má strach, že naplní svoje vyhrážky, že
jej ublíži, a mohol by ju zabiť. S p. I. už nechce mať nič, chce mať od neho pokoj, a preto sa spolu
s maloletými deťmi od neho odsťahovala k svojmu bratovi. Z obsahu predloženej zápisnice vyplýva,

že takéhoto správania sa mal dopustiť p. I. v minulosti už viackrát, avšak p. B. to vtedy nechcela riešiť
hlavne kvôli ich maloletým deťom.

5. Z predloženej lekárske správy z urgentného príjmu v Žiari nad Hronom zo dňa 30.09.2024 vyplýva, že
dňa 29.09.2024 cca. o 11.30 hod. mala byť pacientka A. B., nar. XX.XX.XXXX (tu žalovaná) napadnutá

priateľom, dostala niekoľko úderov do hlavy, tváre, padla na zem, vykrúcal jej pravú ruku, chcel jej ju
zlomiť, zahryzol sa jej do ruky, dostala údery aj do nohy. Od napadnutia sa sťažuje na bolesti hlavy,
hlavne za ušami a v záhlaví, bolesti pravej ruky v oblasti dorza dlane a predlaktia. Pacientke bol
odporučený kľudový režim 2 dni, analgetiká, nepozerať do monitora, nečítať, nepiť alkohol. Pri zhoršení
zdravotného stavu (zvracanie, spavosť, zmätenosť, intenzívne bolesti hlavy) ihneď hospitalizovať na

chirurgickom oddelení, kontrola na chirurgickej ambulancii pri pretrvávaní ťažkosti o 5 dní.

6. Z predloženej lekárskej správy - nálezu L. C. M. zo dňa 09.10.2024 vyplýva, že pacientka sa dostavila
na ORL vyšetrenie z dôvodu, že dňa 30.09.20244 bola napadnutá svojim kamarátom, dostala úder dohlavy a má bolesti ucha vľavo, počuje, šumenie neudáva, inak sa na nič nelieči, točenie hlavy máva aj
bolesti, fajčiarka. Vyšetrenie ukončené so záverom Bolesť v uchu (otalgia) a iný syndróm bolesti hlavy,
bližšie určený (posttraumatická cephalea).

7. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť
neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,

d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú

integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná

integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

11. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

12. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

13. Podľa § 329 ods. 1 prvej vety CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

14. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

15. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

16. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,
ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

17. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

18. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.19. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú

úpravu pomerov medzi stranami.

20. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.

Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

21. Podľa § 337 ods. 2 CSP súd vo výroku podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci
samej.Konanievovecisamejsamôžetýkaťajnárokovnanavráteniedopôvodnéhostavualebonárokov
na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

22. Podľa § 337 ods. 3 CSP súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím,
ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.

23. Neodkladné opatrenie predstavuje inštitút neodkladnej procesnej ochrany, ktorým sa bezodkladne
upravujú pomery účastníkov konania. Vzhľadom na charakter neodkladného opatrenia ako nástroja

zabezpečujúceho úpravu pomerov v rozsahu odôvodnenom naliehavou potrebou súd v konaní
o nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dôkazy a rozhoduje iba na základe skutočností
a tvrdení uvedených v návrhu a na základe predložených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne
osvedčovať stav tvrdený v návrhu. Osvedčenie na rozdiel od dokázania znamená, že súd pomocou
ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, teda nie všetky rozhodujúce

skutočnosti. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní. Postačuje,
že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.
Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je teda tvrdenie a
osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy
právneho vzťahu medzi nimi. Neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy

na obdobie po jeho nariadení, a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý môže zamedziť i
vzniku škody alebo inej ujmy, a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné bezodkladne zabrániť
jej rozširovaniu.

24. Neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho

vydaní. Má výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku
škody alebo inej ujmy, a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu.
Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych pomerov účastníkov, a to v prípadoch, ak
je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné
opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej

ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov. Pri neodkladnom
opatrení nemá súd povinnosť vykonať úplné dokazovanie vo veci, na toto nemá ani časový priestor,
rozhodujúce skutočnosti však musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Neodkladné opatrenie,
rovnako ako každé rozhodnutie súdu, musí vychádzať z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase
rozhodovania.

25. Rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je možné považovať za súčasť
práva na súdnu ochranu garantovanú Ústavou SR v čl. 46 a nasl. Pri nariadení neodkladného opatrenia
je povinnosťou súdu pamätať na to, že ochrana má byť poskytnutá nielen tomu, kto nariadenie
neodkladnéhoopatreniažiada,alevrámciústavnýchpravidielajtomu,vočiktorémunávrhnanariadenie

neodkladného opatrenia smeruje.

26. Obsah neodkladných opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) až h) CSP vychádza zo znenia čl. 3.1
nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní
ochrannýchopatrenívobčianskychveciach.Ideoopatreniavydanévzáujmeochranyjednotlivýchosôb,

ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna
integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo
motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálnenásilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť
v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana.

27. Účelom zakotvenia neodkladných opatrení je poskytnúť oprávnenému bezodkladnú ochranu,
prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia a to aj za cenu, že skutkový stav veci
nie je náležite zistený (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5M Cdo
10/2012 z 15.10.2012), pričom na nariadenie neodkladného opatrenia o uložení povinnosti žalovanému
nepribližovať sa k žalobcovi postačuje, že konaním žalovaného môže byť ohrozená telesná alebo

duševnáintegritažalobcov.Súdvšakmusímaťzaosvedčenéohrozenietelesnejaleboduševnejintegrity
navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje.

28. Súd mal z návrhu žalobkyne, ako i z priložených listinných dôkazov za preukázané, že žalovaný je
druhom žalobkyne. Medzi žalobkyňou a žalovaným došlo dňa 29.09.2024 k incidentu, kedy žalovaný
napadol žalobkyňu za prítomnosti ich spoločných maloletých detí najprv v ich domácnosti a následne

aj na verejnosti a spôsobil jej zranenia, v dôsledku ktorým bola práceneschopná. Následne sa mal dňa
17.10.2024 dožadovať od žalobkyne pohlavného styku, čo ona odmietala, na čo žalovaný zareagoval
krikom, urážkami a vulgárnymi nadávkami. Z predloženej zápisnice o trestnom oznámení ČVS:J.- /
X-XXX-XX-XXXX zo dňa 18.10.2024 vyplýva, že žalobkyňa sa dňa 18.10.2024 o 12.40 hod. dostavila
na OR PZ bez predvolania za účelom nahlásenia skutočností nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný

trestný čin, ktorého sa mal dopustiť žalovaný. Z predložených lekárskych správ vyplýva, že žalobkyňa
sa dňa 30.09.2024 dostavila na urgentný príjem v D. E. F. z dôvodu, že dňa 29.09.2024 cca. o 11.30
hod. mala byť napadnutá žalovaným, dostala niekoľko úderov do hlavy, tváre, padla na zem, vykrúcal
jej pravú ruku, chcel jej ju zlomiť, zahryzol sa jej do ruky, dostala údery aj do nohy, od napadnutia
sa sťažuje na bolesti hlavy, hlavne za ušami a v záhlaví, bolesti pravej ruky v oblasti dorza dlane

a predlaktia. Následne žalobkyňa dňa 09.10.2024 absolvovala odborné vyšetrenie v ambulancii ORL
z dôvodu pretrvávajúcich bolestí ucha a hlavy v dôsledku napadnutia. Dôsledkom opísaného konania
žalovaného je stres žalobkyne z prítomnosti žalovaného v jej blízkosti, pretrvávajúce zdravotné ťažkosti,
strach z toho čo jej žalovaný spôsobil, resp. ešte môže spôsobiť. Na základe uvedeného mal súd
osvedčené, že žalovaný neoprávnene zasahuje do osobnostných práv žalobkyne, najmä do jej práva

na telesnú a duševnú integritu, súkromný život a ľudskú dôstojnosť. Žalobkyňa má zo žalovaného a
jeho konania strach, obáva sa jeho ďalších činov, v dôsledku jeho verbálnych vyhrážok i fyzických
atakov. Podkladom týchto jej obáv sú reálne ohrozujúce situácie spôsobované žalovaným a negatívna
skúsenosť s ním. Žalobkyňa dostatočne osvedčila naliehavosť potreby úpravy pomerov medzi ňou
a žalovaným, ktorá je nevyhnutná vzhľadom na opakujúce sa neoprávnené konanie žalovaného.

Vychádzajúc z popísaného stavu je dôvodný predpoklad, že žalovaný aj v budúcnosti bude pokračovať
v konaní, ktorým neoprávnene zasahuje do osobnostných práv žalobkyne, čím je osvedčená potreba
bezodkladnej úpravy pomery, nakoľko hrozí vznik nenapraviteľnej ujmy bez okamžitého zásahu súdu.

29. Z dôvodu bezodkladnej potreby ochrany života a zdravia, ľudskej dôstojnosti a súkromia žalobkyne,

súd I. výrokom tohto uznesenia vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v
zákaze žalovaného priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s výnimkou kontaktu
nevyhnutného v rámci účasti strán na procesných úkonoch v konaní pred súdom, orgánom činným
v trestnom konaní alebo pred správnym orgánom. Týmto zákazom je možné lepšie predísť konaniu
žalovaného, ktorý sa k žalobkyni správa agresívne, vyhráža sa žalobkyni ublížením na zdraví, dokonca

žalobkyňu viackrát fyzicky napadol. Je zrejmé, že opísaným konaním žalovaného môže byť ohrozená
najmä telesná integrita žalobkyne (napr. poškodenie zdravia alebo smrť) a takisto aj je duševná integrita
(už samotná prítomnosť žalovaného v jej blízkosti môže objektívne u nej vyvolávať duševné útrapy).

30. Súd neuložil stranám povinnosť podať žalobu vo veci samej, pretože vzhľadom na obsah

nariadeného neodkladného opatrenia má za to, že ním možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi
žalobkyňou a žalovaným, pokiaľ ide o žalobkyňou požadované zamedzenie neoprávnených zásahov
žalovaného do jej práva na ochranu osobnosti. Súd len poučil žalobkyňu i žalovaného o práve podať
žalobu vo veci samej a o následkoch s tým spojených vo výroku II. tohto uznesenia. Trvanie zákazu
približovať sa k žalobkyni súd neobmedzil, pretože v zmysle § 330 ods. 1 CSP nie je nevyhnutné, aby

súd určil dobu trvania nariadeného neodkladného opatrenia. Pokiaľ odpadnú dôvody, pre ktoré bol zákaz
žalovanému uložený, môžu sa žalobkyňa alebo žalovaný domáhať zrušenia tohto zákazu.31. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

34. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP tak, že vzhľadom
na úspech žalobkyne v konaní v celom rozsahu, súd žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania
voči žalovanému v rozsahu 100%, pričom o výške týchto trov rozhodne súd v lehote samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník v lehote 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

30C/65/2024

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Banskej Bystrici prostredníctvom Okresného súdu Žiar nad Hronom, písomne, trojmo. (§ 357 písm.
d) CSP)

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané
a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolanie. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (62 ods. 1 CMP)

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)

V zmysle § 332 ods. 1 CSP v spojení s § 2 CMP je toto uznesenie vykonateľné doručením.