Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 29, 2024

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 3T/29/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6724010190
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Philadelphy

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2024:6724010190.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen konajúc pred samosudkyňou JUDr. Marianou Philadelphy v trestnej veci

obžalovaného A. B., pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. c) Tr. zákona, na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 29. mája 2024 vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku, súd

obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX C. D., trvale bytom D., E.
F. XXXX/XX,

o s l o b o d z u j e spod obžaloby Okresnej prokuratúry Zvolen sp. zn. 3Pv 480/17/6611 zo dňa
19. 02. 2019 pre zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno a), písm. c) Trestného zákona
s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno b) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

obvinený v úmysle sa obohatiť a získať neoprávnený prospech, v meste Zvolen uvádzal do omylu
exekútorský úrad súdneho exekútora G. G. H., so sídlom I. XX, XXX XX D., IČO: XX XXX XXX tým,

že ako obchodný klient a dodávateľ výpočtovej techniky, a to hlavne náplní do tlačiarní s obchodným
názvom A. - B. - J., E. F. XXXX/XX, XXX XX D. v období od 07.01.2013 do 01.06.2017, pravidelne tomuto
exekútorskému úradu bez dodacích listov dodával tonery rôznych druhov do tlačiarní v exekútorskom
úrade v podstatne nižšom množstve ako následne exekútorskému úradu G. G. H. vyfakturoval s tým, že
v roku 2013 vystavil 17 faktúr v súhrnnej sume 17.264,62 € za 183 kusov tonerov, v roku 2014 vystavil
24 faktúr v súhrnnej sume 27.942,30 € za 269 kusov tonerov, v roku 2015 vystavil 21 faktúr v súhrnnej
sume 27.253,20 € za 291 kusov tonerov, v roku 2016 vystavil 23 faktúr v súhrnnej sume 37.766,60 € za
374 kusov tonerov, v roku 2017 vystavil 8 faktúr v súhrnnej sume 13.588 € za 109 kusov tonerov s tým,

že navodil stav, že fakturované tonery v tomto počte skutočne dodal, pričom exekútorský úrad v domnení
a dôvere, že všetky tonery tak, ako boli vyfakturované, boli aj skutočne dodané, všetky faktúry v lehote
splatnosti v plnej výške uhradil dodávateľovi A. B. - J., pričom za uvedené obdobie bolo vyfakturovaných
a uhradených 1226 kusov tonerov rôznych druhov v celkovej sume 123.814,72 €, prostredníctvom
ktorých by bolo možné vytlačiť cca 5.585.700 strán, pričom tieto tonery v takomto počte obvinený A. B.
nedodal a žiadna kompetentná osoba exekútorského úradu G. G. H. ich fyzicky neprevzala, pričom A. B.
bolo skutočne dodaných podstatne nižšie množstvo tonerov ako bolo skutočne fakturovaných, pretože

podľa počítadiel vytlačených strán na všetkých tlačiarňach deklarovaných poškodeným G. G. H., ktoré
sa na exekútorskom úrade nachádzajú, bolo vytlačených cca 1.343.842 strán, čomu podľa odborného
vyjadrenia č. 1/2018 súdneho znalca K. L. M. zodpovedá skutočná spotreba tonerov v celkovej cene
14.379 €, čím exekútorskému úradu G. G. H., I. XX, D., IČO: XX XXX XXX obvinený A. B. týmto konaním
spôsobil škodu vo výške 109.435,42 €,

pretože skutok nie je trestným činom.Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku, súd poškodeného Exekútorský úrad G. G. H., so sídlom D., I.
XX, IČO: XX XXX XXX so svojim nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen podal pod č. 3Pv 480/17/6611-26 dňa 19.02.2019 na Okresný
súd Zvolen obžalobu na A. B. pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. c)
Tr. zákona s poukazom na ust. § 138 písm. b) Tr. zákona na tom skutkovom základe, ako je
uvedený v obžalobe.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov,

prečítal listinné dôkazy nachádzajúce sa v trestnom spise a rozsudkom zo dňa 18.02.2020 uznal
obžalovaného za vinného zo zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. c) Tr. zákona
s poukazom na ust. § 138 písm. b) Tr. zákona, uložil mu trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch)
rokov, ktorého výkon mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov a zároveň
obžalovanému uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Obžalovanému tiež uložil

povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe podľa svojich schopností spôsobenú škodu a povinnosť podrobiť
sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným úradníkom programu sociálneho
výcviku alebo inému výchovnému programu, a to bez povinnosti podrobenia sa kontrole technickými
prostriedkami. Zaviazal ho aj na náhradu spôsobenej škody vo výške 109.435,42 €.

Proti predmetnému rozsudku podal odvolanie obžalovaný. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd
odvolací uznesením sp. zn. 5To/53/2020 zo dňa 11.08.2020 rozsudok prvostupňového súdu zrušil
v celom rozsahu a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Stotožnil sa
s odvolacími námietkami obžalovaného pokiaľ ide o hodnotenie dôkazov, ako aj o právne posúdenie
skutku, predovšetkým v otázke určenia výšky škody. Ťažiskovo vytkol prvostupňovému súdu, že určená

výška škody neposkytuje záruku objektívnosti skutočnej výšky škody a v uvedenej súvislosti uložil
prvostupňovému súdu, aby sa výškou škody dôsledne zaoberal, pokiaľ bola spôsobená a v tomto
smere doplnil dokazovanie o výsluch znalca K. L. M., ktorý vo veci vypracoval odborné vyjadrenie.
Z odôvodnenia zrušujúceho uznesenia ďalej vyplýva, že prvostupňový súd sa v rozsudku dostatočne
nevysporiadal s otázkou, či si poškodený v prejednávanej veci počínal tak, aby nedošlo ku škode na

majetku, ktorá okolnosť má tiež vplyv na skutkové a právne posúdenie veci. Uložil mu preto povinnosť,
aby sa dostatočne vysporiadal s dôkaznou situáciou, eventuálne vykonal nové dôkazy, v rozhodnutí
uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si vzájomne odporujú. Ďalej
mu uložil vyrovnať sa s obhajobou obžalovaného, jeho námietkami uvedenými v podanom odvolaní,

mierou zavinenia obžalovaného a uviesť právne úvahy, ktorým sa spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu.

Prvostupňový súd viazaný rozhodnutím a dôvodmi zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu vykonal
hlavné pojednávanie s tým, že doplnil dokazovanie opätovným výsluchom poškodeného, oboznámením

doplnku znaleckého posudku č. 1/2018 zo dňa 18.05.2018, výsluchom znalca K. L. M. a prečítaním
listinných dôkazov predložených poškodeným.

Následne po takto vykonanom dokazovaní okresný súd rozsudkom sp. zn. 1T/12/2019 zo dňa 10. 09.
2021 nanovo rozhodol a opäť obžalovaného uznal za vinného zo zločinu podvodu podľa § 221 ods.

1, ods. 3 písm. a), písm. c) Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Tr. zákona. Uložil
mu podľa § 221 ods. 3 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov s jeho podmienečným
odkladom a určením skúšobnej doby v trvaní 3 rokov, pričom obžalovanému uložil aj povinnosť nahradiť
s skúšobnej dobe podľa svojich schopností spôsobenú škodu ( vo výške 109.435,42 €ur ) a povinnosť
podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom programu sociálneho výcviku či inému

výchovnému programu a to bez povinnosti podrobenia sa kontrole technickými prostriedkami.

Rozsudkom sp. zn. 5To/132/2021 zo dňa 10. 05. 2022 Krajský súd Banská Bystrica zrušil rozsudok
okresného súdu sp. zn. 1T/12/2019 zo dňa 10. 09. 2021 a to vo výrokoch o uloženom treste a náhrade
škody a sám rozhodol tak, že obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacovspodmienečnýmodkladomjehovýkonuaurčenímskúšobnejdobyvtrvaní2rokov,pričompoškodeného
s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Rozsudok okresného súdu sp. zn. 1T/12/2019 zo dňa 10. 09. 2021 v spojení s rozsudkom krajského

súdu sp.zn. 5To/132/2021 zo dňa 10. 05. 2022 tak nadobudol právoplatnosť dňa 10. 05. 2022.

Na základe podaného dovolania obžalovaným Najvyšší súd Slovenskej republiky
( ďalej len NS SR ) rozsudkom sp. zn. 3Tdo/50/2023 zo dňa 06. 03. 2024 vyslovil, že rozsudkom
Krajského súdu Banská Bystrica z 10. 05. 2022 sp. zn. 5To/132/2021 bol porušený zákon v ustanovení

§ 321 ods. 3 Tr. poriadku a v konaní, ktoré mu predchádzalo v ustanovení § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a),
písm. c) Tr. zákona v neprospech obvineného A. B.. Zrušil rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica
z 10. 05. 2022 sp. zn. 5To/132/2021 a súčasne zrušil aj rozsudok Okresného súdu Zvolen z 10. 09.
2021 sp. zn. 1T/12/20219, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. NS SR súčasne prikázal Okresnému
súdu Zvolen, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Ďalej je vec na Okresnom súde Zvolen vedená pod sp. zn. 3T/29/2024 ( predtým sp. zn. 1T/12/2019 ).

Dovolací súd dospel k záveru, že skutok ustálený v znení vyššie špecifikovanej skutkovej vety,
nevyjadruje dostatočne určito také skutkové okolnosti, ktoré by napĺňali skutkovú podstatu trestného
činu podvodu v jej konkrétnej časti právnej vety v znení: „uviedol niekoho do omylu“.

S odkazom na § 221 ods. 1 Tr. zákona a podľa rozhodnutia č. 22 uverejneného v Zbierke stanovísk
dovolacieho súdu a súdov Slovenskej republiky 2/2015, právnickú osobu možno uviesť do omylu len
uvedením do omylu fyzickej osoby, ktorá je oprávnená tvoriť vôľu právnickej osoby a prejavovať ju
navonok, teda rozhoduje a koná v jej mene. Rovnako platí, že využiť omyl právnickej osoby možno len
využitím omylu vyššie charakterizovanej fyzickej osoby. Podotkol, že skutková veta ( popis skutku ) nie

je totožná s právnou vetou a spravidla nepoužíva terminológiu právnej vety, aj keď sa niekedy použité
výrazy a formulácie skutkovej a právnej vety nevyhnutne prekrývajú ( zhodujú ). Skutková veta však
musí s dostatočnou obsahovou určitosťou vyjadrovať všetky skutkové okolnosti, ktoré sú kvalifikačným
momentom použitej právnej kvalifikácie.
V tejto súvislosti uviedol, že v danom prípade zo skutkovej vety vyplýva,, že skutkovú podstatu trestného

činu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona mal obvinený naplniť tým, že uviedol do omylu exekútorský
úrad súdneho exekútora G. G. H. a to ohľadom počtu skutočne dodaných tonerov v období od 07. 01.
2013 do 01. 06. 2017. Tu ale dovolací súd dodal s poukazom na judikát R 22/2015 ( bod I. ), že uviesť
do omylu možno len fyzickú osobu, ktorá má vlastné vedomie a vôľu. Zo skutkovej vety však vyplýva,
že do omylu bol uvedený exekútorský úrad.

Pokiaľ sa týka naplnenia objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu podvodu obvineným,
dovolací súd poukázal na rozsudok dovolacieho súdu zo 4. 02. 2014, sp. zn. 2TdoV/21/2013, podľa
ktorého: „Spoločný základ podvodných konaní spočíva v „omyle“ inej osoby ( osoby odlišnej od
páchateľa ). Omyl ako rozpor predstavy so skutočnosťou v zmysle skutkovej podstaty trestného činu

podvodu musí mať určitú „kvalitu“ ( nestačí akákoľvek nepravda ) a musí byť prostriedkom spôsobilým
na oklamanie iného v konkrétnej situácii. Ak však osoba v omyle vykonávajúca majetkovú dispozíciu
má povinnosť ( vyplývajúcu zo zákona, zo zmluvy alebo zvyklosti ) preskúmať tvrdenia iných osôb,
a to prostriedkami bežne dostupnými a v obdobných prípadoch aj bežne používanými, nie je možné
len uvedenie nepravdy, bez ďalšieho považovať za „uvádzanie do omylu“ v zmysle skutkovej podstaty

trestného činu podvodu. V posudzovanej veci nejde o situáciu, že samotné uvedenie nepravdy,
ktorej preskúmavanie nie je bežné, resp. omyl ani pri zvýšenej miere opatrnosti nemožno rozpoznať,
prípadne osoba vykonávajúca dispozíciu nie je objektívne schopná v určitom čase a stave disponujúcimi
prostriedkami prípadný omyl eliminovať. V danom prípade je potrebné brať do úvahy aj tzv. dodržanie
obvyklej miery opatrnosti osoby, ktorá je uvádzaná do omylu alebo ktorej omyl chce páchateľ využi“.

NS SR konštatoval, že v posudzovanej trestnej veci sa jedná o obchodnoprávny vzťah medzi obvineným
ako predávajúcim a poškodeným súdnym exekútorom ako kupujúcim, v rámci ktorého došlo zo strany
obvineného k porušeniu zmluvnej povinnosti spočívajúcej v nedodaní takého množstva tovaru ( tonerov )
poškodenému, aké deklaroval vo faktúrach, pričom tak konal viac ako 4 roky.

NS SR poukázal na znenie § 420 ods. 1, § 422 ods. 1, § 427 ods. 1 a § 428 ods. 1 Obchodného
zákonníka, podľa ktorých, predávajúci je povinný okrem iného dodať tovar v množstve, ktoré určuje
zmluva a ak predávajúci poruší túto povinnosť, má tovar vady. Kupujúci je povinný prezrieť tovar podľamožností čo najskôr po prechode nebezpečenstva škody na tovare, pričom sa prihliadne na povahu
tovaru. Právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu
predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo kupujúci vady zistil, po tom čo

kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri prehliadke, ktorú je povinný uskutočniť
alebo sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov
od doby dodania tovaru.

Na základe uvedeného NS SR ustálil, že obvinený ako predávajúci mal povinnosť dodať tonery

v množstve, na akom sa s poškodeným ako kupujúcim dohodol, čo však porušil, keďže dodal menej
tonerov, t.j. tovar mal vady. Poškodený mal podľa Obchodného zákonníka povinnosť podľa možnosti
čo najskôr po prechode nebezpečenstva škody na tovare bežne dostupnými prostriedkami preskúmať,
či mu obvinený dodal tovar v množstve, akosti a vyhotovení, na akom sa dohodli, a následne podať
obvinenému správu o vadách tovaru a to bez zbytočného odkladu ( § 428 ods. 1 písm. a), písm. b),
písm. c) Obchodného zákonníka ).

NS SR poukázal na to, že poškodený si za obdobie dlhé skoro 4 roky a 5 mesiacov nevšimol, že mu
boli tonery od obvineného dodávané v menšom množstve, aké si od obvineného objednal, v čom má
spočívať jeho vykonanie majetkovej dispozície ( uhrádzanie faktúr vystavených obvineným na väčšie
množstvo tonerov, ako reálne poškodenému dodal ) v omyle.

Dovolací súd je toho názoru, že v zmysle judikátu R 22/2015, ako i vyššie citovaných ustanovení
Obchodného zákonníka, nemožno konanie poškodeného považovať za konanie v omyle, pretože zo
zákona mu vyplývala povinnosť pri dodržaní obvyklej miery opatrnosti bežne dostupnými prostriedkami
preskúmať tvrdenia obvineného ( skontrolovať si množstvo dodaného toneru ) a následne podať
obvinenému správu o vadách tovaru a to bez zbytočného odkladu, najneskôr však do 2 rokov od dodania

tovaru, pričom v opačnom prípade mu nemožno priznať právo z vád tovaru v súdnom konaní v rámci
obchodnoprávneho sporu.

V tejto súvislosti dovolací súd upriamil pozornosť aj na princíp ultima ratio, vychádzajúci zo zásady
subsidiarity trestnej represie, ktorý vyjadruje postavenie trestného práva ako krajného prostriedku,

uplatňujúceho iba pri typovo najzávažnejších porušeniach spoločenských vzťahov.

Preto dovolací súd dospel k záveru, že skutková veta tak, ako bola ustálená súdmi nižších stupňov,
nenapĺňa skutkovú podstatu trestného činu podvodu a to jednak v osobe, ktorá mala byť uvedená do
omylu, a zároveň i v samotnom uvedení do omylu, ktoré musí mať určitú kvalitu, nestačí iba samotné

uvedenie nepravdy. Poškodený mal pri dodržaní obvyklej miery opatrnosti preskúmať počet dodaných
tonerov ( preskúmať tvrdenia obvineného ), pričom táto povinnosť mu vyplývala priamo zo zákona.
Skutok, z ktorého má byť obvinený uznaný za vinného, musí byť v skutkovej vete rozsudku vymedzený
tak, aby formálne zodpovedal znakom skutkovej podstaty príslušného trestného činu. Súdy nižšieho
stupňa nesprávne vyhodnotili naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty trestného činu podvodu.

Dovolací súd uložil súdu I. stupňa akceptovať závery NS SR a pri viazanosti jeho právnym názorom
podľa § 391 ods. 1 Trestného poriadku opätovne rozhodnúť a to zákonne súladným spôsobom tak, že
prehodnotí právny záver, ku ktorému zo skutkovej vety dospel a to tak, aby bol v súlade s názorom
dovolacieho súdu.

Z dokazovania vykonanom na hlavnom pojednávaní pred zrušujúcim rozhodnutím dovolacieho súdu
okresný súd zistil nasledujúci skutkový stav.

Obžalovaný A. B. vo vzťahu ku skutku, ktorý mu je v obžalobe kladený za vinu, urobil na hlavnom

pojednávaní vyhlásenie, že je nevinný. Uviedol, že od roku 2013 dodával exekútorskému úradu G. G.
H. výpočtovú techniku a spotrebný materiál, konkrétne tonery, tlačiarne a servery. Zmluvu o dodávke
tovaru s úradom nemali uzavretú, dohodovali sa ústne, pretože v tom čase boli s poškodeným
v rodinnom vzťahu. Ústne dohody boli zaužívanou praxou. Väčšinou všetko, čo exekútorskému úradu
vyfakturoval, aj skutočne dodal. Poškodený mohol vystavené faktúry kedykoľvek skontrolovať alebo

namietať. Nezaujímalo ho, akú spotrebu má exekútorský úrad a tonery dodával s rezervou piatich
až desiatich kusov. Všetky faktúry mu boli riadne uhradené. V roku 2013 sa mu vo výhodnej cene
podarilo kúpiť väčšie množstvo tonerov, väčšinou mal dvoch dodávateľov. Nákupov bolo veľa a úhrady
realizoval z vlastných zdrojov. Pamätal si dodávky od spoločnosti N.´M. I., M. E. O. M., M.. Toneryskladoval v garáži vo Zvolene. Do exekútorského úradu chodieval aj po pracovnom čase a tonery
ukladal v miestnosti, kde boli regály so spismi. Tonery dodával viac - menej len do exekútorského
úradu. K odsúhlaseniu dodávky tonerov ale nikdy nedošlo a pri dodaní tovaru nevystavoval dodacie listy.

Faktúry odosielal úradu najčastejšie elektronicky. Tovar z úradu objednával ktorýkoľvek zamestnanec.
Na konci spolupráce s exekútorským úradom ešte pred svojou garážou vo Zvolene odovzdal tonery
bratovi a synovi poškodeného, ktoré tonery boli buď vyfakturované, alebo ich len plánoval fakturovať.
V žalovanom období mal účtovníčku a daňové priznanie podal vždy riadne a uskutočnil úhradu.

Svedok - poškodený G. G. H., súdny exekútor so sídlom exekútorského úradu vo Zvolene, na
hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný v rozhodnom období vykonával materiálno - technické
zabezpečenie celého exekútorského úradu. Navzájom boli v rodinnom vzťahu. Od obžalovaného
kupoval tlačiarne aj tonery. Celkovo mu obžalovaný dodal 11 tlačiarní. Tonery mu dodával v papierovej
škatuli v počte 5 až 15 kusov, podľa potreby, keď sa toner minul. Išlo o repasované, znovu plnené tonery.
Keď v roku 2017 vykonal kontrolu spotreby toneru, zistil enormnú dodávku tonerov oproti ich reálnej

spotrebe. Obžalovanému už signalizoval skôr, že podľa faktúr majú veľkú spotrebu tonerov, pričom
obžalovaný ho sám naviedol na to, ako postupovať pri zistení skutočnej spotreby tonerov. Napriek tomu
mu obžalovaný naďalej fakturoval nadmerné množstvá tonerov, ktoré v skutočnosti nikdy nedodal. Ďalej
vypovedal, že mesačne v úrade spotrebovali 7 až 8 tonerov, pričom jeden toner mal kapacitu 3.000 strán.
Na všetkých tlačiarňach od čias ich nadobudnutia v rokoch 2012 až 2016 bolo možné za celé žalované

obdobie vytlačiť okolo 1.343.842 strán. Vylúčil, že by v rozhodnom období prevzal od obžalovaného
1.226 kusov tonerov. Obžalovaný mu navyše nikdy nepredložil dodacie listy na fakturované množstvo
tonerov. Ak by mohol využiť všetky dodané tonery, v úrade by vytlačili 5.585.700 € strán. Spotrebu a cenu
tovaru spočiatku nekontroloval z dôvodu, že obžalovanému dôveroval. Mal za to, že to, čo obžalovaný
fakturuje, mu aj skutočne dodáva. Záverom spolupráce bolo v garáži obžalovaného nájdených asi 38

kusov tonerov, ktoré už v tom čase mali byť exekútorskému úradu dodané. Od 01.04.2017 klesol počet
exekútorskýchspisov,komunikáciasosúdmiasúradmiprebiehaprevažneelektronickouformou,apreto
došlo aj k poklesu spotreby papiera. Záverom svojej výpovede uviedol, že vnútorná evidencia obehu
tonerov nebola uskutočňovaná, nikto neevidoval tonery prijaté od obžalovaného a nevykonávala sa
inventúra. Keď bola potreba, obžalovaný bol oslovený, aby tonery priniesol. Potom obžalovaný vyúčtoval

ich cenu a táto mu bola zaplatená. Uvedené vyplývalo z nadštandardnej dôvery k osobe obžalovaného.
Z uvedeného dôvodu od obžalovaného nepožadoval ani dodacie listy.
Po doplnení dokazovania na hlavnom pojednávaní poškodený uviedol, že tlačiarne počas rozhodného
obdobia menené neboli. Všetkých 11 tlačiarní sa nachádzalo v exekútorskom úrade, pričom 3 až 4 z nich
boli vyradené. Žiadne neboli z úradu odnesené z dôvodu ich nefunkčnosti. Všetky boli kúpené výlučne

od obžalovaného. Ak by obžalovaný vymenil 7 až 10 tlačiarní, exekútorský úrad by zostal paralyzovaný.
Tlačiarne evidoval v rámci drobného hmotného investičného majetku a ich nákup evidoval v účtovníctve.
Evidencia tonerov sa neviedla. Poukázajúc na operatívnu evidenciu drobného hmotného majetku
uviedol, že jedna tlačiareň bola zaradená do užívania ešte pred rokom 2012, avšak bola používaná
v rozhodnom období a bol do nej dodávaný toner. V pôvodnom znaleckom posudku zohľadnená nebola,

ale v doplnku už zahrnutá bola. V rozhodnom období boli z používania vyradené dve tlačiarne, jedna
dňa 19.12.2016, druhá dňa 30.05.2016 a 19.12.2016 boli zakúpené ďalšie tlačiarne. Poukázal tiež na
to, že odborné vyjadrenie znalca č. 1/2018 bolo modifikované jeho doplnkom č. 1/2018 z 18.05.2018,
ktorým došlo k úprave rozhodného obdobia od 07.01.2013 do 31.05.2017 a vylúčeniu tlačiarne OKI,
ktorá je uvedená ako prvá v odbornom vyjadrení a k doplneniu tlačiarne HPLJ, uvedenej ako poslednej

v doplnku odborného vyjadrenia.

Svedok P. L., zamestnanec exekútorského úradu zodpovedný za ekonomiku, na hlavnom pojednávaní
vypovedal, že na exekútorskom úrade má na starosti všetky transakcie a úhradu faktúr. S obžalovaným
má priateľský vzťah, stretávali sa do júla 2017. Poškodený je jeho zamestnávateľ a majú rovnako

priateľský vzťah. Ku skutku uviedol, že on sám tonery neobjednával. Objednávali sa na základe ústnych
objednávok a faktúry uhrádzal po tom, ako mu tieto emailom zaslal obžalovaný. Keď v úrade zistili
výrazné rozdiely medzi fakturovaným počtom tonerov a spotrebou papiera, na pokyn súdneho exekútora
vykonali kontrolu faktúr. Najprv skontrolovali rok 2017 a potom predchádzajúce roky 2013 až 2016.
Zistili, že niektoré faktúry mali aj rovnaké poradové číslo. Medzi jednotlivými zamestnancami sa na úrade

neviedla evidencia obehu a spotreby tonerov. Tonery objednávala buď Q. B., manželka obžalovaného,
ktorá v rozhodnom čase v úrade pracovala, alebo niektorý zo zamestnancov. Fungovali na princípe
vzájomnej dôvery a do miestnosti, kde boli tonery uskladnené, mal prístup každý zo zamestnancov.
Na výdaj toneru nebola potrebná výdajka ani iný doklad, pretože tonery sa neúčtovali ako zásoby nasklade, ale priamo do spotreby. Pokiaľ ide o hodnotenie nákladov na chod úradu, s poškodeným vykonali
analýzu príjmov a výdavkov a v nadväznosti na to zhodnotili, ktoré výdavky môžu skresať. Narazili na
veľké výdavky na tonery, preto kontaktovali obžalovaného a výsledkom bolo nastavenie tlačiarní na

úsporný režim.

Svedok K. L. E. R., zamestnanec exekútorského úradu, na hlavnom pojednávaní uviedol, že
obžalovaného pozná cez exekútorský úrad. Poškodený je jeho zamestnávateľ. Majú priateľský vzťah
a stretávajú sa aj mimo práce. Vypovedal, že úrad nadviazal spoluprácu s obžalovaným v roku

2011. Zabezpečoval im servis počítačovej siete, hardwarové vybavenie úradu a dodával aj tonery. Ich
spotrebu si každý zamestnanec úradu sledoval individuálne. Objednávky tonerov realizoval telefonicky
poškodený, Q. B., prípadne iný zamestnanec. Obžalovaný nosil tonery na úrad vo veľkej kartónovej
škatuli počas pracovnej doby, po jej skončení alebo počas víkendov. Jeho manželka Q. B. mala od
úradu kľúče a vedela obžalovanému sprístupniť priestory na ich uskladnenie. K fyzickému preberaniu
tonerov nedochádzalo, nakoľko to obžalovaný nevyžadoval. Z dôvodu blízkych rodinných vzťahov medzi

úradom a obžalovaným, nebol dôvod ani na bližšiu kontrolu dodaných tonerov. Vizuálne ale nebolo
možnézhodnotiť,čimnožstvotonerovdeklarovanýchobžalovanýmzodpovedámnožstvutonerovreálne
dodaných. Pokiaľ ide o vnútorný obeh tonerov, žiadna evidencia sa v úrade nevykonávala a vzťahy
medzi úradom a obžalovaným boli upravené v zmysle zákona o účtovníctve. Počas svojho pôsobenia
v exekútorskom úrade nepostrehol, že by si niekto na tlačiarňach v úrade vytláčal svoje súkromné

dokumenty. Záverom uviedol, že poškodený z vystavených faktúr o dodávke tonerov neskôr zistil, že
pri existujúcom počte tlačiarní a pracovnej vyťaženosti úradu nie je možné spotrebovať také veľké
množstvo tonerov. S obžalovaným bola spolupráca ukončená po júni 2017, nakoľko nebol ochotný
vysvetliť vzniknutú situáciu.

Svedok G. P. H., zamestnanec exekútorského úradu, na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodený je
jeho zamestnávateľ a strýko zároveň. Ku skutku uviedol, že obžalovaný dodával úradu tonery na základe
ústnych dohôd, a to v priebehu pracovnej doby, alebo po jej skončení. Objednávky tonerov realizovali
zamestnanci úradu, poškodený, prípadne sám obžalovaný, ak usúdil, že je potrebné ich dodať. Všetci
si navzájom dôverovali. Tonery boli uložené v miestnosti s exekučnými spismi, pričom ich tam nebolo

viac ako 10 kusov. Obžalovaný zasielal faktúry exekútorskému úradu mailom alebo prostredníctvom
manželky Q. B., ktorá v úrade v rozhodnom čase pracovala. Približne pred tromi rokmi na úrade riešili,
že platia vysoké faktúry za tonery a je vysoká spotreba. Tlačiarne v úrade následne nastavili na úsporný
režim. Po ukončení spolupráce s obžalovaným v roku 2017 sa im výrazne znížila spotreba toneru, čo
zistili vzájomným porovnávaním.

Svedkyňa Q. B., manželka obžalovaného a v rozhodnom čase zamestnankyňa exekútorského úradu,
na hlavnom pojednávaní vypovedala, že s poškodeným súdnym exekútorom boli švagrovci. Pracovný
pomer ukončila dohodou v lete 2017. Išlo v podstate o výpoveď. Exekútorský úrad mal v tom čase
12 zamestnancov a bol veľmi vyťažený. Tonery do tlačiarní dodával úradu obžalovaný, pričom o tejto

spoluprácinebolaspísanánijakázmluva.Všetkobolozaloženénaústnychobjednávkach.Objednávanie
prebiehalo tak, že obžalovanému zatelefonoval poškodený alebo ktorýkoľvek iný zamestnanec úradu
a požiadal o dodanie toneru. Objednávku tonerov niekedy aj sama sprostredkovala. Druh a cenu tonerov
odsúhlasoval s obžalovaným poškodený a podľa dohodnutého cenníka boli úradu tonery následne
dodávané. Obžalovaný sa na úrade potom iba informoval, či môže poslať faktúru. Tonery boli skladované

v jednej miestnosti úradu. Uvedená miestnosť ale nepostačovala na taký veľký objem tonerov, preto
niektoré z tonerov obžalovaný skladoval vo svojej garáži. O dodaných množstvách tonerov sa neviedla
evidencia, obžalovaný ani nevystavoval dodacie listy. Faktúry za dodaný tovar zasielal obžalovaný
priamo P. L. a po ich odsúhlasení poškodeným mu bola uhradená fakturovaná cena. K tonerom mali
prístup všetci zamestnanci. K spotrebe tonerov svedkyňa uviedla, že na exekútorskom úrade sa robilo

veľaazadeňsaminulajbalíkpapiera.Ktotonerpotreboval,jednoduchosihovzal.Všetcimalivedomosť
o tom, že spotreba tonerov a papiera je vysoká, ale nijako sa to neriešilo. Kľúče od exekútorského úradu
mali všetci zamestnanci, brigádnici, aj upratovacia služba. Počas tohto obdobia sa stalo, že z úradu
zmizli aj nejaké veci.

Súd v intenciách pokynov krajského súdu v zrušujúcom uznesení doplnil dokazovanie o výsluch znalca
K. L. M.. Menovaný znalec zotrval na podanom odbornom vyjadrení č. 1/2018 zo dňa 06.02.2018
a jeho doplnku zo dňa 18.05.2018. Pred podaním odborného vyjadrenia mu v exekútorskom úrade boli
sprístupnené všetky tlačiarne, ktoré boli v rozhodnom období používané. Cez počítačovú sieť sa potompripojil na servisnú stránku tlačiarne, kde hľadal protokol o servisných udalostiach. Z protokolu každej
tlačiarne vedel zistiť, kedy bol menený toner a koľko strán vytlačil. Následne určil, aká bola zhruba
spotreba listov, zistil cenu tonera a jeho vyťaženosť, teda koľko strán vie toner vytlačiť a na základe

uvedeného stanovil spotrebu tonerov. Pokiaľ bol do tlačiarne vložený repasovaný toner, aj táto výmena
bola zaznamenaná. Začiatok používania tlačiarní v doplnku odborného vyjadrenia uviedol po zistení
tohto údaja z evidencie podľa účtovníctva. Denník udalostí neviedla len tlačiareň HP LaserJet P2055dn.
Jednatlačiareňbolavrozhodnomobdobívyradenápreto,lebobolapokazená,avšakdalisaznejnapriek
tomu zistiť údaje o dátume výmeny tonera a spotrebe strán. Exekútorský úrad tlačil také dokumenty,

ktoré zodpovedajú ISO norme pre určenie vyťaženosti toneru. Na vysvetlenie znalec uviedol, že ISO
norma vypovedá o tom, aké má byť pokrytie atramentu na strane. Z protokolov tlačiarní bolo vidieť, že
úrad netlačí príliš veľa atramentu, tlačí čistý text a nie obrázky, preto spotreba toneru zodpovedá tejto
ISO norme na vytlačenie textu. Protokol každej tlačiarne bol úplne presný, pokiaľ ide o počet vytlačených
strán. Výslednicou bol potom počet tonerov spotrebovaných v exekútorskom úrade a podľa ich typu
a stanovení ceny bola určená výška nákladov na tlač.

V rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní sa súd oboznámil aj s listinnými dôkazmi, a to so správou
S. T. I. I., pobočka Zvolen (č. l. 1075), s upozornením Exekútorského úradu G. G. H. (č. l. 1081), so
správou S. T. I. I., pobočka Zvolen (č. l. 1088), s oznámením Exekútorského úradu G. G. H. (č. l. 1084),
sozápisnicouotrestnomoznámení(č.l.1-8),sfaktúramizarok2013až2017aspotvrdeniamioúhrade

(č. l. 10 - 43, 45 - 92, 94 - 135, 137 - 184, 186 - 203), s listinami o počte vytlačených strán a výstupov
z tlačiarní (č. l. 205 - 237), s výpisom zo živnostenského registra subjektu A. B. - TECHCOM (č. l. 238
- 239), s faktúrami predloženými A. B. (č. l. 244 - 258), s protokolom o prebratí spotrebného materiálu
(č. l. 339), so zhodnotením vyfakturovaných a vyplatených tonerov a papiera (č. l. 344 - 355, č.
l. 361 - 366), s odborným vyjadrením znalca č. 1/2018 zo dňa 06.02.2018 (č. l. 357 - 360), s ďalšími

faktúrami (č. l. 370 - 393, č. l. 810), s výpisom z účtu v M. M., E., (č. l. 398 - 799), s odpoveďou Q. T. U.
M. a pripojeným daňovým výkazom (č. l. 813 - 820), so správou S. T. I. I., pobočka Zvolen a daňovými
priznaniami (č. l. 822 - 857, č. l. 1017), s výpismi z obchodného registra (č. l. 859 - 903), so správami
obchodných spoločností (č. l. 919 - 940, č. l. 997 - 1015), so správami a faktúrami spoločnosti O. M.
M. (č. l. 942 - 966), so správami spoločnosti E. - V. M. (č. l. 967 - 996), so správou L. D. (č. l. 1018),

s výpisom z evidencie priestupkov (č. l. 1019), s výpisom z ústrednej evidencie priestupkov (č. l. 1029)
a s odpisom registra trestov (č. l. 1031).

Na hlavnom pojednávaní súd oboznámil aj doplnok k znaleckému posudku č. 1/2018 zo dňa 18.05.2018
(č. l. 313) a účtovný doklad - operatívnu evidenciu drobného hmotného majetku (č. l. 1177).

Zo správy S. T. I. I., pobočka Zvolen súd zistil, že u daňového subjektu A. B. - TECHCOM bola vykonaná
daňová kontrola na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015 s dátumom začatia
daňovej kontroly 23.04.2018. V skúmanom daňovom období vykázal obžalovaný v daňovom priznaní
príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vo výške 41.822,96 €, výdavky vo výške

34.327,08 € a základ dane z príjmov vo výške 7.495,88 €. Kontrolou boli zistené viaceré porušenia
zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Súdny exekútor G. G. H. v období od 01.07.2013 do 01.06.2017 zamestnával na hlavný pracovný pomer,
resp. na dohodu o pracovnej činnosti dokopy 16 zamestnancov, okrem iných aj G. P. H., K. L. E. R.,

P. L. a Q. B..

Obžalovaný v roku 2013 vystavil faktúry za dodávku tonerov v počte 183 kusov v celkovej sume
17.264.62€sDPH,vroku2014faktúryzadodávkutonerovvpočte269kusovvcelkovejsume27.942,30
€ s DPH, v roku 2015 faktúry za dodávku tonerov v počte 291 kusov v celkovej sume 27.253,20 €

s DPH, v roku 2016 faktúry za dodávku tonerov v počte 374 kusov v celkovej sume 37.766,60 € s DPH
a v roku 2017 obžalovaný vystavil faktúry za dodávku tonerov v počte 109 kusov v celkovej sume 13.588
€ s DPH. V rozhodnom období tak súhrnne fakturoval sumu 123.814,72 €. Všetky faktúry boli súdnym
exekútorom riadne a včas uhradené.

Obžalovaný ako fyzická osoba podnikajúca pod obchodným menom A. B. - J. ukončil podnikateľskú
činnosť vo všetkých predmetoch podnikania ku dňu 31.07.2017. Dovtedy podnikal v predmete
podnikania kúpa tovaru za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod), iným
prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod), veľkoobchod a predaj riadenej predajne s výpočtovoutechnikou a spotrebnou elektronikou, inštalácia software, inštalácia a servis hardware v oblasti
bezpečného napätia do 50 V, montáž, údržba a oprava telekomunikačných zariadení.

Zo zhodnotenia fakturovaných a vyplatených tonerov vyplynulo, že v roku 2013 obžalovaný vyfakturoval
exekútorskému úradu 183 tonerov, ktorých cena bola zaplatená. V tom istom roku bol fakturovaný
a vyplatený papier v počte 540 balíkov, na ktoré množstvo bolo potrebných 90 tonerov. Rozdiel je 93
tonerov.

V roku 2014 obžalovaný fakturoval exekútorskému úradu 269 tonerov, ktorých cena bola zaplatená.
V tom istom roku bol fakturovaný a vyplatený papier v počte 650 balíkov, na ktoré množstvo bolo
potrebných 109 tonerov. Rozdiel je 160 tonerov.

V roku 2015 obžalovaný fakturoval exekútorskému úradu 291 tonerov, ktorých cena bola zaplatená.
V tom istom roku bol fakturovaný a vyplatený papier v počte 401 balíkov, na ktoré množstvo bolo

potrebných 105 tonerov. Rozdiel je 186 tonerov.

V roku 2016 obžalovaný fakturoval exekútorskému úradu 374 tonerov, ktorých cena bola zaplatená.
V tom istom roku bol fakturovaný a vyplatený papier v počte 497 balíkov, na ktoré množstvo bolo
potrebných 129 tonerov. Rozdiel je 245 tonerov.

V roku 2017 obžalovaný fakturoval exekútorskému úradu 109 tonerov, ktorých cena bola zaplatená.
V tom istom roku bol fakturovaný a vyplatený papier v počte 165 balíkov (spotrebovalo sa 120 balíkov),
na ktoré množstvo bolo potrebných 19 tonerov. Na sklade bolo 40 tonerov. Rozdiel je 50 tonerov.

Znalec K. L. M. odborné vyjadrenie č. 1/2018 zo dňa 06.02.2018 vypracoval za obdobie od 01.01.2012
do 31.12.2017. Uviedol, že v tomto období bolo v exekútorskom úrade používaných 11 tlačiarní, pričom
pri piatich z nich nebol zistený dátum začiatku ich používania. Znalec ustálil počet vytlačených strán
(144.364 kusov papiera) pri spotrebe 3.000 strán na toner a určil, že bolo použitých 48,12 tonera.
Súhrnne určil náklady na počet tonerov vo výške 15.958,09 € s DPH.

Z doplnku k znaleckému posudku č. 1/2018 zo dňa 18.05.2018 súd zistil, že na základe dodatočne
získaných informácií a spresnenia niektorých údajov bolo sledované obdobie stanovené od 07.01.2013
do 31.05.2017. V uvedenom období exekútorský úrad využíval dokopy 11 tlačiarní, z toho jedna z nich
bola do užívania zaradená už v roku 2012. Dve z tlačiarní boli predložené na skúmanie ako nefunkčné,

avšak bolo možné ich zapnúť a stiahnuť údaje o ich používaní. Náklady na toner do tlačiarní bol
stanovený sumou 14.379,30 € s DPH.

Z obsahu účtovného dokladu - evidencie drobného hmotného majetku vyplýva, že v období od
07.01.2013 do 01.06.2017 bolo do užívania zaradených, resp. bolo používaných 10 tlačiarní, jedenásta

tlačiareň bola zaradená do užívania ešte pred rokom 2012.

Podľa kontrolných výkazov DPH za zdaňovacie obdobie rokov 2014 až 2017 obžalovaný obchodoval
s viacerými podnikateľskými subjektmi, medzi inými napr. E. -V., M. so sídlom v Topoľčanoch,
P. M. M. so sídlom v Bratislave, S., M. so sídlom vo Zvolene, V. M., M. so sídlom v Prešove.

Spolupracujúce spoločnosti vystavili obžalovanému niekoľko faktúr, pričom predmetom ich spolupráce
nebola kúpa tonerov ani dodanie prázdnych obalov na naplnenie tonerov. Spoločnosť O. M. M.
vystavila obžalovanému v rokoch 2015 až 2017 niekoľko faktúr, avšak neprijala od obžalovaného
žiadne prázdne obaly, nakoľko sa nevenuje renovácii a plneniu tonerov, ale predaju alternatívneho
spotrebného materiálu pre tlačiarne. Z faktúr predložených obžalovaným vyplynulo, že obžalovaný kúpil

od spoločnosti O. M. M. tonery v počte 123 kusov v cene 2.066,10 €. Dve faktúry z roku 2014 na
dodávku tonerov eviduje spoločnosť V., M., pričom išlo dodanie 12 kusov tonerov v cene 149 €. Žiadna
zo spolupracujúcich obchodných spoločností nepredáva toner ani náhradné náplne do tonerov.

Podľa obsahu protokolu o prebratí spotrebného materiálu, poškodený dňa 14.07.2017 prevzal od

obžalovaného tonery v počte 26 kusov.Z výpisov z účtu obžalovaného vedeného v M. M., E. vyplynulo, že na predmetný účet boli poukazované
úhrady faktúr, ktoré obžalovaný vystavoval súdnemu exekútorovi G. G. H.. Obžalovaný z predmetného
účtu vykonával úhrady v menších sumách (do 100 €), prípadne vyššie čiastky vyberal z účtu kartou.

Príjmy obžalovaného z podnikania v roku 2013 boli vo výške 32.154 € a výdavky vo výške 36.071 €,
v roku 2014 boli príjmy vo výške 43.930,24 € a výdavky vo výške 39.192,04 €, v roku 2015 boli príjmy
vo výške 41.822,96 € a výdavky vo výške 34.327,08 €, v roku 2016 boli príjmy vo výške 41.711,96 €
a výdavky vo výške 29.123,90 €, v roku 2017 obžalovaný dosiahol príjem 2.991,26 € a mal výdavky vo

výške 2.721,16 €.

Obžalovanému z miesta trvalého bydliska v meste Zvolen nie je nič vytýkané. V evidencii priestupkov
L. P. D. má zaznamenaných 7 priestupkov, pričom vo všetkých prípadoch ide o porušenie povinností
na úseku dopravy. Z ústrednej evidencie priestupkov je zistiteľných 5 priestupkov na úseku dopravy,
za ktoré bola obžalovanému uložená pokuta vo výške od 10 € do 200 €. Obžalovaný doposiaľ nebol

súdne trestaný.

Podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie
niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa
odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 221 ods. 3 písm. a), písm. c) Tr. zákona, odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním značnú škodu alebo závažnejším spôsobom
konania.

Súd po zrušení skôr vyhlásených rozsudkov dovolacím súdom s poukazom na zdôvodnenie rozhodnutia
NS SR sp. zn. 3Tdo/50/2023 zo dňa 06. 03. 2024, ktorým názorom dovolacieho súdu je súd nižšieho
stupňa viazaný, obžalovaného spod obžaloby prokurátora oslobodil. Okresný súd v rámci zdôvodnenia
poukazuje na závery rozhodnutia NS SR, keď v posudzovanej trestnej veci sa jedná o obchodnoprávny
vzťah medzi obžalovaným ako predávajúcim a poškodeným súdnym exekútorom ako kupujúcim, v rámci

ktorého došlo zo strany obžalované ho k porušeniu zmluvnej povinnosti spočívajúcej v nedodaní takého
množstva tonerov poškodenému, aké deklaroval vo faktúrach, pričom tak konal viac ako 4 roky.
Je potrebné prihliadnuť na znenie § 420 ods. 1 Obchodného zákonníka, rovnako aj na znenie § 422 ods.
1 veta prvá Obchodného zákonníka a napokon aj na znenie § 427 ods. 1 a § 4208 ods. 1 Obchodného
zákonníka.

Konanie obžalovaného spočívajúce v uvedení iného do omylu musí mať určitú kvalitu, to znamená za
uvádzanie do omylu nemožno považovať situáciu, kedy si osoba uvádzaná do omylu nesplní povinnosť
preskúmať tvrdenia iných osôb, vyplývajúcu jej zo zákona, zmluvy, prípadne zvyklostí a to prostriedkami
bežnedostupnými.Lensamotnéuvedenienepravdybezďalšiehonemožnopovažovaťzakonanie,ktoré
by bolo možné posudzovať ako uvádzanie do omylu v zmysle trestného činu podvodu.

V zmysle citovaných ustanovení Obchodného zákonníka, obžalovaný ako predávajúci mal povinnosť
dodať tonery v množstve, na akom sa s poškodeným ako kupujúcim dohodol. Toto však porušil a dodal
menej tovaru, teda tovar trpel vadami. Poškodený na druhej strane mal však povinnosť čo najskôr
preskúmať, či mu obžalovaný dodal tovar v množstve, akosti atď., na akom sa dohodli a následne
mal obžalovanému podať správu o zistených vadách v množstve tovaru a to bez zbytočného odkladu.

Nemožno opomenúť, že uvedené trvalo dlhé obdobie – skoro 4 roky a 5 mesiacov.
Z týchto dôvodov tak, ako to vo svojom rozhodnutí konštatuje aj NS SR, nemožno konanie poškodeného
považovať za konanie v omyle, pretože zo zákona mu vyplývala povinnosť pri dodržaní obvyklej
miery opatrnosti bežne dostupnými prostriedkami preskúmať tvrdenia obžalovaného a teda skontrolovať
si množstvo dodaného tovaru a následne podať obžalovanému správu o vadách tovaru a to bez

zbytočného odkladu, najneskôr však do 2 rokov od dodania tovaru, pretože v opačnom prípade mu
nemožno priznať právo z vád tovaru v súdnom konaní.
V danom prípade je preto potrebné uplatniť princíp „ultima racio“, ako krajný prostriedok pri ochrane
spoločenských vzťahov prostredníctvom trestného práva.

Skutková veta v podanej obžalobe a v rozsudkoch, ktoré boli NS SR zrušené, nenapĺňa skutkovú
podstatu trestného činu podvodu a to nielen v osobe, ktorá mala byť uvedená do omylu ale zároveň
i v samotnom uvedení do omylu, ktoré musí mať určitú kvalitu, nestačí iba samotné uvedenie nepravdy.
Poškodený mal pri dodržaní obvyklej miery opatrnosti preskúmať počet dodaných tonerov, t.j. preskúmaťtvrdenie obvineného, pričom táto povinnosť mu vyplývala priamo zo zákona, čo neurobil a zanedbal tak
prevenčnú povinnosť predchádzať vzniku škody, nemal profesionálny prístup a majetkové dispozície
vykonával bez obvyklej miery opatrnosti.

Na základe vyššie uvedeného, najmä však s prihliadnutím na zdôvodnenie zrušujúceho rozhodnutia
NS SR a pri viazanosti jeho právnym názorom, okresný súd opätovne rozhodol, prehodnotil právny
záver tak, aby tento bol v súlade s názorom dovolacieho súdu a obžalovaného spod obžaloby oslobodil,
pretože skutok nie je trestným činom.

Aj keď si poškodený uplatnil nárok na náhradu škody, v zmysle ustanovenia § 288 ods. 3 Trestného
poriadku, súd vždy poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody odkáže na civilný proces, ak súd
obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Zvolen do 15 dní

od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. poriadku).

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a), a to v neprospech i

v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, 2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti
vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b), a to len vo svoj
prospech (§ 308 ods. 2),
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2),

- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech a aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307
ods. 1 písm. c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68),

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.