Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Stará Ľubovňa

Judgement was issued by Mgr. Danka Majdáková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2P/50/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8524200607
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2024:8524200607.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v rodinnoprávnej veci navrhovateľky:

A. B., C. D., trvale bytom E. XXX/X, XXX XX E. F., t.č. G. XXX/XX, XXX XX E. F., proti manželovi: H.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/X, XXX XX E. F., I. XX E. C. G. G. H., J. G., zastúpený
splnomocnenou zástupkyňou: K. B., E. XXX, XX XXX L., M. C., v konaní o rozvod manželstva a úpravu
pomerov manželov na čas po rozvode k ich maloletému dieťaťu: K. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
E. XXX/X, XXX XX E. F., t.č. G. XX, XXX XX E. F., zastúpeným kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa, Farbiarska 27, 064 01 Stará Ľubovňa, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo účastníkov A. B., C. D. a H. B. uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Starej Ľubovni, zapísané

v knihe manželstiev Matričného úradu Stará Ľubovňa vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod
poradovým číslom XX r o z v á d z a.
II. Maloletá K. B., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky
A. B., ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
III. Otec mal. dieťaťa H. B., nar. XX.XX.XXXX sa z a v ä z u j e prispievať na výživu mal. K. B., nar.
XX.XX.XXXX sumou vo výške 120 eur mesačne, ktoré výživné je povinný uhrádzať vždy do 3 – tieho
dňa toho, ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. dieťaťa.

IV. Styk otca s maloletým dieťaťom sa n e u p r a v u j e.

V. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 14.05.2024 žiadala, aby súd jej manželstvo rozviedol,
maloleté dieťa zveril do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazal platením výživného v sume 120 eur
mesačne, úpravu styku otca s mal. dieťaťom nežiadala. Návrh odôvodnila tým, že manželstvo uzatvorili
v roku 2009 po štvorročnej známosti. Za dôvod rozpadu považuje navrhovateľka časté manželské

nezhody, konflikty prerástli do čoraz častejších hádok a nezhôd čo viedlo k tomu, že ich vzťah ochladol,
citovo sa odcudzili, z manželstva sa vytratila láska a vzájomná dôvera. V súčasnosti citové väzby medzi
nimi úplne ochladli, nevedú intímny život, nežijú v spoločnej domácnosti. Reálne navrhovateľka nevidí
žiadnu cestu k obnoveniu manželského spolužitia. K návrhu navrhovateľka pripojila sobášny list a rodný
list maloletého dieťaťa.

2. Súd uznesením sp. zn. 2P/50/2024 zo dňa 21.05.2024 ustanovil maloletému dieťaťu kolízneho

opatrovníka a to Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa.3. Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, manžela navrhovateľky
vyzval aby sa k návrhu vyjadril a pozval ich na informatívne stretnutie rodičov v rámci modulu cochem.
Informatívne stretnutie sa neuskutočnilo z dôvodu nedoručenia pozvánky obom rodičom.

4. Manžel navrhovateľky v písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 31.05.2024 uviedol, že s návrhom na
rozvod súhlasí. Ďalej uviedol, že s manželkou žili v Anglicku, ona odišla na prázdniny na Slovensko
a už sa nevrátila, nevie z akého dôvodu. Prestala hradiť nájomné, nevedel prečo, dozvedel sa o tom,
že majú veľké dlhy až po jej odchode, tým mu narobila veľké problémy. K úprave výkonu rodičovských

práv a povinnosti k mal. dcére na čas po rozvode uviedol, že nesúhlasí s navrhovaným výživným a aby
nebol upravený styk. K svojím osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom uviedol, že v súčasnosti
žije v Anglicku s priateľkou, nemá prácu, nemôže aktuálne nič nájsť. Má veľké dlhy, spôsobené tým, že
manželka neplatila nájom. Výživné nemôže platiť v sume 120 eur, navrhol maximálne 40 eur. Úpravu
styku navrhol tak, že keď príde v lete navštíviť rodinu v Českej republike aby si mohol dcéru vziať na
dva – tri týždne k sebe, aby mu manželka umožnila stretnúť sa s dcérou aj inokedy.

5. Pojednávania vytýčeného na deň 07.11.2024 sa manžel navrhovateľky ani jeho splnomocnená
zástupkyňa nezúčastnili, splnomocnená zástupkyňa svoju neúčasť ospravedlnila, preto súd v súlade s
§ 180 C.s.p. pojednával v ich neprítomností.

6. Navrhovateľka na pojednávaní na podanom návrhu trvala, opísala genézu manželstva uviedla, že
pred uzavretím manželstva sa poznali 4 roky, manželstvo uzatvárali z lásky. Po uzavretí manželstva
chvíľu bývali u manželových rodičov a potom sa odsťahovali do Anglicka. Zruba po roku bývania v
Anglicku začali nezhody, ktoré boli spôsobené tým, že manžel nepracoval, v ničom jej nepomáhal, ona
nielenže pracovala, ale zabezpečovala aj chod celej domácnosti. Taktiež s nimi bývala manželova

sestra, ktorá na chod domácnosti ničím neprispievala. Manžel od nej vyžadoval, že sa musím o
všetko starať, nadával jej, zle sa k nej správal. Zo strany manžela bola neustále pod tlakom, nadával
jej aj za veci, ktoré si sám zapríčinil. Správanie manžela vydržala dlhé roky no potom, čo sa začala báť
manžela dcéra rozhodla sa od neho odísť. V septembri išli na Slovensko, s tým, že manželovi povedala,
že na dovolenku, keď boli na Slovensku povedala mu, že sa s ním už do Anglicka nevráti. Manžel

najprv odišiel k svojej matke do ČR a po mesiaci naspäť do Anglicka. V Anglicku je asi od novembra
minulého roka, od tejto doby si žijú každý svoj život. Ako príčinu rozpadu manželstva označila manželovo
správanie, jeho psychický nátlak. Navrhovateľka vylúčila možnosť obnovenia manželstva, uviedla, že k
manželovi pociťujem odpor. Podľa jej vedomostí manžel v Anglicku žije s inou ženou.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa s obsahom predložených
listinných dôkazov a to : sobášnym listom, rodným listom maloletého dieťaťa, správami o prešetrení
rodinných pomerov, dokladmi preukazujúcimi osobné, majetkové a zárobkové pomery účastníkov
konania, na základe čoho ustálil tento skutkový stav:

8. Účastníci konania uzatvorili manželstvo v Starej Ľubovni dňa XX.XX.XXXX, toto manželstvo je
zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Stará Ľubovňa vo zväzku X, ročník XXXX, na strane
XXX, pod poradovým číslom XX. U oboch išlo o prvé manželstvo, obaja sú slovenskí štátni občania.
Počas trvania manželstva sa im narodilo jedno dieťa dňa XX.XX.XXXX mal. K..

9. Manželstvo účastníci uzatvorili zhruba po štvorročnej známosti zo vzájomnej citovej náklonnosti.
VážnejšienezhodynastaliasiporočnomspolužitívAnglicku,keďžecelástarostlivosťochoddomácnosti
ako aj finančné zabezpečenie bolo len na pleciach navrhovateľky. Manžel navrhovateľky nepracoval, od
navrhovateľkyvyžadoval,abysaovšetkopostarala,sjejstarostlivosťounebolspokojnýzčohopramenili
nezhody, hádky a konflikty. Situáciu navrhovateľka vyriešila odchodom zo spoločnej domácnosti, tak,

že sa odmietla s manželom vrátiť naspäť do Anglicka. Od septembra 2023, kedy sa navrhovateľka
odmietla vrátiť s manželom do Anglicka, manželia nežijú spolu, nehospodária, nevytvárajú zdravé
rodinné prostredie, dieťa je v starostlivosti matky. V súčasnosti ani jeden z manželov nechce zotrvať
v manželskom zväzku, obaja sa chcú rozviesť, obaja odmietajú možnosť obnovenia manželského
spolužitia. Naviac manžel navrhovateľky udržiava mimomanželskú známosť.

10. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. zákon o rodine (ďalej len ZoR) manželia sú si v manželstve rovní
v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť,
pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.11. Podľa § 19 ods. 1 ZoR o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa
obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb

rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

12. Podľa § 22 ZoR k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

13. Podľa § 23 ods. 1 ZoR súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy

medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od
manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

14. Podľa § 23 ods. 2 ZoR súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi,
a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujmy
maloletých detí.

15. Podľa § 23 ods. 3 ZoR súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na
porušenie povinností manželov podľa § 18 a §19.

16. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd nepochybne preukázané, že manželstvo účastníkov

je tak vážne a trvalo rozvrátené, že nemôže plniť svoj účel, pričom rozvrat možno považovať ako
kvalifikovaný a nenapraviteľný. Účastníci od septembra 2023 nežijú v spoločnej domácností, minimálne
od tejto doby spolu nehospodária, navzájom si nepomáhajú, nevytvárajú zdravé rodinné prostredie,
nezabezpečujú spoločnú výchovu maloletého dieťaťa, čo sú základne práva a povinnosti manželov.
Nemožno očakávať, že účastníci obnovia manželské spolužitie, keďže obaja túto možnosť kategorický

odmietajú, nechcú zotrvať v manželskom zväzku, obaja sa chcú rozviesť.

17. Príčinou rozvratu manželstva je podľa navrhovateľky správanie sa manžela, vyvíjanie psychického
nátlaku na ňu. Podľa názoru súdu príčinou rozvratu tohto manželstva nezodpovedný prístup manžela
k zabezpečeniu rodiny, chodu domácnosti čo viedlo k vzájomnému odcudzeniu, čoho následkom

bolo zlyhanie ich vzájomnej komunikácie, netolerancia, strata dôvery, vzájomné citové a fyzické
odcudzenie.

18. Za danej situácie je toto manželstvo len formálne, neplniace spoločenský účel, preto ho súd ako
nefunkčné rozviedol. Rozvod manželstva nie je ani na ujmu ich maloletej dcéry, keďže na jej pomeroch

sa rozvodom manželstva jej rodičov veľa nemení, nakoľko rodičia od septembra 2023 nevedú spoločnú
domácnosť, dcéra je v starostlivosti matky.

19. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.) s konaním
o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich

manželstva na čas po rozvode.

20. Podľa § 24 ods. 1 ZoR V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa,
súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä
určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej

starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať
a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

21. Podľa § 24 ods. 3 ZoR Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú

starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak
so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či
bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

22. Podľa § 24 ods. 3 ZoR rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť
dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.23. Podľa § 24 ods. 5 ZoR Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové

potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

24. Podľa § 24 ods. 6 ZoR Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti
jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati
domáhať na súde.

25. Podľa § 25 ods. 1 ZoR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

26. Podľa § 25 ods. 2 ZoR ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku
1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu
styku žiadajú neupraviť.

27. Podľa § 25 ods. 3 ZoR ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého

dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem
maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

28. Podľa § 25 ods. 4 ZoR ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému
rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z

rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

29. Podľa § 26 ZoR ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

30. Podľa § 62 ods. 1 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

31. Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

32. Podľa § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

33. Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

34. Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,

možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

35. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj a neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.36. Podľa Čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí.

37. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa toho zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

38. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.)
pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

39. Navrhovateľka – matka maloletého dieťaťa v návrhu žiadala aby mal. dieťa zveril do jej
osobnej starostlivosti, otec aby bol zaviazaný platením výživného v sume 120 eur mesačne, úpravu
styku nežiadala. Počas konania na tomto návrhu zotrvala.

40. Manžel navrhovateľky – otec mal. dieťaťa nemal výhrady k zvereniu dieťaťa do osobnej starostlivosti

matky, z jeho strany navrhoval výživné v sume 40 eur a žiadal úpravu styku počas jeho pobytu v Českej
republiky. Splnomocnená zástupkyňa otca dieťaťa pred súdom dňa 01.10.2024 vyjadrila súhlas so
zverením dieťaťa matke, navrhla výživné v rozpätí od 50 do 60 eur a úpravu styky nežiadala, len chce
aby matka umožnila otcovi stretnúť sa s dcérou keď bude na Slovensku.

41. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 27.09.2024 (čl. 56-57spisu) vyplýva, že mal. K., je podľa
vyjadrenia matky, žiačkou prvého ročníka ZŠ Cyrila a Metóda v Starej Ľubovni. Taktiež uviedla, že mal.
K. je zdravá, prekonáva bežné detské ochorenia. Celkové výdaje na mal. K., podľa uvedenia matky,
boli vyčíslené v sume cca 307 € mesačne. Náklady zahŕňajú ošatenie 40 € mesačne, strava doma
100 € mesačne, bývanie 75 € mesačne, hygienické potreby a kozmetika 30 € mesačne, voľnočasové

aktivity v sume 40 € mesačne, lieky pri bežných ochoreniach 20 € mesačne, tanečný krúžok
20 € ročne. Na osobný pohovor sa mal. K. dostavila na úrad v sprievode svojej matky. Bola primerane
a čisto oblečená. Počas rozhovoru s matkou sa K. pokojne hrala v detskom kútiku, pričom
pôsobila uvoľnene a spokojne. Pohovor s maloletou sa neuskutočnil, pretože K. neovláda slovenský
jazyk – vyrastala v Anglicku a momentálne komunikuje len po anglicky. Matka mal.

dieťaťa A. B. uviedla, že pracovala od mája 2024 v BTL - kúpeľnom dome vo Vyšných Ružbachoch,
ako upratovačka, pričom jej mesačný príjem bol približne 600 €. Okrem toho poberala daňový bonus
vo výške cca 137 € mesačne a prídavok na dieťa z Anglicka v sume 102 € mesačne. Toho času je
nezamestnaná, od 18.9.2024 je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie na ÚPSVR
Stará Ľubovňa. Matka vyhlasuje, že nebude brániť stretávaniu K. s otcom, keď pricestuje na Slovensko.

Mal. K. je v pravidelnom telefonickom kontakte so svojím otcom prostredníctvom aplikácie Messenger,
ich vzťah je na diaľku dobrý. Od septembra minulého roku spolu nežijú. Komunikácia medzi nimi je
obmedzená na písomnú formu prostredníctvom Messengeru. Otec prispel na dcéru dvakrát sumou 56
€ a prisľúbil, že ďalší príspevok bude dvojnásobný. Matka mal. dieťaťa spolu s mal. K. momentálne
býva u svojich rodičov na adrese G. XX, E. F., v dvojizbovom byte, ktorý je v osobnom vlastníctve

starej matky dieťaťa. Mal. dieťa má vytvorený priestor na oddych, hranie a pokojný spánok. Hygiena
domácnosti je na dobrej úrovni. Na domácnosť matka mal. dieťaťa prispieva sumou 150 € mesačne
svojím rodičom. Taktiež si uhrádza telefón v sume 20 € mesačne. Otec maloletého dieťaťa H. B. sa v
súčasnosti zdržiava v Anglicku. Z toho dôvodu nebolo možné prešetriť pomery na strane
otca. Úrad zisťoval a posudzoval pomery na strane matky so záverom, že matka

ma vytvorené vhodné podmienky pre výchovu mal. dieťaťa. Matka uviedla, že má záujem vykonávať
osobnú starostlivosť svojmu mal. dieťaťu, pozná potreby svojho mal. dieťaťa, vie ich zabezpečiť, je
spôsobilá postarať sa o mal. dieťa. V závere správy kolízny opatrovník navrhol, ak súd dospeje k záveru,
že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia, zvetril mal. K. do osobnej

starostlivosti matky, ktorá bude mal. dieťa zastupovať a spravovať jej majetok. Zaviazal otca mal. dieťaťa
prispievať na výživu mal. dieťa v sume 120 € mesačne a styk otca s mal. dieťaťom neupravovať

42. Z predložených listinných dôkazov a výsluchu matky mal. detí mal súd preukázané, že otec dieťaťa
sa dlhodobo zdržiava v Anglicku. Otec opakované výzvy súdu na zdokladovanie svojich osobných,

majetkových a zárobkových pomerov odignoroval, nedoložil žiaden listinný dôkaz o tom aký príjem
dosahuje, aké má náklady na chod domácnosti a podobne. Podľa jeho tvrdenia, nemá žiaden príjem,
živí ho priateľka, dokonca splnomocnená zástupkyňa pred súdom dňa 01.10.2024 uviedla, že ona
mu posiela peniaze. Súd zistil, že naposledy bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie v období od06.10.2011 do 13.03.2013. Z lustrácii v Sociálnej poisťovne vyplýva, že nepoberá dávky dôchodkového,
nemocenského, úrazového poistenia ani poistenia v nezamestnanosti.

43. Matka dieťaťa bola v období od 03.05.2024 do 26.05.2024 v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
Od 27.05.2024 do 09.09.2024 pracovala ako upratovačka Kúpele Vyšné Ružbachy, a.s. s mesačným
príjmom cca 600 eur. Od 18.09.2024 je opäť v evidencii uchádzačov o zamestnanie, aktívne si hľadá
prácu. Z Anglicka sú jej vyplácané rodinné prídavka v sume 102 eur mesačne. Spolu s maloletou dcérou
býva pri svojich v dvojizbovom byte, ktorý je vo vlastníctve starej matky dieťaťa. Na chod domácnosti

prispieva sumou 150 eur, ďalšie je náklady tvorí poplatok za telefón 20 eur mesačne a bežné výdaje na
stravu, ošatenie hygienu a pod. Je zdravá, inú vyživovaciu povinnosť nemá.

44. Mal. K. navštevuje 1. ročník základnej školy, je zdravá. Náklady na jej starostlivosť podľa vyčíslenia
matky sú v sume 307 eur a pozostávajú s výdajov na stravu doma – 100 eur, oblečenie a obuv
40 eur, bývanie 75 eur, hygienické potreby a kozmetika 30 eur, voľnočasové aktivity 40 eur, lieky 20 eur,

tanečný krúžok 20 eur ročne.

45. Kolízny opatrovník na pojednávaniach uviedol, že sociálnym šetrením nezistil nedostatky
v starostlivosti o maloleté dieťa, pričom poukázal na skutočnosť, že matkou požadované výživné
nepokryje ani polovicu ňou vyčíslených nákladov na starostlivosť o maloleté dieťa.

Právne posúdenie veci:

46. Prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní súdu o úprave pomerov manželov k maloletej dcére K.
pochádzajúcej z ich manželstva na čas po rozvode bol najlepší záujem mal. K..

47. Pri určovaní a posudzovaní najlepšieho záujmu dieťaťa treba vziať do úvahy existenciu pokrvného
puta medzi dieťaťom a osobou, ktorá sa usiluje o zverenie dieťaťa do jej osobnej starostlivosti, mieru
zachovania identity dieťaťa a jeho rodinných väzieb v prípade jeho zverenia do starostlivosti tej – ktorej
osoby, schopnosť osoby usilujúcej sa o zverenie dieťaťa do starostlivosti zabezpečiť jeho vývoj a fyzické,

vzdelávacie, emocionálne, materiálne či iné potreby, úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa
a bezpečie a stabilitu prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby,
ktorá je dieťaťu blízkou osobou, podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma
rodičmi, súrodencami či inými blízkymi osobami a tiež názor dieťaťa a jeho možné vystaveniu konfliktu

lojality a následnému pocitu viny. To boli aj prvoradé hľadiská pri rozhodovaní súdu o úprave pomerov
manželov (rodičov) na čas po rozvode k ich dcére K.. Je potrebné vždy dbať na to, aby sa zabezpečili
čo najpriaznivejšie podmienky pre zdarný a zdravý vývoj dieťaťa, a na jeho citové väzby k tomu –
ktorému rodičovi.

Zverenie dieťaťa

48. Súd na základe vykonaného dokazovania, pre zabezpečenie čo najpriaznivejšieho duševného
vývinu mal. K., stabilitu jej výchovného prostredia dospel k záveru, že najpriaznivejším a najviac
rešpektujúcim záujmy mal. dieťaťa, je zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky.

49. Mal. K. od septembra 2023 (kedy matka opustila spoločnú domácnosť) je v osobnej starostlivosti
matky, v starostlivosti matky o dieťa neboli zistené žiadne nedostatky, ani otec k starostlivosti matky
o dieťa nemal žiadne výhrady, naviac o osobnú starostlivosť o dieťa neprejavil záujem. Súd má za to,
že je vo výsostnom záujme dieťaťa aby žilo s rodičom a v prostredí, kde ho budú mať radí, dokážu

a chcú mu poskytnúť lásku, pocit istoty, bezpečia a ochrany i všestrannú starostlivosť. Súd má za to,
že takáto starostlivosť bude mal. K. poskytnutá zo strany jej matky.

50. Z dôvodov, ktoré boli vyššie rozvedené súd zveril mal. K. do osobnej starostlivosti matky. Keďže
dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky, matka je oprávnená dieťaťu zmeniť trvalé bydlisko

podľa svojho pobytu.

Zastupovanie mal. dieťaťa51. Súd zdôrazňuje, že oprávnenie a povinnosť obidvoch rodičov zastupovať maloleté dieťa a spravovať
jeho majetok trvá, aj keď súd upraví ich práva a povinnosti k dieťaťu na čas po rozvode v zmysle § 24
Zákona o rodine a rozhodne, že jednému z rodičov dieťa zveruje do osobnej starostlivosti. Rodičovské

práva a povinnosti zostávajú zachované, touto úpravou ide len o úpravu výkonu tých rodičovských
práv a povinností v bežných veciach, ktoré vyplývajú a súvisia s osobnou starostlivosťou o mal. dieťa.
Vo všetkých podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností by sa však
rozvedený manželia mali dohodnúť. Ak sa o týchto podstatných veciach nedohodli, podľa § 35 Zákona
o rodine na návrh niektorého z rodičov rozhodne v tomto smere súd.

Výživné

52. Súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol aj o výške vyživovacej povinnosti
rodiča ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti - otca k mal. K..

53. Rodičia sa na rozsahu vyživovacej povinnosti k mal. dieťaťu nezhodli. Matka požadovala výživne
v sume 120 eur, otec bol ochotný na výživu dieťaťa prispievať maximálne sumou v rozpätí od 40 do
60 eur.

54. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je

praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov
uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných
pilierovsystémuzákonnejpovinnostiposkytovaťvýživu.Cieľomtejtoprávnejúpravyjezabezpečiťvýživu
ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektami sú rodičia dieťaťa.

Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času
kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Táto schopnosť závisí od toho, kedy sa dieťa stáva spôsobilým
uhrádzať svoje odôvodnené potreby z odmeny za vlastnú prácu takej povahy, ktorá zodpovedá jeho
fyzickým a duševným predpokladom a potrebám spoločnosti.

55. Je nesporné, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné má vždy
prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri určení výšky výživného sú rozhodujúce reálne zárobkové
možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen
subjektívnymi vlastnosťami. V prípade výživného na maloleté dieťa sa vo všeobecnosti uplatňuje tzv.
princíppotencionality(§75ods.1,2ZoR),ktorýmáprednosťpredprincípomfakticity.Vpraxitoznamená,

žesúdneprihliadalennaskutočnépríjmyosobypovinnejplatiťvýživné,ktorédosahujevčasevyhlásenia
rozsudku, ale vychádza z jej potenciálnych príjmov, to znamená z príjmov, ktoré mohla mať vzhľadom na
svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové
znalosti, dopyt na trhu práce (porovnaj Rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/236/2018).

56. Otec dieťaťa tvrdil súdu, že nemá žiaden príjem, že požiadal o dávky, vec je v štádiu vybavovania,
má ho živiť jeho priateľka a matka (splnomocnená zástupkyňa v tomto konaní). Otec dieťaťa výzvy
súdu na zdokladovanie tvrdených skutočnosti odignoroval. Z výpovede matky mal súd preukázané,
že otec dieťaťa je vyučený maliar, je zdravý, že ona keď pracovala v Anglicku ako chyžná zarobila aj
s doplatkom minimálnu mzdu cca 1400 libier a túto sumu by zarobil aj otec dieťaťa, keby chcel pracovať.

Podľa internetových zistení súdu minimálna hodinová mzda od 01.04.2024 v Anglicku pri 23 a viac
rokoch je 11,44 libier, čo pri mesačnom pracovnom fonde 168 hodín, cca 1921 libier.

57. Na základe uvedeného pri rozhodovaní výške výživného súd vychádzal z toho, že otec dieťaťa je
v produktívnom veku, má 39 rokov, teda z hľadiska veku patrí do kategórie ľudí, ktorý sú na trhu práce

žiadaní, má ukončené učňovské vzdelanie - maliar (podľa udania matky detí). Zároveň súd vychádzal z
toho, že otec je zdravý, keďže neuviedol, žiadne závažné zdravotné problémy, ktoré by ho obmedzovali
pri výbere zamestnania. S poukazom na vyššie uvedené súd má za to, že je v schopnostiach
a možnostiach otca, aby si našiel prácu, v ktorej by dosahoval aspoň minimálnu mzdu, ktorá je od
01.04.2024 v Anglicku v sume od 01.04.2024 vo výške 1921 libier.

58. Vychádzajúc z vyššie citovaných zásad pre určenie rozsahu vyživovacej povinností teda
z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, schopností a možností povinného, po zohľadnenískutočnosti, že otec nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, súd zaviazal otca prispievať na výživu mal.
K. sumou 120 eur mesačne.

59. Súd má za to, že otec mal. dieťaťa je objektívne schopný dosahovať príjem dostatočný pre
plnenie vyživovacej povinnosti v rozsahu 120,- eur mesačne, pretože disponuje takými schopnosťami
a skúsenosťami, ktoré by mohol adekvátne zúročiť. Výdavky či iné náklady ( splátky dlhov a pod.)
nie je samo o sebe možné z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti zohľadňovať, nakoľko výživné
na maloleté dieťa má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodičov, a taktiež nie je možné pri

určení výšky výživného zohľadňovať bežné náklady na domácnosť (ktoré sú na strane oboch rodičov).
Keďže plnenie vyživovacej povinnosti je prvoradou zákonnou povinnosťou rodičov, rodič je povinný plne
rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti
nebolo ohrozené.

60. Súd konštatuje, že výživné zohľadňuje iba časť nevyhnutých potrieb mal. dieťaťa a je nepochybné,

že matka na strane ktorej musí súd prihliadnuť na jej osobnú starostlivosť o dieťa, dopĺňa zdroje výživy
dieťaťu na hranicu prospešnú a nevyhnutný pre jeho všestranný rozvoj a dobrovoľne si plní vyživovaciu
povinnosť voči mal. dieťaťu. Súd poznamenáva, že je povinnosťou druhého rodiča – ktorému dieťa
nebolo zverené do osobnej starostlivosti, teda otca, aby hľadať všetky možnosti, svoje rezervy tak,
aby svojmu dieťaťu poskytol stanovený rozsah vyživovacej povinnosti 120 eur, ktorý podľa názoru

súdu zodpovedá odôvodneným potrebám mal. dieťaťa, keď minimálne náklady na jeho starostlivosť
vyčíslila matka sumou 307 eur mesačne, ktorú sumu vzhľadom na vek dieťaťa, jeho zdravotný stav
súd považuje za primeranú.

61. Súd musí poukázať na „nezodpovedný prístup “ otca dieťaťa, ktorý tvrdí, že dieťaťu nie je schopný

platiť výživné vyššie ako 40 až 60 eur mesačne, ale ak vychádzame z potencionálneho
mesačného príjmu otca dieťaťa 1921 libier ostáva mu cca 1860 libier, no za obdobie čo s matkou dieťaťa
nevedú spoločnú domácnosť (viac ako jeden rok) prispel na výživu dieťaťa len 2 x po 56 eur, pričom
podľa jeho tvrdenia na jeho výživu mu má prispievať jeho matka.

62. Súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 4Tdo 250/12 z
18.4.2012 z ktorého okrem iného vyplýva, že splodenie dieťaťa nie je šport ani zábava, aj keď sa to na
začiatku niektorým jedincom tak zdá. V skutočnosti budúci rodič splodením dieťaťa preberá na seba
povinnosť a zodpovednosť, ktorá ho bude prevádzať po celý ďalší život, niekedy až do jeho vlastnej
smrti. Preto je dôležité, aby sa choval tak, aby svojím záväzkom a povinnostiam dokázal vždy a za

každých okolností čeliť.

Úprava styku

63. Rodičia úpravu styku nežiadali, preto súd IV. výrokom rozhodol, že styk otca s dcérou neupravuje.

Tu je nutné zdôrazniť, že rodičovi, ktorému mal. dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti sú
zachované všetky rodičovské práva a povinnosti, tento rodič nie je pozbavený práva dieťa vychovávať.
Je na ňom aby využíval možnosti na to aby mal na výchovu dieťaťa vplyv. Na druhej strane pri úprave
styku je povinnosťou súdu prihliadať na záujmy maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby k
rodičom, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia ako aj na to, aby sa rešpektovalo právo

maloletého dieťaťa na zachovanie ich vzťahu k obidvom rodičom a zachovaniu súrodeneckých väzieb.
Kritériami podľa ktorých sa súd pri úprave styku spravuje, okrem iného sú vek, zdravotný stav, citový
vzťah k rodičom, predovšetkým rodičovi, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, vzťah
dieťaťa k prostrediu, v ktorom tento rodič žije. Otec dieťaťa dlhodobo žije v Anglicku, úprava styku
otca s mal. dcérou by bola nerealizovateľná. Súdne rozhodnutie nemôže byť abstraktne, je potrebné v

ňom presne špecifikovať čas v ktorom je rodič oprávnený stretnúť sa s dieťaťom. Úprava styku podľa
prvotného návrhu otca, že je oprávnený stretnúť sa s dcérou ak bude na území Slovenská, alebo Českej
republiky je nevykonateľná. Je na oboch rodičoch, keďže otec má oprávnenie stretávať sa s dcérou,
aby sa v konkrétnom období za konkrétnych podmienok dohodli, keď bude otec na Slovensku, kedy
a v akom časovom rozpätí sa bude otec s dcéru stretávať, samozrejme tak, aby to bolo v záujme ich

spoločného dieťaťa.

Trovy konania64. Podľa § 52 C.m.p. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

65. Podľa § 57 C.m.p. o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.

66. Podľa § 58 ods. 1 C.m.p. o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

67. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie môže podať účastník , v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).

Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu

smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1,2 C.m.p.)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63
C.m.p.)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 C.m.p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená
starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu
k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a

nasl. Civilného mimosporového poriadku.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená
peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom

hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na
zadržanie vodičského preukazu.

Navrhovateľka a kolízny opatrovník sa odvolania vzdali.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže

do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.