Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/123/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119329118
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:6119329118.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr.

Marty Polyákovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.
XX, XXX XX E., zast.: JUDr. Ing. Ronald Kočiščák, advokát, so sídlom Farská 12, 949 01 Nitra, proti
žalovaným: 1. F. G. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, XXX XX E., podnikajúci pod obchodným
menom Ing. Rudolf Jurenka SOAR, so sídlom Hydinárska 155/30, 949 01 Nitra, IČO: 32 761 295, 2.
I. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XXX, XXX XX E., obaja zastúpení: Mgr. Romana Mravíková,
advokátka, so sídlom Coboriho 9, 949 01 Nitra, o zaplatenie 5 000 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 28. septembra 2023, č. k. 7C/87/2019-451, takto

r o z h o d o l :

I . Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku ( výrok I.) ako
aj vo výroku o trovách konania (II.) vo vzťahu k žalovanej v 2. rade p o t v r d z u j e.
II. Žalovaná v 2. rade má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

III. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku ( výrok I.) vo vzťahu k
žalovanému v 1. rade m e n í takto:

Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 5 000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 5 000 eur od 11.05.2019 do zaplatenia, do troch dní do právoplatnosti tohto rozsudku.

IV.Žalobkyňa má voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne. O náhrade trov konania
rozhodoltak,žežalovanýmv1.a2.radepriznalprotižalobcovispoločneanerozdielnenároknanáhradu

trov konania pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia.
1.1. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou upomínaciemu
súdu dňa 14.07.2019 domáhala od žalovaných v 1. a 2. rade zaplatenia sumy 5000 eur spolu s prísl.
a náhrady trov konania. Žalobu zdôvodnila tým, že žalobkyňa ako záujemca uzavrela so žalovaným v
1. rade zastúpeným žalovanou v 2. rade dňa 24.04.2019 po predchádzajúcej dohode o podmienkach
kúpy nehnuteľností zmluvu o rezervácii nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. J. C., obec

J. C., K. E. vo vlastníctve F. L.. Zároveň dňa 24.04.2019 zaplatila rezervačný poplatok vo výške 5000
eur. Prijatie tejto sumy potvrdila na príjmovom pokladničnom doklade žalovaná v 2. rade. Z dôvodu,
že po zaslaní návrhu zmluvy zo strany žalovanej v 2. rade žalobkyňa zistila, že návrh kúpnej zmluvy
nesúhlasí s podmienkami dohodnutými medzi žalobkyňou a žalovanou v 2. rade v čase uzavretia zmluvyo rezervácii nehnuteľnosti a zaplatení rezervačného poplatku, žiadala žalobkyňa žalovanú v 2. rade
o dodržanie dohodnutých podmienok kúpy nehnuteľností. Dňa 09.05.2019 bol žalovaný v 1. rade a
zároveň aj žalovaná v 2. rade vyzvaní na dodržanie dohody ohľadom podmienok kúpnej zmluvy a

zabezpečenie uzavretia zmluvy v zmysle dohodnutých podmienok, alebo na vrátenie zaplatenej sumy
rezervačného poplatku. V zmysle zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti je sprostredkovateľ - žalovaný v 1.
rade povinný vrátiť sumu zaplateného rezervačného poplatku žalobkyni, ak z dôvodu na jeho strane
nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy do 15 dní odo dňa podpisu tejto zmluvy. Zmluva bola uzavretá
dňa 24.04.2019, pričom 15 dní uplynulo dňa 09.05.2019, avšak ani po výzve žalobkyne nezabezpečil

žalovaný v 1. rade uzavretie zmluvy tak aby zodpovedala podmienkami dohodnutým medzi žalobkyňou
a žalovanou v 2. rade a ani nevrátil sumu prijatého rezervačného poplatku. Nakoľko v mene žalovaného
v 1. rade vystupovala žalovaná v 2. rade a aj podpísala zmluvu o rezervácii nehnuteľnosti a prevzala
sumu rezervačného poplatku 5 000 eur avšak žiadnym spôsobom ani ku dňu podania tohto návrhu
nepreukázala žalobkyni oprávnenie takto konať, domáha sa žalobkyňa vrátenia tejto sumy aj od
žalovanej v 2. rade popri žalovanom v 1. rade, a to spoločne a nerozdielne.

1.2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 37 ods. 1, § 51, § 451 ods. 1,2, § 454, § 107
ods. 1,2 OZ, § 139 ods. 1, § 140 ods. 1,2 CSP ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho
dospel k záveru, že žalobkyňa nemá nárok na zaplatenie žalovanej sumy. Konštatoval, že predmetná
rezervačná zmluva je neplatným právnym úkonom a žalobkyni by mohol vzniknúť nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia z titulu neplateného právneho úkonu. Poukázal na to, že nemohol uplatnený

nárok žalobkyne posúdiť z úradnej moci ani podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
nakoľko by nešlo len o právne posúdenie uplatneného nároku, ktoré náleží len súdu, ale o posúdenie
nároku so zohľadnením nových skutkových okolností (uplatnenie nároku na základe neplatnej zmluvy),
a to vydania bezdôvodného obohatenia na základe neplatnej zmluvy, teda by išlo o novú žalobu -
zmenu žaloby, ktorá musí byť žalobcom uplatnená v zmysle § 140 ods. 2 CSP (dispozičné právo má

výlučne žalobca), pričom až v prípade jej uplatnenia náleží súdu povinnosť o tomto dispozičnom návrhu
rozhodnúť podľa § 142 CSP.
1.3. Uviedol, že takýto návrh na zmenu žaloby zo strany žalobkyne podaný nebol, pričom sa zástupca
žalobkyne vyjadril, že skutkové okolnosti sa nezmenili, petit je vykonateľný, zmena skutkových okolností
by sa mohla brať do úvahy, ak by v žalobe bol uvedený konkrétny titul. Zo skutkových okolností nie

je zrejmé na základe čoho sa žalobkyňa domáha svojho nároku, zrejmé je, že sa domáha vrátenia
peňazí, či už z platnej alebo neplatnej zmluvy. Súd prvej inštancie konštatoval, že uvedené tvrdenie
zástupcu žalobkyne nemožno považovať za pravdivé, keď v priebehu celého konania pred vydaním
v poradí prvého rozsudku uvádzal, že žalobkyňa sa domáha svojho nároku z dôvodu, že vinou
žalovaných nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a teda jej nárok je daný v zmysle rezervačnej zmluvy,

ktorej platnosť ani raz do vydania uznesenia odvolacieho súdu nespochybnila. Vyjadrenie zástupcu
žalobkyne v záverečnej reči pred vyhlásením prvého rozsudku, kde len stroho uviedol, že "ak by súd
posúdil rezervačnú zmluvu ako neplatnú, predmetného nároku sa domáhame aj titulom bezdôvodného
obohatenia", nie je možné posudzovať ako podstatnú zmenu skutkových okolností a ani za návrh na
zmenu petitu. Za rozhodujúce považoval, že žalobkyňa a ani je zástupca do tohto okamihu neplatnosť

zmluvy a uvedenie dôvodov takejto neplatnosti nešpecifikovali a rovnako to tak bolo aj podanom
odvolaní, keď žiadnym spôsobom nekonkretizovali v čom vidia neplatnosť zmluvy a teda vznik nároku
na vydanie bezdôvodného obohatenia. Na základe vyššie uvedených skutočností, súd na základe
výsledkov vykonaného dokazovania žalobu zamietol.
1.4. Navyše zdôraznil, že ak by aj žalobkyňa navrhla pripustiť zmenu žaloby a doplnila rozhodujúce

skutočnosti, na základe ktorých sa domáha svojho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia jej
nároku v dôsledku vznesenej námietky premlčania, by nemohol vyhovieť. Zohľadnil, že plnenie bolo
žalovaným poskytnuté dňa 24.4.2019 a teda 3-ročná objektívna lehota by uplynula 24.4.2022, pričom
žalobkyňasasvojhonárokutitulombezdôvodnéhoobohateniazačaladomáhaťažpoprávnomposúdení
odvolacím súdom. V danom prípade nebolo možné na predmetný spor aplikovať subjektívnu lehotu,

lebo tá začala plynúť až doručením uznesenia KS v Nitre zo dňa 31.3.2023 (uzn. o zrušení rozsudku),
pričom je vylúčené, aby subjektívna lehota začala plynúť až po uplynutí objektívnej premlčacej lehote.
K námietke žalobkyne na pojednávaní 4.7.2023, že takáto námietka premlčania je porušením hrubých
mravov uviedol, že vznesenie námietky premlčania je právom dlžníka.
1.5. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovaným, ktorí mali

v spore plný úspech vo veci priznal proti žalobkyni spoločne a nerozdielne náhradu trov konania pred
súdom prvej inštancie ako aj pred odvolacím súdom v rozsahu 100 % .2. Proti tomuto rozsudku podala písomne v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla, aby
odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe vyhovie a žalovaných
spoločne a nerozdielne zaviaže zaplatiť žalobkyni sumu 5 000 eur spolu s úrokom z omeškania vo

výške 5,00 % ročne zo sumy 5 000 eur od 11.05.2019 do zaplatenia a nahradiť žalobkyni trovy konania
v rozsahu 100 %, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
3. V dôvodoch odvolania žalobkyňa uviedla, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa
poukázala na odôvodnenie rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu, najmä považoval
za preukázané, že rezervačná zmluva nebola uzatvorená platne, a teda ide o neplatný právny úkon,
na základe čoho z dôvodu, že žalobkyňa nedoplnila skutkové okolnosti tak, aby bolo možné rozhodnúť
o povinnosti žalovaných vrátiť žalovanú sumu. Uviedla, že tieto závery súdu prvej inštancie sú

nesprávne, súd dospel k týmto záverom, na základe nesprávnych skutkových zistení z vykonaných
dôkazov, vec nesprávne právne posúdil a opomenutím dôkazov, resp. vyjadrení žalobkyne aj porušil jej
právo na spravodlivý proces. Žalobkyňa uviedla, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia
patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania, jednoznačne vyplýva z ustálenej
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu síce nevyžaduje, aby na každý

argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická
odpoveď práve na tento argument. Rovnako sa Ústavný súd SR vyjadril k povinnosti súdov riadne
odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu
základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
Vo vzťahu k namietanému nedostatočnému odôvodneniu rozsudku žalobkyňa uviedla, že súd prvej
inštancie venoval iba 16 riadkov odôvodnenia posúdeniu skutočnosti, či v prípade rozhodnutia o tom,
či stále tá istá rezervačná zmluva v prípade jej posúdenia ako platného alebo neplatného právneho

úkonu je zmenou skutkových tvrdení, naopak odôvodneniu hypotetickej možnosti ak by bola žalobkyňa
zmenilažalobnýnávrh,čoneurobilavenovalsúdprvejinštancievpodstateceléodôvodnenie.Žalobkyňa
nenamietala, že súd prvej inštancie uviedol aj svoj právny názor na premlčanie v prípade podstatnej
zmeny skutkových okolností, avšak súd prvej inštancie mal venovať pozornosť najmä odôvodneniu
skutočnosti, preto považoval rovnaký skutkový dej, rovnaké strany sporu, rovnaký žalovaný nárok za

podstatnú zmenu skutkových tvrdení. Odôvodnenie postupu súdu prvej inštancie, ktorý posúdil právne
posúdenie nároku ako zmenu skutkových okolností aj napriek tomu, že sa žiadnym spôsobom nezmenili
vyžaduje, aby bolo presvedčivé, riadne odôvodnené a najmä zákonné, čo však toto odôvodnenie
rozsudku v tejto časti nespĺňa a ako žalobkyňa ďalej uviedla, že súd prvej inštancie rozhodol arbitrárne,
dokonca v rozpore so svojimi vlastnými tvrdeniami uvedenými v rozsudku. V súvislosti s arbitrárnym

nesprávnym a navzájom si odporujúcimi vyjadreniami súdu prvej inštancie žalobkyňa poukázala najmä
na vyjadrenie súdu prvej inštancie v bode 31. odôvodnenia rozsudku, v ktorom sa uvádza: „V danom
prípade súd aj s poukazom na právny názor, vyjadrený odvolacím súdom vyhodnotil rezervačnú zmluvu
za neplatný právny úkon, pričom následkom takejto neplatnosti je povinnosť strán vrátiť si vzájomné
plnenie titulom bezdôvodného obohatenia“. Z tohto vyjadrenie súdu prvej inštancie vyplynulo, že súd

vyhodnotil – teda právne posúdil rezervačnú zmluvu ako neplatný právny úkon v zmysle zásady
„iura novit curia“, a aj sám správne uviedol, že z dôvodu neplatnosti tohto právneho úkonu vzniká
povinnosťstránvrátiťsivzájomnéplnenietitulombezdôvodnéhoobohatenia.Vrozporestýmtovlastným
vyjadrením však následne súd prvej inštancie uviedol, že došlo k zmene skutkových okolností, pretože
žalobkyňa si náhle začala uplatňovať svoj nárok z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa

predložila súdu dňa 05.09.2023 pred pojednávaním písomné vyjadrenie k námietke premlčania, ako aj
súdom uvádzanej zmene skutkových tvrdení, ktoré však súd v odôvodnení rozsudku nespomína a toto
vyjadrenie úplne odignoroval. Za pochybenie súdu prvej inštancie považovala žalobkyňa aj postup, kedy
súd umožnil žalovaným predkladať dôkazy priamo na pojednávaní aj napriek tomu, že tento dôkaz
mali možnosť žalovaní predložiť skôr, dokonca aj v prvom konaní pred rozhodnutím odvolacieho súdu.

Žalobkyňa v priebehu konania výslovne uviedla, že trvá na podanej žalobe aj voči žalovanej v 2. rade,
nakoľko žalovaný bude s veľkou pravdepodobnosťou spochybňovať platnosť rezervačnej zmluvy, a teda
týmto spôsobom snažiť zbaviť zodpovednosti vrátiť žalobkyni žalovaný nárok. Tieto skutočnosti, teda
skutkové tvrdenia, ako aj skutkový dej žalovaná nikdy nemenila, uviedla a podrobne špecifikovala ichuž v upomínacom konaní a súdu prvej inštancie boli známe najneskôr v čase, kedy bola vec súdu
prvej inštancie postúpená z upomínacieho konania, teda 16.10.2019. Podľa názoru žalobkyne súd prvej
inštancie mohol a aj mal rozhodnúť na základe žalobkyňou uvádzaných skutkových tvrdení, nakoľko

tieto poskytovali dostatočný podklad pre zákonné rozhodnutie o podanej žalobe, čo napokon aj súd prvej
inštancie spravil, keď právne posúdil rezervačnú zmluvu, vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobkyne,
ktoré však mal k dispozícii už najneskôr dňa 16.10.2019, avšak už nesprávne žalobu zamietol, lebo svoje
vlastné právne posúdenie nazval zmenou skutkových okolností, resp. skutkového deja. Bránila sa tým,
že zmena žaloby sa totiž dotýka výlučne skutkových okolností daného prípadu, keďže právna kvalifikácia

nároku je vecou súdu. Zmenou žaloby sa teda zásadne rozumie len kvalifikovaná zmena tvrdených
skutkových okolností, ktoré sú, resp. môžu byť podkladom aj pre zmenu právnej kvalifikácie. Právne
posúdenie právneho úkonu nie je zmenou skutkových okolností, nakoľko tento právny úkon nebol zo
strany žalobkyne zamenený za iný právny úkon, zostal rovnaký, bol jasne a zrozumiteľne označený už
v podanej žalobe a rovnako aj žalobkyňou opísaný skutkový dej predchádzajúci a nasledujúci urobeniu
tohto právneho úkonu sa nijak nezmenil od podania žaloby.

4. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadrili žalovaní, ktorí navrhli, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne a priznal žalovaným nárok na náhradu
trov odvolacieho konania. Vo svojom vyjadrení žalovaní uviedli, že rozsudok považujú za absolútne
dostatočný a v súlade s príslušnou judikatúrou slovenských súdov a rozhodnutí ESĽP, a preto touto

vadou odvolaním napadnutý rozsudok netrpí. Uviedli, že žalobkyňa nikdy právne kvalifikovaným
spôsobom svoj nárok neodôvodňovala bezdôvodným obohatením a tomu zodpovedajúco skutkovo
nikdy neargumentovala. Celé dokazovanie na súde prvej inštancie smerovalo k tomu, ktorá zo
zmluvnýchstránzmluvyorezerváciinehnuteľnostizapríčinila,žekuzavretiuriadnejzmluvyvdohodnutej
lehote pätnástich dní nedošlo. Žalobkyňa tvrdila, že túto skutočnosť zapríčinil žalovaný v 1. rade, resp.

žalovaní a tomu zodpovedajúc predkladala a navrhovala dôkazy. Nikdy v priebehu celého konania na
súde prvého stupňa Civilným sporovým poriadkom vyžadovaným a kvalifikovaným spôsobom netvrdila,
že by zmluva o rezervácii nehnuteľnosti bola neplatný právny úkon, z ktorého dôvodu sa žalovaný
v 1. rade na jej úkor bezdôvodne obohatil. Žalobkyňa skutkovo a právne neargumentovala, z akého
dôvodu by mala podľa jej názoru byť zmluva o rezervácii nehnuteľnosti neplatná. V tomto smere

nebolo na súde prvej inštancie vykonané žiadne dokazovanie. Rovnako tak žalobkyňa netvrdila, a ani
nenavrhovala dokazovanie v otázke preukazovania predpokladov vzniku bezdôvodného obohatenia na
strane žalovaného. Ani v tomto smere nebolo vykonané žiadne dokazovanie. Pokiaľ žalobkyňa trvala
na skutkovom zdôvodnení uvedenom v žalobe a súčasne uvádzala, že uplatnený nárok jej možno
priznať titulom bezdôvodného obohatenia, nie je procesne možné priznanie nároku iba na základe iného

právneho posúdenia. Ide o dve rozdielne skutkové tvrdenia. Zmena skutkového tvrdenia, na základe
ktorého je nárok uplatnený, je v danom prípade takou zmenou rozhodujúcej skutočnosti, ktorú treba
jednoznačne považovať za zmenu žaloby. K zmene žaloby však nedošlo. Pokiaľ sa teda zo sporu
týkajúceho sa plnenia zo zmluvy v priebehu konania stal spor, kde sa žalobkyňa alternatívne domáha
aj bezdôvodného obohatenia na úplne inom skutkovom základe ako v podanej žalobe za účinnosti

Civilného sporového poriadku bez toho, aby požiadala o zmenu žaloby, už len samotná táto okolnosť
postačuje k tomu, aby bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá. Žalovaní uviedli, že je nesprávny názor,
že na základe žalobkyňou uvádzaných skutkových tvrdení, konajúci súd posúdil platnosť/neplatnosť
rezervačnej zmluvy. Platnosť zmluvy konajúci súd posúdil na základe záväzného právneho názoru
vyjadreného Krajským súdom v Nitre, v uznesení zo dňa 31.03.2023 spisovej značky 7Co/44/2022,

ktorým odvolací súd podrobil zmluvu o rezervácii nehnuteľnosti súdnemu prieskumu. Dôvody možnej
neplatnosti zmluvy naznačené Krajským súdom v Nitre neboli žalobkyňou v konaní pred súdom prvej
inštancie ani len čiastočne načrtnuté.

5. Krajský súd v Nitre vyzval právnych zástupcov strán sporu, aby sa písomne vyjadrili k možnému

použitiu nasledovných ustanovení Občianskeho zákonníka a Civilného sporového poriadku podľa § 39,
§ 50a ods. 1, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, § 53 ods. 4 písm. e), § 53 ods. 5, § 544 ods. 1, § 544 ods.
2, § 456, § 457, § 458 ods. 1,2, § 517 ods. 1,2 OZ, § 290 CSP. Výzva na iné právne posúdenie bola
stranám sporu doručená dňa 08.11.2024. K možnosti iného právneho posúdenia sa vyjadrili žalovaní
písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 18.11.2024. Uviedli, že z predloženej výzvy nie

je zrejmé akými úvahami sa odvolací súd riadi a to vzhľadom k tomu, že žalobca v podanom odvolaní
namietal nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. V prípade, ak dôvodom aplikácie uvedených
ustanovení je len dodatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie bez zmeny výrokovej časti,
súhlasia s použitím citovaných zákonných ustanovení. V prípade, ak aplikácia citovaných zákonnýchustanovení má viesť k zmene rozsudku vo výrokovej časti, ktorá by bola v neprospech žalovaných, s
použitím citovaných zákonných ustanovení nesúhlasia.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s
verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a po
prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je vo vzťahu k žalovanému v 1. rade dôvodne

podané. Preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku vo vzťahu k žalovanému v 1.
rade zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Rozsudok súdu prvej inštancie
v zamietajúcej časti a vo výroku o trovách konania vo vzťahu k žalovanej v 2. rade podľa § 387 CSP
ako vecne správny z iných právnych dôvodov potvrdil.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

8. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

9. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

10. Podľa § 50a ods. 1 OZ účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu;
musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.

11. Podľa § 51 OZ účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však
nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

12. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára obchodník so spotrebiteľom.

13. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

14. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

15. Podľa § 53 ods. 4 písm. e) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú obchodníkovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté
plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s obchodníkom zmluvu alebo od nej odstúpi,

16. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

17.Podľa§544ods.1OZakstranydojednajúpreprípadporušeniazmluvnejpovinnostizmluvnúpokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.

18. Podľa § 544 ods. 2 zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.19. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

20. Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

21.Podľa§458ods.1OZmusísavydaťvšetko,čosanadobudlobezdôvodnýmobohatením.Aktonieje
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

22. Podľa § 458 ods. 2 OZ s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho,
pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

23. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o

deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

24. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

25. Podľa § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

26. Predmetom konania je žaloba žalobkyne o zaplatenie sumy 5 000 eur. Žalobkyňa tento nárok

uplatnila na tom skutkovom základe, že ako záujemca uzatvorila so žalovaným v1. rade zastúpeným
žalovanou v 2. rade dňa 24.04.2019 po predchádzajúcej dohode o podmienkach kúpy nehnuteľnosti
zmluvu o rezervácii nehnuteľností. Toho istého dňa zaplatila rezervačný poplatok vo výške 5 000 eur,
čo žalovaná v 2. rade potvrdila na príjmovom pokladničnom doklade žalovaná v 2. rade. K uzavretiu
kúpnej zmluvy, ku ktorému malo dôjsť do 15 dní odo dňa podpísania rezervačnej zmluvy, nedošlo. Dňa

09.05.2019 bol žalovaný v 1. rade a zároveň aj žalovaná v 2. rade vyzvaní na dodržanie dohody ohľadom
podmienok kúpnej zmluvy a zabezpečenie uzavretia zmluvy v zmysle dohodnutých podmienok alebo
na vrátenie zaplateného rezervačného poplatku. Žalovaní nereagovali na výzvu právneho zástupcu
žalobkyne a žalovanú sumu žalobkyni nevrátili, preto sa domáhala jej vrátenia prostredníctvom podanej
žaloby a zároveň si uplatnila 5 % úrok z omeškania zo sumy 5 000 eur od 11.05.2019.

27. Odvolací súd nepovažuje za sporné, že dňa 24.04.2019 žalobkyňa a žalovaný v 1. rade zastúpený
žalovanou v 2. rade uzavreli zmluvu o rezervácii nehnuteľnosti (č. l. 9). Tiež nie je sporné, že žalobkyňa
uhradila žalovanému v 1. rade sumu 5 000 eur (č. l. 9) a ani tá skutočnosť, že právny zástupca žalobkyne
dňa 09.05.2019 emailom žalovaným v 1. rade a 2. rade doručila výzvu na vrátenie žalovanej sumy (č. l.

12 – výzva bola žalovaným doručená následne aj prostredníctvom pošty, čo však pre určenia začiatku
omeškaniasosplnenímpovinnostižalovanýchnepovažujeodvolacísúdzaprávnerelevantné).Otázkou,
ktorú však je potrebné v tomto konaní vyriešiť je, či žalobkyňa má hmotnoprávny nárok na vrátenie sumy
5 000 eur.

28. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že rezervačná zmluva zo dňa 24.04.2019 je neplatná podľa
§ 37 ods. 1 OZ, pretože je neurčitá a nezrozumiteľná. Napriek tomuto záveru, súd prvej inštancie
žalobu zamietol, pretože v priebehu konania žalobkyňa zmenila právny titul na základe, ktorého sa
domáha žalovaného nároku. Zdôraznil, že najskôr sa žalobkyňa domáhala plnenia z platnej zmluvy a po
rozhodnutí odvolacieho súdu sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia na úplne inom skutkovom

základe než skutkové tvrdenia uvedené v žalobe. Žalobkyňa tak urobila bez toho, aby požiadala
o zmenu žaloby a táto okolnosť bola podľa názoru súdu prvej inštancie dôvodom, pre ktorý žalobu
zamietol.

29. Ďalej súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že aj keby žalobkyňa navrhla zmenu

žaloby, nemohol by žalobe vyhovieť z dôvodu vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaných.
Súd prvej inštancie uzavrel, že v prípade, ak by žalobkyňa podala návrh na zmenu žaloby, došlo by k
uplynutiu trojročnej objektívnej premlčacej doby (§ 107 ods. 1 OZ). Poukázal na to, že plnenie bolo
žalovaným poskytnuté dňa 24.04.2019 a teda, trojročná premlčacia doba uplynula 24.04.2022, avšakžalobkyňasasvojhonárokutitulombezdôvodnéhoobohateniazačaladomáhaťažpoprávnomposúdení
odvolacím súdom (po vydaní uznesenia KS NR zo dňa 31.03.2023).

30. S ohľadom na tieto závery súdu prvej inštancie sa odvolací súd sa v prvom rade zaoberal tým, či je
možné považovať zmenu právneho titulu, od ktorého si žalobkyňa odvodzuje svoj nárok za podstatnú
zmenu skutkových tvrdení, ktoré je podľa názoru súdu prvej inštancie potrebné posúdiť ako zmenu
žaloby, o ktorej pripustení musí súd rozhodnúť.

31. V tomto smere odvolací súd dospel k záveru, že právne posúdenie súdu prvej inštancie nebolo
správne.

32. Základnú procesnú povinnosť sporových strán predstavuje povinnosť substancovať všetky
podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti týkajúce sa sporu (čl. 8 CSP, § 132 ods. 1, § 150 CSP) a
súdu je zverená právna argumentácia, príp. právna charakteristika faktov sporu v zmysle zásady iura

novit curia, ktorou je ovládaný civilný súdny proces. Prienik medzi nastolenými úlohami však prirodzene
predstavuje možnosť (nie povinnosť) strán uplatňovať právnu argumentáciu, v rámci ktorej zvyčajne
prezentujúc nielen názor na to, ktorú právnu normu má súd aplikovať a ako je potrebné ju interpretovať.
Tomuto oprávneniu strany zodpovedá jednak oprávnenie protistrany na právnu argumentáciu reagovať
v rámci princípu kontradiktórnosti (čl. 9 CSP) a rovnosti strán (čl. 6 CSP), a súčasne aj povinnosť

súdu poskytnúť na podstatné právne argumenty strán aspoň stručnú, ale vecnú odpoveď z pohľadu
požiadavky úplnosti a presvedčivosti odôvodnenia rozsudku, tak ako to normuje § 220 ods. 2 CSP (I.
ÚS 221/2024). Procesná sankcia v podobe straty sporu len v prípade neuvedenia, prípadne uvedenia
nevhodného (nepriliehavého) právneho dôvodu (titulu) v žalobnom návrhu nemá oporu v princípoch, na
ktorých je založený civilný proces, ani v účele civilného procesu, ktorým je zaoberať sa materiálnym

predmetom sporu, poskytnúť ochranu subjektívnych práv, prinášať spravodlivosť, a nie ich odmietať cez
rôzne arbitrárne procedurálne rituály (4Cdo/35/2019, 9Cdo/7/2021), a napokon ani v samotnej judikatúre
všeobecných súdov (5Cdo/196/2009). Ústavný súd zdôrazňuje, že súdu nemožno uprieť, aby v spojení
so skutkovými zisteniami urobil sám odlišné, právu zodpovedajúce hodnotenie žalobou uplatneného
plnenia (I. ÚS 221/2024).

33.Zmenaprávnejkvalifikácieuplatňovanéhonárokuniejezmenoužaloby,pretožežalobcovizozákona
nevyplýva povinnosť právne kvalifikovať svoj nárok a posúdenie nároku po právnej stránke je vždy
úlohou súdu. Skutkovou zmenou žaloby je podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností
tvrdenýchvžalobe.Vtakomprípadežalobcaopierasvojnárokonovéskutočnosti,ktorésúrozhodnépre

uplatnený nárok, avšak bez zmeny žalobného petitu. V konaní nedošlo k zmene skutkových okolností -
tvrdenia o uzatvorení rezervačnej zmluvy, zaplatení rezervačného poplatku a následnom neuzatvorení
kúpnej zmluvy, tieto tvrdenia zostali počas celého konania nemenné a preukázané, došlo len k zmene
právnej kvalifikácie - titulu, na základe, ktorého si žalobkyňa uplatňuje vrátenie zaplatenej sumy.

34. Skutočnosť, že sa žalobkyňa najskôr domáhala vrátenia rezervačnej zálohy zaplatenej na
základe platnej rezervačnej zmluvy a potom na pojednávaní dňa 04.07.2023 sa domáhala vydania
bezdôvodného obohatenia titulom neplatnej rezervačnej zmluvy, nie je podstatnou zmenou alebo
doplnením rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, na základe ktorej by žalobkyňa musela podať
návrh na zmenu žaloby. Súd prvej inštancie sám po právnom posúdení rezervačnej zmluvy dospel

k záveru, že ide o neplatný právny úkon, pričom následkom takejto neplatnosti je povinnosť strán vrátiť
si vzájomné plnenie titulom bezdôvodného obohatenia (bod 31.). Na to aby súd prvej inštancie dospel
k takémuto právnemu záveru nepotreboval od žalobkyne žiadne ďalšie zmeňujúce alebo doplňujúce
skutkové tvrdenia. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Súd prvej inštancie mal na

základe zisteného skutkové stavu, povinnosť posúdiť ex offo platnosť právneho úkonu rezervačnej
zmluvy, bez toho, aby žalobkyňa bola povinná podať v priebehu konania návrh na zmenu žaloby. Navyše
v danej veci ide o spotrebiteľský spor, v ktorom súd skúma absolútnu neplatnosť zmluvy z úradnej moci.

35. Vzhľadom na záver o prípustnosti podanej žaloby, odvolací súd ďalej skúmal pasívnu vecnú

legitimáciu žalovaných v 1. a 2. rade.

36. Vecnú legitimáciu má ten zo strán sporu, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom
subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcejz hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. O nedostatok pasívnej
vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

37. Predmetom sporu bola žaloba o zaplatenie sumy 5 000 eur, ktorá smerovala voči obom žalovaným,
pričom právny vzťah vznikol len medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade, ktorí spolu dňa 24.04.2019
zmluvu o rezervácii nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný
v 1. rade je v konaní pasívne vecne legitimovaný. Podľa názoru odvolacieho súdu však právny vzťah

nevznikol medzi žalobkyňou a žalovanou v 2. rade, pretože žalovaná v 2. rade vystupovala pri uzatváraní
rezervačnej zmluvy a prijímaní finančných prostriedkov ako splnomocnený zástupca žalovaného v 1.
rade na základe plnej moci zo dňa 01.06.2010 (č. l. 65). Podľa ust. § 32 ods. 2 OZ, ak splnomocnenec
koná v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo
splnomocniteľovi. V danom prípade žalovaná v 2. rade konala v medziach jej udeleného splnomocnenia,
a preto práva a povinnosti z uzatvorenej zmluvy vznikli priamo žalovanému v 1. rade. Z dôvodu

nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej v 2. rade odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
voči nej v zamietajúcej časti potvrdil.

38. Ďalej sa odvolací súd zaoberal hmotnoprávnym nárokom žalobkyne na vrátenie sumy 5 000 eur
titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

39. Rezervačná zmluva je nepomenovanou zmluvou podľa § 51 Občianskeho zákonníka. Účelom
rezervačnej zmluvy je ako to aj z názvu vyplýva, iba rezervovanie nehnuteľnosti pre kupujúceho. V
takejto rezervačné zmluve by nemala byť priamo obsiahnutá povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu ani
povinnosť uzavrieť zmluvu o budúcej zmluve, keďže v tejto fáze väčšinou nie sú vyjasnené podstatné

náležitosti kúpnej zmluvy ani zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Takáto zmluva potom nemá obsahovať
ani sankciu za nesplnenie povinnosti v stanovenej lehote uzatvoriť kúpnu zmluvu. V tomto štádiu t.j. v
čase podpisovania dohody o rezervácii nie sú zrejmé ani iné podmienky kúpnej zmluvy, ktoré môžu mať
pre zmluvné strany podstatný význam pre rozhodovanie o kúpe nehnuteľnosti (napr. výmaz pôvodných
záložných práv, financovaní kúpnej ceny, jej splatnosť a podobne). Záväznosť takýchto zmlúv spočíva

najmä v tom, aby predávajúci svoju nehnuteľnosť nepredal tretej osobe, a tiež v tom, aby si predávajúci
aj kupujúci spolu s realitnou kanceláriou poskytli vzájomnú súčinnosť.

40. Odvolací súd posúdil zmluvu o rezervácii nehnuteľnosti zo dňa 24.04.2019 (ďalej len „zmluva“)
ako nepomenovanú zmluvu uzatvorenú podľa § 51 OZ, ktorá nesmie odporovať obsahu alebo účelu

tohto zákona. Zároveň ide o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 a nasl. OZ, pretože žalovaný v 1. rade
(sprostredkovateľ) uzatváral zmluvu ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa (záujemca)
zmluvu uzatvárala ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

41. Zmluva, ktorú odvolací súd posudzoval, obsahuje záväzok sprostredkovateľa nesprostredkovávať
predaj nehnuteľnosti nikomu inému ako žalobkyni v lehote 15 dní od podpísania tejto zmluvy a zloženia
rezervačného poplatku . Žalobkyňa podpísaním tejto zmluvy zobrala na vedomie, že ak jej vinou alebo
pričinením nedôjde k podpisu kúpnej zmluvy, nevznikne jej nárok na vrátenie rezervačného poplatku vo

výške 5 000 eur, ktorý uhradila. Z toho vyplýva, že zaplatenie rezervačného poplatku malo zabezpečovať
splnenie povinnosti žalobkyne uzavrieť kúpnu zmluvu v lehote 15 dní od podpísania zmluvy, hoci v
čase podpisovania dohody o rezervácii neboli zrejmé ďalšie podmienky kúpnej zmluvy, ktoré môžu mať
pre zmluvné strany podstatný význam pre rozhodovanie o kúpe nehnuteľnosti (napr. výmaz pôvodných
záložných práv, financovaní kúpnej ceny, jej splatnosť a podobne). Z tvrdenia žalobkyne vyplýva, že

práve toto bolo dôvodom neuzatvorenia kúpenej zmluvy, pretože v čase podpisu rezervačnej zmluvy jej
neboli známe všetky podmienky kúpnej zmluvy a ani to, že na nehnuteľnosti viazne záložné právo.

42. Takýto zabezpečovací, akcesorický záväzok však nesmie existovať bez platného hlavného záväzku.
Posudzovaná rezervačná zmluva sankcionuje žalobkyňu, že ak v lehote 15 dní neuzatvorí kúpnu

zmluvu nevznikne jej nárok na vrátenie rezervačného poplatku. Z uvedeného je zrejmé, že rezervačný
poplatok bol dojedaný ako sankcia ( pokuta) za neuzatvorenie kúpnej zmluvy a nie ako odplata
realitnej kancelárie za poskytnutie služieb smerujúcich k uzatvoreniu kúpnej zmluvy ( neinzerovať
predmetnú nehnuteľnosť, poskytnúť súčinnosť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy). Keďže v čase uzatvoreniarezervačnej zmluvy neboli žalobkyni známe všetky podmienky kúpnej zmluvy, ktoré mali podstatný
význam pre rozhodovanie o kúpe nehnuteľnosti, (napr. výmaz pôvodných záložných práv, financovaní
kúpnej ceny, jej splatnosť a podobne) nie je možné takýto akcesorický záväzok považovať za platný .

O tom, že vrátenie rezervačného poplatku žalovaný v 1. rade viazal na povinnosť uzatvoriť kúpnu
zmluvu a že slúžil ako zmluvná pokuta za nesplnenie povinnosti žalobkyne uzavrieť kúpnu zmluvu
svedčí aj tvrdenie žalovaného v 1. rade, ktorý sa v konaní bránil tým, že žalobkyňou zaplatený
rezervačný poplatok v sume 5.000 euro odovzdal vlastníčke nehnuteľnosti F. L. ( potvrdenie č.l. 66
spisu) a nepredstavoval príjem realitnej kancelárie. Z uvedeného možno prijať záver, že rezervačný

poplatok nebol dojednaný ako odmena za služby poskytnuté realitnou kanceláriou. Tiež z výpovede
žalovanéhov1.radenapojednávanípredsúdomprvejinštanciedňa 23.07.2020(č.l.173spisu)vyplýva,
že rezervačný poplatok mal predstavovať zmluvnú pokutu, ak vinou žalobkyne nepríde k uzatvoreniu
kúpnej zmluvy. Pretože rezervačná zmluva neobsahuje ( ani by nemala obsahovať) podstatné náležitosti
zmluvy o budúcej zmluve ( §50a OZ) ani kúpnej zmluvy ( § 588 a nasl. OZ) predpísané zákonom, treba
takéto dojednanie o rezervačnom poplatku, ktorého vrátenie je v zmluve podmienené uzatvorením

kúpnej zmluvy považovať za neplatné. Považovať rezervačný poplatok za pokutu za bezdôvodné
neuzatvorenie kúpnej zmluvy je potom tiež treba považovať za absolútne neplatný právny úkonom
urobený v rozpore so zákonom a s ust. § 39 OZ.

43. Navyše, zo slovného spojenia bodu 2. rezervačnej zmluvy : „záujemca berie na vedomie, že ak do

uplynutia tejto zmluvne dohodnutej lehoty jeho vinou či pričinením nedôjde k podpisu zmluvy o kúpe
vzťahujúcej sa k nehnuteľnosti uvedenej v bode 1., nevzniká mu nárok na vrátenie, či akúkoľvek inú
náhradu finančnej zábezpeky - rezervačného poplatku “ vyplýva, že nedošlo k jednoznačnému prejavu
vôle žalobkyne rezervačný poplatok dohodnúť. Z textu možno vyvodiť, že povinnosť zaplatiť rezervačný
poplatok bol podmienkou zmluvy, ktorú žalobkyňa ovplyvniť nemohla, len túto skutočnosť vzala na

vedomie. Je zrejmé, že v danej veci ide o formulárovú zmluvu, vopred pripravenú., ktorú žalobkyňa
podpísala na svojom pracovisku, kde ju vyhľadala žalovaná v 2. rade za účelom jej uzatvorenia.

44. Aj posledná veta bodu 2. rezervačné zmluvy je podľa názoru odvolacieho súdu nezrozumiteľným
dojednaním. Uvádza sa v ňom: „nárok na vrátenie tejto finančnej zábezpeky - rezervačného poplatku

záujemcovi môže vzniknúť iba v prípade, ak podpisu kúpnopredajnej zmluvy o kúpe vzťahujúcej
sa na nehnuteľnosť podľa bodu 1. v tu uvádzanej lehote dôjde vinou sprostredkovateľa, prípadne
predávajúcich nehnuteľnosť“. Z tohto dojednania nie je možné z neho vyvodiť, za akých podmienok má
žalobkyňa nárok na vrátenie rezervačného poplatku.

45. Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že Zmluva o rezervácii nehnuteľnosti zo dňa
24.04.2019je absolútneneplatnýmprávnymúkonompodľa§37a§39OZ. Akjeprávnyúkonuzatvorený
v rozpore so zákonom , neurčitý a nezrozumiteľný potom tieto nedostatky majú za následok absolútnu
neplatnosť takéhoto právneho úkonu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd dospel
k záveru, že záver súdu prvej inštancie o absolútnej neplatnosti rezervačnej zmluvy bol správny.

46. Dôsledkom neplatnosti rezervačnej zmluvy je vznik povinnosti zmluvných strán vrátiť si vzájomné
plnenia titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho úkonu podľa §
457 OZ. Nebolo sporné, že žalobkyňa na základe tejto zmluvy žalovanému v 1. rade zaplatila sumu
5 000 eur. Na strane žalobkyne k bezdôvodnému obohateniu nedošlo. Dôvodne sa podanou žalobou

domáhala vrátenia rezervačného poplatku v sume 5.000 od žalovaného v 1. rade, preto odvolací súd
jej žalobe voči žalovanému v 1. rade v plnom rozsahu vyhovel.

47. Aj keď odvolací súd uzavrel, že posudzovaná rezervačná zmluva je absolútne neplatným
právnym úkonom, odvolací súd považuje za potrebné vyjadriť sa aj k skúmaniu neprijateľných

zmluvných podmienok obsiahnutých v zmluve, pretože ide o spotrebiteľskú zmluvu. Zmluvné podmienky
umožňujúce dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi (tzv. prepadnutie plnenia) sú neprijateľnou
zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. e) OZ. Táto podmienka vychádza z prílohy smernice
č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach ods. 1 písm. d), ktorý ustanovuje „...umožniť predajcovi alebo

dodávateľovi ponechať si sumy zaplatené spotrebiteľom, keď sa spotrebiteľ rozhodne neuzatvoriť alebo
nesplniťzmluvu,bezposkytnutiazodpovedajúcejčiastkynáhradyspotrebiteľovizostranypredajcualebo
dodávateľa, ktorí sú stranou vypovedajúcou zmluvu“. Účinkom transponovanej zmluvnej podmienky tak
je povinnosť vydať akékoľvek zmluvné plnenia, ktoré dodávateľ prijal od veriteľa, za ktoré mu neposkytolžiadne primerané protiplnenie, pričom je bez významu aspekt, že spotrebiteľ sa rozhodol predčasne
ukončiť zmluvu, prípadne zmluvu neuzavrel alebo zmluvu zrušil.
48. V danom prípade, žalobkyni ako spotrebiteľke nebolo poskytnuté adekvátne protiplnenie na to, aby

si žalovaný v 1. rade mohol ponechať žalobkyňou poskytnuté finančné prostriedky. Žalovaný sa iba
zaviazal, že odo dňa podpísania zmluvy a zloženia finančnej zábezpeky nebude sprostredkúvať predaj
nehnuteľnosti inému záujemcovi. Zo zmluvy nevyplýva, že by sa žalovaný v 1. rade zaviazal aktívne
vyvíjať činnosť smerujúcu k možnosti žalobkyne uzatvoriť s predávajúcim kúpnu zmluvu alebo
poskytnúť právnyservis. Vdanejvecibolažalobkyňavoveľminevýhodnejpozíciioprotižalovanémuv1.

rade, pretože bola v situácii, keď uhradila rezervačný poplatok v úmysle kupovať nehnuteľnosť v čase,
kedy neboli záväzne dohodnuté podmienky predaja, ktoré by boli následne premietnuté do kúpnej
zmluvy. Preto podľa názoru odvolacieho súdu, dojednanie, ktoré umožňuje dodávateľovi ponechať
si od spotrebiteľa plnenie, ak nedôjde k uzatvoreniu zmluvy bez toho, aby v čase tohto plnenia
boli spotrebiteľovi známe všetky podmienky predaja nehnuteľnosti, spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto ide o neprijateľnú zmluvnú

podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ, ktorá je podľa § 53 ods. 5 OZ neplatná. Preto aj plnenie poskytnuté
na základe neplatného zmluvného dojednania je bezdôvodným obohatením, ktoré sú si zmluvné strany
povinné podľa § 451 ods. 1 OZ vydať.
49. Čo sa týka námietky premlčania vznesenej žalovanými v priebehu konania odvolací súd dospel k
záveru,ženárokžalobkyneniejepremlčanýatoanivprípade,akbysúd nárokžalobkyneposúdiltitulom

plnenia zo zmluvy ani titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Z obsahu spisu vyplýva že žalobkyňa
podala v tejto veci návrh na vydanie platobného rozkazu upomínaciemu súdu Okresnému súdu
Banská Bystrica dňa 14.07.2019 a v konaní riadne pokračovala. V konaní bolo nesporne preukázané,
že žalovanému sumu 5000 euro zaplatila dňa 24.04.2019. Žalobu o zaplatenie sumy 5000 euro s
príslušenstvom žalobkyňa podala po troch mesiacoch od zaplatenia rezervačného poplatku dňa 14.07.

2019. Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že žalobkyňa uplatnila svoj nárok včas a to v dvojročnej
subjektívnej premlčacej dobe ako aj rámci trojročnej objektívnej premlčacej doby zmysle ustanovenia
§ 107 ods. 1 OZ. Na plynutie premlčacej doby nemá vplyv skutočnosť, že žalobkyňa v podanej žalobe
uplatnila svoj nárok na vrátenie rezervačného poplatku s poukazom na uzatvorenú rezervačnú zmluvu
a v priebehu konania žiadala priznať tento nárok titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Ako je

už vyššie uvedené právnym posúdením veci žalobkyňou súd nie je viazaný a preto, ak súd dospeje
k záveru, že zmluva bola neplatná, nič mu nebráni priznať uplatnený nárok titulom bezdôvodného
obohatenia tak, ako tomu je v tejto veci.

50. Vzhľadom na zhora uvedené dôvody odvolací súd žalobkyni priznal nárok na zaplatenie sumy

5 000 eur voči žalovanému v 1. rade spolu s úrokom z omeškania. Výšku úroku z omeškania odvolací
súd stanovil podľa § 517 ods. 2 OZ a podľa § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie“). Žalobkyňa emailom
dňa 09.05.2019 (č. l. 12) vyzvala žalovaného v 1. rade na vrátenie rezervačného poplatku. Teda prvý
dňom omeškania dlžníka bolo 10.05.2019. Žalobkyňa si však úrok z omeškania uplatňovala až od

11.05.2019, preto jej odvolací súd priznal úrok z omeškania od tohto dňa. Výška základnej úrokovej
sadzby ESB bola v čase omeškania dlžníka 0,0 %, pričom túto je podľa § 3 nariadenia potrebné zvýšiť
o 5 % bodov. Preto odvolací súd priznal žalobkyni úrok z omeškania vo výške 5 % zo sumy 5 000 eur
od 11.05.2019 do zaplatenia. Lehotu na plnenie určil odvolací súd podľa § 232 ods. 3 CSP, pretože
v danej veci nezistil žiadny dôvod, pre určenie dlhšej lehoty.

Odvolací súd o nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. §
396ods.1,2vspojenís§255ods.1,§262ods.1,2CSPtak,ževkonaníúspešnejžalobkynipriznalvoči
žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu.
Keďže odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanej v 2. rade vo veci samej aj

vo výroku o trovách konania potvrdil, o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že v odvolacom
konaní úspešnej žalovanej v 2. rade priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni
v rozsahu 100 %.

51. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).