Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, July 25, 2023

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 4T/14/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720010147
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Farkaš
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8720010147.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša, sudcov JUDr. Emila
Dubňanského a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MB, na neverejnom zasadnutí konanom dňa
25.07.2023, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183
ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona a iné, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp.
zn. 4T/14/2020 zo dňa 18.02.2022, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

OkresnýsúdPopradnapadnutýmrozsudkomsp.zn.4T/14/2020zodňa18.02.2022uznalobžalovaného

A. B. vinným zo spáchania zločinu obmedzovania osobnej slobody § 183 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona
s poukazom na ustanovenie § 138 písm. d/ Tr. zákona, ktorý mal spáchať tak, že

-dňa16.08.2019vdopoludňajšíchhodináchpripretrvávajúcichnezhodáchspoškodenouC.D.ohľadom
styku obžalovaného s ich maloletým dieťaťom odviezol zo Spišského Bystrého poškodenú a ich maloleté
dieťa na ošetrenie dieťaťa k lekárovi do Popradu, keďže dieťa malo na tele kliešťa a po rozčúlení pred

ambulanciou bez ošetrenia dieťaťa zobral dieťa a všetci sa vracali späť do Spišského Bystrého a pri
spiatočnejcestezPopraduodbočilzhlavnejcesty,kričalnapoškodenúvrozčúlení,odmietolpoškodenej
umožniť vystúpenie z vozidla a keď sa snažila vystúpiť, sotil ju rukami, zhodil na zdané sedadlo, ťahal za
vlasy, hlavu jej tlačil do sedačky a následne pokračoval v jazde do Spišského Bystrého pred rodičovský
dom, kde v rozčúlení zvýšeným tónom hlasu ju upozornil, aby z auta išla dobrovoľne do domu, pretože
ju tam dotlačí, upozornil ju, aby ho nerozčuľovala, pretože uvidí a v dome bez prítomnosti iných osôb,

okremichmaloletéhodieťaťariešilisvojenarušenépartnerskévzťahyavzťahykdieťaťu,predchádzajúci
incident pri preberaní dieťaťa obžalovaným od matky v Spišskej Starej Vsi, dňa 11.08.2019 a následne
poškodená z domu išla preč a dieťa ponechala v starostlivosti obžalovaného a svojim konaním pri použití
násilia spôsobil poškodenej modrinu na pravej ruke bez nutnosti lekárskeho ošetrenia.

Za to mu súd uložil podľa § 183 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. l/, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona na trest

odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 a § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona mu súd výkon trestu podmienečne odložil a zároveň
uložil probačný dohľad nad jeho správaním.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona mu súd určil skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov.Podľa § 51 ods. 3 písm. f/ Tr. zákona mu uložil zákaz kontaktu s poškodenou C. D. v akejkoľvek
forme,vrátanekontaktovaniaprostredníctvomelektronickejkomunikačnejslužbyaleboinýmiobdobnými
prostriedkami, okrem kontaktu súvisiaceho s odovzdávaním si dieťaťa podľa úpravy vyplývajúcej z

rozhodnutia súdu.

Podľa § 51 ods. 4 písm. f/ Tr. zákona mu uložil povinnosť písomne sa ospravedlniť poškodenej C. D.
za svoje konanie uvedené v skutku.

Podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku oslobodil obžalovaného spod obžaloby Okresného prokurátora č.
1Pv/417/2019/7706zodňa19.02.2020preskutok,žedňa16.08.2019vE.F.,G.H.XX/XXvrodičovskom
domemalpoškodenúC.D.nútiť,abystiahlatrestnéoznámenie,ktorépodalananehonaOOPZSpišská
Stará Ves dňa 11.08.2019 a mal ju nútiť vymazať spoločné SMS správy a komunikácie z facebookovej
aplikácie messenger, kedy jej mal uviesť, že jej nechce nijako ublížiť, ale má si ich sama vymazať, pričom
pod vplyvom obáv o seba ako aj o zdravie trojročného syna poškodená SMS správy ako aj konverzáciu

z telefónu vymazala a potom jej mal obžalovaný prestať brániť v užívaní osobnej slobody a pri odchode
z domu mala svojho syna nechať v opatere obžalovaného,

čím mal spáchať zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na ust.
§ 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona,

pretože skutok nie je trestným činom.

Dňa 21.02.2022 prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad podal proti rozsudku odvolanie.

Prokurátor svoje odvolanie odôvodnil podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 24.05.2022. Prokurátor
konštatuje, že má za to, že súd prvého stupňa nepostupoval v súlade s § 2 ods. 10 Tr. poriadku,
nezistil náležitý skutkový stav, okrem toho vykonané dôkazy taktiež nesprávnym spôsobom vyhodnotil.
Opätovne poukazuje na výpoveď poškodenej C. D., ktorá popísala podrobne priebeh skutku medzi
výpoveďou z prípravného konania a výpoveďou učinenou na hlavnom pojednávaní vo veci pritom

zásadné rozpory neboli.

Obžalovaný v závere hlavného pojednávania v plnom rozsahu priznal spáchanie skutkov, pre ktoré je
trestne stíhaný, t.j. aj spáchanie skutku právne kvalifikovaného ako zločin vydierania podľa § 189 ods.
1, 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona a ich spáchanie oľutoval.

Treba pri tom podotknúť, že čo sa týka oboch predmetných skutkov, žiadne priame dôkazy okrem
výpovede obžalovaného a výpovede svedkyne poškodenej tú fakticky nie sú. Vypočutí svedkovia sú len
tzv. svedkami z počutia, ktorí o skutku mali vedieť od obžalovaného resp. poškodenej.

Závery znaleckých posudkov resp. výpovede znalcov vypočutých na hlavnom pojednávaní za účelom
doplnenia podaných posudkov pritom korešpondujú s povahou (charakterom) trestných činov, pre ktoré
je obvinený trestne stíhaný. Znalkyňa H. E. s odboru psychológie vo vzťahu k poškodenej uviedla,
že u nej možno predpokladať skôr autentické prežívanie uvedenej skutočnosti. Poškodená by skôr
nebola spôsobilá uvedené skutočnosti uviesť bez ich prežitia. Znalkyňa H. H. z odboru psychológie vo

vzťahu k osobe obžalovaného uviedla, že obžalovaný pod vplyvom subjektívne prežívanej záťaže môže
reagovať impulzívne a menej prispôsobivo.

Jeabsolútnenelogické,žesúdprvéhostupňanazákladetýchistýchvykonanýchdôkazovobžalovaného
z jedného skutku uznal vinným (skutok, ktorý bol miernejšie trestný) a na podklade tých istých

vykonaných dôkazov ho z druhého skutku (prísnejšieho trestného) oslobodil. Oba skutky boli
dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní pritom preukázané v rovnakom rozsahu. Opätovne
len poukazuje na absenciu ďalších tzv. priamych dôkazov keď v rámci oboch skutkov teoreticky môže
ísť len takpovediac o tvrdenie proti tvrdeniu.

Súd prvého stupňa sa nesprávne vysporiadal so skutkom právne kvalifikovaným ako zločin vydierania
podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona keď
v oslobodzujúcej časti nepopísal celý skutkový dej (ako to bolo pôvodne popísané v obžalobe) keď časť
skutku, ku ktorému malo dôjsť po vystúpení z auta pred domom v obci E. F., kedy obžalovaný poškodenúpod verbálnou hrozbou bezprostredného násilia mal nútiť vstúpiť do domu, keď konkrétne uviedol, že
„ má ísť po tichu a po svojom lebo ju tam odtlačí a že ho nemá rozčuľovať lebo uvidí“ zakomponoval
bez bližšieho vysvetlenia do odsudzujúcej časti rozsudku vo vzťahu k zločinu obmedzovania osobnej

slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. d/ Tr. zákona.

Uvedený skutok pritom jednoznačne napĺňa znaky zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b/ Tr.
zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona.

Vyhodnotením všetkých vyššie uvedených dôkazov jednotlivo a následovne v ich vzájomnej súvislosti
nemožno dôjsť k inému záveru ako k takému, že skutkový stav tu bol jednoznačne preukázaný a oba
skutky sa stali spôsobom popísaným v obžalobnom návrhu.

Prokurátor poukázal na ustanovenie § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Tr. poriadku.

Prokurátor navrhol aby krajský súd zrušil rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T/14/2020 zo dňa
18.02.2022 a vec vrátil okresnému súdu aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

Na základe riadne a včas z podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,

ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. Na základe
tohto preskúmania krajský súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad podal dňa 20.02.2022 obžalobu na A. B. pre skutok, ktorý

právne kvalifikoval ako zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona
s poukazom na ustanovenie § 138 písm. d/ Tr. zákona a zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm.
b/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, ktorý mal spáchať tak, že

dňa 16. 08. 2019 v čase okolo 10:30 hod. v Poprade pod zámienkou, že odvezie svoju bývalú družku

C. D., s ktorou nežije v spoločnej domácnosti od decembra 2018, s ich spoločným synom k doktorke
sídliacej v Poprade za účelom ošetrenia, vlákal poškodenú do motorového vozidla zn. VW Golf modrej
farby, britskej poznávacej značky, kde ju uzamkol a napriek jej protestom a prosbám odviezol túto na
presne nezistené miesto v Poprade v smere na Spišské Bystré, v blízkosti cyklistického chodníka, kde
vozidlo zaparkoval a z vozidla odmietal pustiť von poškodenú a keď sa poškodená pokúšala z vozidla

ujsť, túto zastavil privretím dverí, ktoré sa snažila otvoriť, následne do poškodenej sediacej na zadnom
sedadle vozidla rukami sotil, ťahal ju za vlasy a tlačil jej hlavu do sedadla, a ďalej poškodenú proti jej
vôli a napriek protestom a prosbám v uzamknutom vozidle odviezol k rodinnému domu v E. F., G. H.
XX/XX, kde ju pod hrozbou bezprostredného násilia, kedy poškodenej uviedol, že ,,má ísť potichu a po
svojom alebo ju tam dotlačí a že ho nemá rozčuľovať, lebo uvidí“, dotiahol poškodenú za pravú ruku do

dvora rodinného domu, kde za nimi uzavrel a zamkol bráničku, ako aj vchodové dvere domu a následne
poškodenú dotiahol do obývačky, kde ju donútil sedieť v kresle a poškodenej uviedol, že ,,radšej ako by
sa mal vzdať malého, že ju zabije a posedí si a keď vyjde z basy malého dostane“, nútil poškodenú, aby
stiahla trestné oznámenie, ktoré na neho podala na I. I. H. J. E. E. J. a tiež nútil poškodenú vymazať
spoločné SMS správy a konverzácie z facebookovej aplikácie messenger, kedy poškodenej uviedol, že

jej nechce nijako ublížiť, ale má si ich sama vymazať, pričom pod vplyvom obáv o seba, ako aj o zdravie
svojho trojročného syna, poškodená SMS správy ako i konverzácie z telefónu vymazala a potom, ako jej
"obvinený prestal brániť v užívaní osobnej slobody, ponechala svojho syna v opatere obvineného, čím
týmto konaním obvinený spôsobil poškodenej modrinu na pravej ruke bez nutnosti lekárskeho ošetrenia.

Súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, ktorý využil
svoje právo a odmietol vypovedať, boli prečítané jeho výpovede z prípravného konania, obsah týchto
výpovedí je zaznamenaný v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Bola vypočutá poškodená C. D., kde súd prvého stupňa poukázal na skutočnosti vyplývajúce z jej

výpovede na hlavnom pojednávaní a následne konštatuje, že vo výpovedi na hlavnom pojednávaní
svedkyňa nepotvrdila, že obžalovaný si vynucoval pod hrozbou aby stiahla trestné oznámenie za konflikt
z 11.08.2019 podané na OO PZ v Spišskej Starej Vsi. Z jej výpovede vyplýva, že obžalovaný sa domáhal
vysvetlenia prečo toto oznámenie podala a vytýkal jej či ho chce dostať do väzenia. V tejto výpovedipotvrdila, že o predchádzajúcom odsúdení obžalovaného sa dozvedela až vtedy, keď obžalovaný kričal,
že ho udala na polícii za konanie z 11.08.2019.

Súd prvého stupňa aj napriek tomu, že medzi výpoveďou svedkyne poškodenej na hlavnom pojednávaní
a jej výpoveďou v prípravnom konaní, ktorá bola zaznamenaná aj audiovizuálne je rozpor, súd tieto
rozpory neodstraňoval. Krajský súd poukazuje predovšetkým na časť prepisu audiovizuálnej nahrávky
č.l. 96, kde poškodená konštatovala, že sa jej vlastne vyhrážal, že radšej ako by mal jej dať malého
tak ju zabije, však si posedí a keď vyjde z basy malého dostane. To bola vyhrážka v dome a vlastne

ona chcela nejako ujsť ale nevedela ako, keďže pozamykal za ňou dvere a jedine cez balkón, skrátka
takým nejakým štýlom a potom si sadol nad ňu. Ona sedela v kresle, on si sadol na opierku, prinútil ju
vymazať konverzáciu s ním a všade ak náhodou má tam niečo čo by mohla použiť proti nemu, že on sám
síce nevie ale kázal jej vymazať a v strachu a keďže malý celý čas bol pri nich tak radšej to vymazala,
žeby sa nič nestalo. Vymazala komunikáciu v esemeskách a v aplikácii Messenger a Facebook. Na
otázku prečo chcel aby vymazala obsah tejto komunikácie odpovedala, že ju pýtal aby stiahla trestné

oznámenie podané 11.08. a obával sa, že čo tam má, či nejakú vyhrážku alebo niečo také, tak sa obával
a chcel aby to zmazala, aby nemala žiaden dôkaz ak by tam nejaké vyhrážky mala.

Následne súd poukázal na skutočnosti, ktoré vyplývajú zo svedeckých výpovedí K. B., L. M., N. O.
a prečítanej svedeckej výpovede N. D. matky poškodenej.

Súd prvého stupňa vo svojom rozsudku zdôraznil, že zo znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie
vypracovaného N. N. vyplýva, že v čase spáchania skutku netrpel žiadnou duševnou poruchou ani
chorobou v zmysle psychózy, nebol zistený syndróm závislosti od alkoholu ani drog. Alkohol konzumuje
obžalovaný sporadicky, bol u neho zistený abúzus sedatív (diazepan, alprozoloam) bez syndrómu

závislosti. Znalkyňa konštatuje, že účinok týchto liekov zmierňuje napätie, úzkosť, celkovo tlmia
psychomotoriku až navodzujú spánok.

Zo znaleckého posudku z odvetvia psychológie spracovaným H. E. bolo zistené, že poškodená je
osobnosť nezrelá, senzitívna, náladová. Jej vzťah k situáciám je intenzívnejší, afektívnejší, možná je

nebrzdená impulzivita, vystupňované je prežívanie strachu, prehĺbené depresívne ladenie s pocitmi
menejcennosti, s pocitom vnútornej prázdnoty, ukazovatele úzkosti a silnej neurotickej neistoty, pocitov
nedostatočnosti (pravdepodobne reaktívne dôsledkom traumatizácie). Z diferenciálne-diagnostického
psychologického hľadiska je preukázaný vyšší sklon osobnosti k subjektívnemu vnímaniu (k spájaniu
akéhokoľvek diania s vlastnou osobou). Je vysoko pravdepodobne možno predpokladať skôr autentické

prežitie uvedených skutočností, poškodená by skôr nebola spôsobilá uvedené skutočnosti uviesť bez
ich prežitia. U poškodenej prevládala skôr pozitívna citová partnerská náklonnosť podmienená aj jeho
otcovskou rolou k ich spoločnému dieťaťu.

Zo znaleckého posudku znalkyne H. H. z odvetvia psychológie tak ako súd prvého stupňa uviedol

vyplýva, že obžalovaný pod vplyvom subjektívne prežívanej záťaže môže reagovať impulzívne, menej
prispôsobivo. Za také je možné považovať vleklý niekoľkoročný chronický frustrujúci partnerský vzťah s
opakovanými vzájomnými rozchodmi a znovu zbližovaniami sa ako aj dlhodobo neusporiadaný rozsah
a podmienky starostlivosti o syna. V rámci vyšetrenia bola zistená snaha obžalovaného bagatelizovať
a racionalizovať vlastné konanie z minulosti aj v súčasnosti, čo nepriamo poukazuje na pravdepodobné

minimálne čiastočné skresľovanie skutočností vo svoj prospech.

Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí poukázal aj na výpoveď obžalovaného na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 15.02.2022, kedy uviedol, že s odstupom času si uvedomuje, že jeho konanie
nebolo správne, prehlásil, že sa cíti byť vinný zo skutku. Tvrdenie poškodenej považuje za pravdivé a

svoje konanie oľutoval. Uvedomil si, že poškodená jeho konanie vnímala tak a on to veľmi ľutuje.

Následne súd prvého stupňa vyjadril svoje úvahy v rozsudku tak, že konštatoval, že dôkazmi bolo
preukázané, že konanie obžalovaného, ktoré bolo právne kvalifikované ako zločin obmedzovania
osobnej slobody, bolo bez pochybností preukázané. Obžalovaný konal v priamom úmysle porušiť

záujem na ochrane osobnej slobody tým, že poškodenú obmedzoval v slobodnom pohybe bez
oprávnenia. Počas uvedeného dňa pri osobnom kontakte s poškodenou z dôvodu ich spoločného
záujmu odstránenia kliešťa u dieťaťa absolvovali jazdu autom vedeným obžalovaným medzi obcou
Spišské Bystré a Poprad a v obci Spišské Bystré. V uvedenom čase už boli ich vzťahy narušené, žilioddelene, kontakt s dieťaťom mali obaja, ten nebol ešte upravený, matka poskytovala dieťa otcovi aj
na viac dní, no pretrvávajúce napätie medzi rodičmi bolo v uvedený deň 16.08.2019 zosilnené tým,
že dieťa malo kliešťa na krku a toto matka vnímala ako zanedbanú starostlivosť zo strany otca a keď

otec prejavil záujem o návštevu ambulancie na odstránenie kliešťa, tak matka mu odmietla poskytnúť
kartu poistenca dieťaťa, vyjadrila záujem byť pri návšteve ambulancie. Z jej výpovede na súde je
preukázané, že odmietnutie poskytnúť kartu poistenca otcovi spočívalo v jej pomste za to, že si prišiel
pre dieťa k nej už 11.08.2019 a nie ako pôvodne bolo dohodnuté i keď práve z jej strany bola neistota,
či do práce bude nastupovať alebo nebude nastupovať skôr, než pôvodne mala. V súvislosti s ich

komunikáciou pri dome jej rodičov bol prítomný aj jej kamarát, ktorého obžalovaný považoval za jej
frajera a došlo medzi nimi (obžalovaným a poškodenou) k incidentu, ktorý po odchode obžalovaného
s dieťaťom bola poškodená nahlásiť na polícii. O tomto podaní oznámenia sa dozvedel obžalovaný
práve v deň 16.08.2019 pri telefonovaní s policajtom, čo obžalovaného veľmi rozčúlilo vzhľadom na
jeho predchádzajúce odsúdenie. Telefonický rozhovor medzi poškodenou a jej matkou v čase, keď
čakali pred ambulanciou, taktiež rozrušil obžalovaného, keď matka vynadala poškodenej, že je opäť

v prítomnosti obžalovaného. Počas jazdy z Popradu do Spišského Bystrého sa obžalovaný vrátil pre
poškodenú do Popradu, keďže po vyššie popísaných informáciách bol rozčúlený a poškodenú vyzval,
aby išla autobusom. Po návrate do Popradu túto zobral do auta a počas jazdy jej vytýkal, že podala
trestné oznámenie na polícii a pýtal sa, či chce zbaviť dieťa svojho otca. Počas jazdy odbočil z cesty a
keď poškodená chcela vystúpiť, obžalovaný už stál vedľa auta. Poškodená potvrdila, že pokiaľ počas

jazdy boli uzamknuté dvere, tak ona nevedela, že ide o centrálne uzamkýnanie pri začatí pohybu vozidla
a toto vnímala ako úmyselné uzamknutie jej dverí obžalovaným. Pri snahe vystúpiť z vozidla, keďže
mala strach a chcela sa dostať k ceste, tak obžalovaný jej pritlačil dvere, neumožnil vystúpiť, sotil ju na
sedadlo, hlavu jej tlačil do sedadla, dieťa plakalo, ona sa bránila, spôsobila obžalovanému škrabanec
na ruke, pri zápasení ju ťahal za vlasy a spôsobil modrinu na ruke a následne pokračovali v jazde

do Spišského Bystrého pred rodičovský dom, kde zvýšeným hlasom ju upozornil, aby išla dobrovoľne,
pretože ju dotlačí, aby ho nerozčuľovala, pretože uvidí, no toto vyjadrenie ničím nekonkretizoval. V
dome riešili ich narušené vzťahy, obžalovaný vyjadroval záujem o obnovenie spolužitia, opäť jej vytýkal
podanie oznámenia na polícii v Spišskej Starej Vsi a obavu z jeho ďalších problémov. Potvrdila, že v
dome už ju neobmedzoval, umožnil jej odchod na WC, pokúšal sa vybrať kliešťa u syna a tak spoločne

išli do ambulancie v obci, kde kliešťa odstránila sestrička, spolu išli autom pred rodičovský dom, kde už
poškodená odmietla vystúpiť a na jej požiadanie ju obžalovaný odviezol pred dom M. a po jej vystúpení
s dieťaťom išiel domov.

Súd prvého stupňa konštatuje, že medzi jeho konaním a následkom je príčinná súvislosť.

Ďalej súd prvého stupňa k oslobodzujúcej časti konštatuje, že pokiaľ dňa 16.08.2019 mal obžalovaný
spáchaťtrestnýčinvydieraniapodľa§189ods.1,ods.2písm.b/Tr.zákonaatovsúvislostisnarušenými
partnerskými vzťahmi a incidentom medzi nimi dňa 11.08.2019 v Spišskej Starej Vsi, ktorý poškodená
oznámila na polícii, tak tento bol popísaný iba obžalovaným a poškodenou a tieto dve protichodné

výpovede ako priame dôkazy neboli ničím podporené. Kým obžalovaný popieral nútenie poškodenej
k stiahnutiu oznámenia na polícii a vymazaniu ich konverzácie, tak poškodená pri svojich viacerých
výsluchoch vypovedala rozdielne. Z jej výpovede na súde pri bezprostrednom kontakte s obžalovaným,
obhajcom, prokurátorom a súdom vyplýva, že priebeh dňa, počas ktorého bolo konanie obžalovaného
posudzované ako obmedzovanie osobnej slobody, poškodená nepopisovala ako vydieranie v zmysle

§ 189 Tr. zákona. Uviedla, že počas jazdy jej obžalovaný vytýkal podanie oznámenia na polícii z
11.08.2019, kričal jej, či chce synovi zobrať otca, no nepotvrdila, aby sa domáhal stiahnutia tohto
oznámenia.Následnéobmedzovanieosobnejslobodyvovozidleslovneničímnevyjadroval.Popríchode
pred rodičovský dom kričal na ňu, keď nemala záujem vystúpiť, vyjadril sa, že ju vytiahne nasilu,
ak dobrovoľne nevystúpi, ona vedela, že v dome nikto nebude, po vystúpení plakala, on opäť kričal,

upozornilju,abyhonerozčuľovalaavdomesasňourozprávalkľudnýmtónom,abydieťanevystresovali.
Onasedelavkresle,plakalaavysvetľovalamu,žetonemôžetakbyť,abysajejvyhrážalazastrašovalju.
Pri komunikácii on si presadol na operadlo kresla k nej a podľa nej ju slovne nútil, aby komunikáciu medzi
nimi aj z minulosti vymazala z dôvodu, aby nemala proti nemu dôkazy. Po ich vymazaní mala možnosť
ísť na WC a z domu spolu odchádzali do ambulancie v obci. Na podporu tejto výpovede neboli zistené

žiadne dôkazy a rozpory vo výpovediach poškodenej, najmä vo výpovedi z prípravného konania, ktorá
bola podkladom na podanie obžaloby pre tento zločin, poškodená nevysvetlila. Konanie obžalovaného
vo vzťahu k predpokladanému násiliu, hrozbe násilia alebo inej ťažkej ujmy tak, ako to predpokladá
skutková podstata trestného činu vydierania podľa § 189 Trestného zákona nemohlo byť jednoznačneustálené. Existencia tvrdenia proti tvrdeniu neumožnila určiť najmä intenzitu konania obžalovaného a
pri zachovaní zásady (in dubio pro reo) súd zvolil variantu pre obžalovaného najpriaznivejšiu. Nebolo
povinnosťou obžalovaného dokazovať svoju nevinu a preto súd obžalovaného podľa § 285 písm. b/

Trestného poriadku oslobodil zo skutku, ktorý bol právne kvalifikovaný ako zločin vydierania podľa § 189
ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona.

V prejednávanom prípade nebolo obmedzovanie osobnej slobody prostriedkom na to, aby poškodenú
nútil, aby niečo konala, opomenula alebo trpela a aby toto konanie malo charakter zločinu vydierania.

Krajský súd v prvom rade musí poukázať na tú skutočnosť, že súd prvého stupňa pri hodnotení
jednotlivých dôkazov pri svojom rozhodovaní vychádzal z výpovede obžalovaného A. B. z prípravného
konania tak ako na ňu už poukazoval v písomnom odôvodnení rozsudku. Súd prvého stupňa sa
nevysporiadal výpoveďou obžalovaného na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.02.2022, kde
sám obžalovaný konštatoval, že si uvedomuje, že jeho konanie nebolo správne, prehlásil, že sa

cíti byť vinný zo skutku a tvrdenia poškodenej považuje za pravdivé a svoje konanie oľutoval. Táto
výpoveď obžalovaného na hlavnom pojednávaní sa žiadnym spôsobom neodzrkadlila pri hodnotení
dôkazov súdom prvého stupňa a z rozsudku nie je zrejmé ako súd prvého stupňa sa vysporiadal s de
facto priznaním obžalovaného k spáchaniu trestnej činnosti, keď zdôraznil, že výpoveď poškodenej je
pravdivá.

V druhom rade je potrebné zdôrazniť, že súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní vychádzal iba
z výpovede poškodenej C. D. na hlavnom pojednávaní. Je zrejmé, že medzi výpoveďou na hlavnom
pojednávaní a jej výpoveďou s prípravného konania, ktorá bola zaznamenaná aj audiovizuálne sú
rozpory. Súd prvého stupňa nepostupoval podľa § 264 ods. 1 Tr. poriadku a tieto rozpory neodstraňoval.

Pri hodnotení dôkazov predovšetkým vo vzťahu k skutku, ktorý je právne kvalifikovaný ako zločin
vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona, iba konštatoval, že táto svedkyňa na hlavnom
pojednávaní v skutočnosti týkajúce sa vydierania neuvádzala. Takéto hodnotenie dôkazu bez toho aby
boli odstraňované rozpory vo výpovediach poškodenej na hlavnom pojednávaní a prípravnom konaní
je arbitrárne, pretože v prvom rade mal odstraňovať tieto rozpory a následne sa vysporiadať nielen

rozpormi, ktoré vznikli ale aj hodnotiť z tohto pohľadu výpoveď samotnej poškodenej. Nie je zrejmé
z akého dôvodu súd prvého stupňa časti výpovede týkajúcej sa obmedzovania osobnej slobody uveril
a druhej časti týkajúcej sa vydierania poukázal, že ide o tvrdenie proti tvrdeniu a neuveril výpovedi
poškodenej. Nie je možné selektívne vyberať časti z výpovede a tieto hodnotiť. Hodnotí sa stále výpoveď
ako celok.

Súd prvého stupňa svoje závery odôvodnil iba výpoveďami tak obžalovaného a poškodenej a nedal do
vzájomnej súvislosti tieto výpovede zo závermi znalcov z odboru psychiatrie a psychológie. Nie je zrejmé
ktorú výpoveď ako hodnotil z pohľadu práve týchto záverov znalcov, ktorí spracovali znalecké posudky.
V tejto súvislosti je potrebné dať za pravdu odvolateľovi, ktorý nielen poukazuje na obsah výpovedí

obžalovaného a poškodenej ale zdôrazňuje, že už v prípravnom konaní bola skúmaná vierohodnosť
tvrdení jednotlivých aktérov konfliktu.

V závere krajský súd musí zdôrazniť, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie založil na neúplných
skutkových zisteniach, nevysporiadal sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Krajský

súd v tejto súvislosti ako už naznačil zdôrazňuje, že bude potrebné vysporiadať sa výpoveďami
obžalovaného nielen z prípravného konania ale aj s jeho výpoveďou a vyhlásením na hlavnom
pojednávaní. Následne bude potrebné odstraňovať rozpory medzi samotnými výpoveďami poškodenej
z prípravného konania a na hlavnom pojednávaní. Krajský súd považuje za potrebné aby po týchto
úkonoch bola vykonaná konfrontácia medzi obžalovaným a poškodenou. Rovnako bude potrebné aby

výpovede tak obžalovaného ako aj poškodenej boli dávané do súvislosti predovšetkým z hľadiska ich
vierohodnosti so závermi znalcov, ktorí spracovali znalecké posudky v tejto trestnej veci. Krajský súd
sa stotožnil aj s argumentáciou prokurátora, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal celým konaním
predovšetkýmajtoučasťou,ktorúzahrnulsícedoprávnejkvalifikácieskutkuakoobmedzovanieosobnej
slobody no de facto obžalovaný nútil hrozbou násilia poškodenú aby vstupovala do jeho domu, teda

nevysporiadal sa tou časťou, ktorá tiež napĺňa znaky zločinu vydierania tak ako na to poukazuje
prokurátor.Krajský súd dospel k záveru, že až po vysporiadaní sa so všetkými otázkami, ktoré sú nastolené v tomto
rozhodnutí bude možné vo veci rozhodnúť, preto zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vrátil vec
súdu prvého stupňa aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

Uznesenie bolo prijaté jednohlasne.
Jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.