Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 21, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/46/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122344154
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:6122344154.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu Mgr. Ingrid Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
XX. XX. XXXX, bytom C. XXXX/XX, D., zastúpený JUDr. Dianou Bereseckou, advokátkou, so sídlom
Farská 33, Nitra, IČO: 50 940 937, proti žalovanému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX, D.,
zastúpený JUDr. Tiborom Šulákom, advokátom, so sídlom Nám. Dr. M. Thege Konkolyho 3, Hurbanovo,
o zaplatenie 41 997,60 eura, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa
19. júna 2024 č. k. 8C/8/2023-449 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku

o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
31 008 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku v časti zaplatenia sumy 10 989,60 eura
žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100%.
Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami čl. 8, čl. 15 ods. 1, § 149, § 150 ods. 1, 2, § 151 ods. 1, 2, § 153
ods. 1, § 154, § 186 ods. 2, § 215 ods. 1, § 185, § 191 ods. 1, § 207 ods. 1 CSP, § 420 ods. 1, § 444

Občianskeho zákonníka, § 2, § 3, § 4, § 5 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade
za sťaženie spoločenského uplatnenia a uviedol, že z rozsudku OS Komárno sp. zn. 1T/76/2018 zo dňa
23. 02. 2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23. 02. 2022, zistil, že žalovaný bol uznaný vinným a
dňa 15. apríla 2017 v čase okolo 15.00 hod. v D. F. G. H. I. J. vo dvore rodinného domu číslo XX po
predchádzajúcej slovnej hádke opakovane fyzicky napadol svojho syna A. B., nar. XX. XX. XXXX tak,
že ho najmenej dvakrát udrel päsťou do tváre, do oblasti oboch očí a následne ho otvorenou dlaňou
udrel do zadnej časti hlavy, čím spôsobil poškodenému A. B., nar. XX. XX. XXXX pomliaždenie hlavy a

tváre s opuchom a krvným výronom okolo oboch očí a odtrhnutie sietnice na ľavom oku vyžadujúce si
operačný zákrok, zranenia s dobou liečenia s práceneschopnosťou v trvaní najmenej 42 dní, s trvalým
následkom spočívajúcim v znížení zrakovej ostrosti až praktickej slepoty ľavého oka poškodeného, a
teda inému úmyselne ublížil na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe, a to na dieťati a na blízkej
osobe a spôsobil ním ťažkú ujmu na zdraví, čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.
1, ods. 2 písmeno a), ods. 3 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písmeno a),
písmeno c) Trestného zákona a na § 127 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona.

1.2. Uviedol, že žalovaný žiadal vypočuť znalkyňu, pretože po operačných zákrokoch a určitej operácii
došlo k pomerne dobrému stavu oka, následne k zhoršeniu, k čomu sa znalkyňa v znaleckom
posudku nevyjadrila. Súd nepovažoval za potrebné vypočuť svedkyňu – znalkyňu z dôvodu položeniaotázky žalovaným, pretože tento mal dostatok času takúto položiť počas vypracovávania znaleckého
posudku, resp. hneď ako sa dozvedel z uznesenia, kto je ustanovený ako znalec. Tento návrh
považoval za nehospodárny a obštrukčný. Poukázal na záver (str. 13 a 14) znaleckého posudku

č. 07/2024 MUDr. Martiny Molitorovej, PhD. zo dňa 28. 03. 2024, kde jednoznačne a podrobne
znalkyňa popísala stanovenie bodov za bolestné, ako aj sťaženie spoločenského uplatnenia a súd
nemal dôvod pochybovať o správnosti výpočtu bodového ohodnotenia znalkyňou. Súd pri odškodnení
bolestného, ako aj sťaženia spoločenského uplatnenia vychádzal zo znaleckého posudku č. 07/2024
MUDr. Martiny Molitorovej, PhD. zo dňa 28. 03. 2024, podľa ktorého bodové ohodnotenie bolestného

je 260 bodov (a zdôvodnenie navýšenia bodov pri položke č. 45c znalkyňa jednoznačne popísala).
Bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia u žalobcu predstavuje 1440 bodov a z ktorého
jednoznačne vyplynulo, že od zranenia ľavého oka v roku 2017 má žalobca hodnotu vízusu na ľavom
oku na úrovni 0,1=10% normy, t. j. v intervale praktickej slepoty. V období pred úrazom bola hodnota
centrálnej zrakovej ostrosti žalobcu 0,15 = 33% normy. Žalobca je úplne nevidiaci na pravé oko pre
retinopatiu nedonosených. V čase po úraze má sťaženú orientáciu v cudzom prostredí, kde potrebuje

pomocinejosoby,zhoršilosaunehovidenieľavéhookadodiaľkyajdoblízka.Obmedzenianaobvyklom
spôsobe života sú odo dňa úrazu (19. 04. 2017) trvalé. Prognóza poúrazového stavu na ľavom oku je
zlá. Zbytkové centrálne videnie ľavého oka sa môže v budúcnosti ešte zhoršovať. Preto v súvislosti so
zraneniami, ktoré žalobca utrpel pri úraze, je podľa znaleckého dokazovania obmedzený v osobnom,
rodinnom a spoločenskom uplatnení. Súd poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 90/2004 a mal

za to, že žalobca preukázal svoj nárok bez akýchkoľvek pochybností a dospel k záveru, že zákonné
predpoklady vzniku nároku v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. boli preukázané, a preto žalobe
ako dôvodnej čiastočne vyhovel. Súd poukázal na to, že žalobca pri podaní žaloby predložil lekársky
posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 06. 04. 2022 A. K. G., z ktorého je
zrejmé, že bolestné bolo obodované na celkový počet bodov 142,5 bodu a sťaženie spoločenského

uplatnenia na 2160 bodov, spolu 2302,5 bodu. Hodnota jedného bodu na rok 2017, kedy došlo ku
škode, je vo výške 18,24 eura, takto si žalobca uplatnil sumu 2302,5 x 18,24 eura = 41 997,60 eura.
Zo znaleckého posudku č. 07/2024 MUDr. Martiny Molitorovej, PhD. zo dňa 28. 03. 2024 vyplýva, že
bodovéohodnoteniebolestnéhoje260bodovabodovéohodnoteniesťaženiaspoločenskéhouplatnenia
predstavuje 1440 bodov, spolu 1700 bodov x 18,24 eura = 31 008 eur, preto vo zvyšku súd žalobu

zamietol.

1.3. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, a poukazujúc na znenie príslušnej časti
dôvodovej správy k Civilnému sporovému poriadku a na závery uvedené v citovaných rozhodnutiach
ústavného súdu (I. ÚS 56/2017, IV. ÚS 652/2018) a v publikovanej odbornej literatúre, možno

konštatovať, že vec žalobcu je prípadom, keď výška plnenia bola závislá od znaleckého posudku, a
teda prípadom odôvodňujúcim osobité posudzovanie úspechu a neúspechu v konaní s dôsledkami na
rozhodovanie o trovách konania. Preto žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie

z dôvodu § 365 ods. 1 písm. b), písm. e), písm. g) a písm. h) CSP. Uviedol, že od začiatku konania
namietalvýškuvyčíslenejškodyasťaženiaspoločenskéhouplatnenia.Tvrdil,ževzákonevpoznámkach
je uvedené, že ak pred úrazom bolo jedno oko slepé a na druhom bolo koncetrické zúženie na 25
´ alebo viac a na tomto oku nastala úplná alebo praktická slepota alebo zúženie zorného poľa na 5
´, odškodňuje sa vo výške 850 bodov. Súd mal znalkyni položiť túto otázku, aby sa k tomu vyjadrila,

pretože to od začiatku namietal a tiež aj na pojednávaní. K samotnému znaleckému posudku sa
vyjadril po jeho doručení a uviedol, že nezodpovedá zákonným požiadavkám pre znalecký posudok.
Zo znaleckého posudku musí byť zrejmé, podľa ktorej položky znalec posudzoval úraz, ale aj sťaženie
spoločenského uplatnenia, preto žiadal vypočuť znalkyňu na pojednávaní, čomu sudkyňa nevyhovela.
Znalecký posudok považuje z tohto dôvodu za nepreskúmateľný. Namietal, že znalkyňa nezdôvodnila

skutočnosť, prečo priznala dvojnásobok bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom to mala
zdôvodniť, pretože žalobca od detstva trpel onemocnením ROP, v dôsledku ktorého stratil zrak úplne
na pravé oko. Na ľavé oko aj podľa znaleckého posudku bola centrálna zraková ostrosť na úrovni
33% normy. V dôsledku úrazu a možno aj onemocnenia ROP poklesla zraková ostrosť na 10% normy.
Prognóza ľavého oka bola aj pred úrazom nie dobrá práve pre toto onemocnenie, pričom môže viesť

až k úplnej slepote. Znalkyňa vo svojom znaleckom posudku vôbec nebrala do úvahy onemocnenie oka
žalobcu na ROP II. Ustálenie centrálnej zrakovej ostrosti ustálila na 10% normy z dôvodu, že takáto
zraková ostrosť bola zistená v roku 2023. Znalkyňa šesť rokov po úraze pripisuje príčinu opuchu sietnice
úrazovému deju z pred šiestich rokov. Takéto hodnotenie vzbudzuje pochybnosti, keď do tej doby takétopoškodenie nebolo šesť rokov pozorované. Poukázal na to, že žalobca sa nevyliečil z onemocnenia
ROP II, preto mala brať do úvahy aj toto onemocnenie a nepripisovať žalovanému aj opuch sietnice po
šiestich rokoch. Nie je možné pri takomto onemocnení hovoriť o tom, že toto sa prestalo vyvíjať, a že

už neovplyvňovalo zrak a stav žalobcu. Nie je vysvetlené ani, prečo došlo k poklesu zrakovej ostrosti
zo 16% na 10% normy v roku 2023. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec
vrátiť na nové konanie a rozhodnutie.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že nesúhlasí so skutočnosťami, ktoré žalovaný

uviedol vo svojom odvolaní. Uviedol, že žalovaný žiadnym relevantným spôsobom – odborným
spôsobom nepreukázal, že by znalkyňa pri vypracovávaní znaleckého posudku porušila nejaký
konkrétny zákon alebo, že by neuviedla konkrétne položky zákona č. 437/2004 Z. z., podľa ktorých
určila bodové hodnotenie. Zo znaleckého posudku č. 7/2024 mal súd prvej inštancie správne za
preukázané, že znalkyňa jednoznačne a podrobne popísala stanovenie bodov za bolestné, ako aj
sťaženie spoločenského uplatnenia. Súd prvej inštancie správne skonštatoval, že nemá žiadny dôvod

pochybovať o správnosti výpočtu bodového hodnotenia znalkyňou, ktorá je zapísaná v zozname
znalcov MS SR. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď zamietol žalovaného návrh na doplnenie
dokazovania výsluchom znalkyne, pretože takýto návrh považoval za nehospodárny a obštrukčný
a obsahuje odpoveď na otázku, ktorú jej chcel žalobca položiť. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva,
že znalkyňa vychádzala z informácií a lekárskych správ, v ktorých bol zdokumentovaný stav oka pred

úrazom. Znalkyňa riadne odôvodnila i s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 5 písm. b) a c) a ods. 6 a ods.
7 zák. č. 437/2004 Z. z. dôvody navýšenia bodov pri položke č. 45c, keď konštatovala, že dôvodom
navýšenia bodov bolo, že poúrazové odlúpenie sietnice si vyžadovalo opakované operačné zákroky
vcelkovejanestézií,priliečenínastalikomplikácieajednalosaobolestivejšíspôsobliečenia.Napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie je podľa jeho názoru vo výroku vecne správne, preto navrhol, aby

odvolací súd rozhodnutie potvrdil v celom rozsahu. Žiadal priznať trovy odvolacieho konania.

4. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu uviedol, že posudzujúci lekár mal prihliadať na stratu možností
poškodenéhouplatniťsavživoteavspoločnosti,anienaskutočnosť,žebolivykonanéviaceréoperácie.
Znalkyňa sa nezaoberala tým, či pre úspešnosť operácií bolo treba vykonať viac operácií alebo stačila

jedna lege artis. Nezaoberala sa ani tým, že hodnota centrálnej zrakovej ostrosti úrazom poškodeného
okabolapredúrazomvroku2016naúrovni33%normyapoúrazeustálenýstavjena10%normy,tedaaj
táto skutočnosť iba potvrdzuje, že aj ublížením na zdraví sa síce znížila centrálna zraková ostrosť o 23%,
ale znalkyňa nebrala v úvahu, že aj toto oko bolo poškodené pred úrazom natoľko, že sa nachádzalo
pred úrazom na úrovni 33% normy a na druhé okolo bola konštatovaná slepota. Za takejto situácie je

zvýšenie hodnoty sťaženia spoločenského uplatnenia na dvojnásobok hodnoty nepresvedčivé a skôr
sa javí ako svojvoľné. Obmedzenie žalobcu v spoločenskom uplatnení bolo už tým, že na jedno oko
mal diagnózu ROP II v štádiu s nepriaznivým vývojom a toto onemocnenie samo o sebe môže viesť
k slepote. Na túto skutočnosť znalkyňa neprihliadla a brala v úvahu, že žalobca mal v čase úrazu úplne
zdravé druhé oko.

5. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že citované tvrdenia žalovaného sa nezakladajú na pravde,
čo vyplýva zo strany 14 znaleckého posudku, ktorý citoval. Poukázal na to, že znalkyňa vychádzala
zo stavu, že centrálna zraková ostrosť ľavého oka bola pred útokom žalobcu na úrovni 33% normy.
Znalkyňatejtoskutočnostiprispôsobilaibodovúhodnotusťaženiaspoločenskéhouplatnenia.Navýšenie

bodov namietané žalovaným znalkyňa v posudku odôvodnila i tým, že od zranenia ľavého oka má
hodnotuvízusunaľavomokunaúrovnipraktickejslepoty,másťaženúorientáciuvcudzomprostredí,kde
potrebuje pomoc inej osoby, po úraze sa zhoršilo videnie ľavého oka do diaľky aj do blízka a obmedzenie
v obvyklom spôsobe života je trvalé a prognóza poúrazového stavu na ľavom oku je zlá. Mal za to, že
znalkyňa dostatočne odôvodnila navýšenie bodového ohodnotenia a postup súdu prvej inštancie bol

správny.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 34 CSP, po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), stranou (žalovaným), v neprospech ktorého bolo rozhodnutie
vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa

(§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP)
preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom podaného odvolania
(§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd
prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSPa contrario) a po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia dospel k záveru,
že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom vyhovujúcom výroku podľa §
387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. Podanoužalobousažalobcadomáhalzaplateniasumy41997,60euratitulom bolestnéhoasťaženia

spoločenského uplatnenia, pričom škoda na zdraví žalobcu bola spôsobená úmyselným trestným činom
žalovaného. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 31 008 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku v časti zaplatenia sumy 10 989,60
eura žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške
100%. Žalovaný v odvolaní uviedol, že bol zaviazaný žalobcovi zaplatiť sumu 31 008 eur a proti tomuto
rozsudku podáva odvolanie, pričom napadnutý rozsudok navrhoval zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie,

z čoho posudzujúc tento jeho úkon podľa obsahu, dospel k záveru, že napáda len vyhovujúci výrok
napadnutého rozsudku, a to z dôvodov uvedených v odvolaní, ktoré smerovali k výške nároku na
sťaženie spoločenského uplatnenia. Zamietajúci výrok je potom už právoplatný pre absenciu odvolania
voči tomuto výroku.

9. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ

v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

10. Žalovaným napadnutý vyhovujúci výrok pozostával tak z nároku na bolestné, ako aj z nároku na
sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom dôvody odvolania žalovaného nesmerovali k nároku na

bolestné. Keďže žalovaný namietal zrušenie celého rozhodnutia, ale vzhľadom na chýbajúce dôvody
odvolania vo vzťahu k bolestnému nebolo z akých dôvodov tento nárok preskúmavať, odvolací súd
napadnutý vyhovujúci výrok ohľadom nároku na bolestné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu potom zostali námietky žalovaného týkajúce sa výšky

škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia.

12. Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má
preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných
a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (§ 2 ods. 2 zákona č. 437/2004

Z. z.). Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná
povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti
poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti (§ 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z.). V prípadoch
hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia zvýšiť najviac o 50 % (§ 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z.). Bodové hodnotenie za sťaženie

spoločenského uplatnenia môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok, vzhľadom na
obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku,
v ktorom utrpel poškodenie na zdraví (§ 10 ods. 4 veta prvá zákona č. 437/2004).

13. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia určená na základe počtu bodov ustanoveného v

lekárskom posudku predstavuje jednorazové odškodnenie za nepriaznivé dôsledky pre životné úkony
poškodeného, pre uspokojovanie jeho osobných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho
spoločenských úloh. Výška konkrétneho odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia závisí
teda jednak od ohodnotenia v lekárskom posudku, jednak od toho, či a v akom rozsahu a s akými
prejavmi došlo k zmene stavu pred vznikom škody a po ňom. Pre správne určenie výšky tohto

odškodnenia je nevyhnutné najskôr zistiť, aké mal poškodený predpoklady pre svoje uplatnenie v
živote a v spoločnosti pred vznikom škody, a aké predpoklady má po vzniku škodlivej udalosti. Z
porovnania týchto predpokladov možno potom vyvodiť záver, či a do akej miery boli touto udalosťou
zúžené alebo stratené možnosti uplatnenia sa v živote a v spoločnosti. Odškodnenie za sťaženiespoločenského uplatnenia má vo svojej podstate predstavovať náhradu za preukázateľne nepriaznivé
dôsledky pre život a životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských
potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského

uplatnenia nad ustanovené najvyššie pomery odškodnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky je prípustné
len v celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa, kedy zapojenie poškodeného do
spoločenského (napr. kultúrneho, športového, politického) života je v dôsledku poškodenia zdravia veľmi
výrazneobmedzenéaleboúplnestratenévporovnanísjehovýznamnýmiaktivitamipredvznikomškody.

14. Podľa § 207 ods. 1 CSP ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké
poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh nariadi
znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovať spoločný
posudok.

15. Podľa § 208 ods. 1 CSP znalecký posudok sa vyhotovuje písomne, ak súd nerozhodne inak.

16. Podľa § 208 ods. 3 CSP ak je to účelné, môže súd znalca vyslúchnuť o skutočnostiach uvádzaných
v znaleckom posudku.

17. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a

všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo.

18. Podľa § 191 ods. 2 CSP vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak
zákon neustanovuje inak.

19. V konaní zhromaždený materiál treba zhodnotiť. Súd pristupuje k hodnoteniu jednotlivých
vykonaných dôkazov z hľadiska ich hodnovernosti a pravdivosti. Súd nie je obmedzovaný zákonnými
predpismi v tom zmysle, ako ten, či onen dôkaz hodnotiť (zásada voľného hodnotenia dôkazov).
Hodnotiaca úvaha súdu však nie je ľubovoľná; súd musí vychádzať zo všetkého, čo v konaní vyšlo

najavo. Tieto skutočnosti má súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Súd pritom nie
je viazaný žiadnym poradím významu a preukaznej sily jednotlivých dôkazov (R V/1968).

20. Koncept voľného hodnotenia dôkazov neumožňuje inak, len sa pri hodnotení jednotlivých
vykonaných dôkazov sústrediť na „súhru" a obsahovo-logickú nadväznosť línie skutkových zistení

a právnych posúdení, ktoré ako celok musia vykazovať vysokú mieru presvedčivosti o subsumpcií
zisteného skutkového deja pod hypotézu právnej normy. Súd nemusí vykonať všetky účastníkom
navrhnuté dôkazy, limitovaný je len tým, že musí dbať, aby nevylúčil dôkaz, ktorý má potenciál preukázať
rozhodný skutkový poznatok, ktorý strana tvrdí, ak ho nebude preukazovať iným dôkazom. Zároveň
v prípade, ak sa daný dôkaz rozhodne nevykonať, je potrebné, aby v rámci odôvodnenia rozhodnutia

uviedol, prečo navrhnutý dôkaz nevykonal. Povinnosť súdu vyjadriť sa ku všetkým navrhnutým dôkazom
neznamená automaticky jeho povinnosť tieto dôkazy vykonať, pretože princíp voľného hodnotenia
dôkazov je spojený so zásadou spravodlivého rozhodnutia veci, čo znamená, že povinnosť súdu je
vykonať len tie dôkazy, ktoré k takémuto rozhodnutiu podľa jeho uváženia vedú.

21. Hodnotenie akýchkoľvek dôkazov (vrátane znaleckých posudkov) v spore nie je pre jednotlivé
dôkazy upravované osobitne, ale je založené na princípe voľného hodnotenia dôkazov v zmysle čl.
15 a § 191 CSP. Súd posudkom nie je viazaný, hodnotí ho voľne ako ktorýkoľvek iný dôkaz. Závery
znaleckého posudku je potrebné overiť aj v nadväznosti na iné dôkazy, ktoré boli v konaní predložené.
Od znaleckého odborného záveru treba odlišovať právo súdu preveriť správnosť skutkových okolností,

z ktorých znalec pri vypracovávaní znaleckého posudku vychádzal. Nesprávnosť skutkových okolností
bude mať spravidla za následok aj nepresvedčivosť znaleckého posudku.

22. Pri hodnotení dôkazu znaleckým posudkom sa súd musí zaoberať tým, či posudok znalca má
všetky formálne náležitosti (§ 17 ods. 4 Zákona o znalcoch), teda, či závery uvádzané v posudku

sú náležite odôvodnené a či sú podložené obsahom nálezu, či znalec vyčerpal úlohu v rozsahu, ako
mu bola zadaná, či prihliadol na všetky okolnosti, s ktorými sa mal vysporiadať, či jeho závery sú
podložené výsledkami konania a nie sú v rozpore s výsledkami ostatných vykonaných dôkazov. To
znamená, že znalec je podľa § 16 ods. 2 Zákona o znalcoch povinný vykonávať znaleckú činnosť riadne,účelne, hospodárne a nestranne. Rovnako tiež musí postupovať v zmysle § 17 ods. 5, ods. 6 Zákona
o znalcoch, a teda celková skladba znaleckého posudku musí umožniť preskúmať jeho obsah a overiť
odôvodnenosť postupov. Podklady, z ktorých znalec pri vykonávaní znaleckého posudku vychádzal,

nemusia byť prílohou znaleckého posudku, ak sú verejne prístupné alebo ak sú súčasťou spisového
materiálu; v takom prípade znalec odkáže na zdroj spôsobom, aby nebol zameniteľný.

23. V danej veci je nepochybné, že následky úrazu spôsobeného žalovaným zapríčinili vznik ujmy
žalobcovi, ktorá sa prejaví nielen v majetkovej, ale najmä v nemajetkovej oblasti jeho života. Pri určovaní

bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia sa hodnotí závažnosť poškodenia na zdraví
a predpokladaný vývoj následkov, rovnako sa zohľadňuje náročnosť liečenia a vzniknuté komplikácie.
Všetky hodnotenia je nepochybne potrebné zohľadňovať aj v súvislosti s vekom žalobcu (v čase
poškodenia jeho zdravia žalovaným mal 14 rokov), kedy jeho uplatnenie v spoločnosti sa utrpením
poškodenia na zdraví vyvolanom žalovaným preukázateľne zhoršilo. Súd hodnotí tieto skutočnosti na
základe lekárskych správ a znaleckého posudku. Podstatné pre priznanie náhrady škody a sťaženie

spoločenského uplatnenia bol preukázaný aj reálny stav, ktorý sa odzrkadlil v priamej súvislosti medzi
konaním žalovaného a poškodením zdravia žalobcu. Práve takýmto spôsobom postupoval aj súd prvej
inštancie, keď po namietnutí lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia
žalovaným, predloženého žalobcom spolu so žalobou a predložení množstva lekárskych správ, pristúpil
k posúdeniu týchto nárokov znalcom, ustanoveným v tomto konaní, pričom následne posudzoval tieto

v konaní predložené dôkazy vo vzájomných súvislostiach a vychádzal aj zo znaleckého posudku,
vypracovaného v konaní. Pokiaľ žalovaný v odvolaní spochybňuje znalecký posudok MUDr. Martiny
Molitorovej, PhD., ako aj jeho závery, s týmito jeho odvolacími námietkami sa odvolací súd nestotožňuje.
Znalecký posudok zodpovedal zákonným požiadavkám na znalecký posudok, je z neho zrejmé, z čoho
znalkyňa vychádzala, svoje závery si náležite odôvodnila, pričom skutkový stav, z ktorého pri jeho

vypracovaní vychádzala žalovaný v odvolaní nenamietal, jeho námietky skôr smerovali k záverom
tohto posudku. Pokiaľ žalovaný namietal, že z posudku musí byť zrejmé, podľa ktorej položky znalec
posudzoval úraz, k tomu odvolací súd uvádza, že aj keď je pravdou, že záver znaleckého posudku
ohľadom sťaženia spoločenského uplatnenia neobsahuje položku, podľa ktorej znalec tento nárok
posúdil a vyčíslil, táto skutočnosť je uvedená v prílohe číslo 2 tohto znaleckého posudku (strana 20

znaleckého posudku), kde už uviedol položku č. 269 strata zraku - 720 bodov, zvýšenie podľa § 10
ods. 4 - 720 bodov, spolu 1440 bodov. Samotná skutočnosť, že to nie je uvedené v závere posudku,
ale len v prílohe, ktorá je súčasťou znaleckého posudku, nie je pre posúdenie tejto veci rozhodujúca
a vypočutie znalkyne za týmto účelom nie je potrebné, keď znalecký posudok sa podáva v zásade
písomne, a to, či súd znalkyňu vypočul, bolo vecou súdu, pričom tak postupuje v prípade, ak je to účelné

aotakýtoprípadvdanejvecinešlo.Čosatýkaďalšejodvolacejnámietky,atopoukázanienapoznámku,
uvedenú v zákone, že ak pred úrazom bolo jedno oko slepé a na druhom bolo koncentrované zúženie
25´ alebo viac a na tomto oku nastala úplná alebo praktická slepota alebo zúženie zorného poľa na 5
´ odškodňuje sa vo výške 850 bodov, k tomu odvolací súd uvádza, že žalovaný poukazuje na to, že
odškodnenie malo byť vo výške 850 bodov, pričom zo znaleckého posudku vyplýva, že znalkyňa ho

ohodnotila základné bodové ohodnotenie 720 bodmi, teda ešte menej, ako uvádza žalovaný, preto táto
jehonámietkaniejedôvodná.Použitie tejto poznámkypritomprichádzadoúvahyvtedy,akpredúrazom
bolo jedno oko slepé a na druhom bolo koncentrované zúženie 25´ alebo viac a na tomto oku nastala
úplná alebo praktická slepota alebo zúženie zorného poľa na 5´, pričom toto z vykonaného dokazovania
nevyplýva. Z dokazovania vyplýva, že hodnota centrálnej zrakovej ostrosti ľavého oka žalobcu v období

pred úrazom v roku 2016 bola 33% normy a v období po úrazovej udalosti bola na úrovni 10% normy,
pričom tieto skutočnosti znalkyňa pri vypracovaní znaleckého posudku zohľadnila. Ďalšou namietanou
skutočnosťou bolo to, že znalkyňa nezdôvodnila skutočnosť, prečo priznala dvojnásobok bodov za
sťaženie spoločného uplatnenia a že do úvahy nebrala onemocnenie oka žalobcu na ROP II. K tomu
odvolací súd uvádza, že znalkyňa zohľadňovala onemocnenie žalobcu na oko, ktoré mal už pred

úrazom, čo vyplýva z toho, že sťaženie spoločenského uplatnenia počítala práve ako rozdiel centrálnej
zrakovej ostrosti ľavého oka pred úrazom a po úraze a vypočítala ho ako rozdiel týchto bodov. V ďalšej
časti znaleckého posudku odôvodnila navýšenie bodov pri bodovom výpočte sťaženia spoločenského
uplatnenia, keď uviedla, že od zranenia ľavého oka v roku 2017 má žalobca hodnotu vízusu na ľavom
oku na úrovni 0,1 = 10% normy, t.j. v intervale praktickej slepoty. V období pre úrazom bola hodnota

centrálnej zrakovej ostrosti žalobcu v hodnote 0,15 = 33% normy. Poškodený je úplne nevidiaci na pravé
oko pre retinopatiu nedonosených. V čase po úraze má sťaženú orientáciu v cudzom prostredí, kde
potrebuje pomoc inej osoby. U žalobcu sa zhoršilo natrvalo videnie ľavého oka do diaľky aj do blízka.
Obmedzenia na obvyklom spôsobe života u žalobcu sú odo dňa úrazu 19. 04. 2017 a po následnýchchirurgických riešeniach trvalé. Prognóza poúrazového stavu na ľavom oku žalobcu je zlá a zbytkové
centrálne videnie ľavého oka sa môže v budúcnosti ešte zhoršovať. K zvýšeniu pristúpila, vzhľadom
na obmedzenie a možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktoré mal vo veku,

v ktorom utrpel poškodenie na zdraví. Vo vzťahu k tomuto záveru znalkyne odvolací súd poukazuje
na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo 232/2018, v ktorom sa vyjadril k znaleckému posudku a možnosti
zvýšiť bodové ohodnotenie v zmysle § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z. z., pričom uviedol, že námietka
dovolateľky, že súdom pribratý znalec mal mimoriadne zvýšiť bodové ohodnotenie na základe § 10 ods.
4 zákona č. 437/2004 Z. z., nie je pre dovolacie konanie relevantná, pretože ingerencia súdu do znalcom

predloženého znaleckého posudku alebo ovplyvňovanie znalca nie je možná. Znalecké dokazovanie
je dôkazným prostriedkom, ktorý slúži na objasnenie skutkového stavu. Jedinou osobou oprávnenou
využiť dovolateľkou spomínaný § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. je lekár (znalec), a to na základe
jeho kvalifikovaného posúdenia v každom individuálnom prípade. Ak sa znalec rozhodne mimoriadne
zvýšenie bodového hodnotenia nevyužiť, je na ňom, ako túto okolnosť v posudku zdôvodní, pričom súd
potom takýto znalecký posudok hodnotí v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov ako každý

iný dôkaz. Vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, odvolací súd v danej veci
nevzhliadol dôvody pre spochybňovanie záverov znaleckého dokazovania, keď znalkyňa ustanovená
súdom v konaní pri vypracovaní znaleckého posudku postupovala podľa § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.
z. a využila navýšenie bodového ohodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, keď nepochybne
úraz žalobcu, zapríčinený žalovaným zhoršenie zraku na ľavom oku žalobcu, ktorý mal v čase úrazu

14 rokov, urýchlil a bezprostredne zhoršil, pričom už aj v posudku, ktorý žalobca predložil k žalobe,
vypracovaný A. K. G. vyplýva, že už aj on v tomto posudku navrhoval zvýšenie sťaženia spoločenského
uplatnenia podľa § 10 ods. 4 citovaného zákona. Z uvedených dôvodov považoval odvolací súd
odvolacie námietky žalovaného za nedôvodné a nepreukázané a znalecký posudok za presvedčivý,
preto z neho tiež vychádzal. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k sťaženiu spoločenského

uplatnenia preto podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods.
1, 2 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov odvolacieho

konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).