Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 19, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 32T/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124012871
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Kollárová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2124012871.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, samosudkyňou JUDr. Barborou Kollárovou, PhD., v trestnej veci obžalovaného

A. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX v Bratislave, t. č. vo výkone väzby v UVV Leopoldov, pre prečin
nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na
§ 138 písm. a) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
dňa 19. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

A. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX v Bratislave - Nové Mesto, trvale bytom C., t. č. vo výkone väzby

v UVV Leopoldov,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 21.06.2024 v čase približne od 07:30 hod. do 12:00 hod. v rodinnom dome na adrese B. D. XXX
pod vplyvom alkoholických nápojov sa bezdôvodne vyhrážal svojej matke B. B., že ju zabije a jej telo

hodí do ich hlbokej pivnice, pričom túto vyhrážku o zabití niekoľko krát zopakoval a počas vyhrážania
sa zabitím sa na svoju matku B. B. zaháňal kladivom, na čo jeho matka B. B. vybehla z rodinného domu
a schovala sa na záhrade pozemku, zavolala švagrovi, aby zavolal pomoc, odkiaľ vyšla až po príchode
hliadky polície, pred ktorou sa jej tiež vyhrážal slovami, že ju zabije, a rozbehol sa smerom k nej, v čom
mu zabránila hliadka polície, čím vzbudil u poškodenej B. B. obavu o jej život a zdravie,

t e d a

sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, a taký čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a na chránenej osobe - blízkej osobe,

č í m s p á ch a l

prečin: nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s

poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona

Za to mu

u k l a d á :

Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 37 písm. m)
Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava (ďalej len prokurátorka) podala dňa 27. septembra 2024
obžalobu na A. B. (ďalej len obžalovaný), pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods.
2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a § 139 ods. 1
písm. c) Trestného zákona, na skutkovom základe tam uvedenom.

2. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný po poučení podľa § 257 ods. 1, ods. 5 až ods. 8 Trestného
poriadku, vyhlásil, že je nevinný.

3. Okresný súd Trnava (ďalej len súd) na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom
obžalovaného, výsluchom poškodenej B. B. (ďalej len poškodená), prečítaním výpovede svedka

D. E., F. G., prečítaním znaleckého posudku MUDr. Ivana Karbulu, znalca z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie psychiatria č. 65/2024. Ďalej boli čítané ako listinné dôkazy záznam o dychovej
skúške, pripojený priestupkový spis Okresného úradu Trnava, potvrdenie o vykázaní z obydlia,
bloky nezaplatených pokút, lustrácia ZVJS, odpis registra trestov obžalovaného, centrálna evidencia
správnych deliktov a priestupkov.

4. Z výsluchu obžalovaného na hlavnom pojednávaní (k rodinným a majetkovým pomerom), vyplynulo,
žepredvýkonomtrestupracovalvZFTrnava. Nemá žiadnezdravotnéproblémy.Nepravidelnesivypije.
Vo vzťahu ku skutku využil svoje právo nevypovedať. Na návrh prokurátorky bola prečítaná výpoveď
obžalovaného zo dňa 26. marca 2024, č. l. 24-26 spisu, za účelom odstránenia rozporov. Z nej vyplynulo,

že obžalovaný uviedol „áno je mi to ľúto, stalo sa, nemal som s matkou nikdy normálny vzťah, nikdy
by som jej však fyzicky neublížil, vulgarizmy sú z každej strany, požívam iba alkohol, drogy nemal ani
nepamätám.“

5. Z výsluchu poškodenej vyplynulo, že obžalovaný je jej syn. V to ráno obžalovaný prišiel z práce, videla,

že má vypité, bude sa od neho držať ďalej. Bola zvyknutá, je to normálne. On sa zavrel do izby, vedela,
že tam ďalej popíja, bola vo svojej izbe. Zhodou okolností jej zavolal jeho strýko, ktorý ich vlastne ani
nepozná. Ako telefonovali, vtedy prišiel A. do izby a niečo tam splietal, šomral, taká klasika a tento jeho
strýko sa opýtal „že či to je A.“, ona že áno a hneď jej povedal, že „ja zavolám policajtov“ a ja, že načo,
že je svojprávna a keď bude mať potrebu zavolá policajtov sama. Lenže on tým, že tiež mal vypité, bol

veľmi aktívny, takže tých policajtov volal. Medzitým sa zobrala do záhrady a telefonovala so sestrou,
nevedela čo sa deje ďalej. Potom tam bola taká vec, že A. sa po nej zaháňal kladivom, to si prečítala až
v obžalobe. Bolo to tak, že to kladivo je celý čas položené na jednom mieste. Z toho pán policajt, ktorý
prišiel vydedukoval, že to bolo kladivom. Vtedy A. na ňu vykríkol „kedy zdochneš“. A vlastne tým, že tam
bolo položené to kladivo, A. mohol mať v ruke džojstyk, nepovedala, že mal v ruke kladivo, ale že mal

niečo v ruke. Že vraj povedala aj strýkovi, že ju zabije, ale to nie je pravda. Na tieto jeho excesy bola už
zvyknutá. To, že rozkopol okno, to je hlúposť, pretože okno nebolo rozbité. Neutiekla do záhrady z obavy
o svoj život, len chcela zavolať sestre a v záhrade bolo ticho. Až potom sa dozvedela, že policajt tam
bol prvý krát, že ju hľadali v dome, no ale že došiel potom aj druhý krát a vtedy zaregistrovala, že štekal
pes a vtedy zaregistrovala, že tam bol príslušník polície. Nie je pravda, že by sa A. za ňou rozbehol aj

pred príslušníkom polície. Ešte tam bol rozpor s obžalobou, že keď sedeli v tom H., že sa zase A. ku
nej rozbehol so slovami „zabijem Ťa“, vlastne on sa postavil, chcel ku nej ísť, ale bol ticho a vtedy ho tí
príslušníci spacifikovali, a to bol ten moment kedy sa rozplakala a roztriasla, pretože videla ako jej tlčú
syna. Potom ju zobrali hore, tam ju vypočuli a vtedy v ten moment jej nedali podpísať žiadnu výpoveď,
zobrali ju domov a výpoveď jej doniesli podpísať v sobotu doobeda, ale skutok sa stal neviem či v utorok

alebo stredu. Túto výpoveď videla, ktorá je uvedená v obžalobe až keď jej bola táto obžaloba doručená.
Preto aj predtým odmietla vypovedať.“

5.1. Na otázky prokurátorky poškodená uviedla, že syn požíva alkoholické nápoje. Potom si ide svoje,
myslela si, že má nejakú schízu a sú dvaja. Pod vplyvom alkoholu býva dosť agresívny, ale nie tak, žeby

im ubližoval, on len vykrikuje, trieska, búcha. V domácnosti býva ešte s jedným synom, ktorý je ZŤP.Netušila koľko alkoholu mohol vypiť jej syn v deň skutku, on bol nevyspatý, pretože išiel z nočnej z H.,
domov si možno doniesol fľašu džinu. Strýko volal poškodenej, pretože ona mu nemá dôvod volať, nie sú
v kontakte, len A. po rokoch, chcel vidieť svojho otca. A tým, že A. sa bol za ním pozrieť v Kalinkove a on

býva s A. otcom, tak on jej chcel povedať dojem z tej návštevy. Naposledy videla jeho otca a strýka, keď
mal A. 5 rokov. 16 rokov nebola v kontakte so strýkom. Vyhrážky v ten deň boli vždy len to, že obžalovaný
prišiel,poklepalpozemiapovedal,že„tamskončíš“,žiadnezabijemŤa.Nadávajúsivulgárnevzájomne.
Po príchode policajta, kedy ona išla zo záhrady, sa pozdravili s policajtom, bola prekvapená čo tam robí
a on jej vlastne vysvetlil, že im nejaký pán volal. Potom sa jej pýtal, čo sa deje, povedala, že bola v

záhrade celý čas a A. tu pobehuje a vykrikuje. Potom sa jej pýtal, že čo vykrikoval, čo mal v ruke, na
čo ona povedala, v ruke mal džojstyk a vykrikoval „čo chceš odo mňa, daj mi pokoj, ako keby niekoho
počul, že mu niečo rozpráva.“ Ku konfliktu medzi jej synom a policajtom uviedla, že došlo medzi nimi
ku konfliktu, policajt chcel od neho aby chytil do ruky kladivo a ony sa tam začala handrkovať a vtom
momente vybehol pes. Pes si chcel A. zastať, tak zobrala psa a videla ako policajt tlačí A. ku kladivu. On
sa bránil, trieskali sa tam do steny hore dole. Zobrala psa a išla do domu. Policajt nevysvetlil prečo chcel

po synovi, aby zobral to kladivo. Pred ňou jej syn nenapadol policajta. Na otázku policajta, či má strach
zo syna povedala, že pokiaľ je Patrik opitý, je neovládateľný a nevyspytateľný a pokiaľ je triezvy, je to jej
najlepšie dieťa. A najviac jej pomáha. Po incidente išla vypovedať na políciu, naložili ju do auta, zobrali
ju na policajnú stanicu. Prišlo jej to tak, že sa ho chcú zbaviť v tom H., dosť často sa volali policajti ku
nim domov. Policajtov ku nim volali rôzne niekedy zavolal ten syn ZŤP, niekedy dcéra keď tam bývala,

niekedy ona keď už videla, že je to moc zle. Dôvodom týchto telefonátov bolo rušenie nočného kľudu,
hlasná hudba a tak. Policajti tieto incidenty riešili blokovou pokutou. Niekedy ho zobrali, s tým, že ho
ráno pustili, ale už sa stalo, že ho zobrali aj na psychiatriu do Trnavy, vtedy bol 3 dni na psychiatrii v
Trnave. Poškodená nevolala políciu z iných dôvodov ako z dôvodu rušenia nočného kľudu. Keď volala
dcéra, ona je moc precitlivená, a ona zavolala políciu preto, že jej A. vyrazil z ruky telefón. Potom ako ju

priviezli na políciu v deň skutku posadili ju do takej miestnosti no a chvíľku na to tam doviezli aj Patrika
dvaja príslušníci a posadili ho tak ďalej od nej. Neviem čo sa mu v hlave preplo, on sa postavil a išiel
smerom ku nej, bez slova, nič nepovedal. Vtedy vlastne ony ho začali na policajnej stanici tĺcť a to bol
moment, kedy sa roztriasla a rozplakala. Vtedy ju zobrali hore na poschodie a tam ju vypočúvali. Bola
tam asi dve hodiny, potom ju naložili do auta a odviezli ju domov.

5.2. Na návrh prokurátorky bola prečítaná výpoveď poškodenej na odstránenie rozporov z prípravného
konania zo dňa 22. júna 2024, č. l. 44-48 spisu z ktorej vyplynulo: Býva na adrese B. D. XXX aj so starším
synom A. B. a mladším synom D. B.. So synom A. má dlhodobé problémy, vo veľkej miere pije alkohol,
tento pije vždy keď má peniaze. Keď nepije je s ním v pohode, chová sa normálne. Má podozrenie, že

berie aj drogy, pervitín, lebo tak ako sa on chová nie je normálne. Z alkoholu a teda asi aj z drog má
aj psychické problémy, bol už aj hospitalizovaný na psychiatrii. Pod vplyvom alkoholu alebo aj niečoho
iného, máva rôzne stavy, halucinácie, lebo sa stále s niekým rozpráva a háda sa, aj keď pri ňom nikto
nie je, akoby počul hlasy. Napríklad sedíme pri stole a zrazu sa strhne, vyskočí a začne sa s niekým
akoby s rukami naťahovať a vykrikovať, že ty čo robíš a tak podobne, alebo vykrikuje, že toto dnes dobre

nedopadne, pričom toto vykrikuje sám pre seba, ale tak, aby to počuli. Z jeho izby zvykne počuť buchot,
buď sa hádže on o stenu, alebo nejaké predmety hádže o stenu, lebo už mal aj rozbitý televízor, skrinky,
plieska dvere, že z nich sklo vyletí. Keď je triezvy tak si nič nepamätá. Pripadá jej ako schizofrenik. Keď
je pod vplyvom alkoholu je vždy agresívny a je mu jedno voči komu. Prejavuje sa to tak, že keď je sám,
tak útočí na susedov. Keď sú doma, tak po nich neustále vykrikuje, aby už zmizli, pýta sa jej kedy skape.

Keď je náhodou u nás aj dcéra, ktorá s nami nebýva aj na ňu útočí a nadáva jej. Bežne sa aj slovne
vyhráža so slovami, že skončí v pivnici, že sa o to postará. Pivnicu majú pod domom. Včera bol syn A.
v práci na nočnej, z ktorej prišiel dnes ráno. Ráno keď prišiel z práce, mohlo byť tak sedem hodín, podľa
toho ako mu ide autobus, čo bolo asi o 07:15h. Ešte zo svojej izby ho počula, že búcha. Vyšla z izby,
išla do kuchyne kam A. prišiel hneď za ňou, že sa chce rozprávať, čo odmietla, lebo už na ňom videla,

že je pod vplyvom alkoholu a nikam by to neviedlo. Chcel od nej, aby mu dala číslo na jeho priateľku,
avšak toto nemala a hneď jej začal nadávať, že je žumpa a handra. On jej takto hovorí bežne. Zobrala
sa od neho ďalej, lebo sa ho bála. Začali sa jej triasť ruky. Išla do garáže zapáliť si cigaretu. Zrazu spoza
chrbta počula výkrik kedy už zdochneš a keď sa otočila zbadala ako A. drží v pravej ruke kladivo, ktorým
sa na ňu zahnal, ako by ho chcel hodiť, čo bolo vo vzdialenosti asi 2, 3 metre a povedal jej, že skončí

v pivnici. Po tomto utiekla z garáže sa zavrieť do svojej izby, avšak túto nevie zamknúť. A keby sa aj
dala, tak by dvere vylomil. Ako prechádzala okolo Patrikovej izby všimla si, že má na stole položenú
fľašu ginu asi 0,7 dcl, ktorú si musel priniesť ako prišiel domov z práce. Bola vypitá asi tretina fľaše.
V izbe telefonovala s jeho strýkom, pričom po chvíli vbehol do izby syn A., a ako ležala na posteli stelefónom na uchu, prišiel ku nej, opľul ju, čo sa tiež už niekoľkokrát stalo, ale tento krát iba na tričko
v oblasti brucha a povedal jej ,,kto mi teraz zabráni, aby som ti šliapol na bradu“ a klopkal po zemi, že
tuto skončíš, myslel tým v pivnici. Toto počul jeho strýko, s ktorým telefonovala. Pýtal sa, či je to bežné,

že sa takto chová a povedala mu, že sa ho bojí, že ju zabije. Povedal, aby schovala do záhrady, čo aj
urobila a schovala sa, on zavolal políciu, lebo nevedela ani číslo v telefóne vytočiť ako sa triasla. Patrik ju
nemohol vidieť. Za tým stromom bola dosť dlho, lebo sa ho bála. Po nejakej chvíli počula, že veľmi šteká
pes, tak sa odvážila a vyšla zo skrýše. F., že už sú u nich policajti, vošla do domu cez dvor od záhrady.
Dom bol prázdny, vošla do Patrikovej izby, ktorá tiež bola prázdna, mal otvorené okno a cez to videla

pred domom policajné auto ako sa vonku pred bránou rozpráva syn A. s policajtom. Syn musel vyskočiť
z okna, z neho sa dá vyskočiť až na ulicu. Keď prišiel policajt, A. sa najskôr choval celkom normálne,
ale po chvíli začal na ňu opäť slovne útočiť, že nie je jeho mater, že zlyhala a že je žumpa. Policajt sa
postavil medzi nich a posielal A. preč, na čo vychádzali smerom von z domu cez garáž, pričom zrazu
len videla, ako sa A. rukami pretláča s pánom policajtom, či chcel zaútočiť na ňu a v tom mu policajt
chcel zabrániť nevie. Patrik niečo smerom ku nej kričal, strhlo sa to veľmi rýchlo. Dostala strach, utekala

preč, opäť do záhrady. Čo sa tam medzi nimi udialo neviem. Po chvíli na ňu zavolal pán policajt, a vtedy
videla, že A. má na rukách putá. Bojí sa, že jej ublíži, nakoľko tieto jeho výbuchy začínajú byť pravidelné.
Keď má vypité sa chová nepríčetne a nevie čoho by bol schopný. Už keď ho vidí pod vplyvom alkoholu
dostáva triašku celého tela. Už kvôli tomuto bola u nich aj sanitka v minulosti, čo mala panický strach.
Pred tým ju už fyzicky napadol, keď bol mladší. Postavil sa ku nej a čelom jej vrazil do tváre, po čom

ihneď spadla na zem. Vtedy tiež volala políciu, ale to je už viac rokov dozadu. Stáva sa však, že do nej
drgne alebo ju potiahne silnejšie za ruku, po čom už nie jedenkrát spadla na zem. Stále opakuje, že
skončí v pivnici. Nie vždy volala políciu, lebo sa hanbila a bolo jej to trápne, tak to trpela, ale už je toho
naozaj priveľa a jeho útoky sa stupňujú a bojí sa ho. Po jednom takomto útoku volala policajtov a vtedy
ho zobrala sanitka do nemocnice na psychiatriu. Bol tam asi tri dni, pričom sa mal liečiť zo závislosti

na alkohole. Pokúšal sa prestať s požívaním alkoholu, bol aj z vlastnej vôle na odvykačke, túto však
po troch týždňoch ukončil a pije ďalej. Na záver zo zápisnice vyplynulo, že po prečítaní zápisnice, ktorá
bola nahlas diktovaná svedok - poškodená vyhlasuje, že jej obsah je v súlade s jej výpoveďou a preto
nežiada jej opravu ani doplnenie.

5.3. K rozporom uviedla, že pri výsluchu jej nedali nič prečítať ani podpísať, lebo to by sa hneď ohradila,
keby jej to dali hneď na mieste. Ony jej to priniesli v sobotu a v sobotu u nej bol vnuk, on má 7 rokov,
takže keď pán policajt prišiel zápisnicu rýchlo podpísala aby ho vnuk nevidel a to bola chyba.

5.4.Naotázkyobhajcupoškodenáodpovedala,žebolavypočúvanápoúdajnomskutku21.júna2024na

polícii, keď brali A. brali aj ju. V ten deň zápisnicu nepodpísala, až v sobotu ju podpísala. Jej výsluch bol
skončenýdňa21.júna2024.Keďjejvolalstrýkoobžalovanéhonachádzalasavosvojejizbe.Neprečítala
sizápisnicu,keďjejjupolicajtidoniesli,lebotammalavnuka,anijejnepovedalpolicajt,abysitoprečítala.
Dňa 21. júna 2024 ráno, alebo dopoludnia, keď ten incident sa mal odohrať tak jej obžalovaný nadával,
nevšímala si to. Nadávali si navzájom. Bežné nadávky ako žumpa, handra. Nebála sa obžalovaného,

bolo to bežné. Jeho vyhrážky boli, že si čupol, poklopal po zemi a povedal, že „tam skončíš“. Vtedy bola
jediná otázka „kedy už zdochneš“. Obzrela na výkrik, „kedy už zdochneš“ a on držal čosi v ruke. Lenže
džojstyk aj kladivo má rovnaký tvar, takže v tom momente nevidela čo drží. Niečo držal v ruke, zahnal
sa na ňu s tým čo mal v ruke, nevie čo to bolo. Nemuselo to byť to kladivo, pretože ono bolo položené
vonku, vždy je tam položené. Do domu prišiel jeden policajt. Potom si zavolal ďalšiu hliadku polície.

Nevidelaakomunasadzovaliputá,keďdošlahliadkaonhodržalpredvchodomužspútanéhonarukách.
V minulosti jej už obžalovaný fyzicky ublížil, bolo to dávno, veľa rokov dozadu, bolo to zvláštne, prišlo
jej to tak, že ju nespoznal. Lebo keď volala policajtov, prišli policajti a pýtali sa ho či pozná poškodenú,
odpovedal, že nie, v živote ju nevidel. Obžalovaný útočí nábytok. On stále nadával, ventiloval si svoju
silu na nábytku, prišlo jej to tak, že do nej nemôže skočiť, pretože je žena a mladší syn sa mu takisto

nemôže postaviť. Vykrikoval, hádal sa so skrinkami, rozbíjal nábytok. Nepozná po mene policajta, ktorý
jej priniesol podpísať zápisnicu.

6. Z výpovede svedka D. E. č. l. 59-61 spisu vyplynulo, že je príslušníkom OO PZ Trstín ako referent
ÚOZ. Obžalovaného pozná z práce kvôli množstvu zásahov na adrese kde sa zdržuje B. D. B. XXX

sú tam dva domy kde sa chodí pravidelne na zásahy a sú tak z kríža vedľa seba. V tomto rodinnom
dome žije A. B. so svojou mamou a s bratom. Preverenia pre ktoré na miesto pobytu obžalovaného
chodili boli vždy charakteru, že obžalovaný má ťažší psychický stav z dôvodu požitia alkoholu alebo drog
a v tomto horšom psychickom stave napáda matku alebo brata. Preverenie bolo vždy ukončené buďpriestupkom alebo prevezením na psychiatrické oddelenie. Čo sa týka frekvencie preverení tak niekedy
tam aj týždeň privolaní neboli a niekedy aj 3 krát za deň. Vždy sa to odvíjalo od stavu obžalovaného
v akom sa nachádzal, tým myslel, že keď bola výplata vtedy mal peniaze a požil rôzne omamné alebo

psychotropné látky vtedy to bolo horšie potom keď už peniaze došli bol kľud a neboli na preverenia
privolávaní. Napádanie matky a brata spočívalo v tom, že obžalovaný doma rozbíjal nábytok, dvere,
pľul na brata alebo mamu. Sústavne im vulgárne nadával a ponižoval ich. Fyzické útoky boli voči matke
(dal jej facku) brata nijako fyzicky nenapádal po tom iba pľul. Čo sa týka správania obžalovaného, keď
prišiel na preverenie on, obžalovaný ho rešpektoval, všetko čo mu povedal vykonal. Ako náhle prišiel na

miesto s nejakým nižším kolegom alebo so ženou bol automaticky arogantný, nerešpektoval tieto osoby.
K veci uviedol, že na dátum skutku si už nepamätá, ale priebeh skutku si pamätal celý. V tento deň bol
v práci sám mal stálu službu a hliadkovú službu. Operačné stredisko ho vyslalo na preverenie udalosti,
a to ublíženie na zdravý a nebezpečné vyhrážanie do obce Horné Orešany k rodine B.. Oznámenie
podával silno opitý pán v Bratislave. Tomuto volala matka obžalovaného. Dostavil sa najskôr k rodine na
zvonenie a búchanie mu otvoril obžalovaný, vysvetlil mu, že niekto volal na linku 158 na Horváthových,

že to preveruje. Obžalovaný mu na to povedal že matka je v práci ale že kľudne môžu spolu prezrieť celý
dom, skontrolovať, či sa vnútri nenachádza. Spoločne s ním prešiel celý dom, volal na jeho matku, nikto
sa neozýval. Z tohto dôvodu z domu odišiel a odhlásil vec ako nepotvrdenú. Pán z I. toto oznámenie
neustále oznamoval na linku 158 pričom pri ďalších telefonátoch uviedol ďalšie dve adresy, kde by sa
matka mala nachádzať. Prešiel v rámci obce B. D. tieto dve adresy pričom sa tieto miesta nepotvrdili a

matka sa na nich nenachádzala, osoby ktoré sa nachádzali na týchto miestach poškodenú ani nepoznali.
Keďže ju nikde neobjavil vrátil sa na ich adresu pobytu, kde opätovne zazvonil obžalovanému a ten mu
iba cez okno povedal, že už mu neotvorí a že má ísť do prdele a on na políciu nevolal a že políciou
nič riešiť nechce, ďalej tvrdil, že matka sa doma nenachádza. Keďže odmietal komunikovať, neotváral
dvere, opätovne mu zvonil aby otvoril z vnútra. Počul buchot ako odtrhol garnižu spolu so závesom

následne rozkopol okno, bolo otvorené a ako do neho kopol sa roztvorilo, vyskočil na ulicu kde povedal,
že ak nepustí zvonček tak ho zbije a on mu povedal, že kľudne môže. Nato sa vyjadril, že sa vlastne
nechce biť. Potom mal nejaké oplzlé rôzne reči že je hovno, všetci sú kokoti len on je dokonalý. bol
silno pod vplyvom alkoholu a zrejme aj drog a mal nesúvisle výkyvy nálad, chvíľku bol kľudný a medzi
tým šklbal hlavou a vyplazoval jazyk, zreničky mu nijako nereagovali na žiadny svetelný podnet a skoro

sústavne sa húpal z nohy na nohu. Ako takto vykrikoval na ulici započul zvuk behu smerom k bráne,
vtedy bránu otvorila jeho matka ktorá povedala, že ju chcel zabiť. Potom sa presunuli dovnútra všetci
traja tým myslel za bránu (tam majú posedenie), matka si sadla na gauč. Obžalovaného dal bokom od
matky a postavil sa medzi nich, spýtal sa matky, čo sa stalo a tá mu uviedla, že obžalovaný bol od rána
napitý a nafetovaný niekoľko krát jej povedal, že ju zabije a keď jej povedal, že ju zabije, zahnal sa po

nej kladivom a zároveň kričal, že ju hodí potom do pivnice kde ju nikto nenájde vtedy v strachu o svoj
život utiekla smerom do záhrady, kde sa schovala (zaliezla pomedzi stromčeky a drevo) a privolala si
pomoc. Medzi tým jej obžalovaný povedal, že síce to hovoril, ale veď ju nezabil, vec nechcel riešiť z
dôvodu že veď matka stále žila. Poškodená sa vyjadrila, že má výslovne z neho strach. Následne matku
poučil, že jej syn bude obmedzený na osobnej slobode za trestný čin nebezpečného vyhrážania, čo

zároveň počul aj on. Matku upozornil nech radšej ide dovnútra domu a zamkne sa, on sa na to vyjadril,
že jeho nikto brať do basy nebude a že radšej matku zabije a rozbehol sa smerom po nej. Následne
osobu pomocou hmatov a chvatov spacifikoval, pričom osoba obžalovaného sa neustále bránila a to tak
že zovretou päsťou sa ho snažil trafiť. Voči jeho útoku sa bránil a to tak, že ho taktiež udrel jeden krát
päsťou do oblasti tváre pričom obžalovaný sa voči jeho útoku len smial, z čoho usúdil, že rany nemajú

význam nakoľko je silno pod vplyvom omamných a psychotropných látok. Osobu následne pomocou
hmatov spacifikoval a použil donucovacie prostriedky v podobe hmatov chvatov a pút. Obžalovaný ležal
na zemi a privolal cestou operačného strediska posily na eskortu osoby. Po služobnom zákroku bol
obžalovaný stále v amoku mykal sa snažil sa ujsť ale bol spútaný čiže tu šancu nemal. Na miesto prišla
hliadka PMJ ktorá osobu eskortovala na PZ Trstín. On eskortoval na PZ Trstín poškodenú. Na PZ H.

bol obžalovaný podrobený dychovej skúške s pozitívnym výsledkom. Ďalej uviedol, že v budove PZ
Trstín konkrétne v hliadkovej miestnosti o rozmere asi 6x12 m pričom v jednom rohu sedela matka a
v druhom rohu ako keby vedľa stál obžalovaný ktorý bol pripútaný a strážený hliadkou PMJ. Z ničoho
nič sa rozbehol so slovami zabijem smerom ku jeho matke, avšak príslušníci ho spacifikovali. Vtedy
sa matka veľmi roztriasla a rozplakala, bolo očividné, že má zo syna veľký strach. Mala problém sa

aj ukľudniť. Na otázky svedok uviedol, že keď poškodená otvorila bránu bola vyslovene vyplašená a
zároveň aj uplakaná. Keď neskôr opisovala skutok, tak už bola relatívne kľudnejšia ale plakala počas
opisovania skutku. Pomery v rodine pozná len z práce to je ich služobný obvod. Osobne nikdy nemal
konflikt s obžalovaným. Na presný čas, keď prijali udalosť z operačného strediska si nespomína boloasi 09:00 hod. ostatné oznámenia boli okolo obeda. Bol v obci Horné Orešany raz išiel na miestnu časť
Majdán ale tie adresy ktoré boli hlásene boli od miesta udalosti v rozpätí asi 3 km. Na adrese B. D. XXX
bol dvakrát. Na mieste zasahoval sám nakoľko vec nezniesla odklad a trúfal si na vykonanie služobného

zákroku pričom služobný zákrok bol vykonaný úspešne. V ten deň, keď zasahovali v obci B. D. XXX si
nevšimol v rukách obžalovaného žiadny nástroj ale obžalovaný mu ukázal kladivo, ktoré následne chytil
do ruky a povedal, že s týmto kladivom sa po nej zahnal. Okrem toho ešte chytil fľašu alkoholu bol to
tuším gin na polovicu vypitý. Od operačného dôstojníka vedel, že oznámenie podala silno opitá osoba,
nakoľko adresy boli dopletené, mal ťažkú artikuláciu a zrejme bol pod vplyvom alkoholu. V B. D. 141 je

rodinný dom, matka otvorila bráničku zvnútra. Policajná posila prišla asi do pol hodiny. Obžalovaný mal
už vtedy putá mal ich za chrbtom ležal a mal ho s kolenom zakľaknutého lebo sa stále mykal a kopal.

7. Z výpovede svedka F. G. vyplynulo, že v deň skutku mal dennú hliadkovú službu spolu s kolegom
F.. Zdržiavali sa v meste Trnava a v okolí pričom v poobedňajších hodinách boli vyslaný na asistenciu
OO PZ Trstín nakoľko kolega bol v jednočlennej hliadke a bol vyslaný na domáce násilie, pričom z tohto

preverenia vyšlo že je tam agresívna osoba ktorá neustále napáda svoju matku a z tohto dôvodu museli
byť voči tejto osobe použité aj donucovacie prostriedky a táto osoba bola kolegom spacifikovaná. Prišli
pred dom, na zemi sa nachádzala spacifikovaná a pripútaná osoba ktorú kolega držal na zemi, zdalo sa
mu že tam bola ešte aj nejaká neznáma osoba ale to vôbec nevie či s týmto malo súvis. Boli privolaný
kvôli eskorte, na meno osoby si nepamätá ale tohto pripútaného muža preeskortovali na OO PZ Trstín

na vykonanie potrebnej administratívy, počas eskorty bol vzadu s osobou obmedzenou na osobnej
slobode a kolega šoféroval. Táto osoba sa počas eskorty správala tak, že stále škrípal so zubami, kašlal,
smrkal, bol proste pod vplyvom alkoholu alebo drog toto usudzuje iba zo skúsenosti s takýmito ľuďmi pod
vplyvom rôznych látok. Často táto osoba menila nálady, bol v pohode bol ticho a potom následne, len tak
z ničoho nič zahučal (boli to len citoslovcia také ako keď je niekto nahnevaný jednalo sa o vrčanie). Ako

prišli na OO PZ Trstín, kolega z H. dovolil sa umyť, napiť sa vody, následne s osobou čakali v miestnosti
nachádzajúcej sa vedľa stálej služby pričom v tejto miestnosti sa na druhej strane nachádzala aj matka
obmedzenej osoby s ktorou mal mať konflikt. Ako obžalovaný vstúpil do miestnosti tak jej kolega z OO
PZ Trstín podával stoličku pričom ako si išiel sadnúť tak táto osoba zavrčala smerom na matku pričom
mu hneď na toto povedal, nech si sadne, čo na druhýkrát uposlúchol. Pamätá si, že matka na toto veľmi

zle reagovala a začala hneď plakať. Následne s osobou bola spisovaná administratíva ktorú vykonával
kolega z OO PZ Trstín. S obžalovaným nemali žiadne problémy, voči nim sa správal slušne až na malé
zmeny nálad. Zamestnávali mu myseľ otázkami bežnými zo života. Môže povedať, že táto osoba bola
zjavne ako keby nepríčetná a zjavne pod vplyvom omamných a psychotropných látok. Čo si pamätá tak
veľmi zle reagoval na kolegu OO PZ Trstín, hovoril mu že vyzerá ako autobus, že je Trstínske hovno

a podobne, snažil sa ho vyprovokovať ako keby k bitke alebo ako keby ho chcel strápniť. J. na toto
nijako zvláštne neregoval. Následne osobu eskortovali na vyšetrenie do FN TT a následne do CPZ
Senice. S odstupom času si nepamätá detaily tohto dňa z tohto dôvodu, viac k skutku nemá čo uviesť.
Na otázky odpovedal nasledovne: Poškodená sa nenachádzala v priestore, kde prišiel resp., vonku sa
nenachádzala, na mieste ju nevidel, videl ju až vtedy keď na ňu zavrčal, následne ju kolegyňa z OO PZ

Trstín odviedla preč. Eskortoval ho do CPZ aj do FN Trnava.

8. Obžalovaný sa k vykonaným dôkazom vyjadril tak, že k výpovedi svedka D. E. uviedol: čo udáva, že
mamka utekala neviem odkiaľ to nie je pravda, pretože otvorila kľudne a už ani na policajnej stanici sa
jej nevyhrážal ako udáva.

9. Poškodená uviedla pán policajt E. povedal, že na tom oddelení pribehol ku mne A. so slovami že ju
zabije a ten druhý svedok uviedol, že on len zavrčal. Ešte chce dodať, že pán policajt E. pri tom čo sa
malo stať na oddelení ani nebol.

10. Zo záverov znalca MUDr. Ivana Karbulu vyplynulo, že u obžalovaného nebola v minulosti, v
čase skutku, ktorý mu je kladený za vinu a ani v súčasnej dobe zistená vážna duševná porucha v
pravom slova zmysle, ktorá by mala z psychiatrického forenzného hľadiska vplyv na rozpoznávacie
a ovládacie schopnosti. Znalec zistil, že menovaný bol doteraz 1x psychiatricky ústavne liečený v
PNPP Pezinok, Klinika drogových závislostí, hospitalizácia 22. septembra 2015 - 12. októbra 2015 s

diagnózou F10.2 Poruchy psychiky a správania zapríčinené užitím alkoholu, Syndróm závislosti a F19.2
Poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním viacerých psychoaktívnych látok (pervitín, THC), sy.
závislosti v anamn. a lx na Psychiatrickom oddelení FN Trnava 16. júla 2022 - 19. júla 2022 s diagnózami
F10.0 Porucha psychiky a správania zapríčinená užívaním alkoholu: ebrieta pri prijatí s poruchamisprávania, F10.2 Porucha psychiky a správania zapríčinená užívaním alkoholu: syndróm závislosti,
F12.1 Porucha psychiky a správania zapríčinená užívaním kanabinoidov: škodlivé užívanie. Nie je
v dispenzári ambulantného psychiatra, neužíva žiadnu psychofarmakoterapiu. Opakovane ošetrený na

Urgentnom príjme FN Trnava v opitosti a pre poruchy správania 1x hospitalizovaný na Internej klinike
FN Trnava ( 06/2019) – v moči bola prítomná pozitivita metamfetamínu a amfetamínu. Obžalovaný
trpí polymorfnou závislosťou tabak, etanol, kanabinoidy (THC), metamfetamíny (pervitín), v súčasnosti
abstinuje, ale v chránenom prostredí (väzba) a Zmiešanou poruchou osobnosti disociálna a impulzívna
(F61). Disociálna porucha osobnosti sa prejavuje nezdržanlivosťou, poruchou vyšších citov, u ktorej

dominuje pudová motivácia, viazanosť na osobný zisk, neuznávanie sociálnych a mravných noriem,
neschopnosť empatie a súcitu. Daná porucha osobnosti je ťažké narušenie v charakterovej skladbe
a tendenciách správania jedinca, zahrňujúca zvyčajne niekoľko oblastí osobnosti. Takmer vždy je
združená so závažným osobným a sociálnym zlyhaním. Porucha osobnosti sa zvyčajne objavuje
v neskorom detstve alebo adolescencii a pokračuje v prejavoch do dospelosti. Ide o abnormný
vzorec správania, ktorý je trvalý a dlhodobý. Emočne nestabilná porucha osobnosti (impulzívna) je

charakterizovaná nestabilnými emočnými postojmi. Vysoká je pohotovosť k zlostným výbuchom aj
pri nepodstatných podnetoch. K osobnostným vlastnostiam patrí nízka frustračná tolerancia, vysoká
iritabilita a impulzivita. Uvedenými diagnózami trpel i v čase skutku, avšak z psychiatrického forézneho
hľadiska nemajú vplyv na rozpoznávacie a ovládacie schopnosti obvineného. Nebola v minulosti, v čase
skutku, ktorý mu je kladený za vinu a ani v súčasnej dobe zistená vážna duševná porucha v pravom

slova zmysle, ktorá by mala vplyv na rozpoznávacie a ovládacie schopnosti. Vplyvom alkoholového
opojenia v čase skutku (A. B. bol na OO PZ Trstín dňa 21. júna 2024 v čase o 13;48 h podrobený
dychovej skúške na zistenie alkoholu v dychu s pozitívnym výsledkom X,XX F., t.j. 1,79 promile)
mohli byť ovládacie schopnosti mierne zredukované, avšak forenzne nevýznamne. Vplyvom alkoholu
sa racionálne správanie u obvineného dostáva do úzadia a vynára sa do popredia pudová zložka

osobnosti, bez morálnych zábran. Heteroagresívne konanie je jeho osobnosti vlastné čo dokazuje i
opakovane justičný postih menovaného. Znalec nezistil chorobnú motiváciu konania obvineného v čase
skutku, ktorý mu je kladený za vinu a teda svoje konanie mohol ovládať. Obžalovaný vzhľadom na svoj
duševný stav v čase spáchania skutku mohol rozpoznať závažnosť a protiprávnosť svojho konania a
tiež rozpoznať jeho nebezpečnosť. Obvinený je v súčasnosti plne schopný chápať zmysel trestného

konania. Z psychiatrického hľadiska jeho pobyt na slobode pre spoločnosť nie je nebezpečný. Avšak
vzhľadom k disociálnej a impulzívnej poruche osobnosti možno do budúcna predpokladať opakované
heteroagresívne a protiprávne správanie sýtené i užívaním alkoholu alebo psychotropných a omamných
látok. K polymorfnej závislosti je obvinený nedostatočne kritický, striktne odmieta ústavné liečenie,
bagatelizuje závislosť, zahmlieva frekvencie užívania látok, vzhľadom na disociálnu a impulzívnu

osobnosť, opakovaný justičný postih a nekritickosť, sú dané osobnostné charakteristiky jednoznačne
kontraindikáciou k ústavnej protitoxikomanickej a protialkoholickej liečbe, znalec neodporúča nariadiť
obžalovanému ochranné protitoxikomanicke ani protialkoholické ambulantné ani ústavné liečenie
nakoľko by bolo neefektívne, proband by liečbu devalvoval, demotivoval by v skupinovej psychoterapii
ostatných pacientov. Dané liečenie by nezmenilo postoj probanda k závislosti ani by nezaručilo

abstinenciu mimo chránené prostredie. Navyše 1x liečbu závislosti už podstúpil (PNPP Pezinok - Klinika
drogových závislostí, hospitalizácia 22. septembra 2015 - 12. októbra 2015), kedy bol na oddelení rušivý,
bolo prítomné opozičné správanie, neschopnosť sebareflexie. Na 21. deň liečby trval na prepustení,
neprístupný dohovoru. Za vhodnejšie v prípade posudzovaného znalec považuje uloženie iného
opatrenia zákaz konzumácie drog a alkoholu. Znalec u obvineného v kontexte dlhoročnej polymorfnej

závislosti nachádza osobnostné zmeny v zmysle depravácie osobnosti: postihnutie sa prejavuje
predovšetkým v oblasti morálnej a sociálnej, je prítomná porucha vyšších citov - nezodpovednosť,
ľahostajnosť k osudu blízkych, manipulatívne tendencie, egocentrizácia.

11. Zo záznamu o dychovej skúške č. l. 16 vyplynulo, že 21. júna 2024 o 13.48 hod. bolo obžalovanému

namerané 0,86 mg/L alkoholu v dychu., ktorý odsúdený odmietol podpísať.

12. Z potvrdenia o vykázaní z obydlia zo dňa 21. júna 2024 vyplynulo, že obžalovaný bol dňa 21. júna
2024 o 14.50 hod vykázaný zo spoločného obydlia ohrozenej osoby - poškodenej.

13. Z č. l. 149 až 150 spisu vyplynulo - z bloku na pokutu nezaplatenú na mieste zo dňa 10. januára
2024 bola obžalovanému uložená pokuta vo výške 30,-€ a zo dňa 16. júla 2022 pokuta vo výške 30,- €.14. Z lustrácie ZVJS vyplynulo, že obžalovaný sa nachádza vo výkone väzby Okresného súdu Trnava
pod sp. zn. 32T/3/2024.

15. Z odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný má v ňom 6 záznamov:
- Okresný súd Galanta; rozsudok 1. apríla 2009, sp. zn. 2T/49/2009, právoplatnosť 1. apríla 2009,
mladistvý, § 212/2f Trestného zákona; odňatie slobody podmienečne na 4 mesiace so skúšobnou dobou
vo výmere 1 rok do 1. apríla 2010, osvedčenie sa 1. apríla 2010, úhrnný trest, na páchateľa sa hľadí,
akoby nebol odsúdený,

- Okresný súd Trnava, trestný rozkaz 14. decembra 2012, sp. zn. 2T 73/2012, právoplatnosť 23. januára
2013, § 245/1 Trestného zákona, odňatie slobody podmienečne na 5 mesiacov so skúšobnou dobou
vo výmere 1 rok do 23. januára 2014, osvedčenie sa 24. januára 2015, na páchateľa sa hľadí, akoby
nebol odsúdený,
- Okresný súd Galanta, trestný rozkaz 21. marca 2013; sp. zn. 1T 31/2013, právoplatnosť 30. apríla
2013, § 364/1a Trestného zákona, odňatie slobody podmienečne na 3 mesiace so skúšobnou dobou vo

výmere 1 rok do 30. apríla 2014, osvedčenie sa 21. októbra 2014, na páchateľa sa hľadí, akoby nebol
odsúdený,
- Okresný súd Trnava, trestný rozkaz 1. októbra 2015, sp. zn. 7T 94/15, právoplatnosť 8. novembra
2016, § 20, § 156/1, § 20 364/1a Trestnéo zákona, odňatie slobody nepodmienečne na 1 rok v ústave
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, podmienečné prepustenie 11. augusta 2017 Okresný

súd Trnava sp. zn. 3Pp/69/17 so skúšobnou dobou na 2 roky, osvedčenie sa 15. novembra 2019,
- Okresný súd Trnava, trestný rozkaz 29. augusta 2016; sp. zn. 9T/56/2016, právoplatnosť 7. septembra
2016, § 156/1 Trestného zákona; odňatie slobody podmienečne na 8 mesiacov so skúšobnou dobou
vo výmere 2 roky do 8. septembra 2018, osvedčenie sa 25. júla 2019, na páchateľa sa hľadí, akoby
nebol odsúdený,

- Okresný súd Bratislava 5, trestný rozkaz 26. februára 2021, sp. zn. 1T 12/2021, právoplatnosť 30.
mája 2021, § 323/1a Trestného zákona, prečin, začiatok páchania skutku: 13. februára 2021, koniec
páchania skutku: 13. februára 2021, miesto páchania skutku: Bratislava; odňatie slobody podmienečne
na 20 mesiacov so skúšobnou dobou vo výmere 3 roky do 30. mája 2024.

16. Z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov bolo zistených 17 nasledovných záznamov.
- 09. júna 2018 - znečisťovanie verejného priestranstva, § 47 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o priestupkoch), sankcia - 30,- €,
- 14. februára 2020 - nerešpektovanie prevádzkových pravidiel ŽSR, § 108 ods. 1 písm. g) zákona č.
513/2009 Z. z., sankcia 50,- €,

- 08. júna 2020 - osoba po 22.00 hod. rušila vykrikovaním nočný kľud, na výzvu hliadky odmietla upustiť
od svojho konania a predložiť doklad totožnosti, § 47 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch, sankcia
– napomenutie,
- 4. septembra 2020 v čase približne o 23.30 hod. v K. na ul. Schengenská v bývalom areály
poľnohospodárskeho, fyzicky napadol svojho brata D. B., ktorý na lekárske ošetrenie nešiel § 49 ods.

1 písm. d) zákona o priestupkoch, sankcia - pokarhanie,
- 19. decembra 2020 v čase 23.00 hod. bol zaistený hliadkou Elán 406 podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona
č. 171/1993 Z. z., ktorá ho na dobu potrebných úkonov a administratívy umiestnila do miestnosti pre
predvedené osoby na OO PZ Rusovce, tam sa vyšplhal po mreži a vytrhol kamerový systém zo steny,
čím spôsobil Ministerstvu vnútra SR so sídlom Pribinová 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866 škodu

vo výške 51,27 € - § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch, sankcia 50,- €,
- 12. júna 2022 - páchateľ úmyselne poškodil pletivovú bránku na objekte povodia Váhu pri priehrade
Horné Orešany a to tým spôsobom, že do nej kopal a búchal z dôvodu, že sa chcel ísť okúpať, čím im
spôsobil celkovú škodu vo výške 100,- €. - § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch - sankcia 30,-€,
- 12. júna 2022 - menovaný sa hrubo správal voči jeho matke a vulgárne jej nadával - § 49 ods. 1 písm.

d) zákona o priestupkoch, sankcia napomenutie,
- 16. júla 2022 - priestupca kopol do bicykla svojej sestry, čím narušil plášť bicykla a vznikla jej škoda
3,- €, § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch, sankcia 30,- €,
- 16. júla 2022 - hrubé správanie voči sestre a matke, drobné ublíženie na zdraví voči matke - § 49 ods.
1 písm. e) zákona o priestupkoch, sankcia 30,- €,

- 14. júla 2023 A. B. v čase asi o 01:40 hod. na adrese B. D. XXX, počas služobného zákroku
neuposlúcholvýzvuverejnéhočiniteľa,abyzotrvalnamiesteapodaltamajvysvetlenie,A.B.saneustále
tlačil von z dverí, sotil do npráp. F. J., ten A. B. opakovane vyzval, aby zotrval na mieste a upustil od
protiprávneho konania s výstrahou, že budú použité donucovacie prostriedky, čo neuposlúchol a ďalejkládol aktívny odpor a snažil sa o útek, a tým neuposlúchol výzvu verejného činiteľa pri výkone jeho
právomoci - § 47 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch, sankcia 30,- €,
- 14. júla 2023 - A. B. v čase asi o 01:40 hod. na adrese B. D. XXX, počas služobného zákroku, nsržm.

L. M. počas kladenia aktívneho odporu spolu s npráp. F. J. priľahol ľavú ruku, čím jej boli spôsobené
zranenia a to škrabance, podliatiny a oderky od lakťu až po rameno a celou silou stlačil ľavé koleno
jeho kolenami, čím jej na ľavej časti vznikla podliatina, čím týmto svojím konaním inému z nedbanlivosti
ublížil na zdraví - § 49 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch,
- 10. novembra 2023 - A. B., v presne nezistenom čase v poobedňajších hodinách v B. D. na adrese

B. N. XXX, pod vplyvom alkoholu nadával sestre L. O. do píč, a následne nadával aj jeho matke B. B.
slovami, že je piča, kurva, čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním - §
49 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch, sankcia 40,- €,
-13.novembra2023A.B.udrelpäsťoudostreduhrudepoškodenéhoF.P.,pričommunespôsobilžiadne
zranenia a taktiež mu vulgárne nadával § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, sankcia 30,- €,
- 10. januára 2024 vulgárne vynadal matke § 49 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch, sankcia 30,- €,

- 10. januára 2024 viedol elektrokolebežku pod vplyvom alkoholu po ceste II/502 v obci Horné Orešany
na ulici Hlavnej zastavený pred RD č. 79, § 22 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch, sankcia 100,- €,
- 14. januára 2024 - vulgarizmy a hrubé správanie § 49 ods. 1 písm. d) sankcia - 30,- €,
- 13. marca 2024 hrubé správanie § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, sankcia 30,- €.

17. Súd odmietol vykonať dôkaz výpisom hovorov z mobilu poškodenej z dôvodu, že tento je
nepodstatný pre rozhodnutie, nakoľko to, že poškodená volala so strýkom, už bolo preukázané z jej
výpovede z prípravného konania. Čo sa týka návrhu na vykonanie výsluchu svedka D. E., súd odmietol
vykonať tento dôkaz, nakoľko bola prečítaná na hlavnom pojednávaní jeho výpoveď so súhlasom
prokurátora a obžalovaného. Rovnako súd odmietol vykonať dôkaz konfrontáciou medzi poškodenou

a svedkom D. E., keďže okolnosti bolo možné zistiť už skôr vykonanými dôkazmi a tiež konfrontáciu
medzi obžalovaným a poškodenou, nakoľko okolnosti pre ktoré mala byť táto konfrontácia vykonaná
boli zistené z iných dôkazov. Súd odmietol vykonať aj výsluch svedka strýka, nakoľko tento sa priamo
pri skutku nenachádzal a z iných dôkazov bolo nepochybne preukázané, že tento zavolal príslušníkov
polície a okrem toho obhajoba neuviedla ani údaje o jeho totožnosti a bydlisku.

18. V rámci záverečných rečí strany uviedli nasledovné.

18.1. Prokurátorka v záverečnej reči poukázala na doposiaľ vykonané dokazovanie v rámci hlavného
pojednávania. Bola toho názoru, že obžalovaný je zo žalovanej trestnej činnosti stíhaný dôvodne,

mal sa dopustiť prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. c) Trestného
zákona. Považuje za dôležité poukázať na svedeckú výpoveď poškodenej, ktorú učinila v prípravnom
konaní, nakoľko jej výpoveď v rámci HP bola zmenená a to z dôvodu blízkeho vzťahu s osobou
obžalovaného,tentojejejsynom.Poškodenávosvojejvýpovediuviedla,žejehoopakovanéútokyradšej

trpí, nie vždy volá políciu, pretože sa hanbí. Priebeh skutku je následne podporovaný aj výpoveďou
svedka D. E., tento popísal detailne a rovnako tak obdobne vypovedal aj svedok F. G.. Pokiaľ ide
o správanie obžalovaného na OO-PZ Trstín. Osoba obžalovaného je dôverne známa príslušníkom
polície z množstva oznámení, ktoré preverovala na adrese B. D. K. XXX. Obžalovaný minimálne 10
krát od roku 2020 fyzicky alebo slovne napádal, či svoju matku, brata, sestru. Skutok, ktorý sa stal

21. júna 2024, je len vygradovanie jeho správania sa. Pokiaľ ide o závery ZP znalec konštatoval, že
obžalovaný trpí polymorfnou závislosťou pokiaľ ide o tabak, etanol, canabinoidy a metamfetamíny a
tiež zmiešanou poruchou osobnosti, disociálne a impulzívne. Obžalovaný nemá schopnosť empatie a
súcitu, preukazuje nestabilné emočné postoje. Zo zabezpečených listinných podkladov ako je lekárska
správa, priestupkový spis ako aj lustrácie na obžalovaného, pokiaľ ide o ústrednú evidenciu priestupkov,

vyplýva z nej, že obžalovaný je agresívny, vždy pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných látok.
Obdobné skutočnosti uviedol aj D. E. keď obžalovaný po obdržaní mzdy mal požívať alkoholické
nápoje a byť agresívny voči rodinným príslušníkom. Poškodená účelovo zmenila svoju výpoveď počas
hlavného pojednávania nakoľko bezprostredne po skutku popísala vyhrážky zo strany syna, že je pod
vplyvom alkoholu ako nepríčetný a má z neho strach. Nakoniec aj výslovne policajtovi uviedla, že zo

syna strach má. Nejde o ojedinelé konanie obžalovaného voči matke, práve naopak išlo o konanie
opakované, podmienené konzumáciou psychotropných a omamných látok zo strany obžalovaného ku
konzumácii, ku ktorej je nekritický. Vykonané dokazovanie dostatočne preukázalo vinu obžalovanéhoa na základe takto vykonaného navrhla, aby súd uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia
slobodyvovýmere18mesiacovsozaradenímdoústavunavýkontrestusostrednýmstupňomstráženia.

18.2. Poškodená v záverečnej reči konštatovala, že čo sa týka správania obžalovaného. Bolo to vždy
pod vplyvom alkoholu a nenapádal nás fyzicky. Nikoho nikdy v živote fyzicky nenapadol. Bola to len tá
jeho výslovnosť voči nám.

18.3.Obhajcavzáverečnejrečiuviedol,žeajkeďsapopodaníobžalobyvtejtovecijavilo,žeobžalobaje

podanádôvodnezpohľaduobhajobysasituáciazmenilaposvedeckejvýpovedipoškodenejnahlavnom
pojednávaní dňa 5. novembra 2024 a ťažko povedať ako tvrdí aj pani prokurátorka či to je naozaj len
účelová zmena z dôvodu, že obžalovaný je jej syn a sa mu snaží pomôcť. Jeho návrhy smerovali k tomu,
aby sa súd pokúsil zistiť ako to v skutočnosti bolo, pretože nikto pri skutku nebol, ani prokurátorka, ani
súd a ani on, obhajca. Skutok sa odohral medzi poškodenou a obžalovaným a sčasti podľa tvrdenia
svedka E. malo sa ešte niečo odohrať aj po príchode tohto svedka na miesto. So skutočnoťami, ktoré

uviedla poškodená sa oboznámil až dňa 5. novembra 2024 na hlavnom pojednávaní, takže skôr ani
reagovať nemohol, pokiaľ sa jednalo skôr o výsluch svedka D. E.. To ako vypovedala poškodená na
hlavnom pojednávaní 5. novembra 2024 treba sa pokúsiť objektivizovať v rámci možností, ktoré k
dispozícii sú a jeden z týchto prostriedkov by mohol byť aj výpis hovoru z telefónu poškodenej, nakoľko
pokiaľ by telefonoval strýko obžalovaného poškodenej, bola by vyvrátená verzia o tom, že poškodená

volala strýkovi a prosila ho o pomoc aby volal políciu. Pokiaľ sa jedná o zmenenú svedeckú výpoveď
poškodenej poukázal na rozpory vo vzťahu k jej údajnej predchádzajúcej výpovedi zo dňa 22. júna 2024.
Poškodená 5. novembra 2024 tvrdila, že ona nevolala strýkovi, ale volal on jej, ďalej poškodená tvrdila,
že neutiekla do záhrady pred obžalovaným a išla tam telefonovať so svojou sestrou aby bola v kľude.
Taktiež rozporovala poškodená, že by sa obžalovaný B. po nej zaháňal kladivom, tvrdila, že niečo držal v

ruke, a myslí, že to bol joystick. Taktiež rozporovala, že by povedala strýkovi obžalovaného do telefónu,
že sa jej obžalovaný vyhrážal. Poškodená rozporovala aj že obžalovaný rozkopol okno, že nie je pravda,
že by sa obžalovaný bol za ňou rozbehol, pred príslušníkmi polície, resp. policajta pána E. a aj neskôr
na OO-PZ Trstín, ktorú situáciu opisovala nie že sa po nej rozbehol, ale že vstal, zrejme sa chcel pohnúť
neviem kam, na čo ho príslušníci polície spacifikovali. Keď ho začali biť, ona sa mala rozplakať a roztriasť

keď videla, že jej bijú syna. Zápisnica o výpovedi poškodenej bola vyhotovená až dňa 22. júna 2024 a
zanesená do domu poškodenej k podpisu, prečo polícia túto zápisnicu nevyhotovila hneď po skutku tak,
akobolapoškodenáeskortovanátiežnaOO-PZTrstínatubolaajkuskutkuvypočúvaná.Pokiaľsajedná
oto,žetedatátozápisnicazodňa22.júna2024bolapoškodenouajpodpísaná,poškodenávysvetľovala
okolnosti, za ktorých k tomu došlo, kde to malo byť v podobe že aby to podpísala. Nevyzývali ju aby si

zápisnicu prečítala a ona ju v dobrej viere podpísala, pričom poukázala aj na to, že mala doma nejaké
vnúča, nejaké malé dieťa a nechcela tam robiť rozruch s políciou, aby maloleté dieťa videlo policajtov.
Pokiaľsajednáokonzumáciualkoholu,poškodenávypovedala,žeobžalovanývozvýšenejmierepožíva
alkoholické nápoje a vtedy sa správa ako nepríčetný, ona to pomenovala že ako keby mal schizofréniu,
poškodzuje nábytok. Obžalovaný bol pod vplyvom alkoholu, že alkohol konzumuje priznal aj samotný

obžalovaný. Aj z vyšetrovacieho spisu je zrejmé, že obžalovaný problém s alkoholom má, je evidentné,
žebyobžalovanýpotrebovalvtomtosmerepomôcť.Poškodenávypovedala,žeproblémysnímmávždy
keď má vypité, ale že keď je triezvy je to najlepší syn. Aj samotná poškodená podľa jej výpovede zistila až
po doručení obžaloby, ako je skutok opisovaný a aká mala byť jej výpoveď zo dňa 22. júna 2024. Pokiaľ
sa jedná o dôkazy, ktoré by preukazovali spáchanie žalovaného skutku, obhajoba bola toho názoru, že

z hľadiska naplnenia skutkovej podstaty nebezpečného vyhrážania, ktorý sa údajne mal stať dňa 21.
júna 2024 sú relevantné výpovede poškodenej a svedka E., teda sčasti, ktorá sa týka tej časti po jeho
príchode. Samotný obžalovaný sa už vo svojej sťažnosti vyjadroval, že výpoveď policajta svedka E. nie
je vo všetkom objektívna a pravdivá, priznal, že pozná tohto svedka, teda z jeho činnosti, túto skutočnosť
na druhej potvrdil aj samotný svedok E., že obžalovaného pozná zo svojej činnosti keď tam chodí riešiť

oznámenia. Poškodená však aj situáciu po príchode policajta Vargu popisuje inak ako ju opísal svedok
E.. Podľa výpovede poškodenej keď ona vyšla zo záhrady a uvidela policajta pána E. tak obžalovaný bol
spacifikovaný na zemi s putami. Túto skutočnosť však svedok E. opisuje odlišne keď vypovedal aj, že
sa mal obžalovaný rozbehnúť so slovami že radšej matku zabijem, čo samotná poškodená nepotvrdila.
PokiaľsajednáovýpoveďsvedkaG.,pánG.praktickypokiaľsajednáožalovanýskutok,nebolprítomný

pri ničom. Keď došiel na miesto incidentu už bolo po všetkom, obžalovaný bol na zemi a aj vo svojej
výpovedi popisuje iba správanie obžalovaného na OO-PZ Trstín ako divné, škrípal zubami, kašľal, menil
nálady ale ako ku skutku nevypovedal priamo nič. Iba z dôvodu čo najviac objektivizovať to čo sa naozaj
udialo, navrhoval vypočuť svedka E. a vykonať konfrontáciu medzi ním a poškodenou. Pokiaľ sa jedná oostatné dôkazy, ktoré boli čítané na HP k tým nie je v zásade nič čo dodať, vypovedajú niečo o osobnosti
obžalovaného, ale nehovoria nič o skutku 21. júna 2024, okrem skúšky na požitie alkoholu. Vzhľadom k
týmto nezrovnalostiam a vzhľadom na zásadu v pochybnostiach v prospech páchateľa, keď aj samotný

obžalovaný rozporuje, že by sa vyhrážal poškodenej v ten deň 21. júna 2024 zabitím alebo nejakou inou
vážnou ujmou, navrhol aby obžalovaný bol oslobodený spod obžaloby.

18.4. Obžalovaný sa v záverečnej reči pridržal toho čo povedal obhajca.

19. Podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo
inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody
až na jeden rok.

Podľa§360ods.2Trestnéhozákona,odňatímslobodynašesťmesiacovažtrirokysapáchateľpotrestá,
ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) závažnejším spôsobom konania,
b) na chránenej osobe,
c) preto, aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho základných práv a slobôd,
d) z osobitného motívu, alebo
e) verejne.

Podľa § 138 písm. a) Trestného zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného
činu so zbraňou okrem trestných činov úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, zabitia podľa
§ 147 a § 148, usmrtenia podľa § 149, ublíženia na zdraví podľa § 155, § 156 a § 157.

Podľa § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, chránenou osobou sa rozumie blízka osoba.

K výroku o vine

20. Obžaloba skutok právne posúdila ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods.

2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a § 139 ods.
1 písm. c) Trestného zákona, kedy páchateľ sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo
vzbudiť dôvodnú obavu, a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a na chránenej
osobe - blízkej osobe.

21. V konaní nebolo sporné, že v deň skutku 21. júna 2024 v čase od 07.30 hod. do 12.00 hod.
v rodinnom dome na drese Horné Orešany, sa v doobednajších hodinách nachádzala poškodená spolu
s obžalovaným, pričom obžalovaný bol v predmetnom čase pod vplyvom alkoholu, čo vyplynulo tak
z výpovede poškodenej z prípravného konania, potvrdil to aj svedok príslušník PZ D. E. a záznam
o dychovej skúške. Okrem nich nebol doma nikto iný.

22. To, že obžalovaný sa svojej matke - poškodenej vyhrážal zabitím bolo preukázané z výpovede
poškodenej z prípravného konania, kde táto jasne uviedla, že zrazu spoza chrbta počula výkrik kedy
už zdochneš a keď sa otočila zbadala ako A. drží v pravej ruke kladivo, ktorým sa na ňu zahnal, ako
by ho chcel hodiť, čo bolo vo vzdialenosti asi 2, 3 metre a povedal jej, že skončí v pivnici....opakovane

sa jej potom vyhrážal tým spôsobom, že ....prišiel ku nej, opľul ju, čo sa tiež už niekoľkokrát stalo,
ale tento krát iba na tričko v oblasti brucha a povedal jej ,,kto mi teraz zabráni, aby som ti šliapol
na bradu“ a klopkal po zemi, že tuto skončíš, myslel tým v pivnici.“..... Z uvedeného možno celkom
jasne konštatovať, že obžalovaný sa poškodenej vyhrážal zabitím - smrťou. Výpoveď poškodenej bola
podporená aj výpoveďou svedka D. E., ktorý zhodne vypovedal ako svedok z počutia o tom, čo mu

poškodená uviedla, že obžalovaný bol od rána napitý a nafetovaný niekoľko krát jej povedal, že ju zabije
a keď jej povedal, že ju zabije, zahnal sa po nej kladivom a zároveň kričal, že ju hodí potom do pivnice
kde ju nikto nenájde vtedy v strachu o svoj život utiekla smerom do záhrady, kde sa schovala (zaliezla
pomedzi stromčeky a drevo) a privolala si pomoc.

23. Ku skutku v časti, že poškodená si privolala pomoc prostredníctvom telefónu, keď zavolala strýkovi
obžalovaného, bolo opäť preukázané výpoveďou poškodenej z prípravného konania a výpoveďou
svedka príslušníka PZ D. E.. Na základe tohto telefonátu totiž hliadka prišla na miesto činu, čo bolo
zhodne potvrdené oboma výpoveďami.24. Čo sa týka časti skutku vo vzťahu k tomu, že obžalovaný sa na poškodenú zahnal kladivom, uvedenú
časť mal súd preukázanú z výpovede poškodenej z prípravného konania, kde sama uviedla, že sa na

ňu kladivom zahnal, následne z výpovede D. E., ktorému takýmto spôsobom zhodne skutok popísala,
ďalej tým, že sama poškodená uviedla, že na mieste činu sa kladivo nachádzalo a potvrdil to aj D. E.,
že tam videl kladivo.

25. To, že poškodená vybehla do záhrady bolo opäť preukázané jej výpoveďou z prípravného

konania i výpoveďou svedka príslušníka PZ Ondreja Vargu, ktorý uviedol, že v dome sa poškodená
nenachádzala,keďževypovedal,žehoprezrel.Ažkeďtamprišieldruhýkrátpribehlakbránepoškodená,
teda pokiaľ sa nenachádzala vo vnútri dome musela sa nachádzať v záhrade tak ako to sama tvrdila.

26. To, že obžalovaný sa poškodenej vyhrážal v budove PZ Trstín konkrétne v hliadkovej miestnosti o
rozmere asi 6x12m pričom v jednom rohu sedela matka a v druhom rohu ako keby vedľa stál obžalovaný

ktorý bol pripútaný a strážený hliadkou PMJ. Z ničoho nič sa rozbehol so slovami zabijem smerom ku
jeho matke, avšak príslušníci ho spacifikovali bolo preukázané výpoveďou D. E.. Z výpovede svedka
F. G. vyplynulo, že ako prišli na OO PZ Trstín, kolega z H. dovolil sa umyť, napiť sa vody, následne s
osobou čakali v miestnosti nachádzajúcej sa vedľa stálej služby pričom v tejto miestnosti sa na druhej
stranenachádzalaajmatkaobmedzenejosobysktoroumalmaťkonflikt.Akoobmedzenáosobavstúpila

do miestnosti tak jej kolega z OO PZ Trstín podával stoličku pričom ako si išiel sadnúť tak táto osoba
zavrčala smerom na matku pričom mu hneď na toto povedal, nech si sadne, čo na druhýkrát uposlúchol.
Pamätal si, že matka na toto veľmi zle reagovala a začala hneď plakať. Na záver v tejto časti súd
poukazuje aj výpoveď obžalovaného, v ktorej uviedol, že „áno je mi to ľúto, stalo sa, nemal som s matkou
nikdy normálny vzťah, nikdy by som jej však fyzicky neublížil, vulgarizmy sú z každej strany, požívam

iba alkohol, drogy nemal ani nepamätám.“

27. Priebeh skutku bol podporený aj znaleckým dokazovaním a výpoveďou poškodenej v tom zmysle,
že oba dôkazy preukázali, že obžalovaný požíva alkoholické nápoje a pod ich vplyvom býva agresívny,
nepredvídateľný, čo potvrdzuje, že keďže obžalovaný v čase spáchania činu pod vplyvom alkoholu, tak

sa prejavili negatívne charakteristiky popísané v znalcom znaleckom posudku.

28. Ďalej súd poukazuje na to, že „Znakom objektívnej stránky trestného činu nebezpečného vyhráža-
nia je pri tomto trestnom čine „vyhrážanie“, ktoré musí byť spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu, ktorou sa
rozumie vyšší stupeň tiesnivého pocitu zo zla, ktorým je vyhrážané. Dôvodná obava však nemusí vznik-

núť, avšak jej vznik musí byť reálny, preto je potrebné starostlivo hodnotiť povahu a závažnosť vyhrá-
žania, nakoľko je potrebné rozlišovať nebezpečné vyhrážanie od prejavov, pri ktorých boli použité silné
slová, ale v skutočnosti o nič závažného nešlo. Pritom sa nie je možné obmedziť len na vlastný obsah
slovného vyhlásenia páchateľa, ale výroky je potrebné hodnotiť v spojení s ďalším konaním páchate-
ľa. Záver, či ide o vyhrážky spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu z ich uskutočnenia, je nutné posudzovať

na základe komplexného posúdenia situácie. Či je vyhrážanie spôsobilé v inom vzbudiť dôvodnú oba-
vu, je nutné posúdiť so zreteľom ku všetkým konkrétnym okolnostiam prípadu, najmä k povahe vyhráž-
ky, k fyzickým a charakterovým vlastnostiam páchateľa v porovnaní s fyzickými a povahovými vlastnos-
ťami poškodeného, k ich vzájomnému vzťahu a podobne.“ (bližšie pozri uznesenie Najvyššieho súdu
ČR sp. zn. 8 Tdo 1107/2013).

29. V zmysle citovanej judikatúry súd poukazuje na vykonané dokazovanie, z ktorého možno
konštatovať, že vzhľadom na správanie obžalovaného, ktoré vyplynulo z vykonaného dokazovania, teda
najmäzvýpovedepoškodenejvprípravnomkonaníasvedkaD.E.,možnobezpochybnostíkonštatovať,
že výkriky poškodeného spočívajúce v tom ako ich opísala poškodená v spojení so zaháňaním sa

kladivom na poškodenú možno vyhodnotiť, že toto bolo spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu a to hlavne
s ohľadom na to akým predmetom sa obžalovaný na poškodenú zahnal. Súd tieto vyhrážky posudzoval
v kontexte celého správania sa obžalovaného v čase spáchania skutku a nie len vo vzťahu k tomu,
aké slová obžalovaný vyslovil. Okrem toho aj zo znaleckého skúmania vyplynulo, že obžalovaný je pod
vplyvom alkoholu agresívny. Poškodená sama potvrdila, že pokiaľ obžalovaný nepije je normálny, avšak

pod vplyvom alkoholu je nevyspytateľný, pričom vzťah medzi poškodenou a obžalovaným nebol ideálny,
avšak intenzita tohto správania, ktorá je predmetom tejto trestnej veci presiahla bežné nezhody medzi
poškodenou a obžalovaným.30. V praxi medzi najčastejšie spôsoby spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania patria zväčša
verbálne prejavy páchateľa, ako napríklad "Zabijem ťa!" (v rôznych expresívnych podobách), ale môže
ísť aj o neverbálny prejav v podobe, ako to bolo tu, zaháňania sa kladivom. Čo sa týka verbálneho

prejavu pre naplnenie skutkovej podstaty postačuje, ak je význam jeho vyhrážky dostatočne jasný a
pochopiteľný. V aplikačnej praxi teda nemusí ísť len o "klasické" vyhrážanie sa v podobe slov "Zabijem
Ťa, ale môže ísť aj napríklad ako to bolo v tomto prípade, že jej telo hodí do ich hlbokej pivnice, že
skončí v pivnici.

31. Okrem toho súd konštatuje, že subjektívna stránka tohto trestného činu spočíva v úmyselnom
zavinení páchateľa, nakoľko zavinenie nie je vyjadrené, pričom je nevyhnutné aplikovať všeobecný §
17 Trestného zákona. Obžalovaný totiž vedel, že jeho konanie je protiprávne a chcel svojim konaním
spôsobiť následok uvedený v predmetnej skutkovej podstate. Okrem toho zo znaleckého posudku
vyplynulo, že u obžalovaného nebola v čase skutku, ktorý mu je kladený za vinu zistená vážna
duševná porucha v pravom slova zmysle, ktorá by mala z psychiatrického forenzného hľadiska

vplyv na rozpoznávacie a ovládacie schopnosti. Vplyvom alkoholového opojenia v čase skutku mohli
byť ovládacie schopnosti mierne zredukované, avšak forenzne nevýznamne. Vplyvom alkoholu sa
racionálne správanie u obvineného dostáva do úzadia a vynára sa do popredia pudová zložka osobnosti,
bez morálnych zábran. Znalec nezistil chorobnú motiváciu konania obvineného v čase skutku, ktorý mu
je kladený za vinu a teda svoje konanie mohol ovládať. Obžalovaný vzhľadom na svoj duševný stav

v čase spáchania skutku mohol rozpoznať závažnosť a protiprávnosť svojho konania a tiež rozpoznať
jeho nebezpečnosť.

32. Z vykonaného dokazovania tak bolo preukázané, ako už súd vyššie v texte špecifikoval, že
obžalovaný spáchal skutok so zbraňou- kladivom a na chránenej osobe – matke obžalovaného. Súd

konštatuje, že bola naplnená skutková podstata (aj kvalifikovaná skutková podstata) trestného činu
nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na
§ 138 písm. a) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.

K obhajobe obžalovaného

33. Súd odmietol vykonať dôkaz výsluchom svedka D. E. na hlavnom pojednávaní z dôvodu, že
prokurátorka navrhla v obžalobe jeho výpoveď iba čítať, pričom obžalovaný na hlavnom pojednávaní
dňa 05. novembra 2024 súhlasil s čítaním výpovede svedka D. E. na hlavnom pojednávaní, a preto
v zmysle § 263 ods. 1 Trestného poriadku prečítal výpoveď svedka na hlavnom pojednávaní, ktorá bola

vykonaná kontradiktórne za účasti obhajcu pri výsluchu. Okrem toho už na hlavnom pojednávaní dňa
5. novembra 2024 najskôr vypovedala poškodená, ktorá čiastočne zmenila výpoveď, a až následne súd
zisťoval u obžalovaného či súhlasí s čítaním výpovede svedka, teda už v tom čase bol oboznámený
so zmenenou výpoveďou poškodenej a napriek tomu súhlasil s čítaním výpovede svedka, preto nie
je pravdivé tvrdenie obžaloby, že mohli navrhnúť výsluch svedka až dňa 19. novembra 2024. Z tohto

hľadiska tak súd vyhodnotil návrh tohto dôkazu ako nadbytočný a nebol uplatnený bez meškania.

34. Súd vyhodnotil výpoveď poškodenej ako účelovo zmenenú v snahe pomôcť obžalovanému, ktorý je
jej synom. Súd poukazuje na nasledovné skutočnosti, prečo výpoveď poškodenej považuje za účelovo
zmenenú.

- v prvom rade súd poukazuje na tvrdenie poškodenej na hlavnom pojednávaní, že sa o obsahu svojej
výpovede po prvýkrát dozvedela po doručení obžaloby. Súd poukazuje na skutočnosť, že obhajoba
návrh na vypočutie svedkyne uplatnila už pri rozhodovaní o ponechaní obvineného vo väzbe, ktorá mala
vypovedať o skutočnostiach odôvodňujúcich nepravdivosti jej tvrdení v prípravnom konaní a mala byť
dôvodom na prepustenie obžalovaného z väzby. Teda sa nemohla o svojej prvotnej výpovedi dozvedieť

až pri doručení obžaloby ako tvrdí, ale o týchto skutočnostiach v nej uvedených vedela už v čase, keď
ju podpisovala.
- Poškodená zľahčovala správanie obžalovaného pod vplyvom alkoholu, nadávanie, vyhrážanie sa tým,
že takéto správanie má byť u nich normálne.
- Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že poškodená nezmenila úplne celú svoju výpoveď ale iba

v niektorých častiach, pričom jej zmenneá výpoveď bola v rozpore s inými vykonanými dôkazmi
(napr. s výpoveďami príslušníkov polície) a nebola jej výpoveď v týchto častiach podporená žiadnym
iným dôkazom, ktorým by bola potvrdená pravdivosť jej tvrdení. Okrem toho súd poukazuje aj na tú
skutočnosť,ževýpoveďpoškodenejzprípravnéhokonaniabolakonzistentná,kdejednotlivéčastiskutkuplynule za sebou nadväzovali podľa toho ako ich popísala, pričom na hlavnom pojednávaní bola jej
výpoveď už nie tak konzistentná, napr. v tej časti, kde poškodená rozporovala, že nie je pravdou, žeby
sa obžalovaný po nej zahnal, keď najkôr tvrdila, že nepovedala, že to bolo kladivo, ale že držal niečo v

ruke, potom to bol džojsytk a potom to mohol džojstyk alebo kladivo, pretože majú rovnaký tvar.

35. K námietke obhajoby týkajúcej sa tvrdenia poškodenej o svojej výpovedi z prípravného konania, že
si pred podpisom zápisnicu o svojom výsluchu neprečítala, súd uvádza, že poškodená svojim podpisom
na zápisnici potvrdila, že si zápisnicu prečítala a na znak súhlasu s jej obsahom ju podpísala bez

žiadosti o jej doplnenie. Dôležité je uviesť, že podpísala okrem poučenia aj každú stranu predmetnej
zápisnice, preto je nevierohodné jej tvrdenie, že so zápisnicou, ktorú nie raz, ale viackrát podpísala, že
sa s ňou neoboznámila. Pokiaľ poškodená namietala, že text zápisnice neobsahuje skutočnosti, ktoré
pri výpovedi uvádzala, že policajt napísal svoju verziu, k tomu súd dodáva, že pokiaľ policajt spisuje
zápisnicu sám, tak je potrebné, aby pri čítaní a podpise bola okrem tohto policajta prítomná aj iná osoba,
čo bolo dodržané aj v tomto prípade. Preto ani tomuto tvrdeniu súd neuveril. Okrem toho poškodená ani

nevedela stotožniť, kto jej mal údajne priniesť zápisnicu až domov aby ju podpísala. Rovnako žiadne
zo svojich tvrdení v tomto smere nepodložila žiadnym dôkazom ani nenavrhla v tomto smere vykonať
dokazovanie o tom kedy došlo k podpisu zápisnice.

36. K námietke obžalovaného, že príslušník D. E. je proti nemu zaujatý, nakoľko ho príslušník polície

pozná zo zásahov, teda z činnosti, ktorá je predmetom jeho pracovnej činnosti, súd konštatuje,
že obhajoba neuviedla, žiadny dôvod, ktorý by preukazoval nejaký pomer k veci alebo pomer
k obžalovanému, ktorý by už svedok D. E. neuviedol pri výsluchu, pričom z vykonaného dokazovania
neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali pochybnosti o nezaujatosti tohto svedka voči
obžalovanému. Námietka voči svedkovi založená len na základ procesných postupov uplatňovaných

voči obžalovanému pri predchádzajúcich priestupkových konaniach, nie je samo o sebe dôvodom na
založenie nevierohodnosti tohto svedka.

K výroku treste

37. Pri úvahe nad výškou trestu, jeho druhom a spôsobom výkonu súd vychádzal najmä z ustanovenia
§ 34 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

38. Súd preto pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie
o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie

urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať
trestnýmčinommajetkovýprospech;aktomunebrániamajetkovéaleboosobnépomerypáchateľaalebo
to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s
prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a

to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb
poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

39.Zatrestnýčinnebezpečnéhovyhrážaniapodľa§360ods.2Trestnéhozákonajezákonomstanovená

trestná sadzba od 6 mesiacov do 3 rokov.

40. Z vykonaného dokazovania u obžalovaného súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť avšak zistil
u neho jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona – bol už za trestný čin
odsúdený (v tomto smere súd poukazuje na odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Trnava

zo dňa 01. októbra 2015, sp. zn. 7T/94/2015, trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava 5 zo
dňa 26. februára 221, sp. zn. 1T/12/2021, na zahladené odsúdenia pri tejto priťažujúcej okolnosti
neprihliadal). Spomínaná predchádzajúca trestná činnosť obžalovaného bola násilného charakteru. Z
centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov bolo zistených 17 záznamov, pričom viaceré z nichboli spáchané vo vzťahu rodinným príslušníkom – matke, sestre, bratovi. U obžalovaného tak nešlo
o ojedinelý exces v správaní. Zo znaleckého posudku mal tiež súd za preukázané, že obžalovaný trpí
poruchou psychiky a správania zapríčinené užitím alkoholu, syndrómom závislosti a poruchy psychiky a

správania zapríčinené užívaním viacerých psychoaktívnych látok. K polymorfnej závislosti je obžalovaný
nekritický protitoxikomanická a protialkoholická liečba by u neho bola neefektívna. Okrem toho súd
poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil necelý mesiac potom, čo mu
skončila skúšobná doba v inej trestnej veci.

41. Súd preto po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery
trestu, s prihliadnutím k prevahu priťažujúcej okolnosti na poľahčujúcimi (1:0) dospel k záveru, že
obžalovanému je nevyhnutné ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody, najmä ochranu spoločnosti
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí tiež podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Takýto trest bude nepochybne
vyjadrovať aj jeho morálne odsúdenie spoločnosťou. Okrem toho obžalovaný bude v podmienkam

nepodmienečného trestu odňatia slobody vykonávať aj nútenú abstinenciu, čo by mohlo taktiež prispieť
k náprave jeho osobnosti, keďže uloženie ochranného liečenia znalec neodporučil, a preto aj z tohto
hľadiska je nevyhnutné obžalovanému uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody. Rovnako tak súd
prihliadol na to, že vzťah medzi poškodenou a obžalovaným je zachovaný, sú v kontakte napriek
spáchanému skutku obžalovanému voči poškodenej. Čo sa týka výmery trestu odňatia slobody súd

obžalovanému vzhľadom na vyššie uvedené uložil trest odňatia slobody odňatia slobody vo výmere
1 rok, nie na úplne spodnej hranici zákonom stanovenej sadzby, nakoľko súd prihliadol na prevahu
priťažujúcej okolnosti. Súd pri výmere trestu prihliadol aj na tú skutočnosť v akom stupni stráženia bude
obžalovaný vykonávať trest odňatia slobody.

42. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože obžalovaný v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody (trestný rozkaz
Okresného súdu Trnava zo dňa 29. augusta 2016, sp. zn. 7T/94/2015).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie,

ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za
zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok
odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec,

manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech
jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom.
Odvolanie má odkladný účinok. Poškodená môže podať odvolanie len do výroku o škode.