Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, November 5, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/49/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120297936
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:6120297936.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov
senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Romana Lajoša v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
advokát so sídlom D. XX, XXX XX E., zastúpený advokátom JUDr. Mgr. Radimom Komkom, LL.M.,
advokátska kancelária Hlavná 27, 080 01 Prešov, IČO: 41 343 859, proti žalovaným: 1/ F. G. H. - H.
I. C. F. F. J. XXX, XXX XX F., K.: XX XXX XXX L. X/ F. G. H. F. F. M. G. XX/X, XXX XX N. - F. H., K.:

XX XXX XXX, obaja zastúpení advokátskou kanceláriou ALTER IURIS, s.r.o. so sídlom Tolstého 9, 811
06 Bratislava, IČO: 36 708 771, o zaplatenie 7.449,27 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Bardejov č.k. SK-2C/33/2020-187 zo dňa 30.04.2024 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica domáhal

voči žalovaným zaplatenia spoločne a nerozdielne istiny 7.449,27 Eur s 5,00 % úrokom z omeškania
ročne od 07.02.2020 do zaplatenia.

2. Súd prvej inštancie vo veci procesne rozhodol cit.:

„Okresný súd Bardejov, pracovisko Svidník v y s l o v u j e svoju miestnu nepríslušnosť a po

právoplatnosti uznesenia postúpi vec príslušnému Mestskému súdu Bratislava IV.“

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 13, § 15 ods. 1, § 41 CSP a podľa § 3 ods. 3 a § 7
ods. 5 Zákona č. 206/2009 Z.z..

4. Súd prvej inštancie vec právne a skutkovo posúdil tak, že Rozsudkom Okresného súdu Svidník

(toho času Okresný súd Bardejov) č. k. 2C/33/2020-118 zo dňa 21.07.2021 súd žalobe vyhovel v plnom
rozsahu a žalovaných spoločne a nerozdielne zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100
%. Krajský súd v Prešove uznesením 17Co/14/2022-161 zo dňa 23.02.2023 zrušil rozsudok a vrátil
vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje uznesenie odôvodnil tým, že
súd si musí v prvom rade ujasniť, či sú splnené všetky procesné podmienky na konanie vo veci vo
vzťahu ku každému jednému žalovanému samostatne. Súd je ďalej povinný zaoberať sa námietkou

žalovaných týkajúcej sa miestnej príslušnosti a aby ju vedel správne vyhodnotiť, musí vychádzať
jednak z toho, ako posúdi žalovaného 1/ z pozície procesnej legitimácie, kde treba vychádzať zo
skutočnosti, že žalovaný 1/ je len organizačným útvarom žalovaného 2/, pričom táto okolnosť indikuje,
že nemá hmotnoprávnu, resp. vecnú subjektivitu, a teda procesná subjektivita tiež nie je daná. Ďalej
súd musí vyhodnotiť, či vzhľadom na priebeh pôvodného konania, od ktorého žalobca odvodzuje svoj
nárok, indikuje, že pasívne vecne legitimovaným subjektom je žalovaný 2/ a ak áno, akým spôsobom

prešli na tento subjekt práva a povinnosti. Je potrebné vyhodnotiť, pokiaľ súd zistí, že niektorý zo
subjektov je pasívne vecne legitimovaný, či nárok žalobcu voči tomuto subjektu je dôvodný čo dozákladu aj čo do výšky a vysporiada sa s námietkou žalovaných, týkajúcej sa výšky uplatňovaného
nároku a spôsobu výpočtu tohto nároku. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení zo dňa 22.10.2020 vzniesol
námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Svidník (toho času už Okresný súd Bardejov), ktorú

odôvodnil tým, že žalovaný 1/ nie je právnickou osobou, ale len organizačným útvarom žalovaného
2/, preto nemá procesnú subjektivitu byť stranou konania. V zmysle § 13 a § 15 ods. 1 CSP je
na konanie miestne príslušný Okresný súd Bratislava I. (toho času Okresný súd Bratislava IV). Z
rozhodnutia Ministerstva kultúry SR o vydaní zriaďovacej listiny Slovenského národného múzea č.
MK-4541/2017-110/15225 zo dňa 10. 10. 2017 (ďalej len „zriaďovacia listina“) vyplýva, že Slovenské

národné múzeum je štátna príspevková organizácia zriadená Ministerstvom kultúry SR zapojená na
štátny rozpočet. Hospodári samostatne, vo svojom mene nadobúda práva a zaväzuje sa. Múzeum
má samostatnú právnu subjektivitu. Múzeum spravuje majetok štátu, ktorý mu bol zverený na plnenie
vymedzeného poslania a predmetu činnosti, a ktorý nadobudol vlastnou činnosťou, prevodom správy
alebo prevodom vlastníctva. V zmysle čl. II písm. m/ zriaďovacej listiny, činnosti uvedené v čl. I vykonáva
múzeum prostredníctvom organizačných útvarov, ktorým je aj Slovenské národné múzeum - Múzeum

ukrajinskej kultúry vo F.. Teda zo zriaďovacej listiny vyplýva, že žalovaný 1/ je len organizačný útvar
Slovenského národného múzea bez právnej subjektivity. Na základe uvedeného súd má za to, že
Slovenské národné múzeum (žalovaný 2/) má právnu subjektivitu, nakoľko vzniklo zápisom do registra
múzeí a galérií na základe zriaďovacej listiny z rozhodnutia Ministerstva kultúry SR, ide o právnickú
osobu.Slovenskénárodnémúzeum,H.I.C.F.(žalovaný1/)niejeprávnickouosobou,nakoľkoprávnická

osoba nadobúda právnu subjektivitu zápisom do príslušného registra (v tomto prípade registra múzeí a
galérií) a zriaďuje sa listinou alebo zmluvou a v prípade žalovaného 1/, Múzeum I. C. F. nie je zapísaný
v registri múzeí a galérií a ani nebol zriadený žiadnou listinou. Žalovaný 1/ v zmysle zriaďovacej listiny
je len organizačným útvarom Slovenského národného múzea (žalovaného 2/) bez právnej subjektivity.
V zmysle uznesenia Krajského súdu v Prešove č. k. 17Co/14/2022-161 zo dňa 23. 02. 2023 je súd

povinný zaoberať sa námietkou miestnej príslušnosti vznesenou žalovaným 2/ a aby vedel túto námietku
správne vyhodnotiť, musí vychádzať z toho, ako posúdi žalovaného 1/ z pozície procesnej legitimácie.
Na základe toho keďže žalovaný 1/ je len organizačným útvarom žalovaného 2/, nemá hmotnoprávnu,
resp. vecnú subjektivitu, a teda procesná subjektivita tiež nie je daná. Na základe nedostatku pasívnej
vecnej legitimácie žalovaného 1/ preto v zmysle § 15 ods. 1 CSP je všeobecným súdom žalovaného 2/

súd, v ktorého obvode má žalovaný 2/ sídlo, a to Mestský súd Bratislava IV. Preto na základe uvedeného
súd rozhodol tak, že vyslovil svoju miestnu nepríslušnosť a po právoplatnosti uznesenia postúpi vec
príslušnému Mestskému súdu Bratislava IV.

5. Voči predmetnému vyššie identifikovanému uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom

stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Aj keď súd na svoje rozhodnutie o vyslovení
miestnej nepríslušnosti správne aplikoval právnu normu § 41 CSP, túto však vzhľadom na doposiaľ
zistený a existujúci skutkový stav nesprávne právne posúdil. Z dikcie tohto ustanovenia vyplýva, že
námietka je účinná iba v prípade, ak bola žalovaným vznesená pri jeho prvom úkone vo veci samej.

Nesprávny je právny názor súdu vyslovený v bode 4 predmetného uznesenia, pričom nie je zrejmé,
ktorý konkrétny subjekt na strane žalovaných vznáša námietku miestnej nepríslušnosti. Žalobca má
za to, že prvý procesný úkon a možnosť vznesenia námietky miestnej nepríslušnosti bolo písomné
upovedomenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 31.08.2020, z obsahu ktorej vyplýva pre
žalobcu a žalovaných, že predmetná vec bola postúpená Okresnému súdu Svidník podľa § 10 ods.

3 respektíve 14 ods. 3 Zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní. Neurčité a nezrozumiteľné
vyjadrenie žalovaných zo dňa 22.10.2020 bolo až reakciou na vyjadrenie žalobcu z 26.08.2020, v ktorom
žalobca vyslovuje nesúhlas zámeny účastníkov na strane žalovaných upomínacím súdom vo vydanom
platobnom rozkaze s ďalším excesom doplnenia IČO žalovaného F. G. H. – H. I. C. F., ktoré žalobca vo
svojom návrhu na vydanie platobného rozkazu neuvádza. Ak účastník nenamieta miestnu príslušnosť

súdov pri prvom úkone, ktorý mu patrí, došlo automaticky k odstráneniu nedostatku tejto podmienky
miestnej nepríslušnosti. Rovnako odborná a právnická literatúra zastáva názor, že ak účastník nevyužil
procesnú možnosť namietať nedostatok miestnej príslušnosti najneskôr pri prvom úkone, ktorý mu
patrí, dochádza k prípadu nevyužitia tejto možnosti účastníkom konania ku konvalidácií nedostatku
miestnej príslušnosti. Až po vyhlásení rozsudku vo veci samej, ktorý bol v odvolacom konaní zrušený

súd prvej inštancie rozhodoval o vznesenej námietke miestnej nepríslušnosti nepodanej včas, čo je
potrebné považovať za nesprávny procesný postup súdu a porušovanie stavu právnej istoty pre jedného
z účastníkov konania.6. Voči odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrili žalovaní, ktorí poukázali na ustanovenie § 355 ods. 1, §
355 ods. 2 a § 357 písm. a/ až p/ CSP, pričom v zásade uviedli, že odvolací súd by mal zvoliť postup
podľa § 386 písm. c/ CSP a teda odmietnuť odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému

nie je odvolanie prípustné. Zároveň sa venovali ďalšej argumentácií smerujúcej ku skutočnosti, že nie je
daná žiadna z podmienok pre určenie miestnej príslušnosti na Okresný súd Svidník toho času Okresný
súd Bardejov, pracovisko Svidník. Zároveň poukázali na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove v bode
18 uznesenia č.k. 17Co/14/2022-161 zo dňa 23.02.2023, ktorý stanovil, že úlohou prvoinštančného
súdu v ďalšom konaní bude v prvom rade jednoznačne si ujasniť, či sú splnené všetky procesné

podmienky na konanie vo veci vo vzťahu ku každému jednému žalovanému samostatne. Žalovaní majú
s ohľadom na vyššie citované ustanovenia Civilného sporového poriadku za to, že by mal odvolací
súd odvolanie žalobcu odmietnuť, nakoľko smeruje voči rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie
prípustné. Prípustnosť odvolania proti uzneseniu je redukovaná, a to vplyvom zavedenia tzv. pozitívnej
enumerácie uznesení reflektovanej v § 355 ods. 2 CSP a § 357 CSP. V zmysle týchto ustanovení je
odvolanie voči uzneseniu súdu prvej inštancie prípustné iba vtedy, ak to zákon pripúšťa a iba voči tým

uzneseniam, ktoré sú v zákone taxatívne vypočítané. Na základe uvedeného majú žalovaní za to, že
voči uzneseniu o postúpení veci nie je možné podať odvolanie, na základe čoho by malo byť odvolanie
žalobcu odmietnuté.

7. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala oprávnená strana

sporu (§ 359 CSP), vec preskúmal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 a contrario CSP),
a to najskôr prípustnosť uplatneného opravného prostriedku z hľadísk uvedených v § 355 a nasl. CSP,
pričom dospel k záveru, že podané odvolanie nie je prípustné.

8. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon

pripúšťa. Podľa § 357 CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení
konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb
v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na

doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú
vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo
veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu
trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho
rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho

rozhodnutia, p) postúpení právomoci do cudziny. Opravné prostriedky normuje Civilný sporový poriadok
vo svojej štvrtej časti, pričom možno konštatovať, že civilné procesné právo operuje s tzv. numerus
clausus čo do počtu opravných prostriedkov. Výpočet opravných prostriedkov upravených v štvrtej časti
Civilného sporového poriadku je uzavretý taxatívnym výpočtom, ktorý nemožno analogicky rozširovať.
Zároveň platí, že proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie len, ak to zákon pripúšťa

(§ 355 ods. 2 CSP).

9. Vzhľadom na to, že v danom prípade odvolanie smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je
odvolanie prípustné, nemohol odvolací súd rozhodnutie napadnuté odvolaním preskúmať a meritórne
o odvolaní rozhodnúť, ale musel odvolanie postupom podľa § 386 písm. c) CSP odmietnuť tak, ako to

vyplýva z výroku tohto uznesenia.

10. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetné uznesenie nie je rozhodnutím vo veci samej, ale iba
rozhodnutím týkajúcim sa vedenia konania odvolací súd vo svojom rozhodnutí zároveň nerozhodoval
o trovách prvoinštančného či odvolacieho konania, keďže o týchto trovách bude rozhodovať súd prvej

inštancie až v momente vydania rozhodnutia vo veci samej.

11. Na záver súd v rámci obiter dictum považuje za potrebné uviesť nasledovný procesnoprávny postreh.
Odvolací súd si je vedomý skutočnosti, že súd prvej inštancie vydal predmetné uznesenie v rozpore
s ustanovením § 43 ods. 1 CSP, ktorý hovorí o tom, že ak súd postupom podľa § 40 a § 41 zistí, že nie

je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu.
Žalovanéhoupovedomílenvtedy,akmuužbolažalobadoručená.Súdprvejinštancietaksprávnenemal
odvolateľom napádané uznesenie vôbec vydať, ale vec mal iba s písomným prípisom fyzicky postúpiť
podľa jeho názoru príslušnému súdu, Mestský súd Bratislava IV. Zároveň však mal tunajší odvolacísúd na pamäti, že uznesenie, ktorým rozhodol súd prvej inštancie je typ rozhodnutia, voči ktorému
nie je prípustné odvolanie. Z tohto dôvodu predmetné uznesenie nemohol v tomto odvolacom konaní
zrušiť. Tunajší odvolací súd v tomto procesnom štádiu konania zároveň nie je spoločne nadriadeným

súdom, ktorý rozhoduje o príslušnosti v zmysle ustanovenia § 43 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Nesprávne vydané uznesenie je prípadne možné zrušiť až spoločne nadriadeným súdom, ktorý bude
rozhodovať o príslušnosti v zmysle ustanovenia § 43 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).