Rozsudok – Ostatné Judgement was issued on Friday, May 17, 2024

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: SK-5Csp/57/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8622201399
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivo Parada

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2024:8622201399.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Ivom Paradom v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom

C. D. XXX, XXX XX C. D., právne zastúpenej Mgr. Matúšom Mackom, advokátom, Karpatská 804/10,
089 01 Svidník, IČO: 50 424 777, proti žalovanému EOS KSI Slovensko, s.r.o., Prievozská 2, 821 09
Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou
Remedium Legal, s.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803,
o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 1 730,82 eura, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie v sume 865 eur do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku žalobu zamieta.

III. Žalobkyni priznáva náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu, o ktorých výške bude
rozhodnuté v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou Okresnému súdu Svidník dňa 06.09.2022 domáhala proti
žalovanému zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia v sume 1 730,82 eura.

2. Žalobu odôvodnila dôvodmi, ktoré sú uvedené nižšie tohto odôvodnenia a s ktorými sa súd stotožnil
okrem výšky nároku.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 13.12.2022 uviedol, že je potrebné dôrazne odmietnuť ničím
nepodloženú výšku požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia, ktorú žalobca požaduje.
Z praxe nadriadeného súdu je pritom dobre známe, že tamojší súd priznáva finančné zadosťučinenie

v základnej sadzbe 50 eur a v mimoriadne odôvodnených prípadoch sumu 100 eur a viac, za
individuálneho posúdenia skutočného porušenia, správania sa dlžníka / dodávateľa atď. Je neprípustné,
aby sa žalobkyňa tzv. obohatila na úkor žalovaného a to s ohľadom na aktuálnu rozhodovaciu prax súdov
ohľadom priznávania primeraného finančného zadosťučinenia. Uvedené sa vymyká akejkoľvek logike
veci ako aj regulácie ochrany spotrebiteľa, pričom žalobkyňa toto postavenie zjavne zneužíva napriek
tomu, že jej bola poskytnutá plná ochrana zo strany štátnej moci. Navrhol, aby súd žalobu zamietol
a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

4. Súd vykonal dokazovanie rozsudkom Okresného súdu Svidník č. k. 2Csr/1/2018-77 zo dňa
04.09.2019.5. Podľa § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto

za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

6. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) citovaného zákona predávajúci nesmie upierať spotrebiteľovi práva podľa
§ 3.

7. Podľa § 215 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd rozhodne
na základe zisteného skutkového stavu.

8. V konaní vedenom na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 2Csr/1/2018, o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, bola žalobkyňa v postavení spotrebiteľa. V predmetnom konaní bola úspešná, keď Okresný
súd Svidník vyhovel jej žalobe rozsudkom č. k. 2Csr/1/2018-77 zo dňa 04.09.2019. Predmetné

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.01.2020.
8.1 V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol:
„29. Podľa § 28 ods. 6 ZoSRK, stály rozhodcovský súd je povinný aj bez návrhu spotrebiteľa
preskúmať, či vymáhaný nárok nie je založený na neprijateľnej zmluvnej podmienke alebo zmluvnom
dojednaní, ktoré je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzne právnych predpisov na ochranu práv

spotrebiteľa. Stály rozhodcovský súd je povinný prihliadať aj na iné dôvody neplatnosti právneho úkonu,
na ktoré by súd prihliadal aj bez návrhu.
30. Žalobkyňa namietala platnosť rozhodcovskej zmluvy a ako dôvod pre zrušenie rozhodcovského
rozsudku uviedla § 45 ods. 1 písm. e), g), i) a l) ZoSRK.
31. Z obsahu úverovej zmluvy nie je možné vyvodiť, že by žalobkyňa pri jej uzatváraní a plnení konala

v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobkyňa je fyzickou
osobou, nepodnikateľom, pričom v zmluve je uvedené, že ide o bezúčelový spotrebiteľský úver. Preto
zmluva o úvere, ako aj rozhodcovská zmluva sú zmluvami spotrebiteľskými, nakoľko pri uzatváraní
a plnení týchto zmlúv konal žalovaný ako dodávateľ v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a
žalobkyňa ako spotrebiteľ (§ 52 Občianskeho zákonníka).

32. Zámer žalobcu dosiahnu vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uznaní záväzku a
úhrade pohľadávky v splátkach č. 369343 zo dňa 9.12.2015, ktorú žalovaná podpísala, súd hodnotí
ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to
nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie
naruší správanie spotrebiteľa. Uznanie dlhu žalovanou v dohode zo dňa 9.12.2015 považuje súd za

právne neúčinné, pretože v konaní nebolo preukázané, že žalovaná vedela o jeho premlčaní tak,
ako to vyžaduje ustanovenie § 558 OZ. Uznať možno aj premlčaný dlh, ale uznávací prejav dlžníka
bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný, čo v tomto prípade žalobca
nepreukázal. Zo samotnej dohody nevyplýva, že by do nej bola zakomponovaná vedomosť o premlčaní
dlhu a jeho následkov. Aj zo samotnej výpovede svedkyne, ktorá mala žalovanej odporučiť, aby dohodu

podpísala, vyplynulo, že ani táto nemala vedomosť o premlčaní uplatnenej pohľadávky a žalovaná listinu
podpísala iba na jej odporučenie. Taktiež žalovaná podpísala aj rozhodcovskú zmluvu na odporučenie
svedkyne, nakoľko svedkyňa bola toho názoru, že keď chce, aby žalovanej bolo umožnené úver
splácať v splátkach, je potrebné podpísať všetky listiny, nielen dohodu o splátkach, ale aj spotrebiteľskú
rozhodcovskú zmluvu.

33.Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná, ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR vo veci 6MCdo/9/2012). Žalovaný si
v tomto smere dôkazne bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne

vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné
meniť ich obsah, čo je daný prípad. Súdna kontrola dopadá aj za stavu, že zmluvný vzťah hlavný a
vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách. Niet dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy
len preto, že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne
vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca ( v danej veci predformulovaný na tlačive dodávateľa). Inak

by aj napríklad záložné zmluvy, ktoré sa nachádzajú na „sólo“ tlačivách, boli vylúčené zo súdnej kontroly.
Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom
naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv,
ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia.34. Súčasťou rozhodcovskej zmluvy je aj ustanovenie v čl. IV. bod 1, a to že , zmluva sa môže meniť
alebo zrušiť písomnou dohodou zmluvných strán vyhotovenou vo forme dodatku k tejto zmluve s úradne
overenýmipodpismizmluvnýchstrán.Odspotrebiteľavšaknemožnospravodlivožiadať,abyvyužilsvoje

právo na zrušenie dohody, ktorej uzavretie ani primárne nesledoval (bola mu predložená spolu s dohodu
o uznaní záväzku, ktorú možno označiť za predmet jeho záujmu), ak nerozumie obsahu tejto zmluvy pre
neposkytnutie dostatočného vysvetlenia zo strany dodávateľa. Žalovaný tak ako dodávateľ neuniesol
dôkazné bremeno toho, že žalobkyňu ako spotrebiteľa poučil o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej
zmluvy. Zároveň z výpovede svedkyne vyplynulo, že žalovaná nevie ani čítať, ani písať, je ťažko

chápajúcou osobou a len ťažko jej vysvetľovala, čo žalovaný zaslanými tlačivami po žalobkyni chcel a
vysvetlila jej to tak, že jej bude umožnené , aby dlh splácala v splátkach.
35. Je teda zrejmé, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský úver. Zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a
o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, plateného a účinného v čase úverovej zmluvy ( ďalej
aj ZoSÚ). Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1
a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1. ( § 11 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ).

Predmetná spotrebiteľská zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov. Podľa uvedeného zákonného ustanovenia totiž v zmluvách musia byť rozlíšené splátky istiny,
úrokov a iných poplatkov, teda nepostačuje, ak je uvedená len suma predstavujúca súhrn splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov. V predmetnej úverovej zmluve toto rozlíšenie absentuje. Zmluva obsahuje
len výšku mesačnej splátky bez špecifikácie, pričom daná skutočnosť znamená, že poskytnutý úver sa

považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ak zákon o spotrebiteľských úveroch ako podstatnú náležitosť
zmluvy predpisuje výšku, počet a termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov ( § 9 ods. 2 písm. k/
ZoSÚ) a s ich neuvedením spojil tak závažný dôsledok akým je bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru
tak je zrejmé, že tieto museli byť jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom uvedené v takejto zmluve
a nemohli byť nahradené odkazmi na úverové či iné podmienky.

36. Z prílohy k zmluve postúpení pohľadávok medzi postupcom VÚB a.s. a žalobcom zo dňa 25.5.2015
vyplýva, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti predmetnej pôžičky došlo dňa 19.4.2012. Žaloba o
zaplatenia 1.730,82 Eur bola rozhodcovskému súdu doručená dňa 14.7.2017. Je potrebné tu prisvedčiť
žalobcovi, že bola táto žaloba doručená po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa OZ a v
čase, keď rozhodcovský súd rozhodoval, bola v platnosti novela č. 102/2014 Z. z. do zákona č. 250/2007

Z. z. o ochrane spotrebiteľa, kedy bol zavedený § 5b, účinný od 1.5.2014. Rozhodcovský súd tak mal
ex offo prihliadať na premlčanie a nepriznať nárok, ktorý je uplatnený po uplynutí príslušnej premlčacej
doby.“
Ako spotrebiteľ si uplatňujem satisfakciu za porušenie mojich spotrebiteľských práv. Svoje práva som
musela brániť v pôvodnom konaní.“

9. Primerané finančné zadosťučinenie (ďalej len „PFZ“) má sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby
sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má aj funkciu relutárnu, ktorá predstavuje obohatenie
spotrebiteľa vo výške priznaného PFZ proti dodávateľovi za to, že spotrebiteľ podstúpil súdne konanie,
v ktorom bol ako spotrebiteľ na súde úspešný.
10. Slovo primeraný má viacero synoným a jedným z nich je slovo spravodlivý. Výška PFZ preto nemôže

mať len symbolický význam, nakoľko PFZ, len v symbolickej výške, nemôže byť ani primeraným ani
spravodlivým.
11. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti, že na rozdiel od iných inštitútov finančného zadosťučinenia
existujúcich v právnom poriadku SR (napr. ochrana osobnosti), v ktorých sa na prvé miesto kladie
morálne zadosťučinenie a finančná satisfakcia slúži len na dovŕšenie nápravy, tak pri inštitúte PFZ

je možné zadosťučinenie len v peňažnej forme ako jediného prostriedku, na jednej strane postihu
nečestného dodávateľa a na druhej strane je PFZ odmenou spotrebiteľa za úspech na súde v
spotrebiteľskom právnom vzťahu.
12. Ak má PFZ reálne plniť svoj účel, tak je to možné len priznaním PFZ v takej výške aby mala, nielen
deklarovanú sankčnú, odradzujúcu a relutárnu funkciu, ale aby mala tieto funkcie aj reálne, čo PFZ

priznané v symbolickej výške spĺňať nemôže. Aj keď výška PFZ sa nedokazuje a súd ju stanovuje
voľnou úvahou, tak kritéria z ktorých by mala voľná úvaha vychádzať, vyplývajú z intenzity porušenia
spotrebiteľského práva zo strany dodávateľa.13. Vo veciach, v ktorých je predmetom konania finančná čiastka je jediným objektívnym kritériom,
ktoré by malo byť rozhodujúcim pre určenie výšky PFZ, suma o ktorú sa dodávateľ na úkor spotrebiteľa
obohatil, alebo sa chcel obohatiť.

14. Keďže žalobkyňa je spotrebiteľkou, ktorá úspešne uplatnila porušenie svojho práva na súde, bola
tým splnená hypotéza vyššie citovanej právnej normy, PFZ požadovala vo výške 1 730,82 eura, čo je
suma, ktorú žalovaný protizákonne vymáhal v rozhodcovskom konaní a ktorú žalobkyňa považuje za
primeranú vzhľadom na okolnosti tohto prípadu.
15. Čo sa týka otázky rozsahu porušenia spotrebiteľského práva, tak táto otázka je definovaná

rozsudkom v základnej veci, t. j. rozsudkom Okresného súdu Svidník č. k. 2Csr/1/2018-77 zo dňa
04.09.2019 a jeho odôvodnením, ktoré je hmotnoprávnou podmienkou nároku na primerané finančné
zadosťučinenie a z tejto hmotnoprávnej podmienky je potrebné vychádzať, ako záväznej. Tento rozsah
zisteného porušenia spotrebiteľského práva, v základnej veci, nie je možné v konaní o primerané
finančné zadosťučinenie, ani rozširovať, ani zužovať.
16. Z uvedených dôvodov súd priznal žalobkyni finančné zadosťučinenie v sume

865 eur (čo je cca 50 % z uplatnenej sumy), ktorú považoval za primeranú a vo zvyšku žalobu zamietol.

17. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do

60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

19. Súd priznal žalobkyni náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu z prisúdenej sumy,
pretože žalobkyňa bola úspešná čo do preukázania základu svojho nároku, pričom výška primeraného

finančného zadosťučinenia závisela od úvahy súdu. V takomto prípade má úspešná strana sporu nárok
na plnú náhradu trov konania. O ich výške súd rozhodne v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom

súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Len do uplynutia lehoty na podanie odvolania môže odvolateľ rozšíriť rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda ako aj meniť a dopĺňať odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.