Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 23, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 23Odi/10/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123209117
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Wilková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2123209117.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Wilkovou v právnej veci žalobcu: BENCONT

INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A,831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, zastúpený:
Advokátska kancelária JUDr. Veronika Doláková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01
Bratislava- mestská časť Ružinov, IČO: 50 361 368, proti žalovanému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom
B. C. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpený: Palkovič advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Kapitulská 20,
917 01 Trnava, IČO: 47 255 609, o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba s a z a m i e t a.

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.11.2023 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
zrušil oddlženie dlžníka- žalovaného. V žalobe uviedol, že žalovaný nemal pri oddlžení poctivý zámer,
keď pri podaní návrhu naplnil zákonné predpoklady „nepoctivého zámeru“ podľa § 166g ods. 2 písm. c)
zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „ZKR“), § 166g ods. 2 písm. f) ZKR (dlžník nebol platobne neschopný), § 166g ods. 2 písm. h) ZKR
(mal snahu poškodiť svojho veriteľa) a najmä zo správania žalovaného po podaní návrhu nemožno
usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností a schopností podľa

ust. § 166g ods. 1 ZKR. Žalovaný nebol v čase podania návrhu platobne neschopný. Žalovaný nebol
v čase podania návrhu platobne neschopný. Je zrejmé, že v čase vyhlásenia konkurzu bol zamestnanou
osobou s príjmom postačujúcim na hoci len čiastočnú úhradu pohľadávky žalobcu, prípadne aj ostatných
veriteľov. Zo svojho príjmu mohol v malých mesačných splátkach 20-30 eur uspokojovať pohľadávku
žalobcu a ostatných veriteľov a tým prejaviť úprimnú snahu riešiť svoj dlh a preukázať svoj poctivý
zámer. Žalovaný však namiesto toho využil inštitút oddlženia a zbavil sa všetkých svojich dlhov. Žalobca
má dôvodnú pochybnosť o platobnej neschopnosti žalovaného. Zákon definuje platobnú neschopnosť

fyzickej osoby ako stav, kedy fyzická osoba nie je schopná plniť 180 dní po lehote aspoň jeden splatný
záväzok. Platobná neschopnosť musí byť stavom objektívnym a trvalým. Za platobnú neschopnosť
nemožno považovať stav, kedy dlžník odmieta hradiť svoj dlh. Žalobca zároveň podotýka, že na platobnú
neschopnosť dlžníka nemožno nazerať len z čisto formálneho hľadiska, teda z hľadiska naplnenia
zákonných znakov platobnej neschopnosti v zmysle ust. § 3 ods. 2 ZKR, nakoľko splnenie týchto
formálnych znakov môže dlžník sám svojím aj možným úmyselným konaním navodiť, aj keď skutočný
stav platobnej neschopnosti dlžníka vďaka príjmu dlžníka, nezodpovedá. Je nesprávne len na základe

nepreukázaného vyhlásenia dlžníka hovoriť o platobnej neschopnosti, avšak je nevyhnutné preskúmať
a dostatočným spôsobom preveriť skutočnú majetkovú situáciu dlžníka v čase podania návrhu na
vyhlásenie konkurzu na jeho majetok. Žalobca zastáva názor, že zo strany dlžníka bol stav platobnej
neschopnosti spôsobený samotným konaním žalovaného, keď tento prestal splácať svoje dlhy nie zdôvodu objektívnej nemožnosti, nakoľko dosahoval príjem, ale z vlastného subjektívneho rozhodnutia.
Z uvedených dôvodov sa jedná o zneužitie inštitútu oddlženia a o zjavné zneužitie práva. Skutočnosť, že
dlžník, napriek dostatočnému príjmu, odmieta uhradiť dobrovoľne svoje záväzky a rozhodne sa zbaviť sa

svojich záväzkov prostredníctvom inštitútu oddlženia, nemožno považovať za poctivý zámer. Uvedeným
konaním dochádza k úmyselnému zneužitiu inštitútu oddlženia žalovaným. Takéto zneužitie oddlženia je
zároveň bezprecedentným zásahom do vlastníckeho práva žalobcu, nakoľko zbavuje veriteľa možnosti
byť uspokojený zo svojej pohľadávky bez akejkoľvek náhrady; takéto konanie nemôže požívať právnu
ochranu. Žalobca na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Trnava sp. zn.

36Odi/1/2019, Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 8Odi/1/2018, ktorým súd v obdobnej veci rozhodol
tak, že oddlženie žalovaného zrušil. Žalobca má za to, že žalovaný sa len snažil využiť právnu úpravu,
primárne orientovanú na osoby, ktoré vlastnia málo majetku a majú nízke príjmy. Takouto osobou
žalovaný nie je. Ak by mal žalovaný so stabilným príjmom skutočne poctivý zámer a úprimnú snahu
riešiť svoj dlh v medziach svojich možnosti, naďalej by riadne splácal svoje záväzky veriteľom, prípadne
by využil inštitút splátkového kalendára (§ 168 a nasl. ZKR), ktorý ma na vymáhateľnosť pohľadávok

rovnaký právny účinok ako konkurz, avšak pri tomto spôsobe oddlženia dochádza vždy k aspoň
čiastočnémuuspokojeniuveriteľov.Žalovanýmáamalpravidelnýpríjem,ktorýjezákladnoupodmienkou
na povolenie splátkového kalendára. Je zrejmé, že predpokladom poctivého zámeru žalovaného je,
okrem iného, aj úprimná snaha žalovaného riešiť, po podaní návrhu, svoj dlh v rámci svojich možností.
Z konania žalovaného takáto snaha nevyplýva. Zákonom výslovne uvedené podmienky nepoctivého

zámeru (§ 166g ods. 2 ZKR) nie sú konečným výpočtom a zákonodarca predpokladá, že existujú aj iné
ďalšie dôvody nepoctivého zámeru dlžníka, ktoré sú dôvodom na zrušenie oddlženia dlžníka. Takým
dôvodom je potom aj neplnenie záväzkov bez dôvodu a v dobe tesne predchádzajúcej podaniu návrhu
nakonkurz.Žalobcanespochybňujeekonomickúaspoločenskúopodstatnenosťoddlženia.Oddlženieje
pre určitú skupinu ľudí jedinou možnosťou, ako sa vymaniť z tzv. dlhovej pasce, do ktorej sa dostali či už

vlastným pričinením alebo pre okolnosti, ktoré nevedeli ovplyvniť. Oddlženie však nemožno považovať
za spôsob, ktorým sa ktorýkoľvek dlžník môže zbaviť svojich záväzkov voči veriteľovi. Žalobca má
za to, že právna úprava oddlženia nie je určená na ochranu dlžníkov, ktorý sa úmyselne vyhýbajú
úhrade svojich záväzkov aj za situácie, keď ich príjem a sociálne a rodinné podmienky splatenie týchto
záväzkov umožňujú. Žalovaný po vyhlásení konkurzu nevykonal v prospech žalobcu žiadne úhrady

svojho záväzku napriek tomu, že sa u žalovaného nijako sa nezmenili žiadne okolnosti. Žalovaný je
naďalej zamestnaný a jeho životné náklady sa nijakým spôsobom nezmenili. Tieto skutočnosti vyplývajú
z návrhu na vyhlásenie konkurzu a rovnako zo životopisu žalovaného, ktoré predložil k návrhu. Na
základe uvedeného nemožno hovoriť o naplnení skutkovej podstaty poctivého zámeru v zmysle ust. §
166g ods. 1 ZKR. Žalovaný by pokračovaním v plnení svojich záväzkov dokázal splatiť svoje záväzky

voči všetkým veriteľom. Využitím inštitútu oddlženia poškodil všetkých svojich veriteľov, keď po oddlžení
nie je povinný uhradiť ani časť svojich záväzkov, aj napriek skutočnosti, že nesplnil podmienky platobnej
neschopnosti. Oddlženie je určené (v zmysle ZKR a dôvodovej správy k ZKR) pre špecifickú skupinu
ľudí. Pre túto skupinu je oddlženie jedinou možnosťou, ako sa vymaniť z tzv. dlhovej pasce, do ktorej sa
dostali či už vlastným pričinením alebo pre okolnosti, ktoré nevedeli ovplyvniť. Oddlženie však nemožno

považovať za spôsob, ktorým sa ktorýkoľvek dlžník a najmä taký, ktorý má dostatočný príjem, môže
zbaviť všetkých svojich záväzkov voči svojim veriteľom. Je preukázaný nepoctivý zámer žalovaného,
keď tento po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok žiadnym spôsobom neprejavil
úprimnú snahu riešiť svoje dlhy v medziach svojich možností, napriek tomu, že disponoval dostatočným
príjmom na to, aby mohol hoci len sčasti uspokojovať pohľadávky svojich veriteľov. Žalovaný tak naplnil

skutkovú podstatu nepoctivého zámeru, keď neprejavil úprimnú snahu riešiť svoje dlhy.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca sa domáha zrušenia oddlženia pre
nepoctivý zámer a spochybňuje jeho platobnú neschopnosť v čase podania návrhu na oddlženie,
nakoľko bol v tom čase zamestnaný. Túto skutočnosť žalovaný nijakým spôsobom nezatajoval a v

žiadosti o oddlženie pravdivo uviedol, že po dlhej dobe zamestnania sa mu podarilo od 04.07.2022
nastúpiťdopráce,čosvedčívjehosnaheriešiťsvojusituáciu.Doplatobnejneschopnostisadostalvroku
2020, keď v auguste prišiel o zamestnanie, jednalo sa o obdobie ovplyvnené pandémiou COVID 19, deti
boli doma z dôvodu, že školy boli zavreté. Neskôr prešli na dištančné vzdelávanie a s dvoma maloletými
deťmi bolo pre neho veľmi náročné nájsť si prácu. Od 15.08.2020 bol evidovaný na Úrade práce a

poberal dávku v nezamestnanosti do februára 2021. V tom čase postupne prestal platiť svoje dlhy,
nakoľko sa ocitol v hmotnej núdzi. Od augusta 2021 do novembra 2021 poberal dávku v hmotnej núdzi,
ktorá mu bola zrušená z dôvodu, že mu súd pridelil výživné od otca maloletej v sume 150 eur mesačne.
Žalovaný ďalej uviedol, že v septembri 2021 prijali mladšiu dcéru do materskej školy, ale nakoľko bolastále chorá, bolo veľmi obtiažne nájsť si zamestnanie, ktoré by umožňovalo zabezpečiť starostlivosť o
maloleté deti. Na Úrade práce bol evidovaný do 27.09.2021 a odvtedy bol dobrovoľne nezamestnaný,
pretože mladšia dcéra prestala po necelých troch mesiacoch navštevovať materskú školu z dôvodu

neustálych chorôb a tým pádom nebol schopný absolvovať pracovné pohovory, ktoré mu Úrad práce
ponúkal. So základnými výdavkami pomáhala istý čas babka, u ktorej niekoľko mesiacov bývali. V júli
2022 sa ozvala bývalá kolegyňa s tým, že hľadajú dočasnú náhradu za kolegyňu, ktorá mala úraz a bola
práceneschopná. Od 04.07.2022 nastúpil do práce a to na dobu určitú, počas trvania práceneschopnosti
kolegyne. Žalovaný dodal, že jeho zámer pri podaní návrhu na odloženie bol aj je poctivý. V čase

podania návrhu nevlastnil žiadnu nehnuteľnosť ani motorové vozidlo a ani dnešnému dňu nič nevlastní.
Žalobca vo svojom návrhu uvádza, že žalovaný nereagoval na jeho výzvu na preukázanie poctivého
zámeru. Žalovaný uviedol, že dňa 05.11.2023 reagoval na danú výzvu formou e-mailu na uvedenú
adresu pri dodržaní 7 dňovej lehoty. Žalobca ani nečakal na odpoveď zo strany žalovaného a poveril
svojho právneho zástupcu a podal návrh na zrušenie oddlženia. Žalovaný uviedol, že aj naďalej pracuje
v tej istej spoločnosti na dobu určitú do 30.06.2024. Jeho čistý mesačný príjem je v priemere 1.000,- eur

aj s daňovým bonusom na deti. Od otca maloletej dostáva výživné vo výške 150,-eur mesačne. Rodinné
prídavkymávovýške120,-eur.Žalovanýuviedol,žejehovýdavkypozostávajúzosplátkyhypotekárneho
úveru vo výške 392,-eur vo VÚB banke, a.s., ktorým jeho matka financovala kúpu nehnuteľnosti, v ktorej
im umožnila bývanie. S bývaním súvisia aj zálohové platby za elektrinu vo výške 90,- eur. Výdavky na
cestovanie predstavujú približne 150,-eur mesačne. Z dôvodu obmedzení v stravovaní zo zdravotných

dôvodov predstavujú výdavky na stravovanie približne 300,-eur mesačne. Ďalšou významnou položkou
sú náklady na kúrenie v dome, keďže v celom dome sa dá určiť iba drevom, čo predstavuje približne
250,-eur mesačne. Na pokrytie ďalších výdavkov ako sú výdavky spojené so školskou dochádzkou,
oblečenie, obuv, lieky, lekárske ošetrenie a rôzne nepredvídané a nepravidelné výdavky mu ostáva
minimum finančných prostriedkov.

3. Žalobca v replike uviedol, že žalovaný dôkazmi nepreukázal ním deklarovaný skutkový stav a navyše
tento skutkový stav nie je relevantným pri posúdení platobnej schopnosti žalovaného v čase pol roka
pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok a v čas podania návrhu, nakoľko tieto sa
udiali rok a viac pred podaním návrhu, na základe ktorej skutočnosti nie sú relevantnými. Pre posúdenie

platobnej schopnosti dlžníka je relevantným obdobie pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu
cca pol alebo trištvrte roka, čas podania návrhu a čas po podaní návrhu. Z vyjadrenia žalovaného
jednoznačne vyplýva, že tento od 07/2022 začal pracovať a mal stabilný príjem a podľa jeho slov
tento príjem nebol nízky. Žalovaný síce predložil pracovnú zmluvu, ale v tejto sa neuvádza výška jeho
mzdy. Žalovaný ako jednu z príloh predložil potvrdenie o poberaní dávky v hmotnej núdzi, ale túto

dávku dostával žalovaný len 4 mesiace v roku 2021, ktorá skutočnosť nie relevantnou pri posúdení
platobnej schopnosti žalovaného v čase pred podaním a v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu,
nakoľko od vtedy sa zmenila situácia a žalovaný je riadne zamestnaný s pravidelným mesačným
príjmom. Podľa názoru žalobcu bolo v majetkových možnostiach žalovaného čiastočne uspokojovať
pohľadávky svojich veriteľov, len by musel žalovaný prejaviť snahu o vyriešenie jeho dlhov, ktorú

snahu žalovaný neuskutočnil a túto ani nedeklaruje vo svojom vyjadrení. Žalovaný nepredložil žiadne
relevantné skutočnosti a dôkazy, ktorými by preukázal objektívne nepriaznivú životnú a majetkovú
situáciu v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok a teda nepreukázal dôvodnosť
podaného návrhu. Žalobca poukázal na závery rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 36Odi/4/2022
a Mestského súdu Bratislava III sp. zn. B1-31Odi/9/2022. Na základe citovaných rozsudkov žalobca

poukazuje, že žalovaný neprejavil snahu o vyriešenie jeho dlhov, napriek tomu, že mal príjem, z ktorého
mohol čiastočne uspokojovať pohľadávky jeho veriteľov. Žalovaný sa ani nepokúsil svojich veriteľov
osloviť za účelom zmeny spôsobu úhrady jeho záväzkov. Žalovaný medzi svoje výdavky uviedol
hypotekárny úver z roku 2014, ktorý však nemôže aktuálne platiť, nakoľko tento musel byť vyriešený v
rámci konkurzu a ak žalovaný platí naďalej tento úver, tak sa dopúšťa pravdepodobne trestnoprávneho

konania. Zároveň z vyjadrenia žalovaného jednoznačne vyplýva, že okrem príjmu, má aj výživné a
daňový bonus, teda jeho čistý mesačný príjem nie je nízky a z tohto by mohol čiastočne uhrádzať
pohľadávky jeho veriteľov.

4. Žalovaný v duplike uviedol, že svoju aktívnu vecnú legitimáciu žalobca odôvodnil v článku II návrhu

zo dňa 31.10.2023, pričom žalobca tvrdí, že je veriteľom žalovaného na základe Zmluvy o úvere č.
2000101243, ktorú uzatvoril žalovaný a právny predchodca žalobcu spoločnosť Zinc Euro, a.s., IČO:
47 918 551, so sídlom Karpatská 3256/15, Poprad (ďalej len ako „Zinc Euro, a.s.“) pričom pohľadávka
z tohto záväzkovo-právneho vzťahu bola postúpená na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zodňa 03.11.2021. Žalovaný namieta nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a to z nasledovného
dôvodu. Podľa výpisu z obchodného registra spoločnosti Zinc Euro, a.s. vznikla funkcia predsedu
predstavenstva dňa 29.10.2014 a funkcia podpredsedu predstavenstva dňa 01.09.2015. V zmysle §

194 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) je funkčné
obdobie predstavenstva spoločnosti maximálne 5 ročné. Podľa zápisu v obchodnom registri nedošlo k
prevoleniu predstavenstva spoločnosti a teda funkcia predsedu predstavenstva zanikla dňa 29.10.2019
a podpredsedu predstavenstva najneskôr dňa 01.09.2020. A teda zmluva o postúpení pohľadávok zo
dňa 03.11.2021 nemohla byť uzatvorená z dôvodu, že funkčné obdobie člena predstavenstva zaniklo, a

teda daný člen predstavenstva spoločnosti Zinc Euro, a.s., ktorý zmluvu podpísal, nebol oprávnený na
jej uzatvorenie v mene spoločnosti Zinc Euro, a.s. Je teda vylúčené, aby žalobca nadobudol pohľadávku
voči žalovanej. Nemá tak aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby. Žalobca v článku II návrhu zo
dňa 31.10.2023 tvrdí, že pohľadávku voči žalovanej si riadne prihlásil do konkurzu vedeného na majetok
žalovaného pod sp.zn. 36OdK/261/2022 a jeho pohľadávka údajne nebola popretá ani uspokojená.
Toto tvrdenie žalobcu je nepravdivé, nakoľko ako vyplýva zo zoznamu pohľadávok evidovaného v

tomto konkurznom konaní v Registri úpadcov, žalobca si svoju pohľadávku do konkurzu neprihlásil.
Za účelom preverenia skutočnosti, či došlo alebo nedošlo k prihláseniu pohľadávky do konkurzu,
žalovaný kontaktoval správcu konkurznej podstaty Ing. Miroslava R. Šefčíka, PhD., ktorý konkurz na
majetok žalovaného viedol a emailom zo dňa 29.02.2024 správca konkurznej podstaty potvrdil, že
takáto prihláška vôbec nebola podaná. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný bol schopný v malých čiastočných

plneniach postupne splácať svoj záväzok, nie je dôkazom jeho platobnej schopnosti, resp. neexistencie
platobnej neschopnosti. Naopak je dôkazom toho, že žalovaný nedisponoval finančnými prostriedkami
na úhradu splatného záväzku voči žalobcovi. Predpokladom platobnej neschopnosti je podľa § 3
ods. 2 ZKR pri fyzickej osobe existencia aspoň jedného peňažného záväzku po lehote splatnosti 180
dní. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na bod 49 odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR zo

dňa 31.01.2023, sp.zn. 5Obdo/18/2022. Do konkurzu sa podľa registra úpadcov prihlásili nasledovní
veritelia: Amico Finance, a.s. s , ďalej EOS KSI Slovensko, s.r.o. BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE
SERVIS SA a VÚB Banka, ktorí si prihlásili pohľadávky v celkovej výške 21.501,77 eura, žalobca
sa do konkurzu neprihlásil. V prevažnej väčšine záväzkov žalovanej išlo o záväzky voči nebankovým
subjektom, a teda popri samotných pohľadávkach je potrebné zohľadniť aj príslušenstvo vo forme

úrokov, úrokov z omeškania, či iných poplatkov. Žalovaný uviedol aj v návrhu na vyhlásenie konkurzu,
aj vo vyjadrení zo dňa 31.01.2024, že pracuje na pracovnú zmluvu od júla 2022, pričom aj podľa
predložených dokladov, pracovnú zmluvu má uzatvorenú na dobu určitú a jej pracovný pomer zatiaľ
trvá do júna 2024. Žalovaný nikdy nepodnikal, nikdy nepôsobil v štatutárnych orgánoch obchodných
spoločností, nemá žiadne osobitné vedomosti a skúsenosti v ekonomickej oblasti. Je samoživiteľom

dvoch maloletých detí. Žalovaný návrh na svoje oddlženie podal preto, že sa dostal do nepriaznivej
finančnej situácie spôsobenej nesplatiteľnosťou niektorých svojich záväzkov. Žalovaný nemal úmysel
zneužiť inštitút oddlženia a poškodiť svojich veriteľov. Rovnako tak žalovaný v návrhu na vyhlásenie
konkurzu pravdivo opísal svoju situáciu a uviedol svoje majetkové pomery, vrátane informácie o príjme
zo zamestnania, ktoré si medzičasom (od podania návrhu na vyhlásenie konkurzu až po povolenie

oddlženia) zaobstaral, z čoho jednoznačne vyplýva, že nemal v úmysle zatajiť informáciu dôležitú pre
posúdenie možnosti oddlžiť sa formou konkurzu. Z uvedených informácií a teda, že žalovaný v čase
podania návrhu na oddlženie mal pohľadávky v celkovej výške presahujúcej 20.000,- eur, vyplýva, že
objektívne nebol schopný plniť svoje záväzky v lehote splatnosti, aj keď by ich plniť chcel. Žalobca
poukazuje na príjem žalovaného zo zamestnania a schopnosť postupne v malých splátkach splácať

svoje záväzky, z čoho odvodzuje svoje konštatovanie, že žalovaný nebol v čase podania návrhu na
vyhlásenie konkurzu platobne neschopný a z možných malých splátok odvodzuje platobnú schopnosť
žalovaného. Pre posúdenie platobnej schopnosti je však nevyhnutné komplexne posúdiť konkrétnu
životnú situáciu a nielen matematicky vypočítať možnosť malých čiastočných plnení, bez zohľadnenia
ostatných sociálno-ekonomických súvislostí. Možné malé plnenia však nevyvracajú zákonnú podmienku

platobnej neschopnosti, ktorou je existencia záväzku dlžníka po splatnosti viac ako 180 dní. Samotné
vedenie exekúcie, ktorá je zákonným predpokladom pre oddlženie a pluralita veriteľov, je naopak
dôkazom toho, že žalovaný nedisponoval prostriedkami na zaplatenie svojich záväzkov, aj keď by ich
chcel splniť. Žalobca ďalej v návrhu zo dňa 31.10.2023 tvrdí, že „dochádza k úmyselnému zneužitiu
oddlženia žalovaným“. Taktiež tvrdí, že „napriek dostatočnému príjmu odmieta uhradiť dobrovoľne svoje

záväzkyarozhodnesazbaviťsvojichzáväzkovprostredníctvominštitútuoddlženia,nemožnopovažovať
za poctivý zámer.“ Spoločnosť Zinc Euro, a.s. poskytol žalovanému pôžičku v celkovej výške 3.000,-
eur s dobou splatnosti 6 rokov, splátkou 102,69 eur a s úrokovou sadzbou 38,5 % ročne. Žalobca
síce v zozname dokladov uvádza, že predložil zmluvu o úvere č. 2000073585, žiadny takýto dokladžalobca ale k žalobe nepripojil. Už samotné zamieňanie resp. analogické označovanie vzťahov úver
a pôžička naznačujú praktiky uzatvárania zmlúv spoločnosťou Zinc Euro, a.s., ktorej pohľadávka mala
byť postúpená na žalobcu. V predložených dokumentoch, konkrétne v záväznej žiadosti o pôžičku zo

dňa 04.12.2019 sa v článku II uvádza, že poplatok za poskytnutie pôžičky zaplatí žalovaná v prvých
šiestich splátkach a bude najviac vo výške týchto šiestich splátok. Toto absolútne neurčité ustanovenie,
kedy pri požičaných prostriedkoch vo výške 3.000,- eur je možný poplatok za sprostredkovanie vo
výške aj 6 x 102,69 eura, t.j. 616,14 eura a teda 20,54 % z požičanej sumy, čo v kombinácii s
úrokom 38,5% ročne vytvára situáciu, kedy záväzok žalovaného voči Zinc Euro, a.s. môže byť reálne

nesplatiteľný. Rovnako treba poukázať na tú skutočnosť, že poskytovanie pôžičiek/úverov spoločnosťou
Zinc Euro, a.s. je absolútnym obchádzaním úpravy poskytovania úverov spotrebiteľom, bez existencie
kontrolného subjektu a teda aj bez mimosúdnej kontroly dodržiavania podmienok a postupov v oblasti
poskytovania úverov spotrebiteľom. Rovnako tak podľa žalobcom predložených dokladov k poskytnutej
pôžičke je otázne, s akou mierou obozretnosti pri uzatváraní zmluvného vzťahu so žalovaným Zinc
Euro, a.s. postupovala a ako a či vôbec vyhodnotila schopnosť žalovaného predmetný záväzok splácať.

Činnosť, ktorú Zinc Euro, a.s. vykonáva, by sa dala označiť rovnako aj za neoprávnené podnikanie,
pretože poskytuje pôžičky z cudzích zdrojov bez bankovej licencie a formálne túto činnosť označuje
ako sprostredkovanie. Žalobca je subjektom, ktorý sa domáha ochrany pred ním tvrdeným zneužitím
práva zo strany žalovaného a je to naopak on (rovnako tak veriteľ Zinc Euro, a.s.), ktorý zjavne
zneužíva svoju pozíciu voči žalovanému, ktorému poskytol peňažné prostriedky bez objektívneho

vyhodnotenia, či je žalovaný vôbec schopný predmetné prostriedky vrátiť, uzatvoril zmluvu, ktorá sa
vymyká bežným podmienkam poskytovaných úverov a pôžičiek, kde úroky, poplatky a podmienky sú
absolútne v neprospech žalovaného a v neprospech reálnej možnosti splatenia pohľadávky, žalobca
ani Zinc Euro, a.s. nie sú subjektom, ktorý je podrobený kontrole dozorného orgánu a pri zohľadňovaní
úhrad od žalovaného resp. od súdneho exekútora vedúceho exekúciu na majetok žalovaného postupujú

v rozpore so zákonom. Konanie opísané vyššie možno hodnotiť nielen ako zjavné zneužitie práva,
ale i ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Konaniu v rozpore s dobrými mravmi nie je možné
poskytnúť právnu ochranu, ale naopak odoprieť v dôsledku ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších
súdnych autorít. Z vyššie uvedených informácií o postupe žalobcu a Zinc Euro, a.s. je zrejmé, že
žalovaný je osobou, ktorá spadá do skupiny osôb, pri ktorých je jedinou možnosťou vymaniť sa z

dlhovej pasce práve tým, že sa oddlží. Pri úroku 38,5 %, čo je z istiny 3.000,- eur ročne úrok asi
1.155,- eur a splátkach po 102,90 eura, čo je za 12 mesiacov 1.234,80 eura a podmienkach ako
cca 20 % poplatok za sprostredkovanie, nejasných pravidlách zohľadňovania splátok na istinu a na
príslušenstvo pohľadávky, a neexistencii inej ako súdnej kontroly, je práve žalovaný osobou, ktorá
sa dostal do dlhovej pasce napríklad aj veriteľa Zinc Euro, a.s. Žalovaný sa snažil o riešenie svoji

dlhov v rámci svojich možností a schopností. Počas konkurzu žalovaný poskytoval súčinnosť správcovi,
rovnako tak odpovedal na výzvu žalobcu dňa 05.11.2023, kde uviedol, že jeho majetková situácia sa
nezmenila a z uvedeného dôvodu nemá možnosť plniť svoj záväzok voči žalobcovi. Od vyhlásenia
konkurzu na svoj majetok žalovaný nenadobudol žiadny mimoriadny majetok formou dedenia, výhrou
ani darom. Jeho príjem postačuje na zabezpečenie základných životných potrieb svojich maloletých

detí a seba. Postačuje mu na úhradu bývania a zabezpečenie školskej a predškolskej dochádzky svojim
maloletým deťom. V kontexte rozsudku sp. zn. 2Odi/2/2021, ktorý uviedol sám žalobca, je potrebné
reflektovať aj na tú skutočnosť, že žalovaný pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu sa snažil
uhrádzať svoje záväzky. Súd pri skúmaní poctivého zámeru ale zohľadňuje aj pôvod pohľadávky, kedy
spoločnosť Zinc Euro, a.s. riadne nevyhodnotil možnosti osoby, ktorej poskytol pôžičku, podstúpil vysoké

obchodné riziko pod podmienkou uzatvorenia zmluvy s výškou nekalých až úžerníckych úrokov vo výške
38,5 % ročne, a ďalšími podmienkami spôsobujúcimi nemožnosť reálneho splatenia záväzku zo strany
žalovaného, čo nemožno pričítať na ťarchu žalovaného, nakoľko ide o zjavné zneužitie práva, resp.
výkon práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi a takýto výkon práva nemôže poožívať ochranu. Návrh
na vyhlásenie konkurzu žalovaný podala preto, aby sa vymanil z dlhovej pasce, do ktorej sa dostal aj

vďaka praktikám nebankových spoločností, nevynímajúc poskytovateľa pôžičky spoločnosti Zinc Euro,
a.s. Žalobca tvrdí, že výdavky, ktoré hradí, nepreukázal. Treba poukázať na skutočnosť, že niektoré
výdavky sa nepreukazujú, lebo je zrejmé, že je nevyhnutné ich vynakladať a ich existencia je súdu
známa z jeho rozhodovacej činnosti. Žalovaný uviedol, že s daňovým bonusom má asi 1.000,- eur v
čistom, okrem toho poberá prídavky na deti vo výške 120,- eur a výživné na jedno dieťa od jej otca

vo výške 150,- eur mesačne, jej príjem pre trojčlennú rodinu je tak cca na úrovni 1.270,- eur. Každý
mesiac plní sumu 392,- eur ako platbu za bývanie. Hradí stravu pre tri osoby, keď zohľadníme sumu asi
150,- eur na dieťa a 200,- eur na stravu dospelej osoby, tak len za stravy vynaloží v priemere 500,- eur
mesačne. Cestovné E. F. - D. a späť je denne 2,70 eura u dospelej osoby asi 1,70 eura denne za dieťa,t.j. cestovné asi 6,- eur denne, pri mesačnom cestovaní podľa počtu pracovných a školských dní je to
v priemere položka asi 150,- eur mesačne. Za elektrinu žalovaný platí 90,- eur mesačne. Z celkovej
sumy 1.270,- eur mesačne tak ostáva asi 138,- eur, z čoho žalovaný hradí náklady na oblečenie, lieky a

voľnočasové aktivity detí a čo už aj tak je hraničná suma na financovanie trojčlennej rodiny. Je zrejmé,
že žalovaný za súčasnej situácie nemá z čoho uhrádzať svoje záväzky avšak ako sám uvádza, je si
ich vedomý a v prípade mimoriadneho príjmu, resp. zmeny situácie je pripravený rešpektovať zákonnú
úpravu. Žalovaný plní za svoju matku splátku jej hypotekárneho úveru vo výške 392,- eur mesačne, čo
nie je vyššia suma, ako je priemerná suma nájmu v D.. Ide tak o spôsob podieľania sa žalovaného na

nákladoch domácnosti a týmto spôsobom zabezpečuje bývanie pre seba a pre svoje dve maloleté deti,
čo je jednou z jeho základných povinností ako rodiča.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 21.03.2024 argumentoval tým, že námietka žalovaného
ohľadom neplatnosti postúpenia pohľadávky na žalobcu od pôvodného veriteľa z dôvodu neplatnosti
zmluvy o postúpení pohľadávky je právne irelevantná, nakoľko v obchodnom registri sa nezapisuje

údaj, ak členovia predstavenstva sú po uplynutí funkčného obdobia tí istí, tie isté osoby. Ak by
došlo k zmene týchto osôb, predmetná skutočnosť sa zapíše do obchodného registra. Zmluvu o
postúpení pohľadávok podpísali a uzatvorili osoby na to kompetentné a osoby, ktoré boli riadne a
zákonne zvolené a zapísané do obchodného registra. Rovnako žalobca nesúhlasí a namieta tvrdenie
žalovaného ohľadom nedostatku aktívnej vecnej legitimácie z dôvodu, že žalobca si neprihlásil svoju

pohľadávku do konkurzného konania. Ustanovenie § 166f ods. 1 ZKR totiž ustanovuje, že veriteľ,
ktorý je dotknutý oddlžením je oprávnený domáhať sa zrušenie oddlženia dlžníka, pričom dotknutým
veriteľom dlžníka je každý veriteľ, ktorý má voči dlžníkovi pohľadávku a nemusí sa jednať len o veriteľa,
ktorý si prihlásil svoju pohľadávku do konkurzného konania. Ani výklad k uvedenému ustanoveniu
neustanovujeanešpecifikuje,žedotknutýmveriteľomjelentenveriteľ,ktorýsiprihlásilsvojupohľadávku

do konkurzného konania, nakoľko dotknutým je každý veriteľ, nakoľko pohľadávky veriteľov sa stali
nevymáhateľnými v dôsledku oddlženia dlžníka. Žalovaný bol a je riadne zamestnaný a dosahuje
pravidelný príjem, z ktorého mohol a môže aj naďalej uspokojovať pohľadávky jeho veriteľov. Žalovaný
uviedol, že výška jeho pohľadávok bola v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok
vo výške cca 21.500,-eur, ktorú sumu mohol žalovaný v priebehu niekoľkých rokov splatiť čiastočnými

úhradami.

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 17.04.2024 uviedol, že podľa § 194 ods. 1 Obchodného
zákonníka je funkčné obdobie členov predstavenstva akciovej spoločnosti ohraničené hornou hranicou 5
rokov. Ide o kogentné ustanovenie Obchodného zákonníka, od ktorého sa nie je možné odchýliť. Podľa

§ 2 ods. 1 písm. e) zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri sa do obchodného registra zapisuje
meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo alebo iný identifikačný údaj, ak rodné číslo
nie je pridelené, fyzickej osoby, ktorá je štatutárnym orgánom alebo jeho členom, s uvedením spôsobu,
akýmtátoosobakonávmenezapísanejosoby,asuvedenímdňavznikuapojejskončenídňaskončenia
funkcie.

V žiadnom zo zákonných ustanovení, či už Obchodného zákonníka alebo Zákona o obchodnom registri
sa neuvádza, že by sa do Obchodného registra nezapisovali údaje, ak členovia predstavenstva sú po
uplynutí funkčného obdobia tie isté osoby, ako žalobca tvrdí, naopak zákonné ustanovenie Zákona o
obchodnom registri výslovne uvádza, že sa do Obchodného registra zapisuje údaj o dni vzniku funkcie
ako aj údaj o dni zániku funkcie. Ako vyplýva z listín uložených v zbierke listín, stanovy obchodnej

spoločnosti zo dňa 28.08.2015, stanovy zo dňa 25.11.2016 ako aj stanovy zo dňa 21.06.2017 obsahujú
v bode 10.8 predmetných stanov údaj, že funkčné obdobie členov predstavenstva spoločnosti Zinc Euro,
a.s. je 5 ročné. Rovnako tak obsahujú údaj, že toto funkčné obdobie sa končí až voľbou nových členov
predstavenstva tejto akciovej spoločnosti. Samotné ustanovenie ako také je v rozpore so zákonom,
nakoľko sa odchyľuje od kogentnej úpravy zakotvenej v § 194 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré

dlhšie funkčné obdobie ako 5 ročné výslovne nepripúšťa. Aj napriek skutočnosti, že funkčné obdobie
predsedu predstavenstva Zinc Euro, a.s. A. G. skončilo dňa 29.10.2019 a funkčné obdobie podpredsedu
predstavenstva A. G. dňa 01.09.2020 spoločnosť Zinc Euro, a.s., ako vyplýva z listín uložených v Zbierke
listín, členov predstavenstva neprevolila. V žiadnej zo zápisníc z valného zhromaždenia nie je uvedený
údaj o voľbe členov predstavenstva (okrem tých, v ktorých títo členovia predstavenstva boli zvolení)

a keďže funkčné obdobie členov predstavenstva uplynutím lehoty 5 rokov od ich zvolenia za členov
predstavenstva uplynulo, musia byť opätovne za členov predstavenstva zvolení, pretože ich funkcia zo
zákona zanikla.Skutočnosť, že spoločnosť Zinc Euro, a.s. funguje tak, že zo žiadnej listiny nevyplýva, že by členovia
predstavenstva po skončení ich funkčného obdobia boli zvolení opätovne, a že stanovy spoločnosti
Zinc Euro, a.s. čo do funkčného obdobia členov predstavenstva, sú v rozpore so zákonom, konkrétne

s ustanovením § 194 ods. 1 Obchodného zákonníka, zakladá legitímne právo žalovaného namietať
nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní, nakoľko za spoločnosť Zinc Euro,
a.s. konala osoba, ktorá v danom čase za túto spoločnosť nemala oprávnenie konať, nakoľko jej
funkčné obdobie zaniklo a opätovne táto osoba preukázateľne nebola príslušným orgánom zvolená za
štatutárny orgán. Z obchodného registra jednoznačne vyplýva, že spoločnosť Zinc Euro, a.s. nemá

kreovaný štatutárny orgán, a zo Zbierky listín jednoznačne vyplýva a že k voľbe členov predstavenstva
(nových, resp. zvoleniu tých istých po uplynutí ich funkčného obdobia) nedošlo. K neprihláseniu
pohľadávky žalobcu do konkurzného konania žalovaný uvádza, že v časti aktívna vecná legitimácia
toto neprihlásenie namietal, nakoľko sám žalobca v časti aktívna vecná legitimácia na podanie žaloby
uviedol, že jeho pohľadávka bola riadne prihlásená a nebola v konkurze popretá a teda bola zistená, čo
jevrozporesoskutočnosťouauvedenétvrdeniežalobcujejednoznačnenepravdivé.Anizpredložených

dôkazov žalobcom nevyplýva, že by pohľadávka žalobcu reálne mala existovať. Žalovaný poukázaním
na tvrdenie žalobcu, o prihlásení pohľadávky do konkurzu, ktoré nie je pravdivé, chcel poukázať na
vierohodnosť tvrdení žalobcu, ktorý si nedal ani len tú námahu, aby všeobecnú žalobu, ktorú totožne
podáva bez zohľadnenia konkrétnych okolností jednotlivých prípadov, a aplikuje ju na skutkovo odlišné
prípady, prispôsobil skutočnostiam tohto konkrétneho prípadu. Žalobca v závere svojho vyjadrenia

zo dňa 21.03.2024 uvádza, že „žalovaný len uviedol rôzne výklady, ktoré nie sú právne záväzné a s
ktorými žalobca nesúhlasí, nakoľko každý jeden prípad je nevyhnutné posúdiť individuálne a špecificky.“
Žalobca, ale zrejme neaplikuje rovnaké postupy na seba ako žalobcu a na žalovanú, nakoľko, ako je
zrejmé aj z existujúcich rozhodnutí týkajúcich sa tohto žalobcu, jeho žaloby sú podávané formulárovým
spôsobom bez zohľadnenia špecifických a individuálnych okolností každého jedného prípadu. Rovnako

sa tak žalobca snaží aplikovať konkrétne rozhodnutia, ktoré sú založené na diametrálne odlišných
okolnostiach a skutkovom stave, na toto konanie.

7.SúdvykonaldokazovanieoboznámenímsaslistinnýmidôkazmiatosoZáväznoužiadosťouopôžičku
zodňa04.12.2019,soZmluvouopostúpenípohľadávokzodňa03.11.2021,svýpisomzPrílohykzmluve

o postúpení pohľadávok, s pripojeným spisom Okresného súdu Trnava sp. zn. 36OdK/261/2022, s
výpisom z obchodného registra ohľadom spoločnosti Zinc Euro, a.s. ako i s obsahom celého spisového
materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

8. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávaní pridržal argumentácie uvedenej v písomných

vyjadreniach a zotrval na tom, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby a tiež,
že neuniesol dôkazné bremeno, keď tvrdil, že žalovaný mal pri oddlžení nepoctivý zámer, s tým,
že žalovaný dostatočným spôsobom preukázal svoj poctivý zámer a žiadal, aby súd žalobu žalobcu
zamietol v celom rozsahu.

9. Zo záväznej žiadosti o pôžičku uzatvorenej medzi spoločnosťou Zinc Euro, a.s. ako
sprostredkovateľom a žalovaným ako žiadateľom vyplýva, že žalovaný v súlade s ustanoveniami
Rámcovej zmluvy- Dlžník č. H.- XXXX podal záväznú žiadosť o pôžičku v celkovej žiadanej výške 3.000,-
eur, dĺžkou splácania 60 mesiacov, celkovou výškou mesačnej splátky 102,69 eura, úrokom 38,5 % p.a..

10. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 03.11.2021 medzi spoločnosťou Zinc Euro, a.s.,
ako postupcom a žalobcom ako postupníkom vyplýva, že predmetom tejto zmluvy je postúpenie súboru
pohľadávok postupcu, ktoré vznikli jednak z vlastného právneho vzťahu s dlžníkom titulom uzavretej
Rámcovejzmluvy-Dlžníkvnadväznostinazáväznúžiadosťopôžičkuatotitulomsplatnýchpoplatkovza
sprostredkovanie a správu pôžičiek poskytnutých fyzickými osobami investormi ako veriteľmi a súčasne

pohľadávok, ktoré postupca nadobudol postúpením od pôvodných veriteľov z dôvodu nesplácania
sprostredkovaných pôžičiek jednotlivými dlžníkmi v počte 255 obchodných prípadov, v celkovom objeme
vyčíslenom k 03.11.2021 a ktoré sú špecifikované v Prílohe č. 1 tejto zmluvy. Zmluva bola za spoločnosť
žalobcu podpísaná konateľom A. I. E. a za spoločnosť Zinc Euro, a.s. podpredsedom predstavenstva
A. G..

11. Z výpisu z obchodného registra ohľadom spoločnosti Zinc Euro, a.s. , so sídlom Karpatská 3256/15,
Poprad vyplýva, že predsedovi predstavenstva A. G. vznikla funkcia dňa 29.10.214 a podpredsedovipredstavenstva A. G. dňa 01.09.2015. Z výpisu je ďalej zrejmé, že nedošlo k prevoleniu predstavenstva
spoločnosti.

12. Nakoľko súd nemal v konaní danú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na podanie žaloby, nevykonal
z dôvodu hospodárnosti dôkazy navrhnuté žalobcom, najmä vykonanie dopytu na Sociálnu poisťovňu
za účelom lustrácie o príjme žalovaného za obdobie pol roka pred podaním návrhu na vyhlásenie
konkurzunajehomajetok,pričomsúdaninepristúpilkskúmaniu,čibolinaplnenéznakykonaniadlžníka-
žalovaného s nepoctivým zámerom.

13. Podľa ustanovenia § 166f ods. 1 ZKR veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať
sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do
šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o
oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich
spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.

14. Účelom právnej úpravy oddlženia fyzických osôb je riešenie úpadku fyzických osôb, ktorý
predstavuje významný ekonomicko - sociálny problém. Základným predpokladom možnosti uchádzať
sa o oddlženie je platobná neschopnosť dlžníka, ktorá sa predpokladá. Ide však o domnienku
vyvrátiteľnú. Kontrolu poctivého zámeru môže iniciovať v zásade každý veriteľ, ktorý je oddlžením

dotknutý (aktívna vecná legitimácia). Žaloba sa uplatňuje voči dlžníkovi resp. voči jeho dedičom (pasívna
vecná legitimácia).

15. Súd rešpektujúc vyššie uvedené teoretické legislatívne vymedzenie procesu oddlženia posudzoval
konkrétne podmienky v prejednávanej právnej veci. V prvom rade súd skúmal splnenie procesných

podmienok, pričom sporným v konaní bolo, či má žalobca oprávnenie na podanie návrhu na zrušenie
oddlženia a je daná jeho aktívna vecná legitimácia.

16. V konaní nebolo sporné, že Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 12.10.2022, sp. zn.
36OdK/261/2022-12 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 200 zo dňa 18.10.2022 vyhlásil konkurz na

majetok žalovaného, ustanovil správcu Ing. Miroslava R.Šefčíka, PhD. a oddlžil dlžníka tak, že ho zbavil
všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené
vkonkurzeadlhov,ktorésúvylúčenézuspokojenia.Účinkyvyhláseniakonkurzunastalidňa19.10.2022.

17. V konaní taktiež nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu- spoločnosť Zinc Euro, a.s. uzavrel

so žalovaným dňa 04.12.2019 záväznú žiadosť o pôžičku v celkovej výške žiadanej pôžičky 3.000,-
eur. Rovnako nebolo sporným, že spoločnosť Zinc Euro, a.s. postúpila pohľadávku voči žalovanému vo
výške 2.981,32 eura na spoločnosť žalobcu, pričom predmetnú zmluvu za spoločnosť Zinc Euro, a.s.
podpísal dňa 03.11.2021 A. G. ako podpredseda predstavenstva.

18. Z výpisu z Obchodného registra obchodnej spoločnosti Zinc Euro, a.s. vyplýva, že A. G. ako
podpredsedovi predstavenstva vznikla funkcia dňa 01.09.2015. S poukazom na kogentné ustanovenie
§ 194 ods. 1 Obchodného zákonníka sú členovia predstavenstva volení na dobu určenú v stanovách,
pričom táto nesmie presiahnuť päť rokov. Podľa zápisu v obchodnom registri však nedošlo k prevoleniu
predstavenstva spoločnosti Zinc Euro, a.s. a teda funkcia podpredsedu predstavenstva zanikla dňa

01.09.2020.Žalobca v konaní argumentoval, že v obchodnom registri sa nezapisuje údaj, ak členovia
predstavenstva sú po uplynutí funkčného obdobia tie isté osoby. Uvedená argumentácia žalobcu však
neobstojí, pretože aj v prípade, ak sú po uplynutí funkčného obdobia zvolené tie isté osoby, uvádza
sa v obchodnom registri tak údaj o vzniku funkcie ako aj údaj o dni zániku funkcie. Ani skutočnosť, že
stanovy obchodnej spoločnosti Zinc Euro, a.s. obsahujú v bode 10.8 údaj, že funkčné obdobie členov

predstavenstva je päťročné, končí však až voľbou nových členov predstavenstva nemá vplyv na zánik
funkcie členov predstavenstva uplynutím 5 rokov od ich zvolenia, keďže Obchodný zákonník dlhšie
funkčné obdobie ako päťročné nepripúšťa.

19. Podľa názoru súdu si žalobca nesplnil procesné bremeno popretia tvrdení žalovaného ohľadom

podpisu Zmluvy o postúpení pohľadávok osobou neoprávnenou v mene spoločnosti Zinc Euro, a.s.
a neuviedol a v konaní ani nepreukázal svoje tvrdenie, že Zmluvu o postúpení pohľadávok podpísali
a uzatvorili osoby na to kompetentné a riadne a zákonne zvolené.20. Vychádzajúc z vyššie prezentovaných úvah súd dospel k záveru, že Zmluva o postúpení pohľadávok
medzi spoločnosťou Zinc Euro, a.s., ako postupcom a žalobcom ako postupníkom nebola za spoločnosť
Zinc Euro, a.s. podpísaná osobou na to oprávnenou, nakoľko jej funkčné obdobie zaniklo dňa

01.09.2020, čo predstavuje dôvod neplatnosti tohto právneho úkonu a na základe takéhoto úkonu
nemohlo ani dôjsť k prevodu pohľadávky na žalobcu. Nie je tak daná aktívna vecná legitimácia žalobcu,
ktorého nemožno považovať za subjekt dotknutý oddlžením, keďže nemá k dispozícii právny titul na
uplatnenie pohľadávky a preto súd žalobu žalobcu zamietol. S poukazom na uvedené súd neskúmal, či
v danom prípade boli naplnené znaky konania dlžníka- žalovaného s nepoctivým zámerom.

21. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný
sporový poriadok“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
a žalovanému ako procesne úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, o
výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje (§ 355, § 362 CSP)

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať zanásledok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie (§ 366 CSP).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 zák. č. 233/1995 Z.z.).
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods.1 zák. č. 233/1995 Z.z.),
kauzálne príslušným je Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 zákona č. 233/1995 Z.z.).