Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 16, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/53/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7717212941
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčák

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7717212941.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gizely Majerčák a členov senátu JUDr.

Aleny Mikovej a JUDr. Zuzany Stolárovej, v právnom spore žalobcu: Všeobecná zdravotná poisťovňa,
a.s., Bratislava, Panónska cesta 2, IČO: 35 937 874, proti žalovanému: Základná škola, Michalovce,
Krymská 5, IČO: 17 080 762, zást. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Simona MARCINOVÁ, s. r. o.,
Námestie slobody 13, Michalovce, IČO: 53 192 362, za ktorú ako konateľ koná advokátka JUDr. Simona
Marcinová, PhD., o 6 167,53 €, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.
k. 24C/49/2017 - 273 z 20. septembra 2022

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ako „súd“) v poradí druhým rozsudkom
označeným v záhlaví žalovanému ako tretej osobe, ktorého zavineným protiprávnym konaním došlo
k úrazu A. B. ako maloletého poistenca, uložil povinnosť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku žalobcovi
ako zdravotnej poisťovni zaplatiť 6 167,53 € titulom úhrady nákladov za zdravotnú starostlivosť
poskytnutú mal. A. B. a žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalovaný v priestoroch školy 8.6.2015 organizoval športový deň, počas

ktorej akcie došlo k zraneniu mal. poistenca žalobcu A. B., ktorej z toho titulu bola poskytnutá zdravotná
starostlivosť, ktorú hradil žalobca. Zavinenie žalovaného na vzniku úrazu maloletého poistenca vyvodil
z právoplatného odsudzujúceho rozsudku Okresného súdu Michalovce z 8.3.2018 vo veci 4T/123/2016
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 3.12.2018 pod sp. zn. 8To/54/2018, ktorým
zamestnanec žalovaného (triedny učiteľ), ako aj samotný riaditeľ školy boli uznaní vinnými z prečinu
ublíženia na zdraví podľa §157 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a písm. b) TZ.

3. Vec právne posúdil ako nárok zdravotnej poisťovne na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť voči tretej osobe ustanovený v §9 ods. 7 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom
poistení, citoval (i) ustanovenie §8 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach,
dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, v zmysle ktorého zdravotná poisťovňa uhrádza na základe
zmlúv uzatvorených podľa §7 poskytnutú zdravotnú starostlivosť v rozsahu ustanovenom osobitným
predpisom, ktorým v zmysle poznámky 25) je zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej
starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace

s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, podľa dohodnutej ceny [§7 ods. 9 písm. c) alebo písm. e)],
ak tento zákon neustanovuje inak, pričom podkladom na úhradu zdravotnej starostlivosti je finančné
zúčtovanie podľa §8aa, ak sa zdravotná poisťovňa s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v zmluve
o poskytovaní zdravotnej starostlivosti (§7 a 7a) nedohodnú inak, ako aj (ii) ustanovenia Občianskehozákonníka o premlčacej dobe v prípade práva na náhradu škody (§106), o počítaní času (§122 ods. 1
a ods. 2) a o všeobecnej zodpovednosti za škodu spôsobenú pri činnosti právnickej osoby tými, ktorých
na túto činnosť právnická osoba použila (prvá veta §420 ods. 2) a uzavrel, že žalovaný v predmetnom

spore je pasívne vecne legitimovaným, nakoľko škoda na zdraví poškodenej (maloletého poistenca
– pozn. odvolacieho súdu) bola spôsobená aktivitou realizovanou žalovaným ako subjektom, ktorý
zodpovedá za škodu spôsobenú osobami, ktoré na predmetnú činnosť použil.

4. So žalovaným vznesenou námietkou premlčania sa vysporiadal so záverom, že táto je

nedôvodná, nakoľko hoci k oznámeniu o poskytnutí zdravotnej starostlivosti v dôsledku tohto ťažkého
úrazu z 8.6.2015 zasiahnutím kovovou guľou do hlavy maloletého poistenca zdravotnej poisťovni
poskytovateľom zdravotnej starostlivosti došlo už 2.7.2015 (písomnosťou z 30.6.2015), za právne
relevantné považoval, že žalobca o predpokladoch zodpovednosti za škodu sa dozvedel až 22.7.2015
z vyplneného dotazníka o informáciách ohľadom zmieneného úrazu, keďže až z tohto sa dozvedel,
kto je za úraz zodpovedný. Uzavrel preto, že subjektívna dvojročná premlčacia doba na uplatnenie

práva žalobcovi v danom prípade začala plynúť 23.7.2015 a uplynula by preto až 23.7.2017, ale keďže
žalovaný nárok žalobou na súde bol uplatnený 21.7.2017, tento nie je premlčaný.

5. S námietkou o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu založenou na argumente žalovaného,
že žalobca nepreukázal, že „došlo reálne k úhrade žalovanej sumy“, s poukazom na §6 ods. 1 písm.

h) zákona č. 581/2004 Z. z. sa vysporiadal s odôvodnením, že náklady na poskytnutie zdravotnej
starostlivosti žalobca ako poskytovateľ verejného zdravotného poistenia je povinný uhradiť zo zákona,
a to priamo zdravotníckemu zariadeniu ako poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti („zdravotná
poisťovňa o. i. poskytovateľom zdravotnej starostlivosti uhrádza úhradu za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť), pričom sa tak deje po verifikovaní všetkých úkonov poskytnutej zdravotnej starostlivosti

a s nimi spojenými nárokmi, pričom bez ohľadu na dôvod, toto plnenie je zákonnou povinnosťou
zdravotnej poisťovne.

6. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil zásadou úspechu žalobcu v spore ustanovenou v §255
ods. 1 CSP, tomuto nárok na náhradu trov konania však nepriznal s odôvodnením, že úspešný žalobca

tento nárok v konaní si neuplatnil.

7. Proti tomuto rozsudku žalovaný ako odvolateľ podáva odvolanie, ktoré odôvodňuje odvolacími
dôvodmi ustanovenými v §365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP a navrhuje, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému proti žalobcovi prizná nárok na plnú náhradu

trov konania.
8. Odvolateľ trvá na tom, že žalobca žalobou uplatnený nárok v konaní nepreukázal, keďže reálne
nepreukázal úhradu plnenia spojeného s poskytnutím zdravotnej starostlivosti pripísaním na bankový
účet nejakého zdravotníckeho zariadenia ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti ako nevyhnutný
predpoklad vzniku jeho regresného nároku, pričom ani skutočnosť, že žalobca je zdravotnou poisťovňou

úhrady poistencom poskytujúca priamo zo zákona, automaticky negarantuje, že svoju povinnosť si splnil
aj v tomto konkrétnom prípade. Podľa odvolateľa sporná úhrada v prospech poskytovateľa zdravotnej
starostlivosti nevyplýva pritom ani z vyčíslenia nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, nakoľko
nesporne ide o dokument vyhotovený samotným žalobcom, resp. jeho revíznym lekárom. Podľa
odvolateľa pre vznik samotného regresného nároku z týchto dôvodov bolo preto nevyhnutné v konaní

ustáliť a preukázať skutočné plnenie žalobcu (zaplatenie úhrady) v prospech týchto poskytovateľov, t.
j. preukázať deň pripísania finančných prostriedkov na ich bankový účet, nakoľko vznik práva žalobcu
domáhať sa vynaložených nákladov aj v zmysle záverov NS SR vyslovených napr. v jeho uzneseniach
vo veci 1 Cdo 70/2009, ako aj 2 Cdo 343/2009, je spojený práve s týmto dňom.

9. Žalovaný sa nestotožnil ani s tým, ako súd posúdil premlčanie uplatneného nároku. Tvrdiac, že
z dôvodu, že žalobca o úraze sa dozvedel už 2.7.2015, premlčacia doba na uplatnenie jeho práva začala
plynúť 3.7.2015 a skončila 3.7.2017 a žaloba podľa neho mala byť preto zamietnutá pre premlčanie,
keďže žalovaný túto hmotnoprávnu obranu v spore pred súdom prvej inštancie uplatnil.

10. S argumentom, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo zavinenie žalovaného vo vzťahu
k uplatnenému nároku žalobcu a že žalovaný neporušil žiadnu povinnosť, ktorá by mala za
následok poškodenie zdravia poistenca žalobcu a žiadne porušenie povinnosti rovnako mu nebolo ani
preukázané, odvolateľ rovnako zotrváva aj na uplatnenej námietke o nedostatku svojej pasívnej vecnejlegitimácie v spore, ktorý odvolateľ považuje napokon aj za preukázaný, a to s poukazom na predložené
odsudzujúce rozsudky vydané v trestnom konaní, z ktorých vyplýva zavinenie konkrétnych fyzických
osôb, a nie žalovaného.

11. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
Poukázal na to, že poskytnutú zdravotnú starostlivosť jej poskytovateľ vykazuje zúčtovacími dokladmi,
t. j. súbormi v elektronickej forme, ktoré obsahujú zoznam ním poskytnutej zdravotnej starostlivosti
počas zúčtovacieho obdobia, pričom on v konaní pred súdom prvej inštancie predložil podrobný

rozpis nákladov vykonávaný priamo systémom, ktorý skontroloval a overil revízny lekár. Následne
vo vyúčtovaní liečebných nákladov sú uvedené čísla faktúr a dátumy 4.8.2015, 6.8.2015, 7.8.2015
a 10.8.2015, kedy žalobca predmetné náklady uhradil poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, pričom
daný dokument je overený revíznym lekárom a potvrdzuje úhrady vykázané zdravotnou poisťovňou a
všetky podmienky pre uplatnenie svojho nároku považuje preto za riadne preukázané.

12. Pokiaľ ide o námietku premlčania a o namietaný nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného
v spore, plne zotrval na svojom právnom názore v konaní prezentovanom už aj pred súdom prvej
inštancie, t. j. že (i) s poukazom na §21 ods. 5 zákona č. 580/2004 Z. z. právne relevantným pre
premlčanie uplatneného práva je, že o tom, kto je za úraz jeho poistenca zodpovedný, žalobca
preukázane sa dozvedel až 22.7.2015 z dotazníka vyplneného zákonným zástupcom maloletého

poškodeného a žalobou na súde 21.7.2017 uplatnený nárok nie je preto premlčaný a že (ii) protiprávne
zavinené konanie žalovaného vyplýva z právoplatného rozsudku súdu v ním označenej trestnej veci,
pričom o. i. aj žalobca ako poškodený so svojím nárokom na náhradu škody bol odkázaný na civilný
proces s odôvodnením, že obžalovaní trestný čin spáchali ako učiteľ, resp. riaditeľ základnej školy.

13. Žalovaný v odvolacej replike okrem zopakovania svojej už uplatnenej procesnej obrany v spore
a v odvolacom konaní poukazom na rozhodnutia viacerých odvolacích súdov argumentoval, že
v zmysle ich rozhodovacej praxe úhradu nákladov zdravotnou poisťovňou považujú za preukázanú až
predložením výpisu z účtu poisťovne preukazujúceho úhrady jednotlivým poskytovateľom zdravotnej
starostlivosti. K nedostatku svojej pasívnej vecnej legitimácie v spore s poukazom na uznesenie NS

SR z 30.6.2011 (správne 30.6.2010 – pozn. odvolacieho súdu) vo veci 2Cdo/343/2009 zdôrazňuje,
že v konaní ide o hmotnoprávny nárok žalobcu ako zdravotnej poisťovne voči osobám zodpovedným
za škodu, ktorú žalobca musel z iného právneho dôvodu (z dôvodu spôsobenej škody treťou osobou)
uhradiť spôsobom upraveným v osobitných zákonoch, a nejde preto o právo žalobcu na náhradu škody
podľa §420 o. z. Žalobca si mal preto regresný nárok uplatniť voči osobám, ktoré v trestnom konaní boli

uznané vinnými z prečinu ublíženia na zdraví.

14. Žalobca, ktorému odvolacia replika žalovaného bola doručená 21.2.2023, nevyužil svoje zákonné
právo a k odvolacej replike odvolaciu dupliku nepodal. Žiadna zo strán ďalšie podanie vo veci neurobila.
15. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania

podaného stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom i dôvodmi odvolania a
rovnako viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo (§34 a §355
a nasl. CSP o odvolaní) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

16. Rozsudok vo výroku je vecne správny, odvolací súd ho preto postupom podľa §387 ods. 1 CSP
potvrdil.

17. Rozsudok na Krajskom súde v Košiciach verejne bol vyhlásený 16.10.2024 o 10.00 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dv. 210/II. poschodie, trakt D. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku

od 10.10.2024 boli zverejnené na úradnej tabuli odvolacieho súdu a tiež na jeho webovej stránke (§219
ods. 1 a ods. 3 za použitia §378 CSP).

18. Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody podľa §365 ods. 1 písm. f) (súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam) a písm. h) (rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) CSP, o ktorých odvolací súd dospel k
záveru, že tieto nie sú naplnené.19. Súd prvej inštancie dokazovanie vo veci vykonal v rozsahu potrebnom pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad ustanovených v §191 ods. 1 CSP,
z týchto dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného

skutkového stavu vyvodil správny právny záver a napadnutý rozsudok aj správne odôvodnil. V konaní
nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

20. Ustanovenie §9 ods. 7 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. zakladá zdravotnej poisťovni osobité právo
postihu(tzv.regresnéprávo)preprípad,žekúrazualeboinémupoškodeniuzdraviaupoistenca,náklady

za poskytnutú zdravotnú starostlivosť ktorého vynaložila, došlo zavineným protiprávnym konaním tretej
osoby, proti ktorej žalobou uplatnený hmotnoprávny nárok smeruje.

21. Povinnosť zdravotnej poisťovne tieto náklady zdravotnej starostlivosti zaplatiť svojmu zmluvnému
zdravotníckemu zariadeniu je pritom plnením jej zákonnej povinnosti, ktorá existuje tak či tak bez ohľadu
na to, z akého dôvodu bola zdravotná starostlivosť jej poistencovi poskytnutá, či išlo o liečenie následkov

úrazu, či iného poškodenia zdravia spôsobeného zavineným protiprávnym konaním tretej osoby alebo
následkov inej, prípadne aj nikým nezavinenej udalosti a ktorú zdravotná poisťovňa splní najneskôr do
30 dní od doručenia účtovaného dokladu, ak zmluvné strany sa nedohodli inak (§8 ods. 2 zákona č.
581/2004 Z. z.).

22. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia možno preto súhlasiť s odvolateľom, že v danom
prípade nejde o nárok žalobcu na náhradu škody, ale o osobitý hmotnoprávny, tzv. regresný nárok
žalobcu vyplývajúci z citovaného zákonného ustanovenia, ktoré však predpokladá (i) poskytnutie
zdravotnej starostlivosti jej poistencovi, (ii) skutočnosť, že k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia tohto
poistenca došlo zavineným protiprávnym konaním žalovaného a (iii) vynaloženie nákladov zdravotnej

poisťovne za zdravotnú starostlivosť (iv) v príčinnej súvislosti s týmto zavineným protiprávnym konaním
žalovaného.

23. V danom prípade k poškodeniu zdravia úrazom maloletého poistenca žalobcu ako žiačky 6. ročníka
základnej školy, ktorá v tomto civilnom spore je žalovanou, došlo na školskej športovej olympiáde

organizovanej žalovanou základnou školou, pričom rozsudkom okresného súdu v spojení s rozsudkom
odvolacieho súdu v trestnej veci dňom 3.12.2018 obžalovaný triedny učiteľ žiakov 6.B triedy žalovanej
školy, resp. aj obžalovaný riaditeľ žalovaného boli uznaní vinnými z prečinu ublíženia na zdraví podľa
§157ods.1aos.2písm.a)apísm.b)TZnatomskutkovomzáklade,že8.6.2015počaskonaniaškolskej
športovej olympiády v priestoroch areálu školy (i) triedny učiteľ porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu

mu z jeho zamestnania a nevykonal dozor nad žiakmi svojej triedy, ktorí boli ako diváci na športovom
podujatí a dostali sa tak na časť športoviska, kde sa konala súťaž v disciplíne „vrh guľou“, pri ktorej bol na
základe organizačného zabezpečenia školskej olympiády určený ako zodpovedný za danú disciplínu,
pričom maloletý žiak 6.B triedy, ktorý nesúťažil, na športovisku hodil guľou a zasiahol ňou poškodeného
maloletého poistenca žalobcu, žiačku 6.B triedy do hlavy a spôsobil jej tak zranenia s dobou liečenia

8 týždňov, resp. (ii) riaditeľ porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu mu z jeho zamestnania a funkcie
vyplývajúcu mu z §152 písm. c) zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon)
s poukazom na §5 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školskej samospráve a ďalších
interných predpisov tým, že nezaistil bezpečnosť a ochranu zdravia detí a žiakov počas tejto športovej
olympiády v disciplíne „vrh guľou“ – na úseku, ktorý aj pripravoval, vzhľadom na zvýšené riziko úrazu

nezabezpečil zvýšený dozor a zábrany, následkom čoho došlo k zhora už zmienenému úrazu poistenca
žalobcu. Nepochybne išlo preto o fyzické osoby, ktoré právoplatným rozsudkom súdu v trestnom
konaní boli uznané vinnými zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví poistencovi žalobcu, tieto fyzické
osoby pri uvedenej činnosti však nekonali ako osoby súkromné, ale ako osoby, ktoré z titulu svojho
zamestnania, resp. v prípade riaditeľa aj z titulu jeho funkcie pri danej školskej a školou organizovanej

športovej olympiáde mali určité a určené povinnosti, ktoré im vyplývali práve z tohto ich zamestnania,
resp. aj riadiacej funkcie, čím si plnili svoje pracovnoprávne, resp. v prípade riaditeľa aj z riadiacej
funkcie vyplývajúce povinnosti voči svojmu zamestnávateľovi, aj keď nevyhovujúcim a nedostatočným
spôsobom, práve v dôsledku čoho došlo ku škode na zdraví poistenca spôsobenú pri činnosti triednym
učiteľom, resp. riaditeľom ako tými, ktorých zamestnávateľ na danú činnosť použil. V zmysle §420

ods. 2 o. z. za toto poškodenie zdravia poistenca úrazom, ku ktorému došlo na športovisku v areáli
zamestnávateľa počas ním organizovanej školskej športovej olympiády konanej 8.6.2015 zodpovedá
preto žalovaná základná škola ako subjekt práva, ktorý triedneho učiteľa, resp. riaditeľa školy na
túto svoju činnosť použil a ktoré samy za škodu takto spôsobenú podľa Občianskeho zákonníkanezodpovedajú. Touto občianskoprávnou zodpovednosťou žalovaného je naplnená zákonná podmienka
úrazu poistenca zavineným protiprávnym konaním žalovaného ako tretej osoby, voči ktorej žalujúca
zdravotnápoisťovňasvojregresnýnárokvyplývajúciz§9ods.7písm.c)zákonač.580/2004Z.z.vtomto

spore správne a zákonne aj uplatnila. Námietka nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného
v tomto spore preto neobstojí.

24. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, že by súd prvej inštancie otázke aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu v tomto spore sa venoval tak, ako mu to vyplývalo z 19. odseku jednoznačného

právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v jeho predchádzajúcom zrušujúcom uznesení
zamietavého rozsudku súdu prvej inštancie, podľa ktorého súd nižšej inštancie pri svojom novom
rozhodovaní vo veci bol preto povinný zistiť, posúdiť a postupom podľa §220 ods. 2 CSP náležite
odôvodniť, ako zistil (ne)naplnenie zákonných podmienok, za ktorých žalobcovi v tomto konkrétnom
prípade (ne)vzniklo právo požadovať úhradu nákladov od tretích osôb vrátane toho, ako a čím zdravotná
poisťovňa preukazuje vykonávanie zdravotného poistenia a v tomto rozsahu porušil preto kasačnú

záväznosť zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu zo 17.12.2021 pod sp. zn. 9Co/172/2020, čím
zároveň porušil aj právo strán na spravodlivý proces, keď v dôsledku toho svoje rozhodnutie v merite
veci, ktoré vyznelo v prospech žalobcu ani nebol schopný presvedčivo odôvodniť, čo na strane
žalovaného, ktorý v konaní od počiatku sa bráni, že žalobca úhradu žalovaného plnenia v prospech
zdravotníckeho zariadenia ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v konaní nepreukázal, napokon

aj z tohto dôvodu viedlo k podaniu odvolania a vyjadreniu nespokojnosti s podľa neho rozporuplným
právnym záverom súdu prvej inštancie ohľadom preukázania žalobou uplatneného nároku zo strany
žalobcu prijatého za nezmeneného dôkazného stavu veci, na základe ktorého súd žalobu predtým
v celom rozsahu zamietol, hoci žalobca úhradu žalovanej sumy podľa neho naďalej nepreukázal.
Odvolací súd v zmysle §387 ods. 3 CSP, in fine v odôvodnení svojho potvrdzujúceho rozhodnutia musí

sa preto vysporiadať aj s týmito podstatnými tvrdeniami odvolateľa, s ktorými sa nevysporiadal ani súd
prvej inštancie, hoci tieto svoje námietky žalovaný predniesol už aj v konaní pred súdom prvej inštancie
(§391 ods. 2 a §220 ods. 2 CSP, a contrario).

25. Podľa zhora poskytnutého výkladu základom regresného nároku žalobcu je systém verejného

zdravotného poistenia, v rámci ktorého žalobca v danom prípade vynaložil náklady za zdravotnú
starostlivosť poskytnutú svojmu mal. poistencovi (Natálii P.) v súvislosti so zraneniami utrpenými pri
úraze, ktorá má svoj finančný ekvivalent vyjadrený vo vyčíslení súvisiacich vynaložených nákladov
v konaní predloženom žalobcom v celkovej výške 6 167,53 €, ktorú žalovaný, ako takú v konaní nijako
nenamietal, namietal len absenciu dôkazu o ich vynaložení žalobcom a tým aj nedostatok jeho aktívnej

vecnej legitimácie v spore, a to odvolávajúc sa na jednoznačné a ustálené závery najvyššieho súdu
vyplývajúce z jeho rozhodnutí či už vo veci 1 Cdo 70/2009 alebo vo veci 2Cdo 343/2009 a preto namieta,
že žalobca v konaní bol povinný preukázať deň pripísania peňažných prostriedkov na bankový účet
jednotlivých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

26. Niet pochýb, že najvyšší súd v odvolateľom zmienenom uznesení z 21.1.2010 vo veci 1 Cdo
70/2009, ktoré v Zbierke stanovísk NSSR a rozhodnutí súdov SR bolo uverejnené pod publikačným
číslom R 51/2010 judikoval, že právo zdravotnej poisťovne (v ním rozhodovanom spore ako žalobca
rovnako vystupovala Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.) voči tretej osobe na náhradu vynaložených
nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencovi, ktorého zdravie bolo poškodené zavineným

protiprávnym konaním tejto tretej osoby, vzniká zaplatením úhrady poskytovateľovi zdravotnej
starostlivosti. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia však nepochybne vyplynulo aj to, že sám najvyšší
súd za nepochybný dôkaz o zaplatení tejto úhrady zdravotnou poisťovňou poskytovateľovi zdravotnej
starostlivosti bez ďalšieho považoval vyčíslenie nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v konaní
predložené žalobcom, z ktorého vyplynulo, kedy žalobca poskytovateľom zdravotnej starostlivosti

zaplatil za zdravotnú starostlivosť poskytnutú jeho poistencovi a ani len neuvažoval o tom, že by
išlo o dôkaz nespôsobilý preukázať tieto pre súdny spor rozhodujúce skutočnosti. Neobstojí preto
odvolacia námietka žalovaného s odvolaním sa na uznesenie najvyššieho súdu či už vo veci 1 Cdo
70/2009 alebo vo veci 2 Cdo 343/2009, že žalobca bol povinný v konaní preukázať deň pripísania
peňažných prostriedkov na bankový účet jednotlivých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, keďže

uvedené z rozhodnutia najvyššieho súdu nevyplýva, práve naopak najvyšší súd akceptoval žalobcom
zostavené vyčíslenie úhrady nákladov vynaložených na zdravotnú starostlivosť poistenca žalujúcej
zdravotnej poisťovne. Rovnako tak v uznesení z 11.4.2011 vo veci 7 Cdo 51/2010 najvyšší súd ako z
dôkazu žalujúcej zdravotnej poisťovne, že táto vynaložila náklady na poskytnutú zdravotnú starostlivosť,vychádzal z jej vyčíslenia týchto nákladov ako dôkazu, že žalujúca zdravotná poisťovňa poskytovateľom
zdravotnej starostlivosti svoju zákonnú povinnosť splnila. Pretože rozhodnutia odvolacích súdov
netvoria ustálenú rozhodovaciu prax, odvolací súd nie je povinný sa vysporiadať s dôvodmi, pre ktoré

odvolateľom v odvolacej replike zmienené senáty iných odvolacích súdov rozhodli od tejto ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu odchylne (Čl. 2 ods. 2 CSP, a contrario) a s týmito v odôvodnení
napadnutého rozsudku sa preto ani nezaoberal.

27. Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti spracúvajú a vykazujú výkony poskytnutej zdravotnej

starostlivostivzmysleodbornéhousmerneniaMZSRaÚradupredohľadnadzdravotnoustarostlivosťou
elektronickou formou podľa určeného dátového rozhrania a po skončení kalendárneho mesiaca
poisťovni vykážu a zašlú jednu faktúru s hromadnými dávkami poskytnutej zdravotnej starostlivosti
za všetkých ošetrených poistencov poisťovne. Podľa §9 ods. 1 a ods. 4 – 6 zákona č. 581/2004
Z. z. v znení k 10.8.2015, kedy podľa vyčíslenia žalobcu tento úhradu za poskytnutie zdravotnej
starostlivosti zdravotníckemu zariadeniu v súvislosti s poškodením zdravia jeho maloletého poistenca

na školskej športovej olympiáde v areáli žalovanej základnej školy uskutočnenej 8.6.2015 vykonal
najneskôr, zdravotná poisťovňa u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorým uhrádza úhradu za
poskytnutú zdravotnú starostlivosť, o. i. aj revíznymi lekármi vykonáva kontrolnú činnosť zameranú
na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť vynakladania prostriedkov verejného zdravotného poistenia,
rozsah a kvalitu poskytovania zdravotnej starostlivosti a na dodržiavanie zmlúv o poskytovaní zdravotnej

starostlivosti podľa §7 a §7a, kam o. i. spadá aj kontrola účtovných dokladov a dokumentácie súvisiacej
s rozsahom poskytnutej zdravotnej starostlivosti.

28. V zmysle §40 ods. 1 písm. f) a ods. 2 opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 70/2005
F.s. z 30.11.2005, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovnej osnove

pre zdravotné poisťovne, v jeho znení k 10.8.2015, označeného ako 33 - Záväzky z poistenia a zaistenia,
na účtoch účtovnej skupiny 33 sa účtujú f) záväzky voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, pričom
dňomuskutočneniaúčtovnéhoprípaduo.i.prezáväzkyzverejnéhozdravotnéhopoisteniatejtoúčtovnej
skupiny je deň doručenia faktúry od poskytovateľa z ohláseného poskytnutia zdravotnej starostlivosti
alebo ohlásenej poistnej udalosti, o ktorom sa účtuje podľa vnútorného predpisu účtovnej jednotky

v súlade s osobitnými predpismi a ktoré na tomto účte, upravené na základe posúdenia revízneho lekára,
sa účtujú bez ohľadu na to, či úhrada za zdravotnú starostlivosť alebo poistné plnenie boli už vyplatené
alebo nie.

29. Revízny lekár žalujúcej zdravotnej poisťovne v zmysle citovaného zákona a opatrenia MF SR

takto postupoval aj v súdenej veci, keď dôvodnosť vykázania jednotlivých výkonov zdravotnej liečebnej
starostlivosti tohto prípadu ešte 4.8.2015 (v spise na č. l. 109 a nasl.) preskúmal a odsúhlasil
svojím podpisom ako výkony mal poistencovi N. P. poskytnuté v príčinnej súvislosti so zavineným
protiprávnym konaním žalovaného z 8.6.2015, o čom vyhotovil týmto výkazom zdokladované, rovnako
svojím podpisom opatrené vyčíslenie vynaložených nákladov s číslami jednotlivých faktúr, zdravotnícke

zariadenie, ktoré zdravotnú starostlivosť poskytlo, jej trvanie, výška nákladov s tým spojená a dátum
ich úhrady zdravotnou poisťovňou, ako údaje prekontrolované a odsúhlasené revíznym lekárom
poisťovne. Ide o zákonom, opatreniami príslušných ministerstiev a metodickými pokynmi príslušných
orgánov upravený postup zdravotnej poisťovne v danom prípade so 100 % účasťou SR ako jej
jediného a výlučného akcionára, ktorý takto realizuje ústavné právo každého občana SR na bezplatnú

zdravotnú starostlivosť, t. j. štát prostredníctvom žalobcu tieto náklady, ktorých náhradu v tomto
konaní uplatňuje, vynaložil bez ohľadu na to, akým spôsobom došlo k poškodeniu zdravia dotknutého
poistenca. Zdravotná poisťovňa z verejného zdravotného postenia zdravotnú starostlivosť svojim
poistencom uhrádza v rozsahu vymedzenom zákonom č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej
starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace

s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v platnom znení, pričom vo vzťahu ku každému svojmu
poistencovi vedie podrobnú evidenciu výkonov poskytnutých zdravotníckymi zariadeniami pri jeho
liečbe, ktoré prepláca svojim zmluvným partnerom a vo svojich registroch eviduje podrobný výpis z účtu
každého svojho poistenca. Žalobca náklady za tieto jeho zmluvnými partnermi vykazované a revíznym
lekárom prekontrolované výkony zdravotnej starostlivosti, ako hromadne sú vykazované, pritom aj

uhrádza tzv. hromadnými úhradami a preto ani žalovaným požadovaný dôkaz o vyplatení úhrady
faktúrami deklarovanými vo vyúčtovaní, by zjavne nesvedčil o pripísaní výlučne len žalovanej sumy na
účetpríslušnéhozdravotníckehozariadeniaatentobynavecipretoničnezmenilanámietkyžalovaného,
ktorý ich reálny základ ani v tomto smere nijako nepreukázal, popri žalobcom predložených dôkazoch,ktoré tento o vynaložení nákladov na poskytnutú zdravotnú starostlivosť v súvislosti s poškodením
zdravia jeho mal. poistenca utrpeného pri úraze z 8.6.2015 vyhotovil v súlade so zákonom upraveným
postupom a náležitosťami, sú preto absolútne nepodložené.

30. Z dôkazov produkovaných žalobcom v konaní vyplýva preto dôvodnosť žalobou uplatneného
nároku, keďže z obsahu spisu vyplýva, že zdravotná starostlivosť poskytnutá mal. N. P. zmluvnými
zdravotníckymizariadeniamižalobcuvobdobí8.6.2015–18.6.2015nepochybnevcelomrozsahusúvisí
s poškodením jej zdravia, ktoré menovanej spôsobil žalovaný svojím zavineným protiprávnym konaním

z 8.6.2015, čo vyplýva aj z časovej súvislosti vykázaných položiek zdravotnej starostlivosti. A pokiaľ
preto žalobca náklady spojené s poskytnutím zdravotnej starostlivosti jej mal. poistenca zdravotníckemu
zariadeniu podľa vyčíslenia odsúhlaseného revíznym lekárom poisťovne, ktorý prekontroloval každý
jeden zdravotníckym zariadením účtovaný náklad, či tento (ne)bol vynaložený na liečenie mal. poistenca
a či (nie) je v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním žalovaného, čo žalovaný ani
nespochybňoval, podľa predloženého vyčíslenia zdravotnej poisťovne uhradila v období 4.8.2015 –

11.8.2015 celkom v sume 6 167,53 €, žalobou uplatnený nárok podľa §9 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z.
z. je v celom rozsahu dôvodný.

31. Rovnako neobstojí napokon ani odvolacia námietka žalovaného o nesprávnom právnom posúdení
premlčaniažaloboudňom21.7.2017uplatnenéhoprávažalobcuvtomtospore.Ustanovenie§21zákona

č. 580/2004 Z. z. je špeciálnou úpravou premlčania hmotnoprávnych nárokov ustanovených v tomto
zákone. V zmysle jeho odseku (5) právo zdravotnej poisťovne uplatniť si voči tretej osobe nárok na
úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť podľa §9 ods. 7 písm. c), sa premlčí uplynutím
dvoch rokov odo dňa, keď sa zdravotná poisťovňa dozvie, kto poškodenie zdravia spôsobil, najneskôr
uplynutím desiatich rokov odo dňa úhrady nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Z citovanej

právnej úpravy jednoznačne vyplýva, že pre počiatok plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby
právne relevantným nie je odvolateľom namietané nadobudnutie vedomosti zdravotnej poisťovne o
samotnom úraze poistenca vôbec, k čomu v danom prípade preukázane, avšak vzhľadom na relevantné
zákonné ustanovenie §21 zákona č. 580/2004 Z. z. irelevantne došlo už 2.7.2015, keďže rozhodujúcim
pre počiatok plynutia premlčacej doby v danom prípade je nadobudnutie vedomosti zdravotnej poisťovne

o tom, kto poškodenie zdravia spôsobil. Keďže v danom prípade k uvedenému preukázane došlo
až 22.7.2015, subjektívna dvojročná premlčacia doba do uplatnenia žaloby na súde dňom 21.7.2017
neuplynula a žalobou takto uplatnené právo žalobcu nie je preto premlčané.

32. Z uvedených dôvodov odvolacie námietky žalovaného neobstoja, nakoľko žiadna z nich nie je

spôsobilá spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd postupom podľa §387 ods.
1 CSP napadnutý rozsudok preto potvrdil v celom rozsahu ako vecne správny vrátane závisiaceho
výrokuotrováchkonaniasprávneazákonnezaloženéhonazásadeúspechuvdanomprípadežalovanej
strany v spore (§255 ods. 1 CSP).

33. Pretože ide o rozhodnutie, ktorým konanie sa končí, odvolací súd postupom podľa §396 ods. 1
CSP rozhodol aj o trovách odvolacieho konania (§262 ods. 1 CSP), a to rovnako v súlade so zásadou
úspechu ustanovenou v §255 ods. 1 CSP a vo veci v celom rozsahu úspešnému žalobcovi priznal preto
nárok na náhradu trov odvolacieho konania; o výške náhrady trov po právoplatnosti tohto rozhodnutia
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§262 ods. 2 CSP); žalovaný netvrdil a vzhľadom

na okolnosti prípadu odvolací súd ani nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré o trovách
konania by mohol rozhodnúť aplikovaním §257 CSP čo i len sčasti v prospech neúspešného odvolateľa.

34. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e p r í p u s t n é , ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e p r í p u s t n é , ak jeho rozhodnutie záviselo
od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

S výnimkou prípadov ustanovených v §429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní dovolateľ musí byť

zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).