Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 30, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/30/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4423200878
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4423200878.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Olivera
Kolenčíka a JUDr. Mareka Olekšáka, v právnej veci žalobkýň: 1/ A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom B.
XX, A. C. D., 2/ E. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XXXX/X, H., 3/ I. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom G.
XXXX/X, H., žalobkyne 1/ až 3/ právne zastúpené: JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., so
sídlom Stará Vajnorská cesta 37, Bratislava, IČO: 36 264 750, proti žalovaným: 1/ J. E. J., nar. XX. XX.

XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, C. I., 2/ Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B,
Bratislava, IČO: 36 062 235, právne zastúpený: MGA IURIS s.r.o., Cukrová 14, Bratislava – mestská
časť Staré Mesto, IČO: 47 233 028, 3/ Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Pribinova 19,
Bratislava, IČO: 00 151 700, 4/ UNIQA pojišťovna, a.s., so sídlom Evropská 136/810, Praha 6, IČO:
49 240 480, konajúca prostredníctvom UNIQA pojišťovna, a.s., pobočka poisťovne z iného členského
štátu, so sídlom Krasovského 3986/15, Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 53 812 948, právne

zastúpený: CLS Čavojský & Partners, s.r.o., Zochova 6-8, Bratislava, IČO: 36 854 972, o náhradu škody
a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, o odvolaní žalobkýň 1/ až 3/ proti uzneseniu Okresného súdu
Nové Zámky zo dňa 4. septembra 2024, č. k. 10C/20/2023-385, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému 2/ proti žalobkyniam 1/ až 3/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“) uznesením zo dňa 4. septembra 2024, č. k. 10C/20/2023-385 konanie voči
žalovanému2/zastavil.Druhýmvýrokomrozhodolotrováchkonaniatak,žežalovanému2/priznalnárok
na ich náhradu voči žalobkyniam 1/ až 3/ vo výške 100 %.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 256 ods. 1, § 257, § 262 ods. 1, 2 CSP.

3. V odôvodnení poukázal na to, že žalobkyne 1/ až 3/ sa v konaní na základe podanej žaloby domáhali
voči žalovaným 1/ až 4/ náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Podaním zo dňa 31.
05. 2024 žalobkyne 1/ až 3/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzali svoju žalobu späť voči

žalovanému 2/ celkom, pretože v priebehu konania prišlo k preukázaniu existencie platne uzatvorenej
zmluvy o povinnom zmluvnom poistení, v dôsledku čoho súd konanie voči žalovanému 2/ zastavil podľa
§ 145 ods. 1 CSP. Žalobkyne 1/ až 3/ požadovali vo svojom späťvzatí žaloby voči žalovanému 2/, aby
pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd postupoval podľa § 257 CSP a prihliadol na
dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré pozostávajú z neprimeranej tvrdosti, podielu oboch strán na
vzniku a priebehu sporu, povahy a okolnosti sporu, zložitosti doposiaľ neriešenej právnej problematiky,

zložitosti prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobných pomerov strán sporu a nízkeho príjmu
žalobkýň. Podaním zo dňa 07. 06. 2024 žalovaný 2/ zdôraznil, že rozhodovanie o náhrade trov konaniaje ovládané zásadou zodpovednosti za úspech podľa § 255 CSP resp. zásadou zodpovednosti za
zavinenie zastavenie konania podľa § 256 CSP. Ustanovenie § 257 CSP má predstavovať výnimku z
tohto pravidla a aplikovať ho výlučne vo výnimočných prípadoch. Žalovaný 2/ zdôraznil, že ešte pred

začatím sporu oznámil právnemu zástupcovi žalobkýň 1/ až 3/, že predmetné vozidlo žalovanej 1/,
ktorým mala byť spôsobená škoda na zdraví s následkom smrti L. F. bolo poistené zo zodpovednosti
za škodu podľa zákona č. 381/2001 Z. z. u právneho predchodcu žalovaného 4/ spolu s uvedením čísla
poistnej zmluvy a tento list mal byť emailom doručený právnemu zástupcovi žalobkýň už dňa 27. 02.
2023. Žiadal tak, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyniam 1/ až 3/ v plnom

rozsahu.

4. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že dňa 24. 04. 2024 bola na Okresnom súde Nové Zámky podaná
obžaloba Okresnej prokuratúry Nové Zámky 1Pv 119/21/4404-62 zo dňa 23. 04. 2024 (vec je vedená
na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 1T/23/2024 a doteraz nie je právoplatne skončená) na
obvinenú J. E. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. I., K. XXX/XX, že dňa 02. 03. 2021 v čase

o 12.40 h v meste C. I. C. K. ulici ako vodička osobného motorového vozidla zn. Mercedes Benz
GLC, EČV: C. J. XXX jazdiaca v smere na obec H., počas odbočovania doľava ku garáži rodinného
domu č. XX, v čase 1,19 sekundy pred kolíziou sa pohybovala rýchlosťou 36 km/hod až 41 km/hod,
pričom ľavým bokom vozidla jazdila cca 0,5 m od okraja v ľavom jazdnom pruhu (už v protismere),
ďalej smerovala vľavo a od miesta kolízie bolo prednou časťou vozidlo vzdialené cca 4,3 m, v čase

1,15 sekundy pred kolíziou vodička J. E. J. začala intenzívne brzdiť a pokračovala v jazde vľavo (t. j.
zatáčala do koridoru pohybu motocykla), kde podľa znaleckého posudku č. 14/2021, vypracovaného
znalcom Ing. Kamilom Lacko - Bartošom technická príčina predmetnej dopravnej nehody spočívala v
tom, že sa nevenovala plne vedeniu vozidla a nesledovala situáciu v cestnej premávke, pretože na
motocyklistu začala reagovať oneskorene a z pohľadu techniky jazdy nesprávne vošla do koridoru a

tam zastavila, odbočovala vľavo v čase, kedy v protismere prichádzal motocyklista poškodený L. F.,
narodený XX. XX. XXXX v C. I., trvale bytom H., G. XXXX/X a v jeho koridore pohybu zastavila ešte
pred kolíziou, tým donútila motocyklistu L. F. intenzívne brzdiť, teda nedala prednosť v jazde oproti
jazdiacemu motocyklu zn. BMW 1300, EČ: C. M., ktorého vodičom bol L. F., dôsledkom čoho došlo ku
čelnej zrážke, kde motocykel BMW narazil rýchlosťou cca 82,8 až 95,2 km/hod predným kolesom do

ľavého boku (cca 0,3 m od stredu vozidla vľavo) stojaceho vozidla Mercedes - Benz GLC, nárazom
bolo vozidlo Mercedes - Benz posunuté bočne vľavo a motocykel bol odhodený vpravo o cca 3,4
m, čím vyvolala kolíznu situáciu, pričom porušila ustanovenie§ 2 písm. b/, § 4 ods. 1 písm. c/, § 19
ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov s poukazom na ustanovenie § 137 ods. 2 písm. c/, písm. h/ zákona č. 8/2009

Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
pričom porušila dôležitú povinnosť vodiča uloženej jej podľa zákona, čím spôsobila dopravnú nehodu,
pri ktorej vodič motocykla poškodený L. F. utrpel sériové zlomeniny rebier obojstranne s výraznou
prevahou v ťavej polovici hrudného koša, kde došlo aj k roztrhnutiam pohrudnice v mieste zlomených
rebier, zlomeninu tela deviateho hrudného stavca chrbtice, zmliaždenie a roztrhnutie dolného laloka

ľavých pľúc so zakrvácaním do dutiny hrudnej, roztrhnutie a pomliaždenie sleziny, pomliaždenie ľavého
zapobrušia, porušenie celistvosť panvy ako celku - nestabilná zlomenina panvy typu tzv. otvorenej
knihy, t. j. porušenie spojenia medzi krížnou kosťou a bedrovými kosťami obojstranne a porušenie
lonovej spony (symfýzy) s veľkým oddialením lonových kostí, roztrhnutie močového mechúra a rozsiahle
zmliaždenie a zakrvácanie mäkkých tkanív malej panvy, trieštivé zlomeniny oboch kostí pravého a

ľavého predlaktia v oblasti zápästí, kde poškodený L. F. prežíval po dopravnej nehode cca 2 hodiny a
zomrel vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Nových Zámkoch dňa 02. 03. 2021 v čase o 14.35 hod.,
pričom bezprostrednou príčinou smrti nebohého L. F. bol traumaticko-hemoragický /úrazovo - krvácavý/
šok v dôsledku združeného poranenia viacerých orgánov (polytraumy), teda inému z nedbanlivosti mal
spôsobiť smrť a čin spáchať závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej

jejpodľazákona,čímmalaspáchaťprečinusmrteniapodľa§149odsek1,odsek2písmenoa/Trestného
zákona s poukazom na § 138 písmeno h/ Trestného zákona.

5. Súd prvej inštancie v danej veci rozhodol o nároku žalovaného 2/ na náhradu trov konania voči
žalobkyniam 1/ až 3/ podľa § 262 ods. 1 CSP, tak ako je uvedené vo výrokovej časti jeho rozhodnutia,

pričom súd zohľadnil kritérium uvedené v § 256 ods. 1 CSP. Prvoinštančný súd mal za to, že späťvzätím
žaloby z vyššie uvedeného dôvodu všetky žalobkyne zavinili zastavenie konania voči žalovanému 2/,
a preto žalovanému 2/ bol priznaný nárok na náhradu trov konania voči nim vo výške 100 %. Súd dodal,že po právoplatnom doriešení nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 sa súd bude zaoberať
výškou náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP.

6. Záverom sa súd prvej inštancie vyjadril k skutočnosti, prečo pri rozhodovaní o nároku na náhradu
trov konania nepostupoval podľa § 257 CSP. Uviedol, že konanie v tejto veci bolo začaté dňa 02. 03.
2023, kedy bola žaloba doručená okresnému súdu. Žalovaný 2/ od začiatku sporu namietal nedostatok
svojej pasívnej vecnej legitimácie z dôvodu, že ku dňu 02. 03. 2021, kedy v čase o 12.40 hod. došlo
k dopravnej nehode, osobné motorové vozidlo značky Mercedes Benz N. EČV:C. J. XXX malo byť

poistené povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla podľa zákona č. 381/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, a to u žalovaného 4/, resp. jeho
právneho predchodcu. Žalovaný 2/ preukázal, že pred začatím tohto sporu, teda pred 02. 03. 2023
oznámil túto skutočnosť právnemu zástupcovi žalobkýň 1/ až 3/, a to vo forme emailu dňa 27. 02.
2023. Už v tomto štádiu konania je možné konštatovať, že žalovaný 2/ nebol v konaní pasívne vecne
legitimovaný, čo bolo napokon dôvodom späťvzatia žaloby voči nemu. S poukazom na znenie § 257

CSP bezpochyby platí, že pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva sa vyžadujú výnimočné
okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré na nepriznanie náhrady trov konania prichádzajú do
úvahy len výnimočne. V zásade je možné konštatovať, že rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania
podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať
dobrým mravom. Súd na jednej strane nespochybňuje, že okolnosti prípadu sú poľutovaniahodné a pre

žalobkyne 1/ až 3/ tragické, pretože v dôsledku udalosti zo dňa 02. 03. 2021 došlo k usmrteniu L. F., ich
rodinného príslušníka. Na druhej strane však súd nemohol neprihliadnuť na skutočnosť, že žalobkyniam
1/ až 3/ ešte pred začatím sporu bolo jasne a zrozumiteľne oznámené a vysvetlené žalovaným 2/, že
dotknuté motorové vozidlo Mercedes Benz bolo ku dňu 02. 03. 2021 poistené povinným zmluvným
poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, čím nebol daný dôvod,

aby následne podaná žaloba smerovala aj voči žalovanému 2/. Dodatočné uvedomenie si tejto okolnosti
na strane žalobkýň až v priebehu sporu nemôže byť vyhodnocované v neprospech žalovaného 2/, a
preto súd prvej inštancie vyhodnotil, že pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania nie je dôvod
na postup podľa § 257 CSP.

7. Proti tomuto rozhodnutiu v časti výroku o náhrade trov konania podali včas odvolanie žalobkyne 1/
až 3/, prostredníctvom právneho zástupcu, navrhujúc odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie súdu prvej
inštancie zmenil tak, že žalovaný 2/ nemá právo na náhradu trov konania proti žalobkyniam 1/ až 3/.
V podanom odvolaní poukázali na existenciu odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/
a h/ CSP. Uviedli, že právnemu zástupcovi žalobkýň bolo dňa 01. 03. 2023 doručené od žalovaného 4/

oznámenie, že predmetnú škodovú udalosť evidujú pod č. 2380104585. Žalobkyne sú fyzické osoby,
a teda nie sú subjektom, ktorý by disponoval dokladmi o tom, že k vozidlu je alebo nie je uzatvorené
PZP. V čase podania žaloby existencia povinného zmluvného poistenia vo vzťahu k motorovému vozidlu
v čase predmetnej dopravnej nehody nebola preukázaná poistnou zmluvou, žalobkyne teda nemali
za preukázané, že poistná zmluva existovala a že bola platná, keďže z vyhľadávania na oficiálnej

stránke SKP mali za preukázané, že v čase nehody nebolo na predmetné motorové vozidlo uzavreté
platné povinné zmluvné poistenie. S poukazom na § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z. z.
uviedli, že uvedené ustanovenie garantuje právne postavenie poškodeného, ktorému bola spôsobená
škoda prevádzkou motorového vozidla, ktoré nie je poistené proti zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. Poškodený si teda svoj nárok na náhradu škody v danom prípade

môže uplatňovať v SKP. Z dôvodu opatrnosti pri bránení svojho práva na náhradu škody a náhradu
nemajetkovej ujmy žalobkyne pri podaní žaloby trvali na pasívnej legitimácii žalovaného 2/. Následne
v priebehu konania žalovaný 2/ vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 29. 03. 2023 predložil dôkaz
- Výstup zo systému žalovaného 2/, kde za poisťovateľa vozidla označil žalovaného 4/. Vo svojom
najnovšom vyjadrení označenom ako Odpoveď na žiadosť súdu z 22. 04. 2024 vo veci sp. zn.

10C/20/2023 za nositeľa povinností, ktorý zodpovedá v tomto konaní uplatneným nárokom označil
žalovaného 3/, a to na základe poistnej zmluvy č. 9340071054 zo dňa 01. 03. 2021, ktorú uzatvoril
právny predchodca žalovaného 3/ s prevádzkovateľom vozidla Mercedes, ktorého prevádzkou došlo
dňa 02. 03. 2021 k dopravnej nehode. Žalobkyne majú zato, že až v priebehu konania bolo jednoznačne
preukázané, že žalovaný 1/ mal v čase vzniku dopravnej nehody uzatvorené platné povinné zmluvné

poistenie, pričom ani samotný žalovaný 2/ od počiatku konania nevedel túto skutočnosť jednoznačne
potvrdiť.Akbybolisprávnezaznamenanéúdajevdatabázežalovaného2/,žalobkynebysasvojhopráva
na náhradu škody domáhali od počiatku výlučne od nositeľa povinností. V napadnutom rozhodnutí všakabsentuje konkrétne odôvodnenie vydaného rozhodnutia, a teda žalobkyniam nie je jasné, či konajúci
súd skúmal aj procesnú zodpovednosť pri zastavení konania aj na strane žalovaného 2/.

8. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán,
ktorá zavinila, že trovy vznikli. Pri priznávaní náhrady trov konania však súd mal brať do úvahy i podiel
strán na vzniku a priebehu sporu. Z vykonaných dôkazov jednoznačne vyplýva, že ak by si žalovaný
2/ riadne plnil svoju zákonnú povinnosť a riadne by viedol evidenciu registra poistenia zodpovednosti,

neprišlo by voči nemu k podaniu žaloby. Argumentácia súdu v bode 11.2, podľa ktorej žalovaný 2/ pred
začatím sporu oznámil právnemu zástupcovi žalobkýň existenciu poistnej zmluvy u žalovaného 4/, nie
je postačujúca, a to vzhľadom na podrobný opis priebehu udalostí (v databáze Slovenskej kancelárie
poisťovateľov nebol žiaden záznam na koho sa s nárokom na poistné plnenie poškodení majú obrátiť,
pri telefonickom kontakte za nositeľa povinností označil žalovaného 3/, podaním zo dňa 27. 03. 2023 za
nositeľa povinností označil žalovaného 4/, podaním zo dňa 29. 03. 2024 za nositeľa povinností označil

žalovaného 4/, podaním na žiadosť súdu za nositeľa povinností označil žalovaného 3/). A ak by sa v
priebehu konania nepreukázala existencia poistnej zmluvy (pričom tu nestačí iba domnienka existencie
raz v jednej a raz v druhej poisťovni), ktorá je však nevyhnutná pri úspešnom uplatňovaní si nárokov na
náhraduškody,ažalobkynebysivzákonompredpísanejlehotesvojeprávananáhraduškodyneuplatnili
i u žalovaného 2/, mohlo prísť k situácii, keď sa ich právo na náhradu škody premlčí.

9. Žalovaný 2/ k podanému odvolaniu uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne
správne a odvolanie žalobkýň za nedôvodné. Nestotožňuje sa s tvrdením žalobkýň, že súd mal v danej
veci aplikovať moderačné právo v zmysle ust. § 257 CSP. V tomto prípade žalovaný 2/ žiadnym
spôsobom späťvzatie žaloby procesne nezavinil. Žalovaný 2/ totiž žalobkyniam neposkytol plnenie,

ktoréhozaplateniasaodnehovtomtokonanídomáhali.Uviedol,žeužodpočiatkukonaniavrámcisvojej
procesnej obrany uvádzal skutočnosti, z ktorých bolo zrejmé, že nie je v predmetnom konaní pasívne
vecne legitimovaným a vozidlo bolo v rozhodnom čase poistené u právneho predchodcu žalovaného
4/. Tieto skutočnosti pritom boli v súlade so skutočnosťami, ktoré žalovaný 2/ uviedol žalobkyniam 1/
až 3/ už v liste zo dňa 27. 02. 2023. Existenciu poistenia preukázal výstupom zo svojho elektronického

systému.Mázato,ževtomtoprípadeniejenamieste,abysúdvyužilmoderačnéprávopodľa§257CSP
a je na mieste, aby rozhodoval v súlade so zásadou zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania.
Odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil
a žalobkyniam 1/ až 3/ uložil povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania žalovaného 2/ v plnom
rozsahu.

10. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 CSP a po zistení, že odvolanie bolo podané
oprávnenými osobami v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, prejednal
odvolanie žalobkýň 1/ až 3/ bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a
dospel k záveru, že odvolanie žalobkýň smerujúce proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v časti výroku

o nároku na náhradu trov konania je nedôvodné, a preto je potrebné v tejto napadnutej časti napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré
vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.12. Vzhľadom na to, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej
veci sa zaoberal pokiaľ ide o napadnuté prvoinštančné uznesenie odvolaním žalobkýň v časti výroku
o nároku na náhradu trov konania len námietkami uvedenými v odvolaní, ktorými žalobkyne namietali,

že im bola nesprávne uložená povinnosť nahradiť žalovanému 2/ trovy konania, majúc za to, že v danej
veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

13. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky
je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní, spravidla v spore, uspel, má, zásadne, právo na to, aby sa

mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa
chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť,
inak porušuje základné právo na súdnu ochranu dotknutého účastníka.

14. Zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov konania pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej
strane náhradu tých trov konania, ktoré účelne vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo

bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred
všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon; tieto sa musia uplatňovať len
za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napr. takou výnimkou je
nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP (porovnaj napr. II. ÚS 31/04). Pri rozhodovaní o
trovách konania v zmysle § 255 CSP v spojitosti s § 251 CSP platí, že sa hradia len preukázané,

odôvodnené a účelne vynaložené výdavky a že sa právo na náhradu trov konania riadi mierou
procesného úspechu.

15. V sporových konaniach sa teda ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j.
strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Oslobodenie

od povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane nie je možné. Ani v prípade, ak bolo neúspešnej
strane priznané oslobodenie od súdnych poplatkov (ktoré sa vzťahuje len na jej prípadnú poplatkovú
povinnosť), nezbavuje ju to povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane. V rámci trov úspešnej
strany môžu byť priznané aj súdne poplatky zaplatené úspešnou stranou, ktoré je jej povinná neúspešná
strana nahradiť. Len v prípade, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne

náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať (§ 257 CSP).

16. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo
veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje
so žalobným petitom, t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech

vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech
nemala. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t. j. každá strana
(žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana
vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí (uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 22. júna 2011, sp. zn. 8 Sžo 215/2010). Ak mala teda strana vo veci úspech len čiastočný, súd

náhradu trov buď pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania
právo. Ak je pomer úspechu obidvoch strán zhruba rovnaký, súd rozhodne, že žiadna zo strán nemá
právo na náhradu trov konania.

17. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania dospel k záveru, že súd prvej inštancie

správne zistil skutkový stav veci, vec správne právne posúdil a následne vecne správne rozhodol, keď
dospel k záveru, že žalobkyne 1/ až 3/ zavinili zastavenie konania, keď vzali žalobu voči žalovanému
2/ späť bez toho, aby žalovaný 2/ v zmysle žaloby plnil to, čo žalobkyne žalobou žiadali. Odvolací súd
teda nezistil dôvodnosť námietok žalobkýň, ktoré by odôvodňovali procesný postup v zmysle § 388 CSP
tak, ako to navrhovali v podanom odvolaní, a to tak, aby odvolací súd žalovanému 2/ nepriznal náhradu

trov konania.

18. Odvolací súd však v súvislosti s predmetnou vecou poznamenáva, že ak teda dôjde k zastaveniu
sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách
konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj

na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie
žalovaného, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak
by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie
žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.19. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k rovnakému záveru, ako súd prvej
inštancie s tým, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď o trovách konania rozhodol v zmysle § 256

ods. 1 CSP, a teda že náhradu trov konania priznal strane, ktorá nezavinila zastavenie konania, teda
žalovanému. Odvolací súd posudzujúc dôvodnosť podaného odvolania pri preskúmaní veci postupoval
v zmysle príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku, a to konkrétne § 256 ods. 1, keďže zistil,
že boli splnené zákonné podmienky na to, aby súd uložil povinnosť nahradiť trovy konania žalovaného
2/ žalobkyniam 1/ až 3/.

20. Súd prvej inštancie sa správne obmedzil na skúmanie procesného zavinenia na zastavení
predmetného konania, a to v tom smere, že skúmal, z akého dôvodu vzali žalobkyne 1/ až 3/ žalobu späť
voči žalovanému 2/. Podaním zo dňa 31. 05. 2024 žalobkyne 1/ až 3/ uviedli, že berú žalobu v časti proti
žalovanému 2/ späť a žiadajú konanie voči žalovanému 2/ zastaviť. Žalobkyne ako dôvod späťvzatia
časti žaloby uviedli, že v priebehu konania došlo k preukázaniu existencie platne uzatvorenej zmluvy

o povinnom zmluvnom poistení s právnym predchodcom žalovaného 4/. V danom späťvzatí žalobkyne
zároveň navrhli, aby súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikoval ust. § 257 CSP,
pričom uviedli skutočnosti, ktoré podľa ich názoru preukazujú dôvody osobitného zreteľa. Odvolací súd,
v zhode s názorom súdu prvej inštancie, však musí konštatovať, že žalobkyne v podaní, ktorým zobrali
žalobu voči žalovanému 2/ späť a rovnako tak v podanom odvolaní neuviedli žiadne také skutočnosti,

ktoré by boli možné založiť existenciu dôvodu hodného osobitného zreteľa tak, ako ju má na zreteli §
257 CSP, a teda okolnosť, ktoré by ich zbavili povinnosti znášať trovy zastaveného konania. Skutočnosti,
ktoré žalobkyne 1/ až 3/ uviedli nemožno považovať za dôvody, pre ktoré by súd žalovanému 2/ nepriznal
nároknanáhradutrovkonania,naktorémuvychádzajúcz§256ods.1CSPtentozákonnýnárokvznikol.
Z obsahu spisu, ako aj z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že žalobkyne 1/ až 3/ už pred

začatím konania vo veci samej mali, resp. mohli mať vedomosť o existencii skutočnosti, že ku dňu 02. 03.
2021 (deň spôsobenia dopravnej nehody) bolo motorové vozidlo Mercedes Benz GLC EČV: C. J. XXX,
poistené povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla podľa zákona č. 381/2001 Z. z., a to žalovaným 4/, resp. jeho právnym predchodcom. Danú
skutočnosť rovnako tak od počiatku konania uvádzal aj žalovaný 2/, pričom sa odvolával na e-mail zo

dňa 27. 02. 2023, v ktorom právnemu zástupcu žalobkýň 1/ až 3/ túto skutočnosť oznámil. Vzhľadom
na uvedené a vychádzajúc z okolností danej veci ako aj nepreukázania iných okolností viažucich sa k
osobám žalobkýň 1/ až 3/, bolo potrebné rozhodnúť tak, že žalovanému 2/ sa priznáva nárok na náhradu
trov konania, keď nedošlo k existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, tak
ako to správne vyhodnotil aj prvoinštančný súd.

21. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd konštatuje vecnú správnosť uznesenia súdu prvej inštancie
v napadnutej časti trov konania, v dôsledku čoho postupoval procesným postupom v zmysle § 387 ods.
1 CSP a uznesenie ako vecne správne potvrdil. S poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP v ďalšom odvolací
súd poukazuje na obsah odôvodnenia napadnutého uznesenia, s ktorým sa stotožňuje.

22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a
§ 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaný 2/ má voči žalobkyniam 1/ až 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania, ako aj o výške trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia, ktorým sa konanie v napadnutej časti

končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 10 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručeniaopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).