Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 10, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414218845
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4414218845.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.
XX. XXXX, bytom C. D., E. XXXX/X, zast. JUDr. Ema Zacharová, advokát, s. r. o., so sídlom v Nových
Zámkoch, Forgáchova bašta 5676/7, IČO: 47 237 023, proti žalovaným: 1. F. F., nar. XX. XX. XXXX,
bytom G. C. H., I. J. K., K. XX, 2. G. L. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom Nové Zámky, J. M. Hurbana 2655/3,

zast. Mgr. Elenou Szabóovou, advokátkou, so sídlom v Nových Zámkoch, Hlavné námestie 7, IČO: 44
285 884, 3. Novozámocké bytové družstvo, družstvo, so sídlom Nové Zámky, Nábrežná 22, IČO: 34 122
711, zast. advokátska kancelária VALACHOVIČ & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Bratislava, Mostová
2, IČO: 50 647 903, o absolútnu neplatnosť právnych úkonov a určenie, že nájomný vzťah žalobkyne
trvá, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 28. augusta
2023 č. k. 16C/143/2014-981 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých určujúcich výrokoch (I., II., III. a IV) a vo
výroku o trovách konania (VI.) z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania (V.) p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že:

- Zmluva o prevode práv a povinností spojených s členstvom v družstve zo dňa 28. 04. 2014, ktorá bola
doručená spoločnosti Novozámocké bytové družstvo, družstvo, sídlo 940 01 Nové Zámky, Nábrežná 22,
IČO: 34 122 711 dňa 29. 04. 2014, uzatvorená medzi prevodcom: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C.
D., E. XXXX/X a nadobúdateľom: N. L. M., O. M., narodený XX. XX. XXXX, trvalý pobyt C. D., P. G. Q.
XXXX/X, predmetom ktorej je prevod členských práv a povinností spojených s nájmom v C. D. C. R. E.
X, X-XXXXXXXX N. J. X na X. F., S. N. XXX je neplatná (I.).

- Nájomná zmluva zo dňa 28. 04. 2014 uzatvorená medzi prenajímateľom: Novozámocké bytové
družstvo, družstvo, sídlo 940 01 Nové Zámky, Nábrežná 22, IČO: 34 122 711 a nájomcom: N. L. M., O.
M., narodený XX. XX. XXXX, trvalý pobyt C. D., P. G. Q. XXXX/X, predmetom ktorej je nájom v C. D. C.
R. E. X N. J. X na X. F. S. S. X, S. N. XXX bytového domu M. J. XXXX C. F. J. XXX/XX je neplatná (II.).
- Zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu uzatvorená dňa 20. 03. 2018 medzi predávajúcim:
Novozámocké bytové družstvo, družstvo, sídlom Nové Zámky, Nábrežná 22, IČO: 34 122 711 a

nadobúdateľom: G. L. M., O. M., narodený XX. XX. XXXX, trvalý pobyt C. D., P. G. Q. XXXX/X, ktorou
bolo prevedené vlastníctvo v katastrálnom území C. D. N. J. X C. X. F. S. S. X bytového domu M. J.
XXXX C. F. J. XXX/XX, ktorý sa nachádza na ulici E. X S. C. D. spolu s podielom na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu a príslušenstve v podiele 6137/442600 k celku, ktorý je zapísaný v
evidencii nehnuteľností Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor na liste vlastníctva XXXXX, na
základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva Okresným úradom Nové Zámky katastrálny odbor

pod číslom V 1785/2018 je neplatná (III.).- Nájomný vzťah žalobkyne k N. J. X C. X. F. S. S. X, S. N. XXX bytového domu súpisné číslo XXXX
C. F. J. XXX/XX, ktorý je zapísaný v evidencii nehnuteľností Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny
odbor na liste vlastníctva XXXXX a nachádza s na adrese C. D., R. E. X trvá (IV.).

Súd návrh žalovaného v 2. rade na prerušenie konania zamietol (V). a žalobkyni priznal nárok na
náhradu trov konania voči žalovaným v 1., 2. a 3. rade vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (VI.). Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami
§ 137 písm. c), § 164 CSP, § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žaloba

žalobkynejedôvodná.Súdpovažovalzapreukázané,žežalobkyňapreukázalanaliehavýprávnyzáujem
na určení neplatnosti právnych úkonov, ako aj na určení, že je nájomníčkou bytu. Iným spôsobom nie
je možné odstrániť právnu neistotu medzi stranami sporu, ako aj neisté postavenie žalobkyne. Ako
prejudiciálnou otázkou sa súd zaoberal platnosťou dohôd o plnej moci zo dňa 28. 04. 2014 (č. l. 5,
44). Skutočnosť, že žalobkyňa podpisovala dve dohody je zarážajúca, ako aj vzájomné vylučovanie sa
dohôd a v neposlednom rade i rôzne znenia dohôd. Súd mal jednoznačne preukázané, že žalobkyňa

bola členkou družstva v zmysle jej žiadosti po splnení zákonných podmienok a následne jej bol pridelený
družstevný byt rozhodnutím o pridelení družstevného bytu v C. D. C. E. X zo dňa 16. 11. 1989, ktorý jej
bol odovzdaný na základe zápisnice zo dňa 16. 11. 1989. Od tohto obdobia žalobkyňa byt nepretržite
užívala a mala záujem o jeho odkúpenie, na čo však v období roku 2014 nemala finančné prostriedky,
pretožepoberalainvalidnýdôchodokvovýške111,50euraod01.01.2014azároveňpoberalapríspevok

na bývanie vo výške 74,36 eura, ktorý jej bol odňatý rozhodnutím ÚPSVaR Nové Zámky zo dňa 12. 08.
2014, pretože po prehodnotení príspevku na bývanie bolo zistené, že žalobkyňa nie je od 29. 04. 2014
nájomcom X-XXXXXXXX N. č. X C. X. F. C. D., E. X. Členské práva a povinnosti boli prevedené na
žalovaného v 2. rade ako nájomcu bytu. Žalobkyňa zmluvu o podnájme nepredložila. Súd konštatoval,
že žalobkyňa mala záujem o kúpu bytu. V žiadnom prípade nemala záujem prevádzať členské práva

a povinnosti tak, ako to vyplýva z dohôd o plnej moci. Skutočnosť, že žalobkyňa má záujem o kúpu
bytu vyplýva z dohody o plnej moci, v ktorej je uvedené, že žalobkyňa si je vedomá, že bude zaviazaná
zaplatiť za nadobudnutie práva odplatu. V druhej dohode, ktorá bola predložená žalovanému v 3. rade,
užtátovetauvedenániejeajednoznačneznejvyplýva,žežalobkyňasplnomocnilažalovanéhov1.rade
na podpísanie a uzatvorenie zmluvy o prevode členských práv k jej bytu na akéhokoľvek nadobúdateľa.

Z obsahu oboch dohôd vyplýva, že sú neurčité a nejasné, presne nešpecifikujú vôľu žalobkyne tak, ako
ju žalobkyňa vyjadrovala a uvádzala v rámci konania, ako aj vo všetkých svojich výpovediach na polícii.
Žalobkyňa o uvedených skutočnostiach hovorila so svojou známou, pani D. C., ktorá ju zoznámila s
otcom jej mal. dieťaťa, žalovaným v 1. rade, ktorý jej vyslovene povedal, že sa jej bude snažiť pomôcť,
ešte si to overí, pretože má veľa známych a pomôže jej získať byt za polovicu. Musí však robiť to, čo

jej on povie. K zoznámeniu došlo dňa 24. 04. 2014. Po pár dňoch dňa 28. 04. 2014 prišli za žalobkyňou
pani C. a žalovaný v 1. rade s tým, že je potrebné ísť podpísať k notárovi Mgr. Petrovi Danczimu nejaké
papiere. Všetci traja išli na notársky úrad a do kancelárie notára vošla žalobkyňa a žalovaný v 1. rade.
Na stole boli pripravené dva papiere, ktoré si mala žalobkyňa prečítať, avšak celé si ich nedočítala,
pretože žalovaný v 1. rade bol nervózny, chodil po kancelárii a bola si vedomá toho, že keď to neurobí,

žalovaný v 1. rade jej nepomôže s nadobudnutím bytu do vlastníctva. Žalobkyňa uznala, že sa podpísala
dvakrát, avšak žiadne listiny jej odovzdané neboli a zobral ich žalovaný v 1. rade. Keď žalovaný v 1.
rade neprišiel na dohodnuté miesto so žalobkyňou, žalobkyňa išla opätovne na notársky úrad, kde si
pýtala kópiu listín, ktoré podpisovala a bolo jej povedané, že ich zobral žalovaný v 1. rade, a že už nie je
nájomníčkou bytu a nech sa informuje u žalovaného v 3. rade, prípadne sa obráti na políciu. Po zbavení

mlčanlivosti notár Mgr. Peter Danczi potvrdil súdu, že žalobkyni v roku 2014 overoval dva podpisy pod
uvedenými číslami. Žalobkyňa dňa 28. 04. 2014 vpustila do bytu žalovaného v 1. rade, ktorý vykonal
odčítanie meračov s odôvodnením, že to potrebuje pre žalovaného v 3. rade. Na druhý deň, t. j. dňa
29. 04. 2014 sa žalobkyňa informovala na bytovom družstve, kde jej potvrdili skutočnosti uvádzané
už notárom a predložili zmluvu o prevode práv a povinností spojených s členstvom v družstve, ktorú

uzatvoril v jej zastúpení žalovaný v 1. rade so žalovaným v 2. rade. Žalobkyňa dovtedy o žalovanom v 2.
rade nemala vedomosť, nikdy s ním nejednala a žalovaný v 2. rade si byt pozrieť nebol. Je zarážajúce,
že byt mala v zmysle zmluvy užívať i žalobkyňa ako podnájomníčka. Žalovaný v 2. rade sa nijakým
spôsobom nevyjadril a neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, že by si predmetný sporný byt bol
pozrieť, čo mu bránilo v jednaní priamo so žalobkyňou, ak vedel, kde sa byt nachádza, ktorý chcel kúpiť

preto, aby ho využívala jeho bývalá manželka s dieťaťom. Do dnešného dňa tomu tak nie je. Žalovaný
uvádzal, že keď neprišla žalobkyňa na bytové družstvo, volal do notárskej kancelárie, kde mu povedali,
že podpísala dohodu o plnej moci, s čím sa uspokojil a považoval to za postačujúce i napriek tomu,
že nikdy s nájomníčkou bytu nehovoril, byt nevidel a nedohadoval sa na odplate za byt. Žalobkyňa nadruhý deň, dňa 29. 04. 2014 podala trestné oznámenie s tým, že žalovaný v 2. rade sám uznal, že
bol vypočutý v júni 2014, a preto kontaktoval žalovaného v 1. rade, aby podpísali čestné prehlásenia o
prevzatí finančných čiastok, ktoré mu odovzdal. I napriek tomu, že žalovaný v 2. rade už mal vedomosť

o tom, že je nejaký problém s bytom, trval na tom, aby mu bol byt odpredaný do vlastníctva. Následne
žalobkyňa podala žalobu na súd dňa 24. 09. 2014. Súd uviedol, že došlo viackrát k zmene petitu žaloby,
ktorý sa však stále týkal predmetného bytu a týkal sa strán sporu v zmysle predložených listinných
dôkazov. Zo záverov znaleckého posudku vypracovaného v rámci trestného konania, na ktorý poukázal
žalovaný v 2. rade, je preukázané, že žalobkyňa trpí recidivujúcou depresívnou poruchou a uvedené

konanie negatívne pôsobí na jej zdravotný stav. Zároveň je schopná chápať zmysel trestného konania,
správne vnímať a reprodukovať udalosti a okolnosti týkajúce sa daného prípadu. Z uvedeného vyplýva,
že tvrdenia žalobkyne je potrebné považovať za hodnoverné a nie je zanedbateľná tá skutočnosť, že
žalobkyňa konala, vzhľadom na svoju rozumovú vyspelosť a zdravotné problémy, tak, ako bola schopná,
uvedomujúc si jej nepriaznivú situáciu, do ktorej sa dostala. Je nepochybné, že žalobkyňa podpísala
dohody, o ktorých sa domnievala, že je to len kópia, pod psychickým nátlakom žalovaného v 1. rade,

ktorýjejjednoznačneuvádzal,žejejpomôženadobudnúťbytzapolovičnúcenu,lenakbuderešpektovať
jeho pokyny a robiť to, čo on povie. K namietanej skutočnosti právnou zástupkyňou žalovaného v 2. rade,
že žalobkyňa neodvolala plnú moc a nepodnikla žiadne kroky, súd uviedol, že žalobkyňa urobila to, čo
bežný človek, vzhľadom na zdravotný stav a rozumovú vyspelosť, je schopný a v neposlednom rade už
odvolanie plnej moci by nezmenilo nič na situácii, keď už došlo k prevodu členských práv a povinností,

ktoré nadobudol žalovaný v 2. rade. Jednalo by sa len o určitý prejav nesúhlasu s konaním žalovaného v
1. rade, ktorý však vyjadrila i podaním trestného oznámenia, ako aj podaním žaloby. Tvrdenia žalobkyne
v podstate vo svojej výpovedi dňa 16. 02. 2015 v rámci trestného konania uviedol i žalovaný v 1. rade,
ktorý netrval na tlmočníkovi a potvrdil, že cez priateľku D. C. sa zoznámil so žalobkyňou v apríli 2014.
Povedala mu, že potrebuje 500 eur na prepísanie bytu. Chcela si vlastne odkúpiť byt, v ktorom bývala,

a ktorý užívala. Povedal jej, že sa jej bude snažiť pomôcť, a že sa jej ozve. Skontaktoval sa s F. T.,
ktorý mu povedal, aby ju zavolal na stretnutie, kde bude i žalovaný v 2. rade, že jej poskytne pôžičku.
Žalobkyňamupodpísalasplnomocnenienavšetkyúkonysúvisiacesbytom.Následnesadohodlo,žeon
ako splnomocnená osoba v mene žalobkyne bez jej vedomia a súhlasu so žalovaným v 2. rade uzatvoria
zmluvu o prevode práv a povinností spojených s členstvom v družstve týkajúcich sa bytu žalobkyne. Na

bytovom družstve jednal s nejakou pani žalovaný v 2. rade, podpísali papiere a spolu so žalovaným v 2.
rade, oni dvaja sa vrátili k notárovi L., kde mu vyplatil žalovaný v 2. rade sumu 20 000 eur za to, že mu
pomohol takto podvodne získať byt od žalobkyne. U notára opäť podpísali nejaké tlačivo, že ak žalovaný
v 2. rade nedostane naspäť do roka peniaze, byt prepadne v jeho prospech. V zápisnici o výsluchu dňa
30. 09. 2015 žalovaný v 1. rade zmenil svoju výpoveď zo dňa 16. 02. 2015, kde uvádzal, že dostal list,

že zdedil rodinný dom, na ktorom boli exekúcie a vyhľadal T., ktorý mal realitnú kanceláriu. Povedal
mu, že to dajú do poriadku, len treba, aby zohnali ešte 27 000 eur. V tom čase stretol žalobkyňu, ktorá
mu povedala, že mu vie pomôcť, išiel za žalovaným v 2. rade, že našiel osobu, ktorá mu je ochotná
pomôcť, pretože si zobrala úver a bude môcť bývať vo svojom byte aspoň rok. Ak to nevybavia, byt sa
prepíše na žalovaného v 1. rade. Uvedené výpovede žalovaného v 1. rade súd zobral do úvahy i napriek

tomu, že žalovaný v 2. rade sa bránil tým, že žalovaný v 1. rade neovláda slovenský jazyk, že následne
bol vypočúvaný za účasti tlmočníka. Žalovaný v 1. rade bol vyzvaný súdom, či potrebuje tlmočníka
na pojednávanie, na výzvu nereagoval, a keď na pojednávaní nevedel jednoznačne odpovedať na
otázkusúdupoprečítanívýpovedežalovanéhov2.radeohľadneodovzdávaniafinančnýchprostriedkov,
trval na ustanovení tlmočníka, pretože mal za to, že súd chce vyvrátiť jeho slová, keď nevie dobre

po slovensky. Súd žiadosti žalovaného v 1. rade vyhovel, ustanovil tlmočníka z jazyka maďarského
do jazyka slovenského uznesením č. k. 16C/143/2014-936 zo dňa 02. 06. 2023. Súd poznamenal,
že vo veci bolo vytýčených 30 pojednávaní, súd otvoril pojednávanie 04. 10. 2018 z dôvodu rôznych
procesných úkonov vo vzťahu k žalovanému v 1. rade i žalobkyni. Meritórne pojednávania sa uskutočnili
8 krát. Žalovaný v 1. rade sa viackrát nedostavil na pojednávania, hoci doručenie predvolania mal riadne

vykázané a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Súd nariadil predvedenie žalovaného cestou
OO PZ Šamorín, ktoré však bolo bezúspešné. Z dôvodu postoja žalovaného v 1. rade, ako aj preto, že
sa jedná o reštančnú vec, súd opätovne nariadil predvedenie žalovaného cestou OO PZ Nové Zámky
z kancelárie probačného úradníka Okresného súdu Nové Zámky, pretože v ten deň mal predvolanie
i k probačnému úradníkovi. Je pravdou, že žalovaný v 1. rade sa dostavil na pojednávanie dňa 18.

05. 2023 dobrovoľne. I z týchto dôvodov súd následne odročil pojednávanie na termín 19. 06. 2023,
aby mohol byť žalovaný v 1. rade vypočutý na pojednávaní za účasti tlmočníka tak, aby bolo možné
odstrániť vyššie uvedené rozpory, a aby mal právo žalovaný v 1. rade sa brániť a boli zachované všetky
jeho procesné práva. Žalovaný v 1. rade svoju neúčasť na pojednávaní dňa 19. 06. 2023 ospravedlnila požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že odišiel do zahraničia za prácou a nestihne sa
vrátiť. Jeho neúčasť a žiadosť o odročenie pojednávania ospravedlnila jeho partnerka, pani M., ktorá
zdôraznila, že žalovaný chce byť prítomný na pojednávaní s tým, že mal predložiť listiny preukazujúce

skutočnosti, pre ktoré sa nevedel dostaviť na pojednávanie. Súd zmenil termín pojednávania na 24.
07. 2023 s tým, že žalovaný v 1. rade mal doručenie pojednávania riadne vykázané dňa 29. 06. 2023,
svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil ani nežiadal pojednávanie odročiť. Na základe týchto
skutočností súd vychádzal z listinných dôkazov, ktoré boli zabezpečené z vyšetrovacieho konania, kde
sú i výpovede žalovaného v 1. rade. I z uvedených výpovedí je nepochybné, že žalovaný v 1. rade

kontaktoval žalobkyňu, v žiadnom prípade sa však súd nestotožnil s jeho výpoveďou zo dňa 30. 09.
2015, kde uvádzal, že si žalobkyňa mala zobrať úver a pod. Je nepochybné, že finančné prostriedky v
sume 27 000 eur prevzal žalovaný v 1. rade od žalovaného v 2. rade, čo vyplýva z čestných prehlásení, z
výpovede žalovaného v 2. rade, ako aj z výpovede žalovaného v 1. rade 16. 02. 2015. Žalovaný v 1. rade
prevzatie finančných prostriedkov nespochybňoval, následne sa však snažil preukázať, že ich odovzdal
žalobkyni, avšak tieto skutočnosti preukázané neboli i vzhľadom na jeho rozporné vyjadrenia, v tejto

časti neuniesol dôkazné bremeno. Je však nepochybné, že finančné prostriedky potreboval, tak ako to
uvádzal vo svojej výpovedi dňa 30. 09. 2015. Žalovaný v 2. rade sa nijakým spôsobom nevyjadroval
ku skutočnostiam tvrdeným žalovaným v 1. rade ohľadne vyplácania finančných prostriedkov, jednak u
žalovaného v 3. rade, v jeho predajni a následne podľa vyjadrenia žalovaného v 1. rade na notárskom
úrade. Tvrdenia žalovaného v 3. rade, že postupoval v súlade s platnými stanovami NZBD, so zákonom

č.182/93ovlastníctvebytovasObchodnýmzákonníkom,súdpovažovalzairelevantnéanevierohodné.
Je nepochybné, že žalovaný v 3. rade minimálne od 29. 04. 2014 mal vedomosť o tom, že žalobkyňa
nesúhlasí so zmluvou o prevode členských práv, že podala trestné oznámenie, ako aj to, že podala
žalobu, pretože ho kontaktovala právna zástupkyňa žalobkyne. Žalovaný v 3. rade i napriek týmto
skutočnostiam a vedomosti o prebiehajúcom spore, počas konania previedol vlastnícke právo k bytu

na žalovaného v 2. rade. Uvedené konania žalovaného v 2. rade, ako aj žalovaného v 3. rade súd
vyhodnotil ako konania v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný v 2. rade mal vedomosť o prebiehajúcom
konaní, ešte predtým bol vypočutý na polícii, čo potvrdil a i napriek tomu trval na prevode vlastníctva
bytu. Tvrdenia žalovaného v 2. rade, že sa skontaktoval so žalovaným v 1. rade, že čo sa deje po tom,
ako bol vypočúvaný na polícii, je tiež zarážajúce, keď sa uspokojil s tým vysvetlením, že žalobkyňa

podala trestné oznámenie len preto, že prišiel iný kupec, ktorý jej ponúkol viac. Žalovaný v 2. rade si
tieto tvrdenia nikdy u žalobkyni nepreveril a rovnako bol ochotný zaplatiť za byt, ktorý ani nevidel a nebol
obhliadnuť, nejednal s nájomníčkou a finančné prostriedky odovzdal žalovanému v 1. rade, s ktorým
sa stretol asi trikrát.

1.2. Z týchto dôvodov s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia, súd mal za
to, že dohody, ktoré pod psychickým nátlakom žalovaného v 1. rade podpísala žalobkyňa, nevyjadrujú
jej skutočnú vôľu, tak ako ju prezentovala, t. j. odkúpiť byt, protirečia si svojím obsahom a vzájomne
sa vylučujú. Uvedené dohody sú neurčité a nezrozumiteľné a sú v rozpore s dobrými mravmi. Dohody
neobsahujú splnomocnenie na dohodu o cene za prevod členských práv a z dohôd nevyplýva pre

žalovaného v 1. rade bezodplatné zbavenie sa majetku žalobkyne. Z týchto dôvodov súd mal za to, že
následné zmluvy sú absolútne neplatné pre absolútnu neplatnosť dohôd o splnomocnení. Na základe
týchto skutočností súd mal za to, že vzhľadom na vyslovenú neplatnosť Zmluvy o prevode členských
práv a povinností spojených s členstvom v družstve zo dňa 28. 04. 2014, neplatnosť Nájomnej zmluvy
zo dňa 28. 04. 2014 a neplatnosť Zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 20. 03. 2018

nastal právny stav, v zmysle ktorého je nepochybné, že nájomný vzťah žalobkyne naďalej trvá. Súd
zdôraznil, že uvedené dohody o plnej moci, ktoré podpísala žalobkyňa, považoval za absolútne neplatné
a následne z týchto dôvodov nenastali právne účinky právnych úkonov, i napriek tomu, že bolo o nich
kladne rozhodnuté. K tvrdeniam žalovaného v 2. rade ohľadne vrátenia vzájomných plnení z dôvodu
neplatnosti vyššie uvedených zmlúv súd uviedol, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že

by žalobkyňa akékoľvek finančné prostriedky od žalovaného v 2. rade prevzala. Finančné prostriedky
vyplatené žalovaným v 2. rade prevzal žalovaný v 1. rade, čo žalovaný v 2. rade uznáva, avšak žalovaný
v 1. rade uvedené finančné prostriedky prevzal bez právneho dôvodu, čím sa bezdôvodne obohatil,
pretožežalobkyňahonatonesplnomocnilaazpredloženýchdohôdtoaninevyplýva.Nebolipreukázané
zákonné dôvody na rozhodnutie podľa § 457 OZ. Súd návrh žalovaného v 2. rade na výsluch notára

Mgr. Petra Dancziho, kde boli overované dohody o plnej moci zamietol, pretože mal za to, že tento
výsluch i vzhľadom na uplynulé obdobie od podpísania dohôd je nadbytočný. Žalobkyňa jednoznačne
uviedla, že dohody boli nachystané u notára, uložené dve pod sebou, podpísala ich rýchlo, bez riadneho
prečítania pod nátlakom žalovaného v 1. rade. Ak by jej bol obsah dohôd riadne vysvetlený, mala by ichpochopiť i napriek zdravotnému stavu. Z pripojenej obžaloby vyplýva, že ku skutku 10 (č. l. 747) bola
vypočutá administratívna pracovníčka L. C., ktorá uviedla, že sa na dohodu o plnej moci zo dňa 28. 04.
2014 nepamätá, že robila overovanie viacerých dokumentov a ona len overovala podpisy. Notár Mgr.

Danczi jednoznačne potvrdil, že overil dve dohody o plnej moci pre žalobkyňu. Súd rovnako nevykonal
znalecké dokazovanie ohľadne zdravotného stavu žalobkyni, pretože ho považoval za nadbytočné, i s
poukazom na závery znaleckého posudku v trestnom konaní.

1.3. Právna zástupkyňa žalovaného v 2. rade podaním zo dňa 10. 02. 2023 doručila súdu návrh na

prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde v Nitre pod sp.
zn. 3Tk/3/2021, v ktorej sa koná aj proti obvineným, žalovaným v 1. a 2. rade. Mala za to, že v tomto
konaní sa rieši otázka, ktorá je podstatná aj pre konanie o neplatnosť právneho úkonu. Predmetom
dokazovania bude aj to, či došlo k uzatvoreniu zmluvy konaním žalovaného v 1. alebo žalovaného v 2.
rade uvedeným žalobkyne do omylu, keďže využitie omylu alebo jeho vyvolanie je znakom skutkovej
podstaty trestného činu podvodu podľa § 221 Trestného zákona. Vzhľadom na to, že v trestnej veci

je nariadené hlavné pojednávanie na 14. 02. 2023, je dôvodné predpokladať, že trestná vec smeruje
k rýchlemu rozhodnutiu. Súd mal za to, že v prejednávanom spore boli preukázané skutočnosti, na
základe ktorých boli naplnené zákonné ustanovenia, na základe ktorých súd v spore rozhodol. Súd mal
preukázané, že pojednávanie vo veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 3Tk/3/2021 zatiaľ
otvorené nebolo, pojednávania sú naplánované na 04.05., 06.06., 20.07., 12.09. a 10.10. Dňa 16. 06.

2023 bolo súdu oznámené, že termíny hlavných pojednávaní nariadených na 04. 05. 2023 a 06. 06.
2023 boli zrušené. Z týchto dôvodov súd návrh na prerušenie konania zamietol.

1.4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobkyni, ktorá mala
plný úspech, nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v 2. rade v zákonom stanovenej lehote odvolanie, odôvodniac
ho tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil

strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právoplatné

uznesenia súdu prvej inštancie, ktoré predchádzali rozhodnutiu vo veci samej, majú vadu uvedenú v
odseku 1 a táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Uviedol, že v dohode o plnej moci
splnomocňuje žalobkyňa žalovaného v 1. rade na všetky právne a iné úkony týkajúce sa prevodu
členských práv a povinností, s ktorými je spojený nájom bytu č. X S. C. D., najmä na podpísanie a
uzatvorenie zmluvy o prevode členských práv a povinností v NZBD na akéhokoľvek nadobúdateľa a

vykonanie všetkých ďalších úkonov, súvisiacich s touto vecou. Žalobkyňa v listine svojim podpisom,
ktorý bol úradne overený notárskym úradom Mgr. Danciho vyhlásila, že si listinu prečítala, jej obsahu
porozumela a na znak súhlasu ju vlastnoručne podpísala. Z predmetnej dohody o plnej moci fakt, že
by sa splnomocnenie malo týkať nadobudnutia členských práv žalobkyňou nevyplýva nemôže, keďže v
čase uzavretia tejto dohody bola žalobkyňa ako členka NZBD „vlastníčkou“ členských práv a povinností

spojených s členstvom v NZBD. V listine sa nenachádza žiadna výhrada žalobkyne, že by právny
úkon nevykonala slobodne, vážne a určito, že by dohodu podpísala pod akýmkoľvek osobným alebo
časovým nátlakom. Z textu je zrejmé a nepochybné, že členské práva sa majú previesť na akéhokoľvek
nadobúdateľa, a nie, že by sa malo previesť vlastníctvo v prospech žalobkyne. Žalovaný v 2. rade
preto tvrdí, že žalobkyňa bola plne uzrozumená s predmetom úkonu, na ktorý udelila plnú moc a iný

úmysel začala tvrdiť až vtedy, keď jej F. nedoniesol peniaze. Preto nemožno tvrdiť, že by konala v omyle
alebo pod nátlakom pri udelení plnej moci. Súd neuviedol, prečo súhlasil s niekoľkonásobnou zmenou
žaloby bez vysporiadania sa s tým, či výsledky doterajšieho dokazovania sú postačujúce na konanie o
zmenenej žalobe, ako sú opakované zmeny žaloby v súlade so zásadou koncentrácie konania a ako
vyhodnotil nové skutkové tvrdenia žalobkyne, vnášané v roku 2021 do konania, ktoré začalo v roku

2014, z hľadiska ich procesnej prípustnosti. Preto žalovaný v 2. rade napáda aj uznesenie Okresného
súdu Nové Zámky sp. zn. 16C/143/2014-453 zo dňa 06. 08. 2020 a uznesenie Okresného súdu Nové
Zámky sp. zn. 16C/143/2014-648 zo dňa 14. 10. 2021, pričom odvolanie v tejto časti žalovaný v 2.
rade odôvodňuje tým, že neboli splnené procesné podmienky. Žalovaný v 2. rade vo svojich písomnýchvyjadreniach a v ústnych prednesoch podrobne vysvetlil okolnosti uzavretia zmluvy o prevode členských
práv a povinností, že pri nadobudnutí členských práv konal v dobrej viere na základe predloženej plnej
moci s úradne overeným podpisom žalobkyne a potvrdil, že za prevod členských práv a povinností

vyplatil žalobkyni odplatu do rúk jej splnomocnenca v celkovej výške 27 000 eur. Preto zdôraznil, že je
potrebné sa zaoberať aj vrátením plnenia ako synalagmatického podľa § 457 Občianskeho zákonníka.
K výpovedi žalovaného v 1. rade na pojednávaní dňa 18. 05. 2023 uviedol, že on sám upozorňoval
na potrebu pribratia tlmočníka. Uviedol, že oponuje súdu, že na výroku o určení, že je nájomníčkou
bytu nemôže mať žalobkyňa nielen naliehavý, ale ani žiadny právny záujem. K dvom dohodám o plnej

moci uviedol, že žalovaný v 2. rade mal k dispozícii v čase právneho úkonu len jednu z dohôd o plnej
moci, a to tú, ktorá oprávňovala žalovaného v 2. rade na zastupovanie žalobkyne pri prevode bytu
na inú osobu. Pretože však osvedčovacia doložka podpisu na oboch dohodách o plnej moci sa líši
(číslom registrácie úkonu), nie je rovnaká, je vylúčené, aby došlo k tomu, že žalobkyňa podpísala dve
listiny naraz. Pokiaľ by sa tak aj stalo, vo vzťahu k žalovanému v 2. a 3. rade bola známa len jedna
listina, a to tá, ktorou žalobkyňa splnomocňuje žalovaného v 1. rade na uzavretie zmluvy o prevode

konkrétneho družstevného bytu, ktorý ako nájomca užívala, a to v prospech akéhokoľvek nadobúdateľa.
Preto vo vzťahu k tejto listine nemal a ani nemohol mať pochybnosti žalovaný v 2. rade, ktorý si
fakt úradného overenia podpisu žalobkyňou overoval aj na notárskom úrade, s kladným výsledkom.
Pokiaľ súd tvrdí, že v roku 2014 mala žalobkyňa úmysel byt odkúpiť, ide čisto len o tvrdenie žalobkyne
vyvrátené listinnými dôkazmi a výpoveďami žalovaných. Vo vzťahu k tej plnej moci, na základe ktorej bol

uskutočnený prevod členských práv vyplýva, že žalobkyňa dohodu o plnej moci podpísala a jej podpis
bol úradne overený, žalobkyňa plnú moc neodvolala, ani nepripojila k svojmu podpisu žiadne výhrady.
Notárovi nekomunikovala, že nepozná obsah plnej moci, nerozumie listine alebo jej ustanoveniam, že
by k úkonu bola akokoľvek priamo či nepriamo donucovaná, že by žiadala o vylúčenie prítomnosti
tretej osoby, že by boli podpisované dve listiny pri jednej návšteve notára žalobkyňou, že by žalovaná,

po získaní vedomosti o osobe, na ktorú sa byt previedol, túto osobu vyhľadala a oznámila mu, že
splnomocnenie odvolala, alebo že by splnomocnenec prekročil rámec splnomocnenia, že by pri uzavretí
dohody o plnomocenstve javila akékoľvek známky nespôsobilosti na tento úkon, alternatívne, že by
takýmto deficitom trpela a upozornila naň notára alebo pracovníčku notárskeho úradu. Uviedol, že
ak súd tvrdí, že dohoda o plnej moci je nejasná a neurčitá, nešpecifikuje, ktorú alebo akú náležitosť

považuje za nejasnú a neurčitú. Dohoda o plnej moci bola dostatočne určitá a jasná na to, aby na
základe nej žalovaný v 3. rade vykonal prevod členských práv a povinností. Uviedol, že o odplate
za prevod členských práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve sa dohadoval so
žalovaným v 1. rade, cez ktorého navrhol žalobkyni sumu 30 000 eur, ktorá bola následne znížená
na 27 000 eur s odôvodnením, že žalobkyňa chce v byte ešte nejaký čas po prevode zotrvať. Ak súd

tvrdí, že udelenie plnej moci si má adresát plnej moci overovať nielen u notára, ale aj u splnomocniteľa,
neuvádzapretakútopožiadavkužiadenodkaznapríslušnézákonnéustanovenie.Aksúdtakétokonanie
považuje za protizákonné, protiprávne alebo inak závadné, bolo jeho povinnosťou uviesť, o čo takúto
povinnosť vo vzťahu k žalovanému v 2. rade opiera. Žalovaný v 2. rade poukázal na to, že žalobkyňa
v priebehu konania menila dôvody neplatnosti dohody a nadväzujúceho právneho úkonu. Úlohou súdu

pri vyslovení neplatnosti právneho úkonu dohody o plnej moci a naň nadväzujúcich následných právnych
úkonov je jednoznačne určiť dôvod neplatnosti právneho úkonu tak, aby bol rozsudok v tomto smere
presvedčivý, zrozumiteľný, a aby odôvodnenie rozhodnutia poskytlo úplnú oporu pre výrok rozhodnutia.
Súd tak však nepostupoval. Súd tvrdí, že žalobkyňa podpísala Dohodu o plnej moci „pod nátlakom
žalovaného v 1. rade“, čo odôvodňuje tým, že tvrdenia žalobkyne je potrebné považovať za hodnoverné.

Záver o hodnovernosti výpovedí žalobkyne zo znaleckého posudku, ktorý bol vyhotovený pre účely
trestného konania neznamená, že tvrdenia žalobkyne nie je potrebné porovnať s ostatnými objektívnymi
aj subjektívnymi dôkazmi, vyhodnotiť nielen jednotlivo, ale aj vo vzájomnej súvislosti, s odstránením
rozporov, donútenie vyhodnotiť aj v kontexte tvrdení žalovaných v 1. a 2. rade a tvrdené donútenie
vyhodnotiť v kontexte povinností notára a notárskeho úradu odmietnuť vykonať úkon pri pochybnostiach

o spôsobilosti na tento úkon alebo pri badateľnom donútení. Žalobkyňa sama má motiváciu hovoriť
nepravdu, aby dodatočne negovala následky svojho rozhodnutia. Je zvláštne a neobvyklé, ak súd,
ktorého úlohou je aplikácia platných právnych predpisov tvoriacich právny poriadok, expressis verbis
popieral zákonné ustanovenie § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Namietol skutkové závery súdu
uvedené na strane 23 rozsudku a uviedol, že opisy môžu v prípade preukázania jeho pravdivosti,

zodpovedať prípadu poškodenej S. z trestného konania, v žiadnom prípade však nepotvrdzujú skutkový
dej, ako ho uvádza žalobkyňa a žalovaní v 1. a 2. rade. Namietol, že súd mal k dispozícii dostatok
procesných inštrumentov na zabezpečenie prítomnosti žalovaného v 1. rade na pojednávaní. V tomto
prípade nejde len o právo žalovaného v 1. rade byť vypočutý pred súdom, ale o právo žalovanéhov 2. rade, ktorý nemá priamu a bezprostrednú vedomosť o konaní, na ktorom súd zakladá neplatnosť
právneho úkonu, a ktorých boli účastní výhradne žalobkyňa a žalovaný v 1. rade. Preto nevykonaním
tohto dôkazu súd zasiahol výrazne negatívnym spôsobom do práv žalovaného v 2. rade na jeho

procesnú obranu. Zároveň takýmto postupom súd rezignoval na v podstate jediný dôkazný prostriedok,
ktorým bolo možné vysvetliť či objasniť rozpory, na ktoré poukazoval žalovaný v 2. rade v priebehu
konania. Poukázal na časti odôvodnenia rozsudku a uviedol, že odôvodnenie rozsudku je vnútorne
rozporné. K vyhodnocovaniu tvrdení žalovaného v 3. rade súdom uviedol, že súd neuviedol ani jedno
zákonné ustanovenie, ktoré by žalovaný v 3. rade porušil, obišiel alebo nedodržal. K tvrdeniu súdu,

že žalovaný v 2. rade bol ochotný zaplatiť za byt, ktorý ani nevidel a nebol obhliadnuť, nejednal s
nájomníčkou a finančné prostriedky odovzdal žalovanému v 1. rade, s ktorým sa stretol asi trikrát,
žalovaný v 2. rade uviedol, že neplatil za byt, žalovanému v 1. rade vyplatil odplatu za prevod členských
práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve, prevod členských práv na základe
splnomocnenia je nielen obvyklým, ale aj plne zákonne konformným postupom. K neplatnosti dohôd
o splnomocnení uviedol, že súd v odôvodnení rozhodnutia žiadne zákonné ustanovenia neuviedol ani

subsumáciu zisteného skutkového stavu pod príslušné zákonné ustanovenia, hoci je to jeho zákonná
povinnosť vyplývajúca z § 220 CSP. Súd neuviedol, kedy, akým konkrétnym spôsobom mal žalovaný
v 1. rade vykonávať na žalobkyňu „psychický nátlak“ a v čom podľa súdu spočíval, v čom je dohoda o
plnej moci, na základe došlo k prevodu členských práv zo žalobkyne na žalovaného v 2. rade „neurčitá a
nezrozumiteľná“ a v čom vidí rozpor s dobrými mravmi, ktorý definuje ako samostatný dôvod neplatnosti

právneho úkonu a aký dôvod absolútnej neplatnosti v konaní ustálil. Uviedol, že prostriedky vo výške
27 000 eur odovzdal žalovanému v 1. rade ako splnomocnenému zástupcovi žalobkyne, s výslovným
uvedením, že sú určené pre žalobkyňu. Súd neuviedol, prečo by mal žalovaný v 1. rade prevziať
od žalovaného v 2. rade predmetnú sumu bez právneho dôvodu, keď právnym dôvodom bola buď
udelená plná moc, alebo prekročenie plnej moci. Súd v odôvodnení rozhodnutia neposkytol odpoveď

na žalovaným v 2. rade namietané rozpory, na ktoré poukázal v odvolaní. Žalovaný v 2. rade vysvetlil
dva právne úkony, ktoré sú podľa žalobkyne v rozpore, keď splnomocnenie na prevod členských práv sa
týkaloprevodučlenskýchprávnažalovanéhov2.radeanáslednésplnomocnenieuzavretévtenistýdeň
s časovým odstupom sa týkalo zabezpečenia možnosti žalobkyne odkúpiť tento byt späť v dohodnutej
lehote, po ukončení užívania. Žalovaný nezodpovedá za konanie žalobkyne, ktorým priamo spôsobila

situáciu, kvôli ktorej dnes sú na súde - udelila tretej osobe (žalovanému v 1. rade) plné moci, vie o
tom, že v jej mene prevzal peniaze, ona sama si ich od žalovaného v 1. rade nepýtala a ani ona sama
nepovažuje za spravodlivé, aby žalovaný v 2. rade nemal ani byt, ani peniaze, ktoré zaň zaplatil. Pokiaľ
ide o vytýkanú vadu zmluvy o prevode členských práv a o tvrdenú vadu plnej moci, plnomocenstvo sa
vzťahuje na všetky úkony súvisiace s prevodom, a preto nie je potrebné, aby bolo osobitne obsiahnuté

splnomocnenie na prevzatie odplaty za prevod. Ak súd pri rozdielnosti tvrdení nielen žalobkyne a
žalovaných navzájom, ale aj rôznych tvrdení žalobkyne pominul výsluch notára Mgr. Petra Dancziho na
okolnostipodpísaniaplnejmocižalobkyňou,neobstojíodôvodnenie,že„žalobkyňajednoznačneuviedla,
že dohody boli nachystané u notára, položené dve pod sebou, ak by jej bol obsah dohôd vysvetlený, bola
by ich pochopila..., podpísala ich bez riadneho prečítania pod nátlakom žalovaného v 1. rade. Súd je

viazaný až právoplatným rozsudkom súdu v trestnom konaní, nie jednotlivými zápisnicami z prípravného
konania. Záver o vine fyzickej či právnickej osoby môže vysloviť až súd v trestnom konaní. Aj z tohto
dôvodu žalovaný v 2. rade navrhol prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného
na Okresnom súde v Nitre pod sp. zn. 3Tk/3/2021, v ktorej sa koná aj proti obvineným, žalovaným v
1. a 2. rade. Návrh bol odôvodnený tým, že v tomto konaní sa rieši otázka, ktorá je podstatná aj pre

konanie o neplatnosť právneho úkonu. Súd o návrhu na prerušenie konania rozhodol až v rozsudku,
a teda s návrhom sa nevysporiadal tak, aby mal možnosť žalovaný v 2. rade pred rozhodnutím súdu
využiť opravný prostriedok podľa § 357 písm. n) CSP, čím jednak uprel žalovanému v 2. rade možnosť
realizovať jeho procesné práva s dopadom na finálne rozhodnutie. Z uvedených dôvodov navrhol, aby
odvolaním napadnuté rozhodnutia zrušil v celom rozsahu.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 2. rade uviedla, že v ten istý deň boli podpísané
dve na prvý pohľad totožné, avšak vzájomne si odporujúce dohody o plnej moci, preto súd správne
vyhodnotil túto situáciu. V súdnom spise sa nachádza Dohoda o plnej moci, podľa ktorej žalobkyňa
dňa 28. 04. 2014 splnomocnila žalovaného v 1. rade na vybavenie všetkých právnych a iných

úkonov týkajúcich sa nadobudnutia členských práv a povinností v Novozámockom bytovom družstve,
a to najmä na podpísanie a uzatvorenie zmluvy o budúcej zmluve k týmto členským právam a
uzatvorenie zmluvy o prevode členských práv a povinností v NZBD. Žalobkyňa zároveň potvrdila
vedomosť o tom, že bude zaviazaná zaplatiť za nadobudnutie členských práv odplatu. Podpis natomto splnomocnení osvedčila notárska kancelária notára Mgr. Petra Dancziho pod č. O277755/2014.
Z obsahu tejto dohody vyplýva, že žalobkyňa mala nadobudnúť niečo, za čo mala zaplatiť. Keďže
členské práva vlastnila, tak nepochybne mala úmysel nadobudnúť vlastníctvo bytu. V žiadnom prípade

žalobkyňa týmto udelením plnej moci nesplnomocnila žalovaného v 1. rade na úkony, ktoré vykonal
a žalovaný v 3. rade bol povinný sa oboznámiť s obsahom dohody o plnej moci a úkony nevykonať
z dôvodu nejasnosti a nezrozumiteľnosti a mal osloviť žalobkyňu na udelenie určitého, jasného a
zrozumiteľného splnomocnenia. To, že jej dali podpísať rôzne splnomocnenia, nevedela. Že podpísala
dve splnomocnenia s rôznym obsahom zistila až neskôr. Bolo preukázané, že jej rovnopis listín, ktoré

podpísala, vydaný nebol. Dohody o plnej moci vyhotovili žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade,
alebo jeden z nich. Ako v konaní tvrdila, domnievala sa, že podpisuje dva originály jednej dohody o
plnej moci. V prípade, ak by ale toto aj nebola pravda a vedome by podpisovala naraz dve rôzne
dohody o plnej moci, ktoré by sa vzájomne vylučovali, toto samo o sebe by spôsobilo neplatnosť
právneho úkonu, pretože by nespĺňal zákonnú podmienku platného právneho úkonu a to, že bol myslený
vážne. Podpísanie týchto dvoch dohôd o plnej moci vylučuje, že boli podpísané vážne. Odôvodnenie

rozsudku je jasné a vyčerpávajúce. Súd v odôvodnení rozsudku uvádza jednotlivé dni, v ktoré čo
žalobkyňa zistila a z čoho vyvodila, že je problém a podala trestné oznámenie a zašla aj na bytové
družstvo. Následne žalobkyňa zisťovala, ako sa vie brániť, až napokon podala žalobu. K zmene žaloby
uviedla, že súd mal za to, že doterajšie dokazovanie bude podkladom pre rozhodnutie o zmenenom
žalobnom návrhu, pretože ten nemení predmet konania a dôvod pripustenia zmeny žalobného petitu

súd vždy uviedol v uznesení, ktorým ho pripustil. Žalovaný v 2. rade v odvolaní neuviedol, v čom
vidí nemožnosť uskutočnenia jemu patriacich práv. K porušeniu práva na spravodlivý proces neprišlo.
Žalovaný v 1. rade nemal konzistentné tvrdenia, tento účelovo klamal a na pojednávania nechodil.
Synalagmatický vzťah, na ktorý poukazuje žalovaný v 2. rade, je vzťahom medzi ním a žalovaným v 1.
rade, netýka sa žalobkyne, ktorá žiadne peniaze neobdržala. Žalovaný v 2. rade sa opiera o tvrdenia

žalovaného 1. rade v tomto konaní, ktorý v tomto konaní preukázateľne účelovo klamal, nakoľko jeho
výpovede z trestného konania a z tohto konania si odporujú, vzájomne sa vylučujú a je teda absolútne
nedôveryhodný. Žalovaný v 1. rade sa nedostavoval na pojednávania, okrem jedného pojednávania,
na ktorom v jednom okamihu odmietol ďalej vypovedať, čo zdôvodnil tým, že potrebuje tlmočníka. Na
ďalšie pojednávania sa už nedostavil. Na základe uvedeného považuje za irelevantné opierať sa o

akékoľvek tvrdenia žalovaného v 1. rade. Súdom zistený skutkový stav vychádza z výpovedí a listín
založených v súdnom spise. Žalobkyni nie je zrejmé ani to, z čoho vyvodzuje žalovaný v 2. rade, že
nejaký dôkaz bol získaný nezákonne. Žalovaný v 2. rade poukazuje na maďarskú národnosť žalovaného
v 1. rade a spája s ňou nezákonnosť získaného dôkazu. Zvuková nahrávka preukazuje, že žalovaný v
1. rade rozumie slovenčine a vie po slovensky aj rozprávať. Žalobkyňa od žalovaných žiadne peniaze

nedostala. Žalovanej odovzdal žalovaný v 1. rade 500 eur ako výživné pre syna pre pani C.. Nesúhlasí
s názorom žalovaného v 2. rade, že žalobkyňa nemala naliehavý právny záujem na určení, že nájomný
vzťah žalobkyne trvá. Toto určenie je pre žalobkyňu významné a jednoznačne najmä voči žalovanému
v 3. rade a žalobkyňa tak nemusí urobiť žiadny ďalší úkon k tomu, aby bolo jednoznačne určené, že
jej nájomný vzťah trvá. Uviedla, že je vylúčené, aby žalovanému v 2. rade bola známa iba jedna plná

moc. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade postupovali
cielene a koordinovane s cieľom pripraviť žalobkyňu o jej byt. Žalovaní v 1. a 2. rade boli obvinení a v
roku 2021 aj obžalovaní spolu s ďalšími osobami z pokračovacieho zločinu podvodu a podľa obžaloby sa
mali spoločne ako členovia organizovanej skupiny najmenej od roku 2009 podieľať na trestnej činnosti,
ktorá spočívala vo vyhľadávaní ľudí so zdravotnými, duševnými a inými problémami, ktoré osoby vlastnili

nejakú nehnuteľnosť a o tieto ich nehnuteľnosti ich pripravovali. Tvrdenie žalovaného v 2. rade, že o
tejto dohode o plnej moci nevedel, je preto nepravdivé. Súd odôvodnil, ako vyhodnotil v jeden okamih
podpísané dve rozdielne dohody o plnej moci týkajúce sa toho istého bytu a aj následné úkony. Dohody
o plnej moci súd zrozumiteľne vyhodnotil a to aj v kontexte so všetkými úkonmi žalovaného v 1. rade
a žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 2. rade opomenul uviesť, že znalecký posudok G. U. O. a G.

F. U. z 02. 11. 2015 konštatuje, že žalobkyňa trpí recidivujúcou depresívnou poruchou u abnormne
štruktúrovanej osobnosti. Táto skutočnosť nevylučuje, že žalobkyňa je spôsobilá na právne úkony,
ale dotvára predstavu o osobe žalobkyne a zvýšenej miere jej zraniteľnosti spojenej s jej duševnou
poruchou, ktorou trpí. Zo znaleckého posudku č. 59/2015 /K.R./ č.61/2015/P.K./ vyplýva, že žalobkyňa
je vierohodná a vo výpovediach žalobkyne nie sú prítomné znaky ovplyvnenia inou osobou, fantázie ani

iné motivácie. To, že sa žalobkyňa stala obeťou podvodu, zhoršilo jej zdravotný stav v tom zmysle, že
došlo k relapsu depresie, pre ktorú sa roky lieči a to v priamej časovej súvislosti so skutkom. Žalobkyňa
nepochybne konanie žalovaného v 1. rade vnímala ako nátlak pre jeho správanie sa. Uviedla, že
súd presne a zrozumiteľne vysvetlil, v akých všetkých smeroch žalovaný v 2. rade neuniesol dôkaznébremeno. Všetky okolnosti nadobudnutia bytu žalovaným v 2. rade, ako ich súd popísal, vychádzajúc zo
spisu, potvrdzujú podvodné konanie žalovaného v 2. rade a iba potvrdzujú, že žalobkyňa bola oklamaná
žalovanýmiv1.av2.rade.Odôvodnenierozsudkužalobkyňapovažujezadostatočné,presvedčivé,jeho

závery zohľadňujú zistený skutkový stav, súd jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdeniaaargumentystrán,ktoréskutočnostipovažujezapreukázané,aktorénie,ktorédôkazyvykonal,
z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Žalovaný v 2. rade mal
dostatok času na to, aby položil otázky žalovanému v 1. rade. Súd využil všetky dostupné prostriedky k
tomu, aby zabezpečil účasť žalovaného v 1. rade a keďže to bolo neúspešné, súd vychádzal z výpovedí

žalovaného v 1. rade, ktoré mal k dispozícii. Vzťah medzi členom družstva a družstvom, teda vzťah
medzi žalobkyňou a žalovaným v 3. rade, ako aj vzťah medzi žalovaným v 2. rade a žalovaným v 3.
rade, je vzťahom obchodnoprávnym. Dňa 29. 04. 2014 bola žalovanému v 2. rade doručená zmluva o
prevode práv a povinností spojených s členstvom v družstve, toho istého dňa žalobkyňa podala trestné
oznámenie a podľa § 266 Obch. zákonníka bol žalovaný v 3. rade bol povinný zohľadniť jemu známu
vôľu žalobkyne, ktorá hneď ráno 29. 04. 2014 zašla na bytové družstvo a oznámila, že bola podvedená.

Povinnosťou žalovaného v 3. rade bolo zaevidovať zmluvu o prevode, v žiadnom prípade nepristúpiť k
prevodu vlastníctva a to až do skončenia súdnych sporov a trestného konania. I napriek skutočnostiam a
vedomosti o prebiehajúcom spore, počas konania previedol vlastnícke právo k bytu na žalovaného v 2.
rade a uvedené konania žalovaného v 2. rade, ako aj žalovaného v 3. rade súd vyhodnotil ako konania
v rozpore s dobrými mravmi. Súd konštatoval, že okolnosti tohto prípadu jednoznačne ukazujú, že vo

veľa veciach sa postupovalo neštandardne, nelogicky a vo vzájomnej súvislosti jednotlivých dôkazov
vyhodnotil, že jednotlivé úkony, ktoré sú predmetom žaloby sú neplatné. Synalagmatický vzťah, na ktorý
poukazuje žalovaný v 2. rade je vzťahom medzi ním a žalovaným v 1. rade, netýka sa žalobkyni, ktorá
žiadne peniaze neobdržala. Tvrdenie žalovaného v 2. rade, že ho žalovaný v 1. rade podviedol sa
nemôže zakladať na pravde, pretože v takom prípade by mu žalovaný v 1. rade dodatočne nepodpísal

čestné prehlásenia, že prevzal peniaze a to dlho po tom, ako ich mal prevziať, naopak, to naznačuje,
že žalovaný v 1. rade konal koordinovane so žalovaným v 2. rade. Uviedla tiež, že nie je pravdou, že
by sa súd s otázkou prerušenia konania nevysporiadal. Žalobkyňa preukázala to, že dohody o plnej
moci neboli uzatvorené slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, čo samo o sebe spôsobuje jej resp.
ich neplatnosť a neplatnosť všetkých úkonov vykonaných na ich základe. Navrhla, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil, a aby zaviazal žalovaného v 2. rade na náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 100%.

4. Žalovaný v 3. rade k odvolaniu žalovaného v 2. rade uviedol, že čo sa týka samotného splnomocnenia
žalobkyne zo dňa 28. 04. 2014, žalobkyňa splnomocnila žalovaného v 1. rade na všetky právne úkony

a iné úkony týkajúce sa prevodu členských práv a povinností, s ktorými je spojený nájom bytu č. X
S. C. D., najmä na podpísanie a uzatvorenie zmluvy o prevode členských práv a povinností v NZBD
na akéhokoľvek nadobúdateľa a vykonanie všetkých dalších úkonov, súvisiacich s touto vecou. Na
danej listine je úradne overený podpis žalobkyne ako splnomocniteľky. Súhlasí s tvrdením žalovaného
v 2. rade, že na základe daného splnomocnenia bol splnomocnenec oprávnený previesť členské práva

na akéhokoľvek nadobúdateľa a text plnej moci nie je možné žiadnym spôsobom vykladať tak, že by
žalobkyňa mala záujem previesť členské práva sama na seba, ani že by mala záujem nadobudnúť
nájomný byt, ku ktorému sa jej členské práva viazali do vlastníctva. Žalobkyňa počas celej doby, čo
mala predmetný byt ako členka družstva v nájme, nepodala písomnú žiadosť o prevod daného bytu
do vlastníctva, ani nemajú vedomosť, že by mala o prevod bytu do vlastníctva záujem. Žalovaný

v 3. rade, ako ani zamestnankyne, ktorým bola dohoda o plnej moci predložená, a ktoré riešili v
tom čase so žalovaným v 2. rade prevod členských práv k danému bytu, nemali dôvod posudzovať
zdravotný a psychický stav žalobkyne, ani tak urobiť nemohli a na základe úradne overenej listiny nemali
pochybnosti o jej pravosti. Je toho názoru, že žiadne zákonné ustanovenie prevodom členských práv
a povinností na žalovaného v 2. rade na základe úradne overenej plnej moci porušené nebolo. Čo

sa týka tvrdení uvádzaných v rozsudku, že žalovaný v 3. rade mal vedomosť o tom, že žalobkyňa
si celý prevod „rozmyslela“ a podala v danej veci trestné oznámenie a žalobu, vtedajšia riaditeľka
NZBD prostredníctvom svojich zamestnancov vyvinula snahu kontaktovať žalobkyňu, dokonca sa s ňou
stretnúť, avšak vždy neúspešne. Žalovaný v 3. rade mal vedomosť len o tom, že žalobkyňa údajne
konala v omyle, ďalej už však odmietala akokoľvek komunikovať. Viac sa do sídla žalovaného v 3.

rade nedostavila, nikoho písomne ani telefonicky nekontaktovala a nevykonala žiadny úkon smerujúci
k snahe odstúpiť od dohody o plnej moci, resp. vyjadriť, že túto dohodu považuje za neplatnú a
nezákonnú. Napriek prevodu členských práv a povinností k danému bytu na žalovaného v 2. rade a jeho
následnú žiadosť o prevod bytu do osobného vlastníctva z vlastnej iniciatívy uskutočnenie prevodu dlhúdobu odkladali, pretože čakali, či podá žalobkyňa prostredníctvom svojej vtedajšej právnej zástupkyne
neodkladné opatrenie, ktoré by im zakázalo nakladať s daným bytom a previesť ho do vlastníctva
žalovaného v 2. rade. Keďže sa tak však ani po uplynutí dlhšieho obdobia nestalo, nemali žiadny dôvod

brániť žalovanému v 2. rade vo výkone jeho práv nadobudnutých na základe prevodu členských práv
k bytu.

5. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného v 3. rade uviedla, že žalovaný v 3. rade sa vôbec nevyjadril
k podstatnej skutočnosti, že existovala aj druhá plná moc, uzatvorená v rovnakom čase, podľa ktorej

mala žalobkyňa nadobúdať práva, za čo mala zaplatiť odmenu. Obe plné moci sú žalovanému v 3. rade
známe, nakoľko sú súčasťou spisu. K tvrdeniu žalovaného v 3. rade, že žalobkyňa nepodala písomnú
žiadosť o prevod daného bytu do osobného vlastníctva, a že nemá vedomosť o tom, že by mala o
prevod bytu do osobného vlastníctva záujem uviedla, že žalobkyňa mala záujem o prevod bytu do jej
vlastníctva,alenemalanaodkúpeniebytudostatokfinancií.Žalovanýsavôbecnevyjadrilkuskutočnosti,
že dňa 28. 04. 2014, teda ešte predtým, ako mu bola doručená Zmluva o prevode členských práv a

povinností, uzatvoril so žalovaným v 2. rade nájomnú zmluvu na predmetný byt, čo nemohol urobiť,
nakoľko v tom čase žalovaný v 2. rade nebol členom družstva a nemal nárok na nájom tohto bytu. Nie
je pravdivé tvrdenie, že žalobkyňa odmietla komunikovať so žalovaným v 3. rade, odvolávajúc sa na
plnú moc, ktorú udelila žalovanému v 1. rade. Žalovanému v 3. rade bolo známe, že žalobkyňa podala
trestné oznámenie a žalovaný v 3. rade vedel, že je vedený súdny spor o byt a za tejto situácie previedol

vlastníctvo bytu na žalovaného v 2. rade. Ako vyplýva aj z výpovede svedkyne G. V. P. na pojednávaní
dňa 14. 02. 2023, táto svedkyňa nastúpila do zamestnania žalovaného v 3. rade v roku 2015 a hneď
jej bola pridelená agenda jej bytu a list, na základe ktorého sa žalovaný v 2. rade domáhal prevedenia
bytu do jeho osobného vlastníctva, pričom ju riaditeľka žalovaného v 3. rade upozornila, že s bytom
nemá nič robiť, nemá ho previesť, pretože predchodca (žalobkyňa) sa ozvala, že konala v omyle. Teda

nepodanie neodkladného opatrenia nijako nezbavilo povinnosti žalovaného konať minimálne v súlade
s § 3 ods. 1, 2 Obč. zákonníka.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1

CSP), stranou (žalovaným v 2. rade), v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) preskúmal napadnutý
rozsudoksúduprvejinštancievmedziachdanýchrozsahompodanéhoodvolania(§379CSP)adôvodmi
odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP),

postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), po preskúmaní
zákonnosti a vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP
vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len
ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

8. V danej veci z odvolania žalovaného v 2. rade vyplýva, že okrem rozsudku napáda aj procesné
uznesenia, ktoré napadnutému rozsudku predchádzali, a to uznesenie Okresného súdu Nové Zámky
sp. zn. 16C/143/2014-453 zo dňa 06. 08. 2020 a uznesenie Okresného súdu Nové Zámky sp. zn.
16C/143/2014-648 zo dňa 14. 10. 2021, pričom oboma týmito uzneseniami boli pripustené zmeny žaloby
žalobkyne, pričom v uznesení zo dňa 14. 10. 2021 došlo aj k pripusteniu vstupu Novozámockého

bytového družstva do konania ako žalovaného v 3. rade. Dôvodom odvolania je absencia riadneho
odôvodnenia týchto rozhodnutí, vrátane absencie adresného argumentu na písomne formulované
výhrady, na ktoré judikatúra ÚS SR vyžaduje adresný a konkrétny argument. V uznesení Okresného
súdu Nové Zámky sp. zn. 16C/143/2014-453 zo dňa 06. 08. 2020 súd prvej inštancie v odôvodnení
uviedol, že s poukazom na uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenie súd pripustil zmenu petitu

žaloby, nakoľko sa nestotožňuje s vyjadrením žalovaného v 2. rade, pretože doterajšie dokazovanie
bude podkladom pre rozhodnutie o zmenenom žalobnom návrhu, nemení predmet konania. V uznesení
Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 16C/143/2014-648 zo dňa 14. októbra 2021 súd prvej inštancie
v odôvodnení uviedol, že na základe uvedených skutočností s poukazom na zákonné ustanovenie súdpripustil vstup žalovaného v 3. rade, nakoľko bol predchádzajúci vlastník predmetu sporu a jeho súhlas
so vstupom do konania nie je potrebný. Uviedol tiež, že pripustil zmenu petitu žaloby, napriek nesúhlasu
žalovaného v 2. rade, nakoľko dokazovanie k predchádzajúcemu predmetu žaloby nebolo ukončené,

žalobkyni bol pridelený nový právny zástupca prostredníctvom Centra právnej pomoci a je potrebné
upraviť všetky problémy v súvislosti so žalobou tak, aby nevyvolávali potrebu ďalších súdnych konaní
a boli vyriešené všetky sporné otázky.

9. Podľa § 139 CSP žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

10. Podľa § 140 ods. 1 CSP zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa
uplatňuje iné právo.

11. Podľa § 140 ods. 2 CSP zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich
skutočností tvrdených v žalobe.

12. Podľa § 143 CSP ods. 1 CSP súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania
nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe.

13. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

14. Podľa § 389 ods. 2 CSP ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2, odvolací súd zruší
odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej a zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré

rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo.

15. Osobitným dôvodom na zrušenie rozhodnutia vo veci samej je úspešné uplatnenie odvolacieho
dôvodu podľa § 365 ods. 2 CSP. Ide tu o situáciu, keď rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo
vydanie právoplatného uznesenia procesnej povahy, ktoré je postihnuté niektorou z vád zakladajúcich

odvolací dôvod podľa § 365 ods. 2 CSP. Je potrebné nepochybne preukázať vecnú súvislosť medzi
napadnutým rozhodnutím vo veci samej a právoplatným uznesením, o ktorom odvolateľ tvrdí, že je
postihnuténiektorouzodvolacíchvád.Tátovadauzneseniamusímaťzároveňvplyvnavecnúsprávnosť
meritórneho rozhodnutia. Z dikcie ustanovenia § 365 ods. 2 CSP vyplýva, že musí ísť o právoplatné
uznesenie. O odvolaní proti takémuto rozhodnutiu môže teda odvolací súd rozhodnúť len v odvolacom

konaní, ktoré bolo iniciované podaním odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej. Z hľadiska spôsobu
rozhodnutia môže v zmysle citovaného ustanovenia § 389 ods. 2 CSP uznesenie len zrušiť, ak zruší
odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej.

16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia Okresného súdu Nové Zámky sp. zn.

16C/143/2014-453 (chybný štvrtý výrok) zo dňa 06. 08. 2020 zistil, že o túto zmenu petitu žalobkyňa
požiadala súd po tom, ako jej boli doručené listiny ohľadne osvedčenia jej podpisu na plnomocenstve na
Notárskom úrade Mgr. Petra Dancziho, pričom napriek tomu, že jej boli predložené doklady, z ktorých
vyplývalo to, že jej podpis na plnomocenstve bol overovaný dvakrát, ona zotrvala na tom, že na podpis
jej bola predložená iba jedna plná moc a takto zmenenej skutkovej situácii, ktorá vyplynula z dokladov

predloženýchnotárom,vsporeprispôsobilaajpetitžaloby.Aksúdprvejinštancienáslednetakútozmenu
žaloby pripustil, odvolací súd považuje jeho postup za správny, pričom, ak aj bolo toto uznesenie súdu
prvej inštancie odôvodnené stručne, obsahovalo dôvody, pre ktoré súd zmenu žaloby pripustil a odvolací
súd tieto dôvody doplnil o ďalšie dôvody. Na záver odvolacieho súdu nemá vplyv ani to, že štvrtý výrok
napadnutého uznesenie je rovnaký s prvým a o štvrtom výroku zmeny petitu nebolo rozhodnuté, pretože

následne bola pripustená ďalšia zmena petitu, o ktorej bolo rozhodované aj napadnutým rozsudkom.

17. Po preskúmaní ďalšieho napadnutého uznesenia Okresného súdu Nové Zámky sp. zn.
16C/143/2014-648 zo dňa 14. októbra 2021 odvolací súd zistil, že túto zmenu petitu podala žalobkyňa
po tom, ako zmenila právnu zástupkyňu, pričom je potrebné uviesť, že pôvodnú žalobu podávala

žalobkyňa bez právneho zastúpenia a právna zástupkyňa, ktorá podala túto zmenu žaloby bola už
treťou právnou zástupkyňou žalobkyne. Žalobkyni bolo v tomto konaní priznané oslobodenie od súdnych
poplatkov a žiadala o poskytnutie právnej pomoci Centrum právnej pomoci v Nitre, ktoré o jej žiadostiach
rozhodovalo a v priebehu konania jej boli Centrom právnej pomoci ustanovené dve právne zástupkyne,pričom po prevzatí veci každý z jej právnych zástupcov petit žaloby zmenil. Táto zmena žaloby reagovala
aj na skutočnosť, že v priebehu konania došlo k zmene vlastníctva predmetného bytu, ktorým sa stal
žalovaný v 2. rade. Pripustenie tejto zmeny žaloby nemalo vplyv na rozsah dokazovania v danej veci

ani na dĺžku konania, pretože pojednávanie boli odročované najmä z dôvodu, že žalovaný v 1. rade
sa pojednávaní nezúčastňoval, pričom jeho výsluch bol pre posúdenie veci potrebný. Postupom súdu,
keď zmeny petitu žalobkyne v priebehu konania súd prvej inštancie pripustil, nedošlo podľa názoru
odvolacieho súdu k vade, ktorá by mala vplyv na vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, preto
je tento odvolací dôvod žalovaného v 2. rade nedôvodný. Následne sa odvolací súd zaoberal vecnou

správnosťou napadnutého rozsudku z dôvodov uvedených v odvolaní žalovaného v 2. rade.

18. Jednou z odvolacích námietok bolo namietanie nedostatku naliehavého právneho záujmu na určení,
že žalobkyňa je nájomníčkou bytu, keďže vyslovením neplatnosti ostatných zmlúv sa na tieto zmluvy
bude prihliadať ako na neplatné. Súd prvej inštancie naliehavý právny záujem posúdil podľa ustanovenia
§ 137 písm. c) CSP a uviedol, že žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na určení neplatnosti

právnych úkonov, ako aj na určení, že je nájomníčkou bytu. Iným spôsobom nie je možné odstrániť
právnu neistotou medzi stranami sporu, ako aj neisté postavenie žalobkyne. Z uvedeného dôvodu sa
odvolací súd zaoberal aj touto otázkou, pričom ešte dodáva, že otázka posúdenia naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení je pre posúdenie veci kľúčová a ostatné právne otázky sa stávajú pre
posúdenie veci rozhodnými až v prípade, ak súd dospeje k záveru, že naliehavý právny záujem je daný.

V opačnom prípade je žaloba už z tohto dôvodu zamietnutá a s ostatnými otázkami už nie je potrebné
sa vysporiadavať.

19. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou

aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

20. Podľa § 80 psím. c) OSP účinného do 30. júna 2016, teda aj v čase podania predmetnej žaloby,

návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

21. Podľa § 137 písm. c) CSP účinného od 1. júla 2016 žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny

záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

22. Podľa § 137 písm. d) CSP žalobu možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

23. Žaloba v danej veci bola podaná na súd dňa 24. 09. 2014, teda za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku, účinného do 30. 06. 2016, pričom predmetom žaloby bolo len určenie, že zmluva o prevode
práv a povinností spojených s členstvom v družstve z 28. 04. 2014 číslo 8782 medzi prevodcom
žalobkyňou, zastúpenou žalovaným v 1. rade a nadobúdateľom žalovaným v 2. rade je neplatná. Od
01.07.2016jeúčinnýnovýprocesný predpis,zaúčinnostiktoréhodošlovpriebehukonaniakniekoľkým

úpravám petitu žaloby, pričom povinnosťou súdu prvej inštancie preto bolo zaoberať sa aj tým, aký vplyv
na konanie, vrátane zvoleného prostriedku ochrany má táto zmena procesného predpisu a či pre súd,
konajúci vo veci vyplývajú nejaké povinnosti súvisiace so zmenou procesného predpisu vo vzťahu k
stranám sporu.

24. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

25. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pre dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

26.Nastolenýmproblémomstretustarej(OSP)anovej(CSP)procesnejnormysanajvyššísúdvrôznych
súvislostiach zaoberal viackrát. V rozhodnutí sp. zn. 5 Cdo 59/2017 najvyšší súd tiež uviedol, že „jadrom
otázky časovej pôsobnosti právnych noriem je režim tzv. intertemporality, teda pravidiel časovéhospolupôsobenia „starej“ (zrušenej, ergo neplatnej a neúčinnej) právnej normy s právnou normou
„novou“ (platnou a účinnou) ... princíp okamžitej aplikability procesných noriem je komplementárny s
osobitným pravidlom v podobe zachovania právnych účinkov úkonov vykonaných za účinnosti skoršej

(zrušenej) procesnej úpravy, nazývaný aj ako princíp justifikácie účinkov procesných úkonov. Obsahom
tohto princípu je skutočnosť, že procesné úkony subjektov súdneho konania vykonané počas platnosti a
účinnosti skoršieho právneho predpisu sa vo sfére svojich účinkov prejavujú s relevanciou pre konanie
samotné aj počas účinnosti novej procesnej úpravy ... Opačný záver by bol porušením právnej istoty a
legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže

byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď tiež závery prijaté v rozhodnutí Ústavného súdu ... sp. zn.
PL. ÚS 36/1995)“.

27. V rozhodnutí sp. zn. 6 Cdo 30/2018 najvyšší súd uviedol: „V danom prípade predmetom konania
bola žaloba žalobcu o určenie neplatnosti právnych úkonov uzavretých medzi žalovaným 1/ a žalovaným
2/, pričom žaloba bola podaná na okresný súd za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Konajúce

súdy preto správne posudzovali podmienky procesnej prípustnosti takejto žaloby podľa Občianskeho
súdneho poriadku (§ 470 ods. 2 veta prvá C. s. p.). V súlade s ustálenou judikatúrou najvyššieho súdu
žalobcom podanú žalobu považovali za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c) O. s. p., podľa ktorého
návrhom možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie
je, ak je na tom naliehavý právny záujem“.

28. V rozhodnutí sp. zn. 7Cdo/139/2019 z 30. 01. 2020 NS SR súd uviedol, že názor dovolateľky, podľa
ktorého bol žalobný petit o určenie neplatnosti právnych úkonov (darovacej a kúpnej zmluvy, zmluvy o
zriadení a zrušení vecného bremena) neprípustný od 1. júla 2016, a to vzhľadom na ustanovenie § 470
ods.1a§137písm.d)CSPnezodpovedátrendurozhodovanianajvyššiehosúduvpodobnýchotázkach,

všeobecným princípom právneho štátu (princípu legitímnych očakávaní, ochrany nadobudnutých práv
a dôvery subjektov práva v právo samotné, právnej istoty, zákazu retroaktívneho pôsobenia právnych
noriem, princípom rovnosti a v neposlednom rade aj zákazu denegatio iustitiae), ako aj ustanoveniu §
470 ods. 2 CSP, nakoľko právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred účinnosťou Civilného
sporového poriadku, musia celkom zjavne ostať zachované. Preto ani žalobcov petit (o neplatnosť

právnehoúkonu),akojehodispozičnýúkonviažucisakpredmetukonania,podanývčasejehoprocesnej
prípustnosti, nemôže byť následne v dôsledku uplynutia času a účinnosti skoršieho zákona (OSP)
odmietnutý ako neprípustný, kvôli režimu novej právnej úpravy.

29. Obdobným problémom sa zaoberal aj NS SR v rozhodnutí sp. zn. 9Cdo 7/2021 z 14. 04. 2021,

kde v tejto veci NS SR pri posudzovaní danosti naliehavého právneho záujmu uviedol, že je potrebné
vychádzať z toho, že žaloba bola podaná na súde prvej inštancie dňa 04. 06. 2015, t.j. za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“). Podľa právnej úpravy platnej do 30. júna 2016 bolo
podľa § 80 písm. c) OSP možné žalobou uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a/ o osobnom stave (o rozvode,
o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o

spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho); b/ o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona,
z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c/ o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je,
ak je na tom naliehavý právny záujem. Novú právnu úpravu prípustnosti žalôb podľa § 137 v Civilnom
sporovom poriadku (ďalej aj „CSP“) je potrebné v zmysle § 470 ods. 1 CSP aplikovať aj na konania
začaté a neskončené predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, ak nie je v CSP uvedené inak (napr.

v ust. § 470 ods. 2 CSP). Oproti pôvodnej právnej úprave v OSP rozlišuje žaloby na určenie práva (§
137 písm. c/ CSP) a žaloby na určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm. d/ CSP). U žalôb na určenie
práva nová právna úprava zotrvala na preukázaní naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení (s výnimkou, ak tento naliehavý záujem vyplýva z osobitného predpisu). U žalôb na určenie
právnej skutočnosti podmienila nová právna úprava možnosť ich podania vtedy, ak požadované určenie

právnej skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu. Podľa novej právnej úpravy nie je možné žalovať
neplatnosť právnych úkonov, ak to nevyplýva z osobitného predpisu. Táto právna úprava však nebola v
čase podania žaloby účinná; súd musí úkony strán sporu (§ 470 ods. 2 CSP) posudzovať podľa účinkov
a podmienok uvedených v OSP v znení účinnom v čase ich uskutočnenia. Bolo preto potrebné osvedčiť
naliehavý právny záujem výlučne vo vzťahu k pôvodne predvídanému postupu v ust. § 80 písm. c) OSP

(rozhodnutia NS SR sp. zn. 6 Cdo 15/2017, sp. zn. 6 Cdo 30/2018 , 4 Cdo 17/2019 a 5 Obo 12/2018).

30. Vychádzajúc z uvedeného, bolo potrebné posudzovať naliehavý právny záujem na požadovanom
určení neplatnosti zmluvy o prevode práv a povinností spojených s členstvom v družstve zo dňa 28. 04.2014 (pôvodný žalobný petit) v zmysle OSP, účinného v čase podania predmetnej žaloby a následne sa
zaoberať zmenami petitu žaloby a posudzovať ich podľa predpisu účinného v čase, kedy bola zmena
petitu žaloby súdom pripustená. Rozlišovať je potrebné tiež to, či ide o určovací petit na určenie práva

podľa § 137 písm. c) CSP alebo určovací petit na určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d)
CSP a s ohľadom na tieto skutočnosti posúdiť prípustnosť žalobkyňou požadovaných určovacích petitov.
Súd prvej inštancie sa vecou takýmto spôsobom nezaoberal, vec nesprávne právne posúdil a záver
o preukázaní naliehavého právneho záujmu na požadovaných určovacích petitoch aj nedostatočne
odôvodnil, pričom touto otázkou bol povinný sa primárne zaoberať aj odvolací súd. Už nedostatočné

odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v tejto časti bolo dôvodom na zrušenie napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vrátenie veci súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

31. K posúdeniu naliehavého právneho záujmu odvolací súd ešte dodáva, že všeobecným
predpokladom, aby súd žalobe (akéhokoľvek druhu) vyhovel, je právny záujem žalobcu, teda záujem

na tom, aby bol vyhovujúci rozsudok pre neho po právnej stránke významný, teda, aby mal zmysel. Pri
určovacích žalobách však samotná dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení žalobcu ešte neznamená,
že prípadný vyhovujúci určovací rozsudok bude mať pre žalobcu právny význam, teda, či bude sporové
súdne konanie užitočné, alebo naopak, zbytočné. Súdne konanie môžeme chápať aj ako určitú službu
poskytovanúštátomžalobcovizaúčelomochranyjehopráv,pretojedôvodnézisťovať,čimáprežalobcu

zmysel. Žalobca musí naliehavý právny záujem na určení práva preukázať.

32. Naliehavý právny záujem musí žalobca preukázať, teda žalobca je povinný uviesť v žalobe skutkové
tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem je daný a na preukázanie týchto tvrdení je povinný navrhnúť
dôkazy.Naliehavýprávnyzáujemjesúčasťoužalobnéhonároku.Rozhodnutieoprávnomzáujme,otom,

či je alebo nie je daný je meritórne. Absencia naliehavého právneho záujmu je dôvodom zamietnutia
žaloby.

33.1. Otázkou naliehavého právneho záujmu sa vo svojom rozhodnutí podrobne zaoberal Najvyšší súd
SR v rozhodnutí sp. zn. 2ObdoV/11/2019 z 11. decembra 2019, pričom v tomto svojom rozhodnutí

poukázal na judikatúru NS SR v tejto otázke, a to rozhodnutia sp. zn. 4Cdo/136/2009, R 17/1972, sp.
zn. 5Cdo/31/2011 a sp. zn. 4Cdo/89/2007, sp. zn. 3Cdo/112/2004 publikované v časopise Zo súdnej
praxe pod č. 81/2006 a obdobne aj sp. zn. 4Cdo/49/2003 publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č.
75/2003, sp. zn. 3Cdo/53/2007, sp. zn. 1Cdo/26/2007, sp. zn. 5Cdo/136/2007, sp. zn. 5Obdo/51/2011,
sp. zn. 6Cdo/392/2013 a uviedol, že z vyššie citovanej judikatúry vyplývajú nasledovné závery:

33.2. Povinnosťou súdu pri skúmaní naliehavého právneho záujmu je posúdiť, či určovací žalobný návrh
jevhodnýmasprávnezvolenýmnástrojomochranyjehopráva,t.j.akneistotužalobcuvprávnomvzťahu
je možné odstrániť navrhovaným určovacím výrokom (tu ide predovšetkým o prípady, kedy určovací
výrok vytvorí pevný právny základ vzťahu medzi stranami sporu, ktorým sa predíde prípadným sporom

o splnenie povinnosti).

33.3. Otázku existencie, resp. neexistencie naliehavého právneho záujmu treba posudzovať výlučne
s ohľadom na právny záujem žalobcu, záujem žalovaného je pri posudzovaní tejto otázky súdom
irelevantný.

33.4. Žalobca má naliehavý právny záujem na určovacej žalobe vždy vtedy, ak nemá možnosť domáhať
sa ochrany svojich práv alebo oprávnených záujmov iným procesným spôsobom. Ide predovšetkým o
prípady, kedy žalobca nemá možnosť podať žalobu na plnenie a kedy má legitimáciu na podanie žaloby
na plnenie výlučne žalovaná strana.

33.5. Aj v prípadoch, kedy žalobca, ktorý podal určovaciu žalobu, má možnosť podania žaloby na
plnenie, všeobecne neplatí, že by nebol daný naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení.
Ide predovšetkým o prípady, kedy by žalobou na plnenie nebol vyčerpaný celý predmet konania o
určovacej žalobe alebo kedy sa určovacím výrokom rozsudku vytvorí pevný právny základ vzťahu medzi

stranami sporu.

33.6. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe nie je daný vtedy, ak by požadované určenie viedlo
len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Tu ide predovšetkým o prípady, kedy sa žalobca domáhažalobou určenia neplatnosti právneho úkonu s tým, aby následne mohol žalobca podať žalobu na
plnenie (napr. žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo žalobu na náhradu škody) alebo inú
určovaciu žalobu (napr. žalobu o určenie vlastníckeho práva). Určovacia žaloba je tak neprípustná vtedy,

ak rozhodnutie o merite sporu by predstavovalo len rozhodnutie o predbežnej otázke podstatnej pre
rozhodnutie iného (žalobcom následne iniciovaného) súdneho sporu.

34. Otázkou naliehavého právneho záujmu sa zaoberal Najvyšší súd SR aj v rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo
143/2018 z 30. októbra 2019, v ktorom uviedol, že do 30. júna 2016 bolo podľa § 80 OSP možné

žalobou uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a) o osobnom stave, b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva
zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva a c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo
je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Za určovací návrh (žalobu) v zmysle § 80
písm. c) OSP považovala súdna prax žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu. Právny záujem,
ktorý bol podmienkou prípustnosti takejto určovacej žaloby, musel byť naliehavý. Pri skúmaní existencie
naliehavého právneho záujmu išlo o posúdenie, či podaná žaloba predstavuje vhodne (účinne a správne

zvolený) procesný nástroj ochrany žalobcovho práva, ktorým sa môže dosiahnuť odstránenie spornosti
alebo neistoty práva. Najvyšší súd už v rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 91/2006 konštatoval, že nedostatok
naliehavého právneho záujmu „predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovací návrh
nemôže obstáť a ktorý sám osebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu návrhu“ (podobné závery vyjadril
najvyšší súd tiež v rozhodnutiach sp. zn. 3 Cdo 240/2006, 1 Cdo 13/2010, 3 Cdo 56/2011, 1 Cdo

324/2014, 3 Cdo 887/2015, 5 Cdo 345/2015, 8 Cdo 26/2016). Aj ústavný súd zaujal názor, podľa
ktorého ak všeobecný súd dospeje k záveru, že naliehavý právny záujem nie je daný, vecnou stránkou
podanej určovacej žaloby sa ďalej nezaoberá (II. ÚS 137/08).

35. Najdôležitejšou obsahovou náležitosťou žaloby je žalobný návrh (petit). V ňom žalobca uvádza, ako

by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozsudku. Ním zároveň
stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť.
Pretože v podstate ide o návrh súdneho výroku, kladie zákon na formuláciu petitu určité požiadavky,
rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť výrokov rozsudkov. Presný a určitý petit je
síce pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť, a ktorý môže prekročiť len v taxatívne

vymedzených prípadoch, to však v plnom rozsahu platí len z hľadiska obsahu petitu a podstaty zmyslu
toho, čoho sa žalobca v konaní domáha. V žiadnom prípade to ale neznamená, že by súd pri svojom
rozhodovaní bol do najmenších podrobností viazaný výrazovými prostriedkami použitými v texte petitu
alebo jeho doslovným znením (vrátane slov, slovných spojení, ba dokonca aj eventuálnych gramatických
chýb)ažebysaprípadnouodlišnouformuláciouvýrokusvojhorozhodnutia,nežzodpovedádoslovnému

zneniu žalobného petitu, dopúšťal procesnej vady. Tam, kde je to potrebné, je dokonca povinnosťou
súdu upraviť formulačne petit žaloby tak, aby zodpovedal objektívnemu hmotnému právu a aby jeho
formulácia zodpovedala dovoleným spôsobom výkonu rozhodnutia. Za postačujúce sa považuje, ak
žalobca v žalobe vyjadrí podstatu (zmysel) toho, čoho sa v konaní na základe opísaného skutkového
stavudomáha.Petitžalobytak,akožalobcaformulujevpodanejžalobealeboneskôrvpriebehukonania,

je súd povinný posudzovať čisto z hľadiska obsahového (t. j. či je v žalobe dostatočne presne, určito a
zrozumiteľne vyjadrené, čo žalobca žiada). Súd do výroku svojho rozhodnutia nemusí prevziať doslovne
žalobcom naformulovaný petit žaloby, môže v ňom vykonať také zásahy, ktoré zachovávajú podstatu
petitu a nemenia jeho zmysel (rozhodnutie NS SR sp. zn. 2 Obo 46/2012
zo dňa 13. 09. 2012).

36. V rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/20/2022 Najvyšší súd Slovenskej republiky k námietke týkajúcej
sa porušenia zásady ne ultra petitum uviedol, že žalobca vymedzuje predmet sporového konania
konkrétnym právnym vzťahom, o ktorom tvrdí, že existuje a je ohrozený alebo porušený, konkrétnym
nárokom z tohto právneho vzťahu, ktorému žiada poskytnúť súdnu ochranu, druhom, výškou alebo
rozsahom plnenia, ktoré z daného nároku žiada priznať resp. spôsobom ochrany, ktorú žiada poskytnúť

formou zabezpečovacieho alebo neodkladného opatrenia. Viazanosť súdu žalobným návrhom však
neznamená úplnú a bezpodmienečnú viazanosť formuláciou, doslovným znením, slovným vyjadrením
petitu. Zo žaloby a jej petitu musí byť jasné a zrejmé, čoho sa žalobca domáha a týmto je súd
viazaný. Nie je nevyhnutne viazaný exaktným spôsobom, akým žalobca petit formuloval. Súd preto
neprekročí žalobný návrh, ak enunciát rozsudku nebude doslovne zhodný s vyjadrením petitu. V

súlade s princípom neformálnosti, súd posudzuje podanie, a teda aj žalobu vrátane žalobného
návrhu, podľa obsahu. Odborná spisba aj judikatúra (7Cdo/268/2019, 7Cdo/268/2019, 3Cdo/128/2010,
3Cdo/128/2010, 4Cdo/144/2011, 4Cdo/144/2011) je zhodná v názore, že súd je viazaný petitom žaloby
po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami žalobcuv spore. Súd má skúmať celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh. Súd, napriek
nesprávnej formulácii petitu, môže v konaní pokračovať, ak je z obsahu žaloby zrejmé, čoho sa týka a
čo sleduje. Súd je totiž viazaný obsahom žalobného petitu, nie jeho formuláciou. Napr. v okolnostiach

konkrétneho prípadu je možný taký postup súdu, že súd na základe žalobného návrhu na určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy rozhodne, že žalobca je vlastníkom veci, ak je zo žaloby dostatočne zrejmé,
že žalobca sleduje, aby bol zapísaný ako vlastník vo verejnom registri.
37. Pri riešení procesnej prípustnosti žaloby podľa § 137 písm. c) CSP a/alebo podľa § 137 písm. d) CSP
je nutné zaoberať sa otázkou, z akého právneho vzťahu žalobkyňa vyvodzuje v konaní ňou uplatňovaný

nárok (t.j. predmet konania), následne tento vzťah dôsledne analyzovať, a nakoniec správne vyhodnotiť
a posúdiť po právnej stránke. Za účelom zabezpečenia podkladov, nevyhnutných pre tento postup,
ukladá zákon žalobkyni povinnosť uviesť vždy už v žalobe rozhodujúce skutočnosti. Tie majú súdu
umožniť,abydanýprávnyvzťahaznehovyvodzovanýnárokanalyzovalaprávnekvalifikovalzaspektov
významných tak pre posúdenie rôznych otázok procesnej povahy (napr. obsah žaloby, právomoc,
príslušnosť, procesná subjektivita), ako aj pre prípadné posúdenie veci samej. Žalobkyňa je povinná

svoj nárok skutkovo vymedziť, nemusí ho však právne vyhodnotiť a zdôvodniť (ak ho predsa len
v žalobe právne posúdi, súd daným posúdením nie je viazaný.) Je totiž vecou súdu, aby v zmysle
zásady „iura novit curia„ podal právnu kvalifikáciu uplatňovaného nároku. Pre analýzu právneho vzťahu
strán a posúdenie jeho povahy z hľadiska obsahu žaloby na prejednanie a rozhodnutie o nároku,
ktorý žalobkyňa vyvodzuje z tohto právneho vzťahu, je tak rozhodujúce obsahové hľadisko, teda,

akú povahu majú práva a povinnosti strán tvoriace obsah právneho vzťahu (5Cdo/120/2017). Inak
povedané, predmet konania (resp. obsah žaloby) nie je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitum),
ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami - opísaním skutkového deja (causa petendi). Na základe
žalobného návrhu a opísania skutkového deja možno individualizovať predmet konania. Súd je viazaný
petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými

tvrdeniami žalobcov v spore. Súd má skúmať celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. 11. 2020 sp. zn. 7 Cdo 268/2019).

38. Ustanovenie § 137 CSP uvádza jednotlivé druhy žalôb demonštratívne. Iná žaloba, teda v § 137
neuvedená, je prípustná, ale iba za predpokladu, že osobitný petit vyplýva z hmotného práva, teda

hmotné právo musí založiť oprávnenie súdu rozhodnúť tak, že výrok rozhodnutia neznie ani na splnenie
povinnosti, ani na deklaratórne určenie (ne)existencie práva, či právnej skutočnosti. Normatívny význam
ustanovenia § 137 CSP spočíva v tom, že vymedzuje podmienky prípustnosti pre niektoré druhy žalôb.
Podmienkou prípustnosti žaloby na určenie, či tu právo je alebo nie je, je naliehavý právny záujem
žalobcu. Prípustnosť žaloby na určenie právnej skutočnosti musí vyplývať z osobitného predpisu (najmä

z hmotného práva); inak je takáto žaloba neprípustná.

39.Zmluvyainéprávneúkony,ichexistencia,platnosťčineplatnosťsúprávnymiskutočnosťami(§2ods.
1 Občianskeho zákonníka). Určenie existencie právnej skutočnosti (napr. že právny úkon je neplatný)
odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti

hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Preto napr.
výrok rozsudku, že kúpna zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či je v čase jeho vyhlásenia
vlastníkom veci žalobca alebo niekto iný. Nová právna úprava Civilného sporového poriadku pripúšťa
žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä
z hmotného práva). Ak bol zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na kupujúceho vykonaný

na základe neplatnej zmluvy, predávajúci môže žalovať kupujúceho, že je vlastníkom nehnuteľnosti
(žaloba na určenie práva). Predávajúci nemá k dispozícii žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy
(takáto žaloba z osobitného právneho predpisu nevyplýva). Žalobný návrh znejúci na určenie právnej
skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu nevyplýva, je potrebné považovať za nedôvodný. V niektorých
prípadoch hmotné právo (osobitný predpis) pripúšťa žaloby na určenie právnej skutočnosti, ktorou je

neplatnosť (prípadne neúčinnosť) právneho úkonu alebo neplatnosť konania. Pri uvedených žalobách
z konkrétneho hmotnoprávneho vzťahu vyplýva logický dôvod, prečo je potrebné, aby súd určil
právnu skutočnosť (ako minulú udalosť). Dôvodom je väčšinou to, že rozhodnutie súdu je osobitnou
podmienkou, že sa na právny úkon hľadí ako na neplatný. Ide tu o výnimky zo všeobecného pravidla,
že relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa postačí dovolať bez ingerencie súdu. V ďalšom konaní je

potrebné, aby súd prvej inštancie posúdil otázku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
v zmysle uvedených zákonných ustanovení a judikatúry Najvyššieho súdu SR, ktorá sa touto otázkou
zaoberá.40.Ajkeďdôvodomnazrušeniepredmetnejvecibolonesprávneanedostatočnéposúdenienaliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení, odvolací súd k ďalším odvolacím dôvodom žalovaného
v 2. rade uvádza nasledovné. Z doposiaľ vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že

žalovaný v 1. rade sprostredkoval uzavretie právneho úkonu medzi žalobkyňou a žalovaným v 2.
rade, preto práve on je tou osobou, ktorá vie ozrejmiť to, na základe čoho a ako k tomuto právnemu
úkonu došlo. Napriek snahe súdu prvej inštancie žalovaného v 1. rade vypočuť, sa žalovaný v 1. rade
opakovane pojednávaní nezúčastňoval. Po predvedení súdom sa napokon zúčastnil pojednávania dňa
18. 05. 2023, kedy aj vypovedal, pričom počas jeho výsluchu ďalej odmietol vypovedať z dôvodu, že

nie je ochotný vypovedať bez tlmočníka, lebo nevie dobre po slovensky. K tomu je potrebné uviesť, že
súd prvej inštancie mal v spise založené výpovede žalovaného v 1. rade z trestného konania, z ktorých
vyplýva, že žalovaný v 1. rade v zápisnici o výsluchu zo dňa 16. 02. 2015 uviedol, že bol poučený
o jeho práve vypovedať v materinskom jazyku, vypovedať bude po slovensky a prehlásil, že nežiada pri
výsluchužiadnehotlmočníka.Rovnakoprivýsluchudňa30.11.2018uviedol,žejemaďarskejnárodnosti
a momentálne nežiada, aby sa jeho výsluchu zúčastnil tlmočník, slovenčine rozumie dostatočne slovom

i písmom. Nežiadal ani, aby mu boli prekladané uznesenia a iné písomnosti do maďarského jazyka.
Súd prvej inštancie zaslal žalovanému v 1. rade spolu s predvolaním na pojednávanie výzvu zo dňa
17. 02. 2023, ktorou žiadal žalovaného v 1. rade o oznámenie, či ovláda dostatočne slovenský jazyk, či
mu rozumie, či je schopný vypovedať, prípadne, či mu je potrebné ustanoviť tlmočníka. Na túto výzvu
súdu žalovaný v 1. rade nereagoval a následne jeho výsluch na jedinom pojednávaní, ktorého sa

zúčastnilzmariltým,žeodmietolpokračovať vovýpovedibeztlmočníka.Ajkeďjepravdou,ževpriebehu
výsluchu žalovaný v 1. rade dvakrát uviedol, že sa nevie dobre po slovensky vyjadrovať, vzhľadom
k už uvedenému, ak súd prvej inštancie napriek tomu pokračoval vo výsluchu žalovaného v 1. rade
a po jeho odmietnutí ďalej vypovedať pojednávanie odročil, neporušil tým práva žalovaného v 1. rade.
Napriek tomu však je potrebné tiež uviesť, že k výsluchu žalovaného v 1. rade mali ostatné strany sporu

právo sa vyjadriť a prípadne mu aj klásť otázky a aj súd mohol podľa § 150 ods. 2 CSP požiadať
žalovaného v 1. rade o ďalšie skutkové tvrdenia, pričom tým, že tento výsluch nedokončil a žalovaný
v 2. rade teda nemal možnosť mu klásť otázky a dopytovať sa na okolnosti, ktoré mohol ozrejmiť
práve len žalovaný v 1. rade, došlo podľa názoru odvolacieho súdu k porušeniu práva na spravodlivý
súdny proces žalovaného v 2. rade, čo namietal v odvolaní a čo bolo ďalším dôvodom na zrušenie

napadnutého rozsudku. K ozrejmeniu okolností, za akých došlo k podpísaniu dvoch odlišných plných
mocí žalobkyňou mohlo dôjsť okrem výsluchu žalovaného v 1. rade aj dotazom na notársky úrad alebo
výsluchom notára Mgr. Petra Dancziho, pričom jeho výsluch navrhoval právny zástupca žalobkyne už
vo vyjadrení, doručenom súdu dňa 02. 05. 2019, pričom zisťované malo byť to, koľko vlastnoručných
podpisov dňa 28. 05. 2004 žalobkyni overil a na akej listine. Takýto dôkaz navrhla vykonať aj právna

zástupkyňa žalovaného v 2. rade na pojednávaní dňa 24. 07. 2023, a to na okolnosti podpisu, vzhľadom
na výpovede žalobkyne a jej navzájom rozporné tvrdenia, pričom vykonanie tohto dôkazu súd prvej
inštanciena tomtopojednávanízamietol. Nevykonanímtohtodôkazu,zasituácie,ženeboluskutočnený
ani výsluch žalovaného v 1. rade v potrebnom rozsahu nie je skutkový stav dostatočne zistený, najmä
ak z vyjadrenia notára Mgr. Dancziho zo dňa 24. 06. 2019 vyplýva, že žalobkyni boli za rok 2014

overené iba dva podpisy, pričom k tomuto vyjadreniu pripojil aj záznam z registra osvedčených podpisov.
Z tohto záznamu vyplýva, že podpisy boli overované pod č. 277755/2014 a č. 277771/2014, z čoho
by sa mohlo javiť, že neboli podpísané naraz, preto bolo potrebné na tieto okolnosti notára vypočuť.
Zamietnutím jeho výsluchu došlo k porušeniu práv strán sporu na spravodlivý súdny proces, čo bolo
tiež dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku. Po tom, ako súd prvej inštancie napraví uvedené

pochybenia, je potrebné, aby sa tiež vyporiadal s existenciou dvoch dohôd o plnej moci s odlišným
obsahom, a to najmä s tým, či boli podpísané naraz alebo s určitým časovým odstupom v jeden deň
(vzhľadom na čísla registrácie týchto úkonov, ktoré nenasledujú za sebou), ako aj vyporiadal s ich
platnosťou s ohľadom na ďalšie odvolacie námietky žalovaného v 2. rade. Závery súdu a rozhodnutie je
potrebné riadne odôvodniť, subsumovať pod konkrétnu právnu normu a uviesť pre záver súdu dostatok

argumentov tak, aby jeho rozhodnutie bolo dostatočne a presvedčivo odôvodnené. V ďalšom konaní je
potrebné sa vyporiadať aj s ostatnými tvrdeniami žalovaného v 2. rade, uvedenými v odvolaní.

41. Na záver odvolací súd ešte dodáva, že pokiaľ súd prvej inštancie o návrhu na prerušenie konania
rozhodol tak, že ho zamietol, pričom o ňom rozhodol až v napadnutom rozsudku, postupoval v zmysle

ustanovenia§162ods.3CSP,atedatakýmtopostupomsúdunedošlokodopretiu realizácieprocesných
práv žalovaného v 2. rade s dopadom na finálne rozhodnutie. Odvolací súd sa so záverom súdu prvej
inštancie o zamietnutí návrhu žalovaného v 2. rade na prerušenie konania stotožňuje a má za to, že
výsledok trestného konania nie je pre posúdenie tejto veci rozhodujúci. Prípadné posúdenie neplatnostipredmetných právnych úkonov neznamená to, že takýmto konaním musí byť spáchaný trestný čin. Aj
keď posudzovanie viny a posudzovanie neplatnosti právnych úkonov spolu súvisia, neplatnosť právnych
úkonov nie je závislá od výsledku trestného konania. Z uvedených dôvodov považoval odvolací súd

tento výrok za správny, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

42. Právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie v ďalšom konaní viazaný (§ 391 ods. 2
CSP). O náhrade trov konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí (§ 396 ods. 3 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).