Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, October 15, 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/104/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200439
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Turčík

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:7021200439.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radovana Turčíka, členov

senátu Mgr. Jany Fandákovej LLM. a JUDr. Renáty Smajdovej, v právnej veci žalobcu: INGEMA, s.r.o.,
so sídlom 073 01 Hlivištia, IČO: 36 575 411, právne zastúpený: JUDr. Eugen Kostovčík, advokát, so
sídlom Gelnická 33, 040 11 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so
sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
101025639/2021 zo dňa 11.06.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Administratívne konanie
/daň z pridanej hodnoty - zdaňovacie obdobie august 2012/

1. Daňový úrad Košice (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na daň z pridanej
hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobia august – december 2012. [Daňová kontrola u žalobcu
sa začala dňa 06.09.2017 na žiadosť orgánov činných v trestnom konaní a skončila sa dňa 03.10.2019
doručením protokolu z kontroly č. 102272514/2019 zo dňa 01.10.2019.]

2. Vo vyrubovacom konaní správca dane vydal samostatné rozhodnutia za jednotlivé zdaňovacie
obdobia a Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) samostatnými rozhodnutiami
rozhodol o žalobcom podaných odvolaniach proti prvostupňovým rozhodnutiam. Žalobca následne
napadol rozhodnutia žalovaného za jednotlivé zdaňovacie obdobia samostatnými žalobami, o ktorých
boli resp. stále sú vedené správne súdne konania.

3. Správca dane v predmetnej veci vo vyrubovacom konaní (potom ako jeho skoršie rozhodnutie č.
102900984/2019 zo dňa 16.12.2019 bolo na odvolanie žalobcu zrušené rozhodnutím žalovaného
č. 101085263/2020 zo dňa 25.06.2020 a vec vrátená správcovi na ďalšie konanie) rozhodnutím
č. 100308214/2021 zo dňa 04.03.2021 opätovne vyrubil žalobcovi rozdiel na DPH za zdaňovacie
obdobie august 2012 v sume 130.520,40 Eur, ktoré bolo na odvolanie žalobcu potvrdené rozhodnutím
žalovaného č. 101025639/2021 zo dňa 11.06.2021 (doručeným 16.06.2021).

4. Dôvodom vyrubenia dane bolo neuznanie práva na odpočet DPH v zdaňovacom období august 2012
z dodávateľských faktúr (ako sú tieto vymedzené v rozhodnutí správcu dane, str. 4-5) od dodávateľov:
VENAS, a.s., IČO: 36 206 270, VENERG s.r.o., IČO: 45 282 897 a MVR s.r.o., IČO: 36 606 219 za
dodanie tovaru: repkové výlisky, repka, pšenica, repkový olej, rastlinný olej, a to z dôvodu neuznaniapráva na odpočet DPH pre účasť na daňovom podvode. Účasť žalobcu na daňovom podvode ako dôvod
neuznania práva na odpočet DPH je v rozhodnutí žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane v
podstatnej časti vymedzená takto:

- Zdaniteľný obchod, z ktorého si uplatnil žalobca odpočítanie dane bol súčasťou obchodného reťazca
poznačeného daňovým únikom v dôsledku daňového podvodu spočívajúcom v neodvedení dane
spoločnosťou LECRAST s.r.o. a uplatňovaním odpočtu dane následnými nadobudateľmi tovaru. Tovar
bol dovážaný od dodávateľov z Poľska a Maďarska a na počiatku reťazca bola spoločnosť LECRAST

s.r.o., ktorá daň neodviedla, jej konateľom bol bezdomovec, ktorý za úhradu podpisoval dokumenty
spoločnosti bez toho, že by vedel čo je ich obsahom a za spoločnosť dojednával obchody a komunikoval
s dodávateľmi A. B. (štatutár spoločnosti VENAS a.s.) › do reťazca boli vložené spoločnosti PAFOS
SK s.r.o., QANT s.r.o., ASTRON s.r.o., SECRET GROUP s.r.o., PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK s.r.o. ›
ďalšímičlenmireťazcabolipersonálneamajetkovoprepojenídodávateliažalobcu-spoločnosti VENAS,
a.s., VENERG s.r.o. a MVR s.r.o. › žalobca › žalobcom bol tovar ďalej dodávaný jeho odberateľom v

zahraničí. Podľa správcu dane priamy dodávateľ žalobcu spoločnosť VENAS a.s. vytvorila neprehľadnú
sieť tuzemských spoločností za účelom nedovoleného daňového zvýhodnenia vo forme čerpania
nadmerných odpočtov na DPH vo svoj prospech a daňového úniku na začiatku reťazca. Tovar bol už na
začiatku obchodného reťazca dovezený zo zahraničia do skladov spoločnosti VENAS a.s. v Strede nad
Bodrogom, kde zostal počas tuzemských prevodov a odtiaľ bol vyvážaný na konci reťazca do zahraničia.

Z obsahu rozhodnutí finančných orgánov, v ktorých sú zhrnuté aj zistenia orgánov činných v trestnom
konaní, vyplýva, že organizátorom tejto siete mal byť okrem iných štatutár spoločnosti VENAS a.s. p.
A. B..

- Správca dane a žalovaný uviedli okolnosti, ktorými mali za preukázanú vedomostnú zložku účasti

žalobcu na daňovom podvode, teda že žalobca vedel alebo mohol a mal vedieť, že jeho zdaniteľné
obchody sú spojené s podvodným konaním v spojení so záverom, že žalobca neprijal také opatrenia
v rámci obvyklej obchodnej opatrnosti, aby sa nestal súčasťou podvodného reťazca, a preto mu právo
na odpočet z týchto obchodov neuznali.

II.
Súdne konanie

5. Správnou žalobou doručenou dňa 02.07.2021 Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj „krajský
súd“) sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného (za zdaňovacie obdobie august 2012) č.

101025639/2021zodňa11.06.2021aajrozhodnutiaDaňovéhoúraduKošiceč.100308214/2021zodňa
04.03.2021 a vrátenia veci na ďalšie konanie. V žalobe sú vymedzené nasledovné podstatné žalobné
body (námietky) žalobcu:

- Žalobca vo vzťahu k vedomostnej zložke účasti žalobcu na daňovom podvode namieta nezrozumiteľné

logicky protirečivé a tým nepreskúmateľné odôvodnenie, pokiaľ ide o vedomú alebo nevedomú účasť
na daňovom podvode. Zdôrazňuje, že zásada len výnimočného odopretia odpočtu DPH kladie zvýšené
nároky na odôvodnenie rozhodnutia, vylučuje akékoľvek logické alebo iné pochybenia a úvaha správcu
dane pri odôvodnení rozhodnutia sa musí utvárať na základe prísne logického úsudku. Namieta,
že žalovaný nerozlišuje medzi konaním s úmyslom podieľať sa na daňovom podvode a konaním z

nedbanlivosti, pričom ide o dve úplne odlišné navzájom sa vylučujúce klasifikácie konania. Nakoľko
záver,žežalobcamoholamalvedieť,žesvojimkonanímsapodieľanaobchodochspojenýchsdaňovým
podvodom je založený na tom, že nevedel, že sa zúčastňuje plnení, ktoré sú súčasťou podvodu, no
neprijal určité opatrenia, aby sa nepodieľa na obchodoch spojených s podvodom. Pričom správca dane
(a žalovaný) protirečivo a popierajúc pravidlá formálnej a právnej logiky tvrdí vedomú účasť žalobcu na

podvode s odôvodnením, že žalobca neprijal opatrenia, aby nebol vedomým účastníkom podvodného
konania. Táto rozpornosť odôvodnenia už sama osebe zakladá podľa žalobcu dôvod na zrušenie
napadnutého rozhodnutia žalovaného aj rozhodnutia správcu dane.

- Žalobca namieta neunesenie dôkazného bremena správcu dane a žalovaného vo vzťahu k

vedomostnej zložke účasti žalobcu na daňovom podvode, keď nebola nimi preukázaná vedomá ani
nevedomá účasť žalobcu na daňovom podvode. V tomto okruhu námietok namieta zistenia, úvahy a
závery správcu dane a žalovaného, ktorými dôvodili naplnenie vedomostnej zložky účasti žalobcu na
daňovom podvode. - Konkrétne zistenie správcu, že žalobca nemal vedomosť o dodávateľoch svojichdodávateľov a žalovaného, že žalobca má právo sa pýtať na subdodávateľov, ku ktorému žalobca
uvádza, že v obchodnom styku vôbec nie je bežné sa pýtať na subdodávateľov a už takáto otázka
spochybňuje poctivý obchodný styk. - Ďalej zistenie správcu dane, že ak žalobca začal obchodovať v

inom podnikateľskom sektore mal si preveriť svojich nových obchodných partnerov, ich podnikateľskú
minulosť a aktuálne zázemie, ku ktorému žalobca uvádza, že spoločnosť VENAS, a.s. bola zákazníkom
žalobcu, nešlo teda o neznámeho „nového“ obchodného partnera a za daných okolností v čase
predaja nič nenasvedčovalo tomu, že uvedené dodávky môžu byť spojené s daňovým únikom. Tiež
namieta,žesprávcadanežiadnymspôsobomneuvádza,čopovažujezaprevereniehistórieobchodného

partnera a uzatvárania kontraktov, teda čo mal podľa správcu žalobca zisťovať a akým spôsobom. -
K zisteniu správcu dane, že žalobca nevedel, aké skutočnosti nastali po dodaní tovaru odberateľom,
nepreveroval pôvod, skutočné dodanie a prepravu tovaru, žalobca uvádza, že nevedel ani nemohol
vedieť, že spoločnosť VENAS a.s. vytvorila reťazec dodávateľov a odberateľov za účelom daňového
podvodu, ako ani o pôvode tovaru mimo svojho dodávateľa a odberateľa, o cene tovaru v reťazci atď.
- Podľa žalobcu ani skutočnosť, že nezabezpečoval skladové priestory ani prepravu tovaru, keďže tieto

boli zabezpečované zo strany dodávateľa, čo je v obchodnom styku bežné, nemôže svedčiť o jeho
nedbanlivostnom konaní. Zdôraznil, že napr. pri trojstranných alebo reťazových obchodoch je úplne
bežné, že tovar dokonca bez skladovania sa prepravuje od prvého dodávateľa priamo k poslednému
odberateľovi. Preto, keď bola potvrdená existencia tovaru a osoby dodávateľa a odberateľa samotná
neprítomnosť daňového subjektu pri prevzatí a odovzdaní tovaru nemôže svedčiť o nedostatočnej

pozornosti venovanej predmetnej transakcii. - Žalobca na záver zhrňujúc namieta, že v rozhodnutí
správcu dane absentuje úvaha, na základe ktorej dospel k záveru, že ak by žalobca zabezpečil
prepravu a skladovanie tovaru, skúmal pôvod tovaru potom mohol zabrániť daňovému úniku vo forme
neodvedenia dane. Rovnako vyvstáva otázka aké rozumné opatrenia mal a mohol daňový subjekt
prijať, aby sa uistil, že niektorá spoločnosť v obchodnom reťazci, o existencii ktorej ani mohol vedieť,

daň neodvedie. A namieta, že tieto námietky vznesené žalobcom už v odvolaní voči prvostupňovému
rozhodnutiu zostali žalovaným nepovšimnuté.

- Žalobca aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 5Afs/60/2017 z
30.01.2018 zdôrazňuje, že vždy treba hľadať skutkový kontext a príčinnú súvislosť medzi nezaplatením

dane jedným z účastníkov obchodného reťazca a nárokovaním odpočtu dane ďalším účastníkom
reťazca a preukázanie vedomostnej zložky o skutočnostiach svedčiacich o možnom podvodnom
konaní, opačne sa zakladá úplne neprípustná objektívna daňová zodpovednosť ktoréhokoľvek subjektu
zapojeného do obchodného reťazca. A namieta, že ak na začiatku reťazca nebola odvedená daň, nie
je možné to pripočítať na ťarchu práve žalobcovi, bez toho aby bola akákoľvek súvislosť medzi týmito

subjektami preukázaná. Žalobca namieta neprípustnosť takého postupu, keď správca dane vyrubí daň
„komukoľvek“, resp. uprednostní vyrubenie subjektu, u ktorého je z hľadiska vymožiteľnosti zjavné,
že daňový výnos bude zaručený a situácia podľa neho nastala v danom prípade. V tejto súvislosti
zdôrazňuje, že nevymožiteľnosť dane od spoločnosti LECRAST s.r.o. (ktorá daň v obchodnom reťazci
neodviedla) resp. od iných subjektov v obchodnom reťazci nie je možné kompenzovať nepriznaním

odpočtu žalobcovi, pretože dôsledky podvodného konania nie je možné prenášať na tých, ktorí sa
podvodného konania nezúčastnili (všetko s odkazom na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-80/11
a C-142/11 Mahagén Kft. a A. C.).

- Nakoniec žalobca namieta s odkazom na § 74 ods. 2 Daňového poriadku, že žalovaný sa nezaoberal

jeho odvolacími námietkami, ktoré mali pre posúdenia veci zásadný význam, čím došlo k podstatnému
porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mali za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia.

6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 21.09.2021 žalobné body hodnotil ako nedôvodné s poukazom

a zhrnutím dôvodov svojho rozhodnutia, pričom zdôraznil, že zistenie a posúdenie skutkového stavu a
prijaté závery o nepriznaní odpočtu z dôvodu účasti žalobcu na daňovom podvode sú vecne správne a
v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ aj ustanoveniami Daňového poriadku.

7. Žalobca v replike z 26.11.2021 zotrval na dôvodnosti svojich žalobných námietok, ktoré opätovne

zhrnul a zdôraznil, že dôvody ani obsah vyjadrenia žalovaného nevytvárajú dostatočné právne
východiská pre žalovaným navrhované zamietnutie žaloby.

8. Žalovaný dupliku nepodal.9. Na pojednávaní konanom dňa 15.10.2024 účastníci resp. ich právny zástupcovia zotrvali na
doterajších stanoviskách, ktoré na pojednávaní predniesli, pričom prítomná zástupkyňa žalovaného

zdôraznila, že žalobca vedel o tom, že sa zúčastňuje daňového podvodu s poukazom na okolnosti
uzavretia zdaniteľných obchodov s dodávateľom a ich priebehu.

III.
Posúdenie veci správnym súdom

10. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3
písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského
súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná
právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd

v Košiciach (ďalej aj „správny súd“).

11. Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe (§ 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok /ďalej len „SSP“/) preskúmal napádané rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho
konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, všetko v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183

SSP), a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej
lehote (§ 181 ods. 1 SSP), na pojednávaní konanom dňa 15.10.2024 dospel k záveru, že žaloba nie
je dôvodná.

12. Predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane

o vyrubení rozdielu na DPH žalobcovi v sume 130.520,40 Eur, za zdaňovacie obdobie august 2012 z
dôvodu neuznania práva na odpočítanie DPH z faktúr vystavených dodávateľmi: VENAS, a.s., IČO: 36
206 270, VENERG s.r.o., IČO: 45 282 897 a MVR s.r.o., IČO: 36 606 219 za dodanie tovaru: repkové
výlisky, repka, pšenica, repkový olej, rastlinný olej, a to z dôvodu neuznania práva na odpočet DPH pre
účasť na daňovom podvode.

Vzťahujúca sa právna úprava a všeobecné východiská

13. Podľa § 3 ods. 3 zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len „daňový poriadok“): „Správca
dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej

súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.“

14. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku: „Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento
zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov

a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.“

15. Daň z pridanej hodnoty upravená zákonom o DPH je harmonizovanou daňou a je súčasťou právneho
rámca spoločného systému dane z pridanej hodnoty. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty je
upravený prameňmi práva Európskej únie predovšetkým Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra

2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „smernica o DPH“). Z uvedeného dôvodu
k aplikácii národných predpisov sa automaticky pridáva aplikácia relevantného európskeho predpisu,
a to nielen jeho textu, ale aj interpretácií podaných Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej len „Súdny
dvor EÚ“).

16. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ aj kasačného súdu
obmedzené len v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie
dane, alebo ak došlo k daňovému podvodu alebo ak došlo k zneužitiu práva. V nadväznosti na to
je odlišná situácia aj pri znášaní dôkazného bremena. Kým pri preukázaní splnenia hmotnoprávnych
podmienok je nositeľom dôkazného bremena primárne daňový subjekt, v prípade daňového podvodu či

zneužití práva znáša dôkazné bremeno správca dane.

17. Danosť dôvodu neuznania práva na odpočítanie DPH pre zneužitia práva ako aj pre daňový
podvod, v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené. Pritomzneužitie práva a daňový podvod predpokladajú naplnenie odlišných skutočností, ktorých skúmanie v
zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ podlieha odlišným testom. Teda vyššie označené tri
dôvody pre obmedzenie práva na odpočítanie DPH predpokladajú preukázanie skutočností, ktoré sú pri

jednotlivých dôvodoch odlišné, a v zásade je vylúčené, aby mohol byť splnený ktorýkoľvek z uvedených
troch dôvodov obmedzenia práva na odpočítanie DPH súčasne s iným dôvodom.

K žalobným námietkam a ich dôvodnosti

18. Judikatúra Súdneho dvora EÚ podvodom na DPH označuje najmä situácie, v ktorých jeden z
účastníkov neodvedie štátnej pokladnici vybranú daň a ďalší si ju odpočíta, a to za účelom získania
zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom harmonizovanej úpravy, pretože uskutočnené operácie
nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam [rozsudky z 12. 1. 2006 v spojených veciach Optigen

Ltd a Fulcrum Electronics Ltd (v likvidácii) a Bond House Systems Ltd proti Commissioners of Customs
& Excese , Zb. rozh. s. I-483 (ďalej len „vec Optigen“), zo 6. 7. 2006 v spojených veciach Axel Kittel
proti Belgickému štátu a Belgický štát proti Recolta Recycling SPRL, C-439/04 a C-440/04, Zb. . rozh. s.
I-6161),az21.6.2012vspojenýchveciachMahagebenkftaA.C.,C-80/11aC-142/11].Zatakéhostavu
je potom z hľadiska posúdenia nároku na odpočet dane rozhodné posúdenie všetkých objektívnych

okolností vykázanej transakcie.

19. Okrem objektívnych okolností je potrebné posúdiť aj subjektívnu stránku konania, teda vedomosť
subjektu uplatňujúceho odpočet dane o daňovom podvode. Vo veci Optigen je zdôraznené, že nárok na
odpočet dane nemôže byť dotknutý tým, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná

transakcia zaťažená skutočnosťami, o ktorých platiteľ nevie alebo nemôže vedieť. Zavedenie systému
zodpovednosti bez zavinenia by totiž prekračovalo rámec toho, čo je nevyhnutné na ochranu platieb do
verejného rozpočtu (porov. rozsudky z 11. 5. 2006 vo veci Federation of Technological Industries a i.,
C-384/04, Zb. rozh. s. I-4191, bod 32, ako aj z 21. 2. 2008 vo veci Netto Supermarkt, C-271/06, Zb.

20. Z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel možno vyvodiť kritériá pre posúdenie účasti
daňového subjektu na daňovom podvode (nedovolenom daňovom úniku) na účely rozhodnutia o
pripustení uplatnenia práva na právo na odpočítanie dane. Axel Kittel test pozostáva zo štyroch
podmienok, pričom nesplnenie akejkoľvek z týchto podmienok znamená, že neboli splnené podmienky
na odmietnutie nároku na odpočet. Prvou podmienkou testu je existencia daňovej straty ku dňu

rozhodovania. Druhou podmienkou Axel Kittel testu je, že preukázaná existencia daňovej straty podľa 1.
podmienky testu bola dôsledkom podvodného konania. Pre splnenie tretej podmienky Axel Kittel testu
je rozhodné, či podvodné konanie (2. podmienka), v dôsledku ktorého vznikla daňová strata / únik (1.
podmienka), bolo spojené s obchodnými transakciami daňového subjektu. Napokon podľa 4. podmienky
Axel Kittel testu je potrebné preukázať, či daňový subjekt vedel alebo pri vynaložení náležitej opatrnosti

mohol vedieť o spojení podvodného konania s jeho obchodnými transakciami (3. podmienka).

21. Dôkazné bremeno vo vzťahu ku všetkým kritériam, ktorých preukázanie je predpokladom odopretia
odpočtu dane z dôvodu účasti daňového subjektu na daňovom podvode zaťažuje správcu dane.

22. Žalobca vo svojich žalobných námietkach nenamieta, že posudzované zdaniteľné obchody, z
ktorých mu nebolo uznané právo na odpočet, boli súčasťou reťazca poznačeného daňovým únikom v
dôsledku daňového podvodu. Preto závery správcu dane a žalovaného vo vzťahu k splneniu týchto
podmienok (prvých troch podmienok Axel Kittel testu) nie sú predmetom súdneho prieskumu správnym
súdom, rozsah ktorého bol vymedzený a limitovaný žalobnými bodmi (námietkami) žalobcu. V rozsahu

žalobných námietok bolo v danej veci sporným len odôvodnenie a preukázanie vedomostnej zložky
účasti na daňovom podvode, teda toho či žalobca vedel alebo vedieť mal a mohol, že zdaniteľným
obchodom, z ktorého si uplatňuje odpočet sa zúčastňoval na reťazci obchodov postihnutom daňovým
únikom v dôsledku daňového podvodu.

23. Správny súd nevyhodnotil ako dôvodnú prvú časť žalobných námietok, ktorými žalobca namieta
logickú protirečivosť odôvodnenia rozhodnutí správcu dane a žalovaného, keď nerozlišujú medzi tým,
či žalobca „vedel“ alebo „vedieť mal a mohol“, že sa svojim zdaniteľným obchodom zúčastňuje na
daňovom podvode, teda podľa žalobcu medzi „úmyslom“ a „nedbanlivosťou“. A osobitne namietalogickú protirečivosť odôvodnenia rozhodnutí finančných orgánov, keď tvrdia vedomú účasť žalobcu na
podvode s odôvodnením, že žalobca neprijal opatrenia, aby nebol vedomým účastníkom podvodného
konania. Pričom podľa žalobcu vytýkanie neprijatia opatrení, aby sa nepodieľal na obchodoch spojených

s podvodom je logický možné len v prípade, ak nevedel, že sa zúčastňuje plnení, ktoré sú súčasťou
podvodu, a vytýkanie neprijatia opatrení tak môže logicky súvisieť len so záverom, že „vedieť mal a
mohol“. A správny súd nevyhodnotil ako dôvodnú ani druhú časť tohto okruhu žalobných námietok,
ktorými žalobca dôvodí samotné nepreukázanie naplnenia vedomostnej zložky účasti žalobcu na
daňovom podvode či už vedomej alebo nevedomej (teda, že vedel alebo vedieť mal a mohol, že

zdaniteľný obchod, z ktorého si uplatnil odpočet je súčasťou reťazca zdaniteľných obchodov spojených
s daňovým podvodom).

24. Vo všeobecnosti správny súd uvádza, že už z charakteru a vlastnej podstaty vedomostnej
zložky účasti na podvodnom konaní vyplýva, že ide o zložku vnútornú a tým preukázateľnú len

nepriamymi dôkazmi, okolnosťami a indíciami zistenými správcom dane, ktoré vo svojom súhrne (súhrn
neštandardných okolností) sú spôsobilé odôvodniť záver, že dotknutý daňový subjekt vedel alebo
vedieť mal a mohol o účasti na daňovom podvode. V rámci hodnotenia vedomosti daňového subjektu
o účasti na daňovom podvode musí správca dane vziať do úvahy aj to, či daňový subjekt prijal
pri výkone svojej činnosti také opatrenia, ktoré je možné rozumne požadovať, aby sa uistil, že jeho

zdaniteľný obchod nie je súčasťou daňového podvodu. To aké opatrenia daňový subjekt prijal a prečo
bol v dobrej viere, že sa svojim zdaniteľným obchodom nezúčastňuje daňového podvodu, musí tvrdiť
a preukázať samotný daňový subjekt. Charakter neštandardných okolnosti konkrétneho zdaniteľného
obchodu pritom určuje aj charakter opatrení, ktorých prijatie je možné rozumne očakávať od daňového
subjektu, na preukázanie jeho dobrej viery v poctivosť obchodu. Správne orgány nie sú povinné dávať

návod, ako mal daňový subjekt konať, aby sa vyhol účasti na daňovom podvode, pretože ako už bolo
uvedené, prijatie nevyhnutných rozumných opatrení za týmto účelom má tvrdiť a preukázať daňový
subjekt, nie správny orgán.

25. K namietanej logickej protirečivosti odôvodnenia rozhodnutí finančných orgánov, správny súd

uvádza, že prípadné formulačné nepresnosti v odôvodnení rozhodnutia správcu dane a žalovaného nie
sú spôsobilé odôvodniť záver o logickej protirečivosti či nepreskúmateľnosti dôvodov ich rozhodnutí,
nakoľko z celkového kontextu a prevažujúcej časti nimi vymedzených dôvodov je zrejmé, že súhrnom
zistených objektívnych okolností odôvodňovali a najmä podľa názoru správneho súdu aj náležite
odôvodnili to, že žalobca „vedieť mal a mohol“, že sa svojim obchodom zúčastňuje na daňovom

podvode. A to nezávisle od vyjadrenia prezentovaného žalovaným na pojednávaní, kde uviedol, že
žalobca vedel, že sa svojim obchodom zúčastňuje na daňovom podvode, nakoľko rozhodným pri
súdnom prieskume je vlastný obsah preskúmavaných rozhodnutí.

26. K namietanému nerozlišovaniu medzi úrovňami vedomostnej zložky, správny súd uvádza, že ak

súhrn objektívnych okolností / zistení, ktorými dôvodia finančné orgány naplnenie vedomostnej zložky
dáva dostatočnú oporu pre záver o jej naplnení aspoň na úrovni nevedomej nedbanlivosti (vedieť mal
a mohol), potom nepresné subsumovanie objektívnych zistení pod jednotlivé úrovne vedomosti alebo
nedôsledné diferencovanie medzi nimi nie je v zásade spôsobilé samo osebe odôvodniť záver o takom
kvalitatívnom nedostatku odôvodnenia rozhodnutia, ktoré by mohlo viesť k záveru o jeho nezákonnosti.

27. Tiež je potrebné uviesť, že ani stotožnenie vedomostnej zložky na úrovni „vedel“ s „úmyselným
zavinením“ ako to prezentoval žalobca, nie je podľa názoru správneho súdu možné bez ďalšieho
akceptovať. Jednotlivé úrovne vedomostnej zložky účasti na daňovom podvode ako podmienky
odopretia odpočtu dane nie sú exaktne definované právnou úpravou a ani judikatúrou Súdneho

dvora EÚ. Napriek tomu, že vedomostnú zložku účasti na daňovom podvode ako podmienku
odopretia odpočtu dane nie je možné bez ďalšieho stotožňovať so subjektívnou stránkou trestného
činu spočívajúcom v zavinení, ako ani daňový podvod, ako dôvod odopretia odpočtu dane v
intenciách administratívneho konania nie je možné stotožňovať s daňovým podvodom v intenciách
trestnoprávnych, správny súd predsa dáva v tejto súvislosti do pozornosti vymedzenie definície

jednotlivých druhov zavinenia v Trestnom zákone (podmienky trestnoprávnej zodpovednosti fyzickej
osoby). Podľa § 15 a 16 Trestného zákona (zák. č. 300/2015 Z. z.) „Trestný čin je spáchaný úmyselne,
ak páchateľ a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto
zákonom, alebo b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a preprípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ
a) vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto
zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí,

alebo b) nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom
vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.“ Pri primeranej aplikácii
trestnoprávnych definícií zavinenia, pojmu „vedel“ môže zodpovedať tak nepriamy úmysel, ako aj
vedomá nedbanlivosť.

28. K namietanej logickej rozpornosti odôvodnenia vedomej účasti žalobcu na podvode tým, že neprijal
opatrenia na zabezpečenie, aby jeho plnenia neboli súčasťou podvodného konania, pričom žalobca pri
tejto námietke „vedomú účasť“ vnímal na úrovni „vedel“, aj v spojení s poukazom žalobcu na závery
uvádzané v rozsudku Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 5Afs/190/2020 z 23.júla 2021, podľa
ktorých „Otázku, zda daňový subjekt přijal potřebná opatření proti účasti na daňovém podvodu, je totiž

třeba posuzovat v rámci hodnocení, zda mohl vědět, že se takového jednání účastní (pokud by potřebná
opatřenípřijal,podvodnaDPHbyzjistil).Přijetípreventivníchopatřeníjezpovahyvěcimožnéposuzovat
jen tam, kde není jisté, zda daňový subjekt o své účasti na podvodu věděl, a je třeba posoudit, zda o ní
alespoň mohl vědět (daňový subjekt, který ví, že se podvodu účastní, logicky nebude přijímat opatření,
aby této situaci zamezil).“, správny súd pripomína, že v danom prípade, ako to už bolo vyššie uvedené,

súhrnom zistených objektívnych okolností odôvodňovali to, že žalobca „vedieť mal a mohol“, že sa
svojim obchodom zúčastňuje na daňovom podvode, a už vzhľadom na to je táto námietka nedôvodná.
Napriek tomu správny súd uvádza, že v rámci vedomostného testu posudzovanie prijatia rozumných
opatrení smerujúcich k tomu, aby sa daňový subjekt nestal svojim obchodom účastným na daňovom
podvode je podmienené primárne tvrdením a preukázaním takýchto opatrení daňovým subjektom.

Preto ak by samotné zistené neštandardné okolnosti jednoznačne svedčili o tom, že daňový subjekt o
účasti na daňovom podvode vedel, potom by ani posudzovanie akýchkoľvek tvrdených prijatých opatrení
nemohlo byť spôsobilé zvrátiť. To však podľa názoru správneho súdu neznamená, že by neprináležalo
správcovi dane zistenú pasivitu daňového subjektu pri prijímaní akýchkoľvek opatrení hodnotiť ako
okolnosť podporujúcu záver o neštandardných okolnostiach posudzovaného obchodu svedčiacich o

tom, že daňový subjekt vedel alebo vedieť mal a mohol, že jeho zdaniteľné obchody sú súčasťou
daňového podvodu, a to nezávisle od ustálenia úrovne vedomostnej zložky, ktorej neštandardné
okolnosti nasvedčujú.

29. V posudzovanej veci sú v rozhodnutí správcu dane a žalovaného, prezentované také zistenia a

objektívneokolnosti,ktorépodľanázorusprávnehosúduvosvojomsúhrnedostatočnenasvedčujútomu,
že žalobca vedieť mal a mohol, že sa svojim zdaniteľný obchodom zúčastňuje na daňovom podvode, a
to vrátane okolnosti spočívajúcich vo vyhodnotení rozumnej obozretnosti žalobcu pri tomto zdaniteľnom
obchode. Správny súd zdôrazňuje, že podstatným je výpovedná hodnota týchto jednotlivých okolnosti
v ich súhrne a nie jednotlivo. Konkrétne ide o nasledovné podstatné okolnosti prezentované správcom

dane i žalovaných ako okolnosti preukazujúce, že žalobca vedieť mal a mohol o účasti na daňovom
podvode:

- Žalobca podnikal v oblasti maloobchodného a veľkoobchodného predaja inštalačného materiálu pre

vodu,kanalizáciu,plynakúrenieakompletnéhovybaveniakúpelní,obkladovadlažieb,akoajstavebnou
činnosťou.
- Zdaniteľné obchody, z ktorých si uplatnil odpočet, boli obchodmi v inom novom podnikateľskom sektore
(kúpa a predaj poľnohospodárskych a potravinárskych komodít).
- Žalobca sa do týchto zdaniteľných obchodov podľa výpovede jeho konateľa (z 12.09.2017) zapojil

z dôvodu, že spoločnosť VENAS a.s. mala vysoké nadmerné odpočty na DPH, chýbali jej finančné
prostriedky a naopak žalobca mal vyššie daňové povinnosti, preto bolo dohodnuté, že žalobca odkúpi
tovar od spoločnosti VENAS a.s. až do doby pokiaľ táto spoločnosť zabezpečí na tovar odberateľa,
všetky náležitosti tohto obchodu zabezpečovala spoločnosť VENA a.s.. Tiež uviedol, že A. B. (konateľ
spoločnosti VENAS a.s.) bol zákazníkom žalobcu a túto spoluprácu navrhol žalobcovi pri spoločných

sedeniach s tým, že všetko okolo obchodu s danou komoditou zabezpečí on. Bola o tom uzavretá
rámcová zmluva. Tovar bol uskladnený v Strede nad Bodrogom a žalobca s ním neprišiel do styku.
- Žalobca nemal žiadnu vedomosť o podmienkach obchodu, o dodávkach tovaru, o skladovaní, kvalite
tovaru, preprave tovaru, vyskladnení tovaru, odovzdaní tovaru odberateľom a pod.- Na deklarovaných obchodoch sa žalobca nijako fyzicky nepodielal, nezaujímal sa o konkrétne
podmienky obchodu, všetky náležitosti ponechal na spoločnosť VENAS a.s. resp. na osobe A. B..
- Nevyžadoval od dodávateľa žiadne záruky o pôvode tovaru.

- Nevyvíjal činnosť smerujúcu k predaju tovaru, odberateľov riešila spoločnosť VENAS a.s., pričom
odberateľmi boli spoločnosti, ktoré so spoločnosťou VENAS a.s. už spolupracovali resp. boli prvotnými
dodávateľmi obchodovaného tovaru.
- Nekontroloval expedíciu tovaru, spoločnosti VENAS a.s. poskytol svoju pečiatku, prijímal jej emaily
s uvedením informácií potrebných pre vystavenie faktúr, pričom si reálne nekontroloval, či tovar bol aj

reálne odpredaný a opustil areál spoločnosti VENAS a.s.
- Obchodné transakcie nemajú ekonomické opodstatnenie, nenapĺňajú základný princíp podnikania –
dosahovanie zisku, nakoľko nákupné ceny tovaru boli vyššie ako ceny predajné.
- Podľa predložených účtovných dokladov žalobcu boli zistené nedostatky indikujúce neaktívnu účasť
žalobcu na deklarovaných obchodných transakciách, nakoľko cena na dobropisných a storno faktúrach
bola podstatne nižšia ako v prípade riadnych faktúr.

- Predložené zmluvy evokujú, že žalobca mal úmysel vynaložiť minimálne finančné náklady súvisiace s
deklarovanými obchodmi, nakoľko náklady na všetky súvisiace úkony boli na náklady dodávateľa.
- Z medzinárodnej výmeny informácii bolo zistené, že daňovými kontrolami u odberateľov žalobcu bolo
preukázané ich zapojenie do karuselových reťazcov a v niektorých prípadoch ani nebolo potvrdené
dodanie tovaru pre konkrétneho odberateľa.

- Zároveň správca dane a žalovaný vyslovili záver o tom, že žalobca neprijal také opatrenia v rámci
svojej obchodnej činnosti, aby sa nestal súčasťou podvodného plnenia, osobitne zdôrazniac, že pokiaľ
podnikateľ začína obchodovať v inom podnikateľskom sektore, ako je jeho dovtedajšie zameranie je
nutné od neho rozumne očakávať, že si preverí svojich nových obchodných partnerov, ich podnikateľskú
minulosť a aktuálne zázemie, prípadne aj pôvod a vlastnosti tovaru, vrátane jeho podnikateľského

zhodnotenia, inak sa vystavuje riziku účasti na daňovom podvode.

30.Podľanázorusprávnehosúduvposudzovanejvecitaktovymedzenézisteniaaúvahysprávcudanea
žalovaného, dostatočne a logicky odôvodňujú existenciu takých neštandardných okolností pri uzatváraní
obchodu ako aj v priebehu ich realizácie, ktoré svedčia o tom, že žalobca minimálne mal a mohol vedieť,

že jeho zdaniteľné obchody, z ktorých si uplatňoval odpočet sú spojené s podvodným konaním.

31. Pokiaľ žalobca, po upresnení svojej žalobnej námietky na pojednávaní, namieta, že pri jemu
vytýkaných konkrétnych opomenutiach (žalobca nemal vedomosť o dodávateľoch svojich dodávateľov
a má právo sa pýtať na subdodávateľov, ak žalobca začal obchodovať v inom podnikateľskom sektore,

mal si preveriť svojich nových obchodných partnerov, ich podnikateľskú minulosť a aktuálne zázemie,
žalobca nevedel, aké skutočnosti nastali po dodaní tovaru odberateľom, nepreveroval pôvod, skutočné
dodanie a prepravu tovaru, že nezabezpečoval skladové priestory ani prepravu tovaru, keďže tieto boli
zabezpečované zo strany dodávateľa, pozn. podľa ich vymedzenia v žalobných námietkach) chýba
úvaha správcu dane a žalovaného, že ak by učinil jemu vytýkané opomenutia, potom by skutočne

mohol vedieť, že je účastníkom podvodného konania, ani túto námietku správny súd nehodnotil ako
dôvodnú. Správny súd zdôrazňuje, že ak v okolnostiach danej veci finančné orgány neposudzovali
dostatočnosť žalobcom tvrdených prijatých opatrení na preukázanie jeho dobrej viery pri konkrétnych
zdaniteľných obchodoch (teda ich spôsobilosť vylúčiť naplnenie vedomostnej zložky účasti na daňovom
podvode), ale naopak samotnou pasivitou žalobcu pri prijímaní opatrení v spojení s ostatnými

neštandardnými okolnosťami obchodu dôvodili naplnenie vedomostnej zložky, potom je nedôvodným
žalobcom namietaný nedostatok úvahy finančných orgánov či by prijatie konkrétnych (absentujúcich)
opatrení mohlo byť spôsobilé vylúčiť naplnenie vedomostnej zložky účasti na daňovom podvode. V
tejto súvislosti správny súd opätovne uvádza, že správne orgány nie sú povinné dávať návod, ako
mal daňový subjekt konať, aby sa vyhol účasti na daňovom podvode, pretože prijatie nevyhnutných

rozumných opatrení za týmto účelom má tvrdiť a preukázať daňový subjekt nie správny orgán.

32. Pre úplnosť k námietke žalobcu, že spoločnosť VENAS, a.s. bola zákazníkom žalobcu, resp. ako
uviedolnapojednávaní,žežalobcasazuvedenéhodôvodupoznalsp.Veszprémim(pozn.vystupujúcim
za dodávateľov), čo je podľa žalobcu podstatná vec, nešlo teda o neznámeho „nového“ obchodného

partnera a za daných okolnosti v čase predaja nič nenasvedčovalo tomu, že uvedené dodávky môžu byť
spojené s daňovým únikom, správny súd uvádza, že ak žalobca subjektívne nevnímal ako neštandardnú
skutočnosť, že osobe, ktorú poznal ako svojho odberateľa sanitačného materiálu, s ktorým žalobca
obchodoval, prenechá rozhodovanie o obchodoch v úplne novom segmente podnikania, o tieto obchodysa nezaujíma, prenechá dokonca dodávateľovi svoju pečiatku a vystavuje faktúry o ďalších dodávkach
tovaru podľa mailových inštrukcii dodávateľa, nič to nemení na tom, že sa tieto skutočnosti finančným
orgánom dôvodne javili ako objektívne neštandardné a dostatočne odôvodňujúce záver o naplnení

vedomostnej zložky účasti na daňovom podvode.

33. V nadväznosti na uvedené sa javí ako nedôvodná aj námietka žalobcu o neprípustnom
kompenzovanínevymožiteľnejdanenepriznanímodpočtučlenovireťazca,ktorýsapodvodnéhokonania
nezúčastnil. Nakoľko z vyššie uvedených záverov správneho súdu je zrejmé, že závery správcu

dane a žalovaného o preukázaní účasti žalobcu na daňovom podvode vyhodnotil ako správne
a dostatočne odôvodnené. Zároveň správny súd pripomína, že v prípade obchodného reťazca
preukázane zaťaženého daňovým podvodom je správca dane oprávnený odoprieť odpočet dane
ktorémukoľvek a aj každému daňovému subjektu, ktorého zdaniteľný obchod je súčasťou tohto reťazca
v prípade preukázania naplnenia vedomostnej zložky účasti na daňovom podvode.

34. Nakoniec správny súd nevyhodnotil ako dôvodnú ani námietku žalobcu, ktorou namieta
nedostatočné vyporiadanie sa žalovaného s jeho odvolacími námietkami. Z rozhodnutia žalovaného je
zrejmé akým spôsobom sa vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu a dôvody jeho rozhodnutia
necharakterizuje zmätočnosť, nedostatok dôvodov a nepreskúmateľnosť. Taktiež je potrebné dodať,
že subjektívny nesúhlas žalobcu s vlastnými závermi žalovaného a jeho dôvodmi, vyjadrený v jeho

ostatných žalobných námietkach, nezakladá nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia.

Záver a rozhodnutie o trovách konania

35. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd žalobu v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol ako

nedôvodnú. (výrok I)

36. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a pretože žalobca nemal v konaní ani len
čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré
by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi

nepriznal. (výrok II)

37. Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho

doručenia na Správny súd v Košiciach.
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. (§ 443 ods. 5 SSP)
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka

konania) uviesť
a/ označenie napadnutého rozhodnutia,
b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
(§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; aksa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. (§ 56 SSP)

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h/sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva

nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom. (§ 440 ods. 2 SSP)