Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 12, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17Csp/92/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122205475
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Lampartová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8122205475.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

-2- 17Csp/92/2022
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Lampartovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Brežany 33, 082 41 Bajerov, proti žalovanému: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom
Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 36 854 140, o vydanie bezdôvodného obohatenia 849,84 EUR
s príslušenstvom, o primerané finančné zadosťučinenie 1 500 EUR, o náhradu škody 138,60 EUR

a o náhradu nemajetkovej ujmy 3 800 EUR takto

r o z h o d o l :

-2- 17Csp/92/2022
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 847,84 EUR spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 379,22 EUR od 30.06.2021 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 175,02 EUR od 30.04.2022 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9,5 %
ročne zo sumy 295,60 EUR od 11.01.2024 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300
EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobuz a m i e t a .

IV. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

-17- 17Csp/92/2022
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 10.06.2022 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť mu bezdôvodné obohatenie vo výške 554,24 EUR spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 379,22 EUR od 29.06.2021 a zo sumy 175,02 EUR od 29.04.2022 do
zaplatenia, ako aj primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 000 EUR, náhradu škody 93,10 EUR.
Žalobu odôvodnil tým, že v exekučnom konaní EX 366/2009, vedenom na Okresnom súde Bratislava IV.

pod spisovou značkou 15Er/2656/2009 sa žalovaný domáhal od žalobcu vymáhania uloženej povinnosti
– istiny 1 325,76 EUR s príslušenstvom, úrokov 867,43 EUR, poplatkov vo výške 70,87 EUR, trov
konania 56,60 EUR a trov exekúcie, a to všetko na podklade exekučného titulu rozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie v Bratislave č.k. II/2009-903 zo
dňa11.06.2009.NazákladevýpisuzkníhIstrobanky(ktorábolapôvodnýmveriteľom)zodňa15.01.2009
bol žalobca dlžný čiastku 2 264,06 EUR (istina 1 325,76 EUR + úroky 867,43 EUR + poplatky 70,87 EUR.

Vychádzajúc z výpisu z účtu zo dňa 01.08.2010 bol žalobca dlžný žalovanému odo dňa 15.10.2007 dlh
vo výške 2 677,60 EUR (istina 1683,40 EUR + úroky 994,20 EUR). Vychádzajúc z výpisu z účtu zo dňa
01.04.2014 bol žalobca dlžný dlh vo výške 1 432,62 EUR (istina 618,42 EUR + úroky 814,20 EUR). Nazáklade výpisu z účtu za obdobie od 01.07.2015 do 31.07.2015 žalovaný oznámil žalobcovi, že istina
dlhu po čiastkových platbách žalobcu je 0 EUR a úroky z omeškania po splatnosti vo výške 792,62
EUR. Žalobca nemal žiadne informácie, že exekučné konanie žalovaného voči žalobcovi bolo vedené na

základe neprípustného rozhodcovského rozsudku, keďže mu nebol doručený rozhodcovský rozsudok,
ktorý nebol zaslaný na adresu trvalého bydliska. Žalobca uviedol, že to vyplýva z rozhodcovského
rozsudku, kde sa uvádza korešpondenčná adresa. Žalobca však v čase rozhodcovského konania nemal
prechodný pobyt v Bratislave. Žalobcovi nebolo doručené ani žiadne upovedomenie o začatí exekúcie.
Žalobca pritom poukazoval na to, že ani na poverení na vykonávanie exekúcie sa nenachádza adresa

jeho trvalého bydliska. O vedení exekučného konania voči žalobcovi sa žalobca dozvedel až v roku
2020 a následne bol dňa 12.06.2020 na Okresnom súde Bratislava IV osobne nazrieť do exekučného
spisu č.k. 15Er/2656/2009 a vyhotovil si kópie celého exekučného spisu. Následne doma zistil, že
žalovaný sa na jeho úkor protizákonne obohacoval na základe neplatného rozhodcovského rozsudku.
Žalobca listom zo dňa 25.06.2021, doručeným žalovanému dňa 28.06.2021, vyzval žalovaného na
vydaniebezdôvodnéhoobohateniavovýške379,22EUR.Žalovanýlistomzodňa28.06.2021informoval

žalobcu, že dňa 28.06.2021 obdržal žiadosť žalobcu o vydanie bezdôvodného obohatenia a táto je
vštádiuriešenia,pričomžalobcovibudedoručenáodpoveďpokonzultáciiskompetentnýmioddeleniami.
Listom zo dňa 19.07.2021 žalovaný informoval žalobcu, že jeho výzve na vydanie bezdôvodného
obohatenia nevyhovie. Na základe už uvedených výpisov z účtu žalobca zistil, že v rámci exekučného
konania uhradil žalovanému od 21.10.2010 do 22.07.2015 celkovo sumu 1 880 EUR. Preto výzvou

zo dňa 20.04.2022 opätovne vyzval žalovaného k vydaniu bezdôvodného obohatenia nad rámec
istiny 1 325,76 EUR a to v celkovej výške 554,24 EUR (379,22 EUR s úrokom z omeškania od
30.06.2021 do zaplatenia + 175,02 EUR). Táto výzva bola žalovanému doručená dňa 28.04.2022.
Žalovaný však opätovne informoval žalobcu dňa 10.05.2022, že jeho výzve nevyhovie, a to z dôvodu,
že k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu nedošlo. Žalobca ďalej poukázal na Smernicu rady 93/13/

EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských podmienkach a zmysle, cieľ a účel
právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Mal za to, že rozhodcovská doložka je neprimeranej
povahy a je nekalá, a to aj s poukazom na stanovisko Súdneho dvora vo veci C-243/08 zo dňa
04.06.2009 Pannon GSM Zrt. Proti Erzsébet Sustikné Gyorfi, pretože nebola individuálne dojednaná
a priznáva právomoc riešiť všetky spory vyplývajúce zo zmluvy rozhodcovskému súdu. Taktiež poukázal

na bod 1 písm. q) prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993, kde v rámci indikatívneho zoznamu
nekalých podmienok je zahrnutá aj podmienka, ktorá neposkytuje spotrebiteľovi právo alebo mu
bráni podať žalobu alebo akýkoľvek opravný prostriedok, najmä vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil
spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou (rozhodcovským konaním). Uzavrel,
že nekalosť rozhodcovskej doložky má za následok neplatnosť rozhodcovského rozsudku. Vzhľadom

na to, že žalovaný porušil práva a povinnosti tým, že si uplatnil nárok v rozhodcovskom konaní na
základe neplatnej rozhodcovskej doložky a následne v exekučnom konaní na základe neplatného
exekučnéhotitulu,pretosaokremvydaniabezdôvodnéhoobohateniažalobcatieždomáhalprimeraného
finančného zadosťučinenia. Za adekvátnu úmyselnému obohateniu žalovaného považoval sumu 1 000
EUR.Poukázalpritomtiežnainfláciuodroku2014(odkedyžalobcauhradilistinuvrámciprotizákonného

exekučného konania) až doposiaľ a hodnotu peňazí vtedy a dnes. Okrem toho si žalobca uplatňoval
náhradu škody vo výške 93,10 EUR, ktorá má predstavovať zmenšenie majetku žalobcu v súvislosti
s uplatňovaním a bránením svojho práva na súde (náhrada straty času 14 hodín krát výška priemernej
hodinovej mzdy na Slovensku 6,65 EUR za stratený čas pri písaní žaloby, vyhotovovaní fotokópií,
osobnom doručovaní žaloby na súd – cesta z miesta bydliska do Prešova na súd a späť), a to

v priamej príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti žalovaného. Ak by žalovaný vydal žalobcovi
bezdôvodné obohatenie hneď na výzvu, žalobca by nemusel tráviť čas nad zhotovovaním žaloby, ale
mohol napríklad vykonávať zárobkovú činnosť. Záverom vyčíslil aj trovy konania v sume 15,30 EUR.
Ako dôkazy pripojil poverenie na vykonanie exekúcie č. 5104 054639 * zo dňa 02.12.2009, vydané
Okresným súdom Bratislava IV, rozhodcovský rozsudok sp. zn. II/2009-903 zo dňa 11.06.2009, výpis

z kníh Istrobanky , a.s. zo dňa 15.01.2009, upomienku po splatnosti zo dňa 01.08.2010, upomienku
po splatnosti zo dňa 01.04.2014, výpis z účtu za obdobie od 01.07.2015 až 31.07.2015, žiadanku na
vyhotovenie fotokópie listín zo súdneho spisu zo dňa 12.06.2020, úradný záznam o nazretí do súdneho
spisu zo dňa 12.06.2020, výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 25.06.2021 spolu s kópiou
podacieho lístka, list žalovaného zo dňa 28.06.2021, list žalovaného zo dňa 19.07.2021, výzvu na

vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 20.04.2022 spolu s kópiou podacieho lístka a výpisom zo
sledovania zásielky, mailovú odpoveď žalovaného zo dňa 10.05.2022, pokladničný doklad o úhrade zo
dňa 19.03.2021.2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 09.06.2022 navrhol žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.
Žalobupovažovalvcelomrozsahuzanedôvodnú.Uviedol,žepredmetnýprávnyvzťahužbolpodrobený
prieskumu a žalovaný získal exekučný titul, na základe ktorého bola vedená exekúcia. Žalovaný ďalej

uviedol, že žalobca účelove zamlčuje rozhodujúce skutočnosti a dokonca uvádza klamlivé tvrdenia.
Žalobcovi boli všetky písomnosti riadne doručované. Najneskôr sa žalobca o exekúcii dozvedel z návrhu
dohody na vysporiadanie dlhu z 11.08.2015, na ktorý reagoval žalobca úhradou navrhovanej sumy.
V zmysle návrhu a po uvedenej úhrade žalovaný podal návrh na zastavenie exekúcie. Exekúcia bola
následne zastavená na základe návrhu oprávneného. Žalovaný preto navrhoval súdu, aby zvážil postup

podľa § 138 CSP a vyzval žalobcu na späťvzatie žaloby. Žalovaný k vyjadreniu pripojil uznesenie
Okresného súdu Bratislava IV č.k. 15Er/2656/2009-37 zo dňa 02.12.2020, svoj návrh na zastavenie
exekúcie zo dňa 03.11.2015 a návrh dohody na vysporiadanie dlhu zo dňa 11.08.2015.

3. Žalobca v replike zo dňa 05.01.2023 zotrval na podanej žalobe s tým, že navyše požadoval ešte
priznanie náhrady škody za repliku vo výške 45,50 EUR ako náhradu za stratu času a peňazí pri jej

vypracovaní 7 hodín (vyhľadávanie judikatúry, napísanie repliky, osobné doručovanie repliky na súd)
krát 6,50 EUR (priemerná hodinová mzda na Slovensku). Žalobca mal za to, že žalovaný neuviedol
žiadne skutočnosti a nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by bránili súdu vyhovieť žalobe. Žalobca ďalej
ale ešte na podporu svojej žaloby doplnil, že v čase vydania poverenia na vykonanie exekúcie,
resp. v čase trvania exekučného konania už existovala ustálená judikatúra súdov SR o tom, že

rozhodcovský rozsudok v spotrebiteľských veciach je neprípustným a nezákonným podkladom pre
vedenie exekúcie. Poukázal taktiež na viaceré rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, z ktorých vychádzala aj
slovenská judikatúra. Uviedol, že súdny dvor výkladom úniového práva objasňuje zmysel a pôsobnosť
jednotlivých ustanovení už od okamihu, od kedy tieto ustanovenia nadobudli účinnosť. Interpretácia
Súdneho dvora EÚ je pritom aplikovateľná aj na vzťahy, ktoré vznikli alebo boli založené pred vynesením

prejudiciálneho rozsudku. Žalobca ďalej poukázal na neprimerane vysoký ročný úrok úveru a ročný
úrok z omeškania, ako aj zmluvnú pokutu (uvedenú v rozhodcovskom rozsudku), pričom mal za to, že
tieto predstavujú neprípustné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, preto sú neplatné. Podľa žalobcu sa
žalovaný, zastupovaný právnikmi, vedome protizákonne obohacoval na majetku žalobcu. Poukázal na
niektoré rozhodnutia súdov týkajúce sa neprimerane vysokých úrokových sadzieb, ktoré súdy posúdili

ako neprimerané a neplatné pre ich rozpor s dobrými mravmi. Žalobca tak zopakoval, že vzhľadom
na to, že k vyplateniu sumy 1 880 EUR došlo pod tlakom a na podklade nezákonného rozhodnutia
(rozhodcovského rozsudku), je zrejmé, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu.
Zároveň dodal, že sa má uplatňovať 10 ročná objektívna premlčacia lehota. K primeranému finančnému
zadosťučineniu poukázal na znenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. Dodal, že žalovaný sa snaží

účelovo oklamať súd tvrdením, že žalobcovi boli všetky písomnosti riadne doručované. Žalovaný však
nepredložil žiadne dôkazy, že by rozhodcovský rozsudok alebo upovedomenie o začatí exekúcie od
súdneho exekútora boli doručené žalobcovi. To, že sa žalobca dozvedel o exekúcii najneskôr z Návrhu
dohody na vysporiadanie dlhu z 11.08.2015 je úplne irelevantné pre určenie, kedy sa žalobca dozvedel
o tom, že exekúcia bola vedená na základe nulitného aktu – rozhodcovského rozsudku a že zo strany

žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu. V predmetnom návrhu na vysporiadanie dlhu nie
je zmienka o tom, že exekúcia bola vykonávaná na podklade neplatného rozhodcovského rozsudku
a žalobca bol v čase od 15.06.2009 do 05.11.2017 sociálne poistený v Holandsku, kde žil a pracoval,
takže mu nebol doručený ani rozhodcovský rozsudok, ani upovedomenie o začatí exekúcie od súdneho
exekútora. Žalobca sa o tom, že exekučné konanie voči nemu je vedené na Okresnom súde Bratislava

IV dozvedel až v roku 2020 a následne bol dňa 12.06.2020 v Bratislave na Okresnom súde Bratislava IV
osobne nazrieť do exekučného spisu a vyhotovil si z neho kópiu. Až doma následne zistil, že žalovaný
sa na jeho úkor protizákonne obohacoval na základe neplatného rozhodcovského rozsudku. Nebyť
nahliadnutia žalobcu do súdneho spisu na súde v Bratislave a následnom jeho podaní ústavnej sťažnosti
pre prieťahy exekučného súdu pri zákonnej povinnosti skúmať ex offo neplatný rozhodcovský rozsudok

a zaslania návrhu na zastavenie protizákonnej exekúcie na súd, tak by exekúcia bola bežala aj naďalej,
až následne ju súd uznesením zo dňa 02.12.2020 zastavil. Žalobca pripojil ako listinné dôkazy preklad
č. 465/2021 zo dňa 09.06.2021, podnet na zastavenie exekúcie zo dňa 21.06.2020, ústavnú sťažnosť
zo dňa 17.11.2020.

4. Žalovaný nevyužil možnosť dupliky.

5. Podaním zo dňa 18.02.2023 žalobca ešte navrhol doplniť dokazovanie, a to predložením úverovej
zmluvy medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného zo strany žalovaného (na výzvu súdu).Žalobca taktiež navrhoval vyžiadať kompletnú zmluvu o postúpení pohľadávky z právneho predchodcu
žalovaného na žalovaného spolu s prílohami.

6. Na výzvu súdu žalovaný podaním zo dňa 13.10.2023 namietal, že dôkazné bremeno leží na žalobcovi
a v prípade absencie príslušných tvrdení žalobcu ho nie je možné prehodiť na žalovaného. Žalovaný
však uviedol, že napriek tomu sa pokúsi v archívoch vyhľadať vyžiadané dokumenty. K požadovanej
zmluve o postúpení pohľadávky uviedol, že táto neexistuje, nakoľko pôvodný veriteľ ISTROBANKA,
a.s. zanikla zlúčením so žalovaným, pričom všetky práva a povinnosti prešli z uvedenej spoločnosti

na žalovaného. Uvedené vyplýva aj z obchodného registra. Záverom dodal, že vzhľadom na uplynutie
značného času, prechodu na iný bankový systém, žalovaný momentálne nevie predložiť kompletný
prehľad čerpaní a úhrad súvisiacich s kreditnou kartou. Ak sa však nejaký relevantný prehľad čerpaní
a úhrad podarí vyskladať, tak ho žalovaný súdu predloží. Dodal, že relevantný prehľad plnení žalobcu
v rámci exekučného konania by mohol predložiť iba súdny exekútor.

7. Žalobca podaním zo dňa 22.10.2023 navrhol, aby súd posúdil úverovú zmluvu o vydanie kreditnej
karty KOZ a v prípade konštatovania bezúročnosti a bezpoplatnosti úveru priznal žalobcovi aj
bezdôvodné obohatenie podľa prehľadu čerpaní a úhrad zo strany žalobcu v rámci právneho vzťahu
založeného úverovou zmluvou o vydanie kreditnej karty KOZ, t.j. všetky zaplatené úroky a poplatky
a zároveň, aby mu súd priznal úrok z omeškania z predmetného bezdôvodného obohatenia.

8. Dňa 07.11.2023 žalovaný predložil súdu Žiadosť – zmluva o vydanie kreditnej karty KOZ zo dňa
19.11.2003, ako aj Obchodné podmienky ISTROBANKY, a.s. pre vydanie a používanie kreditných kariet
KOZ CIRRUS/MAESTRO účinných od 01.10.2003.

9. Dňa 10.11.2023 súdny exekútor JUDr. Ivan Polák, Exekútorský úrad Skalica doručil súdu mailom scan
exekučného spisu EX 366/2009.

10. Súd nariadil pojednávanie na deň 10.11.2023, na ktorom žalobca zotrval na podanej žalobe. Okrem
iného tiež uviedol, že nedisponuje dokumentami vzťahujúcimi sa k danému úverovému vzťahu, pretože

mu tieto boli ukradnuté v Bratislave niekedy v roku 2008, 2009. Žalovaný argumentoval nad rámec
doposiaľ uvedeného tým, že úverová zmluva bola uzatvorená pred vstupom Slovenskej republiky od
Európskej únie, a tak sa na ňu nemohli vzťahovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa v Občianskom
zákonníku, a to ani po novelizácii Občianskeho zákonníka. Pohľadávka samotná už bola podrobená
prieskumu v rozhodcovskom konaní a bola priznaná rozhodcovským rozsudkom. Bola preverovaná aj

exekučným súdom a súd vydal poverenie pre exekútora. Poukázal aj na to, že v priebehu exekúcie došlo
k vysporiadaniu dlhu dohodou s ústupkami zo strany žalovaného. Mal za to, že rozhodcovská doložka
nemôže byť posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka a rovnako nemôže byť ani samotná zmluva
posúdená ako spotrebiteľská a úver ako bezúročný a bez poplatkov, pretože táto záležitosť bola celá
uzatvorená a žalovaný si neuplatňuje voči žalobcovi žiadnu pohľadávku. Po tom, čo žalobca objasňoval

spôsob výpočtu sumy bezdôvodného obohatenia žalovaný taktiež ešte uviedol, že nevyjadroval sa
k prípadnej sume bezdôvodného obohatenia alebo spôsobu jeho výpočtu, ale k bezdôvodnému
obohateniu ako celku, pretože podľa neho nemožno dôjsť k bezdôvodnému obohateniu ak žalovaný
uhrádzal splátky alebo nejaké časti dlhu počas vedenej exekúcie. Žalobca sa vyjadril, že jednotlivé
úhrady dlhu plnil vždy priamo žalovanému, iba jednu jedinú úhradu, posledných 98,22 EUR uhradil

priamo v prospech exekútorského úradu. Žalovaný poukazoval na to, že v čase úhrady žalobcu, ktorý
reagoval na návrh na vysporiadanie exekúcie dlhu, t.j. v roku 2015, už žalobca musel mať vedomosť
oexekúcii.Žalobcavšakpoukazovalnato,ževtomčasealenevedel,žeuhrádzanazákladeneplatného
rozhodcovského rozsudku, pričom o tom, že má nárok na bezdôvodné obohatenie sa žalobca dozvedel
až v čase, keď bol študovať exekučný spis na Okresnom súde Bratislava IV, kedy zistil, že plnil na

podklade rozhodcovského rozsudku.

11. Na výzvu súdu žalovaný predložil históriu úverového účtu za obdobie od 29.5.2010 do 06.10.2015,
keď predtým na pojednávaní dňa 10.11.2023 uviedol, že prešiel na iný bankový systém, a tak sa zrejme
nebude vedieť dostať k celému priebehu úverového účtu.

12. Súdny exekútor JUDr. Ivan Polák na výzvu súdu podaním zo dňa 30.11.2023 oznámil, že v exekučnej
veci EX 366/2009 eviduje platby 76,65 EUR na úročenú istinu a 23,57 EUR na odmenu exekútora.13. Podaním zo dňa 21.12.2023, doručeným súdu dňa 28.12.2023, žalobca spresnil a rozšíril žalobu
tak, že požadoval, aby súd zaviazal žalovaného vydať mu bezdôvodné obohatenie 849,84 EUR
s prislúchajúcim úrokom z omeškania zo sumy 379,22 EUR od 29.06.2021, zo sumy 175,02 EUR od

29.04.2022, zo sumy 295,60 EUR od doručenia podania žalovaného z 24.11.2023 súdu do zaplatenia.
Zároveň rozšíril žalobu o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1500 EUR
a o náhradu škody – nemajetkovej ujmy vo výške 3800 EUR. Rozšírenie žaloby o 295 EUR žalobca
odôvodnil tým, že vychádzajúc z histórie úverového účtu žalobca zaplatiť 2 009,63 EUR od 22.10.2010
do 06.10.2015 na účet žalovaného, čím došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného vo

výške 683,87 EUR (zaplatená istina 2 009,63 EUR – 1 325,76 EUR predstavujúcich istinu úveru).
V rozhodcovskom rozsudku je pritom uvedené, že po splatnosti úveru zo dňa 28.03.2005 uhradil
žalobca žalovanému dňa 06.08.2007 sumu 165,97 EUR, čo žalobca považuje taktiež za bezdôvodné
obohatenie na strane žalovaného, keďže úver je bezúročný a bez poplatkov. Žalobca taktiež poukázal
na spojené veci C-80/21 až C-82/21, v ktorých Súdny dvor EU v rozsudku z 08.09.2022 uviedol, že
smernica 93/13 v spojení so zásadou efektivity sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej

judikatúre, ktorá stanovuje, že desaťročná premlčacia lehota, v rámci ktorej môže spotrebiteľ podať
žalobu o vrátenie peňažných súm neoprávnene zaplatených predajcovi alebo dodávateľovi na základe
nekalej podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere, začína plynúť odo dňa jednotlivých plnení zo strany
spotrebiteľa, aj keď spotrebiteľ k tomuto dňu sám nemohol posúdiť nekalú povahu zmluvnej podmienky
alebo o nekalej povahe tejto podmienky nevedel, a to bez ohľadu na skutočnosť, že táto zmluva stanovila

lehotu splatnosti, v tomto prípade 30 rokov, ktorá je oveľa dlhšia ako desaťročná premlčacia lehota.
Žalobca tak mal za to, že sa nemá aplikovať ani žiadna objektívna premlčacia lehota, ani trojročná,
ani desaťročná. Opätovne poukázal na podľa neho neprimerane vysokú úrokovú sadzbu úveru vo
výške 16,2 % ročne v čase podpísania zmluvy a vo výške 22,5 % ročne v čase vyhlásenia splatnosti
úveru. Úrokovú sadzbu považoval za v rozpore s dobrými mravmi. Zároveň poukázal na to, že žalovaný

vyhlásil splatnosť úveru dňa 28.03.2005 a na rozhodcovskom súde sa domáhal svojho nároku až
dňa 18.02.2009, teda po premlčaní práva na uplatnenie na súde. Napokon taktiež poukázal na to, že
v čase podania návrhu na rozhodcovské konanie už bolo platné ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka o neprijateľnosti rozhodcovských doložiek, ktoré vyžadujú, aby spory s dodávateľom riešil
spotrebiteľ výlučne v rozhodcovskom konaní. Zároveň mal za to, že k obohateniu žalovaného došlo

úmyselne a vedome, a to aj s poukazom na § 54a OZ a skôr platné ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z.,
ktoré bránili uplatňovaniu premlčaných pohľadávok voči spotrebiteľom, resp. zo spotrebiteľských zmlúv.
Náhradu škody - nemajetkovej ujmy vo výške 3 800 EUR odôvodnil tým, že žalovaný na základe
absolútne neplatnej úverovej zmluvy, ktorá je naviac bezúročná a bezpoplatná, ale aj vymáhanými
úžerníckymi úrokmi, na základe rozhodcovskej doložky – neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda

neplatného rozhodcovského rozsudku, ktoré žalovaný úmyselne, vedome použil a zneužil žalobcovu
tieseň, neskúsenosť, rozrušenie, prípadnú ľahkomyselnosť žalobcu aj pod nátlakom protizákonnej
exekúcie, spôsobil žalobcovi zablokovanie účtu počas 7 rokov, zápis v registri dlžníkov (vyše 10 rokov),
znemožnil žalobcovi zobrať si úver alebo tovar na splátky, poškodil jeho dobré meno u finančných
inštitúcií,spôsobilzápisvregistriexekúcií,nemožnosťriadnesazamestnaťnaSlovenskualebopodnikať

a nutnosť odísť do zahraničia a byť tam do času splatenia protizákonnej exekúcie, čo znamená
tiež nedobrovoľné odlúčenie od rodiny, priateľov a známych, spôsobenie stresu, napätia, frustrácie.
Vzhľadom na úmyselné poškodenie žalobcu, kde došlo a dochádza aj k poškodeniu na majetku žalobcu
v trvaní viac ako 13 rokov, žalobca považoval za primeranú náhradu škody – nemajetkovej ujmy práve
uvedenú sumu.

14. Podaním zo dňa 06.02.2024 žalovaný opätovne navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť
z dôvodu, že o bezdôvodnom obohatení nemožno uvažovať, pretože žalobca plnil v exekúcii na
základe exekučného titulu – právoplatného (15.07.2009) a vykonateľného (18.07.2009) rozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp. zn. II/2009-903 zo dňa

11.06.2009. Spôsobilosť a zákonnosť exekučného titulu posúdil exekučný súd, ktorý tak musel
postupovať v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi.
V čase posudzovania súladu exekučného titulu s právnou úpravou bolo platné ust. § 53 ods. 4 písm.
r) OZ a známe rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-40/08 zo dňa 06.10.2009, na základe ktorých
exekučnýsúdexoffoposudzovalprípadnúnekalúpovahurozhodcovskejdoložky.Kzáveruoneplatnosti

rozhodcovskej doložky nedospeli ani rozhodcovský súd, ani exekučný súd. Žalovaný zastával názor,
že záver exekučného súdu o zákonnosti exekučného titulu a prijateľnosti zmluvnej podmienky –
rozhodcovskej doložky musí akceptovať aj konajúci súd. Predpokladom úspešného kompenzačného
konania (konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia pri plnení na základe rozhodnutia) je zrušenierozhodnutia, na základe ktorého bolo plnené. V danom prípade však exekučný titul zrušený nebol a ani
iným spôsobom nebol spochybnený (v spotrebiteľských veciach postačuje podľa rozhodovacej praxe aj
rozhodnutie exekučného súdu napr. o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie

alebo o zastavení exekúcie). Žalovaný zároveň upozornil, že žalobca nepodal námietky proti exekúcii,
návrh na zastavenie exekúcie, ani žalobu na súd, nenamietal nedostatok právomoci rozhodcovského
súdu, ani nepodal žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Exekúcia bola zastavená na základe
návrhu žalovaného ako oprávneného, a to na základe plnení žalobcu a splnenia dohody, nie pre jej
nezákonnosť. Na margo veci ešte dodal, že motív, prečo žalobca plnil nezohráva relevantnú úlohu, ale

jeho plnenie je potrebné považovať za plnenie s úmyslom uspokojiť záväzok. Aj v prípade existencie
zrušeného rozhodnutia je súd v kontumačnom konaní povinný posúdiť ako predbežnú otázku, či
existovala povinnosť plniť podľa hmotného práva a rozsah povinnosti.

15. Na pojednávaní dňa 13.02.2024 žalobca spresnil rozšírenie žaloby a súd pripustil zmenu žaloby
tak, že žalobca sa voči žalovanému domáhal bezdôvodného obohatenia vo výške 849,84 EUR spolu

s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 379,22 EUR od 29.06.2021 do zaplatenia, s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 175,02 EUR od 29.04.2022 do zaplatenia, s úrokom
z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 295,60 EUR odo dňa doručenia podania žalobcu zo dňa
24.11.2023 žalovanému, a to do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ďalej
povinnosti zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie 1 500 EUR do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku, povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu škody 138,60 EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
a povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu škody - nemajetkovej ujmy 3 800 EUR do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku, ako aj náhrady trov konania.

16. Žalovaný na pojednávaní dňa 13.02.2024 zotrval na názore, že žaloba je v celom rozsahu

nedôvodná, iba pre prípad, že by súd vyhodnotil, že sa strany sporu nachádzajú v kompenzačnom
konaní a súd sám bude posudzovať neplatnosť rozhodcovského rozsudku, tak vzniesol námietku
premlčania proti nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia, ako aj prípadné nepremlčané
bezdôvodné obohatenie žiadal nepriznal z dôvodu ich rozporu s dobrými mravmi. Za rozporné s dobrými
mravmi považoval konanie žalobcu, ktorý najprv na základe dohody uhradil iba časť dlhu a benefitoval

ztoho,žežalovanýmaldobrúvôľuavychádzalmuvústretydohodouanakoncidňajenapokonsamotný
žalovaný poškodený.

17. Súd vykonal na pojednávaniach (10.11.2023 a 13.02.2024) dokazovanie listinnými dôkazmi
predloženými stranami (na čl. 4 poverenie č. 5104054639* vydané Okresným súdom Bratislava IV

dňa 02.12.2009, na čl. 5 rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej
asociácie sp. zn. II/2009-903 zo dňa 11.06.2009, na čl. 8 výpis z kníh Istrobanky akciovej spoločnosti
zo dňa 15.01.2009, na čl. 9 upomienka po splatnosti stav ku dňu 01.08.2010, a to zo dňa 03.08.2010,
na čl. 10 upomienka po splatnosti stav ku dňu 01.04.2014, vyhotovené dňa 03.04.2014, na čl. 11 výpis
z účtu žalobcu za obdobie 01.07.2015 až 31.07.2015 č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, na čl. 12 žiadanka

na vyhotovenie fotokópie listín zo súdneho spisu zo dňa 12.06.2020, na čl. 12 rubovej strane úradný
záznam o nazretí a vyhotovení fotokópii listín zo súdneho spisu zo dňa 12.06.2020, na čl. 13 výzva
na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 25.06.2021 spolu s podacím lístkom nachádzajúcim
sa na rubovej strane, na čl. 14 list žalovaného adresovaný žalobcovi zo dňa 28.06.2021, na čl. 14
rubovej strane list žalovaného adresovaný žalobcovi zo dňa 19.07.2021, na čl. 15 výzva na vydanie

bezdôvodného obohatenia zo dňa 20.04.2022 spolu s podacím lístkom nachádzajúcim sa na čl. 16, na
čl. 17 výpis zo sledovania zásielky RF 671734641SK, na čl. 18 e-mailová komunikácia medzi C. D. E.
a F. G., právnikom žalovaného, na čl. 19 bloček zo dňa 19.03.2021, na čl. 27 uznesenie Okresného súdu
Bratislava IV č.k. 15Er/2656/2009-36 zo dňa 02.12.2020, na čl. 29 návrh oprávneného na zastavenie
exekúcie z 03.11.2015, na čl. 30 návrh dohody na vysporiadanie dlhu zo dňa 11.08.2015, na čl. 42

preklad č. 465/2021 vyhotovené prekladateľom F. F. E., na čl. 45 podnet na zastavenie exekúcie
zo dňa 21.06.2020, na čl. 49 ústavná sťažnosť zo dňa 17.11.2020, na čl. 62 výpis z obchodného
registra žalovaného, na čl. 82 žiadosť – zmluva o vydanie kreditnej karty KOZ zo dňa 19.11.2003, na
čl. 83 obchodné podmienky Istrobanky a.s. pre vydanie a používanie kreditných kariet KOZ CIRRUS/
MAESTRO s účinnosťou od 01.10.2003, na čl. 90 až 102 scan exekučného spisu EX 366/2009

z Exekútorského úradu Skalica JUDr. Ivan Polák, súdny exekútor, na čl. 109 až 115 história úverového
účtu za obdobie od 29.05.2010 do 06.10.2015, na čl. 116 súhrn jednotlivých úhrad vypracovaný
žalovaným, na čl. 122 oznámenie súdneho exekútora JUDr. Ivana Poláka s Exekútorským úradom v
Skalici zo dňa 30.11.2023, na čl. 153 žiadosť o navýšenie úverového rámca kreditnej karty KOZ zo dňa29.12.2003, na čl. 154 odpoveď Istrobanky zo dňa 25.02.2004, na čl. 155 oznámenie žalobcu o zmene
korešpondenčnej adresy, na čl. 152 potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 26.01.2024
a na čl. 151 exekučný príkaz EX 2144/2019 zo dňa 07.10.2002), oboznámil sa so skutkovými tvrdeniami

strán sporu, ako aj obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

18. Zo zmluvy o vydanie kreditnej karty KOZ na čl. 82, ako aj z nesporných tvrdení strán sporu vyplýva,
že žalobca uzavrel dňa 19.11.2003 so spoločnosťou ISTROBANKA , a.s., IČO: 31331491 zmluvu, na
základe ktorej mu bol poskytnutý úver. Zo zmluvy vyplýva, že schválený úverový rámec bol vo výške

40 000 Sk (1 327,76 EUR) a schválená povinná mesačná splátka bola vo výške 1 200 Sk (39,83 EUR).
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky (VOP) a Obchodné podmienky
pre vydanie a používanie kreditných kariet KOZ Cirrus/Maestro. V samotnom texte zmluvy o vydanie
kreditnej karty KOZ sa nenachádza rozhodcovská doložka.

19. Z rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp. zn.

II/2009-903 zo dňa 11.06.2009 vyplýva, že žalobca (v rozhodcovskom konaní v postavení žalovaného)
bol zaviazaný zaplatiť spoločnosti ISTROBANKA, a.s. sumu 1 325,76 EUR s príslušenstvom ku dňu
06.08.2007, a to úroky vo výške 867,43 EUR a poplatky vo výške 70,87 EUR, ako aj s úrokom
z omeškania vo výške 22,5 % ročne zo sumy 1325,76 EUR od 07.08.2007 až do zaplatenia a trovy
rozhodcovského konania vo výške 56,60 EUR, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského

rozsudku. Z uvedeného rozhodnutia taktiež vyplýva, že rozhodcovský súd odvodil svoju príslušnosť
rozhodnúť v spore z článku 36 VOP, kde sa žalobca a spol. ISTROBANKA, a.s. dohodli, že akékoľvek
prípadné spory s právnych vzťahov vyplývajúcich zo zmluvy o vydaní kreditnej karty KOZ, resp.
z akéhokoľvek prípadného sporu s týmto vzťahom súvisiaceho, ktorý sa nepodarí vyriešiť vzájomnou
dohodou, bude predložený na rozhodnutie Stálemu rozhodcovskému súdu Slovenskej bankovej

asociácie so sídlom v Bratislave. Žalobca mal vyjadriť súhlas s rozhodcovskou doložkou podpisom
na príslušnej zmluve. Zároveň mal žalobca vyhlásiť, že berie na vedomie Štatút a Rokovací poriadok
Rozhodcovského súdu, s ktorými sa oboznámil.

20. Z uvedeného rozhodcovského rozsudku ďalej tiež vyplýva, že žalovaný čerpal spotrebný úver, avšak

neplatildohodnutépovinnémesačnésplátky.ISTROBANKA,a.s.vyhlásilasplatnosťposkytnutéhoúveru
ku dňu 28.03.2005. Žalovaný po dni zaslania upomienky zo dňa 25.04.2005 uhradil ku dňu 06.08.2007
žalobcovi časť dlžnej sumy vo výške 165,97 EUR, pričom následne nevykonal už žiadnu úhradu. Stav
pohľadávky žalobcu voči žalovanému bol ku dňu 06.08.2007 vo výške 2 264,06 EUR a pozostával z
nezaplatenej istiny 1 325,76 EUR, úrokov vo výške 867,43 EUR a poplatkov vo výške 70,87 EUR.

21.Zhistórieúverovéhoúčtuzaobdobieod29.05.2010do06.10.2015(čl.109-115),vyplýva,žečerpaná
bola istina úveru vo výške 40 000 Sk, t.j. 1 327,76 EUR (pri prepočte konverzným kurzom 1 EUR =
30,1260 Sk). Z predmetnej histórie úverového účtu tiež vyplýva, že žalobca v období od 22.10.2010 do
06.10.2015 uhradil za účelom splatenia úveru 41 úhrad v úhrnnej výške 2 009,63 EUR (viď žalovaným

spracovaný prehľad úhrad na č.l. 116).

22. Z informatívneho výpisu z obchodného registra spoločnosti ISTROBANKA, a.s., IČO: 31331491
vyplýva, že na základe zmluvy o zlúčení spísanej vo forme notárskej zápisnice č. N 281/2009, Nz
13065/2009, NCRls 13235/2009 notárkou JUDr. Ľubicou Floriánovou dňa 23.04.2009 sa stáva právnym

nástupcom spoločnosti ISTROBANKA, a.s. žalovaný a tento preberá všetky jej práva a záväzky.

23. Zo scanu exekučného spisu EX 366/2009 vyplýva, že exekučné konanie bolo začaté na návrh
oprávneného zo dňa 30.09.2009, pričom podkladom pre vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie v Bratislave sp. zn. II/2009-903 zo dňa

11.06.2009. Okresný súd Bratislava IV vydal dňa 02.12.2009 poverenie pre súdneho exekútora na
vymoženie sumy 1 325,76 EUR istiny s príslušenstvom, úrokov vo výške 867,43 EUR a poplatkov
vo výške 70,87 EUR, ako aj pre vymoženie trov exekúcie. Súdny exekútor vydal dňa 21.06.2010
upovedomenie o začatí exekúcie, ako aj príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu
v banke. V spise sa nachádza doručenka svedčiaca o doručení upovedomenia o začatí exekúcie

oprávnenému – žalovanému. Dňa 05.11.2015 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného
na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku. Dňa 27.10.2017 súdny
exekútorprípisompredložilexekučnémusúdunávrhoprávnenéhonazastavenieexekúcie.Zároveňtoho
istého dňa vydal súdny exekútor aj príkaz na odblokovanie účtu žalovaného. Okresný súd Bratislava IVzastavil exekúciu uznesením č.k. 15Er/2656/2009-37 zo dňa 02.12.2020, a to podľa § 57 ods. 1 písm.
c) Exekučného poriadku.

24. Zistený skutkový stav súd právne posúdil nasledujúco:
25. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

26. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

27. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške.

28. Podľa § 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
v znení účinnom ku dňu 19.11.2003 (ďalej len „ZoSÚ“)
tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním

spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

29. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

30. Podľa § 4 ods. 1 a 2 zák. č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,

inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej

miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

31. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2004 do 31.12.2007 (ďalej
aj len ako „OZ“), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy

upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

32. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

33. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

34. Podľa § 53 ods. 4 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

35. Podľa § 54 ods. 1 až 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší.

36. Podľa § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a
spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením §
55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa

nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

37. Podľa § 879f ods. 4 Občianskeho zákonníka ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú
dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí
troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od

spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa
odseku 3 daná do súladu s ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do
troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3.

38.Podľa§23aods.1zákonč.634/1992Z.z.oochranespotrebiteľaúčinnéhovčaseuzavretiaúverovej

zmluvy typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých
prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

39.Podľa§23aods.2zákonč.634/1992Z.z.oochranespotrebiteľaúčinnéhovčaseuzavretiaúverovej
zmluvy typová zmluva nesmie obsahovať

a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, najmä
1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo
na prevzatie inej služby,
2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby

spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo
podobnú zmluvu;
b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

40. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

41. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj

zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

42. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

43. Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodnéhoobohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

44. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

45. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

46. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

47. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

48. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov každý spotrebiteľ má právo
na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

49. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona

Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov spotrebiteľ, ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo
povinnosti

50. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že právny predchodca žalovaného a žalobca uzavreli zmluvu
o úvere, ktorá je spotrebiteľského charakteru. S ohľadom na obsah zmluvných dojednaní Zmluvy
o vydaní kreditnej karty KOZ zo dňa 19.11.2003, povahu strán sporu, kde žalobca vystupuje ako
spotrebiteľ a žalovaný, resp. jeho právny predchodca ako dodávateľ, má súd za to, že uvedený právny
vzťah sa má spravovať ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení

účinnom v čase uzavretia dotknutej zmluvy. Žalovaný namietal, že na právny vzťah nemožno aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré boli platné a účinné až po uzatvorení zmluvy o vydaní
kreditnej karty KOZ.

51. Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do

Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 01.04.2004 začlenené ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13
EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V zmysle ustanovenia § 879f
ods. 3Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanovením § 53 a 54 tohto zákona a s

ustanovením tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a ak sa
tomu tak nestane, po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti novely sú neplatné. Preto
súd považuje za podstatný súlad spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania s ust. §
53 a 54 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2004 i keď zmluva bola medzi žalobcom
a žalovaným, resp. vtedy ešte jeho právnym predchodcom, bola uzavretá dňa 19.11.2003.

52.Nauvedenýprávnyvzťahjepotrebnéaplikovaťtaktiežzákonč.634/1992Z.z.oochranespotrebiteľa
účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa
ktorého typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých
prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová

zmluva nesmie obsahovať neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný
nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, resp. podmienky v rozpore s dobrými
mravmi. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravouochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách.

53. Na základe vykonaného dokazovania – s ohľadom na výpis z obchodného registra spol.
ISTROBANKA, a.s. – súd považoval za preukázané, že žalovaný je právnym nástupcom uvedenej
spoločnosti a prevzal všetky práva a povinnosti uvedenej banky voči žalovanému titulom uzavretej
zmluvy o vydaní kreditnej karty KOZ.

54. Žalovaný sa v danom spore bránil predovšetkým tvrdením, že v danom prípade nemohlo dôjsť
k bezdôvodnému obohateniu, pretože žalovaný (dobrovoľne) plnil v priebehu exekúcie a na podklade
exekučného titulu, ktorý nebol zrušený (rozhodcovský rozsudok), a teda predmetná vec už bola uzavretá
a prejednaná príslušným súdom (súdmi).
55. Vzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu má súd za to, že v danom prípade rozhodcovský
rozsudok nevytvoril prekážku už rozhodnutej veci a skutočnosť, že exekúcia bola ukončená iným

spôsobom než vyhlásením neprípustnosti exekúcie nie je prekážkou pre posúdenie, že dotknutý
exekučný titul, by sa mal považovať za paakt, nulitný, neexistujúci akt i bez výslovného rozhodnutia
exekučného súdu, ktoré by vyvodilo uvedený záver v uznesení o zastavení exekúcie pre jej
neprípustnosť. Na prípady, kedy exekučné súdy zastavili exekúciu pre jej neprípustnosť z dôvodu
neprijateľnosti zmluvnej podmienky týkajúcej sa rozhodcovskej doložky, dopadá následok, že takýto

rozhodcovský rozsudok, resp. exekúcia, ktorá sa vykonávala na jeho podklade, nepredstavuje prekážku
pre úspešné kompenzačné konanie. V danom prípade exekúcia skončila na návrh oprávneného podľa
§ 57 ods. 1 písm. ) Exekučného poriadku. Podľa názoru súdu však uvedené nebráni posúdeniu, či sa
v skutočnosti nejednalo o exekúciu vedenú na podklade paaktu, nulitného exekučného titulu. Zastavenie
exekučného konania podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku nemôže byť automaticky

interpretované bez ďalšieho tak, že súd posudzoval v danom konaní potenciálnu neprijateľnosť
rozhodcovskej doložky a vyhodnotil ju ako prijateľnú a konanie žalovaného ako nezávadné. Najvyšší
súd Slovenskej republiky už vo viacerých rozhodnutiach v iných právnych veciach uviedol, že exekučný
súd má povinnosť počas celého exekučného konania skúmať, či sa vykonanie exekúcie navrhuje
na podklade vykonateľného exekučného titulu (napríklad sp. zn. 1Cdo/52/2010, 2Cdo/269/2012,

3Cdo/210/2011, 4Cdo/52/2012, 5Cdo/42/2012, 6Cdo/135/2012 a 7Cdo/162/2011). Rovnaký názor
zastával aj Ústavný súd Slovenskej republiky (napríklad sp. zn. I.ÚS 203/2011, II.ÚS 417/2011, IV.ÚS
456/2012), ktorý konštatoval, že „záver krajského súdu o oprávnení okresného súdu preskúmavať
súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, a nielen pred
vydaním poverenia, plne korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj v iných ustanoveniach

Exekučného poriadku, a nielen v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku“ (I.ÚS 410/2012). Skúmanie
vykonateľnosti exekučného titulu totiž môže nastať aj v (neskorších) štádiách exekučného konania, ktoré
nasledujú po postupe exekučného súdu v zmysle
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Čo nevylučuje, aby za podmienok stanovených zákonom došlo k
zrušeniu rozhodnutí vydaných v exekučnom konaní s cieľom napraviť nesprávnosti týchto rozhodnutí.

Citované ustanovenie takisto podľa svojho znenia nemôže brániť tomu, aby sa povinný – žalobca
domáhal svojich nárokov voči oprávnenému – žalovanému mimo exekučného konania, napríklad
žalobou o vydanie bezdôvodného obohatenia (v rovnakom zmysle uznesenie NS SR sp. zn.
1Cdo/127/2015).

56. Súd zastáva názor, že v danom prípade ani vymoženie určitých nárokov v exekúcii nič nemení na
hmotnoprávnych predpokladoch, povahe a obsahu týchto nárokov, takže ani prípadné neoprávnené
nároky sa samotným vykonaním exekúcie nestávajú oprávnenými. Ak teda boli v exekučnom konaní v
dôsledku existencie formálneho exekučného titulu
(napr. nulitného rozhodcovského rozsudku) vymožené určité nároky, neznamená to, že by tieto nároky

oprávneného boli aj hmotnoprávne opodstatnené a že by bolo vylúčené domáhať sa ich vrátenia
napríklad ako bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451. Eventuálna neprípustnosť takejto žaloby môže
vyplývať len z procesného práva (napr. § 230 CSP), nie však zo samotnej skutočnosti, že vo veci
prebehlo exekučné konanie. (pozri rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Co/130/2018 zo dňa
28.04.2021).

57. Súd pritom vzhľadom na znenie rozhodcovskej doložky, ktorá sa nachádzala iba vo VOP, nebola
osobitne vyjednaná a nútila spotrebiteľa riešiť spory s dodávateľom v rozhodcovskom konaní, má za
to, že uvedené zmluvné dojednanie vo VOP je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskejzmluve podľa § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2004 do 31.12.2007
v spojení s prechodným ustanovením § 879f ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, a preto je neplatné. Ak
aj Občiansky zákonník pred 01.04.2004 neobsahoval ustanovenia § 52 a nasl. Týkajúcich sa ochrany

spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv, v zmysle prechodných ustanovení § 879f ods. 3 a 4 Občianskeho
zákonníka mal žalovaný povinnosť dať prípadné neprijateľné zmluvné dojednania do súladu s § 53
a 54 Občianskeho zákonníka do troch mesiacov, a to pod hrozbou neplatnosti týchto ustanovení. Súd
tak konštatuje, že rozhodcovský rozsudok vydaný na podklade neplatného zmluvného dojednania –
neprijateľnej rozhodcovskej doložky, nebol spôsobilým exekučným titulom.

58. Súd ďalej podrobil zmluvu o vydaní kreditnej karty KOZ skúmaniu nevyhnutných náležitostí zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že zmluva o vydaní kreditnej karty
zo dňa 19.11.2003 neobsahuje údaj o RPMN, ktorý je jedným z najvýznamnejších ukazovateľov
výhodnosti poskytovaného úveru. Absenciu uvedenej obligatórnej náležitosti pritom zákon sankcionuje
bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou celého úveru. Zmluva o spotrebiteľskom úvere ako taká je síce

platná, avšak vzhľadom na jej nedostatok nemohol veriteľ – žalovaný požadovať od spotrebiteľa viac
než vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov bez úrokov a poplatkov.

59. Na základe vykonaného dokazovania súd mal ďalej za preukázané, že žalobca plnil celkovo
minimálne sumu 2 175,60 EUR (165,97 EUR dňa 06.08.2007 a od 29.05.2010 do 06.10.2015 celkom

sumu 2 009,63 EUR. Žalobca pritom čerpal na základe dotknutej úverovej zmluvy sumu 1 327,76 EUR
(40 000 Sk). Vzhľadom na uvedené na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie na úkor
žalobcu vo výške 847,84 EUR.

60. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného, súd mal za to, že táto je

nedôvodná. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená
kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna (§ 107 ods.1 Občianskeho zákonníka) a objektívna
(§107 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej doby je stanovený
odlišne, na sebe nezávisle a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia
doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže prekročiť. Subjektívna

premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať subjektívnu stránku
oprávneného týkajúcu sa jeho vedomosti o bezdôvodnom obohatení a vedomosti o tom, kto sa
na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Vyžaduje sa skutočná vedomosť o skutkových okolnostiach,
nielen predpokladaná vedomosť oprávneného o skutkových okolnostiach zakladajúcich bezdôvodné
obohatenie. Zo skutkových tvrdení žalobcu i predloženého úradného záznamu o nazretí do súdneho

spisuvyplýva,žežalobcasaopotenciálnombezdôvodnomobohatenídozvedelaždňa12.06.2020,kedy
nahliadol do exekučného spisu. Sám žalobca uviedol, že až po nahliadnutí do spisu dospel k záverom
o bezdôvodnom obohatení. Dokonca podľa názoru súdu možno konštatovať, že až následne v priebehu
tohto súdneho konania žalovaný dospel k záveru o možnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
a vzniku bezdôvodného obohatenia vyplývajúceho z tohto záveru, v reakcii na čo rozšíril svoju žalobu.

Súd poukazuje aj na to, že žalobca počas trvania úverovej zmluvy riadne plnil v zmysle zmluvných
dojednaní, čo jasne indikuje, že nevedel o potenciálnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. V tomto
prípade nebol žalovaným produkovaný žiaden dôkaz, ktorý by uvedené tvrdenia žalobcu vyvrátil, resp.
ktorým by bol predložený dôkaz spochybnený. Súd má za to, že žalobca dostatočným spôsobom
osvedčil, kedy sa skutočne o bezdôvodnom obohatení na strane veriteľa - žalovaného na svoj úkor

dozvedel a voči komu ho má uplatniť. Keďže žaloba bola podaná na súde dňa 10.06.2022, teda pred
uplynutím dvojročnej subjektívnej premlčacej doby plynúcej odo dňa nazretia do spisu, resp. k rozšíreniu
žaloby došlo bezprostredne po uvedomení si vzniku bezdôvodného obohatenia titulom bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru, súd má za to, že žaloba, resp. rozšírenie žaloby bolo podané včas v rámci
plynutia subjektívnej premlčacej doby, a teda nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia nie

je premlčaný z dôvodu uplynutia subjektívnej premlčacej doby.

61. Čo sa týka objektívnej premlčacej lehoty, možno konštatovať, že v danom prípade treba vychádzať
zo záverov o minimálne nepriamom úmysle na strane veriteľa, a teda v zmysle § 107 ods. 2
Občianskeho zákonníka použiť objektívnu premlčaciu lehotu v trvaní desiatich rokov. Pôvodný veriteľ

bol bankou, ktorá sa dlhodobo zaoberala aj poskytovaním úverov, a teda jeho povinnosťou bolo
poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Rešpektovanie princípu
„ignorantiaiurisnonexcusat“(neznalosťzákonaneospravedlňuje)vspotrebiteľskýchprávnychvzťahoch
zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere. Žalovaný je taktiež subjektom dlhodobopôsobiacim na finančnom trhu, ktorého predmetom činnosti je taktiež aj poskytovanie úverov. Ak teda
takýto subjekt pôsobiaci na finančnom trhu ako veriteľ, teda bezpochyby čo sa znalostí a problematiky
náležitostí zmlúv o spotrebiteľskom úvere týka silnejšia zmluvná strana v spotrebiteľských vzťahoch, v

rozpore so zákonom prijíma i plnenia, na ktoré v dôsledku zmlúv koncipovaných v rozpore so zákonom
nemal nárok, jeho konanie nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného
obohateniaplnenímbezprávnehodôvoduminimálnesnepriamymúmyslomzískaťmajetkovýprospech.
Súd mal tak za to, že od prijatia úhrad žalobcu, ktoré žalovaný prijal v období od 10.06.2012 až do
06.10.2015 (a tieto sú úhrnne v sume 1 354,66 EUR) neuplynula desaťročná objektívna premlčacia

lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia a prípadný nárok žalobcu na bezdôvodné obohatenie do
výšky tejto sumy si tak žalobca uplatnil včas.

62. Na okraj súd považuje za potrebné tiež poukázať v súvislosti s aplikovaním premlčacej lehoty pre
vydanie bezdôvodného obohatenia na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 22.4.2021 vo
veci C-485/19 LH c/a Profi Credit Slovakia s.r.o. , v ktorom Súdny dvor vyslovil stanovisko, že „zásada

efektivity sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že na
žalobu podanú spotrebiteľom o vrátenie súm neoprávnene zaplatených v rámci plnenia zmluvy o úvere
na základe nekalých podmienok v zmysle smernice 93/13 alebo na základe podmienok, ktoré sú v
rozpore s požiadavkami smernice 2008/48, sa vzťahuje trojročná premlčacia lehota, ktorá začína plynúť
odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu."

63. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citovanú právnu úpravu tak súd zaviazal
žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 847,84 EUR, pričom súd zároveň priznal
žalobcovi aj nárok na príslušné úroky z omeškania, a to vo výške 5 % ročne zo sumy 379,22 EUR
od 30.06.2021 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 175,02 EUR od

30.04.2022 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 295,60 EUR od
11.01.2024 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti istiny a úrokov z omeškania súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol. Čo sa týka úrokov z omeškania tie súd priznával žalobcovi až odo dňa nasledujúceho po dni
splatnosti plnení bezdôvodného obohatenia v zmysle výziev zo strany žalobcu, resp. rozšírenia žaloby
podľa § 563 Občianskeho zákonníka. Dňom splatnosti bezdôvodného obohatenia v takomto prípade bol

až deň nasledujúci po doručení výzvy žalobcu, resp. rozšírenia žaloby žalovanému, a teda v prípade
plnenia vo výške 379,22 EUR nastalo omeškanie v zmysle § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka
až dňa 30.06.2021, v prípade plnenia vo výške 175,02 EUR až dňa 30.04.2022 a vy prípade plnenia
vo výške 295,60 EUR až dňa 11.01.2024. Vždy v deň predchádzajúci uvedeným dátumom mohol ešte
žalovaný dobrovoľne splniť svoju povinnosť a nebol v omeškaní, a to s ohľadom na preukázané dátumy

doručenia jednotlivých výziev, resp. rozšírenia žaloby viď odpoveď žalovaného zo dňa 28.06.2021 na
čl. 14, výsledok sledovania zásielok na čl. 17 a viď doručenka na čl. 133 spisu. Čo sa týka výšky
úrokových sadzieb tieto boli určené v súlade s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vo výške
o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ktorá bola k jednotlivým dňom omeškania vo výške

0,00 % a vo výške 4,5 %.

64. Vzhľadom na úspech žalobcu v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia súd priznal žalobcovi tiež
nárok na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa,
keďže žalobca bol ako spotrebiteľ úspešný v konaní proti dodávateľovi. Zákonnými predpokladmi

úspešného uplatnenia primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle vyššie citovaného zákonného
ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa je:
- existencia porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo
osobitnými predpismi slúžiacimi na ochranu spotrebiteľa (napr. zákon o spotrebiteľskom úvere, zákon
o finančných službách na diaľku, osobitné ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka),

-úspešné uplatnenie porušenia tohto práva alebo povinnosti spotrebiteľom na súde a
- pasívne vecne legitimovaný subjekt, ktorý za porušenie predmetného práva alebo povinnosti
zodpovedá.
Všetky uvedené podmienky boli v danom prípade naplnené. Súd sa však nestotožnil so žalobcom
uplatnenou výškou primeraného finančného zadosťučinenia. Za primeranú daným okolnostiam, tak

ako ich popísal aj samotný žalobca v žalobe (predovšetkým majetkový zásah do práv žalobcu,
postoj žalovaného, porušenia práv a povinností na strane žalovaného – absencia nevyhnutného údaja
v zmluve o spotrebiteľskom úvere a vedomé obohacovanie sa na úkor žalobcu, trvanie zásahu do
práv žalobcu) súd považoval za adekvátnu s ohľadom aj na rozhodovaciu prax súdov vo výške 300EUR. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy
žalobcu, ktorá vznikla konaním žalovaného, je určitou satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku
konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu,

ktorý pri dojednávaní spotrebiteľskej zmluvy konal závadne.

65. Čo sa však týka ďalších nárokov uplatnených žalobcom – náhradu škody a náhradu škody -
nemajetkovej ujmy, tieto súd nepovažoval v súdnom konaní za preukázané a dôvodné. Žalobca podľa
názoru súdu neuniesol dôkazné bremeno, ktorým by preukázal vznik či už materiálnej škody, alebo

škody imateriálnej. Preto súd v uvedenej časti žalobu zamietol. Žalobca pritom v časti náhrady škody
uplatnenejvovýške138,60EURpraktickypožadovalobdobutrovvzniklýchvsúvislostistýmtokonaním.
Žalobcavšakniejeadvokátanemáprávonatrovyprávnehozastúpenia,keďženebolprávnezastúpený.
Navyše doklad o zaplatení tonera a nákupe kancelárskeho papiera súd nepovažuje za dostatočne
preukázanéanevyhnutnénákladyvsúvislostistýmtokonaní.Čosatýkanemajetkovejujmyvpeniazoch
vo výške 3 800 EUR túto súd taktiež považoval za nepreukázanú, nedôvodnú a prakticky prelínajúcu sa

s primeraným finančným zadosťučinením (hoci pri primeranom finančnom zadosťučinení sa nevyžaduje
preukázanie vzniku nemajetkovej ujmy, nie je vylúčené, že spotrebiteľ môže poukazovať aj na vznik
tejto ujmy).

66. Záverom súd považuje za potrebné sa vyjadriť k zamietnutému návrhu žalovaného na doplnenie

dokazovania vyžiadaním listín o doručovaní písomností žalobcovi zo strany exekútora. Súd nepovažoval
za prínosné a vôbec potrebné sa bližšie zaoberať tým, ktoré písomnosti boli presne žalobcovi doručené
v priebehu exekučného konania, nakoľko uvedené by nebolo spôsobilé ovplyvniť konečné rozhodnutie
vo veci. Žalovaný hodlal navrhovaným dôkazom preukázať, že žalovaný sa mohol alebo aj dozvedel
o exekúcii už skôr. To by však nemalo vplyv na jeho vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia alebo

vedomosť o možnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

67. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

68. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

69. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a 2 CSP tak, že

žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania. Žalobca síce bol v určitých častiach
konania úspešný, avšak v niektorých častiach konania bol neúspešný. Vyjadriť pritom konkrétny pomer
jeho úspechu exaktným spôsobom je pritom značne obtiažne. Žalobca mal iba nepatrný neúspech
v časti týkajúcej sa nároku o vydanie bezdôvodného obohatenia a plný neúspech mal v časti týkajúcej
sa náhrady škody a náhrady škody nemajetkovej ujmy. Za plný úspech žalobcu je potrebné považovať

jeho úspech v konaní o primerané finančné zadosťučinenie - hoci súd v konečnom dôsledku nepriznal
žalobcovi ním požadovanú výšku primeraného finančného zadosťučinenia, a to z dôvodu, že výška
priznaného nároku závisela výlučne na posúdení súdu. Za daného stavu súd považuje za spravodlivé
vysloviť, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Zo spisu navyše nevyplýva, že by
niektorej zo strán vznikli nejaké trovy konania, keďže žiadna zo strán nebola v konaní právne zastúpená

a doposiaľ nehradili strany sporu žiadne súdne poplatky.

Poučenie:

-2- 17Csp/92/2022
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienkyb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov.