Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 30, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/13/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713212162
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Janics Bajánková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1713212162.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.JanyJanicsBajánkovejasudkýň

JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Renáty Janákovej v právnej veci žalobcu: G. L., U.. XX.XX.XXXX, R. M.. U.
XXXX/XX, D., právne zastúpeného: RK iuris s.r.o., IČO: 56 040 423, konajúca prostredníctvom JUDr.
Roman Klimek, advokát, so sídlom Bernolákova 5750/23, 902 01 Pezinok, proti žalovaným: X/ Y. U.,
U.. XX.XX.XXXX, R. G. X, D., X/ D. R., U.. XX.XX.XXXX, R. K. XX, R., obaja zastúpení: JUDr. Miroslav
Dobák, advokát so sídlom Kutuzovova 17, Bratislava, IČO: 50 418 700, o zaplatenie 36.700,- eur s prísl.,
o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Pezinok z 4. októbra 2023, č.k..
10C/226/2013-1077, takto

r o z h o d o l :

Napadnutýrozsudoksúduprvejinštanciesavnapadnutomvyhovujúcomvýroku(I.výrok)avsúvisiacich
výrokoch o trovách konania ( III. a IV. výrok) p o t v r dz u j e.
Žalobcovi sa proti žalovanému 1./ a 2./ p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným spoločne a nerozdielne povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 36.700,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy

36.700,- eur od 04.01.2013 do zaplatenia, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania proti žalovaným v plnom rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie priznal Slovenskej
republike voči žalovaným v 1. a 2. rade právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca ako nájomca uzavrel so žalovanými 1./
a 2./ ako prenajímateľmi zmluvu o nájme nebytových priestorov o výmere 70 m2 (ďalej aj „zmluva“ alebo
„zmluvaonájme“)dňa01.12.2006nadobuurčitúdo01.12.2009surčenímsumymesačnéhonájomného
vo výške 20.000,- Sk, ktorej obsahom bol okrem iného záväzok prenajímateľov na poskytnutie súhlasu

nájomcovi na technické a architektonické úpravy priestorov, ktoré má v nájme, s tým, že zmluvné
strany sa dohodli, že nájomca po predchádzajúcom písomnom súhlase prenajímateľa, môže vykonať
v prenajímanom objekte stavebné a iné úpravy. V zmysle dodatku č. 1 k zmluve o nájme zo dňa
21.01.2008 (ďalej len „dodatok k zmluve“) okrem iného prenajímatelia vyslovili predbežný súhlas na
realizáciu stavebno-technických a architektonických prác na prenajatom objekte v rozsahu nadstavby,
pričom nájomca sa zaviazal na vlastné náklady vypracovať projektovú dokumentáciu a predbežnú
kalkuláciu, ktoré mal povinnosť predložiť na odsúhlasenie prenajímateľom. V zmysle dodatku k zmluve,

podrobné podmienky realizácie stavby a finančné vyporiadanie nájomcom vykonaných stavebných prác
mali byť po odsúhlasení projektovej dokumentácie a predbežnej kalkulácie prenajímateľmi predmetom
samostatného dodatku k Zmluve o nájme a pokiaľ nedošlo k zhode zmluvných strán pri odsúhlasovaní
projektovej dokumentácie a predbežnej kalkulácie, nájomca nemohol zahájiť vykonávanie stavebnýchprác. Vykonaním dokazovaním ďalej súd prvej inštancie zistil, že na predmete nájmu bola zrealizovaná
rekonštrukcia - nadstavba podkrovia D. D. XX a rozšírenie prevádzky do podkrovia, G. X, D., ktorú
financoval žalobca na základe stavebného povolenia zn. X/XX-E.-XXXXX/XXXX, právoplatného dňa

22.12.2008, ktorej užívanie bolo povolené kolaudačným rozhodnutím z 12.12.2009, zn. X/XX-L.-XXXXX/
XX, právoplatným dňa 14.10.2009. Žalobca a žalovaní 1./ a 2./ sa dohodli na ukončení zmluvy o nájme
v znení dodatku č. 1 k zmluve a to k 31.12.2011. V rámci mimosúdneho vyporiadania žalobca žiadal od
žalovaných 1./ a 2./ spoločne a nerozdielne zaplatenie sumy vo výške 41.000,- eur za investície, ktoré
vložil do predmetu nájmu.

3. Za tohto skutkového stavu, právne odkazujúc na ustanovenia § 667 ods. 1, § 517 ods. 2, §
563 Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. Súd prvej
inštancie vyhodnotil ako sporné skutočnosti, či žalobca disponoval riadnym súhlasom od žalovaných
k realizácii nadstavby a v tejto súvislosti, či mu vznikol nárok na finančné vyrovnanie za investície
vložené do zrealizovanej nadstavby ako aj nárok na protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota
nehnuteľnosti po rekonštrukcii stavby. Súd prvej inštancie poukázal na závery čiastočného rozsudku

súdu prvej inštancie č.k. 10C/226/2013-157 z 27.10.2017, právoplatným dňa 16.01.2018, ktorým
zamietol vzájomnú žalobu žalovaných 1./ a 2./, ktorou sa domáhali od žalobcu vydania bezdôvodného
obohatenia vo výške 24.136,20,- eur s príslušenstvom ako majetkového prospechu žalobcu, ktorý užíval
bez odplaty zrekonštruované podkrovie stavby od 15.10.2009 do 31.12.2011. Súd prvej inštancie v
čiastočnom rozsudku poukázal na platnosť zmluvy a dodatku k zmluve, ktorá skutočnosť nebola medzi

stranami sporu sporná, preto nemohlo vzniknúť na strane žalobcu bezdôvodné obohatenie. Podľa čl. II
písm. b) bodu 1 dodatku k zmluve, zmluvné strany si dohodli výšku nájomného od 01.02.2008 vo výške
25.000,- Sk/mesačne na celý predmet nájmu vrátane podkrovia po rekonštrukcii stavby o výmere 90
m2 a letnej kuchyne o výmere 12 m2 spolu s príslušenstvom. Súd prvej inštancie vyhodnotil ako spornú
okolnosť, či žalobca realizoval nadstavbu predmetu nájmu so súhlasom žalovaných ako prenajímateľov,

resp. či žalobca predložil žalovaným v zmysle dodatku k zmluve projektovú dokumentáciu a predbežnú
kalkuláciu ceny na rekonštrukciu stavby. S poukazom na čl. II. a V. zmluvy v znení dodatku k
zmluve, ako aj svedecké výpovede žalovaných, dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaní
ako prenajímatelia udelili žalobcovi ako nájomcovi písomný súhlas s uskutočnením nadstavby D. D.
XX a rozšírenia prevádzky do podkrovia. Skonštatoval, že podrobné podmienky realizácie stavby a

finančného vyporiadania žalobcom vykonaných stavebných prác mali byť po odsúhlasení projektovej
dokumentácie a predbežnej kalkulácie žalovaných predmetom sa samostatného dodatku k zmluve o
nájme ako neoddeliteľnej súčasti zmluvy. Ďalej poukázal na to, že žalovaní ako vlastníci predmetnej
nehnuteľnosti boli účastníkmi stavebného konania, ktorí však nevzniesli žiadne námietky k realizácii
nadstavby predmetnej nehnuteľnosti.

4. Súd prvej inštancie s poukazom na § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka skonštatoval, že napriek
tomu, že žalobca vykonal zmenu na predmete nájmu a žalovaní sa zmluvne nezaviazali na úhradu
nákladov s tým spojených, vzniklo žalobcovi právo na protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota
predmetu nájmu, ktorá bola stanovená znaleckým posudkom č. XX/XX vyhotoveným B.. G. G. na sumu
36.700,- eur. K námietke žalovaných, že žalobca predložil znalecký posudok oneskorene, súd prvej

inštancie uviedol, že žalovaní neposkytli žalobcovi v konaní potrebnú súčinnosť, na čo poukázal žalobca
napojednávaníkonanomdňa13.11.2013anávrhnavykonaniedôkazuznaleckýmposudkompredniesol
žalobca na pojednávaní konanom dňa 03.09.2014. K námietke týkajúcej sa relevantnosti vyhotoveného
znaleckého posudku poukázal na čestné prehlásenie žalobcu o konštrukciách realizovaných v rámci
stavby (príloha č. 10 znaleckého posudku), ktoré boli odsúhlasené žalovanou v 1. rade a z ktorého

znalkyňa pri jeho vyhotovení vychádzala. K námietke žalovaných, že ďalší nájomníci mali hradiť
zľavnené nájomné na základe ústnej dohody so žalobcom, súd prvej inštancie uviedol, že žalovaní v
tomtosmereneunieslidôkaznébremenoavzmysledodatkukzmluvebolostanovené nájomnévovýške
25.000,- Sk/mesačne po rozšírení predmetu nájmu. V konaní nebolo tiež preukázané, že žalobca sa mal
dohodnúť s novými nájomcami na úhrade odstupného na predmet nájmu vo výške 35.000,- eur, ktorú

mu mal uhradiť ďalší nájomca D. R.. Súd prvej inštancie vyhodnotil ako rozporné tvrdenie žalovaných o
tom, že ukončili zmluvný vzťah so žalobcom z dôvodu, že došlo k finančnej kompenzácii prostredníctvom
nových nájomcov vzhľadom na výpoveď matky žalovanej 1./, ktorej žalovaná 1./ uviedla, že investície
do nadstavby nemali riadne vysporiadané.
5. V súlade s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., súd prvej inštancie zaviazal žalovaných na

zaplatenie úrokov z omeškania zo žalovanej sumy od 04.01.2013 do zaplatenia. K návrhu žalobcu, ktorý
žiadal žalovaných o zaplatenie úroku z omeškania odo dňa, kedy bola žalovaným doručená výzva na
plnenie dňa 29.11.2012 titulom finančného vyrovnania za investície do nadstavby vo výške 41.000,-
eur, súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná 1./ si podanie prevzala dňa 06.12.2012, žalovaný 2./ dňa19.12.2012, žalovaní sa tak dostali do omeškania až po uplynutí 15 dňovej lehoty poskytnutej žalobcom
na plnenie, t.j. 04.01.2013, preto ich súd zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania až od uvedeného
dňa vo výške určenej vykonávacím predpisom. Súd prvej inštancie zamietol žalobu v prevyšujúcej časti,

t.j. v časti úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 19.12.2012 do 03.01.2013.
6. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p.
tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal proti žalovaným 1./ a 2./ náhradu trov konania plnom
rozsahu. Podľa § 259 C.s.p. per analogiam s poukazom na čl. IV ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie priznal
právo na náhradu trov konania Slovenskej republike v plnom rozsahu voči žalovaným 1./ a 2./, nakoľko

jej v konaní vznikli trovy spojené s vyplatením odmeny znalcovi B.. O. E. v súvislosti s vyhotovením
znaleckého posudku č. XXX/XXXX a účasťou na pojednávaní dňa 18.09.2020 na základe uznesení súdu
prvej inštancie č. k. 10C/226/2013- 416 z 30.09.2019 a 10C/226/2013-680 z 08.04.2021. Vzhľadom na
to, že žalobca, ktorý navrhol vykonanie znaleckého dokazovania bol uznesením súdu prvej inštancie
oslobodený od zaplatenia súdnych poplatkov, mal v konaní plný úspech, súd prvej inštancie zaviazal
na náhradu trov konania štátu v spore neúspešných žalovaných 1./ a 2./.

7. Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní v 1. a 2.
rade z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) C.s.p. a navrhli, aby odvolací súd zmenil
rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne ako nedôvodnú a žalobcovi
neprizná nárok na náhradu trov konania vzhľadom na okolnosti hodné osobitného zreteľa podľa §
257 C.s.p., t.j. žalobcom zavinené desaťročné trvanie súdneho sporu. V súvislosti s právnymi závermi

uvedenýmivčiastočnomrozsudkusúduprvejinštancieuviedli,ževkonanínebolaspochybnenáplatnosť
zmluvy o nájme v znení dodatku č. 1 k zmluve, preto bol daný aj dôvod na užívanie nadstaveného
podkrovia žalobcom ako nájomcom zdarma, ktorý si ho sám postavil, a vzhľadom na túto skutočnosť
mu žalovaní neúčtovali zvýšené nájomné. Dodali, že došlo k započítaniu vzájomných súvisiacich
pohľadávok súvisiacich so zmenou predmetu nájmu. Zdôraznili, že zmluva v znení dodatku č. 1 k

zmluve bola uzatvorená v čase pred rekonštrukciou a nadstavbou a cena nájmu až do jeho skončenia
zohľadňovala predchádzajúci stav, pričom táto cena nájmu sa nenavýšila po nadstavbe podkrovia
s príslušenstvom a nezohľadňovala zmenu predmetu nájmu a zásadnú zmenu jeho využiteľnosti v
prospechnájomcu,čomalozanásledokmajetkovýprospechžalobcu.PodľaznaleckéhoposudkuB..G.,
žalovaní mohli mať majetkový prírastok zo zhodnotenia nehnuteľnosti žalobcom do budúcna. Namietali,

že napriek tomu, že čiastočným rozsudkom súd prvej inštancie priznal žalobcovi právo na náhradu
zhodnotenia predmetu nájmu k 14.10.2009 v plnej výške, následné poskytovanie zmeneného predmetu
nájmu a nadstaveného podkrovia žalobcovi bolo bez cenovej zmeny od 15.10.2009 do 31.12.2011,
pričomsúdprvejinštancienapadnutýmrozhodnutímjednostrannepriznalžalobcoviekonomickévýhody.
Podľa žalovaných, postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu ich ústavného práva v zmysle čl.

20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Zdôraznili, že napriek tomu, že nespochybnili platnosť zmluvy
o nájme vrátane dodatku k zmluve, tak napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie došlo k zjavne
nerovnovážnemu stavu medzi stranami sporu a následnému majetkovému prírastku iba u žalobcu.
Naopak, žalovaní zaznamenali majetkový úbytok v dôsledku opotrebovávania a znehodnocovania
ich majetku a následnej potreby ďalších rekonštrukcií, keďže žalobca užíval zmenené podkrovie

bezodplatne, preto je podľa názoru žalovaných postup súdu prvej inštancie nesprávny a v rozpore
s čl. 4 ods. 2 C.s.p. vzhľadom na porušenie všeobecného princípu spravodlivosti, nakoľko odporuje
rozumnému a spravodlivému usporiadaniu vzťahov v obdobných prípadoch.
8. Žalovaní ďalej namietali, že žalobca nesplnil zmluvnú požiadavku predloženia podkladov žalovaným
za účelom realizácie nadstavby, preto konaním žalobcu došlo k porušeniu zmluvy a z tohto dôvodu

nemohlo dôjsť ani k splneniu odkladacej (suspenzívnej) podmienky, potrebnej k získaniu súhlasu so
zmenou predmetu nájmu. Dôvodili, že žalovaní neschválili projekt ani predbežnú kalkuláciu nákladov.
Namietali ďalej, že súd prvej inštancie v konaní vôbec neposudzoval podmienky predbežnosti súhlasu
a ich splnenie, a predčasne vyslovil svoj záver ohľadom poskytnutia súhlasu na zhotovenie stavby.
Podľa názoru žalovaných, súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a z tohto dôvodu postupom

súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva žalovaných na spravodlivý proces. Dodali, že zo zmluvy
o nájme navyše vyplývalo, že schválenie projektu a predbežnej kalkulácie malo mať osobitnú formu.
Zdôraznili, že žalobca začal búrať nehnuteľnosť žalovaných až po tom, ako obdržali stavebné povolenie.
Ďalej poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo 205/2008, v zmysle
ktorého „(...) povinnosťou súdu vo všeobecnosti je z úradnej povinnosti (ex offo), bez ohľadu na

tvrdenia účastníkov konania, skúmať splnenie zákonných ustanovení ich prejavu vôle obsiahnutej v
prípadnej spornej zmluve a obsah právneho úkonu interpretovať v zmysle § 35 Občianskeho zákonníka
(...)“. Nestotožnili sa s tým, že by išlo o zmenu prenajatej veci. Namietali, že súd prvej inštancie sa
dôsledne nevysporiadal s námietkou neplatnosti právneho úkonu. Mali za to, že súd prvej inštancie sapri svojom rozhodovaní odklonil od judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu
Slovenskej republiky, keďže zmluvné odkladacie podmienky dohodnuté medzi žalobcom a žalovanými
vo svojom rozhodovaní nezohľadnil a ani sa nimi dôslednejšie nezaoberal. Zhrnuli, že súd prvej inštancie

nesprávne právne posúdil platnosť udeleného súhlasu žalovanými, ktorý bol v rozpore s vykonanými
dôkazmi a skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie. Poznamenali, že stavba bola zrealizovaná
žalobcom odlišne voči projektovému riešeniu a to aj vzhľadom na skutočnosť, že bola uskutočnená
svojpomocne v rozpore s vydaným stavebným povolením. Uviedli, že podľa znaleckého posudku
sa taktiež vyskytli nezrovnalosti v „názve stavby“, t.j. v označení, keď v stavebnom povolení zn. X/

XX-E.-XXXXX/XXXX, právoplatného dňa 22.12.2008 bolo požadované stavebné povolenie na stavbu
- „Rodinný dom“ - nadstavba podkrovia a rozšírenie prevádzky do podkrovia“, ale v kolaudačnom
rozhodnutí je uvedená stavba „D. D. XX - nadstavba podkrovia a rozšírenie prevádzky do podkrovia“.
S poukazom na žalovanými predložené Odborné stanovisko č. O. znalca B.. C. Ď. a znalecký posudok
B.. G. uviedli, že vzhľadom na časový odstup a skutočnosť, že od uvedeného času bol objekt
viackrát upravovaný ďalšími nájomcami (čiastočne menené a dopĺňané prvky krátkodobej životnosti),

nepovažovali za relevantnú výšku zhodnotenia nehnuteľnosti žalobcom, ktorá skutočnosť nebola v
procese preukázaná skutkovými zisteniami. Uviedli, že súd prvej inštancie vec nesprávne posúdil, keď
nezohľadnil skutočnosť, že dodatkom k zmluve o nájme sa predmet nájmu rozšíril, ale len o vtedajší
stav, t.j. letnú kuchyňu, prašné podkrovie priamo pod strechou len s vtedajším príslušenstvom (bez
sietí, elektriny, kúrenia, vody, sociálnych zariadení, bez okien a cena nájmu 25.000,- Sk reflektovala

tento stav). Zastávali názor, že v prípade, ak by pribudla plnohodnotná reštauračná plocha, mala
sa cena nájmu zdvojnásobiť, k čomu však nedošlo, keďže sa cena nájmu počas celej doby nájmu
(po rekonštrukcii cca 26 a pol mesiaca) žalobcovi nezvyšovala a teda na základe vzájomnej dohody
(započítania vzájomných nárokov) so žalovanými si žalobca užíval nadstavený a zrekonštruovaný
priestor reštaurácie za nízku cenu. Žalovaní zhrnuli, že touto formou išlo o zľavnený nájom za obdobie

od 15.10.2009 do 31.12.2011, t.j. spolu vo výške 24.136,20,- eur. Žalovaní namietali aj nesprávne
vyhodnotenie svedeckých výpovedí súdom prvej inštancie v súvislosti s ukončením zmluvy s pôvodným
nájomcom, pričom spochybnili zistenia súdu prvej inštancie, a to že v konaní nebolo preukázané, že
žalobca sa dohodol s novými nájomcami na zaplatení odstupného a so zreteľom na uvedenú skutočnosť
si nič nenárokoval pri ukončení nájmu od žalovaných a preto boli žalovaní ochotní ukončiť nájom za

daných podmienok. Dôvodili, že žalovaní nemohli dôvodne predpokladať, že žalobca si voči nim bude
uplatňovať náhradu za zhodnotenie nehnuteľnosti žalobou a majú za to, že boli žalobcom uvedení do
omylu. Zastávali názor, že v konaní bolo preukázané, že žalovaní nežiadali od novej nájomníčky R. R.
náhradu za výplatu žalobcu, ale došlo k vyporiadaniu medzi žalobcom a novým nájomcom, ktorý dostal
od žalovaných zľavu na vrchnú nadstavenú časť predmetu nájmu a teda mali za to, že medzi žalobcom

a novým nájomcom muselo dôjsť k vyporiadaniu - vyplateniu odstupného. Následne žalobca požadoval
protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci k danému dňu od žalovaných. Namietali, že súd prvej
inštancie sa nevysporiadal s tým, že žalobca bezplatne užíval po dobu 26 a pol mesiac predmet nájmu.
Poukázali na to, že žalobca je podnikateľský subjekt, ktorí so žalovanými uzatvoril zmluvu o nájme, ale
vzhľadomnaokolnosti,t.j.odstúpenienájmunovémunájomcovi,byužžiadnazjehopohľadávoknemala

voči žalovaným existovať. Navrhli, aby súd prvej inštancie vykonal dokazovanie o existencii uvedenej
pohľadávky G. L., t.j. účtovnú dokumentáciu preukazujúcu existenciu a výšku pohľadávky žalobcu voči
žalovaným. Má za to, že žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno na preukázanie, či mu prenajímatelia udelili
písomný a riadny súhlas, ktorý by spĺňal náležitosti platného právneho úkonu. Napokon mali za to, že v
prejednávanej veci sú splnené podmienky na aplikáciu § 257 C.s.p., pričom za dôvody hodné osobitného

zreteľa považovali dĺžku trvania sporu ( 10 rokov) majúc za to, že bola zavinená postupom žalobcu,
ktorý nevedel identifikovať či svoj nárok odvodzuje od § 667 ods. 1 veta prvá až tretia alebo § 667 ods.
1 posledná veta Občianskeho zákonníka. Okrem toho si žalobca nechal vypracovať dva rôzne znalecké
posudky, ktoré nebolo potrebné vykonať.
9. Žalobca k odvolaniu žalovaných uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za

vecne správny. Plne sa stotožnil s právnou kvalifikáciou prvoinštančného súdu a napadnutý rozsudok
považoval za náležite odôvodnený. Namietal, že žalovaní si v procese nesplnili povinnosť v zmysle §
150 C.s.p. a uviedli nepravdivé a rozporné skutočnosti za účelom zmeny už ustáleného skutkového
stavu veci. Namietal pravosť zmluvy o nájme nebytových priestorov z 31.12.2011, ktorá nemala povahu
dôkazu podľa § 366 C.s.p., predloženej žalovanými až v odvolacom konaní. Zdôraznil, že žalovaní

neuviedli v podanom odvolaní relevantné dôvody, na základe ktorých by bolo možné konštatovať,
že napadnutý rozsudok trpí vadami odôvodňujúcich podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 písm.
b), d), e), f) a h) C.s.p. Poukázal na platnosť zmluvy o nájme nebytových priestorov z 01.02.2006
a dodatku č. 1 k zmluve z 21.01.2008, ktorú žalovaní nesporovali. Navyše žalovaní sa domáhalivzájomnou žalobou o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 24.136,20,- eur, ktorá im bola v
celom rozsahu súdom zamietnutá. V súvislosti s udelením súhlasu s nadstavbou nehnuteľnosti, ktorá
bola predmetom nájmu na základe nájomnej zmluvy a dodatku č. 1 uviedol, že stavba „D. D. XX -

nadstavba podkrovia a rozšírenie prevádzky do podkrovia G. X, D. na nehnuteľnosti nachádzajúcej
sa v D. na G. Z. X bola realizovaná na základe výslovnej dohody medzi žalobcom a žalovanými v
súlade s platnými predpismi a zákonom č. 50/1976 Zb. v platnom znení (stavebný zákon). Ďalej uviedol,
že pri vypracovaní projektovej dokumentácie, ako aj prípravných úkonov pred vydaním stavebného
povolenia boli žalovaní ako vlastníci nehnuteľnosti, na ktorej sa nadstavba realizovala, riadne o všetkom

informovaní, úkony súvisiace s prípravou stavby boli žalovaným vysvetlené, títo s nimi jednoznačne a
bez výhrad vyjadrili súhlas. Na nadstavbu bolo vydané príslušné stavebné povolenie, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 22.12.2008, ktoré bolo riadne doručené žalovaným ako vlastníkom nehnuteľnosti,
ktorí v správnom konaní nepodali opravný prostriedok, rovnako ani proti kolaudačnému rozhodnutiu
vydanému Mestom D., právoplatnému dňa 14.10.2009, ktorým bolo povolené užívanie stavby D. D.
XX - nadstavba podkrovia a rozšírenie prevádzky do podkrovia, G. X, D.. Za účelom stanovenia

výšky protihodnoty toho, o čo sa zvýšila hodnota veci (stavby v dome) žalobca poukázal na znalecký
posudok č. XX/XXXX, a ktorá predstavovala sumu 36.700,- eur. Uviedol, že žalovaní obdržali projektovú
dokumentáciu, ku ktorej nemali výhrady, pričom rozsah investícií bol spochybnený až po dokončení
stavby, keď malo prísť k finančnému vyrovnaniu. Zdôraznil, že žalovaní nepodali oznámenie ani podnet
na orgány činné v trestnom konaní, že žalobca porušuje v postavení nájomcu a investora platné právne

predpisy na území Slovenskej republiky. Poznamenal, že v nehnuteľnosti, na ktorej sa realizovala
nadstavba, bývala matka žalovanej v 1./ Y. U. s druhom I., ktorá každý deň kontrolovala práce na
stavbe a okrem bežných vecí žalobcovi nič nevytýkala, pričom žalovaná 1./ chodila na obhliadku
týždenne, občas aj so žalovaným 2./. Žalobca zastaval názor, že žalovaní v postavení prenajímateľov
už pri uzatváraní nájomnej zmluvy vrátane dodatku č. 1 mali vedomosť o jeho zámere realizovať

nadstavbu podkrovia a jasným spôsobom vyjadrili súhlas s realizáciou nadstavby, mali vedomosť o
projekte, o približnom rozpočte na realizáciu nadstavby, dokonca sa vzájomne dohadovali na spôsobe
refundácie finančných prostriedkov na realizáciu nadstavby na predmete nájmu. Mal za to, že žalovaní
nepreukázali svoje tvrdenia týkajúce sa otázky platnosti zmluvy o nájme a vo veci udelenia súhlasu
žalovaných ako prenajímateľov s realizáciou rekonštrukcie nadstavby v dome. Podľa názoru žalobcu,

súd prvej inštancie sa vysporiadal aj s otázkou výšky nároku uplatneného žalobcom, pričom žalovaní
nespochybnili závery znaleckého posudku č. XX/XXXX z 28.12.2022. Záverom zhrnul, že od roku 2012,
t.j. od času, kedy neužíval predmetnú nehnuteľnosť s nadstavbou, žalovaní ju prenajímajú mesačne
za cca 1.500,- eur/mesačne, t.j. celkom 180.000,- eur, pričom žalobca vložil finančné prostriedky do
nadstavby, ktorými zvýšil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných, tieto nemal ani

čiastočne refundované, naopak, žalobcovi vznikli náklady spojené s vymáhaním si svojho nároku na
súde.
10. Žalovaní v replike z 15.11.2023 a 24.11.2023 na vyjadrenie žalobcu okrem už uvedených skutočností
doplnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. c) C.s.p., ktorý bližšie nešpecifikoval.
11. Žalobca v duplike zotrval na svojej argumentácii uvedenej vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných.

12. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379,
§ 380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže
sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie
pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných
nie je podané dôvodne.

13. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku v odvolaním napadnutej časti dospel k záveru, že súd prvej
inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku
správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva
vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi
závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože

v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak,
prvoinštančnýsúdichnáležitýmspôsobomposúdilsúhrnnevcelomrozsahuaajichnáležitevyhodnotilv
súlade s § 191 C.s.p. rešpektujúc zásady formálnej logiky. Odvolací súd tiež konštatuje, že odôvodnenie
písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v
ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p. Žalovaní 1./ a 2./ v odvolaní neuviedli žiadne skutočnosti, okolnosti alebo

argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu, a s ktorými by sa prvoinštančný
súd náležite nevysporiadal.
14. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza,
že strany sporu uzatvorili zmluvu o nájme nebytových priestorov dňa 01.12.2006 podľa zákona č.116/1990 Zb., predmetom ktorej bolo prenechanie časti nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na ulici G.
X H. D., zapísanej na LV č. XX pre katastrálne územie D., súp. č. XXXX postavenej na parc. č.
XXXX/X K. Č.. XXXX/X o výmere 70 m2 v podielovom spoluvlastníctve žalovaných 1./ a 2./ ako

prenajímateľmi do nájmu žalobcovi ako SZČO podnikajúceho pod obchodným menom G. L., B.:
XX XXX XXX na dobu určitú, t.j. na 3 roky, a to na podnikateľské účely v oblasti poskytovania
reštauračných služieb za mesačnú finančnú odplatu vo výške 20.000,- Sk. V zmysle čl. IV. zmluvy
sa nájomca zaviazal na vlastné náklady na úhradu bežnej prevádzkovej údržby a opráv v rámci
prenajatých priestorov, ako aj ich technické a technologické vybavenie a zároveň sa prenajímateľ

(žalovaní) zaviazal vykonávať na vlastné náklady opravy väčšieho rozsahu. V zmysle čl. V. zmluvy,
sa zmluvné strany dohodli, že nájomca (žalobca) môže vykonať v objekte po predchádzajúcom
písomnom súhlase prenajímateľa (žalovaných) v objekte prenájmu stavebné a iné úpravy za účelom
vytvorenia podmienok pre jeho efektívnejšie využitie. Dodatkom č. 1 k zmluve z 21.01.2008 sa
predmet nájmu rozšíril od 01.02.2008 o podkrovie vo výmere 90 m2 a letnú kuchyňu o výmere
12 m2 s tým, že zmluvné strany sa dohodli na výške mesačného nájomného od 01.02.2008 vo

výške 25.000,- Sk a dojednali si nájom na dobu určitú od 01.12.2006 do 30.11.2024 s možnosťou
predĺženia doby nájmu na ďalšie obdobie. Podľa čl. II, písm. d), ktorým sa menil a doplnil odsek 2/ a
3/ nájomnej zmluvy, žalovaní 1./ a 2./ vyslovili predbežný súhlas na realizáciu stavebnotechnických a
architektonických prác na prenajatom objekte v rozsahu jeho nadstavby a s tým súvisiacimi stavebnými
prácami, ktoré mal žalobca znášať. Podľa čl. V. zmluvy, žalobca mal zabezpečiť na vlastné náklady

vypracovanie projektovej dokumentácie a predbežnej kalkulácie na realizáciu stavebnotechnických a
architektonických prác na odsúhlasenie žalovanými, pričom podrobné podmienky realizácie stavby a
finančné vyporiadanie nájomcom vykonaných stavebných prác mali byť po odsúhlasení projektovej
dokumentácie a predbežnej kalkulácie prenajímateľmi (žalovanými) predmetom samostatného dodatku
k zmluve o nájme nebytových priestorov, ktorý mal byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy s tým, že pokiaľ

nedôjde k zhode zmluvných strán pri odsúhlasení projektovej dokumentácie a predbežnej kalkulácie,
nájomca nemohol zahájiť vykonávanie stavebných prác. Odvolací súd ďalej zistil, že v zmysle čl. V.
zmluvy, ak by z dôvodov na strane prenajímateľov (žalovaných) došlo k predčasnému ukončeniu nájmu,
bez zavinenia nájomcu (žalobcu), nájomcovi by vzniklo právo na finančné vyrovnanie za ním vložené
investície do predmetu nájmu a to vo výške alikvótneho podielu v sume zodpovedajúcej 1/15 investícií

nájomcu za každý rok neuskutočneného nájmu. Ďalej odvolací súd zistil, že stavebný úrad v D. vydal dňa
18.12.2008 stavebné povolenie, zn. X/XX-E.-XXXXX/XXXX, právoplatné dňa 22.12.2008, na nadstavbu
podkrovia a rozšírenia prevádzky do podkrovia rodinného domu na G. Z.. X, D. v kat. úz. D., parc. č.
XXXX/X (č.l. 18 spisu), ktorá bola skolaudovaná rozhodnutím stavebného úradu v D. z 12.10.2009 zn. X/
XX-L.-XXXXX/XX,právoplatnýmdňa14.10.2009(č.l.22spisu).Zmluvnývzťahmedzistranamisporubol

ukončenýnazákladevzájomnejdohodyk31.12.2011(č.l.46spisu).Nazákladeoznámeniaz29.11.2012
(č.l. 24 spisu), ako aj urgencie (č.l. 26 a 28 spisu), právny zástupca žalobcu žiadal žalovaných spoločne
a nerozdielne o úhradu sumy vo výške 41.000,- eur titulom zhodnotenia predmetu nájmu patriaceho do
podielového spoluvlastníctva žalovaných 1./ a 2./, t.j. nebytového priestoru nachádzajúceho sa v meste
D., vedeného správou katastra D. pre okres D., obec D., k.ú. D. na LV č. XX ako parcela reg. „V.“, súp.

č. XXXX, parc. č. XXXX/X, druh stavby - prevádzka verejného stravovania - bistro a súp. č. XXXX na
parc. č. XXXX/X, druh stavby - rodinný dom - prístavba, nadstavba (č.l. 43 spisu). Súd prvej inštancie
rozsudkom č.k. 10C/226/2013-157 zamietol vzájomnú žalobu žalovaných 1./ a 2./ o zaplatenie sumy
24.136,20,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % p.a. z uvedenej sumy od 1.1.2012 do zaplatenia.
V odôvodnení rozhodnutia mal súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním preukázané, že zmluva o

nájme vrátane dodatku sú platnými právnymi úkonmi a preto pokiaľ žalobca na ich základe v období
od 15.10.2009 do 31.12.2011 užíval nebytové priestory, nemohlo na jeho strane vzniknúť bezdôvodné
obohatenie v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca podal dňa 19.01.2023 návrh na
zmenu žaloby podľa § 139 a nasl. C.s.p., ktorým žiadal, aby súd prvej inštancie zaviazal žalovaných
spoločne a nerozdielne na úhradu sumy vo výške 36.700,- eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania

od 19.12.2012 až do zaplatenia.
15. Vzhľadom k tomu, že zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení
neskorších predpisov ako lex specialis upravujúci nájom nebytových priestorov, neobsahuje špeciálne
dojednania o tejto problematike, je potrebné postupovať podľa všeobecných ustanovení Občianskeho
zákonníka o nájomnej zmluve (§ 663 a nasl.), ktoré túto problematiku rieši.

16. Podľa § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len
so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade,
že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov
až po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledkuužívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže
nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci.
17. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok nájomcu (žalobcu) voči prenajímateľom

(žalovaným 1./ a 2./) na náhradu nákladov vynaložených na prenajatú vec - nebytové priestory,
užívaných nájomcom na základe zmluvy o nájme nebytového priestoru. Odvolací súd vychádzal z
obsahu nájomnej zmluvy z 01.12.2006 vrátane jeho dodatku č. 1, že medzi stranami sporu nebol
dohodnutý spôsob preplatenia nákladov vynaložených nájomcom na nadstavbu nebytových priestorov,
pričom táto otázka bola ponechaná dodatku zmluvy, ako aj zo zistenia, že tento dodatok nebol nikdy

súčasťou nájomnej zmluvy. Za tohto stavu súd prvej inštancie nepochybil, pokiaľ uzavrel, že žalovaní 1./
a 2./ na základe zmluvného dojednania uvedeného v dodatku č. 1 k nájomnej zmluve vyslovili písomný
súhlas s realizáciou nadstavby predmetu nájmu, ktorú skutočnosť vo svedeckých výpovediach v
priebehu konania žalovaní nerozporovali, avšak spornou bola výška vzniknutých nákladov žalobcu, ktorí
žalovaným nepredložil ich predbežnú kalkuláciu ani projektovú dokumentáciu za účelom vykonávania
stavebných prác. Námietky žalovaných, ktorý tento záver spochybňujú nie sú dôvodné, nakoľko z

obsahu nájomnej zmluvy nevyplýva, že by táto zmluva stanovila spôsob (splatnosť) úhrady týchto
nákladov iným spôsobom podľa § 667 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka, naopak, vyplýva z
nej podľa Dodatku č. 1 k nájomnej zmluve, čl. II, písm. d), ktorým sa menil a doplnil odsek 2/ a 3/,
že žalovaní „poskytli predbežný súhlas na realizáciu stavebnotechnických a architektonických prác na
prenajatom objekte v rozsahu jeho nadstavby a s tým súvisiacimi stavebnými prácami, ktoré mal žalobca

znášať“, avšak podrobnejšie dojednania týkajúce sa finančnej kompenzácie za investície žalobcu
vynaložených do prenajatej veci, neboli predmetom samostatného dodatku, čo napokon ani žalovaní
nespochybňujú. Z uvedeného teda vyplýva, že nájomca mal od prenajímateľov súhlas s vykonaním
stavebných prác na predmete nájmu, avšak prenajímatelia sa v zmluve o nájme nezaviazali na úhradu
týchto nákladov. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že boli naplnené podmienky pre aplikáciu

všeobecného ustanovenia § 667 ods. 1 posledná veta Občianskeho zákonníka (nakoľko absentuje
zmluvné dojednanie), podľa ktorého ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu
nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota
veci. V tomto prípade odvolací súd podporne poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej
republiky z 29. novembra 2005 sp.zn. 28 Cdo/1138/2005, uverejneného pod C 3782 Súboru rozhodnutí

Nejvyššího soudu Českej republiky v zmysle ktorého: „Vznik nároku nájomcu na úhradu nákladov
spojených so zmenou veci vynaložených so súhlasom prenajímateľa, je podmienený jednak zmenou
na veci vykonanej so súhlasom prenajímateľa (hoci by sa k úhrade takýchto nákladov nezaviazal) a
jednak skončením nájmu. Za skončenie nájmu je tu nutné považovať skončenie nájomného vzťahu, bez
ohľadu na nástupníctvo v osobe prenajímateľa. Zhodnotenie nehnuteľnosti potom musí byť vyčíslené

podľa stavu ku dňu skončenia nájmu.“ V danej veci je teda potrebné uzavrieť, že právo nájomcu podľa
§ 667 ods. 1 štvrtej vety Občianskeho zákonníka je viazané na splnenie dvoch predpokladov. Prvým z
nich sú zmeny na veci vykonané so súhlasom prenajímateľa (bez toho, že by sa prenajímateľ zaviazal
k úhrade nákladov s tým spojených) a druhým predpokladom je skončenie nájmu ako takého. Vznik
tohto špeciálneho práva nájomcu na vysporiadanie investícií vložených do prenajatej veci so súhlasom

prenajímateľa je teda viazaný na zánik nájmu a jeho splatnosť nastáva ku dňu skončenia nájmu, t.j. v
tomto prípade ku dňu 31.12.2011, t.j. ku dňu skončenia nájomného vzťahu.
18. Správne postupoval súd prvej inštancie aj v súvislosti s určením výšky pohľadávky žalobcu za
účelom preukázania rozsahu vykonaných prác, t.j. protihodnoty toho, o čo sa zvýšila hodnota veci, keď
vychádzajúc zo znaleckého posudku č. XX/XX vyhotoveného Ing. G. G. stanovil výšku kompenzácie

žalobcu na sumu 36.700,- eur. K odvolacím námietkam žalovaných o nesprávnych skutkových záveroch
prvoinštančného súdu odvolací súd dodáva, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia
dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov
jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ustanovení §
191 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich

vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo
uviedli sporové strany. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi,
ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia
dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov
(napríklad § 192, § 193, § 205 C.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel

súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ustanovení
§ 220 ods. 2 C.s.p. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a
vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvej inštancie
riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil; zodôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou
väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu.
Okolnosti namietané žalovanými v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov

nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí
prezentovanou úvahou prvoinštančného súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva
na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi
názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným
súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať

sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia dôkazov.
19. Pokiaľ žalovaní v odvolaní namietali, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O

nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného
odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne
posúdenie súdom prvej inštancie za správne.

20. Námietku odvolateľov, že si žalobca nesplnil zmluvnú požiadavku predloženia podkladov žalovaným
za účelom realizácie nadstavby a žalovaní neschválili projekt ani predbežnú kalkuláciu nákladov,
vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Z obsahu spisu ( č.l. 916 ) vyplýva, že dňa 29.12.2022
odsúhlasila uvedené skutočnosti za žalovanú 1./ ňou splnomocnená zástupkyňa p. U..
21. Napokon pokiaľ žalovaní namietali, že vo veci rozhodoval nesprávne obsadený súd, odvolací

súd uvádza, že požiadavka správneho obsadenia znamená jeho obsadenie zákonným sudcom, teda
sudcom príslušného úseku súdu, ktorému bola vec pridelená v súlade s rozvrhom práce náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom.
Z obsahu spisu vyplýva, že predmetná vec napadla na Okresný súd Pezinok dňa 09.08.2013 a
náhodným výberom bola pridelená na rozhodnutie sudcovi tamojšieho súdu C.. A. G.. Následne bol

predmetný spis v zmysle Dodatku č. X k Rozvrhu práce Okresného súdu Pezinok na rok 2015 zo
dňa 22.01.2015 s účinnosťou od 01.02.2015 bod IV. ods. b) prerozdelený a pridelený na konanie a
rozhodnutie zákonnému sudcovi G.. G. G. ( č.l. 70 spisu). S uvedenou zmenou osoby zákonného
sudcunapojednávaníkonanompredOkresnýmsúdomPezinokdňa20.02.2015oboznámilsudcastrany
sporu a zároveň ich poučil v súlade s § 14 a §15 (vtedy platného a účinného ) O.s.p., pričom sporové

strany ani ich právny zástupcovia námietky voči osobe zákonného sudcu nemali (č. l. 72 spisu). Z
uvedeného vyplýva, že zmena zákonného sudcu vo veci je v súlade s Dodatkom č. 1 k Rozvrhu práce
Okresného súdu Pezinok na rok 2015 zo dňa 22.01.2015, vydaným zákonom stanoveným spôsobom
predsedom súdu v súvislosti preložením sudcu G.. G. G. z Okresného súdu Prievidza na Okresný súd
Pezinok a jeho zaradením do oddelenia vybavujúceho občianskoprávnu agendu. Potom bol predmetná

sporová vec v zmysle Dodatku č. 6 k Rozvrhu práce Okresného súdu Pezinok na rok 2020 zo dňa
08.06.2020 s účinnosťou od 11.06.2020 bod II. prerozdelená a pridelená na konanie a rozhodnutie
zákonnej sudkyni C.. L. I. ( č.l. 495 spisu). S uvedenou zmenou osoby zákonného sudcu na pojednávaní
konanom pred Okresným súdom Pezinok dňa 18.09.2020 oboznámila sudkyňa strany sporu a zároveň
ich poučila v súlade s § 49 a § 52 C.s.p.., pričom sporové strany sa zhodne vyjadrili námietky voči

osobe zákonného sudcu nemajú ( č.l. 526 spisu). Z uvedeného možno uzavrieť, že k zmene zákonného
sudcu aj v tomto prípade došlo v súlade s Dodatkom č. 6 účinným k 08.06.2020 k Rozvrhu práce
Okresného súdu Pezinok na rok 2020, vydaným zákonom stanoveným spôsobom predsedom súdu z
dôvodu vymenovania sudkyne prezidentkou Slovenskej republiky C.. L.Í. I. pridelenej na Okresný súd
Pezinok a jej pridelenia do oddelenia vybavujúceho občianskoprávnu agendu. Vzhľadom na vyššie

uvedené odvolací sú daj túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.
22. Pokiaľ žalovaní mali za to, že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa a z tohto
dôvodu žiadali, aby súd žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, odvolací súd uvádza, že v
sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá
mala vo veci plný úspech, súd v zásade prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Len v prípade,

ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, súd nemusí výnimočne náhradu trov konania úspešnej
strane sporu celkom alebo sčasti priznať (§ 257 C.s.p. ). Aplikácia uvedeného ustanovenia § 257 C.s.p. prichádza do
úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súddospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom
alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý je potrebné v rozhodnutí náležite
odôvodniť. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na stranách

sporu. Pri skúmaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliada súd jednak k majetkovým,
osobným a sociálnym pomerom strán sporu, ale rovnako je potrebné prihliadať aj k okolnostiam, ktoré
viedli k uplatneniu práva na súde a dôležitým je aj správanie strán sporu pred a po podaní žaloby. Je
potrebné vziať do úvahy aj to, ako by sa uložená povinnosť na náhradu trov konania dotkla neúspešnej
strany sporu, ale zároveň je potrebné prihliadnuť aj na to, ako by sa nepriznanie náhrady trov konania

dotklo pomerov úspešnej strany sporu. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že pri zohľadnení vyššie uvedených
kritérií by sa javilo priznanie trov konania ako neprimerane tvrdé, je na mieste aplikácia ustanovenia o
trovách konania podľa § 257 C.s.p..
22.1. S akcentom na vyššie uvedené potom žalovanými uvádzaný argument, že dĺžka trvania sporu ( 10
rokov) bola zavinená postupom žalobcu, ktorý nevedel identifikovať či svoj nárok odvodzuje od § 667
ods. 1 veta prvá až tretia alebo § 667 ods. 1 posledná veta Občianskeho zákonníka, pod dôvod hodný

osobitného zreteľa nie je možné subsumovať, nakoľko právne vymedzenie uplatneného nároku je na
posúdení súdu a nie na tom ako ho právne vymedzí žalobca. Rovnako za takýto dôvod nie je možné na
účely aplikácie § 257 C.s.p. považovať ani tvrdenie žalovaných, že žalobca nechal vypracovať dva rôzne
znalecké posudky, ktoré nebolo potrebné vykonať. Účelnosť tohto- ktorého dôkazu, či úkonu právnej
služby, bude predmetom posudzovania pri rozhodovaní o samotnej výške náhrady trov konania. S

poukazom na vyššie uvedené odvolací súd vyhodnotil uvedenú odvolaciu argumentáciu ako nedôvodnú.
23. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia
súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,

že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).
Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil
svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým
nemohlo dôjsť k porušeniu práva sporovej strany na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý
proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi,

navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana)
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04).

24. Na základe uvedeného obsah odvolania žalovaných nebol preto spôsobilý spochybniť správnosť
záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených,

pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré
by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na
ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie
súduprvejinštanciepodľaust.§387ods.1C.s.p.akovecneaprávnesprávnevodvolanímnapadnutých
výrokoch potvrdil.

25. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
26. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.(§ 262 ods.

2 C.s.p).
27. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá ( II. výrok), nebol
napadnutý odvolaním a nadobudol tak právoplatnosť.
28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods. 1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /

dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( § 428 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
( § 429 ods. 2 C.s.p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).