Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, October 9, 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/92/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200583
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200583.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a sudcov Mgr.

Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. XXX, XXX XX D., 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX D., obaja právne
zastúpení: Mgr. Andrej Maar, advokát, so sídlom Dunajská 8, 811 08 Bratislava, IČO: 30 789 354, proti
žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom F. XXXXX/XXX,
XXX XX D., za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ SHF development s.r.o., so sídlom Budyšínska
14188/3, 831 03 Bratislava, IČO: 51 264 099, 2/ Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom
Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, a ďalej za účasti prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava,

so sídlom Vajnorská 1317/47, 831 03 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2019/21981-ZAV zo dňa 18.02.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Správny súd žalovanému, prokurátorovi a ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania
n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Mestská časť Bratislava – Vrakuňa ako príslušný stavebný úrad (ďalej „prvostupňový orgán“,
„stavebný úrad“) prijala dňa 12.02.2018 návrh pôvodných stavebníkov na vydanie rozhodnutia o
umiestnení stavby „Rezidencia C.“. Predmetný návrh bol doplnený podaniami zo dňa 04.04.2018,
09.05.2018a24.05.2018.Vpriebehukonaniadošlonazákladežiadostipôvodnýchstavebníkovkzmene
stavebníka, (v rozhodnom čase subjekt vystupujúci v tomto súdnom konaní ako ďalší účastník konania
1/). Žalobkyni 2/ prislúchalo postavenie účastníčky administratívneho konania z dôvodu vlastníckeho

práva k susednému pozemku (výlučné vlastníctvo) a stavby na ňom postavenej (spoluvlastníctvo),
žalobcovi 1/ z dôvodu vlastníckeho práva k stavbe postavenej na susednom pozemku (spoluvlastníctvo).

2. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. UR/348/1532/2018/22/SU/HP-179 zo dňa 28.09.2018 (ďalej
„prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 39 a § 39a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „stavebný zákon“)
rozhodol o umiestnení stavby č. XXX „Rezidencia C.“ v členení na 8 stavebných objektov a 2

prevádzkové súbory na pozemkoch registra „C“ parc. č. XXX/X, XXX a súp. č. XXXX katastrálne
územie G. s prislúchajúcou technickou vybavenosťou na pozemkoch parc č. XXX/X, XXX, XXX/X H.
XXX/X podľa situácie zachytenej na situačnom nákrese vypracovanom autorizovaným architektom I.
J. G. pod ev. č. XXXXXX v mierke 1:500 (ďalej „situačný nákres“), ktorý je neoddeliteľnou súčasťouprvostupňového rozhodnutia. Stavebný úrad v rámci administratívneho konania o umiestnení stavby
posúdil podaný návrh podľa príslušných ustanovení stavebného zákona ako aj Vyhlášky Ministerstva
životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z. ktorou sa vykonávajú ustanovenia

stavebného zákona v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „vyhláška“) z hľadiska hygienických
požiadaviek a požiadaviek životného prostredia, bezpečnosti technických zariadení a požiarnej ochrany,
vysporiadal sa so vznesenými námietkami účastníkov konania (vrátane žalobcov) a nezistil také dôvody,
ktoré by bránili vydaniu rozhodnutia o umiestnení stavby. Pri rozhodovaní vychádzal stavebný úrad aj
zo záväzného stanoviska Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy k investičnej činnosti č. J. K.

XXXXX/XX-XXXXXX zo dňa 29.11.2017 (ďalej „záväzné stanovisko“).

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podali žalobcovia odvolanie, o ktorom rozhodol Okresný
úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky ako predchodca žalovaného (ďalej „žalovaný“,
„druhostupňový orgán“) tak, že rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2019/21981-ZAV zo dňa 18.02.2019
podané odvolanie zamietol a napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

II.
Správna žaloba (žalobné body)

4. Všeobecnou správnou žalobou zo dňa 23.04.2019 sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti

rozhodnutia žalovaného, jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu ako
aj záväzného stanoviska. V konkrétnostiach žalobcovia namietali nezákonnosť napadnutého ako aj
prvostupňového rozhodnutia z dôvodu nezrozumiteľnosti týkajúcej sa situačného nákresu tvoriaceho
neoddeliteľnú súčasť prvostupňového rozhodnutia v mierke 1:500, pričom skutočná mierka bola
1:300 a namietali aj obsah grafickej prílohy rozdielny od dokumentu, ku ktorému sa vyjadrovali

relevantnéorgány,napr.ďalšíúčastníkkonania2/.Nezákonnosťnapadnutéhoajemupredchádzajúceho
prvostupňového rozhodnutia vnímali žalobcovia aj v súvislosti so správnymi orgánmi posúdenou
problematikou aplikácie § 43b ods. 3 stavebného zákona k otázke vstupu umiestňovanej stavby, ako aj
v súvislosti s absenciu súhlasu vlastníka s umiestnením časti stavby (stavebný objekt SO 3). Žalobcovia
namietali aj nezákonnosť záväzného stanoviska z dôvodov jeho nepreskúmateľnosti.

III.
Vyjadrenie žalovaného

5. Pôvodný žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 20.06.2019 poukázal na zákonnosť napadnutého

rozhodnutia ako aj jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia. Žalobu žalobcov považoval
na nedôvodnú a žiadal jej zamietnutie podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej „SSP“).

IV.

Ďalšie vyjadrenia

6. Ďalší účastník konania 1/ vo vyjadrení zo dňa 15.07.2019 uviedol, že s podanou žalobou žalobcov sa
nestotožňuje a žiadal jej odmietnutie z dôvodu nedostatku žalobnej legitimácie podľa § 98 ods. 1 písm.
e) SSP, alternatívne jej zamietnutie ako nedôvodne podanej podľa § 190 SSP.

7. V priebehu súdneho konania boli súdu ďalej doručené vyjadrenia ďalšieho účastníka konania 1/ zo
dňa15.07.2019azodňa30.08.2019,akoajreplikažalobcovzodňa15.07.2019,vrámciktorýchuvedení
účastníci zotrvali na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.

8.Podanímzodňa16.04.2020prokurátorKrajskejprokuratúryBratislavasprávnemusúdu(okreminého)
oznámil, že proti napadnutému a prvostupňovému rozhodnutiu podal protest podľa § 23 ods. 1 zákona
č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „zákon o prokuratúre“).

9. Žalovaný na základe výzvy súdu podaním zo dňa 22.09.2020 oznámil, že Ministerstvo dopravy

a výstavby Slovenskej republiky protestu prokurátora nevyhovelo, k čomu pripojil rozhodnutie
ministerstva č. XXXXX/XXXX/XX/XXXXX zo dňa 20.07.2020.10. Ďalší účastník konania 1/ podaním zo dňa 16.11.2020 predložil súdu rozhodnutie ministra dopravy
a výstavby Slovenskej republiky č. XXX/XXXX zo dňa 09.11.2020, ktorým bol zamietnutý rozklad
prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava a žalobcov proti rozhodnutiu ministerstva o nevyhovení

protestu prokurátora.

11. Podaním zo dňa 22.12.2020 do súdneho konania vstúpil prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava
podľa § 46 SSP.

V.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

12. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej „zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal
svoju činnosť dňa 01.06.2023. V zmysle § 3 písm. b) zákona o správnych súdoch ak § 4 ods. 1

neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo
všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v
Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná
vec, pôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/92/2019 bola na základe uvedenej
zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení

Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 4S Správneho súdu
v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-5S/92/2019.

13. Správny súd v Bratislave (ďalej „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo
veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 SSP, po preskúmaní podanej žaloby žalobcov v rozsahu a z dôvodov

uvádzaných žalobcami (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario) a zároveň po posúdení podanej
všeobecnej správnej žaloby podľa jej obsahu (§ 55 ods. 3 SSP) dospel k záveru o absencii tvrdenia
a zároveň preukázania žalobnej legitimácie žalobcov podľa § 178 ods. 1 SSP, v dôsledku čoho žalobu
podľa § 190 SSP ako nedôvodne podanú zamietol.

14. O podanej žalobe rozhodol správny súd na pojednávaní konanom dňa 09.10.2024, keďže bola
splnená podmienka jeho nariadenia podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP (žiadosť aspoň jedného z
účastníkov konania o nariadenie pojednávania). Účastníci konania boli na pojednávanie riadnym
spôsobom predvolaní v súlade s § 108 ods. 2 a 3 SSP. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil,
svoju neúčasť ospravedlnil podaním zo dňa 07.10.2024. Ďalší účastník konania 2/ svoju neúčasť

neospravedlnil. Na pojednávanie sa dostavil právny zástupca žalobcov, zástupkyňa ďalšieho účastníka
konania 1/ a prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava.

15.Podľa§493ezákonač.162/2015Z.z.Správnehosúdnehoporiadkuvzneníúčinnomod01.07.2023,
konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.

júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

16. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

18. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

19. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako

účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.20. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu rozhodnutia alebo opatrenia
orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s
negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo

opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti
fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré výslovne z
prieskumuvylučuje(§7SSP).Zároveňplatí,žesprávnesúdnictvovsystémeprávnehoštátunemáslúžiť
naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej

nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého, ale účinnej ochrane subjektívnych práv fyzickej
osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná. Preto
nemožno vyhovieť takému návrhu na začatie konania v správnom súdnictve, ktorého prejednanie síce
vedie k zisteniu formálneho rozporu činnosti verejnej správy so zákonom, no zároveň v ňom nebude
preukázaný žiaden zásah do individuálnej sféry navrhovateľa (bližšie rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 245/2016 zo dňa 19.04.2016).

21. Správny súdny poriadok vo vzťahu k žalobnej legitimácii fyzickej a právnickej osoby podávajúcej
správnu žalobu ustanovuje dve podmienky, ktoré musia byť kumulatívne splnené: 1/ postavenie
účastníka v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané žalobou napadnuté rozhodnutie alebo
opatrenie orgánu verejnej správy a 2/ tvrdenie o ukrátení na subjektívnych právach spojené s vydaním

žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Na splnenie zákonom
stanovenej podmienky žalobnej legitimácie fyzickej resp. právnickej osoby nestačí iba to, že žalobca
bol účastníkom správneho konania (alebo sa s ním v správnom konaní malo ako s účastníkom konať),
ale zároveň musí byť ako účastník správneho konania rozhodnutím, preskúmania zákonnosti ktorého
sa domáha, ako aj postupom správneho orgánu, na svojich právach ukrátený (bližšie napr. odsek

34. odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžk/29/2018 zo dňa
30.01.2019).

22. Správny súdny poriadok v § 178 ods. 1 priznáva žalobnú legitimáciu fyzickej resp. právnickej
osobe, ktorá o sebe tvrdí, že bola ako účastník administratívneho konania na svojich právach alebo

právom chránených záujmoch ukrátená rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy. Iný
subjekt (okrem prípadov uvedených v § 178 ods. 2 a 3 SSP) nie je aktívne legitimovaný na podanie
takej žaloby v prospech inej osoby. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že nevyhnutnou
obsahovou náležitosťou správnej žaloby je aj konkrétne tvrdenie žalobcu o tom, že bol ukrátený na
svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva

vyplývajúce z právneho predpisu. Len tak môže správny súd plnohodnotne posúdiť otázku žalobnej
legitimácie žalobcu (bližšie napr. odsek 9 a nasl. odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 9Sžsk/32/2020 zo dňa 25.11.2020).

23. V súvislosti s teoretickými východiskami žalobnej legitimácie správny súd dáva do pozornosti aj

rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 228/2011 zo dňa 02.06.2011, v zmysle
ktorého „správne súdnictvo nie je založené na verejnej žalobe (actio popularis), ktorá by umožnila
komukoľvek podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu. Ukrátenie práv žalobcu musí
byť v žalobe tvrdené a podložené a aspoň potenciálne možné“.

24. Vzhľadom na to, že preukázanie ukrátenia na subjektívnych právach alebo právom chránených
záujmoch je conditio sine qua non v súvislosti s podaním všeobecnej správnej žaloby fyzickou resp.
právnickou osobou, bolo v okolnostiach prejednávanej správnej žaloby, s poukazom na § 178 ods. 1
SSP nevyhnutné, aby žalobcovia v podanej správnej žalobe uviedli konkrétne tvrdenie o tom, že boli
nezákonným rozhodnutím orgánu verenej správy ukrátení na svojich právach alebo právom chránených

záujmoch a toto tvrdenie zároveň špecifikovali uvedením relevantných skutkových a právnych dôvodov.

25. Splnenie prvej z uvádzaných podmienok mal správny súd preukázané, keď postavenie žalobcov ako
účastníkov administratívneho konania vyplýva priamo z predloženého administratívneho spisu (bližšie
posledná veta odseku 1. odôvodnenia tohto súdneho rozhodnutia).

26. Čo sa týka podmienky tvrdenia a následného preukázania existencie ukrátenia na subjektívnych
právach vydaním napadnutého rozhodnutia, daný aspekt žalobnej legitimácie žalobcov nemal správny
súd v danom prípade preukázaný. Žalobcovia síce v rámci podanej žaloby smerujúcej voči meritórnemurozhodnutiu stavebného orgánu a jemu nasledujúcemu rozhodnutiu odvolacieho orgánu poukázali na
nimi vnímané a v rámci žaloby obsahovo dostatočným spôsobom špecifikované dôvody, pre ktoré
považujú rozhodnutia orgánov verejnej správy za nezákonné. V rámci podanej správnej žaloby však

žiadnym spôsobom netvrdili, akým konkrétnym spôsobom mali byť vydaním napadnutého rozhodnutia
v spojení s prvostupňovým rozhodnutím stavebného úradu ako účastníci administratívneho konania
ukrátení na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Správny súd v danom prípade, keď
žalobcovia podali všeobecnú správnu žalobu majúcu subjektívny charakter preskúmavania zákonnosti
napadnutých rozhodnutí, vzhľadom na absenciu tvrdení žalobcov o ukrátení na svojich právach alebo

právom chránených záujmoch, ďalej nemohol skúmať ani to, či postupom správnych orgánov zavŕšeným
vydaním napadnutého rozhodnutia, jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia a prípadne aj
záväzného stanoviska ďalšieho účastníka konania 2/, došlo k potenciálnemu zásahu do subjektívnych
práv žalobcov v podobe objektívne vzniknutej ujmy.

27. Atribúty verejnej správnej žaloby (actio popularis) so všetkými jej osobitosťami, vrátane absencie

potreby preukazovania subjektívneho zásahu, danému konaniu neposkytol ani vstup prokurátora do
konaniapodľa§46SSP.Prokurátorvdanomprípadenevyužilprocesnéoprávneniepodaniatzv.verejnej
správnej žaloby (actio popularis) podľa § 177 ods. 2 v spojení s § 178 ods. 2 SSP, ale ako subjekt sui
generis postupom podľa § 46 SSP vstúpil do začatého konania o všeobecnej správnej žalobe fyzických
osôb, pričom súdny prieskum v daných okolnostiach zostal nezmenený, určený rozsahom a dôvodmi

podanej správnej žaloby podľa § 134 ods. 1 SSP. Inými slovami, ani na základe vstupu prokurátora
do začatého súdneho konania podľa § 46 SSP sa podaná všeobecná správna žaloba fyzických osôb
netransformovala na žalobu verejnú, v rámci ktorej nie je potrebné preukazovať podmienky žalobnej
legitimácie podľa § 178 ods. 1 SSP.

28. Správny súd v danom prípade nepristúpil k odmietnutiu správnej žaloby ako podanej zjavne
neoprávnenou osobou podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP tak ako to procesne navrhoval ďalší účastník
konania 1/. Keďže problematiku žalobnej legitimácie je potrebné vyhodnocovať dôsledne, správny súd
v danom prípade posudzoval podanú správnu žalobu nielen z hľadiska formálneho (teda či sa v texte
žaloby nachádzajú gramaticky jasne vyjadrené tvrdenia žalobcov o nimi tvrdených zásahoch do práv

a právom chránených záujmov), ale v zmysle § 55 ods. 3 SSP svoj prieskum plnohodnotne venoval aj
obsahovému vyzneniu podanej žaloby, pričom až po tomto procese dospel ku konečnému záveru o tom,
že žalobcovia v danom prípade netvrdili (a tým pádom ani nepreukázali) podmienku žalobnej legitimácie
podľa § 178 ods. 1 SSP. Už samotná potreba popísaného postupu správneho súdu tak priamo neguje
splnenie požiadavky zjavnosti, ktorá musí byť pri prípadnom postupe podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP

splnená.

29.Vzhľadomnauvedené,keďžalobcovianetvrdili(aaninepreukázali)dopadnapadnutéhorozhodnutia
v podobe ukrátenia na svojich subjektívnych právach, a teda nebola splnená podmienka žalobnej
legitimáciepodľa§178ods.1SSP,správnysúdpodanúžalobupodľa§190SSPakonedôvodnepodanú

zamietol.

30. Následkom uvedeného záveru je bez ďalšieho aj nemožnosť prieskumu jemu predchádzajúceho
prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu, ako aj im predchádzajúceho záväzného stanoviska
ďalšieho účastníka konania 2/, ktoré bolo podľa § 27 ods. 1 SSP podanou správnou žalobou na návrh

žalobcov priamo napadnuté.

31. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 a § 169 SSP, keď žalovanému, prokurátorovi
a ani ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal. Vo vzťahu k úspešnému
žalovanému ako ani vo vzťahu k prokurátorovi správny súd nevzhliadol existenciu výnimočných

okolností, za ktorých by bolo možné pristúpiť k priznaniu nároku na náhradu trov tohto súdneho konania.
Pokiaľ ide o ďalších účastníkov konania, týmto nebola v súvislosti s týmto súdnym konaním uložená
žiadna povinnosť, ktorá by priznanie náhrady v zmysle § 169 SSP odôvodňovala.

32. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho
súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho
doručenia /§ 439 ods. 1 v spojení s § 443 ods. 1 a § 493e SSP/.

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2

písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).