Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 29, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 62Cb/51/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1323205532
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Krajči

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2024:1323205532.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III sudcom JUDr. Milanom Krajčim v spore žalobcu: AJMES SK v.o.s., so

sídlom Miletičova 5310/15, 821 08 Bratislava, IČO: 46 905 065, zastúpeného advokátom JUDr. Jurajom
Hadrbulcom, so sídlom Riečna 2, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Ing. Patrik Uhrín - SVETELNÁ
TECHNIKA, s miestom podnikania Adámiho 26, 841 05 Bratislava, IČO: 17 474 710, o zaplatenie
17.085,32 eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie istiny 13.785,32 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne

- zo sumy 660,-- eur od 6. septembra 2016 do zaplatenia,

- zo sumy 660,-- eur od 6. októbra 2016 do zaplatenia,
- zo sumy 660,-- eur od 6. novembra 2016 do zaplatenia,
- zo sumy 660,-- eur od 6. decembra 2016 do zaplatenia,
- zo sumy 660,-- eur od 6. januára 2017 do zaplatenia,
- zo sumy 660,-- eur od 6. januára 2017 do zaplatenia,
- zo sumy 660,-- eur od 6. februára 2017 do zaplatenia,
- zo sumy 660,-- eur od 6. apríla 2017 do zaplatenia,

- zo sumy 660,-- eur od 6. mája 2017 do zaplatenia,
- zo sumy 660,-- eur od 6. júna 2017 do zaplatenia,
- zo sumy 660,-- eur od 6. júla 2017 do zaplatenia,
- zo sumy 660,-- eur od 16. januára 2017 do zaplatenia,
- zo sumy 660,-- eur od 6. januára 2018 do zaplatenia,
- zo sumy 660,-- eur od 6. februára 2018 do zaplatenia,
- zo sumy 660,-- eur od 5. júla 2018 do zaplatenia,
- zo sumy 660,-- eur od 6. septembra 2020 do zaplatenia,

- zo sumy 260,-- eur od 6. októbra 2020 do zaplatenia,
- zo sumy 60,84 eur od 20. mája 2023 do zaplatenia,

a zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % denne

- zo sumy 660,-- eur od 6. septembra 2016 do zaplatenia,
- zo sumy 660,-- eur od 6. októbra 2016 do zaplatenia,

- zo sumy 660,-- eur od 6. novembra 2016 do zaplatenia,
- zo sumy 660,-- eur od 6. decembra 2016 do zaplatenia,
- zo sumy 660,-- eur od 6. januára 2017 do zaplatenia,
- zo sumy 660,-- eur od 6. januára 2017 do zaplatenia,
- zo sumy 660,-- eur od 6. februára 2017 do zaplatenia,
- zo sumy 660,-- eur od 6. apríla 2017 do zaplatenia,
- zo sumy 660,-- eur od 6. mája 2017 do zaplatenia,

- zo sumy 660,-- eur od 6. júna 2017 do zaplatenia,
- zo sumy 660,-- eur od 6. júla 2017 do zaplatenia,- zo sumy 660,-- eur od 16. januára 2017 do zaplatenia,
- zo sumy 660,-- eur od 6. januára 2018 do zaplatenia,
- zo sumy 660,-- eur od 6. februára 2018 do zaplatenia,

- zo sumy 660,-- eur od 5. júla 2018 do zaplatenia,
- zo sumy 660,-- eur od 6. septembra 2020 do zaplatenia,
- zo sumy 260,-- eur od 6. októbra 2020 do zaplatenia,
- zo sumy 60,84 eur od 20. mája 2023 do zaplatenia,

zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.640,-- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne

- zo sumy 400,-- eur od 6. októbra 2020 do 21. októbra 2024,

- zo sumy 660,-- eur od 6. augusta 2021 do 23. októbra 2024,
- zo sumy 660,-- eur od 6. júla 2021 do 23. októbra 2024,
- zo sumy 660,-- eur od 6. apríla 2021 do zaplatenia,
- zo sumy 660,-- eur od 6. marca 2021 do zaplatenia,
- zo sumy 660,-- eur od 6. februára 2021 do zaplatenia,

- zo sumy 660,-- eur od 6. januára 2021 do zaplatenia,

a zmluvnou pokutou vo výške 0,05 % denne

- zo sumy 400,-- eur od 6. októbra 2020 do 21. októbra 2024,

- zo sumy 660,-- eur od 6. augusta 2021 do 23. októbra 2024,
- zo sumy 660,-- eur od 6. júla 2021 do 23. októbra 2024,
- zo sumy 660,-- eur od 6. apríla 2021 do 29. októbra 2024,
- zo sumy 660,-- eur od 6. marca 2021 do 29. októbra 2024,
- zo sumy 660,-- eur od 6. februára 2021 do 29. októbra 2024,

- zo sumy 660,-- eur od 6. januára 2021 do 29. októbra 2024,

to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku žalobu zamieta.

IV. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

V. Žalobcovi vracia súdny poplatok vo výške 715,-- eur prostredníctvom prevádzkovateľa systému
Slovenská pošta, a. s., so sídlom Partizánska cesta 9, 979 99 Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, a to

po právoplatnosti tohto výroku rozsudku.

VI. Súd vracia žalobcovi nespotrebovaný preddavok na trovy dôkazu vo výške 100,-- eur. Upravuje
sa učtáreň tunajšieho súdu, aby vrátila žalobcovi nespotrebovaný preddavok na trovy dôkazu vo výške
100,-- eur, zložený na účte súdu: SK05 8180 0000 0070 0014 2246, druh trov konania: D14, položka:

104, rok: 2024, po právoplatnosti tohto výroku rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou z 3. októbra 2023 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu
sumu 14.566,19 eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou.

2. Svoju žalobu odôvodnil žalobca tým, že medzi ním ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom
bola dňa 20. decembra 2012 uzavretá nájomná zmluva, predmetom ktorej bol nájom nebytových
priestorov nachádzajúcich sa na G.ovej 15 v Bratislave. Nájomný vzťah začal k 1. januáru 2013,
dohodnuté nájomné bolo vo výške 660,-- eur mesačne, ktoré bolo splatné k 5. dňu toho - ktorého
kalendárneho mesiaca. Ceny služieb spojených s užívaním nebytového priestoru neboli zahrnuté v cene

nájomného, a tieto sa žalovaný zaviazal platiť žalobcovi na základe osobitnej faktúry. Počas trvanianájomného vzťahu vznikli k 31. októbru 2022 žalobcovi pohľadávky voči žalovanému vo výške 14.566,19
eur.
2.1. Žalobca k žalobe pripojil výzvu z 15. februára 2023, návrh notárskej zápisnice o uznaní záväzku,

nájomnú zmluvu z 20. decembra 2012 a špecifikáciu pohľadávok na nájomnom.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo 4. decembra 2023 uviedol, že so žalovanou sumou nesúhlasí.
Prenajatý nebytový priestor žalovaný užíval do 24. apríla 2023, kedy mu žalobca znemožnil vstup do
prenajatého nebytového priestoru, ktorý žalobca zvonku uzamkol zámkom a vstup do neho podmienil

uznaním záväzku.
3.1. Podľa žalovaného žalobca ako prenajímateľ prijal rozhodnutie, že nájomné počas mesiacov, kedy
boli prevádzky zatvorené pre Covid-19, odpúšťa v plnej výške, o čom žalobca vo forme SMS správy
informoval jednotlivých nájomcov, vrátane žalovaného. Z tohto dôvodu žalovaný namietal uplatnenú
pohľadávku na nájomnom za mesiace január až apríl 2021.
3.2. Následne žalovaný uviedol, že dňa 13. júna 2023 platbou vo výške 660,-- eur uhradil doplatok z

nájmu za rok 2022 a platbou vo výške 660,-- eur uhradil nájomné za apríl 2023. Dňa 21. júla 2023
žalovaný uhradil nezaplatené faktúry za energie za rok 2020 v celkovej výške 289,73 eur. Dňa 29.
decembra 2022 uhradil faktúru č. 220130 v sume 28,61 eur za energie, pohľadávku na nájomnom za
mesiac január 2022 v sume 660,-- eur a nezaplatené faktúry za energie za rok 2021 v celkovej výške
206,14 eur.

3.3. K pohľadávkam na nájomnom, ktoré sa vzťahujú na roky 2016, 2017 a 2018 žalovaný namietol ich
premlčanie.
3.4. K vyjadreniu k žalobe žalovaný pripojil e-maily z 22. marca 2023 a z 3. mája 2023 adresované
právnemu zástupcovi žalobcu, list žalovaného z 2. mája 2023 adresovaný žalobcovi, e-mail žalobcu
adresovaný žalovanému zo 4. mája 2023, e-mail žalovaného adresovaný žalobcovi z 22. júna 2023,

správu o odpustení nájomného v období od 1. marca 2023, doklady o úhrade jednotlivých pohľadávok
žalobcu, e-mail žalovaného adresovaný právnemu zástupcovi žalobcu z 3. augusta 2023 a odpoveď
právneho zástupcu žalobcu žalovanému zo 17. augusta 2023.

4. Žalobca v replike z 18. januára 2024 uviedol, že k uzatvoreniu predajne došlo až potom, ako bolo

zrejmé, že žalovaný nemieni uhradiť žalobcovi ani ním uznanú výšku pohľadávky s tým, že tovar, ktorý
sa nachádzal na predajni, žalobca zadržiava v rámci zádržného práva na uspokojenie jeho pohľadávky.
Keďže žalovaný namietol premlčanie časti pohľadávky za roky 2016, 2017 a 2018, uplatňuje si ďalej v
konaní len pohľadávku za obdobie od 30. septembra 2020 do 31. mája 2023 v celkovej výške 6.717,30
eur.

5. Žalovaný v duplike z 21. februára 2024 uviedol, že v sume, ktorú naďalej žalobou požaduje žalobca,
sú aj pohľadávky, ktoré buď uhradil, alebo ktoré popiera. V duplike žalovaný zopakoval svoje tvrdenie, že
predmet nájmu užíval do 24. apríla 2023, kedy mu žalobca znemožnil vstup a užívanie predmetu nájmu.
Žalovaný rovnako namietal, že zadržanie tovaru a zariadenia predajne sťaží alebo oddiali uspokojenie

oprávnených nárokov žalobcu. K novopožadovanej pohľadávke za marec 2023 žalovaný uviedol, že
túto namieta v plnej výške, keďže túto uhradil. Rovnako tak žalovaný namietol pohľadávku za mesiac
máj 2023, keď v máji 2023 neužíval predmetný priestor a nemal doň prístup. K faktúre za energie za
mesiac apríl 2023 žalovaný uviedol, že faktúra mu nebola doručená a k faktúre č. 2202331 na sumu
56,46 eur žalovaný uviedol, že túto uhradil.

6. Vo vyjadrení z 13. augusta 2024 (predstavujúcom reakciu na výzvu na doplnenie rozhodujúcich
skutočností realizovanú súdom na pojednávaní uskutočnenom dňa 13. júna 2024) vzal žalobca žalobu
v časti istiny 11.744,48 eur, v časti zodpovedajúceho príslušenstva pohľadávky a v časti zodpovedajúcej
zmluvnej pokuty späť a navrhol zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu

5.340,84 eur spolu s uplatneným úrokom z omeškania a zmluvnou pokutou. Po čiastočnom späťvzatí
žaloby boli predmetom konania nároky žalobcu na zaplatenie nájomného za mesiace október 2020,
január 2021, február 2021, marec 2021, apríl 2021, júl 2021, august 2021 a máj 2023 a nárok na úhradu
za energie za apríl 2023.
6.1. V podaní z 18. októbra 2024 vzal žalobca žalobu čiastočne v časti sumy 260,-- eur a k nej

zodpovedajúceho príslušenstva pohľadávky a zodpovedajúcej zmluvnej pokuty a v časti sumy 60,84 eur
a k nej zodpovedajúceho príslušenstva pohľadávky a zodpovedajúcej zmluvnej pokuty späť.7. Na prejednanie sporu nariadil súd pojednávanie na termín dňa 24. októbra 2024 o 9:30 hod. [po
uskutočnenískoršíchpojednávaniavdňoch13.júna2024(ktoréboloodročenébezotvoreniasuložením
povinnostipodľaustanovenia§150ods.2C.s.p.žalobcovi)a17.septembra2024],ktoréhosazúčastnili

právny zástupca žalobcu a žalovaný.
7.1. Predmetné pojednávanie bolo odročené za účelom verejného vyhlásenia rozsudku na termín dňa
29. októbra 2024 o 12:30 hod.

8. Z vykonaného dokazovania dospel súd k nasledovným skutkovým zisteniam:

8.1. Medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 20. decembra 2012 uzavretá nájomná zmluva na dobu
neurčitú, na základe ktorej žalobca prenajal žalovanému nebytový priestor č. 7 nachádzajúci sa na
G.ovejulici15vBratislave.Vzmluveboladohodnutávýškanájomnéhovsume660,--eurmesačne,ktorú
sa žalovaný zaviazal uhrádzať do 5. dňa príslušného mesiaca na účet žalobcu. Ceny služieb spojené
s užívaním predmetu nájmu neboli zahrnuté v nájomnom, tie sa žalovaný zaviazal platiť žalobcovi
samostatne na základe vystavenej faktúry. Zároveň v bode 7 zmluvy bola dohodnutá zmluvná pokuta vo

výške 0,05 % denne, ak sa žalovaný dostane do omeškania s platením nájomného alebo cien služieb
spojených s užívaním predmetu nájmu.
8.2. Žalobca výzvou z 15. februára 2023 vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy 15.704,48 eur s
tým, že túto pohľadávku chcel žalobca riešiť mimosúdne vo forme uznania dlhu žalovaným notárskou
zápisnicou. Žalovaný v notárskej zápisnici žiadny záväzok voči žalobcovi neuznal. Žalovaný e-mailom

z 22. marca 2023 prejavil ochotu dohodnúť sa so žalobcom mimosúdne s tým, že v liste z 2. mája 2023
oznámil žalovaný žalobcovi, že za obdobie rokov 2018 až 2023 predstavuje jeho dlh na nájomnom sumu
8.580,-- eur. S predmetným zoznamom žalobca súhlasil v e-mailovej správe zo 4. mája 2023, pričom
upozornil žalovaného, že v roku 2020 uhradil tri nájmy za mesiace január, február a marec vo výške
1.980,-- eur v hotovosti. V e-mailovej správe z 22. júna 2023 žalovaný uviedol, že k hotovostným platbám

za rok 2020 nemá doklady, keďže ich platila jeho predavačka, a vzhľadom k tomu, že musí doplatiť aj za
mesiace, kedy bola prevádzka zatvorená počas Covidu, požiadal žalobcu o ukončenie nájmu, zároveň
uviedol, že všetko, čo dlhuje, uhradí, pričom požiadal o následné vydanie zadržaného tovaru a osobných
vecí a o splácanie dlhu v splátkach s ohľadom na zavretú predajňu.
8.3. Dňa 11. júna 2024 uhradil žalovaný žalobcovi sumu 260,-- eur, ktorá predstavovala časť nájomného

za mesiac október 2020, dňa 21. októbra 2024 uhradil žalovaný žalobcovi sumu 400,-- eur, ktorá
predstavovala zostávajúcu časť nájomného za mesiac október 2020, dňa 23. októbra 2024 uhradil
žalovaný žalobcovi sumu 660,-- eur, ktorá predstavovala nájomné za mesiac júl 2021 a dňa 23. októbra
2024 uhradil žalovaný žalobcovi sumu 660,-- eur, ktorá predstavovala nájomné za mesiac august 2021.
8.4. Svedok H. R. v rámci svojho výsluchu na pojednávaní uskutočnenom dňa 24. októbra 2024 uviedol,

že je zamestnancom žalobcu. Zo strany žalobcu bolo pristúpené k zatvoreniu prevádzky žalovaného
dňa 24. apríla 2023 z dôvodu, že komunikácia so žalovaným bola zlá, žalovaný nesplnil voči žalobcovi
to, čo sľúbil. Žalobca chcel týmto spôsobom dotlačiť žalovaného k tomu, aby síce fungoval ďalej, ale
aby mu podpísal zápisnicu a splácal dlh. Žalovaný 22. júna 2023 nájom e-mailom ukončil s tým, že
pokračovať nebude, v ktorom uviedol, že vyplatí všetko, čo žalobcovi dlhuje, pričom svedok uviedol, že

žalovanému bol následne vydaný tovar a aj jeho osobné veci, keď dňa 28. apríla 2023 mu bola otvorená
prevádzka, aby si mohol zobrať veci. K nájomnému za mesiac máj 2023 svedok uviedol, že síce bola
žalovanému prevádzka zo strany žalobcu zatvorená, ale keby žalovaný podpísal pripravenú zápisnicu,
ako to bolo dohodnuté, mohol fungovať ďalej a pokračovať v nájomnom vzťahu. Zo strany žalobcu išlo
o dobrú vôľu, že žalovanému nebolo účtované nájomné aj za mesiac jún 2023 a za nasledujúce 3

mesiace, keďže výpovedná doba bola podľa zmluvy trojmesačná. V prvej vlne Covidu boli zatvorené
všetky prevádzky, pričom všetkých nájomcov, vrátane žalovaného, žalobca informoval SMS správou
o odpustení nájomného po dobu Covidu, keď mal štát poskytnúť pomoc, čo sa nestalo. Preto bolo s
nájomcami dohodnuté, že za prvú vlnu Covidu sa bude platiť len polovičné nájomné za mesiace marec,
apríl a máj. Pri druhej vlne sa SMS správy neposielali, ale žalobca poskytol nájomcom, ktorí nemali dlhy,

zľavu na nájomnom vo výške 50 %, tí, ktorí mali dlhy, zľavu na nájomnom nedostali žiadnu. Tvrdenie
žalovaného o tom, že mu bolo sľúbené odpustenie nájomného za 6 mesiacov, nie je pravdivé. SMS
správa, ktorá bola poslaná žalovanému, sa týkala prvej vlny. Nikto však nedostal zľavu vo výške 100 %
v prvej vlne a ani v druhej vlne. V prípade, ak by v druhej vlne bola žalovanému poskytnutá zľava, došlo
by k uzavretiu dodatku k zmluve. Svedok potvrdil, že platby realizované žalovaným v dňoch 21. a 23.

októbra 2024 boli pripísané na účet žalobcu.

9. Podľa ustanovenia § 7 zákona č. 116/1990 Zb., ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie
je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.9.1. Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,
aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

9.2. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo
určený spôsob jej určenia (ods. 2).
9.3. Podľa ustanovenia § 300 Obchodného zákonníka, okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§ 374)
nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu.
9.4. Podľa ustanovenia § 301 Obchodného zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd

znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá
vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná
pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty
podľa § 373 a nasl.
9.5. Podľa ustanovenia § 302 Obchodného zákonníka, odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na
zaplatenie zmluvnej pokuty.

10. Pokiaľ ide o rozhodnutie v spore, súd uvádza, že v prvom rade bolo nevyhnutné ustálenie žalobou
uplatneného nároku, keďže v replike uviedol, že berie žalobu čiastočne späť vzhľadom na procesnú
obranu žalovaného, a že si ňou zároveň uplatňuje čiastočne nový nárok, ktorý nebol predmetom žaloby,
avšak z obsahu repliky sa nedalo ustáliť, v akej časti žalobca rozširuje uplatnený nárok a v akej časti

berie žalobu späť.
10.1. Z tohto dôvodu súd uložil žalobcovi na pojednávaní uskutočnenom dňa 13. júna 2024 povinnosť,
aby špecifikoval, v akej časti si uplatňuje žalobou nový nárok, v akej časti berie žalobu späť, a zároveň,
aby uviedol pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa uplatneného nároku. Na
predmetnú výzvu reagoval žalobca podaním z 13. augusta 2024, v ktorom uviedol, že berie žalobu späť

v časti istiny 11.744,48 eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou, žiada priznať sumu 5.340,84 eur s
príslušenstvom a zmluvnou pokutou. V predmetnom podaní žalobca doplnil, že žalobou si uplatňuje
nárok na zaplatenie nájomného za mesiace október 2020, január 2021, február 2021, marec 2021, apríl
2021, júl 2021, august 2021 a máj 2023 a nárok na zaplatenie energií za mesiac apríl 2023.
10.2. Súd uznesením zo 6. septembra 2024, č. k. 62Cb/51/2023-178 pripustil zmenu žaloby v znení

návrhu žalobcu z 13. augusta 2024 s tým, že o čiastočnom späťvzatí predmetným uznesením
nerozhodoval, keďže o ňom má súd rozhodnúť až v konečnom rozhodnutí.
10.3. Keďže žalobca z pôvodne žalovanej sumy 14.566,19 eur vzal späť žalobu v časti o zaplatenie
11.744,48 eur, z pôvodne žalovanej sumy si žalobca naďalej uplatňoval nárok na zaplatenie sumy
2.821,71 eur. S poukazom na to, že následne žiadal priznať sumu 5.340,84 eur, je zrejmé, že žalobca

rozšíril podaním z 13. augusta 2024 svoj nárok o zaplatenie sumy 2.519,13 eur. Preto predmetom
sporu (pred rozhodnutím o čiastočnom späťvzatí) je nárok na zaplatenie sumy 17.085,32 eur (pôvodne
žalovaná suma 14.566,19 eur + rozšírená suma 2.519,13 eur) s príslušenstvom a zmluvnou pokutou
tak, ako je to uvedené v záhlaví rozsudku.
10.4. Následne žalobca vzal žalobu späť podaním z 18. októbra 2024 v časti o zaplatenie istiny 260,--

eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 260,-- eur od 6. októbra 2020 do zaplatenia a
zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % denne zo sumy 260,-- eur od 6. októbra 2020 do zaplatenia a v časti o
zaplatenie istiny 60,84 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 60,84 eur od 6. októbra
2020 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % denne zo sumy 60,84 eur od 6. októbra 2020 do
zaplatenia. Rovnako tak žalobca reflektoval na právny názor súdu, v zmysle ktorého je možné zmluvnú

pokutu priznať maximálne do dňa vyhlásenia rozhodnutia súdu (k tomu v podrobnostiach viď aj rozsudok
Krajského súdu v Bratislave z 23. marca 2022, sp. zn. 3Cob/180/2020, uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 9. mája 2012, sp. zn. 3MCdo/8/2011 a zo 14. júna 2012, sp. zn. 3MCdo/12/2011 a
uznesenieNajvyššiehosúduČeskejrepublikyz22.júna2010,sp.zn.23Cdo/5280/2009ajehorozsudok
z 30. marca 2011, sp. zn. 32Cdo/1432/2010). V zmysle predmetného podania žiadal žalobca priznať

sumu 5.020,-- eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou, hoci v ňom nesprávne uvádzal sumu 5.020,84
eur, čo však považuje súd len za matematickú chybu na strane žalobcu (jeho právneho zástupcu), keďže
X.XXX,XX eur - 260,-- eur - 60,84 eur = 5.020,-- eur a nie 5.020,84 eur. Preto po tomto čiastočnom
späťvzatí žaloby, s ktorým žalovaný vyslovil súhlas na pojednávaní uskutočnenom dňa 24. októbra 2024,
je predmetom konania nárok na zaplatenie sumy 5.020,-- eur.

10.5. Na pojednávaní uskutočnenom dňa 24. októbra 2024 vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie
1.720,-- eur späť s poukazom na čiastočné úhrady žalovaného realizované v dňoch 21. októbra 2024
(v sume 400,-- eur) a 23. októbra 2024 (v sume 2 x 660,-- eur). Po tomto čiastočnom späťvzatí žaloby,s ktorým žalovaný vyslovil súhlas na pojednávaní uskutočnenom dňa 24. októbra 2024, je predmetom
konania nárok na zaplatenie sumy 3.300,-- eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou.
10.6.Vzhľadomktomu,žežalobcavzalžalobuspäťvčastiistiny13.785,32eurspolusozodpovedajúcim

úrokom z omeškania a so zodpovedajúcou zmluvnou pokutou, súd konanie v tejto časti (podrobne, ako
je uvedené vo výroku I.) v súlade s ustanovením § 145 ods. 2 C.s.p. zastavil (výrok I.).

11. V zostávajúcej časti o zaplatenie sumy 3.300,-- eur, ktorá predstavuje nezaplatené nájomné za
mesiace január 2021, február 2021, marec 2021, apríl 2021 a máj 2023, vyhodnotil súd žalobu žalobcu

ako čiastočne dôvodnú. V konaní nebola sporná existencia nájomného vzťahu a rovnako tak nebolo
sporné, že predmetné platby žalovaný žalobcovi neuhradil.

12. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie sumy 2.640,-- eur , ktorá predstavuje nezaplatené nájomné za
mesiace január 2021, február 2021, marec 2021 a apríl 2021, v tejto časti sa žalovaný bránil tým, že mu
žalobca odpustil nájomné počas druhej vlny Covidu. Predmetnú procesnú obranu žalovaného považuje

súd za nedôvodnú, k čomu v podrobnostiach uvádza nasledovné:

13. Žalovaný sa bránil SMS správou, ktorú mu mal poslať žalobca, resp. jeho zamestnanec H. R.. Pokiaľ
ide o nedôvodnosť tejto procesnej obrany žalovaného, súd poukazuje na text SMS správy, z ktorej
vyplýva, že spoločnosť Ajmes Sk s platnosťou od 1.3.2020 až do odvolania odpúšťa nájomné, a to v

plnej výške všetkým nájomníkom týkajúcich sa Župné námestie 9, G.ova 15 a G.tová 7.
13.1. Z predmetnej SMS správy je zrejmé, že táto sa netýkala druhej vlny Covidu, počas ktorej boli
maloobchodnéprevádzkyzatvorenévrámcitzv.lockdownu,čižeobdobiamesiacovjanuáražapríl2021,
ale vzťahovala sa na prvú vlnu Covidu počas mesiacov marec a apríl 2020. Z tohto dôvodu je zrejmé,
že predmetná správa o odpustení nájomného nájomcom (vrátane žalovaného) počas prvej vlny Covidu,

za obdobie od marca 2020, sa vôbec nevzťahuje na žalobou uplatnené obdobie druhej vlny Covidu, na
mesiace január až apríl 2021. Rovnako tak s prihliadnutím na to, že po prvej vlne Covidu žalovaný v
prenajatom nebytovom priestore podnikal a platil (hoci oneskorene) nájomné za letné a jesenné mesiace
roku 2020, nemohol mať legitímne očakávanie, že vyhlásenie žalobcu v predmetnej SMS správe sa
týka celého obdobia pandémie, ale len konkrétneho - relatívne krátkeho - obdobia, kedy boli na jar

v roku 2020 zatvorené maloobchodné prevádzky. To možno vyvodiť aj z toho, že žalobca poskytol
úľavu „do odvolania“, pričom to odvolanie zjavne nastalo uvoľnením protipandemických opatrení, kedy
boli maloobchodné prevádzky (síce s určitými obmedzeniami - pozn. súdu) opätovne otvorené, a kedy
žalovaný v prenajatom nebytovom priestore podnikal a žalobcovi uhrádzal nájomné. Z predmetnej SMS
správy nemožno vyvodiť, že by sa prípadná úľava na nájomnom mala vzťahovať aj na prípadné budúce

obdobia, ktoré vôbec nemuseli nastať, a teda nemôže sa vzťahovať na obdobie mesiacov január až apríl
2021, ako to v konaní (nesprávne) prezentoval žalovaný.
13.2. Zároveň súd poukazuje na výsluch svedka H.a R.u, ktorým bola táto procesná obrana žalovaného
v plnej miere vyvrátená. Z výsluchu svedka H.a R.u jednoznačne vyplynulo, že všetkým nájomcom
(vrátane žalovaného) poskytol žalobca úľavu na nájomnom v rámci prvej vlny Covidu (t. j. na jar v roku

2020), aj to nie vo výške 100 %, ako by mohlo vyplývať z textu vyššie uvedenej SMS správy, ale len
vo výške 50 %. Rovnako tak E. H. R. uviedol, že počas druhej vlny Covidu (v mesiacoch január až
apríl 2021) žalobca poskytol zľavu na nájomnom vo výške 50 % len tým nájomcom, ktorí nemali voči
žalobcovi žiadne dlhy, a medzi ktorých žalovaný nepatril. Svedok H. R. výslovne uviedol, že žalovanému
žalobca akúkoľvek úľavu na nájomnom (a už vôbec nie v rozsahu 100 %) v mesiacoch január až apríl

2021 neposkytol, a preto argumentácia žalovaného v spore o tom, že nemusí žalobcovi zaplatiť nájomné
za mesiace január 2021, február 2021, marec 2021 a apríl 2021 nemôže obstáť, keďže nemá reálny
skutkový podklad. Rovnako tak súd poukazuje na to, že na - hoci dočasné - zníženie nájomného musí
existovať dohoda obidvoch zmluvných strán, prenajímateľa a nájomcu, ktorej existenciu žalovaný v
spore nepreukázal. Navyše takáto dohoda by musela byť písomná, keďže samotná zmluva o nájme

musí byť písomná (podľa § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb.), a preto musí byť v písomnej forme uzavretá
uskutočnená aj dohoda o podstatnej náležitosti nájomnej zmluvy, v podobe výšky nájomného, hoci by
sa jednalo len o určitý čas zníženia nájomného. Takúto písomnú dohodu so žalobcom žalovaný v konaní
nepredložil, a teda žalovaný v spore svoje tvrdenie nepreukázal (neuniesol o ňom dôkazné bremeno).
13.3. Pozornosti súdu pritom neušiel ani obsah predsúdnej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným,

keď v liste z 2. mája 2023 (žalovaným označenom ako príloha č. 3) uviedol svoje záväzky na nájomnom
voči žalobcovi za mesiace január až apríl 2021 vo výške 2.640,-- eur. Z tohto listu je zrejmé, že žalovaný
si bol vedomý svojho záväzku voči žalobcovi, hoci v tom období bola jeho prevádzka zatvorená. V
danom liste sa žalovaný neodvolával na žiadne odpustenie nájomného zo strany žalobcu. Predmetný listtak podľa názoru súdu spĺňa predpoklady pre uznanie záväzku podľa ustanovenia § 323 Obchodného
zákonníka, keďže jednak žalovaný jednoznačne vymedzil obdobie, za ktoré nájomné nezaplatil, a
zároveň uviedol aj výšku dlžného nájomného. Rovnako tak súd poukazuje na e-mail žalovaného

žalobcovi z 22. júna 2023 (žalovaným označený ako príloha č. 5), v ktorom požiadal žalobcu o ukončenie
nájmu z dôvodu, že prevádzka žalovaného je posledné roky v strate a že musí doplatiť aj mesiace
zatvorené počas Covidu. Aj z predmetného e-mailu je nepochybné, že žalovaný si bol vedomý svojho
záväzku voči žalobcovi zaplatiť mu nájomné aj za mesiace január až apríl 2021 a ani v ňom (rovnako
ako v liste z 2. mája 2023) sa žalovaný nedovolával existencie dohody o zľave (alebo odpustení) z

nájomného. Je tak nepochybné, že samotný žalovaný si bol vedomý neexistencie nároku na zľavu
alebo odpustenie nájomného za mesiace január až apríl 2021, čo potvrdzuje obsah jeho komunikácie
adresovanej žalobcovi. Táto komunikácia žalovaného so žalobcom pred začatím konania predložená
v spore samotným žalovaným podľa názoru súdu jednoznačne vylučuje procesnú obranu žalovaného
v spore.
13.4. Vzhľadom na uvedené súd uzatvára, že je povinnosťou žalovaného zaplatiť žalobcovi dlžné

nájomné za mesiace január 2021, február 2021, marec 2021 a apríl 2021 v zmluvne dohodnutej výške,
spolu v sume 2.640,-- eur (4 x 660,-- eur) a v tejto časti považuje súd žalobu žalobcu za dôvodnú.

14. K odlišnému záveru však súd dospel, pokiaľ ide o žalobcom uplatnené nájomné za mesiac máj 2023
v sume 660,-- eur.

14.1. Súd nemôže súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že žalovaný mu má zaplatiť nájomné za daný
mesiac len preto, že nájomný vzťah medzi stranami sporu trval aj v mesiaci máj 2023. Takáto
argumentácia by bola akceptovateľná v 99 % súdnych sporov o zaplatenie dlžného nájomného, avšak
nie v danom spore, keďže úlohou súdu je posúdiť vždy konkrétne okolnosti každého jedného prípadu.
14.2. Podstatnou pre (žalobcu negatívny) záver súdu je skutočnosť, že žalobca napriek trvaniu

nájomného vzťahu jednostranne uzamkol nebytový priestor prenajatý žalovanému takým spôsobom, že
žalovaný nemohol prenajatý priestor užívať a nemohol sa doň ani dostať. Žalobca zjavne opomenul
podstatu nájomného vzťahu, ktorou je dočasné prenechanie prenajatej veci prenajímateľom nájomcovi
za odplatu. V mesiaci máj 2023 (dokonca už v čase od 24. apríla 2023, ako to vyplýva zo zhodných
tvrdení strán sporu, ktoré potvrdil aj svedok H.V. R. - pozn. súdu) žalobca jednostranne a proti vôli

žalovaného uzamkol nebytový priestor spôsobom znemožňujúcim jeho ďalšie užívanie žalovaným ako
nájomcom. V dôsledku tohto faktického konania žalobca navodil stav, kedy žalovaný nemohol reálne
v rozhodnom čase užívať nebytový priestor, čo je samotnou podstatou existencie nájomného vzťahu.
Preto, ak žalovaný nemohol „prenajatý“ nebytový priestor v mesiaci máj 2023 užívať pre konanie
žalobcu, nemôže žalobca požadovať od žalovaného zaplatenie nájomného, v opačnom prípade by totiž

musel žalovaný platiť žalobcovi za nič. Nájomný vzťah je pritom synalagmatickým vzťahom, kedy každá
zo strán má práva a aj povinnosti, kedy povinnosti prenajímateľa prenechať nájomcovi prenajatú vec
zodpovedá právo prenajímateľa na zaplatenie nájomného a opačne, právu nájomcu užívať cudziu vec
zodpovedájehopovinnosťplatiťprenajímateľovinájomné.Zužuvedenéhojepritomzjavné,ževmesiaci
máj 2023 nedošlo k naplneniu vyššie uvedeného synalagmatického vzťahu. Z tohto dôvodu, ak žalobca

neumožnil žalovanému v mesiaci máj 2023 užívať nebytový priestor, nesplnil si svoju zmluvnú povinnosť
prenechať nebytový priestor do užívania žalovanému ako nájomcovi, a preto mu nevzniklo ani právo
požadovať od žalovaného za predmetný mesiac zaplatenie nájomného.
14.3. Súd poukazuje na to, že takéto konanie žalobcu je mimo akýchkoľvek rozumných pochybností
protiprávne, keďže počas trvania nájomného vzťahu nemohol v postavení prenajímateľa znemožniť

žalovanému užívanie prenajatej veci, keďže na takéto konanie žalobcu neoprávňoval zákon (či už zákon
č.116/1990Zb.,aleboObčianskyzákonník)aaninájomnázmluvaz20.decembra2012.Vtejtosúvislosti
súd odkazuje na zásadu „ius ex iniuria non orfitur“, v zmysle ktorej z bezprávia nemôže vzniknúť právo, a
teda ak žalobca protiprávne znemožnil žalovanému užívanie nebytového priestoru v mesiaci máj 2023,
nemohlomuzadanýmesiacvzniknúťprávonazaplatenienájomného.Preúplnosťpritomsúddopĺňa,že

je irelevantná tá skutočnosť, že v danom nebytovom priestore sa nachádzali veci patriace žalovanému
(tovar, resp. jeho osobné veci), keďže žalobca z dôvodu jeho vlastného subjektívneho rozhodnutia - hoci
bez existencie právneho podkladu - znemožnil žalovanému voľný prístup do prenajatého nebytového
priestoru a k veciam v jeho vlastníctve. Danú situáciu je preto potrebné odlišovať napr. od prípadu,
keď po skončení nájmu nájomca naďalej užíva priestor, a kedy má bývalý prenajímateľ nárok na

vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže je potrebné vždy dôsledne posudzovať, ktorá zo zmluvných
strán (resp. bývalých zmluvných strán) navodila vzniknutý stav. Ak už bolo uvedené, v posudzovanej
veci navodil tento protiprávny stav žalobca, ktorý musí znášať dôsledky za svoje konanie v podobe
nemožnosti priznania nájomného za mesiac máj 2023.14.4. Pre rozhodnutie vo veci je rovnako právne irelevantné, aké dôvody viedli žalobcu k rozhodnutiu o
uzamknutí nebytového priestoru prenajatého žalovanému. Z tohto dôvodu je nepodstatné poukazovanie
na platobnú disciplínu žalovaného, resp. presnejšie povedané jeho nedisciplinovanosť, keďže nájomná

zmluva a aj zákon priznávali žalobcovi iné práva, ktoré mohol využiť, ale ich nevyužil (napr. právo
odstúpiť od zmluvy podľa bodu 7 nájomnej zmluvy), a namiesto toho realizoval bezprávne uzamknutie
nebytového priestoru.
14.5. Naopak pre zvýraznenie nedôvodnosti tohto čiastkového nároku považuje súd za nutné
zvýrazniť motiváciu žalobcu, ktorou bolo vytvorenie (bezprávneho) nátlaku na žalovaného, aby ten

podpísal notársku zápisnicu v prospech žalobcu s uznaním dlhu v sume, ktorá nezodpovedala jeho
záväzku voči žalobcovi, keďže žalobca požadoval od žalovaného uznanie dlhu aj v časti, v ktorej
si žalovaný už svoju povinnosť voči žalobcovi splnil, resp. v časti, v ktorej bol nárok žalobcu už
premlčaný (k tomu viď v podrobnostiach aj procesnú obranu žalovaného v spore v časti, v ktorej
žalobca následne vzal žalobu späť). Vytvorenie nátlaku na žalovaného prostredníctvom uzamknutia
nebytového priestoru potvrdil aj samotný svedok H. R., ktorý uviedol, že žalobca chcel dotlačiť

žalovaného k podpísaniu notárskej zápisnice. Pozornosti súdu v tejto súvislosti neušla ani argumentácia
žalobcu na v poradí prvom pojednávaní, ktorý na otázku súdu na možnosť mimosúdneho vyriešenia
sporu, uviedol, že sa mimosúdnej dohode nebráni, ak žalovaný podpíše notársku zápisnicu. Takéto
nátlakové konanie žalobcu voči žalovanému nemožno považovať za dohodu strán, a nie je možné mu
poskytnúťprávnuochranusúdnymrozhodnutím,keďžežalobcachcelzneužitímsilnejšiehopostaveniav

zmluvnom vzťahu so žalovaným (v podobe bezprávneho uzamknutia nebytového priestoru prenajatého
žalovanému) dotlačiť žalovaného k správaniu, ktoré od neho vyžadoval žalobca, hoci naň nemal právo.
Podľa názoru súdu žalobca celkom zjavne opomenul tú skutočnosť, že v občianskoprávnych vzťahoch
majú zmluvné strany rovné postavenie.
14.6. Vzhľadom na uvedené súd uzatvára, že žalobca nemá nárok na zaplatenie nájomného za mesiac

máj 2023, a preto v časti o zaplatenie sumy 660,-- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 660,-- eur od 6. mája 2023 do zaplatenia a zmluvnou pokutou vo výške 0,05 % denne zo sumy
660,-- eur od 6. mája 2023 do dňa vyhlásenia rozsudku.

15. Žalobca má okrem časti istiny 2.640,-- eur nárok na zaplatenie uplatneného úroku z omeškania vo

výške podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31. januára 2013
v spojení s prechodným ustanovením § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka a ustanovením § 3 ods.
1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. januára 2013 v spojení s prechodným
ustanovením § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., t. j. vo výške 8 % ročne z dlžnej sumy. Žalobca
si uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania len v sadzbe 5 % ročne, preto mu súd môže priznať

úrok z omeškania len v uplatnenom rozsahu.
15.1. Žalobca má voči žalovanému právo na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 400,-- eur
(predstavujúcej časť dlžného nájomného za mesiac október 2020, keďže v časti o zaplatenie úroku z
omeškania zo zostávajúcej časti 260,-- eur vzal žalobca žalobu späť podaním z 18. októbra 2024) vo
výške 5 % ročne od 6. októbra 2020 do 21. októbra 2024 (kedy žalovaný sumu 400,-- eur žalobcovi

uhradil). Zároveň má žalobca voči žalovanému nárok na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy
660,-- eur (predstavujúcej nájomné za mesiac júl 2021) vo výške 5 % ročne od 6. júla 2021 do 23.
októbra 2024 (kedy žalovaný sumu 660,-- eur žalobcovi uhradil), úroku z omeškania zo sumy 660,--
eur (predstavujúcej nájomné za mesiac august 2021) vo výške 5 % ročne od 6. augusta 2021 do 23.
októbra 2024 (kedy žalovaný sumu 660,-- eur žalobcovi uhradil), úroku z omeškania zo sumy 660,-- eur

(predstavujúcej nájomné za mesiac január 2021) vo výške 5 % ročne od 6. januára 2021 do zaplatenia,
úroku z omeškania zo sumy 660,-- eur (predstavujúcej nájomné za mesiac február 2021) vo výške 5 %
ročne od 6. februára 2021 do zaplatenia, úroku z omeškania zo sumy 660,-- eur (predstavujúcej nájomné
za mesiac marec 2021) vo výške 5 % ročne od 6. marca 2021 do zaplatenia a úroku z omeškania zo
sumy 660,-- eur (predstavujúcej nájomné za mesiac apríl 2021) vo výške 5 % ročne od 6. apríla 2021

do zaplatenia.

16. Medzi stranami sporu bola v bode 7 nájomnej zmluvy bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 0,05
% denne pre prípad, ak sa žalovaný dostane do omeškania s platením nájomného alebo cien služieb
spojených s užívaním predmetu nájmu, pričom je nesporné, že v časti nájomného za mesiace október

2020, január 2021, február 2021, marec 2021, apríl 2021, júl 2021 a august 2021 sa žalovaný dostal do
omeškania s platením nájomného. Rovnako tak je nesporná výška dojednanej zmluvnej pokuty, ktorú
žalovaný nerozporoval.16.1. Z tohto dôvodu má žalobca voči žalovanému nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,05
% denne zo sumy 400,-- eur (predstavujúcej časť dlžného nájomného za mesiac október 2020, keďže
v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty zo zostávajúcej časti 260,-- eur vzal žalobca žalobu späť podaním

z 18. októbra 2024) od 6. októbra 2020 do 21. októbra 2024 (kedy žalovaný sumu 400,-- eur žalobcovi
uhradil). Zároveň má žalobca voči žalovanému nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty zo sumy 660,-- eur
(predstavujúcej nájomné za mesiac júl 2021) vo výške 0,05 % denne od 6. júla 2021 do 23. októbra
2024 (kedy žalovaný sumu 660,-- eur žalobcovi uhradil), zo sumy 660,-- eur (predstavujúcej nájomné za
mesiac august 2021) vo výške 0,05 % denne od 6. augusta 2021 do 23. októbra 2024 (kedy žalovaný

sumu 660,-- eur žalobcovi uhradil), úroku z omeškania zo sumy 660,-- eur (predstavujúcej nájomné za
mesiac január 2021) vo výške 0,05 % denne od 6. januára 2021 do 29. októbra 2024 (do vyhlásenia
rozsudku), zo sumy 660,-- eur (predstavujúcej nájomné za mesiac február 2021) vo výške 0,05 % denne
od 6. februára 2021 do 29. októbra 2024 (do vyhlásenia rozsudku), zo sumy 660,-- eur (predstavujúcej
nájomné za mesiac marec 2021) vo výške 0,05 % denne od 6. marca 2021 do 29. októbra 2024 (do
vyhlásenia rozsudku) a zo sumy 660,-- eur (predstavujúcej nájomné za mesiac apríl 2021) vo výške 0,05

% denne od 6. apríla 2021 do 29. októbra 2024 (do vyhlásenia rozsudku).

17. Na základe uvedeného súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.640,-- eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 400,-- eur od 6. októbra 2020 do 21. októbra 2024,
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 660,-- eur od 6. augusta 2021 do 23. októbra 2024,

úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 660,-- eur od 6. júla 2021 do 23. októbra 2024,
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 660,-- eur od 6. apríla 2021 do zaplatenia, úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 660,-- eur od 6. marca 2021 do zaplatenia, úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 660,-- eur od 6. februára 2021 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 660,-- eur od 6. januára 2021 do zaplatenia, zmluvnou pokutou vo výške 0,05 %

denne zo sumy 400,-- eur od 6. októbra 2020 do 21. októbra 2024, zmluvnou pokutou vo výške 0,05 %
denne zo sumy 660,-- eur od 6. augusta 2021 do 23. októbra 2024, zmluvnou pokutou vo výške 0,05
% denne zo sumy 660,-- eur od 6. júla 2021 do 23. októbra 2024, zmluvnou pokutou vo výške 0,05 %
denne zo sumy 660,-- eur od 6. apríla 2021 do 29. októbra 2024, zmluvnou pokutou vo výške 0,05 %
denne zo sumy 660,-- eur od 6. marca 2021 do 29. októbra 2024, zmluvnou pokutou vo výške 0,05 %

denne zo sumy 660,-- eur od 6. februára 2021 do 29. októbra 2024 a zmluvnou pokutou vo výške 0,05
% denne zo sumy 660,-- eur od 6. januára 2021 do 29. októbra 2024 (výrok II.).

18. Vo zvyšnej časti (v časti o zaplatenie sumy 660,-- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 660,-- eur od 6. mája 2023 do zaplatenia a zmluvnou pokutou vo výške 0,05 % denne

zo sumy 660,-- eur od 6. mája 2023 do dňa vyhlásenia rozsudku) súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú
zamietol (výrok III.)

19. Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania, musel súd aplikovať ustanovenie § 255 ods. 2 v spojení
s ustanoveniami § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p., pričom v prípade zastavenej časti konania je

potrebné postupovať spôsobom predpokladaným v ustanovení § 255 ods. 2 C.s.p., a teda zodpovednosť
za zastavenie konania v určitej časti konania je potrebné považovať za úspech, resp. neúspech strany
sporu (k tomu viď aj II. ÚS 231/2024).
19.1. Súd poukazuje na to, že zo zastavenej časti konania o zaplatenie sumy 13.785,32 eur s
príslušenstvom a zmluvnou pokutou žalobca procesne zavinil zastavenie konania v časti o zaplatenie

sumy 11.744,48 eur so zodpovedajúcim úrokom z omeškania a zodpovedajúcou zmluvnou pokutou,
keďže späťvzatie žaloby bolo reakciou na procesnú obranu žalovaného v spore, ktorý namietol
premlčanie časti nároku a zároveň to, že časť uplatnenej pohľadávky uhradil žalobcovi ešte pred
podaním žaloby. V zostávajúcej časti o zaplatenie sumy 2.040,84 eur procesne zavinil zastavenie
konania žalovaný, keďže dôvodom čiastočného späťvzatia žaloby bolo správanie žalovaného po podaní

žaloby v podobe čiastočných úhrad žalovanej pohľadávky zo strany žalovaného.
19.2. Žalobca bol v konaní v dôsledku uvedeného úspešný v časti o zaplatenie sumy 4.680,84 eur
(priznaná suma 2.640,-- eur a zastavená časť konania o zaplatenie 2.040,84 eur) z celkovo uplatnenej
sumy 17.085,32 eur a žalovaný v časti o zaplatenie sumy 12.404,48 eur (zamietnutá suma 660,-- eur a
zastavená časť konania 11.744,48 eur). Žalobca bol v spore úspešný v časti 27,39 % predmetu sporu

a žalovaný v časti 72,61 % predmetu sporu. Žalovanému tak vznikol nárok na náhradu trov konania vo
výške 45,22 %.
19.3. Keďže však prevažne úspešnému žalovanému v konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli,
súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal (k tomu viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskejrepubliky z 28. februára 2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018 publikované ako judikát v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2018 pod R
72/2018) [výrok IV.].

20. O vrátení súdneho poplatku žalobcovi rozhodol súd podľa ustanovenia § 11 ods. 3 a ods. 4 zákona
č. 71/1992 Zb., zohľadňujúc výšku súdneho poplatku prislúchajúceho istine a zmluvnej pokute po
prvom čiastočnom späťvzatí žaloby z 13. augusta 2024 realizovanom pred otvorením pojednávania
vo veci samej, ktorá je 257,50 eur. Z tohto dôvodu na späťvzatú časť súdneho poplatku pripadá zo

zaplateného súdneho poplatku 982,50 eur súdny poplatok v sume 725,-- eur, od ktorej je potrebné
odpočítať krátenú časť súdneho poplatku vo výške 10,-- eur. Súd preto rozhodol o vrátení súdneho
poplatku žalobcovi v sume 715,-- eur (982,50 eur ako zaplatený poplatok za žalobu - 257,50 eur ako
súdny poplatok pripadajúci na zostávajúcu časť konania - 10,-- eur podľa ustanovenia § 11 ods. 4
zákonač.71/1992Zb.)Predmetnýsúdnypoplatokbudežalobcovivrátenýpoprávoplatnostitohtovýroku
rozsudku prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. (výrok V.).

21. V priebehu konania, dňa 21. októbra 2024, zaplatil žalobca preddavok na trovy dôkazu vo výške
100,-- eur. Svedok H. R. na pojednávaní uskutočnenom dňa 24. októbra 2024 vyhlásil, že si svedočné
neuplatňuje, a preto je potrebné žalobcovi vrátiť nespotrebovaný preddavok na trovy dôkazu. Preto súd
rozhodol o vrátení preddavku na trovy dôkazu v sume 100,-- eur žalobcovi, ktorý mu bude vrátený po

právoplatnosti tohto výroku rozsudku (výrok VI.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je vo výrokoch I. až IV. prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo
dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava III. Proti výrokom V. a VI. rozsudku odvolanie nie je
prípustné.

Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.) obsahovať, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 C. s. p.].

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok).