Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 15, 2024

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6Csp/53/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124211789
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2024:6124211789.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou JUDr. Miriam Szárazovou, v spore žalobcu: 365.bank, a. s.,

Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpený: Advokátska kancelária
RELEVANS s. r. o., Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava – Staré Mesto, IČO: 47 232 471, proti
žalovanému:A.B.,nar.XX.X.XXXX,bytomC.D.XX/XXX,XXXXXE.,právnezastúpený:JUDr.Slavomír
Firment, advokát AK so sídlom 17. novembra 14, 064 01 Stará Ľubovňa, v konaní o zaplatenie 10.599,32
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti zaplatenia sumy 880,- eur z a s t a v u j e .

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 8.432,33 eur a náklady spojené s uplatnením
pohľadávky vo výške 339,67 eur, a to tak, že súd povoľuje žalovanému dlh splácať v mesačných
splátkach po 220,- eur vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po
právoplatnosti tohto rozhodnutia, s tým že omeškanie s plnením čo len jednej splátky bude mať za
následok splatnosť celého plnenia.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

IV. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 75,72 %, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný,
pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou pôvodne v upomínacom konaní dňa 15.1.2024 a postúpenou
Okresnému súdu Stará Ľubovňa dňa 24.4.2024 domáhal zaplatenia istiny vo výške 10.599,32 eur, úroku
v sume 4.030,60 eur, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 339,67 eur a náhrady trov
konania. Žalobu dôvodil tým, že dňa 23.9.2019 žalobca ako veriteľ (v čase pred zmenou obchodného

mena ešte ako Poštová banka, a. s.) a právny predchodca žalovaného (poručiteľka) ako dlžník uzavreli
zmluvu o spotrebiteľskom úvere pod č. 1971293561 (ďalej len „Zmluva“), ktorej súčasťou boli aj
Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery. Na základe predmetnej Zmluvy došlo k poskytnutiu
spotrebiteľského úveru vo výške 11.000,- eur, pričom právny predchodca žalovaného sa zaviazal na
jeho vrátenie spolu s úrokmi, poplatkami a inými peňažnými plneniami v zmysle zmluvných dojednaní.
Žalobca v súlade so zmluvnými dojednaniami vyhlásil úver za predčasne splatný ku dňu 4.5.2021,
nakoľko dňa 26.4.2021 právny predchodca žalovaného zomrel. Žalovaný je jeho zákonným dedičom,

ktorý ku dňu jeho smrti vstúpil do všetkých práv a povinností. Z rozhodnutia o dedičskom konaní sp. zn.
1D/144/2021 zo dňa 10.5.2022 vyplýva, že žalovaný je nadobúdateľom predmetnej pohľadávky (vrátane
jej príslušenstva) v celom jej rozsahu (1 v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov
a 1 ako zákonný dedič poručiteľky). Do momentu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru boli jednotlivéúverové splátky uhrádzané, a teda spôsob ich započítania je uvedený v „Aktuálnom stave úveru“,
z ktorého vyplýva, aká časť tej-ktorej splátky bola započítaná na istinu úveru a aká na dohodnuté úroky
priúrokovejsadzbevovýške8,50%ročne.Povyhlásenípredčasnejsplatnostiúverunebolizrealizované

žiadne úhrady, preto v súlade so stavom všetkých doposiaľ uhradených splátok pri ich pomernom
započítavaní, a to časť na splatenie istiny a časť na dojednané úroky, dospel k záveru, že žalovaný je
povinný zaplatiť mu istinu vo výške rozdielu medzi poskytnutou istinou a úhradami právneho predchodcu
žalovaného započítanými na istinu (10.599,32 eur) a úroky vo výške rozdielu medzi súhrnnou výškou
predpokladaných úrokov pri riadnom plnení povinností, t. j. 5.317,59 eur a súhrnnou výškou platieb

započítaných na úroky vo výške 1.286,99 eur (4030,60 eur). Súčasťou uplatňovaného nároku sú aj
náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 339,67 eur (odmena + režijný paušál + DHP),
konkrétne za predžalobnú výzvu, ktorá v zmysle súčasnej rozhodovacej praxe nie je priznávaná ako
súčasť náhrady trov konania.

2. Okresný súd Banská Bystrica žalobe v celom rozsahu vyhovel a vydal platobný rozkaz, sp. zn.

21Up/93/2024 zo dňa 22.2.2024, žalovanému doručený dňa 29.2.2024. Žalovaný podal v zákonnej
lehote voči Platobnému rozkazu vecne odôvodnený odpor. Žalovaný nenamietal, že Zmluva bola
uzatvorená jeho nebohou manželkou, pričom dedičské konanie bolo právoplatne ukončené a v zmysle
dedičského rozhodnutia sa stal nadobúdateľom majetku po poručiteľke, a to jednak v rámci dohody,
ktorou bolo vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a jednak nadobudnutím dedičstva

na základe dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva v podiele 1/1, a teda nadobudol aj dotknutú
pohľadávku, ktorá je uplatňovaná v predmetnom konaní. Žalovaný však spochybnil uplatňovaný nárok
čo do jeho rozsahu, a to v dôsledku nesúhlasu so spôsobom započítania jednotlivých splátok ich
rozdelením na istinu, resp. úrok, keďže má za to, že úver je následkom porušenia jeho povinností
plynúcich mu z § 11 ods. 2 v súvislosti s § 7 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej

len „ZSÚ“) bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca pri uzatváraní
Zmluvy neskúmal schopnosť dlžníka – manželky splácať predmetný úver, teda neskúmal jej príjmové
a výdavkové pomery, resp. pomery celej domácnosti, rovnako Zmluva tieto údaje vôbec neobsahuje,
len vágnym spôsobom osvedčuje, že poskytnutá služba zodpovedá finančnej situácii dlžníka formou
jeho vyhlásenia. Mesačná splátka pritom predstavovala sumu 169,98 eur, preto po niekoľkých splátkach

bola schopnosť úver splácať narušená, v čoho dôsledku požiadala o odklad splácania. Žalobca pritom
žiadnym spôsobom nepreukázal skúmanie bonity dlžníka v čase uzatvárania Zmluvy. Žalovanému
sa preto javí, že žalobca hrubým spôsobom porušil povinnosti mu uložené ZSÚ, keď spôsobom
zodpovedajúcim odbornej starostlivosti neskúmal bonitu dlžníka. Žalovaný tiež poukázal na spornosť
otázky, či tento dlh, ako vyplýva z dedičského rozhodnutia patril do bezpodielového spoluvlastníctva

manželov, resp. či šlo iba o osobný záväzok jeho manželky. Za týchto okolností má žalovaný za to, že
uplatňovaný nárok je čiastočne dôvodný, v časti povinnosti zaplatiť sumu 9.312,33 eur, keďže doposiaľ
boli uhradené splátky v sume 1.687,67 eur (z 11.000,- eur). Vo zvyšnej časti (z dôvodu bezúročnosti
abezpoplatkovosti)navrholžalobuzamietnuťakonedôvodnú.Knárokunanáhradutrovkonanianavrhol
z dôvodu osobitného zreteľa žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznať.

3. V dôsledku vecne odôvodneného odporu voči Platobnému rozkazu, žalobca navrhol v konaní na
príslušnom okresnom súde, ktorým je Okresný súd Stará Ľubovňa pokračovať. Vo vyjadrení k odporu
žalobca zotrval na skutkových a právnych tvrdeniach, ktoré však vo vzťahu k námietkam žalovaného
o nesplnení si povinnosti skúmať bonitu dlžníka doplnil o argument, že účelom poskytnutého úveru

bolo refinancovanie predchádzajúcich existujúcich úverov právneho predchodcu (poručiteľky), ktoré jej
boli poskytnuté veriteľmi, t. j. spoločnosťou Poštová banka, a. s. a spoločnosťou Consume Finance
Holding – Quatro Triangel – nebanková spoločnosť, pričom v čase uzatvorenia Zmluvy bol ich spoločný
zostatok vo výške 10.505,94 eur (3.789,94 eur + 6.716 eur). V tejto súvislosti poukázal na § 7 ods. 24
písm. a) ZSÚ účinného v čase uzatvorenia Zmluvy, a to že ustanovenia § 7 ods. 19 až 23 predmetného

zákona sa na spotrebiteľský úver, ktorým sa splatí jeden alebo viac existujúcich úverov poskytnutých
podľa tohto zákona (ďalej len „refinancovaný úver“) alebo na zmenu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
ktorej predmetom je navýšenie výšky spotrebiteľského úveru (ďalej len „navýšený úver“), ak výška
poskytnutého spotrebiteľského úveru výrazne neprevyšuje súčet zostávajúcich výšok refinancovaných
úverov alebo navýšených úverov, nevzťahujú. V nadväznosti na uvedené poukázal na opatrenie

Národnej banky Slovenska (ďalej len „NBS“) č. 10/2017 zo dňa 14.11.2017, ktorým sa ustanovujú
podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, nakoľko v zmysle jeho § 4
ods. 1 sa na účely § 7 ods. 24 a 31 zákona č. 129/2010 Z. z. za výrazné prevýšenie súčtu zostávajúcich
výšok refinancovaných úverov alebo navýšených úverov považuje prevyšovanie presahujúcej nižšiuz týchto dvoch hodnôt: a/ sumu 2.000,00 eur alebo b/ sumu zodpovedajúcu 5 % súčtu zostávajúcich
výšok (o. i.) refinancovaných spotrebiteľských úverov. Žalobca má za to, že výška úverov, ktoré boli
refinancované predstavovala 10.505,94 eur, preto 5 % z uvedenej sumy dosahuje 525,29 eur, a teda

spotrebiteľský úver poskytnutý na základe Zmluvy nemohol presiahnuť sumu 11.031,23 eur. Žalobca
z toho dôvodu nebol povinný pred poskytnutím úveru skúmať bonitu poručiteľky – právnej predchodkyne
žalovaného a zotrval na žalobe v celom rozsahu, pričom upriamil pozornosť na nesporný nárok vo výške
9.312,33 eur, ktorý bol žalovaným uznaný.

4. Žalovaný vo vyjadrení doručenom Okresnému súdu Stará Ľubovňa dňa 15.7.2024 zotrval na vlastnej
argumentácii uvedenej v podanom odpore, preto v dôsledku uznania žalovaného nároku v rozsahu
9.312,33 eur zostala sporná iba otázka posúdenia zvyšnej časti nároku, závisiac od posúdenia otázky
o prevýšení, resp. neprevýšení súčtu zostávajúcich výšok refinancovaných úverov ako aj správnosti
uvádzaného posúdenia, a tak aj vplyvu na vyhodnotenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
Žalovaný uviedol, že sumu spolu vo výške 1.120,00 eur medzičasom (za pomoci syna) v prospech

žalobcu splatil, a to splátkami z 22.3.2024 vo výške 300,00 eur, z 18.4.2024 vo výške 300,00 eur,
z 22.5.2024 vo výške 300,00 eur, z 21.6.2024 vo výške 220,00 eur (doklady o zaplatení súčasťou príloh
k vyjadreniu). Žalovaný tiež vo vzťahu k výslednej sume vo výške objektivizovanej v rámci dokazovania,
na ktorú bude zaviazaný, požiadal o možnosť plniť dlh v splátkach vo výške 170,00 eur mesačne (vo
výške,vktorejbolajehoprávnapredchodkyňapovinnáplniťsplátky),atoodmesiaca,vktoromrozsudok

nadobudne právoplatnosť, vždy do konca toho-ktorého mesiaca až do úplného zaplatenia, pod hrozbou
straty výhody splátok nezaplatením ktorejkoľvek z nich, nakoľko jednorazové splatenie nie je v jeho
schopnostiach a možnostiach s ohľadom na jeho rodinné, majetkové a sociálne pomery. Poukázal na to,
že úmrtím jeho manželky sa ako jej dedič, resp. manžel stal nadobúdateľom všetkých jej dlhov, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou majetku, jeho príjmy sú tvorené starobným dôchodkom poberaným vo výške

450,50 eur, vdovským dôchodkom vo výške 129,70 eur, čo predstavuje v úhrne čiastku 580,20 eur,
z ktorej mu je Sociálnou poisťovňou zrážaných 207,54 eur. Výdavky tvoria približne 200,00 eur (strava,
lieky, inkaso). Žalovaný podotkol, že uvedomujúc si povinnosť postupného splnenia dlhu žalobcovi, je
tiež zrejmé, že povinnosti spočívajúce v plneniach (finančných) budú pribúdať s ohľadom na existenciou
ďalších, nesplatených dlhov.

5. Dňa 25.7.2024 bolo súdu doručené podanie žalobcu, ktorým poprel tvrdenie žalovaného o čiastočnom
splnení žalovaného nároku, a to vo výške 1.120, eur, pričom poukázal na zjavný nesúlad platobných
údajov určených pre kvalifikované plnenie s platobnými údajmi nachádzajúcimi sa na predložených
dokladoch, ktorými má byť splnenie povinnosti v tomto rozsahu preukázané. Žalobcovi boli dňa

24.6.2024 pripísané peňažné prostriedky iba vo výške 220,00 eur, v rozsahu ktorom žalobu berie
späť. Dňa 14.10.2024 bolo súdu doručené ďalšie podanie žalobcu, ktorým reviduje rozsah späťvzatia
vzhľadom na skutočnosť, že od posledného späťvzatia žaloby mu boli na účet pripísané ďalšie peňažné
prostriedky, a to dňa 22.7.2024 vo výške 220,00 eur, dňa 26.8.2024 vo výške 220,00 eur a dňa 25.9.2024
vo výške 220,00 eur, v úhrne 660,00 eur, preto v tejto časti navrhuje konanie zastaviť.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 17.10.2024, ktorého sa žalobca a jeho právny zástupca
nezúčastnili, pričom svoju neprítomnosť ospravedlnili. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní
zotrval na skutkovej i právnej argumentácii a napriek vyvinutej argumentácii žalobcu ohľadom
neexistencie povinnosti na strane žalobcu preverovať bonitu dlžníka poukazujúc na ustanovenia

spotrebiteľského zákona v súvislosti s niektorými vykonávacími predpismi, zdôraznil, že žalobca ako
banka poskytol úver bez toho, aby si splnil povinnosť v súlade s § 7 ods. 1 ZSÚ (všeobecnú
povinnosť) zisťovať bonitu a schopnosť klienta splácať úver, preto trvá na určení jeho bezúročnosti
a bezpoplatkovosti. Vo vzťahu k navrhovanej výške splátok, do ktorých má byť plnenie rozložené, tú
navýšil na sumu 220,00 eur mesačne.

Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi, za preukázané
podstatné skutkové tvrdenia považuje:
7. Právny predchodca žalovaného a žalobca dňa 23.9.2019 uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere
č. 1971293561, predmetom ktorej bolo poskytnutie účelového spotrebiteľského úveru určeného na

refinancovanie vo výške 11.000,- eur. Právny predchodca žalovaného sa zaviazal zaplatiť žalobcovi
celkovú čiastku 16.317,59 eur, a to spôsobom plnenia v 96 splátkach vo výške 169,98 eur a poslednej
splátky vo výške 169,49 eur. Výška fixnej úrokovej sadzby úveru predstavuje 10,50 % ročne (p. a.),RPMN 11,10 %, odplata za poskytnutie úveru 10,50 % (p. a.), najvyššia prípustná hodnota odplaty 16,66
% (p. a.) frekvencia splátok je určená vždy na 25. deň v mesiaci.

8. Z aktuálneho stavu úveru mal súd za preukázané, že ku dňu 30.11.2023 právny predchodca
žalovaného zaplatil žalobcovi sumu 1.687,67 eur (suma započítaná jednak na istinu a jednak na úroky).

9. Dedičské konanie po poručiteľke – manželke žalovaného vedené Okresným súdom Stará Ľubovňa
pod sp. zn. 1D/144/2021 bolo právoplatne skončené, pričom žalovaný nadobudol celé jej dedičstvo,

ktorého súčasťou bola aj 1 žalovanej pohľadávky, druhá 1 žalovanému pripadla v dôsledku vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov v rámci dedičského konania. Na žalovaného prešla žalovaná
pohľadávka v celosti.

10. Žalobca dňa 16.5.2022 vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky pozostávajúcej z istiny vo výške
10.599,32 eur a príslušenstva, ktoré predstavujú úroky vo výške 521,46 eur, a to v lehote 10 dní od

doručenia predmetnej výzvy.

11. Žalobca predžalobnou výzvou zo dňa 13.12.2023 vyzval žalovaného na úhradu dlhu do dňa
20.12.2024pozostávajúcehozistinyvovýške10.599,32euraneuhradenéhoúrokuaúrokuzomeškania
vo výške 2.274,67 eur.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:
12.Podľa§145ods.2CSPakježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

13. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, dedič zodpovedá do výšky ceny
nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy,
ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.

14.Podľa§195ods.1a2zákonač.161/2015Z.z.Civilnýmimosporovýporiadok,akzaniklomanželstvo

poručiteľa jeho smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho, vyporiada sa bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov v konaní o dedičstve po poručiteľovi. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov sa môže
vyporiadať dohodou medzi pozostalým manželom a dedičmi, uzavretou písomne alebo ústne do
zápisnice, ktorá podlieha schváleniu súdom. Ak nedôjde k dohode, rozhodne o vyporiadaní súd.

15. Podľa § 1 ods. 2 prvej vety zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZSÚ“),
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

16. Podľa § 1 ods. 8 ZSÚ, ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho
zákonníka ani osobitných predpisov.

17. Podľa § 2 ZSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v

rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 7 ods. 1 a 2 ZSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred
zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou

starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,
na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie
je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok

ustanovených osobitným zákonom.

19. Podľa § 11 ods. 2 ZSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubéhoporušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia

na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 19 až 42.

20. Podľa § 24 písm. a) a b) ZSÚ, ustanovenia odsekov 19 až 23 sa nevzťahujú na: a) spotrebiteľský

úver, ktorým sa splatí jeden alebo viac existujúcich úverov poskytnutých podľa tohto zákona (ďalej len
„refinancovaný úver“) alebo na zmenu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom je navýšenie
výšky spotrebiteľského úveru (ďalej len „navýšený úver“), ak výška poskytnutého spotrebiteľského úveru
výrazne neprevyšuje súčet zostávajúcich výšok refinancovaných úverov alebo navýšených úverov, b)
spotrebiteľský úver zabezpečený podľa osobitného predpisu, ktorého hodnota zabezpečenia je počas
celej lehoty splatnosti úveru minimálne 100 % zo zostatkovej hodnoty tohto spotrebiteľského úveru.

21. Podľa § 19 ZSÚ, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.

22. Podľa § 20 písm. a) až d) ZSÚ, na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie
základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c)
výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

23. Podľa § 21 ZSÚ, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej
banky sú povinní limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver určiť tak, aby
súčet hodnôt položiek na výpočet limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver podľa odseku 20 písm. b) až d) neprevyšoval hodnotu položky podľa odseku 20 písm. a).

24. Podľa § 22 ZSÚ, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej
banky sú povinní pri spotrebiteľskom úvere, pri ktorom nie je určená fixná úroková sadzba počas
celej lehoty splatnosti spotrebiteľského úveru, zahrnúť do výpočtu ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver dopad možného navýšenia úrokovej sadzby.

25. Podľa § 23 ZSÚ, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej
banky môžu poskytnúť spotrebiteľský úver spotrebiteľovi, len ak spotrebiteľ spĺňa limit pre ukazovateľ
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.

26. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia

zmluvy (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

27. Podľa § 53 ods. 1 až 3 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

28. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

29. Podľa § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

30. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.31. Podľa § 232 ods. 4 OZ, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a
splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne

inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

32. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

Súd dospel k právnemu záveru:
33. V konania žalobca využil vlastné dispozičné právo, a v dôsledku zaplatenia sumy 880,- eur
žalovaným, vzal v tomto rozsahu žalobu späť, preto súd prvým výrokom zastavil konanie v tejto časti.

34. Súd má preukázané, že medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného došlo k platnému
uzatvoreniu Zmluvy (o úvere), ktorá je spotrebiteľskou zmluvou. Právny vzťah medzi žalobcom

a žalovaným spĺňa kritériá spotrebiteľského vzťahu, nakoľko pri uzatváraní Zmluvy vystupovala na
jednej strane fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti a na druhej strane osoba pri uzatváraní a plnení Zmluvy konajúca v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, súd nemohol dospieť k inému záveru, než tomu, že ide
o vzťah dodávateľ – spotrebiteľ, zvýraznený skutočnosťou, že dodávateľ koncipoval Zmluvu, pričom

spotrebiteľ jej obsah nemohol objektívne ovplyvniť, teda mal možnosť s jej obsahom iba súhlasiť, resp. ju
neuzavrieť (formulárová zmluva). Z uvedeného dôvodu sa na posudzovaný prípad nepochybne aplikujú
všetky ustanovenia poskytujúce ochranu spotrebiteľovi, resp. jeho právnemu nástupcovi, na ktorého
prešli všetky práva a povinnosti z takto koncipovanej Zmluvy. Právnemu predchodcovi žalovaného bol
poskytnutý účelový úver na refinancovanie vo výške 11.000,- eur, pričom právny predchodca žalovaného

sa zaviazal splatiť ho v 96 splátkach vo výške 169,98 eur a poslednej splátky vo výške 169,49 eur.
Doposiaľ došlo k úhrade celkovej sumy vo výške 1.687,67 eur.

35. Z uznesenia Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1D/144/2021 zo dňa 10.5.2022, právoplatného
toho istého dňa, vyplýva, že 1 z pohľadávky Poštovej banky, a. s., vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere

č. 1971293561 zo dňa 23.9.2019 v sume 5.560,39 eur patrí žalovanému z dôvodu schválenia
dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a druhá 1 predmetnej pohľadávky
patrí žalovanému ako zákonnému dedičovi poručiteľky – manželovi. Z uvedených dôvodov žalovaný
zodpovedá za predmetný dlh v celom rozsahu.

36. Žalobca si voči žalovanému uplatňuje v predmetnom konaní pohľadávku vo výške 10.599,32 eur,
pričom žalovaný dlh vo výške zodpovedajúcej rozdielu medzi poskytnutým úverom na základe Zmluvy,
t. j. 11.000,- eur a úhrnnou výškou už zaplatených splátok, t. j. 1.687,67 eur uznáva, teda uznáva vlastnú
povinnosť plniť vo výške 9.312,33 eur (suma v čase pred späťvzatím žaloby v časti 880,- eur).

37. Sporná v konaní ostáva zvyšná časť žalobného nároku, ktorej posúdenie závisí od otázky, či bol
žalobca ako veriteľ povinný dodržať povinnosť mu uloženú § 7 ods. 1 ZSÚ, a teda všeobecnú povinnosť
skúmania bonity (ako uviedol žalovaný) alebo bol v dôsledku aplikácie § 7 ods. 24 ZSÚ z tejto povinnosti
vyňatý (ako uviedol žalobca), a to z dôvodu, že účelom spotrebiteľského úveru bol refinancovanie iných
úverov (refinancovaných), pričom súčet ich zostatkov výrazne neprevyšuje výšku poskytnutého úveru na

refinancovanie. Posúdenie dodržania, resp. nedodržania týchto povinností s ohľadom na ich závažnosť
má zároveň priamy vplyv na to, či úver poskytnutý na základe Zmluvy bude považovaný za bezúročný
a bez poplatkov.

38. Argumentačná línia žalobcu, spočívala v popieraní povinnosti mu uloženej samotným § 7 ods. 1

ZSÚ. Žalobca má za to, že táto je vylúčená pre aplikáciu § 7 ods. 24 ZSÚ. Súd je toho názoru, že táto
argumentácia žalobcu nie je správna, keďže skúmanie bonity klienta je nerozlučnou súčasťou postupu
pred uzatvorením zmluvy o úvere a spočíva v posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver s odbornou starostlivosťou, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský
úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

Z dikcie § 7 ods. 24 ZSÚ síce vyplýva, že ustanovenia § 7 ods. 19 až 23 ZSÚ sa na spotrebiteľský
úver, ktorým sa splatí jeden alebo viacero už existujúcich úverov a ktorého výška neúmerne neprevyšuje
súčet zostávajúcich výšok refinancovaných úverov, nevzťahujú, to však zároveň nevylučuje povinnosť
aplikácie ostatných ustanovení, t. j. aj ust. § 7 ods. 1 ZSÚ, ktoré má povahu všeobecnú, t. z. bezakejkoľvek vzájomnej špeciality, resp. konkurencie predmetných ustanovení. Táto otázka pritom už bola
širšie judikovaná v konaní vedenom pred Krajským súdom v Prešove, sp. zn. 20CoCsp/18/2023 zo dňa
22.8.2023, cit.: „Odvolací súd zároveň nevidí dôvod na vylúčenie aplikácie ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ pre

prípad, ak je vylúčená aplikácia ust. 7 ods. 19 - 23 ZoSÚ, ako to tvrdí žalobca vo svojom odvolaní. Zákon
o spotrebiteľských úveroch pozná prípad, kedy je vylúčená aplikácia ust. 7 ods. 1 ZoSÚ, a to podľa § 1
ods. 6 ZoSÚ, ak spotrebiteľ a veriteľ z dôvodu neplnenia záväzkov spotrebiteľa vyplývajúcich z pôvodnej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavrú novú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou sa odkladajú
splátky alebo sa mení spôsob splácania a ktorej účelom je zabrániť prípadnému súdnemu konaniu o

nárokoch veriteľa, pričom podmienky splácania vyplývajúce z novej zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie
sú pre spotrebiteľa horšie ako podmienky splácania vyplývajúce z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Vylúčenie aplikácie ust. § 7 v tejto veci z dôvodu ustanovenia § 1 ods. 6 ZoSÚ však žalobca
ani netvrdil ani neuniesol dôkazné bremeno k splneniu zákonných podmienok podľa tohto ustanovenia
(napríklad predložením pôvodnej úverovej zmluvy, ktorá nemá horšie podmienky splácania ako nová
uzavretá). Samotné označenie pôvodných úverových zmlúv s uvedením výšky poskytnutých úverov

v novej úverovej zmluve rozhodne nepostačuje.“ V predmetnom spore nemožno dospieť k záveru
odlišnému, pričom aj systematický výklad tohto zákona tejto skutočnosti nasvedčuj.

39. Súd v zmysle záverov rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci OcéanoGrupoEditorial SA (spojené
prípady C-240/98 až C-244/98) z úradnej moci (ex officio) preskúmal opodstatnenosť uplatneného

nároku z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že predmetná
Zmluva nespĺňa všetky povinné náležitosti vyžadované ZSÚ reflektujúc jeho eurokonformný výklad,
a to najmä v porovnaní s článkom 10 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES
z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere. Súd má za to, že veriteľ nepostupoval v súlade s § 7
ods. 1, ods. 2 (ktoré ho zaväzovali) a § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase

uzavretiaZmluvy,keďnepreverildôslednýmspôsobomo.i.príjemspotrebiteľa,atýmanijehoschopnosť
splácať spotrebiteľský úver.

40. Cieľom § 7 ako aj § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nie je
bez akéhokoľvek posúdenia súvzťažnosti príjmov a výdavkov deklarovať úverovú schopnosť klienta,

ale zistiť skutočne existujúcu finančnú situáciu spotrebiteľa. Teda je nutné kriticky vyhodnotiť pomer
medzi príjmami a výdavkami. Požiadavka postupu veriteľa vystupujúceho na úverovom trhu spočíva
v posúdení úverovej schopnosti vyjadreným slovným spojením „s odbornou starostlivosťou“, preto
nejde len o „formálnu starostlivosť“, čo má okrem iného zvýšiť predpoklad reálneho splatenia úveru,
keďže ide o plnenie očakávané „do budúcna“, ktoré síce nemožno garantovať, a to aj z dôvodov

existujúcich skutočností vôľou neovplyvniteľných, ktoré schopnosť plniť môžu značne ovplyvniť
(dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, strata schopnosti živiť sa, a. i.), avšak možno ho dostatočne
objektivizovať.

41. Bremeno zisťovania informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti zaťažuje veriteľa, nakoľko

absencia preukázania úverovej schopnosti padne na vrub veriteľa. Pri tom postupuje samostatne
z jemu dostupných zdrojov a v súčinnosti so žiadateľom o úver, ktorý mu predkladá informácie, ktorých
pravdivosť a objektivitu v súlade s predpokladom odbornej starostlivosti preveruje. Nemožno opomenúť,
že žiadateľ je povinný uvádzať pravdivé a presné údaje, to však nezbavuje veriteľa konať s odbornou
starostlivosťou.

42. Krajský súd v Prešove vo veci sp. zn. 6Co/171/2016 k otázke skúmania bonity spotrebiteľa uviedol:
„Podľa čl. 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím
zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak

je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy.
Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa
na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať. V zmysle bodu 26.
preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere
a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia na podporu

zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy osobitný charakter
svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií a vzdelávanie
spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení týkajúcich
sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité, abyveritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity
a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili
potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté

ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14.
júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (1), veritelia by mali byť zodpovední za
individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie,
ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého
obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny

a usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti. V tejto
súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais (C-565/12, EU:C:2014:190),
posudzoval dodržanie takýchto hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol stanovený zo strany
členskéhoštátu,vdanomprípadevsúvislostisosankciouspočívajúcouvzánikuvzásadeceléhonároku
veriteľa na úroky v prípade porušenia povinnosti, upravenej v článku 8 smernice 2008/48, preveriť pred
uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa. Vzhľadom na dôležitosť cieľa ochrany spotrebiteľov, ktorý

je nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka, Súdny dvor rozhodol, že ak
by sa sankcia zániku nároku na úroky oslabila alebo úplne znefunkčnila, nevyhnutne by z toho vyplývalo,
že nemá skutočne odrádzajúcu povahu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit
Lyonnais, (C-565/12, EU:C:2014:190, body 52 a 53) (bod 64., 65. Rozsudku SD vo veci C-42/15 Home
Credit Slovakia, a. s. proti Kláre Bíróovej).

43. S ohľadom na horeuvedené, súd nemôže preverovať splnenie podmienok posudzovania úverovej
schopnosti spotrebiteľa veriteľom iba formalisticky, nakoľko v týchto osobitne chránených vzťahoch je
nutné poskytovať ochranu v súlade s účelom úpravy prijatej na ochranu spotrebiteľa, ktorá sleduje
dosiahnutie cieľa - vyváženia nerovnovážneho vzťahu dodávateľa a spotrebiteľa. Iný prístup by

znamenal rozvíjajúcu sa prax dodávateľov, ktorí tieto podmienky skúmajú iba „pro forma“ alebo ich iba
deklarujú bez ich skutočného skúmania. Cieľom tejto ochrany však nie je zisťovať deklarovanú bonitu,
ale skutočnú bonitu spotrebiteľa. Je neprípustné, aby sa veriteľ na úverovom trhu uspokojil s vágnym
vyhlásením spotrebiteľa, že poskytnutá finančná služba zodpovedá jeho finančnej situácii, pričom ide
o jednoduchú formuláciu, ktorá je súčasťou vopred koncipovanej zmluvy, ktorú klient – úverový dlžník

podpíše. V tomto smere tiež žalobca neuviedol žiadne skutkové tvrdenia a nepredložil žiadne dôkazy,
ktoré by preukazovali opak. Súd preto konštatuje, že neboli dodržané ani minimálne štandardy zákonom
požadované, aby došlo k splneniu podmienky postupu veriteľa skúmať úverovú schopnosť klienta
s odbornou starostlivosťou.

44. Bez skúmania skutočných príjmov a výdavkov spotrebiteľa nemožno zodpovedne zistiť stav
finančných pomerov – úverovej schopnosti, zabezpečujúcej plnenie dohodnutých mesačných splátok,
bez vylúčenia skutočnej obavy o naplnenie nežiadúceho efektu, ktorým je tvorba vlastného zisku na
úkor prehlbovania predlženia spotrebiteľa neschopného vlastné záväzky riadne splácať. Schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver je tak potrebné chápať ako situáciu, keď v závislosti na

frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných
prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej
výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet, a to ako
stranu príjmov, tak stranu výdavkov, vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t. j. konkrétne
príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť

alebo nezaopatrené deti), pričom zohľadňuje aj negatívny vývoj koeficientu rastu životných nákladov
nízkopríjmových domácností. Absencia analýzy rozpočtu alebo iba čiastková analýza k posúdeniu
úverovej schopnosti nepostačuje a značí hrubé porušenie tejto povinnosti.

45. V súlade s ustanovením § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka súd priznal žalobcovi i vyčíslené

náklady spojené s uplatnením pohľadávky titulom vykonaného úkonu právnej služby – predžalobná
výzva zo dňa 13.12.2023 (§ 13a ods. 1 písm. d), § 10 ods. 2, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky MS
SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
účinnom do 31.12.2023) pozostávajúce z odmeny za úkon právnej služby vo výške 324,65 eur s DPH
a náhrady režijného paušálu za rok 2023 vo výške 15,02 eur s DPH, celkove vo výške 339,67 eur.

46. Súd povolil žalovanému splácať prisúdenú sumu v splátkach prihliadnuc na jeho osobné, zárobkové
a majetkové pomery, ktoré odôvodňujú takéto rozhodnutie. Žalovaný je poberateľom starobného
dôchodku a vdovského dôchodku tvoriacich mesačný príjem žalovaného, z ktorého sú mu vykonávané
pravidelné mesačné zrážky. Po ich vzájomnom započítaní, žalovaný disponuje sumou 372,66 eur.Súd pri úvahe o určení, či žalovaný peňažné plnenie môže vykonať v splátkach, prihliadol na jeho
osobné, zárobkové a majetkové pomery , ktoré sú sprevádzané existenciou viacerých dlhov (o čom má
súd vedomosť zo súpisu majetku), ale tiež na výšku priznaného plnenia, ako aj platobnú schopnosť

žalovaného v konaní. Naviac výšku splátky v sume 220,- eur sám navrhol a v priebehu konania i začal
plniť. Taktiež zohľadnil dobu, po ktorej by umožnením vykonania plnenia v splátkach došlo k zaplateniu
prisúdenej sumy s tým, aby nepredstavovala neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa ako aj to,
či povolenie plnenia prisúdenej sumy v splátkach neprimerane nezasiahne do majetkových pomerov
veriteľa. Povolenie splátok spôsobí, že v prípade dodržania splátkového kalendára zo strany žalovaného

pri zohľadnení dlžnej sumy v čase rozhodovania a výšky splátok navrhnutej žalovaným, bude dlžná
istina spolu s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky splatená približne v priebehu 40 mesiacov.

47. Na základe uvedeného, súd prijal záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti daného úveru a vzhľadom
na to, že výška úveru predstavovala sumu 11.000,- eur, pričom právny predchodca žalovaného zaplatil
do momentu začatia konania sumu v úhrne 1.687,67 eur a žalovaný v rámci prebiehajúceho konania

880,- eur, v rozsahu ktorých bola žaloba žalobcom vzatá späť a konanie v predmetnej časti zastavené,
žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 8.432,33 eur, ako aj nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 339,67 eur. Súd povolil žalovanému dlh splácať v mesačných splátkach po 220,-
eur vždy do 25. dňa toho-ktorého mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto
rozhodnutia, s tým že omeškanie s plnením čo len jednej splátky bude mať za následok splatnosť celého

plnenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol:
48. Podľa § 255. ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

50.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

51. Vzhľadom na to, že v danom prípade bol v konaní úspešnejší žalobca, úspech žalobcu predstavuje
87,86 % proti úspechu žalovaného 12,14 %, čistý úspech žalobcu je 75,72 %, súd mu priznal náhradu
trov konania v rozsahu 75,72 %.

52. Dôvod v zmysle § 257 CSP v rámci rozhodovania o trovách konania súd nevzhliadol. V odpore síce
žalovaný žiadal nepriznať trovy konania z dôvodu hodného osobitného zreteľa, avšak tieto dôvody
nijak bližšie nešpecifikoval. Žalovaný už v rámci dedičského konania si bol vedomí svojej povinnosti plniť
dlh voči žalobcovi. Žalovaný nereagoval na predžalobnú upomienku žalobcu a až v priebehu konania
začal plniť záväzok a požiadal o splátky. Naviac nárok žalobcu uplatnený žalobou, ktorý súd žalobcovi

nepriznal, bol plne zohľadnený vyjadrením percentuálneho pomeru úspechu.

53. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným súdnym
úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch
písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.