Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 14, 2023

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8T/8/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121011259
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Caban, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:2121011259.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Cabanom, PhD., v trestnej veci

obžalovaného: J. T., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom Ľ. T. XXX/XXX, T. X., pre pokračovací zločin
vydieranie podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného
zákona a iné, na hlavnom pojednávaní dňa 14.11.2023 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

J. T., nar. XX.XX.XXXX v R.,
trvale bytom Ľ. T. XXX/XXX, T. X.,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

I.
v presne nezistenom čase v W. na K. ulici č. XX umiestnil na vnútornú stranu kľučky ľavých predných
dverí tam zaparkovaného osobného motorového vozidla zn. G. G evidenčného čísla W HR, lepiacu
pásku s prilepenými ihlami a na vnútornú stranu spätného zrkadla na strane spolujazdca umiestnil R.

vrecko s rukou písaným listom, pričom okolo X:XX hod. dňa XX.XX.XXXX pri nastupovaní do vozidla
sa poškodený X. U. povrchovo poranil o prilepené ihly a z obsahu listu sa dozvedel, že mal byť
nakazenýnovýmsmrteľnýmvírusomebolydovezenýmzG.smožnosťouposkytnutiavakcíny,zaúčelom
obstarania ktorej bolo od neho požadované, aby zavolal na telefónne číslo XXXXXXXXXX, pričom
vakcína mu mala byť poskytnutá na základe úhrady peňažných prostriedkov zodpovedajúcich cene
života poškodeného a súčasne poškodenému bolo v liste hrozené, že v prípade nekonania bude o ňom
oznámené na polícii, že je nakazený a že šíri chorobu vo svojom okolí,

II.
dňa 3.9.2020 v čase okolo XX.XX hod. z presne nezisteného miesta z telefónneho čísla XXXXXXXXXX
opakovane volal na telefónnu linku recepcie hotela F. Z. W., patriaceho spoločnosti HI X. F. W. s. r. o.
so sídlom T. 2, XXX XX M. a nachádzajúceho sa na F. ulici č. X v W. a počas telefonátu oznámil, že v
hoteli sa nachádza bomba, ktorú vie odpáliť telefónom, pokiaľ mu hotel nezaplatí XXXX € a v prípade
nevyhovenia jeho požiadavke bude opakovane volať do hotela, v dôsledku čoho prišlo k uzatvoreniu
hotela a evakuácii XX ubytovaných hostí hotela a personálu,

III.
dňa 2.10.2020 v čase okolo 18:10 hod. z presne nezisteného miesta z telefónneho čísla XXXXXXXXXX
zaslal poškodenej Z.. T. X. nachádzajúcej sa v tom čase na U. ulici č. XX v W. na jej mobilný telefón Y.
správy, v ktorých uviedol, že obe jej deti sú vo vážnom smrteľnom nebezpečí, pričom sa mali nakaziť
smrteľným vírusom ebola, v dôsledku čoho od nej požadoval sumu 3000 € za poskytnutie vakcíny proti
vírusu pod hrozbou, že ak tak neurobí, oznámi na polícii, že jej deti šíria smrteľný vírus a zoberú ich

do karantény,t e d a

v bode I a III

- iného hrozbou násilia a hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal,

v bode II

- iného hrozbou násilia a hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal,
- úmyselne spôsobil nebezpečenstvo vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva nejakého miesta
tým, že rozširoval poplašnú správu hoci vedel, že je nepravdivá a že môže vyvolať opatrenie vedúce
k nebezpečenstvu vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva nejakého miesta a túto oznámil
právnickej osobe,

č í m s p á c h a l

v bode I a III

- pokračovací zločin vydieranie podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona,

v bode II

- zločin vydieranie podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona,
- prečin šírenie poplašnej správy podľa § 361 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1, ods.
2 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému
výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá za súčasného uloženia probačného dohľadu nad

jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému pri určení probačného dohľadu ustanovuje
skúšobná doba v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá obmedzenie, ktoré je
súčasťou probačného dohľadu, a to obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania návykových látok.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. j) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť, ktorá je
súčasťou probačného dohľadu, a to povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe

psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. k) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť, ktorá je
súčasťou probačného dohľadu, a to povinnosť spočívajúcu v príkaze
zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci, a to:
- stopa č. 3 - rukou písané listy v počte 8 ks,
- plastové puzdro s papierom so zapichnutými špendlíkmi,
- popísaný list zabalený v polyamidovom vrecku.

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal dňa 16.06.2021 obžalobu na obvineného: J. T., nar.
XX.XX.XXXX v R., trvale bytom Ľ. T. XXX/XXX, T. X., pre pokračovací zločin vydieranie podľa § 189

ods. 1, ods. X písm. a) Trestného zákona a prečin šírenie poplašnej správy podľa § 361 ods. 1, ods.
2 Trestného zákona, ktorý mal byť obvineným spáchaný na skutkovom a právnom základe uvedenom
v obžalobe.

Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 10.05.2022, sp. zn. 8T/8/2021, súd uznal obžalovaného:
J. T., za vinného z pokračovacieho zločinu vydieranie podľa § 189 ods. 1, ods. X písm. a) Trestného

zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, a prečinu šírenie poplašnej správy podľa §
361 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, a uložil mu podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38
ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona a § 41 ods. 1 Trestného
zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov, so zaradením do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

Proti rozsudku podal obžalovaný odvolanie, prokurátor a poškodení odvolanie nepodali.

Uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 02.02.2023, sp. zn. 5To/120/2022, odvolací súd podľa §
321 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a podľa §

322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.

Súd vo veci nariadil a vykonal hlavné pojednávanie.

Na hlavnom pojednávaní boli vykonané dôkazy: výsluch obžalovaného J., prečítané zápisnice o
výsluchoch svedkov poškodených: Z.. X. U., Z.. T. J., Z.. T. X., prečítaná zápisnica o výsluchu svedka
P. E., znalecký posudok od C. pre znaleckú činnosť v R. a R., spol. s r.o., č. XX/XXXX (č. l. XXX-XXX),
znalecký posudok J.. D. T. č. XX/XXXX (č. l. XX-XXX), odborné vyjadrenie X. PZ U., č. R.-X.-BA-P.-
XXXX/XXXX (č. l. XXX), rukou písaný list (č. l. X), protokol o vyšetrení vzorky C. verejného zdravotníctva

Y. republiky (č. l. XXX), správa F. a záchranného zboru (č. l. XXX-XXX), návrh K. prokuratúry W. na
vydanie príkazu podľa § 116 W. poriadku (č. l. XXX-XXX), príkaz K. súdu W., sp. zn. Q. I. XXX/XXXX
(č. l. XXX-XXX), správa spoločnosti O2 Y., s.r.o. (č. l. XXX-XXX), návrh K. prokuratúry W. na vydanie
príkazu podľa § 116 W. poriadku (č. l. XXX-XXX), príkaz K. súdu W., sp. zn. Q. I. XXX/XXXX (č. l. XXX-
XXX), správa spoločnosti Y. J., a.s. (č. l. XXX-XXX), návrh K. prokuratúry W. na vydanie príkazu podľa

§ 116 W. poriadku (č. l. XXX-XXX), príkaz K. súdu W., sp. zn. Q. I. XXX/XXXX (č. l. XXX-XXX), správa
spoločnosti Y. J., a.s. (č. l. XXX-XXX), fotodokumentácia Y. správ zaslaných na tel. č. poškodenej (č. l.
XXX-XXX), návrh na vydanie príkazu na domovú prehliadku K. prokuratúry W. (č. l. XXX-XXX), príkaz na
vykonanie domovej prehliadky K. súdu W. sp. zn. XTp/XXX/XXXX-X-V-OSTT (č. l. XXX-XXX), zápisnica
o vykonaní domovej prehliadky dňa XX.XX.XXXX spolu s fotodokumentáciou (č. l. XXX-XXX), zápisnica

o prevzatí zaistenej veci (č. l. XXX), správa od Z. k osobe J. T. (č. l. XXX), indikatívna informácia z
O. registra exekúcií (č. l. XXX - XXX), trestný rozkaz K. súdu W. sp. zn. XT/XX/XXXX s doložkou R.
(č. l. XXX-XXX), správa od obce T. X. (č. l. XXX), správa C. R. (č. l. XXX), správa od Y. poisťovňa z
XX.XX.XXXX (č. l. XXX), čestné prehlásenie od F. X. (č. l. XXX), čestné prehlásenie od R. X. (č. l. XXX-
XXX), zmluva o výpožičke medzi J. T. a J. T. (č. l. XXX-XXX), pripojený spis K. súdu W. sp. zn. XT/XX/

XXXX a z neho: trestný rozkaz K. súdu W. z XX.XX.XXXX, sp. zn. XT/XX/XXXX (č. l. XX-XX), správa pre
RT z XX.XX.XXXX (č. l. XXX), ďalej lustrácia v registri obyvateľov (RO), lustrácia centrálnej databázy
súdov (O.), lustrácia centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov (O.), odpis registra trestov
(RT), a vecné dôkazy: stopa č. X sklenená fajka, stopa č. X - rukou písané listy v počte X ks, plastové
puzdro s papierom so zapichnutými špendlíkmi, popísaný list zabalený v polyamidovom vrecku.

K. J. T. na hlavnom pojednávaní uviedol (krátene), že (ku skutku 1) nič z toho, aj keď sa na polícii priznal,
nespáchal. R. bolo v dôsledku, že ho donútili k priznaniu pod extrémnym psychickým nátlakom. T. mu, že
aj keď sa pri razii nič dôležité nenašlo, že do toho vtiahnu manželku, deti im zoberie sociálka a že pôjdu
do detského domova. A keďže bol aj pod vplyvom drog, pristúpil na ich výpovede. Q. to ako dokázať,

bolo ich tam asi XX a on bol sám. D. ho k tomu, že pri najhoršom mu hrozí podmienka, ale ak budespolupracovať, ešte dnes sa vráti domov, v opačnom prípade môže prísť domov až za XX rokov s tým,
že jeho deti budú možno umiestnené do detského domova. Y. rodinu zbožňuje, nikdy by ich neohrozil.
R. neho je to celé pomsta jedného človeka, na čo momentálne nemá dôkazy. X. našli u neho nejaké

lístky, boli úplne iné, ako sa našli na mieste činu. Ak niekto potvrdil, že je to jeho písmo, tak klame súd.
W. listy, ktoré sa našli u nich, našla žena v schránke deň alebo dva dni predtým, ako bola u nich razia. Y.
nevedeli, čo si o tom majú myslieť. H. bežný deň v tej dobe, keď sa stal skutok (na K. ulici), vyzeral tak,
že ráno cestoval do X., staral sa o starkého, pomáhal mu s predajom chalupy a večer išiel naspäť domov.
J. ho, čo sa tým ľudom stalo, ale on to fakt nebol, nespravil to. V spise nie je jediný dôkaz, že to bol on.

Q. zmysel, aby to robil, oni so ženou šili rúška a rozdávali ich. K listom ďalej uviedol, že žena ich našla
v schránke asi dva dni predtým, ako bola u nich razia, schovala ich do šuflíka, aby ich deti nemali na
očiach. I. mu ich večer, ale bol unavený, tak sa tomu nevenoval, že to bude žart, že to potom pozrie. S. si
vysvetľuje tak, že je to pomsta jedného zo svedkov, dotyčná osoba žije s bohatým a vplyvným človekom,
vyvinula psychický tlak na jeho ženu, kvôli tomu stratila mlieko, a malý kvôli tomu skončil v nemocnici.
W. číslo v obžalobe nepozná. R. domovej prehliadke sa nenašla ani karta na telefón. K. X. U. nepozná,

ani vozidlo G. A4 s P.: W Z ihiel má fóbiu, nemal žiadne ihly. V roku XXXX používal mobilný telefón XXXX
XXX XXX, v súčasnosti ho už nepoužíva. W. stratil, nepamätá si kde. G. používa číslo XXXX XXX XXX.
H. telefónne čísla občas použil kolega alebo nejaký známy. Za starkým na X. chodil niekedy aj každý
deň, spávať musel chodiť k dcére, niekedy sa stalo, že tam musel zostať. R. toho obdobia nepracoval,
nedalo sa to s prácou skombinovať. J. peniaze z predaja chalupy. J. (ku skutku 2) uviedol, že nevie sa k

tomu vyjadriť, nevie o tom nič. K., ktoré uviedol v zápisnici, boli doslova vopchaté do jeho úst, miestami
to napísali bez toho, aby sa k tomu vyjadril, len mal súhlasiť. F. F. Z. nenavštívil, už vie, kde sa nachádza,
prehotelnepracoval.D.XX.XX.XXXXneviekdesamoholnachádzať,najskôrdomasrodinou.J.uviedol,
že nevie či to bolo obdobie august - október XXXX, ale mali finančné problémy. V čase pandémie bolo
práce menej. Q. by nežiadal od nikoho kvôli takýmto problémom XXXX P. tak, ako je napísané v spise.

I. by nechcel ohroziť rodinu kvôli XXXX P.. V tom období mal dlh voči B. asi XXXX P.. Už len keby chcel
vyplatiť dlhy týmto činom, tak to nedáva význam. XXXX P. neriešilo ich zlú finančnú situáciu. V období
august - október XXXX alkohol neužíval, po pervitíne siahol od XX rokov až dokedy sa nestala tá razia,
priemerne asi raz do mesiaca prakticky XX rokov, vždy keď mal fyzicky náročnejšie obdobie. Aj keď ho
zobrali policajti, bol nafetovaný. I. pervitínu sa prejavovalo väčšou fyzickou zdatnosťou, keď potreboval

v práci zabrať, aby priniesol rodine peniaze. R. mal vplyv na jeho mentálne schopnosti, bol chtivý, chcel
to čím skôr spraviť. R. podporuje pamäťové schopnosti, bez neho by sa nikdy nedostal do U. alebo Q.,
učenie jazyka bolo rýchlejšie. K. T. J. ani P. E. nepozná. D. splatil z peňazí z U., asi tri mesiace dozadu,
išlo o pôžičku XXXX P. na stavebné sporenie. Q. predali za XX XXX P.. J. (ku skutku 3) uviedol, že nemá
čo povedať, práve táto osoba Z.. T. X. sa mu chce pomstiť. J. si, že za to všetko môže ona, prípadne

jej bohatý a vplyvný priateľ. R. pre jej bývalého manžela, neskôr si od nich prenajal byt. M. im nájom,
chcela ho od nich opakovane, z minúty na minútu vyhodila jeho ženu a deti prakticky na ulicu. T. nebol
doma. Z.. T. X. mala vtedy ťažké obdobie, nechal ju muž s hypotékou na krku. M. a deti mala vyhodiť v
roku XXXX, potom podnájom opustili. D. nič nezostali, ale nájom chcela opakovane. X. boli výlučne kvôli
nájmu, všetko fungovalo, keď nájom platil jej exmanželovi, pre ktorého pracoval, pokiaľ sa s manželom

nerozviedli, a byt prešiel na ňu. Q. uviesť obdobie, odkedy platil nájom už priamo pani X.. R. mu dával
prácu jej manžel, stále platil jemu. X. opustili nájomný byt, s pani X. nekomunikovali, maximálne nejaká
Y., odvtedy o nej nepočul, nevidel ju. Y., že pani X. má s manželom dve deti, vedel, lebo bývalý šéf,
jej exmanžel, rodinu zbožňoval a stále ich spomínal. Q. ani potuchy o tom, čo je vírus ebola, skončil
učňovku ako stolár, celý život sa živí na stavbe. R. vírus, s ktorým sa stretol, je covid XX. J. uviedol, že

nájomné mali XXX alebo XXX P., ona chcela zvýšiť nájomné o XXX P. a chcela doplatenie energií, čo v
zmluve nemali. J. uviedol, že nejakú sumu zaplatil neznámemu človeku, ktorého ona poslala, že ona je
na dovolenke. D. mu XXXX P., všetok zameškaný nájom, na ktorý si musel požičať. Q. prišla pani X. s
priateľom a žiadali od jeho ženy doplatenie energií a vtedy prišla o mlieko. R. X. už nič nedal, keď prišiel
domov, už tam neboli. X. sa vysťahovali, bola pri tom, vtedy jej povedal, že jej nedá ani korunu, na čo

mu ona povedala, že ak to tak bude, ešte ho to bude mrzieť, že sa postará o to, že mu zničí rodinu. R. si
myslí, že celé toto je nejakým spôsobom z jej strany, aj keď nemá dôkazy. K. sa presťahovali na J. XXX
a tam bola aj razia. K nátlaku pri výpovedi uviedol, že mu vraveli, ak bude spolupracovať, dohodnú sa
na dohode o vine a treste a ešte dnes sa vráti domov, dostane maximálne podmienku. Q. pokračoval
aj na policajnej stanici. Q. na neho pôsobili, že z jeho ženy spravia spolupáchateľa a deti skončia v

detskom domove. V minulosti pomáhal policajtovi dostať pár darebákov, a keď sa mu stala táto vec s
raziou, ohlásil sa mu, na čo mu povedal, že to je jeden z bežných policajných postupov, že keď spravia
raziu a nič nenájdu, potrebujú donútiť páchateľa sa priznať. K fyzickému nátlaku nedochádzalo, keď
vravel, čo chceli počuť, boli priateľskí. R. razii bolo X až XX ľudí, pri výsluchu X alebo 4. J. na otázku,či pozná U. J., uviedol, že nie si je istý, či sa volala práve U. J., ale vie, že sa volala U., priezvisko
nevie, pre jej druha alebo priateľa robil. T. sa W., priezvisko nevie, možno X. alebo X.. Na poznámku
prokurátora, že vo výpovedi uviedol X., povedal, že áno, môže byť. R. pani J. nevykonával žiadnu prácu,

pre domov dôchodcov pána X. robil stavbyvedúceho. Q. zaplatené, to, čo je tam uvedené, je pravda.
J. aj telefonický kontakt na pána X.. Q., či pán X. alebo pani J. boli v nejakom vzťahu s pani X., nevie
to ani potvrdiť ani vyvrátiť. Je to ale možné, obidvaja sa zaoberajú realitami a sú približne v rovnakom
veku. V tú dobu pána manžela pani X. nepoznal, keď pracoval u pána X.. K. skutočnosti, čo sa malo
stať s mobilným telefónom a so Y. kartou, nie je nič pravda, absolútne nevie, o aký telefón a akú Y. kartu

ide. V ich domácnosti vlastnili telefón zn. Y. on, jeho žena a dcéra, nevie, či to bolo aj v období XXXX. J.
uviedol, že pervitín sa na ňom prejavoval tak, že človek zostane hyperaktívny, snaživejší, viac rozmýšľa,
keď sa namotá na prácu, chce ju dokončiť. U. aj dni, keď to u neho trvalo XX hodín.

R. podľa § 258 ods. X W. poriadku sa čítala zápisnica o skoršej výpovedi obžalovaného, a to zápisnica o
výsluchu obvineného zo dňa XX.XX.XXXX (č. l. XX-XX), v ktorej okrem iného uviedol, že čo sa uvádza

v uznesení o vznesení obvinenia, je pravda. R. X. kontaktoval formou Y. správ v čase, ako sa uvádza v
uznesení o vznesení obvinenia. U T. X. býval s družkou a deťmi v podnájme na ul. U. v W.. D. skončenia
podnájmu bolo, že p. X. chcela doplatiť energie spätne a chcela zvýšiť nájomné, s čím nesúhlasili, tak
odišli. K. tých Y. správ, ktoré posielal p. X., bolo to, že sa nakazili P., a žiadal od nej peniaze vo výške
XXXX P.. K. na tie Y. odpísala, nevie už čo, aj sa mu snažila dovolať, ale nedvíhal a telefón vypínal.

K odovzdaniu peňazí neprišlo z dôvodu, že to ukončil, a viac na správy nereagoval. R. X. písal z čísla
XXXX XXX XXX. A. na neho evidované nebolo, Y. kartu kúpil od muža, s ktorým sa stretol pri M.. Ku
Y. karte mu muž povedal, že je registrovaná u operátora Xka, nepýtal sa, odkiaľ Y. karta pochádza. Y.
kartu vložil do svojho mobilu Y.. K dôvodom konania uviedol, že jedného dňa prišla p. X. s jej priateľom
p. E. ku nim domov na U. ulici, doma bola len družka a deti, kričali na nich, aby okamžite zaplatili dlžné

nájomné, vyhrážal sa jej, že keď okamžite nezaplatí, s deťmi ju vyhodí na ulicu. R. vedeli, že v ten deň
išiel (obžalovaný) pre peniaze, ktoré im bol dlžný. R. bola úplne roztrasená, zvažoval ísť na pohotovosť,
keďžesanevedelaukľudniť,ajdcéraplače,keďuvidívodveráchcudziehomuža.J.uviedol,žepomocou
tej Y. karty zavolal do hotela F. Z. v W.. K. hovoru bolo, že tam majú bombu a požadoval zaplatiť sumu
XXXX P., do hotela volal asi X-X krát, v tom čase bol asi v W.. D. jeho konania bola náhoda a zúfalosť,

plán na odovzdanie peňazí nemal. J. uviedol, že je pravda, čo je uvedené v bode X uznesenia, v auguste
XXXXdomanapísallist,obsahomktoréhoboloto,žesadotyčnýnakazilP.,boltamajtelefonickýkontakt,
a tiež to, že vie poskytnúť protilátku. Y. s týmto listom pripevnil na kľučku vodiča z vnútornej strany aj ihly.
S. bol zabalený v euroobale a pripevnený k spätnému zrkadlu. S. aj ihly dal na náhodne vybraté auto,
ktoré bolo zaparkované niekde v okolí U. ulici v W., majiteľa vozidla nepoznal, vozidlo bolo G.. D. konania

bolo to, že boli na tom finančne zle a bol zúfalý. J. uviedol, že list (bod X uznesenia) písal on, umiestnil
ho na audinu. Z. boli bez vírusu alebo niečoho podobného, mali slúžiť na vystrašenie. J. uviedol, že
pomocou toho čísla volal do domova dôchodcov T., p. J.. W. povedal, že je v domove nejaký vírus, viac
nestihol povedať, lebo hovor ukončila. R. prerábke domova dôchodcov v T. bol majiteľom domu aj p. X.,
ktorý mu nevyplatil poslednú faktúru, asi XXXX P.. J. s ním slovný konflikt asi X roky dozadu, rozhádzal

mu kanceláriu, bolo to riešené aj políciou a dostal XX P. pokutu za občianske spolunažívanie. J. uviedol,
že mobil so Y. kartou spálil potom, ako ukončil komunikáciu s p. X.. Y. ho niekedy v októbri XXXX v X. v
horách, dôvod bol ten, že dostal obavy z toho, čo z toho čísla písal a volal. K zaistenej fajke uviedol, že
je jeho a fajčí cez ňu pervitín, ktorý užil naposledy včera. W. zaistené písomnosti pri domovej prehliadke
písal on, tie kde si značil náradie, ako aj lístočky, na ktorých sa nachádzal text, že sa nakazil vírusom.

R. ich iba tak skúšobne, mal ich uložené v šuplíku v kuchyni. J. uviedol, že je živnostník, pracuje na
stavbe, robí reštaurátorské práce, opravy starších budov. Na záver uviedol, že sa ku všetkému priznáva,
mrzí ho to, spravil hlúposť.

K rozporom uviedol, že už sa vyjadril k tomu, akým spôsobom prebiehal výsluch. U. pod vplyvom drog

a extrémnym psychickým nátlakom zo strany polície, ktorá sa mu vyhrážala, resp. upozorňovala, že to
bude mať dopad na celú jeho rodinu, najmä na dve malinké deti. T. odpovede mu boli podsúvané do
úst, alebo ich len napísali a prečítali mu ich. Q. absolútne s ničím, čo je v tej policajnej zápisnici, a teraz
už vie, že mal konať skôr a podať podnet na orgán kontroly.

Y. poškodený Z.. X. U. na výsluchu v prípravnom konaní uviedol, že J. T. nepozná. V sobotu v auguste
XXXX išiel do svojho motorového vozidla G. G ev. č. W ktoré mal odstavené na K. ulici v W.. X. chytil
kľučku dverí, pocítil bodavú bolesť na prstoch ruky, na čo si všimol z vnútornej strany kľučky nalepenú
nejakú pásku, z ktorej trčia ihly. Q. to, najprv si myslel, že ide o detský žart, nastúpil, naštartoval, aako sa automaticky odklopili spätné zrkadlá, vtedy si všimol na spätnom zrkadle nalepený sáčok, v
ktorom niečo bolo. K. sáčok, našiel v ňom poskladaný papier, papier bol mastný. U. tam rukou písaný
text, v ktorom sa uvádzalo, že sa nakazil novým kmeňom vírusu eboly z G.. U. tam alternatívy, ako má

postupovať, naspodku listu bolo telefónne číslo, ktoré má kontaktovať za účelom dohodnutia si ceny
jeho života. Na uvedené číslo nevolal. W. tam bolo uvedené, že dotyčná osoba má protilátku. S. najprv
nebral vážne, nakoľko si myslel, že si z neho niekto vystrelil. X. sa vrátil domov, potom sa rozhodol ísť
s tým na políciu a predložil aj ten list. W. ihly boli z vozidla zaistené. K. listu si v sáčku nevšimol žiadnu
inú látku. S. vrátil do sáčku a tak ho predložil na polícii. U. bolo len povrchové. U. u lekára na testoch

kvôli infekčným ochoreniam a všetky mal negatívne. T. si neuplatňuje.

Y. poškodený Z.. T. J. na výsluchu v prípravnom konaní uviedol, že dňa XX.XX.XXXX vo večerných
hodinách mu volal kolega P. E. s tým, že v hoteli F. Z. bola nahlásená bomba. Q. povedal kolegovi, aby
zavolali políciu a začali evakuovať hotel. R. volal späť do hotela, zdvihla mu Z. Y. a povedala mu, že
tam vyvoláva pán, ktorý hlási, že je tam umiestnená bomba, a že keď nezaplatia XXXX P., že ju odpáli.

J. celkovo volal Xx, pričom dva krát bol jeho telefonát prijatý, dva krát ho neprijali. Do XX minút prišiel
do hotela a ešte informoval majiteľov hotela, nakoľko vedel, že obaja sú práve v hoteli. V čase jeho
príchodu tam už bola polícia, evakuovaní hostia a personál vychádzali z hotela. F. bol prezretý políciou
s negatívnym výsledkom. O. situácia trvala zhruba od polnoci asi tak cca X hodiny dňa XX.XX.XXXX.
T. si uplatňovať nebudú.

Y. P. E. na výsluchu v prípravnom konaní uviedol, že J. T. nepozná. R. ako supervízor v hoteli F. Z. na F. X
v W.. V septembri XXXX okolo polnoci volal do hotela neznámy muž, kde on ten hovor zodvihol, a tento
muž uviedol, že v hoteli majú bombu, ktorú do hotela priniesol v priebehu dňa a požaduje zaplatiť XXXX
P.. U. nepovedal nič, teda ani kam sa mu majú peniaze poslať ani kedy. W. uviedol, že pokiaľ nezaplatia,

tak bude opakovane volať do hotela, že je tam bomba. W. zložil. P. keď s tým mužom volal, dal telefón
na hlasitý odposluch, aby hovor počula aj kolegyňa Z. Y.. Q. volal na políciu a kolegyňa informovala
riaditeľa hotela. K volajúcemu číslu uviedol, že na displeji pevnej linky nebolo zobrazené, predpokladá,
že ten muž mal skryté číslo. G. po pár minútach skryté číslo znovu volalo, zdá sa mu, že ten druhý krát
to nikto nezodvihol, lebo riešili veci okolo s políciou a ďalší postup. R. znovu po pár minútach dotyčný

muž volal, v tom čase bola už na mieste polícia, tretí krát zodvihol príslušník polície, ten muž položil. R.
tuší, že ešte volal X krát, ale to asi dvihla kolegyňa, toto nevie presne, v tom čase už bol v hoteli zhon a
evakuovali sa hostia. T. štyri telefonáty sa uskutočnili zhruba v priebehu pol hodiny. V tom čase bolo v
hoteli ubytovaných asi XX ľudí, v tom čase práve spali v hoteli aj majitelia hotela. T. políciu, prišli aj hasiči
a všetci hostia museli opustiť svoje izby a vyšli von z hotela. R. s policajtmi a so psom prešiel každú

jednu izbu, aby skontrolovali, či všetci hostia opustili hotel. Po prekontrolovaní žiadnu bombu nenašli.
O. situácia trvala asi X hodiny.

Y. poškodená Z.. T. X. na výsluchu v prípravnom konaní uviedla, že J. T. pozná, býval u nej v byte, kde
bol v podnájme na adrese U. č. XX, W.. U. tam v podnájme asi od roku XXXX, rok a pol s priateľkou

R. X. a ich dvomi deťmi. J. T. spoznala cez jej bývalého muža, pričom bol zamestnaný v ich firme N.
team s.r.o., pracoval na živnosť, išlo o murárske práce, podieľal sa aj na rekonštrukčných prácach na
adrese X. 1, J.. J. uviedla, že dňa XX.XX.XXXX vo večerných hodinách jej z čísla XXXX XXX XXX na
číslo XXXX XXX XXX prišla Y. správa, že jej deti sú vo vážnom smrteľnom nebezpečí, potrebujú vakcínu
proti tomu vírusu, pričom sa vyhrážal, že to oznámi na políciu a deti budú v najprísnejšej karanténe.

Y. správ bolo viacero, s dotyčným komunikovala cez Y.. On jej ponúkol vakcínu proti vírusu za XXXX
P.. Na predmetné správy reagovala v tom zmysle, že sa najprv pýtala, či jej teda vie pomôcť. R. sa ho
opýtala, aké má auto, na čo on presne uviedol, aké auto skutočne používa. R. mu napísala, kedy sa
môžu stretnúť, na čo on odpísal, že si sama vybrala, potom či má tie peniaze, na čo mu uviedla, kde sa
stretnú. On odpovedal, že v W., v ďalšej správe, že kde presne, a že po prevzatí peňazí jej nechá dve

ampulky s vakcínou pri plote na dome v J., kde býva. X. nevedela, o akú osobu sa jedná, nadobudla
obavu o život jej detí, najmä z dôvodu, že odosielateľ správ presne vedel, kde býva, čo robí atď. R.
posledných správ bola už na polícii a celú vec oznamovala. V rámci Y. správ bolo uvedené, že na ňu
a priateľa spraví kompromitujúce video. M. peniaze mu nedala. V rámci predchádzajúceho výsluchu
vyjadrila podozrenie práve na osobu J. T., a to preto, že poznal, resp. vedel, kde býva, aké má auto, že

má dve deti, opísal byt, v ktorom býva. W. aj forma Y. správ, slovosled, zodpovedal tomu, že ide o J. T.,
lebo prostredníctvom Y. riešili aj veci týkajúce sa nájmu. T. si neuplatňuje.

K výroku o vine.C. súd poukazuje na § 327 ods. X W. poriadku, podľa ktorého „súd, ktorému vec bola vrátená na nové
prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací

súd, a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.“

Y. po vykonanom dokazovaní a hodnotení dôkazov v súlade s § 2 ods. XX W. poriadku, ako aj v súlade
s § 327 ods. X W. poriadku, dospel k záveru, že u obžalovaného J. T. sú bez dôvodných pochybností
preukázané všetky znaky skutkovej podstaty pokračovacieho zločinu vydieranie podľa § X89 ods. 1 W.

zákona v bode I. a Z.., a zločinu vydieranie podľa § X89 ods. 1 W. zákona a prečinu šírenie poplašnej
správy podľa § 361 ods. 1, ods. X W. zákona v bode II., a to z nasledovných dôvodov.

C. súd uvádza, že čo sa týka výpovede obžalovaného, súd za pravdivú považoval výpoveď
obžalovaného z prípravného konania zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorej sa obžalovaný ku všetkým činom
priznal, pričom tvrdeniam obžalovaného, ktoré obžalovaný uvádzal na hlavnom pojednávaní dňa

XX.XX.XXXX, súd neuveril a považoval ich za účelovú obranu obžalovaného.

K bodu I.

Z výpovede obžalovaného z prípravného konania k činu v bode I. vyplýva, že obžalovaný v auguste

XXXX napísal list, obsahom ktorého bolo, že dotyčná osoba sa nakazila vírusom P., bol tam telefonický
kontakt a tiež to, že vie poskytnúť protilátku. S. spolu s ihlami, ktoré boli bez vírusu, obžalovaný pripevnil
na vnútornú stranu kľučiek motorového vozidla G. v okolí U. ulici v W..

Y. tvrdené obžalovaným sú potvrdené výpoveďou svedka poškodeného Z.. X. U., ktorý rozhodujúce

skutočnosti opísal zhodne ako obžalovaný. Y. poškodený Z.. X. U. uviedol, že v auguste XXXX išiel
do svojho motorového vozidla G. G ev. č. W na K. ulici (K. ulica sa nachádza kolmo na U. ulicu pozn.
súdu), chytil kľučku dverí na motorovom vozidle, pocítil bodavú bolesť a zistil, že z vnútornej strany
kľučky je nalepená páska, z ktorej trčia ihly. Na spätnom zrkadle bol nalepený sáčok, v ktorom bol
papier, na ktorom bolo napísané, že sa nakazil vírusom P., a telefónne číslo, na ktoré má zavolať za

účelom dohodnutia si ceny jeho života. W. tam bolo uvedené, že dotyčná osoba má protilátku. U. u
lekára na testoch, všetky testy boli negatívne. Y. zároveň nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla
zakladať pochybnosti o pravdivosti a vierohodnosti výpovede svedka poškodeného, a ani skutočnosť,
ktorá by mohla čo i len naznačovať účelovosť tvrdení svedka poškodeného. Y. poškodený tiež uviedol,
že obžalovaného nepozná.

M. list s ihlami bol skúmaný, pričom z odborného vyjadrenia X. PZ U., č. R.-X.-BA-P.-XXXX/XXXX
zo dňa XX.XX.XXXX, bolo zistené, že na liste bola zistená prítomnosť oleja a zmes pravdepodobne
aromatických látok, a na papieri s ihlami nebola zistená prítomnosť žiadneho materiálu vhodného na
skúmanie. Z protokolu o vyšetrení vzorky C. verejného zdravotníctva Y. republiky zo dňa XX.XX.XXXX

vyplýva, že list nasiaknutý neznámou tekutinou nebol vyšetrovaný, nakoľko neobsahoval prášok, ktorý
by bol použiteľný do analýzy. W. dôkazmi mal súd za preukázané, že list spolu s ihlami neobsahoval
žiadnu nebezpečnú látku, vrátane vírusu P., čo uvádzal aj obžalovaný, že ihly boli bez vírusu.

Y. poukazuje aj na listy zaistené pri domovej prehliadke obžalovaného, v ktorých sa nachádza čo do

obsahu totožný text (o nakazení vírusom), aký bol uvedený v liste pre poškodeného Z.. X. U., pričom
obžalovaný do zápisnice o domovej prehliadke potvrdil, že listy písal on, čo taktiež podporuje spojitosť
medzi obžalovaným a činom v bode I.

Z vykonaného dokazovania súd tiež zistil, že v liste bolo uvedené číslo XXXX XXX XXX, na ktoré mala

dotyčná osoba zavolať.

K bodu II.

Z výpovede obžalovaného z prípravného konania k činu v bode II. vyplýva, že zavolal do hotela F. Z. v

W.. K. hovoru bolo, že tam majú bombu a požadoval zaplatiť sumu XXXX P., do hotela volal asi X-X krát.

Y. tvrdené obžalovaným sú potvrdené výpoveďou svedka P. E. a výpoveďou svedka poškodeného Z..
T. J.. Z výpovede svedka P. E. vyplýva, že svedok pracuje v hoteli F. Z. v W., v septembri XXXX volal dohotela neznámy muž, ktorý uviedol, že v hoteli majú bombu, a požadoval zaplatiť XXXX P.. Q. volal na
políciu a evakuovali hotel, v tom čase bolo ubytovaných v hoteli asi XX ľudí, všetci museli opustiť izby a
vyjsť von z hotela. Po prekontrolovaní žiadnu bombu nenašli. Z výpovede svedka poškodeného Z.. T. J.

vyplývajú zhodné skutočnosti ako z výpovede svedka P. E.. Y. poškodený Z.. T. J. uviedol, že mu svedok
P. E. telefonoval dňa XX.XX.XXXX, že v hoteli F. Z. je nahlásená bomba, a že ak dotyčnému nezaplatia
XXXX P., odpáli ju. V čase jeho príchodu na hotel tam bola polícia, hostia a personál vychádzali z hotela,
hotel bol prezretý políciou s negatívnym výsledkom. T. oboch svedkov potvrdzujú skutočnosti uvádzané
obžalovaným vo výpovedi z prípravného konania, pričom súd nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla

zakladať pochybnosti o ich pravdivosti a vierohodnosti.

Z návrhu K. prokuratúry W. z XX.XX.XXXX na vydanie príkazu podľa § 116 W. poriadku, príkazu K.
súdu W. podľa § 116 W. poriadku, sp. zn. Q. I. XXX/XXXX, a správy spoločnosti O2 Y., s.r.o., súd zistil,
že na telefónne číslo hotela F. Z. v W. +XXX XX XXXX XXX, dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX volalo
číslo XXXX XXX XXX spolu päť krát, čo preukazuje spojitosť medzi osobou používajúcou predmetné

telefónne číslo a činom v bode II. Y. posúdil príkaz ako zákonný a súladný s § 116 W. poriadku.

K bodu Z..

Z výpovede obžalovaného z prípravného konania k činu v bode Z.. vyplýva, že Z.. T. X. kontaktoval

formou Y. správ z čísla XXXX XXX XXX. U. u nej s družkou a deťmi v podnájme na ul. U. v W.. Z..
T. X. požadovala zvýšiť nájomné, obžalovaný s družkou s tým nesúhlasili, tak odišli. K. Y. správ, ktoré
posielal Z.. T. X., bolo to, že sa nakazili vírusom P., a žiadal od nej peniaze vo výške XXXX P.. K. na tie
Y. odpísala, nevie už čo, aj sa mu snažila dovolať, ale nedvíhal a telefón vypínal. K odovzdaniu peňazí
neprišlo z dôvodu, že to ukončil, a viac na správy nereagoval.

Y. tvrdené obžalovaným sú potvrdené výpoveďou svedka poškodeného Z.. T. X., ktorá rozhodujúce
skutočnosti opísala zhodne ako obžalovaný. Z jej výpovede vyplýva, že J. T. pozná, býval u nej v byte s
priateľkou a deťmi, kde bol v podnájme na adrese U. č. XX, W.. D. XX.XX.XXXX jej z čísla XXXX XXX
XXX na číslo XXXX XXX XXX prišla Y. správa, že jej deti sú vo vážnom smrteľnom nebezpečí, potrebujú

vakcínu proti vírusu, pričom sa osoba vyhrážala, že to oznámi na políciu a deti budú v najprísnejšej
karanténe. R. jej vakcínu za XXXX P.. Y. správ bolo viacero. Na správy reagovala v tom zmysle, že sa
najprv pýtala, či jej teda vie pomôcť, potom sa ho opýtala, aké má auto, na čo on presne uviedol, aké auto
skutočne používa. X. nevedela, o akú osobu sa jedná, nadobudla obavu o život jej detí, najmä z dôvodu,
že odosielateľ správ presne vedel, kde býva a čo robí. V rámci predchádzajúceho výsluchu vyjadrila

podozrenie na osobu obžalovaného J. T., a to preto, že poznal, resp. vedel, kde býva, aké má auto, že
má dve deti, opísal byt, v ktorom býva. W. aj forma Y. správ, slovosled, zodpovedal tomu, že ide o J.
T., lebo prostredníctvom Y. správ riešili aj veci týkajúce sa nájmu. Y. zároveň nezistil žiadnu skutočnosť,
ktorá by mohla zakladať pochybnosti o pravdivosti a vierohodnosti výpovede svedkyni poškodenej, a
ani skutočnosť, ktorá by mohla čo i len naznačovať účelovosť jej tvrdení.

Y. uvádzané svedkyňou poškodenou Z.. T. X. sú preukázané fotodokumentáciou Y. správ, z ktorej
vyplýva,žeY.správyjejbolizasielanézčíslaXXXXXXXXXX,aichpodstatoubolo,žedetisúvovážnom
nebezpečí,nadýchlisasmrteľnéhovírusu,pričommámožnosťkúpiťsivakcínuzaXXXXP.zadvaživoty.
Y. na tomto mieste dáva do pozornosti tú časť správ, v ktorej obžalovaný opisuje veci poškodenej, a to

motorové vozidlo červený A., dom v J., kde vchod do domu do chodbičky a rovno do kuchyne odbočka z
chodby doprava, tam je dievčenská izba hneď oproti kúpelka. J. rovno je chlapčenská izba a ďalej rovno
po chodbičke jedno mal WC. A keby sme šli zo vstupnej chodby rovno do kuchyne, tak sú tam nejaké
schodíky a potom obývacia izba spálňa. No a tie schody dolu k bazénu s barovým pultom a sedením. Y.
poškodená Z.. T. X. vo svojej výpovedi potvrdila, že táto osoba vedela, aké má auto, že má dve deti a

opísala byt, v ktorom býva, v zhode s tvrdeniami z Y. správ. K. Y. správ súd posúdil tak, že ich odosielateľ
musel mať vedomosť o týchto uvádzaných skutočnostiach.

Z návrhu K. prokuratúry W. z XX.XX.XXXX na vydanie príkazu podľa § 116 W. poriadku, príkazu K. súdu
W. podľa § 116 W. poriadku, sp. zn. Q. I. XXX/XXXX, a správy spoločnosti Y. J., a.s., súd zistil, že medzi

telefónnymi číslami XXXX XXX XXX a XXXX XXX XXX (tel. č. poškodenej Z.. T. X.) prebiehala v období
XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX vzájomná komunikácia prostredníctvom správ, ktorá preukazuje spojitosť
medzi používateľom telefónneho čísla a činom v bode Z.. Y. posúdil príkaz ako zákonný a súladný s
§ 116 W. poriadku.* * *

Y. súd uvádza, že vyššie uvedené dôkazy potvrdzujú skutočnosti uvedené obžalovaným v jeho skoršej
výpovedi z prípravného konania, a zároveň preukazujú skutkový stav tak, ako je uvedený vo výroku
tohto rozhodnutia. T. jednotlivých svedkov sú v podstatných častiach zhodné s výpoveďou obžalovaného
z prípravného konania, v ktorej sa k jednotlivým činom priznal. M. sú jednotlivé výpovede svedkov
potvrdenéajďalšímiuvedenýmilistinnýmidôkazmi,najmäúdajmiotelekomunikačnejprevádzke,pričom

ide v podstate o technický dôkaz, ktorý jednoznačne preukazuje uvedené skutočnosti. R. názoru
súdu ide o toľko rôznorodých a na sebe nezávislých dôkazov, ktorú sú navzájom spojené cez osobu
obžalovaného, že je vylúčený iný dejový priebeh jednotlivých skutočností ako ten, ktorý je uvedený vo
výrokoch tohto rozhodnutia, a ktorý zároveň náležitým a podrobným spôsobom opísal obžalovaný vo
svojej výpovedi z prípravného konania. H. povedané, obžalovaný podrobne opísal okolnosti spáchania
troch rôznych samostatných činov, a dôkazy, ktoré sa týkajú týchto troch samostatných činov, potvrdzujú

výpoveď obžalovaného z prípravného konania.

K technickej stránke činov súd uvádza, že všetky činy spoločne spája telefónne číslo XXXX XXX XXX.
R. čine v bode I. bolo toto číslo uvedené ako kontaktné pre protilátku, pri čine v bode II. z neho boli
uskutočnené telefonáty do hotela F. Z., a pri čine v bode Z.. boli z neho zaslané správy poškodenej Z..

T. X.. Súd má preto za to, že používateľ tohto telefónneho čísla je páchateľom všetkých troch skutkov.
K. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní v súlade s ostatnými dôkazmi uviedol, že on je páchateľom
jednotlivých činov, a tiež vysvetlil, akým spôsobom získal Y. kartu s predmetným telefónnym číslom,
a čo urobil s mobilom po spáchaní činov. W. číslo je síce evidované na inú osobu ako obžalovaného
(na osobu J. T.), avšak z dokazovania (správy od Z.) vyplynulo, že táto osoba sa v rozhodnom čase

nenachádzala ani na území Y. republiky, pričom z oznámení operátorov vyplýva, že keď bolo predmetné
telefónne číslo v rozhodujúci čas použité, spojenie sa uskutočňovalo prostredníctvom U. staníc na území
Y. republiky v W. a jej okolí (T.), čo korešponduje s miestom, kde sa zdržiaval obžalovaný; zároveň to
potvrdzuje skutočnosť, že predmetné telefónne číslo nebolo v rozhodnom čase použité osobou J. T..

Y. poukazuje aj na tú spojitosť, že čin v bode I. sa stal v blízkosti vtedajšieho bývania obžalovaného,
a čin v bode Z.. voči osobe, s ktorou mal obžalovaný konflikt kvôli výške nájomného, pričom ako už
bolo uvedené, z obsahu Y. správ vyplýva, že ich odosielateľ mal vedomosť o osobných a majetkových
pomeroch poškodenej Z.. T. X.. Tá tiež uviedla, že obžalovaný sa podieľal na rekonštrukčných prácach
na jej dome v J., teda obžalovaný mal možnosť získať informácie o bývaní svedkyne poškodenej Z.. T.

X.. Aj tieto skutočnosti zjavne spájajú osobu obžalovaného s prejednávanou trestnou činnosťou.

Y. ďalej poukazuje na návrh na vydanie príkazu na domovú prehliadku K. prokuratúry W. zo dňa
XX.XX.XXXX, príkaz na vykonanie domovej prehliadky K. súdu W. sp. zn. XTp/XXX/XXXX-X-V-
OSTT zo dňa XX.XX.XXXX, a zápisnicu o vykonaní domovej prehliadky zo dňa XX.XX.XXXX spolu s

fotodokumentáciou, z ktorých vyplýva, že v obydlí obžalovaného boli zaistené listy, s obsahom príkladmo
„zdravím ťa, práve si bol nakazený na Y. zatiaľ neznámym vírusom..“, a vyjadrením obžalovaného ku
nim, že ich písal on. Y. uvádza, že pri čine v bode I. bol použitý list s obdobným obsahom a pri čine v
bode Z.. obžalovaný rovnako uvádzal nakazenie vírusom, čo opäť potvrdzuje spojitosť medzi činmi a
obžalovaným vzhľadom na totožný spôsob spáchania, tzv. modus operandi, ako aj skutočnosť, že tieto

listy boli zaistené u obžalovaného, ktorý zároveň prezentoval ich napísanie.

K. sa vo výpovedi v prípravnom konaní vyjadril aj k motívu svojho konania, ktorým bol jednak konflikt s
Z.. T. X. ohľadom výšky nájomného, a tiež že bol na tom finančne zle a bol zúfalý, čo korešponduje s
podstatou činov, ktorou je záujem získať majetkový prospech za poskytnutie protilátok proti vírusu (čin

I. a Z..), resp. za neodpálenie bomby (čin II.). Q. finančnú situáciu obžalovaného v rozhodnom čase
potvrdzuje aj Z. informácia z O. registra exekúcií, z ktorej vyplýva, že voči obžalovanému ako povinnému
sa viedlo niekoľko exekučných konaní.

* * *

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd uveril tvrdeniam obžalovaného z prípravného konania,
tieto považoval za rozhodujúce, a pokiaľ obžalovaný na hlavnom pojednávaní zmenil svoju výpoveď a
spáchanie skutkov popieral, súd túto zmenu posúdil ako účelovú.V súvislosti s použitím výpovede obžalovaného z prípravného konania, súd doplnil dokazovanie
znaleckým posudkom, ktorý vypracoval C. pre znaleckú činnosť v R. a R., spol. s r.o. Y. tak postupoval

aj s poukazom na pokyn odvolacieho súdu, ktorý je pre súd záväzný v zmysle § 327 ods. X W.
poriadku, a v zmysle ktorého odvolací súd uviedol, že podľa názoru odvolacieho súdu je za použitia
odborných znalostí nevyhnutné zistiť, aký vplyv mohla mať alebo mala skutočnosť, že obžalovaný bol pri
výsluchu pod vplyvom metamfetamínu a amfetamínu, na jeho schopnosť reprodukovať prežité udalosti
(pravdivo opisovať prežité udalosti), resp., jeho schopnosť adekvátne reagovať na jeho postavenie

osoby podozrivej zo spáchania trestnej činnosti.

Zo záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX, ktorý za ústav vypracovali prof. R.. G. F., R.., a J.. G. F.
J., vyplýva, že všeobecnú vierohodnosť výpovedí môžu znalci, vzhľadom k veľmi dobrým intelektovým
a pamäťovým schopnostiam, ako i neprítomnosti závažnej osobnostnej psychopatológie, hodnotiť ako
plne zachovanú. M. výpovede obžalovaného a tvrdenie o priznaní pod vplyvom psychického nátlaku

a intoxikáciu pervitínom v čase výsluchu, je účelová. J. z neho vyplýva, že obžalovaný dlhodobo, od
mladého veku, zneužíval rôzne psychotropné látky. K. má vzhľadom k týmto skúsenostiam dostatočné
vedomosti o ich účinkoch, známky závislosti zistené neboli. W. na psychostimulanciá je interindividuálne
odlišná. R. dlhodobom užívaní rastie aj tolerancia na vyššie hladiny látky. V deň zadržania obžalovaný
užil svoju zvyčajnú dávku, ktorú mal vyskúšanú, pre prípad, že chcel podať dobrý pracovný výkon. Q.

sú objektívne údaje o tom, že by sa obžalovaný počas výsluchu neprimerane správal, sám neuvádza
žiadne významné psychické (napr. poruchy vnímania a myslenia), či telesné (tachykardia, hypertenzia,
potivosť) príznaky ťažkej intoxikácie. Y. uvádzané príznaky - únava, hypobúlia (pokles vôle) sú v rozpore
s bežnými účinkami psychostimulancií a môžu sa objaviť až po odznení účinkov látky. V deň výsluchu
(v prípravnom konaní pozn. súdu) bol obžalovaný pod vplyvom metamfetamínu a amfetamínu. T. na

konštitúciu, hmotnosť, dlhoročné skúsenosti s látkou, s rastom tolerancie, nešlo o koncentráciu, ktorá by
mohla forenzne významne ovplyvniť schopnosť obžalovaného adekvátne reagovať na jeho postavenie
osoby podozrivej zo spáchania trestnej činnosti.

Zo znaleckého posudku podľa názoru súdu vyplýva, že skutočnosť, že obžalovaný bol v čase

výsluchupodvplyvommetamfetamínuaamfetamínu,nemohlaforenznevýznamne ovplyvniťschopnosť
obžalovaného adekvátne reagovať, a teda nemala významný vplyv na jeho schopnosť reprodukovať
prežité udalosti, a schopnosť adekvátne reagovať na jeho postavenie osoby podozrivej zo spáchania
trestnej činnosti. Y. tak nezistil žiadnu skutočnosť, pre ktorú by nebolo možné zohľadniť výpoveď
obžalovaného z prípravného konania.

Q. táto skutočnosť podľa názoru súdu vyplýva aj z toho, že výpoveď obžalovaného bola dlhá a podrobná,
boli v nej uvedené skutočnosť, ktoré mohol poznať jedine obžalovaný, a ak by obžalovaný bol pod
takým vplyvom drog a s takými účinkami, ako ich sám opisuje, súd má vážne pochybnosti o tom, že
by obžalovaný bol v takom stave schopný vyjadrovať sa tak, ako sa vo svojej výpovedi vyjadroval. Ak

by bol obžalovaný skutočne v takom stave, aký opisuje, nebol by schopný formulovať vety tak, ako ich
formuloval, a je vysoko nepravdepodobné, aby príslušníci orgánov činných v trestnom konaní, dokonca
viacerí, s obžalovaným v takom stave vykonávali úkony; opačný záver svedčí skôr o konšpiračnom
uvažovaní.

V tejto súvislosti súd poukazuje aj na ďalšie dve skutočnosti, ktoré potvrdzujú záver o tom, že výpoveď
obžalovaného na hlavnom pojednávaní bola účelová. K. opakovane tvrdil, že v čase výsluchu bol pod
vplyvom drog, ktoré mali na neho negatívny vplyv, avšak v tej podstate, v zmysle akej v prípravnom
konaní vypovedal (že sa priznal), sa vyjadril aj pri samotnej domovej prehliadke, a aj pri znaleckom
dokazovaní u J.. T., pričom všetky prípady nastali v rôznych časových obdobiach, teda pri rôznom

zdravotnom stave (s poukazom na užitie drog) obžalovaného. K. svoju výpoveď, resp. svoj postoj k
trestnej činnosti, zmenil až na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, teda X rok po svojom skoršom
výsluchu, a z dokazovania nevyplýva, že by počas tohto obdobia mal záujem už skôr prezentovať ním
uvádzané tvrdenia, a tým „revidovať“ svoju skoršiu výpoveď. M. súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že na
jednej strane obžalovaný prezentuje, že v dôsledku drog nebol schopný výsluchu (napr. aj že ani nevedel

odísť z domu, čo napr. nevyplýva z fotografií z domovej prehliadky), avšak na strane druhej obžalovaný
opakovane poukazoval na to, ako sa mu mali príslušníci orgánov činných v trestnom konaní vyhrážať,
v dôsledku čoho vypovedal tak, ako vypovedal, čo naopak svedčí o tom, že obžalovaný si bol schopný
uvedomiť, čo sa deje, a čo mu je (podľa jeho vyjadrení) tvrdené. W. zjavné rozpory v jeho tvrdeniach opäťpotvrdzujú účelovosť jeho konania. V súvislosti s účelovosťou tvrdení obžalovaného súd uvádza, že túto
si súd posúdil sám, resp. súd sám vyhodnotil tvrdenia obžalovaného v zmysle skôr uvedených úvah,
a nevychádzal v tomto smere zo znaleckého posudku, v ktorom sa účelovosť konštatuje. Y. znalecký

posudok vyhodnotil v tomto smere len ako podporný dôkaz. Q. táto skutočnosť vyplýva aj z toho, že súd
k zmene výpovede obžalovaného zaujal stanovisko už vo svojom skoršom meritórnom rozhodnutí, teda
ešte predtým, ako bol predmetný znalecký posudok vypracovaný.

R. obhajoba poukazovala na nepravdivé tvrdenia uvedené v znaleckom posudku, napr. ohľadom

obľúbenej hudby alebo dĺžky vzťahu, súd nezistil žiadnu vecnú súvislosť medzi týmito skutočnosťami a
záverom znaleckého posudku o tom, aký vplyv malo užitie drog na spôsobilosť obžalovaného vypovedať
v prípravnom konaní. R. obhajoba poukazovala na potrebu presného určenia množstva drog a doplnenie
znaleckého posudku X. PZ v tomto smere, súd sa s takýmto návrhom nestotožnil a odmietol ho. R.
názoru súdu zo znaleckého posudku C. pre znaleckú činnosť v R. a R. jednoznačne vyplýva, akým
spôsobom znalci dospeli k uvedeným záverom (napr. posúdením psychických či telesných príznakov,

predchádzajúce skúsenosti obžalovaného s drogami a podobne), pričom k nimi boli schopní dospieť
na základe dovtedy zabezpečeného dokazovania. Y. tiež uvádza, že rovnaké množstvo drogy môže na
rôzne osoby vplývať rozdielne, a preto je súd toho názoru, že nebolo a priori relevantné, aké presné
množstvo drogy obžalovaný užil, ale relevantné bolo, ako toto preukázané užitie na neho pôsobilo, a túto
skutočnosťznalcináležiteapresvedčivovysvetlili.R.obhajobaspomínadvojnásobnúdávkudrogy,ktorú

obžalovaný užil, súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že takéto dvojnásobné množstvo dávky obžalovaný
vo svojej výpovedi v prípravnom konaní neuvádzal, uvádzal ho až neskôr, čo sa opäť javí skôr ako
účelové tvrdenie, obzvlášť v prípade, keď v zmysle skôr uvedených úvah nevyplýva, že by obžalovaný
bol v takom stave intoxikácie, aký sám prezentuje. Vo svojej výpovedi v prípravnom konaní tiež uviedol,
že pervitín si dal naposledy včera v noci z nedele na pondelok, čo je opäť v rozpore s tým, čo uvádzal

neskôr,žedrogumalužiťpreddomovouprehliadkou.D.prehliadkabolavykonanánadruhýdeňpribližne
o 6. hodine ráno, teda medzi posledným užitím drogy a domovou prehliadkou bol dlhší časový úsek ako
ten, ktorý obžalovaný prezentoval neskôr v konaní. Aj tieto skutočnosti podporujú záver súdu o tom, že
obžalovaný účelovo mení svoje tvrdenia oproti jeho skorším tvrdeniam v prípravnom konaní.

Je potrebné dodať, že zo znaleckého posudku nevyplýva, a ani to znalci netvrdia, že by obžalovaný
nebol vôbec pod vplyvom drog tak, ako to mylne naznačoval obhajca vo svojej záverečnej reči, keď
uviedol, že „..znalci uviedli, že nie sú objektívne údaje o tom, že by obžalovaný mal nejaké príznaky
ťažkejintoxikácie.Ztohtozáverualenevyplýva,žebyobž.nemalbyťpodvplyvomnávykovýchlátokaže
intoxikácia nemohla byť miernejšieho stupňa..“. Z celkového dokazovania vyplýva, že obžalovaný v čase

výsluchu v prípravnom konaní bol pod vplyvom drog (metamfetamín a amfetamín), avšak tieto na neho
nemali forenzne významný vplyv, teda nemali na neho taký vplyv, ktorý by spochybňoval jeho schopnosť
vnímať priebeh výsluchu a adekvátne v ňom vystupovať. Q. aj z výpovede obžalovaného vyplýva, že
tento drogy užíval na to, aby mohol podávať lepšie výkony, teda obžalovaným tvrdené účinky drog na
jeho osobu sú iné ako také, ktoré by mali negatívne ovplyvniť jeho schopnosť podrobiť sa výsluchu. K.

súd sumarizuje, že podľa názoru súdu obžalovaný v prípravnom konaní vypovedal pravdivo a užitie drog
nemalo vplyv na pravdivosť jeho tvrdení.

* * *

V súvislosti s právnou kvalifikáciu jednotlivých skutkov súd poukazuje na body XX., XX. a XX.
rozhodnutia odvolacieho súdu, v zmysle ktorých skutok v bode II. nie je vo vzťahu ku skutkom v bodoch
I. a Z.. čiastkovým útokom jedného pokračujúceho trestného činu, a to pre rozdielnosť v spôsobe
spáchania a v predmete útoku. Z týchto dôvodov nie je naplnený kvalifikačný moment uvedený v
ustanoveniach § 189 ods. X písm. a) W. zákona s použitím § 138 písm. j) W. zákona - trestný čin

spáchaný na viacerých osobách. V súvislosti s bodom XX. rozhodnutia odvolacieho súdu súd uvádza,
že súd po zrušení veci odvolacím súdom dospel k rovnakému skutkovému stavu, než k akému dospel
vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí, preto súd nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by sa mal odkloniť
od právneho názoru, ktorý prezentoval odvolací súd v bodoch XX., XX. a XX.

Na základe vyššie uvedeného skutkového stavu súd dospel k záveru o preukázaní všetkých znakov
skutkových podstát pokračovacieho zločinu vydieranie podľa § X89 ods. X W. zákona v bode I. a Z.., a
zločinu vydieranie podľa § 189 ods. 1 W. zákon a prečinu šírenie poplašnej správy podľa § 361 ods.
1, ods. X W. zákona v bode II.K trestnému činu vydieranie v bode I. a Z.. súd uvádza, že obžalovaný hrozbou násilia a hrozbou inej
ťažkej ujmy (obžalovaným tvrdené nakazenie vírusom, ktorý spôsobí smrť bez podania protilátky), nútil

jednotlivých poškodených, aby konali tak, že mu majú poslať finančnú odmenu za poskytnutie protilátok
proti vírusu. K. čin nespáchal závažnejším spôsobom konania na viacerých osobách, pretože jeho
konanie smerovalo „len“ proti dvom osobám, a to voči poškodeným: Z.. T. X. a Z.. X. U..

K trestnému činu vydieranie v bode II. súd uvádza, že obžalovaný hrozbou násilia a hroznou inej ťažkej

ujmy (hrozba výbuchu bomby v hoteli, ktorú jednotliví poškodení brali vážne a podľa toho aj konali;
evakuovali hotel), nútil jednotlivých poškodených, aby konali tak, že mu majú poslať finančnú odmenu
za neodpálenie bomby v hoteli.

K trestnému činu šírenie poplašnej správy súd uvádza, že obžalovaný úmyselne spôsobil
nebezpečenstvo vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva (personál hotela a ubytovaní hostia v

počte približne XX) nejakého miesta (hotel F. Z.) tým, že rozširoval poplašnú správu (nahlásenie bomby)
hoci vedel, že je nepravdivá (žiadna bomba v hoteli nájdená nebola) a že môže vyvolať opatrenie vedúce
k nebezpečenstvu vážneho znepokojenia (obava o život a zdravie hostí pre nebezpečenstvo výbuchu
bomby) aspoň časti obyvateľstva nejakého miesta a túto oznámil právnickej osobe (prevádzkovateľovi
hotela). S poukazom na závažnosť oznámenia (bomba spôsobujúca smrť), počet evakuovaných osôb

a potrebu prehľadania celého hotela za pomoci príslušníkov policajného zboru a hasičského zboru,
závažnosť činu nie je nepatrná, čím je daný aj znak prečinu podľa § 10 ods. X W. zákona.

R. názoru súdu v prípade obžalovaného ide o priamy úmysel podľa § 15 písm. a) W. zákona pri oboch
skutkoch (I. a Z.. ako pokračujúci trestný čin, II. ako trestný čin), pretože obžalovaný si chcel zabezpečiť

majetkový prospech protiprávnym konaním naplňujúcim znaky skutkových podstát trestných činov.

* * *

K obrane obžalovaného súd uvádza nasledovné.

R. obžalovaný poukazoval na extrémny psychický nátlak, pod ktorým bol donútený k priznaniu, súd
týmto tvrdeniam obžalovaného neuveril. M. z vykonaných dôkazov nenasvedčuje tomu, že by zo
strany orgánov činných v trestnom konaní malo dochádzať k akémukoľvek extrémnemu psychickému
nátlaku na obžalovaného. K. len veľmi všeobecne označoval osoby, ktoré sa uvedeného konania mali

dopustiť, pričom aj z vyjadrenia obžalovaného na hlavnom pojednávaní vyplýva, v čase po výsluchu
dňa XX.XX.XXXX, kedy k nátlaku malo dochádzať, obžalovaný žiadnym spôsobom uvedenú situáciu
dodatočne neriešil, napr. podaním trestného oznámenia alebo obrátením sa na príslušný orgán kontroly,
ktorý by preskúmal postup orgánov činných v trestnom konaní. X. tak obžalovaný urobil neskôr, urobil
tak po meritórnych rozhodnutiach v jeho trestnej veci, čo súd vzhľadom na časový odstup od údajného

nátlaku, a časovú súvislosť s prebiehajúcim trestným konaním, posúdil ako ďalšie účelové konanie
obžalovaného - ako reakciu na obsah odôvodnenia meritórnych rozhodnutí. J. súd poukazuje na
skutočnosť, že obžalovaný sa v prípravnom konaní ku skutkom vyjadroval relatívne podrobne a uvádzal
skutočnosti, ktoré nemali orgány činné v trestnom konaní odkiaľ vedieť. H. sa najmä o skutočnosti o
osobe obžalovaného, o zabezpečení Y. karty a zničení mobilu, a najmä o konflikte s p. J. a p. X.. R.

názoru súdu nie je možné niekoho nútiť k výpovedi a „vopchať skutočnosti do jeho úst“ (vyjadrenie
obžalovaného), keď osoba, ktorá má takto konať, nemá žiadnu vedomosť o týchto skutočnostiach. O
týchto skutočnostiach mohol mať vedomosť len obžalovaný, a keďže ich uviedol vo svojej výpovedi,
urobil tak preto, lebo sám chcel. Q. teda o žiadny „nakreslený“ príbeh zo strany orgánov činných v
trestnom konaní, ako to uvádzal obžalovaný. Q. obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že časť

zápisnice ohľadom konfliktu s p. J. a p. X. je pravdivá. Je výrazne nepravdepodobné, aby osoba,
ktorá má vypovedať pod extrémnym nátlakom, uvádzala skutočnosti z donútenia, a následne na tom
istom výsluchu uvádzala dobrovoľne ďalšie skutočnosti, ktorých sa obvinenie ani netýkalo. T. na všetky
tieto skutočnosti súd tvrdenia obžalovaného o nátlaku posúdil ako nepravdivé a účelové s cieľom
spochybnenia svojho skoršieho výsluchu a zabezpečenia si lepšej procesnej situácie.

J. obžalovaný uviedol, že to celé má byť pomsta Z.. T. X. voči nemu. G. toto tvrdenie obžalovaného nie je
podporené žiadnym dôkazmi. R. názoru súdu je vylúčené, aby išlo o pomstu jednej z poškodených osôb,
a zároveň aby bol zo strany orgánov činných v trestnom konaní na neho vyvíjaný nátlak, nakoľko tietoskutočnosti sa vylučujú, resp. obžalovaný neuviedol žiadnu spojitosť medzi Z.. T. X. a orgánmi činnými v
trestnom konaní. Ak by to tak aj malo byť, znamenalo by to, že poškodená Z.. T. X. by mala byť schopná
„ovplyvniť“ niekoľkých príslušníkov orgánov činných v trestnom konaní a zároveň aj niekoľkých ďalších

svedkov, ktorí boli v trestnom konaní vypočutí. W. konšpiračný priebeh udalostí je podľa názoru súdu
vylúčený a nemožno mu uveriť. Aj túto obranu obžalovaného považuje súd za účelovú s cieľom zbaviť
sa trestnej zodpovednosti.

R. obžalovaný poukazoval na to, že často cestoval medzi W. a X., kde sa zdržiaval väčšinu času, súd

poukazuje na to, že sám obžalovaný uviedol, že sa večer vracal domov, pričom časť správ poškodenej
bola zasielaná vo večerných hodinách, a hovor do hotela F. Z. bol v nočných hodinách, teda uvedené
skutočnosti sa nevylučujú. K. za účelom preukázania ním uvedených skutočností predložil súdu čestné
prehlásenie R. X. a čestné prehlásenie F. X., ktoré majú potvrdzovať, že obžalovaný sa v rozhodnom
čase nachádzal v X., t. j. mimo W.. Y. tieto listiny posúdil opäť ako účelovú obranu obžalovaného,
pretože uvedené osoby obžalovaný v prípravnom konaní nespomínal (že boli v rozhodujúci čas s

ním), nespomenul ich ani na prvom hlavnom pojednávaní a súdu takéto listiny predložil až dodatočne.
T. na uvedené časové súvislosti, na skutočnosť, že ide o osoby v blízkom príbuzenskom pomere k
obžalovanému, ako aj na podrobný text čestného vyhlásenia presne spochybňujúci obžalobu, hoci ide
o text ku skutočnostiam, ktoré sa mali stať pred dvomi rokmi, súd aj tieto listiny posúdil ako účelový
spôsob obrany obžalovaného.

Y. odmietol vykonať výsluch svedka R. X. a znalecké dokazovanie z odboru písmoznalectvo, pretože
tietoskutočnostinepovažovalzapodstatnéprerozhodnutie.Vsúvislostispísmoznalectvomsúduvádza,
že sám obžalovaný sa k písaniu listov priznal, a súd uveril skorším tvrdeniam obžalovaného, ktorý sa k
jednotlivým skutkom priznal a ich priebeh podrobne opísal. M. dokazovanie v tomto smere by nemalo

vplyv na uvedené závery súdu. Y. odmietol vykonať výsluch svedka R. X. z dôvodu, že táto osoba
nebola žiadnym spôsobom skôr spomenutá, a do konania bola predložená listina podpísaná týmto
svedkom, ktorú súd posúdil ako účelovú. Za týchto okolností by výsluch takéhoto svedka strácal význam,
nakoľko už teraz možno mať pochybnosti o vierohodnosti takéhoto svedka, pretože tento svedok zjavne
vystupuje v prospech obžalovaného za účelom podpory jeho účelovo zmenených tvrdení.

R. obžalovaný poukazoval na porušenie svojich práv, keď nemohol kontaktovať partnerku pri zadržaní,
súd uvádza, že túto situáciu nie je možné riešiť na hlavnom pojednávaní a uvedené námietky nie sú
relevantné pre rozhodnutie vo veci samej.

R. obžalovaný poukazoval na nechanie predvolania u jeho rodičov so zámerom dodržať zákonnú
lehotu, súd uvádza, že na doručenke k predvolaniu sa nachádza podpis obžalovaného, dátum prevzatia
písomnosti, ktorý svedčí o tom, že prípravná lehota na hlavné pojednávanie dňa XX.XX.XXXX bola
zachovaná. M. keď súd na začiatku hlavného pojednávania u prítomných strán zisťoval, či navrhujú
vykonať hlavné pojednávanie alebo ho žiadajú odročiť, sám obžalovaný uviedol, že navrhuje vykonať

hlavného pojednávanie.

K výroku o treste.

R. úvahe nad druhom a výmerou trestu súd vychádzal najmä z ustanovenia § 34 ods. X W. zákona, v

zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život. Y. má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Y. preto pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania
trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu
obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

V bode I. a Z.. je pri pokračovacom zločine vydieranie podľa § X89 ods. X W. zákona základná trestná

sadzba trestu odňatia slobody X roky až X rokov.V bode II. je pri zločine vydieranie podľa § X89 ods. 1 W. zákona základná trestná sadzba trestu odňatia
slobody X roky až X rokov, a pri prečine šírenie poplašnej správy podľa § 36X ods. 1, ods. X W. zákona
základná trestná sadzba trestu odňatia slobody 1 rok až X rokov.

R. predmetom konania sú dva trestné činy, do úvahy prichádza ukladanie úhrnného trestu podľa § 41
ods. 1 W. zákona, a naviac, nakoľko v prípade týchto dvoch trestných činov ide o úmyselné trestné
činy, ktoré sú spáchané dvoma skutkami, z ktorých sú oba zločinmi, do úvahy prichádza použitie tzv.
asperačnej zásady, teda ukladanie úhrnného trestu podľa § 41 ods. X W. zákona, kedy sa zvyšuje horná

hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného (v prejednávanej
veci zločinu vydieranie vzhľadom na vyššiu hornú hranicu trestnej sadzby) o jednu tretinu.

Y. pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. X W. zákona, súd dospel k záveru, že
nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť a ani žiadnu priťažujúcu okolnosť. R. úplnosť súd uvádza, že súd
nevzhliadol priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) W. zákona, že by obžalovaný už bol za trestný čin

odsúdený, nakoľko v prípade odsúdenia K. súdu W. sp. zn. XT/XX/XXXX sa na páchateľa hľadí, akoby
nebol odsúdený. Y. nevzhliadol ani priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) W. zákona, a to z dôvodu
použitia § 41 ods. X W. zákona; duplicitnému použitiu spáchania viacerých trestných činov bráni zásada
ne bis in idem (napr. rozsudok Q. súdu Y. republiky zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XTdo/XX/XXXX).

Z uvedených dôvodov bolo potrebné upraviť pôvodnú zákonom stanovenú trestnú sadzbu trestu odňatia
slobody X roky až X rokov, na novú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody X roky až X rokov.

Y. obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní X (dva) roky a X (šesť) mesiacov, ktorý považuje
za primeraný, spravodlivý a naplňujúci účel trestu.

K. skoršiemu trestu, ktorý súd ukladal v prvom meritórnom rozhodnutí, ide o trest pre obžalovaného
výrazne miernejší, a to najmä z dôvodu, že došlo k zmene právnej kvalifikácie v prospech obžalovaného
(súd vypustil § X89 ods. X písm. a) W. zákona s poukazom na § X38 písm. j) W. zákona), a zároveň
súd oproti skoršiemu rozhodnutiu už nevzhliadol pôvodné dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm.

h), písm. m) W. zákona.

Y. dospel k záveru, že u obžalovaného sú dané okolnosti podľa § 51 ods. 1 W. zákona v spojení s §
49 ods. 1 písm. a) W. zákona, a preto súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odložil za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

* * *

V súvislosti s podmienečným odkladom výkonu trestu súd prezentuje nasledovné právne úvahy, ktoré
môžu mať vplyv na doterajšiu rozhodovaciu prax pri aplikácii § 49 ods. X W. zákona.

R. § 49 ods. X W. zákona „I. odseku X sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný
čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.“

C. je potrebné poukázať na nasledujúce fakty:
· trestným rozkazom K. súdu W. zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XT/XX/XXXX, právoplatným dňa
XX.XX.XXXX, bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere X rok so skúšobnou dobou
v trvaní X roky.
· skúšobná doba odsúdenia K. súdu W., sp. zn. XT/XX/XXXX, plynula od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX.

· v dňoch XX.XX.XXXX, 03.09.2020 a 02.10.2020 boli spáchané trestné činy v prejednávanej veci sp.
zn. 8T/8/2021.
· dňa 17.01.2023 došlo k osvedčeniu obžalovaného zo zákona v trestnej veci sp. zn. 9T/46/2019.
· dňa 14.11.2023 súd vyhlásil druhý meritórny rozsudok v prejednávanej veci sp. zn. 8T/8/2021.

Z uvedeného prehľadu je zrejmé, že:
1. trestné činy v trestnej veci sp. zn. 8T/8/2021 boli spáchané v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia v trestnej veci sp. zn. 9T/46/20192. v čase rozhodovania o treste v trestnej veci sp. zn. 8T/8/2021 sa na obžalovaného v súvislosti s
odsúdením v trestnej veci sp. zn. 9T/46/2019 hľadí, akoby nebol odsúdený.

Ďalej súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 22.06.2023, sp. zn. 5To/139/2022, v
ktorom súd okrem iného riešil otázku zahladenia odsúdenia v súvislosti s použitím § 49 ods. 2 Trestného
zákona. V predmetnom rozhodnutí je uvedené:

„10. Ustanovenie § 49 ods. 2 Trestného zákona vylučuje, aby bol obžalovanému uložený trest odňatia

slobody s podmienečným odkladom v prípade, ak tento trestný čin spácha v čase podmienečného
odsúdenia, ako je tomu v tomto prípade. Aplikáciou ustanovenia § 49 ods. 1 Trestného zákona
prvostupňovým súdom prišlo k porušeniu hmotnoprávneho ustanovenia Trestného zákona.

11. Prokurátor následne v podanom odvolaní rozlišuje situáciu, kedy sa odsúdenie obžalovaného, v
ktorom plynula skúšobná doba, hľadí ako keby nebol odsúdený a situáciu opačnú. Prokurátor však

nevyslovil záver, ako vyriešiť situáciu v prípade, ak sa na odsúdeného pri odsúdení, v ktorom plynula
skúšobná doba, hľadí ako keby nebol odsúdený, teda prišlo k jeho osvedčeniu.

12. Odvolací súd je toho názoru, že účinky osvedčenia obžalovaného v prípade podmienečného odkladu
výkonu trestu odňatia slobody majú účinky „ex nunc“, teda od momentu jeho osvedčenia, či už k nemu

prišlo na základe rozhodnutia súdu alebo zo zákona.

13. Z tohto dôvodu osvedčením obžalovaného nezaniká skutočnosť, že stíhaného trestného činu sa
obžalovaný dopustil počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia
slobody, ale jeho benefitom je to, že podmienečne odložený výkon trestu odňatia slobody mu už

nemožno nariadiť, príp. eliminovanie následkov prípadnej recidívy po jeho osvedčení a pod.. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje podporne aj na právny názor vyjadrený v judikatúre súdov, podľa
ktorého zahladením odsúdenia alebo zákonnou fikciou neodsúdenia právne zaniká iba skutočnosť
odsúdenia za trestný čin, ale nie aj sama skutočnosť, že páchateľ spáchal trestný čin. (viď. R 7/1975).
V tom prípade má predmetný právny názor ten význam, že ak zákonnou fikciou neodsúdenia nezaniká

skutočnosť, že páchateľ spáchal trestný čin, rovnako nezaniká skutočnosť, že tento trestný čin spáchal
v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody.“

Súd si dovoľuje prezentovať odlišné právne závery, a to z nasledujúcich dôvodov.

Úvodom je potrebné konštatovať, že pokiaľ súd rozhoduje o treste, rozhoduje podľa okolností
relevantných v čase rozhodovania o treste, a nie podľa okolností relevantných v čase spáchania skutku.

Ďalej je potrebné poukázať na ustálenú rozhodovaciu súdnu prax, v zmysle ktorej ak dôjde k zahladeniu
odsúdenia (rozhodnutím súdu alebo zo zákona), a na páchateľa sa v čase rozhodovania o treste hľadí,

akoby nebol odsúdený, tak táto skutočnosť má ten dôsledok, že pri takomto páchateľovi nemožno použiť
ustanovenia § 37 písm. m) Trestného zákona (napr. OS Galanta sp. zn. 1T/8/2022 v spojení s KS
Trnava sp. zn. 5To/136/2022), § 38 ods. 5, ods. 6 Trestného zákona, alebo § 47 ods. 2 Trestného
zákona. Uvedené samozrejme platí za predpokladu, že iné, nezahladené odsúdenie, nezakladá dôvod
na použitie predmetných ustanovení; v ďalších úvahách bude súd vychádzať z predpokladu, že takéto

iné odsúdenie nie je.

Rozhodovacia prax je jednotná aj v tom, že uvedené dôsledky vznikajú aj v situácii, kedy k zahladeniu
predchádzajúceho odsúdenia dôjde až počas prebiehajúceho trestného konania, ale pred rozhodnutím
o treste. Napríklad ak by v čase podania obžaloby teoreticky voči páchateľovi prichádzalo do úvahy

uplatnenie § 38 ods. 5 W. zákona alebo § 47 ods. X W. zákona, a počas konania došlo k zahladeniu
odsúdenia, ktoré použitie týchto ustanovení odôvodňovalo, potom pri rozhodovaní o treste nemožno
použiť žiadne z uvedených ustanovení, teda ani ustanovenie § 38 ods. 5 W. zákona (napr. OS W. sp. zn.
XT/XX/XXXX v spojení s KS W. sp. zn. XTo/XX/XXXX), ani ustanovenie § 47 ods. X W. zákona (napr.
OS W. sp. zn. XXT/X/XXXX v spojení s KS W. sp. zn. XTo/XXX/XXXX).

Je potrebné zdôrazniť, že uvedené ustanovenia § 37 písm. m) W. zákona, § 38 ods. 5, ods. X
Trestného zákona, alebo § 47 ods. 2 Trestného zákona, sa týkajú trestu, teda súd ich použije v prípade
rozhodovania o treste.Q. obdobné závery platia aj v prípade ukladania súhrnného trestu, kedy súhrnný trest možno uložiť len
v prípade, pokiaľ na skoršie odsúdenie možno prihliadať. R. je skoršie odsúdenie zahladené, na takéto

odsúdenie nemožno prihliadať, a nemožno voči nemu ukladať súhrnný trest. M. skoršieho odsúdenia
vylučuje uloženie súhrnného trestu voči nemu.

R. v situácii, keď sa v dôsledku zahladenia predchádzajúceho odsúdenia na páchateľa hľadí, akoby
nebol odsúdený, a táto skutočnosť vylučuje použitie ustanovení § 37 písm. m) W. zákona, § 38 ods. 5,

ods. X W. zákona, alebo § 47 ods. X W. zákona, súd nezistil žiadny racionálny dôvod na to, aby uvedené
zahladenie nevylučovalo aj použitie § 49 ods. X W. zákona.

Y. je toho názoru, že nie je možné selektívne vyberať, použitie ktorých ustanovení W. zákona majúce
vplyv na výrok o treste vylúčené bude, a použitie ktorých vylúčené nebude. I. § 49 ods. X W. zákona
podľa názoru súdu patrí do rovnakej skupiny ustanovení ako § 37 písm. m) W. zákona, § 38 ods. 5,

ods. X W. zákona, alebo § 4X ods. X W. zákona, pretože v prípade všetkých štyroch ustanovení ide o
ustanovenia, ktoré sa použijú v prípade rozhodovania o treste.

Y. je tiež toho názoru, že ak by zákonodarca mal záujem vylúčiť niektorý z účinkov zahladenia v súvislosti
s ukladaním trestu, urobil by to rovnakým alebo obdobným spôsobom ako pri § 61 ods. 7 W. zákona,

podľa ktorého „na ukladanie trestu zákazu činnosti podľa odsekov X až X nemá vplyv zahladenie
odsúdenia.“ K. ustanovenie, resp. formuláciu, ustanovenie § 49 ods. X W. zákona neobsahuje.

R. úvahy už boli konštatované aj v skorších rozhodnutiach, napr. rozsudok X. súdu v W. sp. zn. XXTo/
XX/XXXX, podľa ktorého „nejde o trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia,

tak, ako to predpokladá ustanovenie § 49 ods. X W. zákona, ak síce chronologicky bol trestný čin inak
spáchaný v tejto skúšobnej dobe, avšak v dobe rozhodovania o tomto trestnom čine je predchádzajúce
odsúdenie zahladené, resp. sa na obžalovaného hľadí pre tento (skorší) trestný čin, akoby nebol
odsúdený.“

Na predmetnú rozhodovaciu prax nadviazal aj Q. súd Y. republiky, ktorý v rozsudku zo dňa XX.XX.XXXX,
sp. zn. XTo/X/XXXX, výslovne uviedol, že „V rámci odvolacieho konania sa stala relevantnou práve
naposledy uvedená okolnosť, nakoľko vo vzťahu k odsúdeniu spojenému s podmienečným odkladom
výkonu trestu odňatia slobody vo veci K. súdu R. U., sp. zn. X T XXX/XXXX, už uplynula dvojročná lehota
podľa § 50 ods. X Tr. zák., a to XX. júna XXXX. Má sa teda za to, že sa odsúdený osvedčil, preto sa podľa

§ 50 ods. X Tr. zák. naň hladí, ako keby nebol odsúdený. To platí aj u ostatných jeho predchádzajúcich
odsúdení. Z hľadiska preskúmavaného výroku o treste nie je teda v čase rozhodovania odvolacieho
súdu zohľadniteľná priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. (odsúdenie predchádzajúce
spáchanému činu). Q. je v nadväznosti na to možné zvýšiť spodnú hranicu trestnej sadzby podľa § 38
ods. X Tr. zák. (pri absencii iných priťažujúcich, resp. poľahčujúcich okolností). Q. je možné ani aplikovať

§ 49 ods. X Tr. zák. a v jeho zmysle vylúčiť podmienečný odklad výkonu trestu podľa odseku X tohto
ustanovenia.“

Y. si ďalej dovoľuje uviesť, že pokiaľ je v rozhodnutí krajského súdu poukazované na judikát R X/
XXXX, a následne je v ňom uvedené, že „ak zákonnou fikciou neodsúdenia nezaniká skutočnosť, že

páchateľ spáchal trestný čin, rovnako nezaniká skutočnosť, že tento trestný čin spáchal v čase plynutia
skúšobnej doby podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody.“, tak z týchto úvah nie je možné
jednoznačnezistiť,oktorýtrestnýčinide,aksaspomína„tentotrestnýčin“.Zozneniavety(ak..nezaniká
skutočnosť, že páchateľ spáchal trestný čin, rovnako nezaniká skutočnosť, že tento trestný čin spáchal
v čase plynutia skúšobnej doby..) skôr vyplýva, že „tento“ odkazuje na „trestný čin“ uvedený v skoršej

časti vety. V každom prípade ak vychádzame z oboch možných variant tejto vety, kedy pre prehľadnosť
rozlíšime trestný čin A, a iný, druhý a neskorší trestný čin B, a potom:
X. ak .. nezaniká skutočnosť, že páchateľ spáchal trestný čin A, rovnako nezaniká skutočnosť, že tento
trestný čin A spáchal v čase plynutia skúšobnej doby
X. ak .. nezaniká skutočnosť, že páchateľ spáchal trestný čin A, rovnako nezaniká skutočnosť, že tento

trestný čin B spáchal v čase plynutia skúšobnej doby,
tak v oboch prípadoch sú závery problematické. R. možnosti 1. z dôvodu, že ak má platiť, že trestný
čin A bol spáchaný počas plynutia skúšobnej doby, spáchaniu trestného činu A by muselo predchádzať
iné odsúdenie za iný trestný čin, za ktorý by bol uložený podmienečný trest odňatia slobody a určenáskúšobná doba. R. možnosti 2. z dôvodu, že skutočnosť, že nezanikla skutočnosť, že bol spáchaný
trestný čin A, neznamená, že rovnako nezanikla ani skutočnosť odsúdenia za trestný čin A. R. názoru
súdu je potrebné dôsledne rozlišovať zánik skutočnosti spáchania trestného činu a zánik skutočnosti

odsúdenia za tento trestný čin. I. napokon vyplýva aj zo samotného judikátu R X/XXXX, ktorý krajský
súd citoval, a v úvode ktorého je uvedené „zahladením odsúdenia alebo zákonnou fikciou neodsúdenia
právnezanikáibaskutočnosťodsúdeniazatrestnýčin..“M.platí,žeskúšobnádobajespojenásvýrokom
o treste, a preto zánik skutočnosti odsúdenia v sebe musí zahŕňať/obsahovať aj „zánik“ skúšobnej doby.

H. R X/XXXX je podľa názoru súdu potrebné vykladať v tom zmysle, že nezaniká skutočnosť, že trestný
čin bol spáchaný (preto napr. spáchanie trestného činu možno posúdiť pri hodnotení osoby páchateľa
a jeho sklonov k páchaniu trestnej činnosti), ale zaniká skutočnosť odsúdenia (preto nemožno použiť
napr. § 37 písm. m), § 38 ods. X W. zákona a ďalšie, resp. vyjadrením krajského súdu ide o eliminovanie
následkov prípadnej recidívy po jeho osvedčení).

K. je potrebné rozlišovať, že ak možno tvrdiť, že nezanikla skutočnosť, že trestný čin bol spáchaný, ide o
tvrdenievrovinevýrokuovine,aakzaniklaskutočnosťodsúdenia,ideotvrdenievrovinevýrokuotreste.

R. ďalej krajský súd tvrdí, že trestný čin bol spáchaný počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia,
tak záleží, či ide o tvrdenie smerom k výroku o vine alebo smerom k výroku o treste. I. § 49 ods. X

W. zákona je ustanovenie, ktoré sa viaže výlučne na výrok o treste, teda súd ho použije v čase, kedy
rozhoduje o treste, t. j. v čase vyhlásenia rozsudku. R. podľa názoru súdu platí, že podmienky uvedené
v § 49 ods. X W. zákonu musia byť dané v čase rozhodovania o treste, teda v čase rozhodovania o
treste musí platiť, že súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe
podmienečnéhoodsúdeniaalebovskúšobnejdobepodmienečnéhoprepusteniazvýkonutrestuodňatia

slobody. To ďalej znamená, že v prípade oboch spomenutých odsúdení v príslušnej skúšobnej dobe (v
SD PO / v SD PP), musí platiť, že v čase rozhodovania o treste za trestný čin B sa na páchateľa hľadí, že
spáchal (skorší) trestný čin A, za ktorý mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody (eventuálne
SD PP).

T. ustanovení § 93 ods. X W. zákona v spojení s § 1X8 ods. 6, ods. X W. zákona potom platí, že ak došlo
k zahladeniu odsúdenia, nemožno hovoriť o odsúdenom alebo o potrestanom, a teda ad maiori ad minus
ani o podmienečne odsúdenom. H. povedané ak došlo k zahladeniu odsúdenia a na páchateľa sa hľadí,
akoby nebol odsúdený, potom neexistuje žiadne odsúdenie, a tým viac ani podmienečné odsúdenie,
ktoré by odôvodňovalo použitie § 49 ods. X W. zákona.

* * *

I. právne úvahy smerom k prejednávanej veci potom znamenajú, že obžalovaný síce pôvodne trestné
činy spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia K. súdu W. sp. zn. XT/XX/XXXX, avšak

nakoľko v čase rozhodovania o treste je predmetné odsúdenie zahladené, a na obžalovaného sa pri
tomto odsúdení hľadí, akoby nebol odsúdený, potom neexistuje dôvod, ktorý by zakladal použitie § 49
ods. 2 W. zákona, ktorý vylučuje podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody.

Y. potom má možnosť, ak vzhliadne dôvody predpokladané § 49 ods. X W. zákona, podmienečne odložiť

výkon trestu odňatia slobody, teda je potom na úvahe súdu, či vzhliadne dôvody na podmienečný odklad
výkonu trestu odňatia slobody, alebo dospeje k záveru, že napriek možnosti použitia § 49 ods. X W.
zákona nie sú na jeho použitie dané dôvody, a je potrebné ukladať trest odňatia slobody ako trest
nepodmienečný.

T. na skutočnosť, že oproti skoršiemu meritórnemu rozhodnutiu došlo k výraznému zmierneniu právnej
kvalifikácie vypustením § 189 ods. X písm. a) W. zákona s poukazom na § 1X8 písm. j) W. zákona,
znížením počtu priťažujúcich okolností (z X na X), a k uplynutiu 3 rokov od spáchania skutkov, pričom
od spáchania skutkov v roku XXXX sa obžalovaný ďalšej trestnej činnosti už nedopustil (viď odpis RT),
a rovnako sa nedopustil ani žiadneho priestupku (viď lustrácia O.), súd dospel k záveru, že sú splnené

podmienky na podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody za súčasného uloženia probačného
dohľadu nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe. R. a následky spáchaných trestných činov,
ako aj nekritický postoj obžalovaného ku nim, súd premietol do trestu odňatia slobody a dĺžky skúšobnej
doby, pričom súd konštatuje, že ide o najprísnejší trest, aký bol obžalovanému doposiaľ uložený.Y. v rámci probačného dohľadu uložil obžalovanému príkaz zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo
uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie, pretože z dokazovania mal súd za preukázané, že motívom

konania obžalovaného bolo získanie majetkového prospech vzhľadom na jeho nepriaznivú finančnú
situáciu. W. príkaz má viesť obžalovaného k tomu, aby si zabezpečil legálny príjem, a nemal dôvod riešiť
svoju finančnú situáciu protiprávnym konaním.

Y. ďalej v rámci probačného dohľadu uložil obžalovanému obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania

návykových látok, pretože z dokazovania mal súd za preukázané, že obžalovaný je ich dlhoročným
užívateľom, bol pod ich vplyvom v čase, keď bol zadržaný, tieto sú ďalším nákladom, ktorý stoja finančné
prostriedky, a napokon tieto môžu negatívne vplývať na úsudok obžalovaného pri riešení rôznych
životných situácií, vrátane nepriaznivých finančných situácií.

Q. súd v rámci probačného dohľadu uložil obžalovanému príkaz podrobiť sa v skúšobnej dobe

psychoterapiialebozúčastniťsanapsychologickomporadenstve,atozdôvodu,žeobžalovanýsadostal
do nepriaznivej finančnej situácie, túto mal problém zvládať, a ako riešenie zvolil protiprávnu činnosť. W.
povinnosť má viesť k tomu, aby zmenila prístup obžalovaného k užívaniu návykových látok, a zlepšila
schopnosť obžalovaného zvládať nepriaznivé, náročné a stresové životné situácie tak, aby neviedli k
páchaniu protiprávnej činnosti.

Y.podľa§60ods.Xpísm.a)W.zákonauložilobžalovanémutrestprepadnutiaveci,atostopyč.X-rukou
písaných listov v počte X ks, plastového puzdra s papierom so zapichnutými špendlíkmi a popísaného
listu zabaleného v polyamidovom vrecku, pretože tieto veci boli použité na spáchanie trestného činu a
ich vlastníkom je obžalovaný.

K zhabaniu veci.

R. s poukazom na § 235 písm. f) W. poriadku v obžalobe navrhol uložiť ochranné opatrenie - zhabanie
sklenenej fajky odňatej J. T.. Y. v skoršom meritórnom rozhodnutí uložil obžalovanému podľa § 83 ods.

X písm. g) W. zákona zhabanie veci, a to stopy č. X sklenenej fajky. K. súd sa stotožnil s námietkou
obhajoby, ktorá sa vzťahuje k uloženiu ochranného opatrenia, v zmysle ktorej neprichádza do úvahy
jej zhabanie, pretože nebola použitá a ani určená na spáchanie trestného činu, a ani nie je výnosom z
trestnej činnosti. Y. uznesením zo dňa X4.11.2023 podľa § 97 ods. 1 Trestného poriadku sklenenú fajku
vrátil obžalovanému Michalovi Vnukovi, pretože na ďalšie konanie nebola potrebná a neprichádzalo

do úvahy jej prepadnutie alebo zhabanie. Oprávnené osoby sa vzdali práva podať sťažnosť proti
uvedenému uzneseniu, uznesenie nadobudlo právoplatnosť, a z tohto dôvodu súd o návrhu prokurátora
na uloženie ochranného opatrenia už ďalej nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom

Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie,
ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za

zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok
odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec,
manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech

jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom.
Odvolanie má odkladný účinok.