Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 6, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoCsp/34/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122321755
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:6122321755.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr.

Eva Behranová a JUDr. Dominika Horváthová, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou: Remedium Legal,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Prievozská 2, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX,
adresa C., D. XXX/XX, zastúpenej advokátom: JUDr. Mgr. Marián Kropaj, PhD., so sídlom Piešťany,
Mudroňova 7356/51, o zaplatenie 4.980,54 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu aj žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. PN-25Csp/69/2022-179 zo dňa 12.6.2023 v spojení s jeho
dopĺňacím rozsudkom č.k. PN-25Csp/69/2022-255 zo dňa 16.7.2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s jeho dopĺňacím rozsudkom vo výroku
I. p o t v r d z u j e a vo výrokoch II. a III. z r u š u j e a v zrušenom rozsahu vec v r a c i a súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd čiastočne vyhovel žalobe, keď vo výroku rozhodol
nasledovne:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 2 817,13 eura spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 2 817,13 eura od 18.09.2021 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 13,12%.

2. Predmetným dopĺňacím rozsudkom s použitím ust. § 255 CSP prvoinštančný súd doplnil výrok III.
daného rozsudku v znení: „Vo zvyšnej časti žalobu zamieta“.

3. Právne prvoinštančný súd vec posúdil na základe aplikácie ust. § 497 zák. č. 513/1991 Zb.
Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 6, 9, § 101, § 103, § 488, § 489, § 517 ods. 1 a 2, §

524 ods. 1 a 2, § 526 ods. 1, § 559 ods. 1 a 2, § 565, zák. č. 40/1964 Občianskeho zákonníka (v texte aj
lenOZ),§1ods.2,§2,§7ods.1,2,§9ods.1,2zák.č.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochainých
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov... v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere (v texte aj len ZoSÚ), § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z.z.

4. Súd prvej inštancie v konaní považoval za nesporné a preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou

vznikol záväzkový vzťah na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ zo dňa
17.01.2017. Taktiež považoval za nesporné, že veriteľ pri uzatváraní a plnení z tejto zmluvy konal v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, teda ako dodávateľ a žalovaná, ktorá je fyzickou osobou tak
nekonala a teda sa považuje za spotrebiteľa a uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle§ 52 Občianskeho zákonníka. V konaní ďalej nebolo sporné, že predmetný úver je spotrebiteľským
úverom, na ktorý sa vzťahuje zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy.

5. Prvoinštančný súd pri posudzovaní predmetnej veci dospel k záveru, že žaloba je sčasti dôvodná. V
konaní mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá zmluva
o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“, ktorá spĺňa všetky náležitosti v zmysle Zákona
o spotrebiteľských úveroch. Právny predchodca žalobcu (Všeobecná úverová banka, a.s.) uzatvoril

so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanej ako dlžníkovi
bezúčelový spotrebný úver vo výške 6.000 eur, s lehotou splatnosti 96 mesiacov, s čerpaním úveru
jednorazovo dňa 17.01.2017, počtom splátok 95, dátumom prvej anuitnej splátky 20.02.2017, dátumom
poslednej anuitnej splátky (termínom konečnej splatnosti) 20.12.2024, výškou fixnej úrokovej sadzby 15
% p.a. a mesačnou splátkou vo výške 113,26 eura. Celková čiastka, ktorú sa žalovaná zaviazala vrátiť
predstavovala sumu 10.418 eur. Ročná percentuálna miera nákladov bola dojednaná vo výške 16,85

%, pri priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 13,89 %. Nakoľko zo strany žalovanej
došlokporušeniuzmluvnýchpodmienok,právnypredchodcažalobcuvyzvalžalovanúksplateniucelého
úveru výzvou zo dňa 31.07.2019, ktorá bola žalovanej doručená dňa 05.08.2019.

6. Právo vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru podľa § 565 OZ pri dlhu splatnom v splátkach je pre

účely spotrebiteľských vzťahov sprísnené úpravou § 53 ods. 9 OZ. Znamená to, že len vtedy môže
dôjsť k uplatneniu práva na predčasné zosplatnenie úveru podľa § 565 OZ, ak je splnená okrem iného
podmienka omeškania úhrady konkrétnej splátky po dobu 3 mesiacov a neuhradenia tejto splátky
ku dňu zosplatnenia úveru. Žalovaná sa dostala do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu
ako 3 mesiace. Z prehľadu splátok vyplýva, že žalovaná uhradila dňa 14.02.2019 splátku splatnú v

mesiaci 1/2019, poslednú splátku žalovaná uhradila v mesiaci 4/2019 a neuhradenou splátkou v mesiaci
05/2019 sa dostala do omeškania. Zároveň bola upozornená v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť
uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, o čom bola žalovaná upovedomená
listom zo dňa 31.07.2019, ktorý jej bol doručený dňa 05.08.2019, o čom svedčí žalobcom predložená
doručenka. Následne žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 16.09.2019, o čom bola

žalovaná upovedomená listom zo dňa 16.06.2019, doručeným dňa 20.09.2019, čo žalobca taktiež
preukázal predloženou doručenkou. Povinnosť veriteľa, aby súčasne spotrebiteľa upozornil v lehote
nie kratšej ako 15 dní na možnosť zosplatnenia úveru, je ustanovená v prospech spotrebiteľa, aby
tento mal možnosť zabezpečiť si finančné prostriedky a odvrátiť tak nebezpečenstvo zosplatnenia celej
pohľadávky. Žalovaná v podanom odpore namietala, že si nie je vedomá, že jej bola doručená výzva

na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom, nepamätá si prevzatie takejto zásielky. Súd
k námietke žalovanej konštatuje, že tretia upomienka - pokus o zmier bola žalovanej doručená dňa
05.08.2019, ako už bolo uvedené. Prvoinštančný súd tak dospel k záveru, že boli splnené podmienky
na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru podľa § 53 ods. 9 a § 565 OZ.

7. Žalovaná ďalej namietala platnosť postúpenia pohľadávky z banky (postupcu) na žalobcu. Súd prvej
inštancie preskúmal splnenie podmienok podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, a to aj z dôvodu, že
súd je túto okolnosť povinný skúmať ex offo, pretože ide o neodstrániteľnú podmienku konania. Súd
mal v konaní za preukázané, že žalobca doručil žalovanej výzvu na okamžité zaplatenie dlžnej sumy
zo dňa 31.07.2019 (označenú ako tretia upomienka - pokus o zmier) z ktorej vyplývalo, že v prípade

neuhradenia dlžnej sumy žalovanou, žalobca bude požadovať vrátenie celej poskytnutej sumy úveru s
príslušenstvom, a to ešte pred dátumom splatnosti dohodnutým v zmluve o úvere. Keďže žalovaná aj
napriek písomnej výzve banky bola v omeškaní so splatením svojho dlhu nepretržite viac ako 90 dní,
právny predchodca žalobcu po tom, ako vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 16.09.2019 (výzva
na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 16.09.2019 bola žalovanej doručená

dňa 20.09.2019) postúpil svoju pohľadávku žalobcovi, a to na základe rámcovej zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 13.11.2020, o čom bola žalovaná upovedomená listom zo dňa 20.09.2021. Súd
nemal žiadnu pochybnosť o doručení vyššie uvedených výziev žalovanej a skutočnosť, že žalovaná si
nepamätá prevzatie takejto zásielky je bezpredmetná, keďže v zmysle platnej judikatúry, v súvislosti
s preukázaním postúpenia pohľadávky postačuje, aby žalobca preukázal, že zásielka mala možnosť

sa dostať do dispozičnej sféry žalovanej, a teda dôsledkom odoslania predmetnej výzvy mohlo byť iba
jej faktické prevzatie alebo doručenie uplatnením fikcie doručenia, čo má však rovnaké dôsledky ako
prvá možnosť (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9CoCsp/9/2021 z 22.04.2021). Súd
prvej inštancie mal za to, že zo strany právneho predchodcu žalobcu boli splnené všetky podmienkyvyplývajúce z § 92 ods. 8 Zákona o bankách, došlo k platnému postúpeniu pohľadávky voči žalovanej
z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu a teda žalobca bol vo veci aktívne vecne legitimovaný na
podanie žaloby.

8. K uplatnenej námietke premlčania súd prvej inštancie konštatoval, že z prehľadu splátok vyplýva, že
žalovaná uhradila dňa 14.02.2019 splátku splatnú v mesiaci 1/2019, poslednú splátku uhradila v mesiaci
4/2019. Žalovaná sa dostala do omeškania neuhradením splátky za mesiac 05/2019. Deň splatnosti
konkrétnych splátok bol v zmluve stanovený k 20. dňu v mesiaci. Žalobca si svoj nárok uplatnil žalobou

podanou na Okresnom súde Banská Bystrica (upomínací súd), a to dňa 10.05.2022. Podľa § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka vo všeobecnosti začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh. Až
vtedy sa totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka). Veriteľovi
tým zostane na uplatnenie svojho práva na súde menej ako celé tri roky všeobecnej premlčacej doby,
pretože tomu bráni práve § 53 ods. 9. Veriteľ sa na súde mohol po prvý raz domáhať svojho práva

dňa 21.08.2019, a teda prvý deň nasledujúci po uplynutí trojmesačnej doby plynúcej od omeškania
spotrebiteľa so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh (za súčasného splnenia
upozornenia na zosplatnenie), teda tento deň je najskorším dňom, kedy sa právo mohlo vykonať po
prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka), čo znamená, že tento deň je začiatkom premlčacej doby
práva požadovať splnenie celého dlhu. Na základe uvedeného nárok žalobcu nie je premlčaný, keďže

si ho uplatnil na súde pred uplynutím premlčacej doby. Na podporu svojich tvrdení súd tiež poukázal
na uznesenia Najvyššieho súdu SR z 29.11.2022 sp. zn. 7Cdo/268/2020, sp. zn. 5Cdo/224/2021 z
30.11.2022, sp. zn. 7Cdo 268/2020 z 29.11.2022, sp. zn. 4Cdo 132/2021 z 15.12.2022, sp. zn. 4Cdo
140/2021 z 25.1.2023, ktoré už predstavujú ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

9. Žalovaná ďalej namietala, že žalobca neoveroval jej bonitu, čiže neskúmal schopnosť žalovanej
splácať svoje záväzky. Z predloženej žiadosti o flexipôžičku však preukázateľne vyplýva, že veriteľ
skúmal schopnosť žalovanej splácať záväzky, zisťoval jej čistý mesačný príjem a tiež, či je ekonomicky
aktívna. Žalovaná v žiadosti uviedla, že jej čistý mesačný príjem je 380 eur. Taktiež vykonal dopyt do
úverového registra, z ktorého vyplynulo, že žalovaná nemá žiadne ďalšie úvery. Preto bol súd toho

názoru, že veriteľ pri uzatváraní zmluvy konal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ.
V prípade, ak by veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou, takéto konanie by podľa § 11 ods. 2
uvedeného zákona malo za následok nemožnosť požadovať od žalovanej jednorazové splatenie úveru.
Žalovaná takéto svoje tvrdenie ani nepreukázala, keďže svoje povinnosti zo zmluvného vzťahu si
preukázateľne spočiatku riadne plnila, pričom až neskôr prišlo pravdepodobne k zmene jej schopnosti

splácať úver, avšak ani takáto skutočnosť nebola v konaní preukázaná a taktiež to nie je dôvodom
na konštatovanie, že jej bonita nebola posudzovaná. Samotné ustanovenie § 7 ods. 1 ZoSÚ ukladá
veriteľovi, aby pri poskytnutí úveru s odbornou starostlivosťou posúdil schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, pričom musí brať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský
úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Z

predmetnej zmluvy je zrejmé, že veriteľ pri poskytnutí spotrebiteľského úveru zisťoval osobný stav
žalovanej a tiež jej príjem. Žalovaná v zmysle § 7 ods. 2 ZoSÚ je povinná poskytnúť úplné, presné a
pravdivé údaje potrebné na posúdenie jej schopnosti splácať spotrebiteľský úver, preto skutočnosť, keby
aj bola ekonomicky neaktívna, nemôže byť na ťarchu žalobcu.

10. Čo sa týka námietky žalovanej, poplatku za uzatvorenie zmluvy v sume 120 eur, súd prvej inštancie
bol toho názoru, že spotrebiteľský úver musí spĺňať náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Z obsahu zmluvy vyplýva, že
žalovanej bol schválený úver vo výške 6.000 eur s tým, že mala povinnosť zaplatiť poplatok za
poskytnutie úveru 120 eur, ktorý bol ihneď žalobcom odpočítaný v deň poskytnutia úveru od sumy

úveru a žalovanej tak bol reálne poskytnutý úver len vo výške 5.880 eur. V zmysle ustálenej judikatúry,
poplatok za poskytnutie úveru zrazený z istiny hneď pri uzatvorení zmluvy nemožno zahrnúť do celkovej
výšky spotrebiteľského úveru. Zároveň z uvedeného následne vyplýva aj nesprávne určenie RPMN.
Právny predchodca žalobcu pri určení RPMN vychádzal zo sumy, v ktorej bol započítaný aj poplatok
za poskytnutie úveru vo výške 120 eur, čo malo vplyv na nesprávne určenie RPMN a následne aj

celkovú čiastku úveru, ktorú musí žalovaná zaplatiť. Z týchto skutočností možno vyvodiť záver, že
žalovaná ako dlžník bola zavádzajúcim spôsobom informovaná o celkovej čiastke, ktorú bola povinná
veriteľovi zaplatiť. Uvedený nedostatok mal vplyv na určenie výšky RPMN. Podľa zmluvy bola RPMN
vo výške 16,85 %, aj keď reálne (po odpočítaní poplatku vo výške 120 eur) mala byť RPMN na úrovni16,43%. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so
spotrebiteľskýmúveromsúvšetkynákladyvrátanéúrokov,provízií,daníapoplatkovakéhokoľvekdruhu,
ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi

známe a do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere, ak spotrebiteľ musí navyše zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby uzavrieť, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Celkové náklady spotrebiteľa tvoria
základ pri výpočte RPMN. Z vyššie uvedeného vyplýva, že RPMN bola v zmluve o spotrebiteľskom úvere
uvedená nesprávne a v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd vyhodnotil

spotrebiteľský úver ako bezúročný a bez poplatkov, keďže v zmluve bol tým pádom nesprávne uvedený
údaj o celkovej čiastke, ktorú bola žalovaná povinná zaplatiť a tiež o výške RPMN.

11. Z uvedených dôvodov a tiež vzhľadom na to, že úver je bezúročný a bez poplatkov, prvoinštančný
súd priznal žalobcovi iba sumu nesplatenej istiny bez akýchkoľvek poplatkov a zmluvného úroku po
odpočítaní žalovanou realizovaných platieb. Z prehľadu platieb k úveru predloženého žalobcom vyplýva,

že žalovanej bol dňa 17.01.2017 na účet poskytnutý úver vo výške 6.000 eur, z celkového poskytnutého
úveru 6.000 eur bol ihneď odpočítaný poplatok za poskytnutie úveru v sume 120 eur. Žalovanou boli
vykonané úhrady v celkovej výške 3 058,37 eura. Žalovaná tiež uhradila poplatky za upomienky spolu
vo výške 4,50 eura. Žalovaná spolu uhradila (120 eur + 3 058,37 eura + 4,50 eura) = 3 182,87 eura.
Z poskytnutej sumy 6.000 eur žalovanej ostalo ešte uhradiť žalobcovi sumu vo výške (6.000 eur –

3.182,87 eura) = 2 .817,13 eura. Súdom priznaná suma predstavuje rozdiel medzi čerpanými peňažnými
prostriedkami a úhradami žalovanej.

12. Keďže sa žalovaná dostala do omeškania s plnením svojho splatného záväzku voči žalobcovi,
prvoinštačný súd priznal žalobcovi aj právo na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne, ktorý si uplatnil v

súlade s § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., a to odo dňa nasledujúceho
po dni účinnosti postúpenia pohľadávky do zaplatenia.

13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol prvoinštančný súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 2 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol úspešný v konaní o zaplatenie sumy 2 .17,13 eura z 4.980,54

eura, t. j. 56,56 % a neúspešný tak bol v rozsahu 43,44 % a pretože nikto netvrdil a ani súd nevzhliadol
žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mu nárok na náhradu trov konania podľa § 257
CSP nemal priznať, rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, že má proti žalovanej nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 13,12 % (56,56 % - 43,44 %). O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny
úradník podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

14. Proti predmetnému rozsudku podali odvolanie obe strany.

15. Žalobca napadol rozsudok v tej časti, ktorou súd žalobu v zostávajúcej časti zamietol a v súvisiacej
časti nároku na náhradu trov konania, z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil

žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom sa domáhal, aby odvolací
súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle § 388 CSP ho zmenil tak, že vyhovie žalobe
v celom rozsahu, resp. v zmysle § 389 ods. 1 CSP rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom si zároveň vyčíslil trovy odvolacieho konania.

16. Žalobca sa nestotožnil s názorom súd, že predmetná zmluva o splátkovom úvere neobsahuje údaj
o celkovej čiastke, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť a údaj o výške RPMN, čo má mať za následok,
že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov. Má za to, že zmluva obsahuje správne všetky

náležitosti stanovené § 9 ods. 2 ZoSÚ, že súd nedostatočným spôsobom skúmal skutkový stav, čo malo
za následok, že prípad nesprávne právne posúdil a v konečnom dôsledku znemožnil žalobcovi, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

17. V prvej časti odvolania sa žalobca vyjadril k celkovej výške úveru a poplatku za jeho poskytnutie,
pričom poukázal na ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ. Je názoru, že zmluva obsahuje správny údaj
o celkovej výške a následne údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a rovnako i údaj
o hodnote RPMN úveru v zmysle citovaného ustanovenia. Podľa čl. 1 bod 1 zmluvy poskytol postupcaspotrebiteľský úver žalovanému vo výške 6.000,- eur, čo bolo v konaní preukázané predloženou
platobnou históriou, z ktorej je zrejmé, že finančné prostriedky v tejto výške boli poukázané na účet
žalovaného. Podľa čl. 1 bod 7 zmluvy si zmluvné strany dohodli poplatok za poskytnutie úveru vo

výške 120,- eur, ktorý mal byť splatný ku dňu prvého čerpania úveru. Z predloženej platobnej histórie
preukázateľne vyplýva, že žalovaný dňa 17.1.2017 čerpal sumu vo výške 6.000,- eur, v ten istý deň
bola postupcom zrealizovaná aj ďalšia účtovná operácia vo výške 120,- eur na úhradu poplatku, keďže
zmluvné strany si v zmluve dohodli, že tento bude uhradený z prostriedkov úveru. V zmysle čl. 1 ods.
2 zmluvy sa dlžník zaviazal poskytnutý úver splácať mesačnými anuitnými splátkami riadne a včas

vo výške a termíne splatnosti v uvedených základných podmienkach, vrátane všetkých ostatných
peňažných záväzkov pokiaľ vzniknú podľa tejto zmluvy formou podľa výberu: inkasom z účtu uvedeného
v záhlaví zmluvy. V zmysle čl. IV ods. 2 VOP E., F., dlžník je oprávnený splácať úver bankovým
inkasom z bežného účtu dlžníka vedeného vo E., F. alebo inej banke alebo iným bezhotovostným alebo
hotovostným spôsobom v rovnakej mene ako je úver. V zmysle uvedeného potom zmluva obsahuje
správny údaj o výške poskytnutého úveru 6.000,- eur a následne i údaj v zmysle § 9 ods. 2 písm. k)

ZoSÚ.Žalovanémubolpreukázateľneposkytnutýúver6.000,-euravdeňjehočerpaniadošlokúčtovnej
operácii postupcu tak, že zaúčtoval zmluvne dohodnutý spracovateľský poplatok vo výške 120,- eur,
ktorý bol v zmluve dohodnutý a naviac v čl. 1 bol 7 zmluvy jasne vymedzený. Uvedené posúdenie súdu
sa javí ako nespravodlivé a nezákonné, nakoľko v konaní bolo preukázané, že žalovaný čerpal úver vo
výške 6.000,- eur, avšak súd svojím posúdením de facto zakazuje zmluvným stranám len dohodu na

úhradu poplatku z rovnakého účtu, na ktorý bol čerpaný úver a to dokonca pod sankciou bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru. Súd neuviedol, že by si uvedený poplatok nebolo možné dojednať, avšak úver
posúdil ako bezúročný a bez poplatkov len z dôvodu, že došlo k úhrade poplatku z rovnakého účtu,
na aký bol úver čerpaný. Ak by teda žalovaný čerpal rovnakých 6.000,- eur, avšak poplatok by zaplatil
z iného účtu, potom by podľa názoru súdu nebolo možné posúdiť úver ako bezúročný a bez poplatkov.

Z platobnej histórie jasne vyplýva, že žalovaný úver čerpal v celkovej výške 6.000,- eur a až následne
bol vyrubený poplatok 120,- eur. Žalobca v tomto smere poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo
277/2020 zo dňa 30.6.2022, v zmysle ktorého za situácie ak by bolo v konaní riadne preukázané, že
žalovaná reálne poskytla na účet žalobcov v sume 10.000,- eur a následne zinkasovala z účtu žalobcov
sumu 500,- eur ako poplatok, bol by údaj o výške spotrebiteľského úveru v zmluve uvedený vo výške

sumy finančných prostriedkov reálne poskytnutých na základe zmluvy tak, ako požaduje § 2 ods. 1
Zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že zmluva nepochybne
obsahuje správny údaj o výške poskytnutého úveru a teda následne obsahuje i správny údaj o celkovej
čiastke, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť a správny údaj o hodnote RPMN v zmysle § 9 ods. 2 písm.
k) ZoSÚ. Súd sa pritom vôbec nezaoberal možnosťou, že žalovaný mohol mať na danom účte aj svoje

vlastné finančné prostriedky a neskúmal, či práve z týchto prostriedkov nemohol byť uhradený poplatok.
Žalobca pre úplnosť dodal, že zmluvné ustanovenia o dojednaní spracovateľského poplatku v zmluve
boli dojednané určito, jasne a zrozumiteľne a preto je takéto dojednanie vylúčené spod súdnej kontroly
v zmysle § 53 ods. 1 OZ.

18.Vdruhejčastiodvolaniakročnejpercentuálnejmierenákladov(vtexteajlenRPMN)žalobcauviedol,
že RPMN uvedená v zmluve vo výške 16,85 eur je správna, pričom následne uviedol podrobný výpočet.
S poukazom na § 19 ods. 2 ZoSÚ pri výpočte RPMN nemožno do výšky splátky započítať poplatok za
poistenie úveru vo výške 4,86 eur mesačne. Ročná percentuálna miera nákladov tak je 16,85%.

19. Podľa odvolateľa pri celkovej sume spojenej s úverom je potrebné postupovať nasledovne: poplatok
za poskytnutie úveru 120,- eur plus 95 x splátka vo výške 108,40 eur (bez vyčísleného poplatku za
poistenie 4,86 eur) rovná sa 120,- eur plus 10.298,- eur (95 x 108,40 eur) rovná sa 10.418,- eur, t.j.
celková čiastka spojená s úverom tak, ako je uvedená aj v súlade so zmluvou. Podľa názoru žalobcu
na výpočet RPMN nemožno použiť internetovú kalkulačku, ako to urobil okresný súd, ale je potrebné

postupovať výpočtom podľa vzorca uvedeného v prílohe 2 ZoSÚ ako uvádza zmluva a takáto výška
RPMN nie je len nesprávna, ale aj v neprospech spotrebiteľa. Ak by bola správna RPMN vo výške 16,43
eur ako uviedol súd (s čím sa ale žalobca nestotožňuje) nebolo by to v žiadnom prípade v neprospech
spotrebiteľa.

20. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodovaciu prax vyšších súdnych autorít, napríklad na
rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8CoCsp/2/2023 z 31.5.2023, z ktorého rozhodnutia zdôraznil,
že v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ účelom sankcionovať spotrebiteľský úver bezúročnosťou
a bezpoplatkovosťou je len v tých prípadoch, keď v predmetnej zmluve je RPMN uvedená nielennesprávne, ale zároveň táto nesprávnosť je v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ súd prvej inštancie
dospel k záveru, že veriteľ v úverovej zmluve uviedol RPMN nesprávne, táto skutočnosť sama osebe
nepostačuje, keď je zároveň nevyhnutné skúmať, či táto nesprávnosť je v neprospech spotrebiteľa.

Aj keby bol zákonne zistený rozdiel medzi v zmluve uvedenou RPMN a skutočnou výškou RPMN
v neprospech spotrebiteľa v pomerne nízkom rozsahu, treba dôkladne zvážiť, či takýto rozdiel je
podstatný pre prijatie záveru o tom, že je v neprospech spotrebiteľa, t.j. či skutočne svedčí o tom, že
veriteľ mal za cieľ zaviesť spotrebiteľa takýmto údajom k uzavretiu úverovej zmluvy a k obohateniu
sa na jeho úkor. Žalobca poukázal tiež na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4Co/306/2018

z 21.3.2019, z ktorého zdôraznil, že pre zistenie, či je úver bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11
ods. 1 ZoSÚ nepostačuje len samotné nesprávne uvedenie hodnoty RPMN, ale kumulatívne musí byť
naplnená aj druhá podmienka a to tá, že RPMN musí byť uvedená v zmluve nesprávne v neprospech
spotrebiteľa, čo nastane vtedy, keď je v zmluve uvedená nižšia ako v skutočnosti je; nesprávne uvedená
priemerná RPMN je v neprospech spotrebiteľa vtedy, keď je v zmluve uvedená vyššia ako v skutočnosti
je. Z uznesenia Krajského súdu Košice sp. zn. 6CoCsp/44/2022 zo dňa 17.10.2022 odvolateľ zdôraznil,

že súd prvej inštancie nezohľadnil, či rozdiel v konečnej čiastke, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť v rozsahu
2,41 eur je takou nesprávnosťou, ktorá svojou povahou môže mať vplyv na schopnosť spotrebiteľa
posúdiť rozsah svojho záväzku, t.j. či ide o okolnosť takej intenzity, ktorej nesprávne uvedenie môže
spochybniť schopnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah záväzku a neskúmal ani to, či táto nesprávnosť mala
vplyv na výpočet RPMN v neprospech spotrebiteľa.

21. S poukazom na predtým uvedené žalobca má za to, že údaje v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ sú
v zmluve uvedené správne; i ak by sa žalobca stotožnil s tým, že hodnota RPMN je správna, tak úver ani
v takom prípade nemožno považovať za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko hodnota RPMN v zmluve
nie je uvedená v neprospech spotrebiteľa a predstavuje iba zanedbateľný rozdiel.

22. Žalobca podal osobitné odvolanie aj voči dopĺňaciemu rozsudku, ktoré odôvodnil totožne ako
odvolanie podané voči rozsudku.

23. Žalovaný predmetný rozsudok odvolaním napadol v celom rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1

písm. f) CSP, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, §
365 ods. 1 písm. g) CSP, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a § 365 ods. 1 písm. h) CSP, že
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom sa domáhal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu a žalovanej prizná plnú náhradu

trov konania, prípadne rozsudok zruší a vec vráti prvoinštančnému súdu na opätovné prejednanie
a nové rozhodnutie, pričom poukázal na svoj odpor a vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného na
pojednávaniach.

24. Žalovaný na prvom mieste namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Pred súdom

prvej inštancie uvádzal, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je v rozpore so zákonom (§ 53
ods. 9 OZ, § 565 OZ v spojení s § 39 OZ). Tzv. postúpenie pohľadávky je neplatné pre rozpor so
zákonom - ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Neboli dodržané podmienky platného
postúpenia pohľadávky. Žalovaný súčasne zniesol aj námietku premlčania, keďže do omeškania sa
dostal podľa predloženej platobnej histórie už v 1/2019, pričom žaloba bola podaná na súd až 10.5.2022,

teda po uplynutí 3 ročnej premlčacej doby. Žalovaný si nie je vedomý doručenia tzv. výzvy na predčasné
splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 16.9.2019. Žalobca síce predložil nejakú doručenku,
ale žalovaný si nepamätá prevzatie tejto zásielky. Nie je zrejmé, kedy mal žalobca údajne doručovať
túto zásielku. Ustanovenie § 565 nebolo dodržané, a preto aj vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je
neplatné. Podľa názoru žalovaného právny predchodca žalobcu neuplatnil právo do splatnosti najbližšie

nasledujúcejsplátky.Zkonštrukcieceléhoustanovenia§565OZvyplýva,žepodnajbližšienasledujúcou
splátkou treba rozumieť splátku najbližšie nasledujúcu po tej splátke, pre ktorej nesplnenie veriteľ
požaduje splnenie celého dlhu. Dlžník tak nebol povinný splniť celý dlh naraz. Trojmesačná doba bola
dostatočne dlhá na to, aby si právny predchodca zodpovedne zvážil, či bude splnenie celého dlhu
požadovať alebo nie a pokiaľ áno, tak nutne musel dodržať predpoklady na vyhlásenie mimoriadnej

splatnosti úveru. V danom prípade to tak nebolo. Žalovaný tiež prostredníctvom právneho zástupcu
poukazoval na to, že právny predchodca žalobcu nedostatočne skúmal bonitu žalovaného. Je podľa
názoru žalovaného nesporne neplnený odvolací dôvod bodu f). Súd síce vykonal dokazovanie, ale
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd sa nedostatočne zaoberal argumentáciou žalovanéhoa s väčšinou argumentov a predložených dôkazov sa súd nedostatočne vysporiadal (s výnimkou
posúdenia úveru za bezpoplatkový a bezúročný). Ani vo vydanom rozsudku na uplatnené námietky
žalobcu súd nedáva dostatočné odpovede.

25. Súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a bolo porušené
aj právo žalobcu v tom, prvostupňový súd prevzal názory žalovaného a nereflektoval na argumenty
a predložené dôkazy zo strany žalobcu. Z uvedených skutočnosti je zrejmé, že súd pri rozhodovaní
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Prvostupňový súd nesprávne právne posúdil vec

(písm. h) a nesprávne (nespravodlivo) aj rozhodol bez riadneho - dostatočného vykonania dokazovania.

26. Pokiaľ ide o určenie úveru za bezúročný a bezpoplatkový, tak s týmto žalovaný súhlasí. Konajúci súd
pri tomto konštatovaní zohľadnil názory žalovaného. Podľa názoru žalovaného mal však súd zamietnuť
žalobu v celom rozsahu.

27. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že na preukázanie
doručenia Vyhlásenia mimoriadnej splatnosti zo dňa 16.9.2019 predložil doručenku, ktorú žalovaný
podpísal a tiež poukázal na kód, ktorý je vytlačený na doručenke aj listine a slúži na identifikáciu vrátenej
doručenky a jej správne priradenie ku konkrétnemu listu. Nemožno preto mať žiadne pochybnosti
o riadnom doručení daného listu.

28. V súvislosti s odvolaním žalovaného tiež poukázal na rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn.
19CoCsp/16/2022 z 12.4.2023, podľa ktorého premisa uvedená v § 565 OZ je akceptovateľná v prípade,
že najbližšia splátka bude dlžníkom uhradená. V prípade, že k uhradeniu ani ďalšej splátky nedôjde, nie
je možné považovať zosplatnenie úveru za neplatné. Žalovaný si tak mylne vysvetľoval ust. § 565 OZ,

že je možné zosplatnenie realizovať výlučne do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky i v prípade,
že ani táto splátka uhradená nebude. Uvedená námietka žalovaného je nedôvodná.

29. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu
preskúmal a v zmysle § 388 CSP ho zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu v celom rozsahu, resp.

v zmysle § 389 ods. 1 CSP rozsudok zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

30. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany do spisu nedoručili.

31. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku –
ďalej CSP), po zistení, že obe odvolania boli podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektami
– stranou, v ktorej neprospech boli v napadnutých častiach rozhodnutia vydané (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiam súdu prvej inštancie, proti ktorým zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že obe odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili

zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f), g) a h) CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutia v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolaní (§ 380 ods. 1 CSP),
sprihliadnutímexoffonaprípadnévadytýkajúcesaprocesnýchpodmienok,ktoréalenezistil(§380ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebodoplniťdokazovanie (§383CSP),postupombeznariadeniaodvolaciehopojednávania(§385ods.

1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia v intenciách podaných odvolaní dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je
dôvodné a žalovaného nedôvodné, čo má za následok potvrdenie vyhovujúceho výroku I. (§ 387 CSP)
a zrušenie výrokov II. a III. (§ 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP) a vrátenie veci v zrušenom rozsahu

prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391ods. 1 CSP).

32. Predmetom konania je žalobou uplatnený nárok žalobcu (ako postupníka právneho predchodcu
- dodávateľa VÚB, a.s., Bratislava) voči žalovanej ako spotrebiteľke na zaplatenie žalovanej sumy
4.980,54 eur s príslušenstvom, z titulu zmluvy o spotrebiteľskom úvere „Flexi pôžička“ zo dňa 17.1.2017.

33. Prvoinštančný súd žalobe čiastočne vyhovel, keď preskúmavaným rozsudkom v spojení s dopĺňacím
rozsudkom žalobcovi priznal výlučne sumu nezaplatenej istiny s príslušným úrokom z omeškania, po
odpočítaní žalovanou realizovaných platieb, bez akýchkoľvek poplatkov a úroku (výrok I.), vychádzajúczo záveru, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov, keďže v zmluve je nesprávne uvedený údaj
o celkovej čiastke a tiež o výške RPMN. Vo zvyšku preto žalobu zamietol (výrok III.).

34. Predmetom odvolacieho konania, v rámci ktorého je odvolací súd viazaný ako rozsahom,
tak i uplatnenými odvolacími dôvodmi, bolo posúdiť správnosť odvolaním napadnutého rozsudku
v spojení s dopĺňacím rozsudkom, vzhľadom na odvolania podané oboma stranami, v celom rozsahu,
z konkrétnych dôvodov ako boli uplatnené odvolateľmi v podaných odvolaniach popísaných vyššie.

K odvolaniu žalobcu

35. Ako prvé žalobca v podanom odvolaní zamietal závery súdu prvej inštancie, podľa ktorého
predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje nesprávny údaj o výške poskytnutého úveru
a následne i o celkovej čiastke, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť a o RPMN, v zmysle § 9 ods. 2
písm. k) ZoSÚ.

36. Predovšetkým odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom
úvere bola uzavretá dňa 17.1.2017 (č.l. 61 spisu), v dôsledku čoho bolo potrebné na daný právny
vzťah aplikovať zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení
účinnom ku dňu jej uzavretia, teda v znení do 31.5.2017, v zmysle ktorého zmluva o spotrebiteľskom

úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať náležitosti pod
písm. k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Prvoinštančný súd podľa
odôvodnenia predmetného rozsudku uvádza, že ustanovenie totožného znenia sa nachádza pod § 9

ods. 2 písm. h) citovaného zákona, preto na vec aplikoval zrejme jeho iné znenie.

37. Naviac prvoinštančný súd pri odôvodnení tohto názoru v rozpore s ust. § 220 ods. 2 CSP neuvádza
na základe akého právneho posúdenia veci, aplikácie akého zákonného ustanovenia a jeho výkladu
dospel k záveru, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Možno si len domýšľať, že prvoinštančný súd

svoj právny záver oprel o ust. § 11 ods. 1 písm. d) ZoSÚ v uvedenom znení, podľa ktorého poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je
uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, ktoré ustanovenie
ale prvoinštančný súd podľa odôvodnenia preskúmavaného rozsudku na vec neaplikoval.

38. V dôsledku uvedeného prvoinštančný súd vec nesprávne právne posúdil, čím bol daný odvolací
dôvod v zmysle v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP tým, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a zároveň je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, keď súd
nesprávnym procesným postupom (neodôvodnením rozhodnutia v súlade s ust. § 220 CSP) znemožnil
stranám, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces.

39. Odhliadnuc od uvedeného odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že
v danom prípade bol žalovanému reálne poskytnutý úver iba vo výške 5.880,- eur namiesto zmluvne
dohodnutých 6.000,- eur, v dôsledku toho, že poplatok vo výške 120,- eur bol žalobcom odpočítaný

ihneď v deň poskytnutia úveru od sumy úveru.

40. Z obsahu spisu z prehľadu platieb - z platobnej histórie (č.l. 14) vyplýva, že úver bol na predmetný
účet žalovanej čerpaný, resp. vyplatený v sume 6.000,- eur účtovnou operáciou dňa 17.1.2017. V ten istý
deň bol vyrubený a zároveň ďalšou účtovnou operáciou odpočítaný z účtu poplatok vo výške 120,- eur.

41. Vychádzajúc zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexi pôžička“ uzavretej medzi právnym
predchodcom žalobcu VÚB, a.s., Bratislava ako veriteľom a dodávateľom a žalovaným ako dlžníkom
a spotrebiteľom dňa 17.1.2017 (č.l. 61 a n.), úver bol dohodnutý v sume 6.000,- eur (čl. I.1.). V tejto
výške bol úver aj poukázaný na účet žalovaného (č.l.14). Podľa čl. I.7. zmluvy zmluvnými stranami

bol dohodnutý poplatok za poskytnutie úveru vo výške 120,- eur so splatnosťou najneskôr ku dňu
prvého čerpania úveru, teda ku dňu 17.1.2017. Podľa čl. I.2. zmluvy dlžník je povinný splácať úver
mesačnými anuitnými splátkami v určenej výške a termíne splatnosti, vrátane všetkých ostatných
peňažných záväzkov, formou podľa jeho výberu a to inkasom z účtu uvedeného v záhlaví zmluvy.42. Podľa záverov SD EÚ v rozsudku zo dňa 21.4.2016 vo veci C-370/2014 Ernst Georg Radlinger,
Helena Radlingerová proti Finway a.s. čl. 3 ods. 1 a čl. 10 ods. 2 Smernice 2008/48 ako aj bod I.

prílohy I. smernice, sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška čerpania úveru označuje celkovú
sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na
úhradunákladovsúvisiacichspredmetnýmúveromaktoréniesútomutospotrebiteľovireálnevyplatené.
V danom prípade prejednávanom pred SD EÚ už v okamihu poskytnutia úveru sa do celkovej výšky
uvedeného úveru započítali poplatky za poskytnutie úveru a tiež prvá, prípade nasledujúce splátky

úveru, takže dotknutá časť úveru nebola vôbec daná spotrebiteľovi k dispozícii.

43. V preskúmavanom prípade ale podľa obsahu spisu takáto situácia nenastala. Z pripojeného
prehľadu platieb je zrejmé, že žalovanému bol pripísaný na jeho osobný účet úver v plnej nekrátenej
výške 6.000,- eur a v ten istý deň z tohto účtu osobitne odišla platba za poplatok za poskytnutie
úveru vo výške 120,- eur. Na účte žalovaného sa teda uskutočnili dve oddelené finančné transakcie,

jednou došlo k vyplateniu plnej nekrátenej výšky úveru a druhou so súhlasom žalovaného na základe
poukázaných platných zmluvných dojednaní, došlo k úhrade dohodnutého poplatku. Spôsob, akým bol
predmetný úver poskytnutý žalovanému a akým bol uhradený poplatok za poskytnutie úveru teda nie
je v rozpore so závermi SD EÚ v poukázanej veci C-377/14, keďže žalovanému bol preukázateľne
poskytnutý, daný k dispozícii a reálne vyplatený úver v plnej výške a nebol voči nemu vopred započítaný

poplatok jednostranným právnym úkonom veriteľa. Až nasledujúcou druhou účtovnou transakciou došlo
k zaplateniu dohodnutého poplatku z vybraného účtu žalovaného.

44. Uvedený názor odvolacieho súdu podporuje aj záver NS SR vo veci sp. zn. 7Cdo 277/2020 zo dňa
30.6.2022, podľa ktorého (bod 30) za situácie, ak by bolo v konaní riadne preukázané, že žalovaná

reálne poskytla na účet žalobcov sumu 10.000,- eur a následne zinkasovala z účtu sumu 500,- eur ako
poplatok za poskytnutie úveru, bol by údaj o výške spotrebiteľského úveru v zmluve uvedený vo výške
sumy finančných prostriedkov reálne poskytnutých na základe zmluvy tak, ako to požaduje § 2 písm.
1 Zákona o spotrebiteľských úveroch.

45. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, s poukazom na súdom prvej inštancie nesprávne ustálenú výšku
reálne poskytnutého úveru, musí byť potom nesprávny aj jeho výpočet RPMN a nadväzný záver, že
RPMN bola v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne a to včítane údaju
o celkovej čiastke, ktorú bol žalovaný povinný zaplatiť.

46. K uvedenému je potrebné uviesť aj to, že podľa výpočtu prvoinštančného súdu správna RPMN
v zmluve mala byť na úrovni 16,43%, hoci v zmluve bola 16,85%, z čoho súd vyvodil, že bola v zmluve
uvedená v neprospech spotrebiteľa. Odôvodnenie tohto záveru ale v preskúmavanom rozsudku
absentuje.

47. V zmysle súdom prvej inštancie neaplikovaného ust. § 11 ods. 1 písm. d) ZoSÚ v uvedenom znení,
poskytnutýspotrebiteľskýúversapovažujezabezúročnýabezpoplatkov,akvzmluveospotrebiteľskom
úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov výslovne a kumulatívne za podmienky,
že bola uvedená v neprospech spotrebiteľa. Podľa názoru odvolacieho súdu nesprávne uvedená RPMN
úveru je v neprospech spotrebiteľa vtedy, ak je v zmluve uvedená nižšia ako reálna, kedy spotrebiteľ

v skutočnosti za úver zaplatí viac, ako uvádza veriteľ v zmluve, čím je zavádzajúco ovplyvnená
schopnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah záväzku.

48. Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku, pre absenciu bližšej argumentácie prvoinštančného
súdu v rozpore s ust. § 220 ods. 2 CSP, zostalo nepreskúmateľným a nie je možné zistiť prečo

súd považoval uvedenie vyššej výšky RPMN v zmluve (16,85%) ako ním vypočítanej (16,45%) za
v neprospech spotrebiteľa. Aj v dôsledku toho bol daný odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm.
b) CSP.

K odvolaniu žalovaného

49. V súvislosti s odvolaním žalovaného odvolací súd považuje za potrebné predovšetkým uviesť, že
povinnosťou odvolateľa je odvolanie vybaviť zákonom prípustnými odvolacími dôvodmi, teda uvedením
z akých dôvodov napadnuté rozhodnutie považuje za nesprávne (§ 363 a § 365 CSP). Nestačíale iba formálny odkaz na zákonné dôvody obsiahnuté v § 365 ods. 1 CSP. Z odvolania musí byť
jednoznačne zrejmé z akých konkretizovaných dôvodov odvolateľ považuje napadnuté rozhodnutie
za nesprávne. Odvolanie tak musí obsahovať náležitú kvalifikáciu uplatnených odvolacích dôvodov,

určitý dôvod odvolania je potrebné riadne explikovať na konkrétnej nezrovnalosti. Nemôže byť úlohou
odvolacieho súdu, a bolo by zároveň v rozpore so zásadou kontradiktórnosti civilného sporu, domýšľať
si nedostatočne špecifikované odvolacie dôvody a tak nedovolene dotvárať odvolaciu argumentáciu
odvolateľa, na úkor protistrany.

50. Odvolanie žalovaného z väčšej časti obsahujúce iba formálne, všeobecné a nedostatočne
konkretizované dôvody, uvedené atribúty riadneho odvolania sčasti nespĺňa. Je tomu tak najmä v časti,
kde sa uvádza, že žalovaný poukazoval na to, že právny predchodca žalobcu nedostatočne skúmal
bonitu žalovaného (bez akejkoľvek bližšej konktretizácie), alebo všeobecne, že súd sa nedostatočne
zaoberal argumentáciou žalovaného a s väčšinou argumentov a predložených dôkazov sa súd
nedostatočne vysporiadal (bez bližšej konkretizácie), že súd prevzal názory žalovaného a nereflektoval

na argumenty a predložené dôkazy zo strany žalobcu (bez akejkoľvek konkretizácie a zrejme so
zámenou žalovaného a žalobcu), pri všeobecnom uvedení, že súd vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia veci a rozhodol bez riadneho dostatočného vykonania dokazovania (opätovne bez bližšej
špecifikácie).

51. S nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, namietaným žalovaným, sa prvoinštančný súd
v ods. 39 preskúmavaného rozsudku vyčerpávajúco vysporiadal, pričom svoje závery riadne skutkovo
s poukazom na obsah spisu, aj právne odôvodnil, pričom s týmto odôvodnením sa odvolací súd plne
stotožňuje. Žalovaný v podanom odvolaní neuvádza z akých konkrétnych dôvodov, vo vzťahu ku ktorým
úsudkom prvoinštančného súdu, záver o aktívnej legitimácii žalobcu považuje za nesprávny. Pokiaľ

v tejto súvislosti žalovaný uvádza, že si nie je vedomý doručenia výzvy na predčasné splatenie zostatku
úveru zo dňa 16.9.2019, resp. že si nepamätá prevzatie tejto zásielky, prvoinštančný súd sa s tým
správne v ods. 39 odôvodnenia preskúmavaného rozsudku vysporiadal, keď poukázal, že z obsahu
spisu vyplýva, že výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 16.9.2019
zaslaná právnym predchodcom žalobcu VÚB, a.s. Bratislava žalovanej (č.l. 71) bola podľa pripojenej

doručenky (č.l. 72) žalovanej doručená dňa 20.9.2019.

52. V zmysle § 111 ods. 1 CSP údaje na doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je preukázaný opak;
doručenka je verejnou listinou.

53. Podľa § 205 CSP listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré
sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo
potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.

54.Žalovanýpritomžiadendôkaznapreukázanieopaku,teda,ževýzvanapredčasnésplateniezostatku

úveru (č.l. 71) mu na základe doručenky (č.l. 72) nebola doručená, nenavrhol, ani neposkytol, teda dôkaz
doručenkou o tom, že mu predmetná zásielka bola doručená, ničím nevyvrátil. Tvrdenie, že žalovaný si
nie je vedomý doručenia zásielky, resp. nepamätá si prevzatie zásielky, je v tomto kontexte irelevantné.

55. S otázkou premlčania žalobou uplatnenej pohľadávky sa prvoinštančný súd vysporiadal najmä

v ods. 40 odôvodnenia preskúmavaného rozsudku, s ktorými závermi sa odvolací súd stotožnil
avpodrobnostiachnaňodkazuje.Záversúdujeajvsúladesustálenourozhodovacoupraxounajvyšších
súdnych autorít, ktorá bola pretavená do judikátu R 29/2023, v zmysle ktorého podľa § 103 Občianskeho
zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti
splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v

spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (všeobecne) začne
premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením
splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 29. novembra 2022, sp. zn. 7Cdo/268/2020).

56. Žalovaný podľa platobnej histórie (č.l. 14) splátku za 01/2019 zaplatil s oneskorením vo februári,
za február v marci a za marec aj apríl v apríli, následne neuhradil splátku za 05/2019 a nasledujúce.
Splátkybolisplatnék20.dňuvmesiaci.Podľauvedenéhovpredchádzajúcomodseku,žalobcasamoholprvýkrát domáhať svojho práva 21.8.2019. Trojročná premlčacia lehota (§ 101 OZ) uplynula 21.8 2022.
Keďže žaloba bola na súd podaná 10.5.2022, pred uplynutím premlčacej lehoty, nárok nebol premlčaný.

57. Žalovaný v podanom odvolaní tiež namieta, že ust. § 565 (zrejme OZ) nebolo dodržané a preto aj
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je neplatné, keďže právny predchodca žalobcu neuplatnil právo do
splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.

58. V zmysle žalovaným odvolateľom poukázaného ust. § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže

veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len ak to bolo dohodnuté,
alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej
nasledujúcej splátky.

59. Podľa názoru odvolacieho súdu citované zákonné ustanovenie je potrebné vykladať tak, že v prípade
nesplnenia splátky (ak to bolo dohodnuté) má veriteľ právo zosplatniť dlh iba do splatnosti najbližšej

nasledujúcejsplátkypreprípad,žetátosplátkabudedlžníkomuhradená,čímbytotoprávozaniklo.Preto
v prípade, že k uhradeniu tejto splátky nedošlo, nemožno považovať zosplatnenie úveru za neplatné.
Žalovaný pritom po 4/2019 žiadnu splátku neuhradil. Napokon citované ustanovenie je pre oblasť
spotrebiteľských vzťahov korigované v súdom prvej inštancie aplikovanom ust. § 53 ods. 9 OZ, podľa
ktorého ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ

uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď
súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Tieto zákonné
podmienky, ako to rozviedol prvoinštančný súd (ods. 37 – 39 odôvodnenia jeho rozsudku) pritom boli
splnené.

60. Odvolanie žalovaného potom nebolo ani sčasti dôvodné, v dôsledku čoho bolo potrebné ním
napadnutý vyhovujúci výrok I. potvrdiť.

61. Ďalšie odvolacie argumenty strán odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí

dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany
konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty

účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04,
III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí
dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaníalebosúnevyhnutnénadoplneniedôvodovrozhodnutia,
ktoré sa preskúmava (II. ÚS 78/05). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľov, vzhľadom

na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp
hospodárnosti konania (čl. 17 OSP), odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou
odpoveďou.

62. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov

uplatnených stranami, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s jeho
dopĺňacím rozsudkom, vo výroku I., ktorým bolo žalobe vyhovené, s použitím ust. § 387 CSP, potvrdil,
a v zamietajúcom výroku III, ako i v závislom výroku II. o náhrade trov prvoinštančného konania,
s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

63. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný vyslovenými právnymi názormi odvolacieho
súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude pre potrebu rozhodnutia v zrušenej časti riadne v súlade s procesnou
normou vykonať všetky navrhnuté, príp. nevyhnutné (§ 295 CSP) a pre vec relevantné dôkazy, dôkazy
následne opätovne komplexne vyhodnotiť v ich jednotlivosti, ale aj vo vzájomnej súvislosti (§ 191 CSP),

a v spojení s nespornými skutkovými tvrdeniami strán (§ 151 ods. 1 CSP), a zhodnými tvrdeniami
o ktorých pravdivosti nemá dôvodné pochybnosti (§ 186 ods. 2 CSP), ustáliť rozhodný skutkový stav.
Na takto zistený skutkový stav je potom potrebné aplikovať všetky príslušné hmotnoprávne ustanovenia
a ustáliť právne posúdenie veci. Následne súd vo veci opätovne rozhodne, pričom rozhodnutie jenevyhnutné náležite, v súlade s ust. § 220 ods. 2, 3, 4 CSP odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne
súd prvej inštancie opätovne o náhrade trov včítane náhrady trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods.
3 CSP).

64. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).