Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 5, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4Tos/112/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4424010491
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Matyóová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4424010491.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu Mgr.
Adriany Némethovej a Mgr. Ľubomíry Podmaníkovej, v trestnej veci odsúdeného A. B., pre obzvlášť
závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, písmeno d/, odsek 2 písmeno
c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/, písmeno j/ Trestného zákona účinného do

30.04.2022 o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 17.10.2024,
sp. zn. 4Nt/36/2024, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 5. decembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku s a sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením zo dňa 17.10.2024 Okresný súd Nové Zámky (ďalej len „súd I. stupňa“) podľa
399odsek2TrestnéhoporiadkuzamietolnávrhodsúdenéhoA.B.napovolenieobnovykonania,ktorésa

skončilorozsudkom Okresného súduNovéZámkysp.zn.3T/66/2021zodňa09.02.2023,právoplatným
23.05.2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1To/39/2023 z 23.05.2023, pretože
nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku.

Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí, podal sťažnosť odsúdený, ktorú
odôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne tým, že s rozhodnutím súdu sa nestotožňuje, má za to, že

rozhodnutie súdu nie je založené na starostlivom vyhodnotení dôkazov a odôvodnenie sa nevyrovnáva
so všetkými významnými okolnosťami. Súd pri rozhodovaní o návrhu na povolenie obnovy konania mal
skúmať a vysporiadať sa, či nie sú splnené podmienky na vyhovenie návrhu podľa ustanovenia § 394
ods. 4 písm. b) Trestného poriadku, v zmysle ktorého „skutočnosťou skôr neznámou podľa odsekov 1
až 3 je aj strata účinnosti právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia podľa článku 125
ods. 3 Ústavy voči rozsudku vydanému na základe aplikácie takého právneho predpisu jeho časti alebo

niektorého ustanovenia, ak tento rozsudok nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný. Navrhol, aby
Krajský súd v Nitre sťažnosťou napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 194 ods. 1 Trestného
poriadku zrušil a podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku rozhodol vo veci sám tak, že povolí
obnovu konania.

Odsúdený aj sám písomne odôvodnil sťažnosť tým, že pravá retroaktivita v prospech páchateľa je

garantovaná v článku 50 ods. 6 Ústavy, pričom v demokratickom a právnom štáte je aplikácia pravej
retroaktivity možná len v prípade, pokiaľ pôsobí v prospech subjektu práva, a teda v tomto prípade
v prospech odsúdeného. Uvedené predpokladá aj Všeobecná deklarácia ľudských práv aj štatút
Medzinárodného trestného súdu. V prípade zmeny zákona v jeho prospech má právo na použitie tohto
priaznivejšieho zákona tak, ako mu to zaručuje Ústava Slovenskej republiky. Navrhol zrušiť rozhodnutie
Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 17.10.2024 sp. zn. 4Nt/36/2024 a podľa § 400 ods. 1 Trestného

poriadku povoliť obnovu konania vo veci 3T/66/2021, rozsudok Okresného súdu zo dňa 09.02.2023,
právoplatný dňa 23.05.2023 zrušiť v celom rozsahu.Prokurátorka sa po vyhlásení napadnutého uznesenia vzdala práva podať sťažnosť a k sťažnosti
podanej odsúdeným sa do momentu konania neverejného zasadnutia nadriadeného súdu nevyjadrila.

Krajský súd v Nitre ako nadriadený orgán, na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou
osobou – odsúdeným v zmysle § 192 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/ Trestného poriadku preskúmal
správnosť výroku napadnutého uznesenia i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že podaná sťažnosť
nie je dôvodná.

Ako vyplýva z predloženého spisového materiálu, A. B. bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Nové
Zámky sp. zn. 3T/66/2021 zo dňa 09.02.2023, právoplatným dňa 23.05.2023 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1To/39/2023 z 23.05.2023, pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
podľa § 171 písmeno c/, písmeno d/, odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona s poukazom na § 138

písmeno b/, písmeno j/ Trestného zákona účinného do 30.04.2022 na skutkovom základe v ňom
uvedenom. Bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov, na výkon trestu odňatia slobody
bol zaradený do ústavu s maximálnym stupňom stráženia, ochranný dohľad na dobu 2 roky a ochranné
protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Súd I. stupňa napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania nemožno konštatovať,
že by boli vyšli najavo nové skutočnosti, ktoré by sami o sebe alebo v spojení so skutočnosťami už súdu
známymi privodili iné rozhodnutie vo veci, respektíve, že by uložený trest bol neprimeraný. Skutočnosti,
na ktoré poukazuje odsúdený, ako podľa jeho názoru na nové skutočnosti (novela Trestného zákona)
nie sú skutočnosťami, ktoré by svojou povahou a charakterom odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci,

alebo, že by bol trest mu uložený neprimeraný. Novou skutočnosťou nie je novela Trestného zákona,
ktoroudošlokzmeneposudzovaniadrogovýchtrestnýchčinov,výškytrestnejsadzbyatoztohodôvodu,
že ustanovenie, podľa ktorého bolo kvalifikované konanie odsúdeného v pôvodnom trestnom konaní
nestratilo účinnosť, ale došlo len k upraveniu jeho pomenovania a trestnej sadzby. Konanie odsúdeného
je po novele Trestného zákona upravené v inom ustanovení ako pred novelou Trestného zákona a teda

stále je konanie odsúdeného možné posudzovať ako trestný čin. Nálezom Ústavného súdu SR zo dňa
03.07.2024 nedošlo k zániku trestnosti trestného činu, pre ktorý bol A. B. odsúdený. Je síce pravdou, že
ak by sa rozhodovalo v danej veci po účinnosti novely Trestného zákony č. 40/2024 Z. z., bolo by konanie
odsúdeného inak posúdené, teda podľa iného ustanovenia Trestného zákona. Táto okolnosť nie je takou
skutočnosťou, ktorá zakladá dôvod povolenia obnovy konania, a to z toho dôvodu, že nový Trestný

zákon nemôže platiť retroaktívne, teda spätne v právoplatne skončených veciach, pokiaľ tak Trestný
zákon neustanovuje. Novelou Trestného zákona bola uložená povinnosť súdu preskúmať právoplatné
rozhodnutia, pri ktorých zanikla trestnosť činu podľa § 84 Trestného zákona, ak uložený trest dosiaľ
nebol vykonaný.

Podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku, obnova konania, ktoré skončilo právoplatným rozsudkom
alebo právoplatným trestným rozkazom sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom

rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku, súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí
podmienky obnovy konania podľa § 394.

Preskúmaním konania predchádzajúceho výroku napadnutého uznesenia nadriadený súd nezistil
porušenie práv odsúdeného, pretože bol riadne a včas upovedomený o termíne verejného zasadnutia
konaného na súde I. stupňa, na ktorom mal možnosť vyjadriť sa k meritu veci i k vykonaným dôkazom,
a to v prítomnosti obhajkyne a prokurátora.

Sťažnostné námietky odsúdeného týkajúce zmeny právnej úpravy (od 06.08.2024),
ktorá nastala po právoplatnosti rozsudku, nie je skutočnosťou skôr neznámou, na základe ktorej by
prichádzalo do úvahy povolenie obnovy konania. Od 06.08.2024 je účinná novela Trestného zákona.Podľa čl. 50 odsek 6 Ústavy SR trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného
v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Podľa
§ 2 odsek 1 Trestného zákona, sa trestnosť činu posudzuje a trest ukladá podľa zákona účinného

v čase, keď bol čin spáchaný s výnimkou prípadu, ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením
rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony a v ktorom prípade sa trestnosť činu posudzuje a trest
ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Teda neskorší Trestný zákon, ak je pre
obžalovaného priaznivejší, možno aplikovať iba do konečného rozhodnutia o trestnom čine, t.j. do
momentu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia v trestnom konaní, a preto zmena právnej úpravy

po nadobudnutí takého právoplatného odsudzujúceho rozsudku, hoc pre odsúdeného priaznivejšia,
je z hľadiska posudzovania trestnosti skutku a ukladania trestu právne irelevantná a nemôže preto
zakladať dôvod na jeho revíziu, a to ani prostredníctvom mimoriadnych opravných prostriedkov, teda
ani prostredníctvom povolenia obnovy konania.

Nadriadený súd poukazuje na to, že konanie o návrhu na povolenie obnovy konania je konaním

návrhovým, ktoré sa obmedzuje na zistenie, či vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy uvedené
v citovanom zákonnom ustanovení. Z hľadiska splnenia podmienok na povolenie obnovy konania nie je
rozhodujúce, či o skutočnostiach alebo dôkazoch, ktoré sa v návrhu uplatňujú, vedel navrhovateľ, ale či
tieto skutočnosti alebo dôkazy boli alebo neboli skôr známe súdu.
Skutočnosťou predtým neznámou sa rozumie objektívne existujúci jav, ktorý je v tej istej veci dôkazom

a ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci.
Nové skutočnosti v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania treba preukázať novými dôkazmi.
Predtým neznámym dôkazom je predovšetkým dôkaz, ktorý nebol vykonaný v pôvodnom konaní ale aj
dôkaz síce v pôvodnom konaní vykonaný, avšak s novým obsahom. Za nové skutočnosti alebo dôkazy
nemožno považovať také, ktoré možno zistiť z obsahu spisov.

Nadriadený súd, rovnako ako súd I. stupňa, v prejednávanom prípade nezistil žiadne nové skutočnosti
ani dôkazy v pôvodnom konaní súdu neznáme, ktoré by v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi skôr
známymi odôvodňovali iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol
v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol

v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Na podklade uvedeného nadriadený súd vyslovuje záver, že odsúdený v návrhu na povolenie obnovy
konania nepredložil žiadne nové skutočnosti ani nové dôkazy, ktoré by súdu neboli súdu známe aj
v pôvodnom konaní, tak ako to má na mysli § 394 Trestného poriadku.

S ďalšími pre vec relevantnými otázkami sa súd I. stupňa v dôvodoch napadnutého uznesenia primerane
vysporiadal, preto nadriadený súd v ďalšom v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého
uznesenia, bez potreby opakovania v ňom obsiahnutej argumentácie.

Na podklade obsahu predloženého spisového materiálu nebolo žiadnym právoplatným rozsudkom
preukázané, že by policajt alebo prokurátor, sudca alebo prísediaci v pôvodnom konaní porušením
povinností spáchali trestný čin (§ 394 ods. 5 Tr. por.).

Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, nadriadený súd sťažnosť

odsúdeného postupom podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.

Výrok tohoto uznesenia bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

(§ 185 ods. 2 Tr. por.)