Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 24, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 34Csp/44/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124203144
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Uhrinovský, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8124203144.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Petrom Uhrinovským, PhD. v právnej veci žalobcu A. B., nar.

X.X.XXXX bytom A. XXX, XXX XX A., zast. C. C. C., advokát, so sídlom Karpatská 804/10, proti
žalovanému 365. bank, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zast.
Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 47
232 471, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
881,38 EUR s prísl. a o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička č.
XXXXXXXXXX zo dňa 18.2.2016 (ďalej aj ako „Zmluva“), je bezúročný a bez poplatkov.

II. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 881,38 EUR spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 881,38 EUR od 23.4.2024 do zaplatenia; to všetko do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve v časti [3] Poplatky súvisiace s poskytnutým
úverom, bod 3.1, v znení: „S poskytnutým úverom Dobrá pôžička súvisia nasledujúce poplatky: 1.

upomienka po omeškaní splátky: 10,00 EUR 2. upomienka po omeškaní splátky: 25,00 EUR“ je
neprijateľnou zmluvou podmienkou.

IV. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve v časti [4] Práva a povinnosti zmluvných strán,
bod 4.4, v znení: „Banka a Dlžník/Spoludlžník sa dohodli, že Banka si môže započítať svoje pohľadávky
zo ZoÚ voči pohľadávke Dlžníka/Spoludlžníka z ktoréhokoľvek účtu alebo vkladu vedeného Bankou.
Banka je z tohto dôvodu zároveň oprávnená nevykonať aky´koľvek prevod peňažny´ch prostriedkov,
či inak neumožniť Dlžníkovi/Spoludlžníkovi nakladať s prostriedkami na ktoromkoľvek účte Dlžníka/

Spoludlžníka alebo s vkladom Dlžníka/Spoludlžníka, s čím Dlžník/Spoludlžník podpisom ZoÚ súhlasí.“
je neprijateľnou zmluvou podmienkou.

V. Určuje, že časť zmluvnej podmienky uvedená v Zmluve v časti [4] Práva a povinnosti zmluvných strán,
bod 4.5, v znení: „(iii) úročiť sumu, s ktorej úhradou je Dlžník/Spoludlžník v omeškaní popri úroku aj
zákonny´m úrokom z omeškania počnúc prvy´m dňom omeškania až do jej zaplatenia;“ je neprijateľnou
zmluvou podmienkou.

VI. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve v časti [5] Ďalšie zmluvné dojednania, bod 5.1,
v znení: „Každá z osôb podpisujúcich túto ZoÚ, a to každá z nich jednotlivo, vyhlasuje, že nemá
osobitny´ vzťah k Banke v zmysle zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektory´ch
zákonov v znení neskorších predpisov [ďalej len „ZoB“] a je si vedomá, že nepravdivosť tohto vyhlásenia
spôsobuje neplatnosť tejto ZoÚ a okamžitú splatnosť poskytnutého Úveru ku dňu, keď sa Banka dozvie
o nepravdivosti tohto vyhlásenia. Každá z osôb podpisujúcich túto ZoÚ je povinná ihneď informovať

Banku o zmene jej osobitného vzťahu k Banke.“ je neprijateľnou zmluvou podmienkou.VII. Určuje, že časť zmluvnej podmienky uvedená v Zmluve v časti [5] Ďalšie zmluvné dojednania,
bod 5.5, v znení: „Vo vzťahu k zvolenému Poisteniu Dlžník vyhlasuje, že sa pred podpisom tejto ZoÚ
oboznámil a vyjadruje súhlas s Poistnou zmluvou a VPP ...“ je neprijateľnou zmluvou podmienkou.

VIII. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve v časti [6] Záverečné ustanovenia, bod 6.4, v
znení: „Právne vzťahy neupravené ZoÚ sa riadia OP, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť ZoÚ a právnym
poriadkomSlovenskejrepubliky.Dlžník/SpoludlžníksapreduzatvorenímZoÚoboznámilspodmienkami
Úveru uvedeny´mi vo Formulári pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere a OP, ktory´ dostal

pred podpisom ZoÚ a svojim podpisom potvrdzuje, že bol s príslušny´mi dokumentmi oboznámeny´ a
súhlasí s nimi.“ je neprijateľnou zmluvou podmienkou.

IX. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve v časti [6] Záverečné ustanovenia, bod 6.5, v
znení: „Dlžník/Spoludlžník súhlasí, aby sa ich platby započítavali v nasledujúcom poradí: a] náklady
spojené s poistením (ak bolo uzavreté) b] poplatky podľa ZoÚ, c] úrok z omeškania, d] zmluvny´ úrok z

Úveru, e] splátka istiny Úveru, pričom platí, že v prípade viacery´ch pohľadávok Banky voči Dlžníkovi/
Spoludlžníkovi sa platby Dlžníka/Spoludlžníka započítavajú najskôr na pohľadávky skôr splatné.“ je
neprijateľnou zmluvou podmienkou.

X. V časti žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania

voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

XI. V časti žaloby o určenie, že úver poskytnutý na základe Zmluvy, je bezúročný a bez poplatkov
žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých

bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

XII. V časti žaloby o určenie neprijateľností zmluvných podmienok žalobcovi priznáva nárok na náhradu
trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10.4.2024 domáhal voči žalovanému nárokov vyplývajúcich
zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 18.2.2016 (ďalej
aj ako „Zmluva“), a to nárokov (-) vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 881,38 EUR, (-) určenie,
že úver zo Zmluvy je bezúročný a bez poplatkov, (-) určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok.

1.1. Žalobu odôvodnil tým, že Zmluvou žalobca poskytol žalobcovi úver vo výške 5.000 EUR (ďalej
aj ako „Úver“). Zmluva neobsahuje predpísanú povinnú náležitosť podľa zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej aj ako „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), a to priemernú hodnotu RPMN

na príslušný spotrebiteľský úver, platnú ku dňu podpísania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú
podľa 21 ods. 2 Zákon o spotrebiteľských úveroch, za príslušný kalendárny štvrťrok (§ 9 ods. 2 písm.
z) Zákon o spotrebiteľských úveroch). Zmluva neobsahuje správny údaj o výške priemernej RPMN,
ktorý je v Zmluve uvedený vo výške 10,78 %. Priemerná hodnota RPMN podľa súhrnných informácií o
údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2015 ku dňu 31.12.2015

bola pri spotrebiteľských úveroch vo výške od 1500 do 6500 Eur vrátane so zmluvnou splatnosťou od
5 do 10 rokov na úrovni 15,37 %. Uvedenie nesprávnej hodnoty obligatórnej náležitosti Zmluvy má ten
istý význam, ako keby nebola uvedená vôbec.

1.2. Žalobca taktiež namietol, že žalovaný ako veriteľ pri uzatváraní Zmluvy nekonal v súlade s § 7

ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, kedy pred uzavretím Zmluvy bol povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť žalobcu ako spotrebiteľa splácať Úver.

1.3. Žalobca na Úver zaplatil splátky spolu vo výške 5.881,38 EUR. Žalovaný sa na jeho úkor
bezdôvodne obohatil o sumu 881,38 EUR. Bezdôvodné obohatenie vo výške 881,38 EUR je súčasťou

splátky vo výške 4.828,18 EUR, ktorú zaplatil dňa 18.1.2017. O podozrení, že sa žalovaný na úkoržalobcu bezdôvodne obohatil, sa dozvedel od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS
v zmysle Prehlásenia zo dňa 3.7.2023.

1.4. Zmluvná podmienka uvedená v časti [3] Poplatky súvisiace s poskytnutým úverom, bod 3.1 (ďalej
aj ako „Zmluvná podmienka 1“) je podľa žalobcu neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá už bola
judikovaná.

1.5. Zmluvná podmienka uvedená v časti [4] Práva a povinnosti zmluvny´ch strán, bod 4.4 (ďalej aj ako

„Zmluvnápodmienka2“)jepodľažalobcuneprijateľnouzmluvnoupodmienkou,ktoráužbolajudikovaná.

1.6. Časť zmluvnej podmienky uvedená v Zmluve v časti [4] Práva a povinnosti zmluvných strán, bod
4.5 (ďalej aj ako „Zmluvná podmienka 3“) je podľa žalobcu neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá
už bola judikovaná.

1.7. Zmluvná podmienka uvedená v časti [5] Ďalšie zmluvné dojednania, bod 5.1 (ďalej aj ako „Zmluvná
podmienka 4“) je podľa žalobcu neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá už bola judikovaná.

1.8. Časť zmluvnej podmienky uvedená v Zmluve v časti [5] Ďalšie zmluvné dojednania, bod 5.5 (ďalej
aj ako „Zmluvná podmienka 5“) je podľa žalobcu neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá už bola

judikovaná.

1.9. Zmluvná podmienka uvedená v časti [6] Záverečné ustanovenia, bod 6.4 (ďalej aj ako „Zmluvná
podmienka 6“) je podľa žalobcu neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá už bola judikovaná.

1.10. Zmluvná podmienka uvedená v časti [6] Záverečné ustanovenia, bod 6.5 (ďalej aj ako „Zmluvná
podmienka 7“) je podľa žalobcu neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá už bola judikovaná.
yjadrenialobe1
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 29.4.2024 (vyjadrenie k žalobe), pričom
uviedol skutkové tvrdenia a právnu argumentáciu vzťahujúcu sa k dobe trvania Zmluvy, RPMN, celkovej

čiastke Úveru a predpokladoch na výpočet RPMN.

2.1. Vo vzťahu k namietaným zmluvným podmienkam sa vyjadril k poplatkom súvisiacim s poskytovaním
úveru a započítaním platieb.

2.2. Napokon voči úplatnému nároku vzniesol námietku premlčania. Žalovaný namietol premlčanie
žalobcom uplatneného nároku, a to v subjektívnej aj objektívnej premlčacej dobe.

2.3. Žalovaný má za to, že plynutie premlčacej doby, hoc subjektívnej, začína momentom, kedy žalobca
uhradil splátku v rozsahu nad istinu Úveru. Subjektívna premlčacia doba začala plynúť dňom, kedy

žalobca uhradil poslednú splátku Úveru a tým splatil predčasne cely´ Úver.

2.4. Žalovaný sa nestotožňuje s aplikáciou desaťročnej objektívnej premlčacej doby, pretože v konaní
nebolo preukázané, že by sa žalovaný bezdôvodne obohatil úmyselne. Nebolo preukázané, že by
úmysel žalovaného smeroval k získaniu bezdôvodného obohatenia v rozhodnom čase, t.j. v čase

uzatvorenia Zmluvy.

3. Žalobca právo na repliku (§ 167 ods. 3 CSP) nevyužil.

4. V zmysle § 177 ods. 1 v spojení s § 297 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v

znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ako „CSP“) súd na prejednanie tohto sporu nariadil
pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 24.10.2024 (ďalej aj ako „Pojednávanie“).

5. Z písomných vyjadrení strán sporu, Pojednávania a vykonaného dokazovania listinnými dôkazným
prostriedkami, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nižšie uvedený skutkový stav.

5.1.MedzižalobcomažalovanýmbolauzatvorenáZmluva,nazákladektorejbolžalovanémuposkytnutý
Úver vo výške 5.000 EUR, ktorý sa zaviazal splácať v mesačných splátkach po 105,32 EUR, v počte
splátok 96, a to až do celkovej sumy Úveru vo výške 10.109,93 EUR, pričom prvá splátka bola dohodnutána deň 20.3.2016. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 18,20 % a RPMN bola vo výške
22,20 %. Priemerná RPMN na trhu bola uvedená ako 10,78 %.

5.2. Z nesporných vyjadrení strán vyplýva, že žalobca zaplatil titulom Úveru splátky v celkovej výške
5.881,38 EUR, pričom poslednú splátku v celkovej výške 4.828,18 EUR zaplatil dňa 18.1.2017.

5.3. Žalobca namietol aj skutočnosť, že žalovaný si nesplnil povinnosť podľa § 7 ods. 1 Zákona
o spotrebiteľských úveroch, teda ako veriteľ pri uzatvorení Zmluvy nepostupoval s odbornou

starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti žalobcu ako spotrebiteľa splácať Úver.

5.4. Žalovaný v rámci vyjadrenia k žalobe síce uviedol, že popiera tvrdenia žalobcu, pričom k ním
predkladá svoje vyjadrenie, avšak k skutočnostiam ohľadom skúmania bonity žalobcu a posudzovania
jeho schopnosti splácať Úver sa žiadnym spôsobom nevyjadril. Zároveň k týmto skutočnostiam ani
neprodukoval žiadne dôkazy.

5.5. V tomto smere súd poukazuje na § 151 CPS, v zmysle ktorého platí, že skutkové tvrdenia strany,
ktoréprotistranavýslovnenepoprela,sapovažujúzanesporné.Akstranapoprieskutkovétvrdenia,ktoré
sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach,
inak je popretie neúčinné. Otázka skúmania bonity je pritom otázkou skutkovou.

5.6. Nakoľko žalovaný účinne nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu ohľadom skúmania bonity žalobcu
a posudzovania schopnosti žalobcu ako spotrebiteľa splácať Úver, tak súd považoval za nesporné,
že žalovaný žiadnym spôsobom neposudzoval schopnosť žalovaného splácať Úver, a ani žiadnym
spôsobom nepreveroval jeho bonitu.

5.7. Z Prehlásenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 3.7.2023 vyplýva, že
žalobca sa obrátil na združenie so žiadosťou, že potrebuje poradiť so Zmluvou. Po posúdení Zmluvy
združenie informovalo žalovaného, že podľa ich názoru je pravdepodobné, že ide o Zmluvu bezúročnú
a bez poplatkov a taktiež je pravdepodobne, že Zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.

5.8. Zmluvnou podmienkou 1 sa strany dohodli, že „S poskytnuty´m úverom Dobrá pôžička súvisia
nasledujúce poplatky: 1. upomienka po omeškaní splátky: 10,00 EUR 2. upomienka po omeškaní
splátky: 25,00 EUR“

5.9. Zmluvnou podmienkou 2 sa strany dohodli, že „Banka a Dlžník/Spoludlžník sa dohodli, že Banka si
môže započítať svoje pohľadávky zo ZoÚ voči pohľadávke Dlžníka/Spoludlžníka z ktoréhokoľvek účtu
alebo vkladu vedeného Bankou. Banka je z tohto dôvodu zároveň oprávnená nevykonať aky´koľvek
prevod peňažny´ch prostriedkov, či inak neumožniť Dlžníkovi/Spoludlžníkovi nakladať s prostriedkami
na ktoromkoľvek účte Dlžníka/Spoludlžníka alebo s vkladom Dlžníka/Spoludlžníka, s čím Dlžník/

Spoludlžník podpisom ZoÚ súhlasí.“

5.10. Zmluvnou podmienkou 3 sa strany dohodli, že „(iii) úročiť sumu, s ktorej úhradou je Dlžník/
Spoludlžník v omeškaní popri úroku aj zákonny´m úrokom z omeškania počnúc prvy´m dňom omeškania
až do jej zaplatenia;“

5.11. Zmluvnou podmienkou 4 sa strany dohodli, že „Každá z osôb podpisujúcich túto ZoÚ, a to každá z
nich jednotlivo, vyhlasuje, že nemá osobitny´ vzťah k Banke v zmysle zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách
a o zmene a doplnení niektory´ch zákonov v znení neskorších predpisov [ďalej len „ZoB“] a je si vedomá,
že nepravdivosť tohto vyhlásenia spôsobuje neplatnosť tejto ZoÚ a okamžitú splatnosť poskytnutého

Úveru ku dňu, keď sa Banka dozvie o nepravdivosti tohto vyhlásenia. Každá z osôb podpisujúcich túto
ZoÚ je povinná ihneď informovať Banku o zmene jej osobitného vzťahu k Banke.“

5.12. Zmluvnou podmienkou 5 sa strany dohodli, že „Vo vzťahu k zvolenému Poisteniu Dlžník vyhlasuje,
že sa pred podpisom tejto ZoÚ oboznámil a vyjadruje súhlas s Poistnou zmluvou a VPP ...“

5.13. Zmluvnou podmienkou 6 sa strany dohodli, že „Právne vzťahy neupravené ZoÚ sa riadia OP, ktoré
tvoria neoddeliteľnú súčasť ZoÚ a právnym poriadkom Slovenskej republiky. Dlžník/Spoludlžník sa pred
uzatvorením ZoÚ oboznámil s podmienkami Úveru uvedeny´mi vo Formulári pre štandardné informácieo spotrebiteľskom úvere a OP, ktory´ dostal pred podpisom ZoÚ a svojim podpisom potvrdzuje, že bol
s príslušny´mi dokumentmi oboznámeny´ a súhlasí s nimi.“

5.14. Zmluvnou podmienkou 7 sa strany dohodli, že „Dlžník/Spoludlžník súhlasí, aby sa ich platby
započítavali v nasledujúcom poradí: a] náklady spojené s poistením (ak bolo uzavreté) b] poplatky podľa
ZoÚ, c] úrok z omeškania, d] zmluvny´ úrok z Úveru, e] splátka istiny Úveru, pričom platí, že v prípade
viacery´ch pohľadávok Banky voči Dlžníkovi/Spoludlžníkovi sa platby Dlžníka/Spoludlžníka započítavajú
najskôr na pohľadávky skôr splatné.“

6. Na vyššie zistený a opísaný skutkový stav súd aplikoval tieto právne normy a zmluvné dojednania
strán sporu platné a účinné k dňu vyhlásenia tohto rozsudku, ak ďalej nie je uvedené inak (zistil nižšie
uvedený právny stav): (-) § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych
predpisov (ďalej aj ako „Občiansky zákonník“), (-) § 53 Občianskeho zákonníka, (-) § 54 Občianskeho
zákonníka, (-) § 100 Občianskeho zákonníka, (-) § 107 Občianskeho zákonníka, (-) § 451 Občianskeho

zákonníka, (-) § 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „Zákon o spotrebiteľských
úveroch“), (-) § 7 ods. 1 a 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, (-) § 9 Zákona o spotrebiteľských
úveroch, (-) § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch (-) § 3 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch

v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Zákon o ochrane spotrebiteľa“), (-) § 3 Nariadenia vlády
číslo 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako
„Nariadenia vlády 87/1995“), (-) 53 ods. 1 a 3 zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Nový zákon o ochrane
spotrebiteľa“).

7. V zmysle zisteného skutkového a právneho stavu súd takto vec právne posúdil a rozhodol nižšie
uvedeným spôsobom a na základe nižšie uvedených úvah.

8. V civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou

procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce
pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou strán a
každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten
skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie
na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo strany nepredložia, nemôže brať za

základ pre svoje rozhodovanie. Stranám teda hrozí pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení
dôkazného bremena, nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Dôkazné bremeno je teda inštitútom
procesného práva, ktoré stíha toho účastníka, v ktorého záujme je aby určitá skutočnosť rozhodná podľa
hmotného práva a stranou tvrdená bola v konaní skutočne preukázaná. Pravým zmyslom dôkazného
bremena je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v tých prípadoch, keď určitá skutočnosť pre spor rozhodná

dokázaná nebola, teda keď si súd nemôže urobiť záver o tom, že určitá skutočnosť je alebo nie je
pravdivá.

9. Súd vyhodnotil vzťah žalobcu a žalovaného založený titulom Zmluvy ako vzťah spotrebiteľský,
a teda naň aplikoval všetky ustanovenia platných právnych predpisov vzťahujúce sa na úpravu takýchto

vzťahov.

10. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou skúmania bonity žalovaným.

10.1. Súd považoval Zmluvu za platné uzatvorenú, avšak dospel k záveru, že žalovaný si nesplnil

povinnosť podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, teda ako veriteľ pri uzatvorení Zmluvy
nepostupoval s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti žalobcu ako spotrebiteľa splácať
Úver.

10.2. Žalovaný žiadnym spôsobom neposúdil schopnosť žalobcu splácať Úver a ani nepreveril jeho

bonitu.

10.3. V zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch bol pritom žalovaný povinný
pred uzatvorením Zmluvy posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalobcu splácať Úver, pričombol povinný zobrať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytol Úver, jeho výšku, príjem žalobcu a aj
účel Úveru.

10.4. Vo všeobecnosti možno uviesť, že zmyslom a účelom dotknutého ustanovenia § 7 ods. 1
v spojení s § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch je, že veriteľ je pri posúdení úverovej
schopnosti klienta povinný brať na zreteľ jeho existujúcu situáciu, najmä jeho príjmy a výdavky, tak aj
skutočností, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzatvorením zmluvy s vysokou mierou
pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi

príjmami a výdavkami spotrebiteľa na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných
výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Z uvedeného je zrejmé, že
cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje
záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie
dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so
žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti

spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme najmä ním
aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa
takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je
nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z
ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný

poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplne, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje
veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne
si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané
informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako
situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho domácom rozpočte

dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku
v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov domáci rozpočet,
a to tak stranu príjmov, ako aj stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver.
Preskúmať jeho konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, náklady na bývanie, dopravu,
domácnosť, vyživovaciu podobnosť a podobne. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k

posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

10.5. Vo vzťahu k povinnosti veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver súd poukazuje aj na všeobecne akceptovanú judikatúru, a to napr. Rozsudok
Krajského súdu v Prešove č. k. 19CoCsp/14/2022 zo dňa 30. júna 2022, Rozsudok Krajského súdu

v Prešove č. k. 22CoCsp/19/2022 zo dňa 28. júna 2022, Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k.
6Co/171/2016 zo dňa 27. októbra 2016, Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 20Co/72/2017
zo dňa 26. októbra 2017, pričom v zmysle uvedenej judikatúry vyplývajú tieto závery: Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch možno považovať povrchné
skúmanie schopnosti splácať úver bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa v rozpore

s odbornou starostlivosťou alebo účelové použitie dokladov o platobnej schopnosti spotrebiteľa na
vytvorenie zdania väčšej bonity spotrebiteľa, ako tomu v skutočnosti je, aby mu bol poskytnutý väčší
úver, ako je schopný splácať. (...) Dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi,
ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa.
Odvolací súd uvádza, že v tomto smere § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch vôbec nepôsobí

odradzujúco, preto je dôvodné aplikovať ustanovenie generálneho zákona – Občianskeho zákonníka,
a to § 3 ods. 1 o odmietnutí ochrany pri tak závažnom porušení povinnosti veriteľa na finančnom
trhu. Poskytovanie úverov a pôžičiek je veľmi vážnym predmetom podnikateľskej činnosti, pretože
pri tomto nejde o odplatu platenú v hotovosti, ale o odloženú platbu bez toho, aby bolo zrejmé, čo
postretne dlžníka po uzavretí zmluvy. Ak je takáto agenda obzvlášť sledovaná z dôvodu neistých

pomerov, ktoré môžu nastať po poskytnutí úveru, potom musia existovať prísne nároky na vyžadovanie
povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a vyhodnotiť bonitu spotrebiteľa, keďže na rozdiel od
neistých okolností po uzatvorení zmluvy je stav spotrebiteľa z pohľadu jeho osobných majetkových
pomerov v čase kontraktácie spoznateľný. Ak Súdny dvor uznal ako odradzujúcu sankciu nepriznanie
úrokov pri nezodpovednom prístupe dodávateľa na finančnom trhu pre porušenie konať s odbornou

starostlivosťou, potom je podľa názoru odvolacieho súdu úplne eurokonformné aplikovať § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka a porušenie závažnej povinnosti veriteľa považovať za odporujúce morálke.
(...) Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou,
t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Pre naplnenie podmienok uvedených v ust. § 7ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch nepostačuje len formálne zistenie základných informácií o
výške príjmov a výdavkov spotrebiteľa, ale aj ich preukázanie a odborné posúdenie. Ak by pre splnenie
zákonnej podmienky „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský

úver“ postačovalo len uvedenie výšky príjmov a výdavkov spotrebiteľa, bez ich náležitého preukázania
a vyhodnotenia, nedošlo by k naplneniu účelu tohto ustanovenia, ktorým je predchádzanie vzniku
spotrebiteľskej insolventnosti.

10.6. Z vykonaného dokazovania pritom vyplýva, že žalovaný nijako nepreukázal, že by ho zaujímala

bonita žalobcu a či žalobca dokáže plniť záväzky z úverového vzťahu.

10.7. Pre naplnenie dikcie § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch pritom nepostačuje len
formálne zistenie základných informácií o výške príjmov a výdavkov spotrebiteľa, ale aj ich preukázanie
a odborné posúdenie. Ak by pre splnenie zákonnej podmienky „s odbornou starostlivosťou posúdiť
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ postačovalo len uvedenie výšky príjmov a výdavkov

spotrebiteľa, bez ich náležitého preukázania a vyhodnotenia, nedošlo by k naplneniu účelu tohto
ustanovenia, ktorým je predchádzanie vzniku spotrebiteľskej insolventnosti. Pokiaľ veriteľ využil takúto
ľahkomyseľnosť, musí niesť dôsledky, a to aj pri nedbanlivosti pri overovaní si bonity žalovaného,
životných nákladov a celkovej schopnosti splácať úver.

10.8. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný neuviedol žiadne relevantné skutočností o skúmaní
schopnosti žalobcu splácať Úver a ani súdu žiadne relevantné doklady o predmetnom skúmaní
nepredložil, je zrejmé, že vyššie uvedeným spôsobom zodpovedajúcim odbornej starostlivosti pri
skúmaní bonity nepostupoval. Nezaujímalo ho overenie príjmov a ani samotné výdavky žalobcu, a to
najmä to, či po ich úhrade má dostatočnú finančnú rezervu na splácanie Úveru.

10.9. Bolo pritom základnou povinnosťou žalovaného vo vzťahu k bonite žalobcu získať informácie
od neho priamo a v jeho súčinnosti, a následne takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich
dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa pritom
považujúibatakéinformácieopríjmochavýdavkoch,zktorýchjeveriteľschopnýzískaťobjektívnyobraz

o žiadateľovej finančnej situácii. Spôsob, akým žalovaný posudzoval schopnosť žalobcu splácať Úver,
nebol podľa názoru súdu spôsobilý objektívne vytvoriť pravdivý obraz o žalobcovej finančnej situácii, a
teda došlo k hrubému porušeniu základnej povinnosti žalovaného posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť žalobcu splácať Úver.

10.10. V nadväznosti na vyššie uvedené teda súd dospel k záveru, že Úver je potrebné v zmysle § 11
ods.2vspojenís§7ods.1Zákonaospotrebiteľskýchúverochpovažovaťzabezúročnýabezpoplatkov.

10.11. V tejto časti žalobe potom vyhovel a určil, že Úver poskytnutý na základe Zmluvy je bezúročný
a bez poplatkov.

11. Nakoľko súd dospel k záveru o bezúročností a bezpoplatkovostí Úveru, tak sa už ďalej z dôvodu
hospodárnosti a účelnosti súdneho konania nezaoberal ďalšími námietkami žalobcu vo vzťahu
k obligatórnym náležitostiam Zmluvy, ktoré by taktiež odôvodňovali bezúročnosť a bezpoplatkovosť
Úveru.

12. Žalobca žalovanému preplatil na Úvere sumu v celkovej výške 881,38 EUR. Žalobcovi teda vzniklo
voči žalovanému právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške preplateného Úveru. Vzhľadom
na vznesenú námietku premlčania sa súd ďalej zaoberal jej dôvodnosťou.

12.1. Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

12.2. Premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je normatívne konštruované rovnako
ako premlčanie práva na náhradu škody. Aj v tomto prípade pristúpil zákonodarca ku kombinácii
subjektívnej a objektívnej premlčacej lehoty. Počiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehotyna uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je stanovený na okamih získania subjektívnej
vedomosti oprávneného o tom, že: (-) k bezdôvodnému obohateniu došlo a (-) kto sa na jeho úkor
obohatil. Oba predpoklady musia byť splnené súčasne, a až týmto časovým okamihom dochádza

k zrodu žalobného práva oprávneného. Objektívna premlčacia lehota začína plynúť od dňa, kedy k
bezdôvodnému obohateniu došlo.

12.3. V ustanovení § 106 (pozn. súdu obdobné platí aj na § 107) sa využíva normatívny konštrukt
kombinácie dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty a trojročnej objektívnej premlčacej lehoty, resp

desaťročnej. Pre vzťah týchto lehôt je charakteristické, že ich plynutie je komplementárne. To znamená,
že okamih, v ktorom mohol oprávnený subjekt uplatniť právo po prvýkrát (tzv. actio nata), sa zásadne
definuje momentom nadobudnutia subjektívnej vedomosti oprávnenej osoby. Od tohto okamihu začína
plynúť dvojročná premlčacia lehota na uplatnenie práva na súde. Táto subjektívna premlčacia lehota
však plynie v rámci lehoty objektívnej, ustanovenej na tri roky. Objektívna premlčacia lehota začína
plynúť od právnej udalosti zakladajúcej nárok oprávneného (poškodeného), ktorou je v tomto prípade

škodná udalosť. Z uvedeného vyplýva, že oprávnený subjekt môže uplatniť právo na náhradu škody
najneskôr v posledný deň objektívnej (trojročnej alebo desaťročnej) premlčacej lehoty. Zároveň sa však
vyžaduje aj uplatnenie práva najneskôr v posledný deň subjektívnej premlčacej lehoty (ŠTEVČEK,
DULAK, BAJÁNKOVÁ, FEČÍK, SEDLAČKO, TOMAŠOVIČ A KOL. Občiansky zákonník I. 2. vydání.
Praha: C. H. Beck, 2019, s. 759–760.).

13. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania a jej odôvodnenie bolo potrebné určiť začiatok plynutia
subjektívnej premlčacej lehoty.

13.1. Z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 5Cdo/29/2021 zo

dňa 28. septembra 2021, Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 7Cdo/96/2020 zo dňa 28. februára
2022, Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 5Cdo/29/2021 zo dňa 28. septembra 2021 a Uznesenie
Najvyššieho súdu SR č. k. 8Cdo/163/2018 zo dňa 22. mája 2029) vyplýva záver, že su´d akcentuje
sˇpecifickostˇ situa´cie, vzniknutu´ a vyvolanu´ osobitostˇou pra´vnej u´pravy spotrebitelˇske´ho pra
´va, najma¨ Za´kona o spotrebitelˇsky´ch u´veroch. Aj v tejto sˇpecifickej situa´cii je ale pre urcˇenie

zacˇiatku plynutia subjekti´vnej premlcˇacej doby na vydanie bezdo^vodne´ho obohatenia potrebne´ sku
´matˇ okamih, kedy opra´vneny´ subjekt (t. j. spotrebitelˇ) nadobudol skutocˇnu´ skutkovu´ vedomostˇ o
vzniku bezdo^vodne´ho obohatenia a o tom, kto sa na jeho u´kor bezdo^vodne obohatil. Za skutkovu
´ okolnostˇ (skutkove´ okolnosti), ktora´ je (su´) podstatna´ pre nadobudnutie vedomosti spotrebitelˇa
o vzniku bezdo^vodne´ho obohatenia a o tom, kto sa na jeho u´kor bezdo^vodne obohatil, potrebnej

pre zacˇatie plynutia subjekti´vnej premlcˇacej doby, je podlˇa na´zoru dovolacieho su´du potrebne´
povazˇovatˇ skutocˇnu´ vedomostˇ spotrebitelˇa o tom, zˇe nema´ (nemal) plnitˇ spla´tky spotrebitelˇske
´ho u´veru vo vy´sˇke dohodnutej v u´verovej zmluve. Bez tejto vedomosti je spotrebitelˇ v presvedcˇeni
´, zˇe jeho povinnostˇou je (bolo) plnitˇ zmluvne dohodnuty´ za´va¨zok a spla´catˇ dlh spla´tkami vo vy
´sˇke dohodnutej v zmluve, ktorej na´vrh riadne a podlˇa do^very spotrebitelˇa v su´lade so za´konom

vypracoval veritelˇ - doda´vatelˇ ponu´kaju´ci svoj produkt. Nestacˇi´ preto len predpokladatˇ, zˇe opra
´vnena´ osoba skutkove´ okolnosti mohla vedieť alebo sa ich mohla alebo mala dozvedieť, ak by
vynaložila potrebnú starostlivosť. Dovolaci´ su´d zdo^raznˇuje, zˇe spotrebitelˇova vedomostˇ o tom, zˇe
vy´sˇka spla´tok (resp. cele´ho konecˇne´ho dlhu zahr´nˇaju´ceho aj u´roky a poplatky) je v u´verovej
spotrebitelˇskejzmluveuvedena´nespra´vne,jesamaosebeskutkovouokolnostˇou,nieokolnostˇoupra

´vnou (zistenie o rozpore take´hoto zmluvne´ho dojednania so za´konom je len do^vodom nadobudnutia
tejto vedomosti). Ota´zku nadobudnutia skutocˇnej vedomosti spotrebitelˇa o vzniku bezdo^vodne´ho
obohatenia a o tom, kto sa na jeho u´kor bezdo^vodne obohatil, nemozˇno oddelitˇ od usta´lenia
momentu, kedy spotrebitelˇ tu´to vedomostˇ zi´skal. Ide totizˇ o to, cˇi je mozˇne´ pri kazˇdej zmluve o
spotrebitelˇskom u´vere a u kazˇde´ho spotrebitelˇa automaticky usudzovatˇ nadobudnutie skutocˇnej

vedomosti o bezdo^vodnom obohateni´ len na za´klade spotrebitelˇovej do^kladnej znalosti obsahu
zmluvy o u´vere a povinnosti plnenia na u´cˇet veritelˇa, cˇo by v podstate znamenalo prezumpciu jeho
vedomosti o rozpore jej (niektory´ch) ustanoveni´ so za´konom. Najvysˇsˇi´ su´d Slovenskej republiky uzˇ
v rozhodnuti´ sp. zn. 6Cdo/1/2012 uviedol, zˇe starori´msky princi´p „vigilantibus iura scripta sunt“ (pra
´va patria bdely´m) v spotrebitelˇsky´ch veciach v konkre´tnych su´vislostiach (teda v za´vislosti od

konkre´tnych okolnosti´) ustupuje do^lezˇitejsˇiemu princi´pu, ktory´m je ochrana pra´v spotrebitelˇa. V
uzneseni´ sp. zn. 6MCdo/9/2012 zo dnˇa 16.01.2013 najvysˇsˇi´ su´d doplnil, zˇe ochrana spotrebitelˇa
je predmetom verejne´ho za´ujmu a je nevyhnutna´ pre zvy´sˇenie zˇivotnej úrovne a kvality občanov.
Poukázal na povinnosť súdu rešpektovať základné právo a spravodlivú su´dnu ochranu zarucˇene´ cˇla´nkom 46 ods. 1 U´stavy Slovenskej republiky, ktore´ sa zarucˇuje nielen tomu, kto uplatnˇuje svoje pra
´va, ale aj tomu, proti komu je na´rok uplatnˇovany´. Najvysˇsˇi´ su´d tiezˇ uviedol, zˇe resˇpektovanie
princi´pu „ignorantia iuris non excusat“ v spotrebitelˇsky´ch pra´vnych vztˇahoch zo strany doda´vatelˇa

treba vyzˇadovatˇ v najvysˇsˇej mozˇnej miere. Jeho uplatnenie v neprospech spotrebitelˇa bude pricha
´dzatˇdou´vahylenvy´nimocˇne,aktobudu´odo^vodnˇovatˇkonkre´tneokolnostipri´padu.Ajvpri´pade
tohto princi´pu plati´, zˇe v konkre´tnych su´vislostiach ustupuje na strane spotrebitelˇa do^lezˇitejsˇiemu
princi´pu, ktory´m je princi´p ochrany spotrebitelˇa. Vycha´dzaju´c z povahy spotrebitelˇsky´ch pra´vnych
vztˇahov realite prakticke´ho zˇivota, a teda aj zdrave´mu rozumu, odporuje pozˇiadavka podrobnej (azˇ

detailnej) znalosti pra´vnych predpisov zo strany spotrebitelˇa. Preto neinformovanostˇ spotrebitelˇa,
resp. jeho nedostatocˇna´ informovanostˇ v tejto oblasti mu nemo^zˇe bytˇ na ujmu. [...] Na za´klade
vy´chodi´sk uvedeny´ch v bodoch 15. a 16. tohto uznesenia dovolaci´ su´d uda´va, zˇe podstatnou
skutkovou okolnostˇou, ktoru´ by sa mal spotrebitelˇ dozvedietˇ, aby mu zacˇala plynu´tˇ subjekti´vna
premlcˇacia lehota, je vedomostˇ o tom, zˇe u´ver sa povazˇuje za bezu´rocˇny´ a bez poplatkov. Pri
sku´mani´ momentu, kedy spotrebitelˇ nadobudol vyzˇadovanu´ skutocˇnu´ (preuka´zanu´) vedomostˇ o

tejto podstatnej skutkovej okolnosti (vidˇ uznesenie U´stavne´ho su´du SR sp. zn. III. U´S 413/2013) je
potrebne´ si uvedomitˇ, zˇe ide o subjekti´vny okamih, v ktorom sa spotrebitelˇ dozvie take´ skutkove
´ okolnosti, ktore´ mu umozˇnia uplatnitˇ svoje pra´va v su´dnom konani´ zˇalobou o vydanie plnenia
z bezdo^vodne´ho obohatenia, t. j. kedˇ sa jeho pra´vo stalo na´rokom (actio nata). Rozhoduju´ce
nie je, cˇi mozˇnostˇ dozvedietˇ sa tieto skutocˇnosti mal uzˇ sko^r. Aj v prejedna´vanom spore je

potom potrebne´ individualizovatˇ, kedy zˇalobkynˇa nadobudla vedomostˇ o tom, zˇe dosˇlo k vzniku
bezdo^vodne´ho obohatenia a kto sa na jej u´kor bezdo^vodne obohatil. Vycha´dzatˇ treba z rea´lneho
momentu, kedy sa zˇalobkynˇa dozvedela o tom, zˇe sa zˇalovany´ na jej u´kor bezdo^vodne obohatil
(rozsudok najvysˇsˇieho su´du sp. zn. 5Cdo/121/2009, rozsudok Krajske´ho su´du v Kosˇiciach sp. zn.
5Co/107/2017). Krajsky´ su´d v Banskej Bystrici v rozhodnuti´ sp. zn. 14Co/1455/2014 uviedol, zˇe v

zmysle§107Obcˇianskehoza´konni´kasapreurcˇeniezacˇiatkuplynutiasubjekti´vnejpremlcˇacejdoby
vyzˇaduje skutocˇna´, teda preuka´zana´, nielen predpokladana´ vedomostˇ na strane opra´vnene´ho,
pricˇom navrhovatelˇka jednoznacˇne uviedla, zˇe to, zˇe sa odporca na jej u´kor bezdo^vodne obohatil,
sa dozvedela azˇ po porade so svoji´m pra´vnym za´stupcom. Logicky´m na´sledkom zistenia taky´chto
vedomosti´ bolo udelenie plnej moci pra´vnemu za´stupcovi a podanie na´vrhu na zacˇatie konania. Ten

isty´ krajsky´ su´d v rozhodnuti´ sp. zn. 17Co/1008/2014 vycha´dzal z toho, zˇe za preuka´zany´ mozˇno
matˇ zacˇiatok plynutia subjekti´vnej dvojrocˇnej premlcˇacej doby od prvej porady navrhovatelˇky s
advoka´tom. Z hlˇadiska zacˇiatku plynutia premlcˇacej doby v danom (konkre´tnom) pri´pade nemozˇno
povazˇovatˇ za do^vodnu´ vsˇeobecnu´ okolnostˇ tvrdenu´ odporcom, zˇe nakolˇko uzˇ od r. 2009 sa
v masovokomunikacˇny´ch prostriedkoch cˇasto diskutuje te´ma spotrebitelˇsky´ch u´verov, z tohto

do^vodu museli bytˇ navrhovatelˇke zna´me skutocˇnosti ohlˇadom jej na´roku na vydanie bezdo^vodne
´ho obohatenia minima´lne od roku 2009. Dovolaci´ su´d dopl´nˇa, zˇe aj v prejedna´vanom spore je
potrebne´ vycha´dzatˇ z momentu, kedy si zˇalobkynˇa sama musela bytˇ vedoma´, zˇe bez existuju
´ceho (platne´ho) pra´vneho do^vodu previedla na u´cˇet zˇalovane´ho urcˇitu´ cˇiastku resp. cˇiastky. Ty
´mto momentom je aj podlˇa dovolacieho su´du porada, ktoru´ absolvovala zˇalobkynˇa ako priemerna

´ spotrebitelˇka - fyzicka´ osoba s jej pra´vnou za´stupkynˇou, kedy sa dozvedela o rozpore niektory´ch
jednotlivy´ch konkre´tnych dojednani´ zmluvy o revolvingovom spotrebitelˇskom u´vere so za´konnou u
´pravou (tu´to vedomostˇ je potrebne´ odlisˇovatˇ od znalosti pra´vnej kvalifika´cie plnenia poskytnute´ho
zˇalobkynˇou nad ra´mec za´kladnej sumy u´veru ako bezdo^vodne´ho obohatenia).

13.2. V nadväznosti citovanú judikatúru je potom potrebné považovať za začiatok plynutia dvojročnej
subjektívnej premlčacej lehoty pri žalobe spotrebiteľa o vydanie bezdôvodného obohatenia voči
veriteľovi okamih, keď sa spotrebiteľ o bezúročnosti a bezpoplatkovosti Úveru dozvedel pri porade so
svojim právnym zástupcom, v tomto prípade pri konzultácií so Združením na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, a to dňa 3.7.2023. Týmto okamihom začala plynúť subjektívna premlčacia lehota,

pričom k dnešnému dňu ešte ani neuplynula.

14. Ďalej bolo potrebné určiť, aká objektívna premlčacia lehota sa v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho
zákonníka aplikuje na tento prípad, či trojročná alebo desaťročná.

14.1. Podľa Uznesenia Najvyššieho súdu SR č. k. 7Cdo/268/2021 zo dňa 28. februára 2022
(publikované v Zbierka stanovi´sk NS a rozhodnuti´ su´dov SR 2/2022 pod č. 15): Analogicka´ aplika
´cia desatˇrocˇnej objekti´vnej premlcˇacej doby su´dmi Slovenskej republiky pri pra´ve spotrebitelˇa
na vydanie bezdo^vodne´ho obohatenia (§ 107 ods. 2 Obcˇianskeho za´konni´ka) zi´skane´ho plneni´m na za´klade spotrebitelˇskej u´verovej zmluvy, je pra´vnym do^sledkom prednosti rozsudku Su
´dneho dvora Euro´pskej u´nie C - 485/19 zo dnˇa 22. apri´la 2021 v pra´vnom poriadku Slovenskej
republiky. [...] Dovolaci´ su´d konsˇtatuje, zˇe pra´vne ota´zky polozˇene´ dovolatelˇkou su´ vyriesˇene

´ riesˇene´ judikatu´rou ad1/ rozsudkom SDEU C- 485/19 a ad2/ rozhodnuti´m najvysˇsˇieho su´du
sp.zn. 5Cdo/29/2021. [...] Vzhlˇadom na to, zˇe podlˇa rozsudku Su´dneho dvora EUC - 485/19 za
´sada efektivity bra´ni vnu´trosˇta´tnej u´prave objekti´vnej trojrocˇnej premlcˇacej lehote je nevyhnutne
´ na tento typ na´rokov subsidia´rne uplatnˇovatˇ 10 rocˇnu´ objekti´vnu premlcˇaciu lehotu na vydanie
bezdo^vodne´ho obohatenia (a to bez sku´mania zavinenia). Dovolaci´ su´d su´cˇasne poukazuje na

vecne spra´vny na´zor odvolacieho su´du, podlˇa ktore´ho vo vztˇahu k aplikovaniu 10-rocˇnej alebo
3-rocˇnej objekti´vnej premlcˇacej doby odvolaci´ su´d poukazuje na bod 42. v spojeni´ so za´verom
Pi´somny´ch pripomienok Euro´pskej komisie vo veci C- 485/19 zo dnˇa 07.10.2019, kde Euro´pska
komisia uviedla, zˇe 51. 6 ods. 1 a cˇl. 7 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekaly
´ch podmienkach v spotrebitelˇsky´ch zmluva´ch sa ma´ vo svetle za´sady efektivity vykladatˇ tak, zˇe
mu odporuje taka´ vnu´trosˇta´tna u´prava, v zmysle ktorej spotrebitelˇ, ktory´ uplatnˇuje svoj na´rok na

vra´tenie plnenia bezdo^vodne´ho obohatenia vzniknute´ho na za´klade plnenia spotrebitelˇa z nekalej
zmluvnej podmienky ma´ pre uplatnenie 10-rocˇnej objekti´vnej premlcˇacej doby povinnostˇ doka´zatˇ,
zˇe veritelˇ u´myselne porusˇil pra´va spotrebitelˇa. Aplika´cii uznesenia Najvysˇsˇieho su´du SR sp. zn.
1Cdo/238/2017 zo dnˇa 18.10.2018 bra´ni princi´p prednosti rozsudku Su´dneho dvora EU C- 485/19.

14.2. Objektívna premlčacia lehota pri práve spotrebiteľa na vydanie bezdôvodného obohatenia
získaného plnením na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy je teda 10 ročná a plynie odo dňa, keď
k nemu došlo.

14.3. V tomto prípade k bezdôvodnému obohateniu došlo dňa 18.1.2017 (úhrada poslednej splátky vo

výške 4.828,18 EUR), a teda desaťročná premlčacia lehota by uplynula až dňa 18.1.2027.
15. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovanej judikatúry potom súd nepovažoval vznesenú
námietku premlčania za dôvodnú. Žalobca žalovanému preplatil na Úvere sumu v celkovej výške 881,38
EUR. Žalobcovi teda vzniklo voči žalovanému právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
preplateného Úveru.

16. V nadväznosti na takto uvedené, potom súd považoval nárok uplatnený žalobou za dôvodný a
opodstatnený, pričom zaviazal žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 881,38
EUR.

17. Z prisúdenej istiny súd priznal žalobcovi aj príslušenstvom v podobe úrokov z omeškania, a to v
súlade s § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády 87/1995 v znení
účinnom k vzniku záväzkového vzťahu zo Zmluvy, a to v zmysle žalobného návrhu, teda odo dňa
nasledujúceho po doručení žaloby (výzva na splnenie si dlhu).

18. Napokon sa súd zaoberal otázkou namietaných neprijateľných zmluvných podmienok.

18.1. Podľa § 298 ods. 1 a 2 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez
návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v
iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade

súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Ak súd určil
niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich
so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal
plneniedodávateľovizdôvodutakejzmluvnejpodmienkyalebomunazákladetakejzmluvnejpodmienky

uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej
podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

18.2. Žalobca v postavení spotrebiteľa má taktiež zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách aj v zmysle § 3 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa.
Spotrebiteľ má pritom právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou
neprijateľnej zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniupráv na plnenie vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky, ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha
určenej zmluvnej podmienky za neprijateľnú.

18.3. V zmysle Smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sú členské štáty Európskej únie povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

18.4. Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia

sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

18.5. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen

podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale
aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná.

19. Súdu sú známe rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republiky vo vzťahu k určeniu

neprijateľnosti zmluvných podmienok vymedzených žalobcom v tomto spore, pričom v tomto prípade
nevidí dôvod sa od nich odchýliť, a tak k jednotlivým zmluvným podmienkam a odôvodneniu ich
neprijateľnosti poukazuje na nižšie uvedené rozhodnutia.

20. Zmluvná podmienka 1

20.1. Súd zastáva názor, že upomienky v prejednávanej veci majú jednoznačne sankčný charakter
(viď ich výšku ako aj rozdielnu cenu za prvú a druhú upomienku hospodárskymi nákladmi na ich
zhotovenie nepreukázanú ako aj to, že za poplatok nie je poskytované žiadne plnenie v prospech
spotrebiteľa), čo treba považovať za neprípustné. Navyše tieto sankcie rovnako ako aj zmluvná pokuta

sú netransparentne uvedené iba v ÚP a nie priamo v zmluve (Rozsudok Okresného súdu Prešov č. k.
9C/137/2016 zo dňa 3. októbra 2016).

21. Zmluvná podmienka 2

21.1. Z porovnania s vnútroštátnou úpravou vyplýva, že podľa § 580 OZ (Ak veriteľ a dlžník
majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa
vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu.
Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Započítanie je
možné ibaprostredníctvomtzv.započítavaciehoprejavu.Tým,žeuvedenápodmienkazapočítacíprejav

obchádza a umožňuje iba ex post notifikáciu vo výpise, odkláňa sa od citovanej právnej
úpravy v neprospech spotrebiteľa a takáto zmluvná podmienka je neprijateľná (Rozsudok Okresného
súdu Prešov č. k. 9Csp/128/2023 zo dňa 26. februára 2024).

21.2. V zmysle zmluvnej podmienky uvedenej v bode 4.5 zmluvy si mohla banka (žalovaná)

započítať svoje pohľadávky zo zmluvy voči pohľadávke žalobcu z ktoréhokoľvek jeho účtu alebo vkladu
vedeného bankou. Spôsobenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa odvolací súd vidí v tom, že žalovaná si podľa tejto zmluvnej podmienky mohla
započítať akékoľvek pohľadávky zo zmluvy o úvere voči pohľadávke dlžníka/spoludlžníka z
ktoréhokoľvek jeho účtu alebo vkladu vedeného bankou napr. na rôzne poplatky, resp. úroky,

ktoré nemuseli byť dohodnuté v zmluve a už iba skutočnosť, že žalovaná takúto možnosť mala, a
to bez akejkoľvek súdnej kontroly, spôsobila nerovnováhu v zmluvnom vzťahu. Z tohto zmluvného
ustanovenia taktiež vyplýva že banka je oprávnená nevykonať akýkoľvek prevod peňažných
prostriedkov, či inak neumožniť dlžníkovi/spoludlžníkovi nakladať s prostriedkami na ktoromkoľvekúčte dlžníka/spoludlžníka alebo vklade dlžníka/spoludlžníka, s čím dlžník/spoludlžník podpisom
zmluvy súhlasí. Takéto ustanovenie hrubo a neprimerane obmedzuje dlžníka, resp. aj spoludlžníka
napr. pri realizácii platieb, ktoré môžu byť dôležité z hľadiska jeho existencie, resp. plnenia si zákonných

povinností (napr. výživného). Takýmto dojednaním môže banka skutočne existenčne ohroziť dlžníka/
spoludlžníka pri rôznych životne dôležitých udalostiach (napr. havarijný stav, prírodná katastrofa,
tragédia v rodine a pod.), pričom odvolací súd má za to, že pokiaľ by bola banka dlžníkovi
náležite vysvetlila obsah tohto zmluvného ustanovenia, je dôvodné predpokladať, že dlžník by
s takýmto dojednaním nesúhlasil, nakoľko si banka takýmto dojednaním vlastne uzurpovala právo

disponovať so všetkými prostriedkami spotrebiteľa resp. zároveň zamedziť akúkoľvek dispozíciu s
jeho prostriedkami, a to na započítanie akýchkoľvek platieb, ktoré skutočne nemusia byť dojednané
resp. zákonné (Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 17CoCsp/13/2023 zo dňa 8. februára 2024).

22. Zmluvná podmienka 3

22.1.Čo sa týka zmluvného dojednania uvedeného v bode 4. 6 zmluvy, tak prvá časť tejto zmluvnej
podmienky predstavuje v podstate iba prepis ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, a preto
nemožno konštatovať, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Taktiež nemožno považovať za
neprijateľné konštatovanie, že banka je oprávnená úročiť úver úrokom dohodnutým v zmluve, rovnako
ako jej oprávnenie uplatniť si úhradu skutočných nákladov spojených s vymáhaním úveru, resp. za

splnenia zákonných podmienok realizovať, resp. uplatniť príslušný druh zabezpečenia úveru (napr.
dohoda o zrážkach zo mzdy), ak bol úver zabezpečený, a taktiež nie je neprijateľné oprávnenie banky
uplatniť si pohľadávku z tejto zmluvy žalobou. Problematické sa javí byť oprávnenie banky označené
ako „(iii)“, t.j. úročenie sumy, z ktorej úhradou je dlžník/spoludlžník v omeškaní, popri úroku aj zákonným
úrokom z omeškania počnúc prvým dňom omeškania až do jej zaplatenia. V tejto súvislosti

odvolací súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu, konkrétne napr. na rozhodnutie NS SR,
sp. zn. 7Cdo/268/2020 zo dňa 29.11.2022, z ktorého nesporne vyplýva, že „ po vyhlásení predčasnej
splatnosti spotrebiteľského úveru náleží veriteľovi úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení
povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí“. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že zmluvné dojednanie,
z ktorého vyplýva, že zmluvný úrok patrí veriteľovi až do zaplatenia úveru, nie je v súlade s týmto

rozhodnutím, teda s judikatúrou najvyššieho súdu. Odvolací súd v súvislosti s touto neprijateľnou
podmienkou poukazuje na to, že súd prvej inštancie túto zmluvnú podmienku určil za neprijateľnú
v celom rozsahu. Neozrejmil ale, z akých konkrétnych dôvodov, považuje celú túto zmluvnú
podmienku za neprijateľnú, pričom sa javí, že za neprijateľnú možno označiť iba vyššie spomínanú
časť tejto zmluvnej podmienky, a keďže túto je možné oddeliť a presne špecifikovať, odvolací súd má

za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý určil celú túto podmienku ako neprijateľnú, nie
je nateraz správne (Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 17CoCsp/13/2023 zo dňa 08. februára
2024).

23. Zmluvná podmienka 4

23.1. Uvedené zmluvné dojednanie však odporuje zákonnej úprave § 35 ods. 1 Zákona o
bankách, v zmysle ktorého banka, resp. pobočka zahraničnej banky nemôže s takýmito osobami
uzatvárať iba tie obchody, ktoré vzhľadom na svoju povahu, účel alebo riziko by nevykonali
s ostatnými klientami. Uvedené zmluvné dojednanie však umožňuje banke v prípade zistenia

existencie osobitného vzťahu klienta k bankovému subjektu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť každého
úverového vzťahu, teda nie len toho rizikového. Zároveň v uvedenom zmluvnom dojednaní absentuje
akékoľvek vysvetlenie pojmu osobitného vzťahu, z ktorého by bolo zrejmé aj z perspektívy
priemerného spotrebiteľa, čo uvedený pojem znamená minimálne odkazom na konkrétne zákonné
ustanovenie zákona o bankách, ktoré uvedený pojem upravuje (Rozsudok Okresného súdu Prešov

č. k. 29Csp/74/2022 zo dňa 24. októbra 2022).

23.2. Podľa rozhodnutia SdEÚ č. C-66/19:46. V tejto súvislosti treba uviesť, že Súdny dvor
rozhodol, že ak smernica v oblasti ochrany spotrebiteľa stanovuje povinnosť predajcu alebo
dodávateľa oboznámiť spotrebiteľa s obsahom ponúknutého zmluvného záväzku, ktorého určité

informácie sú určené záväznými právnymi predpismi členského štátu, je nevyhnutné, aby tento predajca
alebo dodávateľ oboznámil uvedeného spotrebiteľa s obsahom predmetných ustanovení (pozri v tomto
zmysle rozsudok z 26. apríla 2012, Invitel, C-472/10,EU:C:2012:242, bod 29). V tom zmysle nestačí
jednoduchý odkaz vo všeobecných obchodných podmienkach na právny predpis, ktorý upravuje právaa povinnosti zmluvných strán (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. marca2013, RWE Vertrieb, C-92/11,
EU:C:2013:180, bod 50).8.1. Podľa citovanej zmluvnej podmienky by spotrebiteľ mal „z hlavy“ ovládať
zákonobankáchvčastiupravujúcejosobitnývzťahosobykbanke.Uvedenéjenerealizovateľnéakeďže

zmluvná podmienka neuvádza obsah predmetného zákonného ustanovenia, je neprijateľná (Rozsudok
Okresného súdu Prešov č. k. 9Csp/128/2023 zo dňa 26. februára 2024).

24. Zmluvná podmienka 5

24.1. Podpis takéhoto ustanovenia nemusí zodpovedať skutočnosti. Takéto konanie, keď veriteľ vopred
dáva spotrebiteľovi na podpis dojednanie o tom, že spotrebiteľ prevzal a bol oboznámený s ostatnými
zmluvnými podmienkami, za stavu, keď pri pohľade na zmluvu, neprehľadné a nečitateľné ustanovenie
zmluvy, je zrejmé, že pri podpise zmluvy nebude spotrebiteľom čítané, je neprijateľné, pretože
dôkazné bremeno o oboznámení spotrebiteľa s podmienkami k zmluve má niesť veriteľ, a tým
že veriteľ včlenil tento text do zmluvy, preniesol dôkazné bremeno na spotrebiteľa. Práve skryté

prenesenie dôkazného bremena má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potencionálnemu
uplatneniu jeho práva na súde a iných štátnych orgánoch, keďže spotrebiteľ už len v dôsledku tejto
zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov alebo návrhu štátnym
orgánom. Je neprijateľné, aby bolo na spotrebiteľa zmluvnou podmienkou prenášané dôkazné bremeno
oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a splnenia si povinností veriteľa zo zákona.

24.2. Táto zmluvná podmienka bola taktiež právoplatnými rozhodnutiami súdov vyhlásená za
neprijateľnú, a to týmito rozhodnutiami: Rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 8Csp/99/2023 zo dňa
19. decembra 2023, Rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 11Csp/21/2022 zo dňa 11. mája 2022 a
Rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 14Csp/29/2021 zo dňa 19. júla 2022

25. Zmluvná podmienka 6

25.1. Obdobná argumentácia ako v prípade Zmluvnej podmienky 5.

26. Zmluvná podmienka 7

26.1. Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2Co/60/2019 zo dňa 26. augusta 2019 Je potrebné
konštatovať, že už samotné znenie zmluvnej podmienky uvedené v zmluve o úvere v obchodných
podmienkach v čl. 4 v znení „platby klienta sa voči pohľadávke banky započítavajú bez ohľadu

na to, na aké záväzky bola platba poukázaná v nasledujúcom poradí: 1. na poplatky podľa
Sadzobníka, 2. sankčný úrok, 3. úrok z úveru, 4. splátka istiny úveru“, evokujú ich neprijateľnosť, keďže
zmluvné ustanovenia umožňujúce zápočet úhrad na iné plnenia ako na istinu, predstavujú neprijateľnú
zmluvnú podmienku a majú za následok nevyvážený vzťah veriteľa a dlžníka v otázke
plnenia dlhu. Táto zmluvná podmienka nerešpektuje vôľu spotrebiteľa, ktorý má nepochybne prioritný

záujem predovšetkým na úhrade istiny. Na druhej strane dodávateľovi umožňuje presadiť
jeho ekonomické záujmy, čím zakladá hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa. Ak bolo zmluvné ustanovenie nadiktované v rámci kontraktácie v režime typovej zmluvy,
ide vždy o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je absolútne neplatná. Sporná zmluvná podmienka je
tak v rozpore s § 54 ods.1 a § 39 Občianskeho zákonníka. Započítanie splátok, resp. čiastočný plnení

najprv na príslušenstvo a až na poslednom mieste na samotnú pohľadávku, výrazne navyšuje
náklady spotrebiteľa spojené s úverom oproti situácii, ak by sa jeho platby použili v súlade s
úpravou § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný navyše nepreukázal, že uvedená zmluvná
podmienka bola individuálne dohodnutá. Takéto vyslovenie nie je viazané zákonom iba v čase
prípadného trvania zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, čo zohľadnil správnym spôsobom aj

súd prvej inštancie.

26.2. Táto zmluvná podmienka bola taktiež právoplatnými rozhodnutiami súdov vyhlásená za
neprijateľnú, a to týmito rozhodnutiami: Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 13Co/156/2019 zo
dňa 25. februára 2020, Rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 29Csp/25/2018 zo dňa 25. februára

2019, Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 19CoCsp/55/2020 zo dňa 10. júna 2021.

27. Vo vzťahu k námietkam žalovaného súd poukazuje na vyššie uvedené odôvodnenie jednotlivých
rozhodnutí.28.Nazákladevyššieuvedenéhopotomsúddospelkzáveru,žežalobnýnávrhžalobcujevčastiurčenia
neprijateľnosti zmluvných podmienok dôvodný a určil dotknuté zmluvné podmienky za neprijateľne

(Zmluvné podmienky 1 až 7).

29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a 2
CSP, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a podľa zásady úspechu v spore a pomerného úspechu

v spore, a to vo vzťahu ku každému uplatnenému nároku samostatne, a to týmto spôsobom:

29.1.Úspechžalobcuvčastiurčovaciehožalobnéhonávrhuourčenie7xNZPpredstavoval plnýúspech
(úspech 7/7), a preto má žalobca vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%, ktorý mú súd priznal, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

29.2. Úspech žalobcu v časti určovacieho žalobného návrhu o určenie bezúročností a bezpoplatkovostí
Úveru predstavoval plný úspech (vyhovené v celom rozsahu), a preto má žalobca vo vzťahu
k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorý mú súd priznal, tak ako je uvedené
vo výroku tohto rozsudku.

29.3.Úspechžalobcuvčastižalobnéhonávrhunapeňažnéplnenie(vydaniebezdôvodnéhoobohatenia)
predstavoval plný úspech (vyhovené v celom rozsahu), a preto má žalobca vo vzťahu k žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorý mú súd priznal, tak ako je uvedené vo výroku
tohto rozsudku.

29.4. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a uvedie
sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý
ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich

preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Exekúciu tohto rozsudku je možné vykonať podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.