Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené, Zrušené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trnava

Judgement was issued by Mgr. Simona Szabó

Legislation area – Občianske právoSpotrebiteľské zmluvy

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené, Zrušené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-25Csp/69/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122321755
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Simona Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:6122321755.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Simonou Szabó v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so

sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. O., A.. XX.XX.XXXX, W. X., Š. XXX/XX,
zastúpenej advokátom JUDr. Mgr. Mariánom Kropajom, PhD., so sídlom Piešťany, Mudroňova 7356/51,
o zaplatenie 4 980,54 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 2 817,13 eura spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 2 817,13 eura od 18.09.2021 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 13,12 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca návrhom na vydanie platobného rozkazu podaným na Okresnom súde Banská Bystrica -
pracovisko upomínacieho konania (ďalej len upomínací súd) žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi 4 980,54 eura, vyčíslený úrok vo výške 1 985,15 eura, vyčíslený úrok z omeškania
vo výške 491,02 eura, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4 946,74 eura od 18.09.2021
do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 13.11.2020 medzi postupcom - Všeobecná úverová banka, a.s. a žalobcom postúpil

postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že žalovaná bola v
čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením,
čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní.
Uviedol, že postupca uzatvoril so žalovanou dňa 17.01.2017 zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXX, ktorej
súčasťou boli aj Obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov, na základe ktorej poskytol
žalovanej peňažné prostriedky. Zastal názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné
náležitosti zmluvy o úvere v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka a Zákona o spotrebiteľských

úveroch. Žalovaná napriek opakovaným výzvam postupcu neplnila riadne a včas, čím porušila svoju
povinnosť podľa zmluvy a tak postupca dňa 16.09.2019 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Dlžná
suma predstavovala ku dňu postúpenia pohľadávky sumu 7 456,71 eura, ktorá pozostávala z istiny vo
výške 4 946,74 eura, riadneho úroku vo výške 1 985,15 eura, úroku z omeškania vo výške 491,02 eura
a poplatkov vo výške 33,80 eura. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.07.2019, sp.
zn. 6Cdo/113/2018 ako aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zo dňa 07.08.2018 v spojených veciach
C-96/16 a C-94-17, z ktorých vyplýva záver o nároku na bežné úroky až do skutočného splatenia úveru

a záver o možnosti kumulácie bežných úrokov a úrokov z omeškania. Záverom uviedol, že si uplatňuje
úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka počnúc dňom 18.09.2021, t. j. dňom
nasledujúcim po účinnosti postúpenia pohľadávky.2. Upomínací súd vydal dňa 30.05.2022 platobný rozkaz sp. zn. 34Up/692/2022.

3. Žalovaná proti vydanému platobnému rozkazu podala odpor, v ktorom uviedla, že žalobca nemá

aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní, postúpenie pohľadávky považovala za neplatné pre rozpor
so zákonom (§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách). Neboli dodržané podmienky platného
postúpenia pohľadávky. Súčasne vzniesla námietku premlčania, keďže do omeškania sa dostala podľa
predloženej platobnej histórie už v 1/2019, pričom žaloba bola podaná na súd až 10.5.2022, teda
po uplynutí 3 ročnej premlčacej doby. Žalovaná si nie je vedomá doručenia tzv. výzvy na predčasné

splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 16.9.2019. Žalobca síce predložil nejakú doručenku,
ale žalovaná si nepamätá prevzatie tejto zásielky. Nie je zrejmé, kedy mal žalobca údajne doručovať túto
zásielku. Tiež namietala, že zmluva o úvere neobsahuje obligatórne náležitosti, a to v zmysle § 9 ods.
2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť
úveru. Navrhla, aby súd po vykonaní dokazovania žalobu ako nedôvodne podanú zamietol a priznal jej
právo na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

4. Žalobca v podaní zo dňa 11.10.2022 navrhol pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie
veci podľa Civilného sporového poriadku. Upomínací súd postúpil vec na prejednanie Okresnému súdu
Piešťany, ako súdu v tom čase príslušnému.

5. Zároveň sa žalobca v podaní zo dňa 11.10.2022 vyjadril k odporu žalovanej, v ktorom uviedol, že
postupca si možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dohodol so žalovanou v zmluve úvere v čl. I. ods.
5 písm. b). Postupca treťou upomienkou zo dňa 31.07.2019 vyzval žalovanú na úhradu omeškaných
splátok vo výške 355,13 eura a upozornil ju na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru.
Odoslanie tejto listiny preukázal poštovým podacím hárkom, ktorý tvorí prílohu podanej žaloby. Uvedená

zásielka bola podaná na poštovú prepravu s podacím číslom H. dňa 01.09.2019 na pošte Bratislava
12 a dňa 05.08.2019 bola doručená. Doručením tejto zásielky začala plynúť 15 dňová lehota v zmysle
ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a uplynula dňa 16.09.2019. Nakoľko žalovaná omeškané
splátky neuhradila, podaním zo dňa 16.09.2019 vyhlásil postupca mimoriadnu splatnosť úveru. Túto
listinu si žalovaná prevzala dňa 20.09.2019, čo preukázal predloženou doručenkou. Zastal názor, že

v spornom prípade došlo k riadnemu vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Tiež poukázal na skutočnosť,
že právny predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky, ktoré mu ukladá § 92 ods. 8 ZoB. V tejto
súvislosti poukázal na to, že žalovaná bola v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaná
bola právnym predchodcom žalobcu opakovane vyzvaná na úhradu omeškaných splátok. Poukázal na

viacerorozhodnutíNajvyššiehosúduSR,zktorýchjemožnépodľajehonázoruvyvodiť,žepodmienkami
pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách sú nasledovné
skutočnosti: banka musí preukázateľne písomne vyzvať dlžníka na splnenie pohľadávky, dlžník musí byť
nepretržite viac než 90 v omeškaní s plnením svojho záväzku po odoslaní tejto výzvy na úhradu. Mal za
to, že uvedené podmienky sú bez pochybností splnené. Zmluva o postúpení pohľadávky má písomnú

formu a dlžník bol výzvou zo dňa 16.09.2019 vyzvaný na splnenie pohľadávky vo výške 5 304,33
eura. Zároveň je z predloženej platobnej histórie zrejmé, že žalovaná po doručení tejto zásielky túto
sumu neuhradila. Nemožno mať teda pochybnosti o 90 dňovom nepretržitom omeškaní dlžníka, pričom
toto omeškania trvalo aj po odoslaní tejto výzvy na úhradu. Považoval za nesporné, že v konaní bolo
preukázané, že žalovaná bola v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve banky v omeškaní

so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní, a teda bolo preukázané, že zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo k porušeniu ust. § 92
ods.8ZoB.Ďalejpoukázalnaskutočnosť,žepridohodeoplnenídlhuvsplátkachmôževeriteľoddlžníka
žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou (zročnou). Každá zo splátok tak
predstavuje samostatné plnenie a preto pre každú z nich plynie trojročná premlčacia doba podľa § 103

Občianskeho zákonníka samostatne. Občiansky zákonník ďalej v ustanovení § 565 umožňuje, aby sa
veriteľ s dlžníkom dohodli, že ak sa nesplní niektorá splátka, môže veriteľ uplatniť právo na zosplatnenie
celého dlhu (tzv. strata výhody splátok). Veriteľ v takom prípade môže žiadať o zaplatenie celého dlhu,
avšak toto svoje právo môže uplatniť len do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, v opačnom prípade
toto právo zaniká. Ak toto právo veriteľ uplatní, trojročná premlčacia doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci

dlh, začína plynúť odo dňa splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu splatnosti celého
dlhu. Ak však veriteľ toto právo nevyužije a ďalšia splátka sa stane splatnou, potom toto právo zaniká
a vzniká mu až v prípade, ak dlžník nezaplatí ani túto, ďalšiu splátku dlhu. V súvislosti s premlčaním
nároku žalobca zdôraznil, že neuplatnenie práva podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka do splatnostinajbližšie nasledujúcej splátky spôsobuje zánik tohto práva veriteľa. V posudzovanom prípade bolo
preukázané, že žalovaná bola v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (16.09.2019) v omeškaní
s plnením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Keďže však právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť

zaniká splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky, potom mimoriadna splatnosť úveru nemohla byť
v posudzovanom prípade vyhlásená pre nezaplatenie splátky splatnej 3 mesiace pred zosplatnením.
Oprávnenie žalobcu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pre nezaplatenie tejto splátky totiž zaniklo v súlade
s ust. § 565 Občianskeho zákonníka splatnosťou ďalšej splátky úveru. Zároveň považoval za potrebné
uviesť, že ak by žalobca pre nesplnenie tejto splátky vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, potom by

porušil ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaná nebola v tom čase v omeškaní
po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že v prípade, ak žalobca vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 16.09.2020 - toto svoje právo uplatnil v súlade s ust. § 565
Občianskeho zákonníka pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.08.2020 a zároveň toto svoje právo
uplatnil v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka po omeškaní spotrebiteľa s platením
splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. V posudzovanom prípade teda došlo v súlade s ust. § 565

Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
úveru pre nesplnenie splátky splatnej dňa 20.08.2020. Premlčacia doba pre všetky splátky splatné po
20.08.2020 tak začala v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka plynúť od zročnosti splátky, pre
nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru (v posudzovanom prípade od splátky
splatnej dňa 28.08.2020) a uplynula by najskôr dňa 20.08.2020. Keďže žaloba bola na súde podaná dňa

10.05.2022, žalobca mal za to, že svoj nárok uplatnil na súde pred uplynutím premlčacej doby. Vzhľadom
na uvedené zastal názor, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnenej sumy spolu s príslušným úrokom z
omeškania, nakoľko nárok uplatnený žalobou nemožno považovať za premlčaný. Záverom uviedol, že
k tvrdeniu žalovanej, že zmluva o úvere neobsahuje obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zák. č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch žalobca nevie zaujať účinnú procesnú obranu, nakoľko ide o

všeobecné a ničím nepodložené tvrdenie. Preto len stručne uvádza, že zmluva o úvere obsahuje všetky
obligatórne náležitosti.

6. Žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní konanom dňa 03.04.2023 uviedla, že
právny predchodca žalobcu nedostatočne skúmal jej bonitu, pretože v zmluve je uvedené, že ide o

osobu ekonomicky neaktívnu - čiže ak by dostatočne skúmal bonitu žalovanej, nemohol by poskytnúť
takýto úver v takej výške. Ďalej namietala poplatok vo výške 120 eur, čo považuje za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, ktorá je vyslovene v neprospech žalovanej ako spotrebiteľky a uplatnenie tohto
poplatku spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť tohto úveru. Súčasne namietala ďalšie poplatky za
upomienky s poukazom na žalobcom preukázanú platobnú históriu. Tiež namietla premlčanie nároku,

keďžedoomeškaniasamaladostaťužvjanuári2019,pričomžalobabolapodanánasúdaž10.05.2022,
teda po uplynutí 3 ročnej premlčacej doby. Predložená zmluva obsahuje aj ďalšie neprijateľné zmluvné
podmienky - RPMN nie je určená správne a tiež namietala nezákonnosť vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru.

7. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a vyjadrení strán sporu a na pojednávaní vykonal dokazovanie
listinami, a to: prehľadom platieb, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 20.09.2021, pokusom
o zmier zo dňa 20.09.2021, pokusom o zmier zo dňa 26.04.2022, podacím hárkom, rámcovou
zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s prílohami k zmluve o postúpení, žiadosťou o Flexipôžičku,
zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru Flexipôžička, výzvou na predčasné splatenie zostatku

úveru s príslušenstvom spolu s doručenkou, Všeobecnými obchodnými podmienkami, cenníkom VÚB,
upomienkou - pokusom o zmier zo dňa 31.7.2019 spolu s podacím hárkom, platobným rozkazom
upomínacieho súdu, odporom žalovanej a informáciou o doručení.

8. Po vykonanom dokazovaní súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu

a zistil nasledovný skutkový stav: Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ zo
dňa 17.01.2017 (ďalej len zmluva o spotrebiteľskom úvere) vyplýva, že žalovanej ako dlžníkovi bol
poskytnutý bezúčelový spotrebný úver vo výške 6 000 eur, s lehotou splatnosti 96 mesiacov, čerpaním
úveru jednorazovo dňa 17.01.2017, počtom splátok 95, dátumom prvej anuitnej splátky 20.02.2017,
dátumom poslednej anuitnej splátky (termínom konečnej splatnosti) 20.12.2024, výškou fixnej úrokovej

sadzby 15 % p.a. a mesačnou splátkou vo výške 108,40 eura. Celková čiastka, ktorú sa žalovaná
zaviazala vrátiť predstavovala sumu 10 418 eur. Ročná percentuálna miera nákladov bola dojednaná
v zmluve vo výške 16,85 %, pri priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 13,89 %. Z
dôvodu, že žalovaná riadne nesplácala poskytnutý úver, postupca pristúpil dňa 16.09.2019 k vyhláseniumimoriadnej splatnosti úveru a následne dňa 13.11.2020 postúpil predmetnú pohľadávku na postupníka
- žalobcu. Žalobca si v tomto konaní uplatnil voči žalovanej aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania
v zákonnej výške 5 % ročne odo dňa 18.09.2021, t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia

pohľadávky.

9. Z dôvodu implementácie reformy súdnej mapy účinnej od 01.06.2023 v zmysle § 18l ods. 1 písm. g)
zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, došlo k prechodu výkonu
súdnictva z Okresného súdu Piešťany na Okresný súd Trnava.

10. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len Obchodný zákonník),
zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len Občiansky zákonník),

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

12. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

13. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

15. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,

kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

16. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch), spotrebiteľským úverom na účely

tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v
hotovosti.

17. Podľa § 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania;
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti;
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

18. Podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru

povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.19. Podľa § 7 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na
jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej

databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

20. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť

v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom
gramatickom tvare.

21. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené
rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia,
d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa

amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16 ,
s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 , ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23 .

22. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

23. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

24. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

25. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez

zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

26. Podľa 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má

vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

27. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie

celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

28.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

29. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565 ),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

30. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku

zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá
pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu87ac)
ani pravidlá pre postupovanie
pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.87ad) Totoprávobankaalebopobočkazahraničnejbanky
nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej
banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet
všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo
pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka

zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého
základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi
poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou
zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.31. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

32. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

33. Podľa § 559 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne
a včas.

34. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v platnom znení, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov

vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

35. Súd v konaní považoval za nesporné a preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol
záväzkový vzťah na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ zo dňa

17.01.2017. Taktiež považoval za nesporné, že veriteľ pri uzatváraní a plnení z tejto zmluvy konal v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, teda ako dodávateľ a žalovaná, ktorá je fyzickou osobou tak
nekonala a teda sa považuje za spotrebiteľa a uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle
§ 52 Občianskeho zákonníka. V konaní ďalej nebolo sporné, že predmetný úver je spotrebiteľským
úverom, na ktorý sa vzťahuje zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v

čase uzavretia zmluvy.

36. Súd prvej inštancie pri posudzovaní predmetnej veci dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v časti
dôvodná. V konaní mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola
uzavretá zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“, ktorá spĺňa všetky náležitosti v

zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch. Právny predchodca žalobcu (Všeobecná úverová banka,
a.s.) uzatvoril so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanej ako
dlžníkovi bezúčelový spotrebný úver vo výške 6 000 eur, s lehotou splatnosti 96 mesiacov, čerpaním
úveru jednorazovo dňa 17.01.2017, počtom splátok 95, dátumom prvej anuitnej splátky 20.02.2017,
dátumom poslednej anuitnej splátky (termínom konečnej splatnosti) 20.12.2024, výškou fixnej úrokovej

sadzby 15 % p.a. a mesačnou splátkou vo výške 113,26 eura. Celková čiastka, ktorú sa žalovaná
zaviazala vrátiť predstavovala sumu 10 418 eur. Ročná percentuálna miera nákladov bola dojednaná
vo výške 16,85 %, pri priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 13,89 %. Nakoľko zo
strany žalovanej došlo k porušeniu zmluvných podmienok, právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú
k splateniu celého úveru výzvou zo dňa 31.07.2019, ktorá bola žalovanej doručená dňa 05.08.2019.

37. Čo sa týka predčasného splatenia zostatku úveru, osobitná právna úprava zosplatnenia úveru v
spotrebiteľských vzťahoch bola zavedená do právnej úpravy zákonom č. 379/2008 Z. z. s účinnosťou
od 01.11.2008, pôvodne v ods. 8 § 53 Občianskeho zákonníka. Cieľom tejto osobitnej úpravy možnosti
zosplatnenia úveru v spotrebiteľských vzťahoch bolo zamedzenie zneužívania a sprísnenie podmienky

predčasného zosplatnenia úveru v spotrebiteľských vzťahoch. Vzhľadom na to, že všeobecná úprava
zosplatnenia dlhu podľa § 565 Občianskeho zákonníka umožňovala veriteľovi vyhlásiť predčasnú
splatnosťpraktickyokamžiteodvznikuomeškaniasúhradousplátky,dochádzalokčastémuzneužívaniu
tohtoprávaveriteľa.Úprava§53ods.9(pôvodneods.8)Občianskehozákonníkatedasprísnilapočiatok
lehoty oprávňujúcej veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru tak, že najskôr mohol veriteľ pristúpiť k

zosplatneniu úveru uplynutím 3 mesiacov od omeškania konkrétnej splátky za kumulatívneho splnenia
existencie upozornenia o možnosti zosplatniť úver 15 dní pred uplatnením tohto práva. Zmyslom
tejto právnej úpravy bolo teda sprísniť podmienky možnosti zosplatnenia úveru tak, že predpokladom
zosplatnenia úveru podľa § 565 je splnenie lehôt a postupov podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

38. Právo vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka pri dlhu splatnom v splátkach je pre účely
spotrebiteľských vzťahov sprísnené úpravou § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka . Znamená to, že len vtedy môže dôjsť k uplatneniu práva napredčasné zosplatnenie úveru podľa § 565
Občianskeho zákonníka, ak je splnená okrem iného podmienka omeškania úhrady konkrétnej splátky po
dobu 3 mesiacov a neuhradenia tejto splátky ku dňu zosplatnenia úveru. Len ak sú splnené konkrétne

zákonné predpoklady pri omeškaní splátky, t. j. doba omeškania v trvaní 3 mesiacov, môže uplatniť
veriteľ právo zosplatnenia úveru. Žalovaná sa dostala do omeškania so splácaním úveru po dobu
dlhšiu ako 3 mesiace. Z prehľadu splátok vyplýva, že žalovaná uhradila dňa 14.02.2019 splátku splatnú
v mesiaci 1/2019, poslednú splátku žalovaná uhradila v mesiaci 4/2019 a neuhradenou splátkou v
mesiaci 05/2019 sa dostala do omeškania. Zároveň bola upozornená v lehote nie kratšej ako 15

dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, o čom bola žalovaná
upovedomená listom zo dňa 31.07.2019, ktorý jej bol doručený dňa 05.08.2019, o čom svedčí žalobcom
predložená doručenka. Následne žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 16.09.2019, o
čom bola žalovaná upovedomená listom zo dňa 16.06.2019, doručeným dňa 20.09.2019, čo žalobca
taktiež preukázal predloženou doručenkou. Povinnosť veriteľa, aby súčasne spotrebiteľa upozornil v
lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť zosplatnenia úveru, je ustanovená v prospech spotrebiteľa,

aby tento mal možnosť zabezpečiť si finančné prostriedky a odvrátiť tak nebezpečenstvo zosplatnenia
celej pohľadávky veriteľa z úveru. Žalovaná v podanom odpore namietala, že si nie je vedomá, že jej
bola doručená výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom, nepamätá si prevzatie
takejto zásielky. Súd k námietke žalovanej konštatuje, že tretia upomienka - pokus o zmier bola
žalovanej doručená dňa 05.08.2019, ako už bolo uvedené vyššie. Súd tak dospel k záveru, že boli

splnené podmienky na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru podľa § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho
zákonníka.

39. Žalovaná ďalej namietala platnosť postúpenia pohľadávky z banky (postupcu) na žalobcu. Súd
preskúmal splnenie podmienok podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, a to aj z dôvodu, že súd je túto

okolnosť povinný skúmať ex offo, pretože ide o neodstrániteľnú podmienku konania. Súd mal v konaní za
preukázané, že žalobca doručil žalovanej výzvu na okamžité zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 31.07.2019
(označenú ako tretia upomienka - pokus o zmier) z ktorej vyplývalo, že v prípade neuhradenia dlžnej
sumy žalovanou, žalobca bude požadovať vrátenie celej poskytnutej sumy úveru s príslušenstvom, a
to ešte pred dátumom splatnosti dohodnutým v zmluve o úvere. Keďže žalovaná aj napriek písomnej

výzve banky bola v omeškaní so splatením svojho dlhu nepretržite viac ako 90 dní, právny predchodca
žalobcu po tom, ako vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 16.09.2019 (výzva na predčasné
splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 16.09.2019 bola žalovanej doručená dňa 20.09.2019)
postúpil svoju pohľadávku žalobcovi, a to na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
13.11.2020, o čom bola žalovaná upovedomená listom zo dňa 20.09.2021. Na tomto mieste považuje

súd za potrebné uviesť, že nemal žiadnu pochybnosť o doručení vyššie uvedených výziev žalovanej
a tiež, že skutočnosť, že žalovaná si nepamätá prevzatie takejto zásielky je bezpredmetné, keďže v
zmysle platnej judikatúry, v súvislosti s preukázaním postúpenia pohľadávky postačuje, aby žalobca
preukázal, že zásielka mala možnosť sa dostať do dispozičnej sféry žalovanej, a teda dôsledkom
odoslania predmetnej výzvy mohlo byť iba jej faktické prevzatie alebo doručenie uplatnením fikcie

doručenia, čo má však rovnaké dôsledky ako prvá možnosť (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 9CoCsp/9/2021 z 22.04.2021). Súd mal za to, že zo strany právneho predchodcu žalobcu boli
splnené všetky podmienky vyplývajúce z § 92 ods. 8 Zákona o bankách, došlo k platnému postúpeniu
pohľadávkyvočižalovanejzprávnehopredchodcužalobcunažalobcuatedažalobcabolvoveciaktívne
vecne legitimovaný na podanie žaloby.

40. K uplatnenej námietke premlčania súd konštatuje, že z prehľadu splátok ako už bolo uvedené aj
vyššie vyplýva, že žalovaná uhradila dňa 14.02.2019 splátku splatnú v mesiaci 1/2019, poslednú splátku
žalovaná uhradila v mesiaci 4/2019. Žalovaná sa dostala do omeškania neuhradením splátky za mesiac
05/2019. Deň splatnosti konkrétnych splátok bol v zmluve stanovený k 20. dňu v mesiaci. Žalobca si

svoj nárok uplatnil žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica (upomínací súd), a to dňa
10.05.2022. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vo všeobecnosti začne premlčacia doba plynúť
prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie
ktorej sa stal splatným celý dlh. Až vtedy sa totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd prvý raz (§ 101
Občianskeho zákonníka). Veriteľovi tým zostane na uplatnenie svojho práva na súde menej ako celé tri

roky všeobecnej premlčacej doby, pretože tomu bráni práve § 53 ods. 9. Veriteľ sa na súde mohol po
prvý raz domáhať svojho práva dňa 21.08.2019, a teda prvý deň nasledujúci po uplynutí trojmesačnej
doby plynúcej od omeškania spotrebiteľa so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným
celý dlh (za súčasného splnenia upozornenia na zosplatnenie), teda tento deň je najskorším dňom,kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka), čo znamená, že tento deň
je začiatkom premlčacej doby práva požadovať splnenie celého dlhu. Na základe uvedeného je súd
toho názoru, že nárok žalobcu nie je premlčaný, keďže si ho uplatnil na súde pred uplynutím premlčacej

doby. Na podporu svojich tvrdení súd tiež poukazuje na uznesenia Najvyššieho súdu SR z 29.11.2022
sp. zn. 7Cdo/268/2020, sp. zn. 5Cdo/224/2021 z 30.11.2022, sp. zn. 7Cdo 268/2020 z 29.11.2022, sp.
zn. 4Cdo 132/2021 z 15.12.2022, sp. zn. 4Cdo 140/2021 z 25.1.2023, ktoré už predstavujú ustálenú
rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

41. Žalovaná ďalej namietala, že žalobca neoveroval jej bonitu, čiže neskúmal schopnosť žalovanej
splácať svoje záväzky. Z predloženej žiadosti o flexipôžičku však preukázateľne vyplýva, že veriteľ
skúmal schopnosť žalovanej splácať záväzky, zisťoval jej čistý mesačný príjem a tiež, či je ekonomicky
aktívna. Žalovaná v žiadosti uviedla, že jej čistý mesačný príjem je 380 eur. Taktiež vykonal dopyt do
úverového registra, z ktorého vyplynulo, že žalovaná nemá žiadne ďalšie úvery. Preto bol súd toho
názoru, že veriteľ pri uzatváraní zmluvy konal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona o

spotrebiteľských úveroch. V prípade, ak by veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou, takéto konanie by
podľa § 11 ods. 2 uvedeného zákona malo za následok nemožnosť požadovať od žalovanej jednorazové
splatenie úveru. Žalovaná takéto svoje tvrdenie ani nepreukázala, keďže svoje povinnosti zo zmluvného
vzťahu si preukázateľne spočiatku riadne plnila, pričom až neskôr prišlo pravdepodobne k zmene jej
schopnosti splácať úver, avšak ani takáto skutočnosť nebola v konaní preukázaná a taktiež to nie je

dôvodom na konštatovanie, že jej bonita nebola posudzovaná. Samotné ustanovenie § 7 ods. 1 zákona
o spotrebiteľských úveroch ukladá veriteľovi, aby pri poskytnutí úveru s odbornou starostlivosťou posúdil
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom musí brať do úvahy najmä dobu, na ktorú
sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru. Z predmetnej zmluvy je zrejmé, že veriteľ pri poskytnutí spotrebiteľského úveru

zisťoval osobný stav žalovanej a tiež jej príjem. Žalovaná v zmysle § 7 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských
úveroch je povinná poskytnúť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie jej schopnosti
splácať spotrebiteľský úver, preto skutočnosť, keby aj bola ekonomicky neaktívna, nemôže byť na ťarchu
žalobcu.

42. Čo sa týka námietky žalovanej, poplatku za uzatvorenie zmluvy v sume 120 eur, súd je toho
názoru, že spotrebiteľský úver musí spĺňať náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Z obsahu zmluvy vyplýva, že žalovanej bol schválený
úver vo výške 6 000 eur s tým, že mala povinnosť zaplatiť poplatok za poskytnutie úveru vo výške
120 eur, ktorý bol ihneď žalobcom odpočítaný v deň poskytnutia úveru od sumy úveru a žalovanej

tak bol reálne poskytnutý úver len vo výške 5 880 eur. V zmysle ustálenej judikatúry, poplatok za
poskytnutie úveru zrazený z istiny hneď pri uzatvorení zmluvy nemožno zahrnúť do celkovej výšky
spotrebiteľského úveru. Zároveň z uvedeného následne vyplýva aj nesprávne určenie RPMN. Právny
predchodca žalobcu pri určení RPMN vychádzal zo sumy, v ktorej bol započítaný aj poplatok za
poskytnutie úveru vo výške 120 eur, čo malo vplyv na nesprávne určenie RPMN a následne aj celkovú

čiastku úveru, ktorú musí žalovaná zaplatiť. Z týchto skutočností možno vyvodiť záver, že žalovaná
ako dlžník bola zavádzajúcim spôsobom informovaná o celkovej čiastke, ktorú bola povinná veriteľovi
zaplatiť. Uvedený nedostatok mal vplyv na určenie výšky RPMN. Podľa zmluvy bola RPMN vo výške
16,85 %, aj keď reálne (po odpočítaní poplatku vo výške 120 eur) mala byť RPMN na úrovni 16,43
% (https://www.fininfo.sk/fininfo/fiq/financne-kalkulacky/kalkulacka-rpmn/). Podľa § 2 písm. g) zákona č.

129/2010 Z. z. celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady
vrátané úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti
sozmluvouospotrebiteľskomúvereaktorésúveriteľoviznámeadocelkovýchnákladovpatriaajpoistné
a náklady spojené so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ak spotrebiteľ musí navyše zmluvu o poskytnutí
takejto doplnkovej služby uzavrieť, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných

podmienok. Celkové náklady spotrebiteľa tvoria základ pri výpočte RPMN. Z vyššie uvedeného vyplýva,
že RPMN bola v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne a v neprospech spotrebiteľa.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd vyhodnotil spotrebiteľský úver ako bezúročný a bez poplatkov,
keďže v zmluve bol tým pádom nesprávne uvedený údaj o celkovej čiastke, ktorú bola žalovaná povinná
zaplatiť a tiež o výške RPMN.

43. Z vyššie uvedených dôvodov a tiež vzhľadom na to, že úver je bezúročný a bez poplatkov,
súd priznal žalobcovi iba sumu nesplatenej istiny bez akýchkoľvek poplatkov a zmluvného úroku po
odpočítaní žalovanou realizovaných platieb. Z prehľadu platieb k úveru predloženého žalobcom vyplýva,že žalovanej bol dňa 17.01.2017 na účet poskytnutý úver vo výške 6 000 eur, z celkového poskytnutého
úveru 6 000 eur bol ihneď odpočítaný poplatok za poskytnutie úveru v sume 120 eur. Žalovanou boli
vykonané úhrady v celkovej výške 3 058,37 eura. Žalovaná tiež uhradila poplatky za upomienky spolu

vo výške 4,50 eura. Žalovaná spolu uhradila (120 eur + 3 058,37 eura + 4,50 eura) = 3 182,87 eura.
Z poskytnutej sumy 6 000 eur žalovanej ostalo ešte uhradiť žalobcovi sumu vo výške (6 000 eur - 3
182,87 eura) = 2 817,13 eura. Súdom priznaná suma predstavuje rozdiel medzi čerpanými peňažnými
prostriedkami a úhradami žalovanej.

44. Keďže sa žalovaná dostala do omeškania s plnením svojho splatného záväzku voči žalobcovi, súd
priznal žalobcovi aj právo na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne, ktorý si uplatnil v súlade s § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., a to odo dňa
nasledujúceho po dni účinnosti postúpenia pohľadávky do zaplatenia, tak ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

45. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania nárok.

46. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2
CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol úspešný v konaní o zaplatenie sumy 2 817,13 eura z 4 980,54 eura, t.

j. 56,56 % a neúspešný tak bol v rozsahu 43,44 % a pretože nikto netvrdil a ani súd nevzhliadol žiadne
dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mu nárok na náhradu trov konania podľa § 257 CSP
nemal priznať, rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, že má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 13,12 % (56,56 % - 43,44 %). O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník
podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1 a ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak zákon na podanie

nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej
veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,
náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.