Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 31, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/26/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1120206678
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Marková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1120206678.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Markovej a členiek

senátu JUDr. Miriamy Žákovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: A. B. C. - D., s miestom
podnikaniaE.B.XXXX/XX,XXXXXF.,IČO:XXXXXXXX,protižalovanému:KOOPERATIVApoisťovňa,
a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne
zastúpenému: JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava - mestská časť
Staré Mesto, v konaní o zaplatenie 4.250,- eur s príslušenstvom, a o odvolaní žalobcu proti rozsudku
OkresnéhosúduBratislavaIč.k.36Cb/43/2020-163zodňa29.07.2022vspojenísopravnýmuznesením
č.k. 36Cb/43/2020-168 zo dňa 01.08.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 36Cb/43/2020-163 zo dňa
29.07.2022 v spojení s opravným uznesením č.k. 36Cb/43/2020-168 zo dňa 01.08.2022 v napadnutej
zamietajúcej časti vo výroku II. a v súvisiacom výroku III. o nároku na náhradu trov prvoinštančného
konania p o t v r d z u j e .

II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. konanie v časti istiny 50,- eur spolu s úrokom
zomeškaniavovýške5%p.a.zosumy50,-eurod28.03.2020dozaplateniazastavil,vovýrokuII.žalobu

zamietol a vo výroku III. priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
97,64% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným
rozhodnutím, ktoré vydá vyšší súdny úradník. Rozhodol tak s poukazom na ustanovenia § 420 ods. 1,
§ 427 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443, § 524 ods. 1, 2, § 525 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník alebo OZ“), § 2 písm. d), písm. g), § 4 ods. 1, 2 písm. b), §
4 ods. 4, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o PZP“), § 132 ods. 1, § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 150 ods. 1, 2, § 151 ods. 1, 2, § 153 ods.
1, 2, 3, § 218 ods. 1, § 219 ods. 1, 2, § 255 ods. 1, 2, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou
Okresnému súdu Bratislava I domáhal zaplatenia sumy 4.250,- eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % zo sumy 4.250,- eur od 28.03.2020 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu

odôvodnil tým, že žalobca získal pohľadávku voči žalovanému od právnej predchodkyni na základe
postúpenia pohľadávky zo dňa 27.03.2020. Žalovanému bolo postúpenie oznámené. Žalobcovi bola
dňa 25.07.2018 spôsobená škoda na motorovom vozidle AUDI A8, EČV: F.. Škodu zavinil vodič na
vozidle Ford Tranzit, EČV: F., na ktoré bolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie u žalovaného.Účastníci škodovej udalosti spísali záznam o nehode, v rámci ktorej si vinník priznal vinu. Žalobca
riadne nahlásil škodu a požiadal o obhliadku v autorizovanom servise pre vozidlá AUDI. Žalovaný
vykonal obhliadku poškodeného motorového vozidla dňa 30.07.2018, vyhotovil zápis o poškodení

vozidla a prikázal písomne žalobcovi uschovať poškodené disky až do ukončenia likvidácie. Žalovaný
poskytol poistné plnenie vo výške 8.522,30 eur bez písomného vysvetlenia a vyjadrenia, či je skončené
šetrenie alebo nie. Pôvodný poškodený splnomocnil žalobcu dňa 31.01.2020, nakoľko nebol spokojný s
plnenímžalovaného.Žalobcadňa31.01.2020požiadalomožnosťnahliadnutiadospisu,avšakžalovaný
neumožnil nahliadnutie, ale vyčlenil dokumenty, ktoré poskytol žalobcovi dňa 28.02.2020. Na základe

týchto dokumentov žalobca uzavrel, že šetrenie ukončil a nie je potrebné uchovávať poškodené disky.
Žalobca ukončil uschovanie diskov a uhradil faktúru č. 202001 zo dňa 20.03.2020 v celkovej sume
4.200,- eur. Žalobca požiadal o preplatenie skutočnej škody v príčinnej súvislosti (uchovanie diskov)
a opakovane o odťah vozidla v celkovej sume 50,- eur.

3. Žalovaný vo vyjadreniach namietal, že žaloba nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením §

132 CSP, nakoľko podľa ods. 1 tohto ustanovenia sa v žalobe „okrem všeobecných náležitostí podania
uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich
preukázanie a žalobný návrh.“. Z vyhotovenia predloženej žaloby sa nedá vyvodiť základná náležitosť
podania, a to náležitosť, ktorej veci sa týka, nakoľko žalobca uviedol zmätočný a nezrozumiteľný opis
skutkových okolností. Žalobca tvrdil, že pohľadávku získal postúpením, avšak hneď v nasledujúcom

odseku žaloby tvrdí, že motorové vozidlo AUDI A8, EČV: F. je jeho a že škoda vznikla žalobcovi nie
postupcovi. Z predloženej faktúry č. 202001 zo dňa 20.03.2020 vyplýva, že vystaviteľom tejto faktúry bol
sám žalobca, preto vystavenú faktúru uhradil sám sebe, pričom z iného dôkazu vyplýva, že hradiť túto
faktúru mala iná osoba. Z týchto zmätočných tvrdení sa nedá vyvodiť čo vlastne žalobca tvrdil, preto
ani neuniesol bremeno tvrdenia. Za zmätočné tvrdenia žalobcu považoval jeho tvrdenie o písomnom

príkaze žalovaného uschovať disky od motorového vozidla do ukončenia likvidácie a tvrdenie, že dňom
kedy malo dôjsť k skončeniu potreby uschovať disky, teda k skončeniu likvidácie škodovej udalosti
mal byť deň 28.02.2020. Podľa Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 26.09.2018 k ukončeniu šetrenia
poistnej udalosti došlo dňa 25.09.2020 a oznámeniu o výške plnenie v sume 8522,30 eur. Toto plnenie
žalobca sám uvádza v žalobe, preto žalovanému nebolo zrejmé ako dospel žalobca k presvedčeniu,

že žalovaný síce plnil, ale neukončil šetrenie škodovej udalosti. Žalovaný konal v súlade s ust. § 797
ods. 3 Občianskeho zákonníka. Na strane žalovaného nedošlo k takému konaniu, či skôr opomenutiu
konania, ktoré by mohlo vzbudiť dojem o tom, že šetrenie škodovej udalosti nebolo ukončené. Osobitne
vo vzťahu k vynaloženým nákladov na úschovu predmetných diskov do dňa ukončenia šetrenia škodovej
udalosti25.09.2020žalovanýnamietalichdôvodnosťajvtejtočasti,nakoľkojevrozporesovšeobecným

princípom primeranosti, aby akýkoľvek subjekt platil za úschovu obyčajných uskladniteľných diskov v
rozsahu 25 dní sumu 142,50 eur. Absenciu potreby uskladniť predmetné disky u žalobcu preukazuje
aj skutočnosť, že k obhliadke motorového vozidla a odporúčaniu o uskladnení diskov došlo dňa
30.07.2018. Uskladnenie diskov u žalobcu začalo podľa predložených dokladov až dňa 07.09.2018.
Preto sa žalovaný domnieval, že realizácia uskladnenia diskov bola účelová a pokiaľ by v predmetnej

škodovej udalosti nešlo o poistnú udalosť, k odplatnému uskladneniu diskov by nedošlo.

4. Žalobca v ďalšom poukázal na § 524 OZ a považoval zmluvu o postúpení pohľadávky za zrejmú,
zrozumiteľnú a nezameniteľnú. Žalobcovi nebolo doručené oznámenie o ukončení šetrenia škodovej
udalosti a výlučne z tohto dôvodu boli poškodené disky aj naďalej uschovávané na príkaz žalovaného.

Samotné plnenie nepovažoval za dôkaz o skončení šetrenia, nakoľko mohlo ísť o primeraný preddavok,
či iné plnenie, ktoré nemá žiadny záväzný podklad, ktorý by určoval zákonné či zmluvné skončenie
šetrenia. Žalovaný nedoložil doklad o doručení oznámení o ukončení šetrenia žalobcovi. Šetrenie
poistnej udalosti nebolo ukončené, keďže na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 20C/17/2020 je
zo strany žalobcu žalované plnenie z predmetnej škodovej udalosti vo výške 20.362,37 eur. Maximálne

je teda možné vychádzať z počtu 19 dní uschovania diskov od 07.09.2018 do 25.09.2018. Žalovaný
namietal zmätočnosť faktúry, keďže jej predmetom je úschova len jedného disku, z čoho nie je možné
ustáliť koľko diskov bolo uschovaných. Žalovaný k predloženému vyhláseniu spoločnosti AUTO PZ,
s.r.o., IČO: 36 275 727 uviedol, že ide o spriaznenú osobu žalobcu, ktorá žalobcovi v rámci dôkaznej
núdze vypomáha aj v iných konaniach, pričom z predloženého vyhlásenie je zrejmé, že nejde o žiaden

cenník uskladnenia diskov. Ďalej poukázal žalovaný aj na tú skutočnosť, že uskladnenie diskov v
servise, kde prebieha oprava je neúčelným, pričom už z ďalšej doobhliadky motorového vozidla zo dňa
07.08.2018 vyplýva, že úschova diskov nie je potrebná. Žalobca v tomto smere nenamietal, že obhliadka
bola v uvedený deň vykonaná, avšak tvrdil, že zápis o doobhliadke zo dňa 07.08.2018 doručenýžalobcovi nebol, ako aj to, že jeho právna predchodkyňa predmetný zápis nepodpísala, na obhliadke
bol za servis prítomný pán E. G., ktorého poškodená nikdy nesplnomocnila. V nadväznosti na uvedené
žalovaný poukázal na zmätočnosť tvrdení žalobcu, ak na jednej strane namieta zápis o obhliadke zo dňa

07.08.2018 a na strane druhej svoj nárok odvodzuje od zápisu o obhliadke zo dňa 30.07.2018, na ktorej
bol rovnako tak prítomný pán E. G. za servis. Na základe žiadosti súdu prvej inštancie žalovaný uviedol,
že suma náhrady škody vo výške 8.522,30 eur uvedená ako poistné plnenie v oznámení o poistnom
plnení zo dňa 26.09.2018 bola uhradená poškodenej H. I. dňa 25.09.2018, čo žalobca nerozporoval.
Zároveň na dopyt súdu prvej inštancie žalobca k zápisu o obhliadke poškodeného vozidla uviedol, že

autorizovaný servis si vybrala pani H. I. a v tomto zápise je ako klientka označená poškodená. Žalovaný
upozornil na tú skutočnosť, že už 12.08.2018 pani I. požiadala o vyplatenie náhrady rozpočtom, a preto
nebol dôvod na uchovávanie diskov. Z uvedeného vyplývalo, že nedochádzalo k predloženiu faktúry,
ale úhrada prebehla na základe rozpočtu, a preto nebolo nutné motorové vozidlo nechávať v stave
poškodenia. Uvedené tvrdenie žalobca rozporoval a rovnako tak poukázal na to, že žalovaný nedoložil
žiaden doklad, ktorý by spochybňoval cenu denného nájmu.

5. Súd prvej inštancie konanie v časti istiny vo výške 50,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,00 % p.a. z tejto sumy od 28.03.2020 do zaplatenia zastavil z dôvodu, že žalobca na pojednávaní
konanom dňa 08.07.2022 vzal žalobu v danej časti späť s poukazom na skutočnosť, že žalovaný uhradil
predmetnú čiastku po podaní žaloby. Žalovaný vyjadril s čiastočným späťvzatím na pojednávaní dňa

08.07.2022 súhlas.

6. Súd prvej inštancie pri ustálení skutkového stavu považoval medzi stranami za nesporný vznik a
priebeh škodovej udalosti, ako aj, že vodič motorového vozidla Ford Tranzit, EČV: F., ktorý spôsobil
škodovú udalosť, mal uzatvorenú poistnú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zo zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Ďalšou nespornou skutočnosťou
bolo vykonanie opravy poškodeného motorového vozidla AUDI A8, EČV: F. v autorizovanom servise
podľa výberu poškodenej H. I.. Sporným nebolo, že obhliadku poškodeného motorového vozidla
vykonal technik poisťovne za prítomnosti zamestnanca servisu pána E. G. dňa 30.07.2018 a následne
doobhliadku dňa 07.08.2018. V rámci obhliadky zo dňa 30.07.2018 nebolo podľa súdu prvej

inštancie sporné, že klientka poverila servis vykonaním obhliadky, pričom v predmetnom zápise
bolo skonštatované, že disky je nutné uchovať až do ukončenia likvidácie poisťovňou. Rovnako
bolo skonštatované, že s označením diskov poisťovne klient súhlasí a pred zahájením opravy je
nutné kontaktovať poisťovňu a dohodnúť ďalší postup a spôsob likvidácie škody. Následne bola dňa
07.08.2018 vykonaná ďalšia doobhliadka, v rámci ktorej v poznámkach už nie je uvedené, aby boli

disky uschované s tým, že klient poveril vykonaním obhliadky servis, a to za prítomnosti toho istého
zamestnanca servisu, pána G.. Dňa 12.08.20218 žiadala poškodená o poskytnutie plnenia rozpočtom.
Dňa 25.09.2018 bola na účet poškodenej od žalovaného uhradená suma 8.522,30 eur. Za sporné
súd prvej inštancie nepovažoval ani postúpenie predmetnej pohľadávky poškodenej na žalobcu, ani
zaslanie oznámenia žalovanému. Sporným súd prvej inštancie označil vznik a dôvodnosť náhrady

škody poškodenej, resp. jej právnemu nástupcovi z titulu úschovy diskov na základe pokynu poisťovne.
Žalovaný v tomto smere namietal nedôvodnosť, ako aj neúčelnosť úschovy diskov s ohľadom na
obhliadku zo dňa 07.08.2018, ako aj na žiadosť poškodenej o plnenie rozpočtom. Ako ďalšiu spornú
skutočnosť súd prvej inštancie považoval deň ukončenia likvidácie i samotné doručenie oznámenia o
ukončení likvidácie poškodenej. Sporným bolo aj doručenie zápisu z doobhliadky zo dňa 07.08.2018,

resp. i splnomocnenie osôb prítomných pri obhliadke a absentujúci podpis poškodenej. Žalovaný ďalej
namietal nedostatky podanej žaloby v zmysle § 132 CSP, ako aj zmätočnosť vyjadrení a označenia
žalobcu v podanej žalobe. Okrem vyššie uvedeného žalovaný namietal primeranosť ceny dennej
úschovy predmetných diskov, ako aj to, že vo faktúre na uhradenie bol ako predmet úschovy označenie
len jedného disku, čo malo zakladať zmäťočnosť tvrdení žalobcu.

7. K náležitostiam žaloby a žalovaným namietanej existencie opisu rozhodujúcich skutočností, o ktoré
žalobca opiera svoj nárok, súd prvej inštancie odkázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 10. apríla
2008, sp. zn. 3Obo 77/2007, z ktorého je zrejmé, že judikatúra za „rozhodujúce skutočnosti považuje
údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť.

Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje
svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť
predmet konania po skutkovej stránke. Ak neuvedie žalobca v žalobe všetky potrebné tvrdenia, nejde
o vadu žaloby, ak v nej opísal aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmetkonania po skutkovej stránke.“ V tomto smere súd prvej inštancie upozornil na príliš formalistický
výklad žalovaného ustanovenia § 132 CSP, ak predmet žaloby bol dostatočne vymedzený, ako nárok
žalobcu na zaplatenie istiny s príslušenstvom z titulu povinne zmluvného poistenia zodpovednosti za

škodu vodiča na vozidle Ford Tranzit, EČV: F., uzatvoreného poisteným u žalovaného a spôsobeného
škodovou udalosťou dňa 25.07.2018. Cieľom a zmyslom predmetného ustanovenia nie je, aby strany
v podanej žalobe, ale aj v ďalších svojich písomných stanoviskách, či ústnych prednesoch obšírne a
detailne vymedzili skutkový a právny stav. Potrebným je vystihnúť podstatu predmetného sporu (týka
sa to aj iných právnych a skutkových argumentov, alebo inak povedané kvantita neznamená kvalitu),

čo nie je podmienené rozpisom detailných skutkových okolností, ktoré pre posúdenie sporu ani nie sú
rozhodujúce, obzvlášť, ak tieto medzi stranami konania nie sú sporné. Súd prvej inštancie ďalej doplnil,
že zo štruktúry samotnej žaloby je zrejmé, že ak sa žalobca stal právnym nástupcom poškodenej H. I.,
do momentu platného postúpenia pohľadávky, v konaní pod označením „žalobca“ treba rozumieť právnu
predchodkyňu žalobcu. Nepresné označovanie poškodenej ako postupcu a žalobcu ako postupníka v
žiadnomprípadeniejevadoužaloby,ktorábyzakladalajejnepreskúmateľnosť.Ztituluškodovejudalosti

zo dňa 25.07.2018 si žalobca ako postupník uplatňoval voči žalovanému náklady spojené s úschovou
diskov z poškodeného motorového vozidla, ktoré žalobca fakturoval poškodenej faktúrou č. 202001 vo
výške 4.200,- eur, avšak za uskladnenie len jedného poškodeného disku z tohto motorového vozidla,
a to v trvaní 560 dní od 07.09.2018 do 20.03.2020. Súd prvej inštancie odkazujúc na § 15 ZoPZP
dôvodil, že žalobcovi by predmetný nárok vznikol, ak by bol dôvodne uplatnený v súvislosti s predmetnou

škodovou udalosťou, t.j. v prípade, ak je poškodená nútená vynaložiť náklady súvisiace s likvidáciou
poškodeného motorového vozidla a v tejto súvislosti na strane poškodeného vzniká škoda v rozsahu
účelne vynaložených nákladov, ktorú je škodca povinný nahradiť.

8. Súd prvej inštancie pri vyhodnotení skutkového stavu bol názoru, že žalobca svoj nárok odvodzoval

výslovne „z príkazu poisťovne“ uskladnenia poškodených diskov zo zápisu o poškodení motorového
vozidla zo dňa 30.07.2018. Súd prvej inštancie zistil, že predmetný zápis o poškodení motorového
vozidla vyhotovil technik poisťovne v servise, v ktorom sa motorové vozidlo nachádzalo, a ktorý servis
poverila samotná poškodená vykonaním opravy ako aj samotnej obhliadky. Predmetné skutočnosti
rozporované zo strany žalobcu neboli (súd prvej inštancie sa výslovne dopytoval na pojednávaní

konanom dňa 08.07.2022). Rovnako zo zápisu vyplynulo, že klient súhlasil s označením disku symbolom
poisťovne. Na základe uvedeného nebolo podľa názoru súdu prvej inštancie možné tvrdiť, že v prípade
uskladnenia diskov išlo o príkaz zo strany poisťovne, ale o dohodu medzi klientom a poisťovňou, že
predmetné disky, ktoré boli označené v danom zápise ako diely na výmenu, budú pre účely likvidácie
uschované až do ukončenia likvidácie, čo je štandardným postupom v prípade, ak sú takéto diely

poškodené. Zároveň z predmetného zápisu vyplynulo, že je potrebné dohodnúť ďalší postup a spôsob
likvidácie škody s poisťovňou. Na obhliadke bol prítomný poverený zamestnanec servisu pán E. G.. Už
na základe popísaných skutkových okolností bolo súdu prvej inštancie zrejmé, že žalobca sa nesprávne
domnieval, že poškodená, ktorá nebola poistenou u žalovaného, musela plniť akékoľvek pokyny, či
príkazy poisťovne, s ktorou zmluvu ani uzatvorenú nemala. V tomto smere poškodenej vyplývali len

povinnosti vo vzťahu k poisťovni dané zákonom o PZP, subsidiárne OZ. Súd prvej inštancie ale dodal,
že je samozrejmá skutočnosť, že poškodená spolupracuje s poisťovňou, najmä pri zisťovaní rozsahu
škody na poškodenom motorovom vozidle a obhliadke poškodeného motorového vozidla, najmä pre
účely zistenia rozsahu škody v zmysle § 15 ods. 1 zákona o PZP, keďže poškodená je povinná svoj
nárok preukázať. Avšak poškodená, ktorá súhlasila s označením disku symbolom poisťovne, prejavila

súhlas s uschovaním diskov do ukončenia likvidácie škody, pričom prostredníctvom poverenej osoby
(klient poveril vykonaním obhliadky servis) vzala na vedomie, že ďalší postup a spôsob likvidácie škody
je potrebné ešte s poisťovňou dohodnúť. Uvedený postup bol predovšetkým v záujme (preukázania
poškodenia diskov) poškodenej. Následne na základe doobhliadky zo dňa 07.08.2018 a opätovného
poverenia-klientky servisu, teda poškodenej, za účasti povereného zamestnanca pána E. G., ktorý bol

pri obhliadke prítomný, sa disky vozidla uvádzajú ako diely na výmenu, pričom poznámka o uchovaní
diskov sa v predmetnom zápise už nenachádza. V žiadnom prípade preto nemohla podľa konajúceho
súdu obstáť námietka žalobcu, že predmetný zápis nebol doručený, a to práve z dôvodu, že poškodená
poverila servis vykonaním obhliadky a zamestnanec pán G. bol pri danej obhliadke prítomný. Poškodená
tak prostredníctvom povereného servisu nadobudla vedomosť o vykonanej doobhliadke motorového

vozidla, ako aj o tom, že disky nie je potrebné uchovávať. Neobstojí námietka žalobcu, že poškodená
nesplnomocnila pána G., keďže je viac ako zrejmé, že motorové vozidlo odovzdala do servisu na
základe zmluvy o oprave veci v zmysle § 652 a nasl. OZ (postačí aj ústna forma spočívajúca v dohode
o oprave vozidla) a pán G. bol zamestnancom servisu (nebolo sporné), ktorý v rámci vykonávaniapracovnej činnosti je poverený činnosťou, ku ktorej v rámci vykonávania servisu-opravy poškodeného
motorového vozidla, a to obhliadky vozidla, bežne dochádza (§ 15 ods. 1 Obchodného zákonníka).
Navyše súd prvej inštancie považoval predmetnú námietku žalobcu za účelovú a tendenčnú, keďže

žalobca z obdobného zápisu o obhliadke motorového vozidla zo dňa 30.07.2018, za prítomnosti toho
istého povereného zamestnanca servisu povereného vykonaním obhliadky, vyvodzuje nárok na náhradu
nákladov za úschovu diskov poškodeného motorového vozidla. Tieto tvrdenia žalobcu považoval súd
prvej inštancie navyše aj za protichodné a tým aj zmätočné. Na základe týchto skutočností nebolo
podľa súdu prvej inštancie zo strany poškodenej dôvodné uzatvorenie dohody o uskladnení diskov

so žalobcom v období od 07.09.2018, teda viac ako mesiac potom, čo sa dohodla so žalovaným na
uskladnení diskov a následne potom, čo uskladnenie diskov od 07.08.2018 nebolo potrebné, o čom
poškodenáprostredníctvomservisu,ktorýpoverilavykonávanímopravy,muselanadobudnúťvedomosť.
Poškodená dňa 12.08.2018 požiadala o úhradu nároku nákladov formou rozpočtu, pričom z následnej
kalkulácie nákladov na opravu je zrejmé, že žalovaný v rámci sumy 8.522,30 eur uhradil poškodenej
aj náhradné diely-disky. Uvedené podľa súdu prvej inštancie len podporuje tvrdenie žalovaného, že po

žiadosti poškodenej o plnenie formou rozpočtu (a nie faktúry servisu), nebol žiaden dôvod na ďalšie
uskladňovanie diskov z poškodeného motorového vozidla. Medzi stranami síce bolo sporné doručenie
oznámenia o ukončení šetrenia poistnej udalosti, ako aj ukončenie škodovej udalosti, avšak podľa
súdu prvej inštancie bolo jasné, že práve z uvedeného oznámenia, ako aj samotnej úhrady plnenia vo
výške 8.522,32 eur vyplýva ukončenie likvidácie poisťovňou. Na ukončenie šetrenia nemá vplyv to, že

poškodená, resp. jej právny nástupca sa domáha od žalovaného ďalších nárokov (prebiehajúce konania
na OS BA I sp. zn. 20C 17/2020), prípadne že samotné oznámenie poškodenej doručené nebolo.

9. Súd prvej inštancie bol ďalej názoru, že ak poškodená napriek vyššie popísaným skutočnostiam
dojednala so žalobcom uskladnenie diskov od 07.09.2018 do 28.02.2020, konala tak v rozpore aj so

samotným prvým zápisom zo dňa 30.07.2018, z ktorého odvodzovala svoj nárok, keď ďalší postup
likvidácie bolo potrebné dohodnúť s poisťovňou, ale aj samotným zápisom zo dňa 07.08.2018, z ktorého
je zrejmá neúčelnosť takéhoto postupu, ale aj v rozpore so zásadou hospodárnosti, ak 12.08.2018
žiadalaoplnenierozpočtom,nazákladektoréhojejdňa25.09.2018poisťovňavyplatilanároknanáhradu
škody (bez ohľadu na to, že s výškou tohto plnenia nebola spokojná). Za zarážajúcu súd prvej inštancie

považovaldobu,počasktorejpoškodenábezekonomickejúčelnostizapopísanýchskutkovýchokolností
hradila plnenie za úschovu poškodených diskov žalobcovi (560 dní do 28.02.2020), keďže prvýkrát,
kedy poškodená žiadala o nahliadnutie do likvidačného spisu vyplýva zo žiadosti zo dňa 28.01.2020.
Takéto konanie právnej predchodkyne žalobcu považoval súd prvej inštancie za zanedbanie základných
povinností každého priemerne rozumného spotrebiteľa konať so zásadou hospodárnosti, ktoré je možné

pripísať len na ťarchu žalobcu. Nad rámec súd prvej inštancie podotkol, že z predmetnej faktúry vyplýva
lenúschovajednéhodisku,zatiaľčozozápisuoobhliadkejezrejmé,žeuschovanémalibyťvšetkydisky,
pričom žalobca tento rozpor vôbec nevysvetlil (či ide len o chybu v rámci vyhotovenia faktúry). Súdu prvej
inštancietaknebolozrejmé,čiprávnapredchodkyňažalobcuuskladnilalenjedendisk,anito,akýzmysel
by uskladnenie len tohto jedného disku malo. K spornej primeranosti ceny za uskladnenie jedného disku

na jeden deň, súd prvej inštancie uviedol, že žalobca dokladal prehlásenie inej spoločnosti o cene nájmu,
avšak žalovaný tvrdil, že ide o spriaznenú spoločnosť žalobcu, ktorá žalobcovi vypomáha v dôkaznej
núdzi aj v iných súdnych konaniach, čo žalobca vôbec nepoprel. Na základe uvedeného, preto súd
prvej inštancie predmetný listinný dôkaz nepovažoval za irelevantný. I keď primeranosť ceny nebola
v danom prípade rozhodujúca, keďže uskladnenie diskov nebolo dôvodným (nutným) a účelným, súd

prvej inštancie vyslovil vážnu pochybnosť aj vo vzťahu k obvyklej cene denného uskladnenia diskov, keď
nebolo v konaní žiadnym spôsobom ustálené, aká je jej výška v danom regióne v rozhodnom období. V
nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol.
O trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa pomeru úspechu vo veci
v kombinácii s ustanovením § 256 ods. 1 CSP podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie

konania,súdpriznánáhradutrovkonaniaprotistrane.Zavineniezazastaveniesúdprvejinštanciepričítal
žalovanému, nakoľko bolo preukázané, že žalovaný po podaní žaloby uhradil časť pohľadávky vo výške
50%. V ostatnom konštatoval plný úspech žalovaného.

10. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 01.08.2022 č.k. 36Cb/43/2020-168 opravil nesprávne

znenie výroku III. napadnutého rozsudku, keď nesprávne namiesto „...o výške náhrady trov konania
rozhodne...“, uviedol „...o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne.....“11. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca posudzujúc podľa obsahu (kedy
výrok I. nebol v neprospech žalobcu a vo vzťahu k nemu žalobca v odvolaní nič neuvádzal) čo do výroku
II. a III. rozsudku. Namietal, že rozporoval doručenie oznámenia o ukončení šetrenia poistnej udalosti

a nie skutočnosť, že došlo k samotnému ukončeniu šetrenia poistnej udalosti. Nesúhlasil so záverom, že
vyplatím poistného plnenia bola poistná vec ukončená. Poškodená žiadala primeraný preddavok a teda
nie je možné zo žiadneho dôkazu vyvodiť záver, že šetrenie bolo ukončené. Nesúhlasil ani s tvrdením
o spriaznenosti spoločnosti AUTO PZ, s.r.o. so žalobcom, keďže ide o osobu, ktorá sa zaoberá
požičiavaním vozidiel, ich uskladňovaním, atď. Žalobca iba z dôvodu právnej istoty poskytol vyjadrenie

od subjektu, ktorý riadne podniká na území Slovenskej republiky. Súd prvej inštancie nevysvetlil čo si
predstavuje pod pojmom spriaznená osoba, keď sa s uvedeným stotožnil. Žalobca ďalej namietal záver
o tom, že už nebolo nutné ďalej uskladňovať disky, nakoľko z ničoho nevyplýva. Ak to má vyplývať
z toho o akú platbu ide (rozpočtom), alebo doložením faktúry, tak oznámil, že rozpočet je iba slangový
výraz a nemá žiadnu oporu v Občianskom zákonníku, či v zákone o PZP a nemôže mať teda vplyv
na uskladnenie poškodených diskov. Súd prvej inštancie správne vyvodil záver, že poškodená poverila

vykonaním obhliadky autorizovaný servis na odborné posúdenie poškodených dielov, ktoré je potrebné
opraviť alebo vymeniť, ale na nič iné. Nie je o tom v spise žiaden dôkaz. Súd prvej inštancie podľa názoru
žalobcu nesprávne vyhodnotil, že vykonaním doobhliadky zanikla potreba uschovania poškodeného
disku. Ak by uvedené bolo smerodajné, tak žiadne poškodenie uvedené v prvotnej obhliadke neplatí,
lebo už nie je uvedené v doobhliadke. Taktiež zamietnutie plnenia nebolo z titulu, ktorý predniesol

žalovaný až na pojednávaní. Súd prvej inštancie sa mal zaoberať len dôvodom zamietnutia plnenia,
ktorý bol v čase likvidácie u žalovaného. Žalobca sa ďalej nestotožnil s tvrdením súdu prvej inštancie,
že likvidáciu škody je potrebné dohodnúť s poisťovňou a tým sa chápe, že ide práve o poškodené
disky. Ide o účelové tvrdenie a takýto záver neprezentoval v konaní ani žalovaný. Za nepreukázaný
považoval záver súdu prvej inštancie o prevzatí zápisu o obhliadke. Je totiž podľa názoru žalovaného

rozdiel byť prítomný na obhliadke prostredníctvom povereného zamestnanca servisu a prevziať zápis
o obhliadke. Ako dôvodné nepovažoval žalobca ani právne závery súdu prvej inštancie, že každý
priemernerozumný spotrebiteľsamáriadiťzásadouhospodárnostianeplatiťzaslužbu,oktorúpožiadal
výlučne na písomnú žiadosť žalovaného. Nie je možné dávať dĺžku uskladnenia za vinu žalobcovi.
Rovnako považoval žalobca za nesprávny právny záver, že v zápise o poškodení má byť uvedené

uskladnenie 4 diskov. Uskladnené mali byť len poškodené disky z dôvodu určenia právneho základu
škodovej udalosti. Súd prvej inštancie nesprávne uvádzal, že sporným bola skutočnosť kedy došlo
k ukončeniu likvidácie, keď sporným bolo doručenie oznámenia o ukončení šetrenia škodovej udalosti.
Žalovaný namietal výšku ceny uskladnenia, avšak počas likvidácie, ako ani počas konania nedoložil
jediný dôkaz, ktorý by spochybnil fakturovanú čiastku. Žalobca považoval za absurdný záver súdu prvej

inštancie, že príkaz žalovaného v zápise o obhliadke je nutné brať ako dohodu. Zo zápisu vyplýva,
že klient poveril vykonaním obhliadky servis/potrebné odborné posúdenie. Ak by išlo o dohodu, bolo
by výslovne uvedené, že poisťovateľ a poškodený sa dohodli na uskladnení diskov. Išlo preto výlučne
o príkaz žalovaného. Žalobca namietal aj procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý na pojednávaní
dňa 17.05.2022 vyjadril názor, že keď žalovaný nedoručí doručenku oznámenia o poistnom plnení, tak

ho zaviaže k plneniu. Nakoľko žalovaný následne písomne potvrdil, že nemá doklad o doručení, žalobca
netrval na vypočutí svedka. S poukazom na uvedené mal žalobca za to, že v napadnutom rozhodnutí je
veľanezrovnalostí,nezrozumiteľnýchtvrdeníaabsentujeriadneodôvodnenie,pretonavrhovalrozsudok
súdu prvej inštancie zrušiť.

12. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril, napriek skutočnosti, že mu výzva spolu s odvolaním
žalobcu bola doručená do elektronickej schránky jeho právneho zástupcu dňa 15.11.2022.

13. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 v spojení s § 470 CSP po oboznámení sa
s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných

rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

14. Podľa § 1 ods. 2 zákona o PZP, ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie
zodpovednosti osobitné predpisy (zákon č. 39/2015 Z.z. o poisťovníctve, Občiansky zákonník).

15. Podľa § 2 písm. d) zákona o PZP na účely tohto zákona sa rozumie poisťovateľom poisťovňa,
poisťovňa z iného členského štátu alebo zahraničná poisťovňa, ktorá je oprávnená vykonávať poistenie
zodpovednosti na území Slovenskej republiky na základe osobitného predpisu.16. Podľa § 2 písm. g) zákona o PZP na účely tohto zákona sa rozumie poškodeným ten, kto utrpel
prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona.

17. Podľa § 4 ods. 1 zákona o PZP poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

18. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby

poisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnenéapreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

19. Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému
poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú
poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

21. Podľa ustanovenia § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce
dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

22. Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý
zisk).

23. Podľa ustanovenia § 443 OZ pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

24. Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

25. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

26. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

27. Po oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním, ktoré
predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalobcu odvolací súd konštatuje vecnú

správnosť napadnutého rozsudku s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného
skutkového stavu vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku
a svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP podrobne a
dostatočne presvedčivo odôvodnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je jednoznačne zrejmý
myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom

premietnutým do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo
vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady
procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací
súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, keďže súd prvej
inštancie sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie vysporiadal a

odvolací súd sa s týmto odôvodnením v plnej miere stotožnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku
vyplývajú dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu vo zvyšnej časti uplatnenej istiny
4.200,- eur spolu s príslušenstvom zamietol.

28. Odvolací súd vzhľadom na obsah odvolania žalobcu je nútený konštatovať, že žalobca napáda

jednotlivé vety a skutkové, či právne závery súdu prvej inštancie účelovo izolovane bez ohľadu
na skutočnosť, že tieto neboli uvádzané len jednotlivo, ale v kontexte s ostatnými dôvodmi
a právnymi závermi vyplývajúcimi z vykonaného dokazovania, ktoré právne závery vo vzájomnej
súvislosti a spojitosti jasne a zreteľne odôvodňujú správnosť právnych záverov súdu prvej inštancieo nedôvodnosti, neúčelnosti a nehospodárnosti uskladnenia poškodených diskov v období od
07.09.2018 do 20.03.2020. Žalobca odmietal závery súdu prvej inštancie ohľadom vedomosti žalobcu
(jeho právneho predchodcu) o skončení šetrenia poistnej udalosti, pričom poukazoval na skutočnosť, že

žiadalžalovanéhooprimeranýpreddavok,pretonebolomožnévyvodiťzáver,žeideo„konečné“plnenie.
S uvedeným sa nie je možné stotožniť, nakoľko žalobca v priebehu konania pred súdom prvej inštancie
neuvádzal, že žiadal o poskytnutie primeraného preddavku a toto tvrdenie ani žiadnym z prostriedkov
procesného útoku nepreukázal. Preto je uvedené skutkové tvrdenie nevyhnutné považovať v zmysle §
366 CSP za neprípustnú novotu v odvolacom konaní, keďže v danom prípade žalobca ani netvrdil a ani

nepreukázal žiaden zo zákonom predpokladaných dôvodov prípustnosti novôt. Za právne irelevantnú
možno považovať námietku žalobcu ohľadom posúdenia spriaznenosti spoločnosti AUTO PZ, s.r.o.
so žalobcom, nakoľko súd prvej inštancie svoje závery oprel primárne o skutočnosť, že uskladnenie
poškodených diskov nebolo nutné a účelné, v dôsledku čoho už posudzovanie primeranosti a obvyklosti
ceny denného uskladnenia diskov - vynaložených nákladov na uskladnenie diskov, bolo pre posúdenie
veci nadbytočné. V tejto súvislosti nemožno opomenúť, že súd prvej inštancie nebol povinný sa pojmom

spriaznenej osoby ďalej zaoberať, keďže uvedené tvrdenie považoval za nesporné a žalobca v odvolaní
ani neuvádzal, v čom má byť záver súdu prvej inštancie nesprávny, resp. aký vplyv by uvedenie definície
spriaznenej osoby, alebo záveru o tom, že menované osoby neboli spriaznené, malo vplyv na vecnú
správnosť rozhodnutia.

29. Žalobca bol nesprávne názoru, že plnenie rozpočtom nemá žiaden vplyv na záver súdu prvej
inštancie o tom, že už nebolo ďalej nutné uskladňovať poškodené disky. Skutočnosť, že plnenie
rozpočtom,resp.rozpočetajehodefinícianiejeupravenáčiužObčianskymzákonníkomalebozákonom
o PZP, je súdu, ako i žalobcovi zjavne zrejmé o akú okolnosť, v prípade uplatnenia si nároku na
náhradu škody titulom poistnej udalosti, ide. Odvolaciemu súdu je zo svojej činnosti známe, že žalobca

ako postupca vystupuje v množstve súdnych sporov voči poisťovniam, kde si opakovane uplatňuje
nároky titulom vzniku poistných udalostí, preto mu musí byť zrejmé, aký postup sa uplatňuje pri
vymáhaní a uplatňovaní uvedených nárokov a čo plnenie rozpočtom znamená a to i s ohľadom na
zvyklosti zaužívané jednotlivými poistnými spoločnosťami. Skutočnosť, že žalobca nerozumie (ako sám
v odvolaní uvádza) z čoho má vyplývať, že disky už nie je možné uschovať, keď došlo k plneniu

rozpočtom, ešte neznamená, že právne závery súdu prvej inštancie nie sú správne. Súd prvej inštancie
správne vyhodnotil dôkazy nielen jednotlivo (plnenie rozpočtom), ale i vo vzájomných súvislostiach
a správne právne uzavrel, že poškodená, ktorá súhlasila s označením disku symbolom poisťovne,
prejavila súhlas s uschovaním diskov do ukončenia likvidácie škody, pričom prostredníctvom poverenej
osoby vzala na vedomie, že ďalší postup a spôsob likvidácie škody je ešte potrebné s poisťovňou

dohodnúť. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj obsah poverenia – splnomocnenia autoservisu,
ktorý opravu vykonával a v tej súvislosti aj obsah poverenia zamestnanca pána G. v zmysle § 15
ods. 1 Obchodného zákonníka. V konaní nebolo sporné udelenie poverenia vykonaním obhliadky
servisu, ktorý opravu vykonával, s konaním ktorým je nepochybne späté i právo poverenej osoby
prevziať zápis o vykonaní obhliadky, keďže ide o úkon, ktorý priamo súvisí s činnosťou, na ktorú bola

poverená. Odvolací súd je rovnako ako súd prvej inštancie názoru, že ide o tendenčnú a účelovú
námietku, pretože rovnako na prvú obhliadku poškodeného vozidla bol ten istý servis splnomocnený
poškodenou, táto obhliadka a jej zápis bol vykonaný dňa 30.07.2018 a žalobca nenamietal jeho
neprevzatie, resp. že by rovnaký splnomocnenec nebol oprávnený na jeho prevzatie a od prevzatia
ktorého žalobca následne uplatňoval i svoj nárok. I v prípade, keby zápis o obhliadke nebol poškodenej

odovzdaný, bolo povinnosťou splnomocnenej osoby oznámiť poškodenej závery z vykonanej obhliadky,
v opačnom prípade by prípadný vznik škody mohol byť zo strany žalobcu uplatňovaný vo vzťahu
k splnomocnencovi. Právny záver súdu prvej inštancie, že vykonaním doobhliadky dňa 07.08.2018
zanikla potreba uschovania diskov, je správny a to v kontexte ostatných právnych záverov súdu prvej
inštancie. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že z prvotnej obhliadky zo dňa 07.08.2018 vyplynul

záver o poškodení diskov, avšak aj o potrebe ich ďalšieho skladovania (zo záverov ktorých žalobca
pri uskladnení vychádzal, keď uvedený zápis považoval za príkaz žalovaného) za účelom posúdenia
poškodenia a to do ukončenia likvidácie škody poisťovňou. Následne na základe doobhliadky konanej
dňa 07.08.2018 už bolo z jej zápisu zrejmé, že v rámci likvidácie poistnej udalosti sú poškodené disky
uvádzané ako diely na výmenu, kedy poznámka o ďalšom uschovaní diskov absentuje. Z uvedeného

zápisujemožnédôvodnevyvodiťzáverotom,žeohľadompoškodenýchdiskovužnebolonutnévykonať
žiadnu (do)obhliadku, lebo boli technikom poisťovne vyhodnotené ako diely na výmenu, preto ich
náhrada za výmenu bude uhradená a nie je dôvod na ich ďalšie uskladnenie. V prípade pochybností by
bol dôvodný postup poškodenej, že by sa dopytovala poisťovne na ďalší postup a to na potrebu ďalšiehouskladnenia poškodených diskov. Z emailovej komunikácie poškodenej zo dňa 12.08.2018 bolo zrejmé,
že v nadväznosti na uvedené žiadala o plnenie formou rozpočtu, t.j. o plnenie za všetky poškodené
diely, ktoré boli predmetom obhliadok a to pre prípad, že si vozidlo nechá opraviť svojpomocne, prípadne

opraviť nedá, kedy sa vyplácajú predpokladané nároky na uvedenie vozidla do predchádzajúceho stavu
pred škodovou udalosťou. Poškodená zjavne mala vedomosť, že poisťovňa uznala nárok na náhradu
poškodených diskov a to formou ich výmeny, preto ak žiadala o plnenie formou rozpočtu bolo zjavné,
že nie je potrebné, aby ďalej uchovávala poškodené disky, nakoľko sa nebude uhrádzať ceny ich
„poškodenia“, ale len predpokladaná cena v súvislosti s ich výmenou. Rovnako poškodená vedela, že

akékoľvek nezrovnalosti má riešiť s poisťovňou, ako i že jej bolo dňa 26.09.2018 plnené na účet 8.522,30
eur, ktoré plnenie nemohla považovať za primeraný preddavok, keď v konaní nebolo nielen preukázané,
ale ani tvrdené, že by o primeraný preddavok žiadala. I z konania poškodenej, ktorá ani po pričítaní
poistnéhoplneniasaneinformovalaoskutočnosti,čimáuvedenépoistnéplneniepovažovaťzakonečné,
resp. ani nežiadala o doplatenie „nedostatočne“ posúdeného poistného plnenia, je možné usudzovať, že
mala vedomosť o ukončení poistnej udalosti a o ďalšej nedôvodnosti uskladnenia poškodených diskov.

Nedôvodná je i námietka žalobcu, že súd sa mal zaoberať iba dôvodmi zamietnutia plnenia, ktoré boli
prítomné v čase likvidácie u žalovaného, keď žalobca jednak nekonkretizoval o aké dôvody ide a jednak
žiadne dôvody zamietnutia poskytnutia poistného plnenia nevyplývajú z Oznámenia o poistnom plnení
zo dňa 26.09.2018, nakoľko išlo o plnenie rozpočtom. S poukazom na uvedené bolo irelevantné kedy
došlo k doručeniu Oznámenia o poistnom plnení (ukončenia šetrenia poistnej udalosti), keď z dôkazov

vykonaných v konaní pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že k ukončeniu likvidácie žalovaným došlo
zjavne ešte pred dátumom 07.09.2018, kedy došlo k uskladneniu poškodených diskov u žalobcu.
Rovnako irelevantná je skutočnosť, či došlo k uskladneniu diskov na príkaz žalovaného, nakoľko bez
toho, aby s tým poškodená súhlasila, nebolo možné uzavrieť dohodu so žalobcom ako servisom
o uskladnení diskov.

30. I poslednú námietku žalobcu ohľadom vysloveného právneho záveru súdom prvej inštancie na
pojednávaní konanom dňa 17.05.2022, považoval odvolací súd za nedôvodnú jednak z dôvodu, že
žalobca neuviedol akého svedka chcel ešte v konaní vypočuť a aký vplyv by jeho výpoveď mala na vecnú
správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Zároveň súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa

17.05.2022 – zrejme mal odvolateľ na mysli dátum 06.05.2022 alebo 08.07.2022 (nakoľko pojednávanie
dňa 17.05.2022 sa nekonalo) uviedol, že výlučne z časového hľadiska by sa nebolo o čom ďalej
baviť. Časové hľadisko pritom súd prvej inštancie zdôraznil a neuvádzal, že by bez ďalšieho zaviazal
žalovaného na plnenie. Súd prvej inštancie dokonca upozornil na druhý zápis vykonaný z doobhliadky
poškodeného vozidla, a vyslovil názor o účelovosti argumentov žalobcu týkajúcich sa nedoručenia

zápisu.

31. S poukazom na uvedené skutočnosti, keď žalobca v podanom odvolaní nespochybnil ani nevyvrátil
podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku, odvolací
súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd

viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení
s opravným uznesením č.k. 36Cb/43/2020-168 zo dňa 01.08.2022 v napadnutej zamietajúcej časti vo
výroku II. a v súvisiacom výroku III. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania v zmysle § 387
ods. 1, ods. 2 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil.

32. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34.Vdanomprípademalvodvolacomkonanívovzťahukmeritusporuplnýúspechžalovaný,vdôsledku
čoho žalovanému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko však žalovanému
v priebehu odvolacieho konania žiadne trovy konania nevznikli, keďže v rámci odvolacieho konania
nepredložil súdu žiadne vyjadrenie, súd nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho
konania (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.02.2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018, podľa

ktorého ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli,
je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak,
že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva).35. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musiabyťspísanéadvokátom(§429ods.1CSP). Povinnosťprávnehozastúpeniaadvokátomdovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447

písm. d/, e/ CSP).