Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 30, 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: BB-74S/16/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6023200096
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:6023200096.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej

a členov senátu JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Petra Piroša, v právnej
vecižalobcov:1/A.A.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomB.C.XX,XXXXXD.E.F.,2/Občianskezdruženie
Naša planéta, so sídlom Mojín 53, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 52 371 158, obaja právne zast.:
Advokátska kancelária SOUKENÍK – ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO:
36 862 711, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, so sídlom
Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ VVZ Kontrol, s.r.o.,
so sídlom Padlých hrdinov 24, 821 06 Bratislava, IČO: 46 889 370, právne zast. URBAN GAŠPEREC

BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Havlíčkova 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 244 895,
2/ G. H. I. G., trvale bytom J. K. XX, XXX XX A., občan Slovenskej republiky, 3/ Mesto Banská Bystrica, so
sídlom Československej armády 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00 313 271 v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OOP3- 2023/008201-003 zo dňa 27. januára 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Navrhovateľ – VVZ Kontrol, s.r.o., Padlých hrdinov 24, 821 06 Bratislava – Podunajské Biskupice,
IČO: 46 889 370 (ďalej aj ako „ďalší účastník konania 1/“ alebo „navrhovateľ“) doručil dňa 07.06.2022
Okresnému úradu Banská Bystrica, odboru starostlivosti o životné prostredie (ďalej aj ako „prvostupňový
orgán“) podľa § 18 ods. 2 písm. d) a podľa § 29 ods. 1 písm. b) zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon EIA” alebo aj „zákon č. 24/2006 Z. z.“) zámer navrhovanej činnosti „Nakladanie

s odpadom - batérie, akumulátory a články“, vypracovanej podľa Prílohy č. 8 k zákonu o EIA.
Spracovateľom oznámenia o navrhovanej činnosti je ADONIS CONSULT, s.r.o., L. M. N., Eisnerova
58/A, 841 07 Bratislava. Účelom navrhovanej činnosti je zber batérií, akumulátorov a článkov a ich
preprava.Prevádzkabudeposkytovaťslužbyvoblastivýkupu,prepravy,zberuadočasnéhoskladovania
použitých batérií, akumulátorov a článkov, tak automobilových ako aj priemyselných (používaných napr.
do vysokozdvižných vozíkov, golfových vozíkov alebo vozíkov pre invalidov) a prenosných (používaných
napr. v AKU náradí, domácich elektrických spotrebičoch). Umiestnenie navrhovanej činnosti je v k.ú.

A. A., parc. č. KN-C 2950/8. Navrhovaná činnosť je umiestnená v existujúcom murovanom objekte s
plochou strechou a s oceľovou konštrukciou. Priečky sú tvorené tehlami, piliere sú oceľovo betónové.
Podlaha v objekte je betónová so špeciálnou izoláciou proti vsiakaniu nebezpečných látok do pôdy.
V objekte sa nachádza sklad, sociálne zariadenie, šatňa, kancelária, menší sklad, miestnosť kotolne.Areál disponuje aj vonkajšími plochami a prístreškami. Vonkajšie plochy sa nachádzajú z oboch
strán haly. Navrhovaná činnosť zahŕňa zber a prepravu použitých batérií, akumulátorov a článkov.
Vykúpené použité automobilové, priemyselné a prenosné batérie, akumulátory a články, resp. prevzaté

a vyzdvihnuté od iného subjektu, alebo občana sa budú zbierať a zhromažďovať v priestore určenom na
skladovanie batérií, akumulátorov a článkov. Skladovanie bude prebiehať vo vyhradenej časti objektu
haly. Samotné batérie budú 3 / 17 uložené v certifikovaných kontajneroch určených na skladovanie
batérií. Kontajnery budú vybavené vnútornou povrchovou kyselinovzdornou úpravou. Na tento účel sa
zabezpečia špeciálne certifikované kontajnery zhotovené na účel skladovania a prepravy nebezpečných

odpadov. Do kontajnerov budú ukladané batérie vytriedené podľa druhov. Preprava bude riešená v
súlade s požiadavkami Európskej dohody o preprave nebezpečných vecí ADR od pôvodcov, resp.
držiteľov odpadov do zariadenia na zber odpadov, kde sa bude zhromažďovať a následne sa odovzdá
organizácii oprávnenej na ďalšie nakladanie s nimi.

Prvostupňové administratívne rozhodnutie

2. Dňa 10.10.2022 vydal prvostupňový orgán rozhodnutie č. OU-BB-OSZP3-2022/021130-029, ktorým
ako príslušný orgán podľa § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o
životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj
len „zákon č. 525/2003 Z. z.„ alebo „zákon o životnom prostredí“ alebo „zákon o ŽP“) v súlade, v

súlade so zákonom č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ako príslušný orgán podľa § 3 písm. k) a § 56
písm. b) zákona č. 24/2006 Z. z. po vykonaní zisťovacieho konania rozhodol podľa § 29 zákona č.
24/2006 Z. z. tak, že navrhovaná činnosť „Nakladanie s odpadom - batérie, akumulátory a články“ sa
nebude posudzovať podľa zákona EIA (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“). Zároveň uviedol, že

pre uvedenú navrhovanú činnosť je možné požiadať o povolenie činnosti podľa osobitných predpisov
a rešpektovať nasledovné pripomienky: Zabezpečiť, aby odpady neznečisťovali a neznižovali kvalitu
povrchových a podzemných vôd lokality; Zabezpečiť, zachytávajúce nádoby na zber batérií s dvojitým
dnom, opatrenia voči unikaniu znečisťujúcich látok do ovzdušia počas prepravy aj prevádzky.

3. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia orgán verejnej správy uviedol základné údaje
o predmetnej činnosti, popísal varianty zámeru a ich rozdiely. Uviedol, že v rámci zisťovacieho konania
informoval podľa § 29 ods. 6 zákona o EIA dotknutú obec, dotknuté orgány, povoľujúce orgány,
rezortné orgány a všetkých známych účastníkov, že dňom doručenia oznámenia o navrhovanej činnosti
začal podľa § 18 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení

neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“ alebo „SP“) správne konanie vo veci posudzovania
predpokladaných vplyvov na životné prostredie. Zámer navrhovanej činnosti bol zverejnený na webovej
stránke Okresného úradu Banská Bystrica, a na webovej stránke: https:// www.enviroportal.sk/sk/eia.
Dotknutá obec - mesto Banská Bystrica zverejnila informáciu o doručení zámeru navrhovanej činnosti
na svojom webovom sídle od 09.06.2022 do 24.06.2022.

4. Ďalej uviedol, že v lehote podľa zákona EIA doručili na prvostupňový orgán svoje písomné stanoviská
v rámci zisťovacieho konania H. I., Okresné riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v Banskej
Bystrici, Okresný úrad Banská Bystrica, odbor krízového riadenia, Okresný úrad Banská Bystrica, odbor
starostlivosti o životné prostredie, Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Banskej Bystrici,

Banskobystrický samosprávny kraj, Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Železnice
Slovenskej republiky Generálne riaditeľstvo odbor expertízy, ktoré prvostupňový orgáíín vyhodnotil
ako súhlasné. Ďalej svoje stanoviská predložili Občianske združenie Naša planéta a A. A., B. XX,
XXX XX D. E. F., v zastúpení advokátskou kanceláriou SOUKENÍK – ŠTRPKA, s.r.o.. Prvostupňový
orgán následne listom zo dňa 11.07.2022 požiadal navrhovateľa podľa § 29 ods. 10 zákona o EIA o

objasnenie pripomienok a požiadaviek vyplývajúcich z doručených stanovísk, ktoré je nevyhnutné na
rozhodnutie o tom, či sa oznámenie o strategickom dokumente, má posudzovať podľa tohto zákona. Na
prvostupňový orgán bolo dňa 09.08.2022 doručené elektronické podanie, v ktorom navrhovateľ zaslal
objasneniepripomienokzostanovísk.Prvostupňovýorgánupovedomilúčastníkovkonanialistomzodňa
10.08.2022 o predĺžení lehoty na vydanie rozhodnutia v zisťovacom konaní. Tiež upovedomil účastníkov

konania o podkladoch pre vydanie rozhodnutia zo zisťovacieho konania a možnosť sa pred vydaním
rozhodnutia vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu zistenia, poprípade navrhnúť jeho doplnenie listom č.
OU-BB-OSZP3-2022/021130-023 zo dňa 26.08.2022. Žiadateľ mal právo nazerať do spisu a robiť si z
neho výpisky, za prítomnosti zástupcu správneho orgánu, na základe čoho by si správny orgán urobilzáznam obsahujúci požadované údaje. Právny zástupca žalobcov využil právo nazerať do spisu a robiť
siznehovýpisky,zaprítomnostizástupcuprvostupňovéhoorgánu,nazákladečohobolurobenýzáznam
obsahujúci požadované údaje.

5. Dňa 12.09.2022 bolo doručené vyjadrenie sa k podkladom pred vydaním rozhodnutia od právneho
zástupcu žalobcov, v ktorom okrem iného, namietali nesprávne zaradenie navrhovanej činnosti, a
tým pádom aj príslušného orgánu. K zaslanému vyjadreniu prvostupňový orgán uviedol, že účelom
navrhovanej činnosti je zber batérií, akumulátorov a článkov a ich preprava. Predmetom navrhovanej

činnostiniejezhodnocovanienebezpečnýchodpadov,apretonavrhovanáčinnosťniejezaradenápodľa
prílohy č. 8 zákona o životnom prostredí do kategórie č. 9 Infraštruktúra, položka č. 7, zneškodňovanie
alebo zhodnocovanie nebezpečných odpadov v spaľovniach a zariadeniach na spoluspaľovanie
odpadov, alebo úprava, spracovanie a zhodnocovanie nebezpečných odpadov, na ktorú je v časti A
zisťovacie konanie bez limitu – príslušný orgán Ministerstvo životného prostredia. Prvostupňový orgán
zobral stanoviská dotknutých orgánov, obce a verejnosti na vedomie.

6. Prvostupňový orgán konštatoval, že navrhovaná činnosť nevytvára z pohľadu vplyvov na životné
prostredie riziká, ktoré by závažne ovplyvnili parametre jednotlivých zložiek životného prostredia
hodnoteného územia, nebude mať teda významný negatívny vplyv na kvalitu životného prostredia
hodnoteného územia. Pripomienky vyplývajúce z dodržiavania všeobecne platných záväzných

predpisov vo veci ochrany životného prostredia je navrhovateľ povinný dodržiavať pri realizácií
navrhovanej činnosti, a preto neboli osobitne zapracované do výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Navrhovaná činnosť je umiestnená v existujúcom murovanom objekte s plochou strechou a s oceľovou
konštrukciou. Účelom navrhovanej činnosti je zber batérií, akumulátorov a článkov a ich preprava.
Prevádzkabudeposkytovaťslužbyvoblastivýkupu,prepravy,zberuadočasnéhoskladovaniapoužitých

batérií, akumulátorov a článkov, tak automobilových ako aj priemyselných. Navrhovaná činnosť
nebude mať vplyv na chránené územia. Skúmanie súladu akejkoľvek navrhovanej stavby s príslušnou
územnoplánovacou dokumentáciou patrí do kompetencie stavebného úradu v rámci územného konania
podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“). Navrhovaná činnosť nespôsobí nárast dopravy v

území oproti súčasnému stavu, vzhľadom na súčasné intenzity dopravy. V zámere sú zohľadnené
všetky požiadavky na ochranu jednotlivých zložiek životného prostredia dotknutého územia a jeho
okolia. Doručené stanoviská neuvádzali také pripomienky, ani žiadne nové skutočnosti, na základe
ktorých by bolo potrebné v zámere navrhovanej činnosti ďalej posudzovať, za predpokladu plnenia
právnych predpisov na ochranu jednotlivých zložiek životného prostredia a je možné ich uplatniť v

ďalších povoľovacích činnostiach.

7. Prvostupňový orgán posúdil zámer navrhovanej činnosti z hľadiska povahy a rozsahu zámeru
navrhovanej činnosti, miesta vykonávania zámeru navrhovanej činnosti a významu očakávaných
vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľov, pričom vzal do úvahy súčasný stav životného

prostredia v dotknutom území. Pri posudzovaní navrhovanej činnosti z hľadiska predpokladaných
vplyvov na životné prostredie a zvažovaní ďalšieho postupu v zmysle ustanovení zákona použil
kritériá pre zisťovacie konanie podľa § 29 zákona EIA, uvedené v prílohe č. 10 zákona EIA, ktorá
je transpozíciou prílohy č. III Smernice 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a
súkromných projektov na životné prostredie. Ďalej uviedol, že preštudoval všetky doručené stanoviská

k zámeru navrhovanej činnosti a podrobne sa zaoberal ich vyhodnotením. Konštatoval, že pripomienky
vyplývajúce z dodržiavania platných všeobecne záväzných právnych predpisov vo veci ochrany
životného prostredia je navrhovateľ povinný dodržiavať pri realizácií navrhovanej činnosti, a preto neboli
osobitne zapracované do výrokovej časti tohto rozhodnutia. Vo výrokovej časti rozhodnutia boli uvedené
podmienky na eliminovanie a zmiernenie vplyvu na životné prostredie. Prvostupňový orgán vyhodnotil

vplyvy zámeru navrhovanej činnosti na životné prostredie, a má za to, že vplyvy na životné prostredie a
zdravie obyvateľstva možno z hľadiska druhu predpokladaného rozsahu a intenzity hodnotiť ako málo
významné, za predpokladu dodržania požiadaviek na vstupy navrhovanej činnosti a na základe údajov
o výstupoch, ktoré sú uvedené v oznámení o zmene navrhovanej činnosti. Navrhovaná činnosť nebude
predstavovať podstatný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ale porovnateľné zaťaženia prostredia

s pôvodne posudzovaným stavom.

8. Záverom prvostupňový orgán uviedol, že na základe preskúmania a zhodnotenia predloženého
zámeru navrhovanej činnosti, zhodnotenia stavu životného prostredia v záujmovom území, doručenýchstanovísk orgánov štátnej správy a samosprávy konštatuje, že pri dodržaní platných všeobecne
záväznýchprávnychpredpisovavhodnýchtechnickýchabezpečnostnýchopatrení,navrhovanáčinnosť
nebude predstavovať taký zásah do životného prostredia, ktorý by v značnej miere mohol ohroziť životné

prostredie a zdravie obyvateľov.

Druhostupňové administratívne rozhodnutie

9. O odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol Okresný úrad Banská Bystrica, odbor

opravných prostriedkov (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. OU-BB-OOP3-2023/008201-003 zo dňa
27. januára 2023 tak, že odvolanie podané žalobcami zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil
(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“). Žalovaný v napadnutom rozhodnutí
po zhrnutí dôvodov odvolania a stručnom zhrnutí konania pred prvostupňovým orgánom uviedol, že
sa stotožnil s postupom prvostupňového orgánu pri vykonaní zisťovacieho konania o posudzovaní
navrhovanej činnosti „Nakladanie s odpadom - batérie, akumulátory a články“. Uviedol, že zámer

navrhovanej činnosti predložený navrhovateľom bol vypracovaný v dvoch variantoch, ktoré sa odlišujú
druhmi zberaných odpadov, pričom predložený zámer spĺňal všetky náležitosti ustanovené v § 22 ods.
3 a v prílohe č. 9 zákona EIA. Prvostupňový orgán v súlade s § 23 ods. 1 zákona EIA zaslal zámer
do siedmich pracovných dní rezortnému orgánu, povoľujúcemu orgán, dotknutým orgánom a dotknutej
obci a požiadal ich o doručenie písomného stanoviska k navrhovanej činnosti v lehote podľa § 23 ods. 4

zákona EIA do 21 dní od jeho doručenia. Zároveň v súlade s § 23 ods. 3 zákona EIA požiadal dotknutú
obec, aby do 3 pracovných dní od doručenia zámeru navrhovanej činnosti informovala o ňom verejnosť
na úradnej tabuli obce a oznámila aj kde a kedy je možné do zámeru nahliadnuť a v akej lehote a
komu môže verejnosť podávať svoje pripomienky. Dotknutá obec v súlade s § 23 ods. 3 zákona EIA
informovala o zámere verejnosť na úradnej tabuli, ktorý bol sprístupnený najmenej po dobu 21 dní

od zverejnenia informácie o jeho doručení. Prvostupňový orgán v súlade s § 23 ods. 1 a § 24 ods.
1 zákona EIA bezodkladne informoval verejnosť o navrhovanej činnosti na svojom webovom sídle a
webovom sídle Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. S dotknutou verejnosťou, ktorá
prejavila záujem na navrhovanej činnosti podaním odôvodneného písomného stanoviska k zámeru
v zmysle § 24 ods. 3 písm. a) zákona EIA, konal prvostupňový orgán ako s účastníkmi konania. V

súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku sa účastníci konania mali možnosť k podkladom rozhodnutia
vyjadriť. Po uplynutí lehoty, v rámci ktorej sa účastníci konania mohli vyjadriť k podkladom rozhodnutia,
prvostupňový orgán vydal rozhodnutie, ktoré v súlade s § 29 ods. 15 zákona EIA zaslal všetkým
dotknutým subjektom a zverejnil ho na svojom webovom sídle, a zároveň na svojej úradnej tabuli, čím
bolo zachované právo verejnosti, ktorá nebola účastníkom zisťovacieho konania, podať odvolanie podľa

§ 24 ods. 4 zákona EIA a stať sa tak účastníkom nielen zisťovacieho konania, ale aj nasledujúcich
povoľovacích konaní. Následne sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal s jednotlivými námietkami
žalobcu uvedenými v odvolaní.

10. K námietke žalobcu, že navrhovaná činnosť bola zle zaradená, uviedol, že sa stotožňuje s tvrdením

prvostupňového orgánu. Prvostupňový orgán správne zaradil navrhovanú činnosť podľa prílohy č. 8,
kategórie č. 9. Infraštruktúra, položky Č. 9. Stavby, zariadenia, objekty a priestory na nakladanie s
nebezpečnými odpadmi (časť B zisťovacie konanie od 10 t/rok) zákona EIA vzhľadom na činnosť,
akú bude navrhovateľ vykonávať, a to výlučne zber a prepravu batérií, akumulátorov a článkov, k
zhodnocovaniu odpadov nedochádza. Námietku žalobcov tak považoval za neopodstatnenú.

11. Podľa žalobcov tiež neboli splnené kritériá pre zisťovacie konanie podľa prílohy č. 10 k zákonu
EIA. Žalovaný poukázal na strany 4-9 prvostupňového rozhodnutia, z ktorých vyplýva, že prvostupňový
orgán primerane použil kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10 k zákonu EIA. Podľa
žalovaného, prvostupňový orgán spoľahlivo zistil skutkový stav a poskytol dostatočný podklad, aby

bolo možné objektívne posúdiť a zhodnotiť vplyv navrhovanej činnosti na životné prostredie a následne
vydať rozhodnutie o tom, že navrhovanú činnosť nie je potrebné ďalej posudzovať. Uvedené zahŕňa aj
odôvodnenie rozhodnutia (str. 16). Zákon EIA, podľa ktorého postupuje prvostupňový orgán v procese
zisťovacieho konania, bližšie upravuje výrokovú časť rozhodnutia v tomto konaní. Podľa § 29 ods.
13 zákona EIA, v prípade, že prvostupňový orgán rozhodne o ďalšom neposudzovaní navrhovanej

činnosti alebo jej zmeny, uvedie vo výroku rozhodnutia podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv
na životné prostredie. Kritériá obsahu ani formy podmienok, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na
životné prostredie, však nie sú predmetom tohto zákonného vymedzenia. Vzhľadom na skutočnosť,
že nakladanie s odpadmi bude aj u nebezpečného odpadu, existuje pri prevádzke zariadenia rizikoohrozenia povrchových vôd a podzemných vôd, preto nemožno prvostupňovému správnemu orgánu
vyčítať obsah ním stanovených eliminačných alebo zmierňujúcich podmienok. Z uvedeného dôvodu
považoval žalovaný uvedené námietky žalobcov za neopodstatnené.

12. K námietke žalobcov, že prvostupňový orgán nezisťoval súlad navrhovanej činnosti s územným
plánom mesta Banská Bystrica, žalovaný poukázal na str. 15 prvostupňového rozhodnutia, a tiež
poukázal na to, že orgán štátnej správy na úseku posudzovania vplyvov na životné prostredie nie
je v rámci zisťovacieho konania oprávnený vyhodnocovať súlad navrhovanej činnosti s územným

plánom mesta, pretože to spadá do kompetencie povoľovacieho orgánu. Zisťovacím konaním sa
len posudzuje navrhovaná činnosť podľa zákona EIA z hľadiska ovplyvnenia životného prostredia a
zdravia ľudí, pričom povoľujúci orgán už bude rozhodovať na základe projektovej dokumentácie, kde
sa môžu jednotlivé technické riešenia zmeniť, preto nie je možné už v tomto štádiu uplatniť určité
pripomienky ako podmienky, ktorými by bolo potrebné navrhovateľa zaviazať a spadajú do kompetencie
povoľujúceho orgánu. Žalovaný uviedol, že zisťovacie konanie sa koná v predprojektovom štádiu, kde

zámer predložený ako podklad pre zisťovacie konanie nie je projektovou dokumentáciou (§ 1 ods. 1
písm. a) bod 2. zákona EIA). Rozhodnutím vydaným v zisťovacom konaní sa uskutočnenie navrhovanej
činnosti ani umiestnenie zámeru v žiadnom prípade nepovoľuje ani nezakazuje. Konštatoval, že ak
by nebol súlad s územným plánom, mesto Banská Bystrica by na uvedenú skutočnosť prvostupňový
orgán upozornilo a nebralo by sa jeho nereagovanie na predložený zámer, za súhlasné stanovisko do

zisťovacieho konania. Uviedol tiež, že skutočnosť, či je predmet konania podľa zákona o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie v súlade s územným plánom, nie je skutočnosťou podmieňujúcou
rozhodnutie vo veci, a súlad, resp. nesúlad navrhovanej činnosti s územnoplánovacími dokumentami
má len informatívny charakter.

13. Žalobcovia ďalej v odvolaní poukázali na odborné posudky, štúdie a odborné vyjadrenia, ktoré mali
byť podľa nich doplnené. K tomuto žalovaný uviedol, že v zmysle § 32 ods. 2 Správneho poriadku
rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán, t. j. správny orgán
je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy netreba vykonať. Prvostupňový orgán, vzhľadom na úroveň
spracovania zámeru navrhovanej činnosti s prihliadnutím na doručené stanoviská dotknutých subjektov,

dospel k záveru, že písomnosti zabezpečené správnym orgánom v rámci správneho konania sú
postačujúcenarozhodnutievoveci,pretonepovažovalpredloženieďalšíchodbornýchposudkovaštúdií
zanevyhnutnéastýmtozáveromsastotožnilajžalovaný,apretopodľanehoprvostupňovýorgánsvojím
postupom v konaní nijakým spôsobom neporušil § 32 ods. 1 a 2 Správneho poriadku. Zdôraznil, že
dotknuté orgány na úseku ochrany životného prostredia, či už ovzdušia, prírody a krajiny, vodnej správy,

súhlasili s predloženým zámerom navrhovanej činnosti, nepožadovali ďalej posudzovať navrhovanú
činnosť podľa zákona EIA a nevzniesli voči uvedenej činnosti ani žiadne námietky, resp. boli podané v
rozsahu, že odkazovali na dodržiavanie príslušných právnych predpisov jednotlivých zákonov. Žalovaný
ďalej uviedol, že nie len odborné posudky a štúdie dokážu zabezpečiť ochranu jednotlivých zložiek
životného prostredia, ale aj dotknuté orgány, ktoré svoje vyjadrenie mohli v prípade potreby podrobiť

aj ďalšiemu posúdeniu, t.j. predloženiu posudkov, avšak na uvedené nepoukázali a s navrhovanou
činnosťou súhlasili. Ak dotknutá verejnosť, t. j. žalobcovia mali za to, že je potrebné predložiť odborné
posudky, štúdie, odborné vyjadrenia, bolo ich povinnosťou predložiť relevantné dôkazné prostriedky,
ktoré by na potrebu týchto posudkov a štúdií, ktoré spracúvajú odborne spôsobilé osoby, odkazovali.
Len konštatovanie, že by mali byť zhotovené, nenahradí dôkaznú povinnosť podložiť tieto tvrdenia aj

dôkazmi, že môže dôjsť k ovplyvneniu a je potrebné sa uvedeným podrobnejšie zaoberať.

14. Podľa žalovaného, spracovatelia štúdií, nemusia navrhnúť opatrenia na elimináciu, resp. na
minimalizáciuvplyvovnavrhovanejčinnostinadotknutéživotnéprostredie,nakoľkosajednáoexistujúcu
budovu a činnosť bude vykonávaná v uzatvorenej budove (vo vzťahu k ochrane ovzdušia, povrchových

a podzemných vôd, ochrane prírody, zdravia ľudí), na čo poukázal aj predložený zámer, že ide len o
minimálny vplyv, resp. žiadny pri dodržaní technických predpisov, vyhlášok, prevádzkového poriadku,
havarijného plánu, ktorých vypracovanie bude podmienené udelením súhlasu na zber odpadov. Nakoľko
ide o činnosť s nebezpečnými odpadmi, bude musieť byť vpracovaný Havarijný plán, ako aj prevádzkový
poriadok, udelený aj súhlas v zmysle § 27 ods. 1 písm. c) zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách

a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len
„vodný zákon“). Žalovaný tiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.
8 Sžo/89/2015 zo dňa 23.02.2017, podľa ktorého zo žiadneho zákona Slovenskej republiky ani
Aarhuského dohovoru nevyplýva právny nárok dotknutej verejnosti, aby jej pripomienkam, ktoré podávav procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, bolo vyhovené. Žalovaný ďalej poukázal tiež na
skutočnosť, že predmetom navrhovanej činnosti nie je výrobná činnosť, ktorá by produkovala emisie
vo zvýšenej miere. Navrhovaná činnosť nepredstavuje významný zdroj znečisťovania ovzdušia, ani

zdroj hluku v území. Nepredpokladajú sa nepriaznivé vplyvy na preslnenie a denné osvetlenie najviac
tienených susedných objektov a ich obytných miestností v zmysle platných STN. Ide o existujúcu
činnosť v existujúcom objekte. Nespôsobí významný vplyv na životné prostredie v žiadnom smere.
Pre navrhovanú činnosť sa vyžaduje iba súhlas podľa zákona o odpadoch. Nakoľko po vykonaní
zisťovaciehokonaniamožnoskonštatovať,ženavrhovanáčinnosť,ktorábuderealizovanávexistujúcom

areáli, nebude zasahovať do ekosystémov, ich zložiek alebo prvkov, povinnosť navrhnúť opatrenia
smerujúce k predchádzaniu a obmedzovaniu ich poškodzovania a ničenia, je v súvislosti s navrhovanou
činnosťou neadekvátna. Podľa žalovaného, požiadavky žalobcov sú iba formálneho charakteru a
nesvedčia o tom, že odvolateľ má reálny záujem o posudzovanie tohto konkrétneho zámeru navrhovanej
činnosti.

15. K poukázaniu žalobcov na neodôvodnenie potreby navrhovanej činnosti vzhľadom na už
existujúce prevádzky v meste Banská Bystrica, žalovaný uviedol, že uvedené nemôže nijako obmedziť
navrhovateľa v jeho ochote zrealizovať navrhovanú činnosť. K ďalším bodom odvolania ohľadom práva
na priaznivé životné prostredie, žalovaný uviedol, že z hľadiska naplnenia účelu, ktorý sa uplatňovaním
zákona EIA sleduje, uvedené požiadavky môžu byť predmetom následného povoľovacieho konania k

navrhovanej činnosti, v ktorom budú mať žalobcovia ako dotknutá verejnosť v súlade s § 24 ods. 2
zákona EIA priznané postavenie účastníka konania.

16. Ohľadom procesno-právnych námietok a vád prvostupňového rozhodnutia, žalovaný uviedol, že
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu spĺňa zákonné náležitosti podľa § 46 a § 47 Správneho

poriadku a § 20a písm. a), § 29 ods. 3 a 29 ods. 13 zákona EIA.

17. Žalovaný ďalej konštatoval, že konanie o posúdení vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie
podľa ustanovení zákona EIA v spojení so Správnym poriadkom predstavuje taký druh konania, v ktorom
je zodpovednosťou správneho orgánu, aby náležíte posúdil, aký je predpokladaný vplyv navrhovanej

činnosti alebo jej zmeny na životné prostredie, a aké opatrenia možno považovať za dostatočne účinné
na zmiernenie alebo eliminovanie negatívneho vplyvu navrhovanej činnosti, alebo jej zmeny na životné
prostredie. Správny orgán pritom nie je viazaný tým, aké opatrenia na ochranu životného prostredia
účastník konania vyžaduje, prípadne od akých opatrení na ochranu životného prostredia bude upustené.
Z ustanovenia § 29 ods. 3 zákona EIA vyplýva povinnosť správneho orgánu pri rozhodovaní prihliadať

aj na doručené stanoviská podľa § 23 ods. 4 zákona EIA, ale v žiadnom prípade nemožno jeho výklad
posunúť do roviny absolútnej prednosti dotknutou verejnosťou navrhovaných podmienok. Podľa § 32
ods. 1 Správneho poriadku je správny orgán povinný zistiť presne a úplne stav veci a za tým účelom
si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie; pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Žalovaný následne konštatoval, že doloženie odborných posudkov, štúdií a odborných vyjadrení nie

je opodstatnené, nakoľko budú súvisieť s povoľovacím procesom, ako ani opatrenia navrhované
odvolateľom nie sú vhodné, aby boli určené ako podmienky rozhodnutia podľa § 29 ods. 13 zákona EIA,
nakoľko sú splnené samotnou činnosťou navrhovateľa, alebo s navrhovanou činnosťou vôbec nesúvisia.

18. Záverom žalovaný uviedol, že skutočnosť, že v odôvodnení rozhodnutia sa prvostupňový správny

orgán nevysporiadal osobitne s každou jednou pripomienkou žalobcov, žalovaný nepovažoval za vadu
preskúmateľnosti rozhodnutia, ktorá by mala za následok porušenie § 47 ods. 3 Správneho poriadku,
resp. § 20a písm. a) a § 29 ods. 3 zákona EIA. Poukázal pritom na právny názor uvedený v rozhodnutí
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžo/25/2016 zo dňa 29.6.2017. Žalovaný uzavrel, že
po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že žalobcovia v odvolaní neuviedli žiadne také

skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie prvostupňového rozhodnutia a nepredložili žiadne dôkazy,
ktoré by mali vplyv na priebeh a rozhodnutie vo veci. Na základe uvedených skutočností sa žalovaný v
plnej miere stotožnil s rozhodnutím prvostupňového orgánu.

Zhrnutie argumentov žalobcu – žalobné body

19. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ich zrušenia a
vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.20. V bode II. správnej žaloby pod názvom „ŽALOBNÉ BODY“ žalobcovia uviedli, že a) napadnuté
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, b) zistenie skutkového stavu bolo

nedostačujúce pre riadne posúdenie veci a c) napadnuté rozhodnutie (spolu s prvostupňovým
rozhodnutím) je nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie.

21. V rámci žalobnej námietky, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, žalobcovia uviedli, že obdobný zámer „Zber, preprava a nakladanie s odpadmi v prevádzke

spoločnosti POWER BATTERY, Banská Bystrica“ predložila v roku 2017 spoločnosť POWER BATTERY,
s. r. o., Majerská cesta 36, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 335 009 (ďalej len „POWER BATTERY“).
Umiestnenie Navrhovanej činnosti spoločnosti POWER BATTERY je totožné so Zámerom spoločnosti
VVZ Kontrol. Konkrétne sa jedná o pozemok parcela registra „C“, parc. číslo 2950/8 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 1155m2 v katastrálnom území A. A., evidovaný Okresným úradom
Banská Bystrica na liste vlastníctva č. XXXX. Žalobcovia v tejto súvislosti poukázali na Rozhodnutie

Ministra životného prostredia zo dňa 02.12.2022, ktorým došlo k zrušeniu rozhodnutia Ministerstva
životného prostredia Slovenskej republiky, odboru posudzovania vplyvov na životné prostredie č.
1379/2021-1.7/vt, 48351/2021, 48353/2021-int., zo dňa 07.09.2021 vydanému v zisťovacom konaní
(ďalej len „Rozhodnutie ministra“), ktorým ako ústredný organ štátnej správy starostlivosti o životné
prostredie rozhodol, že zmena navrhovanej činnosti „Zber, preprava a nakladanie s odpadmi v

prevádzke spoločnosti POWER BATTERY, Banská Bystrica“ navrhovateľa POWER BATTERY, sa
nebude posudzovať podľa Zákona o ŽP a došlo k vráteniu veci na nové konanie a rozhodnutie.
Žalobcovia uviedli, že pri porovnaní jednotlivých zámerov je zrejmé, že navrhovateľ počíta s rozsahom
8 000 ton ročne vo variante 1 a rozsahom 8090 ton ročne vo variante 2, predložený obdobný zámer
spoločnosti POWER BATTERY pri zmene navrhovanej činnosti predpokladal rozsah 7 000 ton ročne.

V nadväznosti na rozsah odpadu je podľa žalobcov zrejmé, že navrhovateľ vo svojom zámere, ako aj
spoločnosť POWER BATTERY vo svojom zámere, počítajú s rovnakými druhmi batérii a akumulátorov
vrátane elektrolytu z batérii a akumulátorov. Z uvedeného jasne vyplýva, že Rozhodnutie ministra sa týka
menšieho rozsahu ton odpadu, rovnakých druhov odpadov a jedná sa pri oboch zámeroch o totožnú
parcelu 2950/8, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1155 m2, evidovanú na liste vlastníctva číslo

XXXX vedenom Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálnym odborom, k. ú. A. A., obec A. A.,
ktorejvlastníkomjespoločnosťPOWERBATTERY.Podľažalobcov,uvedenéhodnotyprekapacitudanej
prevádzky, v rámci ktorej sa má navrhovaná činnosť vykonávať, sú neúnosne vysoké a hrozí riziko
environmentálnej katastrofy, a preto je podľa nich nevyhnutné podrobiť Zámer navrhovateľa procesu
posúdeniu vplyvu na životné prostredie podľa zákona o ŽP. Tiež poukázali na to, že spoločnosť POWER

BATTERY v predmetnom spore zastupovala advokátska kancelária URBAN FALATH GAŠPAREC
BOŠANSKÝ s. r. o., so sídlom Havlíčkova 16, 811 04 Bratislava, pričom konateľom spoločnosti
VVZ Kontrol je JUDr. Marián Bošanský, ktorý je zároveň vo vyššie uvedenej advokátskej kancelárii
spoločníkom a konateľom.

22. Žalobcovia tiež namietali, že Navrhovaná činnosť bola nesprávne zaradená do kategórie - zoznamu
činnosti podľa prílohy č. 8, kategória č. 9. Infraštruktúra, položka č. 9 Stavby, zariadenia, objekty a
priestory na nakladanie s nebezpečnými odpadmi (časť B zisťovacie konanie od 10 t/rok Zákona o
ŽP), na ktorú sa nevzťahuje povinné hodnotenie, resp. vzťahovalo by sa povinné hodnotenie len v
prípade prekročenia prahovej hodnoty 10t / ročne. Žalobcovia tvrdili, že obsahom Navrhovanej činnosti

je aj príprava na opätovné použitie použitých batérií a akumulátorov, a preto mala byť Navrhovaná
činnosť zaradená podľa prílohy č. 8 k Zákonu o ŽP, do kategórie č. 9, položka 7 (Zneškodňovanie alebo
zhodnocovanie nebezpečných odpadov v spaľovniach a zariadeniach na spoluspaľovanie odpadov,
alebo úprava, spracovanie a zhodnocovanie nebezpečných odpadov), na ktorú sú vzťahuje povinné
hodnotenie. Podľa žalobcov, správny orgán sa v zmysle posudzovania navrhovanej činnosti musí

komplexne zaoberať nielen navrhovanou činnosťou, ale aj ďalšími, na to nadväzujúcimi činnosťami, a
to počas celého správneho konania. Poukázali pritom na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica
zo dňa 19. 9. 2012, sp. zn. 23S/37/2012, v ktorom sa uvádza: „Súd dospel k záveru, že správny
orgán nepostupoval dôsledne pri posudzovaní kritérií pre zisťovacie konanie podľa § 29 zákona v
zmysle prílohy č. 10 zákona č. 24/2006 Z. z. Správny orgán nedostatočne vyhodnotil súvislosť s inými

činnosťami, a to najmä plánovanými, keďže už zo samotného zámeru vyplýva súvisiaca následná
činnosť - overenie novej technológie spracovania rudy. Absentujú údaje o výstupoch, najmä tvorba
odpadov, a to v súvislosti s plánovanou inou činnosťou. Za nedostatočne odôvodnené považuje súd
vyhodnotenie kritéria miesta vykonávania navrhovanej činnosti, najmä únosnosť prírodného prostredia,a najmä ak ide o pamiatkové územie.“ Podľa žalobcov, žalovaný, ako aj prvostupňový orgán, vychádzali
z nesprávneho právneho posúdenia Navrhovanej činnosti a jej zaradenia do príslušnej kategórie v
zmysle Zákona o ŽP. Navrhovaná činnosť mala byť podľa nich správne zaradená podľa prílohy č. 8

k Zákonu o ŽP, do kategórie č. 9, položka 7 (Zneškodňovanie alebo zhodnocovanie nebezpečných
odpadov v spaľovniach a zariadeniach na spoluspaľovanie odpadov, alebo úprava, spracovanie a
zhodnocovanie nebezpečných odpadov), na ktorú sa vzťahuje povinné hodnotenie v zmysle Zákona o
ŽP.

23. V rámci námietok, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci,
žalobcovia uviedli, že v správnom konaní nebol náležite preskúmaný súlad Navrhovanej činnosti
s územným plánom mesta Banská Bystrica (ďalej len „ÚPN“). Žalovaný mal za to, že nereagovanie
na predložený Zámer zo strany mesta Banská Bystrica s Navrhovanou činnosťou možno považovať,
za súhlasné stanovisko, že Navrhovaná činnosť je v súlade s ÚPN. Žalobcovia s týmto tvrdením
nesúhlasili, pričom majú za to, že Navrhovaná činnosť nie je v súlade s ÚPN. Uviedli, že v lokalite

Navrhovanej činnosti sa podľa ÚPN za neprípustné funkcie využitia dotknutého územia považujú:
a) Zariadenia výroby, skladov a výrobných služieb, zariadenia pre nakladanie s odpadmi, čerpacie
stanice PHM, autoumyvárne, zariadenia dopravy (autoservisy, pneuservisy, parkoviská nákladných
vozidiel nad 3,5 t) a technického vybavenia významu hlavných stavieb, a b) všetky druhy činností, ktoré
svojimi negatívnymi vplyvmi na životné prostredie (hluk, prašnosť, vibrácie, zápach...) priamo alebo

nepriamo obmedzujú využitie územia na určené funkcie a to najmä na účely bývania a občianskeho
vybavenia. S ohľadom na uvedené neprípustné funkcie využitia dotknutého územia ÚPN mali za to,
že vykonávanie Navrhovanej činnosť nie je možné a využitie predmetného územia na účel v zmysle
Zámeru nie je možné považovať ani ako vhodnú funkciu využitia daného územia, pretože pod rozsah
týchto činností v zmysle ÚPN nespadá zber a preprava (nebezpečného) odpadu. Poukázali pritom na

rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Sžo/84/2014, ktorým bolo zrušené rozhodnutie príslušného
správneho orgánu o tom, že navrhovaná činnosť (výstavba Malej vodnej elektrárne Iliaš na rieke
Hron) sa nebude posudzovať v zmysle zákona o ŽP, hoci bola navrhovaná činnosť v rozpore s
územnoplánovacou dokumentáciou. Podľa žalobcov bol žalovaný povinný sa v danom prípade náležite
zaoberať takto vznesenou námietkou zo strany žalobcov a daný skutkový stav sám overiť vykonaním

vlastného šetrenia, t. j. preskúmaním súladu Navrhovanej činnosti s ÚPN, resp. zabezpečiť si k
tejto otázke jednoznačné stanovisko/vyjadrenie kompetentného orgánu. Žalovaný sa podľa žalobcov
nijakým relevantným spôsobom argumentačne nevysporiadal s takto vznesenou námietkou žalobcov.
Uviedli, že v zmysle prílohy č. 10, bod II., 2. Spolu s § 29 ods. 3 Zákona o ŽP je správny orgán
v rámci zisťovacieho konania povinný vziať do úvahy environmentálnu citlivosť oblasti, ktorá bude

pravdepodobnezasiahnutánavrhovanoučinnosťou,sprihliadnutímnajmänasúladnavrhovanejčinnosti
s platnou územnoplánovacou dokumentáciou.

24. Žalobcovia tiež namietali tvrdenie žalovaného, že: „Ak dotknutá verejnosť, t. j. odvolateľ mal
za to, že je potrebné predložiť odborné posudky, štúdie, odborné vyjadrenia, bolo jej povinnosťou

predložiť relevantné dôkazné prostriedky, ktoré by na potrebu týchto posudkov a štúdií, ktoré spracúvajú
odborne spôsobilé osoby, odkazovali.“ Podľa žalobcov, toto tvrdenie odporuje zmyslu a účelu znenia
§ 32 ods. 1 Správneho poriadku, z ktorého vyplýva, že je to práve správny orgán a nie dotknutá
verejnosť, kto je povinný obstarať si potrebné podklady (a to najmä prostredníctvom odborníkov z
oblasti životného prostredia) pre rozhodnutie. Nabádanie verejnosti k predkladaniu kvalifikovaných

pripomienok prostredníctvom odborníkov z oblasti životného prostredia tak, aby sa hodnotiaci proces
viedol v odbornej vecnej rovine vzhľadom k cieľu, považovali žalobcovia za nezákonný a priečiaci sa
zásade materiálnej pravdy a úplného zistenia skutočného skutkového stavu veci tak, ako predpokladá
citovaný § 32 ods. 1 Správneho poriadku.

25. Podľa žalobcov tiež žalovaný nesprávne vyhodnotil požiadavku na doloženie posudkov z pohľadu
sociálnej a občianskej vybavenosti. Nesúhlasili so záverom žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu,
že stanoviská dotknutých orgánov, ktoré boli vypracované len na základe predloženého Zámeru,
pričom žiadnym spôsobom nereflektovali námietky žalobcov, sú na rozhodnutie vo veci postačujúce.
Poukázali na to, že stanovisko Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Banská Bystrica zo dňa

20. 6. 2022 pod č. A/2139/2022/HŽPZ, na ktoré odkazuje aj žalovaný, v tomto smere považujú za
nedostačujúce, nakoľko neobsahuje informácie o charaktere práce, pracovnej náplni a postupoch pre
zamestnancov, ktorí budú zabezpečovať prevádzku. Navrhovateľ v predloženom Zámere neidentifikoval
žiadne zdravotné riziká pre zamestnancov vyplývajúce z pôsobenia faktorov práce a pracovnéhoprostredia. Podľa žalobcov, žalovaný žiadnym spôsobom neodôvodnil prečo odkazuje na predmetné
stanovisko, nakoľko toto neuvádza žiadne relevantné tvrdenia týkajúce sa najbližšej obytnej zástavby
a ani súvislosť so svetlotechnickými normami. Žalobcovia mali za to, že nedoplnením Zámeru o

definíciu najbližšej existujúcej obytnej, prípadne inej zástavby s dlhodobým pobytom osôb v okolí
Navrhovanej činnosti, a to najmä vo väzbe na hlukové, rozptylové vplyvy a dendrologický ako aj
svetlotechnický posudok, tak nebol Zámer v tejto časti adekvátne doplnený o relevantné podklady a
dôkazy. Neobstojí preto podľa nich tvrdenie žalovaného, že vzhľadom na úroveň spracovania Zámeru
pre Navrhovanú činnosť s prihliadnutím na doručené súhlasné stanoviská dotknutých orgánov sú

písomnosti zabezpečené zo strany správneho orgánu v rámci správneho konania postačujúce na
rozhodnutie vo veci.

26. Žalobcovia ďalej namietali, že žalovaný sa žiadnym spôsobom nezaoberal námietkou týkajúcou
sa účelu stavby, v ktorej sa má Navrhovaná činnosť vykonávať. Rovnako žalovaný podľa nich
nesprávne vyhodnotil požiadavku na doloženie dopravnej štúdie, keď uviedol, že mal za preukázané,

že vypracovanie akejkoľvek dopravnej štúdie, v ktorej bude zhodnotený vplyv Navrhovanej činnosti na
dopravu, nie je potrebné, nakoľko z obsahu Zámeru jednoznačne vyplýva, že dopravná situácia nebude
Navrhovanou činnosťou nijakým spôsobom dotknutá.

27. Podľa žalobcov, žalovaný ani prvostupňový orgán neskúmali riadne dopady Navrhovanej činnosti na

kvalitu životného prostredia. Žalobcovia majú za preukázané, že bez akéhokoľvek odborného vyjadrenia
alebo posúdenia nie je objektívne možné konštatovať neexistenciu negatívneho vplyvu Navrhovanej
činnosti na životné prostredie tak, ako to urobil prvostupňový orgán a žalovaný. Prvostupňový orgán
ani Žalovaný nemohli vyhodnotiť tieto otázky len poukázaním na Zámer Navrhovateľa, pretože tento
sa nijakým spôsobom nevysporiadal napr. s výskytom ochranných vodných tokov v predmetnej lokalite

(vodný tok Hron, Selčiansky potok) ani s chráneným časťami prírody (najmä prírodná rezervácia
Stará kopa, Majerská jelšina, Národný park Nízke Tatry). Stanoviská dotknutých orgánov, na ktoré
sa odvolávali prvostupňový orgán a žalovaný, že išlo o kladné stanoviská a nepožadovali ďalšie
posudzovanie Navrhovanej činnosti podľa zákona o ŽP, boli podľa žalobcov vydané na základe
predloženého zámeru a vôbec nereflektovali námietky žalobcov, ktoré v priebehu celého konania

uvádzali. Žalovaný sa uspokojil len so súhlasnými stanoviskami dotknutých orgánov, bez akéhokoľvek
skúmania a posúdenia relevantných námietok zo strany žalobcov, čo je podľa nich nedostatočné, a preto
je napadnuté rozhodnutie nezákonné a nepreskúmateľné.

28. Žalobcovia mali tiež za preukázané, že vypracovaný Zámer neobsahuje a nerieši požadované

otázky z hľadiska životného prostredia, ako napr.: (i) plán havarijných opatrení, ktorý musí byť
vypracovaný v zmysle § 39 ods. 4 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v platnom
znení6 ; (ii) vyhodnotenie, či priestory, v ktorých sa bude nebezpečný odpad skladovať spĺňajú
požiadavky v zmysle Vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 371/2015 Z. z., ktorou sa

vykonávajú niektoré ustanovenia o odpadoch7 a či boli vykonané skúšky monitorovacieho systému
o nepriepustnosti skladovacích plôch spolu s doložením certifikátov nádrží a skladovacích nádob;
(iii) potvrdenie, že Navrhovaná činnosť nebude mať negatívny vplyv na podzemné vody v zmysle
vypracovaného hydrologického posudku; (iv) opis zabezpečenia proti možným únikom nebezpečných
látok a opatrení proti haváriám; (v) prevádzkový poriadok zariadenia, technologický reglement

skladovania a spracovania batérií; a pod. Podľa žalobcov, žalovaný ani prvostupňový orgán, neprihliadli
starostlivo na vplyv Navrhovanej činnosti na chránené prvky a územia a vôbec dopad Navrhovanej
činnosti v tomto smere nevyhodnotili ani nevykonali nijaké bližšie dokazovanie a šetrenie.

29. Podľa žalobcov, prvostupňový orgán a žalovaný nedostatočne zistili skutkový stav predmetnej veci,

pričom si osvojili výlučne argumentáciu Navrhovateľa, a to bez riadneho vyhodnotenia a preskúmania
(negatívnych) stanovísk iných orgánov a účastníkov konania k Navrhovanej činnosti. Napadnuté
rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie preto vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia
veci. V prvostupňovom rozhodnutí absentuje najmä (avšak nie výlučne) akékoľvek odborné vyjadrenie/
stanovisko príslušného orgánu vykonávajúceho činnosť na úseku štátnej správy ochrany prírody a

krajiny, štátnej vodnej správy a štátnej správy ochrany ovzdušia. Uviedli, že tak prvostupňový orgán, ako
aj žalovaný porušili zásadu materiálnej (objektívnej) pravdy, nakoľko v predmetnom správnom konaní
bolo úlohou prvostupňového orgánu náležite zistiť skutkový stav veci z pohľadu ochrany a starostlivostio životné prostredie a pred vydaním prvostupňového rozhodnutia zaobstarať vyjadrenie/stanoviská
všetkých odborných orgánov k posúdeniu Navrhovanej činnosti.

30. Ohľadom námietky nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia (spolu s prvostupňovým
rozhodnutím) žalobcovia uviedli, že prvostupňové rozhodnutie nebolo dostatočne odôvodnené, nakoľko
neobsahujenijakéodôvodnenie,ktorébysavychádzalozriadnezistenéhoskutkovéhostavuveci,nijako
z neho nevyplýva, ako sa prvostupňový orgán vysporiadal so stanoviskami a vyjadreniami dotknutých
orgánov / účastníkov konania, a to najmä stanoviskami a vyjadreniami, ktoré vyjadrujú negatívny postoj k

Navrhovanej činnosti. Tiež žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nijakým spôsobom nevyjadril k vyššie
uvedenej námietke týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia a zároveň
nijakým spôsobom neuviedol nijaké relevantné myšlienkové postupy, ako dospel k svojim záverom, na
základe, ktorých potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

31.Žalovanývovyjadreníkžalobenajprvopísalžalobnénámietkyuvedenévsprávnejžalobeanásledne
uviedol, že sa v plnej miere pridržiava právneho názoru uvedeného v napadnutom rozhodnutí. Ohľadom
nesprávneho právneho posúdenia veci s poukazom na obdobný zámer a nesprávneho zaradenia
navrhovanej činnosti do príslušnej kategórie poukázal, že sa jedná o ten istý pozemok, t. j. pozemok

parc. č. KN-C 2950/8 v k. ú. A. A., ale ide o inú navrhovanú činnosť. Účelom navrhovanej činnosti
„Nakladanie s odpadom - batérie, akumulátory a články" predloženej navrhovateľom na prvostupňový
orgán je zber batérií, akumulátorov a článkov a ich preprava. Predmetná činnosť je v zmysle zákona
EIA podľa prílohy č. 8 zaradená pod bod č. 9. Infraštruktúra položka č. 9. Stavby, zariadenia,
objekty a priestory na nakladanie s nebezpečnými odpadmi, zisťovacie konanie od 10ton/rok. Naopak,

v predloženom oznámení o zmene navrhovanej činnosti „Zber, preprava a nakladanie s odpadmi
v prevádzke spoločnosti POWER BATTERY, Banská Bystrica" POWER BATTERY, s.r.o., ktorá ho
predložila na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, uvažuje navrhovanú činnosť
presťahovať do nových priestorov v rámci k. ú. A. A. (totožný pozemok). Zároveň sa v rámci zmeny
navrhovanej činnosti uvažuje so zberom, prepravou a zhodnocovaním použitých (automobilových a

priemyselných) batérií a akumulátorov s predpokladanou kapacitou do 7 000 ton ročne. Preto mohlo
rozhodnutie Ministra životného prostredia Slovenskej republiky č. sp. 9053/2022-1.1. č. 31714/2022 zo
dňa 02.12.2022 v odôvodnení rozhodnutia uviesť, že navrhovaná činnosť, ktorá je predmetom zmeny, sa
podľaprílohyč.8kzákonuEIAzaraďujedokapitoly9.Infraštruktúra.položkyč.7.Zneškodňovaniealebo
zhodnocovanie nebezpečných odpadov v spaľovniach a zariadeniach na spoluspaľovanie odpadov,

alebo úprava, spracovanie a zhodnocovanie nebezpečných odpadov', časť A - bez limitu, podlieha
povinnému hodnoteniu. Zároveň je možné navrhovanú činnosť zaradiť aj do položky 9. „Stavby,
zariadenia,objektyapriestorynanakladaniesnebezpečnýmiodpadmičasťB-zisťovaciekonanieod10
t/rok. Ďalej poukázal na význam pojmov nakladanie s odpadom, zber odpadov a zhodnocovanie odpadu
v zmysle § 3 zákona o odpadoch, a poukázal na skutočnosť, že Navrhovaná činnosť zahŕňa výlučne

zber, zhromažďovanie a prepravu použitých batérií, akumulátorov, a článkov pred ich zhodnotením
v príslušnom zariadení s autorizáciou v zmysle § 89 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o odpadoch.
Avšak súčasťou navrhovanej zmeny činnosti v zmysle predloženého oznámenia spoločnosťou POWER
BATTERY. s.r.o. bola okrem zberu a prepravy batérií a akumulátorov, taktiež ich príprava pre opätovné
použitie, čo v zmysle ustanovenia § 3 ods. 13 zákona o odpadoch predstavuje činnosť zhodnocovania.

32. K námietke žalobcov, že nebol v správnom konaní náležite preskúmaný súlad navrhovanej činnosti s
územným plánom mesta Banská Bystrica, žalovaný poukázal na § 37 ods. 4 stavebného zákona, pričom
uviedol, že je to stavebný úrad, ktorý bude v stavebnom konaní rešpektovať podmienky umiestnenia
stavby riešené v územnoplánovacej dokumentácii mesta Banská Bystrica, resp. vyplývajúce zo

všeobecne záväzných právnych predpisov, a preto nie je možné požiadavky týkajúce sa prípustných/
resp. neprípustných funkcií uplatňovať v zisťovacom konaní. Orgán posudzovania vplyvov na životné
prostredie nemôže zasahovať do kompetencií iných štátnych orgánov. Uvedené požiadavky môžu byť
predmetom následného povoľovacieho konania, v ktorom budú mať žalobcovia ako dotknutá verejnosť v
súlades§24ods.2zákonaoposudzovanívplyvovnaživotnéprostrediepriznanépostavenieúčastníkov

konania. Tiež uviedol, že skutočnosť, či je predmet konania podľa zákona o posudzovaní vplyvov na
životné prostredie v súlade s územným plánom, nie je skutočnosťou podmieňujúcou rozhodnutie vo
veci, súlad, resp. nesúlad navrhovanej činnosti s územnoplánovacími dokumentami, má len informatívny
charakter.33. K námietke žalobcov ohľadom povinnosti dotknutej verejnosti predkladať relevantné dôkazné
prostriedky a k požiadavke na doloženie posudkov z pohľadu sociálnej a občianskej vybavenosti

žalovaný uviedol, že pokiaľ prvostupňový orgán nemal pochybnosti o skutkovom stave zistenom
na základe predloženého zámeru navrhovanej činnosti, stanovísk dotknutých orgánov, verejnosti,
objasnení pripomienok od navrhovateľa, nebol povinný vykonať ďalšie dokazovanie. V rozhodnutí
prvostupňový správny orgán uviedol pomery tak súčasného stavu, ako aj vplyv navrhovanej činnosti
na jednotlivé zložky životného prostredia, zdravie obyvateľstva, zaťaženia územia, pričom zistil, že

navrhovaná činnosť ich nijako výrazne neovplyvní. Záväzné stanovisko Regionálneho úradu verejného
zdravotníctva so sídlom v Banskej Bystrici, na ktoré odkázali aj žalobcovia, bolo vydané od orgánu.
ktorý vyhodnotil navrhovanú činnosť v zmysle zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji
verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon č. 355/2007 Z. z.“ alebo zákon o ochrane verejného zdravia“), t. j. ak by potreboval pre riadne
posúdenie zámeru navrhovanej činnosti aj ďalšie údaje, resp. doplňujúce posúdenie, stanovisko by

nevydal. Ďalej žalovaný uviedol, že dokazovanie v podobe predkladania ďalších posudkov, a to vo väzbe
na definíciu najbližšej existujúcej obytnej, prípadne inej zástavby s dlhodobým pobytom osôb v okolí
navrhovanej činnosti, a to najmä k hlukovým, rozptylovým vplyvom a predkladanie dendrologického,
ako aj svetlotechnického posudku, boli žalobcami navrhnuté, ale je povinnosťou správneho orgánu
ich adekvátne vyhodnotiť. Nebolo preukázané, že práve posudky vyžadované žalobcami by naplnili

takéto dokazovanie, ide len o konštatovanie žalobcov, bez ďalšieho preukázania, že ide o opodstatnené
posudky. Podľa žalovaného, medzi uloženými opatreniami podľa § 29 ods. 13 zákona EIA a negatívnym
vplyvom navrhovanej činnosti musí byť príčinná súvislosť. Žalovaný však nemá za preukázané, že
doplnenie ďalších odborných posudkov by malo za následok určenie iných podmienok, resp. by sa
navrhovaná činnosť inak posúdila, ako bola posúdená v rámci zisťovacieho konania.

34. Ohľadom námietky o nevysporiadaní sa s námietkou týkajúcou sa účelu stavby uviedol, že
prevádzkovateľ zariadenia nemôže svoju činnosť, t. j. zber odpadov vykonávať v takých priestoroch,
ktoré na to nemajú uspôsobenú stavbu, resp. nemajú na to príslušné povolenia od stavebného úradu.
Žalovaný má vedomosť, že na stavbu označenú kódom 20 - iná budova prebiehalo konanie vo veci

vydania rozhodnutia, ktorým mesto Banská Bystrica ako príslušný stavebný úrad, zmení účel užívania
stavby, a to v čase, keď bolo vydané napadnuté rozhodnutie. Vydaním rozhodnutia v zisťovacom konaní
sa činnosť navrhovateľovi nijako nepovolila, nie je možné na základe takéhoto rozhodnutia začať s
realizáciou tejto činnosti, len sa posúdil vplyv na životné prostredie a zdravie ľudí, ale len za predpokladu
vydaného rozhodnutia o zmene účelu užívania stavby (mesto Banská Bystrica) a vydanom súhlase

od orgánu odpadového hospodárstva (Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné
prostredie) je možné prevádzkovať zariadenie na zber odpadov.

35. Ohľadom požiadavky na doloženie dopravnej štúdie žalovaný uviedol, že v priebehu zisťovacieho
konania neboli identifikované vplyvy súvisiace s realizáciou navrhovanej činnosti, ktoré by mohli

významným spôsobom ovplyvniť situáciu, ktorá by si vyžadovala vypracovanie dopravnej štúdie. K
zámeru navrhovanej činnosti bolo predložené stanovisko Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej
republikyč.30311/2022/SSD/68080zodňa24.06.2022,ktorénevyžadovalovypracovaťdopravnúštúdiu
a Okresný úrad Banská Bystrica, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, v stanovenej lehote
nepredložil žiadne stanovisko k zámeru navrhovanej činnosti, a preto sa v zmysle § 23 ods. 4 zákona

EIA sa táto skutočnosť považuje za súhlasné stanovisko.

36. K námietke porušeniu práva na priaznivé životné prostredie, a to najmä vo vzťahu ochrany ovzdušia,
povrchových vôd a chránených častí prírody, žalovaný uviedol, že v rámci zámeru sú formulované
zodpovedajúce opatrenia k prevencii a vylúčeniu negatívnych vplyvov navrhovanej činnosti na jednotlivé

zložky životného prostredia, za ktorých je možné považovať zámer z hľadiska vplyvov na životné
prostredie a verejné zdravie za akceptovateľný. V preskúmavaných rozhodnutiach sú uvedené dôvody,
prečo opatrenia a podmienky navrhované žalobcami neboli zohľadnené. K chýbajúcim dokumentom
v predloženom zámere navrhovanej činnosti uvádza, že požadované dokumenty žalobcov sa však
týkajú povoľovacieho konania, nie zisťovacieho konania. Pri vyhodnotení vplyvu navrhovanej činnosti

na ovzdušie, vody a chránené časti prírody žalovaný poukázal na stanoviská dotknutých orgánov -
Okresného úradu Banská Bystrica, odboru starostlivosti o životné prostredie, ktoré nepožadovali ďalšie
posudzovanie podľa zákona EIA.37. K nepreskúmateľnosti rozhodnutí pre nedostatočné odôvodnenie uviedol, že rozhodnutie
prvostupňového orgánu spĺňa zákonné náležitosti podla § 46 a § 47 Správneho poriadku a § 208
písm. a). § 29 ods. 3 a 29 ods. 13 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Prvostupňový

orgán v odôvodnení rozhodnutia zo zisťovacieho konania opísal navrhovanú činnosť s ohľadom
na jej umiestnenie a jej plánovaný rozsah. Takisto z odôvodnenia rozhodnutia vyplývajú údaje o
predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti na životné prostredie a obyvateľstvo. Z odôvodnenia
rozhodnutia je zrejmé. že vplyvy, ktoré vykazuje navrhovaná činnosť nie sú významné, aby vznikla
potreba ďalšieho posudzovania podľa zákona EIA. V rámci zisťovacieho konania neboli zistené také

vplyvy navrhovanej činnosti, ktoré by vylúčili možnosť jej realizácie v danej lokalite. V rámci zámeru
sú formulované zodpovedajúce opatrenia k prevencii a vylúčeniu negatívnych vplyvov na jednotlivé
zložky životného prostredia, za ktorých je možné považovať zámer z hľadiska vplyvov na životné
prostredie a verejné zdravie za akceptovateľný. S navrhovanou činnosťou je tak možné za predpokladu
plného rešpektovania všetkých zákonom stanovených požiadaviek a splnenia podmienok uvedených v
rozhodnutí prvostupňového orgánu súhlasiť. V rámci následných povoľovacích konaní je navrhovateľ

povinný sa riadiť aj v zámere navrhnutými opatreniami.

Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 1/ k žalobe

38. Ďalší účastník konania uviedol, že sa v celom rozsahu nestotožňuje so závermi žalobcov uvedenými

v žalobe a pokladá ju za účelovú, nedôvodnú a šikanóznu. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci
uviedol, že nesúhlasí s tvrdením, že Navrhovaná činnosť navrhovateľa je obdobná so zámerom „Zber,
preprava a nakladanie s odpadmi v prevádzke spoločnosti POWER BATTERY, Banská Bystrica“, ktorý
predložila v roku 2017 spoločnosť POWER BATTERY, a to z dôvodu podobnosti zámerov ako aj z
dôvodu rovnakého umiestnenia činnosti. Poukázal na rozdiel predmetu zámeru spoločnosti POWER

BATTERY a navrhovanej činnosti navrhovateľa, ktorá zahŕňa iba zber, prepravu a zhromažďovanie
batérií, akumulátorov a článkov pred ich zhodnotením v zariadení s autorizáciou podľa § 89 ods. 1
písm. a) bod 1. Zákona o odpadoch. Ide teda o úplne odlišné zámery, nakoľko Navrhovaná činnosť
nepočíta, tak ako zámeru spoločnosti POWER BATTERY s činnosťou zhodnocovania v zmysle § 3 ods.
10 Zákona o odpadoch. Uviedli tiež, že rozhodnutie Ministra životného prostredia zo dňa 02. 12. 2022,

na ktorý poukazujú žalobcovia, sa vzťahuje práve na zámer navrhovateľa POWER BATTERY, ktoré je
nesúvisiacim konaním s konaním navrhovateľa, a to aj s odlišným skutkovým stavom (najmä sa týka
iných činností) a okolnosťami. Uviedol tiež, že žalobcovia iba konštatujú, že pri Navrhovanej činnosti
hrozí riziko environmentálnej katastrofy, a preto je potrebné Navrhovanú činnosť podrobiť procesu
posúdenia vplyvov na životné prostredie v zmysle zákona EIA, pričom svoje tvrdenia nepodkladajú

nijakými racionálnymi argumentami.

39. Ďalej k nesprávnemu posúdeniu zaradenia Navrhovanej činnosti do príslušnej kategórie uviedol, že
má zato, že žalovaný, ako aj prvostupňový orgán, správne posúdili, že Navrhovaná činnosť spadá do
kategórie – zoznamu činnosti podľa položky č. 9 Stavby, zariadenia, objekty a priestory na nakladanie

s nebezpečnými odpadmi, kategórie č. 9 Infraštruktúra, prílohy č. 8 zákona EIA, keďže predmetom
Navrhovanej činnosti nie je príprava na opätovné použitie použitých batérií a akumulátorov a ani
žiadna iná činnosť položky č. 7, kategórie č. 9, prílohy č. 8 zákona EIA. Tvrdenia žalobcov, že
Navrhovaná činnosť počíta s činnosťou opätovného použitia batérií a akumulátorov, nevyplývajú zo
Zámeru predloženého navrhovateľom a ani zo žiadnych iných dokumentov.

40. K nedostačujúcemu zisteniu skutkového stavu pre riadne posúdenie veci ďalší účastník konania 1/
uviedol, že nesúhlasí, že by Navrhovaná činnosť bola v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou.
Navrhovaná činnosť sa nachádza vo funkčnej ploche PZ01 – zmiešané územie, občianska vybavenosť,
výroba, sklady. Pritom obdobné činnosti ako Navrhovaná činnosť sa v danom území už vykonávajú.

Stotožnil sa s názorom žalovaného, že „skutočnosť, či je predmet konania podľa zákona o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie v súlade s územným plánom nie je skutočnosťou podmieňujúcou
rozhodnutie vo veci, súlad, resp. nesúlad navrhovanej činnosti s územnoplánovacími dokumentárni
má len informatívny charakter. Nakoľko bude potrebné zo strany navrhovateľa pristúpiť k podaniu
žiadosti týkajúcej sa existujúceho objektu, t. j. príslušný stavebný úrad bude povoľovať zmenu

účelu užívania stavby, a to môže urobiť u len takej stavby, ktorá je v súlade s územnoplánovacími
dokumentárni.“ Konštatoval, že účelom zisťovacieho konania je posúdenie, či je potrebné Navrhovanú
činnosť posudzovať podľa zákona EIA, pričom je na navrhovateľovi, či daný zámer aj zrealizuje a bude
následne pokračovať v procese povoľovania danej činnosti aj pri ostatných štátnych orgánoch a tedaaj na stavebnom úrade. Rovnako tak § 29 ods. 3 zákona EIA hovorí, že kritéria pre zisťovacie konanie
uvedené v prílohe č. 10 sa použijú primerane pri rozhodovaní o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej
zmena budú posudzovať podľa zákona EIA.

41. Podľa ďalšieho účastníka konania 1/, že správny orgány zaobstarali pre vydanie prvostupňového
rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia dostatočné podklady. V zmysle predmetných rozhodnutí je
zrejmé, že svoje stanoviská doručili dotknuté orgány a aj žalobcovia ako dotknutá verejnosť. Žalovaný
pri svojom postupe neporušil ustanovenia § 32 ods. 1 Správneho poriadku a zistil presne a úplne

skutočný stav veci. K požiadavke na doloženie posudkov z pohľadu sociálnej a občianskej vybavenosti
uviedol, že obsahom Zámeru je informácia o najbližšej obytnej zóne a predpokladané vplyvy (hlukové,
emisné, svetlotechnické, dopravné) sú v Zámere vyhodnotené s ohľadom na túto skutočnosť. V lokalite
sa neumiestňuje nová stavba, ale bude využitý jestvujúci objekt, ktorý v čase povoľovania musel
vydokladovať splnenie legislatívnych limitov v oblasti ochrany zdravia ľudí, ako sú svetlotechnické
normy voči okoliu. Preto požiadavky a námietky žalobcov nemajú oporu v právnej úprave. K účelu

stavby, v ktorej sa má Navrhovaná činnosť vykonávať, uviedol, že účelom zisťovacieho konania podľa
zákona EIA je posudzovanie možných vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie a nie výklad
kolaudačného rozhodnutia vydaného príslušným stavebným úradom. Samotné vydanie prvostupňového
rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia neoprávňuje navrhovateľa vykonávať dotknutú činnosť pokiaľ
nespĺňa predpoklady stanovené inými právnymi predpismi na výkon danej činnosti.

42. K nesprávnemu vyhodnoteniu požiadavky na doloženie dopravnej štúdie ďalší účastník konania 1/
uviedol,žesavprípadepotrebydoloženiadopravnejštúdiestotožňujesnázoromžalovanéhouvedenom
v napadnutom rozhodnutí. V konaní bolo dostatočným spôsobom preukázané že Navrhovaná činnosť
nebude mať významný vplyv na dopravné zaťaženie danej oblasti. Tiež námietky žalobcov k porušeniu

práva na priaznivé životné prostredie, a to hlavne z dôvodu nepreukázania vplyvu na ochranu ovzdušia,
povrchových vôd a chránených častí prírody, pokladá ďalší účastník konania 1/ za účelové, pričom
žalobcovia podľa neho ignorujú obsah Zámeru, vyjadrenia navrhovateľa a tiež stanoviská dotknutých
orgánov, ktoré sa práve uvedeným vplyvom viackrát venujú. Konštatoval, že navrhovateľ v zisťovacom
konaní viackrát preukázal, že Navrhovaná činnosť bude vykonávaná v súlade so všetkými právnymi

predpismi a technicky zabezpečená certifikovanými prostriedkami. Navrhovateľ tiež preukázal, že v
ďalšom stupni bude vypracovaný havarijný plán, kde budú podrobne špecifikované všetky opatrenia na
zabránenie úniku nebezpečných látok. Podľa jeho názoru sa prvostupňové rozhodnutie aj napadnuté
rozhodnutie dostatočne zaoberalo vplyvom na kvalitu životného prostredia a námietky žalobcov nemajú
v tomto smere oporu v zákone. K požadovaným otázkam z hľadiska životného prostredia konštatoval, že

žalobcoviavžalobeuvádzajúpodklady,ktorépodľaichnázoruvZámerenavrhovateľaabsentujú,pričom
však neuvádzajú na základe akých právnych predpisov by ten ktorý konkrétny podklad mal byť súčasťou
ZámeruvzisťovacomkonanípodľazákonaEIA.Uviedol,žedokumentytechnickejpovahy,akonapríklad
prevádzkový poriadok alebo podklady vyžadované v zmysle zákona o odpadoch na prevádzkovanie
predmetného zariadenia vypracuje a doloží navrhovateľ neskôr v konaní, kedy mu to bude zároveň

prikazovať zákon. Ďalší účastník konania 1/ sa nestotožnil ani s tvrdeniami žalobcov, že sa správne
orgány nedostatočne zaoberali posúdením environmentálnej citlivosti dotknutého územia, pričom
v prvostupňovom rozhodnutí je danej problematike venovaná podstatná časť daného odôvodnenia.

43. K nedostatočne zistenému skutkovému stavu prvostupňovým orgánom a žalovaným ďalší

účastník konania 1/ uviedol, že sa nestotožňuje s vyjadreniami žalobcov, ktorými namietajú
nedostatočné zisťovanie skutkových okolností, ako aj nezabezpečenie potrebných podkladov. V prípade
nezabezpečenia potrebných podkladov a stanovísk pre rozhodnutie poukázal na administratívny spis
zisťovacieho konania, ako aj na napadnuté rozhodnutie, kde je na strane 12 explicitne uvedený výpočet
orgánov, ktoré doručili do zisťovacieho konania svoje vyjadrenia. Poukázal na znenie § 29 ods. 9

zákona EIA, pričom konštatoval, že samotný zákon EIA predpokladá situácie, kedy príslušné štátne
orgány nedoručia svoje písomné stanovisko, s čím spája tzv. fikciu vyjadrenia súhlasu. Je tak plne v
súlade so zákonom predpokladať, že v prípade, ak príslušný orgán nedoručí svoje stanovisko, tak s
Navrhovanou činnosťou súhlasil. Požiadavka žalobcov, aby boli predložené stanoviská a vyjadrenia
všetkých dotknutých orgánov, tak nemá oporu v zákone.

44. Ohľadom nepreskúmateľnosti pre nedostatočné odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia a tiež
napadnutého rozhodnutia uviedol, že podľa neho, z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé,
že sa žalovaný vysporiadal s pripomienkami žalobcov k tomu, že sa prvostupňový orgán nevysporiadals každou jednou pripomienkou žalobcov osobitne. Pripomienky žalobcov k nepreskúmateľnosti
napadnutého rozhodnutia z dôvodu nedostatočného alebo dokonca žiadneho odôvodnenia pokladal za
účelové a nemajúce oporu v skutkovom stave.

Vyjadrenie žalobcov k vyjadreniu žalovaného (replika)

45. Žalobcovia v replike k vyjadreniu žalovaného v podstate zopakovali v stručnosti argumenty uvádzané
v podanej správnej žalobe. Duplika žalovaného k replike žalobcov nebola podaná.

Konanie pred správnym súdom

46. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol zriadený Správny súd v Banskej
Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023

z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc
správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne, Krajského súdu
v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Z uvedeného dôvodu vec pôvodne vedená na Krajskom súde
v Banskej Bystrici pod spisovou značkou 74S/16/2023, prešla od 1. júna 2023 do pôsobnosti Správneho
súdu v Banskej Bystrici, kde je vedená pod novou spisovou značkou: BB-74S/16/2023.

47. Správny súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. BB-74S/16/2023-153 zo dňa 08.11.2023,
právoplatným dňa 16.11.2023, návrh žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa §
188 SSP zamietol z dôvodov bližšie uvedených v predmetnom uznesení.

Posúdenie veci správnym súdom

48. Správny súd v Banskej Bystrici podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP nariadil vo veci pojednávanie
na deň 23.10.2024, kde sa právny zástupca žalobcov vyjadril zhodne s obsahom žaloby a žalovaný
a ďalší účastníci konania zopakovali svoje závery uvedené vo svojich vyjadreniach k žalobe. Správny

súd následne pojednávanie odročil za účelom vyhlásenia rozsudku postupom podľa § 116 SSP na deň
30.10.2024, kedy bol rozsudok z dôvodu neprítomnosti účastníkov konania a verejnosti pri vyhlasovaní
rozsudku verejne vyhlásený zverejnením jeho skráteného písomného vyhotovenia na úradnej tabuli
súdu v zmysle § 137 ods. 3 SSP.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

49. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa §
13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového orgánu verejnej
správy, vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, a to v rozsahu a z dôvodov uplatnených

v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP), pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto žalobu zamietol
podľa § 190 SSP.

50. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom.

51. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

52.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v

ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

53. Podľa § 134 ods. 1 a 2 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak. Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, aka) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe
neúčinného právneho predpisu,
b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený,

c) ide o veci podľa § 192,
d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba,
e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d),
f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

54. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

55. Podľa čl. 44 ods. 1 a 2 Ústavy SR každý má právo na priaznivé životné prostredie. Každý je povinný
chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo.

56. Podľa § 2 zákona EIA účelom zákona je najmä
a) včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k
integrácii environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov so
zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja,
b) zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovaného strategického dokumentu a

navrhovanej činnosti na životné prostredie,
c) objasniť a porovnať výhody a nevýhody návrhu strategického dokumentu a navrhovanej činnosti
vrátane ich variantov a to aj v porovnaní s nulovým variantom,
d) určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného
prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia,

e) získať odborný podklad na schválenie strategického dokumentu a na vydanie rozhodnutia o povolení
činnosti podľa osobitných predpisov.

57. Podľa § 3 písm. a), c), f), g), k), s) zákona EIA na účely tohto zákona
a) vplyv na životné prostredie je akýkoľvek priamy alebo nepriamy vplyv na životné prostredie vrátane

vplyvu na zdravie ľudí, flóru, faunu, biodiverzitu, pôdu, klímu, ovzdušie, vodu, krajinu, prírodné lokality,
hmotný majetok, kultúrne dedičstvo a vzájomné pôsobenie medzi týmito faktormi,
c) posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny je postup uvedený v tretej časti tohto
zákona, v priebehu ktorého sa hodnotia pravdepodobné vplyvy navrhovanej činnosti alebo jej zmeny
na životné prostredie vrátane vplyvov na zdravie ľudí; tento postup zahŕňa vypracovanie zámeru,

určenie rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, vypracovanie správy o hodnotení
vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie (ďalej len "správa
o hodnotení činnosti") alebo jej zmeny a záverečného stanoviska z posúdenia navrhovanej činnosti
alebo jej zmeny (ďalej len "záverečné stanovisko"), pričom pri všetkých fázach postupu je zabezpečená
účasť verejnosti a konzultovanie s verejnosťou a dotknutými orgánmi, a ak ide o posudzovanie vplyvov

presahujúcich štátne hranice, aj s dotknutou stranou,
f) navrhovaná činnosť alebo zmena navrhovanej činnosti (ďalej len "navrhovaná činnosť alebo jej
zmena") je realizácia stavieb, iných zariadení, realizačný zámer alebo iný zásah do prírodného
prostredia alebo do krajiny meniaci fyzické aspekty lokality vrátane ťažby nerastnej suroviny,
g) navrhovateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má záujem realizovať navrhovanú činnosť

alebo jej zmenu vyžadujúcu si povolenie,
k) príslušný orgán je orgán štátnej správy, ktorý plní povinnosti na úseku posudzovania vplyvov na
životné prostredie a má dostatočné odborné znalosti na preskúmanie správy o hodnotení
činnosti alebo, ak je to potrebné, k nim má prístup; je ním Ministerstvo životného prostredia Slovenskej
republiky (ďalej len "ministerstvo"), okresný úrad v sídle kraja a okresný úrad, ak nie

je v zákone uvedené inak, s) dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne
dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že
mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené
v tomto zákone má záujem na takom konaní.

58. Podľa § 18 zákona EIA predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej
zmeny musí byť každá
a) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti A, ak nejde o činnosť realizovanú na účely uvedené
v písmene b),b) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti A, realizovaná výhradne alebo najmä na účel
rozvoja a testovania nových metód alebo výrobkov, prípadne metód alebo výrobkov, ktoré sa nepoužívali
viac ako dva roky, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je výsledkom zisťovacieho konania o posudzovaní

vplyvov navrhovanej činnosti,
c) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti B, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je výsledkom
zisťovacieho konania,
d) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ak taká zmena samotná dosahuje alebo
prekračuje prahovú hodnotu, ak je prahová hodnota pre navrhovanú činnosť v prílohe č. 8

časti A ustanovená,
e) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ktorá nie je zmenou podľa písmena d)
a ide o zmenu, ktorá môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť už
posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré
je výsledkom zisťovacieho konania o posudzovaní jej vplyvov,
f) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti B, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú,

realizovanú alebo v štádiu realizácie a ide o zmenu, ktorá môže mať významný nepriaznivý vplyv na
životné prostredie, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je výsledkom zisťovacieho konania,
g) navrhovaná činnosť alebo jej zmena neuvedená v písmenách a) až f) alebo v odseku 2, ktorá
podľa odborného stanoviska štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny8a) pravdepodobne môže mať
samostatne alebo v kombinácii s inou činnosťou významný vplyv na územie sústavy chránených území,

h) navrhovaná činnosť, na ktorú sa vzťahuje osobitný predpis o prevencii závažných priemyselných
havárií, z dôvodu zohľadnenia cieľov prevencie závažných priemyselných havárií a obmedzovania ich
následkov na zdravie ľudí, životné prostredie a majetok.

59. Podľa § 20a zákona EIA rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní a záverečné stanovisko okrem

všeobecných náležitostí rozhodnutia22b) obsahuje
a. odôvodnenie rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 13 alebo
b. odôvodnenie záverečného stanoviska vrátane toho, ako sa príslušný orgán vysporiadal s
jednotlivými stanoviskami doručenými v priebehu posudzovania vplyvov, ako aj s
odborným posudkom podľa § 36 a dôvody odsúhlasenia alebo neodsúhlasenia realizácie navrhovanej

činnosti podľa § 37 ods. 4 a prílohy č. 12 časti VII a
c. ďalšie údaje uvedené v prílohe č. 12.

60. Podľa § 23 ods. 4 zákona EIA rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a
dotknutá obec doručia písomné stanoviská23) k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od

jeho doručenia; ak sa nedoručí písomné stanovisko v uvedenej lehote, stanovisko sa považuje za
súhlasné. Verejnosť môže doručiť svoje písomné stanovisko k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od
zverejnenia zámeru na webovom sídle ministerstva alebo od zverejnenia oznámenia podľa odseku 3;
písomné stanovisko sa považuje za doručené, aj keď je doručené v stanovenej lehote prostredníctvom
dotknutej obce. Na stanovisko doručené po lehote sa nemusí prihliadnuť. Dotknutý orgán je oprávnený

uplatňovať pripomienky len v rozsahu svojej pôsobnosti a písomné stanovisko odôvodniť.

61. Podľa § 24 ods. 1 zákona EIA príslušný orgán informuje bezodkladne verejnosť na
svojom webovom sídle, prípadne aj na svojej úradnej tabuli o
a) tom, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha zisťovaciemu konaniu, posudzovaniu vplyvov,

konaniu podľa § 19 a o skutočnosti, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha posudzovaniu
vplyvov presahujúcich štátne hranice, ak ide o tento prípad,
b)svojej právomoci na vydanie rozhodnutia k navrhovanej činnosti alebo jej zmene v
zisťovacom konaní alebo v posudzovaní jej vplyvov a o povoľujúcom orgáne,
c) tom, že od povoľujúceho orgánu a príslušného orgánu možno získať informácie o

navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ktorá je predmetom konania,
d) povoleniach potrebných na realizáciu navrhovanej činnosti alebo jej zmeny,
e) odbornom stanovisku podľa § 18 ods. 1 písm. g), zámere podľa § 22 a 23, rozsahu hodnotenia podľa
§ 30 a správe o hodnotení činnosti podľa § 31,
f) čase, mieste a spôsobe, ktorým sa relevantné informácie sprístupnia verejnosti vrátane informácie o

konaní verejného prerokovania,
g) podrobnostiach zabezpečenia účasti verejnosti v konaní vrátane informácií o povoľujúcom orgáne,
ktorému možno zasielať pripomienky alebo otázky, a o podrobnostiach o lehote na zaslanie
pripomienok alebo otázok,h) praktických informáciách o prístupe k správnemu konaniu a súdnemu konaniu podľa tohto zákona,
najmä o prístupe verejnosti k opravným prostriedkom pred správnym orgánom a pred súdom a určenie
štádia konania, v ktorom možno napadnúť rozhodnutia, skutky alebo nečinnosť,

i) iných informáciách dôležitých na vydanie záverečného stanoviska alebo povolenia.

62. Podľa § 24 ods. 2 zákona EIA dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených
v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej
činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť

v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu.24) Na odôvodnené písomné stanoviská a pripomienky
podané v konaní podľa tretej časti tohto zákona o ktorých už bolo rozhodnuté, sa nemusí prihliadať v
povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti. Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie,
ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku
4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej
činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté.

63. Podľa § 24 ods. 3 zákona EIA verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a
na konaní o jej povolení podaním
a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4,
b) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30

ods. 8,
c) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2,
d) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9.

64. Podľa § 24 ods. 4 zákona EIA verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom,

či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len "rozhodnutie
vydané v zisťovacom konaní"), alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom
zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň
doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia
vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15 alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom

podľa § 37 ods. 6. Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na
konaní o jej povolení.

65. Podľa § 29 ods. 1 zákona EIA ak ide o navrhovanú činnosť uvedenú v § 18 ods. 2, navrhovateľ
je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti doručiť príslušnému orgánu

písomne a elektronicky
a. zámer s náležitosťami podľa § 22 ods. 4 a prílohy č. 9, ak má byť predmetom zisťovacieho konania
navrhovaná činnosť alebo
b. oznámenie o zmene navrhovanej činnosti vypracované podľa prílohy č. 8a, ak má byť predmetom
zisťovacieho konania zmena navrhovanej činnosti.

66. Podľa § 29 ods. 2 zákona EIA príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o
zmene navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru
alebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude
posudzovať podľa tohto zákona.

67. Podľa § 29 ods. 3 zákona EIA ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena
bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v
prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4.

68. Podľa § 29 ods. 4 zákona EIA na zisťovacie konanie k zámeru sa vzťahujú primerane §
22 ods. 5 a 6, § 23 a § 53 ods. 3.

69. Podľa § 29 ods. 11 zákona EIA výsledkom zisťovacieho konania je rozhodnutie vydané v zisťovacom
konaní.

70. Podľa § 29 ods. 13 zákona EIA výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní,
okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie, či sa
navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, vktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona,
výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné
prostredie.

71. Podľa § 64 zákona EIA na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o
správnom konaní okrem
a) konania podľa druhej a štvrtej časti zákona,
b) osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3,

c) upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 7,
d) určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2,
e) určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30,
f) konfliktu záujmov podľa § 63a,
g) vydávania potvrdenia o súlade podľa § 37a.

72. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v
úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka
a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,
ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť

právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

73. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a
zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných
prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci

pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby
konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

74. Podľa § 19 od. 1 Správneho poriadku, podanie možno urobiť písomne v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe, alebo ústne do zápisnice. Podanie vo veci samej urobené v

elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej
moci treba do troch pracovných dní doplniť v listinnej podobe, v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, alebo ústne do zápisnice. Správny
orgán na dodatočné doplnenie podania nevyzýva. Ak osobitný predpis ustanovuje povinnosť použiť na
podanie určený formulár, podanie možno urobiť len použitím takého formulára.

75. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

76. Podľa § 47 ods. 1 až 3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie
a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania
vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre

ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny
orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení
dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako
sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

77. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a
zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

78. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie

prvostupňového orgánu verejnej správy o tom, že navrhovaná činnosť „Nakladanie s odpadom - batérie,
akumulátory a články“ sa nebude posudzovať podľa zákona EIA. Zároveň podľa § 29 ods. 13 zákona
č. 24/2006 Z. z. boli určené podmienky na eliminovanie alebo zmiernenie vplyvu navrhovanej činnosti
na životné prostredie.79. Žalobcovia v prvom rade namietali, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Poukázali na obdobný zámer „Zber, preprava a nakladanie s odpadmi v prevádzke

spoločnosti POWER BATTERY, Banská Bystrica“, ktorý predložila v roku 2017 spoločnosť POWER
BATTERY, s. r. o., ktorý je podľa nich totožný s predmetným zámerom navrhovateľa, a na Rozhodnutie
ministra zo dňa 02.12.2022. Správny súd po oboznámení sa s administratívnym spisom, prvostupňovým
rozhodnutím ako aj rozhodnutím žalovaného, a aj so žalobcom uvádzaným zámerom „Zber, preprava
a nakladanie s odpadmi v prevádzke spoločnosti POWER BATTERY, Banská Bystrica“, ktorý predložila

v roku 2017 spoločnosť POWER BATTERY, s. r. o. a Rozhodnutím ministra, dospel k záveru, že
nejde o totožné zámery ako to tvrdia žalobcovia. Z predmetného zámeru navrhovateľa je zrejmé,
že účelom navrhovanej činnosti „Nakladanie s odpadom - batérie, akumulátory a články" predloženej
navrhovateľom, je zber batérií, akumulátorov a článkov a ich preprava, pričom prevádzka bude
poskytovať služby v oblasti výkupu, prepravy, zberu a dočasného skladovania použitých batérií,
akumulátorov a článkov, tak automobilových ako aj priemyselných a prenosných. V predloženom

oznámení spoločnosti POWER BATTERY, s.r.o., o zmene navrhovanej činnosti „Zber, preprava a
nakladanie s odpadmi v prevádzke spoločnosti POWER BATTERY, Banská Bystrica", ktoré spoločnosť
POWER BATTERY, s.r.o. predložila Ministerstvu životného prostredia SR, ide o zber, prepravu a
zhodnocovanie použitých (automobilových a priemyselných) batérií a akumulátorov s predpokladanou
kapacitou do 7 000 ton ročne. Zásadný rozdiel v týchto dvoch posudzovaných zámeroch je v tom, že

v zámere navrhovateľa sa jedná len o výkup, prepravu, zber a dočasné skladovanie použitých batérií,
akumulátorov a článkov pred ich zhodnotením v príslušnom zariadení s autorizáciou v zmysle § 89 ods.
1 písm. a) bod 1 zákona o odpadoch, avšak v zámere spoločnosti POWER BATTERY, s.r.o. mala byť
predmetom činnosti aj príprava pre opätovné použitie, čo v zmysle ustanovenia § 3 ods. 10 zákona o
odpadoch predstavuje činnosť zhodnocovania odpadu, a teda nejde o totožné zámery a totožnú činnosť.

Nemožno preto na preskúmavanú vec aplikovať právne závery aké boli uvedené v Rozhodnutí ministra,
ako to žiadali žalobcovia.

80. Správny súd poukazuje na ust. § 3 zákona o odpadoch, v ktorom sú uvedené definície jednotlivých
pojmov nakladania a iného zaobchádzania s odpadom. Predmetom navrhovanej činnosti navrhovateľa

v predmetnom zisťovacom konaní je výkup, preprava, zber a dočasné skladovanie použitých batérií,
akumulátorov a článkov. Z ust. § 3 ods. 3, 4, 5, 6 zákona o odpadoch vyplýva, že výkup odpadu
je zber odpadu, ak je odpad odoberaný právnickou osobou alebo fyzickou osobou – podnikateľom
za dohodnutú cenu alebo inú protihodnotu, zber odpadu je zhromažďovanie odpadu od inej osoby
vrátane jeho predbežného triedenia a dočasného uloženia odpadu na účely prepravy do zariadenia na

spracovanie odpadov, zhromažďovanie odpadu je dočasné uloženie odpadu u držiteľa odpadu pred
ďalším nakladaním s ním, ktoré nie je skladovaním odpadu a skladovanie odpadu je dočasné uloženie
odpadu pred niektorou z činností zhodnocovania odpadu alebo zneškodňovania odpadu v zariadení, v
ktorom má byť tento odpad zhodnotený alebo zneškodnený. Ani jeden z týchto spôsobov nakladania
s odpadom nie je zhodnocovaním odpadu ako to tvrdia žalobcovia. Zhodnocovaním odpadu v zmysle

§ 3 ods. 13 zákona o odpadoch je činnosť, ktorej hlavným výsledkom je prospešné využitie odpadu za
účelom nahradiť iné materiály vo výrobnej činnosti alebo v širšom hospodárstve, alebo zabezpečenie
pripravenosti odpadu na plnenie tejto funkcie; zoznam činností zhodnocovania odpadu je uvedený v
Prílohe č. 1, v ktorej v bode R1 až R12 sú uvedené spôsoby zhodnocovania odpadu (pod žiadny z nich
však Navrhovaná činnosť v zmysle vyššie uvedeného nespadá). V bode R13 tejto prílohy je uvedené

skladovanie odpadov pred použitím niektorej z činností R1 až R12 a keďže navrhovateľ žiadnu z činností
zhodnocovania odpadu podľa bodov R1 až R12 Prílohy č. 1 k zákonu o odpadoch v zmysle navrhovanej
činnosti „Nakladanie s odpadom - batérie, akumulátory a články" nebude vykonávať, nepatrí skladovanie
odpadu v zmysle navrhovanej činnosti navrhovateľa medzi spôsoby zhodnocovania odpadu uvedené v
Prílohe č. 1 k zákonu o odpadoch.

81. S vyššie uvedeným zaradením a definíciou činností nakladania s odpadom v zmysle predmetného
zámeru navrhovateľa súvisí aj ďalšia námietka žalobcov, a to, že Navrhovaná činnosť bola nesprávne
zaradená do kategórie - zoznamu činností podľa prílohy č. 8, kategória č. 9. Infraštruktúra, položka č.
9 Stavby, zariadenia, objekty a priestory na nakladanie s nebezpečnými odpadmi (časť B zisťovacie

konanie od 10 t/rok Zákona o ŽP), na ktorú sa nevzťahuje povinné hodnotenie, resp. vzťahovalo by
sa povinné hodnotenie len v prípade prekročenia prahovej hodnoty 10t/rok. Podľa žalobcov, obsahom
Navrhovanej činnosti je aj príprava na opätovné použitie použitých batérií a akumulátorov, a preto
mala byť Navrhovaná činnosť zaradená podľa prílohy č. 8 k Zákonu o ŽP, do kategórie č. 9, položka7 (Zneškodňovanie alebo zhodnocovanie nebezpečných odpadov v spaľovniach a zariadeniach na
spoluspaľovanie odpadov, alebo úprava, spracovanie a zhodnocovanie nebezpečných odpadov), na
ktorú sú vzťahuje povinné hodnotenie. Správny súd na základe vyššie uvedených skutočností (viď.

bod 80 tohto rozsudku) dospel k záveru, že prvostupňový orgán ako aj žalovaný, správne zaradili
Navrhovanú činnosť do kategórie zoznamu činností podľa prílohy č. 8, kategória č. 9. Infraštruktúra,
položka č. 9 Stavby, zariadenia, objekty a priestory na nakladanie s nebezpečnými odpadmi (časť B
zisťovacie konanie od 10 t/rok Zákona o ŽP), na ktorú sa nevzťahuje povinné hodnotenie. Obsahom
Navrhovanej činnosti v zmysle vyššie uvedeného však nie je príprava na opätovné použitie použitých

batériíaakumulátorov,akototvrdiažalobcovia,atedazaradenietejtoNavrhovanejčinnostipodľaprílohy
č. 8 k Zákonu o ŽP do kategórie č. 9, položka 7 (Zneškodňovanie alebo zhodnocovanie nebezpečných
odpadov v spaľovniach a zariadeniach na spoluspaľovanie odpadov, alebo úprava, spracovanie a
zhodnocovanie nebezpečných odpadov), na ktorú sú vzťahuje povinné hodnotenie, nie je dôvodné.
Navyše, predmetná navrhovaná činnosť ráta s množstvom približne 8000 t/rok, a teda nie je tu povinné
hodnotenie ani v zmysle zaradenia Navrhovanej činnosti do kategória č. 9. Infraštruktúra, položka č.

9 Stavby, zariadenia, objekty a priestory na nakladanie s nebezpečnými odpadmi. Uvedené námietky
žalobcov, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, tak nie sú
dôvodné.

82. Žalobcovia ďalej namietali, že v správnom konaní nebol náležite preskúmaný súlad Navrhovanej

činnosti s ÚPN. Správny súd k tomuto uvádza, že rozhodnutie zo zisťovacieho konania je len
odborným podkladom, resp. podkladovým rozhodnutím pre vydanie rozhodnutia o povolení činnosti
podľa osobitných predpisov. V zisťovacom konaní sa posudzuje návrh, t. j. zámer navrhovanej činnosti,
ktorý predkladá navrhovateľ, a to minimálne v 3 variantoch. Prvým je tzv. nulový variant, t. j. stav, ktorý
by v dotknutom území nastal, ak by sa navrhovaná činnosť nerealizovala, a v dvoch navrhovaných

realizačných variantoch, o ktorých podobe rozhoduje navrhovateľ. V konaní podľa zákona EIA sa
uskutočnenie navrhovanej činnosti, ani umiestnenie zámeru nepovoľuje ani nezakazuje. Navrhovateľ
si preto pred realizáciou svojho zámeru musí zabezpečiť všetky súhlasy a povolenia vyžadované
osobitnými právnymi predpismi, ktoré získa v samostatných povoľovacích konaniach. Úlohou orgánu
verejnej správy v zisťovacom konaní je hájiť verejný záujem tak, aby bola včasne a účinne zabezpečená

vysoká úroveň ochrany životného prostredia (§ 2 zákona EIA). Výsledkom zisťovacieho konania je na
základe predloženého zámeru navrhovanej činnosti, doručených stanovísk a kritérií uvedených v prílohe
č. 10 zákona EIA, vychádzajúc z príslušných právnych predpisov, určiť, či je potrebné navrhovanú
činnosť s ohľadom na jej vplyvy na životné prostredie posúdiť podľa zákona EIA. Správny súd preto
konštatuje, že otázka, či je predmet konania podľa zákona EIA v súlade s územným plánom, nie je

skutočnosťou podmieňujúcou rozhodnutie v zisťovacom konaní podľa zákona EIA. Rozhodnutie zo
zisťovacieho konania ešte nijakým spôsobom navrhovateľa neoprávňuje k realizácii činnosti, je len
jedným z podkladov pre povoľovacie konanie. Podľa správneho súdu, až v následných povoľovacích
konaniach, napr. ohľadom povolenia výkonu činností vyplývajúcich z predloženého zámeru, alebo
v stavebnom konaní (§ 37 ods. 4 stavebného zákona), resp. ďalších konaniach, bude predmetom

skúmania aj súlad Navrhovanej činnosti s ÚPN. Navyše, mesto Banská Bystrica ako dotknutý orgán
malo možnosť doručiť prvostupňovému orgánu stanovisko, v ktorom by na takýto nesúlad Navrhovanej
činnosti s ÚPN (pokiaľ by existoval) mohlo poukázať. Keďže však mesto Banská Bystrica na predložený
Zámer navrhovanej činnosti nereagovalo vydaním písomného stanoviska, v zmysle § 23 ods. 4 zákona
EIA sa jeho stanovisko považuje za súhlasné. Správny súd pritom poukazuje na skutočnosť, že nie

je povinnosťou prvostupňového orgánu dodatočne zisťovať stanoviská dotknutých orgánov, ktoré sa
k preloženému zámeru nevyjadrili. Zákon EIA v § 23 ods. 4 jasne stanovil, že nedoručenie žiadneho
stanoviska sa považuje za súhlasné stanovisko týchto orgánov v zisťovacom konaní. Navrhovaná
činnosť sa pritom nachádza vo funkčnej ploche PZ01 – zmiešané územie, občianska vybavenosť,
výroba, sklady, pričom obdobné činnosti ako Navrhovaná činnosť sa na danom území už vykonávajú.

83. Podľa žalobcov tiež žalovaný nesprávne vyhodnotil požiadavku na doloženie posudkov z pohľadu
sociálnej a občianskej vybavenosti. Stanoviská dotknutých orgánov, ktoré boli vypracované len na
základe predloženého Zámeru a žiadnym spôsobom nereflektovali námietky žalobcov, nie sú podľa
žalobcov postačujúce. Správny súd k tomuto uvádza, že v rámci zisťovacieho konania je prvostupňový

orgán povinný zistiť všetky skutočnosti dôležité na rozhodnutie a doplniť podklady na rozhodovanie
do takej miery, aby boli spoľahlivým základom pre rozhodnutie. Pokiaľ prvostupňový orgán nemá
pochybnosti o skutkovom stave, ktorý zistil na základe predloženého zámeru navrhovanej činnosti,
stanovísk dotknutých orgánov, verejnosti, ako aj objasnení pripomienok od navrhovateľa, nie jepovinný vykonať ďalšie dokazovanie (napr. v podobe vypracovania posudkov). Hodnotenie dôkazov
pritom patrí výlučne do právomoci tohto orgánu verejnej správy. Z prvostupňového rozhodnutia
vyplýva, že prvostupňový orgán uviedol pomery súčasného stavu a aj vplyv navrhovanej činnosti

na jednotlivé zložky životného prostredia, zdravie obyvateľstva, zaťaženie územia, pričom zistil, že
navrhovaná činnosť ich nijako výrazne neovplyvní. Ak žalobcovia ako dotknutá verejnosť považovali
za potrebné predložiť odborné posudky, resp. odborné vyjadrenia, bolo ich povinnosťou podložiť
svoje požiadavky takými argumentami a dôkazmi, ktoré by potrebu týchto posudkov odôvodňovali.
Nestačí len tvrdiť, že sú potrebné a majú sa vyhotoviť. Nespokojnosť žalobcov s obsahom stanoviska

Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Banská Bystrica zo dňa 20. 6. 2022 ešte neznamená,
že je nedostatočné. Prvostupňový orgán ani žalovaný nezodpovedajú za obsah doručených stanovísk.
Predložené stanoviská vyhodnotia podľa obsahu, ktorý je v ňom uvedený. Vzhľadom na to, že žalovaný
vyhodnotil vplyv Navrhovanej činnosti z pohľadu sociálnej a občianskej vybavenosti na str. 23-24
napadnutého rozhodnutia a žalobcovia relevantne neodôvodnili potrebu doloženia posudkov z pohľadu
sociálnej a občianskej vybavenosti, má správny súd za to, že uvedené námietky žalobcov sú nedôvodné.

84. Žalobcovia ďalej namietali, že žalovaný sa žiadnym spôsobom nezaoberal námietkou týkajúcou
sa účelu stavby, v ktorej sa má Navrhovaná činnosť vykonávať. Správny súd opätovne zdôrazňuje,
že rozhodnutie zo zisťovacieho konania je len podkladovým rozhodnutím pre vydanie rozhodnutia o
povolení činnosti podľa osobitných predpisov. V konaní podľa zákona EIA sa uskutočnenie navrhovanej

činnosti, ani umiestnenie zámeru nepovoľuje ani nezakazuje. Navrhovateľ si preto pred realizáciou
svojho zámeru musí zabezpečiť všetky súhlasy a povolenia vyžadované osobitnými právnymi predpismi,
ktoré získa v samostatných povoľovacích konaniach. Skúmanie účelu stavby nie je predmetom
zisťovacieho konania podľa zákona EIA. Účel stavby bude predmetom až následného povoľovacieho
konania o realizácii Navrhovanej činnosti.

85. Žalobcovia tiež namietali nedoloženie dopravnej štúdie. Správny súd po preskúmaní veci zistil,
že prvostupňovému orgánu bolo doručené stanovisko Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej
republiky č. 30311/2022/SSD/68080 zo dňa 24.06.2022, podľa ktorého sa nevyžadovalo vypracovanie
dopravnej štúdie, ale len odsúhlasiť navrhovanú stavbu so správcom a vlastníkom ovplyvnených

komunikácií. Všetky dopravné parametre sa pritom majú navrhnúť v súlade s príslušnými normami
STN a technickými predpismi. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že prvostupňový orgán
zaslal zámer navrhovanej činnosti aj Okresnému úradu Banská Bystrica, odboru cestnej dopravy a
pozemnýchkomunikácií,akodotknutémuorgánu,abyzaujalkZámerustanovisko.OkresnýúradBanská
Bystrica, odbor cestnej dopravy, však v stanovenej lehote žiadne stanovisko k zámeru Navrhovanej

činnosti nepredložil, a preto sa jeho stanovisko v zmysle § 23 ods. 4 zákona EIA považuje za
súhlasné. Prvostupňový orgán ako aj žalovaný podľa správneho súdu správne vyhodnotili, že realizácia
navrhovanej činnosti nebude mať za následok zmenu dopravnej štruktúry, nakoľko sa budú využívať
existujúce miestne komunikácie, a preto ani táto námietka žalobcov nie je dôvodná.

86. Podľa žalobcov, žalovaný ani prvostupňový orgán neskúmali riadne dopady Navrhovanej činnosti
na kvalitu životného prostredia. Žalovaný sa uspokojil len so súhlasnými stanoviskami dotknutých
orgánov, bez akéhokoľvek skúmania a posúdenia relevantných námietok zo strany žalobcov, čo je
podľa nich nedostatočné, a preto je napadnuté rozhodnutie nezákonné a nepreskúmateľné. Správny súd
uvádza, že z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňovému orgánu boli doručené

stanoviská dotknutých orgánov - Okresného úradu Banská Bystrica, odboru starostlivosti o životné
prostredie, a to: 1) orgán ochrany ovzdušia - list č. OU-BB-OSZP3-2022/022071-002 zo dňa 29.06.2022.
ktorýuviedol,žerealizáciouzámerunavrhovanejčinnostinedôjdekvznikunovýchzdrojovznečisťovania
ovzdušia, nepožaduje, aby navrhovaná činnosť bola ďalej posudzovaná podľa zákona EIA, a že
navrhovateľ pri realizácii zámeru navrhovanej činnosti musí dodržať v plnom rozsahu platnú legislatívu

v oblasti ochrany ovzdušia, 2) orgán štátnej vodnej správy - list č . OU-BB-OSZP3-2022/022082-002
zo dňa 17.06.2022. ktorý uviedol, že nemá žiadne pripomienky, ale upozorňuje navrhovateľa na § 39
vodného zákona a vyhlášku Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 200/2018 Z. z..
ktorousaustanovujúpodrobnostiozaobchádzanísoznečisťujúcimilátkami,onáležitostiachhavarijného
plánu a o postupe pri riešení mimoriadneho zhoršenia vôd, pričom nevyžadoval ďalšie posudzovanie

podľa zákona EIA, 3) orgán ochrany prírody a krajiny - list č . OU-BB-OSZP3-2022/022185-004
zo dňa 11.07.2022, ktorý uviedol, že z hľadiska záujmov ochrany prírody a krajiny dáva súhlasné
stanovisko bez pripomienok a nepožaduje ďalšie posudzovanie podľa zákona EIA. Rovnako v zámere
Navrhovanej činnosti v IV. časti bod 3 sa uvádza „Údaje o predpokladaných priamych a nepriamychvplyvoch na životné prostredie" (str. 41-43), kde sú vyhodnotené vplyvy na ovzdušie, vody, faunu
a flóru, ako aj na biotopy, krajinu a ÚSES. Prvostupňový orgán a žalovaný tak mali podľa správneho
súdu dostatok podkladov na vyhodnotenie vplyvu Navrhovanej činnosti na životné prostredie (ochrana

ovzdušia, ochrana povrchových vôd, ochrana chránených častí prírody). Správny súd konštatuje, že
stanoviská dotknutých orgán sú odbornými stanoviskami, v ktorých dotknuté orgány posúdili zámer
navrhovanej činnosti za účelom overenia, či navrhovaná činnosť nebude mať negatívny vplyv na
tú časť zložiek životného prostredia a zdravia ľudí, ktorú majú vo svojej kompetencii. Pokiaľ by aj
mali k dispozícii námietky žalobcov, nespôsobilo by to zmenu ich odborného vyjadrenia, a rovnako

v prípade, že by podľa nich bolo potrebné ďalšie dokazovanie posudkami, resp. štúdiami, takéto
skutočnosti by prvostupňovému orgánu oznámili a stanovisko by vydali až po vypracovaní takéhoto
posudku, resp. štúdie. Správny súd tiež poukazuje na skutočnosť, že v rámci zámeru sú formulované
zodpovedajúce opatrenia k prevencii a vylúčeniu negatívnych vplyvov navrhovanej činnosti na jednotlivé
zložky životného prostredia, za ktorých je možné považovať zámer z hľadiska vplyvov na životné
prostredie a verejné zdravie za akceptovateľný a neohrozujúci kvalitu životného prostredia.

87. Ďalšou námietkou žalobcov bolo, že vypracovaný Zámer neobsahuje a nerieši požadované otázky
z hľadiska životného prostredia, ako napr.: (i) plán havarijných opatrení, ktorý musí byť vypracovaný
v zmysle § 39 ods. 4 vodného zákona; (ii) vyhodnotenie, či priestory, v ktorých sa bude nebezpečný
odpad skladovať spĺňajú požiadavky v zmysle Vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č.

371/2015 Z. z a či boli vykonané skúšky monitorovacieho systému o nepriepustnosti skladovacích
plôch spolu s doložením certifikátov nádrží a skladovacích nádob; (iii) potvrdenie, že Navrhovaná
činnosť nebude mať negatívny vplyv na podzemné vody v zmysle vypracovaného hydrologického
posudku; (iv) opis zabezpečenia proti možným únikom nebezpečných látok a opatrení proti haváriám;
(v) prevádzkový poriadok zariadenia, technologický popis skladovania a spracovania batérií; a pod.

Správny súd k predmetnej námietke uvádza, že vyššie uvedené dokumenty, ktoré žalobcovia požadujú,
sa predkladajú až v povoľovacích konaniach, a nie v zisťovacom konaní. Plán havarijných opatrení
vypracovaný v zmysle § 39 ods. 4 vodného zákona je potrebné mat' pri manipulácii so znečisťujúcimi
látkami, čo vyplýva z vodného zákona. Vyhodnotenie, či priestory, v ktorých sa bude nebezpečný odpad
skladovať, spĺňajú požiadavky v zmysle vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 371/2015 Z.

z., a či boli vykonané skúšky monitorovacieho systému o nepriepustnosti skladovacích plôch, spolu
s doložením certifikátov nádrží a skladovacích nádob, bude riešené v povoľovacom procese ohľadom
súhlasu na zber odpadov. Čo sa týka hydrologického posudku, jeho vypracovanie nie je opodstatnené,
keďže sa do stavby len umiestnia kontajnery a manipulovať sa bude v uzavretom priestore. Opis
zabezpečenia proti možným únikom nebezpečných látok a opatrení proti haváriám bude súčasťou

prevádzkového poriadku zariadenia, ktorý bude spoločne s technologickým opisom skladovania a
spracovania batérií súčasťou povoľovacieho procesu pri udelení súhlasu na zber odpadov. Z uvedeného
vyplýva, že všetky dokumenty, ktoré žalobcovia žiadajú v predmetnom zisťovacom konaní, majú byť
súčasťou až následných povoľovacích konaní, a nie tohto posudzovaného konania.

88. K námietke žalobcov, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci s tým, že je nedostatočne odôvodnené, pričom však žalobcovia neuviedli, akým
spôsobom došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré
mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, resp. v čom spočíva
nesprávnosť právneho posúdenia žalovaného uvedeného v napadnutom rozhodnutí, je potrebné uviesť,

že správny súd prieskum vykonáva v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby, pokiaľ nejde o prípady
vymedzené v § 134 ods. 2 SSP, pod ktoré ale prejednávaná vec nespadá. Práve rozsahom a dôvodmi
žaloby je správny súd pri prieskume napadnutého rozhodnutia vedený a limitovaný. Správny súd nemá
oprávnenie za žalobcov konkrétne dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať, ani
všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti uvedené v žalobe podľa obsahu administratívneho spisu

alebo odôvodnenia napadnutého rozhodnutia za žalobcu konkretizovať. Žalobcami v žalobe uvedené
všeobecne formulované a nekonkrétne žalobné námietky, ktoré z tohto dôvodu možno považovať
len za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu žalobcov s rozhodnutím žalovaného, resp. s hodnotením
veci orgánmi verejnej správy, bránia tomu, aby správny súd na ich základe konštatoval nezákonnosť
preskúmavaného rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia.

89. Ohľadom námietky nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia (spolu s prvostupňovým
rozhodnutím) pre nedostatok dôvodov správny súd uvádza, že v prejednávanej veci je predmetom
prieskumu rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní podľa § 29 zákona EIA. Odôvodnenie rozhodnutiavydaného podľa tretej časti (§ 18 - § 39) zákona o EIA musí spĺňať náležitosti požadované pre
rozhodnutie správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ktorý procesný predpis sa
podľa § 64 zákona EIA na zisťovacie konanie subsidiárne aplikuje, a tiež náležitosti stanovené v

§ 20a zákona EIA. Po preskúmaní administratívneho spisu a napadnutého rozhodnutia žalovaného
ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy má správny súd za to, že tieto rozhodnutia spĺňajú
všetky náležitosti rozhodnutia vyplývajúce z vyššie uvedených zákonných ustanovení, a preto považuje
túto námietku žalobcov za nedôvodnú. Správny súd dospel k záveru, že tieto rozhodnutia spĺňajú
náležitosti rozhodnutí v zmysle Správneho poriadku a že tieto rozhodnutia sú dostatočne odôvodnené

a poskytujú dostatočný záver o tom, že v rámci zisťovacieho konania bol oznámený zámer navrhovanej
činnosti z hľadiska povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta jej vykonávania a očakávaných
vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľov, možnosti realizácie opatrení navrhnutých na
odstránenie a zmiernenie nepriaznivých dopadov navrhovanej činnosti na životné prostredie a zdravie
obyvateľov, dostatočne vyhodnotená orgánom verejnej správy a že tento zámer navrhovanej činnosti
nemá negatívny vplyv na životné prostredie a zdravie obyvateľov v danej lokalite. Správny súd ďalej

uvádza, že rozsah a obsah prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia je striktne vymedzený dôvodmi
nezákonnostiuplatnenýmižalobcamivsprávnejžalobe.Všeobecnánámietkanezákonnosti,obsahujúca
tvrdenie žalobcov, podľa ktorého rozhodnutie je v rozpore so zákonom alebo podľa ktorého orgán
verejnej správy porušil, resp. nedodržal procesné ustanovenia, avšak bez konkrétnej skutkovej a právnej
argumentácie vzťahujúcej sa k preskúmavanému konkrétnemu prípadu, žiadny priestor takémuto

prieskumu nedáva, a preto musí byť aj z tohto dôvodu vyhodnotená ako nedôvodná.

90. Rovnako zistenie skutkového stavu považuje správny súd za dostačujúce pre vydanie rozhodnutia,
a tak prvostupňovým orgánom ako aj žalovaným ustálený skutkový stav má podľa správneho súdu
jednoznačnú oporu v administratívnom spise. Správny súd preskúmal postup prvostupňového orgánu

a žalovaného, pričom sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu a vzhľadom na uvedené dospel
k záveru, že tak prvostupňový orgán ako aj žalovaný postupovali v súlade so zákonom. Správny súd má
za to, že prvostupňový orgán aj žalovaný postupovali v zmysle citovaných zákonných ustanovení zákona
EIA, pretože z výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že zámer navrhovanej
činnosti, ktorý bol uvedený v predloženom návrhu, sa nebude posudzovať podľa zákona EIA, pričom

vo výrokovej časti sa ďalej uvádzajú aj podmienky, ktoré v ďalšom procese konania je navrhovateľ
povinný rešpektovať. Správny súd poukazuje na to, že na základe výsledkov zisťovacieho konania
a doručených stanovísk prvostupňový orgán dospel k rozhodnutiu, že navrhovaná činnosť nebude
posudzovaná podľa zákona EIA, pretože jednotlivé dotknuté orgány sa k tejto navrhovanej činnosti
vyjadrili, že nežiadajú posudzovanie predmetnej navrhovanej činnosti podľa zákona EIA. Navrhovanú

činnosť žiadali posudzovať len žalobcovia, avšak netvrdili a nepreukázali žiadne konkrétne dôvody,
ktoré by zakladali potrebu alebo nevyhnutnosť posudzovať navrhovanú činnosť podľa zákona EIA, čo
uviedol aj prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí. Neobstojí tak námietka žalobcov, že napadnuté
rozhodnutie neobsahuje v zmysle § 29 ods. 3 zákona EIA identifikáciu kritérií podľa prílohy č. 10 zákona
EIA.

91. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutí, opatrení, iných zásahov a nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu
a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či si orgán verenej správy vecne príslušný na konanie
zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, alebo uplatnenie iného správneho

aktu, alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, t. j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú
z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie
bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané
náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesno-právnymi predpismi. Pri
rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy správny

súd preskúmava iba to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.
Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu
orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmaní zákonnosti predmetného
rozhodnutia žalovaného správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo vydania opatrenia (§ 135 ods. 1 SSP v znení platnom do

30.06.2023). Preto v správnom súdnictve správny súd dokazovanie v zásade nevykonáva, vykonáva
len také dokazovanie, ktoré je nevyhnuté na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je
obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 119 ods. 1 SSP). Úlohou súdu v správnom súdnictve nieje nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej
správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000).

92. Pokiaľ bolo obsahom žalobných bodov a námietok prezentovanie vlastných skutkových a právnych
záverov žalobcov, ku ktorým dospeli výlučne na základe svojich tvrdení, resp. vyjadrenie všeobecného
nesúhlasu so skutkovými a právnymi závermi žalovaného, tieto samé o sebe nemôžu spôsobovať
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. K dôvodnosti žalobných námietok nepostačuje, ak žalobcovia
s hodnotením veci žalovaným nesúhlasia bez toho, aby uviedli konkrétne nedostatky majúce za

následok rozpor napadnutého rozhodnutia so zákonom, resp. so zásadami logického uvažovania.
Samotný fakt, že závery, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutie založené, nie sú v súlade s názormi
žalobcov, nepreukazuje jeho nezákonnosť. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto námietok
so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, t. j. k otázke, v čom konkrétne sa žalovaný mýlil pri
hodnotení podkladov a pri právnom posúdení veci a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom
uvedeným v napadnutom rozhodnutí, sú tieto námietky len vyjadrením vlastného názoru, resp.

všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia žalobcov
bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu
v konaní o preskúmanie jeho zákonnosti nepostačuje k tomu, aby správny súd mohol dospieť k záveru
o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. V rámci takto formulovaných žalobných bodov tak chýba
zrozumiteľná argumentácia, v čom sa žalovaný mýlil, ak rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom

rozhodnutí.

93. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy a konania, ktoré mu
predchádzalo, z dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že táto žaloba je nedôvodná a

rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie sú v súlade so zákonom, a preto s poukazom
na § 190 SSP žalobu zamietol.

94. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP spôsobom uvedeným vo
výroku rozsudku. Žalobcovia neboli v konaní úspešní, preto im právo na náhradu trov konania nepatrí

(a contrario). Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom
správny súd nezistil žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania voči neúspešným
žalobcompriznané.Zaplatenieeventuálnychtrovkonaniažalovanéhonemožnoodžalobcovspravodlivo
požadovať. Ďalším účastníkom konania správny súd náhradu trov konania voči neúspešným žalobcom
nepriznal v zmysle § 169 SSP (a contrario), pretože im nevznikli žiadne trovy v súvislosti s plnením

povinností, ktoré by im explicitne uložil správny súd. O priznanie iných trov ďalší účastníci konania
nepožiadali.

95. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§139 ods. 4 SSP).
95. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods.
3 SSP a contrario).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP)
v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2
písm. a) SSP).
Podľa § 445 ods. 1 a 2 SSP v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa

§ 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §
440sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1 a 2 SSP sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.