Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, July 26, 2023

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 3C/58/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8820203129
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslava Tóthová Gederová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2023:8820203129.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdVranovnadTopľoupredsudkyňouJUDr.JaroslavouTóthovouGederovouvsporežalobcov
v 1. rade: G. G., J.. XX.XX.XXXX, G. G. XXX a v 2. rade: Š. G., J.. XX.XX.XXXX, G. G. XXX obaja
zastúpení advokátskou kanceláriou: Sidor a partneri, s.r.o. so sídlom Železničná 4/A, Hlohovec proti
žalovanému: Q. Z., J.. XX.XX.XXXX, G. G.É. XXX o určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému náhradu
trov konania vo výške 100 % do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o výške
nároku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.12.2020 domáhali určenia vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre k.ú. G.. Svoju žalobu odôvodnili tým, že
rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 23.07.1975, sp. zn. 5C 219/1975 sa M. X. stala

vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k.ú. G., parcela č. X-XXXX roľa vo výmere XXXX
m2 a parcela č. X-XXXX medza vo výmere XXX m2. M. X. bola starou matkou žalobkyne v 1. rade.
Uvedené parcely boli následne zapísané ako jedna parcela (parcela č. XXXX na LV č. XXX). Na základe
geometrického plánu č. XXX-X-XXXX-XXX/XX vyhotoveného dňa 17.12.1980 vznikli na LV č. XXX dve
nové parcely, a to parcela č. XXXX/X orná pôda o výmere XXXX m2 a parcela č. XXXX/X zastavaná
plocha, dom č. XXX a dvor o výmere XXX m2, pričom ako vlastník/užívateľ bol vo výkaze uvedený Š. G.

M. G. G., V.. X. (t.j. žalobcovia). M. X. a žalobcovia následne dňa XX.XX.XXXX pred Štátnym notárstvom
vo Vranove nad Topľou uzatvorili darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bol pozemok parc. č. XXXX/
X bez domu, pričom tento bol darovaný žalobcom do podielového spoluvlastníctva. V tejto súvislosti
žalobcovia uvádzajú, že darovacia zmluva obsahuje nesprávne označenie pozemkov. Vzhľadom na
to, že v geometrickom pláne č. XXX-X-XXXX-XXX/XX boli žalobcovia uvedení ako vlastníci/užívatelia
parcely č. XXXX/X, predmetom darovania mala byť aj parcela č. XXXX/X, teda orná pôda o výmere
XXXX m2. V dôsledku zjavnej chyby v písaní sa v darovacej zmluve táto parcela XXXX/X nenachádza,

hoci účastníci tejto zmluvy mali záujem darovať aj predmetný pozemok. Napriek uvedenému právnemu
stavu, žalobcovia odo dňa uzatvorenia darovacej zmluvy, užívali aj pozemok parcely č. XXXX/X, o tento
sa starali, udržiavali ho na vlastné náklady, pričom tento stav bol akceptovaný aj zo strany M. X., ktorá
síce vlastníčkou pozemku zostala, avšak v domnení, že ho darovala žalobcom. Pozemok parcely č.
XXXX/X následne po M. X. zdedila S. Z., dcéra M. X.. Uvedený pozemok však mal byť predmetom
darovacej zmluvy medzi M. X. a žalobcami, ktorí tento pozemok aj v čase vydania uznesenia o dedičstve

naďalej užívali ako vlastný, udržiavali ho a požívali jeho úžitky. S.V. Z. následne darovacou zmluvou zo
dňa XX.XX.XXXX, I. XXXX/XXXX previedla tento pozemok na Q. Z. (t.j. žalovaného). Sporný pozemok
sa tak na základe darovacej zmluvy mal stať vlastníctvom žalobcov, pričom tento stav bol dlhodobo,t.j. od r. XXXX akceptovaný zo strany M. X., ako aj ostatných osôb, ktoré boli s M. X. spájané, vrátane
žalovaného. Žalobcovia pritom platia aj daň za pozemok. Žalobcovia teda tvrdia, že sú vlastníkmi
pozemku, pričom vlastníctvo nadobudli na základe vydŕžania. Sú toho názoru, že dobu vydŕžania je

potrebné počítať odo dňa nasledujúceho po uzatvorení darovacej zmluvy (t.j. od XX.XX.XXXX), pričom
jej koniec pripadá na deň XX.XX.XXXX. Celkovo tak žalobcovia sporný pozemok užívajú viac ako 35
rokov. Zároveň sú žalobcovia vzhľadom na všetky okolnosti dobromyseľní v tom, že im sporný pozemok
patrí. Poukázali pritom na nález Ústavného súdu SR zo dňa 14. novembra 2018, sp. zn. II. US 484/2015,
ako aj rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5CdO 260/2008 zo dňa 10.12.2008. Podľa ich názoru

domnelým právnym titulom je v tomto prípade darovacia zmluva, predmetom ktorej bol iba pozemok
parcely č. XXXX/X. Ak by nedošlo k chybe, jej predmetom by bol aj pozemok XXXX/X. Vo svojej podstate
pozemok č. XXXX/X je záhradou k rodinnému domu so súp. č. XXX, bolo by teda nelogické, aby M. X.
mala úmysel darovať iba časť nehnuteľnosti (pozemok, na ktorom je rodinný dom + dvor) bez toho, aby
bola darovaná aj druhá časť (záhrada), pretože táto je bezprostredne spojená s parcelou č. XXXX/X.
Žalobcovia sú objektívne presvedčení, že sporný pozemok nadobudli poctivým spôsobom, pričom tento

v dobrej viere užívali, obhospodarovali, uhrádzali náklady s ním spojené a platili daň za pozemok, čo
ich utvrdzovalo v tom, že sú vlastníkmi pozemku.

2. Na preukázanie svojich tvrdení predložili súdu notársku zápisnicu č. J. XX/XX, J. XX/XX zo dňa
XX.XX.XXXX, rozhodnutie č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, potvrdenie o platbe dane, uznesenie

Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. 2D/1275/96, Dnot 387/96 zo dňa 30.09.1999, rozsudok
Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. 5C/157/75 zo dňa 23.07.1975, výpis z LV č. XXXX pre k.ú.
G., geometrický plán zo dňa 17.12.1980.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 17.05.2021 uviedol, že z katastra nehnuteľností vyplýva, že

výlučným vlastníkom parcely č. XXXX/X je žalovaný, pričom predtým svedčalo vlastnícke právo jeho
matke S. Z.. Poukázal na to, že oprávneným držiteľom veci je osoba, ak sa jeho držba opiera o platný
právny titul, prípadne ak v dobrej viere opiera svoju držbu o domnelý právny titul. Žalobcovia v tomto
smere predložili darovaciu zmluvu medzi darujúcou M. X. a žalovanými, z ktorej vyplýva prejav vôle
darkyne a obdarovaných. Zo zmluvy je zrejmé, že žalobcovia si bez stavebného povolenia na cudzom

pozemku postavili dom so súp. č. XXX. Žalobcovia ďalej uvádzajú, že predmetom darovania mala
byť aj parcela č. XXXX/X, poukázali na to, že z obsahu zmluvy je možné presne zistiť, aká bola vôľa
zmluvných strán v čase darovania, pričom darovacia zmluva bola vykonaná vo forme úradnej zápisnice
pred štátnym notárstvom vo Vranove nad Topľou, t.j. vo forme verejnej listiny. Podľa názoru žalovaného
nie je možné nahradiť písomný prejav vôle v jej obsahovej stránke, ak vzniknú pochybnosti o obsahu

prejavuvôle,§35disponujenástrojminaskúmanietohtoobsahu.Výkladovýmipravidlamivšaknemožno
dôjsť k rozšíreniu obsahu zmluvy o iný predmet prevodu vlastníckeho práva (rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4ObO 66/2002, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3CdO 81/2011). Výkladom
obsahu právneho úkonu nie je možné nahradiť či meniť už urobené prejavy vôle. M. X. ostala tak
vlastníčkou parcely č. XXXX/X po uzatvorení darovacej zmluvy. Poukázal pritom aj na socialistické

vlastníctvo poľnohospodárskych pozemkov. Zostatková parcela roľa XXXX/X bola v užívaní JRD, ktorá
nesmela byť predmetom prevodu. V čase darovania platilo, že predmetom osobného vlastníctva mohol
byť len jeden rodinný domček a v osobnom vlastníctve nebola poľnohospodárska pôda, ale len veci
osobnej potreby, rekreačné chaty a rodinné domy. V rozhodnom čase platili normy verejného práva,
ktoréobmedzovalisúkromnévlastníctvo.Zjudikatúryvyplynulnázor,žedržbadomneléhopráva,ktorého

existencia bola v rozpore s verejnoprávnym predpisom, nemôže byť oprávnená (rozsudok Najvyššieho
súdu ČR zo dňa 22.10.2002 sp. zn. 22CdO 929/2001). Výlučným vlastníkom parcely č. XXXX/X sa stala
na základe uznesenia Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. 2D/1275/96 zo dňa 30.09.1999 S.
Z., ktorá tento pozemok darovacou zmluvou previedla na žalovaného dňa XX.XX.XXXX. Je zrejmé, že
právny titul na strane žalobcov neexistuje. Rozlišujúcim znakom, či sa jedná o oprávnenú držbu alebo

držbu neoprávnenú je dobromyseľnosť držiteľov. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
2Cdo 207/2005. Žalobcovia teda neboli dobromyseľní už v čase, keď si postavili na cudzom pozemku
dom bez stavebného povolenia. Až následne po postavení domu došlo k darovaniu parcely č. XXXX/
X. Pri prejave vôle darkyne sa v darovacej zmluve uvádza, že daruje parcelu XXXX/X svojej vnučke a
manželovi, pričom z predloženého geometrického plánu vyplýva, že tento bol vyhotovený na oddelenie

parcely č. XXXX/X za účelom legalizácie rodinného domu žalobcov. Z judikatúry súdov je zrejmé, že
geometrický plán zobrazuje kvalifikovaným spôsobom určitú časť zemského povrchu a nemôže sám o
sebe predstavovať právny dôvod držby veci, a to ani vtedy, ak sa stal neoddeliteľnou súčasťou listín,
podľa ktorých má byť vykonaný zápis do katastra; nemôže teda založiť ani dobrú vieru držiteľa, že musporný pozemok patrí (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 17.03.2004, sp. zn. 22Cdo 2632/2003).
Poukázal na to, že z predloženého rozhodnutia správcu dane ani vyplýva, že žalobcovia platia za parcelu
č. XXXX/X daň z pozemkov. Žalobcovia ho pred podaním žaloby oslovili, aby im pozemok previedol. On

s vyporiadaním súhlasil tak, že pozemok parcely č. XXXX/X im vymení za iný pozemok v G. tak, aby
táto výmera mala zmysel pre všetkých. S uvedenou požiadavkou sa žalobcovia neuspokojili. Následne
mu za uvedený pozemok navrhli pozemok s 3 x menšou výmerou.

4. Vo veci sa dňa 30.08.2021 konalo pojednávanie, ktorého sa zúčastnili žalobcovia, ako aj žalovaný.

5. Žalobkyňa v 1. rade na pojednávaní uviedla, že pozemok, ktorý je predmetom tohto konania,
t.j. parcela XXXX/X užívali ako vlastníci ešte rodičia žalobkyne v 1. rade do r. XXXX. Od r. XXXX
uvedenú nehnuteľnosť užívajú žalobcovia. Predmetnú nehnuteľnosť vybavovali v r. XXXX. Bolo tam
15 účastníkov, ktorí v pozemkovoknižnej vložke č. XXX boli z parcely XXXX/X vypísaní. Celá vec bola
doriešená na tunajšom súde, kde súd rozsudkom určil, že M. X. je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností

zapísaných na LV XXX, k.ú. G.. Ide o rozsudok 5C/219/75. Po tom, čo doriešili uvedený pozemok, tak
žalobkyňa začala vybavovať aj na družstve pozemok, na ktorom je postavený rodinný dom, aby tento
bolo družstvom vrátený. Žalovaný žalobcov vôbec neupozornil o tom, že predmetná parcela je zapísaná
naňho. Keď zomrela M. X., t.j. stará matka žalobkyne, tak v dedičskom konaní po M. X. uvedenú parcelu
zdedila matka žalovaného S. Z.. Uvedené svedčí o tom, že parcela XXXX/X je vlastníctvom žalobcov.

Žalobkyňa v 1. rade celú vec vybavovala, zaplatila všetky poplatky.

6. Žalobca v 2. rade sa stotožnil s prednesom žalobkyne v 1. rade.

7. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že otec žalobkyne sa súdil s jeho matkou, ktorého výsledkom

bolo, že matka žalovaného nechala rodinný dom otcovi žalobkyne a ostatné pozemky, ktoré rozdeľoval
notár, ktorého súčasťou bol aj pozemok č. XXXX/X boli poňaté do dedičského konania po Z. X. a jeho
manželke. Zdedila ho matka žalovaného, ktorá ho následne previedla na žalovaného.

8. Žalobcovia vo vyjadrení zo dňa 13.10.2021 uviedli, že od začiatku tvrdia, že domnelým právnym

titulom je darovacia zmluva, ktorá je neplatná pre nedostatok písomnej formy. Skutočnosť, že darovacia
zmluva na spornú parcelu nebola uzatvorená v predpísanej forme nezakladá nedobromyseľnosť
žalobcov. Skutočnosť, že predmetom darovania bol aj sporný pozemok, potvrdzujú aj ďalšie skutočnosti,
a to desaťročia trvajúce obhospodarovanie pozemku a jeho údržba, platenie miestnych daní a konanie
vo vzťahu k pozemku ako s vlastným. Žalobcovia sú presvedčení, že domnelý titul reálne existuje a

to je (neplatná) darovacia zmluva, ktorá nemala písomnú formu. Teda aj keby neexistovala darovacia
zmluva alebo iný titul, na základe ktorého by sa žalobcovia mohli dôvodne domnievať, že im pozemok
parcely č. XXXX/X patrí, potom všetky nimi prednášané skutočnosti nasvedčujú tomu, že minimálne
boli v dobrej viere v tom, že takýto titul existuje. Poukázali na to, že žalobcovia s pozemkom vždy
nakladali ako so svojím vlastným a svoje vlastníctvo odvodzovali od vôle a dohody s M. X.. Dobrá viera

spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci, ktorú drží alebo subjektom práva, ktoré vykonáva.
Aj keby súd dospel k záveru, že právny titul medzi žalobcami a M. X. neexistoval, táto skutočnosť
nespochybňuje ich dobrú vieru v tom, že im takýto právny dôvod svedčí, pretože počas celého obdobia
nebolo „vlastnícke právo“ žalobcov spochybňované akoukoľvek treťou osobou, na pozemku hospodárili,
užívaliho,udržiavalinavlastnénáklady,platilizaňhodaň.Taktiežpozemokparcelyč.XXXX/Xjefunkčne

i hospodársky spätý s rodinným domom vo vlastníctve žalobcov.

9. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 08.11.2021 uviedol, že žalobcovia uvádzajú, že domnelým
právnym titulom, od ktorého odvádzajú svoje právo je darovacia zmluva, ktorá má byť neplatná pre
nedostatok písomnej formy. Poukázal na to, že darovacia zmluva bola spísaná vo forme úradnej

zápisnice a jej predmet je jasne napísaný. Skutočnosť, že v darovacej zmluve nie je uvedená parcela
XXXX/X nepredstavuje nedostatok písomnej formy. Poukázal zároveň na to že za vlastníka veci nie
je možné považovať osobu, ktorá u správcu dane pri platení dane z nehnuteľnosti vyhlásila, že
je jeho vlastníkom. V konaní bolo preukázané, že jeho matka zdedila uvedený pozemok, ktorý bol
následne žalovanému darovaný. On nebráni žalobcom, aby tento pozemok užívali. Žalobu považuje za

nedôvodnú, pričom dobromyseľnosť žalobcov je spochybnená, nemožno ich pokladať za oprávnených
držiteľov.10. Ďalšie pojednávanie vo veci sa uskutočnilo dňa 26.01.2022, ktorého sa zúčastnili žalobcovia, ako
aj žalovaný.

11. Žalobcovia na pojednávaní zotrvali na písomných aj ústnych prednesoch, zotrvali na výsluchu
svedkov, a to S. Z. - matky žalovaného, ako aj O. K. M. S. F..

12. Žalovaný uviedol, že trvá na svojich vyjadreniach založených v spise.

13. Následne sa konalo pojednávanie dňa 18.07.2022, ktorého sa zúčastnili žalobcovia, ako aj žalovaný.

14. Svedkyňa S. Z. na pojednávaní uviedla, že jej matka M. X. zomrela pred XX rokmi. Boli na dedičskom
konaní s tým, že jej brat ju dal do súdu. Parcelu XXXX/X v k.ú. G. užívajú ako vlastníci žalobcovia,
a to z dôvodu, že si tam zbudovali dom. Svedkyňa má vedomosť, že M. X. darovala parcelu XXXX/
X žalobcom, lebo sa tam išli budovať. Má vedomosť o tom, že na nich prešlo X árov, zvyšok išlo na

svedkyňu. Ona zdedila parcelu XXXX/X po svojej matke. Svedkyňa potvrdila, že parcelu XXXX/X v k.ú.
G. užívali pokojne a nerušene žalobcovia v 1. a 2. rade po tom, čo im túto parcelu darovala neb. matka
M. X.. Svedkyňa ďalej uviedla, že vlastne ani nevie, ako došlo k darovaniu majetku. Potvrdila však, že
neb. matka M. X. rozdelila majetok na polovicu. Polovicu darovala svedkyni, polovicu jej bratovi - otcovi
žalobkyne v 1. rade.

15. Svedok S. F. na pojednávaní uviedol, že jeho neb. otec S. F. kúpil dom v G. v r. XXXX, kedy sa tam
presťahovala celá rodina. Odvtedy nikdy nevidel, aby na parcele XXXX robil niekto iný okrem žalobcov,
resp. neb. otca žalobkyne v 1. rade. Teda uvedenú parcelu od r. XXXX užíval a obhospodaroval ako
vlastník Z. X.. Následne žalobcovia si v r. XXXX - XX postavili rodinný dom a tento pozemok užívali spolu

s Z. X.. S. Z. nikdy parcelu XXXX neužívala ako vlastníčka. Nikdy parcelu neobhospodarovala.

16. Svedok O. K. na pojednávaní uviedol, že v susedstve žalobcov má rodinný dom, pričom môže
potvrdiť, že susednú parcelu XXXX užívali ako vlastníci žalobcovia. Bolo to zhruba od r. XXXX. Nemá
vedomosť, že by uvedenú parcelu užíval niekto iný.

17. Žalobkyňa v 1. rade na pojednávaní uviedla, že jej neb. otec dostal od svojej matky M. X. pozemok
XXXX, pričom svedkyňa S.Á. Z. dostala od matky pozemok XXXX vo výmere XX árov. M. X. podelila
nehnuteľnosti tak, že žalobkyni darovala nehnuteľnosť XXXX a Z. parcelu XXXX.

18. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že pravdu má jedna aj druhá strana. V minulosti bola taká situácia,
že pokiaľ si niekto chcel postaviť rodinný dom, tak mohol stavať na výmere X árov. Uvedená výmera
prešla na žalobcov, zvyšok parcely XXXX ostal tak. Nakoľko sa parcela ďalej nevysporiadala, tak bola S.
Z. daná do súdu, pričom notár rozdelil uvedenú nehnuteľnosť v dedičskom konaní tak, že ju zapísal na
S. Z.. Parcelu XXXX/X užívali ako vlastníci žalobcovia aj napriek tomu, že svedkyňa M. Z. bola vedená

na liste vlastníctva.

19. Dňa 11.08.2022 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcov, v ktorom uviedli, že žalobcovia sa
domáhajú určenia, že sú vlastníkmi pozemku parcely registra D., parc. č. XXXX/X. Rozsudkom
Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. 5C/219/1975 sa M. X., stará matka žalobkyne v 1. rade,

stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX. Na základe geometrického plánu
vyhotoveného v r. XXXX vznikli na LV č. XXX dve nové parcely, a to parc. č. XXXX/X a parc. XXXX/X,
pričom M. X. a žalobcovia dňa XX.XX.XXXX pred štátnym notárstvom vo Vranove nad Topľou uzatvorili
darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bol pozemok parcely č. XXXX/X bez domu. Pozemok parcely
XXXX/X následne po M. X. zdedila S. Z.. Žalobcovia však naďalej uvádzajú, že v dôsledku chyby

sa predmetom darovania nestal po rozdelení vzniknutý druhý sporný pozemok. Žalobcovia odo dňa
uzatvorenia darovacej zmluvy, užívali aj tento sporný pozemok, udržiavali ho na vlastné náklady, pričom
tento stav bol akceptovaný aj zo strany M. X.. Z výpovede S. Z. vyplynulo, že predmetná parcela XXXX/
X v k.ú. G. bola darovaná žalobcom v 1. a 2. rade, ktorú užívali pokojne a nerušene, pričom svedkyňa
potvrdila že ona dostala XX árov a parcela XXXX/X pripadla žalobcom. Žalobkyňa ďalej sama tvrdila,

že M. X. im darovala nehnuteľnosť XXXX, Z. parcelu XXXX. Svedok S. F. potvrdil, že tam na uvedenej
parcele nikdy nevidel, aby robil okrem žalobcov, resp. jej neb. otca niekto iný. Svedok O. K. potvrdil,
že parcelu XXXX užívali žalobcovia. Žalobcovia pritom predložili aj potvrdenie Obce G., v ktorom bolo
potvrdené, že žalobcovia za spornú nehnuteľnosť platili daň. Je teda zrejmé, že žalobcovia užívalidesiatky rokov sporný pozemok dobromyseľne ako svoj vlastný, pričom o ich vlastníctve nepochybovali
dokoncaanivtedajšískutočnívlastnícizapísanínalistochvlastníctva.Zdôraznili,žeajsamotnýžalovaný
potvrdil, že žalobcovia sporný pozemok užívali ako jeho vlastníci a dobromyseľnosť potvrdila aj S.V. Z. a

ďalšie osoby. Ďalej poukázali na rozhodnutia sp. zn. 2Cdo 207/2005, 2Cdo 271/2007, 5Cdo 534/2009,
4Cdo 287/2006, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 99/2001 a žiadali, aby súd žalobe
vyhovel.

20. Žalovaný vo svojom vyjadrení z dňa 25.08.2022 zotrval na svojich tvrdeniach, ako aj na názore, že

pozemok XXXX/X užívajú žalobcovia. Neznamená to však, že im táto nehnuteľnosť patrí. Poukázal na
to, že nečinnosť vlastníka neznamená, že užívateľ pozemku je dobromyseľný a že mu patrí aj vlastnícke
právo. Ďalej upriamil pozornosť na uznesenie Najvyššieho súdu 5Cdo 30/2010 zo dňa 01.03.2011.
Nejestvuje žiaden právny titul, ktorý by oprávňoval žalobcov uzurpovať vlastnícke právo v dôsledku
vydŕžania.TaktiežnanálezÚstavnéhosúdusp.zn.II.ÚS484/2015,stanoviskoNajvyššiehosúdusp.zn.
CPJ 51/84 (R 45/86), rozhodnutie Ústavného súdu II. ÚS 432/14. Bol toho názoru, že podanie žalobcov

zo dňa 09.08. skresľuje výpovede.

21. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 02.11.2022 uviedol, že vyjadrenie žalobcov je prispôsobené
ich potrebám, ďalej zotrval na tvrdených skutočnostiach.

22. Ďalšie pojednávanie sa konalo 16.11.2022, ktorého sa zúčastnili žalobcovia a splnomocnená
zástupkyňa žalovaného, neprítomný žalovaný.

23. Žalobkyňa v 1. rade na uvedenom pojednávaní uviedla, že žalovaný nepredložil žiaden listinný
doklad, ktorý by potvrdzoval, že za uvedený pozemok platil daň, zároveň nepredložil žiadnu zmluvu,

na základe ktorého by bezodplatne dal tento pozemok do užívania žalobcom. Taktiež uviedla, že aj Z.
dostali pozemky, ktoré neboli zahrnuté do dedičského konania.

24. Splnomocnená zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalobkyňa v niečom hovorila pravdu, v niečom
nie. Poukázala na to, že ako žalobkyňa môže platiť daň z nehnuteľnosti, ktorá nie je zapísaná na ňu.

25.Poslednépojednávaniesauskutočnilo26.07.2023,ktoréhosazúčastniližalobcovia,akoajžalovaný.

26. Žalobkyňa v 1. rade na pojednávaní uviedla, že pozemok vybavovala pre svoju babku, kde zaplatila
všetky poplatky a daň platí dodnes. Je chybou, že táto nehnuteľnosť nebola hneď prepísaná na jej otca,

ale prešla dedičským konaním a vlastníčkou sa stala matka žalovaného. Oni dostali od starej matky inú
parcelu a to parcelu č. XXXX, kde majú vybudované tri domy. Žalobcovia dostali parcelu, kde museli 2
x kupovať prístup k ceste. Rozhodnutie ponecháva na zvážení súdu. Pokiaľ súd návrh zamietne nemá
nič proti tomu, aby parcelu užíval žalovaný. V záverečnej reči ponechala vec na rozhodnutí súdu.

27. Žalobca v 2. rade súhlasil s vyjadrením žalobkyne v 1. rade.

28. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že predmetnú nehnuteľnosť zdedila jeho matka v dedičskom
konaní. Z daného dôvodu chcel, aby došlo k výmene pozemkov. On nemá záujem o užívanie predmetnej
parcely a nechce ani poplatky za užívanie tejto parcely.

29. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi ako aj výsluchom strán
sporu a svedkov, pričom zistil tento skutkový a právny stav veci:

Žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. G., a to parcely

č. XXXX/X o výmere XXXX m2 orná pôda, ktorý nadobudol na základe darovacej zmluvy zo dňa
XX.XX.XXXX, ktorá je zavkladovaná pod č. I. XXXX/XXXX. Uvedenú parcelu nadobudol na základe
darovacej zmluvy od svojej matky S.V. Z., ktorá uvedenú nehnuteľnosť nadobudla od poručiteľky M.
X. zomrelej dňa XX.XX.XXXX, na základe uznesenia Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn.
2D/1275/96, Dnot 387/96 zo dňa 30.09.1999.

30. Z rozhodnutia Obce G. č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že žalobcovia platili daň z
nehnuteľnosti za r. XXXX na adrese G. XXX v sume 23,01 Eur, pričom predmetom dane sú trvalé trávne
porasty o výmere XXXX m2 a zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ďalej daň zo stavieb:stavby na bývanie o výmere XXX m2, garáž XX m2 a ostatné stavby XX m2. Uvedenú daň zaplatili aj
v r. XXXX - XXXX. Z potvrdenia Obce G. vyplýva, že žalobcovia platia daň z nehnuteľnosti za parc. č.
XXX (č. XXXX/X o výmere XXXX m2 vedenú ako orná pôda). Túto nehnuteľnosť užívajú a platia za ňu

daň nepretržite od r. XXXX, kedy postavili rodinný dom so súp. č. XXX.

31. Podľa § 44 Občianskeho zákonníka (účinného k 07.03.1983), zmluva je uzavretá, len čo sa účastníci
zhodnú na jej obsahu, pokiaľ zákon nevyžaduje splnenie ďalších náležitostí.

32. Podľa § 46 ods. 1) Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

33. Podľa § 46 ods. 2) Občianskeho zákonníka, pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde
k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť
prejavy účastníkov na tej istej listine.

34. Podľa § 127 Občianskeho zákonníka, v osobnom vlastníctve sú predovšetkým príjmy a úspory z
práce a zo sociálneho zabezpečenia. V osobnom vlastníctve sú ďalej najmä veci domácej a osobnej
potreby, rodinné domčeky a rekreačné chaty.

35. Podľa § 133 Občianskeho zákonníka, osobné vlastníctvo k veci možno nadobudnúť kúpou, darom
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

36. Podľa § 134 ods. 2) Občianskeho zákonníka, k zmluve o prevode nehnuteľnosti je potrebná jej

registrácia štátnym notárstvom. Vlastníctvo prechádza registráciou zmluvy.

37. Podľa § 198 ods. 1) Občianskeho zákonníka, právo osobného užívania pozemkov slúži na to, aby
si občania na pozemkoch, ku ktorým sa právo zriadi, mohli vystavať rodinný domček, rekreačnú chatu
alebogarážalebozriadiťzáhradku;totoprávomožnozriadiťajkpozemkom,naktorýchsúužtietostavby

vystavané alebo záhradky zriadené. Právo osobného užívania nie je časovo obmedzené a prechádza
na dediča.

38. Podľa § 200 ods. 1) Občianskeho zákonníka, výmera pozemku prenechaného na výstavbu
rodinného domčeka alebo na výstavbu rekreačnej chaty sa určí podľa územného plánu alebo územného

rozhodnutia. Pozemok na výstavbu rodinného domčeka nesmie byť väčší ako 800 m2, pozemok na
výstavbu rekreačnej chaty väčší ako 400 m2 a pozemok prenechaný na zriadenie záhradky nesmie byť
väčší ako 400 m2; výmera pozemku prenechaného na výstavbu garáže nesmie prevyšovať výmeru na
ten účel nevyhnutne potrebnú.

39. Podľa § 217 Občianskeho zákonníka, rodinný domček, rekreačná chata alebo garáž vystavané
užívateľom na pozemku na ten účel určenom sú v jeho osobnom vlastníctve.

40. Podľa § 218 ods. 1) Občianskeho zákonníka, s prevodom vlastníctva k stavbe zriadenej na pozemku
prechádza na nadobúdateľa stavby i právo osobného užívania pozemku.

41. Podľa § 218 ods. 2) Občianskeho zákonníka, nový vlastník stavby je povinný vyporiadať sa s
predchádzajúcim užívateľom pozemku; pritom treba prihliadnuť na výšku úhrady, ktorá bola za užívanie
zaplatená, ako aj na náklady, ktoré pôvodný užívateľ účelne vynaložil na trvalé zlepšenie pozemku,
prípadne na jeho osadenie. Dohoda o vyporiadaní je súčasťou zmluvy o prevode stavby.

42. Súd má za to, že žaloba nie je dôvodná. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že žalobcovia mali
nadobudnúť nehnuteľnosť na základe darovacej zmluvy uzatvorenej medzi M. X. a žalobcami. Podľa
notárskej zápisnice č. J. XX/XX, J. XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX M. X., ktorá bola výlučnou vlastníčkou
nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX pre k.ú. G. (XXXX vo výmere XXXX m2), z ktorých bol na základe

geometrického plánu č. XXX-XXXXX--XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX vytvorený stav nový, a to parc. č.
XXXX/X zastavaná plocha dom č. XXX a dvor o výmere XXX m2 darovala parc. č. XXXX/X bez domu
svojej vnučke G. G. a jej manželovi Š. G., každému z nich po 1/2 (t.j. žalobcom). Predmetom prevodu
dom č. XXX nebol, nakoľko tento si vybudovali bez stavebného povolenia nadobúdatelia.43. V zmysle vtedy platných právnych predpisov bolo možné do osobného vlastníctva nadobudnúť len
nehnuteľnosti vo výmere maximálne o veľkosti 800 m2, pri chatách a záhradách o veľkosti do 400 m2.

Totoprávoosobnéhoužívaniapozemkubolomožnézriadiťajkpozemkom,naktorýchboliužtietostavby
vystavané alebo záhradky zriadené (§ 198 Občianskeho zákonníka). Na vznik vlastníckeho
práva k pozemku sa vyžadovala písomná forma a zápis a registrácia štátnym notárstvom. Je teda
zrejmé, že na základe darovacej zmluvy žalobcovia nadobudli nehnuteľnosť- pozemok parc. XXXX/X
pre k.ú. G. z dôvodu, že na uvedenom pozemku bez stavebného povolenia postavili rodinný dom, pričom

výmera pozemku nebola väčšia ako 800 m2. Z daného dôvodu došlo aj k rozdeleniu parcely XXXX na
základe geometrického plánu č. XXXXXXXX---XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX. Uvedené vyplynulo jednak
z tvrdení strán sporu, výpovede svedkyne S. Z. ako aj predložených listinných dôkazov. Nie je možné
uveriť tvrdeniu žalobcov, že predmetom daru mala byť aj parcela č. XXXX/X. Uvedené vyvracajú najmä
vtedy platné právne predpisy. Podľa vtedy platného Občianskeho zákonníka bolo možné nadobudnúť
osobné vlastníctvo iba vo vzťahu k pozemku do výmery 800 m2, resp. 400 m2 v prípade chaty či záhrady.

Žalobcovia tak nadobudli v zmysle darovacej zmluvy pozemok, na ktorom mali postavený rodinný dom
o výmere XXX m2. Nemohli však súčasne nadobudnúť aj parcelu X XXX/X o výmere X XXX m2, pretože
by to bolo v rozpore s právnymi predpismi. Zároveň súd zdôrazňuje, že v prípade prevodu nehnuteľnosti
musela mať zmluva písomnú formu a taktiež musela byť zapísaná štátnym notárstvom. V neprospech
žalobcov svedčí aj výpoveď svedkyne S.V. Z., ktorá uvádzala, že M. X. žalobcom darovala iba X árový

pozemok. Aj napriek tomu, že v prípade výpovede svedkyne došlo k nesúladu označenia jednotlivých
parciel, avšak z obsahu jej výpovede vyplynulo, že v prípade darovania išlo o pozemok o výmere X
árov t.j. XXX m2. Chybné alebo nesprávne označenie parcely nemôže predstavovať dôkaz o darovaní
označenej parcely. Naopak celkový obsah výpovede svedkyne nasvedčuje skutočnosti, že žalobcovia
nemohli byť vlastníkmi uvedenej parcely, čo umocňuje aj fakt, že táto bola predmetom dedičského

konania po M. X., ktorú následne nadobudla S. Z. na základe uznesenia Okresného súdu Vranov nad
Topľou, sp. zn. 2D/1275/96, Dnot 387/96 zo dňa 30.09.1999 a táto bola následne prevedená darovacou
zmluvou na žalovaného.

44. Súd nemohol prisvedčiť obrane žalobcov, že išlo o zjavnú chybu. Aj napriek tomu, že žalobcovia v

priebehu konania uvádzali, že pri spísaní darovacej zmluvy došlo k chybe, počas celého konania túto
žiadnym spôsobom nekonkretizovali ani nepredložili súdu nejaký jasný dôkaz, ktorý by preukazoval,
že štátne notárstvo takúto chybu urobilo. Zároveň nijako nepreukázali ani svoje tvrdenie, že skutočne
existovala dohoda medzi M. X. a žalobcami o darovaní parcely č. XXXX/X. Tomuto záveru nesvedčia ani
vtedy platné právne predpisy. V celom konaní teda žalobcovia nepreukázali, na základe akého právneho

titulu mali nadobudnúť parcelu č. XXXX/X, ktorá by aspoň zakladala domnienku, že táto nehnuteľnosť
im môže patriť.

45. Súd poukazuje na to, že aj keby došlo k uzavretiu ústnej darovacej zmluvy, tak ako to uvádzali
žalobcovia, v rozhodnej dobe si samotný Občiansky zákonník v § 46 v spojení s § 134 vynucoval

požiadavku, aby zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti mali písomnú formu a boli registrované
štátnym notárstvom. Z daného dôvodu by táto ústna zmluva bola neplatná. Občiansky zákonník teda
jasne upravoval spôsob nadobudnutia vlastníctva, pričom oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, ktorý
je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že je jej vlastníkom, nemôže byť ten, kto
do držby vstupuje na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola uzatvorená v písomnej

forme (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 361/2002). Takisto pokiaľ niekto vstúpil do
držby v prípade zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola uzatvorená v písomnej forme, nemôže
byť vzhľadom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu nehnuteľnosť patrí a nemôže byť
držiteľom oprávneným, držba nehnuteľnosti opierajúca sa o ústnu zmluvu nemôže viesť k vydŕžaniu
nehnuteľnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1CdO 137/2011). Ústna darovacia zmluva

k nehnuteľnosti mohla byť len domnelým titulom nadobudnutia vlastníckeho práva. Avšak právna
úprava nadobudnutia vlastníckeho práva v čase, kedy malo dôjsť k darovacej zmluve, bola celkom
jednoznačná a zrozumiteľná, obsahujúca konkrétne ustanovenia o písomnej forme takéhoto úkonu a
spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva (registrácia štátnym notárstvom). Pokiaľ by teda žalobcovia
predpokladali, že môžu nadobudnúť vlastnícke právo na základe akejsi ústnej darovacej zmluvy, išlo by

o právny omyl vychádzajúci z neznalosti celkom jednoznačnej a zrozumiteľnej právnej úpravy, ktorý je
však omylom neospravedlniteľným. Nie je preto možné potvrdiť, že žalobcovia osvedčili dobromyseľnosť
ich držby, aj keď nepretržitosť a nerušenosť držby nebola medzi stranami sporná.46. Súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu ČR 22Cdo 432/2003, ako aj na rozhodnutie 2Cdon
568/1996, v zmysle ktorého ak sa niekto chopí držby nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy o prevode,
nemôže byť vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom veci a to ani v prípade že

je presvedčený, že táto zmluva na nadobudnutie vlastníctva postačuje, teda táto zmluva nemôže viesť
k vydŕžaniu.

47. Právny inštitút vydŕžania je osobitným originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva
zo zákona. Držiteľ je osoba (fyzická alebo právnická), ktorá fakticky ovláda vec a nakladá s ňou ako

s vlastnou. Zákonnými predpokladmi oprávnenej držby je faktické ovládanie veci alebo práva, vôľa
nakladaťsvecoualeboprávomakosvojimi,čoznamenásprávaťsakvecitak,akobydržiteľovivlastnícky
patrila a dobrá viera, že vec držiteľovi patrí. Je nepochybné, že dobromyseľnosť ako psychický stav
nemožno dokázať, ale je možné o nej usudzovať len z okolností, v ktorých sa tento psychický stav
navonok prejavuje. Oprávnená držba je faktický stav s kvalifikovanými zákonnými pojmovými znakmi, pri
ktorých právny vzťah subjektu k veci nie je doložený a ktorý požíva ochranu podľa zákona. Zákonnými

znakmi oprávnenej držby sú nakladanie s vecou ako vlastnou a držiteľova dobrá viera, že mu vec
patrí. Dobrou vierou sa myslí presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje
určitú vec. Ide o psychický stav a o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo o sebe nemôže byť
predmetom dokazovania, avšak predmetom dokazovania musia byť skutočnosti vonkajšieho sveta,
ktorýchprostredníctvomsavnútornépresvedčenieprejavujenavonok,tedaokolnosti,zktorýchjemožné

dôvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, že mu vec patrí, pričom je nutné zdôrazniť,
že tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť podložené
konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa po celú vydŕžaciu dobu
bolo dôvodné. Dobrá viera však zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré
objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec právom patrí, na čom nemení nič skutočnosť,

že držiteľ bude i naďalej subjektívne v dobrej viere. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k
právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik práva. Pri ústavne komfortnom výklade
dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec
poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pri tom nesplnil zákonné podmienky.

48. Posúdenie toho, či držiteľ je vzhľadom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže
vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne
opierať o existujúci právny dôvod, stačí, ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus); ide o to,
aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul nasvedčuje. Ide o
psychický stav, o vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa

dôvodnedržiteľpovažujezavlastníkaveci.Subjektívnypocitdržiteľanemôžebyťsámosebepodkladom
pre vydŕžanie, ak tento pocit nie je vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosť
držby práva. Právne relevantnou pre posúdenie je iba tá skutočnosť, ktorá má objektívne znaky titulu
(prípadne aj domnelého) nadobudnutia vlastníctva. Vlastníctvo sa nadobúda najmä dedením, kúpou,
darovaním, výmenou. Domnelým (putatívnym) titulom je určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky

riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so zákonom zakladajúceho vznik vlastníctva), chýba pri nej
ale niektorá stránka (vlastnosť, znak), ktorú pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo.
Takýmto domnelým titulom môže byť v praxi napr. dedičské rozhodnutie o nadobudnutí veci, ktoré však
v čase smrti poručiteľa objektívne nepatrila do jeho majetku, neprávoplatné rozhodnutie súdu určujúce
vlastníctvo veci, kúpna alebo darovacia zmluva, ktorá je z niektorého dôvodu neplatná. V danom prípade

nemožno dosvedčiť ani faktu, že existoval ani domnelý právny titul, na základe ktorého mohli žalobcovia
nadobudnúť presvedčenie, že im vlastnícke právo patrí.

49. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s
dobrými mravmi. Podstatou sporu je aj posúdenie dobromyseľnosti a konkrétne právneho omylu, či je v

tomto spore ospravedlniteľný alebo nie. Právny omyl súvisí s tým, že sa dokazuje splnenie podmienok
vydŕžania cez ústnu darovaciu zmluvu. Je nesporné, že v čase, keď malo dôjsť k uzavretiu danej
zmluvy,uždlhodoboplatilprávnypredpis,ktorýkplatnémuaúčinnémuprevodunehnuteľnostivyžadoval
písomnú formu zmluvy a jej registráciu. Rozhodovacia prax súdov SR je ustálená čo do dobromyseľnosti
držiteľa, pričom dobromyseľnosť držiteľa sa skúma z pohľadu objektívnych okolností, pri skúmaní omylu

tento nemôže byť ospravedlniteľný, pokiaľ by k nemu došlo, ak by subjekt postupoval s obvyklou
mierou opatrnosti. Právny omyl je ospravedlniteľný len výnimočne, neznalosť zákona neospravedlňuje
a preto nemôže byť ospravedlniteľný právny omyl v takej veci, kde existuje jednoznačne a zrozumiteľné
ustanovenie zákona (povinnosť písomných zmlúv a ich registrácia). Taktiež o právny omyl nemôže ísťvtedy, pokiaľ ustanovenie upravujúce postupy je prijaté už nejakú dobu a v praxi sa podľa neho postupuje
(rozhodnutie II. ÚS 432/2014). Neexistencia právneho titulu, resp. ústne uzatvorená darovacia zmluva
nemohla byť právnym titulom, ktorý by odvodzoval záver o dobromyseľnosti žalobcov. Žalobcovia pri

elementárnej obvyklej opatrnosti nemohli nadobudnúť presvedčenie, že právny titul, na základe ktorého
mali získať do svojho vlastníctva parcelu č. XXXX/X nadobudol vo vzťahu k nim účinnosť, nakoľko
vzhľadom na všetky okolnosti nemôžu byť v dobrej viere v tom a byť presvedčení, že táto zmluva im na
nadobudnutie vlastníckeho práva postačuje.

50. Keďže žalobcovia nepreukázali uzavretie platnej zmluvy, na základe ktorej by mohli nadobudnúť
presvedčenie o vlastníctve parcely č. XXXX/X a rovnako ani dobromyseľnosť jej nadobudnutia, je
vylúčené, aby predmetnú nehnuteľnosť nadobudli vydŕžaním. Súd z daného dôvodu žalobu zamietol.

51. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1) Civilného
sporového poriadku a teda nakoľko bol žalovaný v plnom rozsahu úspešný, súd mu priznal plnú náhradu

trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Vranov nad Topľou (§ 355 ods. 1 CSP a § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).