Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, November 5, 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 14Sa/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200678
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Kurucová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:2016200678.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci žalobcu:

A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, E., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Škodler
& Partners, s. r. o., so sídlom Dobšinského 12, Bratislava, IČO: 47 238 232, štatutárny zástupca:
Mgr. Zdenko Seneši, advokát a konateľ, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom ul.
29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutí žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.
II. Správny súd v Bratislave žalovanej nárok na náhradu trov konania pred správnym súdom nárok na

náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia
1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXXXX-XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX Sociálna poisťovňa –
pobočka Trnava (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) podľa ustanovenia § 178 ods. 1 písm.
a) prvý bod zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase
(ďalej len „zákon o sociálnom poistení“ alebo „zákon o sociálnom poistení v znení účinnom v
rozhodnom čase“) rozhodla, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. mája 2007, ale zaniklo dňa 30. júna

2009. Prvostupňové rozhodnutie správny orgán prvého stupňa odôvodnil s odkazom na ustanovenie
§ 5 a § 21 ods. 1 a 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase tým,
že v súvislosti so zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia k 31.05.2007
rozhodnutím Trnavského samosprávneho kraja, č. F. zo dňa 24.04.2007 podal žalobca odhlášku
z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo
činnej osoby ku dňu 31.05.2007. V súvislosti s údajmi poskytnutými Slovenskou lekárskou komorou
predložil dňa 22. 10. 2015 žalobca rozhodnutie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe zo dňa

21.04.2005, č. G./XX, v ktorom bola licencia zrušená ku dňu 28.02.2015. Podľa údajov z registra
daňových subjektov správny orgán prvého stupňa zistil, že príjem žalobcu v kalendárnom roku 2008
bol nižší, ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu, a teda príjem žalobcu bol za rok 2008
nižší ako zákonom stanovená hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti
podľa osobitného predpisu alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou zárobkovou činnosťou pre
posúdenie vzniku povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby k 01.07.2009.
2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná

rozhodnutím č. XXXXXX-X/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)
tak, že odvolanie v celom rozsahu zamietla a potvrdila napadnuté rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu. Napadnuté rozhodnutie odôvodnila tým, že hoci v súvislosti s rozhodnutím
Trnavského samosprávneho kraja, č. F. zo dňa XX.XX.XXXX došlo k 31.05.2007 k zrušeniu povoleniena prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia žalobcovi a žalobca podal odhlášku z povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby
ku dňu 31.05.2007, aj po 31.05.2007 mal žalobca platnú licenciu L1A, vydanú Slovenskou lekárskou

komorou pod č. G./XX zo dňa XX.XX.XXXX. Podľa názoru žalovanej v prípadoch, ak samostatne
zárobkovo činná osoba – lekár má platnú licenciu L1A (bez ohľadu na skutočnosť, či ju aj aktívne
využíva)avrozhodujúcomobdobímápríjemzpodnikaniaazinejsamostatnejzárobkovejčinnostivyšší,
ako je zákonom ustanovená hranica samostatne zárobkovo činnej osobe – lekárovi povinné sociálne
poistenie vzniká resp. trvá. Žalobca bol preto aj po 31.05.2007 povinne nemocensky a dôchodkovo

poistenýakosamostatnezárobkovočinnáosoba.Kodvolacejnámietke,žesprávnyorgánneupovedomil
žalobcu o začatí nedávkového konania a neposkytol mu možnosť vyjadriť sa k začatému konaniu
a k podkladu rozhodnutia žalovaná uviedla, že podľa zákona o sociálnom poistení žalovaná nemá
povinnosť upovedomovať účastníkov o začatí konania ani povinnosť dať účastníkom možnosť vyjadriť
sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladu a k spôsobu jeho zistenia (rozsudok NS SR, sp. zn.
7Sžso/20/2010 zo dňa 24.02.2011). Vo veci správny orgán prvého stupňa rozhodol v nedávkovom

konaní z dôvodu spornosti, ktorá vznikla nesprávne podanou odhláškou žalobcu z povinného sociálneho
poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Prvostupňové rozhodnutie má všetky náležitosti, výrok aj
odôvodnenie sú dostatočne presné a určité, a preto žalovaná prvostupňové rozhodnutie potvrdila.
II. Správna žaloba
3. Správnou žalobou zo dňa 29.11.2016, doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 30.11.2016,

sa žalobca domáhal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie, vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie
a žalobcovi priznal náhradu trov konania.
4. V správnej žalobe žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne a nezákonné z dôvodu,
že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení
o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia

alebo opatrenia vo veci. Poukázal na to, že súd musí hľadať také riešenie, ktoré nielen rešpektuje právo,
ale jeho výklad a aplikácia smerujú k spravodlivému výsledku. Uviedol, že mal za to, že k 31.05.2007
zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia mu zaniklo postavenie samostatne
zárobkovo činnej osoby, keďže zároveň požiadal aj o zrušenie IČO a zrušenie registrácie na daň
z príjmu a nemal žiadne príjmy z výkonu činnosti na základe licencie L1A. Poukazoval tiež na to, že

k vydaniu prvostupňového rozhodnutia došlo po deviatich rokoch od odhlásenia žalobcu z povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia ako samostatne zárobkovo činnej osoby.
Žalobca uviedol, že formalistický výklad zákona o sociálnom poistení je vo vzťahu k nemu nespravodlivý
a vec bola nesprávne právne posúdená. Podľa jeho názoru na základe ním podanej odhlášky
z povinného sociálneho poistenia žalovaná rozhodla o zániku povinného nemocenského poistenia

a povinného sociálneho poistenia ku dňu 31.05.2007 vyznačením v spise. Keďže išlo o právoplatné
rozhodnutie a od právoplatnosti uplynul viac ako rok, žalovaná nemohla nariadiť obnovu konania vo veci
zániku sociálneho poistenia, a preto žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Vo výroku
prvostupňového rozhodnutia absentuje uvedenie zákonného ustanovenia, na základe ktorého správny
orgán rozhodol. Žalobca tiež namietal, že správny orgán prvého stupňa ho neupovedomil o začatí

predmetného nedávkového konania a neposkytol mu príležitosť vyjadriť sa k začatému konaniu, čím mu
znemožnil vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť jeho návrhy.
III. Vyjadrenie žalovanej
5. Vo vyjadrení žalovanej k žalobe zo dňa 11.07.2017 žalovaná žiadala, aby súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

6. K námietkam žalobcu, uvedeným v správnej žalobe, uviedla, že § 5 zákona o sociálnom poistení
vymedzuje podmienky, za ktorých sa fyzická osoba považuje za samostatne zárobkovo činnú osobu.
Do 31.12.2010 bol rozhodujúcou skutočnosťou pre nadobudnutie právneho postavenia samostatne
zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia výkon určenej činnosti alebo udelenie oprávnenia
na výkon takejto určenej činnosti. Podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom

v rozhodnom čase sa za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, zakladajúce
status samostatne zárobkovo činnej osoby, považuje aj povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho
zariadenia alebo povolenie vydané podľa osobitného predpisu a licencia na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe (L1A), vydané podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej
starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z. z.“).
Námietku žalobcu, že zrušil registráciu pre daň z príjmu, považuje žalovaná za irelevantnú, pretože
táto registrácia bola rozhodujúca pre nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej
osoby v období od 01.01.2011 do 30.06.2014. Keďže žalobca bol v čase zrušenia povolenia naprevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia aj držiteľom licencie L1A podľa § 10 zákona č. 578/2004
Z. z. č. G./XX, vydanej Slovenskou lekárskou komorou dňa 21.04.2005, ktorá bola zrušená na jeho
žiadosť až k 28.02.2015, na účel vzniku resp. trvania povinného nemocenského poistenia a povinného

dôchodkového poistenia mal aj po 31.05.2007 postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby.
7. Vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne
zárobkovo činnej osoby závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti
alebo od výnosov s nimi súvisiacich podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov, ktorý osoba
dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Keďže žalobca až za rok 2008 nedosiahol príjem relevantný

pre vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, uvedené poistenie
mu zaniklo k 30.06.2009 (§ 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase).
8. Na zákonnosť napadnutého rozhodnutia nemá vplyv skutočnosť, že si žalobca nebol vedomý
skutočnosti, že licencia L1A zakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby, keďže neznalosť
zákonov neospravedlňuje. Ani nadobudnutie postavenia zamestnanca nemá za následok zánik
povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej

osobe, pretože súbeh poistení zákon nevylučuje.
9. Vo vzťahu k námietke vydania rozhodnutia vyznačením v spise a nemožnosti obnovy konania
žalovaná uviedla, že podľa § 178 ods. 1 písm. a) prvý bod zákona o sociálnom poistení Sociálna
poisťovňa vydáva v otázkach vzniku, prerušenia alebo zániku sociálneho poistenia rozhodnutie len
v sporných prípadoch, čo bol aj prípad žalobcu. Vzhľadom na uvedené nebola ani nemohla byť zo strany

žalovanej nariadená obnova konania, ale o veci bolo rozhodnuté podľa § § 178 ods. 1 písm. a) prvý
bod zákona o sociálnom poistení ako o spornom prípade, čo je uvedené aj vo výroku prvostupňového
rozhodnutia. Poukázala tiež na povinnosť poistenca podľa § 227 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom
poistení preukázať skutočnosti rozhodujúce pre vznik, trvanie, prerušenie alebo zánik sociálneho
poistenia.

10. K námietke porušenia procesných práv účastníka konania neinformovaním o začatí správneho
konania žalovaná uviedla, že na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní s poukázaním na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Sžso/20/2010 zo
dňa 24.02.2011. Žalobca mal možnosť uplatniť svoje práva v rámci odvolacieho konania, čo aj využil.

IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania
11. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej (replike) zo dňa 31.07.2017 opätovne poukázal na
judikatúruÚstavnéhosúduSR,zktorejvyplýva,žemechanickáaplikáciazákonamôžepriniesťabsurdné
dôsledky a v prípade, že tomu tak je, má súd interpretáciu pomocou redukcie „ad absurdum“ odmietnuť

a zvoliť výklad, ktorý bude v súlade so zmyslom a účelom zákona a bude racionálny a spravodlivý.
Idea spravodlivosti musí byť prístupná aj v oblasti verejného práva. Do pozornosti súdu dal rozhodnutie
Krajského súdu v Prešov, sp. zn. 2Sa/4/2017 zo dňa 07.07.2017, § 1 ods. 1 a § 3 ods. 2 Správneho
poriadku a rezolúciu č. (77) 31 Výboru ministrov Rady Európy o správnom konaní. Vyjadril nesúhlas
s názorom žalovanej, že v danej veci nemá povinnosť upovedomiť účastníka konania o začatí konania

a považuje to za podstatné porušenie svojich práv.
12. Žalovaná v duplike zo dňa 17.08.2017 opätovne poukázala na to, že je viazaná znením § 5
zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase, ktoré vymedzuje skutočnosti,
za splnenia ktorých je potrebné fyzickú osobu považovať sa samostatne zárobkovo činnú osobu.
Zákon o sociálnom poistení nepozná inštitút zmiernenia tvrdosti zákona ani uplatňovanie výnimiek

u jednotlivých poistencov. Právnu normu je potrebné aplikovať rovnako na všetky prípady rovnakého
druhu.ProtirozsudkuKrajskéhosúduvPrešove,naktorýpoukazovalžalobca,podalažalovanákasačnú
sťažnosť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Opätovne poukázala na to, že v konaní podľa
zákona o sociálnom poistení je vylúčené použitie všeobecného zákona o správnom konaní.
V. Priebeh doterajšieho súdneho konania

13. Krajský súd v Trnave rozsudkom, č. k. 20Sa/31/2016-56 zo dňa 15.12.2017 zrušil napadnuté
rozhodnutie, vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie a žalobcovi priznal právo na náhradu trov
konania. Správny súd dospel k záveru, že žalovaná porušila práva žalobcu ako účastníka správneho
konania, keďže začatie konania mu nebolo oznámené a nemal možnosť sa pred vydaním rozhodnutia
vyjadril k jeho podkladu, prvostupňové rozhodnutie považoval za nepredvídateľné, trpiace obsahovými

nedostatkami a nezodpovedajúce ustanoveniu § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Aj napadnuté
rozhodnutie súd vyhodnotil ako arbitrárne. V rámci právneho posúdenia veci súd poukázal na to, že
rozhodovaciapraxniejevtýchtoprípadochjednotná.Súdsanestotožnilsnázorom,žeokamihomzániku
povinného poistenia na základe zániku povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia nastúpiliný dôvod povinného poistenia vyplývajúci z toho, že žalobca bol držiteľom licencie L1A napriek tomu,
že na jej základe žiadnu činnosť nevykonával a nemal z nej žiadne príjmy. Licenciu L1A ako doklad, na
základe ktorého je možný výkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z., nie

je podľa názoru súdu možné stotožňovať s vykonávaním činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle
§ 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení. Napadnuté rozhodnutie považoval súd za nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov a z dôvodu porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré
mali mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
14.Protitomutorozsudkupodalažalovanávčaskasačnúsťažnosťzodňa15.02.2018,tvrdiac,žekrajský

súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Najvyšší správny súd rozsudkom, č.
k. 9Sžsk/107/2018-88 zo dňa 27.06.2022 rozsudok Krajského súdu v Trnave, č. k. 20Sa/31/2016-56 zo
dňa 15.12.2017 zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie. Poukázal na skutočnosť,
že otázkou spornou v tomto konaní sa zaoberal a dal na ňu odpoveď Veľký senát Najvyššieho súdu
SR v rozsudku, sp. zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24.11.2020 a ústavná sťažnosť proti tomuto rozsudku
bola odmietnutá uznesením, sp. zn. IV. ÚS 610/2021 zo dňa 30.11.2021. Veľký senát sa stotožnil

s názorom, že licencia L1A oprávňuje lekára vykonávať samostatnú zdravotnícku prax a držiteľ tejto
licencie je oprávnený bez ďalšieho povolenia alebo súhlasu akéhokoľvek orgánu poskytovať zdravotnú
starostlivosť. Je na jeho vôli, či bude túto licenciu využívať. Licenciu L1A ako samostatné oprávnenie na
výkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z. treba považovať za
oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom

poistení. Veľký senát Najvyššieho SR vo vyššie uvedenom rozhodnutí uviedol tri spôsoby zániku
povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia držiteľa licencie L1A, a to
(i) podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, (ii) podľa § 21 ods. 4 časť vety pred písmenom „a“
zákona o sociálnom poistení a (iii) odo dňa vzniku pracovného pomeru s poskytovateľom zdravotnej
starostlivosti, v ktorom na výkon činnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak taký

lekár predložil pobočke Sociálnej poisťovne vyhlásenie, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva
činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení.
V oblasti posúdenia charakteru licencie L1A preto kasačný súd odkázal na rozhodnutie Veľkého senátu
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24.11.2020. V otázke posúdenia splnenia podmienky
kvalifikovanej výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti žalobcu v relevantnom

čase kasačný súd uviedol, že nebolo sporným, že v roku 2007 žalobca dosiahol príjem vyšší ako
zákonom stanovená hranica, pričom nie je rozhodujúce, podľa ktorého písmena ustanovenia § 5 zákona
o sociálnom poistení bol tento príjem dosiahnutý. Kasačný súd zároveň vyslovil názor, že žalovaná
nepochybila, keď žalobcovi neoznámila začatie nedávkového konania, pretože na presné a úplné
zistenie skutočného stavu disponovala dostatkom podkladov. Aj účastníkovi konania, ktorému bolo

začatie konania oznámené až v momente doručenia prvostupňového rozhodnutia, ostáva zachovaná
možnosť vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia, a to
v rámci odvolacieho konania, ktoré tvorí s prvostupňovým jeden celok.
15. Krajský súd v Trnave následne rozsudkom, č. k. 20Sa/24/2022-110 zo dňa 12.08.2022 zrušil
napadnuté rozhodnutie žalovanej, vec jej vrátil na ďalšie konanie a žalobcovi priznal právo na náhradu

trov konania v celom rozsahu. V odôvodnení uviedol, že nakoľko kasačný súd nespochybnil správnosť
záveru o nepreskúmateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a ku zmene skutkového či právneho
stavu, ktorá by mohla ovplyvniť zistenia súdu v tomto smere iba plynutím času nedošlo, súd nemal dôvod
odkloniť sa od požiadavky na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktorú nepovažoval za požiadavku na
odstránenie vád rozhodnutia iba formálneho charakteru bez možnosti, aj s prihliadnutím na rozhodnutia

Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR, privodenia priaznivejšieho správneho rozhodnutia pre žalobcu,
ale za požiadavku napĺňajúcu základné práva účastníka na spravodlivý proces, zahŕňajúce aj právo
na odôvodnenie rozhodnutia poskytujúce odpovede na zásadné otázky konania. Súd preto napadnuté
rozhodnutie opäť zrušil ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
16. Proti tomuto druhému rozsudku krajského súdu podala žalovaná včas kasačnú sťažnosť zo dňa

21.10.2022, opätovne tvrdiac, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia
veci a poukazujúc na to, že krajský nerešpektoval záväzný právny názor vyslovený v zrušujúcom
rozsudku kasačného súdu. Najvyšší správny súd rozsudkom, č. k. 6Ssk/21/2023-144 zo dňa 31.10.2023
rozsudok Krajského súdu v Trnave, č. k. 20Sa/24/2022-110 zo dňa 12.08.2022 zrušil a vec vrátil
Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie. Kasačný súd dôvody, ktoré viedli krajský súd k zrušeniu

napadnutého rozhodnutia, nepovažoval za opodstatnené, majúce oporu v skutočnom stave veci, ani
za spôsobilé mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Poukázal na to, že prvostupňové
rozhodnutie je síce stručné, ale obsahuje všetky zákonné náležitosti a riadne ozrejmuje dôvod, na
základe správny orgán prvého stupňa rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Stručnéargumenty správneho orgánu prvého stupňa boli podrobne rozvedené a vysvetlené v napadnutom
rozhodnutí a obe rozhodnutia spolu tvoria dostatočný podklad na konštatovanie ich presvedčivosti,
argumentačnej dostatočnosti a zákonnosti. Napadnutý rozsudok krajského súdu vyhodnotil kasačný súd

ako svojvoľný a neprimerane iniciatívny. V závere viedol, že napadnuté rozhodnutie žalovanej je plne
v súlade so zákonom o sociálnom poistení a s požiadavkami na riadne odôvodnenie rozhodnutia, a to aj
v zmysle ustálenej judikatúry a nedostatky vytýkané krajským súdom nie sú relevantné, keďže nemajú
vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a jeho zákonnosť.
VI. Konanie na správnom súde

17. Podľa ustanovenia § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“) „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto
zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“
18. Podľa ustanovenia § 199 ods. a písm. a) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Sociálnymi vecami
sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.“
19. Podľa ustanovenia § 199 ods. 3 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak nie je v tejto hlave

ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej
správnej žalobe.“
20. Podľa § 469 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a
k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní
právnym názorom kasačného súdu.“

21. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§
10 a § 13 ods. 3 SSP) po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu
žalovanej dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju podľa § 190 SSP v spojení s § 199
ods. 3 SSP zamietnuť. Správny súd rozhodol vo veci na pojednávaní a rozsudok bol verejne vyhlásený
dňa 05.11.2024 (§ 137 ods. 3 SSP).

VII. Aplikovaná právna úprava
22. Podľa ustanovenia § 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Samostatne
zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá
a) vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách a je
zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu,

b) má oprávnenie prevádzkovať živnosť,
c) má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v
pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu,
d) je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti,
e) vykonáva športovú činnosť zárobkovo, ale nie v pracovnom pomere,

f) vykonáva činnosť obchodného zástupcu.“
23. Podľa ustanovenia § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom
čase „Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej
osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z
podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci

s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho
základuuvedenéhov§138ods.10,azaniká30.júnakalendárnehorokanasledujúcehopokalendárnom
roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu
alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-
násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10, ak tento zákon neustanovuje inak.“

24. Podľa ustanovenia § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom
čase „Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne
zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne
zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon
činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia

nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c).“
25. Podľa ustanovenia § 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase
„Predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v
sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie v
sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné

dôchodkové sporenie, pokuty, penále a o zaradení zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy.“
26. Podľa ustanovenia § 227 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom
čase „Poistenec a poberateľ dávky sú povinní preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie,
prerušenie a na zánik sociálneho poistenia.“27. Podľa ustanovenia § 228 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase
„Samostatne zárobkovo činná osoba je povinná prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové
poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich

dní od ich zániku.“
28. Podľa ustanovenia § 228 ods. 6 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase
„Samostatne zárobkovo činná osoba je povinná plniť povinnosti podľa odseku 3 na tlačive alebo inou
formou, ktorej obsah a spôsob zasielania určí Sociálna poisťovňa.“
VIII. Právne posúdenie veci správnym súdom

29. Správny súd uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol zriadený aj Správny
súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna
2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdoch prešla právomoc z Krajského súdu v
Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná
právna vec tak po ostatnom rozhodnutí kasačného súdu prešla na Správny súd v Bratislave a bola

pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 14Sa a následne do samosudcovského
oddelenia 19Sa.
30. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené podmienky konania a dospel k záveru, že
žaloba bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 171 ods. 1 SSP) a je prípustná
(najmä § 6 a 7 SSP).

31. Správny súd napadnuté rozhodnutie preskúmal v medziach žalobných bodov, berúc do úvahy aj
neviazanosť súdu žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP), vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho
vydaniu, pričom vychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého
rozhodnutia (§ 119 a § 135 ods. 1 SSP) a prihliadal na viazanosť správneho súdu právnym názorom
kasačného súdu (§ 469 SSP). Pri zisťovaní skutkového stavu správny súd vychádzal zo žalovanou

predloženého administratívneho spisu.
32. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 05.11.2024 uviedol, že kasačný súd ani Veľký senát
Najvyššieho súdu SR neprihliadli na judikatúru Ústavného súdu SR tak, aby rozhodnutie smerovalo
k spravodlivému rozhodnutiu, sledujúcemu účel právnej normy. Vec bola chápaná formalisticky
a neprihliadalo sa na materiálnu stránku. Žalobca vykonal všetky kroky, aby nebol považovaný za

samostatne zárobkovo činnú osobu, okrem zrušenia licencie L1A. Dôkazom, že žalobca chcel ukončiť
činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba, je aj skutočnosť, že založil obchodnú spoločnosť,
prostredníctvom ktorej následne prevádzkoval ambulanciu. Nebol jediný, koho sa tento problém týkal,
išlo o nesprávne systémové nastavenie.
33. Spornou otázkou medzi účastníkmi konania bola skutočnosť, či žalobcovi, ako samostatne

zárobkovo činnej osobe, zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa
31.05.2007 (zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia) alebo trvalo aj po
31.05.2007, pričom kľúčovou bolo vyriešenie otázky, aký je charakter tzv. licencie L1A vo vzťahu
k vzniku alebo trvaniu povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby aj s ohľadom
na skutočnosť, či je na základe takejto licencie činnosť aktívne vykonávaná. V nadväznosti na to

je relevantným aj posúdenie splnenia podmienky dosiahnutia kvalifikovanej výšky príjmu žalobcu
z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu v rozhodnom čase.
Žalobca tiež namietal vydanie napadnutého rozhodnutia po viac ako deviatich rokoch od podania
odhlášky zo strany žalobcu z povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia ako
samostatne zárobkovo činnej osoby. Poukázal aj na skutočnosť, že z výroku rozhodnutia žalovanej nie je

zrejmé,nazákladeakéhoprávnehopredpisurozhodlaaženeoznámenímzačatianedávkovéhokonania
žalobcovi boli porušené jeho práva ako účastníka konania.
34. Vzhľadom na viazanosť správneho súdu právnym názorom kasačného súdu, vysloveným
v zrušujúcom rozhodnutí kasačného súdu, s poukázaním na ustálenú rozhodovaciu prax v právnych
otázkach, ktoré sú v tejto veci sporné, správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a je

potrebné ju zamietnuť z nasledujúcich dôvodov.
35. Žalobca spochybňuje, že skutočnosť, že bol v rozhodnom čase držiteľom licencie L1A bez toho,
aby ju aktívne využíval, teda vykonával na jej základe samostatnú zdravotnícku prax, mu zakladá status
samostatne zárobkovo činnej osoby a v nadväznosti na to mu za splnenia ďalších zákonných podmienok
vzniká resp. trvá povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie ako samostatne

zárobkovo činnej osobe. Poukázal na to, že zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho
zariadenia k 31.05.2007 jednoznačne prejavil vôľu nemať status samostatne zárobkovo činnej osoby.
36.Žalobcakonkrétnenamietal,žek31.05.2007ukončilsamostatnezárobkovúčinnosťaod01.06.2007
vykonával lekársku prax iba ako zamestnanec spoločnosti DRID, s.r.o., v ktorej bol zároveň jedinýmspoločníkom. Túto skutočnosť žalovanej oznámil prostredníctvom podania Registračného listu fyzickej
osoby – odhlášky s dátumom zániku poistenia 31.05.2007. Žalobca nerozporoval, že bol v rozhodnom
čase držiteľom licencie L1A, poukazoval iba na to, že nemal žiadne príjmy z výkonu povolania lekára

na základe predmetnej licencie a nevedel, že udelenie uvedenej licencie je oprávnením na výkon
samostatnej zárobkovej činnosti s dopadom na vznik odvodových povinností. Spornou nebola ani
skutočnosť, že žalobca dosahoval v období rokov 2005 – 2007 príjem z podnikania a inej samostatnej
zárobkovej činnosti vyšší ako zákonom stanovená hranica.
37. Ako uviedol aj kasačný súd v prvom zrušujúcom rozsudku, odpoveď na otázku postavenia lekára,

ktorý je držiteľom licencie L1A, ako samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c) zákona
o sociálnom poistení, je zodpovedaná v rozsudku Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR, sp. z.
1Vs/3/2019 zo dňa 24.11.2020, z ktorého správny súd cituje: „Veľký senát sa stotožňuje s názorom,
že licencia L1A oprávňuje lekára vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú
starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste, a
že lekár - držiteľ licencie L1A, je oprávnený bez ďalšieho povolenia alebo súhlasu akéhokoľvek orgánu

poskytovať zdravotnú starostlivosť. Iba na jeho vôli je ponechané či uvedenú licenciu bude aj využívať,
a teda, či bude uzatvárať dohody/zmluvy o výkone zdravotnej starostlivosti s inými prevádzkovateľmi
zdravotníckych zariadení a vybrať si, v ktorom zdravotníckom zariadení, resp. inom mieste (napr. v
byte chorého, v inom prirodzenom sociálnom prostredí osoby, ktorá vyžaduje poskytovanie zdravotnej
starostlivosti) bude zdravotnú starostlivosť poskytovať. V prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti

na základe licencie L1A ide o tzv. „návštevnú službu“. Samotná skutočnosť, že prevádzkovateľ
zdravotníckeho zariadenia, s ktorým lekár - držiteľ licencie L1A, uzatvára dohodu/zmluvu, je povinný
spĺňať podmienky ustanovené zákonom, medzi ktoré patrí aj vydanie povolenia na prevádzkovanie
zdravotníckeho zariadenia s oprávnením na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe lekára -
držiteľa licencie L1A, nijako nesúvisí. Povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia sa

viaže výlučne na osobu prevádzkovateľa zdravotníckeho zariadenia. Zánikom povolenia neprestane
lekár, ktorý je držiteľom licencie L1A, spĺňať podmienky pre vydanie tohto druhu licencie. Splnenie
predpokladov pre vydanie licencie L1A lekárom nie je naviazané na vydanie povolenia prevádzkovateľa
zdravotníckeho zariadenia. Skutočnosť, že lekár držiteľ licencie L1A uzatvára súkromné zmluvy/
dohody s prevádzkovateľom zariadenia, ktorý má vydané povolenie, nemožno chápať ako podmienku

oprávnenia na výkon zdravotníckej praxe. Podmienky na výkon samostatnej zdravotníckej praxe musí
lekár splniť na to, aby mu licencia L1A bola vydaná (pred vydaním licencie L1A). Zmluvu/dohodu s
prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia uzatvára následne, po tom, čo spĺňa podmienky na výkon
zdravotníckej praxe, teda po vydaní licencie L1A.“
38. Ako vyplýva z vyššie citovaného rozsudku Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR, licenciu L1A

ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4 písm. c) zákona č.
578/2004 Z. z. treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti v zmysle § 5 písm. c) zákona
o sociálnom poistení, na základe ktorého je lekár – jej držiteľ považovaný za samostatne zárobkovo
činnú osobu. K námietke, že žalobca nemal žiadne príjmy z výkonu povolania lekára na základe licencie
L1A správny súd uvádza, že Sociálna poisťovňa neposudzuje príjem takého lekára výlučne vo vzťahu

k licencii L1A. Ak taký lekár v daňovom priznaní priznal príjmy považované za príjem z podnikania
a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (v zmysle § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani
z príjmov v znení neskorších predpisov), ide vždy o príjem samostatne zárobkovo činnej osoby a nie
je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej statusu podľa § 5 písm. c) alebo
aj podľa iných písmen uvedených v § 5 zákona o sociálnom poistení. V nadväznosti na to správny

súd uvádza, že v prejednávanej veci žalovaná rozhodla v súlade so zákonom o sociálnom poistení,
keď dospela k záveru, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo povinné sociálne
poistenie ku dňu 30.06.2009, pretože v roku 2008 nedosiahol zákonom ustanovenú hranicu príjmu.
Žalobca nepreukázal k 31.05.2007 resp. ku dátumu, ktorý predchádzal dňu 30.06.2009, zánik povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia ako samostatne zárobkovo činnej osoby

zánikom licencie L1A ani preukázaním uzavretia pracovného pomeru odo dňa vzniku pracovného
pomerusposkytovateľomzdravotnejstarostlivosti,vktoromnavýkončinnostijepovinnýmaťoprávnenie
podľaosobitnéhopredpisuazároveňpredloženímvyhláseniapobočkeSociálnejpoisťovne,žeodvzniku
pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c)
zákona o sociálnom poistení.

39. Skutočnosť, že žalobca ako držiteľ licencie L1A uvedenú licenciu nevyužíval, neznamená reálnu
nemožnosť jej využívania. Na to, aby licencia L1A nebola oprávnením podľa § 5 v spojení s § 3
ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať
činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia. Rozhodnutie samosprávnehokraja, ktorým bolo žalobcovi zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, žiadosť
o zrušenie identifikačného čísla či zrušenie registrácie na daň z príjmu ako samostatne zárobkovo činná
osoba samo o sebe nepredstavuje hmotnoprávny dôvod zániku povinného nemocenského poistenia a

dôchodkového poistenia.
40. Rovnako tak odhláška podaná žalobcom bola len evidenčným úkonom poistenca, ktorým oznamoval
žalovanej skutočnosti, kvôli ktorým mu – podľa jeho názoru – malo zaniknúť povinné poistenie. Žalovaná
mohla údaje v odhláške bez ďalšieho akceptovať, táto akceptácia však nemala povahu právoplatného
rozhodnutia o zániku sociálneho poistenia. Preto ani nie je možné považovať konanie a rozhodovanie

žalovanej v nedávkovom konaní, ktorého výsledkom je napadnuté rozhodnutie, za obnovu konania, ako
tvrdížalobca.Akžalovanápovažovalaúdajevodhláškealebojejúčinkyzasporné,mohlavnedávkovom
konaní podľa § 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistení rozhodnúť o zániku povinného poistenia inak,
než bolo uvedené v odhláške. Rozhodovanie o tejto otázke je vyhradené nedávkovému konaniu podľa
§ 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, pričom zákon ukladá žalovanej rozhodnúť len v prípadoch,
ktoré sú sporné, čo bol aj prípad žalobcu.

41. Poukazujúc aj na viazanosť súdu názorom vysloveným kasačným súdom v zrušujúcom rozhodnutí,
správny súd uvádza, že prvostupňové rozhodnutie je síce stručné, avšak v spojení s napadnutým
rozhodnutím možno konštatovať, že žalobcovi boli ozrejmené dôvody, na základe ktorých mu povinné
poistenie ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo dňa 31.05.2007 (držba licencie a existencia
relevantného príjmu v rozhodnom období), ale zaniklo dňa 30.06.2009 (z dôvodu absencie dosiahnutia

relevantnej výšky príjmu v rozhodnom období). Napriek tomu, že žalobca podal odhlášku z povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia ako samostatne zárobkovo činná osoba
ku dňu 31.05.2007, aj naďalej bol držiteľom aktívnej licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe
v povolaní lekár, o čom správny orgán prvého stupňa v čase podania odhlášky nemal vedomosť, a
preto vo veci žalobcu následne, keď sa o tejto skutočnosti dozvedel iným spôsobom, rozhodoval ako o

spornom prípade. Žalobca totiž túto skutočnosť žalovanej neoznámil napriek tomu, že mu z § 227 ods.
2 zákona o sociálnom poistení vyplýva povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie,
prerušenie a zánik sociálneho poistenia.
42. Správny súd konštatuje, že z administratívneho spisu vyplýva, že nebol preukázaný žiaden dôvod,
aby povinné poistenie žalobcu zaniklo ku dňu 31.05.2007, naopak vyplýva z neho, že žalobca spĺňal

zákonné podmienky pre jeho trvanie (status samostatne zárobkovo činnej osoby, registrácia podľa
osobitného predpisu a existencia relevantného príjmu v rozhodnom období) aj po tomto dátume, a to
až do 30.06.2009. Žalovaná tak v oboch stupňoch rozhodla v súlade so zákonom o sociálnom poistení
keď ustálila, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné poistenie dňa
31.05.2007, ale zaniklo až 30.06.2009.

43. Žalobca uviedol v žalobe, ako aj v replike zo dňa 31.07.2017, procesnú námietku, že s ním
prvostupňový správny orgán pred vydaním rozhodnutia nekonal. Správny súd konštatuje, že konanie,
ktoré sa začalo na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ako tomu bolo aj v predmetnom
prípade, je podľa § 185 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase začaté
odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý

úkon. Zákon o sociálnom poistení však nekonkretizuje, o aký úkon má ísť, a preto je za prvý úkon
možné považovať aj doručenie prvostupňového rozhodnutia. Žalobca mal možnosť v odvolaní proti
prvostupňovému rozhodnutiu uplatniť svoje námietky, čo v danej veci aj využil a žalovaná sa s jeho
námietkami v napadnutom rozhodnutí riadne vysporiadala. Nedošlo teda k porušeniu zákonných práv
(vrátane procesných práv) žalobcu. Žalovaná svojím postupom v prvostupňovom a odvolacom konaní

zároveň dala žalobcovi primeranú možnosť, aby uplatňoval svoje právo vyjadriť sa k skutkovému stavu
rozhodnutia a navrhovať vykonanie dôkazov na preukázanie jeho tvrdení. V predmetnej veci boli stručné
argumenty správneho orgánu prvého stupňa podrobne rozvedené a vysvetlené rozhodnutím žalovanej
a spolu tieto rozhodnutia tvoria dostatočný podklad na konštatovanie ich presvedčivosti, argumentačnej
dostatočnosti a zákonnosti. Z prvostupňového rozhodnutia je zároveň zrejmé, na základe ktorého

právneho predpisu a jeho konkrétneho ustanovenia orgán prvého stupňa vo veci rozhodol.
44. Nedôvodné sú tiež námietky o formalistickom prístupe súdu a neprihliadaní na materiálnu
stránku veci. V predmetnej veci nie je možné hovoriť o prílišnom formalizme, ktorý by viedol k
zjavnej nespravodlivosti. Výklad a aplikácia právnych predpisov v tomto prípade prihliada aj na účel
a zmysel dotknutých právnych predpisov. Správny súd zdôrazňuje, že právne závery týkajúce sa vyššie

uvedených (sporných) právnych otázok už prešli riadnou kontrolou ústavnosti a uznesením ústavného
súduzodňa30.novembra2021,sp.zn.IV.ÚS610/2021,bolaústavnásťažnosťpodľačl.127ÚstavySR
proti rozhodnutiu Veľkého senátu správneho kolégia najvyššieho súdu sp. zn. 1Vs/3/2019 odmietnutá.
Ústavný súd pritom výslovne konštatoval, že odôvodnenie rozsudku najvyššieho súdu je podľa jehonázoru výslovne dostatočné a zrozumiteľné a nie je možné ho považovať za zjavne neodôvodnené ani
za arbitrárne, teda také, ktoré by bolo založené na právnych záveroch nemajúcich oporu v zákone,
resp. popierajúcich podstatu, zmysel a účel v predmetnom konaní aplikovaných ustanovení právnych

predpisov.
45. Správny súd preto dospel k záveru, že rozhodnutia vydané žalovanou a prvostupňovým správnym
orgánom boli riadne odôvodnené, žalobca ako účastník konania dostal odpoveď na všetky zásadné
otázky, pričom napadnuté rozhodnutie ani prvostupňové rozhodnutie nemožno hodnotiť ako arbitrárne či
nepreskúmateľné,apretonezákonné.Skutočnosť,žesozávermirozhodnutísprávnychorgánovžalobca

nesúhlasí, nie je dôvodom na vyslovenie ich nezákonnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
vyhodnotil správny súd žalobné námietky žalobcu ako nedôvodné.
46. Preskúmaním veci správny súd dospel k záveru, že žiadna zo žalobných námietok nie je dôvodná,
pričom ani sám nezistil dôvody nezákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí I a II, a preto žalobu ako
nedôvodnú podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP zamietol.
47. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167, § 168 a 467 ods. 3

SSP. Žalobca v konaní nemal úspech, a preto mu nárok na náhradu trov konania pred správnym súdom
ani pred kasačným súdom správny súd nepriznal. Vo vzťahu k žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná,
správny súd nezistil osobitné dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé požadovať od žalobcu, aby nahradil
žalovanej dôvodne vynaložené trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva
sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§
443 ods. 1 SSP).
Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na

kasačnom súde (§ 444 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu
je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.1
SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal

spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe

nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439

ods. 3 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec

alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnickévzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).