Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, July 19, 2023

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 9C/54/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7919204648
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pajtášová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2023:7919204648.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Zuzanou Pajtášovou v spore žalobcu: A. - B., C., IČO: XX XXX

XXX, so sídlom Nová 207/12, 076 61, práv. zast. JUDr. Juraj Füzer, Advokátska kancelária so sídlom:
M.R. Štefánika 1256/22, 075 01 Trebišov, IČO: 31 262 597, proti žalovanému: D. C. E., F., IČO: XX XXX
XXX, so sídlom Námestie SNP 8, Banská Bystrica 975 66, G. H. I. so sídlom Čemernianska 136, 093
03 Vranov nad Topľou, práv. zast.: JUDr. Veléria Brečková, Advokátska kancelária so sídlom Daľkovská
470/14, 069 01 Snina, IČO: 42 327 491, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške 7.090,- Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.090,- Eur od 29.12.2017 do zaplatenia, to všetko v lehote do

troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti úroku z omeškania súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 14.10.2019, domáhal, aby súd zaviazal žalovaného
žalobcovi zaplatiť titulom náhrady škody sumu vo výške 7.090,- Eur. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca
je subjektom podnikajúcim v poľnohospodárstve a je aj oprávneným užívateľom s právom vlastníkov
poľovných pozemkov v poľovnom revíri „Slanské vrchy II.“ Výlučným užívateľom poľovného revíru
je žalovaný. Na základe uznesenia zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri

„Slanské vrchy II.“ z 30.06.2014, bola so žalovaným uzavretá Zmluva č. 30/06/2014CRY: 4694/2014/
LSR, rovnopis znenia ktorého žalobca predložil. Žalobca účtoval žalovanému prenájom pozemkov na
výkon práva poľovníctva podľa tejto zmluvy. Žalobca zistil poškodenie porastu slnečníc lesnou zverou
v Sečovskej Polianke, poškodenie žalovanému nahlásil a ihneď došlo 11.10.2017 ku stretnutiu s J. K.
L., pracovníkom žalovaného, kedy bolo poškodenie zistené vo výmere 20 ha v C. M. a kedy sa o škode
dozvedeli. Dňa 17.10.2017 po zabezpečení podkladov boli mailom žalovanému oznámené podklady ku
vyčísleniu škody poškodením porastu slnečnice v C. M., diel 8901/1, kde bola odhadom zistená výška

škody 8.500,-Eur. J. L. na to reagoval mailom zo dňa 20.10.2017, že pripraví materiály ku škode a
dohodne sa na ďalšom stretnutí, ktoré bolo dňa 09.01.2018 so záverom, že chcú vec vyriešiť dohodou.
Oznámenie o škode bolo zaslané aj písomne dňa 25.01.2018, škoda bola žalobcom prepočítaná
a vyčíslená na 7.090,-Eur s podkladmi, ktoré už mal žalovaný k dispozícií podľa mailu žalobcu z
28.12.2017. Vtedy sa žalobca dozvedel aj o presnejšej výške škody. Napriek viacerým urgenciám
žalobcu žalovaný stále odkladal uzavretie dohody o náhrade škody. Žalobca v zastúpení advokátom
písomným podaním zo dňa 10.01.2019 vyzval opakovane žalovaného na uzavretie dohody. Telefonicky

bolo právnemu zástupcovi žalobcu oznámené, že žalovaný chce o dohode jednať. K stretnutiu došlo dňa
21.05.2019, kde bolo dohodnuté, že k dohode je potrebné vyčísliť výšku škody znaleckým posudkom,
že žalovaný zabezpečí znalca a oznámi žalobcovi kto je to do konca júna roku 2019 a len na základe
vyhotoveného posudku môže dôjsť k dohode. Žalovaný však ostal opätovne celkom nečinný. Žalobcak žalobe pripojil Zmluvu č. 30/06/2014, CRZ: 4694/2014/LSR, Výzvu na uzavretie dohody o náhrade
škody na poškodenej slnečnici lesnou zverou adresovanú žalovanému zo dňa 10.01.2019, Oznámenie
- škoda na slnečnici poškodenej lesnou zverou adresovanú žalovanému zo dňa 25.01.2018, Faktúru č.

38122017, Fotokópiu mailu s názvom „škoda slnečnica“ zo dňa 28.12.2017, fotokópiu mailu s názvom
„škoda slnečnica“ zo dňa 17.10.2017.
2. Uznesením pod sp. zn. 9C/54/2019-17 zo dňa 08.01.2020 súd v zmysle ust. § 167 ods. 2 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“) vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k žalobe.
3. Podaním zo dňa 22.01.2020 sa žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril k

žalobe. Vo vyjadrení uviedol, že s nárokom žalobcu žalovaný v celom rozsahu nesúhlasí. V prvom rade
žalovaný namieta dôvodnosť samotnej žaloby poukazujúc na ustanovenie §70 zákona č. 274/2009 Z.
z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Zákon o poľovníctve“). Podľa § 70 ods. 1, písm. a.) Zákona o poľovníctve, nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym užívaním poľovného revíru si uplatní poškodený u užívateľa poľovného revíru
pri škodách na poľnohospodárskych porastoch do 15 dní odo dňa, keď škodu zistí, do dvoch mesiacov

odo dňa, keď škoda vznikla. Podľa ust. §70 ods. 2 Zákona o poľovníctve: „súčasne s uplatnením
nároku na náhradu škody nesprávnym užívaním poľovného revíru uvedie poškodený výšku škody. Ak
poškodený, vlastník alebo nájomca poľovných revírov v lehotách uvedených v odseku 1 vznik škody
nenahlási a súčasne nenahlási požadovanú výšku náhrady a neuvedie opatrenia, ktoré vykonal na
zabránenie škôd spôsobených zverou, jeho nárok na náhradu škody zaniká. Ak bola škoda spôsobená

na poľnohospodárskych plodinách a poľnohospodárskych porastoch a jej rozsah sa dá zistiť len v čase
zberu, poškodený uvedie jej výšku do 15 dní po vykonaní zberu.“ Žalobca si uplatnil náhradu škody dňa
17.10.2017 prostredníctvom e- mailu, ktorý adresoval J. K. L. - referent poľovníctva a lesoturistiky D. C.,
F., G. H. C., avšak J. K. L. nie je osobou oprávnenou konať v mene užívateľa poľovného revíru - D. C., F.,
G. H. C.. Nahlásenie škody zo strany žalobcu bolo adresované nesprávnemu subjektu, nakoľko správny

subjekt predstavuje užívateľ poľovného revíru, teda žalovaný. Je pravdou, že medzi žalobcom a J. L.
došlo k stretnutiu na poškodenej ploche v C. M.. J. L. bol prítomný pri obhliadke poškodenej plochy, len
ako osoba registrujúca výkon tejto činnosti v pracovnej dobe tak, aby vedel problematiku ozrejmiť osobe
konajúcej v mene subjektu Lesy SR, š.p., Odštepný závod C. - J. K. C., nie však ako osoba zodpovedná
a kompetentná zo zákona. Z elektronickej správy žalobcu zo dňa 17.10.2017 taktiež nie je zrejmé, kedy

mala byť škoda spôsobená a kedy ju žalobca zistil. Žalobca v elektronickej správe zo dňa 17.10.2017
taktiež neuviedol opatrenia vykonané na zabránenie škôd spôsobených zverou v súlade s § 70 ods. 2
Zákona o poľovníctve, ktoré predstavujú jednu z nevyhnutných podmienok, v tomto prípade vyžadujúce
zákonom o poľovníctve. Pri uplatnení nároku na náhradu škody žalobca nedodržal zákonom upravený
postup vyplývajúci z § 70 ods. 2 Zákona o poľovníctve, ktorý požaduje kumulatívne splnenie všetkých

predpokladov. Žalobca zaslal až dňa 25.01.2018 žalovanému písomné Oznámenie - škoda na slnečnici
poškodenej lesnou zverou, ktoré možno považovať za uplatnenie náhrady škody, pričom písomné
oznámenie, bolo zaslané po uplynutí 15 dňovej prekluzívnej lehoty. Samotný žalobca uvádza, že o škode
sa dozvedel dňa 11.10.2017, teda prekluzívna lehota na uplatnenie škody uplynula dňa 26.10.2017.
Z dôvodu predchádzania škôd do budúcna žalovaný zaslal žalobcovi dňa 13.07.2018 návrh zmluvy

na minimalizáciu škôd v tomto revíri, a teda si splnil povinnosť koordinovať spoluprácu s oprávneným
užívateľom, resp. vlastníkom pozemku v oblasti riešenia škôd spôsobených zverou v súlade s ust. §
19 ods. 9 písm. d.) Zákona o poľovníctve. Žalobca do dnešného dňa žiadnym spôsobom nereagoval
na Návrh predmetnej zmluvy. Žalobca svojim konaním porušil ust. §25 písm. g.) Zákon o poľovníctve,
keďže nedohodol si spôsob a formu minimalizácie škôd spôsobovaných zverov a na zveri (ust. § 25

písm.g.)Zákonopoľovníctve.Zároveňžalovanýpredkladásúduevidenciuulovenejzverivpoľovníckom
revíri Slanské vrchy za obdobie od 01.03.2018 do 28.02.2019, ktorou žalovaný preukazuje vykonaný
ďalší spôsob, resp. formu minimalizácie škôd. Podľa ust. § 69 ods. 5 Zákona o poľovníctve: „vlastník
alebo nájomca poľovných pozemkov je povinný urobiť primerané opatrenia na zabránenie vzniku škôd
spôsobených zverou, pričom však nesmie zver zraňovať. Za primerané opatrenia sa považuje najmä

výsev odpútvacích plodín a výsadba ohryzových plôch. Ak vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov
takéto opatrenia neurobí, znáša škodu podľa miery jeho zavinenia“. Žalovaný poukazuje aj na to, že
ochrana poľovného pozemku zo strany žalobcu nebola v súlade s týmto ustanovením. V danej veci
nie sú splnené základné predpoklady vzniku škody, ktorými sú v prípade objektívnej zodpovednosti:
porušenie právnej povinnosti, existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti

a škodou. Žalobca nevystavoval po celý čas faktúry za užívanie poľovného revíru žalovanému, pričom
faktúru č. 38122017 za užívanie poľovného revíru resp. za prenájom pozemkov za rok 2014 - alikvotná
časť, r. 2015, r. 2016 a rok 2017 vystavil dňa 29.12 2017, teda až po vzniku predmetnej škody. Záverom
žalovaný uviedol, že vyčíslenie škody žalobcu na pomerne vysokú sumu je značne neobjektívne asvojvoľné.Žalobcaneuvádzanazákladeakýchpodkladovvyčíslilškoduvovýške7.090,-Eur,nepredložil
žiadne odborné vyjadrenie, alternatívne znalecký posudok, ktorý by určil škodu odborne spôsobilou
osobou. Žalobca taktiež žiadnym spôsobom nepreukázal, že škoda bola spôsobená lesnou zverou.

Príčinoupredmetnejškodymoholbyťajinýdôvod,napr.intenzívnezrážkovéobdobiealebonedodržanie
agrotechnických termínov (neskorý zber úrody). K vyjadreniu žalovaný pripojil fotokópiu mailu s názvom
„návrh zmluvy“, Zmluvu č. 2018/LSR, Evidenciu ulovenej zveri.
4. Uznesením pod sp. zn. 9C/54/2019-39 zo dňa 26.05.2020 súd v zmysle ust. § 167 ods. 3 CSP vyzval
žalobcu aby sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného.

5. Podaním zo dňa 10.06.2020 sa právny zástupca žalobcu vyjadril k podaniu žalovaného zo dňa
22.01.2020. Vo vyjadrení uviedol, že považuje vyjadrenie žalovaného za vysoko účelové, s neprávnym
právnym názorom, neprihliadajúce na už predložené listinné dôkazy, nespôsobilé poprieť dôvodnosť
žaloby. Žalobca zistil poškodenie a hneď to oznamoval J., K. L., poverenému pracovníkovi takou
agendou, a to D. C. N. G. H. C. a v ten deň, t.j. 11.10.2017, žalobca s J. L. vykonali aj obhliadku
poškodenia porastu slnečnice lesnou zverou v C. M., kedy bolo poškodenie zistené na výmere 20 ha v C.

M. a kedy sa o škode dozvedeli. Túto obhliadku nepopiera ani žalovaný a môže ju potvrdiť aj žalovaným
navrhnutý svedok J. K. L., k návrhu na jeho vypočutie sa pripájame. Dňa 17.10.2017 po zabezpečení
podkladov boli mailom žalovanému oznámené podklady k vyčísleniu škody poškodením porastu
slnečnice v C. M., diel 8901/1, kde bola odhadom zistená výška škody 8.500,- Eur. J. L. na to reagoval
mailom zo dňa 20.10.2017, že pripraví materiály ku škode (k uplatneniu nároku teda došlo) a dohodne

sa na ďalšom stretnutí, ktoré bolo dňa 09.01.2018 so záverom, že vec chcú riešiť dohodou. Oznámenie o
škode bolo opakovane zaslané aj písomne dňa 25.01.2018, škoda bola žalobcom prepočítaná vyčíslená
na 7.090,-Eur s podkladmi, ktoré už mal žalovaný k dispozícií podľa mailu žalobcu zo dňa 28.12.2017.
Jednoznačne boli splnené podmienky podľa §70 ods. 1, písm. a ), ods. 2 zákona č. 274/2009 Z.
z. o poľovníctve, pri uplatňovaní nároku na náhradu škody, ak sa poškodený o škode dozvedel dňa

11.10.2017 aj o rozsahu, a to aj za prítomnosti pracovníka žalovaného. Po možnom vyčíslení odhadom
uplatnil elektronicky dňa 17.10.2017 náhradu škody vo výške 8.500,-Eur. Formu ani obsah uplatneného
nároku zákon nepredpisuje, iba, že to musí byť v lehote 15 dní keď škodu zistil, čo sa stalo od
zistenia škody - poškodenia porastu slnečnice dňa11.10.2017 a rozsahu elektronicky dňa 17.10.2017 s
uvedením odhadovanej škody, teda v lehote 6 dní. Vykonané opatrenia, a to odstup výsadby slnečnice

od lesného porastu, bol žalovaným deklarovaný pri zistení škody na obhliadke 11.10.2017, ani na to
sa forma nevyžaduje. Iné opatrenia ani reálne neprichádzali do úvahy. Nie je dôvodná námietka, že
nahlásená škoda, uplatnenie nároku, bolo u J. K. L., ktorý je povereným pracovníkom - referentom
poľovníctva a lesoturistiky, a nie u štatutára žalovaného na adrese žalovaného. Každý pracovník aj
štátneho podniku, jeho najnižšej organizačnej zložky, je oprávnený robiť také úkony, ktoré vyplývajú

z jeho pracovného zaradenia, zvlášť pri preberaní pošty, uplatnených nárokov, výpočtu výšky škody,
ohliadky poškodených porastov a iné. Takýto poverený pracovník nerobil žiadne právne úkony, ktoré by
mali za následok vznik, zmenu, zánik akéhokoľvek právneho vzťahu a ktoré by zaväzovali žalovaného.
Výkon jeho činnosti nebol sporný, sám on takto aj reagoval, bola to aj zaužívaná prax poľnohospodárov.
Žalobca je jednoznačne toho názoru, že uplatnil svoj nárok predpísaným spôsobom v zákonnej lehote.

Na veci nič nemení, že po prepočítaní výšku škody žalobca upresnil znížením uplatnenej odhadovanej
škody na sumu 7-090,-Eur. Žalobca preto splnil zákonné podmienky uplatnenie nároku na náhradu
škody v zákonnej prekluzívnej lehote. Na riadne uplatnenom nároku a zodpovednosti žalovaného
nemá absolútne žiaden právny význam podpísanie alebo nepodpísanie novonavrhovanej zmluvy z
13.07.2018, platila stále Zmluva č. 30/06/2014 s vlastníkmi pozemkov v poľovnom revíri „Slanské vrchy

II.“ na základe uznesenia zhromaždenia vlastníkov dňa 30.06.2014, taktiež podľa zákona č. 274/2009
Z.z. v znení súdu predloženom. Predložená evidencia ulovenej zveri nepreukazuje, že žalovaný urobil
nejaké opatrenia proti premnoženiu zvery, už vôbec nie v predmetnej lokalite a v rozhodnom období
roku 2017. Preukazuje ulovenú zver len v rokoch 2018 a 2019 všeobecne, čo je bez právneho významu.
Teda obranou nevyvrátil tú skutočnosť, že nesprávne užíval poľovný revír v roku 2017, kedy škoda

vznikla, teda je daná a preukázaná jeho zodpovednosť podľa § 69 ods. 1 a §26 ods. 1, písm. a.)a
iné ( povinnosti vybrané príkladmo) zákona č. 274/2009 Z. z o poľovníctve. Teda aj v tomto smere sú
splnené zákonné predpoklady zodpovednosti žalovaného. Je bez právneho významu k uplatnenému
nároku, či žalobca po kalendárnych rokoch vystavoval žalovanému faktúry za užívanie poľovného revíru
alebo tak urobil súhrnne v roku 2017. Jedine čiastočne dôvodnou môže byť obrana žalovaného ohľadne

výšky škody. Žalobca nechal urobiť prepočet v porovnaní ušlý priemerný výnos v tejto lokalite, jeho
hodnotu, odpočítané náklady na poľnohospodársky porast v tom roku. Preto, že zástupcovia žalovaného
na stretnutí dňa 21.05.2019 pri riešení možnej dohody na náhradu škody tvrdili, že tak môžu urobiť len na
základepreukázanejvýškyškodyznaleckýmposudkom,sazaviazalinechaťvyhotoviťznaleckýposudokna výšku škody. Úmyselne v dohodnutej lehote do konca júna roku 2019 ani nereagovali a o znalecký
posudok ani nepožiadali, aby prípadne uplynula žalobcovi premlčacia lehota na vymáhanie nároku v
konaní na súde, hoci na to boli žalobcom upozornení, preto bol žalobca nútený podať žalobu aj bez

znaleckého posudku. Zápis z jednania zo dňa 21.05.2019 má k dispozícií žalovaný, pre dôveryhodnosť
nech ho predloží, prípadne kópiu môže predložiť aj žalobca. Že škoda bola spôsobená lesnou zverou, sa
presvedčil aj priamo pracovník žalovaného na ohliadke dňa 17.10.2017 a pravdepodobne je k dispozícii
aj foto. Ani zrážkové obdobie, ani nedodržanie agrotechnických termínov nemohlo byť príčinou škody,
išlo o poškodenie mechanické výlučne lesnou zverou, čo vyplýva z nájdených stôp. Obrana žalovaného

vo vyjadrení nieto že nevylúčila, ale ani nespochybnila zodpovednosť žalovaného.
6. Uznesením pod sp. zn. 9C/54/2019-45-45 zo dňa 03.07.2020 súd vyzval žalovaného v zmysle ust.
§167 ods. 4 CSP, aby sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu.
7. Podaním zo dňa 15.07.2020 sa vyjadril žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Vo
vyjadrení uviedol, že žalobca pri uplatnení nároku na náhradu škody nedodržal zákonom upravený
postup vyplývajúci z ust. § 70 Zákona o poľovníctve, ktorý požaduje kumulatívne splnenie všetkých

predpokladov. Zákon o poľovníctve v ust. § 69 a 70 ustanovuje subjekt zodpovedný za náhradu škody,
subjekt oprávnený domáhať sa náhrady škody, ako aj podmienky vzniku zodpovednosti za škodu a
osobitné predpoklady pre uplatnenie tohto nároku. Žalobca si uplatnil škodu u nesprávneho subjektu,
nakoľko počas roka 2017 J. K. L. pracoval v D. C., F., G. H. C. ako referent poľovníctva a lesoturistiky.
Elektronickú správu zo dňa 17.10.2017 adresovanú J. K. L. považuje žalovaný za zmätočnú a za

nesprávne uplatnenie náhrady škody. Predmetná správa bola adresovaná nesprávnemu subjektu a nie
užívateľovi poľovného revíru. Z toho podania nie je taktiež zrejmé, kedy mala byť škoda spôsobená a
kedy ju žalobca zistil. Žalovaný trvá na tom, že J. K. L. nebol osobou zodpovednou a kompetentnou
zo zákona pri postupe uplatnenia náhrady škody. J. K. L. sa zúčastnil obhliadky poškodenej plochy
ako podriadený zamestnanec, nie ako štatutárny orgán užívateľa poľovného revíru, u ktorého je nutné

uplatniť škodu. Z týchto dôvodov nárok žalobcu žalovaný neuznáva. Zároveň žalovaný dodáva , že
uplatnenie náhrady škody u pracovníka D. C., F., G. H. C. prostredníctvom elektronickej správy v
žiadnom prípade nepredstavuje zaužívanú prax pre poľnohospodárov. Žalobca sa vo svojom vyjadrení
žiadnym spôsobom nevyjadril k opatreniam vykonaným na zabránení škôd spôsobenej zverou v súlade
s ust. §70 ods. 2 zákona o poľovníctve, ktoré predstavujú jednu z nevyhnutných podmienok uplatnenia

náhrady škody, a teda potvrdil ich neexistenciu. Z predložených listinných dôkazov, konkrétne z
Oznámenia - škoda na slnečnici poškodenej lesnou zverou zo dňa 25.01.2018, ktoré už bolo adresované
správnemu subjektu, nie je taktiež zrejmé, kedy žalobca škodu zistil a kedy mala byť škoda presne
spôsobená, t.j. kedy vznikla. Samotný žalobca uvádza, že o škode sa dozvedel dňa 11.10.2017, teda
prekluzívna lehota na uplatnenie škody uplynula dňa 26.10.2017. Zákonom ustanovené prekluzívne

lehoty majú kogentnú povahu, nemožno ich predĺžiť, a preto po márnom uplynutí lehoty sa súd nemôže
zaoberaťposúdenímdôvodnostiuplatnenéhonároku.Žalobcajednoznačnenepreukázalobdobievzniku
škody, výšku škody, ako aj opatrenia, ktoré vykonal na zabránenie vzniku škody, resp. jej zníženie.
Žalobcomuplatnenáškodanieježiadnymdôkazompodložená. Žalobcanepredložilžiadendôkazotom,
že úrodu by poškodila zver, úbytok úrody mohlo spôsobiť sucho, prívalové dažde, resp. ďalšie faktory.

Žalobca teda pri uplatnení nároku na náhradu škody nedodržal zákonom upravený postup vyplývajúci
z § 70 ods. 2 zákona o poľovníctve, podľa ktorého musia byť pre také uplatnenie, ako aj vyčíslenie
výšky škody kumulatívne splnené všetky predpoklady: 1.) uplatnení nároku na náhradu škody v lehotách
uvedených v § 70 ods. 1 zákona o poľovníctve, 2.) súčasné nahlásenie požadovanej výšky náhrady, 3:)
uvedenie opatrení, ktoré vykonal na zabránenie škôd spôsobených zverov. Žalovaný tiež poukazuje na

to, že ochrana poľovného revíru zo strany žalobcu nebola v súlade s § 69 ods. 5 Zákona o poľovníctve,
pričom žalobca do dnešného dňa neodpovedal na Návrh zmluvy na minimalizáciu škôd v dotknutom
revíri. Žalovaný však na rozdiel od žalobcu aplikoval chemické odpudzovače a neustále sa snaží
vykonávať opatrenia, ktorými by sa zabránilo poškodzovaniu plodín. Žalovaný navrhol žalobcovi viaceré
možné postupy na minimalizáciu škôd v súlade s § 19 ods. 9 písm. d.) Zákona o poľovníctve, avšak

žalobca nemal záujem na riešení eliminácie škôd, žalobca požadoval len svojvoľne určenú náhradu
škody. Žalovaný uvádza, že vzhľadom na odstup času, približne 2 a pol roka, nie je možné, aby znalec,
resp. odborne spôsobilá osoba objektívne určila rozsah škody spôsobenej na úrode slnečnice žalobcu.
8. Podaním zo dňa 03.03. 2022 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril k
vyjadreniužalovanéhozodňa15.07.2020.Vpodaníuviedol,žežalobcapovažujevyjadreniežalovaného

za výslovne účelové, s nesprávnym právnym názorom, opakovane neprihliadajúce na už predložené
listinné dôkazy, nespôsobilé poprieť dôvodnosť žaloby. Žalobca dodržal zákonom upravený postup
vyplývajúci z ust. § 70 Zákona o poľovníctve. Subjektom zodpovedným za škodu sú D. C., F., G. H. C.
v tom čase nižšia organizačná zložka pre územie, kde došlo ku škode a ktorá mala na to poverenéhopracovníka na oznamovanie škôd a uplatňovanie nárokov, J. K. L., ktorý tak aj konal a zúčastnil sa
ohliadky. Je nezmyselné, aby každá škoda v rámci Slovenska mala byť uplatňovaná u riaditeľa D. C.,
F., ako štatutára zodpovedného subjektu D. C. F., z ničoho nevyplýva a nikto nikdy takto škodu priamo

u riaditeľa D. C. F. neoznamoval a neuplatňoval. Nech právna zástupkyňa predloží nejaký prípad, že
takto bola škoda podľa zákona o poľovníctve oznamovaná. Škoda bola oznámená a uplatnená správne
a včas. Je ničím nepodložené a vymyslené tvrdenie právnej zástupkyne žalovanej, že na tento prípad sa
nevzťahuje ust. §15 Obchodného zákonníka. Ust. §70 zákona č. 274/2009 Z. z o poľovníctve neupravuje
spôsobaformuuplatňovanianárokunanáhraduškody,tupretoplatívšeobecnáprávnaúprava,upravuje

len lehotu na uplatnenie a obsah. Nárok sa uplatňuje u užívateľa poľovného revíru, ktorým môžu byť
rôzne subjekty, najčastejšie Poľovnícke združenia, v tomto prípade však D. C. F. Zavádzajúce je aj
tvrdenie , že žalobca sa nevyjadril k opatreniam vykonaným na zabránenie škôd. Doslovne citujem
z vyjadrenia žalobcu „Vykonané opatrenia, a to odstup výsadby slnečnice od lesného porastu, bol
žalovanému deklarovaný pri zistení škody, na ohliadke dňa 11.10.2017, ani na to sa forma nevyžaduje.
Iné opatrenia zo strany žalobcu ani reálne neprichádzajú do úvahy“. Žalobca zistil poškodenie v deň,

keď to ihneď oznamoval J. K. L., poverenému pracovníkovi takou agendou, a to D. C. N. G. H. C. a v ten
deň, t.j. 11.10.2017, žalobca s J. K. L. vykonali aj ohliadku poškodenia porastu slnečnice lesnou zverou
v C. M.. Dňa 17.10.2017 po zabezpečení podkladov boli mailom žalovanému oznámené podklady ku
vyčísleniu škody poškodením porastu slnečnice v Sečovskej polianke, diel 8901/1, kde bola odhadom
zistená výška škody 8.500,-Eur. J. L. na to reagoval mailom zo dňa 20.10.2017, že pripraví materiály

ku škode, k uplatneniu nároku teda došlo 17.10.2017, čo je v zákonom stanovenej 25 dňovej lehote.
Je to potvrdené aj mailom J. L. zo dňa 20.10.2017. Škoda je žalobcom podložená, ide o stratu na
výnose z poškodeného porastu v porovnaní s priemernými výnosmi takej plodiny v tejto oblasti v tomto
vegetačnom období, hodnotovo, po odpočítaní nákladov, s prihliadnutím na plochu zničenej úrody 20
ha a rozsah poškodenia (takmer úplne), čo bolo zistené ihneď na ohliadke s J. L. dňa 11.10.2017, ako

aj to, že k poškodeniu došlo zverov. Tvrdenie, že žalovaný aplikoval chemické odpudzovače, a že by to
malo byť účinné opatrenie proti zvery, nie je podložené žiadnym dôkazom. Akékoľvek tvrdené ponuky
žalovaného (kto to ponúkal) podľa § 19 ods. 9 písm. d.) Zákona o poľovníctve po vzniku škody, by boli aj
právne irelevantné. Tvrdenie nie je podopreté dôkazom, najmä jeho obsah a dátum. Nejde o svojvoľne
určenú výšku škody, spôsob jej výpočtu aj podklady žalobca žalovanému oznámil. Výšku škody je možné

vypočítať znalcom aj v súčasnosti, dokonca pracovníci žalovaného sa zaviazali na osobnom stretnutí
znalecký posudok zabezpečiť, no len žalobcu podviedli, nič sa nekonalo. Sú dostatočné podklady na
vyčíslenie výšky škody, ak je známa a potvrdená výmera, na ktorej škoda vznikla aj rozsah poškodenia
z ohliadky, zo štatistík je možné zistiť v tomto období primerané výnosy slnečnice, preukázateľné a
zistiteľné sú aj náklady na výsadbu a zníženie výnosu žalobcu z kukurice na tomto úseku. Len púhe

nedôvodné popieranie žalovaného takého dôkazu je preto neakceptovateľné. Žalobca si riadne uplatnil
nárok , na výpočet jeho výšku sa zaviazali pracovníci žalovaného na osobnom stretnutí, no je možné aj
stanoviskom a výpočtom odborne stanovenej osoby. Zároveň žalobca upozornil súd, že pri nahliadnutí
do OR pri častých organizačných zmenách malo dôjsť k organizačnej zmene, podľa ktorej G. H. C.,
O. XX C. od 18.01.2022 už nie je vedený ako odštepný závod. Žalobca k svojmu vyjadreniu pripojil

fotografiu poškodeného porastu.
9. Podaním zo dňa 06.05.2022 sa právna zástupkyňa žalovaného vyjadrila k vyjadreniu žalobcu a
uviedla, že trvajú na svojich argumentoch uvedených v doterajších písomných vyjadreniach. Zároveň
uviedla, že pokiaľ ide o organizačné zmeny u žalovaného, tak v dôsledku reorganizácie D. C. E., F. M.
došlo k zániku G. H. C., pričom jeho právnym nástupcom sa stal G. H. I., so sídlom P. XXX, XXXXX I.

N. Q.. K podaniu žalovaný pripojil aj výpis z Obchodného registra.
10. Podaním zo dňa 20.09.2022 právny zástupca žalobcu oznámil súdu, že predkladá znalecký posudok
č. 23/2022 znalca J. R. Q. R. zo dňa 05.09.2022 vyžiadaný žalobcom, v ktorom znalec vypočítal a vyčíslil
výšku škody spôsobenej na slnečnici lesnou zverou zistenej dňa 11.10.2017 v sume 10.915,033 Eur
bez DPH. Z uvedeného je zrejmé, že skutočná škoda je podstatne vyššia než žalobcom odhadovaná a

žalobou uplatnená škoda 7.090,-Eur. Prílohou podania Znalecký posudok č. 23/2022.
11. Podaním zo dňa 07.10.2022 sa právna zástupkyňa žalovaného vyjadrila k Znaleckému posudku
č. 23/2022 a uviedla, že žalovaný nesúhlasí so závermi predloženého znaleckého posudku jednak z
dôvodu, že znalec pri vypracovaní tohto znaleckého posudku vychádzal len z údajov poskytnutých
žalobcom, navyše bez ohliadky na mieste samom a jednak z dôvodu, že pri výpočte výšky škody bez

bližšieho zdôvodnenia vychádzal len z priemernej úrody vypočítanej z celkového množstva za 3 roky.
Navyše pri výpočte škody nevzal v úvahu ďalšie faktory, ktoré mohli ovplyvniť výšku úrody ako sucho,
prívalové dažde, resp. ďalšie faktory. Z týchto dôvodov preto žalovaný tento znalecký posudok považujeza účelový, čo podľa jeho názoru potvrdzuje aj tá skutočnosť, že k jeho zadaniu žalobca pristúpil až po
tak dlhom čase od podania žaloby.
12. Podaním zo dňa 22.02.2023 právny zástupca žalobcu súdu oznámil, že doručuje vyjadrenie znalca

J. R. Q. R. zo dňa 20.02.2023, ktorým podal vyjadrenie k vyjadreniu žalovanej strany k jeho posudku.
Zároveň právny zástupca žalobcu poukázal na námietku žalovanej strany, že znalecký posudok je
podaný so značným časovým odstupom a uviedol, že podľa zápisu zo stretnutia medzi stranami zo dňa
21.05.2019 bolo dohodnuté, že žalovaný zabezpečí znalca na vypracovanie posudku. Tento zápis je
súčasťou znaleckého posudku J. R. Q. R. zo dňa 05.09.2022 č. 23/2022. Znalca nezabezpečil, a preto

nemôže žalobcovi vyčítať, že znalecký posudok žalobca zabezpečil s odstupom času od podania žaloby.
Žalovaného ďalšie námietky znalec vyvrátil vo svojom vyjadrení, preto trváme na žalobe a na znaleckom
posudku. Prílohou podania žalobcu bolo vyjadrenie znalca.
13. Podaním zo dňa 17.03.2023 sa právna zástupkyňa žalovaného vyjadrila k podaniu právneho
zástupcu žalobcu zo dňa 22.02.2022 a uviedla, že žalovaný naďalej zotrváva na všetkých svojich
doterajších vyjadreniach, vrátane nesúhlasu so závermi žalobcom predloženého znaleckého posudku.

V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že svedok J. K. L. sa po stretnutí so žalobcom dňa 21.05.2019
snažil zabezpečiť znalca tak, ako bolo dohodnuté, avšak ním oslovení znalci odmietli vyhotoviť znalecký
posudok spätne len z vyhotovených fotografií, pretože neboli fyzicky ohliadnuť parcelu, na ktorej malo
dôjsť ku škode.
14. Súd nariadil pojednávanie na deň 27.03.2023, ktoré vykonal za účasti žalobcu, jeho právneho

zástupcu a za účasti právnej zástupkyne žalovaného. Zároveň súd nariadil aj vykonanie navrhnutého
dôkazu, a to výsluch svedka J. K. L..
15.Právnyzástupcažalobcunapojednávanísúduuviedol,žežalobcanaďalejtrvánapodanejžalobe.Je
preukázané a je nesporné, že dňa 11.10.2017 došlo k stretnutiu medzi zástupcom žalobcu a zástupcom
žalovaného J. L. a bolo zisťované to, v akom rozsahu vznikla žalobcovi škoda. Bola vykonaná ohliadka

a bolo tak, že vec sa mala vyriešiť dohodou. Z dohody nakoniec nič nebolo pre postoj žalovaného. Bolo
dohodnuté, že žalovaný dá vypracovať znalecký posudok, ktorý nedal vypracovať. Znalecký posudok
na výšku škody dal nakoniec vypracovať žalobca. Je pravdou, že znalecký posudok bol vypracovaný s
odstupom času, ale preto, že žalovaný ho nezabezpečil. Teraz je žalovanému sa veľmi ľahko vyhovárať,
že žalobca nepreukazuje tie skutočnosti, ktoré by mali byť v znaleckom posudku a tvrdí, že ním oslovení

znalci odmietli vypracovať posudok, žiaľ svoje tvrdenia nepodložili. Znamená to, že žalobca vychádzal
len z tých skutočností, že sa očakával znalecký posudok na výšku škody, pretože nebolo medzi stranami
sporné, že by nemal žalovaný zaplatiť tú škodu, bolo dohodnuté, že škodu zaplatí, len sporná bola výška
škody. Nechceli vychádzať z listín, ktoré mal k dispozícií žalovaný, ale trvali na znaleckom posudku. Keď
sa vypracoval znalecký posudok s odstupom času opäť sa všetko namieta a spochybňuje. K jednotlivým

námietkam žalovaného sa žalobca vyjadril písomne, na týchto všetkých svojich vyjadreniach žalobca
zotrváva. Podľa žalobcu je škoda preukázaná, aj uplatnenie škody, aj výška škody.
16. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní súdu uviedla, že v celom rozsahu zotrvávajú na ich
doterajších písomných vyjadreniach, kde sa dostatočným spôsobom vyjadrili k argumentácii žalobcu.
Chcú zdôrazniť tú skutočnosť, že podľa ich názoru v danom prípade nie sú splnené kumulatívne

podmienky v zmysle zákona o poľovníctve, ktorý je v danom prípade lex specialis na to, aby zo strany
žalobcu bola uplatnená náhrada škody, predovšetkým z jej strany nedošlo k uplatneniu škody síce u
zamestnanca štátnych lesov, ale teda nie u správneho subjektu a následne oficiálne vyčíslenie výšky
škody bolo uplatnené po uplynutí 15 dňovej prekluzívnej lehoty, takže z toho dôvodu máme za to, že
žaloba nie je dôvodná. Pokiaľ ide o žalobcom predložený neskôr dôkaz, a to znalecký posudok, na to

sme už tiež reagovali, k čomu sa bližšie vyjadrí aj predvolaný svedok, a to, že z akých dôvodov nebol
z našej strany vypracovaný znalecký posudok. Preto, že všetci znalci uviedli, že tým, že neboli na tvare
miesta, odmietli vykonať znalecký posudok len z vyhotovených fotografií.
17. Právny zástupca žalobcu ďalej uviedol, že k osobe, ktorá podľa žalovaného nebola kompetentná
na rokovanie o škode, o prijatí škody, tak prečítal som si Zmluvu z roku 2018 pripravenú žalovaným

po tom, čo vznikla škoda v roku 2017 a ak je to zmluva žalovaného, čo žalovaný nepopiera, tak na
strane poslednej, piaty odsek je uvedené, že K. L. je kontaktná osoba. Čiže žalovaný teraz popiera,
že by J. L. bol kontaktná osoba a v roku 2018 ho dáva do Zmluvy ako kontaktnú osobu. Tým chcem
povedať, že žalobca vedel koho má kontaktovať. Práve preto bola dohoda medzi stranami, že koho
treba kontaktovať. Práve preto bol kontaktovaný J. L. na ten e-mail, ktorý je aj v tomto návrhu zmluvy

z roku 2018, čiže nevidíme problém v tom, že by J. L. nebol kompetentný pracovník a poukazujeme na
to, čo predchádzajúci advokát písal, že akým spôsobom je zastupovanie v obchodných vzťahoch a kto
zastupuje spoločnosť, na tom zotrvávame.18. Právna zástupkyňa žalovaného k prednesu právneho zástupcu žalobcu uviedla, že tá navrhovaná
Zmluva bola z roku 2018, a že u nich sa pravidelne menia zmluvy. Táto zmluva bola vyhotovená ex post
po tom, čo došlo ku škode, a to, že si tam D. C. vymenili kontaktnú osobu, to sa už dialo po tom, čo k

škode došlo. Sám právny zástupca žalobcu hovoril, že na tú zmluvu netreba prihliadať.
19. Svedok J. K. L. pri výsluchu uviedol, že s firmou AGRO Da - Ba ako LESY SR je užívateľ poľovného
revíru Slanské vrchy, jeden z týchto subjektov, ktorý vlastní a prenajíma pozemky, tak sme aj my
ako užívateľ poľovného revíru a z toho dôvodu sa neformálne poznáme so žalobcom z pracovných
jednaní pri uzatváraní zmlúv o výkone práv a poľovníctva a potom následne už aj bližšie, nakoľko pán

konateľ žalobcu nás chodí kontaktovať ohľadne škôd, ktoré boli zistené na parcele poľnohospodárskej,
ktorá patrí do revíru Slanské vrchy. Čo sa týka predmetu konania, svedok uviedol, že po telefonickom
nahlásení konateľa firmy AGRO Da- Ba o škodách zverou sme sa fyzicky stretli na uvedenej parcele,
ktorá patrí už do spomínaného poľovného revíru. Tam bola už plodina zožatá a na základe toho sme
prešli časť parcely, kde nám pán konateľ povedal, že sú tam škody spôsobené zverou. Z toho dôvodu
tam bola nižšia úroda, nižšie výnosy, z toho, čo bolo zrejmé aj z nejakých otlačkov v pôde, v blate v

tej konkrétnej časti parcely, kde sme sa prechádzali. Čiže základné veci sme pozreli v teréne a potom
následne sme si telefonicky alebo e-mailom vymieňali informácie ohľadom výšky škody, aká predbežná
škoda tam vznikla, čo sme my urobili na našej strane a pán konateľ tam robil. Potom následne bolo
nejaké ďalšie stretnutie, termín presne neviem, kde sme zas jednali ohľadom nejakej formy náhrady
alebo kompenzácie. Po tomto stretnutí vyplynuli nejaké úlohy ohľadom znaleckých posudkov, to sme

vybavovali telefonicky a následne to dospelo do štádia, aj z písomného záznamu z tohto stretnutia,
že sme k nejakej spoločnej dohode nepristúpili, a už tá ďalšia fáza bolo asi podanie žaloby. Čo sa
týka opatrení, ktoré vykonal žalovaný, svedok uviedol, že roky predtým sme neevidovali žiadne škody
spôsobené zverou na týchto poľnohospodárskych parcelách a čo sa týka tých opatrení, tak v rámci
toho sme mali naplánovaný plán chov, lov a následne celý plán sa splnil, tak isto išlo o prikrmovanie

a tie klasické veci čo nám vyplývajú zo zákona, to sme realizovali a ostatné veci, tak ako u ostatných
vlastníkov sme pristupovali tak, že sme nič mimoriadne nerealizovali na tejto parcele. Na otázku, aké
opatrenia na zabránenie vzniku škôd vykonal žalobca, svedok uviedol, že sa o tom bavili na stretnutí, ale
o konkrétnych opatreniach teraz nevie povedať. K vypracovaniu znaleckého posudku svedok uviedol, že
to bolo tak, že po stretnutí a jednaniach oslovil asi dvoch znalcov z Východného Slovenska telefonicky,

avšak obaja znalci uviedli, že nebudú robiť znalecké posudky, nakoľko tie škody sa stali pred nejakým
časom, že existujú len fotografie a že by to neurobili objektívne. Tak to vysvetlili, že tieto veci znalecké
sa nedajú robiť spätne, tým pádom sme to nechali otvorené. V súvislosti s tým, či sa svedok cíti byť
kompetentný, aby mu poškodení hlásili škody, svedok uviedol, že keďže je zamestnanec štátnych lesov,
som referent, tak prakticky prvotná komunikácia by bola so mnou. Ale, čo sa týka ďalších vecí, tak

štatutár firmy rozhoduje o všetkých ďalších krokoch. Na otázku, či má svedok vedomosť, že medzi
žalobcom a žalovaným bola uzatvorená nejaká zmluva o súčinnosti pri prevencii a minimalizácii škôd,
svedokuviedol,žetakúzmluvunemaliuzatvorenú.Praktickysatouzatvárasvlastníkmipozemkov,ktoré
sa nachádzajú v danom poľovnom revíry, či úž sú to lesné alebo poľnohospodárske pozemky. Tá zmluva
je forma nejakého predchádzania takým situáciám ako je teraz, ale čo sa týka pred danou udalosťou,

ktorá sa stala, tak LESY SR nemali takúto zmluvu. A ani v súčasnosti, ak si dobre pamätám, nemáme
takú zmluvu uzavretú. Keď sme s pánom konateľom rozprávali, nejaký návrh zmluvy sme mu poslali na
prerokovanie, ale do dnešného dňa nebola zmluva uzavretá. K tomu kedy bol na obhliadke po tom čo
škoda vznikla, svedok uviedol, že prakticky po telefonickom rozhovore jeden, dva alebo tri dni po tom,
presne neviem. Bol to asi október roku 2017, neviem. O spôsobe ako si žalobca uplatnil škodu svedok

uviedol, že najprv sme hovorili ústne, potom následne žalobca poslal mail a nejaké vyčíslenie s určitou
sumou. Mail zaslal žalobca mne ako referentovi poľovníctva, následne som rozprával s riaditeľom ,
hovoril som o tej sume a z toho vzniklo, že máme riešiť ďalšie stretnutie. Riaditeľ sa vyjadril k uplatneniu
škody tak, že to nie je až také jednoduché, sú to dve strany čo sa toho týka, uvidíme ako ďalej budeme
postupovať. Na otázku, či bol svedok splnomocnený riaditeľom na takéto preberanie uplatnení škôd,

svedok uviedol, že takéto splnomocnenie nemal, že všetka agenda chodila z vonku k nemu. Na otázku,
či má aj ďalšie takéto prípady z iných firiem, že by si u neho uplatňovali škodu svedok uviedol, že
nahlasovanie išlo cez neho, ale ďalej potom si neuplatňovali škody. Na otázku prečo práve u svedka si
uplatňovali, resp. odkiaľ vedeli, že práve svedkovi treba nahlásiť uplatnenie škody, svedok uviedol, že
keďže má agendu poľovníctva, tak vždy to prišlo listom alebo e-mailom k nemu, neprišlo to na adresu

štatutára, ale na jeho e-mail. Následne mi štatutár uviedol aký bude ďalší postup. Na otázku, čo videl,
keď bol na mieste samom, svedok uviedol, že bolo viditeľné, že tam bola zver, bolo tam pošľapané, stopy
zvery. Evidentne tam bola. Svedok ďalej uviedol, že v roku 2017 robil na D. C., G. H. C.. Na otázku, či sa
častejšie stretol so situáciou, že práve jemu niekto nahlasoval škodu, svedok uviedol, že došlo k takýmsituáciám, že napr. zatelefonoval subjekt, že namieta škody, ja ku všetkým škodám som nechodil, poslal
som príslušnú lesnú správu, jednotlivé lesné obvody išli pozrieť a urobili z toho záver. Toto je škoda,
ktorá je prvá takého rozsahu, kde bola aj značná škoda, aj to bolo evidentné. Doteraz sme všetky také

veci vyriešili telefonicky a obhliadkou terénu a dohodli sme sa resp. uznali škody.
20. Žalobca na pojednávaní uviedol žalovanému, že Vy ste stále tvrdili, ste boli s riaditeľom odštepného
závodu, nepamätám si meno odštepného závodu, že dáte vypracovať znalecký posudok , ja som to
bral z tej našej strany, že áno, počkám za znaleckým posudkom, nakoniec z Vašej strany neprišlo ani
vyjadrenie, Vy ste len tvrdili, že súdiť sa nechcete, a teda, že sa vyporiadame, ale keby sme tú žalobu

nemohlipodali,takdnessaužnesúdime,leboužbyprešieltentermíntriroky.Môjpredchádzajúciprávny
zástupca ma upozornil, že Lesy isto vyhrajú, ak si neuplatníme škodu, preto ja som zavolal súdneho
znalca, že aký mám problém a on mi povedal, že všetko sa dá zistiť, len podmienkou je, že musíme mať
knihu honov. My poľnohospodári musíme mať takú knihu zo zákona, že vedieme každú jednu plodinu v
knihe honov, a tam je uvedená plodina, podplodina, všetko, zásahy sú tam. Ja som to znalcovi všetko
doručil, on si urobil štatistické výkazy a podľa toho vypočítal a potom ešte hovoril, že nejako sa to zle

vypočítalo a ja som na tom povedal, že neviem či zle, ale ja som odpustil nejakú čiastku. Určite sa
na to pamätá aj svedok, lebo som hovoril dobre, takže ja som ponížil sumu o 2.000,-Eur, že sa ideme
dojednať, lebo všetko stojí čas, chodenie po súdoch, kade tade. Ten znalec vypočítal presne tú sumu,
ktorá by bol adekvátna k tomu znaleckému posudku. Dali sme mu knihu honov, všetko čo potreboval,
lebo tam je uvedené, že aká bola úroda, koľko sa pozberalo na uvedenej parcele a koľko sme mali úrodu

tam, kde nebolo nič poškodené, a on zistil, že štatisticky sa to dá presne vypočítať výška škody, lebo
evidentne bolo jasné, že tam bola rôzna zver, aj divá zver, aj srnčia zver, aj jelenia zver, čo potvrdil aj
prítomný svedok pán J. L.. Žalobca na otázku právnej zástupkyne žalovaného, že keď je presvedčený,
že správne uplatnil nárok na náhradu škody, teda u pána L., tak nech potom vysvetli prečo následne
ešte dňa 25.01.2018 poslal oznámenie - škodu priamo na D. C., G. H. C., čo už je správny subjekt.

Prečo duplicitne poslal oznámenie o škode, keď bol toho názoru, že celý čas to riešil s oprávnenou, teda
kompetentnou osobou, teda s pánom L.. Žalobca uviedol, že nevedel, najprv sa dotazoval u správcu a on
ma odkázal na pána L., že on má na starosti poľovnú zver a všetky také veci, ja som sa presne dotazoval
na škodu. Oni ma odkázali na neho, dostal som kontakt a potom som už len s ním komunikoval. Mám
aj ďalšie veci, ktoré možno skončia na súde a pýtal som sa už na ne, a tiež, že kto je kompetentný,

povedali mi že pán J. L. je kompetentný na to, aby sa u neho hlásila škoda.
21. Podaním zo dňa 28.04.2023 sa právny zástupkyňa žalovaného vyjadrila k vykonanému dokazovaniu
a uviedla, že žalovaný nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a v celom rozsahu zotrváva na
všetkých svojich písomných, aj ústnych vyjadreniach. Žalovaný považuje nárok žalobcu v celom rozsahu
zanedôvodný.Poukazujenato,ženadanýprípadjenutnéakolexspecialisaplikovaťZákonč.274/2009

Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento zákon
v ustanoveniach predpisov § 69 a 70 jasne stanovuje subjekt zodpovedný za náhradu škody, subjekt
oprávnený domáhať s náhrady škody ako aj podmienky vzniku zodpovednosti za škodu a osobitné
predpoklady pre uplatnenie tohto nároku. V ostatných neupravených otázkach sa subsidiárne uplatňuje
všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu. Z vykonaného dokazovania

je zrejmé, že žalobca si prvotne uplatnil náhradu škody dňa 17.10.2017 prostredníctvom e-mailu, ktorý
adresoval J. K. L.- zamestnaný u žalovaného ako referent poľovníctva a lesoturistiky. Podľa žalovaného
žalobca uplatnil náhradu škody u nesprávneho subjektu, pretože J. K. L. v tom čase nebol oprávnený
konať v mene užívateľa poľovníckeho revíru, ktorým je žalovaný a touto osobou nebol ani na to výslovne
poverený. Osobou oprávnenou konať v mene žalovaného je jeho štatutár, ktorým bol v tom čase J. K. C..

Navyše z emailu žalobcu adresovaného J. K. L. nie je zrejmé, kedy mala byť škoda spôsobená a kedy ju
žalobca zistil. Žalobca v elektronickej správe zo dňa 17.10.2017 taktiež neuviedol opatrenia vykonané na
zabránenieškôdspôsobenýchzverouvsúladesust.§70ods.2Zákonaopoľovníctve,ktorépredstavuje
jednu z nevyhnutných podmienok v tomto prípade vyžadujúce zákonom o poľovníctve. Žalobca síce
zaslal dňa 25.01.2018 písomné oznámenie - škoda na slnečnici poškodenej lesnou zverou, ktoré by bolo

možné považovať za uplatnenie náhrady škody, avšak toto písomné oznámenie bolo zaslané po uplynutí
15 dňovej prekluzívnej lehoty - vychádzajúc z tvrdení žalobcu, že o škode sa dozvedel dňa 11.10.2017,
teda prekluzívna lehota na uplatnenie škody uplynula dňa 26.10.2017. Navyše ani v tomto písomnom
oznámení žalobca neuviedol, kedy škodu zistil a kedy mala byť škoda presne spôsobená. V tomto jeho
podaní tiež absentuje vyjadrenie sa k opatreniam vykonaným na zabránenie škôd spôsobenej zverou

v súlade s ust. § 70 ods. 2 Zákona o poľovníctve.
22. Podaním zo dňa 05.05.2023 právny zástupca žalobcu uviedol, že na žalobe trvajú v celom rozsahu.
V konaní sa dôkazmi preukázalo, že žalobcovi bola spôsobená škoda a za škodu zodpovedá žalovaný.
Škodu si žalobca riadne uplatnil u zodpovedného pracovníka žalovaného J. K. L., ktorý ako svedokpotvrdil, že bol referent poľovníctva a lesoturistiky a vybavoval predmetné veci. Svedok bol aj na mieste
samom a potvrdil, že tam bola zver, bolo to pošliapané a plodina zožratá. Výšku škody sme preukázali
znaleckým posudkom a vyjadrením znalca J. R. Q. R..

23. Súd nariadil pojednávanie na deň 19.07.2023, ktoré vykonal za prítomnosti žalobcu, jeho právneho
zástupcu a za prítomnosti právnej zástupkyne žalovaného.
24. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca zotrváva na doterajších prednesoch
učinených písomne, aj ústne. Vzhľadom na to, že na minulom pojednávaní bol vypočutý svedok J. K. L.,
ktorý podľa nášho názoru mal na starosti vybavovanie náhrady škôd, nevyjadril sa však jednoznačne k

opatreniam, ktoré mali vykonať obe strany. Bol na ohliadke a povedal, že on si nepamätá. Tak žalobca
v archíve ešte vyhľadal a dohľadal tú skutočnosť, aby preukázal konkrétnejšie ktoré opatrenia , akým
spôsobom urobil . Z faktúry, ktorú zároveň aj predkladáme č. 15113, preukazujeme , že žalobca zakúpil
ešte v roku 2015 chemickú látku pod názvom Eutrofit na odpudzovanie divej zvery zo svojich parciel,
ktoré mal osiate. Tento Eutrofit v množstve 30 litrov sa spotreboval v priebehu 3 rokov, pretože 10 litrov
stačilo na postrek pre ochranu resp. odpudzovanie divej zvery podľa predpisu, ktorý tam bol alebo podľa

usmernenia. S týmto Eutrofitom sa vykonal obstrek pásu po celej dlžník a aj napriek tomuto vykonanému
opatreniu hladná divá zver zošrotovala, zožrala 20 ha a nenechala, v podstate ten úzky pás pri obci, ktorý
ani nemôžeme povedať, že ostal na vymlátenie alebo by mohol byť z neho nejaký osoh. Tak za denného
stavu toto opatrenie, ktoré vykonal, si myslíme , že bolo dostačujúce. Preukázalo sa však nakoniec to,
že žiadne opatrenia hocaké by žalobca vykonal, by nepomohlo tomu, aby divá zver odišla. Zver bola

vyhladovaná, zošrotovala 20 ha.
25.Žalobcauviedol,žehľadalinejakýspôsobakozabrániťtejzveryanakonieczistili,žezkrvipredátorov
a prakticky na základe toho, že zver mala byť odpudzovaná tým, že cíti tam nejakého predátora. To
znamená, že z predátorovej krvi, napr. v Dargove sme to skúšali na hone Világy, tam to veľmi dobre
zabralo, ale asi nebol tak veľký tlak zvery, takže tamtá zver nešla ďalej. Ale tu sme boli prekvapení, že aj

napriek tomu, že to bolo použité, tak sa tomu jednoznačne nedalo zabrániť. Aj teraz na tom istom hone,
sme tam boli s Lesmi, bol tam aj pán riaditeľ Lesov a videl sám, čo urobili na repke, skrátka prišli až
do dediny, ja tam bývam zhodou okolností, prišli až do záhrady. Tu mám fotografie ako vyzeral hon po
tom, čo prišli tie jelene. Je tam bytovka, bývajú tam ľudia a volali mi, či chovám jelene, lebo takých 50
až 65 jeleňov napočítali v jednu noc. A hovoria, že toto sa im stáva len v Dargove a toto isté potom aj

na druhej strane vo Vechci, že príde toľko zvery a že to je niečo strašné. Asi sa tomu nedá zabrániť.
26. Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že od začiatku súdneho konania uvádzali, že takto isto sme
robili opatrenia na minimalizáciu škôd, kde sme predložili jednak evidenciu ulovenej zvery v poľovníckom
revíre Slanské vrchy za obdobie od 01.03.2018 až do 28.02.2019, kde naozaj sa naša strana snaží
regulovať výskyt lesnej zvery, a taktiež sme uvádzali v našich písomných podaniach, že sme regulovali

výskyt lesnej zvery aj použitím chemických odpudzovačov. Nič to však nemení na tom, keďže dnes
žalobca predložil faktúru z roku 2015, že v podstate v zmysle zákona o poľovníctve, podľa ktorého si mal
uplatniť náhradu škody, tento v § 70 ods. 2 stanovuje presné podmienky akým spôsobom si žalobca mal
tú náhradu škody uplatniť a tieto podmienky majú byť splnené kumulatívne a jednou z nich je aj uvedenie
opatrení, ktoré vykonal na zabránenie škôd spôsobených zverov. Toto od začiatku žalobca neuvádzal.

My sme to uvádzali a dožadovali sme sa toho v každom jednom vyjadrení od podaní žaloby. Vlastne
až na dnešnom pojednávaní žalobca predložil faktúru, ktorou preukazuje to, že nejaké tie opatrenia na
zabránenie škôd urobil. Z nášho pohľadu dochádza k tomu, že nie sú splnené hmotnoprávne podmienky
na to, aby sa žalobe vyhovelo z dôvodu, že nebol dodržaný zákonný postup, ktorý uvádza zákon o
poľovníctve.

27. Súd vykonal dokazovanie vyššie uvedenými písomnými vyjadreniami strán sporu, vyjadreniami strán
sporu na pojednávaní, výsluchom svedka, znaleckým posudkom, vyjadrením znalca, listinnými dôkazmi:
Zmluva č. 30/06/2014, Výzva na uzavretie dohody o náhrade škody na poškodenej slnečnici lesnou
zverou, Oznámenie - škoda na slnečnici poškodenej lesnou zverou, Faktúra č. 38122017, Mail s názvom
- Škoda na slnečnici zo dňa 28.12.2017, Mail s názvom - Škoda na slnečnici zo dňa 17.10.2017, Mail zo

dňa 20.10.2017, Mail s názvom - Návrh zmluvy, príloha mailu Zmluva č. 2018/LSR, Evidencia ulovenej
zveri, fotografie, Výpis z obchodného registra, Znalecký posudok č. 23/2022, Vyjadrenie k znaleckému
posudku zo dňa 20.02.2023, Evidenciu počtu zvery za roky 2015 až 2017, Rozhodnutie G. D. S. I. K.
zo dňa 05.05.2004, Faktúra č. 15113, Dodací list 6100011345, fotografie a zistil nasledovný skutkový
a právny stav veci.

28. Zo Zmluvy č. 30/06/2014, CZR: 4694/2014/LSR vyplýva, že ide o Zmluvu vlastníkov spoločného
poľovného revíru „Slanské vrchy II.“ uznaného rozhodnutím G. D. S. I. K. pod č. j. 2003/00854- Ga zo dňa
05.05.2004 o jeho užívaní uzatvorená podľa zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve v znení neskorších
predpisov. Zmluvnými stranami sú vlastníci poľovných pozemkov. Zmluva je uzatvorená na základeuznesenia zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov poľovnom revíri „Slanské vrchy II., ktoré sa
konalo dňa 30.6.2014. Predmetom zmluvy je užívanie poľovného revíru „Slanské vrchy II.“ na základe
dohody zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov spoločného poľovného revíru „Slanské vrchy II“

v zmysle §12 zákona č. 274/2009 Z. z o poľovníctve v znení neskorších predpisov, ktorá bola prijatá na
zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov konaného dňa 30.06.2014 o tom, že výlučným užívateľom
poľovného revíru „Slanské vrchy II.“ je štátny podnik D. C. E., N. C. X, XXX XX R. R., J.: XX XXX XXX
ako správca poľovných pozemkov vo vlastníctve Slovenskej republiky a neznámych vlastníkov, ktoré
predstavujú viac ako 50 % z výmery poľovného revíru.

29. Z výzvy na uzavretie dohody o náhrade škody na poškodenej slnečnici lesnou zverou zo dňa
10.01.2019adresovanejD.C.F.,G.H.C.vyplýva,žežalobcaprostredníctvomsvojhopredchádzajúceho
právneho zástupcu požiadal žalovaného o oznámenie, či sú ochotní jednať a dohodnúť sa na
odškodnení klienta zo škody na poškodenom poraste slnečnice lesnou zverou, zistenej v októbri roku
2017, uplatnenej v súlade s § 69 a § 70 zákona č. 274/2009 Z.z.
30. Z oznámenia - škoda na slnečnici poškodenej lesnou zverou adresovanej žalovanému žalobcom

zo dňa 25.01.2018 vyplýva, že žalobca oznámil žalovanému poškodenie porastu slnečnice lesnou
zverou vo výmere 20 ha, kód dielu: 8901/1. Štvorec: Sečovská Polianka, úroda pozberanej slnečnice
poškodenej lesnou zverou bola 0,45 t/ha. Náklady na 1 ha slnečnice boli 443,50 Eur. Na výmeru 20 ha
je to 8.870m- Eur. Úroda z celej výmery 20 ha bola 9 ton. Zrealizovaný predaj 9 t x285,-Eur bol 2.565,-
Eur. Vznikla strata 6.305,-Eur. Na porovnanie: Pri priemernej úrode 2?8 t/ha by to bolo 2,80 t x 20 ha

= 56 t. Tržby by boli 56 t x 285,-Eur = 15.960,- Eur a mínus náklady 8.870,-Eur, tak by bol zisk 7.090,-
Eur. Tieto údaje sme Vám už posielali aj mailom.
31. Z faktúry č. 38122017 vyplýva, že spoločnosť žalobcu fakturovala žalovanému za prenájom
pozemkov vo výmere 29,10 ha za výkon práva poľovníctva za rok 2014- alikvótna časť a za rok 2015,
2016 a 2017, celkovú sumu bez DPH vo výške 103,37 Eur, s DPH k úhrade 124,04 Eur.

32. Z mailu s názvom „Škoda slnečnica“ adresovanej J. L. žalobcom zo dňa 28.12.2017 vyplýva, že
žalobca poslal referentovi J. L. údaje k škode na slnečnici poškodenej lesnou zverou.
33. Z mailu s názvom „Škoda slnečnica“ adresovanej J. L. žalobcom zo dňa 17.10.2017 vyplýva, že
žalobca poslal referentovi J. L. údaje k škode na slnečnici- poškodenie slnečnice lesnou zverou. Výmera
slnečnica ročná 20 ha, štvorec: Sečovská Polianka, kód dielu: 8901/1, úroda pozberanej slnečnice

poškodenejlesnouzverou0,45t/ha.Priemernáúroda:2,8t/ha,odhadškodynaslnečnicizničenejlesnou
zverou 8.500,- Eur. Za prenájom pozemkov bolo zaplatené posledný krát v roku 2014 dňa 12.01.2015
vo výške 14,48 Eur.
34.ZmailuadresovanémužalobcoviJ.K.L.vyplýva,ževprílohemailuzaslalžalobcoviZmluvunavýkon
práva poľovníctva. Zároveň požiadal žalobcu o zaslanie faktúry na nájomné za roky 2014- alikvótnu

časť, rok 2015,2016 a 2017. Do budúcna požiadal o zasielanie faktúry na úhradu nájomného každý rok.
Čo sa týka škody J. L. uviedol, že je potrebné sa stretnúť. Pripraví materiály, zavolá a dohodnú miesto
a čas stretnutia.
35. Z mailu s predmetom: Návrh zmluvy vyplýva, že J. L. zaslal žalobcovi návrh Zmluvy na minimalizáciu
škôd zverou. Zároveň uviedol, že budúci týždeň sa ozve a stretnú sa.

36.ZprílohymailusnázvomNávrhzmluvyč./2018/LSRvyplýva,žežalovanýnavrholuzatvoriťZmluvuo
súčinnosti pri prevencii a minimalizácii škôd spôsobených poľovnou zverou a na zveri uzavretá v súlade
s § 25 písm. g) a § 26 písm. l zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých
zákonov. Zmluvnými stranami boli užívatelia poľovného revíru: LESY SR, š.p., a AGRO- DA-BA, s.r.o.

37. Z evidencie ulovenej zveri v poľovnom revíry: Slanské vrchy II, za obdobie od 01.03.2018 do
28.02.2019 vyplýva prehľad a množstvo ulovenej zveri v konkrétny dátum, konkrétnym poľovníkom,
akým spôsobom, aký úlovok, aká značka a aká lokalita.
38. Z výpisu Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica , číslo vložky: 155/S, oddiel: Pš
vyplýva, že došlo v dôsledku reorganizácie D. C., k zániku G. H. C., pričom jeho Právnym nástupcom

sa stal G. H. I., C. C. P. XXX, XXX XX I. N. Q..
39. Zo Znaleckého posudku č. 23/2022 vypracovaného znalcom J. R. Q. R. zo dňa 05.09.2022 vyplýva,
že celková škoda na úrode bola v hodnote 10.915,033 Eur.
40. Z vyjadrenia znalca J. R. Q. R. k Znaleckému posudku č. 23/2022 zo dňa 20.02.2023 vyplýva, že
znalec sa na požiadanie žalobcu vyjadril k Znaleckému posudku. Uviedol, že škoda sa stala v roku

2017, a ako znalec som nepovažoval za nutné urobiť obhliadku pozemkov po piatich rokoch. Boli mi
poskytnuté údaje, ktoré sú uvedené v znaleckom posudku v prílohách, a to emailová komunikácia medzi
A. - B.- R., C., a D. C. F., údaje z knihy honov za obdobie 2017, evidencie o hnojení pozemkov, ochrana
rastlín, ročné výkazy z rastlinnej výroby za rok 2014, 2015,2016,2017, fotografia, oznámenie- škodana slnečnici a ortofotomapa štvorec Sečovská Polianka, kód dielu 8901/1. Z poskytnutých údajov som
zistil, aké potrebné práce boli vykonané pri predsejbovej príprave pôdy, pri sejbe, hnojenie, chemické
ošetrenie a z fotografie bolo jednoznačne vidieť, že škoda, ktorá bola spôsobená nevznikla z dôvodu

poveternostných vplyvov. Bola vypočítaná škoda, ktorú som vypočítal podľa platných predpisov a
to, trojročný priemer( podklady poskytnuté firmou AGRO- Da- Ba s.r.o.,), ktorý som dostal mi jedine
mohla poskytnúť firma AGRO- Da- Ba s.r.o., a keďže som mal konkrétne údaje z posledných troch
rokov 2014, 2015, 2016 ako to uvádzam v znaleckom posudku na strane 5, nebolo potrebné využívať
výsledky zo Štatistického úradu SR, a to vzhľadom na to, že tieto výsledky, ktoré mi boli poskytnuté,

sú najrelevantnejšie. Ceny poľnohospodárskych produktov, aby som sám predišiel účelovému zvýšeniu
cien, som bral z výsledkov Štatistického úradu SR.
41. Z evidencie počtu zveri za rok 2015 až 2017 vyplýva plán chovu raticovej zveri v poľovníckej sezóne
2013/2014, 2014/2015, 2015/2016, 2016/2017, 2017/2018 v poľovnom revíri Slanské vrchy II.
42. Z rozhodnutia Obvodného lesného úradu v Michalovciach, č.j. 2003/00854-Ga, zo dňa 5.5.2004
vyplýva, ktorému poľovnému revíru pričleňuje poľovné pozemky a v akej rozlohe.

43. Z faktúry (daňový doklad) č. 15113 vyplýva, že dodávateľ spol. CHEMAGRA, s.r.o., so sídlom v
Hriadkach dodávala príjemcovi AGRO- Da- Ba s.r.o., so sídlom v Dargove prípravky na ochranu rastlín:
Reldan 22 a Eutrofit v celkovej sume 478,02 Eur.
44. Z dodacieho listu č. 6100011345 vyplýva, že spoločnosť RWA SLOVAKIA, spol. s.r.o., dodala
príjemcovi spoločnosti CHEMAGRA, s.r.o., prípravok EUTROFIT 10 litrov, v celkovej hmotnosti 39 kg.

45. Podľa ust. § 25 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve v znení neskorších predpisov ( ďalej
len „Zákona o poľovníctve“), povinnosti užívateľa poľovného pozemku Užívateľ poľovného pozemku
je povinný a) dbať pri obhospodarovaní poľovných pozemkov, ich ohradzovaní pri pastve, aby
zver, ako aj ostatné živočíchy neboli zraňované alebo usmrcované a aby neboli poškodzované ich

biotopy, b) oznámiť užívateľovi poľovného revíru aspoň tri dni vopred čas a miesto vykonávania
poľnohospodárskych prác v noci, kosenia krmovín a použitie chemických prípravkov, ktoré sú škodlivé
pre zver, c) používať plašiče zveri pri kosení trvalých trávnych porastov, obilnín a krmovín a pri
ich zbere vykonávať práce tak, aby bola zver vytlačovaná od stredu pozemku k jeho okraju, d)
vykonávať opatrenia na zabránenie prístupu zveri k silážnym jamám a hrobliam, 274/2009 Z. z. Zbierka

zákonov Slovenskej republiky Strana 19 e) odstraňovať z poľovného pozemku umelé prekážky, ktoré
môžu spôsobiť zranenie alebo usmrtenie zveri, alebo vhodným spôsobom k nim zamedziť prístup, f)
uhradiť užívateľovi poľovného revíru škody spôsobené na zveri obhospodarovaním poľovného pozemku
spôsobom, ktorý je v rozpore s týmto zákonom alebo všeobecne záväznými právnymi predpismi, alebo
predpismiupravujúcimipoužívanieochrannýchprostriedkovprotirastlinnýmaleboživočíšnymškodcom,

g) dohodnúť s užívateľom poľovného revíru spôsob a formu minimalizácie škôd spôsobovaných zverou
a na zveri.
46. Podľa ust. § 26 Zákona o poľovníctve (1) Užívateľ poľovného revíru je povinný zabezpečiť celoročnú
starostlivosť a ochranu zveri a poľovného revíru. Na ten účel najmä: a) hospodáriť v poľovnom revíri
tak, aby dosiahol a udržiaval v poľovnom revíri normovaný kmeňový stav zveri, predpísanú vekovú

a pohlavnú štruktúru populácií jednotlivých druhov zveri a jej dobrý zdravotný stav, b) vykonávať
po oznámení užívateľa poľovného pozemku podľa § 25 potrebné opatrenia na záchranu zveri, c)
zriaďovať so súhlasom vlastníka poľovného pozemku poľovnícke zariadenia z takého materiálu, ktorý
nenaruší vzhľad krajiny, ak to nie je v rozpore s osobitným predpisom, 21) d) prikrmovať zver
v čase núdze zdravotne nezávadným krmivom 22) takým spôsobom, aby sa krmivo neznehodnotilo

vplyvom nepriaznivého počasia alebo nespôsobovalo zveri zdravotné problémy, e) vykonať opatrenia
na záchranu zveri alebo ochranu zveri pri záplavách, lesných požiaroch alebo počas extrémne vysokej
snehovej prikrývky, alebo v čase extrémneho sucha, f) odstraňovať z poľovného revíru nefunkčné
poľovnícke zariadenia; po skončení prikrmovania alebo vnadenia odstrániť nepoužité krmivo, odstrániť
znehodnotené alebo zdravotne závadné krmivo a jeho zvyšky z prikrmovacích zariadení a ich okolia, g)

vykonávať veterinárne opatrenia vydané podľa osobitného predpisu a predložiť požadované vzorky pri
monitoringu alebo veterinárnom vyšetrení zvierat alebo živočíšnych produktov podľa pokynov orgánov
veterinárnej starostlivosti, h) každoročne zisťovať v poľovnom revíri stavy zveri, i) vypracovať plány
poľovníckeho hospodárenia v poľovnom revíri, v určených termínoch ich predkladať na schválenie
a zabezpečiť plnenie schválených plánov, ak tento zákon neustanovuje inak, j) viesť záznamy o revíri

a poľovníckom hospodárení v ňom, k) podávať informácie okresnému úradu o stave zveri, love
zveri a stave poľovného revíru, l) dohodnúť písomnou zmluvou s užívateľom poľovného pozemku
spôsob a formu minimalizácie škôd spôsobovaných zverou a na zveri, m) oznámiť okresnému
úradu doručenie rozhodnutia podľa § 56 ods. 5 a 6, n) zlepšovať po dohode s vlastníkom aleboužívateľom poľovného pozemku úživnosť poľovného revíru zakladaním remízok, políčok pre zver,
ohryzových plôch a ďalšími na to vhodnými spôsobmi, o) používať pri ochrane zveri a love zveri
poľovne upotrebiteľných psov, p) viesť aktuálny prehľad poľovníckych zariadení na mape poľovného

revíru. Strana 20 Zbierka zákonov Slovenskej republiky 274/2009 Z. z. (2) Ak okresný úrad zistí,
že zver trpí hladom, vyzve užívateľa poľovného revíru na vykonanie nápravy. Ak ten v určenom
termíne nápravu nevykoná, nariadi prikrmovanie zveri na jeho náklady rozhodnutím. Odvolanie proti
rozhodnutiu o nariadení prikrmovania nemá odkladný účinok. (3) Užívateľ poľovného revíru je povinný
pri organizovaní poľovníckej činnosti, ktorá môže dočasne obmedziť obhospodarovanie poľovných

pozemkov, vopred takúto činnosť prerokovať s užívateľom poľovných pozemkov. (4) Ak sú plnením
schváleného plánu chovu a lovu ohrozené normované kmeňové stavy zveri alebo štruktúra populácie
niektorého druhu zveri v poľovnom revíri, užívateľ poľovného revíru je povinný lov takejto zveri obmedziť
alebo zastaviť a túto skutočnosť ihneď oznámiť okresnému úradu.
47. Podľa ust. § 69 Zákona o poľovníctve (1) Užívateľ poľovného revíru zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym užívaním poľovného revíru. Za nesprávne užívanie poľovného revíru na účely tohto zákona

sa považuje poľovnícke hospodárenie, ktoré je v rozpore s § 26 ods. 1 písm. a), c), d), f), h), i), l) a m).
(2) Užívateľ poľovného revíru je povinný uhradiť škodu spôsobenú nesprávnym užívaním poľovného
revíru na poľovných pozemkoch alebo na poľných plodinách dosiaľ nezobratých, viniči alebo na lesných
porastoch. (3) Za škody spôsobené raticovou zverou, ktorá unikla zo zvernice, zodpovedá užívateľ
zvernice, ak nepreukáže, že uniknutie zveri bolo umožnené úmyselným poškodením oplotenia alebo

neodvrátiteľnou udalosťou, alebo osobou, za ktorú nezodpovedá. (4) Škodu spôsobenú nesprávnym
užívaním poľovného revíru počas doby lovu vlka dravého Strana 46 Zbierka zákonov Slovenskej
republiky 274/2009 Z. z. uhrádza užívateľ poľovného revíru, v ktorom bola škoda spôsobená, ak ho
mohol loviť. (5) Vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov je povinný urobiť primerané opatrenia
na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou, pričom však nesmie zver zraňovať. Za primerané

opatrenia sa považuje najmä výsev odpútavacích plodín a výsadba ohryzových plôch. Ak vlastník
alebo nájomca poľovných pozemkov takéto opatrenia neurobí, znáša škodu podľa miery jeho zavinenia.
(6) Ak vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov nevykoná opatrenia potrebné na zabránenie
vzniku škôd spôsobených zverou, môže tak urobiť užívateľ poľovného revíru, ak tým neobmedzuje
užívanie poľovného pozemku na poľnohospodársku alebo lesnú výrobu a ak s tým užívateľ poľovného

pozemku súhlasí. (7) Užívateľ poľovného revíru nie je povinný uhradiť škody spôsobené zverou a) na
nepoľovných plochách alebo na viniči neošetrenom proti škodám spôsobeným zverou, na neoplotených
záhradách, ovocných, zeleninárskych alebo kvetinových škôlkach, stromoradiach alebo na osamelo
rastúcich stromoch, b) na poľnohospodárskych kultúrach nezobratých v agrotechnických termínoch
a škody spôsobené na plodinách voľne uskladnených na poľovných pozemkoch (hroble, siláže), ak

vlastník neurobí opatrenia, aby tieto plodiny boli účinne chránené proti škodám, c) spôsobené na lesných
porastoch nechránených oplôtkami, mechanickou ochranou alebo chemickou ochranou proti ohryzu, d)
nepresahujúce 3 % očakávanej úrody alebo prírastku na príslušnej parcele, e) spôsobené zverou, ktorej
lov nemal povolený alebo schválený.
48. Podľa ust. § 70 Zákona o poľovníctve, uplatnenie nároku na náhradu škody (1) Nárok na náhradu

škody spôsobenej nesprávnym užívaním poľovného revíru si uplatní poškodený u užívateľa poľovného
revíru pri škodách na a) poľnohospodárskych pozemkoch, poľných plodinách a poľnohospodárskych
porastoch do 15 dní odo dňa, keď škodu zistil, do dvoch mesiacov odo dňa, keď škoda vznikla, b) lesných
porastoch, ak škody vznikli od 1. júla predchádzajúceho kalendárneho roka do 30. júna nasledujúceho
kalendárneho roka, v lehote 30 dní od uplynutia uvedeného obdobia. (2) Súčasne s uplatnením

nároku na náhradu škody nesprávnym užívaním poľovného revíru uvedie poškodený výšku škody. Ak
poškodený vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov v lehotách uvedených v odseku 1 vznik škody
nenahlási a súčasne nenahlási požadovanú výšku náhrady a neuvedie opatrenia, ktoré vykonal na
zabránenie škôd spôsobených zverou, jeho nárok na náhradu škody zaniká. Ak bola škoda spôsobená
na poľnohospodárskych plodinách a poľnohospodárskych porastoch a jej rozsah sa dá zistiť len v čase

zberu, poškodený uvedie jej výšku do 15 dní po vykonaní zberu. Uplatnenie nároku na náhradu škody
(1) Nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym užívaním poľovného revíru si uplatní poškodený
u užívateľa poľovného revíru pri škodách na a) poľnohospodárskych pozemkoch, poľných plodinách
a poľnohospodárskych porastoch do 15 dní odo dňa, keď škodu zistil, do dvoch mesiacov odo dňa, keď
škoda vznikla, b) lesných porastoch, ak škody vznikli od 1. júla predchádzajúceho kalendárneho roka do

30.júnanasledujúcehokalendárnehoroka,vlehote30dníoduplynutiauvedenéhoobdobia.(2)Súčasne
suplatnenímnárokunanáhraduškodynesprávnymužívanímpoľovnéhorevíruuvediepoškodenývýšku
škody. Ak poškodený vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov v lehotách uvedených v odseku 1
vznik škody nenahlási a súčasne nenahlási požadovanú výšku náhrady a neuvedie opatrenia, ktorévykonal na zabránenie škôd spôsobených zverou, jeho nárok na náhradu škody zaniká. Ak bola škoda
spôsobená na poľnohospodárskych plodinách a poľnohospodárskych porastoch a jej rozsah sa dá zistiť
len v čase zberu, poškodený uvedie jej výšku do 15 dní po vykonaní zberu.

49. Medzi stranami sporu bolo v priebehu konania nesporné, že mali uzatvorenú Zmluvu č. 30/06/2014,
na základe ktorej žalobca účtoval žalovanému prenájom pozemkov na výkon práva poľovníctva. Dňa
11.10. 2017 sa žalobca stretol so zamestnancom žalovaného J. K. L. za účelom ohliadky miesta, kde
malo dôjsť k poškodeniu porastu slnečnice lesnou zverou v Sečovskej Polianke. Ďalšou nespornou
skutočnosťou v priebehu konania bolo to, že škoda na pozemku bola zistená vo výmere 20 ha a dňa

17.10.2017 boli mailom žalovanému oznámené podklady ku vyčísleniu škody - odhadom vo výške
8500 Eur. Strany mali záujem riešiť predmetnú situáciu dohodou a zo strany žalovaného malo dôjsť
k vyhotoveniu znaleckého posudku za účelom určenia skutočnej výšky škody. K dohode a ani k
vyhotoveniu znaleckého posudku nedošlo.
50. Sporným medzi stranami v priebehu konania bolo to, či boli splnené zákonné podmienky pre
priznanie nároku na náhradu škody a v akej výške. Sporným teda bola otázka riadneho a včasného

uplatnenia nároku na náhradu škody, t. j či bola uplatnená u oprávnenej osoby, či tejto bola oznámená
výška požadovanej náhrady škody, ako aj uvedenie opatrení, ktoré vykonal žalobca na zabránenie škôd
spôsobených zverou. Spornou skutočnosťou bola aj samotná výška vyčíslenej náhrady škody.
51. Na základe predložených listinných dôkazov, výsluchu svedka, strán sporu súd posúdil vec
tak, že podaná žaloba je dôvodná. Predmetom sporu je náhrada škody spôsobenej lesnou zverou

na poľnohospodárskej plodine – slnečnici. Existencia právneho vzťahu je preukázaná Zmluvou
č. 30/06/2014. V súvislosti so vznikom škody spôsobenej lesnou zverou na poľnohospodárskych
pozemkoch, resp. plodinách je potrebné aplikovať §69 a §70 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve
a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „Zákon o poľovníctve“), ktorý je lex specialis
k všeobecnej právnej úprave náhrady škody uvedenej v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.

52. V zmysle uvedených ustanovení Zákona o poľovníctve medzi predpoklady pre uplatnenie nároku
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym užívaním poľovného revíru patrí: a.) uplatnenie nároku na
náhradu škody poškodeným u užívateľa poľovného revíru pri škode na poľných plodinách do 15 dní
odo dňa, keď škodu zistil, do dvoch mesiacov odo dňa, keď škoda vznikla, b.) zároveň poškodený
uvedie výšku škody a opatrenia, ktoré vykonal na zabránenie škôd spôsobených zverou. Všetky tieto

podmienky musia byť splnené kumulatívne pre úspešné priznanie tohto nároku na náhradu škody.
V prípade nesplnenia niektorej z týchto podmienok, dochádza k zániku nároku poškodeného.
53. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca ako poškodený oznámil vznik škody
na poľnej plodine – slnečnici lesnou zverou užívateľovi, t.j. žalovanému, dňa 11.10.2017 a následne dňa
17.10.2017 žalobca oznámil žalovanému aj podklady pre výpočet výšky škody na poľnej plodine , ako aj

vyčíslenú výšku odhadom 8.500,-Eur. Uvedené vyplýva aj z mailovej (č.l.12 spisu), ako aj z výpovede
svedka J. K. L., ktorý bol v tom čase referentom poľovníctva a lesoturistiky u žalovaného.
54. V súvislosti so spornou skutočnosťou, ktorá sa týkala riadneho a včasného oznámenia vzniku
škody žalovanému, súd konštatuje, že menovaný svedok bol osobou spôsobilou na konanie vo veciach
týkajúcich sa náhrady škody spôsobenej lesnou zverou. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj svedok vo

svojej výpovedi na pojednávaní dňa 27.03.2023, keďže uviedol, že škody spôsobené lesnou zverou
na poľnohospodárskych pozemkoch mu boli oznamované aj v minulosti a rovnako v mene žalovaného
riešil uplatnené nároky po ich prejednaní so štatutárnym orgánom žalovaného. Z uvedeného je zrejmé,
že o škode sa žalobca dozvedel dňa 11.10.2017, kedy sa aj stretol s menovaným svedkom na mieste,
kde ku škode malo dôjsť. Následne dňa 17.10.2017 doučil žalobca žalovanému – jeho zamestnancovi

email, v ktorom uviedol aj vyčíslenú výšku škody a ďalšie údaje týkajúce sa výmery, na ktorej bola škoda
spôsobená, ako aj poľnú plodinu. V tejto súvislosti súd konštatuje, že žalobca si včas uplatnil nárok,
t.j. v subjektívnej lehote do 15 dní odo dňa, keď škodu zistil a objektívnej lehote 2 mesiacov odo dňa,
keď škoda vznikla. Taktiež bolo preukázané, že nárok si uplatnil u užívateľa, t.j. u osoby poverenej
žalovaným, ktorý bol prvým kontaktom vo veciach týkajúcich sa náhrad škody spôsobenej lesnou zverou

na poľných plodinách. V emailovej komunikácii žalobca písomne doplnil aj výšku odhadovanej škody,
čo bol ďalší predpoklad pre riadne uplatnenie daného nároku. Z výpovede svedka taktiež vyplynulo, že
na mieste sa rozprávali aj o opatreniach na zabránenie vzniku škody, ktoré mal vykonať žalobca, avšak
nevedel uviesť konkrétne opatrenia, ktoré spomínali. Žalobca uviedol, že pri vykonaní obhliadky dňa
11.10.2017 na mieste škody deklaroval zamestnancovi žalovaného, že vykonal opatrenie na zabránenie

vzniku škody – odstup výsadby slnečnice od lesného porastu. Žalovaný tvrdil, že aplikoval chemické
odpudzovače, avšak súdu dôkaz nepredložil. Z dokazovania vyplynulo, že o opatreniach na zabránenie
vzniku škody, ktoré mal oznamovať žalobca žalovanému došlo na obhliadke dňa 11.10.2017, aj keď
svedok - zamestnanec žalovaného, ktorý bol prítomný na obhliadke, nevedel uviesť o akých opatreniachsa rozprávali. Následne z v komunikácii medzi žalobcom a žalovaným - zamestnancom neboli vytýkané
nedostatky v opatreniach, ktoré mal na zabránenie vzniku škody vykonať žalobca. Žalobca zároveň
na pojednávaní dňa 19.07.2023 predložil súdu dôkaz o kúpe chemickej látky v roku 2015 pod názvom

Eutrofit, ktorá slúži k odpudzovaniu divej zvery. S touto látkou vykonal obstrek pre ochranu alebo
odpudzovanie divej zvery podľa tam uvedeného predpisu.
55. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že žalobca splnil zákonné podmienky uvedené v §70
Zákona o poľovníctve pre riadne a včasné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej lesnou
zverou na poľnej plodine. Z výpovede svedka bolo potvrdené, že na mieste, kde bola poškodená

poľná plodina, boli stopy lesnej zveri rôzneho druhu. V súvislosti so všeobecnými predpokladmi
nároku na náhradu škody: a.) porušenie povinnosti, b.) vznik škody, c.) príčinná súvislosť medzi
porušením povinnosti a vznikom škody, súd konštatuje, že zo strany užívateľa – žalovaného došlo
k porušeniu povinnosti podľa ust. §26 ods. 1 písm. l.) Zákona o poľovníctve, nakoľko v čase vzniku
škody na poľnej plodine nemal so žalobcom uzatvorenú písomnú dohodu o forme minimalizácie škôd
spôsobených zverov a na zveri. Žalovaný súdu predložil iba evidenciu počtu zveri a evidenciu ulovenej

zveri. Z výsluchu svedka, ktorý bol prítomný na mieste vzniku škody, bolo potvrdené, že škodu na
poľnej plodine spôsobila lesná zver rôzneho druhu. Na základe uvedených skutočností súd konštatuje
existenciu príčinnej súvislosti, keďže k vzniku škody na poľnej plodine došlo lesnou zverou, pričom
povinnosťou žalovaného v zmysle Zákona o poľovníctve bolo uzatvorenie písomnej dohody o forme
minimalizácie škôd spôsobených zverou a na zveri so žalobcom, avšak táto dohoda v čase vzniku škody

neexistovala. Žalovaný, okrem evidencie počtu zveri a vylovenej zveri súdu, nepreukázal prijatie iných
opatrení na zabránenie vzniku škody. Z rozsahu spôsobenej škody, ktorú aj zamestnanec žalovaného
hodnotil, ako škodu značnú, je zrejmé, že opatrenia v podobe odlovu zveri v danej oblasti neboli
postačujúce.
56. Poslednou spornou otázkou bola výška spôsobenej škody. V tomto smere súd konštatuje, že súd mal

k otázke výšky škody k dispozícii súkromný znalecký posudok predložený žalobcom, ktorý spĺňa všetky
zákonnépredpokladyanáležitosti.Tentosúkromnýznaleckýposudoksúdhodnotilakodôkazrovnakého
významu, ako by došlo k vyhotoveniu znaleckého posudku znalcom ustanoveným súdom. Znalecký
posudokjevyhotovenýosobou,ktorámáosobitnépostaveniepokiaľsajednáoodbornosťposudzovanej
skutočnosti a s osobitným postavením za zodpovednosť odborne posudzovanej skutočnosti, a to

osobitnou právnou úpravou so značnými dôsledkami. V prípade, že znalec poruší svoje povinnosti pri
posudzovaní odbornej skutočnosti, ktorá je predmetom znaleckého dokazovania. Z uvedeného dôvodu
znalecký posudok takouto osobou – znalcom má vysoký stupeň záväznosti pre tieto osoby. Spochybniť
správnosť a záväznosť takéhoto posudku možno iba iným posudkom vydaným v znaleckom dokazovaní
znalcom rovnakého alebo vyššie stupňa alebo preukázaním závažného porušenia povinností znalcom

v súvislosti s vyhotovením znaleckého posudku v tejto konkrétnej veci. K uvedenému postupu zo strany
žalovaného v priebehu konania nedošlo. Z uvedeného dôvodu súd považoval výšku škody, vyčíslenú
znalcom v znaleckom posudku, ako správnu a relevantnú.
57. V predmetnom konaní bolo povinnosťou žalovaného preukázať, že opatrenia na zamedzenie alebo
zabránenie vzniku škody neboli vykonané zo strany žalobcu a zároveň mal povinnosť preukázať aké

konkrétne opatrenia bolo povinnosťou žalobcu uskutočniť s tým, že ak by ich uskutočnil škoda by
nevznikla, alebo by poškodenie nastalo v menšom rozsahu. Zároveň pri povahe a rozsahu takýchto
opatrení sa tiež musí zohľadniť skutočnosť, aby výška nákladov na tieto opatrenia bola primeraná
hodnote samotných porastov a predpokladaných výnosov. Náklady na takéto opatrenia preto nemôžu
byť v ľubovoľnej výške, ale ich výška musí byť natoľko primeraná, aby pestovateľ (žalobca) dosiahol

z pestovania kladný hospodársky výsledok.
58. Keďže žalovaný na svoju obranu v tomto smere nepredniesol žiadne konkrétne tvrdenia, ani žiaden
dôkaz, súd obranu žalovaného ani nemohol zohľadniť, lebo nie je povinnosťou súdu zabezpečovať
dôkazy na skutočnosti ohľadne splnenia podmienky vykonania ochranných opatrení ani určovať hodnotu
týchto nákladov. Zákon o poľovníctve síce určuje potrebu ochranných opatrení na zamedzenie vzniku

škôd, avšak v prípade súdneho sporu je povinnosťou strany, ktorá neuznáva nárok na náhradu škody
preukázať, že pri absencii konkrétnych opatrení by škoda nevznikla alebo jej rozsah by bol nižší. Nestačí
ak žalovaný na svoju obranu iba prednesie všeobecné konštatovanie, že žalobca nesplnil podmienku
vykonania ochranných opatrení. Žalovaný ani nepreukázal, že by potom, čo žalobca u neho uplatnil
nárok na náhradu škody, oznámil žalobcovi, že tento nárok neuznáva z dôvodu, že by zistil, že škoda

vznikla celkom alebo z časti nevykonaním konkrétnych opatrení na zamedzenie jej vzniku.
59. Žalovaný nevyvrátil tvrdenie žalobcu, že samotné opatrenie spočívalo v značnej odľahlosti zasiateho
porastu od lesného porastu, pričom žalovaný vo vyjadrení žiadne námietky voči takto formulovanéhopopisu zvoleného opatrenia žalobcu nemal a nevzniesol ani nekonkretizoval, aké iné vhodné opatrenie
zo strany žalobcu bolo nutné uskutočniť.
60. Žalobca splnil svoju povinnosť oznámiť žalovanému vznik škody elektronickým podaním, ako aj

osobe zodpovednej zo strany žalovaného. V konaní nebolo sporné, že po tomto oznámení zodpovedný
poverený zamestnanec žalovaného svedok J. L. celú záležitosť osobne vybavoval, a to aj ohľadne
okolnosti vzniku a výšky škody. Svedok J. L. túto agendu u žalovaného vybavoval pravidelne, a preto
sa predpokladá, že musel mať dostatočné znalosti z právnych podmienok, ktoré žiadatelia o náhradu
škody musia splniť. Svedok J. L. pri vybavovaní záležitosti ani v jednom prípade neoznámil žalobcovi

skutočnosť, že na základe jeho zistení žalobca nedodržal zákonnú lehotu na oznámenie vzniku škody
pre žalovaného. Nevyplýva to ani z výpovede svedka, hoci žalovanému nič nebránilo, aby v tejto
súvislosti pri výpovedi svedka J. L. tohto o tak dôležitej otázke požiadal o vyjadrenie. Bolo povinnosťou
žalovaného v konaní preukázať, že žalobca požiadal žalovaného o náhradu škody po uplynutí zákonnej
lehoty od vzniku škody.
61. V tejto súvislosti súd konštatuje, že zo strany žalovaného išlo o účelovú obranu, pretože otázka

dodržania lehoty zo strany žalobcu na oznámenie o vzniku škody pre žalovaného nebola sporná, až do
doby pokiaľ si žalobca neuplatnil nárok v súdnom konaní. Ak by totiž žalobca uplatnil nárok na náhradu
škody po lehote, svedok J. L. – zamestnanec žalovaného, by nemal povinnosť celú záležitosť vybavovať
v takom rozsahu. (napr. účasť na obhliadke). Žalovanému stačilo žalobcovi oznámiť, že nárok zanikol.
62. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaný zákonných ustanovení žalobca podľa názoru

súdu si uplatnil nárok na náhradu škody včas, zákonným spôsobom preukázal vznik škody, aj jej výšku,
a z tohto dôvodu súd žalobe ako dôvodne podanej vyhovel. Súd konštatuje, že výška škody vyčíslená
v znaleckom posudku je podstatne vyššia, než výška škody, ktorú si uplatnil žalobca. Súd je viazaný
petitom žaloby, resp. nemôže prisúdiť viac než strany žiadajú, nakoľko sa jedná o spor, v ktorom určitý
spôsob usporiadania vzťahov vyplýva z osobitného predpisu.

63. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.
64. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,

má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.
65. Podľa §3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
66.ZákladnáúrokovásadzbaECBbolavovýške0,00%ročne,čopredstavujevýškuúrokovzomeškania
5,00 % ročne.
67. Žalobca si v žalobe uplatnil úrok z omeškania v sadzbe 8,00 % ročne. Zákonnou a opodstatnenou
sadzbou v danom prípade je sadzba 5,00% ročne. Z vyššie uvedeného dôvodu, úrok z omeškania, nad

zákonom prípustnú a opodstatnenú sadzbu je nedôvodný. V uvedenej časti úroku z omeškania preto
bola žaloba žalobcu zamietnutá, tak ako je uvedené vo výroku II rozhodnutia.
68. Vo vzťahu k ostatným námietkam strán sporu súd uvádza, že podľa už konštantnej judikatúry súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania ( ÚS SR sp.
zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a pod.).
69. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej

úspechu vo veci.
70. Podľa § 262 ods. 1 CSP O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
71.Podľa§262ods.2CSPOvýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

72. Žalobca bol v konaní procesne úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie, po
právoplatnosti rozhodnutia a to uznesením , ktoré vydá súdny úradní. Súd nezistil dôvod na aplikáciu
ust. § 257 CSP.73. Rozsudok bol v zmysle § 223 ods. 3 CSP vyhotovený v predĺženej lehote.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd

Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.