Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 14, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/87/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0021201843
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:0021201843.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov JUDr.

Petra Tutka a JUDr. Jany Dudíkovej v spore žalobcu A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. E. XXX,
zastúpeného JUDr. JCLic. F. B., G., s.r.o., Košice, Kováčska 28, IČO: 52 858 774 proti žalovaným 1. H.
I., nar. X.X.XXXX, bytom C. D. E. XXX, 2. JRD Rakovec, družstvo, so sídlom Rakovec nad Ondavou
389, IČO: 52518167, obom zastúpeným Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., Radlinského
1735/29, Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, o určenie neplatnosti zmlúv o prevode nehnuteľností, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku 25C/28/2021-685 z 18.3.2024 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom 25C/28/2021-473 zo 6.12.2021 zamietol žalobu a žalovaným voči
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou previedol
žalovaný v 1. rade svoje spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.ú Rakovec

nad Ondavou, obec C. D. E., E. B., ktoré sú zapísané na LV č. XX o veľkosti 4/360 k celku, na
LV č. XXX o veľkosti 63/36000 k celku, na LV č. XXX o veľkosti 3/1500 k celku, na LV č. XXX o
veľkosti 1/385 k celku, na LV č. XXXX o veľkosti 1/385 k celku a na LV č. XXXX o veľkosti 1/385 k
celku, čo odôvodnil tým, že je členom pozemkového spoločenstva A. C., ktoré hospodári so spoločnou
nehnuteľnosťou, ktorej sú súčasťou aj nehnuteľnosti v kat. úz. C. D. E., zapísané na LV č. XX, XXX, XXX,
XXX,XXXXJ.K.XXXX,ktorýchpodielovýmspoluvlastníkomjeajžalovanýv1.radeatentosvojepodiely
previedol kúpnou zmluvou na žalovaného v 2. rade, čím došlo k porušeniu zákona o pozemkových

spoločenstvách, nakoľko vlastník podielu na spoločnej nehnuteľnosti prevádzal spoluvlastnícky podiel
na tretiu osobu a bol povinný ho ponúknuť ostatným vlastníkom podielov na spoločnej nehnuteľnosti
a žaloba takto bola podaná v súlade so znením § 40a Občianskeho zákonníka. Poukázal na zhodnú
obranu žalovaných v 1. a 2. rade, ktorí namietali, že dotknuté nehnuteľnosti v kat. úz. C. D. E. nie sú
spoločnounehnuteľnosťouasúlenobyčajnýminehnuteľnosťamivspoluvlastníctve,naktorésavzťahujú
iba všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka, keďže nie každý pozemok, ktorý obhospodaruje
pozemkové spoločenstvo je spoločnou nehnuteľnosťou, keď navyše namietanou zmluvou došlo k

prevodu medzi osobami blízkymi, a teda žalovaný v 1. rade nemusel svoj spoluvlastnícky podiel najskôr
ponúknuť ostatným spoluvlastníkom podľa § 140 Občianskeho zákonníka. Podrobne reprodukoval
obsah ďalších písomných a ústnych vyjadrení strán a vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 30.12.2019
uzavrel žalovaný v 1. rade so žalovaným v 2. rade kúpnu zmluvu, ktorou na kupujúceho previedolspoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXX, XXX, XXXX, XXXX, XX J. K.
XXX, keď táto zmluva do katastra nehnuteľností bola zapísaná dňa 8.10.2020. Zaoberal sa zisteniami
zo špecifikovaných listov vlastníctva a z potvrdenia Okresného úradu Michalovce, Pozemkového a

lesného odboru zo dňa 18.10.2021 mu vyplynulo, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX, XXX, XXX,
XXXX J. XXXX v kat. úz. C. D. E. nie sú spoločnou nehnuteľnosťou, ale spoločne obhospodarovanou
nehnuteľnosťou. Citoval § 140, § 603 ods. 3 a § 605 Občianskeho zákonníka, ďalej § 137 CSP a tiež
§ 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z., ako aj § 40a Občianskeho zákonníka a ďalej § 8 ods. 1, 2, §
9 ods. 1, 7 a 8, § 12 ods. 1 a § 2 ods. 1 písm. d/, 2 zákona č. 97/2013 Z.z. Za základnú otázku,

ktorú potreboval vyriešiť považoval to, či nehnuteľnosť, ku ktorej žalovaný v 1. rade previedol svoj
spoluvlastníckypodieljespoločnounehnuteľnosťoualebospoločneobhospodarovanounehnuteľnosťou
a podal výklad týchto pojmov. Z oboznámených listov vlastníctva mal za to, že predmetné nehnuteľnosti
nie sú spoločnou nehnuteľnosťou, čo k špecifikovaným nehnuteľnostiam potvrdil aj Okresný úrad,
Pozemkový a lesný odbor. Upozornil, že právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa
6.12.2021 navrhol vykonanie dôkazu zmluvou o pozemkovom spoločenstve a stanovami pozemkového

spoločenstva Lesy Rakovec, avšak s poukazom na § 153 ods. 1, 2 CSP bol toho názoru, že tieto
dôkazy mohli byť predložené už skôr, ak by žalujúca strana konala starostlivo, so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania a rovnaký názor zaujal aj k návrhu na vykonanie dôkazu a to výsluchom
zamestnanca E. L. B., p. M.. Skúmal ďalej procesnú prípustnosť podanej žaloby v nadväznosti na § 137
písm. d/ CSP a za podstatné pokladal, že prípustnosť použitia takejto žaloby súvisí s určením právnej

skutočnosti viažucej sa na „vyplývanie“ takejto možnosti z osobitného predpisu, ktorým je § 34 ods. 2
Katastrálneho zákona a žalobu pokladal za procesne prípustnú. Z predložených listinných dôkazov (LV
č. XXX, XX, XXX, XXXX J. XXXX) mu jednoznačne vyplynulo, že žalobca na týchto listoch vlastníctva
nie je uvedený ako jeden zo spoluvlastníkov a teda nemohlo byť porušené jeho predkupné právo a
nebol tak obídeným spoluvlastníkom a nemôže byť žalobcom v konaní o určenie neplatnosti zmluvy

o prevode nehnuteľností. K námietke žalovaných, že predmetnou kúpnou zmluvou došlo k prevodu
vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu medzi blízkymi osobami uviedol, že berúc do úvahy
špecifiká danej veci a definíciu blízkej osoby, vzťah medzi žalovanými je nutné považovať len za bežný
štandardný vzťah medzi družstvom a členom družstva s určitými benefitmi, ktorý vzťah minimálne v
čase uzavretia kúpnej zmluvy nemal vlastnosti vyžadované zákonom v § 116 Občianskeho zákonníka

a nemožno hovoriť medzi žalovanými o vzťahu blízkych osôb. Analyzoval tiež dopady § 140 druhej
vety Občianskeho zákonníka a uviedol, že pokiaľ sa žalobca domáhal určenia neplatnosti celej kúpnej
zmluvy pri nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, ktorou malo byť porušené jeho predkupné právo,
keď nepredložil dohodu ostatných spoluvlastníkov, uplatňoval svoje nároky vo väčšom rozsahu ako mu
patrili. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody žalobu ako nedôvodnú zamietol a úspešným žalovaným

priznal nárok na náhradu trov konania v súlade s § 255 CSP.

3. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, navrhol ho zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu
na ďalšie konanie s poukazom na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/ a h/ CSP.

4. Nesúhlasil s názorom prvoinštančného súdu, podľa ktorého v danom prípade ide o spoločne
obhospodarovanú nehnuteľnosť a nie o spoločnú nehnuteľnosť, keď bolo vychádzané iba z údajov
zapísaných na liste vlastníctva a nebolo brané do úvahy, že je členom pozemkového spoločenstva A. C.,
ktoré vzniklo podľa zákona o pozemkových spoločenstvách, o čom svedčí výpis z registra pozemkových
spoločenstiev ako verejný zoznam, v ktorom sú vyznačené príslušné listy vlastníctva, na ktorých

sú evidované pozemky patriace do spoločnej nehnuteľnosti. Vychádzajúc z výpisu z pozemkového
spoločenstva je jednoznačné, že toto spoločenstvo hospodári so spoločnou nehnuteľnosťou, ktorej
súčasťou sú nehnuteľnosti v katastrálnom území C. D. E., zapísané na listoch vlastníctva č. XX,
XXX, XXX, XXX, XXXX J. XXXX. Vychádzajúc zo znenia zákona § 2 ods. 1 písm. a/ - c/ zákona
č. 97/2013 Z.z. každý podielový vlastník, ktorý je zapísaný na predmetnom liste vlastníctva, ktorý

je spoločnou nehnuteľnosťou a spoločenstvo s ňou hospodári, je členom takéhoto pozemkového
spoločenstva. Keďže je zapísaný ako podielový spoluvlastník na LV č. XXX, aj tieto nehnuteľnosti
patria do spoločnej nehnuteľnosti, potom je aj členom pozemkového spoločenstva a je v spore aktívne
vecne legitimovaný. Vytkol konajúcemu súdu, že neuskutočnil predbežné prejednanie sporu podľa
Civilného sporového poriadku, ale priamo nariadil pojednávanie a tak ani on, ani žalovaní nevedeli, ktoré

skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné a ktoré sú nesporné, ktoré dôkazy sa vykonajú a ktoré
nie, pričom súd neuviedol ani svoje predbežné právne posúdenie veci. Práve tento inštitút umožňuje
objektívnu predvídateľnosť následného súdneho konania a vytvára priestor na prehodnotenie procesnej
pozície strany, keď v danej veci žalovaný iba rozporoval skutočnosti ním uvádzané. Na preukázanieskutočností, že v prejednávanej veci ide o spoločnú nehnuteľnosť poukazoval na ust. § 8 ods. 1, 2
zákona č. 97/2013 Z.z. a tiež na zmluvu o pozemkovom spoločenstve, na ktorú však súd neprihliadal
z dôvodu procesnej koncentrácie. Okrem toho poukazoval aj na stanovy pozemkového spoločenstva

Lesy Rakovec, avšak ani tento dôkaz súd nepripustil. Trval na názore, že práve z týchto dôkazov
vyplýva, že nejde o spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť, ale o nehnuteľnosť spoločnú, pričom
poukázal aj na okolnosti zakladania spoločenstva. Za nepodstatné považoval ako bola, či nebola tá
ktoránehnuteľnosťzapísanávkatastrinehnuteľnostívovzťahukpríslušnejpoznámke,keďžespoločnou
nehnuteľnosťou v zmysle zákona o pozemkových spoločenstvách sa nehnuteľnosť nestáva vtedy, keď je

na liste vlastníctva uvedená informatívna poznámka, ale okamihom vzniku pozemkového spoločenstva,
ktoré dobrovoľne zakladajú spoluvlastníci. Ak by súd prihliadol na ním predkladané dôkazy a to zmluvu
o pozemkovom spoločenstve a stanovy spoločenstva, nemalo by to za následok nariadenie ďalšieho
pojednávanie a nebolo by to v rozpore s princípom hospodárnosti konania, keďže tieto dôkazy k
dispozícii boli. Nesúhlasil ani s nevykonaním dôkazu výsluchom svedka p. M.. Zaoberal sa tým, aké
možnostisamuponúkaliakoopomenutémuspoluvlastníkovizpredkupnéhopráva,pričomsizvolilprávo

domáhať sa vyslovenia neplatnosti právneho úkonu medzi spoluvlastníkom a nadobúdateľom z dôvodu
tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu a to postupom podľa § 137 písm. d/ CSP. Pri posudzovaní
pravidla pomerného uplatňovania nárokov z porušenia zákonného predkupného práva bolo nevyhnutné
vychádzať z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12.5.2009 sp. zn. 2Cdo/91/2008. Keďže
sa riadne dovolal neplatnosti príslušnej zmluvy, táto ex lege dovolaním sa neplatnosti je neplatná a

rozhodnutie súdu v takomto prípade je deklaratórne. Podanou žalobou sa teda v žiadnom prípade
nedomáhal nahradenia prejavu vôle a vydania spoluvlastníckeho podielu nad rámec toho, na čo má
zákonný nárok.

5. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a

priznať im nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Plne sa stotožnili s rozhodnutím súdu, ako aj jeho
odôvodnením a súhlasili s tým, že žalobca nie je podielovým spoluvlastníkom na LV č. XX, XXX, XXX,
XXXX J. XXXX a nie je tak obídeným spoluvlastníkom a nemôže byť žalobcom v tomto konaní. Mali za
to, že nie každý pozemok, ktorý obhospodaruje pozemkové spoločenstvo je spoločnou nehnuteľnosťou,
keďpripozemkochtvoriacichspoločnúnehnuteľnosťmábyťnalistevlastníctvavyznačenýpríslušnýkód

v zmysle § 9 ods. 1 a prílohy č. 6 vyhlášky. Predmetné pozemky nemôžu byť nikdy považované za jednu
spoločnú nehnuteľnosť v zmysle zákona č. 97/2013. Pre spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť,
t.j. pre nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu neplatia obmedzenia stanovené v § 9 zákona č.
97/2013 Z.z. ako pre spoločnú nehnuteľnosť, a teda prevod vlastníckeho práva v zmysle predmetnej
zmluvy bol možný. Súhlasili s postupom súdu prvej inštancie, ktorý zamietol návrhy žalobcu na

vykonanie dokazovania predložené na pojednávaní, keďže žalobca mal vedomosť o tom, že na listoch
vlastníctva nefiguruje označenie spoločná nehnuteľnosť. Aj v prípade neplatnosti kúpnej zmluvy pre
porušeniezákonnéhopredkupnéhoprávaspoluvlastníkasapodľanichprávaporušenéhospoluvlastníka
podriaďujú pravidlu pomerného uplatňovania nárokov z porušenia zákonného predkupného práva. Mali
za to, že medzi nimi išlo o prevod medzi blízkymi osobami, vychádzajúc z § 116 Občianskeho zákonníka,

pričom príslušné dôvody podrobne rozviedli. K možnosti domáhať sa nárokov podaním určovacej žaloby
v prípade porušenia zákonného predkupného práva poukázali na vybrané časti rozsudku Krajského
súdu v Žiline sp.zn. 10Co/90/2016.

6. Krajský súd v Košiciach uznesením sp.zn. 3Co/52/2022-595 z 22.12.2022 zrušil rozsudok súdu prvej

inštancie zo 6.12.2021 a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vytkol súdu prvej inštancie
nedostatočné rešpektovanie princípu kontradiktórnosti v priebehu dokazovania, zvlášť vo vzťahu ku
dôkazom bezprostredne predkladaným žalobcom na pojednávaní konanom dňa 6.12.2021, uložil mu
povinnosť znovu sa vysporiadať s otázkou procesnej prípustnosti podanej žaloby, zaoberal sa tiež
možnou aplikáciou § 116 Občianskeho zákonníka na prejednávanú vec, ako aj pravidlami pomerného

uplatňovania nárokov za porušenie zákonného predkupného práva.

7. Súd prvej inštancie ďalším rozsudkom 25C/28/2021-685 z 18.3.2024 (t.j. teraz preskúmavaným
rozhodnutím) opätovne žalobu žalobcu zamietol a priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania
voči žalobcovi v rozsahu 100%.

8. Podrobne reprodukoval obsah uskutočnených prednesov strán sporu, poukázal na vývoj sporu
vrátane svojho rozhodnutia zo dňa 6.12.2021 a na dôvody uznesenia Krajského súdu v Košiciach
3Co/52/2022 z 22.12.2022. Zo zmluvy o založení pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitoupodľa zákona č. 97/2013 Z.z. a zákona č. 40/1964 Zb. zistil, že ňou bolo založené pozemkové
spoločenstvo Lesy Rakovec – p.s., keď toto novozaložené pozemkové spoločenstvo prebralo všetky
známezáväzkyaprávadoterajšíchurbárnikovdňomschváleniazmluvyavymedzilrozsahnehnuteľného

majetku, na ktorom hospodárilo a podnikalo. Uviedol zistenia vyplývajúce z vyjadrenia Okresného úradu
Michalovce, pozemkového a lesného odboru, zo stanov pozemkového spoločenstva Lesy Rakovec,
z kópií špecifikovaných pozemnoknižných vložiek, ako aj zistenia z výpovede svedka N. O. M.. Citoval
§ 140, § 603 ods. 3 a § 605 Občianskeho zákonníka, § 137 CSP, ďalej § 34 ods. 2 zákona č.
162/1995 Z.z., § 8 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 7 a 8, § 12 ods. 1 a § 2 ods. 1 písm. d/, ods. 2 zákona č.

97/2013 Z.z. a osobitne tiež § 40a Občianskeho zákonníka. Za podstatnú otázku považoval vyriešenie
toho, či nehnuteľnosť, na ktorej žalovaný v 1. rade previedol svoj spoluvlastnícky podiel je spoločnou
nehnuteľnosťou alebo spoločne obhospodarovanou nehnuteľnosťou a zaoberal sa výkladom týchto
pojmov. Rozoberal tiež názor prezentovaný krajským súdom v jeho zrušujúcom rozhodnutí a jeho
dôsledkami a viazanosťou a prijal záver, že nehnuteľnosti na LV č. XXX, XX, XXX, XXX, XXXX J. XXXX
nie sú spoločnou nehnuteľnosťou, ale spoločne obhospodarovanou nehnuteľnosťou a na prevod

spoluvlastníckych podielov na tejto nehnuteľnosti sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie
ustanovenia zákona o pozemkových spoločenstvách. Zaoberal sa ďalej otázkou procesnej prípustnosti
prejednávanej žaloby a po rozbore ust. § 137 písm. d/ CSP a katastrálneho zákona mal za to, že podaná
žaloba je procesne prípustná. Skúmal tiež aktívnu vecnú legitimáciu v konaní a pri LV č. XXX, XX,
XXX, XXXX J. XXXX bol toho názoru, že žalobca na nich nie je uvedený ako jeden zo spoluvlastníkov

predmetnej nehnuteľnosti a teda pri týchto nehnuteľnostiach nemohlo byť porušené jeho predkupné
právo. S prihliadnutím na námietku žalovaných o ich vzťahu ako vzťahu medzi blízkymi osobami
definoval pojem blízkej osoby a poukázal na tvrdenia žalovaných, podľa ktorých žalovaný v 1. rade ako
člen družstva má právo na podiel na zisku, právo podieľať sa na jeho riadení prostredníctvom členskej
schôdze, právo na vyrovnací podiel, právo na likvidačnom zostatku a právo byť volený do orgánov

družstva, keď navyše žalovaný v 2. rade poskytuje svojim členom zvýšený základný nájom, dodatočný
nájom, bonus a poskytuje svojim členom aj ďalšie služby a výpomoci. Obsiahlo citoval z dôvodov
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4Cdo 238/2022 zo dňa 24.1.2024 a upozornil, že
týmto rozhodnutím bolo rozhodované vo veci, ktorá je skutkovo aj právne totožná s predmetnou vecou
a žalobca, ako aj žalovaný v 2. rade sú totožní. V preberanom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR bol

prejavený názor, v zmysle ktorého medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade ide o vzťah blízkych
osôb a teda k uzavretiu predmetnej kúpnej zmluvy došlo medzi blízkymi osobami a teda nemohlo byť
porušené predkupné právo žalobcu. Vzhľadom na uvedené žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zamietol
i návrh žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom žalovaného v 1. rade, keďže listinné dôkazy
predložené v spise považoval za dostatočné, svedčiace o vzťahu medzi žalovanými ako blízkymi

osobami. Nemal žiaden dôvod pre pochybnosť o tom, že žalovaný v 1. rade v čase prevodu bol členom
žalovaného v 2. rade. Berúc do úvahy § 255 a § 262 ods. 1, 2 CSP úspešným žalovaným priznal nárok
na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

9. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, navrhol ho zmeniť a žalobe v celom

rozsahu vyhovieť, uplatniac pritom odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP.
Zrekapituloval dôvody vedúce prvoinštančný súd k zamietnutiu žaloby a v celom rozsahu poukázal na
ním prezentované dôvody vedúce ho k názoru, že v danom prípade ide o spoločnú nehnuteľnosť a nie
o spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť. Polemizoval so stanoviskom Okresného úradu Michalovce,
pozemkového a lesného odboru a vyslovil otázku, ako tento mohol vo svojom podaní prezentovať názor,

že v danom prípade ide o spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť a nie o spoločnú nehnuteľnosť. Súd
prvej inštancie v hodnotení tejto otázky dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne
právneposúdil.Jeevidentné,žeúdajekatastranehnuteľnostísúzáväznéaplatia,ažkýmsanepreukáže
ich opak, pričom poznámka v katastri nehnuteľností má len evidenčnú a informatívnu hodnotu. Je
podľa neho nepodstatné, ako bola či nebola napísaná poznámka o spoločnej nehnuteľnosti v katastri

nehnuteľností, keďže spoločnou nehnuteľnosťou v zmysle zákona o pozemkových spoločenstvách sa
nehnuteľnosť nestáva vtedy, keď je na liste vlastníctva uvedená informatívna poznámka, ale okamihom
vzniku pozemkového spoločenstva. Zaoberal sa tiež výpoveďou svedka N. O. M. a dôvodmi uznesenia
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19.5.2023. Nesúhlasil ani so záverom prvoinštančného súdu o tom,
že vzťah medzi žalovanými je vzťahom blízkych osôb podľa § 116 Občianskeho zákonníka, keď navyše

súd postupoval v tejto otázke bez toho, aby vopred stranám sporu uviedol svoje predbežné právne
posúdenie veci, aby mohli na túto otázku strany reagovať, keď navyše v tomto smere navrhol predvolať
a vypočuť žalovaného v 1. rade a overiť, či skutočne je medzi ním a žalovaným v 2. rade vzťah
blízkych osôb. Konajúci súd neoboznámil strany s predbežne zaujatým právnym posúdením veci a konalv rozpore s § 181ods. 2 CSP. Podrobne sa zaoberal definíciou pojmu blízkej osoby podľa § 116
Občianskeho zákonníka a mal za to, že vzťah medzi žalovanými je nutné považovať len za bežný,
štandardný vzťah medzi družstvom a jeho členom s určitými benefitmi, ktorý vzťah nenapĺňal znaky

vyžadované v ust. § 116 Občianskeho zákonníka. Zaoberal sa tiež dôvodmi rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky 4Cdo/238/2022 z 24.1.2024 a hodnotil benefity, ktoré mohli byť žalovanému
v 1. rade poskytované, obzvlášť s prihliadnutím na výšku jeho členského vkladu jedného eura.
Naviac v rozhodnutí zo dňa 24.1.2024 Najvyšší súd Slovenskej republiky vôbec nehodnotil v kontexte
argumentáciu žalobcu a ním uvádzané skutočnosti, keď sa bez výhrad stotožnil s argumentáciou

dovolateľa.

10. Žalovaní vo vyjadrení ku odvolaniu žalobcu navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne
správny a priznať im nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Podrobne citovali zo špecifikovaných
rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a mali za
to, že samotné opomenutie vyjadrenia predbežného právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie,

či následná zmena právneho posúdenia v priebehu konania neznamená nesprávny procesný postup
súdu, či porušenie práva strany na spravodlivý proces. Trvali i na správnosti hodnotenia ich vzťahu ako
blízkych osôb, čo má oporu i v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.3.2024 sp.zn.
5Cdo/62/2023.

11. Žalobca v stanovisku ku vyjadreniu žalovaných z dňa 18.6.2024 trval na podanom odvolaní
a na námietke nenapĺňania požiadavky predbežného právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie
a nepreukázaní benefitov, ktoré mal žalovaný v 2. rade poskytovať žalovanému v 1. rade, ako akúsi
nadstavbu bežných činností.

12. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach
odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a
námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP , spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP,

lebo z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov je vecne správny.

13. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§
219 ods. 1, 3 CSP).

14. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

15. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s
odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a dopĺňa nasledovné:

16. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalobca podané odvolanie odôvodnil dôvodmi vymedzenými v § 365

ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP. Podľa názoru odvolacieho súdu ani jeden z týchto uplatnených dôvodov
nie je daný.

17. Z doterajšieho vývoja konania a identifikovaných dôvodov, ktoré súd prvej inštancie viedli
k zamietnutiu žaloby možno určiť hlavný – podstatný dôvod pre nevyhovenie žaloby a to posúdenie

vzťahu žalovaných ako blízkych osôb (§ 116, § 117 a § 140 Občianskeho zákonníka), u ktorých pri
uzavretí predmetnej kúpnej zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach nemohlo
dôjsť k porušeniu predkupného práva žalobcu. Práve vo vzťahu k riešeniu tejto otázky žalobca namietal
porušenie jeho práv súdom prvej inštancie, ktorý na pojednávaní v rámci predbežného právneho
posúdenia veci ho nedostatočne informoval o tom, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné a aké

dôkazy vykoná (či nevykoná) a tak bol obmedzený pri „bránení“ svojho náhľadu na vzťah blízkych osôb
v prejednávanej veci.18. Podľa zaužívanej súdnej praxe (Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky) účelom ust. § 181 ods. 2 CSP bolo zefektívnenie, zrýchlenie a zjednodušenie
sporového konania, avšak na druhej strane je stále kladený dôraz na zodpovednosť strany za jej

vlastnú procesnú aktivitu. Ani porušenie uvedeného ustanovenia teda nelimituje stranu pri realizácii jej
procesných práv, keď navyše súd až v samotnom rozhodnutí vo veci vyjadruje svoj definitívny právny
názor na riešenie konkrétnej právnej veci.

19. V prejednávanej veci sa obe procesné strany viackrát v priebehu konania vyjadrovali k možnému

posúdeniu vzťahu žalovaných v 1. a 2. rade ako blízkych osôb, naposledy napríklad na pojednávaní
konanom 18.3.2024 (viď zápisnicu o pojednávaní na č.l. 680 až 684 súdneho spisu), kedy súd
prvej inštancie okrem iného oboznamoval aj podanie žalovaného v 2. rade z 19.2.2024, obsahujúce
rovnopis uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo/238/2022 z 24.1.2024
a tak posudzovanie vzťahu žalovaných ako blízkych osôb pre žalobcu nemohlo byť neočakávané
a prekvapivé.

20. Je potrebné súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že v nedávnej minulosti sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky už opakovane vo svojich rozhodnutiach vyjadroval k možnosti posudzovať vzťah
člena družstva a družstva ako vzťah blízkych osôb.

21. V konaní vedenom na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 5C/24/2021 sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky pod sp. zn. 4Cdo/238/2022 v uznesení z 24.1.2024 (rozhodujúc o dovolaní
žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 23.8.2022 sp. zn. 6Co/87/2022) zaoberal
otázkou vzťahu žalovaných (O. N. A. I., P. a JRD Rakovec, družstva) a mal za to, že vzťah týchto
žalovaných je potrebné považovať za vzťah blízkych osôb (žalobcom v teraz prejednávanej veci i vo

veci vedenej Okresným súdom Michalovce pod sp. zn. 5C/24/2021 je A. B., nar. XX.X.XXXX).

22. V uznesení z 24.1.2024 (ktoré je súčasťou spisu na čl. 667-673) ku vzťahu žalovaných Najvyšší
súd Slovenskej republiky uviedol: „Podľa § 140 Občianskeho zákonníka ak sa spoluvlastnícky podiel
prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, § 117). Ak

sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa
veľkostipodielov.Blízkouosoboujepríbuznývpriamomrade,súrodenecamanžel;inéosobyvrodinnom
alebo obdobnom pomere sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna
z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu (§ 116 a § 117). Iné osoby možno považovať za
blízke osoby ak medzi nimi jestvuje rodinný alebo obdobný pomer a ďalšou podmienkou je (kumulatívna

podmienka), že ujmu, ktorú by utrpela jedna z osôb, by druhá z nich dôvodne pociťovala ako vlastnú
ujmu. Rodinným pomerom je akýkoľvek príbuzenský vzťah, ktorý nemožno zaradiť do prvej skupiny.
Obdobný pomer treba skúmať so zreteľom na skutočnosť, ktorá určuje vznik vzťahu medzi týmito
osobami. Druhou podmienkou je to, že osoba by ujmu, ktorú utrpí iná osoba, dôvodne pociťovala ako
vlastnú ujmu. Záver o tom je vecou posúdenia konkrétneho prípadu a nedá sa zovšeobecniť. Otázkou

či právnická osoba môže byť blízkou osobou pri prevode spoluvlastníckeho podielu sa judikatúra
najvyššieho súdu doposiaľ meritórne nezaoberala. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
4Cdo/238/2022 súdu zo dňa 31. mája 2011, sp. zn. 2Cdo/235/2010 (ktoré súvisí s vecou Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 5Co/235/2013) za takéto nemožno považovať preto, lebo v ňom položenú otázku
najvyšší súd neriešil; napadnuté rozhodnutie krajského súdu zrušil pre nepreskúmateľnosť. Senátu 8C

dovolacieho súdu je ale známe uznesenie najvyššieho súdu z 9. decembra 2020, sp. zn. 3Tdo/16/2020
v odôvodnení ktorého sa zaoberal otázkou, či medzi poškodenou akciovou spoločnosťou a obvineným
(fyzickou osobou) existuje vzťah upravený v § 130 ods. 1 a 2 Trestného poriadku, teda vzťah blízkych
osôb. Za použitia právnej komparatistiky (viď ďalej rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn.
21Cdo/2192/2001) dospel k záveru, že medzi dotknutými osobami sa o takýto vzťah jedná. Z rozhodnutí

všeobecných súdov vyplýva, že väčšia časť ich rozhodnutí sa prikláňa k záveru, že „právnickú osobu
možno v súvislosti s prevodom spoluvlastníckeho prevodu považovať za blízku osobu“ (viď rozsudok
Krajského súdu v Žiline z 24. apríla 2020, sp. zn. 8Co/30/2020, rozsudok Krajského súdu v Žiline z
27. októbra 2021, sp. zn. 7Co/58/2021, rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 27. októbra 2022, sp.
zn. 2Co/210/2021, rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17. júna 2014, sp. zn. 5Co/235/2013,

rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 28. mája 2014, sp. zn. 5Co/145/2013). Taký istý názor je
vyjadrený aj v Katastrálnom bulletine č. 3/2016, a to v súvislosti s prevodom v zmysle § 4 ods. 1
zákona č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Aj judikatúra Najvyššieho súdu Českej republiky už dávnejšie vyjadrila rovnakýnázor (viď rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 01. augusta 2002, sp. zn. 21Cdo/2192/2001 /
R 53/2004/, rozsudok z 28. júna 2011, sp. zn. 21Cdo/4124/2010, rozsudok zo dňa 27. januára 2010,
sp. zn. 29Cdo/4822/2008 a rozsudok zo dňa 29. apríla 2004, sp. zn. 22Cdo/1836/2003). Na vyššie

uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky poukazuje aj slovenská odborná literatúra
(napr. ŠTEVČEK, M., DULAK, A., BAJÁNKOVÁ, J., FEČÍK, M., SEDLAČKO, F., TOMAŠOVIČ, M. a kol.:
Občiansky zákonník I., § 1 - 450. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, s. 726). Možno poukázať aj na
doktrinálny názor plynúci z inej odbornej literatúry (Fekete, I.: Občiansky zákonník I. Veľký komentár.
Bratislava: Eurokódex, 2011, str. 537). Opačný názor je vyjadrený napr. v rozsudku Krajského súdu

v Bratislave z 25. októbra 2017, sp. zn. 4Co/696/2014. Právne závery odvolacieho súdu vyslovené v
napadnutom rozhodnutí, súvisiace s jeho interpretáciou ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka v
spojitosti s § 116 a § 117 Občianskeho zákonníka s ohľadom na zistený skutkový stav, možno formulovať
s poukazom na okolnosti danej veci tak, že „...benefity deklarované žalovaným 2/ (t. j. družstvom) nad
zákonom určený rozsah sami o sebe nezakladajú vzťah blízkej osoby pri prevode spoluvlastníckeho
podielu“. Predmetné závery ale dovolací súd nepovažuje v posudzovanej veci za správne. V prvom

rade však uvádza, že v súvislosti s druhou položenou otázkou sa najskôr zaoberal tým, či možno
právnickú osobu považovať pre účely prevodu spoluvlastníckeho podielu za blízku osobu v zmysle §
140 Občianskeho zákonníka veta prvá. Odvolací súd v zásade na túto otázku odpovedal kladne, keď v
konečnom dôsledku poukázal na už existujúcu judikatúru súdov, ktorá uvedený prístup už reflektovala.
Dovolací súd sa takouto interpretáciu blízkej osoby pri prevode spoluvlastníckeho podielu v celom

rozsahu stotožňuje. Niet totiž žiadneho rozumného dôvodu s poukazom na prepojenia rôzneho druhu a
charakteru, ktoré vznikajú či už v štruktúrach právnickej osoby resp. medzi fyzickými osobami, ktoré z
činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom profitujú, aby právnickú osobu nebolo možné považovať
za blízku osobu v zmysle § 116 veta druhá Občianskeho zákonníka. Mimo fyzických osôb, ktoré robia
za právnickú osobu právne úkony, majú vzťah k právnickej osobe a záujem na jej pomeroch aj ďalšie

fyzické osoby. Z hľadiska vystupovania v právnych vzťahoch nemôže byť významný akýkoľvek vzťah
k právnickej osobe; vzťah ďalšej fyzickej osoby a právnickej osoby musí vykazovať určité vlastnosti.
Za analogického použitia § 116 Občianskeho zákonníka je potom možné vyvodiť, že za osobu blízku
právnickej osobe je treba považovať tiež fyzickú osobu, ktorá je spoločníkom, členom (viď bod 23.1. až
23.4.) alebo zamestnancom právnickej osoby, alebo ktorá má k právnickej osobe iný obdobný vzťah a

súčasne, ak by dôvodne pociťovala ujmu, ktorú utrpela právnická osoba, ako ujmu vlastnú. Nemožno
súhlasiť s argumentami predostretými súdmi nižších inštancií prečo nepovažovali v okolnostiach danej
veci žalovaného 2/ (t. j. „družstvo“) za blízku osobu. V uvedenom smere odvolací súd zhodne so súdom
prvej inštancie uviedol, že žalovaným 2/ „menované benefity nad zákonom určený rozsah sami o sebe
nezakladajú vzťah blízkej osoby“ a dôležité je to „či fyzické osoby pôsobia v štruktúrach právnickej

osoby“ (obdobne rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 27. októbra 2022, sp. zn. 2Co/210/2021). Pod
spomínanými benefitmi mal pritom žalovaný 2/ na mysli „...právo člena družstva na podiel na zisku,
právo podieľať sa na riadení, ktoré môže uplatniť prostredníctvom členskej schôdze, právo na vyrovnací
podiel a ďalšie práva, ktoré predstavujú akúsi nadstavbu bežných činností, ktoré preukazujú výraznú
mieru prepojenia žalovaného 1/ a žalovaného 2/“. Za ďalšie „členovia družstva opakovane vyhľadávajú

pomoc, radu od žalovaného 2/“, a preto je ich vzťah podľa dovolateľa potrebné kvalifikovať ako vzťah
blízkych subjektov. Dovolací súd naopak na rozdiel od súdov nižších inštancií žalovaným 2/ prednesené
argumenty považuje za dostatočné preto, aby bol z hľadiska prevodu spoluvlastníckeho podielu v danom
prípadepovažovanýzablízkuosobu.Podľa§221ods.1zákonač.513/1991Zb.Obchodnéhozákonníka
(ďalej len „Obchodný zákonník“) družstvo je spoločenstvom neuzavretého počtu osôb založeným za

účelompodnikaniaalebozabezpečovaniahospodárskych,sociálnychaleboinýchpotriebsvojichčlenov.
Základné imanie družstva tvorí súhrn členských vkladov, na ktorých splatenie sa zaviazali členovia
družstva (§ 223 ods. 1 Obchodného zákonníka). Motivácia činnosti družstva môže byť daná kritériom
zisku, alebo zabezpečovaním hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov. Družstvo
vždy sleduje cieľ uspokojovať záujmy svojich členov, a preto organizuje určitú činnosť hospodárskeho

charakteru. Z predmetných ustanovení zákona ako aj ďalších upravujúcich činnosť družstva vyplýva,
že vzťah žalovaných má jednoznačne základ vo vzťahu družstva a člena družstva a v právach a
povinnostiach vyplývajúcich z Obchodného zákonníka a zo stanov družstva. Členský podiel žalovaného
1/ predstavuje majetkovú účasť člena družstva na majetku družstva, teda na majetku žalovaného 2/.
Intenzita ich vzájomného vzťahu (jeho kvantita či kvalita resp. súdmi nižších inštancií deklarované

„benefity“) je podľa názoru dovolacieho súdu v okolnostiach danej veci dostatočným dôvodom prečo
predmetný vzťah vykazuje vzťah blízkych osôb; vždy však takéto zistenie bude vyžadovať individuálne
posúdenie každej veci. Z uvedených dôvodov možno preto súhlasiť s názorom dovolateľa, že vzťah
žalovaných 1/ a 2/ je potrebné považovať za vzťah blízkych osôb“.23. Odvolaciemu súdu je z úradnej činnosti známe, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore
žalobcu A. B., nar. XX.X.XXXX proti žalovaným v 1. rade B. Q. a v 2. rade JRD Rakovec, družstvo

uznesením sp. zn. 5Cdo/62/2023 z 27.3.2024 zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 21.2.2023
sp. zn. 6Co/6/2023 vo výrokoch II. a III. a rozsudok Okresného súdu Michalovce z 21.10.2022 č.k.
16C/17/2021-106 a v rozsahu zrušenia vec vrátil Okresnému súdu Michalovce na ďalšie konanie.
V tomto rozhodnutí sa Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberal aj tým, či v danom prípade
prevod spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti medzi žalovaným v 1. rade ako členom družstva

a žalovaným v 2. rade ako družstvom možno posudzovať ako prevod medzi blízkymi osobami podľa §
140 Občianskeho zákonníka a túto právnu otázku pokladal za vyriešenú rozsudkom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 24.1.2024 sp. zn. 4Cdo/238/2022, kde dovolací súd uviedol, že z predmetných
ustanovení zákona upravujúcich činnosť družstva vyplýva, že vzťah žalovaných má jednoznačne základ
vo vzťahu družstva a člena družstva a v právach a povinnostiach vyplývajúcich z Obchodného zákonníka
azostanovdružstva,žečlenskýpodielžalovanéhov1.radepredstavujemajetkovúúčasťčlenadružstva

na majetku družstva a intenzita ich vzájomného vzťahu (jeho kvantita či kvalita), resp. súdmi nižšej
inštancie deklarované „benefity“ sú dostatočným dôvodom na to, aby predmetný vzťah vykazoval vzťah
blízkych osôb.

24. V spore, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodoval uznesením 5Cdo/62/2023

z 27.3.2024 žalovaná v 1. rade členom JRD Rakovec bola od 13.3.2020 s členským vkladom 1 eura
a ako sporná bola posudzovaná zmluva o nepeňažnom vklade z 3.8.2020.

25. V spore, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodoval uznesením 4Cdo/238/2022
z 24.1.2024 žalovaný v 1. rade členom družstva bol od 15.10.2019 s členským vkladom 1 eura ako

sporná bola posudzovaná zmluva z 26.11.2019.

26. V teraz prejednávanej veci žalovaný v 1. rade členom družstva bol od 15.10.2019 s členským
vkladom 1 eura (viď potvrdenie o členstve na čl. 398 súdneho spisu) a posudzovaná bola zmluva zo
dňa 30.12.2019.

27. Aj keď každá súdom posudzovaná vec môže vykazovať rozdielnosti a je individuálna Najvyšší
súd Slovenskej republiky vo dvoch vyššie konkretizovaných rozhodnutiach, skutkovo totožných pokiaľ
ide o okolnosti vstupu členov do družstva a dátumy spochybňovaných právnych úkonov, vychádzajúc
predovšetkým zo znenia § 221 ods. 1 a § 223 ods. 1 Obchodného zákonníka pri motivácii činnosti

družstva, ktorou môže byť kritérium zisku alebo zabezpečovanie hospodárskych, sociálnych alebo
iných potrieb svojich členov, keď družstvo vždy sleduje cieľ uspokojovať záujmy svojich členov a preto
organizuje všetku činnosť hospodárskeho charakteru dospel k záveru, že vzťah žalovaných má
jednoznačne základ vo vzťahu družstva a člena družstva a intenzita vzájomného vzťahu člena družstva
a družstva pri deklarovaných benefitoch je dostatočným dôvodom pre záver, že predmetný vzťah

vykazuje vzťah blízkych osôb.

28. Súd prvej inštancie v bode 72. preskúmavaného rozhodnutia priliehavo poukázal na nevyvrátenú
argumentáciu žalovaných poukazujúcich na existenciu ich vzájomného vzťahu ako vzťahu blízkych
osôb, keď žalovaný v 1. rade uvádzal, že ako člen družstva má právo na podiel na zisku, právo

podieľať sa na riadení družstva prostredníctvom členskej schôdze, právo na vyrovnací podiel, právo
na likvidačnom zostatku a právo byť volený do orgánov družstva, pričom v prípade prenájmu pôdy
poskytuje žalovaný v 2. rade svojim členom zvýšený základný nájom, dodatočný nájom, bonus do výšky
20% základného nájmu, možnosť úhrady aj viacročného základného nájmu vopred a pod. Žalovaní
poukazovali na to, že člen družstva si kúpil podiel v družstve, prispieva na jeho činnosť, podieľa sa

na jeho činnosti a tak znáša aj stratu čo vyplýva aj z Obchodného zákonníka a teda žalovaný v 2.
rade poskytuje svojim členom služby a výpomoci, ktoré predstavujú akúsi nadstavbu bežných (v zmysle
práv a povinností člena družstva vyplývajúcich z Obchodného zákonníka, či stanov družstva) činností,
ktorépreukazujúvýraznúmieruprepojeniažalovaných,keďčlenoviadružstvaopakovanevyhľadávajúaj
pomoc u žalovaného v 2. rade. Keďže vo veciach rozhodnutých Najvyšším súdom Slovenskej republiky

vystupoval totožný žalovaný – družstvo, ako v teraz posudzovanej veci, je zrejme s pravdepodobnosťou
hraničiacou s istotou, že vzťah družstva k jednotlivým členom je rovnaký, s totožnou starostlivosťou
a vzájomnosťou. Na tejto skutočnosti by nič nezmenila ani výpoveď žalovaného v 1. rade, ktorý predsa
svoj postoj a náhľad dostatočne prezentoval v jeho vyjadreniach, hoci i prostredníctvom právnehozástupcu. Odvolací súd súhlasí i so závermi súdu prvej inštancie, ktorý po doplnení dokazovania sa
zaoberal charakterom dotknutých nehnuteľností, ktoré vykazujú znaky spoločne obhospodarovanej
nehnuteľnosti a poukazuje na dôvody ním v tejto súvislosti uvádzané. Vždy sa pritom rešpektujú výnimky

zponukovýchpostupovustanovenýchzákonompriprevodochpoľnohospodárskychpozemkovnablízku
osobu.

29. Keďže žalovaní v 1. a 2. rade sú blízkymi osobami berúc do úvahy § 140, § 116 a § 117 Občianskeho
zákonníka je preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie vecne správny vrátane výroku o trovách

konania.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP. Odvolací súd teda rozhodol len o nároku na náhradu trov
odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to samostatným uznesením. Žalovaní boli

v odvolacom konaní plne úspešní, preto im odvolací súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania
proti neúspešnému žalobcovi.

31. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).