Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 4, 2024

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 29P/77/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824204206
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Štefčík
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2024:3824204206.4

Uznesenie

29P/77/2024
OkresnýsúdPrievidzavovecistarostlivostisúduomaloletédieťaA.B.,nar.XX.XX.XXXX,bývajúcuvC.,
D. B. XXX/XX, v konaní zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske,
dieťa rodičov E. F., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v C., D. B. XXX/XX, zastúpenej v konaní JUDr. Zuzanou
Ásványi, advokátkou v Topoľčanoch, Sv. Cyrila a sv. Metoda 1, zapísanou v zozname advokátov

Slovenskej advokátskej komory pod č. 6568 a B. B., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v G. G., H., I. – J.
K. X/XX, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

29P/77/2024
Súd nariaďuje neodkladné opatrenie:

Otec je povinný platiť na výživu maloletej nevyhnutné výživné v sume 292 € mesačne, vždy do 15.

dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od doručenia tohto uznesenia, k rukám matky maloletej, a to až do
právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod spisovou značkou 29P/77/2024.

Vo zvyšku súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

29P/77/2024

(1) Súd začal dňa 07.08.2024 na návrh matky konanie o úprave rodičovských práv a povinností
k maloletej.
(2) Vo veci je nariadené pojednávanie na 11.11.2024.
(3) Dňa 14.10.2024 podala matka na tunajšom súde návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým sa domáha určenia vyživovacej povinnosti otcovi sumou 300 € mesačne, do 15. dňa v mesiaci
vopred, počnúc vykonateľnosťou rozhodnutia.

(4) Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podala z dôvodu, že od februára 2024 otec nezaplatil
na maloletú žiadne výživné, nijako finančne na ňu neprispieva. Aktuálne starostlivosť o maloletú
zabezpečuje sama a otec jej nijakým spôsobom neprispieva.
(5) Aktuálne výdavky matky sú na stravu 300 € mesačne, na drogériu a plienky približne 60 € mesačne,
na lieky približne 30 € mesačne, na oblečenie a obuv približne 60 € mesačne, na hračky a knižky pre
maloletú približne 15 € mesačne, na sporenie 25 € mesačne, na životnú poistku 1183,90 € mesačne, na

predplatenú električenku 33 € mesačne, na telefón 25 € mesačne, na internet 17 € mesačne a náklady
na byt 104,25 € mesačne, za plyn 15 € mesačne a za elektrinu 15 € mesačne. Otec má pravidelný
mesačný príjem približne 1 900 € v čistom.
(6) Súd pre potreby rozhodnutia o neodkladnom opatrení z obsahu spisu zistil nasledujúce skutočnosti:
(7) Z rodného listu maloletej vyplýva, že sa narodila dňa XX.XX.XXXX vo H. H. G., je dieťaťom otca B.
B. a matky E. F.. Z potvrdenia na čísle listu 6 spisu vyplýva, že matka poberá prídavky na dieťa 200,10

€ a rodičovský príspevok 589,20 €. Z potvrdení na čísle listu spisu 7 až 13 vyplývajú výdavky matky naelektrinu 10 €, sporenie 25 €, poistné 118,90 €, električenku 33 €, plyn 10 €, nájomné 94,24 €, telefón
25,98 €.
(8) Súd aplikoval pre konanie o neodkladnom opatrení nasledujúce právne predpisy:

(9) Podľa článku 1 ods. 1. písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej
právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a
povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (Brusel IIa) toto nariadenie sa uplatňuje bez
ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na nadobúdanie, výkon, prenesenie,
obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.

(10) Podľa článku 1 ods. 3 písm. e) nariadenia Brusel IIa toto nariadenie sa nevzťahuje na vyživovaciu
povinnosť.
(11) Podľa článku 10 nariadenia Brusel IIa v prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania
dieťaťa si súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred svojim
neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, zachovávajú právomoc, až kým dieťa nenadobudne
obvyklý pobyt v inom členskom štáte a: a) každá osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva

opatrovnícke právo sa zmieril s premiestnením alebo zadržaním, alebo b) dieťa sa zdržiavalo v tomto
inom členskom štáte najmenej jeden rok po tom, ako sa osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva
opatrovníckeprávo,dozvedel,alebomoholdozvedieť,omiestepobytudieťaťa,dieťasausadilovnovom
prostredím a je splnená najmenej jedna z týchto podmienok: i) do jedného roka odvtedy, ako sa nositeľ
opatrovníckeho práva dozvedel alebo mohol dozvedieť o mieste pobytu dieťaťa, sa nepodala žiadosť o

návrat dieťaťa na príslušné orgány členského štátu, do ktorého bolo dieťa premiestnené alebo v ktorom
je zadržiavané; ii) nositeľ opatrovníckeho práva vzal späť svoju žiadosť o návrat a v lehote stanovenej
v bode i) sa nepodala nová žiadosť; iii) konanie na súde členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý
pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, sa skončilo podľa článku 11
ods. 7; iv) súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným

premiestnenímalebozadržaním,vydalirozsudokoopatrovníckompráve,zktoréhonevyplývapovinnosť
návratu dieťaťa.
(12)Podľačlánku1ods.1nariadeniaRady(ES)č.4/2009z18.decembra2008oprávomoci,rozhodnom
práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti toto nariadenie
sa vzťahuje na vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo

švagrovstva.
(13) Podľa čl. 3 písm a) až d) nariadenia č. 4/2009 v členských štátoch je právomoc vo veciach
vyživovacej povinnosti daná: a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného, alebo b) súdu podľa
miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku
právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto

konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov,
alebo d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a
povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto
právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.
(14) Podľa čl. 5 nariadenia č. 4/2009 okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto

nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa odporca zúčastní konania. To neplatí, ak sa
odporca zúčastní konania len, aby namietol absenciu právomoci.
(15) Podľa čl. 14 nariadenia č. 4/2009 súdom členského štátu možno podať návrh na vydanie
predbežných opatrení vrátane ochranných opatrení, ktoré sú dostupné podľa právneho poriadku tohto
štátu, aj keby podľa tohto nariadenia mali právomoc rozhodovať vo veci samej súdy iného členského

štátu.
(16) Podľa čl. 3 ods. 1 Protokolu k Haagskemu dohovoru z 23. novembra 2007 o medzinárodnom
vymáhaní výživného na deti a iných členov rodiny pokiaľ nie je v tomto protokole ustanovené inak,
vyživovacia povinnosť sa spravuje právom štátu obvyklého pobytu oprávneného.
(17) Podľa § 360 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších

predpisov (ďalej len „CMP“) neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu.
(18) Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
(19) Podľa § 2 ods. 1, ods. 2 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana

a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa
tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.(20) Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

(21) Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
(22) Podľa § 327 CSP ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané
náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré
bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

(23) Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
(24) Podľa § 329 ods. 1 až ods. 3 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací
súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k
odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci

stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných
pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
(25) Podľa § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám

až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené.
(26) Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (104/1991 Zb.) záujem dieťaťa musí byť prvoradým

hľadiskompriakejkoľvekčinnostitýkajúcejsadetí,nechužuskutočňovanejverejnýmialebosúkromnými
zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
(27) Súd zisťoval aj rakúske hmotné právo, pretože z návrhu na začatie konania vyplýva, že matka
s maloletým dieťaťom opustila Rakúsko, kde malo dieťa bydlisko, pričom nie je zrejmý súhlas otca
s takým postupom, respektíve zmierenie sa otca so zmenou obvyklého pobytu maloletej, preto súd

v čase vydania tohto uznesenia považuje za obvyklý pobyt dieťaťa miesto jeho posledného pobytu
v Rakúsku. S poukazom na čl. 3 ods. 1 Protokolu k Haagskemu dohovoru z 23. novembra 2007 je
rozhodným právom právo rakúske, pričom právomoc na konanie o neodkladnom opatrení vyplýva z čl.
14 nariadenia č. 4/2009.
(28) Súd z portálu Európskej justičnej siete pre občianske a obchodné veci (https://e-

justice.europa.eu/47/SK/family_maintenance?AUSTRIA&member=1) zistil, že súd stanovuje výživné
ako peňažné plnenie. Rodič, ktorý vedie domácnosť, v ktorej sa stará o dieťa, prispieva k vyživovaniu
dieťaťa týmto spôsobom. Druhý rodič je povinný platiť výživné. Výška výživného na dieťa závisí od
schopnosti rodiča platiť výživné a od potrieb dieťaťa. Stanovuje sa podľa okolností konkrétnej veci.
Povinný na plnenie výživného musí na základe percentuálnej metódy vyplývajúcej ako usmernenie z

judikatúry zaplatiť vo forme výživného určité percento zo svojho mesačného (čistého) príjmu, a to 16
% na deti mladšie ako 6 rokov.
(29) Neodkladné opatrenie je potrebné nariadiť vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery,
alebo ak by bola budúca exekúcia či výkon rozhodnutia ohrozená, prípadne ak to vyžaduje verejný
záujem. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí osvedčiť niektorý z dôvodov na jeho nariadenie.

Súd nevykonáva dokazovanie ako pri rozhodovaní vo veci samej. Postačí len osvedčenie podstatných
skutočností. Neodkladné opatrenie má zmysel vtedy, ak nemožno vyčkať na rozhodnutie vo veci samej,
pretože by mohlo dôjsť k nenapraviteľným alebo ťažko napraviteľným zmenám v predmete konania
alebo k iným ujmám na právach účastníkov konania, prípadne ak by sa javilo nevyhnutné upraviť pomery
účastníkov ešte pred rozhodnutím vo veci samej, pretože je žiadúce stabilizovať medzi nimi pomery.

Možno ním nariadiť aj platiť výživné, avšak len v nevyhnutnej miere (§ 366 CMP).
(30) Z doteraz zabezpečených dôkazov a zo skutkových tvrdení navrhovateľky vyplýva, že otec
maloletejsineplnísvojuvyživovaciupovinnosť.Svýnimkoujedinéhopríležitostnéhodaruknarodeninám
pravidelne na úhradu potrieb maloletej matke neprispieva. Otcovi maloletej bol riadne doručený návrh
na začatie konania, kde sa uvádza skutkové tvrdenie matky, že zarába 1 900 € mesačne. Toto skutkové

tvrdenie doteraz nepoprel, súd z neho teda pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti vychádza.
(31)Spoukazomnacitovanépredpisymedzinárodnéhoprávamáprávomocrozhodovaťoneodkladnom
opatrení tunajší súd, avšak musí aplikovať rozhodné právo obvyklého pobytu oprávnenej (dieťaťa) –
teda rakúske právo. Otec maloletej doteraz neprijal právomoc slovenských súdov v konaní o veci samej,môže tak urobiť na pojednávaní. Z ničoho nevyplýva, že by došlo k jeho zmiereniu s premiestnením
dieťaťa v zmysle čl. 10 Nariadenia Brusel IIa. Dovtedy súd musí vychádzať z toho, že právomoc má len
na rozhodnutie o neodkladnom opatrení, pretože tú mu priznáva čl. 14 nariadenia č. 4/2009.

(32) Otec maloletej si svoju vyživovaciu povinnosť riadne neplní. Je teda potrebné mu túto povinnosť
určiť. Keďže je maloletá neplnením vyživovacej povinnosti ohrozená, pretože jej potreby musí
zabezpečovať výlučne matka, ktorej príjmy sú výrazne nižšie ako príjmy otca, je dôvodné rozhodnúť
neodkladným opatrením.
(33) Podľa rakúskych právnych predpisov je vyživovacia povinnosť povinného rodiča k dieťaťu do 6

rokov veku určovaná vo výške 16% z čistých príjmov povinného rodiča. V tomto prípade je to 16%
z 1 900 €, čo je 304 €. Podľa slovenských procesných predpisov, ktoré sa na konanie aplikujú, však
možno neodkladným opatrením určiť len výživné v nevyhnutnej miere. To znamená, že neodkladným
opatrením určené výživné môže pokrývať len tie výdavky oprávneného (dieťaťa), ktoré sú nevyhnutné.
Za nevyhnutné súd považuje výdavky na stravu, drogériu, lieky, oblečenie a obuv a na bývanie. Z matkou
uvádzaných výdavkov v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ide o výdavky vo výške 292,12

€ mesačne, pričom súd počítal z matkou uvedených celkových výdavkov pre potreby dieťaťa jednu
polovicu (bývajú v spoločnej domácnosti). Výdavky na hračky a knižky, sporenie, poistné, internet pritom
súd nepovažoval za nevyhnutné pri určovaní výživného neodkladným opatrením, pretože to má byť
určené len v „nevyhnutnej miere“, má teda slúžiť len na úhradu nevyhnutných životných nákladov
dieťaťa. Za takýchto okolností teda súd posúdil ako nevyhnutné náklady do výšky 292,12 €. Výživné

predbežne určené na úhradu nevyhnutných potrieb do tejto výšky zodpovedá aj výživnému určenému
podľa hmotnoprávnych predpisov Rakúskej republiky, teda neprevyšuje 16% z čistých príjmov otca.
(34) Z uvedených dôvodov teda súd považoval za odôvodnené a primerané určiť neodkladným
opatrením otcovi vyživovaciu povinnosť v nevyhnutnom rozsahu, a to vo výške 292 € mesačne (po
zaokrúhlení na celé eurá).

(35) Nad rámec tejto sumy je matkou navrhnuté výživné nad rámec nevyhnutného výživného podľa §
366 CMP, preto do výšky 8 € mesačne súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia ako
nedôvodný zamietol.
(36) Súd určil ako deň splatnosti výživného 15. deň v mesiaci (polovicu mesiaca), pričom výživné je
aj podľa rakúskych predpisov splatné na mesiac vopred (rovnako ako podľa slovenských právnych

predpisov). Účinnosť povinnosti platiť výživné súd viazal na doručenie uznesenia otcovi, keďže
rozhodnutie o výživnom je podľa aplikovaných slovenských procesných predpisov vykonateľné
doručením (povinnému). Otec bude výživné povinný v predbežne určenej výške platiť až do skončenia
konania vo veci samej v tejto veci.
(37) Ak súd bude mať právomoc na konanie o veci samej (súd bude svoju právomoc zisťovať na

pojednávaní), rozhodne o vyživovacej povinnosti otca za celé obdobie tohto konania, pričom bude
prihliadať na to, čo otec prípadne na svoju vyživovaciu povinnosť zaplatí. Za účelom rozhodnutia
o výživnom (aj o ostatných častiach predmetu konania) súd vykoná riadne dokazovanie. Toto
rozhodnutie o neodkladnom opatrení neprejudikuje obsah rozhodnutia vo veci samej. Súd môže
rozhodnúť aj o inej výške vyživovacej povinnosti, prípadne o inom dátume začiatku účinnosti povinnosti

platiť výživné. Súd bude vo veci samej zisťovať možnosti, schopnosti, majetkové pomery a životnú
úroveň oboch rodičov, ale aj odôvodnené potreby maloletej (nie len nevyhnutné potreby) a na základe
zistení potom rozhodne o výške vyživovacej povinnosti s definitívnou platnosťou.
(38) Súd o neodkladnom opatrení rozhodol v zmysle § 329 ods. 1 CSP bez výsluchu a vyjadrenia strán
a bez nariadenia pojednávania.

Poučenie:

29P/77/2024
Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Partizánske (§ 355 ods. 2, § 357 písm. d) CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno
uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.