Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 2, 2023

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 39C/50/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118204840
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krzysztofek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:2118204840.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Michaelou Krzysztofek v právnej veci sporu žalobkyne: W. W.,

D.. XX.XX.XXXX, H. N. B. B. X, H., zastúpená: JUDr. Michal Hargaš, advokát, so sídlom Advokátskej
kancelária Radlinského 51, Bratislava, proti žalovaným: 1/ L.. H. O., A.., D.. XX.XX.XXXX, H. N. F. W.
XXX, Z. D. A., zastúpený: Advokátska kancelária SOPKO & Partners s.r.o., so sídlom Paulínska 24,
Trnava, IČO: 54 252 601, 2/ RENNTAX, a.s., so sídlom Andreja Žarnova 1, Trnava, IČO: 44 032 129,
zastúpený: Mgr. Eva Bačiková, advokátka, so sídlom Advokátskej kancelárie Andreja Žarnova 1, Trnava,
o odovzdanie predmetu nájmu do užívania nájomcovi, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaným v 1/ a 2/ rade sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 06.06.2018, doručenou tunajšiemu súdu dňa 06.06.2018, sa žalobkyňa domáhala,
aby súd zaviazal žalovaných (pôvodne žalovaní boli L.. H. O., A.. a L.. M. U.) na základe platne
založeného nájomného vzťahu na dobu neurčitú (ide o X-L. N. D. X.. C. Č.. X S. H., A. A., A. N. S.)
povinnosťou predmet nájmu bez zbytočného odkladu uviesť do stavu na riadne užívanie a predmet
nájmu odovzdať v čo najkratšom termíne do užívania deťom A. W., D.. XX.XX.XXXXX a zomrelej
W.Ň. XX.XX.XXXX dcére W. W., D.. XX.XX.XXXX a synovi S. W., D.. XX.XX.XXXX, ktorí so zosnulou

nájomníčkou sporného bytu na ul. C. Č.. X S. H. bývali v spoločnej domácnosti bez vlastného bytu do
dňa jej smrti a do dnešného dňa nemajú vlastný byt alebo alternatívne zabezpečiť adekvátny náhradný
byt v čo najkratšom termíne do užívania deťom A. W.Š., D.. XX.XX.XXXX V. R. W. XX.XX.XXXX dcére W.
W.P., D.. XX.XX.XXXX a synovi S. W., D.. XX.XX.XXXX, ktorí so zosnulou nájomníčkou sporného bytu
na ul. C. Č.. X S. H. bývali v spoločnej domácnosti bez vlastného bytu do dňa jej smrti a do dnešného
dňa nemajú vlastný byt.

2. Žaloba bola odôvodnená tým, že Okresný súd Trnava na základe rozhodnutia sp. zn. 27C/1/2004-242
ustálil právny názor, že A. W., D.. XX.XX.XXXX je nájomcom W. N. S. H., D. X.. C. X D. A. A., A. N.
S. na dobu neurčitú. A. W. W.V. XX.XX.XXXX zomrela. Vlastníkom domu na X.. C. X, pod parcelným
číslom XXX, ktorého súčasťou je W. W. D. A. A., A. N. S., je žalovaný v 1/ rade a L.. M. U., ktorý obaja
majitelia získali darovacou zmluvou právoplatnou dňa 11.08.2010. Spor ťahajúci sa vyše 15 rokov je
stále nedoriešený. Deti A. W., teda žalobkyňa a S. W., ktorí so zosnulou matkou a nájomníčkou sporného
bytu bývali v spoločnej domácnosti bez vlastného bytu do dňa jej smrti, zostali bez strechy nad hlavou,

bez adekvátneho náhradného ubytovania. Po výbuchu nálože v prejazde nehnuteľnosti parc. č. XXX -
dom postavený na parcele s č. XXX k. ú. H., ktorý zapríčinil statické porušenie, vlastníci nehnuteľnosti
nezabezpečili náhradný byt pre nájomcov X-L. N. na C. Č.. X S. H., ktorý bol výbuchom nálože staticky
porušený. Okresný úrad - odbor životného prostredia rozhodnutím č. G 97/02725-77/ŽP-SP/Bch zo dňa01.08.1997 užívateľom bytu na C. X nariadil vypratanie nehnuteľnosti. Povinnosť zabezpečiť náhradný
byt uložil vlastníkom bytu, pričom túto povinnosť si do dnešného dňa nesplnili. Náhradný byt operatívne
zabezpečilo mesto Trnava, avšak na dobu určitú, na čas nevyhnutný na zabezpečenie náhradného

bytu. Mesto Trnava dňa 19.12.1997 udelilo súhlas s uzatvorením nájomnej zmluvy na dobu určitú do
31.03.1998sA.G.naul.B.Č..X,H.načasnevyhnutnýnazabezpečenienáhradnéhobytupreA.W.ajej
rodinných príslušníkov žijúcich v spoločnej domácnosti. Voči A. W. sa viedli konania na Okresnom súde
Trnavaovypratanínáhradnéhobytu,ktorýužívalapouplynutídobyurčitej.Vroku2014,kedyvspoločnej
domácnosti v X-L. N. D. B. X.. Č.. X S. H. bývali A. W., žalobkyňa a S. W.Š., sa po uplynutí nájomnej

zmluvy, ďalej z dôvodu odmietnutia platby nájmu v bytovom dome v katastrofálnom stave a v neľudských
podmienkach, na základe výzvy na vypratanie vysťahovali do podnájmu na ul. G. X. Dňa XX.XX.XXXX
A. W. zomrela, žalobkyňa a jej brat S. W.Š. sa ocitli na ulici, bez strechy nad hlavou, čo trvá do dnešného
dňa. Matka žalobkyne žiadala súčasných majiteľov domu na ul. C. Č.. X o doriešenie bytovej otázky.
Žalovaný v 1/ rade na výzvu na odovzdanie predmetu nájmu do užívania nájomcovi zo dňa 20.08.2015
reagoval nedatovaným listom, v ktorom neakceptoval vznesené nároky. Na posledný pokus o zmier zo

dňa 17.03.2016 žalovaný v 1/ rade nereagoval. Okresný súd Trnava v konaní 27C/1/2004 zhodne s
18C/26/2012, ustálili právny záver, že nájomná zmluva na ul. C. Č.. X trvá a predmetný byt na ul. B.
X zapožičaný L.. A. G. bol len dočasný. Žalobkyňa zároveň uviedla, že v predmetnom byte bývali cca
20 rokov, v roku 1997 v bytovom dome vybuchla nálož, ktorá vo väčšom rozsahu zasiahla aj nájomný
byt, v ktorom podľa nej majú do dnešného dňa platný nájomný vzťah na dobu neurčitú. Boli nútení sa

vysťahovať do X-L. W. D. B. X.. Č.. X. Matka žalobkyne ťažko situáciu zvládala. Nemala inú možnosť, s
rodinou sa musela vysťahovať, nevedela sa brániť, ich rodina sa cítila byť marginalizovaná. Celý bytový
dom na B. X.. X, ktorý užívali uzatvorením nájomnej zmluvy na dobu určitú s A. G. na čas nevyhnutný
na zabezpečenie náhradného bytu bol v dezolátnom a demolovanom stave. Jedného dňa boli odpojení
od elektriny, čo trvalo asi 2 mesiace. Elektrina bola odpojená bez ich zavinenia, odpojená bola z dôvodu

neplatenia energií zo strany ostatných nájomníkov, jednotlivé byty nemali vlastné merače a dlh šiel do
rozpočtu. Žalobkyňa a jej rodina platili energie riadne a doplatili na ostatných neplatičov v bytovom
dome. Dôsledkom neriešenia dezolátneho a neobývateľného stavu celého bytového domu odmietli platiť
nájomné (konkrétne dôvody: nefunkčné bývanie, špinavé a zdemolované priestory bytového domu,
nefunkčný výťah, chodby bez osvetlenia min. 10 rokov, porozbíjané okná, ploštice, potkany, krysy,

holuby). Z bytu na B. X. Č.. X sa v roku 2015 z dôvodu odmietnutia platby nájmu v bytovom dome
vysťahovali do podnájmu na G. X do bytového domu vo vlastníctve pána R.. Išlo o jednu izbu, v ktorej
platili nájom vo výške 250,- Eur. V izbe sa len veľmi slabo kúrilo, tento problém mali všetky izby a byty v
bytovom dome. Aj napriek chladu v byte platili vysoké energie, všetci nájomníci mali vysoké nedoplatky,
čo išlo tiež zo spoločného rozpočtu. V izbe žalobkyňa bývala od roku 2015 do 2017 so svojou matkou A.

W. - po mozgovej príhode a na invalidnom vozíku a bratom S. W. s dg. ľahká duševná zaostalosť. Krátko
po smrti matky sa ocitli na ulici, bez prístrešia, čo sa stalo dňa 15.10.2017, kedy pán R. vymenil zámok,
pričom nepodpísali žiadnu výpovednú zmluvu a dodnes im nevrátil zaplatenú zálohu vo výške 300,- Eur.
Žalobkyňa zdôraznila, že ich neľahká rodinná situácia, ktorá sa ťahá od roku 1997 po výbuchu nálože
na C. X.. Č.. X, je nedoriešená. Žalobkyňa cíti bezprávie, cíti sa podvedená a bezmocná. Od roku 1997

je nútená žiť v nedôstojných podmienkach bez nedoriešeného dôstojného náhradného ubytovania, čo
ju priviedlo k zhoršeniu jej zdravotného stavu. Žalobkyňa chce strechu nad hlavou, návrat k dôstojnému
bývaniu, ktorý výbuchom nálože stratili cudzím zavinením a nesplnením si povinnosti zo strany majiteľa
sporného bytu zabezpečiť im byt náhradný.

3. Žalovaný v 1/ rade sa k žalobe vyjadril v tom zmysle, že vznesený nárok žalobkyne neuznáva,
nakoľko namieta svoju vecnú legitimáciu. Nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX v kat. území H. (C.
X.. Č.. X), v ktorej sa podľa tvrdenia žalobkyne nachádza X-L. N., o ktorého nájom žiada, nadobudol
žalovaný v 1/ rade s L.. M. U. (voči ktorému bolo uznesením č.k. 39C/50/2018-165 zo dňa 30.07.2021
konanie zastavené) do podielového spoluvlastníctva v roku 2010. V kúpnej zmluve, ktorou uvedenú

nehnuteľnosť kúpili, nebolo uvedené žiadne vecné bremeno, v dome reálne nikto nebýval, dom bol
technicky neužívateľný a naviac v čase kúpy nemali vedomosť o tom, že by na nehnuteľnosti viazli
nájomné zmluvy. V roku 2016 nehnuteľnosť odpredali, toho času nie sú jej vlastníkmi.

4. Vo vyjadrení zo dňa 18.11.2019 žalobkyňa uviedla, že žalovaný v 1/ rade a L.. M. U.Š. po podaní

žaloby účelovo previedli nehnuteľnosť na spoločnosť RENNTAX, a.s., pričom žalobkyňa navrhla, aby
do konania táto spoločnosť vstúpila.5. Uznesením č.k. 39C/50/2018-68 zo dňa 29.07.2020 súd pripustil, aby do konania na strane
žalovaných pristúpila spoločnosť RENNTAX, a.s.. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
11.09.2020.

6. Žalovaný v 2/ rade sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 18.08.2020, v ktorom uviedol, že poukazuje
na skutočnosť, že žalobkyňa doposiaľ nepreukázala svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní a teda
skutočnosť, že na ňu v zmysle § 706 Občianskeho zákonníka prešiel nájom bytu. Rozhodnutím
Mestského národného výboru, bytového odboru o pridelení náhradného bytu zo dňa 01.11.1985 bol A.

W. pridelený byt pozostávajúci z 2 izieb na X. A. nehnuteľnosti C. Č.. X S. H.. Žalobkyňa nepreukázala,
či so svojou matkou A. W. žila v deň jej smrti v spoločnej domácnosti a či nemá vlastný byt či už ako
jeho vlastníčka, alebo či nemá právo užívať iný byt titulom existujúcej nájomnej zmluvy. Žalobkyňa
uvádza, že nájom bytu prešiel na ňu a jej brata. Žalobkyňa sa žalobnými návrhmi domáha alternatívne
buď odovzdania bytu do užívania v prospech nej ako i v prospech jej brata, alebo zabezpečenia
adekvátneho náhradného bytu pre ňu a jej brata, pričom žalovaný v 2/ rade podotkol, že brat žalobkyne

nie je účastníkom súdneho konania. Žalovanému nemožno uložiť povinnosť odovzdať predmet nájmu,
resp. zabezpečiť náhradný byt v prospech osoby, ktorá nie je účastníkom súdneho konania. Žalovaný
v 2/ rade zároveň uviedol, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v katastrálnom území
H. zapísaným na LV č. XXXX Okresného úradu H., katastrálneho odboru a tam označeným ako
parcela registra „Y.“ evidovaná na katastrálnej mape ako parc. č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o

výmere XXX O. a stavba budova (nehnuteľná kultúrna pamiatka) č.s. XXX na parc. č. XXX na základe
Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 24.03.2016 s predávajúcimi L.. H. O. A.. (žalovaný v 1/ rade) a L..
M. U., pričom vklad vlastníckeho práva bol povolený pod V1970/16 dňa 05.04.2016. Žalovaný v 2/
rade sa pred uzatvorením kúpnej zmluvy oboznámil s predmetom prevodu obhliadkou nehnuteľnosti.
Na základe informácií predávajúcich bola v predmetu nájmu uzatvorená iba jedna nájomná zmluva,

ktorej predmetom bol nájom nebytových priestorov v prízemí nehnuteľnosti. Od okamihu nadobudnutia
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, do dnešného dňa nikto predmetné nehnuteľnosti neužíva na
účely bývania. Stavba č.s. XXX na parc. č. XXX je po výbuchu v 90-tych rokoch staticky narušená a
nie je možné ju užívať na účely bývania. Z obsahu spisu 27C/1/2004 vyplýva, že Okresný úrad - odbor
životného prostredia rozhodnutím č. G 97/02725-77/ŽP-SP/Bch zo dňa 01.08.1997 nariadil vypratanie

nehnuteľnosti C. X z dôvodu, že stavba ohrozuje zdravie a životy osôb. Súd obhliadkou nehnuteľností
vykonanou v konaní 27C/1/2004 zistil, že táto je v stave nevhodnom na bývanie. Následne rozsudkom
určil, že matka žalobkyne je nájomcom W. bytu v H. na ulici C. X na dobu neurčitú. Vtedajší vlastník
nehnuteľností previedol vlastnícke práva na žalovaného v 1/ rade a L.. U. v roku 2010. Žalobkyňa ani
jej matka si až do podania žaloby dňa 06.06.2018 voči vlastníkom nehnuteľnosti neuplatnili žiadne

nároky vyplývajúce z uvedeného súdneho rozhodnutia. Žalovaný v 2/ rade nadobudol nehnuteľnosti v
roku 2016 bez vedomosti o existencii akýchkoľvek nájomných vzťahov k bytom v tejto nehnuteľnosti.
Žalovaný v 2/ rade ohlásil dňa 23.04.2020 príslušnému stavebnému úradu zámer vykonať stavebné
úpravy nehnuteľnosti na ul. C. X na účely odvrátenia degradácie a deštrukcie stavby, na statické
zabezpečenie havarijného stavu stavby, zastabilizovanie nosných konštrukcií voči deštrukcii stavby

a na účely odvedenia vody mimo stavby, a to všetko v zmysle statického posudku L.. A. G. a so
súhlasom Krajského pamiatkového úradu Trnava. Mesto Trnava, ako príslušný stavebný úrad, nemalo
k uvedenému ohláseniu námietky. Žalovaný v 2/ rade má v zmysle vydaného územného rozhodnutia
OSaŽP/882-21537/2019/Šm, vydaného Mestom Trnava dňa 01.04.2019 zámer vybudovať polyfunkčný
súbor C.-C., ktorý je koncipovaný ako dostavba vnútroblokov meštiackych domov. Stavebné povolenie

na stavbu polyfunkčného súboru nebolo doposiaľ vydané. Je však podľa žalovaného v 2/ rade zrejmé,
že stavebné práce potrvajú niekoľko rokov, počas ktorých nebude možné nehnuteľnosť užívať na účely
bývania. Vzhľadom k tomu, nemôže žalovaný v 2/ rade ani v prípade preukázania aktívnej legitimácie
žalobkyne uviesť predmet nájmu bez zbytočného odkladu do stavu spôsobilého na riadne užívanie a
tento odovzdať žalobkyni. Čo sa týka alternatívneho petitu na zabezpečenie adekvátneho náhradného

bytu, podľa zistení žalovaného v 2/ rade sa matka žalobkyne návrhom podaným na Okresný súd Trnava
dňa 07.03.2021 domáhala voči pôvodným vlastníkom nehnuteľnosti zabezpečenia bytovej náhrady.
KonanieonávrhumatkyžalobkynebolonaOkresnomsúdeTrnavavedenépodsp.zn.18C/26/2012bolo
ukončené vydaním rozsudku dňa 17.12.2012, ktorým súd návrh zamietol, pričom uvedené rozhodnutie
bolo potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/61/2013 zo dňa 09.04.2014. O nároku

nájomcu X-L. bytu na ul. C. X S. H. voči vlastníkom tejto nehnuteľnosti právoplatne rozhodol Okresný
súd Trnava rozsudkom č.k. 18C/26/2012. Podľa žalovaného v 2/ rade predmetné rozhodnutie tvorí vo
vzťahu ku konaniu vedenému na Okresnom súde Trnava č.k. 39C/50/2018 prekážku rozsúdenej veci
(res iudicata).7. V replike žalobkyňa uviedla, že v podnájme na ul. G. X vo vlastníctve pána R. bývala v jednej izbe
(kuchyňa, WC a sprcha boli spoločné s ostatnými nájomníkmi na chodbe) so svojou matkou a bratom

od 2015 do 10/2017. O matku sa do dňa jej smrti starala, poberala opatrovateľský príspevok. Jej matka
zomrela dňa XX.XX.XXXX a teda v deň jej smrti s ňou žalobkyňa žila v spoločnej domácnosti. Podľa
žalobkyne v zmysle § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nájomca zomrie a ak nejde o byt v
spoločnom nájme manželov, stávajú sa nájomcami jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a nevesta,
ktorí s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt.

8. V rámci dupliky sa žalovaný v 2/ rade vyjadril, že v čase smrti A. W., ako nájomníčky bytu na ul. C. X S.
H., s ňou žalobkyňa žila v spoločnej domácnosti. Z vyjadrení žalobkyne však vyplýva, že žalobkyňa od
roku 2014, resp. od roku 2015 užívala na základe nájomnej zmluvy spolu so svojou matkou a bratom byt
v nehnuteľnosti na ul. G. Č.. X S. H.. Nájomný vzťah nebol podľa žalobkyne platne ukončený. Žalobkyňa
uvádza, že reálne uvedenú nehnuteľnosť užívala do 15.10.2017, kedy mal vlastník nehnuteľnosti - pán

R. vymeniť zámok a znemožniť jej vstup do predmetu nájmu. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že pojem
„vlastný byt“ nezahŕňa len právo bývania z titulu vlastníctva bytu, ale aj všetky ostatné právne tituly,
ktoré zakladajú právo na trvalé uspokojovanie potrieb bývania. Nájomný vzťah uzatvorený s vlastníkmi
nehnuteľnosti na ul. G.L. X S. H., vzhľadom na dĺžku trvania nájmu možno považovať za právny titul
umožňujúci žalobkyni trvalo uspokojovať právo bývania. Tento nájomný vzťah existoval v čase smrti

matky žalobkyne a na žalobkyňu preto neprešlo právo nájmu bytu nachádzajúceho sa na ul. C. S. H..
Žalovaný v 2/ rade zároveň poukázal na to, že z listu vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti nevyplýva
existencia vecného bremena zriadeného v prospech žalobkyne alebo jej matky.

9. V rámci doplnenia skutkových tvrdení poukázal žalovaný v 1/ rade, že pri nadobúdaní podielu na danú

nehnuteľnosť neexistovala na tejto nehnuteľnosti žiadna ťarcha. Žalovaný v 1/ rade prehlásil, že nikdy
nemal žiadny právny vzťah či už ústny alebo písomný voči žalobkyni.

10. Žalobkyňa ako dôkazy predložila Rozhodnutie o pridelení náhradného bytu zo dňa 01.11.1985,
fotografie bytového domu na B. X. Č.. X S. H., Žiadosť o prešetrenie bytových podmienok zo

dňa 18.04.2013, Odpoveď Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave zo dňa
25.04.2013, dôkazy o platobnej schopnosti, Rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 27C/1/2004-242 zo
dňa 05.11.2009, výmenné listy - poukazy na odborné vyšetrenia, výzvu na odovzdanie predmetu nájmu
do užívania nájomcovi zo dňa 20.08.2015 adresovanú L.. M. U., podací lístok, výzvu na odovzdanie
predmetu nájmu do užívania nájomcovi zo dňa 20.08.2015 adresovanú L.. H. O., A.., podací lístok,

posledný pokus o zmier zo dňa 17.03.2016 adresovaný L.. M. U., podací lístok, odpoveď, výpis z LV
č. XXXX pre kat. územie H., Potvrdenie o poberaní peňažného príspevku na opatrovanie S. W. zo
dňa 04.01.2021, Uznesenie Okresného súdu Trnava č.k. 31Ps/1/2018-17 zo dňa 01.03.2018, návrh na
obmedzenie spôsobilosti na právne úkony S. W., oznámenie mesta Trnava o ustanovení opatrovníka,
Zmluvu o ubytovaní zo dňa 29.09.2020, príjmové pokladničné doklady, preberací protokol, potvrdenie o

rezervačnej platbe, Nájomnú zmluvu zo dňa 22.12.2018.

11. Žalovaný v 1/ rade ako dôkazy predložil výpis z LV č. XXXX pre kat. územie H..

12. Žalovaný v 2/ rade ako dôkazy predložil Oznámenie k ohláseniu stavebných úprav zo dňa

02.06.2020, Územné rozhodnutie Mesta Trnava č. OSaŽP/882-21537/2019/Šm zo dňa 01.04.2019,
Statický posudok - zhodnotenie technického stavu z marca 2020, žalobu A. W. zo dňa 07.03.2012,
Rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 18C/26/2012-45 zo dňa 17.12.2012, Rozsudok Krajského súdu
v Trnave č.k. 11Co/61/2013-69 zo dňa 09.04.2014.

13. Uznesením č.k. 39C/50/201-165 zo dňa 30.07.2021 Okresný súd Trnava konanie voči žalovanému
L.. M. U. zastavil, a to z dôvodu, že žalovaný zomrel počas konania a stratil spôsobilosť mať práva
a povinnosti, čím bol daný nedostatok podmienok konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
07.09.2021.

14. Súd zhodnotil všetky podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, vypočul si ich prednesy
cestou právnych zástupcov, vykonal dokazovanie relevantnými listinami založenými stranami do spisu
špecifikovanými vyššie, výsluchom žalobkyne a za preukázané považoval nižšie opísané skutočnosti, z
ktorých po právnom posúdení dospel k záveru o nedôvodnom podaní žaloby.15. Matka žalobkyne A. W. bola nájomníčkou X-L. bytu na C. X. Č.. X S. H. D. A. A., A. N. S. od vstupu
na dobu neurčitú, o čom bolo rozhodnuté aj rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 27C/1/2004-242

zo dňa 05.11.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.12.2009. V uvedenom rozsudku súd zároveň
vyvodil ten právny záver, že návrh navrhovateľky A. W. bol dôvodný, keď odporcovia v uvedenom konaní
nepreukázali, že by sa voči navrhovateľke skončil nájom k bytu, či už výpoveďou alebo rozhodnutím
súdu. A. W. užívala predmetný byt na základe platnej nájomnej zmluvy, z bytu sa vysťahovala len
z dôvodu, že výbuchom nálože v prejazde nehnuteľnosti dňa 17.09.1997 došlo k poškodeniu statiky

nehnuteľnosti a náhradný byt jej bol poskytnutý mestom Trnava na dobu určitú, od 19.12.1997 do
31.08.1998, a to na základe súhlasu mesta Trnava zo dňa 19.12.1997 s uzatvorením nájomnej zmluvy
na nájom bytu medzi Správou Mestského majetku Trnava a A. G., keď byt bol poskytnutý na ul. B. X
na preklenutie času nevyhnutného na zabezpečenie náhradného bytu v zmysle rozhodnutia o vyprataní
zo dňa 01.08.1997.

16. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu 18C/26/2012 súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu
Trnava č.k. 18C/26/2012-45 zo dňa 12.12.2012 bol zamietnutý návrh A. W. o zabezpečenie bytovej
náhrady za sporný byt na C. X., a to z dôvodu, že navrhovateľka je stále nájomcom X-L.É. bytu v
H. na ulici C. Č.. X, A. A., A. N. S. od vstupu, ako to vyplýva z právoplatného rozsudku zo dňa
05.11.2009 č.k. 27C/1/2004-242. Nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by došlo k ukončeniu

nájmu k predmetnému bytu, a práve z toho dôvodu súd návrh navrhovateľky zamietol, keď za danej
situácie nemajú odporcovia povinnosť zabezpečovať navrhovateľke bytovú náhradu, navrhovateľka je
stále nájomcom predmetného bytu, k ukončeniu nájmu nedošlo. Uvedený rozsudok bol potvrdený
rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/61/2013-69 zo dňa 09.04.2014, v ktorom pre doplnenie
Krajský súd v Trnave uviedol, že nie je zrejmé, na základe akého zákonného ustanovenia by malo

byť odporcom uložené zabezpečiť navrhovateľke (A. W.) náhradný byt, keď naviac odporcovia v
predmetnom konaní v súčasnosti už nie sú vo vzťahu k navrhovateľke prenajímateľmi, nakoľko v
súčasnosti už nie sú vlastníkmi domu, v ktorom sa predmetný byt nachádza, a teda nie sú v konaní
pasívne vecne legitimovaní.

17. Z Listu vlastníctva č. XXXX pre kat. územie H., obec H., okres H. mal súd zároveň za preukázané, že
Kúpnou zmluvou zo dňa 24.03.2016 bolo vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam zapísaným
na LV č. XXXX Okresného úradu H., katastrálneho odboru ako parcela registra „Y.“ evidovaná na
katastrálnej mape ako parc. č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX O. a stavba budova
(nehnuteľná kultúrna pamiatka) č. s. XXX na parc. č. XXX prevedené zo žalovaného v 1/ rade a L..

M. U. na žalovaného v 2/ rade, ktorý sa tak stal výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností.
Vklad vlastníckeho práva bol povolený pod V1970/16 dňa 05.04.2016. Žalovaný v 2/ rade nehnuteľnosti
nadobudol v roku 2016 bez vedomosti o existencii akýchkoľvek nájomných vzťahov k bytom v tejto
nehnuteľnosti. Tieto nehnuteľnosti nie sú do dnešného dňa využívané na účely bývania, stavba č.s. XXX
je po výbuchu staticky narušená. Vzhľadom na technický stav tejto nehnuteľnosti a rozsah plánovaných

stavebných prác vyplývajúcich z rozhodnutia o umiestnení stavby je zrejmé, že tieto stavebné práce
potrvajú niekoľko rokov, počas ktorých nebude možné nehnuteľnosť užívať na účely bývania.

18. Na pojednávaní v rámci svojho výsluchu žalobkyňa uviedla, že je ťažká onkologička a preto sa
chce so žalovaným v 1/ rade dohodnúť, nech im kúpi X-L. byt na C. X., kde vybuchla nálož. Čo sa

týka bytu na G. X., musela žalobkyňa niekde bývať, je rada, že ju niekam zobrali. Má tiež za to,
že prechod nájmu bol naplnený v zmysle § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo bolo judikované
aj rozhodnutím okresného súdu zo dňa 05.11.2009. V prípade, ak by súd žalobu zamietol, žiadala
rozhodnúť o náhrade trov konania v zmysle § 257 CSP, nakoľko ide o prípad hodný osobitného zreteľa
a to vzhľadom na jej sociálnu situáciu. Žalobkyňa je osoba bez pravidelného príjmu, momentálne nemá

stále ubytovanie, je onkologickým pacientom, čaká na schválenie invalidity, potrebuje urgentne riešiť
bytovú otázku predovšetkým pre jej brata S. W., ktorý jej bol rozhodnutím súdu v roku 2022 zverený do
opatrovníctva. Brat je na ňu silno citovo naviazaný a z dôvodu jeho zdravotného stavu potrebujú pomoc
a strechu nad hlavou.

19. Žalovaný v 1/ rade vo svojom záverečnom vyjadrení poukázal na to, že nie je pasívne legitimovaný,
nakoľko nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaný v 2/ rade zdôraznil, že neprišlo k
prechodu práva nájmu bytu v čase smrti matky žalobkyne, nakoľko žalobkyňa mala vlastný byt, čo sama
preukázala listinnými dôkazmi. Petit tak, ako ho žalobkyňa formulovala, nie je vykonateľný. Žalovanéhov 2/ rade nie je možné zaviazať voči osobe, ktorá nie je účastníkom konania. Čo sa týka predmetu nájmu,
ten je v stave dlhodobej rekonštrukcie. Žalovaný v 2/ rade opätovne vzniesol námietku res iudicata čo
sa týka alternatívneho petitu formulovaného žalobkyňou, a to poskytnutia náhradného bytu.

20. Súd mal za preukázané aj z výsluchu žalobkyne, že z bytu na B. ulici sa A. W. spolu so žalobkyňou
a bratom žalobkyne S. W. vysťahovali do bytu na G. ulici, kde žili až do roku 2017, teda aj v čase smrti
matky žalobkyne, A.D. W., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, ku ktorému dátumu podľa žalobkyne prešlo
právo nájmu sporného bytu na C. X. Č.. X na žalobkyňu, nakoľko v čase smrti jej matky žili spolu v

spoločnej domácnosti. K uvedenému dátumu bolo preto potrebné skúmať, či a ak áno, na ktorú osobu
taxatívne uvedenú v ust. § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka prešli práva vyplývajúce z nájmu bytu
na C. X. Č.. X v H..

21.Podľa§685ods.1zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníka(OZ),nájombytuvznikánájomnou
zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu

určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a
opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov
ustanovených v zákone.

22. Podľa 706 ods. 1 OZ, ak nájomca zomrie a ak nejde o byt v spoločnom nájme manželov, stávajú

sa nájomcami (spoločnými nájomcami) jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a nevesta, ktorí s ním
žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Nájomcami (spoločnými nájomcami)
sa stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomretého nájomcu alebo na neho boli odkázaní
výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred jeho smrťou a nemajú vlastný byt.

23. Podľa § 680 ods. 2 OZ, ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci, vstupuje nadobúdateľ do
právneho postavenia prenajímateľa a nájomca je oprávnený zbaviť sa svojich záväzkov voči prvšiemu
vlastníkovi, len čo mu bola zmena oznámená alebo nadobúdateľom preukázaná.

24. Z vykonaného dokazovania súd vyvodil ten právny záver, že žaloba žalobkyne nebola podaná

dôvodne, nakoľko žalobkyňa nie je aktívne vecne legitimovaná na podanie žaloby o odovzdanie
predmetu nájmu do užívania nájomcovi, nakoľko nie je nájomcom X-L. bytu na C. X. Č.. X S. H. D. A.
A., A. N. S. od vstupu a ani na ňu neprešlo právo nájmu k tomuto bytu po smrti nájomníčky A. W..

25. Preskúmavanie vecnej legitimácie je imanentnou súčasťou súdneho konania; súd vecnú legitimáciu

skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, ak ju žiadna zo strán sporu nenamieta. Vecná legitimácia sa na
začiatkukonaniatvrdí.Súdžalobevyhovielenvtedy,akžalobcapreukáže,žejenositeľomsubjektívneho
práva a žalovaní sú nositeľmi subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (aktívna a
pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v spore rozhoduje. „Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci
z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (navrhovateľ) je subjektom

hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej
procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný)“ (z
uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III.ÚS 517/2011-9 zo dňa 22.11.2011). Najvyšší
súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. 3Cdo 192/2004 vyslovil, že: „Na to, aby sa niekto stal
účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí,

ak podá žalobu (v takomto prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba
(v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je
účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie
stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej
procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom práve užíva

pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe
čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-
právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca),
nie je nositeľom tohto hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej

legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o ktorom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti
(žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.“ Aj po prijatí nového
procesného predpisu (Civilný sporový poriadok) sú vyššie citované závery plne aplikovateľné.26. Námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne vzniesol žalovaný v 2/ rade, ktorý tvrdil, že neboli
splnené všetky podmienky prechodu práva k nájmu sporného bytu a k prechodu nájmu bytu po
smrti matky žalobkyne na žalobkyňu nedošlo. Žalobkyňa tak nie je aktívne vecne legitimovaná na

podanie žaloby o odovzdanie predmetu nájmu do užívania nájomcovi, pretože nie je nájomníčkou.
Námietku pasívnej vecnej legitimácie vzniesol žalovaný v 1/ rade, ktorý poukázal na skutočnosť, že
nie je vlastníkom sporného bytu, vlastnícke právo k uvedenej nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádzal aj
predmetný byt, bolo prevedené na žalovaného v 2/ rade, o čom svedčí aj výpis z LV č. XXXX pre kat.
územie H..

27. Ustanovenie § 706 ods. 1 OZ upravuje prechod práv vyplývajúcich z nájomnej zmluvy na osoby
taxatívne vymenované. Predpokladom prechodu nájmu bytu sú všeobecne existencia nájmu bytu, jediný
nájomca a smrť nájomcu. K prechodu užívacieho práva dochádza priamo zo zákona, takže nie je
potrebný žiadny ďalší právny úkon. Nevyžaduje sa žiadna dohoda medzi nájomcom, na ktorého prešlo
právo zo zomretej osoby a prenajímateľom. Netreba uzatvárať ani novú nájomnú zmluvu. Osoba, na

ktorú zo zákona prešlo právo nájmu, vstupuje ex lege do všetkých práv a povinností spojených s nájmom
bytu, vstupuje teda do nájomnej zmluvy. Ak nedôjde k prechodu nájmu, nájomný pomer zanikne a byt
sa stáva voľným a vlastník bytu môže s ním disponovať - znovu ho prenajať. Základnou podmienkou
v zmysle § 706 ods. 1 OZ, ktorá musí byť splnená je, že osoba, na ktorú má prejsť právo nájmu,
nemá vlastný byt. Existencia vlastného bytu sa skúma ku dňu smrti doterajšieho nájomcu. Vlastný byt

má subjekt, ktorý disponuje titulom, ktorý zakladá právo na bývanie, ktorý podľa svojej povahy, slúži
trvalému uspokojovaniu potrieb bývania. Spôsobilosť založiť trvalé bývanie je daná objektívnymi znakmi
právneho titulu zakladajúceho právo na bývanie trvalej povahy, nielen subjektívnou vôľou toho, komu
svedčí. Oprávnená osoba preto nesmie mať výlučné alebo spoločné neodvodené právo k bytu (nájom,
spoločný nájom, právo vlastnícke, právo založené nepomenovanou zmluvou). Vlastný byt má aj osoba,

ktorá má nájom na dobu neurčitú k inému bytu, a to aj napriek tomu, že tento byt pre jeho nižšiu kvalitu
neužíva, pokiaľ stav bytu objektívne jeho užívaniu nebráni. Mať vlastný byt znamená disponovať takým
právnym titulom, ktorý zakladá právo na bývanie, ktoré už podľa svojej povahy slúži uspokojovaniu
potreby bývania.

28. K prechodu práva nájmu bytu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia dochádza priamo zo zákona
(ex lege) za splnenia podmienok v tomto ustanovení uvedených. Táto zmena subjektu nájomného
vzťahu nie je podmienená žiadnym právnym úkonom osôb, ktoré do nájomného vzťahu namiesto
doterajšieho nájomcu vstupujú, ale nastáva bez ohľadu na prejav vôle (súhlas) prenajímateľa. Dôkazné
bremeno o splnení podmienok prechodu práva k nájmu bytu zaťažuje v spore toho, kto ich splnenie

tvrdí. Zákonná podmienka „nemať vlastný byt“ v zmysle ustanovenia § 706 ods. 1 veta prvá OZ zahŕňa
v sebe nielen podmienku nevlastniť žiaden byt, ale aj skutočnosť nemať iné právo k bytu, ktoré zakladá
nárok na bývanie, ktoré podľa svojej povahy slúži na trvalé uspokojovanie potreby bývania (rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 MCdo 20/2005; Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J.,
Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník II. § 451-880. Komentár, Praha: C.H.

Beck, 2015, s. 2496). Podmienka nemať vlastný byt sa posudzuje ku dňu smrti nájomcu, nájom bytu
ktorého má prejsť.

29. V predmetnej právnej veci neboli splnené zákonné podmienky na prechod nájmu bytu
nachádzajúceho sa v bytovom dome v H., na C. X. Č.. X z A. W. ako nájomníčky tohto bytu na žalobkyňu,

a to pre absenciu vedenia spoločnej domácnosti v čase smrti A. W.Š. v predmetnom byte, nakoľko
žalobkyňa spolu so svojou matkou A. W. a bratom S. W. bývali v čase smrti A. W. v byte na G. X S. H., a
nie v spornom byte na ul. C. X S. H.. V danom prípade bolo nesporne preukázané spolužitie žalobkyne s
jej matkou A. W. v spoločnej domácnosti na G. X., keď predmetné spolužitie vykazovalo znaky spoločnej
domácnosti v zmysle § 115 OZ. Spoločná domácnosť je tvorená fyzickými osobami, ktoré spolu trvale

žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Ide o trvalé spoločné bývanie (súžitie) a spotrebné
spoločenstvo fyzických osôb. Spoločná domácnosť však musí existovať v byte, ku ktorému má nájom
prejsť (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 111/2005 publikovaný v časopise
Zo súdnej praxe pod č. 80/2006). Ako už bolo konštatované, spolužitie žalobkyne s jej matkou a s jej
bratom v spoločnej domácnosti v čase smrti matky žalobkyne bolo nesporné, avšak išlo o spoločnú

domácnosť v byte na G. ulici, a to na základe nájomnej zmluvy. Nebola tak splnená podmienka, aby
toto spolužitie bolo uskutočňované v byte, ktorého sa prechod práva nájmu bytu týka. Zároveň tak bolo
nesporným, že v čase smrti svojej matky, mala žalobkyňa vlastný byt na základe nájomnej zmluvy. V
konaní tak žalobkyňa nepreukázala, že boli splnené všetky podmienky zákonného prechodu nájmu bytu,a to podmienku bývania v predmetnom byte ku dňu smrti jej matky, od ktorej odvodzuje žalobkyňa svoj
nájom k bytu na C. X. X a podmienku nemať vlastný byt. Zákonná podmienka „nemať vlastný byt“ v
zmysle ustanovenia § 706 ods. 1 prvá veta OZ teda zahŕňa v sebe nielen podmienku nevlastniť žiaden

byt, ale aj skutočnosť nemať iné právo k bytu, ktoré zakladá nárok na trvalé uspokojovanie potreby
bývania. Podmienka „nemať vlastný byt“ sa posudzuje ku dňu smrti nájomcu, nájom bytu ktorého má
prejsť. Žalobkyňa tak nie je aktívne vecne legitimovaná na podanie žaloby o odovzdanie predmetu nájmu
do užívania nájomcovi, nakoľko nie je nájomcom a ani na ňu neprešlo právo nájmu k tomuto bytu po
smrti nájomníčky A.Í. W..

30. Zmena v osobe vlastníka prenajatej veci spôsobuje automatický vstup nového vlastníka do právneho
postavenia prenajímateľa, so zachovaním všetkých práv a povinností, ktoré si nájomca dohodol s
pôvodným prenajímateľom, a to aj takých, na ktoré sa zaviazal pôvodný vlastník veci z osobitných
dôvodov (napr. pre svoj osobný vzťah k nájomcovi), pokiaľ k zániku týchto záväzkov nedošlo z iných
dôvodov (napr. z § 579 ods. 1 vyplýva, že ak bola povinnosť viazaná na osobu dlžníka, smrťou táto

povinnosť zanikne).

31. Žalovaný v 1/ rade v celom konaní namietal svoju pasívnu legitimáciu , a to z dôvodu, že predajom
týchto nehnuteľností, kde sa nachádzal aj sporný byt, prechod nájmu ku ktorému je predmetom tohto
sporu, prešli nároky vyplývajúce z nájomných zmlúv zo žalovaného v 1/ rade na nového vlastníka, voči

ktorému bolo potrebné uplatniť svoje nároky v tomto sporovom konaní. V zmysle § 680 ods. 2 OZ, ak
dôjde k zmene vlastníctva prenajatej veci, vstupuje nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa.
Súd tak nad rámec predmetného sporu poukazuje na citované znenie § 680 ods. 2 OZ, podľa ktorého
by žalovaný v 2/ rade dňom, kedy sa stal vlastníkom predmetných nehnuteľností, vstúpil do právneho
postavenia „prenajímateľa nájomných zmlúv“ priamo zo zákona. Ak by došlo k prechodu nájmu bytu

na C. X. Č.. X S. H. po smrti matky žalobkyne na žalobkyňu, bol by pasívne vecne legitimovaný len
žalovaný v 2/ rade. Žalovaný v 1/ rade by nebol pasívne vecne legitimovaný, nakoľko nie je vlastníkom
sporného bytu.

32. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že k prechodu nájmu bytu na C. ulici

po smrti matky žalobkyne na žalobkyňu nedošlo, žalobkyňa tak nie je aktívne vecne legitimovaná na
podanie žaloby o odovzdanie predmetu nájmu do užívania nájomcovi, nakoľko nie je nájomcom. Čo sa
týka alternatívneho petitu, a to zabezpečenia náhradného bytu za neobývateľný byt na C. ulici, i v tomto
prípadenávrhžalobkyneniejedôvodný,nakoľkoposmrtijejmatkynaňuneprešielnájomktomutobytua
preto nemá nárok ani na náhradný byt. V záujme zachovania právnej istoty, súd poukazuje i na rozsudok

Okresného súdu Trnava č. k. 18C/26/2012 zo dňa 17.12.2012, ktorým bol návrh matky žalobkyne A. W. o
zabezpečenie bytovej náhrady zamietnutý. Uvedený rozsudok nadobudol dňa 30.05.2014 právoplatnosť
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 11Co/61/2013 zo dňa 09.04.2014. Vzhľadom na
vyššie uvedené, súd vo výroku I. žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol.

33. Ďalšie argumenty žalobkyne súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez
potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať

odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríkladrozhodnutiaÚstavnéhosúduSRsp.zn.II.ÚS251/04,III.ÚS209/04,II.ÚS200/09apod.).Preto
na ostatnú argumentáciu žalobkyne súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
Súd zároveň uvádza, že S. W. nebol sporovou stranou v tomto konaní, a preto sa vôbec nezaoberal

tvrdeniami žalobkyne o prechode nájmu predmetného bytu na jej brata S. W..

34. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.37. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

38. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich
náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom
skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť
života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami

uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov
konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok
vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné
okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.

39.Dôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,anivýnimočnéokolnostizákonbližšienešpecifikuje.Výkladtýchto

podmienok ponecháva na súdnu prax. To však neznamená, že tým vytvára priestor na nekontrolovanú
voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (pozri k tomu napr. uznesenia Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 2MCdo 17/2009, sp. zn. 5Cdo 67/2010 či sp. zn. 3MCdo 46/2012) nemožno §
257 považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale
ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne

okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania
výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek
a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech,
nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru
hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov.

40. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku
prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy,
keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo
ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové,

zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže
dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a
to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa.

41. Súd pri zisťovaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliadol na dôvody uvádzané

žalobkyňou, konkrétne na skutočnosť, že žalobkyňa je osoba bez pravidelného príjmu, momentálne
nemá stále ubytovanie, čo jej spôsobuje predovšetkým sociálne problémy. Taktiež je onkologický pacient
po operácii v roku 2023, čaká na schválenie invalidity, taktiež potrebuje urgentne riešiť bytovú otázku
pre svojho brata S. W., ktorý jej bol rozhodnutím súdu v roku 2022 zverený do opatrovníctva. Brat
je na ňu silno citovo naviazaný a z dôvodu jeho zdravotného stavu potrebujú pomoc a strechu nad

hlavou. S poukazom na uvedené súd zistil u žalobkyni pomery odôvodňujúce použitie ust. § 257
CSP. Ustanovenie § 257 CSP má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda, inými slovami, na
dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. S
poukazom na vyššie uvedené, najmä s prihliadnutím na skutočnosti uvádzané žalobkyňou, súd dospel
k záveru o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane žalobkyne odôvodňujúcich úplné

nepriznanie náhrady trov konania žalovaným v 1/ a 2/ rade, v dôsledku čoho o trovách konania rozhodol
vo výroku II. podľa ustanovenia § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaným v 1/ a 2/ rade nárok
na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom

súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,

môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).