Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, October 29, 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-15S/70/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4019200306
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Hrašnová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:4019200306.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a z členiek

senátu JUDr. Barbory Vrbovej a A. B. C., D., v právnej veci žalobcu: E. F., nar. XX.XX.XXXX, G. H.
XX, XXX XX I., právne zastúpeného JUDr. Pavlom, Gráčikom, advokátom so sídlom Farská 40, 949
01 Nitra, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Nitra, I. XXXX/XXX,
XXX XX I., za účasti: 1/ ArcelorMittal Gonvarri Nitra, s. r. o., C. XXXX/XX, XXX XX B., IČO: 51 749
858, zastúpený: Nozdrovický, Šuvert & Co. s. r. o., Ferienčíkova 7, 811 08 Bratislava, IČO: 36 858 536,
2/ ArcelorMittal Gonvarri SSC Slovakia, s.r.o., Kasárenská 1594/49, 905 01 Senica, IČO: 35 857 749,
zastúpený: Nozdrovický, Šuvert & Co. s. r. o., Ferienčíkova 7, 811 08 Bratislava, IČO: 36 858 536,

3/ MH Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 724 530, 4/ Gestamp Nitra, s. r.
o., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 47 255 374, 5/ Bilfinger Tebodin Slovakia, s.r.o.,
Hraničná 18, 821 05 Bratislava, IČO: 35 747 846, 6/ Združenie domových samospráv, Rovniankova 14,
Bratislava, korešpondenčná adresa: Nám. SNP 13, P.O.BOX 218, 850 00 Bratislava, IČO: 31 820 174,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-
NR-OVBP2-2019/020009-002 zo dňa 26.03.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému a ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania
n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Napadnutým rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2019/020009-002 zo dňa 26.03.2019 pôvodne žalovaný
Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej v texte pre účely rozsudku ako „žalovaný“)
v rámci odvolacieho konania postupom podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom

konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) zamietol
odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu obce Lužianky (ďalej aj „stavebný úrad“) č.
1300/2018-4131-02-Žá zo dňa 29.01.2019 vo veci vydania stavebného povolenia a určenia záväzných
podmienok pre stavbu Steel service center Gonvarri Nitra - strategický park, umiestnenej na pozemku
KN-C p. č. 2858/3, 3040, evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. J., pre stavebníka ArcelorMittal
Gonvarri Nitra, s.r.o., IČO: 51 749 858 (ďalší účastník v 1/ rade) a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
2. Žalovaný sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi stavebného úradu, ktorý vychádzal

z predloženej projektovej dokumentácie a zo súhlasných stanovísk dotknutých orgánov.
3. V zmysle prvostupňového rozhodnutia druhovo a účelovo je povoľovaná stavba pozemnou
priemyselnou stavbou (výrobná hala), ide o lisovňu automobilových dielov, prislúchajúcu administratívnu
budovu a inžinierske stavby, pričom závod je navrhovaný v strategickej priemyselnej zóne Nitrasever v katastrálnom území J.. Stavebný úrad, obec J., svoju vecnú príslušnosť na rozhodovanie
v predmetnej veci odvodil z ustanovenia § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“),

vzhľadom k tomu, že na povoľovanú stavbu „Steel service center Gonvarri Nitra“, ktorá je svojím účelom
súčasťou Strategického parku Nitra, nebolo vydané samostatné osvedčenie o významnej investícii,
čo je dôvodom, pre ktorý nebolo možné, aby vo veci rozhodoval stavebný úrad určený podľa § 117b
stavebného zákona. Stavebný úrad s poukazom na ustanovenie § 39a ods. 3 písm. d) stavebného
zákona konštatoval, že územné rozhodnutie sa k predmetnej stavbe nevyžaduje, pretože stavba sa

nachádza v uzavretom priestore už existujúcej stavby strategického parku, na ktorú sa v mysle § 32 ods.
2stavebnéhozákonaúzemnérozhodnutienevyžaduje.Zároveňstavebnýúradvyhodnotil,žeprojektová
dokumentácia predmetnej stavby podľa § 62 ods. 1 písm. a) stavebného zákona spĺňa zastavovacie
podmienky a je v súlade s územným plánom obce Lužianky, ako aj v súlade s jeho záväznou časťou
s funkčným využitím a priestorovým usporiadaním územia. Ďalej stavebný úrad konštatoval, že k
povoľovanej stavbe Steel service center Gonvarri Nitra bolo vykonané zisťovacie konanie podľa zákona

č. 24/20026 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o EIA“, príp. „zákon o posudzovaní vplyvov“),
výsledkom ktorého bolo právoplatné rozhodnutie s určením, že navrhovaná činnosť sa nebude ďalej
posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov. V tejto súvislosti stavebný úrad a rovnako tak
žalovaný v napadnutom rozhodnutí zastali vo vzťahu k námietke žalobcu názor, že stavebný úrad

neporušil ustanovenie § 38 ods. 3 zákon o posudzovaní vplyvov a rovnako tak nebol dôvod na postup
podľa § 140c ods. 6 stavebného zákona, pretože vo vzťahu k predmetnej stavbe bolo uskutočnené
a právoplatne skončené zisťovacie konanie podľa zákona o posudzovaní vplyvov, a to ešte pred
podaním žiadosti o vydanie stavebného povolenia. Ohľadom námietky žalobcu napádajúcej porušenie
jeho procesných práv sa správne orgány oboch stupňov zhodli na jej nedôvodnosti a s poukazom

na ustanovenie § 61 ods. 3 stavebného zákona dali do pozornosti koncentračnú zásadu stavebného
konania, dodajúc, že žalobca svoje právo, vyjadriť sa do 7 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia
o možnosti uplatnenia námietok, nevyužil. V tejto súvislosti stavebný úrad argumentoval, že oznámenie
o začatí konania bolo doručené podľa § 61 ods. 3 stavebného zákona, pričom stavebný úrad umožnil
prístup k podkladom rozhodnutia a k týmto sa vyjadriť, prípadne navrhnúť ich doplnenie a súčasne

stanovil lehotu na uplatnenie námietok a pripomienok a účastníkov konania poučil o následkoch ich
neuplatnenia. K ďalšej odvolacej námietke, napádajúcej neprerušenie stavebného konania stavebným
úradom z dôvodu potreby rozhodnutia o predbežnej otázke, žalovaný v napadnutom rozhodnutí postup
konajúceho správneho orgánu prvého stupňa, kedy neprerušil konanie podľa § 29 stavebného poriadku
ani nepostupoval podľa § 40 od. 1 správneho poriadku vo veci predbežnej otázky z dôvodu podania

správnej žaloby proti právoplatnému druhostupňovému rozhodnutiu zo zisťovacieho konania podľa
zákona o posudzovaní vplyvov k predmetnej stavbe, vyhodnotil ako zákonný. Žalovaný dôvodil, že
podanie správnej žaloby nemá podľa § 184 Správneho súdneho poriadku odkladný účinok a v čase
rozhodovania o odvolaní žalobcu ani nemal vedomosť o priznaní odkladného účinku správnym súdom.

II. Rozsah a dôvody žaloby

4. Včas podanou žalobou, na Krajský súd v Nitre (ďalej aj „krajský súd“), sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvého stupňa
z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. b), c), d), e) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok

v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.
5. V súvislosti so žalobným bodom podľa § 191 ods. 1 písm. b) SSP žalobca namietal, že obec Lužianky
nie je vecne príslušný správny orgán podľa § 117b stavebného zákona na uskutočnenie stavby (v
zmysle ďalšej argumentácie zrejme mal žalobca na mysli, že uvedená obec nie je príslušným správnym
orgánom na vydanie stavebného povolenia v predmetnej veci – poznámka správneho súdu), ktorá

je významnou investíciou podľa osobitného predpisu. Mal za to, že pôsobnosť stavebného úradu vo
veciachúzemnéhokonaniaastavebnéhokonaniavykonávaobvodnýúradvsídlekraja,pričomzákonom
č. 180/2013 Z. z. prešli kompetencie z obvodných úradov v sídle kraja na okresné úrady v sídle kraja.
V nadväznosti na uvedené žalobca dôvodil, že na uvedenom základe je teda vecne príslušným v tomto
konaní okresný úrad v sídle kraja, na prvom stupni, pokiaľ by sa jednalo o významnú investíciu, pričom

pokiaľ by sa o významnú investíciu nejednalo, v žiadnom prípade nemohlo byť preskočené územné
konanie (čo žalobca taktiež namietal na inom mieste žaloby). Podľa názoru žalobcu skutočnosť, že ide
o stavbu, ktorá mala byť významnou investíciou podľa osobitného predpisu, vyplýva aj z toho, že na
predmetnú stavbu nebolo vydané územné rozhodnutie a v spise sú doložené osvedčenia Ministerstvahospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo hospodárstva“) č. 20801/2015-1000-33509
zo dňa 13.07.2015 a č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. júla 2015, ktoré sú osvedčenia o významnej
investícii na Vybudovanie strategického parku. Na tomto základe je teda vecne príslušným v konaní o

veciach významných investícií okresný úrad v sídle kraja na prvom stupni. Okresný úrad Nitra v tomto
prípade figuruje v konaní až ako odvolací orgán, a nie prvostupňový.
6. Ďalej žalobca namietal, že k predmetnej stavbe neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona
o posudzovaní vplyvov. Zdôraznil, že za predpokladu realizácie predmetnej stavby v rámci strategického
parku, neprebehlo v rámci strategického parku zisťovacie konanie podľa zákona o posudzovaní vplyvov,

resp. na stavbu Príprava Strategického parku neprebehlo konanie podľa zákona o posudzovaní vplyvov,
čoskonštatovalonapríkladMinisterstvodopravy,výstavbyaregionálnehorozvojaSlovenskejrepublikyv
rozhodnutí sp. zn. 15863/2016/B625-SV/36045/GE zo dňa 01.06.2016. V tejto súvislosti argumentoval,
že pojem „Strategický park“ je širším pojmom a ide o väčšiu časť územia ako je zámer „Automotive Nitra
Project“, ktorý bol predmetom zisťovacieho konania (v podrobnostiach odkázal žalobca na súdny spis
krajského súdu sp. zn. 26S/3/2016, ktorý navrhol pripojiť). Samotný strategický park teda z hľadiska

vplyvov na životné prostredie posudzovaný nebol.
7. S poukazom na znenie § 18 ods. 2 písm. b) zákona o posudzovaní vplyvov pri uplatnení prílohy č.
8, časť 9 Infraštruktúra, položka č. 15 Projekty budovania priemyselných zón, vrátane priemyselných
parkov, kde sú v časti B upravené kritériá, resp. limity za naplnenia, ktorých je v zmysle danej právnej
normy § 18 ods. 2 písm. b) zo zákona povinné viesť zisťovacie konanie, žalobca argumentoval,

že práve v prípade predmetnej položky č. 15, pod ktorú spadajú aj priemyselné parky, je v časti B
uvedené „bez limitu“. Z toho je podľa názoru žalobcu zrejmé, že v zmysle platnej legislatívy je v
prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov povinné viesť zisťovacie konanie, a to bez
akýchkoľvek ďalších determinantov. Následne považuje žalobca za nutné prihliadnuť na § 38 ods. 3
zákona o posudzovaní vplyvov, podľa ktorého povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie bez vydaného

záverečného stanoviska, alebo bez rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, ak ide o navrhovanú
činnosť, ktorá podlieha rozhodovaniu podľa tohto zákona.
8. V nadväznosti na uvedené poukázal žalobca na § 1 ods. 3 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých
opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (zákon účinný do 31.10.2021), v zmysle ktorého sa za významnú investíciu

považujeajprípravaúzemianarealizáciustrategickéhoparku,akvýstavbuzabezpečujepodnikso100%
majetkovou účasťou štátu (ako v „predmetnom“ prípade je to MH Invest, s.r.o.) a vláda o nej rozhodla,
že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme (ako sú to žalobcom poukazované osvedčenia o významnej
investícii, a to osvedčenia Ministerstva hospodárstva SR č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13.7.2015,
č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22.7.2015 a č. 08806/2017-4220-10455 zo dňa 27.2.2017). Z tohto

pohľadu potom stavba „Vybudovanie strategického parku“, na ktorú sa vzťahujú uvádzané osvedčenia
ministerstva hospodárstva (ako sa v týchto osvedčeniach explicitne uvádza), je významnou investíciou,
a teda v zmysle platnej legislatívy ide o tzv. navrhovanú činnosť (§ 3 písm. f/ zákona o posudzovaní
vplyvov), ktorá podľa žalobcu podlieha a musí podliehať administratívnemu konaniu podľa zákona
o posudzovaní vplyvov.

9. Ďalej žalobca namietal nezákonnosť celého procesu vydávania stavebného povolenia z dôvodu
porušenia § 32 ods. 2 stavebného zákona a pre rozpor stavby a jej umiestnenia s územným plánom
obce Lužianky, dodajúc, že ani Nitra nemá v územnom pláne zahrnutý strategický park. Teda nebolo
dodržané priestorové usporiadanie územia a jeho funkčné využitie podľa územného plánu zóny.
10. Z vecného hľadiska žalobca ďalej namietal porušenie ustanovenia § 9 ods. 2 vyhlášky Ministerstva

životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia
stavebnéhozákona(ďalejlen„vyhláškač.453/2000Z.z.“),podľaktorého,akstavebníkžiadaostavebné
povoleniepostupnenajednotlivéstavbysúboru,projektovádokumentáciaprvejstavbyobsahujecelkovú
situáciu (zastavovací plán) celého súboru stavieb, vrátane zariadenia staveniska. V nadväznosti na
uvedenéuviedol,ževstavebnomkonaní,vrámciktoréhosarozhodovaloovydanístavebnéhopovolenia

prvej stavby celého súboru stavieb tvoriacich Strategický park, takýto dokument – zastavovací plán
celého súboru stavieb, predložený nebol. Túto skutočnosť samu osebe žalobca označil za dôvod
nesprávnosti a nezákonnosti napadnutého rozhodnutia v kolaudačnom konaní.
11. Po formálnej stránke žalobca prvostupňovému rozhodnutiu vytýkal, že v stavebnom povolení pri
identifikácii stavebníka nie je uvedené IČO, na základe čoho tento nie je nezameniteľný.

12.Zprocesnýchpochybenížalobcanamietalnedodržaniepostupukonajúcimsprávnymorgánompodľa
§ 33 ods. 2 správneho poriadku, pretože je v rozpore so zákonom, ak sa účastník konania o nejakom
podklade pre rozhodnutie dozvedá, nie vlastnou vinou, len priamo z rozhodnutia vo veci a ak mu pred
vydaním rozhodnutia vo veci samej nebola zo strany správneho orgánu daná možnosť, aby sa vyjadrilk podkladom pre rozhodnutie, prípadne navrhol ich doplnenie. Na podporu oprávnenosti uvedenej
námietky poukázal žalobca na citáty právnych záverov vyplývajúcich z rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3 Szd 7/2009 z 23. marca 2010 a Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

2S/60/2012.
13. Ďalej žalobca namietal postup správnych orgánov, kedy tieto neprihliadli na potrebu vyriešenia
predbežnej otázky z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania ohľadom preskúmania zákonnosti
rozhodnutia z procesu EIA (dajúc do pozornosti, že v čase vydania napadnutých rozhodnutí nebolo
rozhodnuté ani o návrhu na povolenie odkladného účinku žaloby), v dôsledku čoho nekonali správne

orgány v súlade so zákonom, keď predmetné administratívne konanie neprerušili, a to napriek tomu, že
ichžalobcavosvojichpodanýchnámietkachotožiadalpostupompodľa§29ods.1Správnehoporiadku.
14. V neposlednom rade žalobca poukázal na skutočnosť, že správny orgán žiadal o postup podľa §
140c ods. 6 stavebného zákona, teda o iniciovanie konania podľa osobitného predpisu v zmysle zákona
o posudzovaní vplyvov, tento však túto jeho námietku de facto odignoroval a tým porušil zákon.
15. Záverom považoval žalobca za potrebné uviesť, že v danom prípade ide o rozhodovací proces

súvisiaci s výstavbou a realizáciou strategického (priemyselného) parku v Nitre, v ktorom ide o investíciu
extrémne veľkého rozsahu, s čím je spojený výrazný dopad tejto výstavby na životné prostredie. V tomto
smere apeloval na potrebu prihliadnuť a aplikovať Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na
rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (tzv. Aarhuský
dohovor), ktorý bol publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 43/2006 Z. z., citujúc z jeho obsahu cieľ

Aarhuského dohovoru v čl. 1 a zakotvené právo verejnosti na prístup k správnemu alebo súdnemu
konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci,
ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia v čl. 9 ods. 3 uvedeného
dohovoru. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že prístup k spravodlivosti je vždy potrebné chápať nie len
vo formálnej, ale aj v materiálnej rovine, teda že sa s podaniami a opravnými prostriedkami kompetentné

orgány pôsobiace na úseku životného prostredia aj relevantne budú zaoberať, k čomu v tomto prípade
nedošlo.

III. Vyjadrenia žalovaného, žalobcu a ďalších účastníkov konania

16. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
17. K dôvodom žaloby uviedol, že sú totožné s námietkami, ktoré žalobca uplatnil v prvostupňovom
konaní ako aj v konaní o odvolaní. V tejto súvislosti žalovaný vyjadril názor, že sa s námietkami žalobcu
v rozhodnutí o odvolaní vysporiadal v súlade so zákonom.
18. Ďalej poukázal na dva žalobné body, ktoré žalobca neuviedol v odvolaní, a to námietku napádajúcu

nepredloženie zastavovacieho plánu na celý súbor stavieb v rámci predmetného stavebného konania
a nedostatočnú identifikáciu stavebníka neuvedením jeho identifikačného čísla v rozhodnutí prvého
stupňa .
19. K absencii zastavovacieho plánu žalovaný argumentoval, že zastavovací plán bol predložený v
rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu strategického parku a rieši priestorové

usporiadanie strategického parku. Vydaním prvého stavebného povolenia sa zastavovací plán stal
záväzným pre priestorové usporiadanie daného územia. Je teda zrejmé, že tvrdenie žalobcu o tom,
že žiadny zastavovací plán nebol doložený, nie je ničím podložené. Žalovaný poukázal na zmätočné
tvrdenie žalobcu, že napádané rozhodnutie bolo vydané v kolaudačnom konaní, pričom napádané
rozhodnutie bolo vydané v rámci stavebného konania, doplniac, že v zmysle znenia § 9 ods. 2 vyhlášky

č. 453/2000 Z. z. je zrejmé, že zastavovací plán nie je predmetom kolaudačného konania.
20. Záverom žalovaný tento žalobný bod označil za neprípustný, pretože žalobca počas celého
stavebného konania nevzniesol takúto námietku, hoci mal možnosť sa komplexne oboznámiť s
administratívnymi spismi obidvoch správnych orgánov, avšak žalobca toto svoje právo nevyužil.
21. Vo vzťahu k namietanej nedostatočnej identifikácii stavebníka v stavebnom povolení žalovaný

s poukazom na ustanovenie § 10 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 453/2000 Z. z. argumentoval, že stavebné
povolenieobsahujeokremvšeobecnýchnáležitostímeno,priezvisko(názov)aadresu(sídlo)stavebníka
a ostatných účastníkov konania, pričom stavebný zákon, vyhláška č. 453/2000 Z. z. ani iné právne
predpisy nestanovujú povinnosť stavebným úradom uvádzať identifikačné číslo osoby (IČO) stavebníka
v stavebnom povolení. Z tohto dôvodu je žalobný bod irelevantný. Nad rámec žalovaný uviedol, že tento

žalobný bod je aj neprípustný, pretože v odvolacom konaní, ktoré viedol žalovaný, žalobca nevzniesol
takúto námietku, hoci mal vedomosť o obsahu stavebného povolenia (keďže mu bolo preukázateľne
doručené a podal proti nemu odvolanie), ktoré je predmetom súdneho prieskumu zákonnosti v tomto
konaní.22. K obsahu žaloby sa vyjadrili aj ďalší účastníci v 1/ a 2/ rade podaniami doručenými krajskému
súdu dňa 16.03.2020, ktorí zhodne argumentovali k nedostatku žalobnej legitimácie žalobcu, k
nerešpektovaniu koncentračnej zásady a k šikanóznej správnej žalobe, ako aj k jednotlivým žalobným

bodom, pričom zhodne navrhli, aby správny súd podľa § 98 ods. 1 písm. e) a § 28 vety prvej SSP žalobu
odmietol, eventuálne, aby túto podľa § 190 SSP rozsudkom v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.
Zároveň si uplatnili právo na úplnú náhradu trov konania podľa § 169 SSP voči žalobcovi z dôvodov
hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v tom, že ďalší účastníci v 1/ a 2/ rade sú okrem konania vo
veci účastníkmi ďalších konaní iniciovaných žalobcom, v ktorých sa preskúmavajú ďalšie rozhodnutia

týkajúcesastavby.Majúzato,žesúšikanóznymkonanímžalobcupredmetnýmikonaniamineprimerane
zaťažovaní, vznikajú im v súvislosti s predmetnými konaniami vysoké náklady, nehovoriac o potrebe
alokácie ľudských, materiálnych a ďalších kapacít potrebných pre manažovanie predmetných sporov,
ktoré žiadnym spôsobom nevyvolali.
23. Žalobca replikou na vyjadrenia žalovaného a ďalších účastníkov konania v lehote stanovenej súdom
nereagoval.

IV. Relevantná právna úprava

24.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

25. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

26. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

27. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona

v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

28. Podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie
strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané
osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a

funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce
alebo z územného plánu zóny.

29. Podľa § 39a ods. 3 písm. d) stavebného zákona rozhodnutie o umiestnení stavby sa nevyžaduje na
stavby umiestňované v uzavretých priestoroch existujúcich stavieb, ak sa nemení vonkajšie pôdorysné

ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru,

30. Podľa § 59 ods. 1 písm. c) stavebného zákona účastníkmi stavebného konania sú ďalšie osoby,
ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu.

31. Podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým
orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním.
Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní, inak že sa
na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní
alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného

konania do 7 dní odo dňa keď je žiadosť o stavebné povolenie podaná.
32.Podľa§61ods.2stavebnéhozákonaodmiestnehozisťovania,prípadneajodústnehopojednávania
môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery stavebníka a žiadosť poskytuje dostatočný
podklad pre posúdenie navrhovanej stavby.
33.Podľa§61ods.3stavebnéhozákonastavebnýúradoznámiúčastníkomzačatiestavebnéhokonania

najmenej 7 dní pred konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad
upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky a upozorní ich, že sa
na neskoršie podané námietky neprihliadne.34. Podľa § 140 stavebného poriadku, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
35. Podľa § 117 ods. 1 stavebného zákona stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu

je preneseným výkonom štátnej správy.

36. Podľa § 117b stavebného zákona, ak ide o uskutočnenie stavby diaľnice a rýchlostnej cesty alebo
uskutočnenie stavby, ktorá je významnou investíciou podľa osobitného predpisu, vykonáva pôsobnosť
stavebného úradu vo veciach územného konania a stavebného konania obvodný úrad v sídle kraja.

Ustanoveniepredchádzajúcejvetysanepoužije,akjevýznamnouinvestícioupodľaosobitnéhopredpisu
banská stavba, banské dielo alebo stavba súvisiaca s banskou činnosťou.

VI. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci

37. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť
Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského
súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých
je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných
dôvodov podľa predchádzajúcej vety, v súlade s platným a účinným rozvrhom práce Správneho

súdu v Bratislave na rok 2023 a podľa § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v júni 2023 náhodným výberom
pridelená pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky na prejednanie a rozhodnutie do senátu 1S Správneho súdu
v Bratislave (ďalej v texte rozsudku aj „správny súd“, príp. „súd“). Pred Správnym súdom v Bratislave je

prejednávaná vec vedená pod sp. zn. NR-15S/70/2019.
38. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu,
preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP)
napadnuté rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu,
vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e

SSP), vec prejednal na pojednávaní za účasti právneho zástupcu žalobcu a právneho zástupcu ďalších
účastníkov konania v 1/ a 2/ rade a v neprítomnosti žalovaného a ďalších účastníkov konania v 3/ až 6/
rade (§ 114 SSP) a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.
39. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na dôvodoch a petite žaloby.
40. Právny zástupca ďalších účastníkov konania v 1/ a 2/ rade s poukazom na dôvody uvedené v ich

vyjadreniach k obsahu správnej žaloby navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať ďalším
účastníkom v 1/ a 2/ rade právo na náhradu trov konania. V tejto súvislosti zopakoval argumentáciu
z písomných vyjadrení k návrhu na priznanie práva náhrady trov konania, a to z dôvodov hodných
osobitného zreteľa spočívajúcich v tom, že ďalší účastníci v 1/ a 2/ rade sú okrem konania vo
veci účastníkmi ďalších konaní iniciovaných žalobcom, v ktorých sa preskúmavajú ďalšie rozhodnutia

týkajúcesastavby.Majúzato,žesúšikanóznymkonanímžalobcupredmetnýmikonaniamineprimerane
zaťažovaní, vznikajú im v súvislosti s predmetnými konaniami vysoké náklady, nehovoriac o potrebe
alokácie ľudských, materiálnych a ďalších kapacít potrebných pre manažovanie predmetných sporov,
ktoré žiadnym spôsobom nevyvolali.
41. K namietanému nedostatku žalobnej legitimácie žalobcu ďalšími účastníkmi v 1/ a 2/ rade správny

súd s poukazom na obsah administratívneho spisu a preskúmavané rozhodnutia oboch stupňov uvádza,
že žalobca mal v predmetnom stavebnom konaní postavenie účastníka konania podľa § 59 ods. 1 písm.
c) stavebného zákona z titulu jeho účasti v zisťovacom konaní k predmetnej stavebnej činnosti podľa
zákonaoposudzovanívplyvovnaživotnéprostredie,ktorépredchádzalopreskúmavanémustavebnému
konaniu. Uvedenú skutočnosť konštatoval aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí na strane 21. Zároveň

účasť žalobcu v stavebnom konaní vyplýva aj z jeho procesných úkonov, konkrétne z námietok, ktoré
uplatňoval v rámci stavebného konania a s ktorými sa správny orgán prvého stupňa v rozhodnutí
o povolení stavby aj vecne vysporiadal. Uvedené skutočnosti, predovšetkým samotné účastníctvo
žalobcu v preskúmavanom stavebnom konaní, zakladá žalobcovi aktívnu legitimáciu na podanie
správnej žaloby podľa § § 178 ods. 3 SSP v postavení zainteresovanej verejnosti proti rozhodnutiu vo

veci samej, vydanému v takom konaní, v ktorom správny orgán vecne rozhodol o odvolaní žalobcu,
hoci enunciát stavebného rozhodnutia v spojení s rozhodnutím druhého stupňa nepriznáva žalobcovi
žiadne práva a ani mu neukladá žiadne povinnosti. Žalobcovi svedčí aktívna žalobná legitimácia podľa
§ 178 ods. 3 SSP v postavení zainteresovanej verejnosti, ktorá je jednak odvodená z jeho námietkynapádajúcejabsenciuzisťovaciehokonanianapovoľovanústavbupodľazákonaoposudzovanívplyvov,
ktoré malo predmetnému povoľovaciemu konaniu predchádzať a ktorého bol sám žalobca v postavení
zainteresovanej/dotknutej verejnosti účastníkom, a jednak je táto v nadväznosti na uvedené odvodená

z dôvodu jeho účastníctva v stavebnom konaní podľa § 59 ods. 1 písm. c) stavebného zákona, čo
akceptovali aj konajúce správne orgány oboch stupňov (podrobnejšie dôvody k otázke aktívnej žalobnej
legitimácie v obdobnej veci žalobcu sú uvedené v rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/6/2019-238
z 18. októbra 2022 v spojení s rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1Svk/14/2023 z 27. júna 2024).

42. Pokiaľ ide o žalobný dôvod brojaci proti nedostatku kompetencie správneho orgánu prvého stupňa
na vydanie stavebného povolenia na predmetnú stavbu, správny súd tento vyhodnotil ako nedôvodný.
43. Z obsahu administratívneho spisu a napadnutých rozhodnutí vyplýva, že predmetná povoľovaná
stavba je svojím účelom súčasťou významnej investície „Vybudovanie strategického parku“, ktorej
uskutočneniejevoverejnomzáujme,amásanachádzaťvjehopodnikovomareáliurčenomnarealizáciu
súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení v uvedenom území, teda na tzv. podnikovom pozemku

v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 175/199 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných
investíciíaodoplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov,ktoréhosúčasťousúajpozemky
parc. č. 2858/3 a č. 3040 v k.ú. J., nachádzajúce sa v územnej pôsobnosti obce Lužianky a ktoré,
okrem iných, boli predmetom osvedčenia vydaného Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky č.
08806/2017-4220-10455 zo dňa 27.02.2017 podľa citovaného zákona (č. podkladu v administratívnom

spise 22) na základe v osvedčení uvedených uznesení vlády Slovenskej republiky.
44. S prihliadnutím na vyššie uvedené podklady k realizácii predmetnej stavby možno konštatovať, že
táto sama osebe (ako súvisiaca a doplnková stavba významnej investície „Vybudovanie strategického
parku“) nie je samostatnou významnou investíciou v zmysle ustanovenia § 117b stavebného zákona
pre účely určenia príslušného stavebného úradu, ktorého aplikácia je svojím účelom zameraná

predovšetkým na povoľovacie stavebné konania u stavieb, ktoré svojím umiestnením presahujú
katastrálne územie jednej obce ako stavebného úradu, čo v prípade stavby Steel service center Gonvarri
Nitra nenastalo.
45. V danom prípade obec Lužianky konala zákonne, ako vecne a miestne príslušný správny orgán
s preneseným výkonom štátnej správy (stavebný úrad) v prvom stupni povoľovacieho stavebného

konania podľa § 117 stavebného zákona, upravujúceho všeobecnú vecnú príslušnosť úradov na
rozhodovanie v stavebnom konaní.
46. V nadväznosti na uvedené sa stáva žalobná námietka ohľadom nepríslušnosti na rozhodnutie
o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaným bezpredmetná. Pre úplnosť správny súd
dodáva, že pôsobnosť žalovaného bola daná ustanovením § 118 stavebného zákona v znení účinnom

do 31.03.2024, podľa ktorého vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec ako
stavebný úrad, vykonáva štátnu správu v druhom stupni krajský stavebný úrad, pričom zákonom č.
345/2012 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2013 prešla pôsobnosť krajských stavebných úradov na
obvodné úrady v sídlach krajov a od 1. októbra 2013 (účinnosťou zákona č. 180/2013 Z. z.; § 9 ods.
14) pôsobnosť obvodných úradov v sídle kraja vykonávajú okresné úrady v sídle kraja (odbory výstavby

a bytovej politiky).
47. Námietka žalobcu týkajúca sa nesplnenia podmienok na vydanie stavebného povolenia bez
predchádzajúceho územného konania v zmysle § 32 ods. 2 stavebného zákona bola predmetom
posúdenia správnymi súdmi a kasačným súdom (Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky;
ďalej v texte rozsudku aj „NSS SR“, príp. „najvyšší správny súd“ a Najvyšším súdom Slovenskej

republiky; ďalej v texte rozsudku aj „NS SR“, príp. „najvyšší súd“) vo viacerých súdnych konaniach
iniciovaných žalobcom v obdobných veciach spadajúcich pod realizáciu predmetnej významnej
investície „Vybudovanie strategického parku“, pričom právny záver zostal rovnaký, a síce, že v daných
prípadoch povoľovaných stavieb bolo konajúcim stavebným úradom správne aplikované ustanovenie §
32 ods. 2 stavebného zákona. V tejto súvislosti správny súd i pre účely ustálenia záveru o nedôvodnosti

námietky napádajúcej absenciu územného konania pred povolením predmetnej stavby poukazuje na
právne závery rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžk/42/2020 z 24.
novembra 2021 (body 34 a 35), týkajúcom sa iných stavieb Automotive Nitra Project aj v kat. území J.:
„Podľa § 32 ods. 2 Stavebného zákona územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie
strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané

osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a
funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce
alebo územného plánu zóny.34. K sťažovateľom namietanej nesprávnej aplikácii ustanovenia § 32 ods. 2 stavebného zákona
kasačný súd uvádza, že nie je relevantná vo vzťahu k vydanému stavebnému povoleniu. V zmysle
vyššie citovaného ustanovenia stavebného zákona, územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie

strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané
osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia
a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením vyplýva z územného plánu
obce alebo územného plánu zóny. Územné rozhodnutie sa nevyžaduje, a to na základe zákona č.
254/2015 Z. z. z 30. septembra 2015, ktorým bolo do stavebného zákona zavedené ustanovenie §

35 ods. 2. Na výstavbu automobilového výrobného podniku v rámci strategického parku v Nitre bolo
vydané Osvedčenie o významnej investícii č. 13489/2016-1000-02437 zo dňa 14. januára 2016 podľa
§ 3 ods. 2 zákona o významných investíciách. V uvedenej právnej veci je zrejmé, že stavba, ktorá sa
realizuje v rámci stavebného povolenia v k. ú. J., je umiestnená v súlade s platnou územnoplánovacou
dokumentáciou Obce Lužianky, v ktorej je riešené funkčné využívanie územia. Ohraničenie plochy
strategického parku vyplýva z citovaného osvedčenia o významnej investícii a priestorové usporiadania

strategického parku zo zastavovacieho plánu, ktorý bol predložený v rámci stavebného povolenia na
prvý stavebný objekt areálu. Vydaním stavebného povolenia sa zastavovací plán stal záväzným pre
priestorové usporiadanie územia.
35. Krajský súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že v predmetnej veci je nepochybné, že stavebné
povolenie sa týkalo stavby „Automotive Nitra - Project - E1 Budovy“ v rozsahu stavebných objektov, teda

výstavby, ktorá sa realizuje za účelom výstavby nového automobilového výrobného podniku (v rámci
strategického parku v Nitre). Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vydalo dňa 22. júla 2015
osvedčenie pre stavbu „vybudovanie strategického parku“, ktorej cieľom je zabezpečiť prípravu územia
v súlade s ust. § 1 ods. 12 zákona o významných investíciách, s tým, že výstavbu bude zabezpečovať,
spoločnosť MH Invest, s.r.o., ktorá o vydanie osvedčenia požiadala. Následne po vydaní osvedčenia

bolo vydané osvedčenie Ministerstva hospodárstva o významnej investícii č. 13489/2016-1000-02436
dňa 14. januára 2016 pre stavbu „výstavba nového automobilového výrobného podniku v Nitre“ v rámci
strategického parku v Nitre s tým, že stavbu bude realizovať Jaguar Land Rover Slovakia, s.r.o. a táto
stavba je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme podľa ust. § 1 ods. 2 vyššie
citovaného zákona.“

48. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodný aj žalobný bod napádajúci nezákonnosť postupu stavebného
úradu, ktorý predchádzal vydaniu predmetného stavebného povolenia, pretože podľa tvrdenia žalobcu
neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona o posudzovaní vplyvov (zákona č. 24/2006 Z. z. v znení
neskorších predpisov).

49. V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti obsah administratívneho spisu a odôvodenie
napadnutých rozhodnutí oboch stupňov, v ktorých sa konajúce správne orgány touto námietkou
vznesenou žalobcom v stavebnom konaní a v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zaoberali,
a to poukazom na rozhodnutie Okresného úradu Nitra č. OU-NR-OSZP3-2018/016253 zo dňa
20.06.2018 (tvorí súčasť administratívneho spisu ako podklad rozhodnutia č. 24), právoplatné dňa

15.10.2018, v zmysle ktorého sa navrhovaná činnosť (stavba) Steel service center Gonvarri Nitra,
predmetom ktorej je výstavba a prevádzka závodu na výrobu dielov pre automobilový priemysel
metódou lisovania za studena, nebude posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov. Uvedené
rozhodnutie bolo predmetom odvolacieho konania na základe odvolania podaného žalobcom, v rámci
ktorého odvolací orgán, Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov rozhodnutím č. OU-NR-

OOP3-2018/035185 zo dňa 17.09.2018, právoplatným dňa 15.10.2018, odvolanie žalobcu zamietol
a prvostupňové rozhodnutie zisťovacieho konania potvrdil. Rovnako tak z obsahu administratívneho
spisu vyplýva, že k predmetnému povoľovaciemu stavebnému konaniu stavebný úrad postupom podľa
§ 140c ods. 2 stavebného zákona zabezpečil záväzné stanovisko Okresného úradu Nitra, odboru
starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OSZP3-2019/011293 zo dňa 23.01.2019 (č. podkladu

vadministratívnomspise10),vktoromuvedenýpríslušnýsprávnyorgánkonštatoval,ženávrhnazačatie
stavebnéhokonaniaprestavbuSteelservicecenterGonvarriNitravrozsahutamuvedenýchstavebných
objektov je v súlade s vyššie uvedeným rozhodnutím zo zisťovacieho konania zo dňa 20.06.2018. Teda
príslušný správny orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie posudzoval predložený zámer
navrhovanejčinnostivzisťovacomkonaní,tentospĺňalprahovéhodnotyprezisťovaciekonanieuvedené

v prílohe č. 8 zákona o posudzovaní vplyvov so záverom, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať.
Z tohto rozhodnutia vychádzal aj stavebný úrad v preskúmavanom povoľovacom konaní pri vydaní
stavebného povolenia na predmetnú stavbu, keďže z potvrdenia príslušného orgánu posudzovania
vplyvov na životné prostredie zo dňa 23.01.2019 vyplýva, že povoľovaná stavba je v súlade sozákonom o posudzovaní vplyvov a v súlade s právoplatným rozhodnutím zo dňa 20.06.2018 vydaným
v zisťovacom konaní. Správne dal žalovaný v napadnutom rozhodnutí do pozornosti, že uvedeným
záväzným stanoviskom príslušného úradu sú stavebný úrad ako aj odvolací orgán v zmysle § 140b ods.

1 stavebného zákona viazaní a nie sú oprávnení preskúmavať jeho správnosť.
50. V nadväznosti na uvedené nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalobcu o nedodržaní postupu podľa §
140c ods. 6 stavebného zákona stavebným úradom, pretože na uvedený postup, s prihliadnutím na
právoplatné skončenie zisťovacieho konania vo vzťahu k navrhovanej činnosti realizáciou stavby Steel
service center Gonvarri Nitra, nebol dôvod.

51. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že pre účely súdneho prieskumu zákonnosti napadnutých
stavebných rozhodnutí je viazaný právoplatnými rozhodnutiami správnych orgánov, ktoré nie sú
predmetom súdneho prieskumu v tejto veci, inými slovami, správny súd je viazaný predmetom konania
(právny záver vyplývajúci z rozsudku NS SR sp. zn. 7Sžsk/5/2017 zo dňa 30.05.2018).
52. Rozpor povolenej stavby a jej funkčného využitia s územným plánom obce správny súd
v preskúmavanej veci nezistil, preto i túto žalobnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.

53. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že stavebný úrad sa v rozsahu podľa § 62 ods.
1 písm. a) stavebného poriadku preverením súladu navrhovanej stavby a jej funkčného využitia
s územným plánom obce Lužianky riadne zaoberal a s poukazom na aktuálne platný územný plán
obce Lužianky v znení zmien a doplnkov č. 4 (ktoré boli chválené uznesením obecného zastupiteľstva
č. 8/2017 z 24.03.2017 v znení neskorších zmien a doplnkov a Všeobecne záväzného nariadenia č.

1/2017, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť Územného plánu obce Lužianky) dospel k záveru, že k návrhu
na vydanie stavebného povolenia predložená projektová dokumentácia stavby Steel service center
Gonvarri Nitra spĺňa zastavovacie podmienky určené územnoplánovacou dokumentáciou dotknutej
zóny.
54. V súvislosti s touto námietkou a v súvislosti s obsahovou náplňou územného plánu obce pre účely

stavieb, ktoré sú súčasťou realizácie významnej investície, správny súd dáva do pozornosti právne
závery z rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžk 26/2020 zo dňa 28.
septembra 2022, ktorý sa týka rovnakých účastníkov konania v obdobnej právnej veci, v ktorom kasačný
súd uviedol: „... Toto ustanovenie však podľa kasačného súdu nevyžaduje, aby pre umiestňovaný
strategický park existovalo v územnom pláne obce/zóny podrobne ustanovené priestorové usporiadanie

územiaafunkčnévyužívanieúzemia.Zákonnýmpredpokladom,ktorýzcitovanéhoustanoveniavyplýva,
je len absencia rozporu umiestnenia strategického parku s priestorovým usporiadaním územia a
funkčným využívaním územia, ktoré je v územnom pláne ustanovené. Sťažovateľovi sa nepodarilo
preukázať, že umiestnenie strategického parku, v ktorom mali byť povoľované stavby postavené
(opätovne súd zdôrazňuje, že sám sťažovateľ v žalobe tieto projekty nerozlišoval), bolo v rozpore

s relevantnými časťami územného plánu. Sťažovateľ poukazoval na poznámku z textovej časti a
legendu z grafického výkresu, ktoré podmieňujú priemyselnú výrobu či priemyselný park (vo forme
rezervovanej funkcie) riešením územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny. Tieto state zvažoval
a citoval v napadnutom rozsudku aj správny súd. Kasačný súd sa však v súlade s vyššie uvedeným
domnieva, že pre aplikáciu § 32 ods. 2 stavebného zákona sa nevyžaduje, aby územný plán priamo

podrobne riešil umiestnenie strategického parku. Podstatné je, že z územného plánu nevyplýva také
priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie dotknutého územia, s ktorým by bol strategický
(priemyselný) park v rozpore - napríklad rekreačná funkcia, bytová výstavba a pod. Preto sa dá
povedať, že výslovná rámcová rezervácia územia na priemyselnú výrobu (hoci podmienená ďalšou
dokumentáciou) v územnom pláne Mesta Nitra v podstate prevyšuje požiadavky stavebného zákona

na absenciu rozporu s územným plánom, ak pri nesplnení podmienky uvedenej v poznámke/legende
nie je územie určené na iný účel. Kasačný súd tiež poznamenáva, že jeho úlohou v tomto konaní
nebolo preskúmať, či boli splnené všetky zákonné požiadavky na vydanie preskúmavaného rozhodnutia
alebo samostatne vyhľadávať nesprávnosti napadnutého rozsudku, ale len vyhodnotiť dôvodnosť
sťažovateľom uplatnených a prípustných sťažnostných bodov.“

55. Žalobnú námietku napádajúcu nedodržanie postupu podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku správny
súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
56. Z obsahu administratívneho spisu má správny súd za preukázané, že stavebný úrad
v preskúmavanom stavebnom konaní postupoval v súlade s ustanovením § 61 ods. 1 stavebného
zákona, kedy oznámenie o začatí stavebného konania zo dňa 05.12.2018 doručil účastníkom konania

do vlastných rúk (žalobcovi dňa 28.12.2018) spolu s informáciou, že z dôvodov podľa § 61 ods. 2
stavebného poriadku upúšťa od miestneho zisťovania a ústneho konania. Zároveň stavebný úrad
v uvedenom oznámení v súlade s ustanovením § 61 ods. 3 stavebného zákona poučil účastníkov
predmetného stavebného konania o možnosti podať (uplatniť) námietky a pripomienky v lehote 7pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia, s poučením že inak sa na tieto neprihliadne. Z
oznámenia o začatí stavebného konania taktiež vyplýva, že stavebný úrad pred vydaním rozhodnutia
vo veci samej oznámil všetkým účastníkom konania, že je možné nahliadnuť do spisového materiálu

priamo na Spoločnom stavebnom úrade Nitrianske Hrnčiarovce (s uvedením adresy úradu, kontaktného
zamestnanca a telefónneho čísla ako aj časové rozmedzie stanovené v rámci úradných hodín).
57. Vzhľadom k tomu, že obsah spisu netvorí žiaden záznam o nahliadnutí žalobcu do administratívneho
spisu, možno konštatovať, že žalobca uvedené procesné právo, o ktorom bol riadne poučený, nevyužil,
a to i napriek poučeniu o podstate v stavebnom konaní aplikovanej koncentračnej zásady pri uplatňovaní

námietok v stavebnom konaní. Preto nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalobcu o nedodržaní postupu
stavebným úradom podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku neumožnením žalobcovi vyjadriť sa ku
všetkým podkladom rozhodnutia v úradnom spise a navrhovať ich doplnenie.
58. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že postup podľa § 61 ods. 1 až 3 stavebného zákona je
konkrétnejšouašpeciálnouúpravouprocesnéhoprávaúčastníkovstavebnéhokonaniabyťoboznámený
s podkladmi rozhodnutia vo veci samej ako aj práva uplatniť námietky, s dôrazom na rigoróznu úpravu

koncentračnej zásady ovládajúcu stavebné konanie, v zmysle ktorej na oneskorene podané námietky
(po lehote stanovenej stavebným úradom podľa § 61 ods. 1 a 3 stavebného zákona) stavebný úrad
neprihliada. S prihliadnutím na ustanovenie § 140 stavebného zákona jeho subsidiárne použitie vo
vzťahu k možnosti uplatniť v konaní námietky je špeciálnou úpravou koncentračnej zásady obmedzené,
s čím je úzko spojená aj aplikácia ustanovenia § 33 ods. 2 správneho poriadku v rámci stavebného

konania.
59. Zákonodarca v právnej norme § 61 ods. 1 stavebného zákona ustanovuje právo účastníkom
stavebného konania predložiť svoje námietky najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne
neprihliadne.
60. V stavebnom konaní platí koncentračná zásada, ktorá znamená, že po termíne určenom stavebným

úradom sa na pripomienky a námietky účastníkov konania neprihliada a stanoviská dotknutých orgánov,
ktoré sa nevyjadrili, sa považujú za kladné. Stavebný úrad však musí zainteresované subjekty na túto
skutočnosť písomne upozorniť a jednoznačne určiť lehotu na uplatnenie ich pripomienok a námietok.
61. Účelom zásady koncentrácie konania v stavebnom konaní je stanovenie určitých limitov stavebného
konania a jej cieľom je zamedziť neustálemu generovaniu nových námietok, ktoré by v konečnom

dôsledku bránili akejkoľvek stavebnej činnosti. (rozhodnutie NS SR sp. zn. 5 Sžp/6/2012 z 28.02.2013)
62. Rovnako tak správny súd nezistil dôvodnosť námietky žalobcu, ktorou napádal porušenie postupu
podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku, kedy stavebný úrad nevyhovel návrhu žalobcu na prerušenie
stavebného konania z dôvodu začatia konania o predbežnej otázke, ktorým konaním malo byť
podľa názoru žalobcu súdne konanie iniciované žalobcom o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

vydaného v zisťovacom konaní podľa zákona o posudzovaní vplyvov, na základe ktorého sa predmetná
navrhovaná činnosť realizácie stavby Steel service center Gonvarri Nitra nebude posudzovať podľa
zákona o EIA.
63. Právoplatné rozhodnutie vo veci zisťovacieho konania bolo pre vydanie stavebného povolenia
záväzným podkladom a stavebný úrad už otázku jeho zákonnosti alebo predmet jeho výroku nebol

oprávnený posudzovať a bol týmto rozhodnutím, vydaným iným príslušným orgánom verejnej správy,
viazaný. Vydaním stavebného povolenia bez prerušenia stavebného konania do rozhodnutia o správnej
žalobe proti rozhodnutiu vydanému v zisťovacom konaní podľa zákona o posudzovaní vplyvov neboli
porušené práva žalobcu, naopak uvedený postup korešponduje so zásadou rýchlosti konania, resp.
povinnosťou správnych orgánov rozhodovať v primeranej lehote a bez zbytočných prieťahov. V prípade

zrušenia právoplatného rozhodnutia vo veci zisťovacieho konania správnym súdom, by tu bol dôvod na
využitie mimoriadneho opravného prostriedku obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. a) správneho
poriadku.
64. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku týkajúcu sa absencie zastavovacieho plánu
(bod III. 5 žaloby). V zmysle § 9 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000

Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, ak stavebník žiada o stavebné
povoleniepostupnenajednotlivéstavbysúboru,projektovádokumentáciaprvejstavbyobsahujecelkovú
situáciu (zastavovací plán) celého súboru stavieb vrátane zariadenia staveniska. V prejednávanej
veci je skutkovo ustálené, že posudzovaná stavba nebola prvou stavbou v rámci celého súboru
stavieb realizovaných v rámci predmetnej významnej investície a z toho dôvodu nebolo povinnosťou

stavebníkavpovoľovacomkonanípreúčelyvydaniastavebnéhopovoleniapredkladaťzastavovacíplán.
Ten bol predložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu (tzv. podnikovom
pozemku), pričom vydaním stavebného povolenia sa zastavovací plán stal záväzným pre priestorové
usporiadanie dotknutého územia. V tejto súvislostisprávny súd poukazuje aj na rozhodnutia Najvyššiehosprávneho súdu Slovenskej republiky, v ktorých sa s predmetnou námietkou v obdobných veciach
žalobcu vysporiadal rovnakým spôsobom (sp. zn. 1 Sžk44/2020 zo dňa 30.11.2022 a sp. zn. 6 Sžk
17/2020 zo dňa 30.11.2022, sp. zn. 1Sžk/41/2021 zo dňa 21.07.2023, sp. zn. 4Sžk/21/2021 zo dňa

26.10.2023).
65. Pokiaľ ide o námietku napádajúcu nedostatočnú identifikáciu stavebníka v prvostupňovom
rozhodnutí z dôvodu neuvedenia jeho identifikačného čísla, tak túto správny súd taktiež vyhodnotil
ako nedôvodnú. Jednak v rozhodnutí žalovaného je IČO stavebníka uvedené, pričom zo žiadnych
podaní, obsahu spisového materiálu a ani z preskúmavaných rozhodnutí nevyplýva spochybnenie

identifikácie stavebníka a jednak v zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 453/2000 Z. z.
uvedenie identifikačného čísla stavebníka, ktorý je právnickou osobou, nie je obligatórnou náležitosťou
stavebného povolenia, ktorého absencia by mala za následok jeho nezákonnosť alebo neplatnosť.
66. Nedôvodná je i námietka žalobcu, že napadnutým rozhodnutím a jemu predchádzajúcim konaním
nebol naplnený účel Aarhuského dohovoru a že správne orgány sa s jeho relevantnými námietkami
nevysporiadali, resp. vysporiadali sa len vo formálnej rovine, bez zohľadnenia podstaty veci.

67. Naopak, v rozpore s tvrdením žalobcu správny súd z obsahu administratívneho spisu a napadnutých
rozhodnutí zistil, že žalobca mal v preskúmavanom správnom konaní postavenie účastníka konania
podľa § 59 ods. 1 písm. c) stavebného zákona, teda z titulu jeho účasti v zisťovacom konaní k predmetnej
stavebnej činnosti podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, pričom v oboch konaniach
žalobca aktívne uplatňoval svoje procesné práva v postavení dotknutej, resp. zainteresovanej verejnosti

a konajúce správne orgány sa jednak v rámci zisťovacieho konania ako aj v rámci preskúmavaného
stavebného konania pripomienkami a námietkami žalobcu vecne zaoberali. Rovnako tak žalobca
využíval riadne opravné prostriedky a prostriedky súdnej ochrany (podaním správnych žalôb) proti
rozhodnutiam vydaným ako v zisťovacom konaní, tak aj v stavebnom konaní (čoho dôkazom je aj
súdne konanie v tejto veci). Na základe uvedených skutočností nie je možné prisvedčiť žalobcovmu

tvrdeniu o nenaplnení účelu Aarhuského dohovoru v preskúmavanom stavebnom konaní a vydaním
napadnutého rozhodnutia vo veci samej.
68. V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti právny záver vyplývajúci z rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/89/2015 z 23. februára 2017, v zmysle ktorého „...zo žiadneho
zákona Slovenskej republiky, ani z Aarhuského dohovoru nevyplýva právny nárok občianskych združení

a zainteresovanej verejnosti, aby ich pripomienkam, ktoré podávajú v procese posudzovania vplyvov na
životné prostredie, bolo vyhovené. Účelom prístupu k informáciám a účasti verejnosti na rozhodovacom
procese, ako aj prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zaručených týmto
dohovorom je, aby sa verejnosť mohla nielen vyjadriť, ale najmä prostredníctvom odborníkov z oblasti
životného prostredia predložiť kvalifikované pripomienky tak, aby sa hodnotiaci proces viedol v odbornej

vecnej rovine vzhľadom k cieľu (k tomu pozri bližšie rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vo veci sp. zn. 5Sžz/1/2010 z 28. apríla 2011 a sp. zn. 8Sžz/1/2010 z 27. januára 2011).“
69. Správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj postupu
predchádzajúceho jeho vydaniu, nezistil pochybenia namietané žalobcom ako majúce za následok
nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, a vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných

ustanovení zákonov, žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
70. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd
žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na § 168 SSP, pretože zo súdneho
spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.
71. O trovách ostatných účastníkov súdneho konania v 1/ až 6/ rade rozhodol správny súd tak, že im

náhradu trov konania podľa § 169 SSP nepriznal, pretože neboli splnené zákonné podmienky pre ich
priznanie. Týchto ďalších účastníkov súdneho konania označil žalobca už v podanej žalobe, pretože boli
účastníkmi stavebného konania. Správny súd im však neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením
ktorej by im vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zaslanú týmto
účastníkom konania, resp. ich právnym zástupcom, aby sa k podanej žalobe vyjadrili s poučením, že ak

tak neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej (§ 105 ods. 2 SSP). Podávanie vyjadrení vo veci
a účasť na pojednávaní je procesným právom ďalších účastníkov konania, ktoré môžu, ale aj nemusia
využiť a pre súd ich plnenie nie je vymáhateľné. Vymáhateľné povinnosti v tomto súdnom konaní správny
súd ďalším účastníkom neukladal. V predmetnej veci správny súd nezistil ani dôvody hodné osobitného
zreteľa, na základe ktorých by bolo možné ďalším účastníkom konania priznať právo na náhradu ďalších

trovkonania.Vtejtosúvislostisprávnysúddodáva,žežalobuvtejtovecinevyhodnotilakošikanóznuajej
podstatné žalobné body napádajúce porušenie hmotnoprávnych a procesných zákonných ustanovení
vecne posúdil a vo veci meritórne rozhodol.72. Záverom správny súd k pasívnej legitimácii orgánu verejnej správy dáva do pozornosti, že v súlade
s § 35 ods. 1 SSP v spojení s § 180 ods. 1 až 3 SSP konal so žalovaným Regionálnym úradom pre
územné plánovanie a výstavbu Nitra, na ktorý v zmysle § 118 stavebného zákona v znení účinnom od

01.04.2024prešlapôsobnosťvykonávaťštátnusprávuvdruhomstupnivoveciach,vktorýchvsprávnom
konaní v prvom stupni koná obec. V danom prípade ide pre účely súdneho konania podľa Správneho
súdneho poriadku o tzv. administratívnu procesnú subjektivitu orgánu verejnej správy, ktorá je odvodená
od pôsobnosti a právomoci orgánu verejnej správy konať a rozhodovať v administratívnom konaní, hoci
osobitným zákonom takémuto správnemu orgánu nemusí byť právna subjektivita priznaná (pre daný

prípad napr. § 7 ods. 1 zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov,
podľa ktorého regionálne úrady nemajú právnu subjektivitu).
73. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od

jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť
(§ 443 ods. 5 SSP).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2
SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).