Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 18, 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 2Sf/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6020200029
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:6020200029.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej

a členov senátu JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Petra Piroša v právnej
veci žalobcu: JS trade Slovakia, spol. s.r.o., so sídlom: SNP 150, 962 01 Zvolenská Slatina, IČO: 36 021
580, právne zast.: Nagy & Partners, s.r.o., so sídlom: Športová 470/11, 924 01 Galanta, IČO: 36 869 341,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom: Lazovná 63, 974 04 Banská
Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102752301/2019 zo
dňa 28. novembra 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1.DaňovýúradBanskáBystricaakosprávcadane(ďalejlen„správcadane“alebo„prvostupňovýorgán“)
vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu
alebo jeho časti podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o DPH“) za zdaňovacie obdobie január 2017. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil

Protokol č. 100180997/2019 zo dňa 15.01.2019, ktorý spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam
uvedeným v protokole č. 100181524/2019 zo dňa 15.01.2019 doručil žalobcovi dňa 17.01.2019, čím
bola v zmysle ustanovenia § 46 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Daňový poriadok“)
daňová kontrola ukončená. Dňa 04.03.2019 žalobca správcovi dane elektronicky doručil Vyjadrenie k
zisteniam uvedeným v protokole a dňa 03.05.2019 sa uskutočnilo ústne pojednávanie o prerokovaní
pripomienok uvedených v písomnom vyjadrení k protokolu za prítomnosti splnomocneného zástupcu

a konateľa žalobcu, o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101035411/2019 zo dňa
03.05.2019.

Prvostupňové administratívne rozhodnutie

2. Následne správca dane vydal rozhodnutie č. 101229060/2019 zo dňa 16.05.2019 (ďalej aj len
„prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie prvostupňového orgánu“ alebo „rozhodnutie správcu

dane“), ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 33 227,20 Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj
len „DPH“) za zdaňovacie obdobie január 2017, a tým nepriznal v daňovom priznaní žalobcom uplatnený
nadmerný odpočet v sume 24 838,38 Eur a vyrubil daň v sume 8 388,82 Eur. V odôvodnení správca dane
uviedol, že žalobca si za zdaňovacie obdobie január 2017 uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnotyv celkovej sume 33 227,20 Eur za nákup kryštálového cukru, balenie 25 kg, 50 kg, alebo BIG-BAG, od
dodávateľa FRUIT FOOD, s.r.o., Vyšehradská 12, 851 06 Bratislava, IČO:36305502, DIČ:2020114888,
IČ DPH:SK2020114888 (ďalej len „FRUIT FOOD, s.r.o.“) z dodávateľských faktúr: č. 170105001 zo dňa

05.01.2017; č. 170116006 zo dňa 16.01.2017; č. 170117007 zo dňa 17.01.2017; č. 170118010 zo dňa
18.01.2017; č. 170118009 zo dňa 18.01.2017; č. 170123016 zo dňa 23.01.2017; č. 170123018 zo dňa
23.01.2017; č. 170124019 zo dňa 24.01.2017; č. 170124021 zo dňa 24.01.2017; č. 170125023 zo dňa
25.01.2017; č. 170125024 zo dňa 25.01.2017 a č. 170134029 zo dňa 31.01.2017, základ dane v celkovej
sume 166 136,00 Eur, DPH 20% v celkovej sume 33 227,20 Eur, cena celkom 199 363,20 Eur. Správca

dane v daňovej kontrole na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobca v spolupráci s ďalšími
tuzemskými spoločnosťami FRUIT FOOD, s.r.o. a Forceps, s.r.o., ako aj so spoločnosťami v Českej
republike (ČR) a v Poľskej republike (PL) vytvorili dva fakturačné reťazce:
1. reťazec: Forceps s.r.o., SR › FRUIT FOOD, s.r.o., SR › JS trade Slovakia, spol. s r.o., SR (žalobca)
› (A. B., Kietrz, PL alebo Katolik sp., Kietrz, PL alebo Katolik Group sp. z.o.o. Kietrz)
2. reťazec: (IGS Trading, ČR alebo INtoME group, ČR) › FRUIT FOOD, s.r.o., SR › JS trade Slovakia,

spol.sr.o.,SR(žalobca)›(A.B.,Kietrz,PLaleboKatoliksp.,Kietrz,PLaleboKatolikGroupsp.z.o.o.,PL)
Správcadanepreverilspoločnostivuvedenýchreťazcochavykonanýmdokazovanímvdaňovejkontrole
zistil také skutočnosti a dôkazy, na základe ktorých dospel k záveru, že žalobca sa zúčastnil konania,
ktoré vykazuje znaky podvodného konania na dani z pridanej hodnoty.
Druhostupňové administratívne rozhodnutie

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, na základe ktorého žalovaný
rozhodnutím č. 102752301/2019 zo dňa 28.11.2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“ alebo
„napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uviedol zistený skutkový
stav, skutočnosti, na základe ktorých dospel k záverom o existencii daňového podvodu a vyhodnotenie,

že žalobca sa zúčastnil konania vykazujúceho znaky daňového podvodu, pričom vedel, resp. mal vedieť,
že sa zúčastňuje daňového podvodu.

4. V odôvodnení predmetného rozhodnutia žalovaný uviedol, že správca dane dokázal, že prvý
fakturačnýreťazec,vktoromsiFRUITFOOD,s.r.o.odpočítaldaňzfaktúrznákuputovaruodspoločnosti

Forceps, s.r.o., bol vytvorený úmyselne, za účelom zmariť správcovi dane možnosť preverenia reálnosti
dodania tovaru a pôvodu tovaru, pričom cieľom vytvorenia tohto reťazca bolo získanie daňového
zvýhodnenia – odpočítanie dane a následné uplatnenie oslobodenia od dane pri dodaní tohto tovaru
odberateľovi do iného členského štátu EÚ. Výsledkom jeho konania bol vykázaný nadmerný odpočet
v zdaňovacom období január 2017. Žalovaný uviedol, že žalobca bol posledným článkom reťazca

v tuzemsku. Zároveň uviedol, že žalobca získal daňové zvýhodnenie tak, že dodávateľ žalobcu –
spoločnosť FRUIT FOOD, s.r.o. síce podala daňové priznanie, ale uviedla v ňom nízku daňovú
povinnosť (211,05 Eur) pri vysokom obrate (521 495,21 Eur), vysokom nadobudnutí tovaru (508 557,57
Eur) a vysokom celkovom odpočítaní dane (zo základu dane 1 028 997,60 Eur). Následné konanie
spoločnosti FRUIT FOOD, s.r.o. (zánik spoločnosti zlúčením od 11.02.2017 a skutočnosti o konaní

osôb za túto spoločnosť) a nepredloženie účtovníctva, boli dôkazmi o tom, že takéto konanie zabránilo
správcovi dane zistiť reálnosť údajov v podanom daňovom priznaní spoločnosti FRUIT FOOD, s.r.o..
Táto spoločnosť uviedla do daňového priznania také odpočítanie dane, ktoré nemalo reálny základ,
a tým eliminovala svoju daňovú povinnosť aj vo vzťahu k odpočítaniu dane u žalobcu.

5. Žalovaný ďalej uviedol, že pri druhom fakturačnom reťazci, do ktorého boli zapojení českí dodávatelia
IGS Trading, s.r.o. Oldřichovce, Třínec a INtoME group, s.r.o. na Kozačce, Vinohrady, Praha, správca
dane dokázal, že tento fakturačný reťazec spoločnosti bol vytvorený tiež úmyselne a účelovo, a cieľom
jehovytvoreniabolozískaniedaňovéhozvýhodnenia,ktorýmboloodpočítaniedaneužalobcu.Následne
bolo uplatnené oslobodenie od dane pri dodaní tovaru odberateľovi do iného členského štátu EÚ,

výsledkom čoho bol vykázaný nadmerný odpočet v zdaňovacom období január 2017, pričom žalobca bol
posledným článkom reťazca v tuzemsku. Žalovaný uviedol, že pokiaľ by platiteľ nakúpil tovar priamo od
dodávateľov z iných členských štátov EÚ, musel by priznať daň z nadobudnutia tovaru v tuzemsku (§ 11,
§ 69 ods. 6 zákona o DPH) a mohol by si následne odpočítať daň pri splnení zákonných podmienok (§
49 ods. 1 a ods. 2 písm. c) zákona o DPH). Keďže však nakúpil tovar od tuzemského dodávateľa FRUIT

FOOD, s.r.o., tak nemusel priznať daň z nadobudnutia tovaru v tuzemsku, pričom si mohol odpočítať
daň. Takýmto konaním získal neoprávnené daňové zvýhodnenie.6. Podľa žalovaného, správca dane správne vyhodnotil, že žalobca síce splnil formálne požiadavky
pre odpočítanie dane z predmetných faktúr podľa § 49 a § 51 zákona o DPH, ale dôkazmi uvedenými
v odôvodnení rozhodnutia správcu dane dokázal, že mu nebolo priznané právo odpočítať si daň na

základe predmetných faktúr z dôvodu, že mal, resp. mohol vedieť o tom, že sa zapojil do daňového
podvodu, ktorý spáchal dodávateľ FRUIT FOOD, s.r.o., uvedený na predmetných faktúrach.

7. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že správca dane z informačného
systému Finančnej správy SR (Úradný záznam č. 102188129/2018 z 07.11.2018) zistil, že spoločnosť

FRUIT FOOD, s.r.o. nemala v roku 2016 a 2017 deklarovaných žiadnych zamestnancov, nevykázala
žiadny obchodný alebo investičný majetok a nepodala žiadny účtovný výkaz, ani žiadne daňové
priznanie k DPPO, ani k dani z motorových vozidiel.

8. Miestnym zisťovaním bolo preverované sídlo spoločnosti NEXU, s.r.o. (právny nástupca spoločnosti
FRUIT FOOD, s.r.o.) a bolo zistené, že sídlo tejto spoločnosti bolo fiktívne, spoločnosť na adrese

uvedenej v Obchodnom registri reálne nesídlila, adresa spoločnosti bola bytový dom, spoločnosť nemala
označené sídlo ani zvonček. Jediným spoločníkom a aj štatutárnym zástupcom tejto spoločnosti bol
od 13.06.2014 C. B., bytom sady D. E. F. XX/XX, XXX XX G. H. (Úradný záznam č. 102183284/2018
z 18.04.2017). Správca dane pri inom konaní zistil (Zápisnica č. 9311401/5/3329034/2014/FieL
z 08.07.2014), že konateľ spoločnosti C. B. ani nevedel o tom, že by bol konateľom alebo spoločníkom

spoločnosti NEXU, s.r.o., nemal o nej žiadne doklady, iba podpisoval doklady, ktoré mu boli dávané
k podpisu, nevedel kde spoločnosť má skutočné sídlo, ani akú činnosť vykonávala, nepoveril žiadnu
osobu, aby zastupovala spoločnosť NEXU, s.r.o.. Osoba konateľa C. B. bola teda osobou, ktorá mohla
konať za úplatu alebo bola osobou v tiesni, alebo osobou so zníženou rozumovou vyspelosťou, ktorá
si dostatočne neuvedomuje právne dôsledky svojho konania, keď prevzala na seba obchodné podiely

spoločnosti. Táto osoba sa stala v uvedenej obchodnej spoločnosti jediným spoločníkom a konateľom,
nemala však vôľu pokračovať v podnikaní spoločnosti.

9. V zmysle notárskej zápisnice N 11/2017 spísanej dňa 12.01.2017 o zlúčení obchodnej spoločnosti
FRUIT FOOD, s.r.o. do právneho nástupcu NEXU, s.r.o. za prítomnosti konateľa spoločnosti FRUIT

FOOD, s.r.o. H. B. a konateľa spoločnosti NEXU C. B., bolo uvedené, že deň 12.01.2017 je dňom, od
ktorého sa úkony zanikajúcej obchodnej spoločnosti považujú z hľadiska účtovníctva za úkony vykonané
na účet nástupníckej obchodnej spoločnosti.

10. Správca dane zaslal predvolanie na ústne pojednávanie svedkovi H. B., ktorý zaslal písomné

vyjadrenie k činnosti spoločnosti FRUIT FOOD, s.r.o. H. B. bol konateľom spoločnosti FRUIT FOOD,
s.r.o. od 20.05.2016 do 10.02.2017. Svedok H. B. v zmysle § 25 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení
neskorších predpisov využil svoje právo nevypovedať, a to z dôvodu, že už nebol konateľom spoločnosti,
a teda nemal k dispozícii žiadne doklady týkajúce sa spoločnosti FRUIT FOOD, s.r.o., len slovne
bez bližšieho vysvetlenia, potvrdil obchody so žalobcom. Uvedený svedok teda odmietol vypovedať,

neposkytol žiadne dôkazy potvrdzujúce a preukazujúce ekonomickú činnosť spoločnosti FRUIT FOOD,
s.r.o., neposkytol žiadne informácie k ďalším skutočnostiam a skutkovým okolnostiam, týkajúcim sa
spoločnosti FRUIT FOOD, s.r.o., ktorej bol štatutárom v období od 20.05.2015 do 10.02.2017, teda
v čase realizácie preverovaných obchodov so žalobcom.

11. Z odpovedí na MVI vo veci preverenia prepravy tovaru sa nepotvrdila preprava na účet
deklarovaného dodávateľa – spoločnosti FRUIT FOOD, s.r.o., ani zabezpečovanie prepravy tovaru
takouto obchodnou spoločnosťou. Z prijatej odpovede na žiadosti o MVI a zo zaslaných CMR,
zmlúv o preprave a záznamov o prevádzke vozidla v prílohe odpovedí vyplýva, že nebol predložený
žiadny dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že tovar dovezený z Chorvátska, Českej republiky na Slovensko

patril žalobcovi (t. j. že by bol vlastníkom tovaru) alebo, že by s ním mohol žalobca nakladať ako
vlastník, pričom konateľ spoločnosti, C. I., uviedol, že tovar nevidel, bol iba fakturovaný. Rovnako bolo
preukázané, že ani kontrolovaný daňový subjekt - žalobca ani deklarovaná dodávateľská spoločnosť
FRUIT FOOD, s.r.o., neboli ukladateľom v skladoch na adresách uvedených ako miesto vykládky na
obdržaných dokladoch CMR, ani na týchto miestach nemohli tovar prevziať. Počas prepravy tovarom

disponoval dodávateľ z iného členského štátu EÚ a nie žalobca ani spoločnosť FRUIT FOOD, s.r.o..

12. Tiež bolo zistené, že spoločnosť FRUIT FOOD, s.r.o. bola od 11.02.2017 dobrovoľne vymazaná
z obchodného registra z dôvodu zlúčenia a právnym nástupcom sa stala spoločnosť NEXU, s.r.o., Dr.I. Markoviča 2083/1, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36245402 (právny nástupca 25 zaniknutých
spoločností), ktorej konateľ C. B. ani nevedel o tom, že je konateľom alebo spoločníkom spoločnosti
NEXU,s.r.o.,nemalonejžiadnedoklady,ibapodpisovaldoklady,ktorésúmudávanékpodpisu,nevedel

kde spoločnosť má skutočné sídlo, ani akú činnosť vykonávala, nepoveril žiadnu osobu, aby zastupovala
spoločnosť NEXU, s.r.o.

13. Na základe uvedených podporných dôkazov správca dane (s čím sa stotožnil aj žalovaný
v napadnutom rozhodnutí) vyhodnotil, že spoločnosť FRUIT FOOD, s.r.o. v roku 2017, teda aj

vkontrolovanomobdobíjanuár2017,nevykonávalariadneekonomickúčinnosťazdaniteľnéobchody,ku
ktorým boli vystavené predmetné dodávateľské faktúry, z ktorých si žalobca uplatnil sporné odpočítanie
dane z pridanej hodnoty, neboli reálne uskutočnené tak, ako deklarujú. Predmetné faktúry boli vystavené
účelovo, len z dôvodu deklarovania zdaniteľných obchodov.

14. Ohľadom spoločnosti spoločnosť Forceps, s.r.o. (subdodávateľ fakturovaného tovaru v prvom

dodávateľskom reťazci) uviedol, že podľa zistených podkladov správcu dane podala daňové priznanie
k dani z pridanej hodnoty za január 2017, február 2017, marec 2017, apríl 2017 a máj 2017, v ktorom
vykázala vysoké obraty v tuzemsku a nízke vlastné daňové povinnosti. Tiež zistil, že v krátkom časovom
slede za sebou sa spoločnosť Forceps s.r.o. dňom 07.07.2017 zlúčila so spoločnosťou SG GRESA
s.r.o. so sídlom Dr. I. Markoviča 2083/1, Nové Mesto nad Váhom, pričom spoločnosť SG GRESA s.r.o.

dňa 09.09.2017 bola dobrovoľná vymazaná a zlúčená so spoločnosťou ICHTIA s.r.o. so sídlom J.
Jesenského 1892/11, Bánovce nad Bebravou, a spoločnosť ICHTIA, s.r.o. dňa 28.10.2017 súd ex offo
vymazal z úradnej moci.

15. Z podkladov informačného systému ISFS-SD a z vykonaného dožiadania na spoločnosť ICHTIA

s.r.o. bolo zistené, že konateľmi spoločnosti SG GRESA s.r.o. boli osoba bezdomovca C. B.
(Úradný záznam č. 101783580/2017 z 17.08.2017) a osoba bezdomovkyne J. K. (Úradný záznam č.
102270484/2018 z 16.11.2018).

16. Podľa výpisu z obchodného registra bol konateľom spoločnosti Forceps s.r.o. od 01.02.2017 do

06.07.2017 občan Bulharskej republiky L. B., bytom A. H. X, M. XXXX. Podľa doručenej odpovede na
žiadosť o MVI z Bulharska – však osoba L. B. s uvedeným menom, dátumom narodenia a uvedeným
dokladom totožnosti, neexistovala. Správca dane zaslal výzvu na Notársky úrad C. K. N., Bratislava
za účelom preverenia reálnosti vykonania osvedčenia o pravosti podpisu č. O 12691/2017 zo dňa
29.06.2017 a podľa odpovede Notárskeho úradu bolo zistené, že podpis osoby L. B. nebol na notárskom

úrade osvedčený, z pečiatky na osvedčovacej doložke, ktorej fotokópia bola zaslaná je na prvý pohľad
zrejmé, že okrúhla pečiatka so štátnym znakom nespĺňa rozmery v súlade s § 9 ods. 1 Vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti SR č. 324/2015 o Kancelárskom poriadku pre notárov. Predmetné overenie
pravosti podpisu sa nenachádzalo v registri osvedčených podpisov, pretože k osvedčeniu nedošlo. A to,
že sa jedná o zahraničnú osobu nemá vplyv na vyhľadávanie, pretože vo vyhľadávacích kritériách je

možné zadať označenie zahraničná osoba, a vtedy sa nepožaduje rodné číslo.

17. Správca dane zistil tiež ďalšie skutočnosti, a to, že spoločnosť Forceps, s.r.o. nepredložila miestne
príslušnému správcovi dane účtovníctvo (ani za kontrolované zdaňovacie obdobie), čím neumožnila
správcovi dane preveriť správne uplatnenie a odvod DPH v preverovanom prípade. V kontexte judikatúry

Súdneho dvora EÚ tak správca dane, ako aj žalovaný, dospeli k záveru, že spoločnosť Forceps s.r.o.
sa ako platiteľ DPH dopustila daňového podvodu.

18. Tiež bolo správcom dane zistené, že v rozhodnom období realizácie preverovaných obchodov
v januári 2017 v spoločnosti Forceps s.r.o. bola O. P. jedinou spoločníčkou (od 25.11.2016, do

dobrovoľného výmazu spoločnosti z registra dňa 07.07.2017) a jedinou konateľkou (od 25.11.2016 do
09.02.2017). Správca dane z verejne prístupných zdrojov získal informáciu o tom, že Okresný súd
Zvolen vykonal obžalobu uvedenej osoby z podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a) Trestného zákona č.
300/2005Z.z.vznenízákonač.249/2012Z.z.vzneníneskoršíchpredpisov,čosprávcadanevyhodnotil
ako podporný dôkaz, ktorým spochybnil riadne podnikanie spoločnosti Forceps, s.r.o. v kontrolovanom

období, pretože táto spoločnosť bola riadená osobou, ktorá mala byť obžalovaná z podvodu.

19. Ďalej správca dane zistil, že spoločnosť Forceps, s.r.o. dňa 07.07.2017 zanikla zlúčením so
spoločnosťou SG GRESA s.r.o. a spoločnosť SG GRESA s.r.o. v krátkom čase dňa 09.09.2017 zaniklazlúčením so spoločnosťou ICHTIA s.r.o. a spoločnosť ICHTIA s.r.o. ako právny nástupca zaniknutej
spoločnosti Forceps, s.r.o., nepredložila správcovi dane účtovníctvo a dňa 28.10.2017 bola ex offo
vymazaná.

20.Uvedenézisteniavyhodnotilsprávcadaneakopodpornýdôkaztoho,žekonaniespoločnostiForceps
s.r.o. v kontrolovanom období nevykazovalo znaky riadne vykonávanej ekonomickej činnosti a táto
spoločnosť účelovo zanikla, ako v krátkom časovom slede za sebou následne aj jej právny nástupcovia,
čím znemožnili správcovi dane preveriť priznanie a odvod dane z pridanej hodnoty do štátneho rozpočtu

z deklarovaného obchodu s cukrom, ako aj reálne dodanie preverovaného tovaru – kryštálového cukru
ďalšiemuodberateľovivofakturačnomreťazciFRUITFOODs.r.o.,ktorýbolpriamymdodávateľomcukru
pre žalobcu.

Zhrnutie argumentov žalobcu – žalobné body

21. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane, vrátane postupu, ktorý im predchádzal, ich
zrušenia a vrátenia veci správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu
trov konania.

22. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že správca dane počas daňovej kontroly relevantne a zákonne
nijak nepreukázal, žeby žalobca vedel alebo mal vedieť, že sa svojim konaním zúčastňuje na plnení,
ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Ďalej uviedol, že doteraz len v jednom prípade pred tromi
rokmi uskutočnil obchod tak, že vo veľkých množstvách nakúpil cukor a následne ho bez spracovania
predal, pričom žalovaný ako aj daňový úrad na základe toho dospeli k nesprávnemu záveru, a to, že

preverované zdaniteľné obchody s deklarovaným dodávateľom FRUIT FOOD, s.r.o. a deklarovanými
odberateľmi v Poľsku neboli pre žalobcu obvyklé a vymykali sa bežnej hlavnej činnosti žalobcu, a práve
v takomto prípade mal byť žalobca obozretný a mal si dôsledne preveriť všetky skutočnosti, týkajúce sa
dodávateľaajodberateľov.Argumentácia,žežalobcasimalspoločnosťFRUITFOOD,s.r.o.,ktorúnašiel
na internete, aj ďalej preverovať, z ničoho nevyplýva, pričom v rámci všetkých oficiálnych registrov bola

spoločnosť FRUIT FOOD, s.r.o. vedená ako riadny a spoľahlivý partner, mala registráciu DPH. Uviedol,
že tovar bežne môže priamo od dodávateľa, prípadne až výrobu ísť priamo k odberateľovi bez toho, aby
musel byť vyskladnený u daňového subjektu, prípadne dodávateľov, ktorý v danom obchodnom reťazci
vystupujú.

23. Žalobca ďalej uviedol, že zakúpený tovar nebol vykladaný ani skladovaný v ich spoločnosti, pričom
túto skutočnosť potvrdil aj štatutárny orgán dodávateľa, a to písomným vyjadrením H. B.. Žalobca
ďalej uviedol, že v rámci jeho činnosti boli vykonávané a sú vykonávané všetky možné a spravodlivo
požadované opatrenia, aby sa zabránilo obchodovaniu so subjektmi, ktoré by mohli byť zapojené
v akýchkoľvek pochybných transakciách, t. j. najmä preverovaním každého dodávateľa a sledovania

aj toho, či ponúkaná cena nie je podozrivo nízka. Napriek tomu nebolo v silách žalobcu, a ani to
nebolo možné od neho spravodlivo požadovať, aby vedel garantovať, že v celom dodávateľskom reťazci
sa nebude nachádzať subjekt, ktorého úmysly nie sú bezvýhradne čestné. Ohľadom argumentácie
žalovaného, že si mal overiť, či jeho dodávateľ je registrovaný na príslušnom Regionálnom úrade
verejného zdravotníctva, uviedol, že ani on sám, napriek tomu, že podniká v danej oblasti už 20 rokov,

nie je registrovaný, avšak, samozrejme, určité hygienické predpisy a požiadavky na prevádzkovanie
splnené byť musia, čo žalobca aj spĺňa, avšak o žiadnej registrácii, na ktorú sa odvoláva žalovaný
a daňový úrad, nevie. Mal za to, že daňový úrad a žalovaný neuniesli dôkazné bremeno, keď ho označili
za účastníka alebo dokonca tvorcu akejkoľvek podvodnej schémy a jednoznačne mu nepreukázali, že
sa jedná o podvodné konanie. Z týchto dôvodov mal za to, že rozhodnutie žalovaného trpí vadami

najmä z toho dôvodu, že je nepreskúmateľné a nezrozumiteľné, prečo žalobcovi nevznikla daňová
povinnosť podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH, keď reálne dodanie zdaniteľného plnenia dodávateľom
spoločnosťou FRUIT FOOD, s.r.o. bola podľa žalobcu preukázaná. Všetky dôkazy svedčia, že tovar
bol dodaný žalobcovi, potvrdil to aj vtedajší konateľ dodávateľa žalobcu vo svojej výpovedi. Žalobca ho
dodal svojmu odberateľovi, za tovar odberateľ zaplatil žalobcovi a až potom bol tovar riadne dodaný,

a až následne uhrádzal žalobca cenu dodávateľovi. Prepravu tovaru potvrdili prepravcovia, ako aj
dodanie tovaru potvrdili odberatelia žalobcu, a dokonca, výkazy vedené priamo žalovaným preukazujú,
že dodávateľ žalobcu si svoju povinnosť podať výkazy DPH daňovej správe splnil. U dodávateľa žalobcu
spoločnosti FRUIT FOOD, s.r.o. neboli zo strany daňového úradu zabezpečené žiadne dôkazy, ktoré bymohli reálne preukazovať, že dodanie zdaniteľného plnenia žalobcovi nebolo uskutočnené. V zmysle
tejto argumentácie mal žalobca za to, že správca dane vyžadoval od neho dôkazné prostriedky, ktoré
od neho nemožno rozumne, spravodlivo a v súlade so zákonom požadovať, čím porušil aj § 3 ods. 1, 2

Daňového poriadku. Z tohto dôvodu podľa jeho názoru správca dane bez dôkazov, len na základe svojho
záveru, či úvahy, preniesol dôkazné bremeno výlučne na daňový subjekt, čo bolo absolútne v rozpore
s platným právnym poriadkom.

24. Podľa žalobcu, rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie, sú nezákonné, pretože:

(i) vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, (ii) sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a
pre nedostatok dôvodov, (iii) skutkový stav, ktorý vzali orgány verejnej správy za základ rozhodnutí je v
rozporesadministratívnymispismia/alebonemávnichoporu,(iv)vkonanípredorgánmiverejnejsprávy
došlo k podstatnému porušeniu procesných predpisov, ktoré malo za následok vydanie nezákonných
rozhodnutí.

25. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný, rovnako ako správca dane, tvrdí, že nebolo preukázané dodanie
tovaru (cukor) dodávateľom FRUIT FOOD, s.r.o. žalobcovi, a následne, dodanie toho istého tovaru
odberateľom žalobcu. Žalobca sa s týmto záverom nestotožnil z dôvodov, že: (A) Žalobca nemôže
niesť zodpovednosť za nesplnenie si povinnosti voči orgánom verejnej správy jeho dodávateľom. Na
preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa, znáša dôkazné bremeno ako

aj dôkaznú núdzu správca dane. (B) Žalobca si splnil povinnosť preukázať skutočnosti, ktoré patria
do jeho dôkazného bremena. (C) Do dôkazného bremena žalobcu nepatria skutočnosti, ktoré žalobca
ako daňový subjekt nemôže ovplyvniť. Žalobca nemá kontrolu nad nákupnými procesmi dodávateľov,
nemôže preto preukazovať, akým spôsobom tovar nadobudli. (D) V rámci rozloženia dôkazného
bremena medzi správcu dane a daňový subjekt možno konštatovať, že žalobca ako daňový subjekt

preukázal skutočnosti prislúchajúce jeho dôkaznému bremenu na rozdiel od správcu dane, ktorý svoje
dôkazné bremeno neuniesol, keď žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal, že dodávateľ tovar
nedodal, resp. ho žalobca nedodal svojim odberateľom, a ani nepreukázal, že sa žalobca mal zúčastniť
podvodného konania. (E) Prípadné podvodné konanie na predchádzajúcich stupňoch obchodného
reťazca nemôže mať za následok odopretie práva na odpočítanie DPH žalobcovi, ak tento o tom nevedel

alebo nemohol vedieť.

26. Záverom uviedol, že má za to, že rozhodnutia žalovaného a správcu dane sú nezákonné, pretože
žalovaný v napadnutom rozhodnutí (rovnako ako aj správca dane) svoje závery opierajú o nesprávne
vyhodnotený skutkový stav, v dôsledku čoho dospeli k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, t.j.

nesprávne skonštatovali, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre odpočítanie DPH v
zmysle § 49 zákona o DPH v nadväznosti na § 51 zákona o DPH. Tiež je podľa neho napadnuté
rozhodnutie nepreskúmateľné z dôvodu, že niektoré závery žalovaného sú vnútorne rozporné. Žalobca
namietal mnoho nedostatkov v konaní správcu dane, žalovaný sa však s konkrétnymi námietkami
žalobcu nevysporiadal buď vôbec alebo len konštatoval finálny záver bez dostatočného odôvodnenia a

poskytnutia odpovede na kritické (zásadné) argumenty žalobcu.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

27. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol obdobnú argumentáciu, ktorá je obsahom žalobou

napadnutého rozhodnutia (viď. body 3 – 20 tohto rozsudku). Následne k námietkam žalobcu uvedeným
v žalobe, uviedol, že žalobca v žalobe uvádza v podstate rovnaké skutočnosti ako namietal v
odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane, pričom žalovaný sa s odvolacími námietkami
vysporiadal v napadnutom rozhodnutí, a preto aj vo vzťahu k námietkam žaloby zotrváva na odôvodnení
žalobou napadnutého rozhodnutia.

28. Ďalej uviedol, že po procesnej stránke daňovou kontrolou preveroval skutočnosti, ktoré sám žalobca
ako kontrolovaný daňový subjekt uviedol v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za kontrolované
zdaňovacie obdobie január 2017 (nadmerný odpočet uplatnený v zmysle ustanovení zákona o DPH),
pričom, ako preukazuje predložený administratívny spis, v súlade s ustanoveniami zákona č. 563/2009

Z. z. v znení neskorších predpisov: správca dane viedol dokazovanie v zmysle § 24 ods. 2 Daňového
poriadku, postupoval v súlade so základnými zásadami správy daní podľa ustanovení v zmysle §
3 ods. l, 2, 3, 6 Daňového poriadku v úzkej súčinnosti so žalobcom a neuprel žalobcovi ani práva
vyplývajúce z § 45 ods. 1 Daňového poriadku. Správca dane vytvoril žalobcovi dostatočný priestor, abypreukázal skutočnosti, ktoré mali vplyv na správne určenie dane uvedenej žalobcom v daňovom priznaní
k dani z pridanej hodnoty za kontrolované obdobie; umožnil žalobcovi vyjadriť sa ku skutočnostiam
týkajúcim sa kontroly DPH a predložiť doklady a dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, o čom svedčia

zápisnice o ústnom pojednávaní, úradné záznamy, zaslané upovedomenia; a tiež umožnil žalobcovi
ako kontrolovanému daňovému subjektu počas výkonu daňovej kontroly dokazovanie ním uvádzaných
skutočností.

29. K námietkam žaloby v súvislosti s rozložením dôkazného bremena medzi kontrolovaný daňový

subjekt a správcu dane žalovaný uviedol, že správca dane nevytýkal žalobcovi, že neuniesol dôkazné
bremeno. Správca dane sám vykonal dôkazy, ktoré v konečnom dôsledku viedli k záverom o neuznaní
odpočítania DPH žalobcovi. Správca dane ani nezaťažoval žalobcu povinnosťami preukázať skutočnosti
na strane jeho dodávateľa, resp. subdodávateľa, ako tvrdí žalobca, pretože tieto skutočnosti správca
dane zistil sám, a tým splnil svoju dôkaznú povinnosť na skutočnosti, ktoré boli dôvodom na neuznanie
sporného odpočítania dane žalobcovi. Správca dane všetky skutočnosti zistené daňovou kontrolou

vyhodnotil vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko čo vyšlo najavo. Zistený skutkový stav
najprv hodnotil podľa ustanovení zákona o DPH, ale vzhľadom na zistené skutočnosti v konečnom
dôsledku skutkový stav vyhodnotil správca dane v súlade so sledovanými cieľmi DPH vyjadrenými v
Smernici 2006/112/ES a v rozsudkoch Súdneho dvora EÚ.

30. Uviedol tiež, že správca dane aj žalovaný svoje rozhodnutia vydali a odôvodnili v súlade s
ustanoveniami § 63 Daňového poriadku. Skutočnosť, že žalobca nesúhlasí s právnym posúdením veci
správcom dane (a žalovaným), nie je možné považovať za nepreskúmateľnosť alebo nezrozumiteľnosť
rozhodnutia. Na základe uvedeného žalovaný považuje predmetnú námietku za neopodstatnenú.

31. Ďalej uviedol, že po hmotnoprávnej stránke správca dane vychádzal z faktov uvedených v
podanom daňovom priznaní a dôkazov predkladaných žalobcom v priebehu daňovej kontroly. Zároveň
správca dane vychádzal zo skutočností vyplývajúcich z vykonaných dôkazov, zo zaslaných dožiadaní,
z vykonaných ústnych pojednávaní, miestnych zisťovaní, ktoré vykonal správca dane za účelom
preverenia skutočného dodania tovaru – kryštálového cukru. Správca dane preveroval dodanie

tovaru deklarované konkrétnym dodávateľom v zistených obchodných reťazcoch, týkajúce sa dodávok
kryštálového cukru, t. j. fakturačný tok tovaru v nadväznosti na preukázanie vzniku práva nakladať s
tovarom ako vlastník, pretože len v prípade, že u dodávateľa vzniklo právo nakladať s tovarom ako
vlastník, mohol tento preniesť toto právo na odberateľa. Správca dane na základe získaných dôkazov a
judikatúry Súdneho dvora EÚ posúdil charakter obchodov a nevzniesol pochybnosti o existencii tovaru,

ale správca dane spochybnil opodstatnenosť a priebeh zdaniteľných plnení tak, ako bolo deklarované
v jednotlivých obchodných reťazcoch. Podľa zistení správcu dane zúčastnené subjekty (nekontaktné
zanikajúce spoločnosti, ktoré so správcom dane nekomunikujú, nespolupracujú a nepreukázal sa u
nich ani výkon ekonomickej činnosti a oprávnenie na obchodovanie s potravinovou komoditou - cukor)
postupovali spôsobom, ktorý nesie znaky podvodného konania a jeho cieľom je získať daňovú výhodu

v podobe uplatneného práva na odpočítanie dane v tuzemsku. Správca dane v daňovej kontrole
vykonal široké dokazovanie, zistené skutkové okolnosti dostatočne opísal, vyhodnotil vo vzájomných
súvislostiach a odôvodnil už v protokole z daňovej kontroly a tiež v prvostupňovom rozhodnutí.

32. Záverom uviedol, že tak, ako zo žalovaných rozhodnutí v súvislosti so sporným odpočítaním

dane vyplýva, správca dane neskonštatoval, ani neprijal záver, že v danom prípade neboli splnené
podmienky pre odpočítanie DPH v zmysle § 49 v nadväznosti na § 51 zákona o DPH, ako tvrdí
žalobca. S relevantnými námietkami odvolania sa v napadnutom rozhodnutí žalovaný vysporiadal
a žalobca neuvádza, s ktorými konkrétnymi námietkami sa žalovaný nevysporiadal. Skutočnosť, že
žalobca nesúhlasí s právnym posúdením veci správcom dane a žalovaným, nie je možné považovať

za nepreskúmateľnosť alebo nezrozumiteľnosť rozhodnutia. Na základe uvedeného žalovaný považuje
námietky žaloby za neopodstatnené.

33. Žalobca nevyužil právo zaujať repliku.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov

34. Keďže žalobca ani žalovaný nežiadali, aby správny súd na prejednanie veci nariadil ústne
pojednávanie, Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd nariadil verejné vyhlásenie rozsudku,pričom oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené spôsobom podľa
§ 137 ods. 4 SSP. Krajský súd v Banskej Bystrici následne Rozsudkom sp. zn. 23S/8/2020 zo dňa
24. februára 2021 žalobu ako nedôvodnú zamietol. Na základe žalobcom podanej kasačnej sťažnosti

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky Rozsudkom sp. zn. 3Sfk/32/2021 zo dňa 18. decembra 2023
rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/8/2020 zo dňa 24. februára 2021 zrušil z dôvodu
jeho nepreskúmateľnosti a vec vrátil na ďalšie konanie Správnemu súdu v Banskej Bystrici.

35. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny

súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods.
1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy
vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Správny súd vec opätovne prejednal v súlade s § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania,
keďže po vrátení veci Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky žalobca súhlasil s opätovným
prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Nariadenie pojednávania nebolo potrebné ani z iných

dôvodovpodľa§107ods.1SSP.Oznámenieoverejnomvyhlásenírozsudkubolozverejnenénaúradnej
tabuli tunajšieho súdu dňa 31.07.2024. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 18.09.2024 (§ 137 ods.
3 SSP).

36. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

37. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

38. Podľa § 134 ods. 1 SSP; správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

39. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP; v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych
dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len
"žalobné body").

40. Podľa § 190 SSP; ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

41. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH; daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania

tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo
prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň
skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri
dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

42. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH; daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

43. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH; právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

44.Podľa§49ods.2písm.a)zákonaoDPH;platiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

45. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH; právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.46. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku; pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

47. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku; správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

48. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku; daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

49.Podľa§24ods.2Daňovéhoporiadku;správcadanevediedokazovanie,pričomdbá,abyskutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

50. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku; správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných

voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

51. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku; ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so

všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane
podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené
daňovými subjektmi a doklady k nim.

52. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku; daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

53. Podľa § 63 ods. 1 Daňového poriadku; ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona

alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak
tento zákon neustanovuje inak.

54. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku; rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v
daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným

orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

55. Podľa § 63 ods. 3 Daňového poriadku; ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak,
rozhodnutie musí obsahovať
a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,

b) číslo a dátum rozhodnutia,
c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa
rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa
rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo
pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá

povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; ak ide o zahraničnú
fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú
osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu,
d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho
predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o

náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý
má byť suma zaplatená,
e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie
odkladného účinku,f) vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej
pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a
odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu.

56. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku; rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov

a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

57. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené
rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie január
2017 vo výške 33 227,20 Eur z dôvodu, že správca dane spochybnil opodstatnenosť a priebeh
zdaniteľných plnení tak, ako boli deklarované v jednotlivých obchodných reťazcoch. Podľa zistení

správcu dane zúčastnené subjekty (nekontaktné zanikajúce spoločnosti, ktoré so správcom dane
nekomunikujú, nespolupracujú a nepreukázal sa u nich ani výkon ekonomickej činnosti a oprávnenie
na obchodovanie s potravinovou komoditou – kryštálový cukor) postupovali spôsobom, ktorý nesie
znaky podvodného konania a jeho cieľom je získať daňovú výhodu v podobe uplatneného práva na
odpočítanie dane v tuzemsku, pričom žalobca vzhľadom na všetky zistené skutočnosti mohol vedieť,

že sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie
žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah
prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom v správnej žalobe.

58. Správny súd konštatuje, že jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných

zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej
žaloby posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci
skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané
v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti,

teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť
rozhodnutia alebo opatrenia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúcehojehovydaniu.Pripreskúmavanízákonnostirozhodnutiasúdvychádza zoskutkového
stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia
(§ 135 ods. 1 SSP v znení platnom do 30.06.2023). Preto v správnom súdnictve súd dokazovanie

zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 119 ods. 1
SSP). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či správne orgány splnili povinnosti
stanovené zákonom (napr. R 60/2000). Súdny prieskum v predmetnej veci nie je absolútny, ale je

limitovaný žalobnými bodmi, teda namietanými skutkovými a právnymi dôvodmi tvrdenej nezákonnosti
napadnutého rozhodnutia, uplatnenými žalobcom v lehote na podanie správnej žaloby. Na neskôr
uplatnené žalobné body napr. v replike, resp. prednesené na pojednávaní správny súd neprihliada.

59. Žalobca v správnej žalobe namietal, že správca dane relevantne a zákonne nijak nepreukázal, žeby

žalobca vedel alebo mal vedieť, že sa svojim konaním zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu
vo vzťahu k DPH, ani že obchodné reťazce, ktorých sa žalobca zúčastnil, nesú znaky podvodného
konania.

60. Správny súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že v rámci daňového konania je potrebné

rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie (i) hmotnoprávnych podmienok priznania práva na
odpočítanie DPH (alternatívne oslobodenia od dane), (ii) formálnych podmienok priznania práva na
odpočítanie, (iii) odopretím nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenia od dane z dôvodu daňového
podvodu a (iv) odopretím nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenia od dane z dôvodu zneužitia
práva.

61. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet dane sú požiadavky, aby (i) daňový
subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, (ii) tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo
na odpočítanie dane, boli dodané, alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a (iii) aby zdaniteľnáosoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení, čo
vyplýva, z čl. 168 písm. a) Smernice Rady č. 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme
dane z pridanej hodnoty (Ú.v.EÚ L 347, 2006). Nárok na odpočítanie DPH vzniká príjemcovi plnenia

za predpokladu kumulatívneho splnenia týchto hmotnoprávnych podmienok. Pokiaľ tieto podmienky
nie sú splnené, právo na odpočítanie DPH môže byť odopreté (rozsudok sp. zn. 8 Sžfk 16/2020 zo
dňa 25.08.2022, bod 25.; rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, napr. vo veci Senatex zo dňa 15.09.2016,
C-518/14, bod. 28.; vo veci Vikingo Fővállalkozó zo dňa 03.09.2020, C-610/19, bod 43.; vo veci
Kemwater Prochemie zo dňa 09.12.2021, C-154/20, bod 24.). Zatiaľ čo medzi materiálne podmienky

patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru alebo služby, ako zdaniteľnej osoby, tak identita dodávateľa,
resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia Súdneho dvora
EÚ vo veci Kemwater Prochemie, bod 25; vo veci Ferimet zo dňa 11.11.2021, C-281/20, body 26., 27.).

62. Z odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že správca dane i žalovaný posúdili sporné
obchodné transakcie ako obchody vo fakturačných reťazcoch postihnutých podvodným konaním a na

základe zistenia, že odpočítanie dane u žalobcu (odpočítanie dane z plnenia od spoločnosti FRUIT
FOOD, s.r.o.) bolo spojené s podvodným konaním, správca dane žalobcovi nepriznal odpočítanie dane
z týchto obchodov. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné poukázať na to, že právo
na odpočítanie dane v zmysle článku 167 a nasl. Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006
o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej ako „Smernica“) je vo všeobecnosti neoddeliteľnou

súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Hoci právo zdaniteľných osôb
odpočítať z dane, ktorú majú zaplatiť, daň splatnú alebo zaplatenú na vstupe z tovarov alebo služieb,
ktoré prijali na vstupe a využívali pre potreby svojich zdaniteľných transakcií, základnú zásadu
spoločného systému DPH zavedeného právnou úpravou, právo na odpočítanie dane možno zdaniteľnej
osobe odoprieť, ak sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol

dodaný tovar alebo bola poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala
vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní na transakcii
predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho
subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb
(rozsudok SD EÚ vo veci Glancore Agriculture Hungary, C-189/18). Je teda v rozpore so všeobecnými

zásadami fungovania systému DPH uplatniť si odpočítanie dane v situácii, keď boli v obchodnom
reťazci umelo vytvorené podmienky pre jej odpočítanie – t. j. v prípadoch obchodovania s cieľom čerpať
odpočítanie dane vo forme nadmerného odpočtu (pri daňovom podvode). Ide o situáciu, v ktorej jeden
z účastníkov neodvedie vybranú daň a ďalší účastník si túto daň odpočíta za účelom získania daňového
zvýhodnenia v rozpore s účelom Smernice.

63. Na to, aby mohol byť odopretý nárok na odpočítanie dane z titulu účasti daňového subjektu
na daňovom podvode, musia byť kumulatívne kladne zodpovedané štyri otázky tzv. Axel Kittel testu,
ktoré sformuloval SD EÚ ako predpoklad posúdenia veci ako daňového podvodu v rozhodnutiach vo veci
C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling. Pri daňovom podvode musí správca dane v rámci

svojho dôkazného bremena: 1/ preukázať existenciu podvodu na dani z pridanej hodnoty (chýbajúcu
daň), a to na ktoromkoľvek predchádzajúcom článku reťazca (objektívny test v rámci celého reťazca),
následne 2/ preukázať objektívne skutkové okolnosti svedčiace tomu, že kontrolovaný daňový subjekt
o podvode na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, pričom stačí nevedomá
nedbanlivosť a nemusí ísť o úmysel (vedomostný test konkrétneho subjektu) a zároveň 3/ musí posúdiť,

či kontrolovaný daňový subjekt prijal opatrenia, ktoré je od neho možné rozumne vyžadovať, aby zistil,
či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (due diligence vedomostný test
konkrétneho subjektu). Dôkazné bremeno pri preukazovaní účasti na daňovom podvode (vykonanie
Axel Kittel testu) zaťažuje správcu dane.

64. Správny súd konštatuje, že v preskúmavanom prípade vo vzťahu k posúdeniu skutočnosti, či žalobca
bol účastný na podvode na DPH na účely rozhodnutia o odmietnutí práva na odpočítanie dane, správca
dane aplikoval tzv. Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom
podvode z vyššie citovaného rozsudku SD EÚ vo veci Axel Kittel, C- 439/04, pričom tieto kritériá je
možné konštruovať do štyroch nasledovných otázok, ktoré musia byť zodpovedané kladne:

1/ Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?
2/ Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania?3/ Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody
daňového subjektu s týmto konaním spojené?
4/ Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom, alebo mohol

a mal vedieť daňový subjekt?
Správca dane v preskúmanom prípade všetky vyššie uvedené otázky zodpovedal kladne, teda
preukázal, že žalobca sa zúčastnil na daňovom podvode, o ktorom mohol alebo mal vedieť. Postup
správcu dane a žalovaného, ktorý stotožniac sa so závermi správcu dane, potvrdil rozhodnutie správcu
dane, ako aj následné právne posúdenie orgánmi verejnej správy, boli v súlade s relevantnou judikatúrou

SD EÚ, ako aj judikatúrou NS SR i NSS SR.

65. Správny súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že daňový podvod je judikatúrou definovaný
ako situácia, v ktorej jeden daňový subjekt ako účastník podvodu neodvedie do štátnej pokladnice
vybranú DPH a ďalší subjekt si ju naopak odpočíta, a to za účelom získania daňového zvýhodnenia
(napr. rozsudok NSS SR sp. zn. 6Sžfk/76/2020 z 26.10.2022, rozsudok NSS ČR č. j. 5Afs 60/2017

z 30.01.2018). Pri daňových podvodoch je spravidla možné konštatovať, že transakcie uskutočnené
v rámci takéhoto podvodu nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam a pre posúdenie nároku
na odpočítanie dane je kľúčové posúdiť všetky významné okolnosti spornej transakcie (rozsudok zo
dňa 12.01.2006 v spojených veciach Optigen Ltd., Fulcrum Electronics Ltd. (v likvidácii) a Bond House
Systems Ltd. proti Commissioners of Customs & Excese, C-354/03, C355/03 a C-484/03, rozsudok zo

dňa 06.07.2009 v spojených veciach C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel proti Belgickému štátu a Belgický
štátprotiRecoltaRecyclingSPRLarozsudokSúdnehodvoraEÚzodňa21.06.2012vspojenýchveciach
Mahageben kft a Péter Dávid, C-80/11 a C-142/11). Tak, ako už bolo vyššie uvedené, predpoklady
pre posúdenie veci ako daňového podvodu v zmysle judikatúry SD EÚ tvoria tzv. Axel Kittel test
existencie daňového podvodu.

66. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že dôvod nepriznania odpočtu DPH (v danom prípade
účasť žalobcu na daňovom podvode) má významný dopad na daňové konanie z dôvodu prenosu
dôkazného bremena. Pri preukazovaní hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie
dane dôkazné bremeno zaťažuje daňový subjekt, avšak v prípade preukazovania účasti na podvode,

príp. zneužití práva, zaťažuje dôkazné bremeno daňové orgány.

67. V daňovom konaní má dôkaznú povinnosť prioritne daňový subjekt. Správca dane dokazovanie
vykonáva, vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane.
Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získava poznatky a informácie

o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri
dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo
najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve daňový
subjekt, ktorý nesie dôkazné bremeno a dôkazy navrhuje, na druhej strane správca dane autonómne
rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aj to, aké závery vyvodí

z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada
objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné orgány verejnej správy povinné postupovať.

68. Správny súd pritom poukazuje na skutočnosť, že prenos dôkazného bremena medzi daňovým
subjektom a správcom dane má svoje pravidlá. „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné

povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti
realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom
spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť
(dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť
dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne

spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom
možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len
na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho
pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom
konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje

praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.“ (rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14. novembra 2018, bod 21;
obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009).69. Správny súd tiež poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 5Sfk/37/2021 zo
dňa30.05.2023,vktoromsauvádza:„Kotázkedôkaznéhobremenaexistujepočetnáavzásadestabilná
rozhodovacia prax kasačného súdu, vyjadrená napríklad v rozsudkoch sp.zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 3.

februára 2016, sp.zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27. septembra 2018, sp.zn. 5Sžfk/15/2018 zo dňa 30. apríla
2019 a iné. Z ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku vyplýva, že z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti
práva na odpočet dane je dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok
prioritne zaťažený práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje. Obchodné transakcie pritom
nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou a zmluvou), predložené doklady

musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt.
Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže
byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9 Sžfk
1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6 Sžfk 20/2018 zo dňa 11. júna 2019, body 49 a
50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R

6/2020).“ Uvedené závery vyplývajú aj z aktuálnej rozhodovacej praxe Najvyššieho správneho súdu SR,
rozhodnutia sp. zn. 3Sfk/33/2021 zo dňa 25.07.2023, bod 46.; sp. zn. 5Sfk/12/2022 zo dňa 21.11.2023,
bod 25.

70. Správny súd ďalej poukazuje na Rozsudok sp. zn. 1Sžfk/99/2017 zo dňa 20.08.2019, v ktorom

NajvyššísúdSRuvádza,že„Aksprávcadanedospejekzáveru,žeideopodvodnékonaniesnásledkom
daňového úniku, resp. existenciu umelej konštrukcie, ktorá je zachytená v ustanovení § 3 ods. 6
Daňového poriadku, potom je správca dane sám zaťažený dôkazným bremenom, a musí objektívne
preukázať v zmysle relevantnej judikatúry Súdneho dvora (napríklad rozsudok v spojených veciach
sp.zn. C-80/11 Mahagében a C-142/11 Dávid), že žalobca vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie

zakladajúce nárok na odpočítanie DPH je súčasťou daňového podvodu zo strany tohto vystaviteľa alebo
iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. Tento záver vychádza zo všeobecného
predpokladu, že daňový subjekt sa nemôže podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem
práva Európskej únie.“

71. Z vyššie uvedeného vyplýva, že pre rozhodnutie o priznaní, či nepriznaní odpočtu DPH musia
mať daňové orgány ustálené, či dôvodom nepriznania odpočtu DPH je nesplnenie hmotnoprávnych
podmienok alebo zneužitie práva, či participovnie žalobcu na daňovom podvode. S touto skutočnosťou
úzko súvisí aj prenos dôkazného bremena, ktorý v prípade nesplnenia hmotnoprávnych podmienok leží
na žalobcovi, avšak pokiaľ správca dane dospeje k záveru, že hmotnoprávne podmienky pre odpočet

DPH sú splnené, môže túto DPH nepriznať len v prípade, že sám preukáže účasť daňového subjektu na
daňovom podvode (či už aktívnu alebo pasívnu). V predmetnej veci správca dane nespochybnil splnenie
hmotnoprávnych podmienok, avšak na základe svojich zistení v predmetnej daňovej kontrole spochybnil
opodstatnenosť a priebeh zdaniteľných plnení tak, ako to boli deklarované v jednotlivých obchodných
reťazcoch, a preto dospel k záveru, že žalobca participoval na daňovom podvode. Dôkazné bremeno tak

zaťažovalo práve správcu dane, ktorý preto v predmetnej veci vykonal rozsiahle dokazovanie a všetky
zistenia a ich vyhodnotenie popísal v prvostupňovom rozhodnutí, s ktorým sa následne stotožnil aj
žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Neobstojí tak námietka žalobcu, že ho správca dane neprimerane
zaťažil dôkazným bremenom.

72. Správny súd je toho názoru, že správca dane riadne a jednoznačne preukázal, že žalobca
sa zúčastnil na daňovom podvode, o ktorom mohol, resp. mal vedieť, keby bol konal s náležitou
starostlivosťou a v dobrej viere a ktorého cieľom bolo získanie neoprávneného daňového zvýhodnenia.
Správny súd sa stotožňuje so správcom dane ako aj so žalovaným, že boli jasne a zreteľne naplnené
všetky znaky daňového podvodu, a preto nebolo možné priznať nárok na odpočítanie DPH. Správcom

dane bolo riadne preukázané, že boli vytvorené dva podvodné fakturačné reťazce zainteresovaných
subjektov obchodujúcich s kryštálovým cukrom, za účelom znižovania daňovej povinnosti. Žalobca bol
spojený s podvodom na DPH prostredníctvom reťaze transakcií, ku ktorému došlo pri deklarovaných
obchodoch s tovarom a v dôsledku zisteného podvodného konania došlo k neodvedeniu dane. Aj podľa
správneho súdu je možné prijať záver, že došlo k daňovému úniku u dodávateľa žalobcu – spoločnosti

FRUIT FOOD, s.r.o., pričom žalobca je s podvodom na DPH, pri ktorom došlo k nezaplateniu dane,
spojený prostredníctvom priamej reťaze dodaní. Žalobca si uplatňovaním odpočítania dane z dodaní zo
sporných dodávateľských faktúr v konečnom dôsledku výrazne znížil vlastnú daňovú povinnosť, ktorú
by inak mal, ak by predmetný tovar nakupoval priamo od zahraničných dodávateľov z EÚ.73. Správny súd po preskúmaní administratívneho spisu, ako aj rozhodnutí správcu dane a žalovaného,
dospel k záveru, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, ktorým preukázal, že na základe

podvodného konania došlo k daňovému úniku u dodávateľa žalobcu – spoločnosti FRUIT FOOD,
s.r.o., pri ktorej vedomosť o účasti na podvodnom konaní správca dane preukázal, čo vyplýva najmä
z nasledujúcich skutočností:
- spoločnosť FRUIT FOOD, s.r.o. síce podala daňové priznanie, ale uviedla v ňom nízku daňovú
povinnosť (211,05 Eur) pri vysokom obrate (521 495,21 Eur), vysokom nadobudnutí tovaru (508 557,57

Eur) a vysokom celkovom odpočítaní dane (zo základu dane 1 028 997,6 Eur);
- spoločnosť FRUIT FOOD, s.r.o. nemala v roku 2016 a 2017 deklarovaných žiadnych zamestnancov,
nevykázala žiadny obchodný alebo investičný majetok a nepodala žiadny účtovný výkaz, ani žiadne
daňové priznanie k DPPO, ani k dani z motorových vozidiel (Úradný záznam č. 102188129/2018
z 07.11.2018);
- spoločnosť FRUIT FOOD, s.r.o. bola od 11.02.2017 dobrovoľne vymazaná z obchodného registra

z dôvodu zlúčenia (Notárska zápisnica N 11/2017 zo dňa 12.01.2017) a právnym nástupcom sa stala
spoločnosť NEXU, s.r.o., Dr. I. Markoviča 2083/1, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36245402
(právny nástupca 25 zaniknutých spoločností), ktorej konateľ C. B. ani nevedel o tom, že je konateľom
alebo spoločníkom spoločnosti NEXU, s.r.o., nemal o nej žiadne doklady, iba podpisoval doklady, ktoré
sú mu dávané k podpisu, nevedel kde spoločnosť má skutočné sídlo, ani akú činnosť vykonávala,

nepoveril žiadnu osobu, aby zastupovala spoločnosť NEXU, s.r.o.;
- sídlo spoločnosti NEXU, s.r.o. (právny nástupca spoločnosti FRUIT FOOD, s.r.o.) bolo fiktívne,
spoločnosť na adrese uvedenej v Obchodnom registri reálne nesídlila, adresa spoločnosti bola bytový
dom, spoločnosť nemala označené sídlo ani zvonček;
- H. B. (konateľ spoločnosti FRUIT FOOD, s.r.o. od 20.05.2016 do 10.02.2017) odmietol vypovedať

(v zmysle § 25 ods. 2 Daňového poriadku), neposkytol žiadne dôkazy potvrdzujúce a preukazujúce
ekonomickú činnosť spoločnosti FRUIT FOOD, s.r.o., neposkytol žiadne informácie k ďalším
skutočnostiam a skutkovým okolnostiam, týkajúcim sa spoločnosti FRUIT FOOD, s.r.o., ktorej bol
štatutárom v čase realizácie preverovaných obchodov so žalobcom;
- nepotvrdila sa preprava na účet deklarovaného dodávateľa – spoločnosti FRUIT FOOD, s.r.o., ani

zabezpečovanie prepravy tovaru takouto obchodnou spoločnosťou;
- z prijatej odpovede na žiadosti o MVI a zo zaslaných CMR, zmlúv o preprave a záznamov o prevádzke
vozidla v prílohe týchto odpovedí nevyplýva predloženie žiadneho dôkazu, ktorý by potvrdzoval, že tovar
dovezený z Chorvátska, resp. Českej republiky na Slovensko patril žalobcovi (t. j. že by bol vlastníkom
tovaru)alebo,žebysnímmoholžalobcanakladaťakovlastník,pričomkonateľspoločnosti,C.I.,uviedol,

že tovar nevidel, bol iba fakturovaný;
- žalobca ani spoločnosť FRUIT FOOD, s.r.o. neboli ukladateľom v skladoch na adresách uvedených
ako miesto vykládky na predložených dokladoch CMR, ani na týchto miestach nemohli tovar prevziať.
Počas prepravy tovarom disponoval dodávateľ z iného členského štátu EÚ, nie žalobca ani dodávateľ
žalobcu - spoločnosť FRUIT FOOD, s.r.o..

74. Ohľadom spoločnosti Forceps s.r.o. (subdodávateľ fakturovaného tovaru) správca dane zistil, že:
- podala daňové priznania k dani z pridanej hodnoty za január 2017, február 2017, marec 2017, apríl
2017, máj 2017, kde vykázala vysoké obraty v tuzemsku a nízke vlastné daňové povinnosti;
- v krátkom časovom slede za sebou sa spoločnosť Forceps s.r.o. dňom 07.07.2017 zlúčila so
spoločnosťou SG GRESA s.r.o. so sídlom Dr. I. Markoviča 2083/1, Nové Mesto nad Váhom, spoločnosť

SG GRESA s.r.o. dňa 09.09.2017 bola dobrovoľne vymazaná a zlúčená so spoločnosťou ICHTIA s.r.o.
so sídlom J.Jesenského 1892/11, Bánovce nad Bebravou, a spoločnosť ICHTIA s.r.o. dňa 28.10.2017
súd ex offo vymazal z úradnej moci;
- konateľkou spoločnosti Forceps s.r.o. od 22.11.2016 do 01.02.2017 bola O. P., bytom F. XXXX/XX,
G. F. G. O.;

- správca dane z podkladov informačného systému ISFS-SD a z vykonaného dožiadania na spoločnosť
ICHTIA s.r.o. zistil, že konateľom spoločnosti SG GRESA s.r.o. je osoba bezdomovca C. B.
(Úradný záznam č.101783580/2017 zo 17.08.2017) a konateľkou spoločnosti ICHTIA s.r.o. je osoba
bezdomovkyňa J. K. (Úradný záznam č. 102270484/2018 zo 16.11.2018). Spoločnosť ICHTIA s.r.o.,
ako právny nástupca zaniknutej spoločnosti Forceps, s.r.o., nepredložil správcovi dane účtovníctvo

a dňa 28.10.2017 bola ex offo vymazaná. Uvedené zistenia vyhodnotil správca dane ako podporný
dôkaz toho, že konanie spoločnosti Forceps s.r.o. v kontrolovanom období nevykazovalo znaky riadne
vykonávanej ekonomickej činnosti a táto spoločnosť účelovo zanikla, ako v krátkom časovom slede za
sebou následne aj jej právny nástupcovia, čím znemožnili správcovi dane preveriť priznanie a odvoddane z pridanej hodnoty do štátneho rozpočtu z deklarovaného obchodu s cukrom, ako aj reálne dodanie
preverovaného tovaru - kryštálového cukru ďalšiemu odberateľovi vo fakturačnom reťazci – spoločnosti
FRUIT FOOD, s.r.o., ktorý bol priamym dodávateľom cukru pre žalobcu.;

- z výpisu z obchodného registra vyplýva, že konateľom spoločnosti Forceps s.r.o. od 01.02.2017
do 06.07.2017 bol občan Bulharskej republiky L. B., bytom A. H. X, M. XXXX. Podľa doručenej
odpovede na žiadosť o MVI z Bulharska - však osoba L. B. s uvedeným menom, dátumom narodenia
a uvedeným dokladom totožnosti, neexistuje. Správca dane zaslal výzvu na Notársky úrad C. K. N.,
Bratislava za účelom preverenia reálnosti vykonania osvedčenia o pravosti podpisu č. O 12691/2017

zo dňa 29.06.2017 a podľa odpovede Notárskeho úradu bolo zistené, že podpis osoby L. B. nebol
na notárskom úrade osvedčený. Predmetné overenie pravosti podpisu sa nenachádza v registri
osvedčených podpisov, pretože k osvedčeniu nedošlo.;
- spoločnosť Forceps, s.r.o. nepredložila miestne príslušnému správcovi dane účtovníctvo (ani za
kontrolované zdaňovacie obdobie), čím neumožnila správcovi dane preveriť správne uplatnenie a odvod
dane z pridanej hodnoty v preverovanom prípade. S poukazom na bod 56. rozsudku ESD č. C-332/15

správca dane preto uzavrel, že spoločnosť Forceps s.r.o., ako platiteľ dane z pridanej hodnoty, sa
dopustil daňového podvodu.
- v rozhodnom období realizácie preverovaných obchodov v januári 2017 v spoločnosti Forceps s.r.o.
bola O. P. jedinou spoločníčkou (od 25.11.2016 do dobrovoľného výmazu spoločnosti z registra dňa
07.07.2017) a jedinou konateľkou (od 25.11.2016 do 09.02.2017). Správca dane z verejne prístupných

zdrojov zistil, že Okresný súd Zvolen vykonal obžalobu uvedenej osoby z podvodu podľa § 221
ods.1,3 písm. Trestného zákona č.300/2005 Z. z. v znení zákona č. 249/2012 Z. z. v znení neskorších
predpisov (správca dane uvedenú skutočnosť vyhodnotil ako podporný dôkaz, ktorým spochybnil riadne
podnikanie spoločnosti Forceps s.r.o. v kontrolovanom období, pretože táto spoločnosť bola riadená
osobou, ktorá mala byť obžalovaná z podvodu).

75. Podľa správneho súdu žalobca si svojho dodávateľa vybral sám a mal preto prijať všetky rozumné
opatrenia a odbornú starostlivosť, vyplývajúce z rizika podnikateľskej zodpovednosti na dosahovanie
účelu svojej hospodárskej činnosti. S poukazom na judikatúru NSS SR (napr. rozsudok sp. zn.
10Sžfk/26/2021 z 28.04.2023) Súdny dvor EÚ už viackrát rozhodol, že správny orgán nemôže

zdaniteľnej osobe uložiť povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jej
dodávateľa a tým fakticky preniesť na ňu kontrolné činnosti, ktoré prináležia tomuto orgánu (viď
rozsudky z 21.06.2012, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, bod 65 a z 31.01.2013, Stroj trans,
C-642/11, bod 50). Naopak, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky
opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude

viesť k jeho účasti na daňovom podvode (viď rozsudky z 27.09.2007, Teleos a i., C-409/04, body
65 a 68, ako aj z 21.06.2000 12, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, bod 54). Správca dane
konštatoval, že žalobca mohol vedieť, ak by dodržal potrebnú náležitú starostlivosť, že dodávky môžu
byť poznačené podvodným konaním. V odôvodneniach rozhodnutia pritom uviedol okolnosti, ktoré
nasvedčovali podozrivosti transakcie, pre ktorú mal mať žalobca vedomosť o daňovom podvode,

ako aj nedostatočnej obozretnosti žalobcu, aby svojej účasti na daňovom podvode zabránil. Ako
vyplynulo zo zistení správcu dane, žalobca sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti dlhodobo pohybuje
medzi dodávateľmi a odberateľmi obchodujúcimi s cukrom a aj pred nákupom tovaru od spoločnosti
FRUIT FOOD, s.r.o. mal dostatok relevantných informácií o hodnoverných dodávateľoch tohto tovaru.
Podľa vyjadrenia žalobcu doteraz len v jednom prípade pred 3 rokmi uskutočnil obchod tak, že vo

veľkých množstvách nakúpil cukor a následne ho bez spracovania predal. K obchodnej spolupráci so
spoločnosťou FRUIT FOOD, s.r.o. sa žalobca vyjadril tak, že deklarovaného dodávateľa FRUIT FOOD,
s.r.o. našiel na internete, ďalej ho nepreveroval, že od poľského odberateľa dlhé roky nakupoval cukor,
a teraz oni potrebovali cukor, tak bola daná ponuka cukru z internetovej ponuky a takto sa zrealizoval
obchod. Žalobca však nepredložil žiadnu elektronickú komunikáciu, e-maily, či iné dôkazy preukazujúce

jeho tvrdenia v súvislosti s dodávateľom FRUIT FOOD, s.r.o.). Uviedol, že komunikovali len elektronicky,
nedochádzalo k osobnému jednaniu. Tiež nízka cena dodávaného tovaru (cukru) mala u žalobcu
vzbudiť podozrenie (indíciu), že sa môže jednať o transakcie poznačené daňovým podvodom. Žalobca
preto mohol urobiť vhodné opatrenia, aby sa uistil, že obchodné transakcie, ktoré uskutoční, nebudú
poznačené podvodom. Na základe uvedeného možno konštatovať nedôvodnosť námietok žalobcu

ohľadne neunesenia dôkazného bremena daňových orgánov týkajúceho sa preukazovania podvodného
konania, ako aj jeho účasti na podvodnom reťazci spoločností, spojenom s únikom na DPH, nakoľko
podľa správneho súdu na základe vyššie uvedených skutočností možno jednoznačne konštatovať, žežalobca sa zúčastnil podvodného reťazca, s ktorým bol spojený únik DPH, čo daňové orgány jasne
preukázali.

76. Správny súd je toho názoru, že žalobca sa výberom spoločnosti FRUIT FOOD s.r.o. ako svojho
dodávateľa zapojil do obchodného reťazca, ktorého predmetom bol obchod s tovarom (kryštálovým
cukrom), ktorý mal následne dodávať ďalej svojím odberateľom v Poľsku. Pri výkone svojho podnikania
je každý subjekt povinný postupovať so všetkou odbornou starostlivosť. Daňový subjekt má povinnosť
venovať zvýšenú pozornosť interným kontrolným mechanizmom, aby v prípade odhalenia podvodného

konania nevznikli pochybnosti, či o podvode vedel, resp. či so zreteľom ku všetkým okolnostiam vedieť
mohol. Je totiž vecou podnikateľského subjektu, aby v záujme minimalizácie podnikateľského rizika
prispôsobil svoju obchodnú činnosť konkrétnym podmienkam a pri dojednávaní obchodných kontraktov
sa v rámci možnosti snažil dbať na bezproblémovosť svojich obchodných partnerov. Daňový subjekt
musí mať všetky potrebné vedomosti o okolnostiach transakcií, ktorých sa zúčastňuje a o daňových
subjektoch, ktoré sa na transakciách podieľajú, aby sa vyhol účasti na transakciách poznačených

zneužívajúcim konaním alebo podvodom s DPH. Zo skutkových zistení správcu dane vyplýva, že
dodávateľ žalobcu, ako aj jeho subdodávateľ sa zúčastnili reťazca zdaniteľných obchodov, ktorých
predmetom bolo dodanie vo forme prevodu vlastníckeho práva k tovaru (cukru), pričom tieto zdaniteľné
obchody sa uskutočnili na území Slovenskej republiky. Žalobca bol označený správcom dane za jedného
z článkov koordinovaného reťazca spoločností, v ktorom malo dochádzať k nedovolenému úniku na

DPH, k neoprávnenému odpočítaniu dane, resp. k znižovaniu daňovej povinnosti, čím došlo k daňovému
podvodu.

77. Správny súd konštatuje, že na základe správcom dane zistených dôkazov možno prijať záver
o neobozretnom konaní žalobcu, keď za zistených okolností vstúpil do predmetných obchodných

transakcií, s ktorými bol spojený daňový únik. Správny súd konštatuje, že žalobca sa v trhových cenách
preverovanej komodity orientoval a vedel ich posúdiť. Žalobca je subjektom dlhodobo podnikajúcim na
trhu ako odberateľ, ktorý poznal dodávateľov a odberateľov tovaru z iných členských štátov, ceny a tiež
pôvod tovaru. Správny súd sa stotožňuje s názorom daňových orgánov, že postup žalobcu, ktorý si
dodávateľa, ktorého našiel na internete len formálne preveril (overenie, či je registrovaný pre DPH) bol

nedostatočný. Žalobca bol povinný prijať všetky opatrenia, ktoré je od neho možné v rozumnej miere
požadovať, aby zabránil svojej účasti na podvode s DPH. Bolo v záujme žalobcu, aby pri minimalizácii
podnikateľského rizika prispôsobil svoju obchodnú činnosť konkrétnym podmienkam a pri uzatváraní
obchodných kontraktov sa v rámci možností snažil dbať na bezúhonnosť a dôveryhodnosť svojho
obchodného partnera, aby poznal jeho solventnosť, manažérske kvality. Zmyslom overenia obchodného

partnera po stránke finančnej, právnej, daňovej, trhovej, prevádzkovej, technickej (due dilligence) je
vylúčiťmožnosťpodvoduvobchodnoprávnychvzťahochsobchodnýmpartnerom,prípadneidentifikovať
obchodné riziká spolupráce. Žalobca si pri výbere dodávateľa vybral spoločnosť FRUIT FOOD s.r.o.,
pričom dané kritéria nezohľadňoval. Cena ako hlavné výberové kritérium obchodného partnera však
pri obozretnom podnikateľovi nestačí. Preto musí byť daňový subjekt pri výbere obchodného partnera

obozretný a nezakladať výber iba na nízkej cene, nakoľko takto riskuje zapojenie do prípadného
podvodného reťazca. Z dokazovania správcu dane, ani z dôkazov predložených žalobcom, nevyplynulo,
aké opatrenia (okrem preverenia registrácie pre DPH – formálne opatrenie) žalobca v záujme
obozretnosti vyvinul a prijal. Je preto možné súhlasiť so záverom daňových orgánov, že žalobca mohol
vedieť o podvode na DPH, s ktorým bol spojený a ku ktorému došlo pri ním deklarovaných obchodoch s

tovarom, keby bol konal s náležitou starostlivosťou. Na základe uvedeného správny súd konštatuje, že
námietky žalobcu ohľadne toho, že konal obozretne a s odbornou starostlivosťou, sú neopodstatnené.

78. K námietke žalobcu ohľadom registrácie dodávateľa na príslušnom regionálnom úrade verejného
zdravotníctva, správny súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 3. októbra 2019 vo veci

C-329/18 – Altic, z ktorého vyplýva, že nedodržanie registračných povinností na úseku potravinového
práva môže za predpokladu dôvodu osobitných okolností predstavovať jednu spomedzi viacerých
indícií, ktoré spolu vedú k tomu, že zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že sa zúčastňuje
na transakcii zahŕňajúcej podvod na DPH, čo posudzuje vnútroštátny súd. Z uvedeného vyplýva,
že nedodržanie registračných povinností na úseku potravinového práva samo o sebe nepostačuje

na splnenie vedomostného testu o daňovom podvode, ale môže za predpokladu dôvodu osobitných
okolností predstavovať indíciu spomedzi iných indícií, ktoré spolu a navzájom súhlasne vedú k tomu,
že zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že sa zúčastňuje na transakcii zahŕňajúcej podvod na
DPH. Takouto „inou“ indíciou môže byť napr. aj cena tovaru (v tomto prípade potravín, mäsa), ktoráje náhle iná ako dovtedy. Súdny dvor Európskej únie konštatoval, že neobvyklé zmluvné podmienky,
spočívajúce napríklad v neobvykle nízkej cene plnenia, ktorá nezodpovedá hospodárskej realite, môžu
indikovať podozrenie zo zneužitia práva, či daňového podvodu v daňovej oblasti (rozhodnutie Súdneho

dvora Európskej únie vo veci Weald Leasing Ltd, C-103/09 zo dňa 22. decembra 2010, body 39 a
45). Na základe uvedeného, má správny súd za to, že v danom prípade nedodržanie registračných
povinností na úseku potravinového práva spolu s neprimerane nízkou cenou vedú jednoznačne k
podozreniu z daňového podvodu na DPH. Poukazovanie žalobcu, že ani on nie je registrovaný a predsa
suvedenoukomoditouobchoduje,jeirelevantné.Jevzáujmežalobcuakopoctivéhoobchodníka,abypri

uzatváraní obchodných kontraktov postupoval s náležitou odbornou starostlivosťou a obozretnosťou, čo
sa v tomto prípade jednoznačne nestalo, a preto daňové orgány správne prijali záver o tom, že žalobca
mohol vedieť o podvode na DPH, s ktorým bol spojený, keby bol konal s náležitou starostlivosťou. Na
základe uvedeného správny súd konštatuje, že námietky žalobcu ohľadne toho, že si splnil všetky svoje
povinnosti a konal obozretne a s odbornou starostlivosťou, sú nedôvodné.

79. Pokiaľ ide o mieru obozretnosti daňových subjektov pri vstupovaní do obchodných vzťahov
s inými podnikateľskými subjektmi, správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
6Sžfk/2/2019 zo dňa 08.07.2020, v ktorom zdôrazňuje, že „povinnosťou daňového subjektu, ktorý si
uplatňuje odpočet DPH z faktúr, z konkrétnej obchodnej transakcie, je zabezpečiť si všetky dostupné
a relevantné podklady preukazujúce existenciu obchodného vzťahu, jeho reálnosť a doklady potrebné

k preukázaniu všetkých zákonných podmienok na uplatnenie odpočtu DPH z obchodnej transakcie, a to,
podľa názoru kasačného súdu, najlepšie pred uplatnením nároku na odpočet DPH, práve vzhľadom
na „prísnosť“ právnej úpravy nároku na odpočet DPH, ktorá je každému daňovému subjektu zrejmá
pred realizáciou obchodného prípadu, z ktorého v budúcnosti bude uplatňovať alebo môže uplatňovať
nárok na odpočet DPH. Vzhľadom na striktnú zákonnú úpravu odpočtu DPH je v záujme každého

daňového subjektu preveriť si, pred vznikom a reálnym uskutočnením obchodnej transakcie, všetky
„signály“, indície, ktoré sa dostanú do sféry jeho pôsobnosti, a ktoré môžu v danom časovom období
naznačovať, určité, i keď neoverené, nepodložené fakty, signalizujúce alebo nevylučujúce možnú
budúcu problematickosť pripravovanej, uzatváranej, realizovanej obchodnej transakcie, z pohľadu
budúceho uplatnenia odpočtu DPH daňovým subjektom, a to bez ohľadu na to, či takto zistené

skutočnosti v čase obchodnej transakcie, v čase jej prípravy, spochybnili alebo majú dôkaznú silu
v danom čase spochybniť obchodnú transakciu daňového subjektu. Kasačný súd poukazuje na potrebu
daňového subjektu postupovať s príslušnou odbornou starostlivosťou pri príprave, realizácii a vykonaní
obchodnej transakcie, ktorá môže byť posudzovaná, z hľadiska nárokov daňového subjektu na odpočet
DPH. Zodpovedný daňový subjekt skutočnosti týkajúce sa obchodu, zisťuje a hlavne preveruje pred

a v čase obchodného vzťahu, relevantnosť, obchodných partnerov, prípadne obchodného reťazca
partnerov, a to nielen pri každom negatívnom signáli obchodnej transakcie, ktorá sa v momente získania
tejto indície, signálu „nejaví“ ako rozhodujúca, určujúca a relevantná a nie až v čase uplatnenia odpočtu
DPH voči štátu.“

80. Správny súd uvádza, že transakcie v predmetných obchodných reťazcoch, na ktorých sa žalobca
podieľal, nemali žiadne ekonomické opodstatnenie, v reťazci došlo k daňovému úniku, pričom žalobca
mohol vedieť, že sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu s DPH, keby bol konal s náležitou
starostlivosťou a keby prijal dostatočné opatrenia za účelom zamedzenia jeho účasti na takomto
podvodnom konaní. Žalobca sa mohol „obhájiť“ ak by preukázal, že o daňovom podvode nevedel alebo

objektívne nemohol vedieť (spochybní vedomostný test) a zároveň, že prijal dostatočné opatrenia (due
diligence test), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že nebude súčasťou daňového
podvodu, čo v tomto prípade žalobca nepreukázal. Postup žalobcu, ktorý si preveril dodávateľov len
formálne (overenie, či za spoločnosť koná oprávnená osoba, preverenie dodávateľa na internete -
obchodný register, resp. živnostenský register, preverovanie DIČ a platnosti IČ DPH) bol nedostatočný.

Spoločnosť dlhodobo podnikajúca v ktoromkoľvek segmente hospodárstva, v potravinárstve obzvlášť,
musí starostlivo dbať na svoje obchodné vzťahy, byť opatrná pri nadväzovaní nových obchodných
vzťahov, ako aj vyhýbať sa špekulatívnym, podvodným a podozrivým obchodným praktikám s vplyvom
napríklad na jeho daňové povinnosti. Žalobca, tak v rámci kontrolovaného obdobia nekonal, čo vyplýva
aj z výsledkov dokazovania správcu dane.

81. Správny súd považuje na tomto mieste za potrebné viesť aj, že v zmysle judikatúry NSS SR (napr.
rozsudok NSS SR sp. zn. 10Sžfk/26/2021 z 28. apríla 2023, bod 31.) „existenciu daňového podvodu
je možné preukazovať aj okolnosťami, ktoré nastali ex post, teda po ukončení zdaniteľného obchodu(Procházka, Kupčík, Brychta: Definičné znaky podvodu na DPH v judikatúre Najvyššieho správneho
súdu, Časopis pro právní vedu a praxi, 1/2022, roč. XXX, s. 160 a 161). Okolnosti, které v souhrnu
nasvědčují existencii daňového podvodu, mohou mít svůj původ v minulosti (např. obchodní historie

či minulé personální vazby), v době uzavření transakce (nestandardní obchodní podmínky) i v době
následující po uzavření obchodu, a to např. následná nekontaktnost dotčených osob, náhlé ukončení
činnosti, následné nenestandardní peněžní toky medzi dotčenými osobami (rozsudok Najvyššieho
správnehosúduČRsp.zn.10Afs206/2020zodňa20.01.2021).“„....okolnostiexpostmudaňovéorgány
neboli oprávnené pričítať v rámci skúmania subjektívnej stránky - tzv. vedomostného testu; v rámci

skúmania objektívneho testu na podvod tak však urobiť mohli.“

82. Správny súd konštatuje, že žalobca mal po celú dobu daňového konania možnosť aktívne
sa zúčastňovať úkonov správcu dane prostredníctvom práv prináležiacich mu Daňovým poriadkom,
vyjadrovať sa k jednotlivým zisteniam správcu dane, ku ktorým následne správca dane v zmysle
Daňového poriadku zaujímal stanoviská, s ktorými následne oboznamoval žalobcu. Správny súd

poukazuje na to, že daňová kontrola sa týkala vlastnej podnikateľskej činnosti žalobcu a ním
deklarovaných obchodov, s ktorými musel byť oboznámený a už v prvotných štádiách daňovej kontroly
mal faktickú možnosť pripraviť sa na účinné a efektívne využívanie svojich práv, ktorých ústredným
(jednotiacim) prvkom malo byť preukázanie jeho tvrdení. Správca dane i žalovaný identifikovali
v súvislosti s obchodnými reťazcami, ktorých súčasťou bol žalobca, také zistenia a dôkazy, ktoré vo

svojom súhrne odôvodňujú záver, že daňový podvod bol spáchaný, ako aj to, že žalobca o ňom mal
amoholvedieť(pričompostačujeajnevedománedbanlivosť).Správnysúdtaktiežkonštatuje,žedaňové
orgány na posudzovaný prípad správne aplikovali rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v spojených veciach
C-439/04 Axel Kittel a C-440/04 Recolta Recycling a správca dane v prvostupňovom rozhodnutí uviedol
aj odpovede na tzv. „Axel Kittel test“.

83. K námietkam žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne, vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, správny
súd uvádza, že po preskúmaní veci, oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, dospel
k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno

označiť aj procesný postup žalovaného ako aj správcu dane vedúci k vydaniu napadnutého a
prvostupňového rozhodnutia. Správny súd konštatuje, že správca dane vykonal vo veci rozsiahle,
efektívne, dostatočné a na účely predmetu daňového konania orientované dokazovanie, o čom svedčí
obsah administratívneho spisu. Z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, keď
svoje úvahy, vedúce ho k ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnil a takto zistený skutkový

stav správne právne posúdil. Žalovaný následne preskúmal skutkový stav a postup správcu dane
a napadnuté rozhodnutie náležite odôvodnil. Správny súd opakovane uvádza, že rozsah a obsah
prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia je striktne vymedzený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými
žalobcom v správnej žalobe. Všeobecné námietky nezákonnosti, obsahujúce tvrdenia žalobcu, podľa
ktorého je napadnuté rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok

dôvodov a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, avšak bez konkrétnej skutkovej a právnej
argumentácie vzťahujúcej sa k preskúmavanému konkrétnemu prípadu, žiadny priestor takémuto
prieskumu nedáva, a preto musia byť aj z tohto dôvodu vyhodnotené ako nedôvodné.

84. Pokiaľ bolo obsahom žalobných bodov a námietok prezentovanie vlastných skutkových a právnych

záverov žalobcu, ku ktorým dospel výlučne na základe svojich tvrdení, resp. vyjadrenie všeobecného
nesúhlasu so skutkovými a právnymi závermi správcu dane a žalovaného, tieto samé o sebe nemôžu
spôsobovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. K dôvodnosti žalobných námietok nepostačuje,
ak žalobca s hodnotením veci orgánmi verejnej správy nesúhlasí bez toho, aby uviedol konkrétne
nedostatky majúce za následok rozpor napadnutého rozhodnutia so zákonom, resp. so zásadami

logického uvažovania. Samotný fakt, že závery, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutie založené, nie
sú v súlade s názormi žalobcu, nepreukazuje jeho nezákonnosť. Bez vyjadrenia jasného stanoviska
k súvisu týchto námietok so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, t. j. k otázke, v čom konkrétne sa
žalovaný (resp. správca dane) mýlil pri hodnotení podkladov a pri právnom posúdení veci a z akých
dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, sú tieto námietky len

vyjadrením vlastného názoru, resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie
nesúhlasu, resp. tvrdenia žalobcu bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu
k napadnutému rozhodnutiu v konaní o preskúmanie jeho zákonnosti nepostačuje na to, aby správny
súd mohol dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. V rámci takto formulovanýchžalobných bodov tak chýba zrozumiteľná argumentácia, v čom sa žalovaný mýlil, ak rozhodol spôsobom
uvedeným v napadnutom rozhodnutí.

85. Správny súd je toho názoru, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil
a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s
hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH a judikatúrou SD EÚ. Správny súd po preskúmaní veci
dospel k záveru, že ani v procesnom postupe správcu dane a žalovaného neboli zistené porušenia
Daňového poriadku. Daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetky

relevantné skutočnosti, ktoré vyšli v daňovom konaní najavo.

86. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú
zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného a ani prvostupňového rozhodnutia správcu dane, a preto
žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP v celom rozsahu zamietol.

87. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že ju účastníkom konania nepriznal, keďže vo
vzťahu k žiadnemu z účastníkov konania nezistil dôvod na jej priznanie. Žalobca nemal úspech v konaní,
preto mu právo na náhradu trov konania nepatrí (§ 167 ods. 1 SSP a contrario). Žalovaný síce v konaní
úspešnýbol,avšakmápostavenieorgánuverejnejsprávy,pričomsprávnysúdnezistilžiadnevýnimočné
dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania voči neúspešnému žalobcovi priznané. Zaplatenie

eventuálnych trov konania žalovaného nemožno od žalobcu spravodlivo požadovať (§ 168 SSP).

88. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním

kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP)
v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania

podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.