Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 16, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 32C/87/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120210944
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Benčová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8120210944.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Lenkou Benčovou v spore žalobkýň: 1) A. B., C. D., nar.

XX.X.XXXX, bytom E. XX, XXX XX F., právne zastúpená JUDr. Silviou Kollárovou, advokátkou so sídlom
Štúrova 29, 054 01 Levoča, IČO: 42 027 047, 2) G. D., C. H., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XX, XXX XX
F., proti žalovaným: 1) I. J., C. D., nar. X.X.XXXX, bytom J. XXXX/XX, XXX XX H., právne zastúpená
Advokátskou kanceláriou Fabian a Novosad, s.r.o., so sídlom Masarykova 16, 080 01 Prešov, IČO:
51 913 984, 2) K. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. XXX, XXX XX J., t.č. E. XXX, XXX XX L., M. C.,
o určenie neplatnosti darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaným v 1. a 2. rade voči žalobkyniam v 1. a 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.09.2020 sa žalobkyne domáhali voči žalovanej v 1.
rade určenia, že darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena podpísaná v Lipanoch dňa
17.10.2018 medzi toho času nebohým K. D., C. D., nar. XX.XX.XXXX ako darujúcim a I. J., C. D. ako
obdarovanou za účasti G. D., C. H. - manželkou darujúceho a mamou obdarovanej, je v celom rozsahu
neplatná a všetky nehnuteľnosti v darovacej zmluve a zmluve o zriadení vecného bremena zo dňa
17.10.2018 patria do dedičstva po toho času už nebohom K. D..

2.Žalobkynevžalobeuviedli,žezboduI.darovacejzmluvyazmluvyozriadenívecnéhobremenazodňa
17.10.2018 vyplýva, že toho času nebohý darujúci K. D. bol za svojho života vlastníkom nehnuteľnosti
špecifikovaných v k.ú. J.. Predmetnou darovacou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena
darujúci dal svoj majetok uvedený v bode I. v celosti svojho vlastníctva obdarovanej dcére – I. J..
Obdarovaná prebrala zároveň ťarchu zapísanú na LV XXX k.ú J. - právo prechodu cez parcelu KN
XXX pod B2 pre K. D. a I. D., C. N. a súčasne účastníci zriadili vecné bremeno v prospech K. D. a

manželku G. D. tak, že obaja budú užívať nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tejto zmluvy v rozsahu
ako doteraz, teda celý rodinný dom súp.č. XXX a pozemky tam špecifikované v k.ú. J.. Obdarovaná
sa súčasne zaviazala, že zabezpečí úplnú opateru pre rodičov v starobe a chorobe, vystrojí im pohreb
a dôstojnú rozlúčku. Vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 10.01.2019. Podľa žalobkyne
pozoruhodným faktom je, že Okresný súd Prešov prostredníctvom JUDr. Veroniky Kaiferovej - notára
akosúdnehokomisárarozhodoluznesenímč.26D/958/2018-33Dnot7/2018z15.03.2019vprávnejveci
prejednania dedičstva po poručiteľovi K. D. tak, že konanie o dedičstve zastavil z dôvodu zanechania

majetku nepatrnej hodnoty, pričom v bode 2. odôvodnenia je uvedené, že žalobkyňa v 1. rade, t.j.
zákonná dedička a dcéra po poručiteľovi K. D. má uvedený nesprávny trvalý pobyt, t.j. 053 05 Beharovce
50 a teda o konaní o dedičstve po vlastnom otcovi nemala žiadnu vedomosť. V žalobe označené
nehnuteľnosti neboli predmetom dedenia, nakoľko darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení vecnéhobremena podpísal poručiteľ 10 dní pred svojou smrťou pravdepodobne v nespôsobilom zdravotnom
stave a návrh na vklad vlastníckeho práva tam označených nehnuteľností bol doručený na Okresný úrad
Sabinov, katastrálny odbor dňa 29.10.2018, t.j. 2 dni už po jeho smrti, čo zakladá právnu neistotu, či

nemalo byť konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva prerušené do doby právoplatného ukončenia
konania o dedičstve. Z prepúšťacej správy FNsP J. A. Reimana Prešov z 08.10.2018 je zrejmé, že K.
D. bol hospitalizovaný v čase od 22.09.2018 do 28.09.2018 na OVLGO a od 28.09.2018 do 08.10.2018
na ODCHO, bol dezorientovaný, trpel bližšie neurčeným delíriom a organickou afektívnou poruchou
(psychické ochorenie), čo všetko mohlo mať vplyv na jeho vôľové prejavy a úsudok. Išlo o ležiaceho 80

ročného imobilného pacienta, ktorý pri osobnej návšteve žalobkyne v 1. rade ju ani nespoznal a prakticky
ani nerozprával. Nebohý bol na žiadosť rodiny dňa 08.10.2018 prepustený domov, kde na základe
takéhoto zdravotného stavu podpísal dňa 17.10.2018 ako darujúci a súčasne aj oprávnený z vecného
bremena darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena v prospech žalovanej v 1. rade,
pričom dňa XX.XX.XXXX zomrel. Je možno dôvodne predpokladať, že nebohý v čase podpisovania
darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena trpel už takou duševnou poruchou, ktorá ho

robila pre vykonanie takéhoto právneho úkonu neschopnou, čo by následne preukázal vypracovaný
znalecký posudok súdom určeným znalcom a to na základe jeho zdravotnej dokumentácie a všetky tam
uvedené nehnuteľnosti by mali byť predmetom dedičstva.

3. Žalobkyne ako dôkazy predložili darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena zo dňa

17.10.2018, rozhodnutie Okresného úradu Sabinov, katastrálny odbor V1852/2018 z 10.01.2019, výpis
z LV č. XXX katastrálne územie J., výpis z LV č. XXX katastrálne územie J., výpis z LV č. XXX katastrálne
územie J., výpis z LV č. XXXX katastrálne územie J., výpis z LV č. XXXX katastrálne územie J., výpis z LV
č. XXX katastrálne územie v J., výpis z LV č. XXX katastrálne územie J., fotokópiu občianskeho preukazu
žalobkyne v 1. rade, prepúšťacia správa nebohého K. D., uznesenie Okresného súdu Prešov sp.zn.

26D/958/2018-33, Dnot7/2018, fotokópia neprevzatej zásielky v rámci dedičského konania adresovaná
žalobkyni v 1. rade.

4. Žalovaná v 1. rade vo vyjadrení uviedla, že nebohý otec bol chorý a fyzicky slabý. Ona sa o rodičov
starala, pretože pracuje dva dni a potom má dva dni voľno. Chodila im upratovať, variť, vybaviť, čo bolo

treba. Otec potreboval dennú opateru, ktorú mu poskytovala mama, aj ona. Potreboval tiež odbornú
pomoc,pretopožiadalaADOS,abyimstýmtopomohli.Otecbolprizdravomrozume,nerozprávalnič,čo
by nebolo pravdou a sám vedel všetko popísať. Raz im povedal, že by chcel svoje majetky darovať jej a
aby aj mama bola zabezpečená, lebo on bol sám vlastníkom nehnuteľností. Požiadala preto advokátku,
aby im s tým pomohla. Advokátka bola u nich a otec jej potvrdil, že chce dať svoj majetok žalovanej.

Keď pripravila zmluvu, bola u nich a otcovi aj mamke prečítala a vysvetlila všetko, čo bolo v zmluve,
lebo tam bolo aj vecné bremeno v prospech otca aj mamky a všetci zmluvu podpísali a podpisy boli
overené pracovníčkou obecného úradu. Teda pri podpise zmluvy bola prítomná aj mama ako oprávnená
z vecného bremena, ktorá súhlasila s touto zmluvou a aj ju podpísala. Pokiaľ ide o zdravotný stav
nebohého otca, od mal síce vážne ochorenia, ale mal myslenie v poriadku. Bol zorientovaný, všetkých

poznal a nevie, prečo sestra uvádza, že ju nepoznal. Ona nechodila k rodičom často, s mamou len
telefonovala. Rodičov navštívila naposledy asi dva roky pred smrťou nebohého otca. Neprišla ani keď
jej telefonovala, že otec je v nemocnici, ani keď prišiel domov. Pokiaľ ide o adresu sestry v dedičskom
konaní, u notárky uviedla známu adresu Beharovce 50. Inú adresu nevedela a mamka jej inú adresu
nepovedala, lebo sa so sestrou nenavštevujú.

5. Žalobkyňa v 1. rade (žalobkyňa v 2. rade podpísala taktiež predmetné podanie) uviedla, že tvrdenia
žalovanej v 1. rade nie sú pravdivé. Potvrdila, že o z rodičov sa starala sestra (žalovaná v 1. rade),
keďže bývala bližšie ako ona. Niekedy sestra chodila s mamou k lekárovi do Prešova. Matka chodila k
obvodnému lekárovi prevažne sama. Ona teraz chodí po lekároch neporovnateľne viac a nesťažuje sa,

veď je to jej matka. S otcom k lekárom príliš chodiť nebolo potrebné, on mal pevnejšie zdravie. Priznala,
že pokiaľ ide o vybavenie pohrebu ich otca a ešte vybavenie pomoci ADOS po prepustení z nemocnice,
to vybavovala sestra. Za to je jej vďačná, ale mala za to aj zaplatené od mamy.

6. Z prehlásenia žalobkyne v 2. rade zo dňa 16.11.2021 vyplýva, že čestne prehlasuje, že nikdy by

nepodpísala nijaký dokument (darovaciu zmluvu), keby vedela, že jedno jej dieťa získa všetok majetok
a druhé nič. Ona je síce stará žena a má vyše 81 rokov, odborným výkladom síce nerozumie, ale keby
jej to bolo povedané takpovediac „po slovensky“, nikdy by k realizácii darovacej zmluvy nedošlo. To
isté tvrdí aj o jej nebohom manželovi K. D., ktorý si vždy prial, aby si deti majetok starostlivo rozdelili.Navyše vo svojom ťažkom zdravotnom stave len pár dní pred smrťou nemohol vedieť, že k čomu bol
donútený, podpísať darovaciu zmluvu. Musí sa priznať, že ju veľmi trápi, kam to až zašlo pre neskutočnú
špekulatívnu chamtivosť jej dcéry I. J.. O to viac ju bolí, že proti sebe stoja jej deti, sestry, ktoré by si

mali v týchto neľahkých časoch navzájom pomáhať. Z ďalšieho vyjadrenia žalobkyne v 2. rade zo dňa
24.11.2021 vyplýva, že by sa chcela dožiť spravodlivosti. Žiada o vyjadrenie súdneho znalca z odboru
lekárstva, pretože je presvedčená, že jej manžel bol v takom ťažkom aj psychickom zdravotnom stave,
že nemohol vedieť, k čomu bol donútený podpísať darovaciu zmluvu.

7. Uznesením č. k. 32C/87/2020-195 zo dňa 26.08.2022 súd pripustil vstup žalovaného v 2. rade K. D..

8. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení zo dňa 28.10.2022 uviedol, že žalobkyňa napísala vo svojom vyjadrení
samé klamstvá. Keď ich nebohý otec potreboval pomocnú ruku, ona vtedy neurobila nič. Do J. chodila
len pre peniaze a čo sa týka matky, tak ju zobrala kvôli peniazom. Keď rodičia potrebovali lieky alebo ísť
k lekárovi, alebo upratať, vždy chodila sestra Mária, ktorá bola ochotná pomôcť. On keď prišiel domov na

dovolenku, tak jej s tým pomáhal. Všimol si, že už niekedy nevládala a pritom jej pomáhal aj jej manžel
a deti. Ich otec nebol psychicky chorý. Psychicky sa neliečil, ale bral lieky od tlaku a bolesti. Keď sa robil
prepis, volala mu mamka a informovala ho o tom. Bol akurát v práci a on s tým súhlasil, lebo sestra I.
si to zaslúžila. Otec sa tak rozhodol a daroval jej to. Keď sa zistilo, že dom nebol zakreslený, všetko
vybavovala ona. Sestra I. sa chcela naďalej starať o mamku, ale sestra A. ju zobrala k sebe a nikomu

nič nepovedala. Dozvedel sa to, až keď mu mamka volala, že je na E..

9. Žalobkyne vo vyjadrení zo dňa 1.12.2022 k vyjadreniu žalovaného v 2. rade uviedli, že to, čo napísal,
mu nadiktovala sestra I.. Ako sa môže brat K. takto vyjadriť, keď žije a pracuje v Čechách? Na Slovensko
prišiel dva, maximálne tri-krát do roka. Uveril, čo mu povedala sestra I.. Prečo sa neopýtal aspoň raz na

jej názor. Ona sa nikdy nechválila, čo urobila, pretože to brala tak, že sú to jej rodičia. Mamu nezobrala
do Dúbravy pre peniaze, ale preto, že sa už nemohla pozerať na to, ako mama bola zanedbaná. Brat
K., keď sa urobil ten „podvod“ s tými pozemkami, ani nemohol vedieť, aký zdravotný stav mal otec.
Zdravotný stav otca sa rapídne zhoršoval zo dňa na deň.

10. Z úradného záznamu zo dňa 15.12.2023 vyplýva, že vyšší súdny úradník kontaktoval za účelom
možnosti vypracovať znalecký posudok znalcov z odboru psychiatria: MUDr. Hvizdoša - zaneprázdnený,
I. N. - zaneprázdnená, I. F. - zaneprázdnená, I. I. - nemá poistenie zodpovednosti za škodu, MUDr.
Safko - zaneprázdnený, I. G. - súhlasila s tým, že požaduje lehotu 60 dní od doručenia spisu, resp. od
vyplatenia preddavkov na jej bankový účet.

11. Uznesením č. k. 32C/87/2020-256 zo dňa 15.12.2023 súd na návrh žalobkýň pribral do konania
znalkyňu z odboru psychiatrie MUDr. Katarínu Ackermanovú, Košice, s tým, že jej uložil, aby po
oboznámení sa s vecou vypracovala znalecký posudok, kde jej úlohou bude posúdiť a preskúmať
zdravotný stav nebohého K. D., či v čase podpisu darovacej zmluvy zo dňa 17.10.2018 bol spôsobilý

na právne úkony. Zároveň súd uložil na trovy dokazovania žalobkyni v 1. rade a žalobkyni v 2. rade
zložiť preddavok vo výške 900 eur na účet Okresného súdu Prešov a to v lehote 10 dní od doručenia
uznesenia. Znalkyňa uviedla, že posudok začne robiť až po zaslaní preddavku na jej účet. Zo žiadosti
o zaslanie spisu zo dňa 19.12.2023 vyplýva, že znalkyňa žiadala zaslať spisovú dokumentáciu, aby sa
oboznámila s predmetnou vecou a to po zaslaní požadovanej zálohy na jej účet.

12. Obe žalobkyne poukazovali na to, že sú oslobodené od súdnych poplatkov a preto žiadali o
oslobodenie od povinnosti zložiť preddavok na trovy dokazovania vo výške 900 eur.

13. Listom zo dňa 24.01.2024 súd upozornil žalobkyne, že napriek tomu, že spĺňajú predpoklady
pre oslobodenie od súdnych poplatkov, ak budú trvať na znaleckom dokazovaní, je potrebné zaplatiť

preddavok, nakoľko znalec znalecký posudok bez vyplateného preddavku nevypracuje. Žalobkyne boli
upozornené, že na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy, nie je možné túto povinnosť uložiť
štátu a súd má povinnosť zložený preddavok na znalecké dokazovanie poukázať znalcovi do 30 dní
od jeho zloženia (§ 3 ods. 9 zák. č. 382/2004 Z.z. o znalcoch tlmočníkoch a prekladateľoch). Súd
informoval žalobkyne, že v danej veci kontaktoval viacerých znalcov a až MUDr. Ackermanová bola

ochotná vypracovať znalecký posudok vo veci, avšak s tým, že posudok začne vypracovať až po zložení
preddavku.

14. Do dňa rozhodnutia súdu žalobkyne preddavok na znalecké dokazovanie nezložili.15. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a oboznámením obsahu spisu, najmä darovacou
zmluvou, rozhodnutím Okresného úradu Sabinov, katastrálny odbor č. vkladu V-1852/2018, výpisom

z LV č. XXX k.ú. J., výpisom z LV č. XXX, výpisom z LV č. XXX, výpisom z LV č. XXXX, výpis z LV
č. XXXX, výpis z LV č. XXX, výpis z LV č. XXX, fotokópia občianskeho preukazu žalobkyne v 1. rade,
prepúšťacia správa z FNsP Prešov, uznesenie OS Prešov prostredníctvom JUDr. Veroniky Kajferovej
notárky spolu s doručenkou, oznámenie adresované žalovanému v 2. rade z 14.9.2020 s doručenkou,
vyjadrením JUDr. Jany Toporcerovej advokátky, vyhlásením I. O., spisom Okresného súdu Prešov sp.

zn. 26D/958/2018 ako aj ostatným spisovým materiálom a na základe takto vykonaného dokazovania
zistil tento skutkový stav :

16. Dňa 17.10.2018 uzavreli K. D. ako darujúci a I. J. ako obdarovaná za účasti účastníčky zmluvy
G. D. (manželka darujúceho a matka obdarovanej) darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného
bremena, na základe ktorej darca daroval nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX katastrálne územie

J., pozemok parc.č. CKN XXX, pozemok parc. č. CKN XXX, pozemok parc.č. CKN XXX/X, pozemok
parc.č. CKN XXX/X a rodinný dom postavený na pozemku parcela CKN XXX katastrálne územie J. so
súpisným číslom XXX, pozemok parc.č. CKN XXX/X, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX katastrálne
územie J., pozemok parcely EKN: XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/
XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/

XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX,
XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X,
XXXX, XXXX/XX, XXXX/XX, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX katastrálne územie J. pod B4 parc.č.
CKN XXX, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX katastrálne územie J. pod B2 parcelné číslo CKN
XXX/X, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX katastrálne územie J. pod B 31, parc.č. EKN XXXX/X a

nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX katastrálne územie J. pod B2, parc.č. CKN XXXX/XXX v celosti
svojho vlastníctva obdarovanej, ktorá dar od svojho otca s vďakou prijala. Obdarovaná zároveň prebrala
ťarchu zapísanú v LV č. XXX katastrálne územie J. - právo prechodu cez parcelu KN XXX pod B2 pre K.
D. a I. D., C. N., V 159/99. Účastníci zároveň zriadili vecné bremeno tak, že darujúci K. D. a manželka
G. D., C. H. budú užívať nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom zmluvy - pozemok CKN XXX o výmere 148

m2 - zastavaná plocha, pozemok CKN XXX o výmere 50 m2 - zastavaná plocha, pozemok CKN XXX/X
o výmere 27 m2 - zastavaná plocha, pozemok CKN XXX/X o výmere 52 m2 - zastavaná plocha, rodinný
dom postavený na pozemku parcela CKN XXX katastrálne územie J., ktorému je pridelené súpisné číslo
XXX, pozemok CKN XXX/X o výmere 168 m2 - zastavaná plocha, pozemok CKN XXX o výmere 302 m2
- zastavaná plocha v podiele 1/8 a pozemok CKN XXX/X o výmere 259 m2 - zastavaná plocha v podiele

1/3 v rozsahu ako doteraz, teda celý rodinný dom súpisné číslo XXX a uvedené pozemky v katastrálnom
území J.. Obdarovaná sa zaviazala, že zabezpečí úplnú opateru pre rodičov v starobe a chorobe,
vystrojí im pohreb a dôstojnú rozlúčku. Účastníci zmluvy prehlásili, že sú oprávnení s predmetom zmluvy
nakladať, zmluvné prejavy sú dostatočne určité a zrozumiteľné, zmluvná voľnosť nie je obmedzená a
právny úkon je urobený v predpísanej forme. Zmluvu dobrovoľne a na znak súhlasu podpísali darujúci,

obdarovaná a účastníčka zmluvy. Podpisy K. D., I. J. a G. D. boli osvedčené pracovníčkou obecného
úradu Poloma dňa 18.10.2018.

17. Okresný úrad Sabinov, katastrálny odbor rozhodnutím zo dňa 10.01.2019 číslo vkladu V 1852/2018
rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v

katastrálnom území J., v prospech obdarovanej (žalovanej v 1. rade). Rozhodnutie o povolení vkladu V
1852/2018 prevzala žalobkyňa v 2. rade dňa 30.01.2019, žalovaná v 1. rade dňa 30.01.2019 a zásielka
adresovaná poručiteľovi K. D. sa vrátila dňa 30.01.2019 s poznámkou: adresát zomrel.

18. Z dedičského spisu sp.zn. 26D/958/2018 po poručiteľovi neb. K. D. vyplýva že uznesením zo dňa

02.11.2018 sa začalo konanie o dedičstve po poručiteľovi, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. Uznesením
zo dňa 13.11.2018 súd poveril notárku JUDr. Kaiferová Veroniku. Zo zápisnice o predbežnom vyšetrení
spísanej dňa 23.11.2018 v notárskej kancelárii notárky JUDr. Veroniky Kaiferovej ako súdnej komisárky
v právnej veci o prejednaní dedičstva po poručiteľovi K. D. vyplýva, že prítomná bola I. J. ktorá
ako majetkové pomery poručiteľa uviedla nehnuteľnosti - rodinný dom s pozemkami v katastrálnom

území J. s tým, že nehnuteľnosti boli darované pred smrťou zmluvou zo dňa 17.10.2018, vklad
na katastri daný dňa 29.10.2018. Žiaden iný majetok nie je uvedený. Dňa 15.03.2019 bolo vydané
uznesenie 26D/958/2018-33 Okresným súdom Prešov, prostredníctvom JUDr. Veroniky Kaiferovej,
ktorým bol vydaný majetok nepatrnej hodnoty, ktorý pozostáva z pohľadávky poručiteľa ako veriteľa vočiVšeobecnej zdravotnej poisťovni vo výške 5,05 eur I. J., C. D., ktorá sa postarala o pohreb poručiteľa.
Konanie o dedičstve bolo zastavené a notárovi ako súdnemu komisárovi bola určená odmena a náhrada
hotových výdavkov v sume 30,90 eur. Uznesenie bolo doručované žalobkyni v 1. rade na adresu F. XX,

XXX XX F., pričom zásielka sa vrátila s poznámkou: adresát je neznámy. Zásielku prevzala žalobkyňa
v 2. rade G. D. dňa 18.03.2019 na adrese J. XXX, XXX XX K. E., žalovaná v 1. rade na adrese L. XX/
XX, P. dňa 20.03.2019 a žalovaný v 2. rade si zásielku neprevzal.

19. Z vyjadrenia JUDr. Jany Toporcerovej, advokátky (pozn. ide o vyjadrenie pre konanie 29C/58/2019)

vyplýva, že bola viackrát v J. u rodiny D., lebo pán K. D., už nebohý, chcel vyporiadať svoje majetky.
Bola aj na predmetných pozemkoch pri rodinnom dome. Povedal, že všetok svoj majetok chce prepísať
na dcéru I. J., ktorá sa o nich stará. Pretože bol pán K. D. výlučným vlastníkom nehnuteľnosti a mal
manželku, prijal si, aby aj ona bola zabezpečená, preto sa dohodli na tom, že bude vedľajšia účastníčka
zmluvy a bude pre oboch zriadené vecné bremeno. Tak sa aj stalo, ona podľa týchto ich pokynov
pripravila zmluvu, prišla k manželom, kde bola aj ich dcéra I. a zmluvu im prečítala a aj vysvetlila,

čo znamenajú jednotlivé ustanovenia. Všetci účastníci zmluvy tomuto porozumeli, aj manželka bola
spokojná, že bude zabezpečená do budúcna a všetci zmluvu podpísali za jej prítomnosti, aj za
prítomnosti pracovníčky obecného úradu, ktorá overila podpisy. Pán K. D. bol fyzicky slabý, nechodil, ale
pamäťovo v poriadku, jasne jej hovoril, ako nadobúdal majetok, ako to bolo v minulosti, aj ako gazdovali.
Bol zorientovaný aj na súčasnosť. Rozumel všetkému, čo hovorili. Aj jeho manželka rozumela všetkému,

pretože sa o prevode nehnuteľnosti rozprávali, aby vedela čo sa robí a ako budú veci usporiadané do
budúcna. Dala do pozornosti súdu, že dňa 03.09.2018 napísala darovaciu zmluvu, ktorou pán E. D.,
bytom J. XXX daroval pozemok parcelné číslo CKN XXX/X zapísaný v LV č. XXXX katastrálne územie
J. v prospech K. D. a takto si vyporiadali svoje vzťahy z minulosti. Aj tento pozemok bol potom súčasťou
darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena, ktoré je predmetom konania. Pán K. D. tieto

úkony urobil pri plnom vedomí a porozumení.

20. Z čestného vyhlásenia I. O. zo dňa 17.12.2019 (taktiež pre konanie 29C/58/2019) vyplýva, že je
pracovníčkou obecného úradu v Polome. Pani J. ju požiadala o stanovisko k overeniu podpisu jej otca
K. D.. Pani advokátka JUDr. Toporcerová požiadala v októbri pracovníka obecného úradu v Polome o

overeniepodpisuK.D.,J.XXX.KeďžepánD.malužvminulostiproblémyschôdzou,bolitamajpredtým
viackrát overovať podpisy. Aj teraz išla k nim domov. Od tej doby ubehlo už viac ako rok a spomína si na
toto: Vošla do domu. V izbe s pánom D. komunikovala ich dcéra pani J., manželka D. a pani advokátka.
Potom vošla k nim do izby. Pán D. ležal v posteli a pani advokátka mu prečítala darovaciu zmluvu a
viac krát sa ho spýtala, či všetkému porozumel a či vie, čo podpisuje. Na to on odpovedal: „Hej“. Pani

J. mu dala ešte jeden vankúš, aby sa mu lepšie sedelo. Pri podpise sa mu trochu triasla ruka. Pán D.
podpísal darovacie zmluvy a do overovacej knihy. Mala pocit, že v čase pred niekoľkými mesiacmi, keď
bola overovať podpis, že je na tom mobilne horšie, ale nie mysľou. Neboli tam známky nevôle, ani z
jeho strany a ani zo strany jeho manželky. Vycítila spokojnosť zo všetkých prítomných. Ona sa s nimi
rozlúčila a odišla.

21. Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil:

22. Podľa § 34 zákona číslo č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej
len „OZ“), právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo

povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

23. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

24. Podľa § 38 ods. 1, 2 OZ, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na
právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na
tento právny úkon neschopnou.

25. Podľa § 628 ods. 1, 2 OZ, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje

obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru
nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.
26. Podľa 137 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä oa) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,

c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

27. Podľa § 187 ods.1, 2 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu

veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä
výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak
nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

28. Podľa § 253 ods. 1 CSP, ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené
výdavky, súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok.

29. Podľa § 253 ods. 2 CSP, ak súd ustanoví znalca a strane nebolo priznané oslobodenie od
súdneho poplatku, najneskôr spolu s ustanovením znalca uloží povinnosť zložiť preddavok v rozsahu
predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania.

30. Podľa § 253 ods. 3 CSP, ak strana v lehote určenej súdom preddavok nezloží, súd navrhnutý dôkaz
nevykoná.

31.Podľa§2ods.8písm.a)zákonač.382/2004Z.z. znalcoch,tlmočníkochaprekladateľochaozmene
a doplnení niektorých zákonov, znalec, tlmočník alebo prekladateľ môže od zadávateľa požadovať

primeraný preddavok na znalečné alebo tlmočné.

32. Podľa § 3 ods. 9 zákona č. 382/2004 Z. z. znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, ak súd alebo iný orgán verejnej moci ustanoví znalca, tlmočníka alebo
prekladateľa a uloží povinnosť zložiť preddavok, bez rozhodnutia poukáže zložený preddavok do 30 dní

od jeho zloženia na účet znalca, tlmočníka alebo prekladateľa.

33. Podľa § 16 ods. 7 zákona č. 382/2004 Z. z. znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, zadávateľ, ktorým je súd alebo iný orgán verejnej moci, je povinný
pred zadaním úkonu znaleckej činnosti zistiť možnosti uskutočnenia úkonu znaleckej činnosti včas,

ozrejmiť znalcovi obsah a rozsah znaleckého dokazovania, konzultovať druh znaleckého úkonu, zistiť
predpokladanú výšku znalečného a prerokovať uplatnenie nároku na preddavok podľa § 2 ods. 8 písm.
a). Ak ide o zložitú vec, je potrebné so znalcom ešte pred ustanovením konzultovať správnosť zadaných
úloh, podať mu potrebné vysvetlenia zo súdnych spisov a skutočností, ktoré sú významné z hľadiska
posudzovania veci.

34. Predmetom konania je určenie neplatnosti darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena
zo dňa 17.10.2018 a súčasne určenie, že všetky nehnuteľnosti uvedené v darovacej zmluve a zmluve
o zriadení vecného bremena zo dňa 17.10.2018 patria do dedičstva po nebohom K. D.. Pokiaľ ide o prvý
výrok týkajúci sa neplatnosti darovacej zmluvy súd poukazuje v plnom rozsahu na to, že žalobkyne boli

už v konaní sp. zn. 29C/58/2019 v rámci predbežného právneho posúdenia poučené o tom, že takýto
navrhovaný výrok je vadný. Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je, že účastníci majú vecnú
legitimáciu a na požadovanom určení je naliehavý právny záujem. Do 30.06.2016 boli všeobecne
prípustné žaloby o určenie právnej skutočnosti. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či
neplatnosť sú právnymi skutočnosťami. Určenie existencie právnej skutočnosti podľa súčasnej právnej

úpravy však odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav, preto aj výrok
o neplatnosti zmluvy nemá výpovednú hodnotu či v čase jeho vyhlásenia je vlastníkom strana sporu
alebo niekto iný. Na základe uvedeného žalobný návrh o určenie právnej skutočnosti, ktorý nevyplýva z
osobitného právneho predpisu je potrebné považovať za vadný, preto súd žalobu o neplatnosť darovacej
zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zamietol.

35. Druhým výrokom sa žalobkyne domáhali určenia, že nehnuteľnosti uvedené v darovacej zmluve
zo dňa 17.10.2008 patria do dedičstva po nebohom K. D.. Takýto petit žaloby súd považuje za vhodný
procesný nástroj na odstránenie rozporu či vlastníkom nehnuteľnosti ku dňu svojej smrti bol nebohýporučiteľ a teda určovacia žaloba o určenie, že určitá vec patrila do jeho dedičstva slúži potrebám
praktického života a preto je prípustná.

36. Podstata tvrdenia žalobkýň spočívala v tom, že o poručiteľ v čase podpísania darovacej zmluvy
a zmluvy o zriadení vecného bremena trpel už takou duševnou poruchou, ktorá ho robila pre vykonanie
takéhoto právneho úkonu neschopnou. Na preukázanie svojich tvrdení navrhli vykonať znalecké
dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria.

37. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na sporovej strane, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov
navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je strana, ktorá nesplnila alebo nedostatočne
splnila svoju dôkaznú povinnosť.

38. Ustanovenia Civilného sporového poriadku ukladajú strane už v podanej žalobe uviesť všetky
dôkazy, na ktoré sa odvoláva, keď podľa platnej právnej úpravy súd vykoná len tie dôkazy, ktoré strana
navrhne. Žalobkyne v priebehu konania navrhli vykonanie dôkazu nariadením znaleckého dokazovania
na zistenie, či poručiteľ bol v čase podpisu spornej darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného
bremena plne spôsobilý na takýto právny úkon. Súd takémuto návrhu na nariadenie znaleckého

dokazovania vyhovel uznesením zo dňa 15.12.2023, pričom k zaplateniu preddavku na znalecké
dokazovanie zo strany žalobkýň nedošlo. Súd pritom upozorňoval žalobkyne na nutnosť zloženia
preddavku či už v písomnom oznámení ako aj na pojednávaní, pričom zdôraznil, že nie je možné, aby
preddavok na trovy znaleckého dokazovania znášal štát (tak ako to bolo za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku).

39. Súd mohol vychádzať len z existujúcich vykonaných dôkazov, ktoré iniciovali strany sporu. Na
základe takto vykonaného dokazovania súd nemal možnosť zistiť, či poručiteľ bol skutočne nespôsobilý
na právne úkony (uzatvorenie darovacej zmluvy) tak, ako žalobkyne v podanej žalobe tvrdili. Na
preukázanie uvedených skutočností bolo potrebné nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z odboru

psychiatrie, ktorý by tieto okolnosti ozrejmil. Súd na návrh žalobkýň znalecké dokazovanie nariadil,
avšak vzhľadom k nezloženiu preddavku zo strany žalobkýň, súd nezaslal spisovú dokumentáciu
znalkyninavypracovanieznaleckéhoposudku.Znalecjevzmysle§2ods.8písm.a)zákonač.382/2004
Z.z. oprávnený požadovať od zadávateľa primeraný preddavok, ktorý po zložení je súd povinný do 30
dní od jeho zloženia poukázať na účet znalca. Ustanovená znalkyňa MUDr. Katarína Ackermanová

výslovne uviedla, že znalecký posudok nezačne vypracovávať bez zloženia preddavku na jej účet.
Bez posúdenia psychického stavu poručiteľa znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, súd
nemal preukázané tvrdenia žalobkýň o nespôsobilosti poručiteľa uzatvoriť darovaciu zmluvu a zmluvu
o zriadení vecného bremena.

40. Súd preto nemal inú možnosť, ako žalobu zamietnuť pre neunesenie dôkazného bremena zo strany
žalobkýň.

41. Na poslednom pojednávaní konanom dňa 16.10.2024 obe procesné strany zotrvali na svojich
stanoviskách. Súd (z dôvodu opatrnosti vzhľadom na nejaské vyjadrenia žalobkyne v 1. rade)

zamietol návrh žalobkyne v 1. rade na doplnenie dokazovania a to vypracovanie znaleckého posudku
vzhľadom k tomu, že preddavok na trovy znalca nebol zaplatený. Súd poukazuje na to, že právna
zástupkyňa žalobkyne v 1. rade prevzala príkaz na úhradu dňa 19.12.2023 a žalobkyňa v 2. rade
dňa 22.12.2023, teda od uvedeného prevzatia predmetných výziev na zaplatenie preddavku uplynula
do dňa pojednávania dostatočne dlhá doba (cca 10 mesiacov) na to, aby si žalobkyne zabezpečili

dostatok finančných prostriedkov na úhradu preddavku na trovy znaleckého dokazovania. Zároveň súd
poukazuje na to, že žaloba vo veci samej bola podaná dňa 17.09.2000, pričom už v samotnej žalobe
žalobkyne navrhli nariadiť znalecké dokazovanie, ktoré by preukázalo, že poručiteľ v čase smrti nebol
plne spôsobilý na právne úkony. Žalobkyňa v 1. rade bola od počiatku sporu kvalifikovane (právne)
zastúpená a mala byť poučená o potrebe zloženia preddavku na trovy dôkazu, ktoré ako už bolo

vyššie uvedené neznáša štát, ale procesná strana, ktorá má nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú
povinnosť s tým, že v prípade úspechu v spore by neúspešná protistrana znášala náhradu týchto trov
konania, trovy znaleckého dokazovania nevynímajúc.42. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkýň o tom, že v rámci dedičského konania žalobkyňa v 1. rade
nemala vedomosť o prebiehajúcom dedičskom konaní, nakoľko žalovaná v 1. rade uviedla jej
nesprávnu adresu pobytu, čo malo zakladať právnu neistotu a konanie o povolení vkladu vlastníckeho

práva malo byť prerušené do doby právoplatného ukončenia konania o dedičstve, súd poukazuje
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/184/2005, v zmysle ktorého: „Účastníkmi učinené
zhodné prejavy vôle, smerujúce k vzniku zmluvy, sú právnymi úkonmi zakladajúcimi v zmysle § 2 ods.
1 Občianskeho zákonníka medzi účastníkmi občianskoprávny vzťah, z ktorého účastníkom vyplývajú
určité vzájomné práva a povinnosti. Na tomto mieste považuje dovolací súd za potrebné poznamenať,

že účinnosť zmluvy nastáva súčasne so vznikom platnej zmluvy, pravda pokiaľ zákon (§ 47 Občianskeho
zákonníka) alebo dohoda strán neustanovujú inak. Rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti
zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci. Účinky vkladu podľa ustanovenia § 133
ods. 2 Občianskeho zákonníka spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t. j. vo
vecnoprávnych následkoch, a nie v obligačnoprávnych následkoch (v účinnosti) zmluvy, ktoré nastali

platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy (§ 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Z platnej zmluvy
vznikajú pre jej účastníkov obligačnoprávne účinky, t. j. obsah zmluvy sa stáva pre účastníkov zmluvy
rovnako a bezpodmienečne záväzným (účinnosť zmluvy). Viazanosť účastníkov ich prejavmi vôle,
smerujúcimi k vzniku zmluvy, ku vzniku vecnoprávnych účinkov ktorej treba ešte kladné rozhodnutie
orgánu katastra, trvá aj pre dedičov zomrelého účastníka, ktorí vstupujú do jeho práv a záväzkov z

občianskoprávneho vzťahu, ku ktorému došlo na podklade zhodných prejavov vôle účastníkov ešte pred
vznikom vecnoprávnych účinkov účinnej zmluvy. Práva a povinnosti majetkovej povahy prechádzajú z
účastníkov na ich právnych nástupcov; rovnako prechádzajú na právnych nástupcov účastníkov zmluvy
práva a povinnosti z občianskoprávneho vzťahu založeného zhodnými prejavmi vôle, smerujúcimi k
zmluve. Z ustanovení Občianskeho zákonníka ani z povahy občianskoprávneho vzťahu vyplývajúceho

z darovania nemožno totiž presvedčivo dôvodiť, že by išlo o práva a povinnosti viazané len na osoby
účastníkov občianskoprávneho vzťahu, ako sú uvádzané v § 579 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Úmrtie účastníka zmluvy nič nemení na viazanosti účastníkov prejavmi vôle smerujúcimi k vzniku
vecnoprávnych účinkov zmluvy, trvá teda naďalej aj pre dedičov účastníka, ktorí vstupujú do práv a
záväzkov zomrelého účastníka občianskoprávneho vzťahu, ku ktorému došlo na podklade zhodných

prejavov vôle účastníkov ešte pred vznikom vecnoprávnych účinkov zmluvy o prevode vlastníctva
nehnuteľnej veci.“

43. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že súd v rámci konania o určenie, či nehnuteľnosti patria do
dedičstva po poručiteľovi nie je oprávnený preskúmavať správnosť správneho (katastrálneho konania).

44. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

45. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

46. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

47. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich
náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam,
kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára
sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone,

za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul
z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu
tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody
hodné osobitného zreteľa. Toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho
voľnú možnosť aplikácie, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej

vecineexistujúzvláštneokolnostihodnéosobitnéhozreteľa,naktoréjepotrebnépristanovenípovinnosti
nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň
možné prihliadnuť kedykoľvek, bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.48. Jednou zo skupiny prípadov, ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady
charakteristické sociálnym aspektom, v ktorých vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu
nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len

s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery
oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru
o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom a to práve s ohľadom
na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn.
II. ÚS 563/2011).

49.Ztlačivapredokladovaniepomerovstranykonania,ktoránavrhuje,abyjejbolopriznanéoslobodenie
od súdnych poplatkov vyplýva, že žalobkyňa v 1. rade je poberateľkou príspevku na opatrovanie vo
výške 740,20 eur od 01.04.2020. Býva na adrese E. XX v rodinnom dome, ktorého vlastníkom je jej
manžel K. B.. Mesačné výdavky súvisiace s bývaním, ktoré platí, sú voda 18 eur, elektrina 19,49 eur,
plyn 114 eur, iné 1.200 eur. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti, ani motorové vozidlá. Má účet v Poštovej

banke s výškou aktuálneho zostatku účtu 220 eur, priemerný zostatok účtu k 15. tému dňu v mesiaci 20
eur. Má tiež stavebné sporenie v ČSOB od 31.12.2022 s cieľovou sumou 25.000 eur. Manžel žalobkyne
v 1. rade je invalidný dôchodca s výškou mesačného príjmu 643,40 eur. Spolu s manželom majú 4
dcéry študentky: G. študuje na Lekárskej fakulte Košice v 6. ročníku, N. študuje na Lekárskej fakulte v
Košiciach v 1. ročníku, K. študuje na Strednej ekonomickej škole v Spišskej Novej Vsi v 4. ročníku a J.

je študentkou Strednej pedagogickej školy v Levoči v 1. ročníku.

50.Ztlačivapredokladovaniepomerovstranykonania,ktoránavrhuje,abyjejbolopriznanéoslobodenie
od súdnych poplatkov vyplýva, že žalobkyňa v 2. rade je poberateľkou starobného dôchodku vo
výške 423,30 eur a vdovského dôchodku vo výške 132,20 eur. Zároveň je príjemkyňou kompenzácie

súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla vo výške 44,91 eur. Býva v
rodinnom dome na adrese E. XX, ktorého vlastníkom je jej zať K. B.. Má náklady: na teplo vo výške 70
eur a iné náklady 300 eur. Má účet v Poštovej banke s výškou aktuálneho zostatku 120 eur, priemerný
zostatok účtu k 15. dňu mesiaca 40 eur. Náklady na lieky 68 eur. Je občanom ZŤP, má 83 rokov.

51. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 257 CSP a úspešným žalovaným náhradu trov konania
nepriznal, pričom zohľadnil v prvom rade blízky príbuzenský pomer medzi stranami sporu (žalobkyňa
v 1. rade je sestrou žalovaných a žalobkyňa v 2. rade je matkou žalovaných). Zároveň súd prihliadol na
nepriaznivú sociálnu a majetkovú situáciu na strane žalobkýň a v konečnom dôsledku aj na charakter
daného sporu, pričom v žalovaná v 1. rade sa stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností po otcovi

žalobkynev1.radeamanželovi žalobkynev2.rade. Zároveňsúdupriamujepozornosťnato,žetrovami
žalovanej v 1. rade sú najmä trovy právneho zastúpenia pričom žalovaná v 1. rade sa nechala zastúpiť
až po tom ako sa dozvedela predbežné právne posúdenie na pojednávaní a teda výsledok sporu bol
zjavne predvídateľný. Žalovaný v 2. rade si náhradu trov konania neuplatnil, pričom z obsahu spisu mu
žiadne trovy nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).