Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, August 30, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/12/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1621202820
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1621202820.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a zo sudcov
JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku o návrhu navrhovateľa: Z.. R. J., Q.. XX.XX.XXXX, U.
T. S., I.. Y. Č.. XX, zastúpeného LEGAL GROUP, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta č. 27/
B, na potvrdenie vydržania, za účasti: X/ Y. U. G. X/. Y. Z., obaja zastúpení Slovenským pozemkovým
fondom, so sídlom v Bratislave, Búdkova č. 36, 3/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom v Bratislave,

Búdkova č. 36, na potvrdenie vydržania, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu
Malacky zo dňa 02.novembra 2023 č. k. 31Vyd 1/21-64, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým uznesením súd prvej inštancie podľa § 359e ods. 2 CMP zamietol návrh na potvrdenie
vydržania vlastníctva k pozemkom, zapísaným ako parc. č. XXXXX, orná pôda o výmere 6802 m2 na LV

č. XXXX pre kat. územie T. S. v podiele 1/12 (zápis v prospech U. Y.) a v podiele 1/6 (zápis v prospech
Z. Y.), a to ku dňu 01.01.1953.

2. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ neosvedčil dôvodnosť návrhu, keď tvrdil, že dobromyseľnými
užívateľmi pozemku, pôvodne vedeného ako pkn. parcela č. XXXX v pkn. vložke č. XXX boli jeho
rodičia, ktorí k 01.01.1953 vlastnícke právo vydržali. Uvedený pozemok mal byť v rámci pozemkových

úprav zamenený za parc. reg. „C“ č. XX XXX. Ak pozemok uvedeného parcelného čísla vznikol v
rámci pozemkových úprav rozhodnutím pozemkového úradu, žalobca vlastníctvo k takémuto pozemku
nemohol vydržať.

3. Postup pri pozemkových úpravách je totiž osobitným konaním, upraveným v zák. č. 330/1991 Zb.
o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradov, pozemkovom

fonde a o pozemkových spoločenstvách. Pozemkovými úpravami zaniká (spolu)vlastníctvo k pôvodným
pozemkom, pričom cieľom je vytvoriť nové pozemky, ktorých vytvorenie schvaľuje pozemkový úrad
rozhodnutím o schválení vykonania projektu pozemkových úprav
Pri pozemkových úpravách dochádza k vytvoreniu nových pozemkov, ktoré musia byť v zmysle § 11 ods.
3 až 5 primerané. Vlastníctvo k nim sa nadobúda originálnym spôsobom od právoplatnosti rozhodnutia o
schválení vykonania projektu pozemkových úprav (§ 14 ods. 4). Na vlastníka novovytvoreného pozemku

sa hľadí ako na prvého a nikto sa nemôže považovať za jeho právneho predchodcu. V obci Veľké
Leváre došlo k usporiadaniu vlastníctva k pozemkov na základe rozhodnutia pozemkového úradu zo dňa
09.06.1010 č. k. OPU MA č. OPÚ/20210/000028/141-Vr, právoplatný dňa 14.7.2010. Na jeho základe
bol vytvorený pozemok parc. č. 10456 s novými spoluvlastníkmi; navrhovateľ sa na základe tohto
rozhodnutia stal vlastníkom pozemku v podiele 1. Ak by predchodcovia navrhovateľa vydržali vlastnícke
právo k pôvodnej parcele, do právoplatného rozhodnutia pozemkového úradu by ich vlastnícky vzťah

zanikol. Preto len do právoplatnosti rozhodnutia o pozemkových úpravách sa žalobca mohol v sporovom
konaní domáhať určenia, že z titulu vydržania vlastníctva k pkn. pozemku jeho predchodcami spornénehnuteľnostipatriadodedičstvaponich.Podanímnávrhunapotvrdenievydržanianemožnoobchádzať
riadne dedičské konanie.

4. Dospel tiež k záveru, že rodičia navrhovateľa mali nehnuteľnosť kúpiť od Ľ. F. G. J. F., avšak
neuviedol, na základe akého právneho titulu mali Ľ. F. nadobudnúť vlastníctvo od pôvodných vlastníkov
(na aktuálnom LV zapísaných neznámych spoluvlastníkov Y.). Okrem toho J.N. F. v prehlásení z r.
1949 uvádzala, že manželovi patrila časť parcely pod b.3.4. písaná na podiel 1. V období rokov 1951
až 1964 síce bola intabulačná zásada prelomená a zápis do pozemkovej knihy bol dobrovoľný, do

roku 1950 sa však vyžadoval konštitutívny zápis vlastníckeho práva do pozemkovej knihy, čo bolo
v tomto období všeobecne známe. S poukazom na závery dovolacieho súdu napr. v rozhodnutí sp.
zn. 3Cdo/12/10 dospel k záveru, že pre absenciu zápisu vlastníctva do pozemkovej knihy právni
predchodcovia navrhovateľa potom nemohli držať pozemok ako vlastnú vec, v dôsledku čoho nie je
naplnená požiadavka dobromyseľnej držby. Za tohto stavu navrhovateľ jednoznačne a hodnoverne
neosvedčil nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním, teda neboli ani splnené

podmienky pre vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1 CMP.
5. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie navrhovateľ. Tvrdil, že súd porušil jeho právo na
spravodlivý proces, keď negatívne rozhodol o jeho návrhu bez toho, aby sa mu umožnil vyjadriť k
zamýšľanému posúdeniu, resp. bez toho, aby ho vyzval na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva
splnenie predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemku vydržaním. Vytkol súdu, že

vychádzal výlučne z jeho tvrdení a ním predložených listinných dôkazov, bez toho, aby v zmysle § 359e
ods. 1 CMP sám vykonal potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa.

6. Nesúhlasil so záverom súdu, že neosvedčil, že jeho predchodcovia neužívali sporné nehnuteľnosti
dobromyseľne. Z prepisného prehlásenia J. F. zo dňa 18.06.1949 vyplýva, že rodičia navrhovateľa

vstúpili do úžitku nehnuteľností ešte v roku 1942, znášali všetky verejné poplatky. J. F. zdedila
nehnuteľnosť po neb. manželovi Ľ. F., Predávajúca súčasne potvrdila čiastočnú úhradu kúpnej ceny
vo výške 4.000,- Kčs ešte v roku 1942, pričom podľa dohody zvyšok sa vyplatí po prevedení
vlastníckeho práva na kupujúceho. Neexistuje preto pochybnosť, že Mária Holbová bola vlastníčkou
celého pozemku a celý pozemok bol odplatne prevedený na právnych predchodcov navrhovateľa. Ak

mal súd pochybnosti, či manželia F. boli vlastníkmi spornej parcely, bolo jeho povinnosťou vykonať
šetrenie v súvislosti s dedičským konaním po nebohom Ľudovítovi F., inak sú závery súdu arbitrárne.
Prepisné prehlásenie by bolo pritom intabulované, o čom svedčí na ňom vyznačená doložka. Súd mal
prihliadnuť i na skutočnosť, že k nadobudnutiu vlastníctva došlo počas druhej svetovej vojny a vzhľadom
na odstup času je náročné dopátrať sa historických zápisov.

7. Napokon nesúhlasil ani so záverom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého pozemkovými úpravami
zaniká vlastnícke právo k pôvodným pozemkom a na vlastníka novovytvoreného pozemku sa hľadí ako
na prvého, pôvodného nadobúdateľa, čo vylučuje vydržanie. Pôvodné parcely síce zanikli, avšak do
nového stavu sa preniesli aj pôvodné parcely, len sa zmenilo ich číslovanie. Nepretržitosť vlastníctva

parcely bola preto zachovaná. Právni predchodcovia navrhovateľa užívali pozemok od roku 1942, preto
v zmysle stredného Občianskeho zákonníka (zák. č. 141/50 Zb.) vlastníctvo nadobudli vydržaním k
01.01.1953. Napadnuté uznesenie preto žiadal zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. Odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľa v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 62 a

§ 66 CMP) a dospel k záveru, že nie je opodstatnené.

9. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o tom, že návrhu nie je možné vyhovieť. Potvrdenie
vydržania vlastníctva v danom prípade neprichádza do úvahy, keď rozhodnutie pozemkového úradu
podľa § 14 zák. č. 330/1991 Zb., ktorým sa schvaľuje vykonanie pozemkových úprav je rozhodnutím

správneho orgánu, na ktoré súd v zmysle § 194 ods. 2 CSP prihliadne.

10. Z obsahu spisu, predovšetkým z LV č. XXXX pre kat. územie T. S., vyplýva, že navrhovateľ bol
účastníkom konania o pozemkových úpravách v obci, keď na základe rozhodnutia pozemkového úradu
sa stal v podiele 1 podielovým spoluvlastníkom nového pozemku, ku ktorému potvrdenie vydržania

vlastníctva v príslušnom podiele uplatňoval.

11. V zmysle § 1 ods. 2) zák. č. 330/1991 Zb. pozemkové úpravy zahŕňajú zistenie a nové usporiadanie
vlastníckych a užívacích pomerov ako aj súvisiacich iných vecných práv v obvode pozemkovýchúprav a nové rozdelenie pozemkov (scelenie, oddelenie alebo iné úpravy pozemkov). Navrhovateľ ako
účastník konania o pozemkových úpravách mal právo podať proti výpisu z registra pôvodného stavu
námietky, o ktorých v rozhodnom období rozhodoval obvodný pozemkový úrad (neskôr rozhodnutie o

námietkach preskúmateľné správnym súdom). Pozemkový úrad pri ich neakceptovaní, toho, kto tvrdí,
že je vlastníkom pozemku alebo má k nemu iné právo a toto právo nemôže preukázať príslušnou listinou
(ďalej len "domnelý vlastník"), odkáže na konanie pred súdom, rovnako ako pri spore o vlastníctvo
k pozemkom. Ak teda navrhovateľ tvrdí v návrhu, že na základe vydržania nadobudol vlastníctvo k
pozemkom, takúto námietku mal uplatniť pred pozemkovým úradom v rámci konania o pozemkových

úpravách (§ 10 ods. 2, § 16 ods. 2 a 4). Ak tak neurobil, po jeho skončení sa podľa § 42c ods. 1
mohol v lehote piatich rokov od schválenia vykonania projektu pozemkových úprav domáhať zmeny
registra nového stavu a vykonania projektu pozemkových úprav. Podľa § 42c ods. 2 tým nie je dotknuté
právo na začatie konania podľa osobitného predpisu. Príslušná poznámka 55 odkazuje na určovaciu
žalobu, t. j. na súdne sporové konanie, nie na konanie podľa Notárskeho poriadku (v čase účinnosti tohto
ustanovenia 1.10.2002 aktuálna úprava osvedčovania vydržania vlastníctva notárom, § 63) a rovnako

neodkazuje ani na konanie podľa Civilného mimosporového poriadku, § 359a a nasl., s účinnosťou od
1.5.2021, v zmysle novely zák. č. 68/2021.

12. Z uvedeného možno uzavrieť, že v mimosporovom súdnom konaní podľa § 359a a nasl. CMP
nemožno potvrdiť vydržanie vlastníctva k pozemkom, ktoré boli predmetom konania o pozemkových

úpravách podľa zák. č. 330/1991 Zb. Navrhovateľ pri nevyužití prostriedkov právnej ochrany podľa
zák. č. 330/1991 Zb. má i naďalej možnosť domáhať sa ochrany svojho tvrdeného vlastníckeho práva
určovacou žalobou, či už o určenie vlastníctva, resp. o určenie, že vec patrí do dedičstva po jeho
právnych predchodcoch (pri ich viacerých dedičoch).

13. Za tohto stavu súd prvej inštancie vecne správne návrh zamietol podľa § 359e ods. 2 bez toho, aby v
tomto prvom štádiu konania navrhovateľa vyzval, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností,
z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, resp. aby
sám vykonal šetrenie na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa.

14. K posudzovaniu dobromyseľnosti držiteľa odvolací súd poukazuje na rozhodnutie veľkého senátu
dovolacieho súdu, publikovaného pod R 15/2024 (1VCdo/1/2024), právna veta ktorého znie: právny titul
je len jedným z dôkazov preukazujúcich dobromyseľnosť držiteľa a oprávnenosť držby. Rozhodujúcim
vždy bude, či držiteľ konal poctivo, teda napr. či za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, príp. poskytol
iné dohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.

15. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasom 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).