Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 13, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/62/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7623010408
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Ševčovič
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7623010408.6

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov
JUDr. Stanislava Sojku, PhD. a JUDr. Martina Kurečka, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre zločin
vydierania podľa § 189 ods.1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 13. novembra 2024,
o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 14.5.2024, sp. zn.
2T/63/2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zo dňa 14.5.2024, sp. zn. 2T/63/2023 okresný súd podľa § 285
písm. a) Tr. por. oslobodil obžalovaného A. B. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Spišská
Nová Ves č. 3Pv 78/23/8810-38 zo dňa 27.6.2023 pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin vydierania
podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), e), f) Tr. zák., ktorého

sa mal dopustiť tak, že
dňa16.februára2023včaseokolo10.00h,vobciC.,okresD.,vmiestnejrómskejosadevdomeE.XXX,
po predchádzajúcej vzájomnej komunikácii požiadal svoju matku - poškodenú F. B., nar. XX.X.XXXX, o
ktorej zlom zdravotnom stave mal vedomosť, aby mu išla zobrať telefón do mesta D. alebo išla do mesta
B. do banky a zobrala pre neho finančnú pôžičku, čo keď poškodená odmietla urobiť, ju obvinený začal
nútiť takým spôsobom, že začal byť agresívny, vulgárne jej nadával a kričal, že keď nezoberie pôžičku

a nedá mu peniaze, tak ju zabije, čím obvinený svojím násilným, agresívnym správaním a vyhrážkami
zabitím, ako aj vzhľadom na predchádzajúce správanie k poškodenej vzbudil u nej obavu, že by mohol
vyslovenú hrozbu naplniť, v dôsledku čoho utiekla zo svojho obydlia a zavolal políciu,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti tomuto rozsudku, bezprostredne po jeho vyhlásení odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku

zahlásil odvolanie prokurátor v neprospech obžalovaného. V písomných dôvodoch
odvolania uviedol, že súd z vykonaného dokazovania vyvodil nesprávne právne závery, pričom dôkazy
vyhodnotil prísne v prospech obžalovaného. Vo vzťahu k podanému odvolaniu poukázal v tejto veci na
pôvodný rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 2T/63/2023 zo dňa 04.10.2023, v zmysle
ktorého bol obžalovaný uznaný za vinného pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného
vyhrážania, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov s tým, že po vykonanom

dokazovaní sa prikláňa ku skutku, tak ako bol právne kvalifikovaný práve v tomto rozsudku. Poukázal
na to, že skutok sa stal 16.02.2023 v čase okolo 10:00 hod., v rodinnom dvojdome, pričom v jednej časti
býva obžalovaný a v druhej časti poškodená. Poškodená udalosť nahlásila bezprostredne, a to v čase
o 10.22 hod. toho istého dňa, pričom trestné oznámenie podala toho istého dňa v čase o 11:20 hod.
Zdôraznil, že z predpisu volania na linku 158 jasne vyplýva, že volajúca, ktorá sa predstavila ako F. B.
oznámila, že ju jej syn chce zabiť. Poškodená sa priamo po skutku išla zdôveriť svojej vnučke – svedkyni

A. G., ktorá bola svedkom správania sa poškodenej po skutku. F. B. bola vypočutá v prípravnom konaní
dňa 16.02.2023 ako aj dňa 05.04.2023, v oboch prípadoch za prítomnosti psychológa. K skutočnostiamuvedeným v odôvodnení rozsudku týkajúcich sa výsluchu poškodenej v prípravnom konaní prokurátor
uviedol, že je pravdou, že poškodená reagovala až na vyšetrovateľom položené otázky, avšak je
potrebné vziať do úvahy vek, slovnú zásobu, intelekt poškodenej, jej zdravotný stav, pričom aj z týchto

dôvodov bolo potrebné viesť výsluch poškodenej zrozumiteľne a primerane jej schopnostiam. Uvedené
však nemôže brániť tomu, aby bola z toho dôvodu poškodená vylúčená z pozície obete trestného
činu v trestnom konaní. Poškodená otázky vyšetrovateľa chápala, odpovedala bez nátlaku, nebola
iniciatívna a javila sa ako obeť trestného činu. Náročnosť vedenia výsluchu potvrdila aj znalkyňa PhDr.
H.. Obžalovaný spáchanie skutku popiera, avšak jeho obrana spočívajúca v tom, že s matkou sa v daný

deň nestretol, nakoľko bol u švagra I. B., kde pil kávu, bola vyvrátená vykonaným dokazovaním, čo
vo svojom odôvodnení uviedol aj súd. Súd nevyhodnotil výpoveď zasahujúcich policajtov ako nepriamy
dôkaz, avšak má za to, že konanie obžalovaného bolo potvrdené aj týmito zasahujúcimi policajtmi,
ktorí popísali správanie poškodenej osoby bezprostredne po skutku. Konanie obžalovaného vyvolalo
strach u poškodenej, ktorý bol popísaný zasahujúcimi policajtmi. Pri vyhodnotení jednotlivých dôkazov
je potrebné ustáliť, že je nepochybné, že skutok sa stal v doobedňajších hodinách bez prítomnosti

iných osôb. Správanie poškodenej bolo jednoznačným prejavom obavy o život z možného naplnenia
vyhrážok. V minulosti sa obžalovaný dopustil protiprávnych konaní, kde poškodenou bola práve F. B.,
teda vzhľadom na predchádzajúce správanie mohlo konanie obžalovaného vzbudiť dôvodnú obavu
z prípadného naplnenia vyhrážok. V tomto konaní bola jednoznačne preukázaná obava poškodenej
z naplnenia vyhrážok zo strany obžalovaného. Záverom uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne

vyhodnotil vykonané dôkazy a tak dospel k nesprávnym právnym záverom, preto navrhol, aby odvolací
súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

K odvolaniu prokurátora sa prostredníctvom svojho obhajcu vyjadril obžalovaný tak, že s odvolacími
dôvodmi, ktoré uviedol prokurátor nesúhlasí a plne sa stotožňuje s rozsudkom Okresného súdu Spišská

Nová Ves zo dňa 14.05.2024. Okresný súd správne vyhodnotil, že jediným priamym dôkazom bola
výpoveď poškodenej. Uznať osobu za vinnú nie je možné uskutočniť výlučne na základe nepriamych
dôkazov. Jedine, ak by tieto dôkazy spoločne vytvárali časovo zhodný celok, čo sa v tomto prípade
nestalo. Samotná poškodená si podľa zistenia znalkyne vie zapamätať podstatu prežitých udalostí, ale
môže zveličovať skresľovať a meniť detaily udalostí, na čo má vplyv aj nízka kapacita pamäti, čo hovorí

o tom, že nie je možné spoľahnúť sa na jej výpoveď ako jediný dôkaz vzhľadom na to, že výpoveď
nemusí byť aktuálna a vôbec nemusí odzrkadľovať podstatné skutočnosti a fakty. Poškodená ma takisto
tendenciu klamať a krivo obviňovať, čo taktiež vyvoláva úvahu o tom, či trestné oznámenie poškodenej je
vôbec relevantné a nie je iba výsledkom konfliktnej povahy poškodenej. To, že sa v minulosti obžalovaný
dopustil trestného činu voči poškodenej ešte neznamená, že sa ho dopustil aj teraz a usudzovať to

iba na základe pravdepodobnosti má konšpiratívny charakter. Z vykonaného dokazovania absolútne
nevyplýva, žeby spáchal skutok. Väčšina dôkazov, ktoré boli zistené sú iba dôkazy nepriame. Nie je
jednoznačne preukázané, žeby spáchal skutok a v súlade so zásadou in dubio pro reo nemôže byť
na základe špekulácii uznaný za vinného. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom prihliadal aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, avšak odôvodňovali by podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe preskúmania

napadnutého rozsudku dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že okresný súd prvotne rozhodol rozsudkom zo dňa 4.10.2023,
ktorým uznal obžalovaného A. B. za vinného, pričom skutok upravil a prekvalifikoval na prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods.

1 písm. c) Tr. zák. a za to mu uložil podľa § 360 ods. 2 Tr. por. s použitím § 37 písm. m) Tr. zák.,
§ 38 ods. 2, 4 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov nepodmienečne, pre
výkon ktorého obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia. Na základe odvolania obžalovaného odvolací súd uznesením sp. zn.
4To/88/2023 zo dňa 6.12.2023 podľa § 321 ods.1 písm. b), c) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom

rozsahu a podľa § 322 ods.1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol. Odvolací súd dal za pravdu dôvodom uvedeným v odvolaní obžalovaného, že
nebolo vykonané dokazovanie v potrebnom rozsahu a dôkazy boli vyhodnotené výlučne v neprospechobžalovaného. Jediným priamym dôkazom v neprospech obžalovaného je výpoveď poškodenej, ktorá
však vo svojej podstate je zmätočná a nedáva úplný jasný obraz o vzniknutej situácii.
Okresný súd na hlavnom pojednávaní pred zrušením veci vykonal dokazovanie výsluchom

obžalovaného, výsluchom svedka, prečítaním výpovedi svedkov a poškodenej z prípravného konania,
znaleckým posudkom a listinnými dôkazmi. Následne v konaní po zrušení veci v zmysle intencií
zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu vykonal dokazovanie výsluchom svedkov – príslušníkov PZ,
výsluchomznalkyne,výsluchomsvedkananávrhobžalovanéhoaďalšímilistinnýmidôkazmi,nazáklade
čoho dospel k záveru, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne rozpísal obsah jednotlivých vykonaných
dôkazov, k čomu je potrebné konštatovať, že zodpovedá to zápisnici o hlavnom pojednávaní. Následne
hodnotil vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že výpoveď
poškodenej F. B. bola jediným priamym dôkazom o udalosti, ktorá sa mala odohrať medzi ňou a
obžalovaným dňa 16.2.2023 okolo 10.00 h, nakoľko boli v obydlí sami. V rámci výsluchu poškodenej jej

boli kladené otázky zo strany vyšetrovateľa, pričom poškodená na otázku, či sa jej obžalovaný vyhrážal
uviedla, že nie. Na opätovnú otázku uviedla, že nie, nevyhrážal sa jej, len to, čo uviedla, že je satan a viac
nič. Na otázku, či jej inak nadával, uviedla, že jej nadával, že je satan a viac nič. Na otázku vyšetrovateľa,
že pri predchádzajúcej výpovedi uviedla, že sa jej viackrát vyhrážal zabitím, poškodená uviedla, že to
hej. Na ďalšiu otázku, či jej vyslovene povedal, že ju zabije, odpovedala áno. Čiže ohľadom vyhrážok

poškodená poprela, aby sa jej obžalovaný nejak vyhrážal. Až potom, čo ju vyšetrovateľ upozornil, že v
predchádzajúcej výpovedi uviedla, že sa jej vyhrážal zabitím, už svedkyňa iba potvrdila, že áno. Priebeh
skutku sa nedalo overiť z ďalších priamych dôkazov, pretože obžalovaný a poškodená boli v domácnosti
sami.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti nebolo podľa názoru okresného súdu možné jednoznačne
konštatovať, že vina obžalovaného A. B. bola preukázaná bez akýchkoľvek pochybností, práve naopak,
viaceré zásadné tvrdenia poškodenej, ktoré mali obžalovaného usvedčovať zo spáchania žalovaného
trestného činu, boli vykonanými dôkazmi zásadným spôsobom spochybnené. Výpoveď poškodenej
preto za danej situácie považoval súd za zmätočnú, nedostatočne hodnovernú na to, aby na nej bolo

možné založiť rozhodnutie o vine obžalovaného, a preto o podanej obžalobe rozhodol oslobodzujúcim
rozsudkom podľa § 285 písm. a) Tr. por., keďže nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je
obžalovaný stíhaný.

Odvolací súd plniac si svoju revíznu povinnosť zistil, že okresný súd na relevantné právne a skutkové

otázky dal vo svojom rozhodnutí dostatočné odpovede. Keďže rozhodnutia súdu prvého a druhého
stupňa tvoria jeden celok, odvolací súd nepovažoval za potrebné podrobné dôvody rozhodnutia
opakovať lebo to podrobne urobil okresný súd a s tým sa odvolací súd plne stotožnil.

Podstata žalovanej trestnej činnosti podľa obžaloby mala spočívať v tom, že obžalovaný mal dňa 16.

februára 2023 v čase okolo 10.00 h, v obci C., okres D., v miestnej rómskej osade v dome E. XXX,
po predchádzajúcej vzájomnej komunikácii požiadať svoju matku - poškodenú F. B., nar. XX.X.XXXX, o
ktorej zlom zdravotnom stave mal vedomosť, aby mu išla zobrať telefón do mesta D. alebo išla do mesta
B. do banky a zobrala pre neho finančnú pôžičku, čo keď poškodená odmietla urobiť, ju obvinený začal
nútiť takým spôsobom, že začal byť agresívny, vulgárne jej nadával a kričal, že keď nezoberie pôžičku

a nedá mu peniaze, tak ju zabije, čím obvinený svojím násilným, agresívnym správaním a vyhrážkami
zabitím, ako aj vzhľadom na predchádzajúce správanie k poškodenej vzbudil u nej obavu, že by mohol
vyslovenú hrozbu naplniť, v dôsledku čoho utiekla zo svojho obydlia a zavolala políciu.
Odvolací súd taktiež dospel k záveru, že v neprospech obžalovaného stojí jedine výpoveď poškodenej-
F. B., avšak nemožno neprihliadať na to, že poškodenej boli kladené výslovne sugestívne otázky,

ktoré sú v zmysle Trestného poriadku neprípustné, a to aj v prípade, keď je vypočúvaná osoba,
ktorej výsluch je náročný, či už v dôsledku veku, intelektu osoby alebo zdravotného stavu. Takto
vykonaný výsluch poškodenej aj odvolací súd vyhodnotil ako vykonaný nezákonným spôsobom. Ak
súd neprihliadne na odpovede poškodenej, ktoré podala pod vplyvom sugestívne položených otázok,
nemožno skonštatovať, že boli výpoveďou poškodenej preukázané skutkové okolnosti v tom, že

obžalovaný A. B. vyhrážkami zabitím si podmieňoval to, aby mu poškodená zobrala mobil a pôžičku.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade odôvodňujú
postup podľa § 285 písm. a) Tr. por., pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovanýstíhaný. K tomuto dôvodu oslobodenia odvolací súd poznamenáva, že v takomto prípade sa nevyžaduje,
aby bolo bez pochybností preukázané, že sa skutok nestal, stačí len pochybnosť o tom, či sa stal. Je
potrebné uviesť, že okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy

v záujme zistenia skutkového stavu veci, a to pri plnom uplatnení všetkých základných zásad trestného
konania uvedených v ustanovení § 2 Tr. por. V odôvodnení rozsudku v súlade s § 168 Tr. por. stručne,
jasne, zrozumiteľne a presvedčivo uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel
svoje skutkové zistenia a vysvetlil, na základe akých dôvodov dospel k oslobodzujúcemu rozhodnutiu.
Závery okresného súdu prezentované vo výrokovej časti rozsudku a vysvetlenie týchto záverov v

odôvodnení napadnutého rozsudku si odvolací súd v celom rozsahu osvojil, a preto na odôvodnenie
rozsudku súdu prvého stupňa v celom rozsahu odkazuje.

Rovnako odvolací súd nezistil pochybenia okresného súdu ani v tom smere, keď zohľadnil zistenia
znalkyne PhDr. H. ohľadne osoby poškodenej, z ktorých vyplynulo, že poškodená si síce dokáže
zapamätaťpodstatuprežitýchudalostí,avšakmôžečastopovedaťviacakovidela,počula,zažila.Mnohé

z okolností popisovaných skutkov môžu byť skreslené. Je schopná zapamätať si podstatu udalosti, ale
detaily jednak skreslí vplyvom afektívnej lability, afektívnej odbrzdenosti, ale aj vplyvom nízkej kapacity
pamäti, čo je typické pre ľudí, ktorí majú poškodenú centrálnu nervovú sústavu, že veľakrát to, čo si
nezapamätajú, tak doplnia buď na základe niečoho, čo už v minulosti prežili, alebo čo si myslia, žeby tam
asi mohlo byť. Taktiež rodinní príslušníci popisujú poškodenú ako osobu, ktorá má tendenciu klamať,

krivo obviňovať ľudí, čo súvisí s jej osobnosťou v tom, že je veľmi impulzívna a veľmi konfliktná. Rýchlo
u nej dochádza k vzbĺknutiu afektov aj k hnevu a môže konať veľmi nekompromisne aj agresívne.

Je potrebné uviesť, že na preukázanie viny obžalovaného súhrn priamych a nepriamych dôkazov
musí tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom

celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania
obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže byť
založený teda len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je
predmetom trestného stíhania. Vyššie uvedený dôkaz svedčiaci proti obžalovanému nepovažoval ani
odvolací súd za dostatočný pre vyslovenie záveru o jeho vine, a preto sa v celom rozsahu stotožnil s

úvahami okresného súdu, ktoré viedli k oslobodeniu obžalovaného z podanej obžaloby.

V dôsledku uvedeného bolo potom potrebné postupovať v súlade so zásadou „in dubio pro reo“, teda v
pochybnostiachvprospechobžalovaného.Obžalovanýnemápovinnosťdokazovaťsvojunevinu,pričom
v trestnom konaní nesie dôkazné bremeno štát (prokurátor). Je nevyhnutné, aby vina obžalovaného

bola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná na základe procesne správne vykonaného dokazovania
v kontradiktórnom konaní na súde, pričom vykonané dôkazy musia jednoznačne preukazovať, že sa
skutok stal, a že ho spáchal obžalovaný. Ani vysoký stupeň podozrenia pritom nevytvára sám o sebe
zákonný podklad pre odsudzujúci rozsudok.

V § 2 ods. 10 Tr. por. je upravená zásada náležitého zistenia skutkového stavu veci, z ktorej okrem iného
vyplýva, že orgán činný v trestnom konaní sám určuje mieru dokazovania, ktoré musí v konaní vykonať,
aby bola požiadavka náležitého zistenia skutkového stavu veci splnená. Orgán činný v trestnom konaní
musí vykonať také dôkazy, ktoré zabezpečia náležité zistenie skutkového stavu veci bez dôvodných
pochybností tak, aby bolo možné vo veci spravodlivo rozhodnúť. Ak vykonané dôkazy v konaní pred

súdom nebudú stačiť na uznanie viny obžalovaného a ak nebude možné vykonať iné dôkazy s cieľom
vyvrátiťdôvodnépochybnosti,budenevyhnutnéobžalovanéhooslobodiťspodobžalobyprirešpektovaní
zásady „in dubio pro reo“, t.j. v pochybnostiach v prospech obžalovaného. Primárnym cieľom zásady
náležitého zistenia skutkového stavu veci je umožniť súdu spravodlivé a zákonné rozhodnutie.

Rozhodnutie okresného súdu je založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania, a to
spôsobom, ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por., pričom okresný súd sa v napadnutom
rozhodnutí podrobne a dostatočne presvedčivo vysporiadal so všetkými okolnosťami potrebnými pre
rozhodnutie o podanej obžalobe a jeho úvahy a závery prezentované v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia hodnotí odvolací súd ako logické a vecne správne.

Keďže z vyššie uvedených dôvodov je zrejmé, že odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky
prokurátora za opodstatnené a nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku v neprospech
obžalovaného A. B., odvolanie prokurátora ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.